Ústna časť overenia profesijných kompetencií - pohovor v akreditovanom programe: Uplatnenie multikultúrnej výchovy vo vyučovacom procese – ISCED 1 Otázka / úloha:
1.
2.
3.
Čo je zmyslom multikultúrnej výchovy v primárnom vzdelávaní?
Očakávaná odpoveď: Zmyslom MKV je rozvíjať u detí schopnosť základnej kultúrnej sebareflexie a schopnosti pre samostatné zapojenie sa do spolupráce v sociálne a kultúrne rôznorodom kolektíve.
Všeobecným cieľom MKV v primárnom vzdelávaní jerozvinúť u žiakov kultúrnu sebareflexiu a súčasne ich schopnosti Čo je cieľom multikultúrnej pre základné medzi kultúrne porozumenie. Cieľom je vyvážene budovať povedomie vlastnej kultúrnej identity výchovy v primárnom s otváraním detskej psychiky pre produkty iných kultúr a pre ľudí z iných kultúr. vzdelávaní?
Ktoré medzi kultúrne kompetencie má mať absolvent primárneho vzdelávania rozvinuté?
Sociálne a komunikačné, mediálne a informačné, kompetencie pre učenie sa, kompetencie v riešení problémov, občianske kompetencie, kultúrne kompetencie. Oproti predprimárnemu vzdelávaniu sa v primárnom vzdelávaní multikultúrna výchova orientuje už aj na získanie skúseností s priamym kontaktom s inými kultúrami. MKV v primárnom vzdelávaní sa zameriava na prehlbovanie vlastnej kultúrnej identity, na jej uvedomovanie si a súčasne sa prehlbovanie otvorenosti voči iným kultúram.
4.
5.
6.
7.
Hlavne v ktorých vzdelávacích oblastiach sa môže efektívne uplatniť multikultúrna výchova?
Pre multikultúrnu výchovu v primárnom stupni vzdelávania sú najvhodnejšie štyri vzdelávacie oblasti: Jazyk a komunikácia, Príroda a spoločnosť, Človek a hodnoty, Umenie a kultúra.
Organizačné formy sú samozrejme prispôsobené veku, psychickým a fyzickým schopnostiam dieťaťa. Kľúčovou Aké organizačné formy by aktivitou sú preto hrové činnosti. Základom hry je zážitok. klasická hodina, skupinové vyučovanie, exkurzia, beseda, ste zvolili pri realizácii MKV návšteva, film a pod. v edukačnom procese? Vďaka čomu sa kultúrna rozmanitosť Slovenska v súčasnosti prehlbuje? Uveďte príklad literatúry, z ktorej čerpáte pri realizácii MKV.
Tradičná kultúrna rozmanitosť Slovenska sa v súčasnosti prehlbuje vďaka otváraniu slovenskej spoločnosti s pomocou médií, vďaka voľnejšiemu pohybu osôb a rozvoju turistiky.
Vlasta Dúbravová: Multikultúrna výchova, Viera Šándorová: MKV na 1. Stupni ZŠ.
8.
Charakterizujte základné pojmy multikultúrnej výchovy: Čo je to kultúra?
Kultúra je súhrn ľudských činností, predmetov, hodnôt, ideí a inštitúcií, ktoré sú vlastné určitej sociálnej skupine, sociálnej vrstve a pod. Kultúra umožňuje človeku, aby sa predošlé skúsenosti generácií odovzdávali sociálnym učením, takže nové generácie nemusia opätovne skúšať to, čo vyskúšali ich predkovia. Kultúra je: a) kognitívnym systémom, teda systémom informácií a vedomostí o svete, b) symbolickým systémom, teda systémom znakov, ktoré zaznamenávajú obsahy ľudského vedomia, c) činnostným systémom, teda súhrnom činností istej sociálnej skupiny, ktoré táto skupina vykonáva spôsobom sebe vlastným, d) inštitucionálnym systémom, teda systémom inštitúcií spoločnosti.
9.
Charakterizujte pojem multikultúrna výchova
Termín multikultúrna výchova vyjadruje snahy prostredníctvom vzdelávacích programov vytvárať spôsobilosť ľudí chápať a rešpektovať iné kultúry než len svoju vlastnú. Multikultúrna výchova označuje výchovu k medzikultúrnemu porozumeniu. Je to výchova, ktorá podporuje kultúrnu pluralitu a mierové spolunažívanie v tejto pluralite.
10.
11.
12.
Ktoré vyučovacie predmety sú vhodné na multikultúrnu výchovu?
Aké metódy by ste zvolili pri implementácii MKV do vyučovacieho procesu?
Čo považujete za dôležité pri plánovaní zaradenia MKV do vyučovacieho procesu?
