ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
V tomto čísle: Portoriko na gréckej ceste. Austrália pristúpila k zníženiu sadzieb. Výrobný sektor v Japonsku na poklese. Trh práce v USA eliminoval júnové zvýšenie kľúčových sadzieb.
VEĽKÁ BRITÁNIA Veľká Británia je jednou z najväčších svetových ekonomík a najvyspelejších krajín sveta. Ma za sebou bohatú históriu a počas industriálnej revolúcie sa jej hospodárstvo nachádzalo na špičke sveta. Momentálne je po Nemecku najväčšou ekonomikou Európskej únie, mnoho Britov však s členstvom v EÚ nesúhlasí, na základe čoho bude 23. júna referendum o zotrvaní v EÚ, známe aj ako BREXIT. My sa pozrieme na ekonomiku Veľkej Británie pričom sa budeme stručne venovať jej histórií a súčasnom stave. Na koniec sa pokúsime zhodnotiť postavenie Veľkej Británie v rámci EÚ a možný BREXIT. Veľká Británia vznikla v roku 1707 po tom, ako sa Anglicko (spolu s Walesom) spojilo so Škótskom. V tomto období boli ekonomické teórie ešte vo svojich ranných vekoch pričom prevládajúci ekonomický smer v Británii bol merkantilizmus. Teória merkantilizmu bola zameraná najmä na obchod, s tým, že hlavným cieľom bola ochrana domáceho obchodu a s tým spojené zavádzanie obchodných bariér, najmä obmedzovanie importu a dosahovanie čo najväčšieho prebytku obchodnej bilancie. Veľká Británia tak využívala svoje postavenie ako koloniálna veľmoc a svoju nadbytočnú produkciu exportovala do kolónií, čo viedlo ku prílevu bohatstva do Veľkej Británie. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia prebehla vo Veľkej Británii industriálna revolúcia, ktorá
spôsobila významné zmeny a sťahovanie obyvateľstva z vidieka do miest. Výkon hospodárstva v tomto období prudko stúpal a Veľká Británia sa stala svetovým lídrom v technologickom a ekonomickom pokroku. Merkantilizmus postupne začal zanikať a ekonomika dostávala skôr liberálny nádych pod učením klasického ekonóma Adama Smitha, pričom sa rušili obchodné reštrikcie a trhová ekonomika dostávala väčší priestor. HDP na obyvateľa Veľkej Británie tak v prvej polovici 19. storočia dosahovalo okolo 2000-2700 USD v stálych cenách, pričom tak predbehla Švajčiarsko aj Holandsko. V druhej polovici 19. storočia hospodárstvo Veľkej Británie ďalej rástlo, zároveň ju však začali dobiehať iné európske krajiny, pričom ju najprv predbehlo Švajčiarsko
Rast zásob ropy a pokles jej produkcie v USA pokračuje. Európska komisia nám prognózuje silný rast.
a začiatkom 20. storočia aj Spojené štáty. Prvá svetová vojna zasiahla ekonomiku Veľkej Británie dosť výrazne s poklesom HDP o 25%. Po nej hospodárstvo 10 rokov stagnovalo a nezamestnanosť dosahovala úroveň 10-12%. Následne vypukla Veľká hospodárska kríza, a nezamestnanosť v krajine vzrástla až na 22%. Výstup hospodárstva Veľkej Británie však neutrpel ani zďaleka toľko ako USA alebo Nemecka. HDP v stálych cenách medzi rokmi 1929-1931 kleslo len o 5,6% (v USA kleslo HDP medzi rokmi 1929-1933 o 30% a v Nemecku o 16%), pričom v roku 1932 už došlo k istému zotaveniu ekonomiky. Slabší dopad krízy a rýchlejšie zotavenie ekonomiky oproti ostatným krajinám bolo jednak v dôsledku toho, že krízu nepredchádzala výraznejšia expanzia hospodárstva,
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
ale aj skutočnosť, že Veľká Británia bola prvá krajina ktorá opustila Zlatý štandard (už v roku 1931). Zlatý štandard predstavoval naviazanie mien jeho členov na zlato, čo malo za úlohu zabrániť vysokej inflácií. Po vypuknutí krízy však bol efekt opačný a nemožnosť devalvácie meny spôsobila defláciu, ktorá zdevastovala najmä ekonomiku Spojených štátov. Veľká Británia teda Zlatý štandard opustila už v roku 1931 a pokles cenovej hladiny sa hneď začal spomaľovať, pričom ku inflácií došlo už začiatkom roka 1932. Následne sa ekonomika počas povojnového obdobia zotavovala spoločne s ostatnými krajinami západnej Európy s menšou korekciou v priebehu druhej svetovej vojny. Dnes je Veľká Británia piatou najväčšou svetovou ekonomikou s HDP vo výške 2,6 bilióna eur (v bežných cenách). Pri 64 miliónoch obyvateľov tak HDP na obyvateľa dosahuje 40 tisíc eur. Zároveň je druhou najväčšou ekonomikou Európskej únie po Nemecku, s tým že má tretiu najvyššiu populáciu po Nemecku a Francúzsku. Z demografického hľadiska je Veľká Británia v lepšej situácií ako väčšina európskych krajín. Populácia Veľkej Británie dlhodobo rastie a za posledných 50 rokov klesla len mies-
