VINOHRADNÍCKA VÝROBA Vinohradnícka výroba vo svete. Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je teplomilná rastlina najviac pestovaná v miernom pásme. Pochádza pravdepodobne z oblasti Stredozemného mora, kde rástol ako lesostepná, héliofytná, lianovitá rastlina. V procese fylogenetického vývoja sa v rozdielnych ekologických podmienkach vytvárali samostatné geografické skupiny s rozličnými ampelografickými a úžitkovými vlastnostiami. Na severnej pologuli vinič rastie a rodí medzi 35 až 45 stupňom severnej zemepisnej šírky, ale pestujú ho už od 20°. až do 51°. severnej šírky, v menšom rozsahu aj pod 20°. Na južnej pologuli pestujú vinič už od 3° južnej zemepisnej šírky, napr. v Brazílii, na Madagaskare, v Peru. Za týmito tzv. ekonomickými hranicami pestovania viniča hroznorodého sú hranice botanické, kde vinič rastie, rodí však slabo alebo vôbec neprináša úrodu hrozna. Vertikálna hranica pestovania viniča hroznorodého je ovplyvňovaná zemepisnou šírkou a nadmorskou výškou. V južných krajinách subtropického a tropického pásma pestujú vinič i v nadmorskej výške nad 2.000 m, zatiaľ čo v miernom pásme, pri severnej hranici pestovania viniča hroznorodého je jeho pestovanie obmedzené už v nadmorskej výške 200 m n. m. Na Slovensku je možné pestovať vinič do nadmorskej výšky 320 m. Obr. 1. Pestovanie viniča hroznorodého na svete. Klasifikácia plôch pestovania viniča hroznorodého je v Európe robená podľa
vhodnosti podmienok pre dosiahnutie priemerného objemového % alkoholu vytvoreného prirodzenou cestou (obsahu cukru v mušte) v bežných výrobných podmienkach a pri bežne používanej technológie hrozna. Pre zónu B je to od 8,5 obj.% alkoholu, t.j. 15,5 oNM. Z tohto hľadiska sú v Európe vyčlenené 3 vinohradnícke zóny A, B, C, s možnostiami na ďalšie členenie. Toto členenie je graficky znázornené na obr. č. 2.
Zónu A tvoria : Luxembursko, Nemecko – Stredné Porýnie, Saársko, Moselsko, Bavorsko, Neckar. Zónu B tvoria: Francúzsko – Champagne a Alsasko, Nemecko – Horné Porýnie, Bádensko, Falcko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko , Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina. Zónu C I tvoria : Stredné Francúzsko, Severné Taliansko a Španielsko. Zona C II tvoria : Južné Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Zóna C III tvoria: Grécko, Portugalsko a južné Francúzsko.
Obr. 2 Vinohradnícke zóny Európy podľa nariadenia Rady EEC č. 822/87 na:
Vinohradníctvo Slovenska je zaradené do skupiny B a v rámci tejto skupiny sa člení
Kategóriu B1 tvoria vinohradnícke obce v klimaticky najteplejších vinohradníckych oblastiach s energetickou bilanciou počas vegetácie nad 200 000 KJ. cm2. Kategória B2 Patria sem obce s vinohradmi v klimaticky menej teplých rajónoch s energetickou bilanciou počas vegetácie do 200 000 KJ . cm2 . Kategória B3 zahrńuje vinohradnícke obce a hony s energetickou bilanciou nad 180 000 KJ. cm2. Do tejto kategórie patria i obce s energetickou bilanciou cez vegetáciu menšou ako 180 000 KJ. cm2.
