Únia práva: od Paríža po Lisabon

CONSILIUM

GENER ÁLNY SEKRETARIÁT R ADY

SK

Únia práva: od Paríža po Lisabon História zmlúv Európskej únie 1951 – 2011: 60 ROK PRÁVNE J ÚNIE

EURÓPSKA ÚNIA

OV

11 2011

Chorvátska, Zmluva o pristúpení a 2011 podpísaná 9. decembr jej ratifikácia práve prebieha

PSK EJ ÚNIE ZMLU VY EURÓ

1. december 2009

bra Lisabon: 13. decem

Cypru, Lotyšska, Českej republiky, Estónska, a Slovenska, Zmluva o pristúpení Poľska, Slovinska 1. máj 2004 Litvy, Maďarska, Malty,

2007

Zmluva z Nice, 1. február

t
3FGPSNB
JOÝUJUÞDJÓ
QSF [MPäFOÞ
[

ǁMFOPW

© Európska únia


CVEÞDV
ÁOJV
Lisabon 13. decembra

októbr Amsterdam: 2.

2007 – podpísanie

Amsterdamská zmluva, 1. január 1995 Rakúska, Fínska a Švédska, Zmluva o pristúpení štatúte Európskej a dopĺňa Protokol o Akt, ktorým sa mení investičnej banky: fond Európsky investičný 1994 Zmluva o Európskej

Dánska, Írska Zmluva o pristúpení kráľovstva, a Spojeného 1973

1. január

a dopĺňajú niektoré Zmluva, ktorou sa menia ia: „Vlastné zdroje“, rozpočtové ustanoven 1. január 1971

1957

zjednocovania Z
včoraz užšieho &)4

t

%WF
[BLMBEBKÞDF
[NMVW SFBNCVMB
;NMVWZ
P
)4

národov Európyi
Q WÝFPCFDOÏIP
TQPMPǁOÏIP
USIV
& ZUWÈSBOJF
V
‚
1PTUVQOÏ
W P
QSF
BUØNPWÞ
FOFSHJ ‚

4QPMPǁFOTUW

&4"&
BMFCP
&VSBUPN

Rím 25. marca

podpísanie Zmluvy 1957 – slávnostné a Zmluvy o Euratome

o EHS

1. január

o Zmluva o založení Európskehva spoločenst (ESAE), pre atómovú energiu

1. január 1958

o Zmluva o založení Európskeh va (EHS), hospodárskeho spoločenst 1958

1951

1. január

© Európska únia

27. mája

y sú

Únie dom Únie. základom

uhlia a ocele: h vecí Európske spoločenstvo zmluvou sa zakladá Joseph Bech, minister zahraničnýc Carlo Sforza, minister h vecí Belgicka; 18. apríl 1951: Parížskou o obchodu Belgicka; minister zahraničnýc Francúzska; Konrad Paul van Zeeland, Meurice, minister zahraničnéh minister zahraničných vecí Schuman, minister zahraničných vecí; Dirk Stikker, a Luxemburska Joseph Talianska; Robert minister hospodárstv zahraničných vecí spolkový kancelár a spolkový holandský minister van den Brink, Adenauer, nemecký Holandska, Johannes zahraničných vecí

nenadobudla platnosť o Zmluva o založení Európskeh a ocele (ESUO), spoločenstva uhlia 1952

23. júl

jej platnosť skončila 23.

júla 2002

ých štátovv,

člensk odppisujú ich zástupcovia mentt lamen n a pod sky parla jú o nich jú kujú okuj Roku y a schvaľuje Európ eu .eeu .eu národné parlament i ná paa.e pa. opa ujú ich ro urop uro tifikkujú eu ratitifi m.eu il um.e nssiiliu ons

I

o obranného Zmluva o založení Európskehva, podpísaná spoločenst 1952

H I STOR

51 95 9 19 J I CKÝ VÝVO

K-P 184 — QC-32-11-757-S 7-2 — doi:10.2860/29 2011 — ISBN 978-92-824-347

MVWB t
1SWÈ
[BLMBEBKÞDB
[N BKÝJF
TUSBUFHJDLÏ
‚
4QPMPǁOâ
USI
QSF
WUFEFǚ QSPEVLUZ
VIMJF
B
PD

© Európska únia,

HL

orgánov, 1. júl 1967 Zmluva o zlúčení výkonných 1964 ch Antilách, 1. október Dohovor o Holandský h: spoločných inštitúciác Dohovor o určitých dvor, Zhromaždenie, Súdny výbor, Hospodársky a sociálny 1958

© Európska únia

TA P

a dopĺňajú Zmluva, ktorou sa meniaustanovenia, niektoré finančné 1. jún 1977

podpísanie apríla 2005 – slávnostné Luxemburg 25. Rumunska a Bulharska zmluvy o pristúpení

a 28. februára 1986

Paríž: 18. apríla

1. január 1986 1. január 1985

Grónska, Zmluva týkajúca sa 1981 Grécka, 1. január Zmluva o pristúpení a dopĺňa Protokol Zmluva, ktorou sa mení investičnej banky (EIB): o štatúte Európskej metóda konverzie, Zmena zúčtovacej jednotky; 1. október 1977

© Európska únia

ra 1992

WBOPV
WÊǁÝJOPV t
)MBTPWBOJF
LWBMJmLP
TQPMVQSÈDF
NFE[J
3BEPV
t

;BǁJBUPL
[ÈLPOPEBSOFK FOUPN B
&VSØQTLZN
QBSMBN UPSOÏNV
USIV t
$FTUB
L
WFǚLÏNV
WOÞ BISBOJǁOFK
QPMJUJLZ t
4QPMVQSÈDB
W
PCMBTUJ
[ SØQTLFK
SBEFi t
1SWÈ
[NJFOLB
P
v&V

Rím: 25. marca

únii (ZEÚ),

1. november 1993

akt, 1. júl 1987 Jednotný európsky a, Španielska a Portugalsk

Zmluva o pristúpení

OJF t
;SPEFOJF
&VSØQTLFK
ÞWÈ
ÞOJB
t
)PTQPEÈSTLB
B
NFOP JLB
4;#1

t
$FTUB
L
FVSV

B
CF[QFǁOPTUOÈ
QPMJU t
4QPMPǁOÈ
[BISBOJǁOÈ SOÏ
WFDJ
477

t
4QSBWPEMJWPTǬ
B
WOÞUP

Jednotný akt: 17.

1. máj

Lisabonskej zmluvy

a 1997

PTUJ QFǁOPTUJ
B
TQSBWPEMJW t
1SJFTUPS
TMPCPEZ
CF[ LÏIP
acquis t
*OUFHSÈDJB
TDIFOHFOT t
ƙVETLÏ
QSÈWB
J
B
äFOBNJ
t
3PWOPTǬ
NFE[J
NVäN t
6ESäBUFǚOâ
SP[WPK
QSF
4;#1
t
7ZTPLâ
QSFETUBWJUFǚ

SJBEFOJF t
,BQBDJUB
QSF
LSÓ[PWÏ

Maastricht: 7. februá

2003

1. máj 1999

ra 2001 Nice: 26. februá

ST TIE PL ATNO

ARCHÍVNE DOKUMENTY

L ZM LÚ

WB
JOÝUJUÞDJPV t
&VSØQTLB
SBEB
TB
TUÈ B
TUÈWB
[ÈLPOPEBSOâN
t

&VSØQTLZ
QBSMBNFOU
TN
3BEF PSHÈOPN
SPWOPDFOOâ
QBSMBNFOUPW t
;BQPKFOJF
OÈSPEOâDIPCB t
&Á
BLP
QSÈWOJDLÈ
PT ÈW t
$IBSUB
[ÈL MBEOâDI
QS

AD OBUDNU GIA A NA ÓG LÓ NOL CHRONO

Lisabonská zmluva, , 1. január 2007 Bulharska a Rumunska Zmluva o pristúpení Európu, Zmluva o Ústave pre 2004 podpísaná 29. októbra nenadobudla platnosť

co ccon w..co w w.c ww ww w

MAREC 2012

Upozornenie Túto brožúru vydal Generálny sekretariát Rady a slúži výhradne na informačné účely. Všetky informácie o Európskej rade a Rade nájdete na webových stránkach: www.european-council.europa.eu www.consilium.europa.eu alebo ich môžete získať na oddelení „Informácie pre verejnosť“ Generálneho sekretariátu Rady na tejto adrese: Rue de la Loi/Wetstraat 175 1048 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË Tel. +32 22815650 Fax +32 22814977 www.consilium.europa.eu/infopublic

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu). Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2012. ISBN 978-92-824-3521-2 doi:10.2860/90923 © Európska únia, 2012 Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora. Printed in Belgium Vytlačené na papieri bielenom bez použitia elementárneho chlóru (ECF)

Únia práva: od Paríža po Lisabon História zmlúv Európskej únie

Obsah Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Päťdesiate a šesťdesiate roky: od zakladajúcich zmlúv po spoločné výkonné orgány . . . . . 6 Sedemdesiate roky: finančné a inštitucionálne zmluvy; prvá zmluva o pristúpení . . . . . . 10 Osemdesiate roky: Jednotný akt a zmluvy o pristúpení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Deväťdesiate roky: Zmluva o Európskej únii a zmluvy o pristúpení . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Zmluvy 21. storočia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Od Paríža po Lisabon: chronológia zmlúv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

3

Predslov Táto brožúrka sa venuje histórii budovania európskej integrácie prostredníctvom zmlúv. Bola vypracovaná ako doplnok k jednému zo série plagátov vydávaných pri významných udalostiach s názvom: „Zmluvy Európskej únie“. Brožúrka je určená akademickému svetu, výskumníkom, ale aj každému, kto má osobitný záujem o dejiny európskej integrácie. Prílohu tvorí tabuľka s chronologickým prehľadom zmlúv. Úplné znenie zmlúv sa nachádza na tejto adrese: http://eur-lex.europa.eu Vaše pripomienky alebo návrhy nám môžete posielať na túto adresu: [email protected].

4

Úvod Zmluvy sú základom Európskej únie (EÚ). Dojednávajú ich zástupcovia vlád členských štátov a prijímajú sa jednomyseľne. Všetky členské štáty ich následne podpíšu a ratifikujú v súlade s vlastnými ústavnými postupmi. Platnosť nadobúdajú až na konci tohto procesu a len vtedy, ak úspešne prebehli všetky jeho fázy. Oboznámenie sa s históriou týchto zmlúv nám umožní: 

sledovať vývoj Únie ako hospodárskeho a politického spoločenstva angažujúceho sa v čoraz väčšom množstve čoraz komplexnejších oblastí;



pozorovať, ako členské štáty postupne reagovali na nové vnútorné aj medzinárodné výzvy;



spoznať postupný vývoj Únie, ktorá zjednocuje národy a štáty a ktorej základnou hodnotou a snahou sa stala sila práva.

