Slovensko v NATO, EÚ a BR OSN: na ceste k plnohodnotnému členstvu

Slovensko v NATO, EÚ a BR OSN: na ceste k plnohodnotnému členstvu

12

Autor: Mário NICOLINI Oponent: Ľubomír TOKÁR

Úvod Stav a perspektívy NATO a EÚ Reforma obrany Predpoklady plnohodnotného členstva Zahraničné operácie Bezpečnostná rada OSN Bezpečnostná komunita a verejnosť

Úvod NATO a Európska únia garantujú bezpečnosť Slovenskej republiky. Kolektívna obrana aliancie umožňuje reorientáciu obrannej politiky od obrany teritória štátu k obrane jeho záujmov doma a v zahraničí. Záruky solidarity zo strany EÚ riešia otázku hospodárskeho prežitia Slovenska a umožňujú reorientáciu na vlastné uplatnenie v integrovanom celku a globálnej ekonomike. Nástroje krízového manažmentu oboch organizácií spolupôsobia pri formovaní globálneho bezpečnostného prostredia v prospech záujmov členských krajín. Postoj Slovenska k obom organizáciám je zadefinovaný na princípoch komplementarity a reálnych spôsobilostí. OSN poskytuje slabé politické a žiadne zmluvné garancie bezpečnosti SR; prispieva k jej všeobecnému záujmu o medzinárodný mier, stabilitu a bezpečnosť. Slovenskú politiku v rámci OSN v rozhodujúcej miere formuje postoj EÚ. Schopnosť prispieť do operácií OSN sa odvíja od plnenia štandardov NATO; vôľa prispieť závisí od ambícií a záväzkov v rámci NATO a EÚ. Mandát BR OSN je politicky preferovaným a dôležitým, ale nie nevyhnutným základom pre operácie NATO. V operáciách EÚ je explicitný mandát BR OSN dôležitejší. Deklarovaným záujmom SR je reforma OSN, „ktorá zvýši schopnosť tejto organizácie riešiť krízové situácie vo svete, zdokonalí organizáciu jej činnosti a zefektívni jej spoluprácu s regionálnymi organizáciami, predovšetkým NATO a EÚ.“1 Dvojročné volené členstvo v BR

1Bezpečnostná

14.

125

stratégia SR,

12

I. KAPITOLA – Slovensko v NATO, EÚ a BR OSN

OSN od januára 2006 posunulo OSN do popredia v zahraničnej a čiastočne aj bezpečnostnej politike SR. Je šancou pre rozvoj diplomatického zboru a personálu ministerstva obrany. Takisto je príležitosťou na rozšírenie obzoru slovenských masmédií a laickej verejnosti v medzinárodných otázkach. Môže pomôcť k získaniu väčšej podpory občanov pre medzinárodnú angažovanosť a prekonaniu „ostrovnej mentality“ Slovákov.

Stav a perspektívy NATO a EÚ Rok 2005 na transatlantickej úrovni znamenal zmenu prístupu americkej administratívy a pokračovanie európskeho dialógu o obrane. Washington prezidenta Busha vyslal jasný signál o podpore európskej integrácie a preukázal vôľu pracovať na zlepšení vzťahov so spojencami, ktoré boli oslabené transatlantickými a vnútroeurópskymi spormi o vojne v Iraku. Vnútorný politický dialóg a praktická spolupráca v aliancii tak dostali nový impulz. Stretnutia politických riaditeľov členských štátov sa venovali širokému spektru otázok, vrátane tých sporných. Sily rýchlej reakcie NATO boli využité na nečakaný účel – humanitárnu pomoc USA a Pakistanu, postihnutých prírodnými katastrofami. Dôvodov, prečo napriek viditeľným znakom zlepšenia spolupráca v NATO zaostáva za očakávaniami atlantistov a medzinárodného štábu, je niekoľko. Väčšinu problémov – počínajúc vojenskými spôsobilosťami európskych členov, pokračujúc financovaním operácií a končiac vzťahmi EÚ a NATO – možno pripísať politike. Na európskej strane megadiskusii o smerovaní európskej integrácie vo vzťahu k USA. Na druhej strane Atlantiku diskusii o orientácii americkej zahraničnej politiky. Vzhľadom na to, že americkú zahraničnú politiku SR ovplyvňuje v minimálnej miere, mala by nás zaujímať predovšetkým diskusia o budúcnosti európskej bezpečnosti. Polemika z prvej polovice 90. rokov medzi „europeistami“ a „atlantistami“ je opäť na stole. A tentoraz má Slovensko hlas, dokonca právo veta. Novoprijatá Obranná stratégia SR definuje orientáciu SR ako „euroatlantickú“. Zbavená politickej korektnosti táto definícia zodpovedá atlantizmu. Na oficiálnych aj neoficiálnych fórach nástojčivo zaznieva principiálny postoj SR o potrebe komple126

