VOJTECH ZAMAROVSKÝ GRÉCKY ZÁZRAK

VOJTECH ZAMAROVSKÝ

GRÉCKY ZÁZRAK

VOJTECH ZAMAROVSKÝ

GRÉCKY ZÁZRAK

© Vojtech Zamarovsk˘ 1990, 2002 Photography © Peter Zamarovsk˘, archív 2002 Illustrations © Dana Chvalovská 2002 Design © Lubomír Mika 2002 Slovak edition © PERFEKT 2002 8. zväzok súborného diela Vojtecha Zamarovského Vojtech Zamarovsk˘ GRÉCKY ZÁZRAK Druhé slovenské vydanie, v rámci súborného diela vydanie prvé Odborná konzultácia a autor obrazového scenára Doc. PhDr. Pavol Valachoviã, CSc. Autori fotografií Dr. Peter Zamarovsk˘ a archív Autorka ilustrácií Dana Chvalovská Grafická úprava Lubomír Mika Vydal Perfekt, a.s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava, ako svoju 274. publikáciu. Rok vydania 2002 Zodpovedná redaktorka Elena Linzbothová Jazyková redaktorka Veronika ·imoviãová Sadzba a zalomenie Alias Press, Bratislava Vytlaãili Tlaãiarne Banská Bystrica ISBN 80-8046-103-1

OBSAH

VOJTECH ZAMAROVSKÝ GRÉCKY ZÁZRAK

ÚVODOM

9

I. GRÉCKO PREDHISTÓRIE A M¯TOV

13

1. NAJSTAR·IA HELADA

14

Hlavné mesto Atény / ·tyri tisícroãia: krajina a ºud / „Bájeãn˘ egejsk˘ svet“ / Stará a nová vlasÈ Grékov / Dejiny Európy sa zaãínajú na Kréte? / Hrady a poklady achájskych kráºov / Dórska invázia 2. VEK BOHOV A HRDINOV

39

Vysok˘ sneÏn˘ Olymp / Kráº Oidipus a „siedmi proti Tébam“ / Heraklov˘ch dvanásÈ prác / Perseus a Iason: hrdinovia ìalek˘ch ciest / Atény od Kekropa po Tesea / Trójska vojna a Odyseova odysea / „Zahynuli v‰etci, ão boli najlep‰í bohatieri!“ 3. BÁSNICI, KOPÁâI, DEJEPISCI

65

Poézia a história / Schliemann objavuje Tróju / Krétsky labyrint: Evans a Ventris / Cesty archeológie / Gréci o svojej minulosti / Dne‰n˘ stav bádania / Kniha dejín takmer bez bielych stránok II. ARCHAICKÉ GRÉCKO

89

4. DÓROVIA, IÓNOVIA, AIOLOVIA

90

Dlhé stároãia temna / Sformovanie gréckych kmeÀov / Hospodárske zriadenie, slobodní a otroci / Veºká kolonizácia / „Vojna je vec muÏov...“ / Mosty k dorozumeniu: Olympia a Delfy / Panhelenizmus 5. ·TÁTY A ZÁKONY

117

Polis, grécky mini‰tát / Aristoteles: 158 rozliãn˘ch ústav v Grécku / Tyrania ako pokroková forma vlády / Spartské spoloãenstvo rovn˘ch / Aténska cesta k demokracii / Poriadok a moc, nepokoj a pokrok

5

6. RANÁ GRÉCKA KULTÚRA

141

Homér a „homérska otázka“ / Stratení a zachránení básnici / „Hudba a spev ducha v‰etk˘ch blaÏí“ / Umenie rozkvitnuté na vázach / Sochy z mramoru, sochy z bronzu / Stavitelia chrámov: dórsky, iónsky a korintsk˘ sloh / Mudrci a vedci III. KLASICKÉ GRÉCKO

175

7. GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY

176

Svet okolo Helady / Perzská expanzia a grécky boj za slobodu / Bitka pri Maratóne / Kráº Leonidas a hrdinovia od Termop˘l / Míºniky dejín: Salamis, Plataje, Mykalé / VíÈazstvo na západe: Himera / Ako poraziÈ obra? 8. ZLAT¯ VEK ATÉN A ZBRANE SPARTY

198

Gréci po víÈazstve: partneri a súperi / Periklove Atény, ãiÏe demokracia v praxi / Sparta po zemetrasení / BratovraÏedná peloponézska vojna / Kontrarevolúcia a teror pod Akropolis / Pád hegemónov / Téby a Syrakúzy na v˘slní slávy 9. UMENIE KLASICKEJ DOBY

225

„Aká doba, taká architektúra“ / Stavby po Partenóne / Feidias a giganti medzi sochármi / Maºby, po ktor˘ch ostal len odlesk / Vznik divadla; antická tragédia a komédia / Básnici, spisovatelia, reãníci / Mlãali Múzy, keì hovorili zbrane? 10. VEDA, TECHNIKA, CIVILIZÁCIA

267

Filozofia ako pokladnica v‰etk˘ch vedomostí / V˘boje materializmu; Demokritove atómy / Sokrates, Platón a Front idealizmu / Spory okolo sofistov / Príroda a ãlovek: základy vedeckého lekárstva / Exaktné vedy a technika / Grécky spôsob Ïivota IV. GRÉCKO A HELENISTICK¯ SVET

