Realizácie
Chalupa Partizánska Ľupča Martin Kusý ml.
V
ečný proces
Do Partizánskej Ľupče sa vraciam skoro po dvadsiatich rokoch. Je iné ročné obdobie, iné obsadenie. Všímam si iné veci. Veľmi sa teším. Martin mi čo-to odkryl na fotkách u nás v ateliéri. To treba vidieť na vlastne oči. Takú Ľupču som si nepamätal. Kamenné domy, urbanizmus akoby nepatril do našich končín. Schádzam z diaľnice ovenčenej billboardmi upozorňujúcimi na blízkosť vodného parku a rekreačnej oblasti. Zvlnená liptovská krajina medzi oboma masívmi Tatier ukrajuje z horizontu. Dala by sa pokojne zarámovať, sama pôsobí ako reklama. Pomaly prechádzam dedinou a hľadám nenápadnú drevenú bránu, ktorú si pamätám z fotografií. Vidím Martina, ako mi kýva a pozýva ma k sebe, do svojho sveta. Za bránou je všetko inak. Ocitám sa v úzkom priestore medzi domami – kedysi prístupová komunikácia vedúca naprieč celým spoločným dvorom, tzv. „cieňa“. Tá sprístupňovala jednotlivé domy a hospodárske objekty. Vnímam vstup do predného domu a dvojo okien s priehľadom priamo do kuchyne. Akoby som prešiel hranicou a ocitám sa v krajine kamenných múrov. V diaľke vnímam zdanlivo chaotickú urbánnu štruktúru domov. Na prvý pohľad sa nedá rozpoznať, že sa pôvodne pod jednou strechou ukrývali dva samostatné domy (toto zvláštne usporiadanie umožnila práve bočná prístupová komunikácia na pozemku). Vchod do domu je parádny. Nečudo, veď kedysi slúžil ako vstup do banky (Zaujímavé je, že vchod do banky nebol umiestnený z hlavnej ulice.) Staré drevené dvojkrídlové dvere boli pôvodne na vnútornom líci masívnej steny. Ich premiestnením z vnútorného lícu múru na vonkajší a vložením nových dverí s presklením a nadsvetlíkom vniká do zádveria kamenného príbytku priame denné svetlo. Priestor medzi dverami vytvára úzky filter medzi interiérom a exteriérom a malý improvizovaný odkladací priestor. Vchádzam do zádveria. To kedysi slúžilo ako spoločný vstup pre banku a obyvateľov zadného príbytku, ktorý bol orientovaný do úzkeho dvora za domom, smerom do dnešnej rozľahlej záhrady (o tej ale neskôr). Do zádveria ústi aj dvojo schodísk. Obe ukryté, jedno vedúce do priestrannej pivnice a to druhé na poschodie do krovu (jedna z budúcich fáz) priam katedrálnych rozmerov. Uvedomujem si, že vnútorný priestor pôsobí ako vysoký, je nezvyčajne svetlý na starý vidiecky dom. Pohľadom obdivujem vysoké zaklenuté stropy. Nosné steny plynule prechádzajú do klenieb, jasne definujú jednotlivé miestnosti. Hrajú prím, nič ma neruší. Aj keď zásahy do pôvodnej dispozície domov boli mini-
málne, jasne sledovali zámer architekta. V celom interiéri stavia do popredia konštrukčnú podstatu domu. Pozerám sa do priestrannej chodby. Najvýraznejší zásah sa dotkol práve stredného traktu vložením dvoch hygien a technologického zázemia. Martin aj tu dôsledne potvrdzuje svoj zámer. Priečky čisto dopĺňa jednoducho vloženými bezrámovými nadsvetlíkmi až po vrchol klenby. Neprerušuje ju. Klenba plynule pokračuje, svetlo tak preniká do vnútra miestnosti bez priameho denného osvetlenia, priestor pôsobí kontinuálne. Prechádzame cez predné izby umiestnené v trakte orientovanom do hlavnej ulice. Tie kedysi slúžili ako priestory banky. Všímam si pôvodné železné okenice a masívnu foršňovú drevenú podlahu. Všetko dôkladne zrenovované. Ide z nich závan minulosti, poctivého materiálu a remeselnej zručnosti. Martin mi vysvetľuje celý proces ich reštaurovania. Je mi jasné, že to chce veľkú dávku nadšenia a najmä odhodlania vrátiť späť život veciam, ktoré dnes, bohužiaľ, pre väčšinu ľudí nemajú hodnotu. Miestnosti sú prechodné. Dispozícia je ako slučka. V rohu zadnej izby je stará pec. Tiež pedantne zrepasovaná. Vraciam sa späť do chodby. Až teraz si uvedomujem, že podlaha je v tejto časti domu iná, nie pôvodná. Veľké formáty sivej dlažby však na seba neupozorňujú, pôsobia
