UZBECKÁ REPUBLIKA
TERITORIÁLNA ANALÝZA EKONOMICKÝCH A OBCHODNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
OBSAH
2
1. Všeobecné a ekonomické informácie
3
2. Obchodovanie s Uzbekistanom a podnikanie v krajine
3
3. Perspektívne regióny pre obchodnú spoluprácu
6
4. Špecifiká zahraničného obchodu
6
5. Perspektívne sektory pre slovenských vývozcov
10
6. Obchodujeme a podnikáme v Uzbekistane
10
7. Užitočné kontakty v Uzbekistane
12
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
1. VŠEOBECNÉ A EKONOMICKÉ INFORMÁCIE Hlavné mesto: Taškent Oficiálny jazyk: uzbecký Obyvateľstvo: 30 mil. (Feb. 2016) HDP nom.: 66,73 mld. USD (dec. 2015) Inflácia: 5,6% (dec. 2015) Nezamestnanosť: 11,9% (2014) Veľké mestá: Taškent, Namangan, Andijan, Samarkand, Fergana, Qarshi Náboženstvo: islam 88%; kresťanstvo 9% Predvoľba: +998 Mena: uzbecký sum UZS (1 sum = 100 tiyin), 1 USD = 2 983 UZS Vznik štátu: 31. 8. 1991 (Uzbecká republika) ČLENSTVO UZ V MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÁCH: Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Organizácie pre ekonomickú spoluprácu, Medzinárodný menový fond (MMF), Spoločenstva nezávislých štátov, Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) Členstvo v ďalších medzinárodných organizáciách: ABD, CIS, EAPC, EBRD, ECE, ECO, ESCAP, FAO, ICAO, ICRM, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IOC, IOM, ITU, OIC, OPCW, OSCE, UNCTAD, UNESCO, UN, UNIDO, UPO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, Intelsat.
2. OBCHODOVANIE S UZBEKISTANOM A PODNIKANIE V KRAJINE
Od získania nezávislosti v 1991 nastúpil Uzbekistan (UZ) cestu plynulého ekonomického rastu. V súčasnosti sa radí medzi stredne-prijímové krajiny, životné podmienky sa za uplynulé obdobie relatívne zlepšili (predovšetkým v mestských oblastiach), regionálne rozdiely však ostávajú stále vysoké. UZ sa vydal vlastnou ekonomickou cestou založenou predovšetkým na nahrádzaní importu domácimi výrobkami (import substitution), štátnej podpore exportu, regulácii podnikateľského a ekonomického prostredia (cenotvorba) a zároveň veľkých finančných investícií do kľúčových sektorov (tzv. uzbecký model sociálno-ekonomického rozvoja). Ide o silne centralizovanú a uzatvorenú ekonomiku, štátom riadený rozvoj hlavných odvetví hospodárstva, strategických oblastí zahraničného obchodu s malými náznakmi k možnej liberalizácii. Uvedený model však umožnil celkom bez väčších problémov prekonať dopady svetovej ekonomickej a finančnej krízy a naďalej umožňuje udržiavať stabilitu. Relatívna stabilita štátneho hospodárstva je udržiavaná troma faktormi: 1.Stabilný dopyt po najdôležitejších vývozných artikloch Uzbekistanu. UZ je významným svetovým pestovateľom bavlny, k ďalším významným položkám patrí zemný plyn, zlato, urán, meď a iné minerály. Vývoz týchto komodít tvorí až 60% exportu a aj značnú časť HDP krajiny. 3
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
2.Príjmy z remitencií Približne 7% populácie Uzbekistanu pracuje v zahraničí. Z krajín SNŠ je Uzbekistan najväčší príjemca remitencií (5,7 mld USD v roku 2012, čo predstavuje 16,3% HDP). 3.Realizácia veľkých štátnych zákazok a projektov v spolupráci so súkromnými firmami. Vláda Uzbeckej republiky v roku 2015 spustila program privatizácie štátneho majetku v akciových spoločnostiach, ktoré pôsobia
prevažne v oblasti ťažby a spracovania ropy a zemného plynu,
