VYSOKÁ ŠKOLA MANAŢMENTU V TRENČÍNE
METÓDY A REÁLNE POSTUPY VÝVOJA A IMPLEMENTÁCIE INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV Bakalárska práca
Študijný program: Znalostný manažment Pracovisko: VŠM, Bratislava Vedúci záverečnej práce: Martina Česalová, M.S.C.S.
Bratislava 2010
Pavol Čurma
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 1
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 2 Obsah Vysvetlivky pojmov a skratiek................................................................................ 5 Úvod a definícia problému .................................................................................... 6 Prehľad literatúry ……………………………………………….............................7 Metodológia a procedúry použité vo výskume ....................................................... 8 1. Definícia informačných systémov.........................................................................9 2. Zavádzanie informačného systému...................................................................... 11 2. 1 Vývoj a implementácia informačného systému.................................................13 2.1.1 Prístupy k modelovaniu podniku ....................................................................14 2.1.2 Postupy vývoja a implementácie......................................................................19 2. 2 Nákup informačného systému............................................................................25 2. 3 Outsourcing....................................................................................................... 25 3. Prípadová štúdia....................................................................................................31 Záver..........................................................................................................................34
Zoznam obrázkov Obrázok č.1: Rozhodovací strom pre výber IS...........................................................12 Obrázok č. 2: hodnotový reťazec podniku..................................................................16 Obrázok č. 3: podstata štruktúrovaného prístupu.........................................................16 Obrázok č.4: podstata objektovo orientovaného prístupu............................................17 Obrázok č. 5: podstata SOA.........................................................................................18
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 3
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 4
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 5 Vysvetlivky pojmov a skratiek ARIS – referenčná architektúra informačného systému ASP – outsourcing aplikácií prostredníctvom internetu best-of-breed – najlepšie svojho druhu BI – business inteligence (analytický informačný systém) B2B – business to business (obchodovanie medzi firmami) BSP - business system planning (plánovanie podnikového informačného systému) CRM – Customer relationship management (riadenie vzťahov so zákazníkmi) DSS – decision suppor system (informačný systém pre podporu rozhodovania) ERP – enterprise resource planning (riadenie celopodnikových zdrojov) ESB – enterprise service bus (celopodnikový integrátor služieb) governance – kontrola, dozor, moc, vláda IS – informačný systém ISAC - Information System Work and Analysis of Change (Analýza požiadaviek na zmeny spojená s vývojom informačného systému) IT – information technology (informačná technológia) MMABP – architektúra založená na prepojených modeloch objektov a procesov multisourcing – outsourcing jednotlivých súčastí IT od viacerých poskytovateľov podnikový proces - ,,súhrn činností, transformujúcich súhrn vstupov do súhrnu výstupov (tovarov alebo služieb) pre iných ľudí alebo procesy, používajúc ľudí a nástroje“ (Řepa, 2007, s. 15). REA – architektúra na základe hodnotových reťazcov, R- resource (zdroj), E- event (udalosť), A- agent. Saas – software as a service (softvér ako služba)
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 6 SDLC - systems development life cycle (životný cyklus vývoja informačného systému) SOA – servisne orientovaná architektúra. UML – unified modeling language (normalizovaný modelovací jazyk) Úvod a definícia problému Informatika predstavuje v dnešnej dobe veľmi progresívny a do budúcnosti veľmi perspektívny odbor, ktorého hlavnými prínosmi v podnikoch sú najmä úspora času, automatizácia a zefektívnenie prác, úspora nákladov a v konečnom dôsledku aj väčšie zisky. Všetky oblasti informatiky nadobúdajú na význame každým rokom čoraz viac, čo je faktor, na ktorý musia podniky myslieť ak chcú držať krok s dobou, ktorá je rýchla, premenlivá a silne konkurenčná. Inovácie a s tým spojené investovanie do lepšej informatizácie sú nevyhnutné. Vývoj a zavádzanie informačných systémov je veľmi komplexná a komplikovaná záležitosť. Informačné systémy so sebou prinášajú popri vyššie zmienených výhodách aj riziká. Môže sa napríklad stať to, že si podnik navrhne a zavedie informačný systém do svojej organizačnej štruktúry a postupom času zistí, že informačný systém neprináša požadované výsledky alebo nefunguje podľa očakávania. V konečnom dôsledku je potrebné zobrať do úvahy tiež aj fakt, že so zavádzaním informačných systémov sú často spojené aj vysoké náklady. Takže akékoľvek nedopatrenia môžu smerovať k tomu, že podnikom vynaložené obsiahle investície do informačného systému vyjdú nazmar namiesto toho, aby prinášali uspokojivú očakávanú pridanú hodnotu. Preto v súvislosti so spomínanou užitočnosťou, komplexnosťou, výhodami a rizikami spojenými so zavádzaním, môže byť užitočné urobiť výskum v tejto oblasti a dôkladne pochopiť problematiku vývoja a zavádzania informačných systémov. Teda výhodou výskumu bude, že prinesie prehľad o metodikách a reálnych postupoch, ktoré sa úspešne používajú pri vývoji a zavádzaní informačných systémov a umožní lepšie pochopenie problematiky v tejto oblasti, čím sa môžu zredukovať riziká spôsobované aj z nedostatku vedomostí z tejto oblasti. Práca sa bude snažiť zhrnúť nazbierané poznatky odborníkov zaoberajúcich sa problematikou, ktorá je predmetom tohto výskumu. Výskum sa teda bude orientovať na preskúmanie oblasti informačných systémov a nájdenie informácií o problematike
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 7 zavádzania a výskumu. Tieto všetky informácie sa nenachádzajú na jednom mieste, v jednej knihe, ktorá by sa venovala nejako rozsiahlejšie a komplexnejšie tejto problematike. Tieto informácie sa preto musia zozbierať z viacerých zdrojov. Cieľom tak bude obsiahnuť v tejto práci čo najširší záber z oblasti vývoja a zavádzania. Výskum sa bude snažiť nájsť čo najviac dostupných metód a postupov, ktoré sú aplikovateľné a užitočné pre potreby úspešného vývoja a zavádzania informačného systému. A v neposlednom rade, aby bol tento súhrn metód a postupov čo najaktuálnejší. Čo vlastne len znamená, že budú zahrnuté aj najnovšie poznatky a trendy. Výsledkom tohto výskumu bude, popri súhrne metód a postupov, aj praktická aplikácia a ukážka využiteľnosti nazbieraných metód a postupov na prípade v praxi. Prehľad literatúry Odborná literatúra, dostupná v našom regióne, sa venuje problematike vývoja a zavádzania informačných systémov len okrajovo. S dostatočným prieskumom sa objavili tieto knižné a seriálové publikácie, ktoré uvádzajú informácie o tejto problematike a z ktorých sa budú tieto informácie čerpať pre potreby výskumu: Podnikové procesy od V. Řepy (2007), kde sa autor venuje hlavne BPR a metódam tvorby a zavádzania podnikových procesov. Modelovanie podnikových procesov sa využíva aj pri vývoji informačných systémov a tak sa autor okrajovo venuje aj tejto problematike. Medzi uvedenými metódami tvorby podnikových procesov sú metodika ARIS, Select Perspective, BSP, ISAC, FirstStep, MMABP, DEMO, IDEF, UML, štandardy ISO. Ďalej, v súvislosti s vývojom informačných systémov, uvádza ako postupovať pri návrhu informačného systému a prezentuje modelovanie podnikových procesov ako jeden zo základných prvkov pri vývoji informačného systému. Taktiež porovnáva procesne orientovaný a objektovo orientovaný prístup k modelovaniu podniku a uvádza aj metódy, ktoré sa priamo týkajú vývoja informačného systému (ktoré sú hlavným záujmom tohto výskumu): ARIS, BSP, ISAC a Select Perspective. Informační systémy v podnicích od D. Vymětala (2009), kde sa autor zameriava hlavne na projektové riadenie informačných systémov. V rámci toho, tiež uvádza stručne metódy procesného modelovania podniku (IDEF, ARIS, DEMO, UML, SOA) a k tomu ešte pridáva aj ďalšiu alternatívu - metódu hodnotového modelovania podniku (REA).
