Učebné texty k maturitnej skúšky z Informatiky (časť Algoritmy a programovanie)

Učebné texty k maturitnej skúšky z Informatiky (časť – Algoritmy a programovanie)

Algoritmizácia a programovanie – učebné texty

Učebné texty – Algoritmizácia a programovanie ............................................................7 1.1. Základné pojmy .......................................................................................................7 1.2. Premenná .................................................................................................................8 1.3. Priraďovací príkaz ...................................................................................................9 1.4. Príkaz vstupu..........................................................................................................11 1.5. Príkaz výstupu........................................................................................................12 1.6. Údajový typ............................................................................................................13 1.6.1. Typ INTEGER ....................................................................................................13 1.6.2. Typ REAL...........................................................................................................14 1.7. Deklarácia premenných .........................................................................................14 1.8. Aritmetické operácie ..............................................................................................14 1.9. Číselné funkcie ......................................................................................................16 1.10. Stavba programu ....................................................................................................16 1.10.1. Formáty zápisu reálnych čísiel ...........................................................................18 1.11. Podmienený príkaz ................................................................................................19 1.12. Zložená podmienka ...............................................................................................21 1.13. Cyklus FOR ...........................................................................................................22 1.14. Spracovanie postupnosti ........................................................................................24 1.15. Hľadanie maxima (minima) postupnosti ...............................................................26 1.16. Cyklus WHILE ......................................................................................................27 1.16.1. Zacyklenie ...........................................................................................................28 1.17. Typ CHAR ............................................................................................................29 1.18. Cyklus REPEAT ...................................................................................................30 1.18.1. Rozdiely medzi cyklom REPEAT a WHILE .....................................................31 1.19. Typ BOOLEAN ....................................................................................................32 1.19.1. Zisťovanie vlastnosti postupností .......................................................................33 1.20. Príkaz CASE .........................................................................................................34 1.21. Vnorené cykly .......................................................................................................35 1.22. Výstup na textovú obrazovku ................................................................................37 1.23. Unit CRT ...............................................................................................................38 1.24. Vstup z klávesnice.................................................................................................39 1.25. Knižnica CRT – vstup z klávesnice ......................................................................41 1.26. Kontrolovaný vstup ...............................................................................................44 1.27. Podprogram ...........................................................................................................45

1


1.27.1. Lokálne a globálne premenné .............................................................................47 1.27.2. Používanie premenných a podprogramov...........................................................48 1.28. Ponukový program ................................................................................................48 1.29. Typ pole.................................................................................................................50 1.30. Deklarácia konštánt ...............................................................................................54 1.31. Deklarácia typu .....................................................................................................56 1.32. Vymenovaný typ ...................................................................................................57 1.33. Typ interval ...........................................................................................................58 1.34. Typ reťazec ...........................................................................................................61 1.35. Vyhľadávanie ........................................................................................................63 1.36. Textový súbor ........................................................................................................65 1.36.1. Chybové hlásenia pri práci s textovým súborom ................................................69 1.37. Generovanie náhodných údajov ............................................................................71 1.38. Štandardné procedúry a funkcie pre typ STRING ................................................73 1.38.1. Príklady ...............................................................................................................75 1.39. Procedúry s parametrami .......................................................................................76 1.39.1. Parameter ............................................................................................................78 1.40. Funkcia ..................................................................................................................81 1.41. Triedenie................................................................................................................82 1.41.1. Triedenie cez maximum – MAXSORT ..............................................................83 1.41.2. Triedenie prebublávaním – BUBBLESORT ......................................................84

2


3

Učebné texty – Algoritmizácia a programovanie 1 .1 . Z á k l a d n é p o jm y Algoritmus

je

postup

riešenia

nejakého

problému

(postupnosť

p r í k a z o v , k t o r é p r o c e s o r d o k á ž e z r e a l i z o v a ť a k t o r é v e d ú k v yr i e š e n i u daného problému). Algoritmus

je

postup

transformácie

v s t u p n ýc h

dát

na

v ýs t u p n é

( v s t u p n é d á t a s ú t i e , k t o r é p r o c e s o r u n a z a č i a t k u z a d á v a m e , v ýs t u p n é s ú v ýs l e d k y, k t o r é v yp o č í t a . )

Vlastnosti algoritmu: 1. hromadnosť - algoritmus rieši nie jeden konkrétny problém, ale

celú

skupinu

úloh

podobného

charakteru.

