TD 11/2013
Číslo: 11/XXIV
Vyšlo: 29. mája 2013
1
0,20 €
Bytový dom Zdravie II nemal v súťaži konkurenciu BRATISLAVA/STARÝ SMOKOVEC – Bytový dom Zdravie II postavený v Hornom Smokovci, ktorý bol odovzdaný do užívania vlani v letných mesiacoch, zvíťazil v súťaži vyhlásenej ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja - Progresívne, cenovo dostupné bývanie 2012. Na pätnástom ročníku sa v nológií. Podarilo sa nám zladiť konkurencii vyše štyridsiatich komfortné a cenovo prístupné býstavieb darilo, v kategórii bytové vanie v atraktívnom prostredí,“ domy s úsporným riešením, aj doplnil Eugen Knotek, prednosta najnovšiemu nájomnému domu Mestského úradu v Starom Smoz Tatier. Vlani si z tejto súťaže kovci. odniesli Tatranci druhé miesto za S výstavbou objektu sa začalo bytovku Lipa postavenú v roku v roku 2009 a jeho náklady boli 2011 v Tatranskej Lomnici. vyrátané na vyše 1,6 milióna eur. Cenu si na slávnostnom gala- Financovanie bolo kryté úverom večere prevzal primátor mesta Ján zo Štátneho fondu rozvoja bývania Mokoš. „Pre nás je to signál, že a dotácie ministerstva výstavby projektanti i zhotovitelia, ktorí a regionálneho rozvoja. Mesto sa prešli výberovým konaním, zrej- podieľalo na jeho výstavbe čiastme robia svoju prácu dobre, keď- kou vyše 239,5-tisíc eur. Zhotoviže vlani sme získali druhé miesto teľom stavby je firma KRYPTON, a teraz sme dokonca vyhrali. Stá- s.r.o Poprad a nájomný dom bol le však tvrdím, že je dôležité, ako realizovaný podľa projektovej dosa v nich žije nájomníkom. Takéto kumentácie Ing. arch. Františka ocenenie je pre nás povzbudením, Belanského. K dispozícii je dvadaby sme robili rekonštrukcie, ale saťdeväť bytov, z toho jeden bezaj prípadné stavby s architekto- bariérový, a desať garáží. nickým prevedením, ktoré pôsobí V týchto dňoch sú už v plnom nerušivo v tomto horskom prostre- prúde práce na výstavbe ďalších dí,“ uviedol primátor mesta. Od- dvoch nájomných bytových doborná porota pri vyhodnocovaní moch Breza a Borovica situosúťaže prihliadala na kvalitatívnu vaných do Tatranskej Lomnice. úroveň, efektívnosť vynaložených „Vonkajší vzhľad bude obdobný investičných prostriedkov, archi- ako v prípade bytového domu tektonické riešenia či ekologické Lipa, vnútorné riešenie však už hľadisko. „Odbornú hodnotiacu bude upravené tak, aby pre budúporotu predovšetkým zaujalo rie- cich nájomníkov bolo bývanie ešte šenie strechy, situovanie výťahu pohodlnejšie,“ prezradil primátor i zapracovanie moderných tech- mesta na záver. (ija)
Slovenská lyžiarska asociácia vyhlasovala výsledky ankety Lyžiar roka. Na jeden večer lyžiari zhodili kombinézy a prilby a odeli sa do spoločenských šiat. Pripomínali si aj storočnicu organizovaného lyžovania na Slovensku. Viac na str. 13. Foto: ija
V Tatrách sa chystajú preinvestovať ďalšie milióny Vymenia aj lanovku medzi Štartom a Skalnatým plesom VYSOKÉ/NÍZKE TATRY – Do Tatier sa tento rok chystajú „vraziť“ ďalších 45 miliónov eur. „Kľúčovou investíciou bude výmena lanovky Štart – Skalnaté pleso v stredisku Tatranská Lomnica,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) Bohuš Hlavatý. Súčasnú štvormiestnu lanovku, ktorá je podľa jeho slov už nevhodná do týchto poveternostných podmienok, nahradí 15-miestna kabínka. Bude rovnaká ako tá na Chopku. TMR chce investovať aj do skvalitnenia zjazdovky Esíčko na Štrbskom Plese, kde pribudnú aj zábrany. Lyžiari v Tatranskej Lomnici sa zas môžu tešiť na obnovenie zjazdovky Generál II. a Bukovú horu II. so zasnežovaním. V Nízkych Tatrách plánujú napojiť zjazdovku „Turistická“ na zjazdovku v smere na Lúčky, ktorú doplní aj nová šesťsedačka na severnej strane Chopku. Vznikne tak nový nástupný bod do strediska s pokladňami, požičovňou a gastrom na svahu. TMR ráta aj s rozširovaním
doplnkových služieb. Okrem 350-miestnej kongresovej sály pri hoteli Grand v Jasnej, chce postaviť aj šesť viliek na Záhradkách. Chystá sa tiež zväčšiť gastro na Skalnatom plese a prebudovať časť hotela Srdiečko v Nízkych Tatrách. „Rotunda na Chopku bude ikonickou stavbou tohto roku, tvarovo veľmi podobná tej pôvodnej. Strešná terasa ponúkne prekrásny výhľad na Západné Tatry a Horehronie. V strednej časti budovy pribudnú štyri apartmány, podobné ako na Lomnickom štíte s úžasným výhľadom na okolitú scenériu,“ doplnil Hlavatý. V areáli Tatralandie už teraz vyrastá nová adrenalínová atrakcia. Vyskúšať si „let“ v aerody(pokračovanie na str.11)
2
TD 11/2013
VIDELI SME u V Novom Smokovci je opäť otvorený obchod. V pôvodných priestoroch, ako boli obyvatelia zvyknutí, si budú môcť kúpiť základné potraviny, ovocie, zeleninu a drogistický tovar od pondelka do soboty. u Cez víkend sa uskutočnil už 68. ročník cyklistických pretekov Košice – Tatry – Košice. Oklieštený pelotón s dvadsiatimi piatimi pretekármi ovládli cyklisti Dukly Trenčín a víťazom sa stal Maroš Kováč. u Kúpele Štrbské Pleso, v ktorých má akcie aj mesto Vysoké Tatry, skončili uplynulý rok v strate 48-tisíc eur. Dôvodom je vraj pokles tržieb a vysoké prevádzkové náklady. Rok predtým hospodárili kúpele so ziskom 1,5 milióna eur. Táto akciovka vznikla v roku 1995 za účelom správy liečebných domov Hviezdoslav, Jánošík, Kriváň, Solisko a hotela Helios. Posledné dva spomínané objekty boli predané. Zo zvyšných troch bol vybudovaný hotel, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť BHP Tatry. u Mestskí policajti „prevetrali“ nové mobilné ihrisko a v minulých dňoch navštívili všetky tri tatranské školy, aby si so žiakmi prvého stupňa zopakovali pravidlá cestnej premávky. u Uplynulú nedeľu v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci prijalo pätnásť detí prvé sväté prijímanie. u V druhú júnovú sobotu sa v Tatrách roztrhne vrece s mladomanželmi. Od trinástej hodiny sa v Obradnej miestnosti v Starom Smokovci vystrieda osem snúbeneckých párov, ktoré si povedia spoločné áno. u Otvorenie letnej turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách sa ponesie pod ústredným názvom Tatranský juniáles víkend. Počas troch dní od 14. do 16. júna je pripravený zaujímavý program. V piatok sa celé dianie sústredí na breh Štrbského plesa. V sobotu budeme pokračovať pri prameni kyselky a jej blízkom okolí v Starom Smokovci. Nedeľné dianie je situované do centrálneho parku v Tatranskej Lomnici. Organizátori sľubujú, že je sa na čo tešiť. (ija)
POČULI SME
Sravodajstvo
Mestská knižnica od júna v úspornom režime VYSOKÉ TATRY – Postupné znižovanie počtu zamestnancov mestského úradu sa dotklo aj mestskej knižnice. Výsledkom je prechod jej pobočiek na úsporný režim. V praxi to znamená, že k 30. júnu radnica ruší pobočku v Tatranskej Kotline. „Našťastie tam čitatelia o nič neprídu, pretože budú môcť plnohodnotne navštevovať knižnicu Sanatória, ktorá bude otvorená pre širokú verejnosť. Navyše, zapožičiavame tam všetok knižný fond v rozsahu viac ako 980 zväzkov, ktorý tu mesto doposiaľ malo,“ konkretizuje Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. Najmenej sa tieto opatrenia dotknú dolnosmokoveckej pobočky, kde sa výpožičná doba skráti o hodinu. V utorky bude otvorené od 10 do 14 hodiny. Najviac to pocítia obyvatelia Tatranskej Lomnice. „Najbližšie tri mesiace prechádzame na takzvaný letný režim, kedy bude otvorené len raz do týždňa a to vo štvrtok od
10 do17 hodiny. Od septembra v rovnakom rozsahu pribudne ešte jeden výpožičný deň, pondelok,“ spresnil informácie Bendík. Centrálna knižnica v Starom Smokovci bude čitateľom k dispozícii v nezmenených časoch. Tatranská Lomnica čo do počtu obyvateľov najväčšia časť Vy-
sokých Tatier evokuje, že by tu malo by aj najviac čitateľov a návštevníkov knižnice a takéto obmedzenie výpožičnej doby by mohlo priniesť nevôľu. Ale podľa Bendíkových slov mali doposiaľ všetky tri pobočky takmer toľko čitateľov ako centrálna knižnica v Starom Smokovci. Úsporné opatrenia sa však nedotkli knižného fondu a ten bol aj v tomto roku doplnený o osemdesiat noviniek. (ija)
Ilustračné foto.
Z Vysokých Tatier po cyklochodníku až do Kežmarku SPIŠSKÁ BELÁ/TATRANSKÁ KOTLINA – Zatiaľ čo najneskôr do troch rokov by sa cyklisti mohli po cyklochodníku dostať z Tatranskej Kotliny cez Spišskú Belú až do Kežmarku, na predĺženie trasy do Ždiaru a Tatranskej Javoriny si budú musieť počkať dlhšie. „Keďže tento projekt si vyžiada oveľa väčšie prostriedky, reálny je až v ďalšom programovacom období 2014 až 2020,“ vyjadril sa pre SITA primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Mesto sa teraz sústredí na projekt cyklistického prepojenia s Kežmarkom. V rámci projektu na podporu rozvoja služieb cestovného ruchu v Spišskej Belej a v okolí, na ktorý získalo peniaze z programu Cezhraničnej spolupráce Slovensko – Poľská
republika 2007-2013, sa chystá stavebne upraviť tristo metrov dlhú trasu v časti Strážky. „Ide o prvú časť budúceho prepojenia Spišskej Belej s Kežmarkom, ktorý tiež začína budovaním podobnej cyklotrasy od sídliska Sever,“ uviedol Bieľak. Po dokončení by mal cyklochodník viesť poza park Kaštieľa v Strážkach, popri železničnej trati, pri Pradiarni bude prechádzať cez lanový most na druhý breh rieky Poprad a odtiaľ až do Kežmar-
Božský Kája napokon do Tatier neprišiel ŠTRBSKÉ PLESO - Sklamaní ostali všetci, čo sa tešili na koncert českého slávika Karla Gotta, ktorý mal byť predminulú sobotu v hoteli Kempinski na Štrbskom Plese. Maestrove koncertné plány prekazil zápal hrtana. Preň odvolal aj svoje skoršie vystúpenia v Poprade a Prešove. To, že nebude môcť prísť do Vysokých Tatier, sa dozvedel iba dva dni pred koncertom. „Ošetrujúci lekár mi spolu s medikamentmi predpísal hlasový pokoj najprv do dnešného dňa, ale po dnešnej rannej kontrole túto lehotu predĺžil do 21. mája,“ ospravedlnil sa listom dva dni pred koncertom český spevák. Tí, ktorí sa tešili na jeho hity, však neobídu nakrátko, Božský Kája prisľúbil, že všetko vynahradí v náhradnom termíne. (pet)
ku. Bieľak predpokladá, že obe mestá by mohli byť cyklotrasou spojené do dvoch až troch rokov. (pet, sita) Štvornohí miláčikovia si najnovšie môžu užívať komfort spolu so svojimi pánmi aj počas dovolenky vo Vysokých Tatrách. V Hoteli FIS na Štrbskom Plese, ktorý je prvým tatranským dogfriendly hotelom, ich nielen ubytujú grátis, ale sa aj o nich kráľovsky postarajú.