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 8 Aplikace moderních informačních technologií v řízení firmy od M. Tvrdíkovej (2008), ktorá sa venuje najmä opisu hlavných informačných systémov (ERP, BI, CRM atď.) a v rámci tohto taktiež uvádza prístupy k inovácií informačného systému a teda možné alternatívy zavádzania informačného systému (vlastný vývoj, vývoj externou organizáciou, nákup aplikácií od rôznych výrobcov, nákup od generálneho dodávateľa, outsourcing riadenia informačného systému, ASP outsourcing), výhody a nevýhody rôznych spôsobov inovácie. Management information systems od autorov J. O´briena a G. Marakasa (2006), ktorý zahrňujú skoro všetky oblasti manažmentu informačných systémov, v rámci čoho spomínajú aj zovšeobecnený postup vývoja alebo tzv. životný cyklus vývoja informačného systému (SDLC). Magazíny, venujúce sa problematike informačných technológií, informačných systémov a znalostnej spoločnosti (Infoware a eFOCUS). V týchto seriálových publikáciách sa detailnejšie venujú rôznym oblastiam informatiky podľa tém jednotlivých čísel viacerí prispievajúci autori. Informácie sa budú čerpať hlavne z týchto vyššie zmienených zdrojov. Pomenej sa ešte budú čerpať informácie z internetových zdrojov. Metodológia a procedúry pouţité vo výskume Procedúry použité vo výskume budú obsahovať prvky vývojovej metodológie. Výber vývojovej metodológie môže vyznieť ako logická voľba pre túto výskumnú prácu, keďže jej predmetom sú vlastne postupy vývoja a zavádzania. Preto bude práca obsahovať chronologické postupy vývoja a zavádzania. V závere práce budú zozbierané teoretické informácie (postupy) prakticky využité na podanie odporúčaní pre vhodné riešenie postupu zavádzania informačného systému na konkrétnom príklade. Inými slovami, vhodný postup zavádzania bude odporučený na základe poznatkov získaných v teoretickej časti práce. Postup použitý vo výskume odráža nasledovné kroky: 1. vykonanie prieskumu literatúry - zistiť čo sa k danej problematike v literatúre uvádza 2. zhrnutie výsledkov prieskumu literatúry do teoretickej časti práce – definovanie a usporiadanie nájdených metód a postupov do logického celku
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 9 3. aplikovanie poznatkov z teoretickej časti na prípade konkrétnej firmy – podanie odporúčaní ako efektívne postupovať pri zavádzaní informačného systému 4. zhodnotenie práce a urobenie záverov 1. Definícia informačných systémov Aby sa prešlo k problematike vývoja a zavádzania informačných systémov, tak si je treba ako prvé definovať čo presne informačný systém predstavuje. Tvrdíková opisuje informačný systém ako ,,súbor ľudí, metód a technických prostriedkov zaisťujúcich zber, prenos, uchovávanie, spracovanie a prezentáciu dát s cieľom tvorby a poskytovania informácií podľa potrieb príjemcov informácií činných v systémoch riadenia“ (2008, s. 18). Ďalej pokračuje bližším definovaním systému a to popisom súčastí, ktoré tento systém zahŕňa: hardvér – technické prostriedky, počítačové systémy rôznej veľkosti a druhu, softvér – systémové programy, zabezpečujú chod počítača, orgvér – organizačné prostriedky, metódy, postupy a riadenie informačných systémov, peoplevér – ľudská zložka, ľudia, reálny svet – informačné zdroje, kontext (2008, s. 19). Čiže interakcia týchto súčastí predstavuje informačný systém. Za účel informačného systému sa teda dá považovať to, že podporuje ľudí relevantnými informáciami potrebnými k efektívnemu výkonu ich práce (činnosti, procesov) alebo k získavaniu vedomostí (o zákazníkoch, o vývoji podnikateľského prostredia) bezprostredne v čase ich potreby alebo čo najskôr. Kolobeh informácií od ich získania (z reálneho sveta) až po ich zdieľanie je treba zabezpečiť organizačnou štruktúrou (orgvér) – organizačná štruktúra riadenia informácií, čo a ako treba informačne podporovať. V rámci toho všetkého sú prítomní ľudia (peoplevér), ktorí ,,obsluhujú“ túto organizačnú štruktúru a sú jej hlavnou súčasťou. Toto je základ informačného systému. Ďalej je tento informačný systém významne a výrazne podporený informačnými technológiami (hardvérom a softvérom). Informačné technológie z časti nahrádzajú ľudí alebo im uľahčujú prácu. Avšak informačné technológie sú kľúčovou súčasťou informačného systému zabezpečujúcou jeho sľubovanú efektívnosť
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 10 a rýchlosť. Spolu s informačnými technológiami je informačný systém komplexný a taký ako ho už všetci dnes hlavne rozpoznávame. Podobné charakteristiky informačného systému uvádzajú aj J. A. O´Brien – G. M. Marakas. Popri podobnej charakteristike informačného systému, aká bola uvedená vyššie, že informačný systém je interakcia medzi jej súčasťami za účelom premeniť spracované dáta na informácie, títo autori ešte uvádzajú aj funkcie systému: vstupy – dáta, transformácia – proces premeny vstupov na výstupy, výstupy – informácie, uskladnenie dát – databázy, dokumentácia, dátové sklady..., monitorovanie – kontrolná funkcia systému (2006, s. 30). Čiže informačný systém sa dá ešte pojať ako komplexný proces transformácie vstupov na výstupy a v rámci tohto procesu sa ešte všetko zaznamenáva a monitoruje. Dôležitou časťou informačného systému sú taktiež dáta, ktoré predstavujú vstupy do transformačného procesu. Vo vnútri, ale aj v okolí firmy, sa nachádza veľké množstvo dát s potenciálom poskytovať kľúčové informácie pre riadenie, plánovanie a rozhodovanie. Pre firmy môže byť veľkým prínosom spracovávať tieto dáta a analyzovať ich pomocou nástrojov informačných technológií. Detailnejší popis typov informačných systémov nie je predmetom tohto výskumu, ale ako príklad sa môžu spomenúť najznámejšie využívané informačné systémy. Najzákladnejší je informačný systém ERP. Ten predstavuje základnú prácu s dátami vo vnútri firmy ako napríklad riadenie skladového hospodárstva alebo účtovníctvo. Ďalšie typy sú analytické informačné systémy, ktoré dôkladne analyzujú dáta a poskytujú podporu pre rozhodovanie, ako napríklad CRM, DSS, BI. Ďalej sa už môže, v kontexte vývoja a zavádzania informačných systémov, prejsť k tomu, čo všetko táto problematika zahŕňa. Najprv sa začne s tým, čo zahŕňa zavádzanie informačného systému.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 11 2. Zavádzanie informačného systému Pojmy zavádzanie a implementácia sa dajú spolu ľahko významovo zameniť, preto si je vhodné rozdeliť a ujasniť význam týchto dvoch slov pre ďalšie lepšie porozumenie. Na zavádzanie sa tak dá pozerať z dvoch pohľadov. Prvým pohľadom je, keď sa myslí zavádzanie ako komplexný proces od prvého kroku – od rozhodnutia, že si ideme zaviesť informačný systém, cez rozhodovanie o výbere alternatívy zavádzania (vývoj, nákup, outsourcing alebo ich kombinácia) až po jeho technickú implementáciu, spustenie a kontrolu (v ďalšom texte sa bude tento prvý pohľad na zavádzanie uvádzať ako ,,zavádzanie“). Druhý pohľad je ten, že prvý krok je to, že sa vyvinie a navrhne informačný systém a potom je až to myslené zavádzanie (implementácia) tohto návrhu (v ďalšom texte sa bude tento druhý pohľad na zavádzanie uvádzať ako ,,implementácia“). Ak sa firma rozhodla, že je načase zaviesť si informačný systém, tak ako prvé si musí poriadne premyslieť svoju základnú stratégiu, definovať ciele, čo chce dosiahnuť zavedením informačných systémov a ako to chce dosiahnuť. Ako prvé sa teda naskytuje rozhodovanie pre akú variantu zavádzania sa rozhodnúť. Je to dôležité a ťažké rozhodnutie, ktoré potrebuje adekvátny koncept alebo systém, aby bolo rozhodnutie najefektívnejšie. Rozhodovanie sa skladá z viacerých variantov a postupnosti variantov. Pre správny výber spôsobu zavádzania informačného systému sa môže firma prikloniť k hľadaniu variantu a postupnosti variantov rozhodnutia prostredníctvom využitia stromu rozhodovania, kde si určí cieľové kritéria a vyberie najoptimálnejšie riešenie. Tvrdíková uvádza vzorový rozhodovací strom pre výber spôsobu zavádzania informačného systému:
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 12 Obrázok č.1: Rozhodovací strom pre výber IS