5

Päťdesiate a šesťdesiate roky: od zakladajúcich zmlúv po spoločné výkonné orgány Po vyhlásení Roberta Schumana z 9. mája 1950, v ktorom navrhol spojenie francúzskej a nemeckej produkcie uhlia a ocele, sa 18. apríla 1951 v Paríži podpísala Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Po tom, čo ju ratifikovalo Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. „šestka“), nadobudla 23. júla 1952 platnosť na obdobie 50 rokov. Platnosť teda stratila 22. júla 2002. Bezprostredným cieľom tejto prvej zmluvy bolo vytvorenie spoločného trhu s uhlím a oceľou, ktoré boli v danej dobe strategickými surovinami. Ďalším jej cieľom bolo postaviť základy hospodárskeho a neskôr aj čoraz viac politického spoločenstva. Táto zmluva, ktorou sa založil Vysoký úrad, Spoločné zhromaždenie, Rada ministrov a Súdny dvor, je základom inštitucionálneho systému dnešnej Európskej únie. Čoskoro po založení ESUO predložilo Francúzsko plán nadnárodnej vojenskej integrácie. Šesť členov ESUO tak 27. mája 1952 v Paríži podpísalo Zmluvu o založení Európskeho obranného spoločenstva (EOS). Ustanovuje sa v nej vytvorenie európskeho vojska. Zmluvu však neratifikoval francúzsky parlament, v ktorom sa diskusia o zmluve 30. augusta 1954 odročila na neurčito. Zmluva o EOS teda nikdy nenadobudla platnosť. Po jej zamietnutí sa upustilo aj od plánovanej zmluvy o Európskom politickom spoločenstve (EPS), ktorá s ňou bola previazaná. Jej návrh vypracovalo ad hoc zhromaždenie ESUO, ktoré ho 10. marca 1953 predložilo zástupcom vlád šestky.

6

© Európska únia

Po neúspechu Európskeho obranného spoločenstva sa európska integrácia opäť zamerala na hospodárstvo. Po konferencii v Messine, ktorá sa konala 1. a 2. júna 1955, sa zriadil výbor, ktorému predsedal belgický minister zahraničných vecí Paul-Henri Spaak a ktorého cieľom bolo vypracovať model spoločného európskeho trhu. Práca výboru vyústila do dvoch návrhov známych ako „Rímske zmluvy“, pretože boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Platnosť nadobudli 1. januára 1958.

Podpisovanie Zmluvy o EHS a Zmluvy o Euratome (Sala degli Orazi e Curiazi, Kapitol, Rím, 25. marca 1957)

Prvou zmluvou sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Zásady definované v Zmluve o ESUO sa ňou rozširujú na nové oblasti. V Zmluve o EHS sa ustanovuje aj vytvorenie spoločného trhu založeného na voľnom pohybe osôb, služieb, tovaru a kapitálu, colnej únie a vykonávanie spoločných politík, ako napríklad poľnohospodárskej alebo obchodnej. Účelom zmluvy je, aby sa plnením hospodárskych cieľov prispievalo k tvorbe politickej únie.

7

Signatárske štáty rovnako vyjadrili svoje „odhodlanie položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy“ (preambula Zmluvy o EHS). Druhou zmluvou sa založilo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ESAE alebo Euratom). Cieľom Zmluvy o ESAE je koordinácia a spoločné využívanie výskumných programov v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

© Európska únia

Taliansky plagát pri príležitosti podpísania Rímskych zmlúv 25. marca 1957

8

V rovnaký deň, 25. marca 1957, sa podpísal aj Dohovor o niektorých orgánoch spoločných pre Európske spoločenstvá. Týmto dohovorom sa zriadilo Zhromaždenie, Súdny dvor a Hospodársky a sociálny výbor spoločný pre EHS, ESAE a ESUO. Režim pridruženia zámorských krajín a území vymedzený v Zmluve o EHS1 sa uplatnil na Holandské Antily, pokiaľ ide o ropné produkty, prostredníctvom Protokolu o Holandských Antilách, ktorý sa podpísal 13. novembra 1962 v Bruseli a nadobudol platnosť 1. októbra 1964. Po skončení krízy prázdnej stoličky, počas ktorej sa Francúzsko odmietalo zúčastňovať na zasadnutiach Rady a jej orgánov, nadobudla 1. júla 1967 platnosť jedna z prvých významných inštitucionálnych zmien: Zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev, známa aj ako „Zlučovacia zmluva“, ktorú šestka podpísala 8. apríla 1965. Všetky tri spoločenstvá odvtedy disponovali spoločnou Radou, Komisiou a rozpočtom. Článkom 4 tejto zmluvy sa okrem toho zriadil Výbor stálych predstaviteľov (Coreper) zložený zo stálych predstaviteľov členských štátov, ktorého úlohou je pripravovať prácu Rady a vykonávať mandát, ktorý mu Rada udelí.

1

Príloha IV k Zmluve o EHS: zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti zmluvy.

9

Sedemdesiate roky: finančné a inštitucionálne zmluvy; prvá zmluva o pristúpení V sedemdesiatych rokoch pokračovalo úsilie o inštitucionálne reformy a začali sa finančné reformy. Po rozhodnutí Rady z 21. apríla 1970, ktorým sa systém financovania Spoločenstiev založený na príspevkoch členských štátov nahradil systémom financovania z vlastných zdrojov, sa podpísali dve zmluvy: 

Luxemburská zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia, sa podpísala 22. apríla 1970. Platnosť nadobudla 1. januára 1971. Európsky parlament ňou získal určité rozpočtové právomoci a zaviedli sa ňou dva základné druhy vlastných zdrojov: poľnohospodárske odvody a clá2.



Bruselská zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia, sa podpísala 22. júla 1975. Platnosť nadobudla 1. júna 1977. Európsky parlament ňou získal právomoc odmietnuť rozpočet en bloc a udeľovať Komisii absolutórium za jeho plnenie.

Zriadil sa Dvor audítorov. Týmito dvoma zmluvami, ktorými sa mení a dopĺňa Rímska zmluva, sa začal proces rozdeľovania rozpočtových právomocí medzi Radu a Európsky parlament. V Bruseli sa 10. júla 1975 podpísala aj Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Protokolu o štatúte Európskej investičnej banky; platnosť nadobudla 1. októbra 1977. Táto zmluva umožňuje Rade guvernérov Európskej investičnej banky (EIB) pozmeniť v prípade medzinárodnej menovej krízy vymedzenie zúčtovacej jednotky, ako aj metódu jej konverzie na národné meny.

2

10

Rozhodnutie Rady 70/243/ESUO, EHS, Euratom z 21. apríla 1970 o nahradení finančných príspevkov členských štátov vlastnými zdrojmi.

© Európska únia

Počas tohto obdobia sa 22. januára 1972 podpísala a 1. januára 1973 nadobudla platnosť Zmluva o pristúpení Spojeného kráľovstva, Dánska a Írska k EHS a ESAE. Rozhodnutím Rady z 22. januára 1972 sa ustanovilo aj pristúpenie k ESUO. Nórsko prerušilo proces svojho pristúpenia3 po negatívnom výsledku referenda, ktoré sa konalo 25. septembra 1972.

Edward Heath podpisuje Zmluvu o pristúpení Spojeného kráľovstva (Palais d‘Egmont, Brusel, 22. januára 1972)

3

Rozhodnutie Rady ES z 1. januára 1973 o prispôsobení aktov týkajúcich sa pristupovania nových členských štátov k ES.

11

Osemdesiate roky: Jednotný akt a zmluvy o pristúpení

© Európska únia

Počnúc rokom 1979 sa v južnej Európe začínajú meniť politické režimy. Aby sa stabilizoval obnovený demokratický systém v Grécku a poslinilo jeho hospodárstvo, v Aténach sa 28. mája 1979 podpísala Zmluva o pristúpení Grécka k Európskym spoločenstvám. Platnosť nadobudla 1. januára 1981. Podobne sa v Madride a Lisabone 12. júna 1985 podpísala Zmluva o pristúpení Španielska a Portugalska, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1986. Európa šiestich a neskôr deviatich a desiatich členských štátov sa začala nazývať európskou dvanástkou.

Jednotný akt, reprodukcia uložená v archívoch Rady

12

Po referende, ktoré zorganizovala vláda Grónska 23. februára 1982, sa v Zmluve o Grónsku podpísanej 13. marca 1984 ustanovilo odstúpenie Grónska od zmlúv o Spoločenstvách a jeho začlenenie medzi územia, na ktoré sa vzťahuje režim zámorských území. Dvanástka podpísala 17. februára v Luxemburgu a 28. februára 1986 v Haagu Jednotný európsky akt, ktorého cieľom bolo dodať európskej integrácii novú politickú a hospodársku dynamiku. Táto zmluva nadobudla platnosť 1. júla 1987. Jacques Delors, vtedajší predseda Komisie, zhrnul vo februári 1987 pred poslancami Európskeho parlamentu ciele Jednotného aktu takto: „Jednotný akt je jednou vetou záväzok vybudovať jednotný trh bez hraníc a súčasne zvyšovať hospodársku a sociálnu súdržnosť, vypracovať európsku politiku v oblasti výskumu a technológií, posilniť európsky menový systém a začať budovať európsky sociálny rozmer a vykonávať významné kroky v oblasti ochrany životného prostredia.“ Jednotným aktom sa ustanovuje vybudovanie vnútorného trhu a voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu od 1. januára 1993. Rozšírili sa ním právomoci Spoločenstiev (životné prostredie, výskum, technologický rozvoj) a zaviedla sa možnosť hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade. Legislatívne právomoci Európskeho parlamentu sa posilnili ustanovením postupu súhlasu a postupu spolupráce. Ide o začiatok procesu, ktorým sa postupne, od zmluvy k zmluve, posilňujú právomoci Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu s Radou a zvyšuje sa počet oblastí, v ktorých Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, a nie jednomyseľne. V Jednotnom akte sa po prvýkrát spomína Európska rada. A nakoniec, obsahuje ustanovenia o európskej politickej spolupráci (EPS), t. j. spolupráci v oblasti zahraničnej politiky, ktoré sú striktne oddelené od ustanovení upravujúcich oblasti v právomoci Spoločenstiev.

13

Deväťdesiate roky: Zmluva o Európskej únii a zmluvy o pristúpení Po dvoch medzivládnych konferenciách, ktorých prvé zasadnutia sa konali v Ríme 15. decembra 1990, bola 7. februára 1992 v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Platnosť nadobudla 1. novembra 1993. Touto zmluvou vznikla Európska únia s trojpilierovou štruktúrou: tri Európske spoločenstvá (ES), spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV). V rámci prvého piliera sa začala budovať hospodárska a menová únia. Vyústila do prijatia spoločnej meny eura, ktoré sa dalo do obehu 1. januára 2002. Rozšírili sa právomoci Spoločenstiev v oblasti životného prostredia, výskumu, priemyslu a politiky súdržnosti. V oblasti zákonodarstva získal Európsky parlament zavedením spolurozhodovacieho postupu právomoc prijímať právne akty spoločne s Radou. Postup súhlasu a postup spolupráce sa rozšírili na nové oblasti, rovnako ako hlasovanie Rady kvalifikovanou väčšinou. Dvor audítorov zriadený v roku 1975 sa stal piatou európskou inštitúciou a zriadil sa Výbor regiónov. V rámci druhého piliera sa prostredníctvom SZBP integrovali a rozvíjali mechanizmy a acquis európskej politickej spolupráce a začala sa budovať spoločná politika v oblasti bezpečnosti a obrany. Pokiaľ ide o tretí pilier (SVV), zmluva obsahuje ustanovenia týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc, boja proti terorizmu, zriadenia Europolu, vykonávania spoločnej azylovej politiky, boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a justičnej spolupráce v trestných a občianskych veciach. S cieľom stimulovať hospodársky rast sa aktom podpísaným 25. marca 1993 vytvoril Európsky investičný fond. Akt nadobudol účinnosť 1. mája 1994.