Napr.

nemá

v ýz n a m v yr á b a ť a l g o r i t m u s p r e r i e š e n i e k o n k r é t n e j k v a d r a t i c k e j r o v n i c e x 2 + 5 x + 6 = 0 , a l e m ô ž e m e v yr o b i ť a l g o r i t m u s p r e r i e š e n i e k v a d r a t i c k e j r o v n i c e s ľ u b o v o ľ n ým i k o e f i c i e n t a m i a x 2 + b x + c = 0 , kde koeficienty a, b , c sa zadajú ako vstupné dáta. 2. deterministickosť (podmienenosť) - v každom okamihu výpočtu j e p r e s n e u r č e n á o p e r á c i a , k t o r á s a m á v yk o n a ť ( n i č n i e j e p o n e c h a n é n a n á h o d u , v a l g o r i t m e s a n e v ys k yt u j ú n á h o d n é operácie). 3. rezultatívnosť

(konečnosť)

-

v ýp o č e t

podľa

algoritmu

sa

skončí po konečnom počte krokov. P r o g r a m j e a l g o r i t m u s z a p í s a n ý v p r o g r a m o v a c o m j a z yk u . J e t o p o s t u p n o s ť d e k l a r á c i í a p r í k a z o v v yj a d r u j ú c a p o s t u p t r a n s f o r m á c i e v s t u p n ýc h d á t n a v ý s t u p n é . P r o g r a m o v a c í j a z y k - j a z yk , k t o r é m u p o č í t a č r o z u m i e ( t . j . j a z yk , ktorému rozumie sám procesor, alebo ktorému rozumie počítač len v t e d y,

ak

prekladač).

má

k

dispozícii

príslušné

programové

v yb a v e n i e

-


4

Programovací jazyk, ktorému rozumie priamo procesor sa nazýva strojový kód. Program v tomto jazyku tvo rí postupnosť elektrických signálov kódovaných pomocou jednotiek a núl. Zápis programu je neprehľadný a rozsiahly. Vyššie programovacie programu potrebný

je

jazyky

sú

stručnejší.

prekladač,

bližšie

jazyku

Procesor

ale

program,

človeka, tomuto

ktorý

zrozumiteľnejšie

jazyku

preloží

nerozumie,

program

a

zápis

preto

z

je

vyššieho

programovacieho jazyka do strojového.

Gramatika programovacieho jazyka: tvorí ju 1 . m n o ž i n a s y m b o l o v p r í p u s t n ýc h p r e z á p i s p r o g r a m u ( n a p r . v P a s c a l e s ú p r í p u s t n é s ym b o l y: b e g i n , * , : = , A , B , C , . . . ) 2 . m n o ž i n a p r a v i d i e l s p á j a n i a t ýc h t o s ym b o l o v d o j a z y k o v ýc h konštrukcií,

tzv.

konštrukcia

A:=begin

syntax

programovacieho

jazyka .

(Napr.

j e z l o ž e n á z p r í p u s t n ýc h s y m b o l o v ,

a l e n i e j e v yt v o r e n á p o d ľ a s yn t a k t i c k ý c h p r a v i d i e l . ) S é m a n t i k a p r o g r a m o v a c i e h o j a z y k a j e l o g i c k ý v ýz n a m j a z yk o v e j konštrukcie

vytvorenej

N a p r . s yn t a k t i c k é p r a v i d l o

podľa

s yn t a k t i c k é h o

pravidla.

<premenná>:=

má logický

v ýz n a m ( s é m a n t i k u ) : v ýr a z n a p r a v e j s t r a n e s a v yh o d n o t í a v ýs l e d o k sa priradí premennej na ľavej strane.