zdroj: Tvrdíková, 2008 Rozhodovací strom sa číta z ľavej strany do pravej strany. V obdĺžniku je znázornený variant rozhodnutia a čiary vychádzajúce z variantu rozhodnutia znamenajú možnosti výberu medzi alternatívami. Pre ilustráciu, pri hľadaní postupnosti variantov rozhodnutia z ľavej strany do pravej strany sa napríklad môže konkrétna firma rozhodnúť pre kúpu prototypu informačného systému, ktorý si chce dať ešte dodatočne upraviť, podľa svojich špecifických potrieb, dodávateľom prototypu informačného systému. Rôzne alternatívy znázornené vo vzorovom rozhodovacom strome sa však dajú aj kombinovať, napríklad si môže firma niektoré časti informačného systému vyvinúť sama, niektoré si nakúpi a iné si zas dá outsourcovať. Alebo sa často stáva, že firma sa postupom času rozhodne dokúpiť/vyvinúť nejaké nové súčasti do svojho informačného systému alebo nejakú časť dať outsourcovať. To je spôsobené stálym vývojom, ako v oblasti informačných technológií, tak aj vývojom služieb, ktoré sú predmetom outsourcingu. Medzi hlavné alternatívy zavádzania informačného systému patria vývoj, nákup a outsourcing. Ďalej sa tieto tri alternatívy postupne bližšie rozoberú. Najprv sa začne s definovaním problematiky vývoja.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 13 2.1 Vývoj a implementácia informačného systému Vývoj informačných systémov predstavuje vytvorenie takých modelov a aplikácií, ktoré by pomohli zabezpečiť informačnú podporu podnikových procesov, aktivít, špecifických cieľov podniku a zároveň tiež zefektívniť pracovné činnosti v podniku. Tieto modely a aplikácie si od začiatku postupne vyvíja podľa svojich požiadaviek na informačný systém samotná firma pomocou svojich interných zdrojov alebo pomocou externých zdrojov (externou firmou). Vývoj zahŕňa a je obsiahnutý v týchto častiach: modelovanie podnikového systému, tvorba informačnej štruktúry – modelovanie podnikových procesov, objektov, dátovej základne, dátových tokov/informačných tokov, organizačnej štruktúry/architektúry, tvorba diagramov, využitie modelovacích jazykov (štruktúrované prístupy, objektovo orientované prístupy, REA, UML, SOA, MMABP), modelovanie podpory informačnými technológiami – návrh aplikačného rozhrania, hardvéru a softvéru, postupy vývoja a implementácie – postupné kroky/stupne vývoja a implementácie informačného systému, ktoré poskytujú rozpracované metódy ako SDLC, ISAC, ARIS, Select Perspective a BSP. Po vývoji ešte nasleduje programovanie, fyzická implementácia hardvéru a softvéru, a nakoniec ešte testovanie, údržba. Vývoj informačného systému je veľmi obsiahly a náročný projekt, ktorý vyžaduje nie len dlhé prípravy, ale aj práca na samotnom vývoji, programovaní a implementácii trvá v mnohých prípadoch dlhšie ako rok. Pre zvládnutie takéhoto komplexného projektu je potrebné si ho rozdeliť na určité časti a špecifikovať jednotlivé prvky, ktorým treba venovať pozornosť. V. Řepa v tomto kontexte uvádza všeobecný najschodnejší postup a základné princípy projektu vývoja informačného systému: dáta verzus procesy, objekty verzus funkcie – rozdelenie pohľadov na dátový model, model podnikových procesov, objektový model, funkčný model, modelovanie – modelovanie reálneho sveta, kde štruktúra a obsah jednotlivých prvkov informačného systému sú dané realitou,
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 14 hierarchická abstrakcia – rozdelenie väčších jednotlivých prvkov do detailnejších úrovni, kde sú prvky opísane detailnejšie, princíp troch architektúr – rozloženie vývoja informačného systému na tri postupné kroky (architektúry): – obsahový model systému (čo) – technologický model (ako) – model implementačných špecifík (čím), abstrakcia – rozdelenie skúmanej problematiky na mentálne zvládnuteľné časti. A nakoniec ešte dodáva, že najdôležitejší princíp je princíp abstrakcie, ktorý sa odzrkadľuje vo všetkých princípoch (2007, s. 177-181). Hlavný účel princípu abstrakcie je, že uľahčuje prácu na komplexnej problematike akou je nespochybniteľne aj vývoj informačných systémov a to tým, ako bolo už vyššie spomenuté, že rozdeľuje komplexnú prácu na zvládnuteľné časti. Vývoj informačného systému sa tak robí na základe postupných malých krokoch a skúmanie podnikových procesov, objektov, podpory IT a iných charakteristík modelu informačného systému sa rozdeľuje na niekoľko krokov a úrovní. Tieto základné princípy sa uplatňujú vo všetkých metódach vývoja informačných systémov. Jednotlivé metódy sa už od seba ďalej líšia svojimi špecifickými prístupmi (hlavne nástrojmi) a pohľadmi na danú problematiku. Základný princíp rozdelenia vývoja do troch architektúr, ktorý bol uvedený vyššie, je tiež veľmi významný, pretože rozdeľuje celý samotný vývoj na tri základne časti a tvorí jadro vývoja, jeho najzložitejšiu časť. Pred týmto je už len všeobecne platná pre akýkoľvek projekt analýza podniku alebo situačná analýza a za ním je už len programovanie, implementácia, monitorovanie a údržba. Aj keď samozrejme netreba podceňovať ani tieto kroky. 2.1.1 Prístupy k modelovaniu podniku Ako prvý základný krok, ktorý sa robí pri vývoji informačného systému, je modelovanie podnikového systému a informačnej štruktúry. Predstavuje vytvorenie modelu podniku, jeho organizačnej štruktúry, vyjadreného vo forme konceptu jeho rôznych aspektov - činnosti, podnikových procesov, objektov, ktoré sa nachádzajú v systéme podniku, atď. a vytvárajú sa medzi nimi vzťahy a súvislosti. Model podniku predstavuje to, ako funguje podnik. Tvorba jasného konceptu modelu podniku je dôležitá na to, aby sa definovalo, čo a ako sa bude informačne podporovať, ako bude prebiehať tok
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 15 informácií, ako sa budú spracovávať dáta a vytvorí sa koncept modelu informačného systému podniku, jeho dátová základňa a informačná štruktúra. Ďalej sa už na tento vytvorený základný model budujú konkrétne informačné technológie. Ako bolo už stručne spomenuté model podniku a jeho informačného systému môže obsahovať tieto aspekty: modelovanie podnikových procesov, objektov a ich životného cyklu, činnosti, dát a dátových tokov, informačných tokov, funkcií, organizácie, cieľov, stratégií, stavov a udalostí, architektúry. Na to ako presne vytvárať tieto modely existuje niekoľko metód a prístupov. Tieto metódy a prístupy sa od seba viac menej odlišujú niektorými aspektmi a rôznymi pohľadmi na modelovanie podniku. Podnik si musí poriadne premyslieť aké sú jeho priority, potreby a môže sa tak stotožniť s konkrétnou metódou alebo prístupom. Podľa potreby sa dajú tieto metódy a prístupy aj kombinovať. Rôzny pohľad konkrétnej metódy môže mať konečný vplyv na to ako presne, na akých princípoch, bude fungovať informačný systém v praxi. Ale treba spomenúť, že tieto rozdiely zas nemusia spôsobiť veľmi výrazný efekt na esenciálnu funkcionalitu informačného systému. D. Vymětal uvádza podstatu štruktúrovaného, objektovo orientovaného a hodnotovo orientovaného prístupu k modelovaniu: štruktúrovaný – zahrňuje dva pohľady na modelovanú realitu. Prvý pohľad je modelovanie podnikových procesov a dátových tokov, v druhom pohľade sa modelujú dátové štruktúry. Ďalej zahrňuje tri hlavné typy diagramov: diagram dátových tokov, diagram vzťahov a entít, diagram prechodov, objektovo orientovaný – modelovanie objektov, ich atribútov, siete tried objektov spojených asociáciami, modelovanie stavov. Výsledkom toho sú diagramy objektov, tried, stavové diagramy. Ako štandard pre zápis týchto modelov sa používa modelovací jazyk UML, hodnotovo orientovaný prístup (REA) – modelovanie a analýza hodnotových reťazcov (ekonomických vzťahov) podniku. Hodnotové reťazce predstavujú transakčné cykly (výrobný, predajný, finančný cyklus...), medzi ktorými prebieha výmena hodnôt (peniaze, práca, tovar...). Obrázok č. 2 demonštruje hodnotový reťazec podniku:
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 16 Obrázok č. 2: hodnotový reťazec podniku
zdroj: Vymětal, 2009 Modelovanie v REA používa tri hlavné entity: ekonomický zdroj, ekonomický agent, ekonomická udalosť. Rozdiel medzi štruktúrovaným prístupom a REA je v tom, že namiesto modelovania podnikových procesov na základe činností a ich poradia ako je to v štruktúrovaných metódach, REA modeluje podnikové procesy na základe hodnotových reťazcov a zaznamenávané sú len tie dáta, ktoré ovplyvňujú primárne hodnoty podniku (2009, s. 27-32). Obrázky č. 3 a 4 zobrazujú podstatu štruktúrovaného a objektovo orientovaného prístupu, taktiež pre ilustráciu: Obrázok č. 3: podstata štruktúrovaného prístupu
zdroj: vlastné spracovanie
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 17 Obrázok č.4: podstata objektovo orientovaného prístupu
zdroj: vlastné spracovanie Ďalším prístupom k modelovaniu, ktorý nabral hlavne v posledných rokoch na význame a to hlavne vďaka poskytnutiu väčšej flexibility pri zavádzaní nových IT a väčšej pružnosti na zmenu v podnikových procesoch, je servisne orientovaný prístup. Tento prístup sa vyvinul, ako reakcia na problém nízkej až žiadnej flexibility na zmenu v IT infraštruktúre, spôsobovaný aj pevnou štruktúrou štruktúrovaných a objektovo orientovaných prístupov. servisne orientovaný prístup (SOA) – Podstatou SOA je tvorba samostatne vystupujúcich služieb (služieb vo forme IT komponentov, funkcionalít, štandardizovaných modelov podnikových procesov), ktoré sú k dispozícií k spotrebe používateľom kedykoľvek v čase potreby respektíve opakovateľne použiteľné pre viacerých používateľov. Veľkým prínosom v tomto prístupe sú aj nové technológie, vo veľkej miere umožňujúce dosiahnuť výhody tohto modelovania. Obrázok č. 5 ukazuje princíp tejto architektúry:
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 18 Obrázok č. 5: podstata SOA