chemického priemyslu, výroby strojných zariadení, stavebných materiálov, elektrotechniky, textilného a potravinárskeho priemyslu, ako aj v oblasti finančníctva, poisťovníctva a ďalších odvetviach hospodárstva. Cieľom programu je podporiť priame zahraničné investície v Uzbekistane, napomôcť zvýšeniu úrovne a úlohy súkromného vlastníctva v hospodárstve, zabezpečiť modernizáciu a technické inovácie výrobných procesov a vytvoriť tak odvetvia produkujúce výrobky, ktoré sa vyznačujú vysokým dopytom na zahraničných trhoch. Podrobné informácie o podnikoch ponúkaných strategickým investorom môžete nájsť na stránke: http://www.uzinfoinvest.uz/eng/investment_projects/objects_for_sale/. Podľa údajov roku 2015, HDP Uzbekistanu vzrástol o 8%, pričom objem priemyselnej produkcie vzrástol o 8%, objem poľnohospodárskej produkcie o 7%, objem stavebno-montážnych prác, takmer o 18%. Uzbekistan dosiahol v roku 2015 pozitívne saldo obchodnej bilancie. Úroveň inflácie predstavovala 5,6%. Podiel MSP na HDP krajiny vzrástol na 56,7%, zároveň 1,8-násobne v porovnaní s rokom 2000. Výška investícií do krajiny dosiahla sumu 15,8 mld. USD, čo predstavuje 9,5% nárast oproti roku 2014. Zahraničné investície predstavovali 21% z celkového objemu investícií, pričom 73% boli priame zahraničné investície. Podiel sektora služieb na HDP dosiahol 54,5% oproti 49% v 2010 roku. Hlavné odvetvia hospodárstva Hlavné odvetvia národného hospodárstva sú predovšetkým ťažba a spracovanie ropy a zemného plynu, vzácnych a farebných kovov, a export bavlny. UZ sa snaží budovať aj modernú priemyselnú základňu hlavne v oblasti potravinárskej, strojárenskej, chemickej a automobilovej. Automobilový priemysel: UZ je jediná z krajín Strednej Ázie, ktorá vyrába motorové vozidlá. Osobné motorové vozidlá značky General Motors (Chevrolet) sú vyrábané v regióne Khorezm. V meste Samarkand je lokalizovaná jedna z najúspešnejších nemeckých investícií – výroba nákladných vozidiel nemeckej značky MAN. Ďalšie vyrábané automobily sú SamAuto – malé autobusy, stredné nákladné autá. Hlavný investor v týchto troch automobilových fabrikách je štátny podnik UZAVTOSANOAT. Uzbekistan ochraňuje svoj automobilový trh prostredníctvom 4
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
vysokých ciel a odvodov na zahraničné autá, preto dovoz zahraničných áut predstavuje len niekoľko tisíc ročne. VÝHODY: - existencia nevyhnutného zákonodárstva, vytvárajúceho priaznivé podmienky pre zahraničných investorov, - možnosť preniknúť na trhy krajín SNŠ (obyvateľstvo: 300 mil.), zóna voľného obchodu s RF, Ukrajinou, Bieloruskom, Kazachstanom, Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Moldavskom, Kirgizskom, - výhodná geografická poloha, vysokokvalifikovaná pracovná sila, relatívne nízka cena zdrojov energie. Poľnohospodárstvo: zohráva v ekonomike UZ stále kľúčovú úlohu, tvorí asi 1/5 HDP a zamestnáva viac ako 40% populácie. Najdôležitejšou plodinou je bavlna. Uzbekistan je 6. najväčší producent bavlny vo svete a 3 najväčší v exporte. Ročne vyprodukuje 3,5 mil. ton surovej bavlny a 1-1.2 mil. ton bavlnového vlákna. Textilné a odevné fabriky sú zastupované štátnou spoločnosťou „Uzbekyengilsanoat“, ktorá združuje viac ako 290 textilných spoločností a podnikov. Na najbližšie roky bol vládou schválený program technologickej obnovy textilného a ľahkého priemyslu s investičnou výškou 1,7 mld USD, ktorého cieľom je zvýšiť objem vyprodukovaného vlákna bavlny a hotových výrobkov na pokrytie domácej spotreby ako aj na export. Vo všeobecnosti je oblasť poľnohospodárstva kontrolovaná štátom aj napriek prehláseniam, že sa nachádza takmer úplne v súkromných rukách. Štát určuje osevné plochy pre bavlnu a obilniny, ceny za osivá, hnojivo, výkupné ceny. Jednotlivé oblasti sú zodpovedné za plnenie naplánovanej úrody. Nakoľko sú roľníci závislí od umelého zavlažovania, ktoré