Tatry majú prvý dogfriendly hotel Štýlové privítanie sa štvornohým kamošom ujde už vo dverách. „Uvítajú ich miskou na vodu a jedlo, dekou, uterákom na labky, či keksíkmi,“ vraví Zuzana Fabianová z Tatry mountain resorts (TMR). Poslušné psíky majú v hoteli dokonca neobmedzený pohyb, zamaškrtiť si môžu aj v dogfriendly kaviarni, kde je pre nich pripravené špeciálne menu. Hotel poskytuje aj sprostredkovateľské služby. Majitelia psíkov si môžu požičať vôdzku, nechať si vyvenčiť svojich miláčikov na objednávku, okrem dobrôt pre psy dostanú na hotelovej recepcii aj rady, kde nájdu veterinárne služby či kadernícky salón v okolí. (pet)
Sravodajstvo
TD 11/2013
Predstavitelia horských sídel rokovali v Tatranskej Lomnici TATRANSKÁ LOMNICA – Minulý pondelok sa už po desiatykrát stretlo Valné zhromaždenie Asociácie horských sídel Slovenska (AHSS) v priestoroch Teniscentra. Medzi jej členmi rezonovalo viacero tém, ktoré trápia nielen predstaviteľov samosprávy, ale aj obyvateľov. Či už išlo o výklad zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, kde je možné zníženie a odpustenie stanoveného poplatku pre osoby, ktoré nemajú na danom území trvalé bydlisko. Problémy sú aj s rozdrobenými pozemkami a tými, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov a v správe Slovenského pozemkového fondu. K téme voľne žijúcich zvierat v intravilánoch miest a obcí vystúpil aj zástupca Štátnej ve-
terinárnej a potravinovej správy z Bratislavy a upozornil na riziká. „Táto téma sa väčšinou zvykne spájať v súvislosti s veľkými šelmami, ale čoraz častejšie zaznamenávame už takzvané mestské populácie voľne žijúcej zveri, hlavne líšky, ale aj napríklad diviaky. Ľudia si často neuvedomujú, aké tieto zvieratá prenášajú choroby,“ hovorí Rudolf Janto a dodáva: „Väčšinou sa to týka poľovnej zveri a to má v kompetencii príslušný poľovný zväz v regióne. Ale sú to aj exotické či zákonom chrá-
nené živočíchy. Väčšinou sa to rieši len na lokálnej úrovni, ale myslím si, že nastal čas na systémové riadenie, vytvorenie tímov vedomostne a materiálovo pripravených takéto situácie riešiť.“ V tímoch by mali byť zástupcovia príslušných poľovníckych združení, samosprávy, ale aj ochrany prírody. Doriešené však stále nie je technické, materiálne, ale hlavne legislatívne zabezpečenie. Podľa Janta je kapacita prostredia pre populáciu dostačujúca vtedy, pokiaľ nehľadá alternatívy. „Momentálne sa nám medvede ukazujú aj tam, kde predtým neboli, preto je namieste hovoriť o premnožení,“ hovorí odborník. Na koncepčné riešenie problému apeluje aj (pokračovanie na str.4)
Najväčším problémom cestárov je stále nedostatok peňazí TATRANSKÁ LOMNICA – Najväčším problémom cestárov je stále nedostatok peňazí, čo sa odzrkadľuje aj na stave slovenských ciest. „Diaľnice sú v relatívne dobrom stave, horšie je to už u ciest nižšej kategórie. V prípade ciest I. triedy môžeme konštatovať, že v nevyhovujúcom stave je zhruba 44 percent ich celkovej dĺžky, čo je približne 1 400 kilometrov a ďalších okolo 5,3 percenta je v havarijnom stave,“ povedal na minulotýždňovom III. seminári letnej údržby pozemných komunikácií v Tatranskej Lomnici Michal Halabica z ministerstva dopravy. Hoci vláda spolu s ministerstvom vyčlenili tento rok 8 miliónov eur na financovanie údržby a opráv ciest po zime pre samosprávne kraje a rovnaký balík aj pre mestá a obce, na to, aby boli cesty v takom stave, v akom by si ich želali mať vodiči, je treba podstatne viac peňazí. „Sú to dosť závratné sumy. Problém je v tom, že tento nedostatok tu trvá už minimálne dvadsať rokov, takže tie nožnice sa stále otvárajú. Čo sa týka ciest 1. triedy, tak aby sme ich dostali do uspokojivého stavu, bolo by potrebných od 100 do 200 miliónov eur. Záleží to od toho, akým spôsobom by sme tie opravy vykonávali. Sme však realisti, takže postupnými krôčikmi sa budeme snažiť to nejakým spôsobom „lepiť“. Pripravujeme materiál do vlády a dúfame, že „vyboxujeme“ nejaké peniaze od ministerstva financií. Uvedomujeme si, že štát je v zlej finančnej situácii, ale budeme sa snažiť,“ načrtol plány Halabica. Ako dodal, zatiaľ vlá-
da schválila iba Program údržby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2013 – 2017. „Ostatné materiály, kde sme požadovali zvýšenie financií, neboli na rokovanie zaradené,“ konštatoval Halabica. Cesty už látajú aj v Tatrách: To, že najväčším problémom cestárov sú financie, priznáva aj šéf Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK) Vladimír Kozák. „Horko-ťažko sme zvládli zimu,“ netají sa Kozák. Keďže náklady na zimnú údržbu im vo výkonoch stúpli o 30 percent, museli načrieť aj do rezerv. Navyše, aj rozpočet, ktorý im schválil kraj, je nižší, než dúfali. To sa podľa Kozáka odzrkadlí aj na letnej údržbe. „Chýba nám zhruba tritisíc ton obalenej zmesi, ktorú by sme potrebovali na kompletné vyspravenie celej cestnej siete v PSK,“ zhodnotil šéf SÚC PSK, ktorá spravuje vyše 2 400 kilometrov ciest II. a III. triedy. Navyše, expresne
musia riešiť aj to, čo sa zanedbalo v minulosti. Najmä Tatrancov však poteší, že medzi úsekmi, ktoré cestári plánujú „zalátať“ do konca júna, sú aj cesty medzi Starým Smokovcom a Popradom, Tatranskou Lomnicou a Podbanským či Veľkou a Tatranskou Lomnicou. Ak chceme dobehnúť Švajčiarov, máme čo robiť: Len pre porovnanie švajčiarske kantonálne cesty, ktoré sa u nás dajú prirovnať k cestám I. až III. triedy, sú oproti tým slovenským v oveľa lepšom stave. „Zo štúdie, ktorá bola spracovaná švajčiarskymi úradmi, vychádza, že okolo troch až piatich percent ciest je u nich vo veľmi zlom stave a zvyšok majú v dobrom až vynikajúcom stave,“ uviedol Peter Hronský z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. „Švajčiarsko má nepomerne väčší rozpočet a oveľa viac peňazí vráža každoročne do údržby, čo sa odrazí aj na stave ciest,“ ozrejmil, prečo je to tak, Hronský. A aký je podľa neho recept na to, aby aj slovenské cesty boli v takom stave, ako tie švajčiarske? „Jednoznačne je potrebné zvýšiť finančné prostriedky na pravidelnú údržbu, aby sa zabezpečila cyklickosť opráv a potom bude tých výtlkov menej aj na Slovensku,“ odporučil Hronský. (pet)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA Ako v praxi funguje parkovací systém, ktorý Vysokým Tatrám ponúka istá rakúska firma, si priamo v talianskom mestečku Bergamo pozreli zástupcovia mesta a VPS Vysoké Tatry. „Ukázali nám ako celý systém pracuje, ako je do neho zapojená samospráva, mestská polícia, ako sú riešené informačné tabule, kamery...,“ povedal po návrate z Bergama primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš, ktorý do Talianska vycestoval spolu s Petrom Dankom, konateľom VPS Vysoké Tatry a Petrom Novákom, vedúcim oddelenia výstavby, investičnej činnosti a územného plánovania mesta. „Do konca mesiaca predložíme svoje postrehy, zohľadníme, aké sú jeho silné a slabé stránky v podmienkach nášho mesta a potom by sme pripravili materiál možných ďalších krokov,“ uviedol Mokoš. Ako dodal, firma ešte plánuje systém predstaviť aj tatranským poslancom a podnikateľom v cestovnom ruchu. „Myslím si, že je spravodlivý, pretože sa nedá obchádzať, podľa mňa by bol prínosom do mestskej kasy, lebo sa dá využiť aj na odhalenie čierneho ubytovania či kontrolu platieb za smeti. Okrem plusov bude mať však určite aj mínusové stránky, pretože v Taliansku je na to „našitá“ aj legislatíva a u nás zatiaľ nie,“ doplnil primátor. Cestou do Talianska stihol v Bratislave spolu s podnikateľom Fabiom Bortolinim, ktorý zakladá Klub talianskych alpinistov vo Vysokých Tatrách, aj stretnutie s J. E. Robertom Martinim, talianskym veľvyslancom na Slovensku. „Zobral to veľmi pozitívne a prisľúbil nám podporu v rámci jeho možností. Zdá sa, že táto aktivita by mohla byť prospešná tak pre slovenskú ako aj taliansku stranu. Treba o tom ďalej rokovať a doplniť oblasti možnej spolupráce, ja to zatiaľ vidím hlavne ako príležitosť vzájomnej propagácie – Slovenska a Vysokých Tatier v Taliansku a Talianska u nás,“ vyjadril sa Mokoš. S Petrom Pokorným, generálnym riaditeľom Jednotného majetkového fondu (JMF), ktorý má pod palcom aj momentálne zatvorený hotel na Hrebienku, hovoril primátor Mokoš i o možnosti prenájmu ich pozemku v tejto lokalite za symbolickú cenu. „Región Vysoké Tatry tam robil podujatie Tatry Ice Master, budú tam zrejme opäť Medvedie dni a aj ďalšie podujatia, takže dá sa predpokladať, že aj oni by z toho mohli mať osoh, keď budú otvorení,“ konštatoval Mokoš. Okrem toho otvorili aj otázku zámeny pozemkov s JMF v Tatranskej Lomnici, na ktorých by mali vyrásť tenisové kurty. (pet)
4
TD 11/2013
Spravodajstvo
Pojednávanie s exšéfom deaflympionikov pokračuje BANSKÁ BYSTRICA/VYSOKÉ TATRY – Pojednávanie s bývalým prezidentom Slovenského deaflympijského výboru (SDV) Jaromírom Rudom, ktorý má na krku obvinenie z niekoľkomiliónového podvodu, pokračuje. Pred súdom vypovedali ďalší svedkovia i psychiatri, ktorí skúmali jeho duševný stav. Pred senát Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sa postavili aj nepočujúci svedkovia – obaja bývalí viceprezidenti SDV. Jeden z nich využil svoje právo a z obavy pred trestným stíhaním nevypovedal, na súde však odzneli jeho výpovede z prípravného konania. Druhý odpovedal na otázky súdu, prokurátorky i obhajoby. Podľa nich financovanie 17. zimných deaflympijských hier, ktoré mali byť vo Vysokých Tatrách, mal na starosti výlučne Ruda, obaja sa však podieľali na podpise niektorých zmlúv, ktoré SDV uzavrel so sponzormi či dodávateľmi. Potvrdili, že prípravu deaflympiády viackrát kontrolovali členovia Medzinárodného deaflympijského výboru (ICSD). Tí boli spokojní aj preto, že Slovensko sa dobre prezentovalo na olympiádach nepočujúcich v Číne a Salt Lake City. Sľuboval, že peniaze budú: Okrem nich vypovedal aj bývalý predseda predstavenstva TSS GRADE Trnava Ľuboš Hačko. Uviedol, že firma vyhrala výberové konanie na rekonštrukciu a modernizáciu zimných štadiónov v Kežmarku a v Levoči, ktoré vypísala Prvá popradská developerská (PPD). Po štyroch mesiacoch od začatia stavebných prác zistili, že objednávateľ neplatí podľa dohody. Keď nedostali uhradené nielen prvé, ale ani druhé faktúry, práce na v polovici augusta 2010 zastavili. Hačko nevedel,
odkiaľ mali financie prísť, ale opakovane potvrdil, že bývalý prezident SDV pri rôznych stretnutiach sľuboval, že peniaze budú uhradené. Krátko pred otvorením deaflympijských hier, ktoré mali byť vo februári 2011, exšéf deaflympionikov dokonca Hačkovi navrhol, aby TSS GRADE prevzala garanciu za bankový úver na podujatie. Trnavská spoločnosť vyčíslila stratu za práce v Kežmarku a v Levoči na viac ako sedem miliónov eur. Vypovedali aj primátori: Ako svedkovia stáli pred súdom aj primátori oboch miest. Podobne ako Hačko, aj kežmarský primátor Igor Šajtlava povedal, že Ruda neustále tvrdil, že peniaze na prípravu podujatia budú. Okrem príspevku ICSD a sponzorských príspevkov sa ďalšie mali získať aj za vysielacie práva z olympiády. Podľa kežmarského primátora sa aj samotný Ruda stal obeťou podvodu. Považuje sa za božieho syna: Pred súdom odzneli aj výpovede psychiatrov, ktorí skúmali Rudov duševný stav. Podľa nich sa považuje za syna boha Jahve a komunikuje s ním. Znalci u neho nezistili žiadnu duševnú chorobu, ale zaregistrovali histriónske a narcisistické rysy. Ide o prejavy teatrálnosti so snahou upútať na seba pozornosť ostatných ľudí. Zistili u neho tiež rysy egocentrizmu a egoizmu, ktoré však neprekračujú rámec nor-
my. Podľa nich je Ruda duševne zdravý a zodpovedný za svoje konanie. Označili ho za jedinca prinajmenšom inteligentného. Keďže exšéf deaflympionikov sa odmietol podrobiť štandardnému psychiatrickému vyšetreniu z osobných dôvodov, pozorovali ho v nemocnici pre obvinených a odsúdených a mali s ním krátke rozhovory. Vyše 123 miliónové záväzky: Vypovedala aj znalkyňa, ktorá skúmala účtovníctvo SDV a jeho dvoch dcérskych spoločností. Z predložených dokladov zistila, že SDV i „dcéry“ mali podľa uzavretých zmlúv s mestami Kežmarok, Levoča, Liptovský Mikuláš a ďalšími spoločnosťami záväzky
Záchranári rekonštruujú STARÝ SMOKOVEC – Horskí záchranári budú túto letnú sezónu zachraňovať v „bojových“ podmienkach. Budova, v ktorej sídlia vyše štyridsať rokov prejde rozsiahlou rekonštrukciou. „Navonok nebudú zmeny až tak viditeľné, ale dôjde k výmene celej strešnej krytiny, k výmene okien, najmä veľkého skleneného presklenia na južnej strane, ktoré nám robilo problém z pohľadu energetickej náročnosti. Obnoví sa komín a krb, riešiť budeme aj dožívajúcu kotolňu,“ konkretizuje riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga. Okrem toho by sa mali meniť aj inžinierske siete a záchranárom pribudne aj posilňovňa či nové počítačové vybavenie pre zvýšenie informatizácie. Celá rekonštrukcia bude stáť približne 319-tisíc eur a hradená je z Regionálneho operačného programu, čiže z finančných