299

11. ALEXANDER VEªK¯ A DIADOCHOVIA

300

Vzostup Macedónie / Bitka pri Chaironei: podmanenie ãi zjednotenie Grékov? / Alexander dob˘ja svet / Modlitba v Opide a smrÈ v Babylone / Rozpad veºkorí‰e / Ptolemaiovci, Seleukovci, Antigonovci / Nenapísaná Aischylova tragédia 12. HELENISTICKÁ KULTÚRA Hranice helenizmu / „Najuniverzálnej‰ia hlava medzi filozofmi“ / Epikurova záhrada a Diogenov sud / Eukleides, Archimedes a ich druhovia / Neskorá poézia a nová komédia / V˘tvarné umenie: zasa len najstruãnej‰í prehºad / Odkaz budúcim vekom

6

328

13. KONIEC ANTICKÉHO GRÉCKA

356

Nad obzor sa vynára Rím / „Pyrrhovo víÈazstvo“ / Spartskí králi robia revolúciu / Spolky ‰tátov a ‰táty tyranov / Kríza bez v˘chodiska / Stratená bitka pri Korinte roku 146 pred n. l. / Rím pánom Helady

ZÁVEROM

375

PRÍLOHY GRÉCKE MIERY A VÁHY

377

PREHªAD LITERATÚRY

378

ÚVODOM


Táto kniha nás vedie do slneãnej Helady. Do Atén pod Akropolis a do hrdinskej Sparty, do Mykén bohat˘ch zlatom a do legendárneho Knossu, do Olympie a Delf, do Korintu, na Délos, na Rodos a do in˘ch miest, slávnych dnes ako pred vekmi. Do krajiny, kde Ïili „ºudia rovní bohom“ i sebe navzájom, do ãarovnej krajiny, kde „zázrak je kvetom nutnosti“. Je to krajina uprostred trblietav˘ch morí posiatych stovkami ostrovov, veºhory sa v nej striedajú so ‰írymi rovinami a ru‰né prístavy s tich˘mi dedinkami, rastú v nej palmy a jedle a platany, do modrého neba v nej ãnejú stæpy mramorov˘ch chrámov, v tôni jej hájov driemu tisícroãia. Stoja v nej mestá z ãias, keì dne‰né svetové metropoly neboli ani dedinami. Pí‰e sa v nej písmom, ktoré bolo prastaré, keì sa zrodila na‰a abeceda, rozpráva sa v nej jazykom, ktor˘ nemá na svete priameho príbuzného. MoÏno v tomto písme nepreãítame jedin˘ nápis a tomuto jazyku vonkoncom nerozumieme. Napriek tomu sa tu cítime okamÏite doma. Poznáme túto krajinu totiÏ lep‰ie, ako si zvyãajne myslíme: jej mestá a architektonické pamiatky, diela jej sochárov a básnikov, jej filozofov, jej hrdinov, jej dávnych bohov. KaÏd˘ ãlovek z Európy (alebo pôvodom z Európy, nech Ïije v hociktorej generácii, na hociktorom svetadiele) nosí z nej kus v sebe. Prichodíme si v nej ako vo svojej pravlasti. Vìaãíme jej, totiÏ jej ºudu, za základy na‰ej kultúry a civilizácie. IsteÏe nie iba jej, ale...

V Grécku dospel ºud po prv˘ raz v dejinách k poznaniu, Ïe si vie sám vládnuÈ, a vznikol v Àom prv˘ ‰tát, v ktorom si sami dali ústavu. Pokiaº inde prekroãili ºudia ‰tádium pred‰tátnej organizácie, dospeli len k despotick˘m alebo teokratick˘m ‰tátom, kde vládcovia boli bohmi alebo zástupcami bohov na zemi a ºud poddanou masou. Gréci prví pochopili, Ïe vzÈahy medzi ºuìmi vytvárajú ºudia a Ïe záujmy slobodn˘ch jednotlivcov moÏno uviesÈ do súladu so záujmami organizovanej spoloãnosti. âlovek sa stal po prv˘ raz obãanom a vláda sa tu stala po prv˘ raz vládou ºudu: demokraciou. Gréci poloÏili základy v‰etk˘ch hlavn˘ch odborov vedy. V matematike, fyzike, astronómii, medicíne dosiahli uÏ iní pred nimi znaãné úspechy, a je moÏné, Ïe Gréci od nich v‰elião prevzali. V‰etky tieto znalosti boli v‰ak len empirické a zlomkovité. Gréci ich prví spracovali do systému objektívne platn˘ch vedeck˘ch poznatkov a priviedli ich na takú úroveÀ, Ïe na jej prev˘‰enie potrebovalo ºudstvo tisícroãia. V spoloãensk˘ch vedách nemali na rozdiel od prírodn˘ch vied predchodcov. Stali sa zakladateºmi dejepisectva a ‰tátovedy. V Grécku uzreli svetlo sveta obdivuhodné umelecké diela, ktoré poskytujú dodnes estetick˘ pôÏitok a podnecujú k napodobÀovaniu a prekonávaniu. Pravda, vynikajúce stavebné, sochárske a maliarske v˘tvory poznáme uÏ z predo‰l˘ch ãias; to isté platí o poézii. Grécki umelci v‰ak