zdroj: vlastné spracovanie B. Majerník uvádza hlavné modelované časti a teda z čoho pozostáva architektúra SOA: - systémy (interné/externé) poskytujúce služby – aplikácie, poskytovatelia služieb, - systémy konzumujúce služby – aplikácie, používatelia služieb, podnikové procesy, - infraštruktúra zdieľania služieb – celková logika sprístupnenia, definovanie kategórie zdieľaných služieb - modelovanie funkcionality identifikovaných služieb do úrovní, - definovanie servisnej zbernice, servisného registra, repozitára a iných prvkov (2009, s. 36). SOA sa dá realizovať dvoma spôsobmi. Buď v rámci podniku, kde sa vytvorí systém poskytujúci služby, vytvoria sa vlastné štandardizované opakovateľne použiteľné služby a vytvorí sa logika infraštruktúry konzumácie týchto vytvorených služieb alebo spotrebovávaním služieb od externého poskytovateľa takýchto služieb hlavne prostredníctvom internetu, čo môže svojím spôsobom pripomínať outsourcing. ,,Princíp spolupráce hlavných komponentov možno chápať v širšom rozsahu (komunikácia cez internet) alebo v užšom rozsahu (v rámci určitej organizácie). V oboch prípadoch je potrebné zabezpečiť efektívnu komunikáciu na báze proprietárneho riešenia alebo na báze moderných koncepcií (ESB).“ (Gergely, 2009, s. 35). Tu bola práve spomenutá nová významná technológia, ktorá umožňuje realizáciu SOA – ESB a je špecifická a vyvinutá hlavne pre potreby SOA, pretože prepája jednotlivé služby, vytvára komunikačnú sieť a umožňuje komunikáciu aj medzi heterogénnymi aplikáciami.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 19 Š. Gergely ďalej popisuje ESB ako novú technológiu kľúčovú pri implementácií SOA a ako jeden z hlavných princípov SOA, ktorý zabezpečuje integračnokomunikačnú infraštruktúru, flexibilitu IT, koordináciu jednotlivých komponentov (služieb), jednotné prostredie pre rôzne druhy komunikácie technológií (2009, s. 35). Ako už bolo spomenuté tieto zmienené prístupy sa dajú ešte aj kombinovať. V literatúre sa hlavne spomína kombinácia štruktúrovaného a objektovo orientovaného prístupu, kde sa ako základ pre model podniku robí ako modelovanie podnikových procesov, tak aj modelovanie objektov (Řepa, 2007). Takýto prístup používa napríklad metóda MMABP. Model podniku sa dá realizovať akýmkoľvek z vyššie zmienených prístupov a na to sa už dá nadväzovať ďalej tvorbou modelu informačných technológií. A tak môže text ďalej prejsť od prístupov k modelovaniu podniku k štandardizovaným postupom vývoja a implementácie. Tieto postupy viac menej poskytujú návody na realizáciu celej problematiky vývoja a implementácie, od modelovania podniku cez plánovanie až ku konečným krokom implementácie a údržbe. 2.1.2 Postupy vývoja a implementácie BSP – Metóda predstavuje, ako aj vyplýva z jej názvu, postup plánovania vývoja informačného systému. Podstatou je teda iba plánovanie, čo je vlastne prvá, základná fáza, ktorá sa očakáva pri akomkoľvek projekte, nie len pri projekte vývoja informačného systému. Nezahŕňa ani modelovanie informačného systému, ani kroky konkrétneho vývoja a implementácie, ale iba definuje a navrhuje informačný systém. Výsledkom je plán alebo návrh pre vývoj informačného systému, ktorý by mal ďalej nasledovať. Metóda sa opiera o štruktúrovaný prístup k modelovaniu podniku, čo sa odráža v tom, že v rámci plánovania sa vykonáva definovanie podnikových procesov a tried dát. Táto metóda, ako sa ďalej bližšie opíše, zahŕňa niekoľko krokov plánovania, začína zahájením projektu, získaním zadania od vedenia a končí prezentáciou výsledkov. V. Řepa popisuje túto metódu ako metódu pre analýzu a návrh informačnej architektúry organizácie a základom tejto metódy je postup o 14 krokoch: 1. získanie zadania od vrcholového vedenia 2. príprava štúdie 3. zahájenie štúdie
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 20 4. definovanie podnikových stratégii 5. definovanie podnikových procesov 6. definícia tried dát 7. analýza súčasnej informačnej podpory 8. prediskutovanie výsledkov analýzy s vedením 9. formulácia záverov analýzy 10. overenie dopadov štúdie na riadenie IS 11. definícia informačnej architektúry 12. určenie priorít pre vývoj IS 13. návrh doporučení a plánu postupu 14. prezentácia výsledkov a nakoniec uvádza nástroje, ktoré táto metóda používa k popisu informačnej štruktúry: maticová technika shlukovej analýzy – matica stratégie/ organizačné jednotky, matica procesy/triedy dát, matica procesy/stratégie..., informačný kríž – znázornenie kruhovej závislosti jednotlivých faktorov, ktoré majú vplyv na informačný systém (2007, s. 83-89). Táto metóda je tak skvelým vodidlom ako sa dostatočne pripraviť pred samotným vývojom a predstavuje priestor pre dôkladne premyslenie svojej stratégie vývoja. ARIS – Táto metóda si vybudovala v našom regióne hlavné postavenie medzi podobnými metódami a to hlavne vďaka firme SAP a IDS Scheer, ktorá využíva túto metódu a ktorá je lídrom na trhu informačných systémov v našom regióne (v Nemecku, Česku, na Slovensku...). Ďalším prínosom metódy je dĺžka jej vývoja a neustále inovácie počítačových nástrojov a zdokonaľovanie podnikových procesov. ,,Spoločnosť IDS Scheer AG sa zaoberá optimalizáciou biznis procesov už viac ako 20 rokov....ARIS Platform si udržiava vedúcu pozíciu na trhu vďaka kombinácii projektových náhľadov a inovatívnemu vývoju softvéru.” (portál IDS Scheer, dátum neznámy). ARIS sa využíva na vytvorenie modelu informačného systému, na jeho implementovanie do softvérovej podoby a na všetko používa širokú škálu nástrojov. Modelovanie robí štruktúrovaným prístupom, teda modelom podnikových procesov ako aj modelom dát. Ďalej používa tri kroky vývoja informačného systému, princíp troch architektúr, v rámci modelovania, ako je vidieť ďalej v popise metódy, čiže používa ako obsahový model, tak aj model technologický a model
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 21 implementačných špecifík. Implementáciu vykonáva tiež pomocou počítačových nástrojov, ktorá je uvedená ďalej v texte v implementačnej platforme ARIS. Metóda sa popisuje ako: referenčná architektúra pozostávajúca z troch základných pohľadov: organizácia, funkcionalita, informácie a riadenie a z troch modelov, ktoré sú v rámci každého pohľadu: konceptuálny model, technický model, fyzický model. Ďalej sa uvádza, že základom tejto metódy sú počítačové nástroje a modelovacie nástroje 21 rôznych druhov nástrojov je rozdelených do štyroch platforiem: modelovacia platforma – nástroje navrhovania, simulácie a vyhodnocovania podnikových procesov (ARIS Toolset, ARIS Simulation...), implementačná platforma – nástroje na prevod modelov do softvérových aplikácii, na zavádzanie a správu systému e-commerce (ARIS P2A, ARIS for INTERSHOP entity...), controllingová platforma – nástroje na analýzu nákladov a výkonu procesov (ARIS PCA, ARIS PPM), platforma Scout (doplnkových nástrojov) – nástroje pre kvalitatívne riadenie procesov, pre riadenie rizík, nástroje dokumentácie (ARIS Process Risk Scout...). A nakoniec sa uvádza, že ARIS obsahuje tieto diagramy: diagram popisu procesov, diagram pre úroveň činností, diagram hierarchickej štruktúry procesov, diagram Value Added Chain, diagram podnikových cieľov, diagram produktov a služieb, diagram štruktúry aplikácii, diagram organizačnej štruktúry, diagram znalostí a diagram dokumentácie (Řepa, 2007, s. 73-80).
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 22 Tento postup sa dá skvelé využiť pri modelovaní podniku, jeho využitie môže byť výhodné pri vývoji, pretože obsahuje dostatočné množstvo užitočných nástrojov pre efektívne definovanie podnikových procesov a na ich optimalizáciu. ISAC – Táto metóda je špecifická tým, že jej základom je analýza požiadaviek na zmeny, čo sa odráža hneď v jej názve. Táto analýza sa robí ako prvý základný krok. Potom je už metóda zameraná na postup vývoja informačného systému v štyroch krokoch a tiež využíva princíp troch architektúr. Metóda používa na modelovanie podniku a informačnej štruktúry modely činností, podnikových procesov a informácií. Informácie člení hierarchickou abstrakciou na detailnejšie modely dát. Metóda nezahŕňa implementáciu, ale končí návrhom hardvéru a softvéru. Až po tomto návrhu sa môže model informačného systému implementovať ďalšími potrebnými krokmi. Metóda sa popisuje ako problémovo orientovaná metóda, čiže ako prvý krok je analýza podniku, analýza problémov jej zamestnancov a hľadanie riešení týchto problémov. Informačný systém sa navrhuje až ako riešenie nájdených problémov alebo ako riešenie zlepšenia práce zamestnancov. Ďalej sa uvádza postup metódy: 1. analýza požiadaviek na zmeny – analýza problémov a súčasného stavu, návrh postupu k zmenám, popis cieľov, činností 2. štúdie činností – detailnejšie rozpracovanie činností, určenie subsystémov 3. informačná analýza – modelovanie informačného systému, štruktúra toku informácií 4. návrh systému – návrh technologického riešenia systému a návrh programov 5. úprava prostredia – návrh konkrétneho hardvéru a softvéru a uvádza sa, aké nástroje metóda obsahuje: A-grafy – grafy činnosti ( množiny, informácie, toky), I-grafy – grafy pôvodu informácií (procesy, informačné množiny, toky informácií), C-grafy – štruktúra informačných setov (Řepa, 2007, s. 102-110). Metóda je akoby kombináciou predošlých dvoch. Tiež zahrňuje analýzu podniku ešte pred vývojom, plánovanie postupu, ako je to v prípade metódy BSP. A taktiež postup pri modelovaní podniku ako metóda ARIS, s tým rozdielom, že obsahuje o niečo jednoduchšie nástroje pre modelovanie.