Bez veľkých analýz môžeme tvrdiť, že všetky predmety, obzvlášť výchovné predmety a projekty sú vhodné na MKV svojimi cieľmi aj používanými metódami, pomocou ktorých sa jednotlivé výchovné predmety v súčasnej škole realizujú.Rozdiely v rôznych oblastiach výchovy sú v okruhu tém, ktorým sa venujú – napríklad estetická výchova pracuje s umeleckým materiálom, etická výchova zdôrazňuje mravný rozmer medziľudských vzťahov, výchova k občianstvu sa venuje politickým, právnym či globálnym aspektom spolužitia. Všetky školské predmety môžu mať účasť na multikultúrnej výchove, keď poskytujú poznatky o vlastnej kultúre a iných kultúrach, o ich vzájomných vzťahoch a spôsoboch spolužitia príslušníkov odlišných sociokultúrnych skupín alebo rozvíjajú zručnosti, ktoré potrebujeme pre život v kultúrne pestrej spoločnosti. Vyučovacie metódy, ktoré využívame pri multikultúrnej výchove, sú vlastne spôsoby a postupy, akými dosahujeme jej výchovné a vzdelávacie ciele. V odpovedi na otázku Ako sa učíme? sme konštatovali, že žiaci sa radi zapájajú do aktivít, ktoré zodpovedajú ich spôsobu učenia. Voľba metód by mala počas jednej hodiny nielen zodpovedať cieľom, téme, konkrétnej skupine študentov (ich skúsenostiam s aktívnymi formami vyučovania, ochotou spolupracovať a pod.), ale aj skúsenostiam učiteľa s ich používaním a s realizáciou niektorej z organizačných foriem výučby (individuána, hromadná a individualizovaná). Príklad: Informácie o židovských sviatkoch, ktoré predstavujeme študentom prvýkrát, môžeme sprostredkovať výkladom/prednáškou/vysvetľovaním,ktoré podporíme názorne, vizuálnymi symbolmi – obrázkami, príkladmi, ukážkami predmetov, ktoré sa používajú a pod. Ďalšou možnosťou je exkurzia do múzea židovskej kultúry alebo beseda s predstaviteľom židovskej obce či odborníkom, ktorý sa problematikou zaoberá. Ak máme k dispozícii videofilm, pripravíme žiakom vopred otázky, usmerníme ich vnímanie tak, aby sme si spoločne alebo v skupinách zapísali informácie získané zo sledovania filmu a doplnili ich chýbajúcimi informáciami.
Voľba organizačnej formy vyučovania (klasická hodina, skupinové vyučovanie, exkurzia, návšteva, film a podobne), formulácia cieľov (kognitívne, afektívne, psychomotorické), výber metód (podľa spôsobu učenia či fázy vyučovania), forma učiteľských intervencií (otázky, zadania cvičení, reflexia), spôsob hodnotenia žiakov (spätná väzba, sebahodnotenie), ale aj plánovanie využitia materiálnych pomôcok a techniky, to všetko by malo byť súčasťou vašej prípravy na hodinu s cieľmi MKV.
13.
Aké pomôcky viete využiť pri aktivitách MKV?
Môžeme využívať: komunikačné rituály, komunikačné zvyklosti, Pomôcky: zrkadlo s rúčkou, papier ,farbičky, rôzne pracovné hárky, zošit, pero, fixky , kartičky s rôznymi osobami, kartičky s rôznymi rozprávkovými osobami, samolepiacace bodky rôznych farieb a rôznom počte, kocky
Kultúra - je súhrn ľudských činností, predmetov ideí a inštitúcií, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu. Generácie si ich neodovzdávajú prostredníctvom genetického kódu, ale vo výchove. Kultúra umožňuje človeku ,aby sa predošlé skúsenosti generácií odovzdávali sociálnym učením. Kultúra obsahuje predmety(umelecké diela),znaky a symboly(písmo, gestá, štátny znak),hodnoty( pravdovravnosť),zvyky(veľkonočná šibačka),inštitúcie (monogamné manželstvo, alebo výtvarná galéria),rituály( podanie ruky). Vymedzenie kultúry rozdeľujeme do 5 hlavných skupín. Každá vychádza z určitých východiskových princípov, ktoré sa vzťahujú ku koncepcii človeka.
14.