tami v 70. a 80. rokoch. Za rastom populácie dlhodobo stojí najmä prirodzený prírastok obyvateľstva v dôsledku toho, že počet narodených detí sa drží na úrovni okolo 700-800 tisíc ročne, zatiaľ čo počet úmrtí postupne klesá z 650 tisíc na momentálne 550 tisíc (populácia Veľkej Británie sa takto rozširuje o cca 200 tisíc ľudí ročne). Miera pôrodnosti (počet detí na jednu ženu) v rokoch 2003-2012 prudko stúpla z 1,63 na 1,9, čo spôsobilo obnovenie prirodzeného prírastku po slabšom vývoji za predchádzajúcich 30 rokov. Z hľadiska prirodzeného prírastku obyvateľstva však Veľká Británia (takisto ako aj ostatné krajiny EÚ) stojí pred výzvou, keď pôrodnosť opäť klesá a obyvateľstvo starne. Pomer obyvateľov vo veku 65+ na 100 obyvateľov vo veku 15-64 je momentálne na úrovni 27, čo predstavuje o niečo nižšie číslo ako vo väčšine krajín EÚ. Do roku 2060 sa však podľa predikcií zvýši na 45. Istú náhradu za starnúce obyvateľstvo by však mohol poskytnúť ďalší faktor populačného rastu – migrácia. Migračné saldo Veľkej Británie bolo dlhodobo blízko nuly, no po vzniku Európskej únie v roku 1993 však začalo prudko rásť. Momentálne do krajiny príde zhruba o 200-300 tisíc ľudí ročne viac, ako z nej odíde. Medzi rokmi 2002-2012 do Veľkej
Británie prišlo zo zahraničia spolu 4,7 milióna ľudí. Zaujímavé pritom je, že väčšina ľudí prišla z krajín mimo EÚ. Najviac imigrantov (550 tisíc) prišlo z Indie, pričom veľké čísla patria aj imigrantom z Číny (350 tisíc), Pakistanu (240 tisíc), Austrálie (210 tisíc) a Spojených štátov (180 tisíc). Výrazne vyššia imigrácia z EÚ bola zaznamenaná len z Poľska (390 tisíc), z kade sa počet migrantov dramaticky zvýšil po vstupe Poľska do EÚ v roku 2004 (z 3 tisíc na 50 tisíc ročne). Celkový prírastok obyvateľstva (prirodzený + migrácia) je teda vo výške okolo 400-500 tisíc ročne. V budúcnosti sa dá v dôsledku starnúceho obyvateľstva a klesajúcej pôrodnosti predpokladať spomalenie populačného rastu (možno až prirodzený úbytok populácie), no v prípade, že by si Veľká Británia vedela zachovať pozitívne migračné saldo by však jej ekonomika z demografického hľadiska nemusela byť natoľko ohrozená. Hospodárstvo Veľkej Británie je známe mimoriadne silným sektorom služieb. Až 79% HDP Veľkej Británie tvoria služby, pričom priemysel tvorí 14%, stavebníctvo 6% a poľnohospodárstvo 0,7%. Sektor služieb je z najväčšej časti tvorený veľkoobchodom, maloobchodom, realitnými službami a finančnými Strana 2
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18 Demografický vývoj Veľkej Británie
službami. Finančné služby majú podiel na HDP vo výške zhruba 7%, čo je relatívne vysoké číslo. Londýn je jedným z finančných centier sveta pričom v ňom sídlia spoločnosti ako HSBC, Barlcalys, Royal Bank of Scotland alebo Lloyds. Okrem toho možno spomenúť aj spoločnosti iných segmentov ako Tesco, Vodafone Group alebo SABMiller, ktoré takisto patria medzi najväčšie spoločnosti Veľkej Británie. Z hľadiska výdavkovej metódy tvorí HDP Veľkej Británie z 64,7% spotreba domácností. Väčšinový podiel spotreby domácností je typickým pre rozvinuté krajiny a väčší podiel než Veľká Británia majú už len Spojené štáty (68,8%). Vládna spotreba na úrovni 19,1% je zhruba na úrovni európskych krajín (napríklad Nemecko má taký istý podiel vládnej
spotreby na HDP). Investície zodpovedajú za 17,4% zatiaľ čo čistý export predstavuje -1,2% a HDP teda znižuje.