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 23 Select Perspective - Táto metóda nie je v našom regióne veľmi prístupná ako je tomu v prípade ARIS. Metódu Select Perspective poskytuje napríklad firma Select business solutions, ktorá však nepodniká v našom regióne. Uvádza sa, že základom modelovania je modelovanie komponentov, dodávateľov služieb, riadiacich programov, konzumentov služieb. Ďalej metóda obsahuje 102 techník, 39 softvérových nástrojov, najlepšie a najnovšie praktiky (portál Select business solutions, dátum neznámy). Metóda je obsiahnutá v troch krokoch vývoja informačného systému (princíp troch architektúr) ako je vidieť ďalej v popise metódy a na modelovanie informačného systému používa nový trend - servisne orientovaný prístup SOA. Metóda sa popisuje ako súbor 7 základných princípov: model podnikových procesov, komponentová orientácia, integrované modelovanie, reťazový prírastkový prístup, paralelný vývoj, architektúra založená na službách, integrované nástroje, a uvádza sa postup: 1. návrh usporiadania systému – analýza podnikových procesov, voľba typu architektúry, funkcia systému 2. architektúra systému – priradenie komponentov do architektúry systému 3. realizovanie systému – fyzické realizovanie systému (2007, s. 111-112). Metóda je veľmi porovnateľná a konkurenčná s metódou ARIS. Dokonca Select Perspective poskytuje možnosť využiť až 39 nástrojov, čo je o niečo viac ako poskytuje ARIS. Select Perspective sa taktiež snaží neustále inovovať a prinášať najnovšie trendy do vývoja. Výhodou je práve servisne orientovaný prístup a integrované modelovanie. SDLC – Postup, ktorý je veľmi často spomínaný v anglicky písanej literatúre, predstavuje celý životný cyklus vývoja a implementácie informačného systému začínajúc krokom analýzy a končiac až krokom údržby informačného systému. Prínosom tejto metódy je, že popisuje celý proces (cyklus) vývoja a implementácie v krokoch, zahrňuje konkrétne
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 24 postupy pri implementácií modelu informačného systému v jej posledných krokoch. Už sa až tak nezameriava na špecifiká modelovania a na počítačové nástroje, tak detailne ako metódy ARIS a Select Perspective. Ide tu hlavne o definovanie stupňov životného cyklu. Táto metóda pozostáva z piatich krokov, ako je vidieť v popise metódy. Princíp troch architektúr sa odráža v kroku 3, kde sa robí obsahový model (podnikové procesy, dáta) a technologický model (vo forme aplikačného rozhrania) a v kroku 4, kde sú implementačné špecifiká (implementácia hardvéru a softvéru). Postup tejto metódy sa uvádza takto: 1. situačná analýza – hľadanie problémov alebo príležitosti v podnikovom systéme, stanovenie si prínosov a možností nového riešenia systému 2. analýza informačného systému – funkčné požiadavky na systém, analýza organizácie 3. modelovanie informačného systému – štruktúra dát, štruktúra procesov, aplikačné rozhranie 4. implementácia informačného systému – implementácia hardvéru a softvéru, testovanie, zaúčanie používateľov aplikácií 5. údržba informačného systému – monitorovanie, kontrola, hodnotenie informačného systému (O´Brien, 2006, s. 403 – 412) Tento postup môže byť všeobecným vodidlom pre akýkoľvek projekt vývoja informačného systému. Na tomto životnom cykle je vidieť, ako komplexný je vývoj informačných systémov a koľko krokov a jednotlivých prác obsahuje. To všetko sa tak podpisuje na značných nákladoch a dlhodobom zavádzaní takejto alternatívy zavádzania. Tieto vyššie spomenuté metódy sa môžu aj kombinovať alebo ich kroky môžu navzájom splývať a využívať to najlepšie z jednotlivých metód. Napríklad sa môže ako prvý krok využiť postup plánovania z metódy BSP a na základe výsledku si ďalej vybrať z komplexných metód modelovania informačného systému bohatých na počítačové nástroje ARIS alebo Select Perspective. A nakoniec po vybudovaní modelu ho ďalej implementovať pomocou postupov uvedených v posledných krokoch metódy SDLC. Vývoj, ako alternatíva zavádzania informačného systému, sa však v posledných rokoch už až tak často nevyužíva. Hlavne sa upustilo od vývoja komplexných riešení. Keď už, tak skôr sa firmy prikláňajú k vývoju menších časti systému alebo si niečo dodatočne vyvinú.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 25 Tento trend je spôsobený prudkým vývojom v oblasti poskytovania hotových informačných systémov a v oblasti outsourcingu, ktoré už ponúkajú výhodnejšie podmienky na riešenie zavádzania (nižšie celkové náklady na informačný systém, zníženie rizík, ľahší prístup k najlepším technológiám a odborníkom atď.). Od vlastného vývoja sa ďalej prejde k alternatíve nákupu už hotového produktu (alebo prototypu), ktorý je už pripravený hneď na implementáciu alebo sa len z časti upraví podľa potreby. 2.2 Nákup informačného systému Ako sa už na začiatku uviedlo firma si môže informačný systém kúpiť od dodávateľa takýchto riešení vo forme prototypu alebo hotového produktu/balíka. Táto alternatíva taktiež prináša výhody nižších nákladov na zavádzanie a rýchlejšej implementácie informačného systému ako zavádzanie outsourcingu. Nižšie náklady a rýchlejší čas ako pri vývoji spôsobuje vypadnutie výdavkov a času na analýzu podniku, informačnej štruktúry a modelovania. Produkty alebo balíky sú už hotové a pripravené ihneď na implementovanie. Predstavujú moduly štandardizované v konkrétnom odvetví, ako napríklad servisný modul, modul predaja, ktorých procesy sú štandardné pre odvetvie. Firmy môžu využiť najlepšie praktiky, ktoré sú zahrnuté v produktoch alebo balíkoch. Zatiaľ čo v prípade nákupu informačného systému firme odpadávajú náklady spojené s vývojom, tak v ďalšej alternatíve zavádzania, v outsourcingu, odpadávajú aj náklady na údržbu a celkovo odpadáva starostlivosť o IT, ktoré je v réžii dodávateľskej firmy. Firma nakupujúca outsourcing si kupuje informačný systém už len vo forme služby, nie je jej vlastníkom. Vlastníkom je dodávateľská firma. 2.3 Outsourcing Outsourcing je spôsob zavádzania informačných systémov, ktorý sa začal rozvíjať ako reakcia na problémy a riziká spojené s vlastným vývojom (alebo aj nákupom) informačného systému. V posledných rokoch nabral rozvoj outsourcingu výrazne stúpajúcu tendenciu a predpokladá sa, že jeho uplatnenie bude stále rásť. ,,Potenciál outsourcingových služieb je vysoký a najmä na Slovensku má stále ešte výrazne rastúcu tendenciu“ (Môcik, 2008). V západných krajinách je už zrejme outsourcing bežne zabehnutou praxou, zatiaľ čo na Slovensku podniky ešte len objavujú výhody a možnosti tejto alternatívy.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 26 Problémy a riziká vlastného vývoja komplexného informačného systému sú najmä vysoké náklady na vývoj a prevádzku, nízka flexibilita prispôsobenia sa na zmeny podnikateľského prostredia a s tým spojená nízka flexibilita vykonávania zmien v už zavedenom systéme, dlhá doba vývoja a implementácie informačného systému, potreba začlenenia komplexného IT oddelenia do organizácie, nedostatok IT odborníkov s očakávanými znalosťami atď. Nákup informačného systému je síce tiež lacnejší ako vývoj, avšak na rozdiel od outsourcingu obsahuje ešte navyše náklady spojené s vlastníctvom hardvéru a softvéru. Všetky tieto problémy a riziká riešia samostatné dodávateľské spoločnosti outsourcingu, ktoré poskytujú svojim klientom služby v oblasti vývoja, prevádzky, poradenstva, servisu IT a informačných systémov. Outsourcuju činnosti v týchto oblastiach, ktoré by si inak museli klienti zabezpečiť sami. Outsourcing je teda ,,zaisťovanie činnosti spojených s informatikou dodávateľsky, teda formou externých služieb“ (Gála et. al., 2006, s. 361). Outsourcing prináša nové možnosti a medzi jeho výhody sa môže zahrnúť: zníženie nákladov – túto výhodu môžu firmy využívať aj v dnešnej dobre finančnej krízy, kedy je vytvorený veľký tlak na znižovanie nákladov kvôli zníženému dopytu. Outsourcingom tak odpadávajú náklady na vývoj a prevádzku IT oddelení. Zníženie nákladov outsourcingom sa dá uskutočniť rôznymi spôsobmi. V článku infoware sa uvádza, že firmy si zabezpečia zníženie nákladov prostredníctvom zabezpečenia lacnej pracovnej sily zo zahraničia (offshoring), optimalizáciou portfólia aplikácií (zjednodušenie a optimalizácia hardvéru a softvéru), znížením celkových nákladov súvisiacich s vlastníctvom a prevádzkou aplikácií (Total cost of Ownership – TCO), industrializáciou dodávky, transformáciou obchodných procesov (optimalizovanie IT) (autor neznámy, 2008), zjednodušenie prevádzky – táto výhoda je úzko spojená aj so znižovaním nákladov, ale hlavný jej prínos je to, že odpadáva starosť o IT oddelenie, o prevádzku a vzniká tak viac priestoru na iné (hlavné) činnosti podnikania. ,,Zákazník sa nemusí starať o vstupné investície na zaobstaranie, prevádzkové náklady, údržbu aktualizáciu a modernizáciu systému“ (Lábis, 2008), flexibilita na zmeny – tým, že firma nie je vlastníkom informačných technológií a aplikácií informačného systému, tak nie je závislá na týchto technológiách. Ak teda na firmu tlačí vývoj externého prostredia na akúkoľvek zmenu v podnikaní,
