V hokejovom Tren íne otvorili adové krá ovstvo Vo ve kom šou štýle, za ú asti predstavite ov mesta, hostí z hudobnej, moderátorskej a športovej brandže slávnostne otvorili v Tren íne prvú mobilnú verejnú adovú plochu v historickom centre, na Štúrovom námestí.
Otvorenie adovej plochy nadviazalo na jedno historické výro ie - práve pred 43 rokmi, presne 9. októbra 1960, bol v bašte hokeja - v Tren íne otvorený prvý hokejový štadión, tiež bez strechy. Moderná mobilná adová plocha s rozmerom 320 metrov štvorcových je netradi ného, elipsovitého tvaru, v strede ktorého dominuje socha známeho tren ianskeho vodníka Valentína. Vzh adom na predpokladaný ve ký záujem kor uliarov i dennú celkovú kapacitu plochy, ktorá je 1080 osôb, je upravený režim kor u ovania. Naraz sa môže na adovej ploche kor u ova až 60 detí a dospelých, ktorí sa budú strieda v 25 minútových intervaloch. Okrem možnosti zakor u ova si v historickom centre mesta ponúka mobilná adová atrakcia aj alšie služby - poži ov u kor ú , zmluvne sú zabezpe ené mobilné toalety pri bývalom letnom kine a v blízkej reštaurácii. Zaujímavou bude aj možnos no ného kor u ovania, ktoré bude zorganizované viackrát v priebehu sprístupnenia adovej plochy. Pri výrobe adovej plochy pomohla sama príroda, nielen vodnou prikrývkou ale aj dostato ne nízkou teplotou. Na výrobe adovej plochy pracovalo 15 udí po dobu 3 týžd ov, pri om spotrebovali takmer 3 tony železa a 18 kubíkov vody. adovú plochu môžu využíva všetci záujemcovia zdarma. Otvorená bude denne od 10,00 h do 22.00 h. Predpokladaná doba fungovania adovej plochy je do februára 2004. Zástupcovia mesta už teraz predpokladajú ú as prevyšujúcu kapacitu adovej plochy, a tak návratnos vložených prostriedkov vo forme verejnej služby bude pod a slov tla ového tajomníka kancelárie primátora S. Bejdu ahko obhájite ná. adovú plochu mesto zabezpe ilo z vlastných zdrojov, pri om bude evidovaná v majetku mesta a v budúcnosti predpokladajú jej využitie aj v iných mestských astiach. (r) Vynovili vývarov u v Dome humanity V Dome humanity Slovenského erveného kríža slávnostne otvorili d a 12. decembra 2003 novozrekonštruovanú vývarov u. Vývarov a v Dome humanity pripravovala stravu pre dôchodcov v domácnostiach a klientov zariadenia opatrovate skej služby, výdaj obedov do obedárov i priamo v jedálni. Pred rekonštrukciou tu mohli z kapacitných dôvodov pripravi priemerne iba 55 obedov denne. Pôvodné zariadenie kuchyne pochádza ešte z roku 1978, kedy tu bola materská škola. Po rekonštrukcii a výmene starého opotrebovaného zariadenia kuchyne sa nielen mohli zvýši po ty pripravených jedál o 36 percent, ale zlepšili sa i hygienické podmienky pre prípravu stravy i samotná kvalita pripravovanej stravy, znížila sa poruchovos kuchynského vybavenia. Do kuchyne pribudol nový kombinovaný sporák, nerezová elektrická smažiaca panvica, umýva ka riadu, pracovné stoly, digestory a iné, pre chod kuchyne nevyhnutné sú asti. Financie na rekonštrukciu zastaralého zariadenia získal ervený kríž od spolo nosti Kraft Foods z projektu Kraft Cares. Na slávnostnom otvorení novej vývarovne symbolický šek so sumou 550 tisíc korún odovzdala zástupky a firmy Jana Lošáková riadite ke Domu humanity S K v Tren íne Jane Koppiovej, ktorá pri tejto príležitosti