1 .2 . P r em e n n á P o č í t a č s p r a c o v á v a d á t a ( n a p r . č í s l a , z n a k y, . . . ) , k t o r é s ú u l o ž e n é v p a m ä t i v t z v . p r e m e n n ýc h . Premenná je objekt označený menom (identifikátorom), ktorý má u r č i t ú h o d n o t u . H o d n o t a p r e m e n n e j s a m ô ž e v p r i e b e h u v ýp o č t u meniť. Identifikátor (meno, názov) je reťazec (postupnosť znakov) zložený z p í s m e n , č í s l i c a p o d č i a r k o v n í k a ( _ ) . P r v ý z n a k n e s m i e b yť č í s l i c a . Malé a veľké písmená sa nerozlišujú.


Identifikátorom

sa

označujú

nielen

5

premenné,

ale

aj

ostatné

objekty

v

programe, o ktorých sa budeme učiť neskôr: konštanty, typy, podprogramy i samotný program.

Príklady

p r í p u s t n ýc h

identifikátorov:

A,

SUMA,

CISLO3,

NOVY_CLEN Príklady

n e p r í p u s t n ýc h

identifikátorov:

3CISLO,

A -BOD,

C*

Doporučenie: Názov premennej volíme tak, aby napove dal, čo daná premenná obsahuje. Ak chcem mat v premennej uložené napr. číslo poschodia, nazvem ju CISLO_POSCH, alebo C_POSCH, alebo CP.

1 .3 . P r i r a ď o v a c í p r í k a z Slúži na priradenie hodnoty premennej. Syntax: <premenná> := Zátvorky < > sú len pomocné znaky označujúce, že miesto symbolu v týchto zátvorkách budeme písať to, čo daný symbol vyjadruje. Napr. miesto symbolu <premenná> napíšeme konkrétnu premennú, napr. X. Všetko, čo je mimo týchto ostrých zátvoriek musí byť v príkaze napísané presne tak, ako v syntaktickom pravidle.

< v ýr a z >

môže

byť

aritmetický

matematiky

zložený

z

+(sčítanie),

-(odčítanie),

v ýr a z ,

konštánt

a

tak

ako

ho

p r e m e n n ýc h ,

*(násobenie),

/(delenie),

poznáme

z

operátorov: o k r ú h l yc h

zátvoriek,... . < v ýr a z > t e d a m ô ž e b yť : 

konštanta (3, -25, 4.51)



premenná (I, CISLO5)



z l o ž i t e j š í a r i t m e t i c k ý v ýr a z ( I + 1 , A * B + 5 )

S é m a n t i k a : h o d n o t a v ýr a z u n a p r a v e j s t r a n e s a u l o ž í d o p r e m e n n e j n a ľavej strane.


6

Zatiaľ budeme do premenných priraďovať len číselné hodnoty, neskôr budeme pracovať aj s inými typmi údajov.

Príklady priraďovacích príkazov : A := 5

do premennej A sa uloží hodnota 5

A := B + 3

do premennej A sa uloží hodnota o 3 väčšia než je v premennej B

A := A + 1

h o d n o t a p r e m e n n e j A s a z v ýš i o 1

A := A * 2

hodnota premennej A sa zdvojnásob í

Príklady: 1. V premennej A je uložená dĺžka strany štvorca. Do premennej OBV chceme priradiť číselnú hodnotu obvodu štvorca a do premennej OBS číselnú hodnotu obsahu štvorca. Použijeme p r í k a z y: OBV := 4 * A; OBS := A * A; Ak máme viac príkazov v postupn osti, oddeľujeme ich bodkočiarkou.

Do zložených zátvoriek zapíšeme začiatočný a konečný stav premenných.