Zahraničný obchod v ekonomike Veľkej Británie nezohráva až takú veľkú úlohu ako v prípade zvyšných štátov EÚ. Z hľadiska otvorenosti ekonomiky je Veľká Británia relatívne málo otvorená ekonomika pri podiele exportu vo výške 27,6% a importu 28,8% (pri veľkých ekonomikách eurozóny ako Francúzsko, Taliansko a Nemecko to je okolo 30-50%, pričom v Českej republike a na Slovensku sa jedná o 80100%). Čo sa obchodných partnerov týka, na strane exportu Veľká Británia najviac vyváža do Spojených štátov (12,7%), Nemecka (10,5%) a Holandska (7,6%). Pri importe najviac tovarov a služieb doImigrácia do Veľkej Británie počas váža z Nemecka (14,6%), Číny rokov 2002-2012 (8,9%) a Holandska (8%). Pre Veľkú Krajina pôvodu 2002-2012 Britániu sú z hľadiska obchodu veľmi dôležité vzťahy s EÚ, no za poIndia 556 638 sledné roky sa export začína sústrePoľsko 388 135 ďovať mimo EÚ. Pred 10 rokmi išlo zhruba 43% exportu Veľkej Británie Čína 344 942 mimo EÚ, zatiaľ čo zvyšných 57% Pakistan 241 406 išlo do krajín EÚ. Momentálne ide 55% exportu mimo EÚ a 45% do Austrália 210 147 krajín EÚ. V prípade importu stále USA 182 492 prevláda dovoz z krajín EÚ (54%). Export Veľkej Británie tvoria najmä Celková imigrácia 4 740 473 stroje, automobily, lieky a ropa. Po
zahraničnom obchode Veľkej Británie sa pozrieme vládny sektor. Výdavky vlády vo Veľkej Británie dosahujú 43,9% HDP (priemer EÚ je 48%). Nižšie vládne výdavky je vidno najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia, kde ide 16,5% vládnych výdavkov (priemer EÚ je 19,5%). Naopak mierne nad priemerom sú výdavky na školstvo (5,2%), zdravotníctvo (7,6%) a na obranu (2,2%). Čo sa priemernej mzdy týka, tá vo Veľkej Británii dosahuje v hrubom 3683,55 eur, čo v čistom predstavuje 2810 eur. Z hrubej mzdy na dane v priemere odchádza 14,39% a na sociálne zabezpečenie 9,32%. Priemerná mzda vo Veľkej Británii je zhruba o 800 eur vyššia ako priemer EÚ a až 4 krát vyššia ako na Slovensku. Zároveň sú vo Veľkej Británii však aj omnoho vyššie ceny ako. Pri porovnaní cien v Bratislave a v Londýne sú spotrebiteľské ceny v Londýne vyššie o zhruba 84%. Najväčší rozdiel v cene je v prípade nehnuteľností. Prenájom trojizbového bytu v centre mesta stojí v Londýne 4300 eur, čo je o 380% viac ako v Bratislave. Mimo centra stojí prenájom podstatne menej (2450 eur) oproti Bratislave je to však stále omnoho vyššia suma (+278%). V prípade kúpy nehnuteľnosti je tento rozdiel ešte markantnejší. Za m² tu človek zaplatí 23 tisíc eur Strana 3
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18 v centre a 11 tisíc eur mimo centra, čo je o 830%, resp. 540% viac ako v Bratislave. Ceny potravín sú taktiež vyššie (cca. o 50%) a výrazne vyššie sú aj ceny služieb ako reštaurácie alebo doprava. Z hľadiska toku priamych zahraničných investícií (PZI) sú pre Veľkú Britániu najdôležitejšie Spojené štáty a krajiny Európskej únie (najmä Nemecko a Francúzsko). Medzi rokmi 1998 – 2005 prichádzala drvivá väčšina PZI z Európskej únie. Po roku 2005 začal rásť objem investícií z USA a aj z iných krajín, najmä Číny a Japonska. V posledných rokoch podstatne klesol tok PZI z krajín EÚ a v rokoch 2013 a 2014 bol tok z USA dokonca väčší ako ten z EÚ (graf). Ekonomická aktivita Veľkej Británie sa sústreďuje najmä v Londýne, kde momentálne žije až 9 miliónov ľudí, t.j. 14% celej populácie Veľkej Británie. Ďalšie ekonomicky silné regióny sa nachádzajú na juhu Veľkej Británie, pričom veľká časť ekonomickej aktivity sa sústreďuje aj na severe v Škótsku. Z ekonomického hľadiska je Veľká Británia momentálne v dobrom stave (vzhľadom na stagnujúcu eurozónu), pričom by sa vývoj jej ekonomiky dal porovnať s USA. Hospodárska kríza v roku 2007 zasiahla jej hospodárstvo tvrdo. Od krízy sa však v krajine podarilo nezamestnanosť (ktorá v roku 2009 vyskočila z 5 na 8%) opäť znížiť na predkrízovú úroveň a hospodársky rast si dokázal zachovať slušné tempo okolo 2-3% medziročne. Tento rast hospodárstva môže v blízkej budúcnosti byť ohrozený nastávajúcim referendom o vystúpení Veľkej Británie z EÚ.