9


obohatili v‰etky druhy umenia nov˘mi tvoriv˘mi ãinmi, ktoré neboli opakovaním, a dosiahli nimi hranice dokonalosti. Grécko sa stalo rodnou krajinou umeleckej prózy a divadla. Dalo svetu aj najväã‰ích dramatikov. V Grécku sa po prv˘ raz v dejinách ozvala poÏiadavka, Ïe vzdelanie má byÈ vecou v‰etkého slobodného ºudu. K˘m inde bolo ãítanie a písanie v˘sadou ‰pecialistov a uãenosÈ monopolom kÀazov, v gréckych mestách existovali verejné ‰koly a obãanom sa v‰estranne umoÏÀovala úãasÈ na kultúre. Pritom vzdelávanie ducha sa spájalo s pestovaním telesnej zdatnosti. Prekvitala tu telov˘chova a atletika, konali sa tu celonárodné ‰portové a umelecké súÈaÏe. Gréci si ako jedin˘ starovek˘ národ vyt˘ãili ideál kalokagatie, t.j. harmonického rozvoja ducha a tela, ktor˘ ostal ideálom dodnes. Grékov nikdy nebolo priveºa; dnes ich je urãite viac neÏ kedykoºvek v antike. Stali sa v‰ak veºk˘m národom pred tvárou dejín. Národom, ktor˘ zaujal v dejinách v˘vinu ºudstva miesto, na aké si nemôÏe robiÈ nárok nijak˘ in˘ národ. Grécko v‰ak nie je len krajina historick˘ch prvenstiev a vymoÏeností, pre ktoré si zaslúÏi ná‰ obdiv. Ani krajina, kde bolo v‰etko ideálne: samé ideály v Àom nachádza len povrchn˘ a jednostrann˘ pozorovateº. Okrem demokracie poznalo Grécko aj menej príÈaÏlivé formy vlády; vystriedalo ich takmer v‰etky, vrátane tyranie. Sloboda obãanov spoãívala na základoch, ktoré boli jej popretím: na systéme otroctva. RovnosÈ medzi obãanmi prechádzala obãas v rovnostárstvo a vÏdy v nadradenosÈ voãi neobãanom; o rovnoprávnosti Ïien sa dá hovoriÈ takisto len v obmedzenej miere. Organizácia gréckych ‰tátov nebola vÏdy najúãelnej‰ia. Mnoho programov a uznesení sa nepremenilo na skutok, sloboda a demokracia sa vÏdy nespájali s potrebnou obãianskou disciplínou. Stalo sa priam prísloveãné vnútorn˘mi spormi; politické rozpory sa v Àom nerie‰ili len diskusiou a hlasovaním v sneme, ale aj so zbraÀou v ruke.

10

Neprestajne sa v Àom ãosi dialo, stále ním h˘bal nepokoj. Na rozdiel od um⁄tvujúcej strnutosti orientálnych despocií ho v‰ak charakterizoval pokrok. Grécky ºud Ïil síce v krásnej krajine, te‰il sa politick˘m slobodám, zúãastÀoval sa na kultúrnom a ‰portovom Ïivote, mal vcelku dostatok v‰etkého, ão potreboval na uspokojenie svojich hmotn˘ch potrieb. Napriek tomu neÏil idylicky. Nesmierne mnoho vytrpel od nepriateºov, sám si aj vnútorn˘mi vojnami spôsobil more útrap. Poznal vrcholy víÈazstva i hæbky pádu, Ïiarivé príklady hrdinstva i podlosÈ zrady, cenu i zbytoãnosÈ obetí. Väã‰mi neÏ iné národy sa v mysli i v srdci suÏoval zlom, ão dolieha na ºudstvo; jeho básnici nám o tom podali nespoãetné dôkazy. Ako vieme od jeho filozofov a historikov, pochopil aj, ãím by mal a zároveÀ nemal byÈ. Bolo to stra‰né bremeno a neraz pod ním klesol. VÏdy v‰ak znovu vstal. Gréci to rozhodne nemali ºahké. Boli priekopníkmi na ceste európskych dejín a museli sa presekávaÈ neprebádanou hú‰tinou, kde iní na‰li uÏ otvorenú cestu. Stáli pred otázkami, na ktoré museli odpovedaÈ ako prví, pritom bez porady s historick˘mi skúsenosÈami. Îasneme, ako v t˘chto skú‰kach obstáli. A kde neobstáli, vidíme v nich len na‰ich ºudsk˘ch druhov. Bilancia kladov a záporov je v‰ak jednoznaãná. Po stároãia sa hovorilo o „gréckom zázraku“ a myslelo sa t˘m náhle zjavenie sa Grékov v plnej sláve ich tvorivej sily. Dnes v‰ak vieme, Ïe Gréci nevstúpili na scénu dejín ako bohyÀa Aténa, ktorá vyskoãila z Diovej hlavy hneì v plnej zbroji. K svojim objavom, prvenstvám a vymoÏenostiam sa dopracovali. V mnoh˘ch prípadoch doslova prebojovali. Ten zázrak je práve v tom, ako to dokázali. A aj v tom, Ïe to dokázali. Do Grécka neprichádzame ako cudzinci, ani ako turisti, ktorí chcú obdivovaÈ len jeho prírodné krásy, folklór a buzuki, malebné pláÏe. Prichádzame ako pútnici: po cestách, ktor˘mi pre‰li Gréci zo ‰era predhistórie na v˘slnie slávy, po bojiskách ich vojsk a chrámoch ich bohov,