Predstavitelia horských sídel rokovali v Tatranskej Lomnici (dokončenie zo str. 3) primátor mesta Vysoké Tatry prostredníctvom listu, ktorý minulý týždeň adresoval na ministrom životného prostredia, pôdohospodárstva, ale aj dopravy a regionálneho rozvoja. „Návštevy medveďov v intraviláne mesta ohrozujú trvalo žijúcich obyvateľov, ale aj návštevníkov,“ konštatuje Ján Mokoš, ktorý je zároveň predsedom AHSS. List však neobsahuje len ponosy, ale aj konkrétne kroky, ktoré by v tomto už niekoľkoroč-
nom probléme mohlo pomôcť. Na zasadnutí AHSS vystúpil aj poslanec národnej rady a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Polák. „Vítam snahu miest a obcí o riešenie rómskej problematiky. Prichystané máme nevyhnutné opatrenia, ktoré budú čoskoro aj súčasťou legislatívy. Dôležité je urobiť sociálny systém spravodlivejším. Všetci, ktorí sú v tomto systéme, sa budú musieť akýmsi spôsobom pričiniť, aby si dávku zaslúžili. Chystajú sa zmeny aj v priestup-
vo výške 123 miliónov eur. Tie presahovali finančné možnosti deaflympionikov. Uviedla, že v účtovných a iných dokladoch sa nenašla žiadna banková zmenka ako garancia úverov, avšak k dispozícii mala iba časť účtovných a iných dokladov, niektoré dokonca neboli ani úplné, preto nebolo možné overiť niektoré zdroje financovania. Cíti sa nevinný: Ruda ešte pri otvorení procesu vyhlásil, že je nevinný a využil právo nevypovedať. Priebežne sa k výpovediam svedkov, znalcov a k listinným dôkazom nevyjadruje, chce tak urobiť až v závere procesu. Pojednávanie s ním bude pokračovať začiatkom júla. (sita, pet)
kovom zákone. Ďalšou aktivitou by malo byť zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, ale aj ďalšie zmeny vo vzdelávaní. Plánujeme naštartovať program svojpomocnej výstavby či vytvorenie mantinelov pre „medzitrh“ práce, pre ľudí, ktorým sa nedarí zamestnať sa,“ vyratúva Polák. Rómskou otázkou sa zaoberá šesť ministerstiev a vyriešenie legislatívy si vyžiada dlhodobejší proces, aj keď prvé výsledky by sa mali dostaviť už v septembri. (ija)
prostriedkov Európskej únie a výsledkom by malo byť zníženie energetických nárokov a zvýšenie komfortu horských záchranárov pri ich práci. „Budova bola postavená v roku 1967 a odvtedy prešla dvoma základnými zmenami. Najskôr bola vymenená strecha, keďže dochádzalo ku kondenzu a zatekaniu z dôvodu nevyhovujúcej skladby. Druhá výraznejšia zmena bola pri čiastočnej výmene okien. Spomenúť by sa dalo viacero zmien, napríklad keď sa prechádzalo z vykurovacieho oleja na výhrev plynom, ale aj to je už viac ako dvadsať rokov,“ zalovil v pamäti Janiga. S rekonštrukciou sa začína v týchto dňoch a jej ukončenie je plánované v čo najkratšom čase. Problematické však ostáva stále parkovanie, ktoré je pre dvadsaťšesť profesionálov a niekoľko desiatok zmluvných záchranárov nedostačujúce. „Nejde len o parkovanie osobných áut, ale najmä o výjazd sanitných vozidiel na „záchranky“. Momentálne to máme na čestné slovo dohodnuté s majiteľom budovy Centrál, ktorý má v nájme parkovisko za týmto objektom. Do budúcna to však nie je udržateľný stav. Potrebujeme riešiť samostatnú príjazdovú cestu alebo samostatné parkovisko tak, aby záchranári nemali komplikované výjazdy cez súkromné pozemky,“ doplnil riaditeľ HZS na záver. (ija)
Tatranské spektrum
TD 11/2013
Kométe sa lepí smola na kolesá Návrat Kométy na tatranské koľaje sa opäť odkladá. Historickú električku tento raz zradil druhý trakčný motor. „Tá naša Kométka má smolu. Prišla z liečenia, ale zistili sme, že tam ju len trošku pohladkali, pomasírovali, ale choroba ostala,“ neskrýva sklamanie Jaroslav Vančo, prednosta popradského Veterán klubu železníc (VKŽ). Nadšenci, ktorí sa ju už od vlaňajška usilujú vrátiť späť na koľaje, dúfali, že storočná mašinka prevezie po návrate z vrútockých železničných opravovní prvých cestujúcich už na 1. mája. Testovacie jazdy však odhalili iskrenie na jednom z jej trakčných motorov. „Kým električka išla sama, bez vagónov a pasažierov, bolo všetko v poriadku a nič nenasvedčovalo nejakej chybe. Tá sa začala prejavovať, až keď sme za mašinku pripojili vozne a bola v plnej záťaži. Vedeli sme, že je zle. Urobili sme určité opatrenia, ale iskrenie pretrvávalo,“ vysvetľuje Ján Sabaka z VKŽ. A tak im neostalo nič iné, len motor z električky vybrať a poslať ho späť do Vrútok. „Dúfam, že ho nebudeme musieť dať previť, lebo previtie cievky je zhruba polročná práca,“ konštatuje Vančo. Aj keby bol ortieľ milosrdnejší, nadšenci z popradského klubu sa neta-
Kométa je stále v popradskom depe. Tentokrát ju zradil druhý trakčný motor. Foto: pet ja, že oprava motora bude komplikovaná, keďže k nemu neexistuje žiadna technická dokumentácia. „Ťažko odhadovať, ako dlho to potrvá, možno to bude otázka len niekoľkých týždňov, v horšom prípade mesiacov,“ dodáva Sabaka. Podľa Vanča po odstránení chyby na druhom trakčnom motore by už nič nemalo brániť tomu, aby sa Kométa vrátila na koľajnice. „Keď príde motor, vieme ju behom týždňa spojazdniť a môžeme vyjsť v plnej kráse vonku,“ je presvedčený Vančo. Od návratu z vrútockých opravovní prešlo už päť mesiacov, za ten čas mašinka dostala v depe
nový náter. „Komplet sme ju prelakovali, lebo skladník netrafil farbu. Pomýlil sa o dva odtiene a nám sa tak nepáčila. Povedal som si, že sa na to nebudem celý život pozerať a tak sme jej dali taký odtieň, ktorý tam patrí,“ vraví Vančo. Rovnakú farbu budú mať aj vagóny. „Na jednom sa už pracuje, druhý sa možno bude robiť až na jeseň. Pribudnú aj krásne zlaté takzvané cimbrlinky a linky, ktoré sme našli na dobových fotografiách,“ netají plány prednosta popradského VKŽ, ktorý boj za záchranu Kométy nevzdáva ani po nespočetných prekážkach. (pet)
Premeny Štrbského Plesa zachytáva nová kniha Jej krstnou mamou sa stala dcéra Jána Móryho Unikátnu pohľadnicu z konca 19. storočia, ktorá je možno najstaršou pohľadnicou Štrbského Plesa, ale aj ďalšie zaujímavé zberateľské úlovky, na ktoré naďabil Jozef Huber nielen na burzách, nájdete v jeho novej knihe Štrbské Pleso na dobových pohľadniciach a fotografiách. Do života ju uviedli na brehu Štrbského plesa, pred vilou Marína, kde jej autor prežil takmer dve desaťročia. Kniha zachytáva premeny osady od jej vzniku koncom 19. storočia až po rok 1970, keď sa na Štrbskom Plese uskutočnili Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. „Je veľmi zaujímavé pozrieť sa na prezentáciu Tatier v historických knihách. Väčšina z nich sa zaoberá celým regiónom Tatier, my sme chceli prezentovať len Štrbské Pleso ako centrum turizmu, športového života a niekedy v minulosti aj centrum spoločenského života v Tatrách.
Chcel som, aby ľudia videli, ako vyzeralo od svojho založenia až po sedemdesiate roky minulého storočia, keď sa tu uskutočnili Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, aby si vedeli predstaviť, ako tu fungoval život, ako tu fungovala doprava, aké budovy sa tu postavili a iné podstatné záležitosti týkajúce sa tejto osady,“ vysvetľuje svoj zámer Huber. Myšlienka zostaviť takúto knihu skrsla už pred troma – štyrmi rokmi, dalo mu však poriadne zabrať, kým vybral pohľadnice a fotografie, ktoré sa v nej nakoniec ocitli. Jeho srdcovkou je pohľadnica, na ktorej je pečiatka odosielacej pošty Csorba (Štrba) s dátumom 10. augusta 1894. Zohnať sa mu ju podarilo na zberateľskej burze v maďarskom Györi. „Je zvláštna tým, že zberateľské pramene udávajú, že prvé pohľadnice sa začali vydávať až v roku 1895,“ hovorí o svojom najcennejšom zbe-
rateľskom poklade Huber. Koláž s fotografiami z rôznych lokalít Vysokých Tatier je jednou z najstarších a podľa Hubera dokonca možno aj najstaršou pohľadnicou Štrbského Plesa. „Zaujímavé je na nej aj to, že zo Štrby bola odoslaná 10. augusta a cesta do Györu jej trvala iba jeden deň,“ dodáva Huber. Jeho zberateľská vášeň mu priniesla aj ďalšie zaujímavé úlovky. V knihe nájdete napríklad aj jedinú známu pohľadnicu s podobizňou Jozefa Szentiványiho, zakladateľa osady Štrbské Pleso, ale i obrázky litografických či takzvaných secesných pohľadníc, ktoré ich neskôr nahradili. „Prvé pohľadnice boli v podstate korešpondenčné lístky. Na ich reverznú stranu sa natlačili obrázky príslušného miesta, ktoré chcel ten ich, väčšinou amatérsky, tvorca,“ ozrejmuje Huber. Medzi dvestovkou dobových pohľadníc a fotografií je i ob(pokračovanie na str.8)
5
AVIZUJEME ä Už od tohto piatku budú Tatry žiť športom a zábavou. V prvú júnovú sobotu sa Štrbské Pleso premení na malú olympijskú dedinu. Na malých i veľkých návštevníkov čaká bohatý program, ktorý odštartuje o 10.00 hodine zapálením olympijského ohňa prezidentom Slovenského olympijského výboru (SOV) Františkom Chmelárom a olympijským víťazom Michalom Martikánom. Pripravené sú súťaže, vystúpenia tanečných skupín a tanečnej školy River Park Dance School, predstaví sa aj Detské divadlo Haaf či kapela Zuzany Haasovej The Susie Haas Band. Jej koncert si budete môcť vychutnať aj v piatok o 20.00 hodine na terase Hotela Solisko. V rovnakom čase sa začne aj Lampášový pochod pre deti okolo Štrbského plesa. Vyvrcholením celej akcie bude Rajec High Tatras Night Run, ktorého 1. ročník odštartuje v sobotu o 20.00 hodine. Ujsť si ho nenechajú ani niektoré známe tváre z televíznej obrazovky, ktoré si pre návštevníkov športového areálu prichystali aj autogramiádu. Zábava bude pokračovať v nedeľu v popradskom AquaCity, bohatý celodenný program vyvrcholí koncertom Zdenky Prednej a laserovou show. ä Zaujímavý nedeľňajší program pre deti a ich rodičov chystá aj Tatranská galéria v Poprade. Od 14.00 hodiny sa môžete vydať S deťmi za umením, okrem hier na vás čakajú aj tvorivé dielne a hudobno-tanečný program. Vstupné do galérie v ten deň neplatíte. Bližšie informácie získate na telefónnych číslach 052/77 21 968 a 0917 843 187. ä Tvorbu mladej talentovanej dizajnérky Ľubice Poncik vystrieda v minigalérii Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Tatranskej Lomnici od pondelka autorská výstava Milana Árendáša, ktorý patrí medzi najvýraznejších slovenských majstrov majoliky. Kolekcia vyše polstovky exponátov s jeho nezameniteľným rukopisom obsahuje prevažne solitérne kusy v charakteristických tvaroch a dekoroch inšpirovaných najmä habánskou keramikou. Pozrieť si ju budete môcť až do 27. septembra. (pet)
6
TD 11/2013
INFORMUJE Za obsah zodpovedá Združenie CR Vysoké Tatry
TIK aj v Tatranskej Kotline Od 1. júna opäť otvorí svoje dvere aj sezónna Tatranská informačná kancelária (TIK) v areáli Sanatória v Tatranskej Kotline, ktorú spoločne už od roku 2010 prevádzkujú naše Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) a správa Sanatória v Tatranskej Kotline. Za predchádzajúce tri letné turistické sezóny sa táto vyhľadávaná služba stala neoddeliteľnou súčasťou života v tejto mestskej časti Vysokých Tatier a navštívilo ju už viac ako 7-tisíc návštevníkov. Toto leto bude otvorená
denne od 8.00 do 16.00 hodiny až do 30. septembra 2013. Aj keď vybudovanie a otvorenie novej cyklotrasy v máji v roku 2011 z mesta Spišská Belá až do Tatranskej Kotliny výrazne oživilo športový život na tejto komunikačnejspojnici pre cyklistov, in-line korčuliarov, ba aj lyžiarov na kolieskových lyžiach, zdá sa, ako keby záujem turistov, ale aj pacientov o túto tradičnú turistickú lokalitu v Belianskych Tatrách pomaly klesal. Pozitívnou správou sú zatiaľ iba návštevníci blízkej Belian-
ZCR
skej jaskyne, ktorú vedenie Sanatória v Tatranskej Kotline využíva aj na netradičnú formu liečenia nešpecifických chorôb horných dýchacích ciest formou speleoterapie. Táto celoročne prístupná jaskyňa je už dlhodobo druhou najnavštevovanejšou jaskyňou na Slovensku. V roku 2012 ju navštívilo až 96 405 návštevníkov, čo jej vynieslo 29. miesto medzi najnavštevovanejšími turistickými atraktivitami na Slovensku v roku 2012. Tento výsledok je pozoruhodný najmä pri porovnaní so slovenskou najpopulárnejšou a najnavštevovanejšou Demänovskou jaskyňou Slobody, ktorej návštevnosť sa, naopak, minulý rok znížila a jej náskok pred Belianskou jaskyňou za rok je už iba 2 189 návštevníkov. Samotné vedenie Sanatória
v Tatranskej Kotline sa snaží riešiť momentálne napätú situáciu s menším počtom pacientov na samotné liečenie rozširovaním ponuky svojich služieb pre zdravotne hendikepovaných klientov, ktorí by mohli nájsť v tomto príjemnom zákutí Tatier optimálne podmienky pre regeneráciu a oddych. Čo sa týka zahraničných návštevníkov, Tatranská Kotlina je prvou mestskou časťou na prístupe z Poľska na Slovensko a najmä do Vysokých Tatier cez hraničné prechody Lysá Poľana a Podspády a tak práve TIK v Kotline je tým prvým miestom, prostredníctvom ktorého môžu návštevníci, ktorí sa tu zastavia, získať prvé komplexné informácie o celej šírke služieb cestovného ruchu v celom regióne Vysokých Tatier.