2. {A, B sú rozmery obdĺžnikovej záhrady} P := A * B; {P je plocha záhrady} Ú l o h y p r e v á s - d o p l ň t e p r i r a ď o v a c i e p r í k a z y: 1. {R .. polomer kruhu} ????? {OBV .. obvod kruhu, OBS .. obsah kruhu}


7

2. {T1, T2, T3 .. tri teploty namerané ráno, na obed a večer} ????? {PRIEM_TEPL .. priemerná denná teplota} 3. {A =  } Tento zápis znamená, že v premennej A je nejaká číselná hodnota, vo všeobecnosti sme ju označili 

}

????? ????? {A = 3 * , B = 12 * } 4. Miško

má

M

jabĺk

a

Janko

J

jabĺk.

Zapíšte

pomocou

priraďovacích príkazov: o

Janko dostal o 5 jabĺk viac ako Miško

o

Miško zjedol všetky jablká

o

Janko dal 3 jablká Miškovi

o

Janko dal Miškovi toľko jabĺk, aby mali rovnako

5. * {A = , B = } ????? {A = , B = }

1 .4 . P r í k a z v s t u p u slúži na priradenie hodnoty premennej zo vstupného zariadenia (napr. z klávesnice).

Syntax: readln ( ) < z o z n a m p r e m e n n ý c h > j e p o s t u p n o s ť p r e m e n n ýc h o d d e l e n ýc h čiarkami. Sémantika:

do

p r e m e n n ýc h

uvedených

v

príkaze

uloží

hodnoty

z a d a n é z k l á v e s n i c e . ( A k s ú t o č í s e l n é h o d n o t y, m ô ž u b y ť z a d a n é v jednom vstupnom riadku oddelené medzerami.)


Napríklad: príkaz

readln(A,B,X3)

8

znamená, že počítač čaká na

zadanie troch hodnôt z klávesnice. P rvú uloží do premennej A, druhú do premennej B a tretiu do premennej X3.

1 .5 . P r í k a z v ý s t u p u s l ú ž i n a v yp í s a n i e h o d n ô t n a o b r a z o v k u .

Syntax: writeln ( ) je postupnosť parametrov oddelených čiarkami. Parametrom môže byť : 1. číslo (5, 4.3) 2. premenná (A, B4) 3 . a r i t m e t i c k ý v ýr a z ( A + 4 , B + C * 7 ) 4. text v apostrofách ('MAMA MA EMU') S é m a n t i k a : p o č í t a č v yp í š e d o j e d n é h o r i a d k u n a o b r a z o v k e : 1. dané číslo 2. hodnotu danej premennej 3 . v ýs l e d n ú h o d n o t u d a n é h o v ýr a z u 4. daný text bez apostrof Napríklad príkaz: writeln( 'Kruh s polomerom ' , R , ' ma plochu ' , 3.14*R*R) má 4 parametre: text, premennú, text a výraz. Za predpokladu že premenná P má hodnotu 10 vypíše na obrazovku nasledovné: Kruh s polomerom 10 ma plochu 314


9

Príklad: Č o v yp í š u n a o b r a z o v k u n a s l e d o v n é p r í k a z y, a k j e v p r e m e n n e j M hodnota 5? { M=5 } writeln('Misko ma M jablk.'); writeln('Misko ma ',M,'jablk.'); writeln('Misko ma M', jablk.)

1 .6 . Ú d a j o v ý t y p Ú d a j o v ý t yp u r č u j e : 

m n o ž i n u p r í p u s t n ýc h h o d n ô t



m n o ž i n u p r í p u s t n ýc h o p e r á c i í

Každá premenná použitá v programe musí mať určený typ. Typ určuje, aké hodnoty

môžeme

do

premennej

priraďovať

a

aké

operácie

s

ňou

môžeme

vykonávať. Pre začiatok sa zoznámime s dvoma číselnými typmi - integer a real.

1.6.1.

Typ INTEGER

Množina hodnôt: celé čísla z intervalu -32 768 .. +32 767 Prípustné operácie: aritmetické ( + - * / div mod ) a relačné ( <

>

=

<>

<=

>= )

Div a mod sú operátory celočíselného delenia. Operácia div vráti c e l o č í s e l n ý p o d i e l a o p e r á c i a m o d v r á t i z v yš o k p o c e l o č í s e l n o m delení. V matematike zapíšeme operáciu celočíselného delenia takto: 2 7 : 6 = 4 z v yš o k 3 A v Pascale takto: 27 div 6 = 4


10

27 mod 6 = 3

1.6.2.