po hájoch filozofov a dielÀach umelcov. Po stopách ich veºk˘ch i v‰edn˘ch dní v dobe európskej mladosti, ktorá sa volá antika. Táto púÈ nás zavedie i za hranice dne‰ného Grécka: veì gréckou pôdou bolo kedysi aj juÏné Taliansko so Sicíliou, bolo Àou takmer celé pobreÏie âierneho mora a donedávna aj západné pobreÏie Turecka, dodnes je Àou republika Cyprus. Pôjdeme v‰ak e‰te ìalej: do zbierok gréckeho umenia, ktoré sú roztrúsené po v‰etk˘ch svetadieloch s v˘nimkou Antarktídy. SprevádzaÈ nás budú antickí autori a moderní bádatelia, no necháme sa viesÈ aj vlastnou zvedavosÈou. Pôjdeme podºa moÏnosti r˘chlo, ako si to Ïiadajú ãasy reportáÏnych skratiek a ostr˘ch strihov filmu, a len po hlavn˘ch faktoch. Nie-

kedy sa hádam prinútime k struãnosti, s akou sa ináã stretávame len pri prehºadoch správ. Napriek tomu si nájdeme ãas posedieÈ si na miestach, kde sa odohrávali antické tragédie, kde do hlbín vekov zostúpili archeológovia, kde moÏno precítiÈ atmosféru. A obãas sa zamyslíme. Spoloãne, alebo kaÏd˘ sám v sebe. Grécko stojí za túto cestu. Nielen pre pote‰enie z poznávania alebo z obãerstvovania poznatkov, ale aj z dôvodov celkom praktick˘ch. Jeho dejiny a v˘tvory, videné z perspektívy ná‰ho veku, umoÏÀujú lep‰ie chápaÈ mnohé, ão pri‰lo po nich. A okrem toho dávajú silu, istotu a – nebojme sa to povedaÈ – optimizmus do budúcnosti.


December 1998, V.Z.

Ostrov Andros

Ostrov Lesbos a prístav Molivos

11

I.

GRÉCKO PREDHISTÓRIE A MÝTOV


1.

NAJSTARŠIA HELADA

Aténska Akropolis Dostaneme sa ta cestou lastoviãiek – letecká snímka a bocianov, a to z Prahy za dve a pol

hodiny. Prv˘m miestom, kde sa dotkneme jej pôdy, je Ellinikon, leteck˘ prístav Atén. „Heladou v Helade“ nazvali Gréci Atény pred dvoma a pol tisícroãiami, „krásnym a v˘stavn˘m mestom“ ich nazval Homér uÏ predt˘m; platí to dodnes. LeÏia v polkruhu belas˘ch vrchov zvaÏujúcich sa k e‰te belasej‰iemu moru a vyrastajú z nich dve

14

biele zalesnené skaly: tristometrov˘ kuÏeº Lykabettos a neskutoãne skutoãná Akropolis. Tvoria mozaiku rovn˘ch a navzájom kolm˘ch ulíc, preru‰ovan˘ch parkmi a námestiami, takÏe pri pohºade z v˘‰ky pripomínajú novozaloÏené mesto; ich pôdorys vznikol naozaj na rysovacích doskách nedávnych architektov. Pri prvej náv‰teve prekvapujú modern˘m vzhºadom; ºudia tu Ïijú uÏ bezmála päÈ tisícroãí, ale väã‰ina budov nemá viac ako päÈdesiat rokov.

Keì sa Atény oslobodili spod tureckej okupácie a stali sa roku 1834 hlavn˘m mestom Grécka, mali dvetisíc obyvateºov. Dnes sú (spolu s prístavom Pireom) ‰tvormiliónové veºkomesto. Stredom Atén je námestie Syntagma, ãiÏe Námestie ústavy. Jeho obdæÏnik prekr˘va starovekú Záhradu Múz a slávny Lykeion, kde mal svoju filozofickú ‰kolu Aristoteles. Dominuje mu kráºovsk˘ palác na prírodnej terase, teraz premenen˘ na parlament. Na rozdiel od podobn˘ch stavieb v krajinách s mlad‰ou tradíciou vyzerá skromne a nepredstiera nijakú antickú starobylosÈ. Pred ním je hrob Neznámeho vojaka, ão padol za slobodu Grécka. Zdobia ho víÈazné ‰títy a mramorov˘ reliéf Umierajúceho bojovníka, vyhotoven˘ podºa originálu z Afainho chrámu na Aigine, ktor˘ sa pri odváÏaní gréckych pamiatok dostal do Mníchova. Ináã hotely dookola, cestovné kancelárie, obchody so v‰etk˘m moÏn˘m a prúdy vyle‰ten˘ch áut najnov‰ích typov by mohli byÈ v hociktorej západnej metropole. Tunaj‰ie pouliãné kaviarne v‰ak len v ParíÏi, palmové stromoradia v Ríme, koberce nízko strihan˘ch trávnikov v Lond˘ne, mramorová dlaÏba v Benátkach. Spojenie pôvodného a podobného dodáva ráz a svojráz aj uliciam a triedam, ktoré sa stadiaº rozbiehajú na sedem strán, ako i druhému stredisku Atén, námestiu Omonia (Námestiu svornosti), ktorého fontánu previeva svieÏi dych mora. Márne budeme v Aténach hºadaÈ vzne‰enosÈ renesancie, honosnosÈ baroka, ozdobnosÈ secesie; prevládajú v nich úhºadné a úãelové stavby, ktor˘ch hlavnou ozdobou je biela farba a mramor. Stredoveké byzantské chrámy, ktor˘m sa moderná zástavba ohºaduplne vyhla, moÏno spoãítaÈ na prstoch. Historizujúci sloh predstavuje len Schliemannov „Trójsky dom“ a niekoºko tzv. novogréckych stavieb dánskeho architekta Hansena z devätnásteho storoãia, najmä Univerzita, Akadémia a Bibliotéka. Objektív, pátrajúci po zvlá‰È typick˘ch námetoch, objaví ich len v tradiãn˘ch uniformách evzonov pred parlamentom;