14

© Európska únia

Na Korfu sa 24. júna 1994 podpísala Zmluva o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1995. Nórsko, rovnako ako v roku 1972, prerušilo proces pristúpenia po referende z 28. novembra 1994.

Spoločná fotografia, zasadnutie Európskej rady na Korfu (24. júna 1994)

V Turíne sa 29. marca 1996 konalo prvé zasadnutie medzivládnej konferencie, ktorej cieľom bola revízia zmlúv ustanovená v článku N Zmluvy o Európskej únii. Na konci snaženia konferencie bola Amsterdamská zmluva, ktorá bola podpísaná 2. októbra 1997 a nadobudla platnosť 1. mája 1999. Jej cieľom bolo reagovať na potrebu zefektívniť inštitúcie a rozhodovací proces. Zmluva svedčí aj o vôli členských štátov priblížiť Úniu občanom – obsahuje preto ustanovenia týkajúce sa transparentnosti.

15

Okrem iného sa v Zmluve kladie dôraz na koncepty trvalo udržateľného rozvoja a rovnosti práv mužov a žien, pričom zásady dodržiavania ľudských práv, demokracie a právneho štátu sa stávajú podmienkami, ktoré musí každá krajina spĺňať ešte pred pristúpením k EÚ. Právomoci Európskeho parlamentu sa opäť posilnili rozšírením spolurozhodovacieho postupu na nové oblasti a možnosťou schváliť alebo zamietnuť vymenovanie kandidáta na predsedu Komisie. Oblasť SZBP sa tiež posilnila vytvorením postu vysokého predstaviteľa4 a nadviazaním užších vzťahov so Západoeurópskou úniou (ZEÚ). Prostredníctvom protokolu pripojeného k Amsterdamskej zmluve sa do právneho poriadku EÚ začlenilo schengenské acquis (Schengenská dohoda podpísaná 14. júna 1985, Schengenský dohovor prijatý 19. júna 1990 a súbor vykonávacích opatrení). V tomto acquis sa hovorí o dvoch hlavných oblastiach spolupráce: harmonizácia kontroly vonkajších hraníc a posilnenie policajnej a justičnej spolupráce. Ustanovil sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ustanovenia o vízach, azyle, prisťahovalectve a justičnej spolupráci v občianskych veciach sa presunuli z tretieho piliera do prvého, a začína sa na ne teda vzťahovať tzv. metóda Spoločenstva. A nakoniec, v zmluve sa vymedzujú podmienky, za ktorých môžu členské štáty, ktoré si to želajú, nadviazať medzi sebou užšiu spoluprácu.

4

16

Túto funkciu vykonával generálny tajomník Rady.

Zmluvy 21. storočia

© Európska únia

Vo vyhlásení pripojenom k Amsterdamskej zmluve sa uvádza, že „posilnenie inštitúcií je nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia prvých rokovaní o pristúpení“. Po otvorení rokovaní o pristúpení s kandidátskymi krajinami východnej a južnej Európy sa preto zorganizovala nová medzivládna konferencia zameraná na revíziu zmlúv. Následne sa 26. apríla 2001 podpísala Zmluva z Nice, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2003. Priniesla so sebou nový vývoj inštitucionálnych ustanovení, ktorým sa zohľadnilo blížiace sa rozšírenie Únie na 25 členských štátov. Zmluva o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska sa podpísala v Aténach 16. apríla 2003. Nadobudla platnosť 1. mája 2004.

Spoločná fotografia pri príležitosti podpisu Zmluvy z Nice (Nice, 26. februára 2001)

Vo Vyhlásení o budúcnosti Únie pripojenom k Zmluve z Nice sa ustanovilo, že v roku 2004 sa má konať ďalšia medzivládna konferencia. Počas zasadnutia Európskej rady v Laekene v decembri 2001 bol zvolaný Konvent o budúcnosti Európy, ktorý mal vypracovať doku-

17

ment, ktorý „bude slúžiť ako východiskový bod rokovaní medzivládnej konferencie, ktorá potom prijme definitívne rozhodnutia“. Konvent pod predsedníctvom Valéryho Giscarda d‘Estainga vypracoval návrh Zmluvy o Ústave pre Európu. Túto zmluvu dojednala nová medzivládna konferencia v rokoch 2003 a 2004 a bola podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme. Jej cieľom bolo zrušiť predchádzajúce zmluvy – okrem Zmluvy o Euratome – a nahradiť ich jediným dokumentom ústavnej povahy. Po negatívnom výsledku referenda z 29. mája 2005 vo Francúzsku a z 1. júna 2005 v Holandsku sa však proces ratifikácie prerušil. Medzičasom sa 25. apríla 2005 v Luxemburgu podpísala Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska. Platnosť nadobudla 1. januára 2007.

© Európska únia

Keďže ústavná zmluva nemohla nadobudnúť platnosť, v roku 2007 sa začali nové rokovania, ktoré 13. decembra 2007 vyústili do podpísania Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Spoločná fotografia pri príležitosti podpisu Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska (Luxemburg, 25. apríla 2005)

18

Jej cieľom je zvýšiť efektívnosť inštitúcií a posilniť demokratický charakter Únie. Únia je teda teraz založená na dvoch zmluvách: Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorou sa nahradila Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Zmluva o Euratome, ktorá sa tiež zmenila Lisabonskou zmluvou, zostáva v platnosti na dobu neobmedzenú5. Lisabonskou zmluvou nadobudla Európska únia právnu subjektivitu a dve nové inštitúcie: Centrálnu európsku banku (ECB) a Európsku radu s voleným predsedom, ktorého funkčné obdobie trvá dva a pol roka. Piliere zavedené Maastrichtskou zmluvou sa zrušili. Hlasovací systém v Rade sa zmenil zavedením dvojitej väčšiny (členských štátov a zastúpeného obyvateľstva). Úloha Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu s Radou sa posilnila ustanovením spolurozhodovania za riadny legislatívny postup. Zmluva obsahuje súbor ustanovení, ktorých cieľom je posilniť demokratický charakter Únie. Okrem posilnenia právomocí Európskeho parlamentu ide najmä o ustanovenia, ktorými sa národným parlamentom umožňuje podieľať sa na rozhodovacom procese a ktorými sa zavádza možnosť účasti občanov (napr. prostredníctvom občianskej iniciatívy6). Lisabonskou zmluvou sa Charte základných práv Európskej únie priznáva rovnaká právna záväznosť, ako majú zmluvy. Po prvýkrát sa ustanovila možnosť vystúpenia členského štátu z Únie: „Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.“7 Zmluva o pristúpení Chorvátska bola podpísaná 9. decembra 2011 v Bruseli. Platnosť má nadobudnúť 1. júla 20138. V súčasnosti sa skúmajú viaceré zmeny a doplnenia Lisabonskej zmluvy. Pokračovanie nabudúce...

5

Platnosť Zmluvy o ESUO sa skončila 23. júla 2002.

6

Článok 11 ods. 4 ZEÚ.

7

Článok 50 ods. 1 ZEÚ.

8

Pod podmienkou, že sa do tohto dátumu uložia všetky ratifikačné listiny.

19

1951 – 2011: 60 ROKOV PRÁVNEJ ÚNIE

EURÓPSKA ÚNIA

2011

Zmluva o pristúpení Chorvátska, podpísaná 9. decembra 2011 jej ratifikácia práve prebieha

ZMLUVY EURÓPSKEJ ÚNIE

Lisabonská zmluva, 1. december 2009

Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska, 1. január 2007

t
&VSØQTLB
SBEB
TB
TUÈWB
JOÝUJUÞDJPV t

&VSØQTLZ
QBSMBNFOU
TB
TUÈWB
[ÈLPOPEBSOâN
PSHÈOPN
SPWOPDFOOâN
3BEF t
;BQPKFOJF
OÈSPEOâDI
QBSMBNFOUPW t
&Á
BLP
QSÈWOJDLÈ
PTPCB t
$IBSUB
[ÈLMBEOâDI
QSÈW

Zmluva o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska,

1. máj 2004 Zmluva z Nice, 1. február 2003 Zmluva o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska, 1. január 1995

t
3FGPSNB
JOÝUJUÞDJÓ
QSF
CVEÞDV
ÁOJV
[MPäFOÞ
[

ǁMFOPW

Akt, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o štatúte Európskej investičnej banky: Európsky investičný fond

© Európska únia únia

ML L

Amsterdamská zmluva, 1. máj 1999

Nice: 26. februára 2001 Lisabon 13. decembra 2007 – podpísanie Lisabonskej zmluvy

1. máj 1994

Amsterdam: 2. októbra 1997

Zmluva o Európskej únii (ZEÚ),

1. november 1993

t
1SJFTUPS
TMPCPEZ
CF[QFǁOPTUJ
B
TQSBWPEMJWPTUJ t
*OUFHSÈDJB
TDIFOHFOTLÏIP
acquis t
ƙVETLÏ
QSÈWB
t
3PWOPTǬ
NFE[J
NVäNJ
B
äFOBNJ
t
6ESäBUFǚOâ
SP[WPK
t
7ZTPLâ
QSFETUBWJUFǚ
QSF
4;#1
t
,BQBDJUB
QSF
LSÓ[PWÏ
SJBEFOJF

Jednotný európsky akt, 1. júl 1987 Zmluva o pristúpení Španielska a Portugalska,

1. január 1986 Zmluva týkajúca sa Grónska, 1. január 1985 Zmluva o pristúpení Grécka, 1. január 1981 Zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Protokol o štatúte Európskej investičnej banky (EIB): Zmena zúčtovacej jednotky; metóda konverzie,

© Európska únia

Maastricht: 7. februára 1992 t
;SPEFOJF
&VSØQTLFK
ÞOJF t
)PTQPEÈSTLB
B
NFOPWÈ
ÞOJB
t
$FTUB
L
FVSV
t
4QPMPǁOÈ
[BISBOJǁOÈ
B
CF[QFǁOPTUOÈ
QPMJUJLB
4;#1

t
4QSBWPEMJWPTǬ
B
WOÞUPSOÏ
WFDJ
477

1. október 1977

Luxemburg 25. apríla 2005 – slávnostné podpísanie zmluvy o pristúpení Rumunska a Bulharska

Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia,

1. jún 1977 Zmluva o pristúpení Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva,

t
)MBTPWBOJF
LWBMJmLPWBOPV
WÊǁÝJOPV t

;BǁJBUPL
[ÈLPOPEBSOFK
TQPMVQSÈDF
NFE[J
3BEPV
B
&VSØQTLZN
QBSMBNFOUPN t
$FTUB
L
WFǚLÏNV
WOÞUPSOÏNV
USIV t
4QPMVQSÈDB
W
PCMBTUJ
[BISBOJǁOFK
QPMJUJLZ t
1SWÈ
[NJFOLB
P
v&VSØQTLFK
SBEFi

1. január 1973 Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia: „Vlastné zdroje“,

1. január 1971 Zmluva o zlúčení výkonných orgánov, 1. júl 1967

Rím: 25. marca 1957 t

%WF
[BLMBEBKÞDF
[NMVWZ
včoraz užšieho zjednocovania národov Európyi
QSFBNCVMB
;NMVWZ
P
&)4

‚
1PTUVQOÏ
WZUWÈSBOJF
WÝFPCFDOÏIP
TQPMPǁOÏIP
USIV
&)4

‚

4QPMPǁFOTUWP
QSF
BUØNPWÞ
FOFSHJV
&4"&
BMFCP
&VSBUPN

© Európska únia

TA P

Jednotný akt: 17. a 28. februára 1986

Dohovor o Holandských Antilách, 1. október 1964

Rím 25. marca 1957 – slávnostné podpísanie Zmluvy o EHS a Zmluvy o Euratome

Dohovor o určitých spoločných inštitúciách: Zhromaždenie, Súdny dvor, Hospodársky a sociálny výbor,

1. január 1958 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE),

1. január 1958

t
1SWÈ
[BLMBEBKÞDB
[NMVWB ‚
4QPMPǁOâ
USI
QSF
WUFEBKÝJF
TUSBUFHJDLÏ
QSPEVLUZ
VIMJF
B
PDFǚ

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS),

1. január 1958

© Európska únia

Zmluva o založení Európskeho obranného spoločenstva, podpísaná

y sú

Únie i. zákl zá klad adom om Ún

18. apríl 1951: Parížskou zmluvou sa zakladá Európske spoločenstvo uhlia a ocele: Paul van Zeeland, minister zahraničných vecí Belgicka; Joseph Bech, minister zahraničných vecí Luxemburska Joseph Meurice, minister zahraničného obchodu Belgicka; Carlo Sforza, minister zahraničných vecí Talianska; Robert Schuman, minister zahraničných vecí Francúzska; Konrad Adenauer, nemecký spolkový kancelár a spolkový minister zahraničných vecí; Dirk Stikker, minister zahraničných vecí Holandska, Johannes van den Brink, holandský minister hospodárstva

27. mája 1952 nenadobudla platnosť Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO),

23. júl 1952 jej platnosť skončila 23. júla 2002

Rokujú o ninch a podp dpisujú i jú ich zástupcovia členských štátovv, ratifikujú icich národnéé parlamenty a schvaľuje Európsky parlam amen entt.

www w w w..consiliu consilium m.eur .euro opa.e pa.eu

200

H I STOR I CKÝ VÝVOJ

© Európska únia, 2011 — ISBN 978-92-824-3477-2 — doi:10.2860/29184 — QC-32-11-757-SK-P

HL

Paríž: 18. apríla 1951

C HRON NOLÓ GIA A NA ADOBUDNUTIE PL ATNOSTI

Zmluva o Ústave pre Európu, podpísaná 29. októbra 2004 nenadobudla platnosť

Lisabon: 13. decembra 2007

Plagát Plag Pl agát át „Eu „Európska Euró róps pska ka ú úni únia, nia a, 1195 1951 9511 až 201 22011: 0111: 6600 ro roko rokov kovv Ún Únie ie p prá práva“ ráva“ vydaný v roku 2011, 60 rokov po podpise prvej zmluvy (ESUO)

Od Paríža po Lisabon: chronológia zmlúv Úvodné poznámky: 

Originálne verzie zmlúv a príslušné národné ratifikačné listiny sú uložené v archíve vlády Talianskej republiky (Ministerstvo zahraničných vecí, Úrad diplomatických sporov), pokiaľ sa v časti „Doplňujúce údaje“ neuvádza inak.



Informácie v časti „Doplňujúce údaje“ sa vzťahujú na podstatu zakladajúcej zmluvy, doplnenie zmluvy o prílohy, uplynutie platnosti zmluvy, nepodpísaný návrh zmluvy, neratifikovanie zmluvy, výnimky z uplatňovania stanovené v zmluvách.



Nové autentické jazyky, ktoré sú výsledkom následných pristúpení, sa uvádzajú tučným písmom vtedy, keď sa stali novými autentickými jazykmi.



Dátum ratifikácie každým členským štátom zodpovedá dátumu uloženia ratifikačných listín alebo dátumu pristúpenia.



Uvedení signatári sú splnomocnení zástupcovia svojich štátov.



Doplňujúce informácie sú k dispozícii v databáze oddelenia dohôd Rady Európskej únie na adrese: http://www.consilium.europa.eu/accords-recherche



Táto chronológia sa končí Lisabonskou zmluvou. Ďalšie zmluvy, o ktorých sa rokuje alebo ktoré sú v procese ratifikácie9, sa tu neuvádzajú. Uvedú sa v nasledujúcej aktualizácii tohto dokumentu.



Na konci tejto brožúry sa uvádza zoznam kódov ISO všetkých úradných jazykov Európskej únie.

9

Napríklad zmluva o pristúpení Chorvátska, ktorá bola podpísaná 9. decembra 2011 v Bruseli.

21

1 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele „Parížska zmluva“

Dátum a miesto podpísania 18. apríla 1951, Salon de l‘Horloge, Quai d‘Orsay, Paríž, Francúzsko Signatári Konrad ADENAUER, kancelár a minister zahraničných vecí (DE) Paul VAN ZEELAND, minister zahraničných vecí, Joseph MEURICE, minister zahraničného obchodu (BE) Robert SCHUMAN, minister zahraničných vecí (FR) Carlo SFORZA, minister zahraničných vecí (IT) Joseph BECH, minister zahraničných vecí (LU) Dirk STIKKER, minister zahraničných vecí, Jan VAN DEN BRINK, minister hospodárstva (NL) Nadobudnutie platnosti 23. júla 1952 Autentické jazyky FR Doplňujúce údaje – zakladajúca zmluva – jej platnosť uplynula 23. júla 2002 – originálne verzie zmluvy a národné ratifikačné listiny, ako aj ďalšie listiny o pristúpení sú uložené v archíve vlády Francúzskej republiky

22

2 Zmluva o založení Európskeho obranného spoločenstva „Zmluva o EOS“

Dátum a miesto podpísania 27. mája 1952, Salon de l‘Horloge, Quai d‘Orsay, Paríž, Francúzsko Signatári Konrad ADENAUER, kancelár, minister zahraničných vecí (DE) Paul VAN ZEELAND, minister zahraničných vecí (BE) Robert SCHUMAN, minister zahraničných vecí (FR) Alcide DE GASPERI, minister zahraničných vecí (IT) Joseph BECH, minister zahraničných vecí (LU) Dirk STIKKER, minister zahraničných vecí (NL) Nadobudnutie platnosti nenadobudla platnosť Autentické jazyky DE, FR, IT, NL Doplňujúce údaje – originálne verzie zmluvy a národné ratifikačné listiny, ako aj ďalšie listiny o pristúpení sú uložené v archíve vlády Francúzskej republiky – návrh Zmluvy o EOS bol spojený s návrhom Zmluvy o štatúte Európskeho politického spoločenstva (EPS), ktorý sa prijal 10. marca 1953 na ad hoc zasadnutí ESUO (predložený ministrom zahraničných vecí ESUO 9. marca 1953). Návrh Zmluvy o EPS sa zamietnutím Zmluvy o EOS stal neplatným.

23

3–4–5 Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, „Zmluva o EHS“10, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, „Zmluva o ESAE alebo Euratome“11, Dohovor o určitých inštitúciách spoločných pre Európske spoločenstvá Dátum a miesto podpísania 25. marca 1957, Sala degli Orazi e Curiazi, Kapitol, Rím, Taliansko Signatári Paul-Henri SPAAK, minister zahraničných vecí, Jean-Charles SNOY ET D’OPPUERS, generálny tajomník ministerstva hospodárstva, vedúci belgickej delegácie na medzivládnej konferencii (BE) Konrad ADENAUER, spolkový kancelár, Walter HALLSTEIN, štátny tajomník spolkového zahraničného úradu (DE) Christian PINEAU, minister zahraničných vecí, Maurice FAURE, štátny podtajomník pre zahraničné veci (FR) Antonio SEGNI, predseda Rady ministrov, Gaetano MARTINO, minister zahraničných vecí (IT) Joseph BECH, predseda vlády, minister zahraničných vecí, Lambert SCHAUS, veľvyslanec, vedúci luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii (LU) Joseph LUNS, minister zahraničných vecí, Hans LINTHORST HOMAN, vedúci holandsekej delegácie na medzivládnej konferencii (NL) Nadobudnutie platnosti 1. januára 1958 Autentické jazyky DE, FR, IT, NL Doplňujúce údaje Zmluva o EHS a Zmluva o Euratome: zakladajúce zmluvy

24

10

Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa na rozdiel od ostatných protokolov pripojených k Zmluve o EHS od začiatku podpísal v Bruseli 17. apríla 1957. Tento protokol bol okrem zmien a doplnení na základe nadobudnutia platnosti nasledujúcich zmlúv zmenený a doplnený aj rozhodnutím Rady z 24. októbra 1988 o zriadení Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 319, 25.11.1988).

11

Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Euratome, bol podpísaný 17. apríla 1957 v Bruseli.

6 Dohovor z 13. novembra 1962 o revízii Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva s cieľom uplatňovať na Holandské Antily osobitné dojednania pre pridruženie stanovené v štvrtej časti tejto zmluvy „Dohovor o Holandských Antilách“ Dátum a miesto podpísania 13. novembra 1962, Brusel, Belgicko Signatári Henry FAYAT, námestník ministra zahraničných vecí (BE) Rolf LAHR, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí (DE) Jean-Marc BOEGNER, veľvyslanec, predseda francúzskej delegácie na konferencii (FR) Carlo RUSSO, štátny podtajomník ministerstva zahraničných vecí (IT) Eugène SCHAUS, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí (LU) Hans VAN HOUTEN, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí (NL) Wim LAMPE, splnomocnený minister Holandských Antíl Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. októbra 1964 Ú. v. ES 150, 1. 10. 1964 Autentické jazyky DE, FR, IT, NL Doplňujúce údaje Pripája sa ním k Zmluve o EHS protokol týkajúci sa dovozu ropných produktov spracovávaných na Holandských Antilách.