Mário NICOLINI

mentarity a pragmatickom prístupe k inštitúciám a spôsobilostiam2. Svoje principiálne postoje však Slovensko nepretavuje do praxe relevantných pracovných a politických orgánov. Musíme z roviny Stratégií prejsť do roviny stratégií. Z konzumentov sa musíme stať prispievateľmi aj v rovine myšlienok. Ciele poznáme, ale cesty nie. Naše najsilnejšie politické nástroje – členstvo v NATO a EÚ – zatiaľ z tohto pohľadu zostávajú nevyužité. Hlavným problémom aliancie v roku 2005 bol rozpor medzi politickými ambíciami a vojenskou realitou. V praxi sa prejavil v prioritných oblastiach transformácie NATO – operačnej spôsobilosti síl nasadených v Afganistane a síl okamžitej reakcie (NATO Response Force – NRF). Hoci členské štáty NATO deklarovali 1,4 mil. vojakov schopných nasadenia, operačné plánovanie pre 20-tisícové NRF nebolo schopné v požadovanom termíne vygenerovať potrebné sily. Vyvolalo tak otázniky nad dosiahnutím plnej operačnej spôsobilosti NRF naplánovanej na október 2006. Nedostatky v použiteľnosti vojsk odhalil aj problém dodatočných leteckých kapacít pre Afganistan. Na relevantných fórach SR preto podporila kroky k užšiemu prepojeniu politického rozhodovania s dostupnými silami a prostriedkami. Nasadenie prvkov NRF na pomoc Pakistanu postihnutému zemetrasením takisto ukázalo netušenú finančnú náročnosť NRF a otvorilo problém zdieľania nákladov. SR podporuje rozšírenie spoločného financovania operácií (na spôsob mechanizmu Athena uplatňovaného v EÚ). Začala sa polemika o možnosti použitia síl okamžitej reakcie v civilnom krízovom manažmente. Celkovo možno konštatovať, že slovenská diplomacia podporuje všetky kroky smerujúce k úspešnej transformácii aliancie, neustálemu politickému dialógu o všetkých bezpečnostných otázkach, zjednoteniu vnímania hrozieb a posilneniu solidarity spojencov. Rozvoj bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (EBOP) v roku 2005 zatienil krach Ústavnej zmluvy v holandskom a francúzskom referende a kríza politického projektu rozšírenej Európy, ktorú dokument predstavuje. Samotná Ústavná zmluva v oblasti EBOP neobsahuje dramatické zmeny. Odráža pokrok dosiahnutý v rámci medzivládnych rokovaní a budúcnosť projektuje ako kompromis medzi štátmi, ktoré si želajú pokrok k samostatnej európskej obrane a tými, pre ktoré záväzky kolek-

12

2V

časopise Obrana vo februári 2006 napísal minister obrany: „Použiteľnosť sa nesmie obmedzovať len na vojsko, ale musí zahŕňať aj politické inštitúcie. Aj v riešení politických otázok musí rozum zostať na prvom mieste. Nemáme priestor na duplicitu a plytvanie zdrojmi, vrátane našej politickej dôveryhodnosti. Európska únia sa posúva k obrane, preto sa musí učiť a čerpať z NATO. NATO sa scivilňuje, preto sa musí učiť a čerpať z Európskej únie.“ [2]

127

12


tívnej obrany aj v budúcnosti má stelesňovať NATO. Budovanie spôsobilostí EÚ bolo zamerané na prípravu síl okamžitej reakcie, ktoré budú zostavou dvoch bojových skupín (Battle Groups – BG) v rozsahu asi 1 500 vojakov v každej jednotke. Podobne ako v prípade NRF budú sily v pohotovosti na obdobie 6 mesiacov. Členské krajiny poskytli dostatočný počet BG na plnú operačnú pripravenosť od januára 2007. SR pokračuje v príprave bojovej skupiny s Poľskom, Nemeckom, Litvou a Lotyšskom, ktorá by mala byť uvedená do pohotovosti v prvej polovici roka 2010. V novembri sme ohlásili vytvorenie ďalšej bojovej skupiny s ČR s operačnou pripravenosťou v druhej polovici roka 2009. Slovenský príspevok budú tvoriť najmä prvky bojovej podpory a bojového zabezpečenia, ale do česko-slovenskej spolupráce zaradíme aj mechanizovanú bojovú jednotku. Vo viacerých oblastiach prípravy síl a zaraďovania do síl rýchlej reakcie pretrvávajú medzi EÚ a NATO znaky netransparentnosti a súťaživosti. Slovensko podporuje plnú komplementaritu a koordinovaný postup na pracovných fórach. Zapojením do činnosti Európskej obrannej agentúry (EDA) SR spoluvytvára podmienky na naplnenie politicko-vojenských ambícií EÚ, uplatnenie slovenského obranného priemyslu na medzinárodnom trhu a využitie našich skúseností a infraštruktúry pre testy vojenskej techniky. Limitujúcim faktorom je neprítomnosť slovenských zástupcov v riadiacich štruktúrach EDA. Tá do veľkej miery vyplýva z toho, že ministerstvo obrany od začiatku podcenilo význam agentúry, nepripravilo kvalifikovaný personál do výberových konaní a nerealizovalo potrebný lobing. Oblasť EDA, podobne ako celý proces vyzbrojovania, doteraz trpí absenciou medzinárodnej stratégie. Slovensko vystupuje ako advokát rozširovania NATO a EÚ. Vníma ho ako prostriedok na podporu reforiem a strategickej predvídateľnosti v Európe. Spolu so spojencami pomáha Ukrajine splniť podmienky členstva v NATO. Vláda a mimovládne organizácie pracujú na tom, aby Srbsko a Čierna Hora a Bosna a Hercegovina pokročili v integrácii, ktorej prvým krokom je pozvanie do programu Partnerstvo za mier. Miesto v týchto inštitúciách posilní ich vyhliadky na členstvo a umožní spojencom lepšie ovplyvňovať reformu bezpečnostného sektora v srdci Balkánu. Ponúkame a poskytujeme ašpirantom a partnerom expertízu vo sférach medzirezortnej organizácie, prípravy strategic128