romantické uliãky len v starej ‰tvrti Plaka rovno pod Akropolis. Kto v‰ak v Aténach nejak˘ ãas b˘val, potvrdí, Ïe sú napriek státisícom denne sa valiacich áut „príjemné a príhodné pre Ïivot ºudí“, ão bola uÏ antická poÏiadavka kladená na mesto. ªudia v nich vyjdú pútnikovi po antickom Grécku vÏdy a vo v‰etkom v ústrety. Akoby tu e‰te stále platil aténsky zákon, Ïe neukázaÈ pocestnému cestu sa tresce verejnou kliatbou. Moderné Atény rozhodne od‰kodnia náv‰tevníka, ktor˘ podºahol v˘robcom predstáv o Grécku a hºadal v nich starobylé mesto; ão v‰ak poskytnú tomu, kto do nich pri‰iel za starovek˘mi pamiatkami, prev˘‰i oãakávanie. Pritom t˘chto pamiatok nie je, napríklad v porovnaní s Rímom, veºa; neslobodno v‰ak zamieÀaÈ originál s napodobeninou; medzi pozostatkami najznámej‰ích gréckych a rímskych chrámov leÏí takmer toºko storoãí ako medzi gotickou katedrálou Notre Dame v ParíÏi a novogotickou Katedrálou svätého Patricka v New Yorku. V Aténach sa predsa od sklonku antiky aÏ do devätnásteho storoãia iba niãilo. Svoje barbaron ergon, barbarské dielo, tu vykonali uÏ predt˘m PerÏania, Rimania, Partovia, Góti. Potom v Àom pokraãovali Frankovia, Katalánci, Benátãania; napokon ho s obzvlá‰tnou dôkladnosÈou dov⁄‰ili Turci. Z Olympieia, najväã‰ieho aténskeho chrámu, ulúpil prvé stæpy rímsky dobyvateº Sulla roku 86 pred n. l. a e‰te roku 1760 si dal jeden z nich vypáliÈ na vápno vtedaj‰í tureck˘ pa‰a. Sochy a reliéfy odvliekali a niãili dobyvatelia, odváÏali nad‰enci, priekupníci i vedci... Antické umelecké diela, ktoré po celom tom niãení a odváÏaní v Aténach zostali, predstavujú len asi stotinu toho, ãím sa p˘‰ia stovky múzeí a zbierok na celom svete. Väã‰inou pochádzajú z objavov v dvadsiatom storoãí a spolu s najcennej‰ími nálezmi z celej krajiny sú v Národnom archeologickom múzeu, ktoré sa skr˘va za palmov˘m sadom neìaleko námestia Omonia. ëal‰ie nájdeme v in˘ch múzeách, najmä na Akropolis a Agore. Napriek tomu, Ïe sú iba zlomkom niekdaj‰ích pokladov, poskytujú skvel˘ pohºad do minulosti