Rozdelenie HDP Veľkej Británie podľa sektorov a výdavkovej metódy
Podiel na HDP
Sektor Poľnohospodárstvo Stavebníctvo Priemysel Služby
Výdavková metóda Spotreba domácností Spotreba vlády Investície firiem Čistý export
0,73% 6,13% 13,97% 79,18%
Podiel na HDP 64,7% 19,1% 17,4% -1,2%
Porovnanie miezd v rámci vybraných krajín
Spojené kráľovstvo Slovensko Francúzsko Nemecko
3 683,55 € 861,84 € 3 118,95 € 3 829,34 €
% z hrubej mzdy Sociálne zaDane bezpečenie 14,39% 9,32% 9,47% 13,40% 14,65% 14,05% 19,12% 20,43%
Spojené štáty Japonsko
3 141,08 € 2 899,53 €
17,19% 7,62%
Hrubá mzda
Ako sme videli na predchádzajúcich stranách, obchodný vzťah medzi Veľkou Britániou a Európskou úniu za posledné roky zoslabol a klesajúci trend zaznamenal aj tok priamych zahraničných investícií. Závislosť Veľkej Británie od Európskej únie teda nie až tak výrazná, o čom hovorí aj silná spotreba domácností v krajine. Zástancovia BREXITU argumentujú tým, že by sa krajina zbavila regulácií nastolenými EÚ, rôznych administratívnych záťaží, získala by väčšiu slobodu rozhodovania pri rôznych otázkach ako je migračná kríza a zbavila sa pozície čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ. Jednotná obchodná politika EÚ by bola nahradená bilaterálnymi zmluvami s jednotlivými krajinami, tak ako tomu je napríklad v prípade Švajčiarska. Následne by Británia dokázala s krajinami mimo EÚ dohodnúť lepšie podmienky obchodu, ktoré bude vedieť prispôsobiť tak
7,65% 14,12%
Čistá mzda 76,29% 77,13% 71,30% 60,46% 75,16% 78,26%
aby čo najviac vyhoveli Británii. To, či by bol BREXIT pre Britániu prospešný by však záviselo od viacerých faktorov. Na to aby bol odchod pre krajinu prospešný by muselo dôjsť k okamžitému nahradeniu obchodných zmlúv, ktoré po odchode budú musieť byť nanovo vytvorené. S veľkou pravdepodobnosťou by to však istú dobu trvalo, čo by mohlo odradiť investorov a poškodiť exportnému odvetviu. Okrem toho je diskutabilné, či by si vôbec vedela zabezpečiť natoľko výhodné obchodné vzťahy ako pod záštitou EÚ. V prípade, že by Británia po odchode chcela ostať členom jednotného trhu EÚ, by väčšinu regulácií musela opäť uznať a jej odchod z EÚ by teda nemal význam. V najlepšom prípade by BREXIT prebehol hladko, trhy by túto skutočnosť prijali bez problémov, hospo-
Ceny vybraných produktov naprieč krajinami Bratislava
Londýn
Bratislava
Londýn
Lacnejší obed
5,00 €
18,91 €
Paradajky
1,91 €
2,49 €
Čapované pivo
1,50 €
5,04 €
Volkswagen Golf
16 000,00 €
22 691,00 €
Káva
1,80 €
3,28 €
Mesačný lístok na MHD
26,90 €
163,88 €
Mlieko
0,74 €
1,17 €
Energie
166,16 €
187,01 €
Chlieb
0,93 €
1,29 €
Prenájom 3-izbový byt
648,24 €
2 450,41 €
Kuracie prsia (1kg)
5,54 €
8,77 €
Cena bytu (eur/m2)
1 723,75 €
11 068,47 €
Strana 4
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18 Tok priamych zahraničných investícii do Veľkej Británie
dársky rast by na istú dobu ochladol a po vytvorení obchodných vzťahov by ekonomika opäť začala rásť. Ku žiadnemu výraznému zlepšeniu by však s veľkou pravdepodobnosťou nedošlo. Mohlo by sa však aj stať, že by BREXIT zneistil trhy, tok PZI do Británie by sa pozastavil a hospodársky rast by ochladol. Neistota na trhoch by nejakú dobu trvala kým by sa situácia zastabilizovala, vytvorili nové obchod-
né vzťahy (čo by znamenalo opätovný návrat istých regulácií a bariér) a hospodárstvo by ďalej fungovalo ak pred odchodom z EÚ. Takýto scenár by však znamenal zbytočnú stratu produktivity pre Veľkú Britániu a BREXIT by na ekonomiku nemal žiadny pozitívny efekt. Najhorší scenár by pre Britániu mohol znamenať jasné problémy. Veľká Británia by stratila vyjednávaciu pozíciu na medzinárodných
trhoch a nepodarilo by sa jej zabezpečiť ani natoľko dobré obchodné zmluvy ako za pôsobenia v EÚ. Horší prístup EÚ ku finančným službám Veľkej Británie by znamenal pokles tohto významného sektora. Pracovný trh by utrpel nedostatkom pracovných síl v dôsledku zastavenia imigrácie do krajiny. Došlo by ku odlivu investícií z krajiny, na čo by hospodárstvo muselo reagovať zdvihnutím úrokových sadzieb pre prilákanie kapitálu. To by spôsobilo pozastavenie úverovania a dokonca možnú recesiu. Otázne by bolo aj stanovisko jedného z najdôležitejších obchodných partnerov Británie, Spojených štátov. BREXIT by teda v konečnom dôsledku pre Britániu mohol v najlepšom prípade znamenať mierny nárast, v najhoršom recesiu. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa však naplnil scenár hovoriaci o krátkodobej stagnácií a následnom obnovení obchodných vzťahov, opätovnom zavedení regulácií a pokračovaní v podstate tom istom stave, ako za členstva v EÚ. V tomto prípade by odchod Británie z EÚ nemal z ekonomického hľadiska žiaden význam a jednalo by sa len o zbytočné vynaloženie zdrojov na pokrytie nákladov súvisiacich s tranzitom Veľkej Británie, kým by sa neobnovil predchádzajúci stav. (rb) Strana 5