25

7 Zmluva o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev „Zmluva o zlúčení výkonných orgánov“12

Dátum a miesto podpísania 8. apríla 1965, Brusel, Belgicko Signatári Paul-Henri SPAAK, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí (BE) Kurt SCHMUECKER, minister hospodárstva (DE) Maurice COUVE DE MURVILLE, minister zahraničných vecí (FR) Amintore FANFANI, minister zahraničných vecí (IT) Pierre WERNER, predseda vlády a minister zahraničných vecí (LU) Joseph LUNS, minister zahraničných vecí (NL) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. júla 1967 Ú. v. ES 152, 13. 7. 1967 Autentické jazyky DE, FR, IT, NL

12

26

Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov o dočasnom umiestnení orgánov a útvarov Spoločenstva (Ú. v. ES 152, 13.7.1967) sa podpísalo a nadobudlo platnosť v ten istý deň ako Zmluva o zlúčení výkonných orgánov.

8 Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev „Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia“ Dátum a miesto podpísania 22. apríla 1970, budova Alcide de Gasperi, Európsky parlament, Luxemburg, Luxembursko Signatári Pierre HARMEL, minister zahraničných vecí (BE) Walter SCHEEL, minister zahraničných vecí (DE) Maurice SCHUMANN, minister zahraničných vecí (FR) Aldo MORO, minister zahraničných vecí ( IT) Gaston THORN, minister zahraničných vecí a zahraničného obchodu (LU) Hans DE KOSTER, štátny podtajomník pre zahraničné veci (NL) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1971 Ú. v. ES L 2, 2. 1. 1971 Autentické jazyky DE, FR, IT, NL

27

9 Zmluva o  pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a  Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a  Severného Írska k  Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a  Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu „Zmluva o pristúpení Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva k EHS a Euratomu“13 Dátum a miesto podpísania 22. januára 1972, palác Egmont, Brusel, Belgicko14 Signatári Gaston EYSKENS, predseda vlády, Pierre HARMEL, minister zahraničných vecí, Jan VAN DER MEULEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (BE) Jens Otto KRAG, predseda vlády, Ivar NØRGAARD, minister záležitostí zahraničného hospodárstva, Jens CHRISTENSEN, generálny tajomník záležitostí zahraničného hospodárstva na ministerstve zahraničných vecí (DK) Walter SCHEEL, minister zahraničných vecí, H.-G. SACHS, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DE) Maurice SCHUMANN, minister zahraničných vecí, Jean-Marc BOEGNER, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (FR) Jack LYNCH, predseda vlády, Patrick HILLERY, minister zahraničných vecí (IE) Emilio COLOMBO, predseda vlády, Aldo MORO, minister zahraničných vecí, Giorgio BOMBASSEI FRASCANI DE VETTOR, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (IT)

28

13

Pre pristúpenie k ESUO pozri rozhodnutie Rady Európskych spoločenstiev z 22. januára 1972 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskemu spoločenstvu uhlia a ocele, Ú. v. ES L 73, 27.3.1972 (akty týkajúce sa pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

14

Keďže Nórsko zmluvu o pristúpení neratifikovalo, zmluva o pristúpení a iné akty týkajúce sa pristúpenia sú predmetom rozhodnutia Rady Európskych spoločenstiev z 1. januára 1973, ktorým sa upravujú dokumenty týkajúce sa pristúpenia nových členských štátov k Európskym spoločenstvám, Ú. v. ES L 2, 1.1.1973.

Gaston THORN, minister zahraničných vecí, Jean DONDELINGER, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (LU) Norbert SCHMELZER, minister zahraničných vecí, Tjerk WESTERTERP, štátny tajomník pre zahraničné veci, Monsieur Maan SASSEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (NL) Trygve BRATTELI, predseda vlády, Andreas CAPPELEN, minister zahraničných vecí, Søren C. SOMMERFELT, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec (Nórsko)  Edward HEATH, M. B. E., M. P., predseda vlády, predseda Rady, minister verejnej správy, Alec DOUGLAS-HOME, K. T., M. P., hlavný minister Jej výsosti pre zahraničné veci a záležitosti Britského spoločenstva národov, Geoffrey RIPPON, Q. C., M. P., kancelár Lancasterského vojvodstva (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1973 Ú. v. ES L 73, 27. 3. 1972 (akty týkajúce sa pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskym spoločenstvám) Autentické jazyky DA, DE, EN, FR, GA, IT, NL Doplňujúce údaje negatívny výsledok referenda v Nórsku – 25. septembra 1972

29

10 Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Protokolu o Štatúte Európskej investičnej Banky15: oprávnenie Rady guvernérov meniť zúčtovaciu jednotku a metódu konverzie v národnej mene

Dátum a miesto podpísania 10. júla 1975, Brusel, Belgicko Signatári Willy DE CLERCQ, minister financií (BE) Per HÆKKERUP, minister hospodárstva (DK) Hans APEL, spolkový minister financií (DE) Jean-Pierre FOURCADE, minister hospodárstva (FR) Charles MURRAY, tajomník, ministerstvo financií (IE) Emilio COLOMBO, minister štátnej pokladnice (IT) Jean DONDELINGER, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (LU) Laurens J. BRINKHORST, štátny tajomník pre zahraničné veci (NL) Michael PALLISER, KCMG, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. októbra 1977 Ú. v. ES L 91, 6. 4. 1978 Autentické jazyky DA, DE, EN, FR, GA, IT, NL

15

30

Protokol o Štatúte Európskej investičnej banky tvorí prílohu k Zmluve o EHS.

11 Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev16 „Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia“ Dátum a miesto podpísania 22. júla 1975, Brusel, Belgicko Signatári Renaat VAN ELSLANDE, minister zahraničných vecí a spolupráce s rozvojovými krajinami (BE) Niels ERSBØLL, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí (DE) Jean-Marie SOUTOU, veľvyslanec Francúzska, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (FR) Garret FITZGERALD, minister zahraničných vecí (IE) Mariano RUMOR, minister zahraničných vecí, úradujúci predseda Rady Európskych spoločenstiev (IT) Jean DONDELINGER, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (LU) Laurens J. BRINKHORST, štátny tajomník pre zahraničné veci (NL) Michael PALLISER, KCMG, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. júna 1977 Ú. v. ES L 359, 31. 12. 1977 Autentické jazyky DA, DE, EN, FR, GA, IT, NL

16

Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov z 5. apríla 1977 o dočasnom umiestnení Dvora audítorov (Ú. v. ES L 104, 28.4.1977) sa podpísalo 5. apríla 1977 a nadobudlo platnosť 1. júna 1977.

31

12 Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskych spoločenstiev) a Gréckou republikou o  pristúpení Gréckej republiky k  Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu „Zmluva o pristúpení Grécka“17 Dátum a miesto podpísania 28. mája 1979, palác Zappeion, Atény, Grécko Signatári Wilfried Martens, predseda vlády, Henri SIMONET, minister zahraničných vecí, Joseph VAN DER MEULEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (BE) Niels Anker KOFOED, minister poľnohospodárstva, Gunnar RIBERHOLDT, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, minister zahraničných vecí, Helmut SIGRIST, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DE) Konstantinos KARAMANLIS, predseda vlády, Georgios RALLIS, minister zahraničných vecí, Georgios CONTOGEORGIS, minister bez kresla zodpovedný za vzťahy s Európskymi spoločenstvami (EL) Jean FRANÇOIS-PONCET, minister zahraničných vecí, Pierre BERNARD-REYMOND, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí, Luc DE LA BARRE DE NANTEUIL, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (FR) John LYNCH, predseda vlády, Michael O‘KENNEDY, minister zahraničných vecí, Brendan DILLON, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (IE)

17

32

Pre pristúpenie k ESUO pozri rozhodnutie Rady Európskych spoločenstiev z 24. mája 1979 o pristúpení Gréckej republiky k Európskemu spoločenstvu uhlia a ocele, Ú. v. ES L 291, 19.11.1979 (dokumenty týkajúce sa pristúpenia Gréckej republiky k Európskym spoločenstvám).

Giulio ANDREOTTI, predseda Rady ministrov, Adolfo BATTAGLIA, štátny podtajomník pre zahraničné veci, Eugenio PLAJA, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (IT) Gaston THORN, predseda vlády, minister zahraničných vecí, Jean DONDELINGER, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (LU) Chris VAN DER KLAAUW, minister zahraničných vecí, Jan LUBBERS, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (NL) Peter CARRINGTON, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov, Donald MAITLAND, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1981 Ú. v. ES L 291, 19. 11. 1979 (dokumenty týkajúce sa pristúpenia Gréckej republiky k Európskym spoločenstvám) Autentické jazyky DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL

33

13 Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú zmluvy o založení Európskych spoločenstiev so zreteľom na Grónsko „Zmluva o Grónsku“ Dátum a miesto podpísania 13. marca 1984, Brusel, Belgicko Signatári Leo TINDEMANS, minister vonkajších vzťahov Belgického kráľovstva (BE) Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí Dánska, Gunnar RIBERHOLDT, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Dánska (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, minister zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko (DE) Theodoros PANGALOS, štátny tajomník pre zahraničné veci Gréckej republiky (EL) Roland DUMAS, minister pre európske záležitosti Francúzskej republiky (FR) Peter BARRY, minister zahraničných vecí Írska (IE) Giulio ANDREOTTI, minister zahraničných vecí Talianskej republiky (IT) Colette FLESCH, ministerka zahraničných vecí Luxemburského veľkovojvodstva (LU) Wim VAN EEKELEN, štátny tajomník pre zahraničné veci Holandska, H.J.Ch. RUTTEN, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Holandska (NL) Geoffrey HOWE Q.C., M.P., minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1985 Ú. v. ES L 29, 1. 2. 1985 Autentické jazyky DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL Doplňujúce údaje Zmluvou o Grónsku sa k Zmluve o EHS pripája Protokol o osobitnej úprave pre Grónsko.

34

14 Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Gréckou republikou, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a  Severného Írska (členskými štátmi Európskych spoločenstiev) a  Španielskym kráľovstvom a  Portugalskou republikou o  pristúpení Španielskeho kráľovstva a  Portugalskej republiky k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu „Zmluva o pristúpení Španielska a Portugalska k EHS a Euratomu“18 Dátum a miesto podpísania 12. júna 1985, Salón de las Columnas, Kráľovský palác, Madrid, Španielsko – palác Belém, Lisabon, Portugalsko Signatári Wilfried MARTENS, predseda vlády, Leo TINDEMANS, minister zahraničných vecí, Paul NOTERDAEME, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (BE) Poul SCHLÜTER, predseda vlády, Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí, Jakob Esper LARSEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí, Gisbert POENSGEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (DE) Yannis HARALAMBOPOULOS, minister zahraničných vecí, Theodoros PANGALOS, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí zodpovedný za záležitosti EHS, Alexandre ZAFIRIOU, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (EL)

18

Pre pristúpenie k ESUO pozri rozhodnutie Rady Európskych spoločenstiev z 11. júna 1985 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskemu spoločenstvu uhlia a ocele, Ú. v. ES L 302, 15.11.1985.