NAJSTARŠIA HELADA

15


Atény. Stred mesta s hlavn˘mi starovek˘mi pamiatkami

Grécka, ktor˘ názorne ilustruje, ão sa o nej pí‰e v knihách. Antické pamiatky in situ, na pôvodnom mieste, sú rozpt˘lené na neveºkej ploche obdæÏnika, ktorého dlh‰ia strana má asi dva kilometre a krat‰ia pol kilometra. Ich prehliadku môÏeme zaãaÈ práve Olympieionom. Olympieion leÏí na najv˘chodnej‰ej strane aténskeho archeologického poºa, neìaleko olympijského ‰tadióna z roku 1896, a dostaneme sa tam z námestia Syntagma Triedou kráºovnej Amálie alebo cez Národn˘ park. Meno má podºa Dia Olympského, najvy‰‰ieho boha star˘ch Grékov, ktorému ho kedysi zasvätili. Tradícia ho povaÏovala za najstar‰í chrám pod slnkom. ZaloÏil ho vraj Deukalión, keì sa s manÏelkou Pyrrhou zachránil pred potopou sveta. Jeho základy poloÏili v‰ak synovia aténskeho vládcu Peisistrata okolo roku 515 pred n. l., a to na mieste Diovho chrámu, ktor˘ tu stál uÏ predt˘m. DokonãiÈ ho dal cisár Hadrián roku 132 n. l. Jeho stavba trvala aj s prestávkami ‰esÈ a pol storoãia. Filostratos ho nazval „veºk˘m víÈazstvom nad ãasom“ a Lívius (e‰te pred dokonãením) „jedin˘m chrámom v rozmeroch hodn˘ch veºkosti boha“. Postavili ho na umelej terase, ktorá mala rovnak˘ obvod ako rímske Koloseum a merala 108 krát 40 metrov. Zdobilo ho 104 korintsk˘ch stæpov z pentelského mramoru vysok˘ch 17,5 metra. TrinásÈ sa ich zachovalo v skupine spojenej archi-

16

trávmi na juhov˘chodnej strane a ãlovek si medzi nimi pripadá ako v kamennom lese. Dva ìal‰ie stoja osamelo. Do roku 1852 tu stál e‰te jeden, na ktorom Ïilo v ãasoch raného kresÈanstva postupne niekoºko pustovníkov. Zmietla ho v‰ak búrka a dnes leÏí ako rozrezan˘ strom v lôÏku z lúãnych kvetov a paprade. Dojem z Olympieionu je naozaj olympsk˘. Prekonáva ho v‰ak pohºad na stavby, ktoré Ïiaria nad bralom Akropolis. Zamierime k nim: za Hadriánovou bránou, kde sa zaãína „staré mesto Teseovo“, ako dodnes hlása na nej nápis, prejdeme na promenádovú Triedu Dion˘sia Areopagitu. Po pravej strane nás zvábia mramorové kreslá Dion˘zovho divadla a nik nám nebráni, aby sme si do nich sadli. Tu mali pred dvadsiatimi‰tyrmi storoãiami premiéru Aischylove, Sofoklove a Euripidove tragédie, ktoré sa doÏili repríz vo filme a televízii, i Aristofanove komédie... Za ìal‰ím divadlom, odeónom Heroda Atického, ktoré je len o niekoºko storoãí mlad‰ie a dodnes v prevádzke, sa potom premôÏeme, aby sme nezaboãili k Propylejam – najlep‰ie sa má nechaÈ na koniec. Cestou apo‰tola Pavla, ktor˘ vraj tadiaºto kráãal k areopagu, kde predniesol svoju slávnu reã k Aténãanom, zostúpime na Kerameikos. Bola to stará ‰tvrÈ hrnãiarov s priºahl˘m cintorínom, a prehliadka tak˘chto miest neb˘va zvyãajne lákavá. Tu v‰ak mali svoje

NAJSTARŠIA HELADA

Atény, Agora – tzv. Teseion (v skutoãnosti Hefaisteion – chrám zasväten˘ bohovi Hefaistovi). 450 – 440 pred n. l.

dielne tvorcovia slávnych atick˘ch váz, tu pod zeleÀou cyprusov na‰li svoj odpoãinok najväã‰í muÏovia Atén... Pri Dipylskej, ãiÏe Dvojitej bráne so star˘mi náhrobkami a nov˘mi vykopávkami, od ktorej viedla cesta k Platónovej akadémii a Epikurovej záhrade, sa potom obrátime smerom na Agoru. Agora bola hlavné aténske námestie, kde sa schádzali obãania na rokovania o verejn˘ch veciach a na kus reãi; bola aj sídlom ‰tátnych úradov. Najstar‰iu správu o nej máme z ãias okolo roku 600 pred n. l., posledná sa t˘ka zru‰enia jej gymnázia okolo roku 400 n. l. Dnes je z nej pláÀ plná trosiek a rozvalín, upravená archeológmi a zarastená kríãkami div˘ch oleandrov, medzi ktor˘mi vyãnievajú len torzá troch Gigantov. Zo sídla ‰tátnej rady, hlavného veliteºstva vojska, chrámov a in˘ch verejn˘ch budov sa zachovalo Ïalostne málo; mnohé z tunaj‰ích ruín sa uÏ nedajú ani identifikovaÈ. Oproti obnovenej Attalovej stoe, za ktorej stæporadím je dnes múzeum, stojí na miernej vyv˘‰enine a v hustom trávniku kontrast tohto obrazu skazy: najlep‰ie zachovan˘ antick˘ chrám vôbec. Volá sa Teseion, podºa metóp zobrazujúcich Teseove ãiny, a ako ukázal modern˘ v˘skum, pôvodne bol zasväten˘ bohu Hefaistovi. Pochádza z rokov 450 – 440 pred n. l.; okolo roku 450 n. l. ho prekrstili na Chrám svätého Juraja a posledné bohosluÏby sa v Àom konali 13. decembra 1834, na