Mário NICOLINI

12

kých dokumentov, civilného riadenia ozbrojených síl, podpory verejnej mienky, výcviku civilného a vojenského personálu, obranného plánovania, interoperability a štandardizácie. Vo vzťahu NATO–Ukrajina zaznamenal rok 2005 rozporuplné trendy. Na jednej strane sa v priebehu roka postupne prehlbovalo poznanie, že Ukrajina zlyháva v reformách prisľúbených prezidentom Juščenkom po „oranžovej revolúcii“. Pre alianciu a SR táto stagnácia v konečnom dôsledku priniesla nervózne čakanie, či výsledky parlamentných volieb v marci 2006 prinesú potvrdenie strategickej orientácie na vstup do NATO a najmä potrebnú energiu a zdroje do reformy bezpečnostného sektora a ozbrojených síl. Napriek tomu už v októbri Slovensko vyslalo signál, že podporuje udelenie štatútu kandidáta na členstvo Kyjevu na summite v Rige v novembri 2006. Predstavitelia USA naznačili úmysel pozvať Ukrajinu do NATO v roku 2008. Na druhej strane s Ukrajinou pokračovala praktická spolupráca v rámci Posilneného dialógu dohodnutého v marci 2005 ako medzistupňa medzi Partnerstvom za mier a Akčným plánom členstva. Bilaterálne memorandum podpísané slovenským a ukrajinským ministrom obrany v novembri 2005 vytvorilo priestor pre účasť civilných zamestnancov ukrajinskej strany na stážach a kurzoch v SR. Bratislava prispela do fondu NATO na likvidáciu zbraní a munície na Ukrajine sumou 30 000 EUR. Kyjev uplatnil slovenské skúsenosti z prípravy na členstvo v NATO v mechanizme medzirezortnej spolupráce, ktorú zaviedli prezidentské dekréty z februára a marca 2006.

Reforma obrany Reforma obrany zvyšuje použiteľnosť vojenských jednotiek na podporu zahraničnopolitických záujmov štátu uplatňovaných v multilaterálnom rámci ktorejkoľvek organizácie. V obrannom aj operačnom plánovaní bol prijatý princíp budovania tzv. jedného balíka síl. V priebehu roku 2005 boli ukončené práce na aktualizácii Dlhodobého plánu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2015. Nový model ministerstva a ozbrojených síl je postavený na cieľoch síl NATO, výsledkoch auditu ministerstva a generálneho štábu, berie do úvahy aj príspevky do obrannej dimenzie EÚ, 129

12


požiadavky vyplývajúce z nových hrozieb, chyby Modelu 2010, zlyhania pri jeho realizácii a reálnu nedostupnosť finančných zdrojov, na ktorých bol postavený. Plnenie dlhodobého plánu umožní nasadenie prostriedkov rezortu na podporu politickovojenskej ambície SR v horizonte roku 2010. Obranná stratégia ju definuje ako vybudovanie dostatočných kapacít na pôsobenie v dvoch súbežných operáciách NATO, EÚ, OSN alebo medzinárodnej koalície. Ambícia predpokladá vyčlenenie jednotiek v rozsahu práporu a roty, prípadne ich nákladového ekvivalentu. Rotácia v práporných operáciách bude možná po roku 2010. V súlade s politickým záväzkom v rámci aliancie má byť nasaditeľných 40 % pozemných síl a celkový počet nasadených vojakov by nemal presiahnuť 8 % pozemných síl – v slovenských podmienkach asi 700 vojakov. Ak nepríde k zmene súčasného rozpočtového výhľadu, výdavky na obranu budú v dohľadnom horizonte dosahovať úroveň maximálne 1,9 % HDP. Takáto úroveň umožňuje plnenie cieľov síl v prvom poradí – jednotiek určených pre operácie medzinárodného krízového manažmentu a kolektívnu obranu – a obmedzeného počtu národných požiadaviek (napríklad zásah pri prírodných katastrofách). Štandardy NATO vyžadujú finančne, materiálovo a personálne veľmi náročnú reformu bojových kapacít a rovnako rozsiahle úsilie v oblasti bojovej podpory a logistiky. Rozpočtované zdroje pritom nezahŕňajú náklady na príspevok do síl rýchlej reakcie NATO a EÚ, ktorý v súvislosti s prípravou, pohotovosťou a prípadným nasadením mechanizovanej prápornej skupiny od januára do júna 2008 môže dosiahnuť niekoľko miliárd korún. Slovensko sa musí pripraviť na to, že obrana štátu – vrátane záväzkov a ambícií členstva v NATO, zavedenia moderných technológií a rozvoja profesionality v ozbrojených silách a na ministerstve – nielenže nebude zadarmo, ale naopak, bude znamenať veľkú záťaž v celom spektre zdrojov. Systém obranného plánovania, ktorý umožňuje racionálne naplánovať a investovať veľké sumy peňazí v mnohoročnej perspektíve, bol v priebehu roka 2005 zjednodušený a stransparentnený. Boli prijaté tzv. ekonomické pravidlá riadenia rezortu, ktoré spočívajú vo vytvorení dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi zadávateľmi požiadaviek na podporné procesy (správa majetku, logistika a legislatíva) a úradmi rezortu, ktoré im ich 130