má v rukách štát, a pôdu, na ktorej hospodária majú prenajatú od štátu, nemajú inú možnosť, ako sa podriadiť. UZ poľnohospodárstvo je veľmi neefektívne a vystavené environmentálnym hrozbám. Závažný problém je predovšetkým nedostatok vody. Cestovný ruch: So svojou bohatou históriou a kultúrnymi tradíciami má UZ veľký potenciál na rozvoj CR. Má najvyšší počet miest zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO v regióne (4). Avšak CR predstavuje len 0,2% z celkovej produkcie sektora služieb, čo nezodpovedá potenciálu krajiny. V roku 2013 bol vládou prijatý program na rozvoj turizmu, ktorý predpokladá napr. zvýšenie lôžkových kapacít v hoteloch a ubytovniach ako aj zvýšenie návštevnosti UZ o cca 70 %. K prioritám rozvoja patria: - stavba nových hotelových komplexov (2390 izieb) v regiónoch republiky, - modernizácia budov hotelov, vybavenie novým nábytkom (1361 izieb), - výstavba a rekonštrukcia reštaurácií a zábavných centier, - zaobstaranie moderných turistických autobusov, - prilákanie investícií vo výške viac ako 230 mil. USD pre rozvoj cestovného ruchu a jeho infraštruktúry Ďalšie perspektívne sektory pre export: Zdravotníctvo, Výrobky z kovov – nástroje a materiál, Turbíny, generátory, čerpadlá, kotle, Stroje potravinárske, Obrábacie stroje, Textilné stroje, Doprava, Plynárenský a petrochemický priemysel. 5
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
3. PERSPEKTÍVNE REGIÓNY PRE OBCHODNÚ SPOLUPRÁCU Andižanská oblasť Perspektívne odvetvia: Automobilový priemysel – v oblasti sa nachádza závod spoločného podniku General Motors a Uzdeuavto – GM Uzbekistan, s výrobným potenciálom 250 tis. automobilov za rok a taktiež sieť dodávateľov autosúčiastok. Strojárstvo – v oblasti sa vyrába prevažne technika a zariadenia pre poľnohospodárstvo Textilný priemysel – Andizhanska oblasť je jedným z najdôležitejších výrobcov hodvábneho vlákna v krajine. Bucharská oblasť Perspektívne odvetvia: Ropný a plynárenský priemysel – oblasť je jednou z najväčších a najdôležitejších v sektore energetiky Textilný priemysel – bucharský hodváb je základnou surovinou v textilnom priemysle oblasti Výroba stavebných materiálov – obalsť sa vyznačuje bohatou surovinovou základňou Navojská oblasť Ťažobný priemysel Výroba stavebných materiálov Chemický priemysel
4. ŠPECIFIKÁ ZAHRANIČNÉHO OBCHODU Obchodné vzťahy Slovenskej republiky s Uzbekistanom po pristúpení SR do EÚ už neupravuje Dohoda medzi vládou SR a vládou Uzbeckej republiky o obchodno-hospodárskej a vedecko–technickej spolupráci podpísaná dňa 16.5.1995 v Taškente. Platnosť Dohody, ako aj Doplnku č.1 (Bratislava, 23. decembra 1997, č- 243/1998 Z. z) sa skončila 31.10.2004. Existuje aj dohoda o spolupráci SARIO s uzbeckým partnerom. V decembri 2014 bola podpísaná dohoda o 6
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
vzájomnej spolupráci medzi Uzbeckou obchodno-priemyselnou komorou a Slovenskou biznis asociáciou. S cieľom obnovenia zmluvno-právnej základne v oblasti hospodárskej spolupráce sa z iniciatívy Ministerstva hospodárstva SR spracovalo a schválilo „Memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom vonkajších hospodárskych vzťahov Uzbeckej republiky“. Dňa 13.07. 