poãesÈ príchodu prvého kráºa oslobodeného Grécka do Atén. Na ukonãenie prehliadky aténskeho archeologického poºa neostáva uÏ veºa: niekdaj‰ie zhromaÏdisko ºudu na vrchu Pyknu, zvy‰ky Hadriánovej kniÏnice so ‰iestimi korintsk˘mi stæpmi, rozpt˘lené pozostatky mestsk˘ch hradieb, ruiny Rímskej agory s mramorovou VeÏou vetrov z konca 2. storoãia pred n. l. a Lysikratov pomník, pri ktorom skladal svoje reãi Demostenes a o dvadsaÈjeden storoãí neskôr Byron svoje básne. Ináã niã – len Akropolis! Je to vyvrcholenie cesty do Atén a po Aténach. Hoci ju uÏ dávno poznáme z nespoãetn˘ch fotografií a opisov, hoci sme ju mali poãas celej na‰ej prechádzky ustaviãne na oãiach, prichodíme si na nej ako v prv˘ deÀ stvorenia. VeºkoleposÈ sa tu spája s krásou a krása s majestátom vekov na najvy‰‰ej moÏnej úrovni. V‰etko, ão sme o nej ãítali a poãuli, zdá sa nám naraz chabé a nev˘stiÏné. Keì sme ju po prv˘ raz zazreli pri prílete z v˘‰ky, zastavil sa nám dych a Ïelali sme si zastaviÈ ãas. Tvárou v tvár jej stavbám sa nám zastavuje srdce. Na Akropolis sa vystupuje odboãkou z triedy Dion˘sia Areopagitu alebo uliãkami od Rímskej agory. Ináã ako hlavnou bránou sa na Àu dostane len skalolezec alebo para‰utista. Jej svahy sú strmé, miestami priam kolmé, a vo v˘‰ke stopäÈdesiat met-

17

VOJTECH ZAMAROVSKÝ

rov sa konãí plo‰inou, ktorú obopína nevysoká hradba. Celá jej plocha meria sotva tri hektáre a zväã‰a je pokrytá rozláman˘mi stæpmi a mramorov˘m ‰trkom, spod ktorého vyrastá riedka vyblednutá tráva. Archeológovia tu zistili vy‰e sto objektov alebo aspoÀ miest, kde kedysi stáli. My si zatiaº v‰imneme len ‰tyri najdôleÏitej‰ie a najzachovanej‰ie – veì sa sem e‰te vrátime. Prv˘ z nich sú Propyleje, monumentálna vstupná brána so stæporadím v dórskom slohu a z pentelského mramoru, postavená architektom Mnesiklom v rokoch 437 – 432 pred

chrámu na Akropolis, kedysi básnicky a dnes beÏne zvaného Partenón. Partenón natoºko vynikal nad ostatn˘mi stavbami, Ïe sa nemusel od nich odli‰ovaÈ osobit˘m menom. Gréci ho pôvodne naz˘vali jednoducho Chrám podobne ako Homéra Básnik. Bol vytvoren˘ („postaven˘“ sa tu akosi nedá povedaÈ) z pentelského mramoru namiesto starého Hekatompeda, Chrámu o sto stopách, a to na ‰tvorstupÀovej základni. Jeho pôdorys meral 69,5 krát 30,9 metra a lemovalo ho 46 dórskych stæpov vysok˘ch 10,4 metra, ktoré boli na ãelnej i zadnej strane zdvojené. Tieto

Atény – Propyleje n. l. Jej stredom viedla kedysi Svätá

rozmery, samy osebe úctyhodné, prekonávala v‰ak jeho v˘zdoba. Tvorilo ju 92 ‰tvorcov˘ch metóp s vysok˘m reliéfom, 160 metrov vlysu s nízkym reliéfom a vy‰e 40 ‰títov˘ch sôch v nadÏivotnej veºkosti. Jeho v˘stavbu viedol z umeleckej stránky Feidias, jeden z najväã‰ích sochárov v‰etk˘ch ãias, a z organizaãnej Perikles, najväã‰í aténsky ‰tátnik. Boli do nej zapojení v‰etci vtedaj‰í aténski umel-

GRÉCKY ZÁZRAK

cesta panaténajsk˘ch sprievodov, v severnom krídle bola aténska Pinakotéka, v juÏnom svätyÀa Hór. Pred zvy‰kami tejto svätyne na terase vyãnievajúceho brala stojí pôvabn˘ iónsky chrám Atény Nike. Je neveºk˘ a z bieleho mramoru; pochádza z rokov 427 – 424 pred n. l. Postavil ho Kallikrates, ktor˘ bol spolu s Iktinom aj staviteºom najslávnej‰ieho

18

ci a v‰etky finanãné zdroje aténskeho ‰tátu z ãias jeho najväã‰ieho rozkvetu. Práce na Àom sa zaãali roku 447 pred n. l. a skonãili sa roku 432 pred n. l., trvali teda iba pätnásÈ rokov. Zasväten˘ bol bohyni Aténe Partenos (Panenskej), a to uÏ roku 438 pred n. l., keì v Àom vzt˘ãili jej sochu zo zlata a slonoviny, ktorú vytvoril Feidias. Severnú stranu Akropolis krá‰li Erechteion, skupina svät˘À na nerovnako vysokej základni s otvorenou SieÀou kór (dievãat), ktorej stæpy sú stvárnené do Ïensk˘ch postáv (karyatíd). Pochádza z rokov 421 aÏ 406 pred n. l. a slúÏil kultu najstar‰ích