Rozdelenie vinohradníckych oblastí Slovenska do kategórií podľa kritérií EÚ. Vinohradnícke plochy Vinohradnícka oblasť Malokarpatská Južnoslovenská Nitrianska Stredoslovenská Východoslovenská Tokajská Slovensko spolu
Celková výmera v ha 7 660 6 590 6 980 3 850 2 200 560 27 840 100
B1 5 380 3 460 6 200 630 560 16 230 58,3
Kategória – výmera v ha B2 B3 1 840 440 3 130 780 2 280 940 1 980 220 6 880 4 730 24,7 17,0
Miesto pestovania viniča hroznorodého vplýva na kvalitu hrozna i vína. Vína zo severných oblastí sú odrodovo výraznejšie, majú vyšší obsah kyselín, výraznejší buket a arómu. Pri pestovaní prevládajú biele odrody. Južné vinohradnícke oblasti produkujú vína sladšie, s menším obsahom kyselín, aromatických a buketových látok. V krajinách, kde je počas fenologickej fázy vyzrievania suché a teplé počasie sa bobule menia na hrozienka. Stav vinohradníctva a vinárstva vo svete sleduje Medzinárodný úrad pre vinič a víno v Paríži - Office International de la vigne et du vin (OIV). Každoročne vypracúva správu o plochách vinohradov, produkcii hrozna a vína, o obchode, konzumácii a zásobách hrozna, vína. a hrozienok. Plochy vinohradov vo svete podľa údajov uverejnených v roku 2007 v Bulletine Office International de la Vigne et du Vin (O.I.V.) sú 7760 mil. hektárov. V ostatných rokoch sa plochy viníc vo svete znižovali. Od roku 1975 do roku 2007 klesli plochy vinohradov o 2,6 milióna ha. Najväčšia výmera vinohradov, 5,2 mil. ha pripadá na Európu, 1,3 mil. ha na Áziu, 0,7 mil. pripadá na Ameriku, 0,35 mil. ha na Afriku a 0,08 mil. ha na Austráliu a Nový Zéland. Vinohradníckou činnosťou, to jest produkciou alebo obchodom hrozna, hrozienok a vína sa vo svete zaoberá 75 krajín. Najväčšími pestovateľmi v Európe sú Španielsko (1,25 mil. ha), Taliansko (0,9 mil. ha), Francúzsko (0,9 mil. ha), Portugalsko (0,26 mil. ha), Rumunsko (0,25 mil. ha). Nad 100 tisíc ha majú v Európe plochy Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Azerbajdžan, Moldavsko, Rusko, Ukrajina a Uzbekistan. V Ázii je najväčšia výmera viníc v Turecku (0,56 mil. ha), v Iráne (0,25 mil. ha), Čína (0,17 mil.) a v Afganistane (0,05 mil. ha. Na americkom kontinente sú najväčšie plochy vinohradov v Argentíne (0,2 mil. h a) a v USA (0,3 mil. ha) Chile (0,1 mil. ha). V Afrike je najväčším pestovateľom Alžírsko (0,06 mil. ha) a JAR (0,1 mil. ha). Zo svetovej produkcie hrozna je 80 až 83 % spracované na víno, 8 - 12 % konzumované ako stolové hrozno a 5 - 8 % použité na výrobu hrozienok. Z pohľadu európskeho vinohradníctva je tu viacero štátov: Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, v ktorých tvorí vinohradníctvo podstatnú zložku poľnohospodárskej výroby a zabezpečuje ekonomickú existenciu obyvateľstva celých regiónov, v ktorých sa vinohradníctvom po stáročia formovala hospodárska i kultúrna stránka života a ekologicky stvárňovala krajina. Vinohradníctvo rieši zamestnanosť podstatnej časti vidieckeho obyvateľstva, poskytuje prácu v spracovateľskom priemysle v doprave, obchode, v službách. V špecifických vinohradníckych oblastiach dominuje nad ostatnou poľnohospodárskou výrobou. Na viacerých miestach sveta i Európy sú vinohrady významnou zložkou