Medzinárodný deň športu a zábavy Prvý jún, deň detí, áno staré známe, ale v Tatrách plánujú okrem toho aj deň dospelých. Že o čo ide? Prvú júnovú sobotu sa Štrbské Pleso premení na malú olympijskú dedinu a najväčším lákadlom celodenného podujatia bude tzv. Night Run. Tatry však športom a zábavou budú žiť už od piatku do nedele a bude sa na čo pozerať. Na akcii sa objavia aj známe tváre z televíznej obrazovky a milovník našich veľhôr, rodený Lipták a viacnásobný olympijský víťaz Michal Martikán. Tatranci vsadili na istotu a organizujú podujatie športovo-zábavného charakteru, ktoré bude v podstate akousi ochutnávkou leta vo Vysokých Tatrách. Program na Štrbskom Plese začne už v piatok, sobota bude hlavným dňom a nedeľný program v Poprade uzavrie akciu relaxom a pohodou v aquaparku. Známe tváre z televízie sa už teraz na akciu tešia a chýbať nebude ani Michal Martikán, ktorý prinesie do Tatier kúsok
V uplynulých týždňoch boli zosumarizované konečné výsledky výberu dane z ubytovania i z výberu parkovného v meste Vysoké Tatry za I. kvartál 2013, teda za tohtoročnú zimnú turistickú a lyžiarsku sezónu. Jednoznačne treba konštatovať, že bola úspešná čo sa týka nárastu ubytovaných i jednodenných návštevníkov, žiaľ, návštevníci Vysokých Tatier míňali menej za stravovacie a ostatné doplnkové služby. Najviac ubytovaných i jed-
olympijského ducha. „Takéto veľké podujatie sme ešte na Deň detí neorganizovali, je to aj pre nás obrovská výzva. Veríme, že po úspešných zimných podujatiach zaujmeme návštevníkov aj touto akciou, ktorá akoby rozbehla leto v Tatrách,“ povedala Lenka Maťašovská výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT). V piatok sa môžu návštevníci Tatier tešiť najmä na lampášový sprievod a vystúpenie kapely Zuzany Haasovej, hlavný program na všetkých čaká v sobotu. Už o desiatej ráno sa na Štrbskom Plese rozhorí „olympijský“ oheň vďaka šéfovi nášho olympijského výboru Františkovi Chmelárovi, ktorému bude asistovať jeden z najúspešnejších športovcov Slovenska, Michal Martikán. Počas dňa je pripravený športovo-zábavný program pre celú rodinu, takže na svoje si prídu nielen deti, ale aj dospelí. Deň, alebo lepšie povedané noc, v znamení športu sa rozbehne o 20.00 hodine a to
doslovne. Štart prvého ročníka tatranského Night Run-u rozhýbe telá a naženie do pľúc zdravý tatranský vzduch. To, aké je to bežať „nocou“ okolo plesa, si možno vyskúšajú aj niektoré známe tváre z televíznej obrazovky. Tých príde do Tatier neúrekom – herci, moderátori, redaktori, ktorí si pre návštevníkov Tatier počas dňa prichystali aj autogramiádu. Všetci olympionici vedia, aká dôležitá je regenerácia. Aj po športových výkonoch na Štrbskom Plese si to vyslovene žiada kvalitný relax. Ten si môžu účastníci Night Run-u, ale aj všetci ostatní, užiť v nedeľu v popradskom aquaparku. Ako bonus ich tam čaká prvotriedna dávka zábavy vďaka koncertu Zdenky Prednej a špeciálnej laserovej show. Navyše, každé dieťa do 12 rokov bude mať v sprievode dospelej osoby vstup do aquaparku zadarmo. Čo dodať na záver? Športový víkend v Tatrách treba zažiť. Zdroj: Tlačová správa OOCR RVT
Údaje potvrdili nárast nodenných návštevníkov bolo v mesiaci február, za ním nasledoval mesiac marec (aj vďaka Veľkonočným sviatkom i prázdninám Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré oboje tento rok pripadli práve na tento mesiac), na pomyselnom treťom mieste skončil mesiac január. Celkový nárast ubytovaných návštevníkov podľa vybratej dane z ubytovania za
prvé tri mesiace tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012 bol až 8,3%, parkoviská VPS Vysoké Tatry na území mesta zaznamenali za rovnaké porovnávané obdobie nárast až 17%. Nárast prepravených lyžiarov malo aj lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica a to o +6,4%. Všetko teda údaje potvrdzujúce úspešnú zimnú sezónu, ktorá môže byť dob-
rým odrazovým mostíkom aj k úspešnej letnej turistickej sezóne 2013, po ktorej by sme mohli zaznamenať úspešné výsledky v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách aj za celý kalendárny rok 2013. Nárast výberu dane z ubytovania za zimnú sezónu 2013 je dobrá správa aj pre rozpočet mesta Vysoké Tatry, ktorý získal oproti zime 2012 navyše čiastku 10 480 eur, ktoré môže zapojiť do financovania svojej činnosti a aktivít. Peter Chudý
Tatranské spektrum
TD 11/2013
Za svoje povolanie vďačí chorobe Za to, že sa stala zdravotnou sestrou, paradoxne, vďačí svojej chorobe, ktorá ju takmer pred polstoročím doviedla aj do Vysokých Tatier. Ľudmila Lovrantová svoje rozhodnutie za tie roky vraj ani jediný krát neoľutovala. „Tak to malo byť a som spokojná,“ tvrdí čerstvá držiteľka Bieleho srdca, ktorým ju predminulý piatok ocenila Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Vysoké Tatry. Spomedzi trinástich ocenených zdravotných sestier je služobne najstaršou, v tatranských zdravotníckych zariadeniach si odkrútila štyridsať rokov. Začínala vo Vyšných Hágoch, kam prišla ako 16-ročná na liečenie. „Ako prvé som zbadala hágovský komín na kotolni a myslela som si, že idem tam. Taký obrovský kolos som u nás nikde naokolo nevidela,“ spomína dnes už s úsmevom na svoje prvé stretnutie s Vysokými Tatrami. Ustráchané dievča z Budmeríc si pod patronát vzali staršie pacientky. „Pozoznamovali ma a už to išlo. Potom som tam ostala aj v zdravotnej škole,“ opisuje svoje začiatky. Už v treťom ročníku začala robiť na spirometrii a ostala pri nej až doteraz. Medzitým si
stihla urobiť aj dve špecializácie – funkčné vyšetrenie pľúc a kardiologické vyšetrovacie metódy. Vďaka škole sa zoznámila aj s budúcim manželom, ktorý ju po svadbe „stiahol“ do Tatranskej Polianky. Tam ostala až do konca decembra 2002, keď odišla do dôchodku. O päť rokov neskôr sa do Sanatória Dr. Guhra opäť vrátila. „V máji 2007 ma požiadala vedúca sestra, či nenastúpim na svoje pôvodné pracovisko z dôvodu, že nemajú na spirometriu ďalšiu zdravotnú sestru s prislúchajúcou špecializáciou,“ vraví ostrieľaná zdravotná sestra, ktorej rukami za tie roky prešli tisíce pacientov. A tí sa vraj v porovnaní s časmi, keď začínala, zmenili. „Dnes sú náročnejší, viac si vedia povedať,
Spolu s Ľudmilou Lovrantovou (na snímke) dostalo Biele srdce aj ďalších 12 zdravotných sestier z regiónu Vysokých Tatier. V kategórii sestra manažérka sa ho Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Vysoké Tatry rozhodla udeliť Alene Dryšlovej, Ľudmile Švačekovej, Štefánii Porvazníkovej, Viere Slosiarikovej a Kataríne Bosmanovej, v kategórii sestra v praxi ním komora ocenila Júliu Siskovú, Ľudmilu Lovrantovú, Helenu Kočovú, Ivetu Lackovú, Marcelu Popperovú, Ľubomíru Bekešovú, Janku Marekovú a Vieru Zbellovú. „Biele srdce je symbolom čistoty, ľudskosti, humanity, odráža ducha ošetrovateľstva. Sestry v regiónoch sú častokrát na takej periférii, že si ich naozaj nikto nevšimne a, bohužiaľ, ani ich vlastní zamestnávatelia. Dúfam, že dnes, keď sa postupne rušia a devastujú tie naše krásne staré tatranské sanatóriá, nejaké sestry tu v budúcnosti aj ostanú, aby sme mali koho oceňovať, pretože si to naozaj zaslúžia,“ povedal prezident komory Lukáš Kober. Ocenenie Biele srdce odovzdal sestrám spolu s Ivetou Lazorovou, ktorá je poverená vedením Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, v predminulý piatok počas Krajského odborného seminára Tatry sestrám v kinosále Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci. (pet)
čo sa im nepáči, argumentujú, prečo to nie je tak. Kedysi boli skromnejší,“ konštatuje zdravotná sestra, ktorá sa v začiatkoch stretávala najmä s chorými na tuberkulózu. „Tá choroba, to nebolo nič moc, okolie ich dosť odsudzovalo,“ dodáva Lovrantová. Vie o čom hovorí, sama si tým prešla. Podobne ako pacienti sa za tie roky zmenila aj technika. „Kedysi sme mali obrovské hlučné mašiny. Keď vyšiel zo spirometrie záznam, všetko to bolo treba počiarkať, pomerať, vypočítať... Mali sme takú kalkulačku na kľučku, čo bolo super, ale občas sme museli aj na papieri rátať. Bolo to prácnejšie, dneska je to už taká polahoda. Prístroje sú maličké, nehlučné, všetko za mňa vypočítajú,“ porovnáva zdravotná sestra. Jednoduchšia je aj ich oprava či údržba. „V tých začiatkoch sme si museli vedieť aj všeličo poopravovať, aj sme letovali, keď sa nám lanko odtrhlo. Dnes stačí zavolať servis, vymení sa to a ideme ďalej,“ dodáva. Zvyknúť si musela aj na ďalšie zmeny. V porovnaní s minulosťou pribudlo administratívnej práce, ubudlo však výskumnej. „Niet peňazí. Kedysi sa robilo obrovské množstvo rôznych výskumov, lekári robili rôzne práce a spirometria bola vždy do toho zainteresovaná, takže sme mali kopu roboty, utekalo to. Teraz je tiež práce dosť, ale je to iné, také viac-menej tým istým smerom, stále sa to opakuje,“ netají sa zdravotná sestra, ktorá sa tento rok už naozaj, ako vraví, chystá odísť do dôchodku. A čo jej prebleslo hlavou, keď si preberala Biele srdce? „Tie potvory, ale ma dostali!“ otvorene priznáva a vzápätí so skromnosťou v hlase dodáva: „Ja som nikdy s ničím takým nerátala, ale pravdaže, potešilo ma to. Myslím si, že každá zdravotná sestra si to zaslúži. Robota je to ozaj zodpovedná. Veď ide o ľudí.“ (pet)
7
NOVÉ KNIHY Dominik Dán: Uzol V roku 1988 nastal v kariére Richarda Krauza významný zlom, postúpil o stupienok vyššie a z pochôdzkara sa stal detektív. Hneď prvý prípad, vražda robotníka v ropnej rafinérii, mu dáva poriadne zabrať a namiesto toho, aby sa venoval Sylvii a malej dcére, ostáva v práci ešte dlhšie do noci než predtým. Možno aj preto, že rozohral veľmi riskantnú hru s krásnou bufetárkou Valikou. Na oddelení vrážd ešte nepracuje ani Chosé, ani Canis, ani krpatý Kuky, sú tam iba dvaja z budúcej partie, Burger a Hanzel. A obaja, ale najmä Burger, sa chopia mladého eléva policajného remesla a rozhodnú sa z neho vychovať detektíva podľa svojich predstáv. Politická situácia, súdruhovia z ministerstva, kolegovia zo Štátnej bezpečnosti, ale hlavne bezohľadnosť tej doby zavedú trojicu detektívov do naozaj bizarného prostredia medzi ostnaté drôty tiahnuce sa po celej štátnej hranici so západným svetom. Tu sa stane vražda vojenského pilota nadzvukových stíhačiek, vražda, ktorá mala zničiť Krauzovu kariéru už v zárodku. Pred detektívom leží gordický uzol. Či nájde odvahu rozseknúť ho, nevie. Zažíva niečo, s čím sa aspoň raz za život musí popasovať každý ozajstný muž... Maxim E. Matkin: Žiadne prudké pohyby Sú muži, čo zachraňujú ľudí. Majú to v popise práce. Ale niekedy aj oni potrebujú zachrániť, hoci to už v popise práce nikto nemá. Dobré svaly a schopnosť pohotovej reakcie nie sú niekedy na prežitie dostačujúce. Je potrebné nájsť náruč, do ktorej je možné sa ukryť. Pomaly. Opatrne. Potichu. Pozor na vnútorné zranenia. Najnovšia kniha Maxima E. Matkina hovorí o hasičoch, lekároch a železničných modelároch. Okrem toho aj o láske a o túžbe, o nakupovaní bielej techniky, o mačke s podivným osudom, o cestách preč aj návratoch domov a o všetkom, čo ste chceli vedieť o sexe, ale nemal vám to kto povedať. (kap)
8
TD 11/2013
Tatranské spektrum
Premeny Štrbského Plesa zachytáva nová kniha (dokončenie zo str. 5) rázok päťstokorunáčky z roku 1946, na ktorej je vyobrazené Štrbské Pleso aj s vilou Marína. V knihe tiež nájdete nezrealizovaný architektonický návrh kostolíka na brehu jazera z ateliéru Dušana Jurkoviča či zábery z čias, keď sa na jazere ťažil ľad. „Zaujímavý je aj obrázok z roku 1944, na ktorom pred hotelom Hviezdoslav pochoduje jednotka Wehrmachtu,“ vypichol ďalšiu z nevšedných fotografií Huber. Prekvapením pre tých neskôr narodených sú aj zábery plachetnice, ktorá vody jazera brázdila v medzivojnovom období. Úsmevne vyznieva séria fotopohľadníc, ktoré so skupinkou turistov – recesistov na Vianoce v roku 1924 nafotil a vzápätí vydal známy fotograf a vydavateľ pohľadníc pôsobiaci
na Štrbskom Plese Alois Chytil. Keďže tatranské končiare boli vtedy bez snehu, zachytil ich, ako sa korčuľujú v letných kostýmoch, ba dokonca rúbu lyže a prikladajú ich na oheň a varia si na ňom čaj uprostred zamrznutého jazera. Okrem zaujímavých momentov zo života na Štrbskom Plese kniha približuje aj významné osobnosti, ktoré tam žili alebo osadu navštívili. Snímky z archívu autora, ale i archívu obce Štrba a ďalších súkromných archívov, dopĺňajú texty v slovenskom a anglickom jazyku, nechýba ani stručný pohľad do histórie Štrbského Plesa, ktorého vznik sa datuje do roku 1872. Publikácia vyšla v náklade 3 000 kusov. V predaji by mala byť nielen vo Vysokých Tatrách, ale i v podhorí. (pet)
Krstnou mamou publikácie sa stala Andrea Móry Réti, dcéra Jána Móryho, ktorý bol synovcom zakladateľa osady Nové Štrbské Pleso a neskôr aj jej majiteľom. Práve z archívu rodiny Móry čerpal Jozef Huber niektoré z fotografií, ktoré sa napokon ocitli v knihe. Foto: pet
Teta „Knižničková“ prežila medzi knihami štyridsať rokov Moja malá dcéra je škôlkarka. Jedného dňa prišla domov a hrdá mi hovorí: „Mami, teta Knižničková ma pochválila, že som šikovná, pretože som nezabudla vrátiť požičané knihy, svoje i sestrine.“ Najskôr sme sa na tom doma zabávali, ako to naše dieťa dáva zabrať slovenčine, pravdou však je, že odvtedy Táni Hudáčovej, knihovníčke z Tatranskej Lomnice inak nepovieme. V mestskej knižnici je už takmer štyridsať rokov a stala sa pre pravidelných čitateľov neodmysliteľnou súčasťou tejto inštitúcie. Vyštudovaná knihovníčka sa venovala tejto profesii celý život. Dvaapolroka v rodnej Rožňave, potom prišla do Tatier na návštevu za priateľkou a keďže sa jej tu páčilo, prihlásila sa na inzerát, v ktorom tu hľadali knihovníčku. Neodradili ju ani prvotné počiatky s bývaním. „V roku 1976 som nastúpila do knižnice v Starom Smokovci. Tam sme boli tri pracovníčky plus riaditeľ. Keď z pobočky v Tatranskej Lomnici o šesť rokov neskôr odišla do dôchodku pani Alžbeta Lábusová, preložili ma tam. Mala som z toho aj obavy, pretože mi hovorili, že Lomničania ma nemusia prijať. A teraz sa mi s nimi tak ťažko lúči,“ povzdychla si Táňa Hudáčová, ktorej čas na odchod do dôchodku prišiel práve v týchto dňoch.