2009 v Bratislave bolo uvedeného Memorandum podpísané. V roku 2014 sa neuskutočnila realizácia 1. ustanovujúceho zasadnutia Medzirezortnej zmiešanej komisie pre hospodársku a obchodnú spoluprácu. Vo februári 2014 bol za slovenskú stranu vymenovaný spolupredsedom tejto komisie vtedajší štátny tajomník MH SR P. Pavlis. V spolupráci gestorských rezortov SR a Uzbekistanu prebieha expertné posudzovanie návrhu novej medzivládnej Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií (podľa štandardného vzoru EÚ), ktorá po podpise a vstúpení do platnosti nahradí doterajšiu Dohodu medzi vládou SR a vládou Uzbeckej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií z r. 1998. VÍZOVÝ REŽIM S Uzbekistanom platí pre držiteľov cestovných pasov Slovenskej republiky vízová povinnosť. Víza sa vydávajú na základe pozvania uzbeckého partnera na Veľvyslanectve Uzbekistanu vo Viedni, alebo ich je možné, po predchádzajúcom potvrdení pozvania pozývajúcej organizácii na konzulárnom oddelení MZV Uzbekistanu získať po prílete na letisko v Taškente. DOVOZNÝ A VÝVOZNÝ REŽIM Zahraničný obchod je v Uzbekistane regulovaný nasledovnými predpismi: Vyhláška Ministerstva vonkajších hospodárskych vzťahov, Ministerstva financií, Štátneho colného výboru UZB o postupe pri registrácii exportných a importných Zmlúv uzatvorených hospodárskymi subjektmi UZB, ktorá bola zaregistrovaná na Ministerstve spravodlivosti UZB dňa 3.7.2006 pod číslom N 1558. Podľa tejto vyhlášky nepodliehajú žiadnej registrácii, ale expertíze v Ministerstve vonkajších ekonomických vzťahov, investície a obchodu UZB dovozné zmluvy: • financované zo štátneho rozpočtu, • financované z pôžičiek, alebo úverov zabezpečovaných vládou UZB, alebo poskytnuté vláde UZ, • uzatvárané hospodárskymi subjektmi, kde podiel štátu predstavuje viac ako 50%, a ktoré sú zaistené vlastnými valutovými zdrojmi. Ďalším predpisom upravujúcim dovoz je predpis o spôsobe registrácie zmlúv a dohôd v colných orgánoch UZB, ktorý bol zaregistrovaný Ministerstvom spravodlivosti dňa 15.1.1999 pod číslom N 832. Podľa toho sa registrujú v colných orgánoch : • všetky exportné zmluvy, pokiaľ nie je daná povinnosť spätného dovozu, • všetky importné zmluvy, pokiaľ nie je daná povinnosť spätného vývozu, • tzv. centralizované zmluvy (pre potreby štátu), • konsignačné zmluvy, 7
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
• zmluvy uzavreté na dovoz tovaru, ktorý bude predstavovať základný kapitál podniku, • bártrové zmluvy, • leasingové zmluvy, • zmluvy uzavreté na základe medzivládnych dohôd. CLO Pri dovoze tovarov do Uzbekistanu sa uplatňuje clo v rozpätí od 0-200%, priemerné clo je 30%. Od cla je oslobodený dovoz živých zvierat, mlieka a smotany, pšenice, rӧntgenových filmov a počítačový hardware. 10-30% clo sa aplikuje na oblečenie, nábytok, kovy, potraviny a 50% na luxusné spotrebné produkty ako cigarety a autá. Najvyššie clo je na dovoz zmrzliny. Vláda UZ sa vysokými colnými tarifami snaží obmedziť dovoz a zároveň podporiť domácu produkciu. Od apríla 2013 musia prepravcovia tovaru predložiť uzbeckým colným úradom oficiálne certifikované informácie ktoré popisujú tovary dovážané do UZ, ich množstvo, váhu a čiarové kódy. Od júla 2013 musia byť všetky produkty osobnej hygieny, potraviny a niektoré ďalšie spotrebné tovary označené etiketou s popisom v uzbeckom jazyku. Obchodné/hraničné/colné obmedzenia patria medzi najvážnejšie výzvy pri podnikaní v Uzbekistane. Existuje zákon, ktorý umožňuje doviezť investorom tovary na investičné účely bezcolne, avšak je potrebné mať platne záväznú dohodu s vládou UZ, ktorá oslobodzuje od colných poplatkov a ďalších povinností súvisiacich s dovozom tovarov na investičné účely. ZÁKLADNÁ ŠTATISTIKA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU Vývoj zahraničného obchodu s Uzbeckou republikou (jún 2014, v mil. EUR)
15 10
Import
5
Export Saldo
0 2009
2010
2009
2010
2011
2012
2013
Export
4,50
8,10
10,18
7,67
13,83
Import
2,20
0,50
0,23
0,13
0,31
Saldo
2,30
7,50
9,95
7,54
13,52
Obrat
6,70
8,60
10,41
7,8
14,14