Vysvetlite pojmy a dajte príklad na témy podstata a vývoj kultúry, spolunažívanie kultúr, predsudky a stereotypy.
a/ Homo religiosus - človek bohabojný(viera) Kultúra je v tomto prípade vybudovaná zo stôp božej prítomnosti vo svete. b/ Homo sapiens - človek rozumný je bytosťou, ktorá si nadovšetko váži svoj rozum a z neho vyplývajúce možnosti rozvoja technológie, vedy ovládania prírody. Kultúra je svojbytným produktom suverénneho človeka. Záleží len od neho, ako vytvára svoju kultúru a akú jej dáva podobu. c/ Homo faber – človek ako človek pracujúci a remeselne zručný, táto predstava sa najčistejšie vykryštalizovala v marxizme. Ľudská myseľ je tu síce tiež v zásade racionálne orientovaná, oveľa väčší dôraz sa tu dáva na technologický rozvoj a premeny výrobných prostriedkov. d/ Nadčlovek - Kultúra je slobodným výtvorom slobodného človeka, s dôrazom na slobodnú vášeň založenej na racionálnom uvažovaní. Kultúra je v tejto oblasti vyjadrením absolútnych schopností super mysle. Vyjadruje najhlbšie úrovne reality, je maximálne tvorivá- prezentuje absolútny rozmer super mysle.
e/ Úpadok človeka: Kultúra ako prejav úpadku človeka je výrazne súčasnou koncepciou. Preferujú sa v nej temné, pesimistické vlastnosti súčasného sveta. Vychádza z predstavy o človeku ako o chorom živočíchovi ako o chorej beštii. „Kultúra je sociálne odovzdané poznanie vlastné určitej skupine“. Spolužitie kultúr: ide o situáciu, keď kultúry existujú vedľa seba v rovnakom čase a priestore bez vzájomného konfliktu ( spolužitie pravoslávnych a rímskokatolíckých kresťanov na východnom Slovensku). Obsahom tohto spolunažívania je medzikultúrna komunikácia, v ktorej si ľudia vymieňajú svoje myšlienky ,hodnoty predmety. Vzájomne ovplyvňujú svoje kultúry- tento proces nazývame akulturácia (napr. guláš v slovenskej a maďarskej kultúre). Vzniká vtedy , keď sa vedľa seba ocitnú odlišné kultúry. Spolužitie môže prirodzene vzniknúť, môže byť násilné vynútené ,alebo násilne prerušené. Funguje ako výmena ideí, symbolov, predmetov v každodennej ľudskej činnosti. Táto výmena môže vznikať a zanikať prirodzene, alebo ju organizujú riadiace špičky, môže byť aj násilná ( napr. zápas o chrámy na východnom Slovensku v 90.rokoch 20.storočia.) Prejavuje sa veľmi pestrými spôsobmi každodennej komunikácie členov odlišných kultúr. Predsudok – v multikulturizme znamená , že príslušníkov inej kultúry odsudzujeme na základe nepodstatných vonkajších znakov bez toho, aby sme ich poznali(napr. usudzujeme ,že černosi sú menej civilizovaní ako belosi). Obsahuje hodnotenie bez poznania človeka. Prebieha ako bezprostredné bezmyšlienkovité odmietnutie človeka. Funguje v prostrediach poznačených skrytým ,alebo otvoreným kultúrnym konfliktom. Prejavuje sa komplikáciami v komunikácií, odmietnutím spolupráce bez argumentov. Predsudok môže mať rôzne podoby – predsudok voči náboženstvu, , voči fyzickému vzhľadu, etnicky predsudok voči, alebo farbe pleti ,voči fyzickému vzhľadu, etnický predsudok a podobne. Na základe rôznych predsudkov hodnotíme človeka výlučne a na základe jeho náboženstva, alebo farby jeho pleti, alebo na základe jeho národností a podobne. Stereotyp a/ znamená, že príslušníkov inej kultúry hodnotíme stále rovnakým spôsobom len na základe ich vonkajších alebo nepodstatných znakov, alebo na základe nedostatočných informácií (napr. považovať všetkých Palestínčanov za teroristov).Ide o zafixovaný obraz, ktorý ovplyvňuje správanie a postoje.
b/ štandardné a opakujúce sa správanie, pri ktorom človek reaguje rovnakým spôsobom v v odlišných situáciách. Obsahuje opakované , nereflektované a rovnaké hodnotenie, rovnaký opakovaný postoj (napr. Nemci sú precízní ) alebo rovnaké správanie ( s Maďarmi nediskutujem). Prejavuje sa ako opakovanie rovnakého hodnotenia, postoja ,alebo správania voči druhým ľuďom(napr. bojím sa Albáncov, lebo sú mafiáni). Funguje v medzi kultúrnej komunikácii, hlavne v situácii neistoty(neviem čo si mám myslieť o človeku predo mnou, ale viem , že pochádza z Londýna, tak ho stereotypne označím za chladného Angličana: myslím si , že Maďari vždy ubližovali Slovákom, preto odmietam s týmto Maďarom komunikovať. Prejavuje sa opakovaním tých istých argumentov, tých istých slov v hodnotení, rovnakým označovaním rôznych ľudí ( ale veď Nemci vyvražďovali Židov), alebo tými Istými činmi( on je homosexuál, určite má HIV, radšej sa ho nedotknem).