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
Bude z Portorika americké Grécko ? Portorický guvernér Alejandro García Padilla oznámil, že Portoriko nemá na zaplatenie dlhu veriteľom. Momentálne ide o splátku za dlhopisy vo výške 389 miliónov USD, ktoré dlží Vládnej rozvojovej banke. Ak krajina nie je schopná splácať svoje záväzky, tak môže vyhlásiť bankrot, čo sa však netýka Portorika. Portoriko je ostrovným štátom pridruženým k USA od roku 1898. Portoriko nie je štátom USA, ale je to územie USA. To znamená, že neplatia federálne dane, ani nevolia zástupcu do amerického kongresu, ani amerického prezidenta, ale sú zákony, ktoré musia dodržiavať. V americkej legislatíve nie je možné, aby štát vyhlásil bankrot. Je to možné len pre mesto a preto Portoriko nemôže vyhlásiť bankrot. Keďže nie je nezávislým štátom, tak sa nemôže uchádzať ani o financie z MMF. Jedným z problémov územia je výška federálne stanovenej minimálnej mzdy, ktorá je v USA 7,25 USD. Táto mzda je príliš vysoká pre Portoriko s 12% mierou nezamestnanosti a s nefunkčným pra-
covným trhom. Ľudia z ostrova emigrujú a daňové príjmy do rozpočtu sa znižujú napriek tomu, že DPH sa zvýšila zo 7 % na 11,5 %. Zvýšenie DPH neprospieva ani turizmu lebo táto destinácia je pre turistov drahšia. Momentálne žije v Portoriku 3,5 milióna obyvateľov a v USA žije 4,9 milióna Portoričanov. Ekonomická situácia sa zhoršuje od roku 2006 kedy bola vykonaná zmena v daňovom zákone a firmy, ktoré si v Portoriku uplatňovali daňové prázdniny, tak odišli do iných daňových rajov. V roku 2008 ekonomickú situáciu ešte viac zhoršila globálna kríza. Keďže vlády vnímali, že ekonomika je v recesii, tak dvíhali vládne výdavky a štátne deficity financovali emisiou dlhopisov. Najviac portorických dlhopisov je vlastnených americkými hedgeovými a dôchodkovými fondmi. Celkový dlh Portorika je 72 miliárd USD, čo je po štáte Kalifornia a New York najviac, avšak tieto štáty nemôžeme porovnávať ani ekonomicky ani populáciou oproti Portoriku. Dlhy Portorika rastú a daňové prí-
jmy sú nižšie, čím vzniká problém so splácaním dlhu. V Portoriku veľa ľudí pracuje na čierno a vyhýbajú sa plateniu daní a taktiež je na ostrove vysoká korupcia. Ak Portoriko nebude schopná splatiť svoje záväzky veriteľom, tak v USA padne veľa fondov, kde si obyvatelia sporia na svoje dôchodky. Riešenie by bolo devalvovať menu, ale to nie je možné z dôvodu, že Portoriko nemá vlastnú menovú politiku (platná mena je americký dolár). Ostrovu by pomohlo aj sfunkčniť zákon o bankrote štátu alebo zlepšiť trh práce upravením minimálnej mzdy. Taktiež je prekážkou zákon Jones Act, ktorý dovoľuje doniesť tovar na ostrov len americkou loďou, čo dvíha náklady na prepravu. Napríklad tovar z južnej Ameriky alebo Európy nesmie smerovať priamo na ostrov, ale musí byť vylodený najskôr na východnom pobreží USA a tam nalodený na americkú loď, ktorá ho prepraví do Portorika. Zrušením Jones Act by Portoriko ušetrilo prostriedky, ktoré momentálne potrebuje. (ec)
Austrália znižuje sadzby Austrálska centrálna banka znížila svoju ceznočnú refinančnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 1,75%. Posledná evidovaná zmena pritom nastala presne pred rokom s rovnakým znížením o 25 bázických bodov. Primárnym dôvodom zníženia kľúčovej sadzby je menší prírastok miery inflácie v porovnaní s očakávaniami centrálnej banky, ktorej cielené inflačné pásmo sa pohybuje medzi 2-3%. Oficiálna miera inflácie sa v krajine meria kvartálne, pričom podľa posledných údajov v prvom kvartáli 2016 vzrástli ceny medziročne najmenej za posledné 4 roky (o 1,3% medziročne). V tabuľke sme uviedli jednotlivé položky indexu spotrebiteľských cien s príslušnou váhou a medziročnou cenovou zmenou v %. Vývoj cenovej hladiny v Austrálii
je pomerne netradičný, keďže najviac za posledný rok vzrástli ceny alkoholických nápojov, v zdravotníctve a vo vzdelaní, zatiaľ čo ceny energií už dosahujú svoje dno a momentálne stagnujú. Modré označenia znázorňujú vývoj v predchádzajúcom kvartáli a teda je zrejmé, že aktuálne spomalenie je ťahané dopravou, vzdelaním a rekreačnými službami. Pre porovnanie sme taktiež uviedli grafický vývoj mesačného CPI aproximovaného ústavom Melbourne Institute a rTD Securities, na základe ktorého dezinflácia pokračovala aj v apríli 2016. (mn) Strana 6