35

Felipe GONZÁLEZ MÁRQUEZ, predseda vlády, Fernando MÓRAN LÓPEZ, minister zahraničných vecí, Manuel MARÍN GONZÁLEZ, štátny tajomník pre vzťahy s Európskymi spoločenstvami, Gabriel FERRÁN DE ALFARO, veľvyslanec, vedúci misie Španielska pri Európskych spoločenstvách (ES) Laurent FABIUS, predseda vlády, Roland DUMAS, minister vonkajších vzťahov, Catherine LALUMIÈRE, „ministre délégué“ zodpovedná za európske záležitosti, Luc DE LA BARRE DE NANTEUIL, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (FR) Garret FITZGERALD, TD, predseda vlády, Peter BARRY, TD, minister zahraničných vecí, Andrew O‘ROURKE, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (IE) Bettino CRAXI, predseda Rady ministrov, Giulio ANDREOTTI, minister zahraničných vecí, Pietro CALAMIA, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (IT) Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, Joseph WEYLAND, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (LU) Ruud LUBBERS, predseda vlády, minister pre všeobecné záležitosti, Hans VAN DEN BROEK, minister zahraničných vecí, H. J. Ch. RUTTEN, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (NL) Mário SOARES, predseda vlády, Rui MACHETE, podpredseda vlády, Jaime GAMA, minister zahraničných vecí, Ernâni Rodrigues LOPES, minister financií a plánovania (PT) Geoffrey HOWE, QC, MP, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov, Michael BUTLER, veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskych spoločenstvách (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1986 Ú. v. ES L 302, 15. 11. 1985 (akty týkajúce sa pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám) Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT

36

15 Jednotný európsky akt

Dátum a miesto podpísania 17. februára 1986, (Belgicko, Spolková republika Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo), Luxemburg, Luxembursko 28. februára 1986 (Dánsko, Grécko, Taliansko), Haag, Holandsko Signatári Leo TINDEMANS, minister vonkajších vzťahov (BE) Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí (DE) Karolos PAPOULIAS, minister zahraničných vecí (EL) Francisco FERNANDEZ ORDOÑEZ, minister zahraničných vecí (ES) Roland DUMAS, minister vonkajších vzťahov (FR) Peter BARRY, T.D., minister zahraničných vecí (IE) Giulio ANDREOTTI, minister zahraničných vecí (IT) Robert GOEBBELS, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí (LU) Hans van den BROEK, minister zahraničných vecí (NL) Pedro PIRES DE MIRANDA, minister zahraničných vecí (PT) Lynda CHALKER, štátna tajomníčka, ministerstvo zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. júla 1987 Ú. v. ES L 169, 29. 6. 1987 Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT Doplňujúce údaje mení a dopĺňa Zmluvu o ESUO, Zmluvu o EHS a Zmluvu o Euratome

37

16 Zmluva o Európskej únii „Maastrichtská zmluva“

Dátum a miesto podpísania 7. februára 1992, Statenzaal, Provinciehuis, Maastricht, Holandsko Signatári Mark EYSKENS, minister zahraničných vecí, Philippe MAYSTADT, minister financií (BE) Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí, Anders FOGH RASMUSSEN, minister hospodárstva (DK) Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí, Théodor WAIGEL, spolkový minister financií (DE) Antonios SAMARAS, minister zahraničných vecí, Efthymios CHRISTODOULOU, minister národného hospodárstva (EL) Francisco FERNANDEZ ORDOÑEZ, minister zahraničných vecí, Carlos SOLCHAGA CATALÁN, minister hospodárstva a financií (ES) Roland DUMAS, minister zahraničných vecí, Pierre BEREGOVOY, minister hospodárstva, financií a rozpočtu (FR) Gerard COLLINS, minister zahraničných vecí, Bertie AHERN, minister financií (IE) Gianni DE MICHELIS, minister zahraničných vecí, Guido CARLI, minister štátnej pokladnice (IT) Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, Jean-Claude JUNCKER, minister financií (LU) Hans VAN DEN BROEK, minister zahraničných vecí, Wim KOK, minister financií (NL) João de Deus PINHEIRO, minister zahraničných vecí, Jorge BRAGA DE MACEDO, minister financií (PT) Douglas HURD, štátny tajomník, ministerstvo zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov, Francis MAUDE, finančný námestník ministerstva financií (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. novembra 1993 Ú. v. ES C 191, 29. 7. 1992

38

Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT Doplňujúce údaje Ustanovila sa ňou dohoda o Európskej únii. Mení a dopĺňa Zmluvu o EHS s cieľom ustanoviť Európske spoločenstvo, mení a dopĺňa Zmluvu o ESUO a Zmluvu o Euratome. Výnimky z uplatňovania zmlúv: – Dánsko a Spojená kráľovstvo sa nezúčastňujú na 3. etape hospodárskej a menovej únie19, – Dánsko sa nezúčastňuje na tvorbe a vykonávaní európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, a najmä opatrení prijatých na základe hlavy V Zmluvy o EÚ, ktoré sa týkajú obrany20.

19

Pozri najmä dva protokoly, ktoré sa Zmluvou o Európskej únii pripojili k Zmluve o ES: Protokol o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Protokol o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko.

20

Pozri najmä Protokol o postavení Dánska.

39

17 Akt, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o Štatúte Európskej investičnej banky, oprávňujúci Radu guvernérov zriadiť Európsky investičný fond „Akt umožňujúci zriadenie Európskeho investičného fondu“ Dátum a miesto podpísania 25. marca 1993, Rada, Brusel, Belgicko Signatári Philippe DE SCHOUTHEETE DE TERVARENT, veľvyslanec, stály predstaviteľ (BE) Gunnar RIBERHOLDT, veľvyslanec, stály predstaviteľ (DK) Jochen GRÜNHAGE, zástupca stáleho predstaviteľa (DE) Léonidas EVANGELIDIS, veľvyslanec, stály predstaviteľ (EL) Camilo BARCIA GARCÍA-VILLAMIL, veľvyslanec, stály predstaviteľ (ES) François SCHEER, veľvyslanec, stály predstaviteľ (FR) Pádraig MAC KERNAN, veľvyslanec, stály predstaviteľ (IE) Federico DI ROBERTO, veľvyslanec, stály predstaviteľ (IT) Jean-Jacques KASEL, veľvyslanec, stály predstaviteľ (LU) Ben BOT, veľvyslanec, stály predstaviteľ (NL) José César PAULOURO DAS NEVES, veľvyslanec, stály predstaviteľ (PT) John KERR, veľvyslanec, stály predstaviteľ (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. mája 1994 Ú. v. ES L 173, 7. 7. 1994 Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT

40

18 Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Gréckou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľ kovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a  Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a  Nórskym kráľovstvom, Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom o pristúpení Nórskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii „Zmluva o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska k EÚ“ Dátum a miesto podpísania 24. júna 1994, kaplnka sv. Juraja, Korfu, Grécko21 Signatári Jean-Luc DEHAENE, predseda vlády, Willy CLAES, minister zahraničných vecí, Philippe DE SCHOUTHEETE DE TERVARENT, veľvyslanec, stály predstaviteľ Belgicka pri Európskej únii (BE) Poul Nyrup RASMUSSEN, predseda vlády, Niels Helveg PETERSEN, minister zahraničných vecí, Gunnar RIBERHOLDT, veľvyslanec, stály predstaviteľ Dánska pri Európskej únii (DK) Helmut KOHL, spolkový kancelár, Klaus KINKEL, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár, Dietrich VON KYAW, veľvyslanec, stály predstaviteľ Nemecka pri Európskej únii (DE) Andreas PAPANDREOU, predseda vlády, Karolos PAPOULIAS, minister zahraničných vecí, Theodoros PANGALOS, námestník ministra zahraničných vecí (EL) Felipe GONZÁLEZ MÁRQUEZ, predseda vlády, Javier SOLANA MADARIAGA, minister zahraničných vecí, Carlos WESTENDORP y CABEZA, štátny tajomník pre vzťahy s Európskymi spoločenstvami (ES) Édouard BALLADUR, predseda vlády, Alain JUPPÉ, minister zahraničných vecí, Alain LAMASSOURE, „ministre délégué“ pri ministerstve zahraničných vecí zodpovedný za európske záležitosti, Pierre DE BOISSIEU, veľvyslanec, stály predstaviteľ Francúzska pri Európskej únii (FR) 21

Keďže Nórsko zmluvu o pristúpení neratifikovalo, zmluva o pristúpení a iné akty súvisiace s pristúpením sú predmetom rozhodnutia Rady Európskej únie 95/1/ES, ktorým sa upravujú dokumenty týkajúce sa pristúpenia nových členských štátov k Európskej únii, Ú. v. ES L 1, 1.1.1995.

41

Albert REYNOLDS, predseda vlády, Dick SPRING, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, Pádraig MAC KERNAN, veľvyslanec, stály predstaviteľ Írska pri Európskej únii (IE) Silvio BERLUSCONI, predseda Rady ministrov, Antonio MARTINO, minister zahraničných vecí, Livio CAPUTO, štátny tajomník pre zahraničné veci (IT) Jacques SANTER, predseda vlády, Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, Jean-Jacques KASEL, veľvyslanec, stály predstaviteľ Luxemburska pri Európskej únii (LU) Ruud LUBBERS, predseda vláday, Peter KOOIJMANS, minister zahraničných vecí, Ben BOT, veľvyslanec, stály predstaviteľ Holandska pri Európskej únii (NL) Gro HARLEM BRUNDTLAND, predseda vlády, Bjørn TORE GODAL, minister zahraničných vecí, Grete KNUDSEN, ministerka pre obchod a obchodné námorníctvo, Eivinn BERG, vedúci delegácie zodpovedný za rokovania (Nórsko) Franz VRANITZKY, spolkový kancelár, Alois MOCK, spolkový minister zahraničných vecí, Ulrich STACHER, generálny riaditeľ, úrad spolkového kancelára, Manfred SCHEICH, vedúci misie Rakúska pri Európskych spoločenstvách (AT) Aníbal CAVACO SILVA, predseda vlády, José DURÃO BARROSO, minister zahraničných vecí, Vítor MARTINS, štátny tajomník pre európske záležitosti (PT) Esko AHO, predseda vlády, Pertti SALOLAINEN, minister zahraničného obchodu, Heikki HAAVISTO, minister zahraničných vecí, Veli SUNDBAECK, štátny tajomník pre zahraničné veci (FI) Carl BILDT, predseda vlády, Margaretha af UGGLAS, ministerka zahraničných vecí, Ulf DINKELSPIEL, minister pre európske záležitosti a zahraničný obchod, Frank BELFRAGE, štátny tajomník pre európske záležitosti a zahraničný obchod (SE) John MAJOR, predseda vlády, Douglas HURD, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov, David HEATHCOAT-AMORY, štátny tajomník pre zahraničné veci a záležitosti Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 1995 Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994 (akty týkajúce sa pristúpenia) Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT, FI, SV Doplňujúce údaje Nórsko prerušilo proces ratifikácie po negatívnom výsledku referenda z 28. novembra 1994