8
2011
2012
2013
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
Export zo SR v tis. EUR
9
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
Import do SR v tis. EUR
Za posledné 2 roky sa v slovensko-uzbeckých hospodárskych vzťahoch nevyskytli žiadne otvorené problémy obchodno-politického charakteru. Slovenská republika vzhľadom k objemu vzájomného obchodu nepatrí medzi prioritných partnerov Uzbekistanu. Slovenská republika v zahraničnom obchode s Uzbekistanom v poslednom období vykazuje aktívne saldo obchodnej bilancie, so silným slovenským exportom a slabým importom. Bilaterálna obchodná výmena UZ so SR podľa uzbeckej oficiálnej štatistiky za rok 2013 dosiahla 27,5 milióna USD (cca 21 mil.€), pričom uzbecký export do SR tvoril 114 000 USD a import zo SR 27 436 000 USD. (Podľa údajov ŠÚ SR bol slovenský export do UZ v r. 2013 cca 13,83 mil EUR a import z UZ 0,31mil EUR). Podobné nezrovnalosti v štatistických ukazovateľoch sú evidované aj u ostatných európskych krajín. Podľa ŠÚ SR za 10 mesiacov roku 2014 export SR do UZB tvoril cca 12 miliónov EUR a import cca 250 tisíc EUR. Tento údaj naznačuje, že v priebehu 2014 pokračovala tendencia mierneho rastu slovenského exportu. ZÚ potvrdzuje, že existuje potenciál na ďalšie rozšírenie obchodnej výmeny medzi SR a Uzbekistanom. Obdobne v minulom roku vzrástol obchodný obrat aj medzi krajinami EÚ a Uzbekistanom (činí cca 2 miliardy EUR, export najväčšieho obchodného partnera z EÚ: NSR vzrástol o 10 % a dosiahol vyše 400 miliónov EUR. V exporte SR do UZ prevažujú stroje a mechanické nástroje, kovy a kovové výrobky, plasty, technologické zariadenia (spracovanie mäsa),plynové ohrievače pre priemyselné objekty, výrobky chémie a živé zvieratá. Uzbekistan zaujíma 84. miesto v exportnom rebríčku SR. Z UZ sa dováža ovocie, orechy, produkty živočíšneho pôvodu, predmety z vlasov, odevy. 10
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
5. PERSPEKTÍVNE SEKTORY PRE SLOVENSKÝCH VÝVOZCOV Zdravotníctvo, Výrobky z kovov – nástroje a materiál, Turbíny, generátory, čerpadlá, kotle, Stroje potravinárske, Obrábacie stroje, Textilné stroje, Doprava, Plynárenský a petrochemický priemysel.
6. OBCHODUJEME A PODNIKÁME V UZBEKISTANE Dane a DPH Dane sa delia na dve základné skupiny: dane celoštátne dane miestne Dane celoštátne sa delia na : jednotnú daň a všeobecný daňový režim. • Jednotnú daň platia : - malé a stredné podniky, – podniky obchodu a služieb - právnické osoby podnikajúce v oblasti lotérie, stávok a iných hazardných hrách Podľa zákona Republiky Uzbekistan „O zárukách slobodných podnikateľských aktivít“, malými podnikmi sú nasledovné: - samostatní podnikatelia - mikrofirmy ktorých priemerný ročný počet zamestnancov vo výrobnom sektore nie je viac ako 20, v sfére služieb a nevýrobnej sfére nie viac ako 10 osôb, veľkoobchod, maloobchod, zásobovanie nie viac ako 5 osôb. - malé podniky ľahkého priemyslu, potravinárskeho, kovoobrábacieho, nástrojárskeho, drevoobrábacieho, nábytkárskeho a stavebných materiálov do 100 zamestnancov, - strojárenského priemyslu, metalurgického, chemického, spracovateľského a stavebného do 50 zamestnancov, - vedy, dopravy, obchodu, verejného stravovania do 20 zamestnancov. Sadzba dane pre malé a stredné podniky je jednotná – 6%. Všetky ostatné spoločnosti spadajú plne pod všeobecný daňový režim, ktorý zahŕňa: - daň zo zisku právnických osôb, ktorá je rovná 8%, okrem bánk (15%) a právnických osôb, ktoré organizujú masové zábavné podujatia (35%) - DPH, DPH má sadzbu 20% z objemu hrubého príjmu. Od DPH sú oslobodené napr. poistné operácie, peňažné vklady, cenné papiere, valuty, výrobky pre potrebu invalidov, predaj drahých kovov štátu, zdravotnícke a liečebné služby, dopravné služby pre export, export za zahraničnú menu, prevoz cudzích nákladov cez územie Uzbekistanu, dodávky materiálov a služieb 11