povedala: „Bez tejto pomoci by sme museli vývarov u zruši , lebo ve ká as zariadenia, bola vzh adom na svoj vek nefunk ná.“ Dom humanity S K je sociálnym zariadením, v ktorom je domov dôchodcov, dom sociálnych služieb a zariadenie pre osamelých rodi ov. Jeho kapa- cita je 32 postelí v jedno, dvoj a trojlôžkových izbách. Pre svojich obyvate ov poskytuje toto zariadenie celoro ný pobyt. V sú asnosti tu žije 31 osôb, z toho aj dve školopovinné deti. Poskytuje okrem jedla u om v núdzi a naliehavej tiesni aj pranie a žehlenie bielizne, krátkodobú i dlhodobú opatrovate skú službu a zabezpe uje aj rôzne kultúrne aktivity. (r) Verejné osvetlenie aká modernizácia Mesto Tren ín oznamuje, že od 1.1. 2004 bude zabezpe ova prevádzku, rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu verejného osvetlenia a cestnej svetelnej signalizácie spolo nos SIEMENS, s.r.o. Bratislava. Z tohto dôvodu bude zriadená špeciálna telefónna linka pre nahlasovanie porúch na verejnom osvetlení a cestnej svetelnej signalizácii. Telefónne íslo pre oblas Tren ína: 032/64 00 894 - 6. Mestská polícia upozor uje MsP vyzýva ob anov - používate ov zábavnej pyrotechniky, aby po as nadchádzajúcich sviatkov bola tolerantná pri jej používaní vo i ostatným spoluob anom a túto nepoužívali v blízkosti starších osôb, matiek s malými de mi, na rôznych verejných zhromaždeniach, v blízkosti kostolov po as bohoslužieb ako aj na sídliskách medzi panelovými domami, kde dochádza k nežiadúcej rezonancii. Za pochopenie a úctu k spoluob anom akujeme. Ako každý rok, tak i teraz v ase predviano ného zhonu vás Mestská polícia upozor uje na nežiadúce javy po as nákupov, kedy býva zaznamenaný zvýšený nárast drobných krádeží a preto MsP doporu uje tzv. „desatoro“ proti zlodejom: 1. Nikdy nenoste pe aženku vidite ne (vy nieva z vrecka, kabelky, tašky)! 2.Kabelky a tašky noste zatvorené! 3. Tašky, osobné veci nenechávajte vo ne položené (na miestach k tomu neur ených a na zemi)! 4. Kabelky, tašky nenoste na chrbte, ale si ich prid žajte rukou! 5. Pri odložení osobných vecí v obchodoch požiadajte o ich ostrahu personál - nie neznámu osobu! 6. Peniaze, vä ší obnos noste pri sebe rozložený na viacerých miestach - nikdy nie s dokladmi! 7. Pri platení v obchodoch nevystavujte svoju pe aženku ostatným na obdiv! 8. Pri podozrení na vreckárov - zlodejov kontaktujte políciu, zamestnancov predajne alebo tel. . 158, 159! 9. Pri volaní poškodeného o pomoc neodvracajte hlavu a pomôžte pod a svojich možností a schopností (dnes je to niekto iný zajtra to môžete by vy)! 10. Nepútajte zbyto ne svoju pozornos (zlaté retiazky, prstene, at .) - stávate sa nevedomky vytypovanou koris ou zlodejov! Výstavy v galérii Galéria Miloša Alexandra Bazovského pripravila na celé viano né a novo-ro né obdobie dve výstavy. Pri príležitosti vydania rovnomennej monografie tu vystavuje Skupina Mikuláša Galandu. Diela Andreja Bar íka, Antona uteka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu, Milana Paštéku, Andreja Rudavského, Ivana Štub u a Pavla Tótha sú zo súkromných zbierok a zbierok galérií v Bratislave, Žiline, Tren íne, Dolnom Kubíne a Martine. Záštitu nad výstavou prevzal prezident republiky R. Schuster a minister kultúry R. Chmel. Skupina Mikuláša Galandu sa zapísala v rokoch 1957 - 1969 do histórie moderného slovenského výtvarného umenia ako skupina umeleckých rebelantov, ktorá však vedome nadviazala aj na tradície h adania domácej i európskej moderny. Vo svojich dielach rozpracovávali nieko ko podstatných tém spojených s úzkostným prežívaním udského bytia. V spolupráci so Združením keramikárov Slovenska pripravila Galéria M.A. Bazovského aj alšiu výstavu pod názvom Slovenská keramika dnes. Obe výstavy si môžete pozrie v GMAB do 1. februára 2003. (r) Útulok pre psov na novom mieste Ako sa hovorí vyspelos udskej society sa meria aj pod a toho ako sa vie postara o bezbranných. I ke táto myšlienka je myslená skôr na udských jedincov, osamelých, opustených, chorých, dá sa však aplikova aj na zvieratá. Ve aj tie asto udia opúš ajú, zanedbávajú. V tomto predviano nom ase, ke sa odvšadia valí na nás záplava charity, sme otvorenejší aspo vypo u si, ak už nie pochopi a prija , aj iné ako happyendové príbehy a osudy.