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
Aktivita v japonskom výrobnom sektore klesla Index nákupných manažérov PMI v Japonsku klesol v apríli na hodnotu 48,2 bodu z marcových 49,1 bodu. Aktivita v japonskom výrobnom sektore klesla z dôvodu nedávnych zemetrasení, čo malo negatívny vplyv na produkciu. Japonsko taktiež zaznamenalo pokles nových zákaziek. Tento pokles bol od decembra 2012 najrýchlejší. Oslabenie celej ekonomiky vedie k prepadu zahraničného dopytu. Najviac oslabil zahraničný obchod s Čínou. Do nového mesiaca sa ak-
cie japonských spoločností dostali s poklesom. Automobilky zaznamenali znížený dopyt po automobiloch z dôvodu posilňujúceho jenu. Akcie japonskej Toyoty klesli z hodnoty 5654 JPY na 5442 JPY, čo je o 3,75 %. Akcie Honda klesli počas víkendu do nového mesiaca z 2992 JPY na 2873 JPY, čo je o 4%. Akcie Panasonic klesli z 994 JPY na 921 JPY, čo bol pokles až o 7,4 %. O poklese akciového trhu svedčí aj japonský index NIKKEI klesol o 3,1 % a počas víkendu sa dostal z 16 666,05 bo-
dov na 16 147 bodov. Japonský jen posilnil voči americkému doláru a v pondelok 2.5.2016 dosiahol hodnotu 106,1 JPY/USD v utorok sa dokonca v priebehu dňa dostal kurz až na hodnotu 105,6 JPY/USD. Posilňujúci kurz jenu robí export tovarov z Japonska drahší. Pre výrobný sektor by bolo viac výhodné, ak by kurz jenu oslabil a stal by sa pre zahraničie lacnejší a zisky výrobných spoločností by sa zvýšili. (ec)
Veľa Maďarov musí za prácou cestovať
Až jedna tretina Maďarov musí denne cestovať za prácou do iného mesta mimo trvalého bydliska. Je to z dôvodu, že v Maďarsku je ťažké nájsť prácu v obciach a malých mestách. Väčšina pracovných miest je koncentrovaných vo veľkých mestách a najmä v metropole Budapešť. Je prirodzené, že umiestňovanie sídiel veľkých spoločností a korporácií sa sústreďuje práve do hlavného mesta kvôli dostupnosti
všetkých potrebných úradov, širšieho trhu, ktorý bude uspokojovať dopyt a širšieho výberu pracovnej sily. V Budapešti na 1000 obyvateľov pripadá 100 podnikov, kým v obciach to je len 50. To vypovedá o dvojnásobnej koncentrácii podnikov v Budapešti bez ohľadu na veľkosť podnikov. V roku 2011 dochádzalo za prácou do iného mesta 1,34 milióna Maďarov. Dnes musí dochádzať za prácou o 100 tisíc ľudí
viac, avšak je potrené zohľadniť aj to, že zamestnanosť je vyššia. Podľa maďarských štatistík až 37 % Maďarov chodí pracovať z obcí do miest a iba 7 % chodí pracovať z miest do obcí. Štyria z desiatich Maďarov dochádzajú pracovať do Budapešti alebo iných župných miest. Nerovnomerná koncentrácia firiem v krajine berie Maďarom voľný čas a zvyšuje ich náklady na prepravu do práce. (ec)
Zásoby ropy v USA na nových rekordoch Podľa najnovších údajov Americkej energetickej agentúry (EIA) došlo opätovne k zvýšeniu komerčných zásob ropy USA na rekordných 543 miliónov barelov (graf), pričom sa súčasne jedná až o 40% nárast zásob od počiatku roka 2015 vďaka masívnej ťažbe americkej ekonomiky a relatívne nízkemu dopytu. Napriek tomu po zverejnení štatistík
došlo k rastu cien americkej ropy WTI, ktorá sa momentálne pohybuje takmer na úrovni 46 dolárov za barel. Tým primárnym dôvodom bol pokračujúci pokles produkcie ropy (za posledný rok o necelý 1 mil. na 8,8 mil. barelov denne), čo odzrkadľuje aj rekordne nízky počet otvorených ropných vrtov (332) zhruba na úrovni krízového roku
2009. Postupne sa taktiež stabilizovalo využitie kapacít rafinérii na spracovanie ropy na úrovni 91% (použili sme ročný priemer pre odstránenie výkyvov) a teda nevyvíjajú sa silné tlaky na spracovávanie ropy, ktorej zásoby sú síce masívne, no stále zastrešujú len zhruba 60% celkovej kapacity zásobníkov. Na druhej strane sa celkom zaujímavo vyvíja čistý import ropy do USA (export mínus import) s opätovným rastovým trendom napriek odstráneniu exportného zákazu. V konečnom dôsledku očakávame pokračujúci mierny rastový trend vývoja cien ropy vplyvom spomínaných fundamentov, ale aj kvôli spätnej depreciácii dolára (oslabenie dolára sa zväčša spája s nárastom cien ropy denominovanej v dolároch). (mn)
Strana 7
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
Prečo Nemci zaviedli minimálnu mzdu? V roku 2011 otvorili svoj pracovný trh pre občanov EÚ štáty ako Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Od toho roku nepotrebujú napríklad slovenskí občania špeciálne povolenia na prácu v týchto štátoch. Pracujúci cudzinci potom ponúkajú svoju prácu za nižšiu mzdu ako rodáci, čo spôsobuje brzdenie rastu miezd v týchto štátoch. Otázkou stále ostáva či je voľný pohyb ľudského kapitálu prínos pre ekonomiku alebo záťaž. Ak sa pozrieme na Nemecko, tak prichádzajúca pracovná sila je pre Nemecko veľkou výhodou nakoľko títo ľudia vytvárajú hodnoty a zvyšujú