ARCH 06/2014 43
ARCH 06/2014
Realizácie
44
nenápadne. Všímam si, ako sa dlažba stráca pod stenami a akoby pokračuje v ďalšej miestnosti. Citlivý detail vyzretého architekta. Prirodzene sa vydávam za svetlom a vstupujem do priestrannej kuchyne. Prekvapuje ma vtipne vyriešená jednoduchá kuchynská linka výrazne odsadená od podlahy. Tá jasný zámer architekta len potvrdzuje. Stenu vnímam od zeme až po vrchol klenby. Linka je dnes vlastne jediný nový väčší kus nábytku. Naznačuje azda smer, akým sa chce Martin ďalej vybrať? Steny a klenby sú v celom interiéri biele. Aj napriek tomu vnútorný priestor nepôsobí chladne. Materiálovo vystupujú drevené výplne všetkých otvorov s hlbokými futrami, pôvodné drevené dlážky a nové dlažby ukladané vo vyposúvanom rastri. Ako celok pôsobí rekonštruovaný interiér pomerne stroho a nenápadne. Na pohľad bez detailu. Avšak každý riešený detail je presne domyslený a prevedený do dôsledkov s váhou, aká mu prináleží. Nové nábytky sú skonštruované s tesárskou jednoduchosťou. Tento druh hrubých detailov mám veľmi rád, podtrhujú podstatu použitých materiálov, sú jednoduché a čisté. Interiér nemá ambíciu exhibovať, nič prekrývať, práve naopak, akoby sa skláňal pred utilitárnou estetikou a múdrosťou, s akou bol dom kedysi skonštruovaný. Z kuchyne vychádzam von na terasu. Predo mnou sa otvára priestranná záhrada po pravej strane uzatvorená vysokým múrom susedovho domu. V odkrytom kamennom murive sa dá čítať, akými zmenami prešiel počas svojej existencie. Je vidieť stopy po bývalých otvoroch. Rovnako tak aj východ z kuchyne tu kedysi bol
a načas zmizol. Neplnil už asi svoju funkciu, nebolo ho treba. Na pozemku bolo pôvodne päť objektov. Martin mi spomína svoje počiatočné ambície všetky postupne rekonštruovať. Keď sa však pustil do prvého, zistil, čo ho vlastne čaká. Bude to večný proces, projekt na celý život? Prechádzame záhradou, preberáme, čo kde stálo, v akom stave a aké mal plány. Z trávy vytŕčajú stopy pôvodných múrov domov, ich časti. Obdivujem novú „hrebeňovú“ bránu do dielne, ktorá je pozostatkom pôvodného väčšieho stavania. Opäť séria premyslených detailov. Ideme ďalej. Ukazuje mi časti starých hospodárskych objektov, zmyslel pre jednoduchosť, s akou sú skonštruované. Teraz chápem veľa z toho, čo som videl v prvom dome. Preberanie drobných detailov a estetiky, to všetko malo kedysi svoju funkciu, no dnes sa môže javiť ako dekór. Určite nie v tomto prípade. Je to bezpochyby jeden z ďalších skvelých návodov, ako to ROBIŤ. Teším sa, čo pribudne nabudúce. Lukáš Kordík
ARCH 06/2014 45
Realizácie
Situácia - pôvodný a nový stav
Pôdorys - pôvodný a nový stav
Realizácie
Rekreačná chalupa, Partizánska Ľupča Stavebník: Martin Kusý ml., Alžbeta Kusá Autor: Martin Kusý ml. Projekt a realizácia: 11. 2006 – prebiehajú stále Plocha pozemku: 2 573 m2, zastavaná plocha: 189 m2 Úžitková plocha: 125 m2 Foto: Andrej Šutek, Sergej Michalič, Matej Michalko bkps.sk/kusy-panak/index.html
Martin Kusý ml. *1976 Bratislava °2002 FA STU Bratislava
ARCH 06/2014 47