Mesto Tren ín má už nieko ko rokov zriadenú karanténnu stanicu - útulok pre psov. Nové prírastky sem prinášajú hlavne udia, ktorí opustených psíkov bu niekde našli bezprizorne sa potulova , alebo sami sa nevládzu i nemôžu z rôznych dôvodov o nich stara . Práve tu je na mieste upozorni všetkých obmäk ených rodi ov, ktorí prikývli a s úbili živý dar ek pod strom ek, aby si zvážili všetky možnosti a podmienky chovania psíka najmä v bytoch. Po sviatkoch a zvláš po skon ení prázdnin, viano ných, ale asto aj letných, nie je výnimo ný nález psíka i dokonca šteniatok vyhodených pri kontajneroch ako nepotrebná a zavadzajúca hra ka, ktorá už stratila punc novosti a atraktivity. Zriedkavo sem privedú psíkov mestskí policajti, sú to však skôr zatúlaní ako túlaví. Mesto Tren ín, pod a slov Ing. Františka Klemana, povereného riadením Mestského hospodárstva Tren ín, m.p.o., nemá problém s túlavými psami a mestská polícia ani nezabezpe uje odchyt takýchto štvornohých tulákov. V ase našej návštevy za iatkom decembra v stanici prebývalo 44 psíkov, z toho viac ako polovica šteniatok. Psy tu majú zabezpe enú celodennú starostlivos , každý týžde ich prehliada veterinárny lekár. I ke je útulok pres ahovaný už od za iatku leta, z priestorov na ulici . Stárka do novej lokality, aj pre znalca Tren ína je problém vypátra jeho nove umiestnenie. Oficiálne sa nachádza na Brnianskej ulici, no cesta k nemu nie je doteraz vyzna ená žiadnymi naviga nými tabu ami. Stanica je situovaná pri vjazde na bývalú, v sú asnosti uzatvorenú, skládku odpadu, kam sa dostanete po Zlatovskej ulici až na jej samom konci odbo íte do ava. Druhou možnos ou je odbo i na výpadovke z mesta smerom na Bratislavu, za dia ni ným privádza om opä do ava. K útulku vás dovedie cesta výdatne lemovaná haldami odpadu, ktorý sa neporiadni ob ania neob ažujú odovzda v Zbernom dvore na Zlatovskej ceste. Ak chcete obdarova opustených psíkov nielen v období Vianoc, v útulku by privítali pomoc najmä s krmivom granule. A najradšej by boli, keby psíkovia našli niekde na tomto kúsku sveta svoj nový domov. Psíkov dostanete ošetrených, zdravých a samozrejme zdarma. Ak máte záujem o psíka z tren ianskeho útulku, alebo chcete pomôc , volajte na tel. íslo: 6583092, v ase od 7.00 do 15.00 h. ( s) Tvorcovia úspechu folklórneho súboru Družba prijatí viceprimátorom Preslávili tren iansky folklór lovek odjakživa túžil po kráse. Sved ia o tom archeologické nálezy spred tisícro í i storo í. Sú to nielen rôzne ozdobné predmety, i už brošne, spony, náramky, náhrdelníky, prstene, ale aj najstaršie nálezy hudobných predmetov. Lebo hudba a spev patria k životu a naši predkovia dokonca verili, že hudba pomáha loveku ži a preži . Obe hudobné zložky a k tomu ešte tanec sprevádzajú loveka od narodenia až po hrob.