42

19 Amsterdamská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty „Amsterdamská zmluva“ Dátum a miesto podpísania 2. októbra 1997, Burgenzaal, kráľovský palác Aan De Dam, Amsterdam, Holandsko Signatári Erik DERYCKE, minister zahraničných vecí (BE) Niels HELVEG PETERSEN, minister zahraničných vecí (DK) Klaus KINKEL, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár (DE) Theodoros PANGALOS, minister zahraničných vecí (EL) Juan Abel MATUTES, minister zahraničných vecí (ES) Hubert VÉDRINE, minister zahraničných vecí (FR) Raphael P. BURKE, minister zahraničných vecí (IE) Lamberto DINI, minister zahraničných vecí (IT) Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, zahraničného obchodu a spolupráce (LU) Hans VAN MIERLO, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí (NL) Wolfgang SCHÜSSEL, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár (AT) Jaime GAMA, minister zahraničných vecí (PT) Tarja HALONEN, ministerka zahraničných vecí (FI) Lena HJELM-WALLÉN, ministerka zahraničných vecí (SE) Douglas HENDERSON, štátny tajomník pre zahraničné veci a záležitosti Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. mája 1999 Ú. v. ES C 340, 10. 11. 1997 Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT, FI, SV

43

Doplňujúce údaje Výnimky z uplatňovania zmlúv: – schengenské acquis bolo v čase jeho začlenenia do rámca EÚ pre Dánsko záväzné, ale nepredstavovalo acquis Spoločenstva pre tento štát22. Dánsko má výnimku, pokiaľ ide uplatňovanie opatrení na základe hlavy IV Zmluvy o ES, ktoré prijíma Rada. Môže sa však rozhodnúť transponovať do svojho vnútroštátneho práva rozhodnutie Rady, ktoré je založené na schengenskom acquis podľa hlavy IV Zmluvy o ES23. – Írsko a Spojené kráľovstvo nie sú zmluvnými stranami dohôd schengenského acquis; schengenské acquis sa v čase jeho začlenenia do rámca EÚ na tieto štáty nevzťahovalo. Môžu však požiadať o pripojenia sa k niektorým alebo všetkým opatreniam tohto acquis24. Rovnako sa môžu rozhodnúť zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní opatrení na základe hlavy IV Zmluvy o ES25.

44

22

Pozri Protokol, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, pripojený k Amsterdamskej zmluve.

23

Pozri Protokol o postavení Dánska.

24

Pozri Protokol, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie.

25

Pozri Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Amsterdamskej zmluve.

20 Zmluva z Nice, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty „Zmluva z Nice“ Dátum a miesto podpísania 26. februára 2001, Salle de Bal, palác Sarde, prefektúra Prímorské Alpy, Nice, Francúzsko Signatári Louis MICHEL, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí (BE) Mogens LYKKETOFT, minister zahraničných vecí (DK) Joseph FISCHER, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár (DE) Georgios PAPANDREOU, minister zahraničných vecí (EL) Josep PIQUÉ I CAMPS, minister zahraničných vecí (ES) Hubert VÉDRINE, minister zahraničných vecí (FR) Brian COWEN, minister zahraničných vecí (IE) Lamberto DINI, minister zahraničných vecí (IT) Lydie POLFER, podpredsedníčka vlády, ministerka zahraničných vecí a zahraničného obchodu (LU) Jozias VAN AARTSEN, minister zahraničných vecí (NL) Benita FERRERO-WALDNER, spolková ministerka zahraničných vecí (AT) Jaime GAMA, Ministro de Estado, minister zahraničných vecí (PT) Tarja HALONEN, ministerka zahraničných vecí (FI) Anna LINDH, ministerka zahraničných vecí (SE) Robin COOK, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. februára 2003 Ú. v. ES C 80, 10. 3. 2001 Autentické jazyky ES, DA, DE, EL, EN, FR, GA, IT, NL, PT, FI, SV

45

21 Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Gréckou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou a Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii „Zmluva o veľkom rozšírení“ Dátum a miesto podpísania 16. apríla 2003, kolonáda Attalos, starobylá Agora, Atény, Grécko Signatári Guy VERHOFSTADT, predseda vlády, Louis MICHEL, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí (BE) Václav KLAUS, prezident, Vladimír ŠPIDLA, predseda vlády, Cyril SVOBODA, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, Pavel TELIČKA, vedúci delegácie Českej republiky pre rokovania týkajúce sa pristúpenia k Európskej únii a veľvyslanec a vedúci misie Českej republiky pri Európskych spoločenstvách (CZ) Anders Fogh RASMUSSEN, predseda vlády, Per Stig MØLLER, minister zahraničných vecí (DK) Gerhard SCHRÖDER, spolkový kancelár, Joseph FISCHER, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár (DE) Arnold RÜÜTEL, prezident, Kristiina OJULAND, ministerka zahraničných vecí (EE) Konstantinos SIMITIS, predseda vlády, Giorgos PAPANDREOU, minister zahraničných vecí, Tassos GIANNITSIS, námestník ministra zahraničných vecí (EL) José Maria AZNAR LÓPEZ, predseda vlády, Ana PALACIO VALLELERSUNDI, ministerka zahraničných vecí (ES)

46

Jean-Pierre RAFFARIN, predseda vlády, Dominique GALOUZEAU DE VILLEPIN, minister zahraničných vecí, Noëlle LENOIR, „ministre déléguée“ pri ministerstve zahraničných vecí zodpovedná za európske záležitosti (FR) Bertie AHERN, predseda vlády (Taoiseach), Brian COWEN, minister zahraničných vecí (IE) Silvio BERLUSCONI, predseda Rady ministrov, Franco FRATTINI, minister zahraničných vecí (IT) Tassos PAPADOPOULOS, prezident, George IACOVOU, minister zahraničných vecí (CY) Vaira VĪĶE-FREIBERGA, prezidentka, Einars REPŠE, predseda vlády, Sandra KALNIETE, ministerka zahraničných vecí, Andris KESTERIS, hlavný vyjednávač o pristúpení Lotyšskej republiky k Európskej únii, štátny podtajomník ministra zahraničných vecí (LV) Algirdas Mykolas BRAZAUSKAS, predseda vlády, Antanas VALIONIS, minister zahraničných vecí (LT) Jean-Claude JUNCKER, predseda vlády, „ministre d’État“, Lydie POLFER, ministerka zahraničných vecí a zahraničného obchodu (LU) Péter MEDGYESSY, predseda vlády, László KOVÁCS, minister zahraničných vecí, Endre JUHÁSZ, veľvyslanec Maďarskej republiky pri Európskej únii, hlavný vyjednávač o pristúpení Maďarskej republiky k Európskej únii (HU) Edward FENECH ADAMI, predseda vlády, Joe BORG, minister zahraničných vecí, Richard CACHIA CARUANA, vedúci delegácie zodpovedný za rokovania (MT) Jan Pieter BALKENENDE, predseda vlády, Jakob Gijsbert DE HOOP SCHEFFER, minister zahraničných vecí (NL) Wolfgang SCHÜSSEL, spolkový kancelár, Benita FERRERO-WALDNER, spolková ministerka zahraničných vecí (AT) Leszek MILLER, predseda vlády, Włodzimierz CIMOSZEWICZ, minister zahraničných vecí, Danuta HÜBNER, štátna tajomníčka na ministerstve zahraničných vecí (PL) José Manuel DURÃO BARROSO, predseda vlády, António MARTINS DA CRUZ, minister zahraničných vecí (PT) Janez DRNOVŠEK, prezident, Anton ROP, predseda vlády, Dimitrij RUPEL, minister zahraničných vecí (SI) Rudolf SCHUSTER, prezident, Mikuláš DZURINDA, predseda vlády, Eduard KUKAN, minister zahraničných vecí, Ján FIGEĽ, hlavný vyjednávač o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (SK) Paavo LIPPONEN, predseda vlády, Jari VILÉN, minister zahraničného obchodu (FI) Göran PERSSON, predseda vlády, Anna LINDH, ministerka zahraničných vecí (SE) Tony BLAIR, predseda vlády, Jack STRAW, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. mája 2004 Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003 (akty týkajúce sa pristúpenia) a Ú. v. EÚ C 227 E, 23. 9. 2003 (dodatky k prílohám k Aktu o podmienkach pristúpenia) Autentické jazyky ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV

47

22 Zmluva o ústave pre Európu

Dátum a miesto podpísania 25. októbra 2004, Sala degli Orazi e Curiazi, Kapitol, Rím, Taliansko Signatári Guy VERHOFSTADT, predseda vlády, Karel DE GUCHT, minister zahraničných vecí (BE) Stanislav GROSS, predseda vlády, Cyril SVOBODA, minister zahraničných vecí (CZ) Anders Fogh RASMUSSEN, predseda vlády, Per Stig MØLLER, minister zahraničných vecí (DK) Gerhard SCHRÖDER, spolkový kancelár, Joseph FISCHER, spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár (DE) Juhan PARTS, predseda vlády, Kristiina OJULAND, ministerka zahraničných vecí (EE) Kostas KARAMANLIS, predseda vlády, Petros G. MOLYVIATIS, minister zahraničných vecí (EL) José Luis RODRÍGUEZ ZAPATERO, predseda vlády, Miguel Angel MORATINOS CUYAUBÉ, minister zahraničných vecí a spolupráce (ES) Jacques CHIRAC, prezident, Jean-Pierre RAFFARIN, predseda vlády, Michel BARNIER, minister zahraničných vecí (FR) Bertie AHERN, predseda vlády (Taoiseach), Dermot AHERN, minister zahraničných vecí (IE) Silvio BERLUSCONI, predseda Rady ministrov, Franco FRATTINI, minister zahraničných vecí (IT) Tassos PAPADOPOULOS, prezident, George IACOVOU, minister zahraničných vecí (CY) Vaira VĪĶE-FREIBERGA, prezidentka, Indulis EMSIS, predseda vlády, Artis PABRIKS, minister zahraničných vecí (LV) Valdas ADAMKUS, prezident; Algirdas Mykolas BRAZAUSKAS, predseda vlády, Antanas VALIONIS, minister zahraničných vecí (LT) Jean-Claude JUNCKER, predseda vlády, „ministre d‘État“, Jean ASSELBORN, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a prisťahovalectva (LU) Splnomocnení zástupcovia Maďarska: Ferenc GYURCSÁNY, predseda vlády, László KOVÁCS, minister zahraničných vecí (HU) Lawrence GONZI, predseda vlády, Michael FRENDO, minister zahraničných vecí (MT) Jan Peter BALKENENDE, predseda vlády, Ben BOT, minister zahraničných vecí (NL)