Počas tých rokov putovala s prevádzkou knižnice od Ľudového domu, cez objekt bývalého Espresa, priestorov zotavovne Volga či budovy Kina Tatran. Poslednou zástavkou sú terajšie priestory, kam sa knižnica presťahovala pred štyrmi rokmi. „Sú to skutočne krásne priestory, aké
rostlivosti o knižný fond. Dnes je to aj o tom prilákať nových čitateľov. V mestských knižniciach vo Vysokých Tatrách si na tom dávajú záležať. Deti ich pravidelne navštevujú už od materskej školy a systematicky pokračujú aj na základných školách, čo je súčasťou informatickej výchovy,
si takáto inštitúcia zaslúži. Sme na priamom ťahu, blízko škôlkarov, školákov i dôchodcov,“ netají spokojnosť knihovníčka a dodáva: „Počty knihovníkov sa stále redukovali, až napokon sme v Tatrách ostali len dve a tak som dostala na starosť pobočky v Dolnom Smokovci a neskôr aj v Tatranskej Kotline, kde bol dovtedy dobrovoľným knihovníkom pán .... Valiga.“ Toto povolanie nie je len o sta-
ale pripravujú sa pre ne aj besedy o knihách, literárnych žánroch či priamo so spisovateľmi. Atraktívne bolo pre deti, keď mohli stráviť noc v knižnici. Neraz, keď prídu rodičia so svojimi ratolesťami, sú milo prekvapení, ako suverénne sa deti v týchto priestoroch pohybujú a presne vedia, kde čo hľadať. „Chodievajú tu deti popoludní si len tak sadnúť alebo pokiaľ čakajú na autobus, a keď je zima som radšej, keď prídu sem. Síce ich
občas treba krotiť, ale väčšinou si vezmú encyklopédie, dajú hlavy dokopy a spolu si čítajú. Do lomnickej knižnice chodia aj čitatelia zo Ždiaru, Podspádov i Veľkej Lomnice. Raz nám na jednom školení povedali, že knižnica by mal byť komunitné centrum, kde by sa mali stretávať, malí či veľkí, rôzneho vzdelania i vierovyznania a toho sa držím,“ vysvetľuje Hudáčová. Knihovník je neraz bútľavou vŕbou a vypočuje si trápenia návštevníkov, ale zažije aj zaujímavé a neraz vtipné príhody. „Pobavilo nás, keď sa počas besedy s jedným nemenovaným spisovateľom dievčatko opýtalo: „Ujo, a vy čo spisujete, keď ste spisovateľ?“ No zažili sme aj zvláštnu príhodu z čias, keď muži ešte chodili povinne na vojenčinu. Nosič zo Zbojníckej chaty mal z knižnice požičané dve knihy, no nestihol ich pred odchodom vrátiť, tak ich poslal po kolegovi. Ten s nimi však neprišiel. Posielali sme upomienky, potom už ani nie, lebo sme vedeli, že nie je doma. Po jeho návrate sme mu povedali, čo sa stalo. Nosič sa pobral do košického antikvariátu a obe knihy tam kúpil, aby neostal dlžný. Viete si predstaviť naše prekvapenie, keď sme vo vnútri kníh našli pečiatku našej knižnice...?,“ zaspomínala si Táňa Hudáčová na záver. (ija)
Tatranské spektrum
TD 11/2013
9
V Dolnom Smokovci sa zapojili do projektu Zelená škola Žiaci Základnej školy s Materskou školou v Dolnom Smokovci budú mať čoskoro ukončený prvý rok dvojročného programu Zelená škola. Prvým krokom bolo vypracovanie environmentálneho auditu školy, ktorý bol zameraný na nasledovné témy: voda, odpad, energia, doprava a ovzdušie, zelené obstarávanie, zeleň a ochrana prírody. Na základe auditu si škola vyberie prioritnú tému. „Pravdupovediac, potrebovali by sme riešiť skoro všetko. No my sme sa v prvom kroku rozhodli pre tému zeleň a ochrana prírody, kde máme za cieľ revitalizovať pozemok za bežeckým areálom, ktorý v posledných rokoch slúžil na odkladanie nepotrebných vecí,“ hovorí koordinátorka projektu a učiteľka dolnosmokoveckej školy Jaroslava Kostková. Deti sa snažia svojpomocne zveľadiť si svoje prostredie a vytvoriť si tak kladný vzťah k prírode a životnému prostrediu. „Keďže žijeme na hranici národného parku, príde nám úplne prirodzené viesť žiakov k poznávaniu a ochrane prírody a trochu ich odlákať od počítačov,“ vysvetľuje Kostková a dodáva: „Tento program je zaujímavý tým, že zapája deti, učitelia len koordinujú ich aktivity a rodičia môžu pomôcť pri manuálnych
prácach alebo s materiálnym zabezpečením.“ Do programu sa zapojili prevažne žiaci siedmej, ôsmej a deviatej triedy, ktorí tvoria tzv. kolégium, ale nápomocné sú aj deti z nižších ročníkov. Žiaci si najskôr sami nakreslili projekty, čo by tam malo byť a ako by to malo vyzerať, zhotovili letáčiky, ktoré rozdávali rodičom a keď už konečne počasie dovolilo začať s robotou, dali sa do práce. „Prvého mája sme zvolali brigádu a napriek tomu, že bolo voľno, deti prišli, dokonca aj niektorí rodičia a spoločne sme upratovali a sadili,“ netajil spokojnosť riaditeľ školy Ondrej Balogh. Nasadili prvé kvietky, rastlinky a začali aj s realizáciou bylinkovej skalky. Aktivity majú rozdelené do dvoch rokov, okrem toho by tu malo vzniknúť sedenie – Artušov kruh, kde sa budú môcť žiaci učiť počas výtvarnej výchovy, biológie, či bude slúžiť na aktivity školského klubu alebo materskej školy. V pláne je aj vytvorenie mini náučného chodníka z pôvodných tatranských drevín. „S touto aktivitou nám pomáha pán Žlkovan, ktorý je zástupcom rodičov v kolégiu,“ objasňuje koordinátorka programu. Na týchto miestach bol v minulosti funkčný skleník a dokonca táto škola mala ako jediná v okrese aj záhradníka. Teraz je
Uprostred Starého Smokovca, PO v miestach, kde dnes stojí objekt Tomáša Žampu, vyvieral kedysi jeden z prameňov miestnej kyselky. Nazývali ho Csákyho prameň. A kúsok povyše, bližšie k vtedy ešte drevenej kaplnke, stál Csákyho dom, nazývaný tiež Pánsky. Ten, hostinec a kaplnka tvorili prvé stavby budúcej osady Smokovec. Až o storočie neskôr, presnejšie v jubilejnom roku 1900, vyrástol nad dnešným autobusovým nástupiskom nový Csákyho dom – po niekoľkých úpravách ho zmenili na sanatórium a nazvali ho Tatra. Koho tieto názvy pripomínali? Nuž, zakladateľa najstaršej tatranskej osady grófa Štefana Csákyho. Ľudová interpretácia jeho života hovorí: V prvej polovici 17. storočia žil v spišských Iliašovciach mladý gróf Štefan Csáky. Žil tam sám, bez manželky. A tak sa na začiatku jednej plesovej sezóny vybral do Viedne. A tam... Čo sa stalo a čo nie – vrátil sa s prekrásnou mladou ženou, s ktorou sa vzápätí, v roku 1764, oženil. Volala sa Júlia Erdödyová a patrila do rodiny najzámožnejších uhorských šľachticov. Nikto si nevedel vysvetliť, ako sa Csákymu podarilo nahovoriť si ju, veď tá sa naozaj mohla vydať do inakších kaštieľov, ako bol ten iliašovský. Musel jej ten čosi nesplniteľné nasľubo-
z neho skladisko nepotrebných vecí, ale aj on by sa mal dočkať obrody. Tatranci už v júni očakávajú hodnotiacu komisiu, ktorá zhodnotí či sa im podarilo urobiť plánované aktivity a udelí diplom na ceste k zelenej škole. „Zapojili sme sa do toho dobrovoľne pretože máme radi prírodu a myslíme si, že je to zábava a nerobí nám problém zapájať sa do mimoškolských aktivít. Naučili sme sa pri tom veľa nových vecí a získali sme nové skúseností,“ prezradili siedmaci Samuel Štibor a Peter Čonka, členovia kolégia.
Koordináciu programu Zelená škola na Slovensku zabezpečuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica od roku 2004. Vo svete ho však poznajú už dvadsať rokov. S podporou Európskej komisie sa implementoval v Dánsku, Grécku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril do celého sveta. Do programu są každý rok zapája čoraz viac škôl zo všetkých kontinentov. V súčasnosti je to viac ako 40-tisíc škôl z päťdesiatichtroch krajín. (ija)
Žiaci využili prvomájový sviatok na brigádu v areáli školy a na práce, ktoré majú naplánované v programe Zelená škola. Foto: O.B. ale aj pustovňa, čiže miesto rozjímania, a tiež tzv. Parnas, teda čitáreň s knižnicou. Skrátka komplex, aký dnes obdivujeme napríklad za betliarskym zámkom na Gemeri.) Mnohí začali Štefanovi Csákymu závidieť. Očarujúcu manželku, dôverné známosti s najvýznamnejšími ľuďmi vtedajšieho Spiša, aj ten letohrádok, aký naozaj na Spiši veru nemal páru. A on spokojnosťou priam žiaril a pozýval stále nových a nových hostí, ktorým chcel ukázať svoje „víťazstvo nad prírodou“, ktoré sa považovalo za jedinečnú stavbu aj v rámci celého Uhorska. Až postupne... Zo začiatku si to hádam nikto nevšimol. A keď neskôr ktosi na to upozornil, málokto tomu venoval pozornosť. Dajsamisvete, že sa domáca pani nezúčastnila niekoľkých plesov! Možno ochorela, možno je v inom stave, možno sa načas zábavy jednoducho prejedla! Treba vyčkať, až zima pominie, na jarných jazdeckých vychádzkach nebude už grófka určite chýbať... Ale nestalo sa tak. Ani po zime nikto mladú ženu nezazrel. A jej manžel už dávno nebol taký zhovorčivý, ako kedysi. S hosťami, nech to boli aj tí najvýznamnejší, ledva slovo stratil, najčastejšie úplne mimo spoloč(pokračovanie na str.11)
STOPÁCH TATRANSKÝCH NÁZVOV
Tatry pútnické vať!, hovoril každý, kto sa o podobné pletky zaujímal. A zrejme to tak aj bolo. Zakrátko totiž každý videl, že mladomanžel sa svojej družke neďaleko dediny usiluje pripraviť podobný život, aký poznala v hlavnom meste. Do roka na lúkach medzi Iliašovcami a Smižanmi vyrástol nevídaný park a v ňom letohrádok v mnohom podobný tomu cisárskemu. A tiež ho nazvali Sans – Souci! Aj honosné bály, na ktoré sa schádzala šľachta zo širokého okolia, sa v ňom konali. (Csákyho Sans Souci, teda „miesto pohody“, bol letohrádok obklopený zábavným parkom, stavebný útvar, aký sa vtedy nikde na Spiši nevyskytoval. Tvorili ho ústredný zámoček, vedľajšia budova s bytmi pre hostí, kaplnka, botanická záhrada i hostinec – ten však dobrý chýr nemal, pretože ho s obľubou a často navštevovala aj mládež z dediny. Okrem toho hala pre šermiarov, ihrisko pre hry s loptou, kolotoč, oddelenie s klietkami, v ktorých si bolo možné obzrieť exotických vtákov, strelnica, jazdecké kolbisko, amfiteáter pre koncerty a divadelné predstavenia, kúpele
10
TD 11/2013
V SKRATKE ä Ešte do konca mája potrvá pravidelná jarná údržba sedačky zo Štrbského Plesa na Solisko, lanovky v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci si už technici pred letnou sezónou stihli preklepnúť. ä Predminulý piatok záchranári pomáhali 55-ročnej turistke, ktorá si neďaleko Zamkovského chaty poranila nohu v oblasti členka. S pomocou manžela dokázala dôjsť na chatu, ďalej však pre neutíchajúce bolesti nemohla pokračovať. Záchranári jej nohu zafixovali a na nosidlách ju zniesli na Rainerovu chatu, odkiaľ ju terénnym vozidlom previezli do Starého Smokovca. ä O dva dni neskôr ratovali turistku, ktorej prišlo zle neďaleko Vodopádu Skok v Mlynickej doline. Vrtuľník Slovenku previezol do popradskej nemocnice. ä Len koncom marca parlament odmietol návrh poslancov strany Most-Híd, ktorí chceli zaviesť povinnosť nosiť prilbu na lyžiarskych svahoch pre deti do 15 rokov a už je tu ďalší návrh. Tentokrát z dielne ministerstva vnútra. Navrhovaná novela zákona o Horskej záchrannej službe zavádza tiež povinnosť nosiť reflexnú vestu alebo oblečenie s reflexnými prvkami pre deti mladšie ako šesť rokov, ak sú na lyžiarskej trati súčasťou organizovanej skupiny. Tieto zmeny majú podľa rezortu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úrazovosti na lyžiarskych svahoch. ä Tí, ktorí sa minulý piatok tešili na premietanie filmu Juraja Weinczillera o slovenskej expedícii v Patagónii, ostali sklamaní. Pre technické problémy snímku Fitz Roy nevideli, Himalaya club Vysoké Tatry ju však plánuje premietnuť v náhradnom termíne. Namiesto nej si návštevníci posledného májového filmového večera mohli vychutnať krátke dokumenty z výstupov horského vodcu Františka Compela a jeho klientov na viaceré tatranské končiare. ä Po minulotýždňovom ochladení sa Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade koncom minulého týždňa rozhodlo odvolať zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru v lesoch Tatranského národného parku, ktoré vyhlásilo po tom, čo pod Starým Smokovcom vypukol koncom apríla (pokračovanie na str. 12)
Z vrchov a dolín
Hámor „zvesil pytel“ z Lhotse Zdolal už aj Lhotse (8 516 m)! Vrchol štvrtej najvyššej hory sveta dosiahol horolezec Peter Hámor minulý utorok aj so svojim rumunským spolulezcom Horiom Colibăşanuom. V tejto chvíli sa už Popradčan vracia z Himalájí domov.