Mário NICOLINI

poskytujú na kvázikomerčnom základe. Hlavným problémom obranného plánovania je každoročný odklon od rozpočtovaných priorít. Ten postihuje aj ďalšie aspekty manažmentu zdrojov, predovšetkým proces vyzbrojovania vrátane obstarávacej fázy, ktoré stále čakajú na zásadnú reformu. Riešenie musí zahŕňať opatrenia na posilnenie rozpočtovej disciplíny, ako aj prispôsobenie celoštátneho systému verejného obstarávania špecifikám obrany. Legislatíva a postupy ministerstva financií dnes vyžadujú vyčerpanie rozpočtovaných zdrojov do konca rozpočtového roka bez ohľadu na to, či sa podarí uzavrieť proces obstarávania. Zároveň núti rezorty k úplnému vyčerpaniu rozpočtu pod hrozbou nepridelenia nevyčerpaného objemu v ďalšom roku. Dôraz na včasnosť čerpania vedie k nákupom za každú cenu, vrátane neprioritných, ľahšie obstarateľných projektov. Akvizícia novej, nezavedenej výzbroje v mnohých prípadoch trvá dlhšie ako rok. Ako vhodné riešenie sa ponúka rozšíriť rozpočtovanie na dva roky a poskytnúť potrebné garancie účelovým viazaním prostriedkov. V opačnom prípade s veľkou pravdepodobnosťou zlyháme v modernizácii ozbrojených síl a nedosiahneme plnú vojenskú integráciu do NATO v stanovenom horizonte roku 2015. Ciele síl v kľúčových oblastiach boli splnené. Na konci roku 2005 dosiahol afirmáciu podľa štandardov NATO základný príspevok SR: prápor okamžitej reakcie. V priebehu dvoch rokov budú dobudované spôsobilosti bojovej podpory a logistiky, aby boli jednotlivé prápory vo forme prápornej skupiny použiteľné globálne v širokom spektre operácií NATO. Modernizácia stíhačiek MiG-29 umožnila zaradenie stíhacieho letectva do integrovaného systému protivzdušnej obrany NATINEADS. Vo viacerých oblastiach, najmä pri nebojových jednotkách, však prichádza k oneskoreniam, ktoré ohrozujú splnenie politickovojenskej ambície a záväzkov prijatých v rámci NATO v horizonte roku 2010.3 Systém riadenia obrany nadobudol vitálnu dimenziu zavedením hodnotenia obrany podľa štandardov NATO. Komplexné hodnotenie obrany za rok 2005 (prezentované v apríli 2006) by malo otvoriť cestu lepšiemu zvládnutiu cyklu plánovania–realizácie–kontroly, ktorý je predpokladom úspešného riadenia veľkých organizácií. Výzvou do budúcnosti je zavedenie moderných technológií a zvyšovanie kvalifikácie personálu zapojeného do riadenia obrany a bezpečnostného systému ako celku.

12

3Komplexné

hodnotenie obrany za rok 2005 problém pomenúva nasledovne: „SR neplní záväzok vyčleňovať obranný rozpočet na úrovni 2 % HDP, preto len reštrikciami a odďaľovaním realizácie prevažne rozvojových programov sú plnené úlohy rezortu. ... Presúvanie finančných prostriedkov nedostatočne zohľadňujúce priority rezortu v priebehu rozpočtového roka zakladá do budúcna rastúci vnútorný deficit.“ [3, s. 17 – 18]