Typ REAL

Množina hodnôt: reálne čísla Prípustné operácie: aritmetické ( + - * / ) a relačné ( < =

<>

<=

>

>= )

1 .7 . D e k l a r á c i a p r em e n n ý c h D e k l a r o v a ť p r e m e n n ú z n a m e n á u r č i ť j e j t yp . Syntax deklarácie: var <premenné> : Napríklad: var A:integer;

Prípustné

Neprípustné

B,C,D:real;

priradenia:

priradenia:

E:integer

A:=-10;

A:=1000000;

E:=20000;

E:=2.5

B:=7; C:=4.345

1 .8 . A r i tm e ti c k é o p e rá c i e V o v ýr a z e A + B n a z ýv a m e j e d n o t l i v é p r v k y t a k t o : A , B s ú o p e r a n d y a + j e o p e r á t o r . A k s ú o b a o p e r a n d y t yp u i n t e g e r ( c e l é č í s l o ) , v ýs l e d o k v ýr a z u j e t i e ž t yp u i n t e g e r ( c e l é č í s l o ) . A k é h o t yp u b u d e v ýs l e d o k p r e o s t a t n é o p e r á c i e a t yp y o p e r a n d o v u k a z u j e n a s l e d u j ú c a tabuľka:


V ýr a z :

11

T yp o p e r a n d u A : T yp o p e r a n d u B : T yp v ýs l e d k u :

A + B A – B A * B A / B A div B A mod B

integer

integer

integer

integer

real

real

real

integer

real

real

real

real

integer,real

integer,real

r e a l ( v ž d y)

integer

integer

integer

Z l o ž i t e j š í v ýr a z o b s a h u j ú c i v i a c o p e r á t o r o v s a v yh o d n o c u j e t a k , ž e operácie

*

/

div

mod

majú

v yš š i u

prioritu

ako

+

-.

ľ u b o v o ľ n e j o p e r á c i e z v ýš i m e p o m o c o u o k r ú h l yc h z á t v o r i e k . Príklad č. 1: Máme zadeklarované premenné: var A,B,C:integer; D,E:real

U r č t e t yp y t ý c h t o v ý r a z o v : a) A + D b) (A + B) * C c) (A + B) / C d) (A - C) * (C + E) e) B div 5 + E f) B div (5 + E) g) A / B div C

Príklad č. 2: Máme zadeklarované premenné: var A,B,C:integer; D,E:real

Určte, ktoré priraďovacie príkazy sú neprípustné: a) D := A / B b) D := A div B c) A := C / D d) A := C div D e) E := C / D

Prioritu


12

1 .9 . Č í s e l n é f u n k c i e Ak chceme číslo A umocniť na druhú, v matematike to zapíšeme: A2. V P a s c a l e t o z a p í š e m e p o m o c o u f u n k c i e S Q R ( A ) . A s a n a z ýv a parametrom

funkcie.

Ak

je

parametrom

tejto

funkcie

číslo

4,

d o s t a n e m e a k o v ýs l e d o k 1 6 . A k j e p a r a m e t e r t yp u i n t e g e r , v ýs l e d o k j e t i e ž t yp u i n t e g e r . P o u ž i t i e n i e k t o r ý c h f u n c k i í , t yp i c h a r g u m e n t o v a v ýs l e d k o v p o p i s u j e t á t o t a b u ľ k a : Typ

Typ

parametra:

výsledku:

Príklad:

Popis:

Funkcia:

celá časť čísla

TRUNC(A)

real, integer integer

TRUNC(2.7)=2

zaokrúhlenie

ROUND(A)

real, integer integer

ROUND(2.7)=3

ABS(A)

real, integer

SQR(A)

real, integer

SQRT(A)

real, integer real

SQRT(16)=4

sínus

SIN(A)

real, integer real

SIN(0)=0

cosínus

COS(A)

real, integer real

COS(0)=1

arcustangens

ARCTAN(A) real, integer real

absolútna hodnota druhá mocnina druhá odmocnina

1 .1 0 .