48

Wolfgang SCHÜSSEL, spolkový kancelár, Ursula PLASSNIK, spolková ministerka zahraničných vecí (AT) Marek BELKA, predseda vlády, Włodzimierz CIMOSZEWICZ, minister zahraničných vecí (PL) Pedro Miguel DE SANTANA LOPES, predseda vlády, António Victor MARTINS MONTEIRO, minister zahraničných vecí a pre portugalské komunity v zahraničí (PT) Anton ROP, predseda vlády, Ivo VAJGL, minister zahraničných vecí (SI) Mikuláš DZURINDA, predseda vlády, Eduard KUKAN, minister zahraničných vecí (SK) Matti VANHANEN, predseda vlády, Erkki TUOMIOJA, minister zahraničných vecí (FI) Göran PERSSON, predseda vlády, Laila FREIVALDS, ministerka zahraničných vecí (SE) Tony BLAIR, predseda vlády, Jack STRAW, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. nenadobudla platnosť Ú. v. EÚ C 310, 16. 12. 2004 Autentické jazyky ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV

49

23 Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členské štáty Európskej únie) a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii „Zmluva o pristúpení Bulharska a Rumunska“ Dátum a miesto podpísania 25. apríla 2005, opátstvo Neumünster, Luxemburg, Luxembursko Signatári Karel DE GUCHT, minister zahraničných vecí, Didier DONFUT, štátny tajomník pre európske záležitosti, námestník ministra zahraničných vecí (BE) Georgi PARVANOV, prezident, Simeon SAXE-COBOURG, predseda vlády, Solomon PASSY, minister zahraničných vecí, Meglena KUNEVA, ministerka pre európske záležitosti (BG) Vladimír MÜLLER, námestník ministra zodpovedný za európske záležitosti, Jan KOHOUT, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Českej republiky pri Európskej únii (CZ) Friis Arne PETERSEN, stály štátny tajomník, Claus GRUBE, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Dánskeho kráľovstva pri Európskej únii (DK) Hans Martin BURY, minister zodpovedný za európske záležitosti, Wilhelm SCHÖNFELDER, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Spolkovej republiky Nemecko pri Európskej únii (DE) Urmas PAET, minister zahraničných vecí, Väino REINART, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Estónskej republiky pri Európskej únii (EE)

50

Yannis VALINAKIS, minister zahraničných vecí, Vassilis KASKARELIS, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Gréckej republiky pri Európskej únii (EL) Miguel Angel MORATINOS CUYAUBÉ, minister zahraničných vecí a spolupráce, Alberto NAVARRO GONZÁLEZ, štátny tajomník pri Európskej únii (ES) Claudie HAIGNERÉ, „ministre délégué“ zodpovedná za európske záležitosti pri ministrovi zahraničných vecí, Pierre SELLAL, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Francúzskej republiky pri Európskej únii (FR) Dermot AHERN, minister zahraničných vecí, Noel TREACY, štátny tajomník zodpovedný za európske záležitosti (IE) Roberto ANTONIONE, štátny tajomník pre zahraničné veci, Rocco Antonio CANGELOSI, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Talianskej republiky pri Európskej únii (IT) George IACOVOU, minister zahraničných vecí, Nicholas EMILIOU, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Cyperskej republiky pri Európskej únii (CY) Artis PABRIKS, minister zahraničných vecí, Eduards STIPRAIS, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Lotyšskej republiky pri Európskej únii (LV) Antanas VALIONIS, minister zahraničných vecí, Albinas JANUSKA, podtajomník na ministerstve zahraničných vecí (LT) Jean-Claude JUNCKER, predseda vlády, „ministre d‘État“, minister financií, Jean ASSELBORN, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a prisťahovalectva (LU) Ferenc SOMOGYI, minister zahraničných vecí, Etele BARÁTH, minister bez kresla zodpovedný za európske záležitosti (HU) Michael FRENDO, minister zahraničných vecí, Richard CACHIA CARUANA, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Malty pri Európskej únii (MT) Ben BOT, minister zahraničných vecí, Atzo NICOLAÏ, minister pre európske záležitosti (NL) Hubert GORBACH, vicekancelár, Ursula PLASSNIK, spolková ministerka zahraničných vecí (AT) Adam Daniel ROTFELD, minister zahraničných vecí, Jaroslaw PIETRAS, štátny tajomník pre európske záležitosti (PT) Diogo PINTO DE FREITAS DO AMARAL, Ministro de Estado a zahraničných vecí, Fernando Manuel de MENDONÇA D‘OLIVEIRA NEVES, štátny podtajomník pre európske záležitosti (PT) Traian BĂSESCU, prezident, Călin POPESCU-TĂRICEANU, predseda vlády, Mihai-Răzvan UNGUREANU, minister zahraničných vecí, Leonard ORBAN, hlavný vyjednávač pri Európskej únii (RO) Božo CERAR, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí (SI) Eduard KUKAN, minister zahraničných vecí, József BERÉNYI, štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí (SK) Eikka KOSONEN, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Fínskej republiky pri Európskej únii (FI) Laila FREIVALDS, ministerka zahraničných vecí, Sven-Olof PETERSSON, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Švédskeho kráľovstva pri Európskej únii (SE)

51

John GRANT KCMG, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, stály predstaviteľ Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pri Európskej únii (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. januára 2007 Ú. v. EÚ L 157, 21. 6. 2005 (dokumenty týkajúce sa pristúpenia) Autentické jazyky BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT,LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV

52

24 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva „Lisabonská zmluva“ Dátum a miesto podpísania 13. decembra 2007, Kláštor hieronymitov, Lisabon, Portugalsko Signatári Guy VERHOFSTADT, predseda vlády, Karel DE GUCHT, minister zahraničných vecí (BE) Sergej STANIŠEV, predseda vlády, Ivajlo KALFIN, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí (BG) Mirek TOPOLÁNEK, predseda vlády, Karel SCHWARZENBERG, minister zahraničných vecí (CZ) Anders Fogh RASMUSSEN, predseda vlády, Per Stig MØLLER, minister zahraničných vecí (DK) Angela MERKEL, spolková kancelárka, Frank-Walter STEINMEIER, vicekancelár, spolkový minister zahraničných vecí (DE) Andrus ANSIP, predseda vlády, Urmas PAET, minister zahraničných vecí (EE) Bertie AHERN, predseda vlády, Dermot AHERN, minister zahraničných vecí (IE) Konstantinos KARAMANLIS, predseda vlády, Dora BAKOYANNIS, ministerka zahraničných vecí (EL) José Luis RODRÍGUEZ ZAPATERO, predseda vlády, Miguel Ángel MORATINOS CUYAUBÉ, minister zahraničných vecí a spolupráce (ES) Nicolas SARKOZY, prezident, François FILLON, predseda vlády, Bernard KOUCHNER, minister pre zahraničné veci a európske záležitosti (FR) Romano PRODI, predseda vlády, Massimo D‘ALEMA, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí (IT) Tassos PAPADOPOULOS, prezident, Erato KOZAKOU-MARCOULLIS, minister zahraničných vecí (CY) Valdis ZATLERS, prezident, Aigars KALVĪTIS, predseda vlády, Māris RIEKSTIŅŠ, minister zahraničných vecí (LV) Valdas ADAMKUS, prezident; Gediminas KIRKILAS, predseda vlády, Petras VAITIEKŪNAS, minister zahraničných vecí (LT) Jean-Claude JUNCKER, predseda vlády, Jean ASSELBORN, minister zahraničných vecí (LU) Ferenc GYURCSÁNY, predseda vlády, Kinga GÖNCZ, ministerka zahraničných vecí (HU) Lawrence GONZI, predseda vlády, Michael FRENDO, minister zahraničných vecí (MT) Jan Peter BALKENENDE, predseda vlády, Maxime VERHAGEN, minister zahraničných vecí (NL) Alfred GUSENBAUER, spolkový kancelár, Ursula PLASSNIK, spolková ministerka pre medzinárodné a európske záležitosti (AT)

53

Donald TUSK, predseda vlády, Radosław SIKORSKI, minister zahraničných vecí (PL) José SÓCRATES, predseda vlády, Luís Filipe AMADO, minister zahraničných vecí (PT) Traian BĂSESCU, prezident, Călin POPESCU-TĂRICEANU, predseda vlády, Adrian CIOROIANU, minister zahraničných vecí (RO) Janez JANŠA, predseda vlády, Dimitrij RUPEL, minister zahraničných vecí (SI) Róbert FICO, predseda vlády, Ján KUBIŠ, minister zahraničných vecí (SK) Matti VANHANEN, predseda vlády, Ilkka KANERVA, minister zahraničných vecí (FI) Fredrik REINFELDT, predseda vlády, Cecilia MALMSTRÖM, ministerka zahraničných vecí (SE) Gordon BROWN, predseda vlády, David MILIBAND, minister zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov (UK) Nadobudnutie platnosti a uverejnenie v Ú. v. 1. decembra 2009 Ú. v. EÚ C 306, 17. 12. 2007 Autentické jazyky BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT,LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV

54

Úradné jazyky Európskej úni Úradné jazyky 1

Bulharčina (Бъ

2

Španielčina (Español)

es

3

Čeština (Čeština)

cs

4

Dánčina (Dansk)

da

5

Nemčina (Deutsch)

de

6

Estónčina (Eesti keel)

et

7

Gréčtina (Ελληνικά)

el

8

Angliččtitina n (English)

en

9

Francúzština (Français)

fr

100

Írčina (Gaeilge)

ga

11

Taliančina (Italiano)

it

12

Lotyština (Latviešu valooda da))

lv

13

Litovčina (Lietuvių kalba)

lt

14

Maďarčina (Magyar)

hu

15

Maltčina (Malti)

mt

16

Hola land ndčina (Nederlands)

nl

17

Poľština na (Polski)

pl

18

Portugalčina ((Po Português)

pt

19

Rumunčina (R (Rom omână)

ro

20

Slovenčina

sk

21

Slovinčina (Slovenščinna) a

sl

22

Fínč nčin ina (Suomi)

fi

23

Švédčina (Svenska)

sv

55

Generálny sekretariát Rady Únia práva: od Paríža po Lisabon História zmlúv Európskej únie Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie 2012 – 55 s. – 17,6 x 25 cm ISBN 978-92-824-3521-2 doi:10.2860/90923

56

AKO ZÍSKAŤ PUBLIKÁCIE EÚ Bezplatné publikácie: • prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu); • na zastúpeniach alebo delegáciách Európskej únie. Ich kontaktné údaje nájdete na http://ec.europa.eu alebo si ich môžete vyžiadať faxom na čísle +352 2929-42758. Platené publikácie: • prostredníctvom webovej stránky EU Bookshop (http://bookshop.europa.eu). Predplatné (napr. ročné série Úradného vestníka EÚ, zbierky rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie): • prostredníctvom obchodných distribútorov Úradu pre vydávanie publikácií EÚ (http://publications.europa.eu/others/agents/index_sk.htm).

QC-31-11-407-SK-C

CONSILIUM Rue de la Loi/Wetstraat 175 1048 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË Tel. +32 22816111 www.consilium.europa.eu

doi:10.2860/90923 ISBN 978-92-824-3521-2