Peter Hámor vystúpil na Lhotse klasickou cestou západnou stenou, ktorou sa hore 18. mája 1956 prvýkrát dostali Švajčiari Fritz Luchsinger a Ernst Reiss. Rovnako na ňu vyšli na jeseň 1988 aj prví Slováci – Dušan Becík a Jozef Just. Stalo sa tak v rámci aklimatizácie na Mt. Everest, z ktorého sa už nevrátili. Foto: archív P. Hámora Vrcholový útok začala dvojica dve hodiny po polnoci miestneho času zo štvrtého tábora, ktorý si postavili vo výške 7 850 metrov, svoj cieľ dosiahli zhruba po ôsmich hodinách. Osemtisícovka im najmä v závere dala poriadne zabrať, najnebezpečnejšia bola cesta úzkym žľabom, ktorým sa ide až na vrchol. „Snehu je teraz málo, o to je to nebezpečnejšie. Kráčate úzkym korytom a okolo lietajú kamene. Každý z nás niečo chytil, nebolo to úplne bezpečné. Sme radi, že sme to
prežili,“ povedal pre PRAVDU počas telefonátu zo základného tábora Hámor. Spolu s nimi v ten deň vystúpil na Lhotse aj Španiel Jorge Egocheaga a Talian Marco Confortela, ktorému lietajúca skala aj napriek tomu, že mal prilbu, rozbila hlavu. Jorge vyviazol so zlomeným palcom na ruke, Petra kamene „iba“ doudierali. Napriek tomu však na to, aby to zabalil, ani len nepomyslel. Na vrchole sa horolezci zdržali len krátko. „Je veľmi maličký, je tam miesto pre dvoch ľudí. Pohla-
dil som si ho, urobili sme nejaké fotky a pustili sme sa hneď späť. Nie ako vlani na K2, kde som sa zdržal hodinu,“ dodal Hámor. Na druhý pokus: O vrchol Lhotse sa prvýkrát pokúsili už týždeň predtým, fúkal však silný vietor a tak sa vrátili do základného tábora, kde počkali, kým sa počasie umúdri. Práve preň sa Hámor musel pred 17 rokmi otočiť a vrátiť sa spod vrcholu bez toho, aby zdolal svoju prvú osemtisícovku. Pytel, ktorý tu vtedy nechal, sa teraz, ako vravia horolezci, vrátil zvesiť. „Mám z toho radosť... Zmazal som si ďalší svoj rest. Čo bude ďalej, uvidím, to budem riešiť na budúci rok,“ vyjadril sa horolezec, ktorému do uzavretia Koruny Himalájí chýbajú už len tri osemtisícovky – Dhaulághirí (8 167 m), Manaslu (8 163 m) a Šiša Pangma (8 046 m). Doteraz vystúpil na jedenásť z nich, pričom na Annapurne stál ako jediný človek na svete až dvakrát. Koruna Himalájí nie je motiváciou: Napriek tomu sa netají, že výstup na všetkých 14 osemtisícoviek nie je pre neho motiváciou. „Ešte nenastal čas, aby som o tom uvažoval. Zdá sa, že Korunu Himalájí mám na dosah, ale je ešte veľmi, veľmi ďaleko. Existuje veľa horolezcov, ktorí celý život chceli zvládnuť aspoň jednu osemtisícovku a nevyšlo im to. Nestáli ani na jednej,“ uzavrel Popradčan. (pet)
Balia „kufre“ na Nanga Parbat Tatranec Peter Šperka v týchto dňoch balí „kufre“, aby sa začiatkom budúceho týždňa spolu s ďalším členom Himalaya clubu Vysoké Tatry Antonom Dobešom pridal k ukrajinskej expedícii, ktorá mieri do Himalájí. V pláne majú výstup na Nanga Parbat (8 125 m). Na vrchol deviatej najvyššej hory sveta chce ukrajinsko-slovenská výprava, ktorú vedie ukrajinský majster športu Igor Svergun ovenčený dvoma Zlatými čakanmi, čo je najvyššie horolezecké svetové ocenenie, vyjsť Kinshoferovou cestou. „Je to taká rýchla cesta na vrchol, ostatné sú dosť dlhé, najmä tá naša československá. Najťažšie miesto je vo výške okolo šesťtisíc metrov, kde sa zo strmého ľadu prechádza skalnou platňou o horolezeckej obtiažnosti štyri až päť,“ opisuje Šperka nástrahy cesty na himalájsku osemtisícovku, ktorá je považovaná za jeden z najnebezpečnejších vrcholov. Známa je nielen náročným terénom, ale najmä veľmi nepriaznivým počasím, častými lavínami a silnými búrkami. Smer Nanga Parbat naberie dvojica Slovákov už na budúci pondelok, keď sa vlakom presunie do ukrajinského Kyjeva. Odtiaľ odletia do Taškentu a vzápätí do Islamabadu, kde sa pred odchodom pod Nanga Parbat plánujú zdržať len krátko. „Bude to veľmi rýchle, nie ako keď sme išli do Karako-
ramu, kde bolo treba ísť sedem-osem dní pešo pod kopec. Má to však aj svoje nevýhody, že hneď vhupneme do takých výšok,“ priznáva horský vodca a záchranár, ktorý sa iba nedávno vrátil z iránskej sopky Damavand. V Himalájach nie je nováčikom, na konte má už štyri osemtisícovky – Šiša Pangmu, Manaslu, Cho Oyu a predvrchol Broad Peaku. „V expedícii je niekoľko horolezcov, ktorí už boli na iných osemtisícovkách, napríklad Cho Oyu, Makalu, ale sú tam aj takí, ktorí v Himalájach ešte neboli, no majú skúsenosti z Pamíru a Kaukazu,“ vraví Tatranec. V desaťčlennej výprave by mala byť aj jedna žena, Šperka s Dobešom budú jediní Slováci. Týždeň po nich by mala pod Nanga Parbat doraziť aj ďalšia menšia ukrajinská expedícia. „Takže pravdepodobne budeme spolupracovať s nimi. Kým prídu, pripravíme aspoň prvý tábor,“ vykresľuje plány Šperka. Na vrchol by chceli vystúpiť niekedy začiatkom júla. Prvý pokus o výstup na deviatu najvyššiu horu sveta urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich pri tom zahynuli. Nešťastne sa skončili aj ďalšie dva pokusy nemeckých expedícii, vrchol dosiahol až v roku 1953 rakúsky horolezec Hermann Buhl. Prvými Slovákmi na Nanga Parbat boli Ivan Fiala a Michal Orolin v roku 1971. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 11/2013
11
(dokončenie zo str.9) nachádzala jeho duša . Poľovačka, PO STOPÁCH TATRANSKÝCH NÁZVOV ako nás o tom doteraz presviedčali nosti postával, mrzutý, a veľakrát sa historici, iste nepatrila k jeho prizo zábavy vytratil už pred polnocou. oritám. A zrejme ani veľkopanské spôsoby. Pošuškávalo sa, že preto, aby sa sám mohol Štefan Csáky si dolinku pod Slavkovským lepšie prizrieť na dno pohárika! Potom však prišiel iliašovský veľkonočný v ktorom sa konali tajné obrady a zasväte- štítom vybral možno aj preto, aby sa zúčastňoval na miestnych náboženských púťach. ples, ktorý mal zo všetkých najlepšiu povesť. nia... Presne o polnoci požiadal však Štefan CsáKto Apollo bol? Postava starej gréckej Ba možno ich vo výraznej miere pomáhal ky všetkých hostí, aby v čo najkratšom čase mágie, niekedy nazývaný aj „aner“, čiže organizovať! Tie ku prameňom „kvašnej opustili letohrádok, kaštieľ i park, vlastne aj „svätý muž“. Bytosť, čo vraj ovládla všet- vody“ každoročne na sviatok svätých Petra Iliašovce, a už nikdy sa tam nevracali. Nech ku magickú moc skrze absolútnu oddanosť a Pavla smerovali ako na miesto zázraku. na okúzľujúce večery a noci, čo tu prežili, bohom a askéze, nový Ježiš Nazaretský Akého? Roku 1431 a potom roku 1433, keď zabudnú. Všetko to považuje za omyl, za spoločenskej elity, čo sa ustanovila z vlast- na Spiši vyčíňali husiti (spustošili Spišskú zbytočné a márne úsilie, ktoré nakoniec aj nej vôle, Veľký Všemocný, čo mal pomôcť Teplicu a pričinili sa o zánik osád Stráž pri tak nikam neviedlo a on už v ňom nemieni pomocou alchýmie ovládnuť priestor i čas, Hranovnici, Olcnava pri Spišskej Teplici a tiež obce Stojany nachádzajúcej sa oproti pokračovať. Nikto z prítomných nedokázal hmotu i energiu... jeho počínanie vysvetliť, želanie, ba priam Zdá sa, že aj Štefan Csáky, či už ako štu- Spišskej Sobote), našli obyvatelia podtatranrozkaz, však splnil každý. dent alebo možno pod vplyvom Júlie (jej ských obcí útočište práve v tejto lokalite. Je dokonca možné, že táto skutočnosť Až sa o niekoľko dní rozniesol po Spi- otec bol pravdepodobne tiež slobodomuši chýr, ktorému dlho žiadny z miestnych rár), do takejto lóže vstúpil a po návrate na predovšetkým vytvárala dôvod, pre ktošľachticov nechcel uveriť. Vraj hneď nasle- Spiš v nej aj aktívne pôsobil. V istej chvíli, rý si túto lokalitu a okolité lesy od sestry dujúcej noci Štefan Csáky obdivované Sans možno pod vplyvom smrti milovanej dcéry, prenajal. Veľa v tomto smere naznačuje aj – Souci zapálil a čo nezničil oheň, prikázal čo sa vraj tiež zúčastňovala obradov, nastal fakt, že jednoduchá drevená kaplnka, ktozbúrať! Ostala len kaplnka, čo stála obďaleč, však v jeho živote zásadný zvrat a on sa rú tu nechal Štefan Csáky postaviť, bola kde s Júliou uzavrel manželstvo. Potom vraj vrátil k svojim kresťanským koreňom. Toto v poradí hneď druhou či treťou stavbou ešte nechal vyrúbať nádherný park i les nao- bolo zrejme základný dôvod jeho neskor- osady. A stála v centre vtedajšej osady! Aj kolo a navždy z Iliašoviec zmizol. ších nezhôd s manželkou, ktoré vyvrcholili jednoduché hostince, čo tu vyrástli, boli určené najmä účastníkom náboženských A oveľa – oveľa neskôr prenikla medzi v zničení areálu. ľudí správa, čo jeho konanie vysvetlila. Že Naznačujú to aj jeho ďalšie životné kroky. púti. Neboli to nijaké prepychové objekty, v onú noc vlastne vyvrcholila finančná tie- Roku 1785, teda 44-ročný, Iliašovce navždy väčšinou tu stáli prízemné objekty s dvomi seň, do ktorej sa vďaka stavbe Sans – So- opustil a utiahol sa do skromného kaštieľa izbami, ktoré boli od seba oddelené choduci a búrlivému životu v ňom Csákyovci pri Humennom, ktorý vraj nazýval Stefan- bou. Hygienické zariadenia stáli mimo budostali. Že v onú polnoc sa dopila posledná sruhe, teda „miesto, čo vracia Štefanovi po- dovy, vodu na umývanie nosili slúžky vo fľaška šampanského, čo ešte našli vo vínnej koj“. Tu potom viedol skromný, až pustov- vedrách, vodu na pitie i kyselku našli hospivnici a Csákyovci z Iliašoviec už nemali nícky život človeka povyšujúceho duchovné tia v karafách, čo stáli na stole. Zariadenie čím svojich hostí ponúknuť. Že to vonkon- hodnoty nad svetské – dokazuje to napríklad izieb bolo tiež jednoduché, jediným „precom nebola náhoda, keď sa Júlia s grófom aj jeho výdatná finančná pomoc pri oprave pychovým“ kusom nábytku bolo zrkadlo. Do tatranských dolín a na štíty sa totiž neobjavovala na plesoch a zábavách – krát- kostolov a kaplniek na jeho panstve. A žil ko predtým si totiž začala s ktorýmsi marku- takýto život zrejme naozaj intenzívne, lebo vtedy ešte bez zjavného praktického dôšovským Máriássym... hneď po smrti nadobudol v časti Spiša sta- vodu veľmi nechodilo! A zvlášť tam takto Toľko ľudová, nie veľmi presná interpre- tus miestneho svätca. Status, ktorý cirkev nechodili jednoduchí obyvatelia podtatrantácia. Pri pokuse upresniť ju si však treba v minulosti viac – menej tolerovala. Aj pre- ských obcí. Výročná Petropavlovská púť v prvom rade uvedomiť, že iliašovské Sans to sa v Iliašovciach miestni ľudia desaťro- či individuálna púť na miesto, kde sa udial Souci, tak ako všetky podobné, vybudovali čia dobrovoľne a s láskou starali o Csákyho zázrak záchrany, však, naopak, dávala návpodľa absolútnych geometrických pravidiel hrob. Ba roku 1960, na stopäťdesiate výročie števe dolinky na úpätí Slavkovského štítu – k oslave Veľkého Geometra. Tak bol vte- smrti, ten hrob otvorili a modlili sa pri ňom punc užitočnosti i celkom zrejmého zámeru. dajšou európskou elitou združenou v slobo- ako pri hrobe svojho patróna... Aj preto je možné takmer s istotou podomurárskych lóžach nazývaný Stvoriteľ, Jeho poľovnícky zrub pod Slavkovským vedať, že najstaršia tatranská osada Smoktorý vraj tajomstvo stvorenia zakódoval do štítom, teda Panský dom, bol zrejme dru- kovec, ktorej prvý objekt postavili práve základných geometrických zákonov. A treba hým takýmto „Stefansruhe“. Gróf ho nechal pred 220 rokmi, bola vo svojich začiattiež vedieť, že objekt nazývaný kaplnka slú- postaviť roku 1793. Dá sa predpokladať, že koch lokalitou predovšetkým pútnickou... žil vlastne ako chrám zasvätený Apollovi, ho navštevoval najmä kvôli pokoju, ktorý tu (tom)
Tatry pútnické
V Tatrách sa chystajú preinvestovať ďalšie milióny (dokončenie zo str. 1) väčšina ich minuloročných investícií. „Počet návštevníkov v stredisku sa zvýšil o vyše 105-tisíc návštevníkov, čo predstavuje 24-percentný nárast,“ konkretizovala Zuzana Fabianová z TMR. Okrem Vysokých a Nízkych Tatier chce spoločnosť ďalších