real, integer real, integer

S t a v b a p r o g r am u

program <meno>

hlavička programu

<deklarácie>;

deklaračná časť

begin <príkaz>; <príkaz>; ... <príkaz> end.

príkazová časť

ABS(-7.1)=7.1

SQR(4)=16

ARCTAN(0)=0


13

Meno programu je identifikátor, ako sme si ho opísali v časti "Premenná".

Názov

programu

volíme

podľa

toho,

aký

problém

p r o g r a m r i e š i . P r o g r a m n a v ýp o č e t m i e z d m ô ž e m e n a p r . n a z v a ť MZDY, alebo VYPOCET_MIEZD Ten istý identifikátor nemôžeme použiť na označenie dvoch rôznych objektov, napr.

programu

i

premennej.

V

opačnom

prípade

zahlási

počítač

chybu:

„Duplicate identifier“ (duplikovaný identifikátor).

V d e k l a r a č n e j č a s t i z a p i s u j e m e d e k l a r á c i e p r e m e n n ýc h ( n e s k ô r i i n ýc h o b j e k t o v ) , k t o r é b u d ú p o u ž i t é v p r í k a z o v e j č a s t i . A k b y s m e v príkazovej časti použili preme nnú, ktorú sme zabudli zadeklarovať, p o č í t a č b u d e h l á s i ť c h yb u : „ U n k n o w n

identifier“ (neznámy

identifikátor). P r í k l a d : M i š k o k r á č a l d o š k o l y r o v n o m e r n o u r ýc h l o s ť o u V m e t r o v z a sekundu. Ako dlho mu trvala cesta, ak je škola vzdialená S metrov? Úlohou programu je pre dané vstupné hodnoty V a S vypočítať výstupnú hodnotu T - čas trvania cesty do školy. Vstupné a výstupné hodnoty je dobré zapísať si už na začiatku riešenia problému. Vstupné hodnoty program načíta, výstupné vypíše ako výsledok.

{ V S T : V . . r ýc h l o s ť p o h yb u ( r e á l n e č í s l o ) , S . . d r á h a ( r e á l n e č í s l o ) } { V Ý S : T . . č a s t r v a n i a p o h yb u ( r e á l n e č í s l o ) } program CESTA_DO_SKOLY; var V,S,T:real; begin readln(V,S); T:=S/V; writeln('Miskovi trvala cesta ',T,' sekund.') end.

T a k t o z a p í s a n ý p r o g r a m j e s p r á v n y. K e ď s i h o v š a k s p u s t í m e n a počítači, zistíme, že má určité chybičky krásy: 1. Keď

program

spustíme,

počítač

najskôr

čaká

na

zadanie

v s t u p n ýc h h o d n ô t V a S . N e z a i n t e r e s o v a n ý u ž í v a t e ľ v š a k n e t u š í ,


14

prečo sa program hneď na začiatku "zasekol". Preto je vhodné p r e d k a ž d ým p r í k a z o m r e a d l n v yp í s a ť n a o b r a z o v k u v ý z v u p r e užívateľa, čo má zadať, napr.: writeln('Zadaj rychlost a drahu!'); readln(V,S); alebo krajšie: writeln('Zadaj rychlost!'); readln(V); writeln('Zadaj drahu!'); readln(S); 2 . K e ď v ýp o č e t s k o n č í , p o č í t a č v yp í š e v ýs l e d o k n a o b r a z o v k u , nestihneme si ho ani prečítať a hneď sa obrazovka prepne do e d i t o v a c i e h o r e ž i m u . A k c h c e m e , a b y p o v yp í s a n í v ýs l e d k u počítač počkal, musíme ho k tomu prinútiť. Ako posledný p r í k a z p r o g r a m u d á m e " p r á z d n y" r e a d l n . T e n t o p r í k a z n e b u d e nič načítavať, len počká, až užívateľ stlačí Enter. 3 . P o s p u s t e n í p r o g r a m u z i s t í m e , ž e n á m p o č í t a č v yp í s a l v ýs l e d o k asi

v

takomto

tvare:

2.1234560000E+02

.