131

12


Vojenská špecializácia umožňuje udržať výrazný profil SR a posilniť alianciu špičkovými spôsobilosťami odmínovania a radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Rozvíjame úlohu vedúcej krajiny NATO pre oblasť likvidácie nevybuchnutej munície (Explosive Ordnance Disposal – EOD). Novým projektom je rozvoj Centra výnimočnosti na Slovensku. Toto odborné pracovisko by malo byť výcvikovým a skúškovým zariadením na podporu interoperability v jednej z dimenzií boja proti terorizmu. Personál je kritickým faktorom úspechu. Máme od začiatku roku 2006 plne profesionálnu armádu. Počty regrutovaných vojakov sú zatiaľ uspokojivé, ale systém regrutácie si čoskoro vyžiada vyjasnenie kompetencií a ďalší rozvoj moderných prístupov. Rezort obrany zlepšuje materiálne stimuly a stabilizuje profesionálne prostredie potrebné na pritiahnutie a udržanie tých najlepších. Počet ľudí na pozíciách relevantných pre medzinárodné pôsobenie rýchlo rastie. Riadenie civilného personálu nezaznamenalo zásadný rozvoj oproti stavu stagnácie, ktorý sme konštatovali v bilancii prvého roku členstva v NATO. Prijímaniu civilných odborníkov a absolventov univerzít chýba komplexný prístup, vysielanie do kurzov je voluntaristické, systém vzdelávania civilných zamestnancov neexistuje a hodnotenie pracovného výkonu je formálnou záležitosťou. Devätnásta novela zákona o štátnej službe (platná od júna 2006) umožňuje ministerstvu lepšie riadenie kariérneho postupu civilných zamestnancov. Na druhej strane vytvára priestor pre väčšie politické zasahovanie do systému, ktorý má byť budovaný na princípe apolitickosti. V rezorte sa začali práce na stratégii personálneho manažmentu pre civilných zamestnancov v štátnej službe. Nový prístup bude možné zhodnotiť podľa premietnutia stratégie do vykonávacích noriem a personálnej praxe. Popri klasickej personalistike je potrebné rozvinúť činnosti, ktoré majú priamy dopad na identifikované nedostatky personálneho manažmentu. Treba nadviazať partnerstvá s univerzitami a gymnáziami. Zaradiť bezpečnosť ako základ prežitia štátu a spoločnosti do študijných plánov. Realizovať prednášky, prijímať stážistov, konzultovať diplomové práce. Vytvoriť predpoklady pre študentov na oboznámenie s činnosťou rezortov a požiadavkami bezpečnosti v meniacich sa podmienkach. Identifikovať najlepších v predstihu, usilovať o ich prijatie do pracov132

Mário NICOLINI

12

ného pomeru po ukončení štúdia a podobne ako ostatným kvalifikovaným zamestnancom im vytvoriť podmienky na dlhodobú kariéru v obrane a bezpečnosti.

Predpoklady plnohodnotného členstva Konanie štátov diktuje národný záujem. V podmienkach členstva v euroatlantických štruktúrach sa do národného záujmu priamo premieta kolektívny záujem dohodnutý konsenzom v Bruseli. Viac či menej náš záujem ovplyvňujú aj záujmy ostatných členov a naopak. Po dvoch rokoch členstva v NATO a EÚ v záujmoch nemáme dostatočne jasno. Prejavuje sa to minimálne v troch navzájom súvisiacich oblastiach. Stratégia. Slovensko nemá stratégiu v rámci NATO a EÚ. Tieto organizácie majú byť nástrojom na dosiahnutie národných záujmov vo vyššom celku. Vieme v praxi definovať, aké sú to záujmy? Ak je naším záujmom obsiahnuť takmer všetko, pravdepodobne nedosiahneme vôbec nič. Tam, kde sú záujmy definované a deklarované, stoja za nimi peniaze, ľudia, technika? Váhanie v budovaní Centra výnimočnosti EOD, výrazné sklzy v plnení príslušného cieľa síl a rozptyl zdrojov na výskum a vývoj svedčia o opaku. Ak je Ukrajina a Balkán prioritou zahraničnej politiky, prúdi do tejto oblasti podstatná časť zdrojov a ľudskej energie? Sme kooperatívni aj asertívni vo vzťahu s Ukrajinou a krajinami juhovýchodnej Európy, berúc ohľad na národný, nielen aliančný záujem? Prioritizácia. V zmysle zvolených priorít treba jasnejšie zadefinovať, ktoré činnosti prispievajú k naplneniu ambícií a záväzkov členstva v medzinárodných organizáciách. V širšom zmysle samozrejme reforma bezpečnostného sektora prispieva k tomu, aby SR bola stabilným a dôveryhodným spojencom. Spoločenské reformy vláda od začiatku neuskutočňovala pre NATO, ale v záujme krajiny samotnej. Otázku, čo robíme pre naše členstvo v NATO, si dnes musíme klásť kvôli hodnoteniu a zlepšovaniu vlastného príspevku. Tento príspevok totiž veľa napovie o našom politickom vplyve. Plánovanie a čerpanie zdrojov je pomerne exaktnou činnosťou; merateľné rozpočtové ukazovatele patria k indikátorom úspešného plnenia priorít. Civilní a vojenskí odborníci rezortu stoja pred dvoma výzvami. Po prvé, 133