Rasizmus – znamená posudzovanie iných ľudí na základe ich farby pleti a iných fyzických charakteristík. Spravidla ústi do odsudzovania, vlastnej rase však prisudzuje pozitívne kvality.
15.
Vysvetlite pojmy a dajte príklad na témy tolerovanie inakosti ,diskriminácia a jej súčasné podoby, základy komunikácie medzi ľuďmi a tiež kultúrami.
Obsahuje opakované stereotypné hodnotenie druhého človeka na základe jeho rasovej príslušnosti.(Rómovia sú špinaví, „černosi sú dobrí muzikanti“). Môže byť uvedomované ,ale aj neuvedomované. Prebieha ako opakovanie rovnakého hodnotenia správania druhých ľudí, pričom nerešpektuje iné súvislosti, situácie, resp. nehodnotí rovnako to isté správanie u príslušníkov inej rasy(„ je šetrný – pravdaže, veď je žid „) Funguje v medzi kultúrnej komunikácii, ale aj mimo nej ako neadekvátna obrana pred neznámym, alebo pred ohrozením(napr. nepodaním ruky Rómovi, odmietanie spolupráce s černochmi.) Prejavuje sa vyjadrením odsúdenia, alebo podporou či priamym iniciovaním opatrení na diskrimináciu („ Židov treba vysťahovať do Izraela“)
Diskriminácia Ide o porušovanie ľudských práv jednotlivca alebo skupiny ľudí .Väčšinou diskriminuje politicky silnejšia alebo početne väčšia skupina obyvateľstva(väčšina) politicky slabšiu alebo početne menšiu skupinu(menšinu). Obsahuje konkrétne právne a politické opatrenia aby sa menšine zamedzil prístup k niektorým životným príležitostiam( napr. obmedzené volebné právo, nosenie Dávidovej hviezdy). Prebieha ako uplatňovanie násilných opatrení ( napr. sústredenie Židov do geta). Funguje v situácii nadvlády jednej sociálnej skupiny nad druhou. Prejavuje sa tým, že menšina nemá možnosť vstupovať do všetkých oblastí spoločenského života
Kultúrna identita – ide o komplexnú predstavu, ktorú si vytvára o sebe jednotlivec, alebo skupina ľudí (napr. slovenská kultúrna identita, kultúrna identita Židov, kultúrna identita subkultúry hip hop) Obsahuje hlavné hodnoty jednotlivca, alebo skupiny ľudí a sebahodnotenie, predstavy o vlastnej kultúrnej tradícii, určitú predstavu o svojej budúcnosti. Vymedzuje hranice kultúry spoločenstva. Vzniká vtedy, ak sa človek alebo skupina potrebujú odlíšiť od iných ľudí . Je produktom stretnutia dvoch ,alebo viacerých kultúr.
16.
Vysvetlite pojmy a dajte príklad na témy- kultúrna identita ,riešenie konfliktov.
Procesy vzniku kultúrnej identity : a.) z množstva hodnôt , vlastností a predmetov si človek vyčlení niektoré a tie uzná za čipky).
svoje( napr. slovenské
b.) človek odmietne niektoré hodnoty, alebo artefakty ako cudzie ( napr. pravicových skínov stmeľuje odmietanie tolerancie voči iným rasám). Funguje ako nástroj na stmelenie spoločenstva alebo ako nástroj na odlíšenie od iných rás. Prejavuje sa presvedčením , postojmi, zvykmi a spávaním ( životný štýl, oblečenie ,reč a Podobne)
Kultúrny konflikt – situácia, v ktorej príslušníci odlišných kultúr zápasia o získanie moci nad druhou kultúrou. Obsahuje zápas rôznych kultúr o prežitie alebo o získania nadvlády jednej nad druhou. Vzniká vtedy, ak niektorá cíti ohrozenie svojej existencie, alebo ak niektorá kultúra získava veľkú politickú či vojenskú moc . Funguje : a) ako asimilácia príslušníkov druhej kultúry( napr. tlak na minimalizovanie rómskej identity počas socializmu).,niekedy sa ako politicky program presadzuje v podobe „taviaceho kotla“ čo má byť spoločnosť, v ktorej sa rôzne kultúry rozplynú a vytvoria novú kvalitu(za taviaci kotol sa zvykli označovať USA). b) v realite ide o asimiláciu ako vzájomné rešpektovanie rôznych kultúr na báze spoločného právneho systému ( tak bol vybudovaný právny systém v Holansku) Prejavuje sa rôznym stupňom agresivity – od ohovárania, cez mediálne kampane až po ničenie prejavov druhej kultúry, alebo zabíjania.
17.
Kde je definovaná multikultúrna výchova?
Štátny vzdelávací program ISCED 0, ISCED 1,ISCED2 a ISCED 3A