HDP ekonomiky. Ďalšou skrytou súčasťou výhod je to, že väčšina cudzincov, ktorí prídu pracovať do Nemecka sú vyštudovaní a v produktívnom veku. To znamená, že Nemecko nemuselo platiť počas jeho života štúdium ani zdravotnú starostlivosť a ďalšie spojené rodinné a iné prídavky. Avšak aj napriek spomenutým pozitívam chcelo Nemecko zabrániť tomu, aby sa mzdy znižovali vďaka lacnej pracovnej sile zo zahraničia, tak zaviedli minimálnu mzdu, ktorá musí byť vyplatená aj cudzincom, čo zmenšuje mzdové rozdiely rodákov a cudzincov. Minimálna mzda
v Nemecku bola takto stanovená na úrovni 1473,33 € za mesiac. Nemecko má najnižšiu nezamestnanosť zo všetkých štátov Európskej únie na úrovni 4,2 %, čo je tak málo, že ak by nemali pracovnú silu zo zahraničia, tak by Nemecko nemalo dostatok pracovnej sily. Podľa Inštitútu zamestnanosti Slováci najviac cestujú za prácou do zahraničia do Rakúska, Nemecka, Anglicka a Írska. Zamestnávajú sa najmä v zdravotníckych zariadeniach, stavebníctve a hotelierstve. Predpokladajú tiež, že v Rakúsku pracuje asi 40 tisíc opatrovateliek a celkovo v zahraničí môže pracovať okolo 300 tisíc Slovákov. V nasledujúcej tabuľke sú zobrazené oficiálne údaje, ktoré ukazujú koľko Slovákov si zmenilo trvalý pobyt kvôli práci v zahraničí. Najviac Slovákov si od roku 2011 zmenilo svoj trvalý pobyt do Rakúska a to najmä v posledných dvoch rokoch. (ec)
Trh práce v USA zrušil júnové zvýšenie sadzieb Podľa najnovších údajov amerického úradu Buraeu of Labour Statistics (BLS) sa v apríli 2016 zvýšil počet zamestnaných osôb v nepoľnohospodárskom sektore (tzv. nonfarm payroll) o 160 tisíc (údaje sú sezónne očistené), čo predstavuje najmenší prírastok za posledný polrok (graf), pričom očakávania ekonómov sa pohybovali na úrovni 202 až 240 tisíc miest. Úrad dokonca revidoval nadol údaje za február (z 245 na 233 tisíc) a marec (z 215 na 208 tisíc). Použitím kĺzavého ročného priemeru týchto zmien je evidentný trendový pokles nových zamestnaných od počiatku roka 2015 a s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni 5% nie je prekvapivé rozhodnutie Federálneho rezervného systému o ponechaní kľúčových sadzieb na súčasnej úrovni. Taktiež sa prvý krát za posledný polrok znížila miera ekonomicky aktívneho obyvateľstva
(počíta sa ako podiel súčtu pracujúcich a nezamestnaných, ktorí si aktívne hľadajú prácu na celkovej populácii 16+) z 63% na 62,8%. Jediný pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri mzdách súkromného sektore, ktoré vzrástli o 2,5% medziročne, no to v konečnom dôsledku neza-
bránilo prepadu dlhopisových výnosov krajiny. Znížila sa totiž šanca júnového zvýšenia sadzby Federal Funds Rate (čím sú makrodáta negatívnejšie, tým je nižšia šanca zvýšenia sadzieb, ktoré by negatívny vývoj prehĺbili), ktorá by tlačila na rast dlhopisových výnosov. (mn)
Strana 8
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
Zimbabwe trpí nedostatkom dolárovej hotovosti Centrálna banka Zimbabwe plánuje emitovať dlhopisy na vykrytie nedostatku dolárových bankoviek v ekonomike v denominácii 2, 5, 10 a 20 dolárov, pričom ich hodnota bude totožná s hodnotou dolárovej bankovky a budú kryté africkou EXIM bankou v hodnote 200 mil. dol. Po masívnej hyperinflácii krajina pristúpila v roku 2009 k tzv. multicurrency systému, na základe ktorého sa na pre realizovanie platieb používal americký dolár, juhoafrický rand, britská libra a čínsky yuan. Podobná situácia hedgingu voči znehodnocovaniu domácej meny prebiehala v menšej miere naprí-
klad v Bielorusku posledné roky a Azerbajdžane. Postupom času ale dolár nahradzoval zvyšné meny a momentálne zastrešuje takmer všetku hotovosť ekonomiky (tabuľka). Problém vznikol keď dolár masívne aprecioval takmer voči všetkým menám medzi rokmi 2014 a 2015. Zimbabwe je totiž čistým importérom (490 mil. dolárov im-
port a 167 mil. dolárov export za 1Q2016), a keďže na importe vypláca viac dolárov ako inkasuje z exportu, vzniká nedostatok meny, ktorú centrálna banka nemôže tlačiť. Presvedčiť verejnosť, ktorá zažila hyperinfláciu využívať dlhopisy centrálnej banky bude pre vládu každopádne náročné. (mn)
Podiel jednotlivých mien pri realizácii platieb v Zimbabwe
Mena USD Rand Iné
2009 49% 49% 2%
2013 50% 50%
2014 60% 40%
2015 70% 30%
2016 95% 5%