12


zlepšovať hodnotenie operačnej pripravenosti vojsk. Po druhé, presnejšie identifikovať zdroje na podporu medzinárodných záväzkov. Modernizačné projekty spojené s cieľmi síl sú základnou a najväčšou položkou.4 Osobitným problémom bude zodpovedať otázku, ktoré náklady na bežnú prevádzku vojenských útvarov započítať do cieľov síl. Odpoveď vnesie viac svetla aj do diskusie o tzv. rovnovážnych silách – schopnosti prispievať do kolektívnych spôsobilostí a plniť národné požiadavky. Proaktívnosť. V oblasti operácií aj budovania spôsobilostí je potrebné prejsť z reaktívneho k proaktívnemu prístupu. Výraznejšie zmeniť nepomerné zastúpenie v operáciách OSN v dôsledku politiky vlády pred rokom 1998 v prospech NATO trvalo sedem rokov. SR bola medzi poslednými krajinami, ktoré výraznejšie prispeli do operácií NATO v Afganistane a EÚ v Bosne. Konzervatívny zámer prispievania do síl okamžitej reakcie sa zmenil až pod tlakom NATO. Dlho potom, ako Praha, Budapešť a Vilnius deklarovali zámer zohrať vedúcu úlohu v provinčných rekonštrukčných tímoch v Afganistane, začína Bratislava uvažovať o nejakom príspevku do ťažiskového prvku prioritnej operácie NATO. Kým poľské a české bojové jednotky získavajú prestíž a skúsenosti v nasadení vysokej intenzity v Afganistane a Iraku, SR sa naďalej fixuje na kapacity bojovej podpory a humanitárnu dimenziu. Neznamená to, prirodzene, že Slovensko zlyháva ako spojenec. Znamená to, že nedosahuje svoj plný potenciál, dokonca riskuje stratu svojich tradičných konkurenčných výhod. Ako malý štát potrebujeme koncentrovať úsilie na dosiahnutie obmedzeného počtu priorít, v ktorých sa môžeme profilovať a maximalizovať svoj vplyv. Politicko-vojenská aliancia si vyžaduje politicko-vojenskú špecializáciu. Je čas bližšie ju definovať a urobiť všetko pre jej naplnenie.

Zahraničné operácie

4Rozhovor

s predstaviteľom GŠ OS SR, 31. mája 2006. 5Stav k 16. júnu 2006 – pozn.

aut.

134

Slovenská republika formuje bezpečnostné prostredie pôsobením v 13 zahraničných operáciách a misiách.5 Celkový počet vyslaných vojakov sa od roku 2004 pohyboval v rozmedzí 560 – 840 osôb. Optimálnym cieľovým stavom bude pôsobenie väčších jednotiek v malom počte operácií. Na konci apríla 2006 tvorili

Mário NICOLINI

z celkového počtu do 660 nasadených vojakov operácie a misie NATO a EÚ 37 %; v modrých prilbách OSN stále pôsobilo 46 % vyslaných vojakov. Podstatnú časť zvyšných počtov tvoril ženijný kontingent v koaličnej operácii Iracká sloboda. Kľúčové operácie sa realizujú v regiónoch západného Balkánu, Afganistanu a Iraku. Spojenecký rámec umožňuje lepšie dosahovanie záujmov SR, ako aj efektívnejšie naplnenie mandátu OSN, pod ktorým medzinárodné sily všade pôsobia. V roku 2005 bolo preto rozhodnuté o posilnení účasti v operáciách NATO a EÚ na Balkáne a v Afganistane. Transformácia KFOR z brigádnej štruktúry na účelové zoskupenia si vyžiadala posilnenie logistického komponentu našej jednotky. Štábne zastúpenie v operácii EÚ Althea v Bosne doplnilo vyslanie strážnej čaty. K stabilizácii Afganistanu prispievame jednotným kontingentom zloženým z odmínovacích a stavebných kapacít. Koncom roku 2005 bola stavebná čata v koaličnej operácii Trvalá sloboda integrovaná do slovenského kontingentu ISAF. V súvislosti s ďalším rozširovaním NATO na juh a východ Afganistanu sa zvažuje zapojenie do aktivít provinčných rekonštrukčných tímov s dôrazom na výcvikové, ženijné a logistické spôsobilosti. Trendom v Iraku je posilnenie výcvikovej dimenzie a postupný presun dôrazu na výcvikovú misiu NATO (NTM-I): v roku 2006 prišlo k doplneniu počtu inštruktorov v NTM-I na parlamentom stanovený mandát. V snahe podporiť pozíciu Slovenska v BR OSN bol zmenený pôvodný zámer stiahnuť kontingent z operácie OSN na Golanských výšinách. Namiesto toho sa Slovensko usilovalo o to, aby Chorvátsko rozšírilo svoj príspevok, posilnilo tým svoj medzinárodný kredit a umožnilo redukciu našej jednotky. Tomuto plánu zabránil sekretariát OSN s argumentom, že pôsobenie väčších jednotiek je efektívnejšie. Preto výzvou pre Slovensko a jeho partnerov v NATO, opierajúc sa o skúsenosti z aliančných operácií, zrejme bude presvedčiť OSN o hodnote malých jednotiek spĺňajúcich minimálne štandardy interoperability.6 Najväčšou operáciou slovenských ozbrojených síl naďalej zostávajú mierové sily UNFICYP na Cypre, ktorý patrí medzi deklarované priority nášho pôsobenia v BR OSN. Pri nasadzovaní síl by sa naše ozbrojené sily už v strednodobom horizonte mali odkloniť od ad hoc jednotiek k organickým jednotkám vysielaným priamo zo štruktúry ozbrojených

12

6Rozhovor

s pracovníkom Stálej misie SR pri OSN, 1. júna 2006.