Nuž a to bolo aj dôvodom k tomu, aby sme do obradnej siene pozvali zaslúžilých lenov FS Družba pri príležitosti i už prežitých minuloro ných alebo tohtoro ného jubilea, aby sme im vzdali úctu s ve kým U práve pre ich spolo enský, umelecký i osobný prínos. Pozvanie prijal Miroslav Popelár, ktorý je zakladajúcim lenom súboru pomenovaného pod a nábytkárskej firmy, kde pracoval a pri ktorej v roku 1954 vznikol - DRUŽBA. Spolu s h stkou nadšencov - zamestnancov firmy dali dohromady kolektív, ktorého ambície aleko prerástli pôvodný zámer a tak bol položený základ pre existenciu jedného z najúspešnejších a najvýraznejších FS na Slovensku i v bývalom eskoslovensku. Po útlme nábytkárskeho závodu bol súbor nútený h ada si nových zria ovate ov a tak sa dostal postupne pod krídla nášho mesta Tren ín a vo farbách Mestského kultúrneho strediska reprezentoval Tren ín po celom svete viac ako 15 rokov. Miroslav Popelár alebo ako ho lenovia súboru familiárne nazývajú „ujo“ bol pri týchto zmenách jednou z hlavných osobností a ako hospodár súboru bol sú asne aj garantom jeho materiálnej a ekonomickej prosperity, ím prispel k nepretržitej kontinuite innosti a umeleckého vývoja súboru. On sám bol lenom a funkcionárom súboru nepretržite viac ako 35 rokov z doterajšej 49-ro nej histórie Družby. V sú asnosti stále patrí k aktívnym lenom ob ianskeho združenia Družba a Seniorklubu Družba. Jeho prijatie sa uskuto nilo aj z dôvodu jeho dov šených 75 narodenín. Druhou významnou osobnos ou je Bohuslav Žit an. lenom súboru Družba bol od roku 1964, do roku 1980 ako tane ník a od roku 1974 aj jeho organiza ný vedúci. Jeho organiza né schopnosti sa neobmedzovali iba na materskú pôdu. V aka nim pôsobil v programových radách najvýznamnejších i menej významných slovenských folklórnych festivalov - Východná, Myjava, Mníchova Lehota. Bol taktiež autorom viacerých festivalových programov. Je len ve mi ažko uverite né, že pod jeho vedením súbor navštívil okrem Antarktídy všetky svetadiely. Obzvláš v dnešnej zložitej dobe je jeho organiza ný a manažérsky prístup nezastupite ný. B. Žit an je zárove spoluzakladate om Seniorklubu Družba. Trojicu výnimo ných udí uzavrel Jaroslav Mikolášek. Hoci prvé tane né kroky absolvoval v rokoch 1956-1960 pod vedením profesorky Kubalovej v TREN ANE, od roku 1960 sa upísal Družbe. Najskôr ako tane ník až do roku 1973, pri om od roku 1961 viedol celú tane nú zložku. Od roku 1974 až doposia pôsobí ako umelecký vedúci a choreograf súboru. Ako diplomovaný choreograf vytvoril pre Družbu a aj iné súbory spolu 45 choreografií. Základom pre spracovanie mu bol vä šinou vlastný výskum v tren ianskom regióne bohatom na folklórne tradície. Ne udo, ve odbornú spôsobilos pre túto umeleckú a vysoko kreatívnu innos získal štúdiom pod vedením prof. Štefana Nosála, Dr. Klimenta Ondrejku a iných. Môže sa pochváli celým radom ocenení na vrcholných celoštátnych i zahrani ných sú ažných podujatiach, získal napríklad Cenu Folklórnej únie Slovenska za scénické stvárnenie tane ného obrázku z Kubry v roku 2000 pod názvom Salatové hody alebo prvé miesto a zlatú plaketu za štylizovaný folklór na medzinárodnom festivale v talianskom Gorizzi. Je tiež spoluzakladate om Seniorklubu Družba. Slávnostné prijatie viceprimátorom mesta Ing. Jánom Krátkym na pôde mesta Tren ín bolo sú asne aj avízom blížiacich sa osláv 50. výro ia vzniku súboru DRUŽBA a 5. výro ia vzniku SENIORKLUBU Družba. Uskuto nilo sa však najmä preto, lebo ich život je nerozlu ne spojený s históriou a najvýraznejšími úspechmi týchto umeleckých zoskupení, vynikajúcich reprezentantov mesta Tren ín nielen v rodnej zemi, ale aj všade na svete. Bc. Elena