krajinotvorby a plnia okrem produkcie tiež estetickú, protieróznu a spoločenskú funkciu. V ostatnom období sú významným miestom rozvoja agroturistiky. Vysoká úroveň vinohradníctva a vinárstva vyspelých krajín kladie nároky na vedu a výskum, ktorý rieši najmä tieto úlohy: • Využitie metód molekulárnej biológie pri šľachtení nových odrôd alebo zlepšovaní jestvujúcich odrôd. • Zachovanie genetickej variability odrôd viniča. • Výrobu bezvírusového sadbového materiálu, tiež metódami in vitro. • Fyziologickú rezistenciu proti abiotickým faktorom (sucho, mrazy) a fyziológiu generačného výkonu viniča. • Kvalitu a kvantitu úrod hrozna pod vplyvom mikroklímy a regionálnej klímy. • Minimalizáciu obrábania pôdy vo viniciach a používanie agrochemikálií pri dôraznej ochrane životného prostredia. • Objektivizácia markerov hodnotenia vín Vinohradnícka výroba na Slovensku. Začiatky pestovania viniča hroznorodého (Vitis vinifera) na Slovensku sa dávajú do súvisu s panovaním rímskeho cisára Marka Aurélia Próba (276 - 282), ktorý je považovaný za zakladateľa európskeho, severopanónskeho vinohradníctva. Archeologické nálezy, napr. rímskoprovinčný skypos z pohrebiska v Kostolnej pri Dunaji s motívmi viniča z 1. stor. nášho letopočtu a figúrky Bakcha z Komárna z 2.stor. nášho letopočtu svedčia o tom, že víno, a zrejme aj vinič hroznorodý poznali naši predkovia na území Slovenska už pred príchodom Marka Aurélia. Prvé písomné správy o viniciach na území Slovenska sú z 10. stor. nášho letopočtu. Do polovice 18. storočia nie sú záznamy o výmere plôch, na ktorých vinič pestovali. Zachovali sa však písomné doklady o produkcii vína v okovoch, v džberoch, či v holbách. Z dobových dokumentov je známe že v 13. storočí pestovali vinič i na severe Slovenska - na Orave, Liptove i Spiši. Na podklade archívnych materiálov i tradícií, ktoré sa uchovali je možné dobre charakterizovať vinohradníctvo i vinárstvo na Slovensku za ostatných 150 rokov. V prvej polovici 18. stor. severná hranica pestovania viniča prechádzala cez Trenčín, Bánovce, Prievidzu, Novú Baňu, Krupinu, Holíč, Vranov, Humenné. Vinič bol pestovaný na ploche okolo 80.000 ha. Vína z Pezinku, Jura, Modry, Nitry, Tokaja i ďalších pestovateľských lokalít viniča hroznorodého konkurovali najlepším európskym značkám a dostávali sa na panovnícke stoly vtedajších vladárov. V druhej polovici 18. stor. vznikali na Slovensku vinohradnícke spolky, ktoré plnili funkciu ochrancov členských a stavovských záujmov vinohradníkov. V roku 1861 vznikol vinohradnícky spolok v Bratislave a v roku 1884 otvorili v Bratislave prvú vinohradnícku školu na Slovensku. Vinohradníctvo prosperovalo - vznikali rozsiahle plochy vinohradov a väčšie pivnice. Značná časť vyrobeného vína bola exportovaná do mnohých štátov Európy. V rokoch 1858 až 1862 bola do Európy z Ameriky dovezená fyloxéra viničová (Viteus vitifolii) a spôsobila európskemu vinohradníctvu katastrofu, ktorá nemá v dejinách pestovania viniča hroznorodého obdobu. Fyloxéra viničová sa rozšírila a zničila vinice Európy od brehov Atlantického oceánu až po Krym. Fyloxérou zničené vinohrady na Slovensku nedosiahli doteraz svoju niekdajšiu rozlohu. Do fyloxérovej kalamity boli vinohrady vysádzané pravokorennými, neštepenými sadenicami prevažné ušľachtilých odrôd viniča hroznorodého. Negatívne ovplyvnila plochy viníc tiež prvá svetová vojna v roku 1918. V roku 1920 bola výmera vinohradov na Slovensku 9.500 ha. Po prvej svetovej vojne začali vinohradníci vo veľkej miere vysádzať vinohrady s dobre rodiacimi hybridmi (samorodákmi), odolnými voči fyloxére i ďalším chorobám. V Malokarpatskej oblasti sa však stále pestovali tradičné odrody viniča hroznorodého. Po fyloxérovej kalamite začali vinohradníci používať na výsadbu