120 miliónov českých korún vraziť aj do rozvoja Špindlerovho Mlyna. Zainvestovať chce najmä do doplnkových služieb, ako je výstavba požičovní športového výstroja, gastro prevádzok, obchodov a lyžiarskych škôl. Do konca roka 2012 TMR preinvestovali vo svojich strediskách vyše 144 miliónov eur. (pet)
V Tatrách plánuje TMR tento rok vymeniť lanovku zo Štartu na Skalnaté pleso, lyžiari sa dočkajú aj kvalitnejších zjazdoviek. Foto: TMR
12
TD 11/2013
V SKRATKE (dokončenie zo str.10) lesný požiar. Oheň vtedy zničil 22 hektárov mladého lesa, škody lesníci vyčíslili na viac ako 48-tisíc eur. ä Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica spustilo 9. ročník programu Zelená škola, ktorý je najväčším envirovzdelávacím programom pre deti a mládež na svete. Zapojených je do neho už vyše 40-tisíc škôl v 53 krajinách sveta. Ak sa chcete pridať, môžete tak urobiť do 15. septembra. Registračný formulár a podrobné informácie nájdete na www.zivica.sk. ä Ďalšiu šancu školákom ponúka projekt Európske školy pre živú planétu, do ktorého sa môžu zapojiť žiaci od 13 do 16 rokov. Spolu so školákmi z ďalších desiatich krajín budú pracovať na enviroprojektoch zameraných na témy Ekologická stopa – globálne vplyvy konzumného spôsobu života, Dunaj – európske záchranné lano a Aktívne občianstvo – mobilizácia a motivácia ostatných. Termín odovzdania prihlášok je 9. júl, projekt odštartuje koncom septembra týždennou akadémiou pre žiakov a učiteľov v Rakúsku, svoje ochranárske aktivity predstavia v júni 2014 na záverečnom podujatí v Rumunsku. Viac informácií nájdete na www.wwf.at/esfalp. ä Už len do konca mája máte čas na to, aby ste stihli prihlásiť svoj obľúbený strom do ankety Strom roka 2013, ktorú vyhlásila Nadácia Ekopolis. Spomedzi nominácií vyberie porota finálovú dvanástku, o celkovom víťazovi opäť rozhodne verejné hlasovanie. Okrem dendrologického posudku a finančného príspevku na ošetrenie získa aj možnosť reprezentovať Slovensko v ankete Európsky strom roka. Novinkou 11. ročníka ankety, nad ktorou aj tentokrát prevzal patronát spevák Peter Lipa, je bezplatné ošetrenie ďalších najmenej desiatich nominovaných stromov. Tie vyberú arboristi na základe ich zdravotného stavu, prístupnosti a geografickej polohy bez ohľadu na ich umiestnenie v ankete. Na ceny sa môžu tešiť aj traja hlasujúci a rovnaký počet tých, ktorí zašlú nominácie. Viac informácií o ankete, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie, nájdete na www.ekopolis.sk. (pet)
Ochrana prírody
Za pozemky v Tatranskej Lomnici opäť núkajú parcely pod Slavkovským štítom Spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR), za ktorou stojí finančná skupina J&T, núka štátu biznis. Opäť oprášili svoj návrh a chcú vymeniť svoje pozemky pod Slavkovským štítom za tie, ktoré sú pod zjazdovkami v Tatranskej Lomnici. Záujem majú aj o parcely na južnej strane Chopku. Finančníci sa netaja, že pred niekoľkými rokmi kupovali parcely, ktorých sa chcú teraz zbaviť, presne s týmto zámerom. ,,Ak sa nám nepodarí pozemky vymeniť, budeme to chápať tak, že štát toto územie nechce chrániť,“ netají sa predseda dozornej rady spoločnosti Igor Rattaj. Okrem 320 hektárov v najvyššom stupni ochrany pod Slavkovským štítom štátu núkajú aj 366 hektárov lesa v Medzeve. Za ne chcú rovnako veľké pozemky pod Lomnickým štítom a na južnej strane Chopku, kde majú svoje investície. Ako bonus k nim pridávajú ešte ďalších
70 hektárov pod Slavkovským štítom. Argumentujú, že štátu sa to vyplatí, hodnota ponúkaných pozemkov je totiž podľa znaleckých posudkov, ktoré si nechali urobiť, vyššia než cena tých, ktoré by za ne dostali. Parcely, ktoré sa TMR usiluje získať, má dnes v nájme. To však vraj komplikuje proces dobudovania a rekonštrukcie infraštruktúry v strediskách, ktoré spoločnosť prevádzkuje. „Na to, aby sme mohli stavať, musíme mať pozemky,“ tvrdí predseda Predstavenstva TMR Bohuš Hlavatý. Podľa Rattaja súhlas minis-
terstva životného prostredia na to, aby mohli pozemky zameniť, majú už z čias Ficovej prvej vlády, brzdou je však rezort pôdohospodárstva, ktorému sa do zámeny veľmi nechce. Investorom zatiaľ nedal zelenú ani napriek tomu, že TMR mu núka aj finančnú kompenzáciu vo výške troch ročných nájmov. „Nepoznáme okolnosti tejto zámeny, preto sa v tejto chvíli nebudeme k tejto téme vyjadrovať,“ reagovala jeho hovorkyňa Zuzana Gulová. Návrhom TMR sa zaoberá aj ministerstvo životného prostredia, ktoré musí takisto zámenu odobriť. Potvrdil to aj jeho hovorca Maroš Stano. „Informáciami, ktoré sa týkajú tohto projektu sa zaoberáme, prioritne však téma patrí rezortu pôdohospodárstva,“ vyjadril sa Stano. (pet)
Živá kamera sleduje už aj sokolie hniezdo Pred webkamerami už hviezdia aj sokoly. Technika, ktorá sleduje ich hniezdo na najvyššom poschodí veže kostola na námestí v Žiline, prenáša okrem obrazu aj zvuk. Návštevníci webstránok tak budú po prvýkrát v priamom prenose nielen vidieť, ale aj počuť, čo sa deje v obývačke sokola myšiara. Na hniezdo v centre mesta ochranárov upozornila ornitologička, tá vybavila aj všetky potrebné povolenia, aby sa on-line zvieracia telenovela mohla začať. Sokolí pár by sa už čoskoro mohol dočkať potomkov, v hniezde je šesť vajíčok. „Spoločne s odborníkmi sa môžeme v časovom horizonte asi ôsmich týždňov podeliť o zážitky pri vyliahnutí a výchove sokolích mláďat,“ pochvaľujú si ochranári. Okrem webstránky Správy TANAPu www. spravatanap.org sú živé prenosy dostupné aj na www.kukaj.sk a www.enviro.gov.sk. Ich návštev-
níci môžu momentálne nakuknúť nielen do sokolieho hniezda, ale on-line sú aj holuby a opäť i bociany. Kamera tentokrát sleduje bocianiu rodinku z Partizánskej Ľupče, ochranári však pripravujú aj ďalší prenos z obývačky bocianov spod Tatier. „Stránky majú denne tisícky zobrazení. Mimoriadny záujem o tieto unikáty dokumentuje aj fakt, že sa pripájajú návštevníci zo 74 krajín,“ pochvaľuje si Pavel Ballo zo Správy TANAPu. Niektorí sa na stránku so živým prenosom vracajú aj 20-krát za deň. „Každý deň nám pribúdajú noví pozorovatelia, o čom svedčia štatistiky návštevnosti, ale aj veľké množstvo e-mailov, ktoré dostávame od divákov,“ dodáva Ballo. Po skončení živého prenosu zo sokolieho hniezda chce Správa TANAPu kameru presunúť ku svišťom a kamzíkom. (pet)
Zarybňujú tatranské vody V tatranských potokoch už pláva nová generácia pstruha potočného. So zarybňovaním bystrín v národnom parku začali lesníci minulý štvrtok, keď do Skalnatého potoka vypustili okolo dvetisíc násad. Ďalšie pribudli v nasledujúcich dňoch. „Každoročne vysádzame v TANAPe okolo 65- až 70-tisíc násad pstruha potočného, ktorý je tu pôvodným druhom,“ vysvetľuje vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAPu vo Východnej Pavel Vechter. Aj takto sa snažia pomôcť prírode, keďže populácia pôvodných rýb v tatranských potokoch z roka na rok klesá. Jedným z dôvodov je aj narastajúci počet predátorov. „Hodne živočíchov ako
vydra, volavky alebo bociany boli v minulosti v oveľa menších počtoch, ako je to teraz. Príroda sama v dnešnej dobe si už nestačí dopĺňať genetický materiál,“ dodáva Vechter. Aj podľa Eduarda Petráška, vedúceho ochranného obvodu Tatranské Matliare, biologická rovnováha nie je už taká ako kedysi. „Môže za to predovšetkým činnosť človeka v nižších polohách. Zároveň tie podmienky pre ryby v horských
bystrinách sú ťažké,“ konštatuje Petrášek. Potoky v národnom parku lesníci zarybňujú práve v tomto období preto, že na jar majú malé rybky dostatok prirodzenej potravy aj v chudobných tatranských vodách. Násady vypúšťajú čo najvyššie, pretože prirodzeným spôsobom sa dostávajú do nižších polôh, pri väčších dažďoch či povodniach ryby jednoducho „spláchne“ dole voda. V lete pstruhy schádzajú nižšie, keďže po kalamite je v potokoch výrazne menej vody. Najvyšším miestom, kde ich lesníci vysádzajú, je oblasť Štrbského Plesa. (pet)
Šport
TD 11/2013
13
Lyžiarkou roka sa stala Veronika Velez Zuzulová Nikoho azda neprekvapilo, že kráľovnou lyžovania sa stala Veronika Velez Zuzulová, ktorá odjazdila svoju doposiaľ najlepšiu sezónu. Druha priečka patrila Alene Procházkovej, jedinej zástupkyni bežeckého lyžovania, ktorá sa dostala medzi šesticu ocenených. A tretia zase jedinému mužovi, Adamovi Žampovi, ktorý by si snáď zaslúžil aj prirovnanie - výkonnostný skokan
roka. Štvrté miesto patrilo akrobatke Natálii Šlepeckej, piata skončila obhajkyňa minuloročného prvenstva Petra Vlhová a šesticu uzatvárala ďalšia zjazdárka Janka Gantnerová ml. Veronika Velez Zuzulová si v uplynulej sezóne zaknihovala dva triumfy pretekov Svetového pohára. Najskôr to bolo v rakúskom Semmeringu, kde 29. decembra nenašla premožiteľku
Trojica najlepších. Lyžiarkou roka sa stala naša najskúsenejšia reprezentantka v alpskom lyžovaní Veronika Velez Zuzulová. Druhá skončila bežkyňa Alena Prochádzková a na treťom mieste Tatranec Adam Žampa.
v slalome a Nový rok 2013 začala taktiež víťazstvom a to v paralelnom slalome v Mníchove. V slalome jej v celkovom poradí Svetového pohára patrí tretie miesto. Pred nami je už však olympijská sezóna a fanúšikovia budú určite očakávať dobré umiestnenia. „Ešte len v pondelok som začala s prípravou na sezónu, takže v októbri budeme múdrejší a budem vedieť lepšie povedať, na čo si trúfam. Zatiaľ môžem povedať, že som motivovaná a pripravená tvrdo pracovať,“ povedala Lyžiarka roka krátko po prevzatí si ocenenia. Alene Procházkovej sa dostalo uznania za tretie miesto v pretekoch Svetového pohára vo fínskom Lahti v šprinte voľnou technikou. Na majstrovstvách sveta v talianskom Val di Fiemme dobehla v šprinte klasickou technikou ôsma. Adam Žampa v úvode sezóny obsadil v obrovskom slalome v rakúskom Soldene deviate miesto, čo bolo jeho prvé umiestnenie medzi desiatkou najlepších. Chuť si vylepšil zbierkou skvelých výsledkov na MS v Schlad-
Pri príležitosti 100. výročia organizovaného lyžovania ocenili kluby i osobnosti, ktoré písali históriu zimných lyžiarskych športov na Slovensku. Medzi ocenenými boli aj bratia Vlado a Oto Krajňákovci z Kežmarku, ktorí si od prítomných vyslúžili najväčší standing ovation.
Celým večerom oceňovaných sprevádzali tatranskí nostalgickí lyžiari, ako inak, v dobových kostýmoch. Staronová predsedníčka SLA Janka Gantnerová aj s bratom Michalom Šoltýsom im na konci slávnostného večera odovzdali kožené lyžiarky, v ktorých sa deti Šoltýsovcov učili lyžovať. Lyžiarky poputujú do nedávno otvoreného lyžiarskeho múzea v Tatranskej Lomnici. Foto a text: ija
mingu. V slalome dokonca v druhom kole porazil celú svetovú špičku a najrýchlejšou jazdou si získal rešpekt svojich starších a skúsenejších súperov. V ankete, ktorá predchádzala vyhlasovaniu výsledkov, neboli zaradení zdravotne hendikepovaní športovci, na galavečere si však prevzali ocenenia aj dvaja zrakovo postihnutí lyžiari a to Miroslav Haraus s navádzačkou Máriou Zaťovičovou a Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou. Tradičné posezónne vyhodnotenie ankety Lyžiar roka bolo tentokrát obohatená o oslavy stého výročia organizovaného lyžovania na Slovensku. V Grandhoteli Bellevue v Hornom Smokovci sa ocenenia okrem našich aktívnych športovcov dostalo aj klubom i jednotlivcom, ktorí sa pričinili o rozvoj lyžiarskeho športu v posledných desaťročiach. Slovenská lyžiarska asociácia (SLA) pri príležitosti osláv dala vyhotoviť odznak k 100. výročiu organizovaného lyžovania, ktorý dostali všetci ocenení. (ija)
Dobrovoľní hasiči si merali sily v Tatranskej Kotline V predposlednú májovú nedeľu dobrovoľní hasiči z Tatranskej Kotliny pripravili už 39. ročník súťaže hasičských družstiev o Putovný pohár primátora mesta Vysoké Tatry , ktorá patrí medzi najstaršie na Slovensku a zároveň to bolo tretie kolo súťaže 19. ročníka Podtatranskej hasičskej ligy. V troch kategóriách sa predstavilo dvadsaťtri družstiev. V konkurencii šestnástich mužských tímov sa najviac darilo družstvu z Nižných Ružbách, ktoré zvíťazilo pred hasičmi z Gerlachova a Spišskej Soboty.