van˘, Ïe ho po oslobodení Grécka doslova znovu postavili (z pôvodného materiálu). Turci ho totiÏ roku 1686 zbúrali, aby si na jeho mieste urobili delostrelecké stanovi‰te. Partenón bol dve tisícroãia hlavn˘m aténskym chrámom; prv˘ch tisíc rokov Panenskej Atény, druh˘ch Panny Márie. V 16. storoãí sa zmenil na me‰itu a dostal minaret, v 17. storoãí ho tureck˘ veliteº Akropolis pov˘‰il na sklad pu‰ného prachu. Za vojny s Benátãanmi, dÀa 26. septembra 1687 o siedmej hodine veãer, ho zasiahla zablúdená guºa delostrelcov grófa Königsmarka, ktorú vystrelil,

NAJSTARŠIA HELADA

Akropolis, hlavné antické pamiatky. Podrobná archeologická mapa tu zaznamenáva vy‰e sto objektov

aténskych bohov a hrdinov. Meno má podºa m˘tického Erechtea, prvého aténskeho kráºa, ktor˘ poloÏil Ïivot v boji za svoje mesto. Je najkraj‰ím príkladom iónskeho slohu – ako Partenón dórskeho. Zo v‰etk˘ch t˘chto stavieb (o ìal‰ích ani nevraviac) sú dnes, Ïiaº, iba trosky; napriek tomu vládnu Aténinmu mestu. Ich skaza je dielom nedávnych ãias a prebehla e‰te r˘chlej‰ie ako ich stavba. Ako prvé postihla Propyleje, v ktor˘ch si Turci uskladÀovali muníciu. Roku 1640 ich zasiahol blesk a v˘buch zniãil, ão mohol. Erechteion si zas dajak˘ pa‰a premenil na hárem a pre svoje dámy ho patriãne zmodernizoval. Chrám Atény Nike vyzerá preto tak˘ zacho-

ako ukázalo vy‰etrovanie nariadené dóÏom Morosinim, ak˘si Starobenátãan menom Schwarz. Od t˘ch ãias sa v˘zor Partenónu takmer nezmenil – ibaÏe v rokoch 1801 – 1802 odviezol z neho lord Elgin do Lond˘na vy‰e 200 debien sochárskej v˘zdoby (aj s jednou karyatídou z Erechteia). Nechajme v‰ak zatiaº podrobnosti bokom a neru‰me si dojmy úvahami: je na to priskoro. Beztak sme si doteraz v‰ímali vlastne len stavby. Musíme sa poobzeraÈ po mnohom inom. Predov‰etk˘m po ºuìoch. Gréci, s ktor˘mi sa stretávame na aténskych uliciach, sú priami potomkovia budovateºov Akropolis, bojovní-

19


kov od Maratónu, úãastníkov snemov na Pykne. K˘m ºudia pod pyramídami v Gíze alebo pri hradbách Babylonu nemajú so vznikom t˘chto dávnych divov sveta niã spoloãné (sú to Arabi, ktorí sa tam usadili po dobyvateºsk˘ch vojnách v 7. storoãí n. l.), Gréci môÏu aj pred najstar‰ou stavebnou alebo písomnou pamiatkou vo svojej vlasti povedaÈ: toto je na‰e dielo. Îijú tu nepretrÏite uÏ vy‰e sto generácií ºudského rodu. Sprítomnime si obraz, ktor˘ nám o sebe zanechali z antiky, a konfrontujme ho s dne‰kom. Pred univerzitnou kolonádou debatuje skupina ‰tu-

ba. Star˘ kÀaz, pozdravovan˘ chodcami, vyzerá so svojou bradou ako Aristoteles z viedenského múzea, jeho sprievodca ako Polyeuktov Demostenes. Dievãatá kráãajú, akoby vystúpili z atick˘ch reliéfov, ch˘bajú im len amfory, v ktor˘ch by niesli vodu zo studne... IsteÏe sú medzi nimi aj ºudia vzdialení antick˘m typom; napriek tomu sa od svojich dávnych predkov odli‰ujú väã‰inou len obleãením. To neplatí iba o Aténach; rovnako je to v Solúne a v Sparte, v údoliach Arkádie, na ostrovoch Kyklád a Dodekanéz, vo v‰etk˘ch mestách a dedinách Grécka.

dentov. Sú medzi nimi mladíci navlas podobní t˘m, ktor˘ch zobrazil na partenónskom vlyse azda sám Feidias. Na druhej strane sa zastavila skupina námorníkov, kaÏd˘ druh˘ z nich by mohol stáÈ ako model Kritiovho Efé-

Azda e‰te viac styãn˘ch bodov ako vo fyzickom zjave nájdeme medzi dne‰n˘mi a antick˘mi Grékmi v osobn˘ch vlastnostiach a psychickom zaloÏení. Niektoré sú zrejmé hneì na prv˘ pohºad; napríklad prísloveãná

Kritias – Eféb, asi 480 pred n. l. V˘‰ka 24,5 cm. Múzeum Akropolis, Atény

Atény – Chrám Atény Nike, 420 pred n. l.

20

VOJTECH ZAMAROVSKÝ GRÉCKY ZÁZRAK

Recommend Documents