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 27 tak si môže firma jednoducho zmeniť niektoré funkcie, ktoré jej poskytuje dodávateľ outsourcingu bez nejakého negatívneho dopadu. Takisto môže firma zmeniť svoju stratégiu po ukončení kontraktu alebo prostredníctvom multisourcingu rozložiť svoje portfólio aplikácií a flexibilne ich riadiť, prenajatie si odborníkov so znalosťami a skúsenosťami – je všeobecne známe, že firma, ktorá sa dlhodobo a intenzívne špecializuje na určitú oblasť, získa komparatívnu výhodu. Firmy môžu využiť tento fakt a za pomerne výhodnú cenu tak si prenajať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu s bohatými skúsenosťami. Túto výhodu ponúka multisourcing od viacerých špecializovaných (na určitú oblasť outsourcingu) poskytovateľov, pomerne krátka doba zavádzania outsourcingu – vývoj vlastného komplexného informačného systému predstavuje všeobecne dosť dlhé obdobie na zavedenie spôsobené dlhou prípravou a ešte dlhšími činnosťami na jednotlivých krokoch vývoja. Outsourcing sa zavádza jednoduchšie, keďže odpadávajú všetky kroky vývoja. Podľa eFOCUS prieskumu sa zistilo, že tretina opýtaných sa pripravila na outsourcing za menej ako pol roka a 40 % sa pripravila za 6 až 12 mesiacov (autor neznámy, 2007), odstránenie rizík spojených s veľkými a do značnej mieri nezvratnými investíciami do vlastných riešení – môžu to byť rôzne formy rizika, napríklad riziko poškodenia, krádeže, riziko zastarania riešenia, keďže oblasť IT je veľmi dynamická čo do vývoja nových lepších technológií. Outsourcingom sa to dá jednoducho po uplynutí doby kontraktu zmeniť na nové riešenie, zvýšenie výkonnosti firmy – táto výhoda je spojená s výhodou zjednodušenia prevádzky, so získaním znalostí od odborníkov, poprípade so získanou flexibilitou. J. Okoš (2008) hovorí, že outsourcing je v zásade postavený na dvoch predpokladoch – na úspore v rozsahu (špecializácia na nejakú aktivitu v dostatočnom množstve prináša zníženie nákladov) a na získaní komparatívnej výhody (získanie kvalifikovaných odborníkov) a M. Kováč (2008) zas hovorí, že dobré dôvody na zavedenie outsourcingu sú zvýšenie flexibility IT, efektívnejšie strategické plánovanie, uvoľnenie zdrojov a koncentrácia na kľúčové oblasti podnikania, prístup k vysoko špecializovaným zdrojom atď. Všetky tieto výhody môžu firmy naplno využiť dobre premysleným prístupom k zavádzaniu outsourcingu a výrazne si zvýšiť svoju produktivitu. Avšak aj outsourcing
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 28 ukázal, že má svoje riziká, problémy a nevýhody. Tieto nedostatky sa však dajú úspešne zredukovať alebo úplne odstrániť dobrým manažmentom rizík a precíznym, premysleným a zodpovedným prístupom k outsourcingovému vzťahu. ,,Významná väčšina finančných riaditeľov konštatuje, že podnikové outsourcingové iniciatívy naplnili alebo dokonca prekonali ich výkonnostné očakávania....avšak za predpokladu, že sú ochotné obetovať potrebný čas a pozornosť dôkladnému výberu dodávateľa a starostlivo riadiť outsourcingový vzťah.“ (Vranský, 2007). Ak chce firma využiť maximálne a uspokojivo výhody outsourcingu musí sledovať určité kritické faktory a dodržiavať určité postupy. Ďalej je tak uvedený postup zavádzania a riadenia outsourcingu, ktorý by mal byť akýmsi vodidlom k zníženiu alebo odstráneniu nežiaducich konečných stavov. R. Vranský poskytuje tieto typy ako čo najviac vyťažiť z outsourcingu: navštevovať pravidelne dodávateľa na jeho pracovisku, monitoring a kontrola dodávateľa, zaviesť formálny proces pre governance, definovanie a meranie parametrov výkonnosti dodávateľa, hodnotenie dodávateľa jeho výkonnosti, definovanie, meranie a hodnotenie prínosov (podstatných kľúčových hodnôt) outsourcingového vzťahu, sledovať nielen kvantitu, ale aj kvalitu outsourcingu, podstatná je spokojnosť odberateľa outsourcingu, infiltrácia dodávateľa - umožniť zástupcovi odberateľa stať sa členom tímu dodávateľa, blízke monitorovanie a kontrola dodávateľa, alebo zakúpiť si podiel v dodávateľskej firme a stať sa jej súčasťou, nastaviť systém odmeňovania výborných výkonov a pokutovania alebo udeľovania zodpovednosti za slabý výkon, musí byť súčasťou kontraktu, zakotviť v kontrakte právo meniť isté parametre outsourcingového vzťahu, zabezpečenie si flexibility na zmeny počas trvania dlhého kontraktu (keďže podniky podnikajú v dnešnej dobe v neustále sa meniacom prostredí), vytvoriť outsourcingový vzťah s čo najmenším počtom dodávateľov, najlepšie s jedným. Je to ľahšie a menej nákladné (2007). Dodržiavaním týchto zásad by sa mali obmedziť rôzne riziká a mal by sa skvalitniť celkový proces outsourcingu. Medzi ďalšie postupy, nad ktorými by mohli firmy pouvažovať, ak chcú uspieť pri zavádzaní outsourcingu, sa môže zahrnúť aj multisourcing (využitie best-of-breed alebo otestovanie si poskytovateľa služieb). ,,Mnoho
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 29 poskytovateľov outsourcingových služieb v súčasnosti presadzuje stratégiu menších kontraktov....klienti si často otestujú outsourcingového poskytovateľa menším kontraktom, kým s ním uzavrú zmluvu s väčšou hodnotou. Organizácie využívajú menšie kontrakty aj na preklenutie nejakého časového obdobia a odsunutie väčších dohôd do neskoršej budúcnosti.“ (Gartner, 2008). Multisourcing je síce opak toho, čo sa odporúčalo vyššie, aby sa vytvoril vzťah s čo najmenším počtom dodávateľov, ale aj tento postup však môže mať niekedy svoje opodstatnenie. Podniky by zrejme mali pouvažovať aj nad touto možnosťou a poprípade ju zahrnúť do svojej stratégie. Ďalej by sa taktiež dalo povedať, že dodávateľ outsourcingu vystupuje v podstate ako klasický zamestnanec, keďže poskytuje svoju prácu na základe dohody. Preto by mala byť efektívnosť tohto vzťahu tiež zabezpečená akousi formou motivácie, tak ako sa to viac menej bežne praktikuje pri bežnom pracovnom vzťahu. Podnik by mohol napríklad zahrnúť dodávateľa do podielu na úspechu. ,,Z taktického hľadiska by firmy mali vyhľadávať niečo viac než len štandardnú formu obchodného vzťahu a snažiť sa uzavrieť dohodu zameranú na konkrétne obchodné výsledky a podiel na úspechoch“ (autor neznámy, 2008). Takto by sa mohol dodávateľ motivovať k väčšiemu výkonu. Ďalším faktorom je, že niekedy nestačí argumentovať zavedenie outsourcingu len jeho prínosom vo forme zníženia nákladov alebo len všeobecným vymenovaním jeho prínosov. Podniky by mali hľadať v tomto aj niečo viac, niečo čo im prinesie reálnu pridanú hodnotu. „Cesta k úspechu vedie cez schopnosť demonštrovať reálne výhody, ktoré zákazník môže outsourcingom získať. Nejde len o strohé vymenovanie benefitov, ale aj ich prepojenie so strategickými a obchodnými cieľmi zákazníka“ (Zgutová, 2008). Taktiež by sa mohli podniky zamyslieť aj nad možnosťou vybrať si konzultačnú firmu na pomoc pri výbere outsourcingu. Pre podniky je predsa len oblasť IT neprebádaným ostrovom. Keďže sa potrebujú všetci zodpovední pracovníci venovať hlavne svojmu hlavnému podnikaniu, sledovanie trendov v oblasti IT a informačných systémoch môže byť pre nich náročnou prácou navyše. ,,Tímy zostavené z interných zdrojov trpia zväčša na tzv. prevádzkovú slepotu...riešením situácie býva uplatnenie nezávislého konzultanta, disponujúceho dostatočnými procesnými a odbornými znalosťami“ (Vrábel - Brázda, 2008). Nezávislý konzultant môže priniesť podniku okrem vedomosti v obore dokonca aj cenné znalosti, ktoré nazbieral skúsenosťami. Dodržiavanie týchto všetkých postupov zabezpečuje úspešne zavedenie a riadenie outsourcingového vzťahu. Dokonca predstavuje akoby štandardný postup pri zavádzaní tejto alternatívy.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 30 Pre podniky je ďalej dôležité vedieť čo všetko si vlastne môžu dať outsourcovať, čo ponúkajú dodávatelia. Medzi typy outsourcingu, ktoré môžu firmy na Slovensku využiť patrí help desk (poskytovanie podpory a pomoci v prípade potreby alebo problémov), outsourcing podnikových procesov, sem patrí napríklad kontaktné centrum. M. Bodnár uvádza tieto oblasti podnikových procesov, ktoré sa môžu stať predmetom outsourcingu podnikových procesov: financie, účtovníctvo, starostlivosť o zákazníka, dodávateľskoodberateľské vzťahy, personalistika. A ďalej tvrdí, že BPO je strategickým nástrojom na dosahovanie procesnej excelencie, transformačných podnikových cieľov a znižovania nákladov = tvorba úspor ako stratégia ďalšieho investovania do rastu a inovácií firmy (2007). Ďalšie alternatívy sú správa aplikácií, správa infraštruktúry, správa celého informačného systému, správa hardware, poradenstvo, prenájom personálu, IT utility. J. Rydziová opisuje IT utility ako flexibilné využitie IT služieb na základe real-time infraštruktúre a SaaS (software as a Service - softvér pripravený k okamžitému použitiu). A tvrdí, že firmy takto ušetria na hardvérových a mzdových nákladoch (2007). Je zrejme, že outsourcovať sa dá široká škála podnikovej informatiky. Od správy a údržby jednotlivých aplikácií, cez monitorovanie až po poradenstvo a personál. Tieto typy outsourcingu sú už štandardné a bežne využívane podnikmi vo všetkých vyspelých krajinách. Zabehnutosť a pomerne dlhá úspešná prax prináša pre podniky výhodnú alternatívu. Avšak v tejto oblasti sa aj naďalej vyvíjajú ďalšie možnosti služieb, ktoré už nie sú až tak zabehnuté a odskúšané, ale prinášajú perspektívu do budúcnosti. Väčšina nových trendov, ako je vidieť, smeruje na poskytovanie služieb cez hranice. Takýto typ outsourcingového vzťahu so zahraničným partnerom je určite náročnejší a rizikovejší ako s domácim. Na diaľku je totiž ťažšie riadiť a monitorovať kvalitu služieb. Ale až skúseností ukážu ich potenciál. K. Libičová - O. Přiklenk uvádzajú nové trendy v outsourcingu: outsourcing B2B projektu – zabezpečenie ľudí a procesov a zabezpečenie prevádzky pre B2B projekt, konkurencieschopná a cenovo prístupná alternatíva k vlastnému zabezpečeniu B2B projektu, globálne dodávaný outsourcing infraštruktúry – vzdialená správa a podpora IT infraštruktúry z jednej krajiny do viacerých krajín. Napríklad monitoring serverov, bezpečnostný monitoring, monitoring dátových centier atď., aplikácie testovacích služieb – zabezpečenie testovacích služieb vysokej kvality na zaručenie kvality a záruky v rámci vývoja aplikácií, na testovanie potenciálnych