Gabajová, ZPOZ Návraty k myšlienkam vzniku silvestrovských stretnutí na Javorine Na prelome rokov 2003-2004 sa po dvanásty krát uskuto ní - dnes už môžeme poveda tradi né Silvestrovské stretnutie na Javorine. Iniciátormi boli predsedovia eskej a slovenskej Spolo nosti pre trvalo udržate ný život Ing. Josef Vavroušek a RNDr. Mikuláš Huba, vtedy ešte jednej, eskoslovenskej STUŽky, ako sme ju dôverne volali. Realizátormi sa stali regionálne pobo ky Bílé Karpaty z Uherského Hradiš a a Biele Karpaty z Tren ína. Pôvodnou myšlienkou bol neformálny protipól stretnutí k jarno-letným pracovným Bielokarpatským konferenciám. Rozdelenie eskoslovenska však dalo zimným stretnutiam omnoho hlbší zmysel. Protiklad pohodlnosti a ahostajnosti nútil udí od Ašu až po iernu nad Tisou rôznej vekovej i vzdelanostnej úrovne za podpory zahrani ných hostí zú ast ova sa každoro ne 30. decembra 17 km pochodu hrebe om Bielych Karpát a párkrát prekro i prírodou nevytvorenú hranicu. Rovnako zú astni sa 31. decembra za po etnej podpory okolitého miestneho obyvate stva silvestrovského výstupu k symbolu bratstva echov a Slovákov na vrchol Javoriny a zaspieva si „neroztrhnutú“ hymnu a ve er spáli symbolickú hranicu. No nielen to. Stretnutia inšpirovali k celoro nej práci v spolo ných cezhrani ných projektoch, ktoré vyústili v roku 2000 - podpísaním zakladate skej zmluvy opä na Javorine - aj k vytvoreniu Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty. Vstupom oboch susedov do Európskej únie sa z ob asne budovanej a rušenej hranice stane opä hranica vnútorná. Má zmysel pokra ova v zimných javorinských stretnutiach? História nás neustále u í, že má. „Strážcami“ stretnutí sa stanú obetaví domáci z výboru javorinských slávností. A tak sa kruh uzaviera - stretnutia sa stanú protipólom letných pomaly dvestoro ných javorinských slávností a veci života sa správne navracajú do rúk miestnych udí. To však neznamená, že udia od Ašu po iernu nad Tisou i „zahrani ní“ hostia z Európy nie sú na alej vítaní. Program 12. esko-slovenského Silvestra 2003/04 30. 12. 2003 - 9.00 h: tradi ný turistický prechod hrani ného hrebe a Bielych Karpát zo Starého Hrozenkova do Strání - 17.00: Posedenie s koštovkou vína 31. 12. 2003
- 13.00 h: Stretnutie pri hrani nom kameni echov a Slovákov na Ve kej Javorine - 18.30 h: Spolo enský ve er v Strání s vystúpením eských a slovenských udových umelcov - 24.00 h: Stretnutie pri vatre (námestie v Strání) Kontaktná adresa: Region Bílé Kar-paty, Hanáková Kate ina, Nám. Míru 64, 76001, Zlín, tel. +420 577 630 432, email:
[email protected] Dagmar Lišková V základnej škole na Kubranskej ceste . Snažia sa o integráciu sluchovo postihnutých detí medzi ostatné. Areál Základnej školy, Kubranská cesta, Tren ín nájdete v prímestskej asti Kubra. Relatívna vzdialenos od centra mestského ruchu je pre život školy prednos ou. Roz ahlé plochy okolo budov školy a školskej jedálne poskytujú priestor pre športovanie, upravené parkové asti pre hry detí po as prestávok alebo v školskom klube, pod roz ahlými korunami stromov sa asto konajú vyu ovacie hodiny. Malebné prostredie oven ené Strážovskými vrchmi je priam ideálnym prostredím pre vzdelávanie, sp a najprísnejšie estetické a zdravotné kritériá. Základná škola, Kubranská cesta, Tren ín patrí k školským zariadeniam mesta Tren ín. Po as svojej 43-ro nej existencie položila základ na ceste za vzdelaním a profesiou stovkám žiakov. Posledné desa ro ie sa škola vyprofilovala troma základnými smermi: - klasickou formou sa vzdeláva vä šina žiakov školy, pri om na 1. stupni pracujeme pod a u ebného variantu s rozšíreným vyu ovaním výtvarnej výchovy. Tvorivé vyu