135

12


síl a po rotácii opäť zaraďovaným na pôvodné miesto. Tento prístup však neprinesie optimálny efekt bez toho, aby sa operačné skúsenosti začali aplikovať do doktrín a výcviku. Najbližšie roky bude charakterizovať snaha ministerstva obrany o udržanie počtov nasadených vojakov na súčasnej úrovni. Táto snaha vyplýva z dvoch dôvodov. Jednak by mal byť umožnený plynulý prechod na vysielanie organických jednotiek vyčlenených pre operácie NATO a EÚ a pripravovaných podľa cieľov síl NATO. Rezortu obrany sa tiež naďalej nedarí nájsť spoločnú reč s ministerstvom financií o mechanizme financovania nových operácií. Náklady na vyslanie nového kontingentu, často dosahujúce stovky miliónov korún, dnes idú z rozpočtu ministerstva obrany na úkor výcviku a výzbroje ozbrojených síl. Riešením by bolo vytvorenie účelovo viazanej položky štátneho alebo rezortného rozpočtu, využívanej len pre prípad neplánovaných operácií. Katalyzátorom zmien v ozbrojených silách sú predovšetkým vojenské aktivity na Balkáne, keďže kontingenty v Kosove aj Bosne sú tvorené organickými jednotkami. Príprava na medzinárodný krízový manažment je hlavným vektorom reformy ozbrojených síl. Hlavné transformačné úlohy vyplývajú z cieľov síl – zamerať ozbrojené sily na kolektívnu obranu záujmov, zmeniť štruktúru síl v prospech síl pôsobiacich v širokom spektre operácií aj mimo územia SR, vykonať zmeny na posilnenie prvkov bojovej podpory a bojového zabezpečenia vlastných jednotiek, vybudovať spôsobilosti na podporu spojeneckých síl na úrovni zboru alebo bojiska a reorientovať veliteľstvá síl od bojových úloh k poskytovaniu síl. Do budúcnosti treba v ozbrojených silách dohliadnuť na pretavenie operačných skúseností do výcviku a na zodpovedajúce pracovné zaradenie vojakov, ktorí tieto skúsenosti v operáciách získali. Slovensku zatiaľ takisto chýba legislatíva na zrýchlené rozhodovanie vlády a parlamentu o vysielaní jednotiek v rámci síl okamžitej reakcie NATO a EÚ. Novelizácia ústavy, ktorú si účasť v NRF a bojových skupinách vyžaduje, zostáva úlohou pre nové funkčné obdobie vlády a parlamentu. Doterajšia kontroverzná diskusia nasvedčuje tomu, že si táto otázka vyžiada pevné politické líderstvo. Generálny štáb a ministerstvo sa budú musieť postaviť čelom aj k personálnym požiadavkám pôsobenia v spojeneckých a koa136

Mário NICOLINI

12

ličných operáciách. Deklarovaný cieľ Obrannej stratégie SR – „primerane sa podieľať na politickom a vojenskom rozhodovaní predovšetkým o použití mnohonárodných síl a o postupe pri konsolidácii pomerov po ukončení konfliktov“ – si vyžaduje jednak promptne reagovať na ponuky vyslania personálu do riadiacich štruktúr a jednak tieto príležitosti rozširovať asertívnym lobingom. Medzinárodné pozície treba využiť na to, na čo sú vytvárané – na presadzovanie vplyvu a obhajobu záujmov.

Bezpečnostná rada OSN Členstvo v BR OSN bolo dlhodobým cieľom slovenskej zahraničnej politiky. Podmienkou na jeho získanie bola nominácia v rámci regionálnej skupiny a voľba v pléne Valného zhromaždenia OSN. Mesiac pred zaujatím voleného kresla v rade predložil minister zahraničných vecí do vlády stratégiu pod názvom Základný rámec pre pôsobenie SR v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006–2007. Vláda si od zvládnutia tejto výzvy sľubuje preskúšanie diplomatickej služby a celej krajiny, preukázanie záujmu o svetové dianie, aktívne zapojenie do krízového manažmentu, upevnenie medzinárodnej prestíže a postavenia Slovenska. Konkrétne chce „zvýšiť svoj zahranično-politický vplyv, upevniť si dôveryhodnosť a rešpekt zo strany medzinárodného spoločenstva a zároveň si ochrániť politicko-bezpečnostné a obchodnoekonomické záujmy počas výkonu tejto funkcie, ale aj v ďalšom období.“ [4, s. 6 – 7] V zmysle Bezpečnostnej stratégie SR bude „usilovať o posilňovanie transatlantického partnerstva a o efektívnu realizáciu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ“. Dokument definuje regionálne priority členstva – západný Balkán, východnú Európu a Cyprus – a niekoľko tzv. prierezových priorít, v ktorých chce orientovať pozornosť BR OSN na terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a postkonfliktnú obnovu [4, s. 8 – 11]. Členstvom v BR môže Slovensko priniesť vklad do posilnenia úlohy a zefektívnenia činnosti OSN. Ako malý štát má záujem na rozvoji medzinárodného režimu. Limitujúcim faktorom je prirodzene veľkosť Slovenska a charakter nášho členstva. Máme hlas, ale nie právo veta. Dominantnými hráčmi v BR je päť stálych členov, pričom s troma z nich nás viažu aliančné zväzky. 137