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 31 zdrojov úspor, efektívnosti a šetrenia času v rámci životného cyklu aplikácií. Zabezpečenie si využívania kvalitného testovacieho softvéru, globálne dodávaný help desk outsourcing – outsourcing help desku z jednej krajiny do viacerých krajín, snaha znižovať náklady zabezpečením si lacnej pracovnej sily z inej krajiny (2008). Outsourcing má tak potenciál stať sa najpoužívanejšou alternatívou pri zavádzaní informačného systému, vďaka relatívnej jednoduchosti a výhodám, ktoré má oproti predošlým dvom alternatívam. Ďalšími skúsenosťami sa môže o pár rokov stať bežnou súčasťou podnikových stratégií. Popri zohľadňovaní nákladov potrebných pri jednotlivých alternatívach zavádzania sa podniky môžu orientovať pri výbere medzi vývojom, outsourcingom alebo nákupom aj inými faktormi. Iné potreby a stratégie sú totiž v podnikoch s rozdielnou veľkosťou. Ďalej môžu byť rozhodujúcim faktorom aj požiadavky jednotlivých podnikov na funkcionalitu informačného systému. Niektoré požiadavky na systém môžu byť tak špecifické, že ich nemusí spĺňať žiaden z dostupných štandardných systémov, ani žiadna z ponúkaných služieb. Tak si je potom vhodné vyvinúť svoj vlastný unikátny informačný systém, ktorý by uspokojil všetky požiadavky a prinášal presne požadované funkcie. Prínosy takto môžu aj omnoho prevýšiť vynaložené náklady. Výber vhodnej alternatívy musí jednoznačne reflektovať jasne stanovenú stratégiu podniku. Po výbere alternatívy sa už postupuje metódami a postupmi aké boli načrtnuté vyššie. Tieto metódy a postupy by sa mali precízne dodržiavať a tým si zabezpečiť celkovú úspešnosť projektu. Po súhrne metód a postupov definovaných v jednotlivých alternatívach zavádzania sa môžu získane poznatky aplikovať na príklade v prípadovej štúdii. 3. Prípadová štúdia Cieľom prípadovej štúdie je využiť získané teoretické poznatky pri zavádzaní informačného systému na konkrétnom prípade z praxe. Ako prvé sa opíše firma, ktorá bude predmetom štúdie, jej charakteristika, oblasť pôsobenia, veľkosť firmy. Na tomto mieste je dobre spomenúť, že ako vhodný postup by sa tu mohol použiť celý postup metódy BSP alebo postup SDLC. Pri týchto postupoch by sa, ešte popri ďalších krokoch, definovali aj podnikové procesy, triedy dát a štruktúra dát. A celkovo tieto postupy sú detailnejšie a vhodné pri reálnom zavádzaní informačného systému. Avšak dodržanie
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 32 týchto všetkých krokov, analýz je náročnejšie a obsiahlejšie vyžadujúce viac času, preto pre charakter a účel tejto výskumnej práce sa tento postup prezentuje len na niektorých krokoch stručne a ilustračne. Prípadová štúdia tak bude pokračovať týmto postupom: definuje sa vízia a stratégia firmy, urobí sa situačná analýza, definujú sa problémy alebo príležitosti, definujú sa prínosy a funkčné požiadavky na informačný systém. Výsledkom bude návrh informačného systému a návrh vhodnej alternatívy zavádzania (viď rozhodovací strom pre výber IS - obrázok č. 1). Predmetom štúdie bude firma Vojenská zotavovňa, a. s., ktorá podniká v oblasti služieb v rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava. Medzi oblasti služieb, ktoré ponúka patria: ubytovacie služby, reštaurácia, organizovanie turistických zájazdov, bazén, športové ihriská. Firma zamestnáva 40 zamestnancov mimo sezóny a s príchodom letnej sezóny ich počet narastá na 60 zamestnancov. Svoje služby ponúka pre širokú klientelu (jednotlivci, skupiny, rodiny) a zameriava sa na klientov nie len z lokality firmy, ale vyhľadáva klientov aj v rámci celého štátu a dokonca aj zo susedných krajín. Firma podniká v silnom konkurenčnom prostredí. Rovnaké služby poskytuje rada podobných konkurenčných firiem. Prebieha tu silný boj o zákazníkov. Vízia a stratégia firmy Vízia firmy je získať konkurenčnú výhodu v náročnom konkurenčnom prostredí, zvýšiť svoj podiel na trhu, získavať nových a udržať si súčasných zákazníkov poskytovaním kvalitnejších služieb ako ponúka konkurencia, ktoré by čo najviac reflektovali požiadavky zákazníkov. Firma si uvedomuje dôležitosť a potenciál svojich súčasných a potenciálnych zákazníkov, preto sa chce stať zákaznícky orientovanou firmou a budovať vzťahy so svojimi zákazníkmi na základe tvorby obojstranného prínosu. Stratégia firmy je získať informačný systém, ktorý by umožňoval efektívne získavať a spracovávať informácie o zákazníkoch, ktorý by umožnil dosiahnuť vyššie spomenuté ciele. Situačná analýza V rámci situačnej analýzy sa zistili nasledujúce skutočnosti: Firma už používa podnikový informačný systém, ktorý obsahuje operačné moduly: účtovníctvo, mzdy, finančné funkcie atď. Avšak chýba systém, ktorý by spracúval a riadil dáta o zákazníkoch. Procesy v podniku sa uskutočňujú bez priamej súvislosti na skutočné potreby zákazníkov, hlavne tie marketingové ako je napríklad tvorba ponuky. Marketingové aktivity firmy sú na veľmi nízkej úrovni. Marketingové kampane sú neprehľadné, bez jasne definovaného účelu a cieľa. Nie je prepojený proces predaja (poskytovania) služieb a marketingu.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 33 Zamestnanci marketingového oddelenia nemajú žiadne informácie o spokojnosti alebo požiadavkách zákazníkov, takisto ani manažér alebo obchodník nemajú o tomto prehľad, pomocou ktorého by mohli robiť flexibilné rozhodnutia. Kontakty o zákazníkoch sa nezaznamenávajú, aj keď by sa mohli zaznamenávať a efektívne riadiť. Príležitosťou je preto zaviesť informačný systém CRM - vytvorenie systému zberu dát o zákazníkoch a ich potrebách, ich spracovania a prezentácie vo forme informácií. Funkčné požiadavky na informačný systém Informačný systém CRM v sebe obsahuje radu funkcií, ktoré by mohli vyriešiť problémy/príležitosti definované v situačnej analýze. Z pohľadu firmy sa tak môžu definovať funkčné požiadavky na informačný systém: zlepšiť marketingové kampane, prepojiť predajné a marketingové procesy, tak aby mohol medzi nimi prebiehať rýchly tok informácií a aby boli tieto informácie na jednom mieste dostupné pre všetkých zamestnancov, ktorí to potrebujú, funkcia ukladania, správy a prehľadnej prezentácie údajov o zákazníkoch, funkcia správy kontaktov, automatizácia predajných a marketingových procesov. Prínosy Prínosy riešenia CRM pre túto firmu sú: prehľad o zákazníkoch, o ich požiadavkách, preferenciách, rýchly prístup k týmto údajom z ktoréhokoľvek oddelenia, vytvorenie vedomostnej databázy, dostupnosť podkladov pre tvorbu flexibilnej ponuky odrážajúcej potreby zákazníkov a flexibilitu rozhodovania, segmentácia a analýza zákazníkov – firma už vie, kto sú ich zákazníci a čo požadujú, plánovanie a vyhodnocovanie presne cielených marketingových kampaní, kvalitnejšie oslovenie potenciálnych zákazníkov, flexibilná reakcia na požiadavky zákazníkov, zvýšenie spokojnosti zákazníkov, automatizácia a zrýchlenie procesov. Návrh riešenia Riešením pre firmu môže byť informačný systém CRM. Tu sa však ešte naskytuje otázka: Akú alternatívu zavádzania zvoliť? Vývoj, nákup alebo outsourcing? Vývoj je vhodným riešením vtedy, keď funkčné požiadavky na informačný systém presahujú možnosti štandardných produktov. Funkčné požiadavky tejto firmy sa však dajú uspokojiť aj štandardnými produktmi. A ďalším faktorom v neprospech vývoja sú finančné možnosti firmy. Vývoj potrebuje väčšie investície ako nákup alebo outsourcing a táto firma požaduje