EK Slovensku prognózuje slušný rast Európska komisia vo svojej jarnej prognóze rastu pripisuje Slovensku v rokoch 2016 a 2017 robustný rast. V roku 2015 vzrástlo hospodárstvo Slovenska reálne o 3,6%, čo je veľmi slušné tempo, pričom za ním stáli najmä nadmieru vysoké investície. Zo spomínaného 3,6%ného rastu stáli investície až za 2,9%-ami, čo bolo v dôsledku dočerpania eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia. Podiel investícií na raste HDP tak bol najvyšší od roku 2005. V nasledujúcich rokoch dôjde ku poklesu vládnej investičnej aktivity, tú by však mali do istej miery nahradiť investície zo strany súkromného sektora, čo súvisí najmä
s príchodom novej automobilky. Za rastom v rokoch 2016-2017 by okrem týchto investícií mala stáť najmä robustná spotreba domácností, ktorá bude ťahaná rastúcou zamestnanosťou, zvyšujúcou sa priemernou mzdou (v roku 2015 vzrástla reálne o 3%), výhodnými úverovými podmienkami a nízkymi cenami energií. V roku 2016 by mala spotreba domácností vzrásť o 3,6% a v roku 2017 o 3,2%. Čo sa zahraničného obchodu týka, ten v roku 2015 nepredstavoval významný faktor rastu v dôsledku 8,2%-ného nárastu importu zatiaľ čo export vzrástol o 7%. Na základe takéhoto vývoja prognózuje Európska komisia Slovensku 3,2%-ný hos-
podársky rast v rokoch 2016 a 3,3% -ný rast v roku 2017. HDP eurozóny ako celku by podľa tejto predikcie malo v roku 2016 vrásť len o 1,6% a EÚ o 1,8%. Slovenskej ekonomike by sa teda malo dariť takmer dvojnásobne viac ako ekonomike eurozóny. (rb)
Nízke sadzby tlačia na zisky bánk Zisky slovenských bánk sa v prvom štvrťroku 2016 prepadli o 18,2% medziročne na 136 mil. eur. Za prepadom stojí najmä pokračujúci pokles úrokových sadzieb na trhu eurozóny (pre porovnanie priemerné úrokové sadzby na nové úvery na bývanie klesli medziročne z 3% na 2,11%), keďže klesli čisté úrokové výnosy (rozdiel medzi úrokovým príjmom a nákladmi) o 3,2% na 449 mil. eur. Prepad bol v sledovanom
kvartáli zaznamenaný aj pri poplatkoch, kde čistý výnos z poplatkov klesol o 5,6% na 127 mil. eur. Výnosy boli stlačené napriek skutočnosti, že sa výrazne zvýšil počet poskytnutých úverov, ktorých hodnota medziročne vzrástla o viac ako 10% na 44,2 mld. eur. V tomto meradle prekvapili najmä nové úvery na bývanie, ktorých sa poskytlo až 700 mil. len za marec 2016, čo je 17% nárast poskytnutých úverov
v porovnaní s marcom minulého roka. Celkový podiel zlyhaných úverov bol v prvom kvartáli 2016 na nízkej úrovni 4,93% (5,69% v minulom roku) vďaka nízkym sadzbám a stabilnej situácii v ekonomike. Sadzby už s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahli svoje dno a neočakávame ďalšie výrazné uvoľňovanie menovej politiky zo strany ECB. (mn)
Strana 9
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD
EUR/CZK
ZLATO
ROPA
S&P
DJIA
DAX
NIKKEI 225
Strana 10
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 18
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV
Spoločnosť Sygic v januári kúpila českú spoločnosť Tripomatic. Získala v nej 51 % majoritný podiel. Pôvodnú cestovateľskú aplikáciu spoločnost Tripomatic integrovali do svojej štruktúry a nazvali ju Sygic Travel. Touto akvizíciu Sygic rozširuje svoje pôsobenie v oblasti navigácií aj do oblasti cestovateľského sprievodcu. Sygic využíva 125 miliónov ľudí na celom svete a týmto užívateľom bude asistovať aj v oblasti cestovania a ponúkať komplexný servis na každodenných cestách. Rozšírením portfólia by mohol Sygic prilákať viac užívateľov. Košický U.S. Steel je definitívne na predaj. Už dlho sa hovorilo o problémoch spoločnosti a o potenciálom odchode firmy. Tentokrát by rozhodnutie Američanov odísť zo spoločnosti U.S. Steel malo byť konečné. Kupca ešte hľadajú, ale do úvahy spadá napríklad potenciálny kupec Tomáš Chrenek, ktorý vlastní Moravia Steel. Do košickej železiarne má prísť prezident celej korporácie Mario Longhi, ktorý oznámi podriadeným ďalší postup pri predaji spoločnosti. Slovenský pivovar Topvar je na predaj. Spoločnosť, ktorá vyrába pivo značiek Šariš, Topvar alebo Smädný mních bude predaná, pretože materská spoločnosť SABMiller sťahuje svoje aktíva z trhu v strednej a východnej Európe z dôvodu plánovaného spojenia s ďalším obrovským pivovarníkom Anheuser-Busch InBev, pričom potrebujú na toto spojenie povolenie Európskej únie. Ak by nepredali časť svojich aktív, tak by spojenie neobstálo pred protimonopolnými autoritami. Okrem pivovaru Topvar sú na predaj aj pivovary v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a v Česku je na predaj aj Plzeňský Prazdroj.
Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.
Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Csatári Erik
Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk
Strana 11