Usporiadatelia obsadili desiate miesto a hasiči z Tatranskej Lomnice skončili o priečku nižšie. Medzi ženami sa najviac darilo hasičkám zo Spišskej Soboty, ktorým patrí aj priebežné prvenstvo v tohtoročnej súťaži. Druhé miesto si vybojovali zástupkyne obce Spišské Bystré a tretie skončilo družstvo zo Šuňavy. V kategórii dorasteniek dorazili na súťaž len tri tímy a ocenenie i body do celkovej súťaže si podelili v poradí Hranovnica, Vikartovce a Stráže. „Prialo nám počasie, súťaž sme absolvo-
vali bez zranení, takže sme spokojní. Verím, že keby deň pred nami nebola súťaž v Teplici, prišlo by aj viac družstiev. Ale aj napriek tomu to malo vysokú úroveň,“ konštatoval Ján Bogačík, zástupca usporiadateľského Dobrovoľného hasičského zboru v Tatranskej Kotline. Hasiči z najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier však nezaháľali ani uplynulý víkend a zúčastnili sa súťaže v Spišskom Štiavniku, kde v konkurencii štyridsiatichtroch tímov obsadili pekné desiate miesto. (ija)
14
TD 11/2013
Šport
Víťazom Jarnej klasiky sa stal Slovák Marek Čanecký Podobne ako posledné dva roky, aj tentokrát Urban dal zabrať účastníkom pretekov Jarná klasika. Chladné počasie sa odzrkadlilo aj na počte štartujúcich. Na trať ich vyrazilo osemdesiat, no cieľovou páskou ich prešlo o desať menej. Napriek tomu organizátori aj tento raz môžu konštatovať, že preteky sa zaobišli bez zásahov záchranárov. „Ak by bolo o pár stupňov teplejšie, bolo by to pre cyklistické preteky ideálne počasie. Jarná klasika preverí pretekárov a odhalí, ako sú pred sezónou pripravení. Najmä posledné stúpanie na Hrebienok nezvláda každý pretekár,“ zhodnotil František Pitko z OZ Tatry tour. Počas 118-kilometrovej trate sa od peletónu odtrhla päťčlenná skupina, ktorá udávala
tempo. Bol v nej aj minuloročný víťaz Maďar Gábor Fejes, dva defekty však urobili svoje a do cieľa prišiel až na piatom mieste. O prvenstvo bojovali Slováci Marek Čanecký a Tomáš Harag. O víťazovi sa rozhodlo zhruba dva kilometre pred cieľom, napokon mal väčšiu radosť prvý z dvojice menovaných. „Milým prekvapením bol ešte ani nie osemnásťročný Harag, ktorý predviedol skvelý výkon a črtá sa ako nový cyklistický talent. Mohol by byť prísľubom do budúcna,“ konštatoval Pitko. Tretí do cieľa prišiel Poliak Michal Kasperek. Medzi ženami sa najviac darilo Slovenke Tatiane Jasekovej pred dvoma poľskými reprezentantkami Beatou Kalemba a Karolinou Kruszynskou. Ďalší cyklistický sviatok nás
čaká už 27. júla, kedy sa uskutočnia preteky okolo Vysokých
Tatier – Tatry tour po desiatykrát. (ija)
Jarná klasika patrí medzi prvé náročné cyklistické preteky na Slovensku. Foto: ija
Tatranci prišli z východu so šesťgólovým kanárom Veľké Revištia - Vysoké Tatry 6:0 (0:0) Tatranci po dôležitom víťazstve v minulom kole cestovali na pôdu Veľkých Revíšť, nad ktorými na domácej pôde vyhrali v jeseni 5:1. Ani vo sne by ich vtedy nenapadlo, že pri Zemplínskej šírave na nich čaká debakel a dostanú šesť gólov a to za tridsaťtri minút. Prvý polčas sa hral pomerne vyrovnaný boj, aj keď domáci boli častejšie pri lopte, jasnú gólovú príležitosť si nevypracovali. Už v 1. min. sa pekne uvoľnil hrdina nasledujúcich chvíľ Horňák, ale jeho prudká strela po zemi išla vedľa. V 7. min. urobil slalom medzi obrancami súpera Maťaš, ale jeho „obaľovačka“ išla tesne vedľa. V 30. min. po centri Šefca, loptu „lízol“ hlavou Dulovič, ale ani za ním stojaci Ojirogbe loptu nedostal do siete. Druhý polčas začali lepšie Tatranci, ktorí v 49. min. mali možnosť Alžbetkinom, ktorý z 18 m prudko vystrelil pod brvno, ale domáci brankár loptu vyrazil na roh. Po jeho zahraní sa lopta v 16-tke dostala ku Borzovi, ale ten ju zle spracoval a po jej odskočení bolo po šanci. V 53. min. mali domáci možnosť, kedy Horňákovu hlavičku s námahou vyrazil brankár Dupkala
na roh. V 56.min.kopali domáci rohový kop, vzadu ostal nekrytý Smoľák a nikým neatakovaný dal hlavou prvý gól. Hostí tento zbytočný gól nezlomil, a chceli vyrovnať stav zápasu. Otvorili hru a na to domáci čakali, pretože začali poľahky vnikať do otvorenej obrany Tatrancov a v 60. min. a 61. min. im strelecky disponovaný Horňák dal „ďalšie klince do rakvy“ a za päť minút zmenil priebeh zápasu o 180 stupňov. Hostia sa ešte nevzdávali, pretože v 67. min. tvrdo z 25 m vystrelil Borza, ale domáci brankár loptu vyrazil iba pred seba, no nikto z hostí tam nebol. Nasledujúce minúty sa niesli opäť v streleckom koncerte Horňáka, ktorý najskôr v 75. min. po samostatnom úniku, v 81. min. hlavou a konečne v 88. min. opäť po samostatnom úniku sám porazil Tatrancov. Ešte v 84. min. mohol dať čestný úspech hostí Dulovič, ale jeho prudká strela z 25 m išla tesne vedľa. Škoda tejto trpkej prehry, ktorá nemusela byť, keby... Ale to je otázka už asi pre novú sezónu. Góly: 60., 62., 75., 81. a 88. Š. Horňák, 57. Smoľák. ŽK: Nemčko (Vysoké Tatry).Pred štyristo divákmi rozhodoval Čech Špirek.
Vysoké Tatry - Vyšné Opátske 1:0 (0:0) Po minulotýždňovom úspešnom rezultáte z ihriska Barce, kde po veľmi dobrom výkone si odviezli Tatranci zaslúžený bod, sa v dôležitom zápase „popasovali“ s ďalším košickým mužstvom z Vyšného Opátskeho. Od úvodu stretnutia si uvedomovali nutnosť získať v tomto zápase plný bodový zisk a to im zo začiatku zväzovalo nohy, pretože dobré príležitosti na ohrozenie brány súpera nevyužívali. Už v 3. min. po Maťašovom vysunutí vystrelil z 18 m „obaľovačku“ Haničák, ale loptu vyrazil brankár hostí Vojtaška na roh. Následné minúty sa niesli v opatrníckom duchu, mužstvá sa „oťukávali“ a zisťovali súperove silné stránky. V 12. min.sa hostia osmelili, podnikli protiútok, po ktorom Macák nebezpečne vystrelil, ale Hajovský loptu vyrazil na roh. V 18. min. Maťaš tvrdou strelou ohrozil bránu Vojtaška, gól z toho nebol. V 21. min. zacentroval na zadnú tyč loptu Šefc, ale nikto ju nezasiahol. V 30. min. hostia po rohovom kope mali možnosť Turczykom, ale jeho hlavička, podobne ako o 5. min. neskôr aj Šostákova, bránu netrafila.
V druhom polčase sa domáci hráči zdravo „vyhecovali“ a od jeho začiatku výraznejšie „podkurovali“ obrane hostí. V 55. min. po rohu sa k odrazenej lopte dostal Haničák, vystrelil na bránu, loptu ešte tečoval hlavou Palguta, ale pozorný Vojtaško šancu zlikvidoval. O minútu neskôr tvrdo po zemi „vypálil“ Maťaš, ale nebol úspešný. V 58. min. išiel sám na brankára Palguta, ale jeho strelu po zemi opäť chytil brankár hostí Vojtaško. V 65. min. mali výbornú príležitosť priameho kopu z 18 m domáci hráči. Realizátorom bol Alžbetkin, ktorý tvrdo vystrelil ponad múr, ale lopta išla „centimetre“ vedľa. Domáci mali stály tlak, ale gól sa im nedarilo dosiahnuť. Dočkali sa v 81. min. po rohovom kope, keď sa k odrazenej lopte dostal Haničák a tvrdou falšovanou strelou z 18 m rozvlnil sieť za bezmocným Vojtaškom. V 85. min. nebezpečne vystrelil po zemi aj Alžbetkin, no Vojtaško to vyrazil na roh. V závere zápasu si už súperi žiadnu možnosť nevypracovali a tak po záverečnom hvizde si šťastný Tatranci pripísali konečne po 9. zápase víťazstvo. Gól: 72. Haničák. ŽK: Borza, Palguta, Ojirogbe – Šosták. Pre stovkou divákov rozhodoval Bochnovič. (dzej)
Infoservis
TD 11/2013
„Nech sa nám srdce nermúti a nestrachuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!“ (Jn. 14, 1-2) 11. mája 2013 Ladislav Dolinka, môj milovaný manžel a drahý ocko, prekročil prah domu svojho Otca, nášho Boha. Našiel otvorenú náruč, v ktorej sú zhojené všetky bolestia slzy. Vošiel do RADOSTI ŽIVOTA, ktorá mu už nikdy nebude odňatá. Všetkým, ktorí cítia bolesť nad stratou milovaného Ladislava, vyslovujem úprimné ďakujem. Prosím, zotrime si slzy a poďme žiť odkaz, ktorý nám on zanechal svojím životom. Aj my sa vložme do služby spoločenstvu, v ktorom žijeme. Nikto nie je taký chudobný, aby nemal čo darovať. Ponúknime prácu svojich rúk, svoj čas, schopnosti, nadanie, spev, úsmev, prijatie tých, ktorí sú okolo nás... Poslúžme darmi, ktoré sme dostali. Prispejme k tomu, aby naše mesto ožilo vo vzťahoch vďaka našim drobným skutkom! Tým naplníme odkaz jeho lásky k nám všetkým. „Radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy!“ (Ž 30, 12-13) Elena Dolinková
Pozvanie na Služby Božie s Večerou Pánovou V nedeľu 2. júna 2013 so začiatkom o 10.00 sa v Tatranskej Lomnici v evanjelickom a.v. kostole uskutočnia služby Božie s Večerou Pánovu. Zúčastnia sa ich bratia a sestry z partnerských cirkevných zborov z Almen (Holandsko) a Cossebaude (Nemecko), ktorí do Vysokých Tatier zavítajú opäť po troch rokoch. V roku 2010 vtedy na službách Božích kázal dnes už zosnulý br. farár doc. ThDr. Ján Grešo z Bratislavy, keď si náš domáci zbor pripomínal 60. výročie svojho vzniku. V roku 2011 zástupcovia Evanjelického a.v. cirkevného zboru vo Vysokých Tatrách navštívili Holandsko a v roku 2012 o takomto čase sa konala návšteva partnerského zboru v Cossebaude. Na týchto stretnutiach prežívame nezabudnuteľné okamihy spolu s našimi bratmi a
sestrami, s ktorými udržiavame pravidelný kontakt už od roku 2001. Témou najbližšieho stretnutia bude „Večera Pánova“, nakoľko sme ju za tie roky ešte spolu neslávili. Tešíme sa na tieto spoločné chvíle, ktoré spolu strávime na prelome mesiacov máj a jún pri poznávaní našich hôr, ale aj okolia a na spoločných bohoslužbách. Našich členov, priateľov a priaznivcov v bratskej láske pozývame na toto výročné stretnutie. Taktiež všetkých účastníkov po službách Božích pozývame na spoločný obed do Tatranskej Lesnej do Detského raja. Tešíme sa na Vás! Na to, že aj Vy obohatíte nedeľné chrámové spoločenstvo v malebnom kostolíku pod Lomnickým štítom. Mgr. Pavel Kušnír, evanjelický farár
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
VÝLUKA Vážení cestujúci ! V dňoch 28.-30.mája 2013 v čase 7,50 – 15,30 hod. budú ŽSR vykonávať výluku traťovej koľaje medzi stanicami Štrbské Pleso - Štrba Z tohto dôvodu budú v uvedenom čase všetky vlaky nahradené autobusovou dopravou Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Autobusy budú pristavené: - Štrba - pri železničnej stanici - Tatranský Lieskovec - na hlavnej ceste /cca 100 m od železničnej zastávky/ - Štrbské Pleso - pri železničnej stanici /stanovište SAD/ Cestujúcich prosíme, aby zvýšili pozornosť a pri cestovaní sa riadili pokynmi zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a ŽSR. Za porozumenie ďakujeme.
15
Mestská polícia radí Zásady zabezpečenia bytu pred odjazdom na dovolenku Prázdninové mesiace nie sú v súvislosti s krádežami v bytoch nijako výnimočné. Obyčajne nedochádza k ich výraznému nárastu. No pri zabezpečení vlastného majetku je nutné byť vždy opatrný! Preto pred odjazdom na dovolenku dodržujte nasledujúce rady: l zabezpečte si byt kvalitnou zámkovou technikou – bezpečnostnými dverami; l nezaťahujte rolety a žalúzie; l upozornite rodinu alebo dobrých susedov, kedy budete odcestovaní, aby si počas vašej dovolenky viac všímali váš byt; l zabezpečte si vyberanie pošty zo schránky priateľom alebo susedom, alebo si ju počas vašej neprítomnosti nechajte odkladať na pošte; l snažte sa vytvoriť zdanie, že v byte niekto je. Na to poslúžia elektronické zariadenia, ktoré sa v určitých časových intervaloch zapínajú nezávisle na vašej prítomnosti (svetlo, televízia, rozhlas a pod...); l cennejšie veci si uschovajte u niekoho z rodiny alebo v bankových schránkach; l snažte sa, aby o vašej neprítomnosti vedelo čo najmenej ľudí (okoliu sa môžete pochváliť až po návrate); l v prípade, že vlastníte telefón so záznamníkom, nenechávajte na ňom odkaz o svojom odjazde na dovolenku; l neoznamujte svoje úmysly odcestovať z domu na soc. sieťach. Veľa ľudí si myslí, že im zlodeji nemajú čo ukradnúť, pretože vo svojom bežne zariadenom byte nemajú nič cenné. Takýmto nezodpovedným prístupom k ochrane svojho majetku automaticky podceňujú nebezpečenstvo a neuvedomujú si, že sa dopúšťajú veľkej chyby. Vlámanie vždy narušuje súkromie a spôsobuje škody, a to nielen na
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Pôžičky bez ručiteľa od 300 eur do 6000 eur /33 000 eur/ zamestnaným, dôchodcom, živnostníkom, s. r. o. Volajte: 0905855893, 0902444796, e-mail:
[email protected] n Prijmem zdr. sestru do prac. pomeru na nešt. kardiologickú ambulanciu v KK. Tel.: v prac. dobe 052/4523671 alebo 0905 216 183.
majetku. Majme preto na mysli, že do určitej miery sme za svoj majetok sami zodpovední – lebo príležitosť robí zlodeja! Nerátajte s tým, že aj zlodeji dovolenkujú!
Sezónne práce, brigády v zahraničí Blíži sa čas letných brigád a sprostredkovateľské agentúry v tomto období finišujú s výberom pracovníkov na brigády v zahraničí. Najmä mladí a neskúsení ľudia veľmi často doplatia na neseriózny prístup niektorých zamestnávateľov a neraz sa stanú obeťami podvodu, sexuálneho zneužívania a obchodu s ľuďmi. Preto upozorňujeme záujemcov o brigády v zahraničí, aby boli mimoriadne opatrní. Je veľmi ťažké predvídať všetky rizikové situácie, v ktorých sa môžete ocitnúť. V cudzine je človek vždy zraniteľnejší ako doma, čo obchodníci s ľuďmi veľmi dobre vedia a využívajú. Niekedy sa, i napriek dokonalej príprave, ocitnete v núdzi. Pred odchodom si zistite všetky dôležité čísla v mieste pôsobenia, napr. na políciu, veľvyslanectvo, konzulát a v prípade potreby ich neváhajte kontaktovať. Veľa dôležitých informácií nájdete napríklad na internetovej stránke Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) www.iom.sk, e-mail:
[email protected] alebo Ministerstva zahraničných vecí SR www.mzv. sk, e-mail:
[email protected]. Prajeme všetkým, ktorí vycestujú za brigádou do zahraničia, ničím nerušený pobyt a šťastný návrat domov! Bezplatná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi: 0800 800 818. Jozef Štefaňák, zástupca náčelníka MsP Vysoké Tatry
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail:
[email protected]). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (
[email protected]). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, e-mail:
[email protected], www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 11/2013
Kalendár podujatí