ovanie sa odrazilo v podobe ví azstiev v rámci krajských, národných i medzinárodných projektov. Priestory školy sa zmenili na galériu, ktorá osloví každého návštevníka, rodi ov nap a pýchou a deti vedie k radosti z tvorivej innosti, - žiakom so špecifickými poruchami vzdelávania - sluchovo postihnutým - patrí výuka v špeciálnych triedach, vyu ovanie prebieha v surdopedických triedach pod vedením kvalifikovaných pedagógov a vychovávate ov. Tí, okrem služieb smerom k žiakom poskytujú informácie, vykonávajú špeciálnu diagnostiku sluchovo postihnutých detí, poskytujú poradenskú innos pre celý okres. Najvýraznejším výsledkom pôsobenia odborníkov je integrácia sluchovo postihnutých žiakov medzi zdravú populáciu žiakov. - alternatívne vzdelávanie pod a Projektu ERIN - edukácia a rozvoj intelektuálne nadaných - autorky PhDr. Jolany Laznibatovej, CSc. V 18 slovenských mestách sa uskuto uje táto alternatívna forma vzdelávania detí s nadaním osvojova si osobitnými vyu ovacími metódami a postupmi rýchlejšie a hlbšie vedomosti. Naša škola sa pripojila k tomuto projektu v školskom roku 2001/2002. V sú asnom období deti pracujú v troch ro níkoch, pripravujeme otvorenie štvrtého ro níka. - na 2. stupni vyu ujeme pod a 2. variantu s rozširujúcim predmetom informatika, vyu ovanie cudzích jazykov sa uskuto uje od 3. ro níka, v triedach ERIN od 1. ro níka. V školskom roku 2003/2004 vzdelávanie 327 žiakov v 17 triedach a výchovnú innos v 4 oddeleniach školského klubu zabezpe uje 29 kvalifikovaných pedagogických pracovníkov vrátane školského psychológa a špeciálneho pedagóga. Škola využíva k nap aniu výchovno-vzdelávacích cie ov odborné u ebne chémie, fyziky, hudobnej výchovy, technickej výchovy, špeciálnej prípravy diev at, telocvi u, u eb u informatiky vybavenú zatia 8 po íta mi využívame i v popolud ajšom ase na mimo-vyu ovacie aktivity a prístup k internetu. Výsledky v športových aktivitách sved ia o ob úbenosti a cie avedomej práci u ite ov - v súbojoch žiakov v cezpo nom behu Memoriál A. Hackenberga sa naši žiaci ocitajú na stup och ví azov. V školskej telocvi ni trénujú badmintonisti nielen z našej školy, spomedzi nich sú niektorí majstrami Slovenska. K najaktívnejším patrí stolnotenisový krúžok s dlhoro nou tradíciou v našej obci, kde sa prostredníctvom trénerov - dobrovo níkov z Klubu Kubran môžu deti venova zmysluplnému tráveniu vo ného asu. Na podporu vzdelávania a rozvoja osobnosti žiakov vytvára vedenie školy všetky podmienky pre organizovanie rôznych projektov a sú asne sa usiluje o vytvorenie predpokladov k zvyšovaniu odbornosti pedagógov ú as ou na rôznych vzdelávacích aktivitách. K nim patrí i výchova k po íta ovej gramotnosti pedagogických pracovníkov. Za úspešné možno považova výsledky dosiahnuté v projektoch Strom života, projekt na skvalitnenie sociálnych vz ahov prostredníctvom rozvoja životných zru ností: priate stvo, vydávanie školského asopisu Nonstop, innos folklórnych súborov Kubran a Kubran ek, umelecké aktivity - výtvarné, recita né, literárne, rétorická sú až, pri om sme zaznamenali nejeden úspech. Z vedomostných sú aží sa nám darí dosahova výrazné výsledky v prírodovedných olympiádach, najvýraznejšie v geografickej. Ocenení žiaci stáli na najvyšších miestach v krajskom kole. Mladší matematici dosiahli v minulom roku výrazný úspech v matematickej olympiáde, v medzinárodnom matematickom projekte Klokan sa nám podarilo umiestni sa na 15. mieste z 580 škôl. Svoje záujmy môžu žiaci rozvíja v po etných záujmových krúžkoch - z úspešných treba spomenú ob úbené krúžky v rámci klubovej innosti, alej po íta ový, šachový krúžok i lego. Na dosiahnuté výsledky sme primerane