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
zahraničným firmám vykonávajúce prieskumné práce v náleziskách ropy a plynu. Ďalej sú na tri roky od zahájenia výroby oslobodené podniky potravinárskeho priemyslu. Od DPH je oslobodený dovoz prác a služieb, lieky a medicínska technika, dovoz technológie pre podniky vyrábajúce tovary dennej spotreby, technológie pre podniky ropného a plynárenského komplexu. - daň z využívania vodných zdrojov, Spodná voda- 1m3-65,5 UZS Povrchová voda- 51,6 UZS - daň z majetku, je stanovená na 4% účtovnej hodnoty majetku. Daňové úľavy pre exportérov platia ako u jednotnej dani. - pozemková daň, je odstupňovaná podľa rôznych kritérií. Pokiaľ je na pozemku vykonávaná poľnohospodárska činnosť, platí sa jednotná poľnohospodárska daň odstupňovaná podľa oblastí, veľkosti obhospodarovanej pôdy a jej bonity do 14 zón pevnou čiastkou. - daň na rozvoj sociálnej infraštruktúry – 8% - príspevok do penzijného fondu- 1,6% - príspevok školským zariadeniam Ministerstva financií- 0,5% Dane a poplatky, ktorých platenie prináleží platcom oboch typov daní: Spotrebná daň_- od 2% vyššie Spotrebnú daň platia všetky FO a PO, ktoré vyrábajú, importujú alebo exportujú určité produkty. Výšku spotrebnej dane určuje Kabinet Ministrov UZ. V niektorých prípadoch plní funkciu ochranárskeho cla, ktoré Uzbekistan nemôže otvorene zavádzať z dôvodu rozporu s politikou WTO. Ochranársky charakter spotrebnej dane vynikne pri porovnaní dovážaných automobilov a automobilov vyrábaných v domácom závode GM Uzbekistan1. Daň z rozvoja minerálnych zdrojov od 3% do 30% Sociálne poplatky -25% Dane z príjmu nerezidentov – 10% Dane z dividend – 10% DPH na importované tovary -20% Príspevok do cestného fondu – 1,4%2 Pokiaľ spoločnosť realizuje 15 až 30% svojej produkcie za voľne vymeniteľnú menu, znižuje sa sadzba jednotnej dane o 30%. V prípade, že podnik realizuje viac než 30% svojej produkcie za voľne vymeniteľnú menu, tak sa znižuje sadzba jednotnej dane o 50%. • Daň z príjmov fyzických osôb má nasledovné sadzby: - do 5 násobku minimálnej mzdy vo výške 8%, - od 5 do 10 násobku minimálnej mzdy vo výške 16%, - viac ako 10 násobok minimálnej mzdy vo výške 22%.3
7. UŽITOČNÉ KONTAKTY V UZBEKISTANE Najdôležitejšie štátne podniky zaoberajúce sa exportno–importnými operáciami: • spoločnosť Markazsanoatexport, www.mse.uz , e-mail:
[email protected], zaisťuje obchod s minerálnymi hnojivami, umelými vláknami, kovovými vodičmi, ropnými produktmi, technológiami, náhradnými dielmi, spotrebným tovarom a pod.
12
www.sario.sk
SARIO
TERITORIÁLNA ANALÝZA
UZBEKISTAN
• spoločnosť Uzmarkazimpex, www.uzmarkazimpex.com, e-mail:
[email protected], obchoduje s bavlnou, kaolínom, surovým hodvábom, základnými potravinami, strojmi a zariadeniami, • spoločnosť Uzbekneftegaz, www.uzneftegaz.uz, e-mail:
[email protected], je dominantná v ropnom a plynárenskom priemysle, • spoločnosť Uzchimprom, www.uzkimyosanoat.uz, e-mail:
[email protected], obchoduje s chemickými výrobkami. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Taškente ul. Kičik Bešjogoč 38, 100070 Taškent, Uzbekistan Tel.: +998 71 120 68 52, +998 71 255 55 65 Fax: +998 71 120 68 51 Email:
[email protected] UZINFOINVEST 1, Taras Shevchenko st., Tashkent, Uzbekistan 100029 Tel.: (99871) 2389100 Fax: (99871) 2389200 www.investuzbekistan.uz, www.uzinfoinvest.uz e-mail:
[email protected]
13
www.sario.sk