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 34 čo najlacnejšiu alternatívu. Ďalej pri rozhodovaní sa musia zobrať v úvahu, že nákup produktu so sebou zahrňuje náklady na implementáciu a náklady na údržbu, prevádzku. A ďalej treba zobrať do úvahy, že táto firma je najmä sezónna. Najlacnejšou a najlepšou alternatívou pre túto malú firmu je zabezpečiť si aplikáciu CRM prostredníctvom outsourcingu. Veľmi výhodná je forma prostredníctvom technológie SaaS, kde sa aplikácia môže používať cez internet (prostredníctvom hostingu). Takto sa môže aplikácia CRM zaviesť bez nákladov implementácie a flexibilne podľa potreby, keď narastá počet zamestnancov počas sezóny. Výhoda tejto alternatívy je to, že sa aplikácia zavedie veľmi rýchlo a pri nízkych nákladoch. Takúto možnosť poskytuje aj firma Microsoft. Vhodným riešením, ktorý spĺňa požiadavky firmy, je produkt Microsoft Dynamics CRM s možnosťou hostingu, ktorý prezentuje nasledujúce funkcie: vytváranie marketingových kampaní, registrácia preferencií zákazníka, história komunikácie a predaja, sledovanie úspešností kampaní, možnosť využitia všetkých dostupných komunikačných kanálov (tvorba hromadných e-mailov, atď.), možnosť vyčíslenia nákladov vynaložených na marketingové aktivity, možnosť prepojenia s webovou stránkou firmy, evidencia, plánovanie a riadenie obchodných príležitostí (objednávky, telefonáty, e-maily, atď.), vytvorenie prvého kontaktu so zákazníkom (help desk), vytvorenie prehľadu o zákazníkoch, užívateľský príjemné prostredie Microsoft Office Outlook, plánovanie úloh (Fojtu, 2009). Nevýhodou SaaS môžu byť niektoré obmedzenia vo funkcionalite, preto si musí firma ešte poriadne zvážiť všetky výhody, nevýhody a stanoviť presné kritéria pre najvhodnejší konkrétny výber alternatívy zavádzania v strome rozhodovania. Presne zhodnotenie alternatív v strome rozhodovania a vyčíslenie cieľových kritérií tiež presahuje charakter a možnosti výskumnej práce kvôli svojej náročnosti a obšírnosti, preto sa môže táto prípadová štúdia uzavrieť s týmito odporúčaniami, ako poprípade v rámci projektu ďalej pokračovať. Záver Výskumná práca bola zameraná na preskúmanie oblasti vývoja a zavádzania informačných systémov a na nájdenie metód a reálnych postupov. Cieľom bolo zhrnúť reálne postupy a získať vedomosti o tom ako postupovať pri zavádzaní informačného systému, na čo všetko treba myslieť ak chce byť podnik úspešný pri tomto zavádzaní. V súvislosti so zavádzaním sa definoval a ohraničil tento pojem. V rámci zavádzania sa zistilo, že ide o primárne rozhodovanie medzi troma základnými alternatívami zavádzania:
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 35 vývoj, nákup alebo outsourcing informačného systému. V kapitole bol prezentovaný vzorový rozhodovací strom, podľa ktorého sa môžu podniky na základe cieľových kritérií a požiadaviek na informačný systém rozhodnúť pre jednotlivý variant alebo postupnosť variantov. Treba pripomenúť, že jednotlivé alternatívy je možné aj kombinovať podľa prípadnej potreby. Platí tu, že podniky si musia jasne definovať svoju stratégiu, ciele a požiadavky na informačný systém. Ďalej sa v práci bližšie rozobrali jednotlivé alternatívy zavádzania. Najviac sa práca venovala definícií metód a postupov vývoja. Zistilo sa, že proces vývoja je veľmi komplexný a náročný, preto potrebuje zjednodušiť a rozdeliť na mentálne zvládnuteľné časti. Definovali sa základné princípy: abstrakcia, princíp troch architektúr, hierarchická abstrakcia a modelovanie reálneho systému. Základný postup samotného vývoja sa odráža v princípe troch architektúr: modelovanie podnikového systému, modelovanie technologického rozhrania a modelovanie konkrétneho softvéru a hardvéru. Pri tejto príležitosti sa bližšie uviedli všetky dostupné metódy modelovania podniku: štruktúrovaný prístup, objektovo orientovaný prístup, hodnotovo orientovaný prístup a nakoniec servisne orientovaný prístup. Posledný zmienený prístup sa ukázal ako nový trend, ktorý prináša určité svoje riešenia na problémy predošlých prístupov. Ďalej sa podkapitola vývoja venovala viac menej komplexnejším metódam/postupom vývoja, ktoré obsahujú ďalšie potrebné kroky pre úspešný vývoj a implementáciu. Bližšie sa definovali postupy ako BSP, ARIS, ISAC, Select Perspective a SDLC. Zistilo sa, že všetky tieto postupy majú svoje miesto v jednotlivých fázach vývoja a malo by sa na ne myslieť. BSP pri plánovaní, ARIS, ISAC a Select Perspective ponúkajú nástroje pri modelovaní a nakoniec SDLC, ktorý ukazuje všetky kroky, ktoré treba zahrnúť pri celom vývoji a implementácií informačného systému. Podniky by mohli využiť všetky postupy pri svojom vývoji a implementácií od plánovania, cez využitie nástrojov modelovania až po údržbu a monitorovanie. Takto si zabezpečia zahrnutie všetkých potrebných krokov pre úspešné riadenie projektu vývoja informačného systému. Po vývoji ďalej práca pokračovala popisom alternatívy nákupu, ktorá sa definovala stručnejšie. Zistilo sa, že nákup môže byť výhodnou alternatívou pre podniky, ktoré nemajú náročné požiadavky na funkcionalitu informačného systému a teda pre ktoré existuje aj štandardný produkt/balík od dodávateľov riešení. Táto alternatíva je výhodná aj z finančného hľadiska, takisto ako ďalšia alternatíva outsourcing. Posledná podkapitola zavádzania bola venovaná problematike outsourcingu. Zistilo sa, že outsourcing má stále na Slovensku veľký potenciál. Prináša rôzne výhody oproti predošlým dvom alternatívam: nižšie náklady, získanie vysoko kvalifikovaných odborníkov, rýchlosť zavádzania, atď. Takisto sa uviedli
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 36 aj postupy, ktoré by mali podniky dodržovať a mať na mysli, ak si chcú zabezpečiť úspešný outsourcingový vzťah bez akýchkoľvek nechcených efektov. Záverečná kapitola bola už venovaná praktickej časti tejto výskumnej práce. Teoretické poznatky boli aplikované na konkrétnom podniku. V tejto prípadovej štúdii sa ilustrovala skrátená ukážka postupu pri zavádzaní informačného systému a podali sa odporúčania ako ďalej detailnejšie postupovať. Výsledkom výskumnej práce je tak prehľad možných alternatív, metód a postupov vývoja a zavádzania informačných systémov, ukážka aplikácie postupu zavádzania na konkrétnom praktickom príklade a odporúčania pre podniky. Práca mala za cieľ zahrnúť čo najviac zo skúmanej problematiky v stanovenom rozsahu práce. Samozrejme, že v práci sa dá ešte ďalej pokračovať alebo problematika ešte detailnejšie rozobrať. Práca nezahrnula celú oblasť problematiky nákupu štandardného produktu, ani jeho prípadné postupy, nebola zahrnutá oblasť bezpečnosti, ktorá je taktiež veľmi dôležitá, ale nezmestila sa do rozsahu práce a nakoniec je ešte viac nových trendov ako virtualizácia, SaaS, open source, atď., ktoré by mohli byť ešte zahrnuté a popísané bližšie. V oblasti vývoja sa používajú ešte ďalšie prípadné postupy ako agilné metódy, prototypovanie atď. Avšak aj napriek tomu sa podarilo obsiahnuť podstatnú časť problematiky a definovať väčšinu metód a postupov používaných v tejto oblasti.
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 37
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 38 Zoznam bibliografických odkazov autor neznámy (2007). Prieskum OUTSOURCING 2007 – očakávania a realita. In: eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 14 - 17. autor neznámy (2008). Využívate offshoring. A čo ďalej? In: Infoware, č. 10, s. 16 - 17. BODNÁR, M. (2007). Evolúcia v outsourcingu podnikových procesov – od transakčného k strategickému BPO. In: eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 22 - 23. FOJTU, P. (2009). Náš zákazník, náš kapitál. In: Infoware, č. 8-9, s. 26 - 27. GÁLA, L. et al. (2006). Podniková informatika. Praha : Grada Publishing GARTNER. (2008). Vnímanie outsourcingu sa transformuje. In: Infoware, č. 10, s. 19. GERGELY, Š. (2009). SOA – možnosti a perspektívy. In: Infoware, č. 6-7, s. 35. KOVÁČ, M. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 22. LÁBIS, P. (2008). Nie je outsourcing ako outsourcing. In: Infoware, č. 10, s. 23. LIBIČOVÁ, K. - PŘIKLENK, O. (2008). Aktuálne trendy v IT outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 18 - 19. MAJERNÍK, B. (2009). Referenčná architektúra SOA. In: Infoware, č. 6-7, s. 36. MOCIK, M. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 18 - 19. O´BRIEN, J. – MARAKAS, G. (2006). Management information systems [Manažment informačných systémov]. 7. vyd. New York: The McGraw-Hill/Irwin OKOŠ, J. (2008). Rozhovor k problematike outsourcingu. In: Infoware, č. 10, s. 16 - 17. Portál IDS Scheer. (dátum neznámy). ARIS Platform Vedúci softvér pre riadenie biznis procesov. [cit. 2010-2-16]. dostupné na:
Portál Select Business Solutions. (dátum neznámy). Select Perspective. cit. [2010-2-16]. dostupné na:
Metódy a reálne postupy vývoja a implementácie informačných systémov 39 RYDZIOVÁ, J. (2007). Pět trendů, které ovlivňují trh IT outsourcingu v Evropě. In: eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 12 - 13. ŘEPA, V. (2007). Podnikové procesy. 2. aktualizované. a rozšírené vyd. Praha : Grada Publishing TVRDÍKOVÁ, M. (2008). Aplikace moderních informačních technologií v řízení firmy. Praha : Grada Publishing VRÁBEL, M. - BRÁZDA, A. (2008). Nebojte sa outsourcingu obchodných procesov. In: Infoware, č. 10, s. 22. VRANSKÝ, R. (2007). Outsourcing back-office: cesta k trvalým prínosom. In: eFOCUS, roč. 7, č. 3, s. 19 - 21. VYMĚTAL, D. (2009). Informační systémy v podnicích. 1. vyd. Praha : Grada Publishing ZGUTOVÁ, Ľ. (2008). Dodávateľ by mal dokonale poznať svojho zákazníka. In: Infoware, č. 10, s. 24.