hrdí, zaväzujú pedagógov nepo avi v práci s talentami. Na pôde školy jestvujú ob ianske združenia, vynikajúco spolupracujú a iniciujú aktivity pre prospech žiakov. Podie ajú sa na zlepšení materiálneho vybavenia školy, estetizácii prostredia školského zariadenia, ve a úsilia sme vynaložili pri realizácii projektu Infovek. Vedenie ZŠ, Kubranská cesta, Tren ín umož uje všetkým záujemcom z radov rodi ov i širokej verejnosti zoznámi sa s prácou pedagógov, vychovávate ov a žiakov po as dní otvorených dverí, ktoré organizujeme dvakrát ro ne. ZŠ, Kubranská cesta v Tren íne vytvára o najprirodzenejšie prostredie pre prácu de om rôznych skupín. Táto
rôznorodos však vôbec nie je prekážkou dobrého spolunažívania detí, pedagógov a umož uje im teši sa z výsledkov spolo ných snažení. Mgr. Daniela Felgrová, riadite ka školy V skratke * Pietna spomienka na 64 umu ených obetí fašizmu sa bude kona d a 30. decembra pri pamätní ku v Dušovej doline. Podujatie pripravila Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zraz ú astníkov bude o 10 . h pred hotelom Brezina. * Do 4 januára 2004 potrvá v priestoroch Galérie naivného umenia na Mierovom námestí . 22 výstava malieb Jozefa Švikruhu pod názvom Obrazy. Výstava je otvorená denne okrem pondelka od 11. do 17. h. * Od 18. decembra je v priestoroch Tren ianskeho múzea umiestnená výstava hodín, hodiniek a hodinových strojov zo zbierok Tren ianskeho múzea. Pod názvom as plynie... * Pravidelné spolo enské stretnutie osamelých pod názvom Kontakty sa uskuto ní d a 26. decembra o 19. h v priestoroch klubu Somer Tren ín. Gymnastické matiné Už desiaty rok sa stretáva laická i odborná verejnos na otvorenej hodine v športovej gymnastike pod názvom Gymnastické matiné. Podujatie pripravili odborné trénerky TJ Mlados Peadr. I. Vachová, Ing. A. Sedlá ková a E. Ki inová s lenmi gymnastického oddielu telovýchovnej jednoty. Veková hranica lenov TJ nie je vymedzená, a tak diváci mohli sledova vystúpenia a ukážky rozohrievacích cvi ení, stre ingu, posi ovania, akrobatické zostavy i nácvik tane ných vystúpení cvi eniek od 4 do 16 rokov. Okrem ukážok vedenia gymnastického tréningu a jeho prvkov, využili organizátori stretnutie lenov oddielu a ocenili tých najlepších za ich celoro nú innos . (mk) Hviezdi ka žiarila všetkým de om Mesto Tren ín v spolupráci s TJ Mlados a AŠK Dukla pripravili podujatie pod názvom Hviezdi ka. Ur ené bolo pre deti zdravé i postihnuté mentálne i telesne. Deti potešilo divadelné predstavenie divadla Maska s názvom arodejník Abrak a drak a diváci - deti aj ich rodi ia sa spontánne zapojili do diania v hre. V druhej asti programu prišiel medzi deti Mikuláš so svojou družinou a porozdával dar eky. No a napokon nasledovala tancova ka so sú ažami a hrami. Za svoje znalosti i športové výkony si deti odniesli odmeny. Po as podujatia sa stretli rodi ia zdravotne postihnutých detí, aby sa dohodli na innosti v budúcom roku a spolo ne prispeli k skvalitneniu života všetkých detí v meste. (mk) Školáci si už vychutnávajú dni vo na Viano né prázdniny za ali 22. decembra 2003 a potrvajú do 5. januára 2004, s nástupom na vyu ovanie 7. januára 2004. Polro né prázdniny i ke netrvajú paradoxne to ko, ko ko avizujú v názve, ale iba jeden de , aj tak potešia, a to 2. februára 2004. Jarné prázdniny sú tradi ne rozdelené pod a krajov. Školáci v Tren ianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji budú prázdninova od 1. marca do 5. marca 2004 a do školy nastúpia 8. marca 2004. Zvyšok Západoslovenského kraja - Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj prázdninuje od 8. do 12. marca 2003 a východ Slovenska kraje Prešovský a Košický od 23. do 