vinohradov štepené sadenice, ktoré vytvorili naštepením očiek viniča hroznorodého na podpníky z amerického viniča. Takéto viničné kry fyloxéra poškodzuje pod prahom škodlivosti a sú vysadzované doteraz. Značné škody slovenskému vinohradníctvu spôsobila druhá svetová vojna (1938 1945). Vinohrady cez vojnu neboli obnovované, ich ošetrovanie a obrábanie pôdy vo viniciach bolo zanedbané. Zariadenia na výrobu vína boli poškodené a zničené. Vinohrady boli po skončení vojny prestarnuté a rozdrobené. Po vojne sa začali plochy vinohradov zväčšovať. V roku 1950 bola na Slovensku výmera viníc 12260 ha s priemernou úrodou hrozna 4,7 t z hektára. Výsadby hybridov tvorili v tomto roku 40 % z plôch z celkovej výmery vinohradov. V roku 1989 bolo na Slovensku evidovaných 28318 ha vinohradov, z toho bolo 3000 ha neplodných - mladé vinohrady a vinohrady v rekultivácii. Priemerné hektárové úrody hrozna v 80-tich rokoch boli 6 - 7 ton . Spotreba stolového hrozna z vlastnej produkcie 2 - 3 kg. Najväčšia úroda hrozna na ha bola na Slovensku zaznamenaná v r. 1977, keď zo zberovej plochy vinohradov 22344 ha bola priemerná úroda 6,66 ton. Za päťročné obdobie bola najvyššia úroda v rokoch 1976 - 1980 a to 6,03 t hrozna na ha. V ostatných rokoch sa plochy vinohradov znížili, ich priemerný vek sa zvýšil, zapojenosť poklesla a kondícia sa zhoršila. Tento stav vznikol ako dôsledok tzv. intenzifikácie vinohradníckej výroby, kedy sa pôda vo viniciach hnojila vysokými dávkami priemyselných hnojív, používali sa vysoké dávky pesticídov a pôda bola obrábaná úhorovým spôsobom. Toto viedlo k znižovaniu obsahu organických látok v pôde a k narušovaniu biologickej rovnováhy. Nepriaznivo na stav viníc pôsobil i proces ich transformácie. Vinohrady si v niektorých prípadoch, prevzali osoby, ktoré ich nedokázali odborne ošetrovať a starať sa o ne, čo spôsobilo ich zhoršený stav. V súčasnosti dochádza k oživovaniu vinohradníckej výroby. Štát podporuje výsadbu nových vinohradov subvenciami a výhodnými úvermi. Cieľová výmera viníc je podľa „Koncepcie rozvoja vinohradníctva a vinárstva“ a z nej predpokladaného „rozvojového programu vinohradníctva na Slovensku“ prijatého MP SR v roku 2000 pri samozásobiteľskom variante Slovenska 17 800 ha a pre naplnenie vývozných predpokladov 25 000 ha. Vynegociovaná plocha bola 22 220 ha. Z toho rodiace vinohrady pre produkciu muštových odrôd na ploche 14 000, resp. 19 000 ha, na výrobu stolových hrozien 1 800 až 2500 ha, mladé vinice a vinice v rekultivácii 2 000 až 3 500 ha. Cieľové parametre v produkcii hrozna na hektár sú do roku 2010 u muštového hrozna 5,5 až 6,0 t, potom 7 - 9 ton, a u stolového hrozna 7 až 8 t, po roku 2010 je to 8 - 10 ton. Vinice na Slovensku tvoria cca 0,17 % poľnohospodárskej pôdy. Produkcia na ha je cca 5 násobne vyššia priemer z poľnohospodárskej pôd. Slovenské vinohradnícke oblasti sú na severnej hranici pestovania viniča hroznorodého alebo tesne pod ňou. Ich prírodné podmienky nedovoľujú dosahovať výšku úrod južnejšie položených vinohradníckych oblastí, najmä ak sú vinice pestované na svahoch a menej úrodných pôdach. Hrozno dopestované v našich vinohradníckych oblastiach je však hodnotnou surovinou na výrobu kvalitných a vysokokvalitných vín. Podmienky pestovania viniča a výroby vína na Slovensku upravuje Zákon o vinohradníctve a vinárstve, ktorý zohľadňuje nároky na kvalitu a kvantitu vinohradníckej a vinárskej výroby požadované súčasnými svetovými trendmi. Tieto vychádzajú zo zásady, že vinič hroznorodý treba pestovať iba na najkvalitnejších vinohradníckych honoch, kde má jeho pestovanie dlhoročnú tradíciu a kde kvalita hrozna a z neho vyrobeného muštu nevyžaduje v priemerných vinohradníckych ročníkoch zvyšovanie cukornatosti muštu pridávaním repného cukru alebo zahusťovaním muštov viac ako o 4,25° NM. Najkvalitnejšie odrody viniča hroznorodého treba vysádzať na najkvalitnejších vinohradníckych honoch.