12


V prípade vyhrotenia situácie, napríklad okolo iránskeho jadrového programu, by Slovensko za istých okolností mohlo zohrať úlohu jazýčka na váhach. V tomto – a každom – prípade musíme urobiť tak na pôde OSN, ako aj na ostatných fórach všetko pre zachovanie transatlantickej jednoty. V absolútnej väčšine situácii to tak nebude. Sedemdesiat percent agendy tvorí Afrika, ktorá nie je a nebude prioritou našej zahraničnej politiky a len pomaly sa dostáva do agendy NATO a EÚ. V neprioritných oblastiach bude dôležité nepodľahnúť tendencii nadmerne sa angažovať a najmä nevyvolať očakávanie vojenskej angažovanosti. Prierezovou témou počas predsedníctva SR v BR OSN vo februári 2007 bude reforma bezpečnostného sektora so zameraním na Afriku a Áziu a zvláštnym dôrazom na reformu ozbrojených síl [4, s. 10]. Východiskom majú byť slovenské skúsenosti zo spoločenskej transformácie po páde komunizmu a reformy obrany. Globálnym kontextom je posilnenie postkonfliktnej obnovy krízových regiónov a podpora spolupráce OSN s regionálnymi organizáciami. Ambíciou je otvoriť diskusiu na pôde BR OSN a vypracovať návrh rezolúcie, ktorá by uložila úlohu generálnemu tajomníkovi a orgánom OSN vypracovať ucelenú koncepciu reformy bezpečnostného sektora. Prierezová téma slovenského predsedníctva bola nepochybne zvolená ambiciózne. Príprava koncepcie, „ako stabilizovať krajinu, keď nič nefunguje, polovica obyvateľov je negramotných, 80 % nezamestnaných a životné podmienky sú len na 55 rokov fyzického veku“7 značne presahuje slovenskú skúsenosť; vyžiada si rozsiahle intelektuálne úsilie a zapojenie zahraničných partnerov. Výraznú úlohu bude musieť zohrať aj ministerstvo obrany.

Bezpečnostná komunita a verejnosť

7Rozhovor

s pracovníkom Stálej misie SR pri OSN, 1. júna 2006.

138

Nielen kroky vlády, ale aj ich podpora poslancami, bezpečnostnou komunitou, médiami a verejnosťou rozhodnú o tom, či národný a spoločný záujem v konkrétnom prípade uspeje alebo zlyhá. Verejná mienka už nie je len garantom nezvratnosti demokracie ako pred voľbami v roku 1998, ale je faktorom, ktorý spolurozhodne o úspechu operácie našich ozbrojených síl. Najdôležitejšou úlohou vlády vo vzťahu k obyvateľstvu je pripraviť

Mário NICOLINI

12

ho na novú medzinárodnú zodpovednosť a adekvátnu reakciu na teroristický útok. Trvale je potrebné propagovať tematiku obrany. Tvorí ju predovšetkým (permanentná!) reforma ozbrojených síl podporená dostatočnými zdrojmi a vonkajším tlakom na ich efektívne využitie. Po získaní členstva je potrebné propagovať tri nové aspekty obrany: záujem o obranu a bezpečnosť spojencov, politiku prevencie nasadením vojsk do zahraničných operácií a bezpečnosť občana pred novými hrozbami. Ambície a záväzky člena NATO možno plne realizovať len prepojením rezortných odborníkov s parlamentnou pôdou, straníckymi centrálami, akademickou sférou, novinármi, analytikmi, podnikateľmi a tvorcami verejnej mienky. Bezpečnostná komunita je vitálnym spojivom medzi štátom a občanom, medzi hlavným mestom a regiónmi. Vytvorenie spoločenstva založeného na vzájomnej dôvere – dokonca rotácii – ľudí vládneho, súkromného a mimovládneho sektora je zrejme otázkou jednej generácie. Treba však začať teraz. Jadro koalície, ktorá musí mať záujem na rozvoji bezpečnostnej komunity na Slovensku, tvoria silové rezorty – zahraničie, obrana a vnútro. Tieto rezorty si v prvom rade musia rozumieť navzájom. Rozvíjať formálnu aj neformálnu výmenu informácií, spoločné vzdelávanie v oblasti národnej bezpečnosti, rotáciu personálu – jednoducho vytvoriť strategické partnerstvo bez ohľadu na byrokratický alebo stranícky záujem. Bezpečnostnú kultúru musia šíriť aj ďalej, najmä na ministerstvo financií, ktoré periodicky aj účelovo alokuje zdroje na ich činnosť. Grantové a outsourcingové projekty môžu rezortom pomôcť získať nové myšlienky a ušetriť zdroje. Aj reforma Bezpečnostnej rady SR je šancou na systematické zapojenie externistov do tvorby bezpečnostnej politiky. Naša budúcnosť – jednotlivo a spoločne – je euroatlantická. Slovensko ašpiruje na plnohodnotné členstvo v plnohodnotnom spoločenstve. Vieme, o čo bojujeme. Treba pokračovať, ale aj začínať. ZDROJE [1] Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, 27. septembra 2005. [2] Fedor, Martin: Úsilie o plnohodnotné členstvo, Obrana, február 2006, s. 29.

139

12


[3] Komplexné hodnotenie obrany za rok 2005, Komunikačný odbor Ministerstva obrany: Bratislava 2006. [4] Základný rámec pre pôsobenie Slovenskej republiky v bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov v rokoch 2006 – 2007. Materiál na rokovanie vlády SR, 9. decembra 2005.

140

Slovensko v NATO, EÚ a BR OSN: na ceste k plnohodnotnému členstvu

Recommend Documents