27. februára 2004. Ve kono né prázdniny sú v termíne od 8. do 13. apríla 2004, do školy sa nastupuje 14. apríla 2004 a vytúžené dvojmesa né letné prázdniny klasicky od 1. júla do 31. augusta 2004. (r) Stretnutie v jazdiarni V areáli jazdiarne v Tren íne sa 28. novembra konala akcia, ktorej hlavným zámerom bolo spropagovanie jazdy na koni a voltíž. V tomto druhu jazdeckého športu dosahovali Tren ania vždy vynikajúce výsledky v sú ažiach Slovenského pohára. Po krátkej pauze v innosti kvôli výstavbe nového areálu sa všetci lenovia oddielu stretli, venovali sa koníkom, cvi eniam a pre deti boli pripravené rôzne sú aže. Vyzdvihli a odmenili aj najaktívnejších propagátorov opatrovníkov koní. Ukážku voltížnej jazdy a cvi enia na koni s profesionálnou bravúrou predviedla najmladšia voltižérka Milka Chudá. (mk) Viete, že *... prvá zmienka o jednom z dnešných symbolov Vianoc - viano nom strom eku umiestnenom v dome je z
brémskej kroniky z roku 1570? *... osvietený viano ný strom ek sa prvýkrát spomína v kázni štrasburského farára z roku 1624? *... v slovanských krajinách sa viano ný strom ek za al objavova až za iatkom 19. storo ia? Strom eky boli spo iatku ozdobené ve mi skromne - podomácky vyrobenými ozdôbkami z papiera, slamy dreva, ovocím, svie kami a medovní kami. *... na tomto kúsku Európy sa udržiavala tradícia betlehemov? Zvyk zdobi strom eky k nám prenikol pravdepodobne z Nemecka a v mnohých chalupách našich predkov viano ný strom nestavali, ale vešali. *... stavanie jasli iek a betlehemov po as Vianoc zaviedli na našom území predovšetkým jezuiti? Za prvých predchodcov viano ných jasli iek môžeme považova jasli kové skrine a oltáre. Zvyk sa za al rozširova medzi drobnou š achtou v 18. storo í, ale koncom storo ia za ali betlehemy stava aj meštianske domácnosti. *... kres anské viano né zvyky sú vo svete rôzne, ale všetky smerujú k tomu, aby zvýraznili základné hodnoty Vianoc - pokoj rados , spolupatri nos , túžbu vzájomne sa obdarova , pri om najvä ším viano ným darom je narodený syn Boží - Ježiš Kristus. *... Štedrý de bol ukon ením pôstu a naplnený hodovaním? Štedros bola vyjadrená najmä množstvom rôznych chodov jedál. Pôvodne s týmto d om nebol spojený zvyk dáva dar eky, to mal na starosti Mikuláš. OZNAM Navrhovate , Kovohute Tren ín, s.r.o. so sídlom v Tren íne, predložil Ministerstvu životného prostredia SR pod a § 15 zákona NR SR .127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie správu o hodnotení „Zariadenie na tavenie hliníkových zliatin“, umiestnené v areáli podniku TRENS s prístupom od Kubrej. Do správy je možné nahliadnu a verejnos môže uplatni svoje námietky, pripomienky a podnety na odbore životného prostredia Mestského úradu v Tren íne, Farská 10, na 1. poschodí . dverí 125, do 20.12. 2003. V zmysle § 17 ods.2 zákona .127/1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zvolávame verejné prerokovanie vo veci „Zariadenie na tavenie hliníkových zliatin“, umiestnené v areáli podniku TRENS. Verejné prerokovanie sa uskuto ní d a 15.1. 2004 o 15,30 h v zasada ke MsÚ Tren ín, Mierové nám. 2, . dv. 101 na prvom poschodí. odbor životného prostredia a investícií MsÚ INFO TREN ÍN - informa né noviny samosprávy mesta Tren ín. Vydáva mesto Tren ín. Vychádza každých 15 dní. Ro ník V. Náklad 24 300 ks. Adresa redakcie : INFO TREN Í, Ulica knieža a Pribinu 3, 911 01 Tren ín. Tel. a fax: 032/743 52 66. Vedie redak ná rada. Výkonná šéfredaktorka: Mgr. Vlasta Hen elová. Distribúcia Anne Mari, tla . Pardon. Vydávanie registrované Okresným úradom v Tren íne, r. . A 99/06635-PT1 zo d a 1.3.1999. Nepredajné, rozširované do schránok všetkých domácností v meste Tren ín.