Pre

bežného

p o u ž í v a t e ľ a j e m o ž n o t a k ýt o t v a r n e z r o z u m i t e ľ n ý, p r e t o b y s m e h o m a l i p r e f o r m á t o v a ť . O f o r m á t o v a n o m v ýs t u p e s a d o č í t a t e ďalej.

1 . 1 0 . 1 . F o r má t y z á p i s u r e á l n y c h č í s e l Reálne číslo môžeme zapísať dvoma spôsobmi: 

b e ž n ý t v a r ( a k o h o p o z n á m e z m a t e m a t i k y) , n a p r . : 0 . 0 0 1 2 3



s e m i l o g a r i t m i c k ý t v a r ( a k o h o p o z n á m e z k a l k u l a č k y) , n a p r . : 1.23E-3


15

Hodnota takto zapísaného čísla je: 1.23E -3 = 1,23 . 10-3 = 0,00123 A k p o u ž í v a m e v p r o g r a m e p r e m e n n ú t y p u r e a l a n e c h á m e j u v yp í s a ť n a o b r a z o v k u , p o č í t a č j u v yp í š e v s e m i l o g a r i t m i c k o m t v a r e . A k j u n e c h á m e v yp í s a ť v p r e d p í s a n o m f o r m á t e , v yp í š e j u v b e ž n o m t v a r e . Formátovaný výstup: v príkaze writeln zapíšeme za príslušný výraz d v o j b o d k u a c e l k o v ý p o č e t m i e s t p r e v ýp i s , r e s p . ď a l š i u d v o j b o d k u a p o č e t d e s a t i n n ýc h m i e s t . var A:integer; B:real; begin A:=-25; B:=8.4E-2; writeln('Cisla su', A:7 , B:10:4) end.

P r o g r a m v yp í š e č í s l o - 2 5 n a s e d e m m i e s t , t . z n . d o p l n í š t yr i m e d z e r y zľava a číslo 0.084 na desať miest, z toho budú 4 desatinné, t.zn. d o p l n í j e d n u n u l u s p r a v a a š t yr i m e d z e r y z ľ a v a : Cisla su

1 .1 1 .

-25

0.0840

P o dm i e n e n ý p r í ka z

- p r í k a z , k t o r é h o v y k o n a n i e j e v i a z a n é n a s p l n e n i e u r č i t e j p o d m i e n k y. Podmienený príkaz je štruktúrovaný príkaz, to znamená že je zložený z i n ýc h j e d n o d u c h š í c h p r í k a z o v .

Syntax: if then <príkaz> else <príkaz>

< l o g i c k ý v ý r a z > j e v ýr a z , k t o r é h o v ýs l e d n á h o d n o t a j e ' p r a v d a ' a l e b o ' n e p r a v d a ' . M ô ž e t o b yť p o d m i e n k a z a p í s a n á v t v a r e : A < B a l e b o C*10 <= D

a pod.


16

< p r í k a z > j e ľ u b o v o ľ n ý p r í k a z ( p r i r a ď o v a c í , p r í k a z v s t u p u , v ýs t u p u , podmienený príkaz,...) S é m a n t i k a : A k j e l o g i c k ý v ý r a z ( p o d m i e n k a ) p r a v d i v ý, v yk o n á p r í k a z n a v e t v e ' t h e n ' , a k j e n e p r a v d i v ý, v yk o n á p r í k a z n a v e t v e 'else'. Príklad: if A mod 2 = 0 then writeln('Cislo ',A,' je parne.') else writeln('Cislo ',A,' je neparne.') Tento príkaz podľa hodnoty zvyšku po delení čísla A dvoma vypíše, že číslo A je párne, resp. nepárne.

Neúplný podmienený príkaz - bez vetvy else: if then <príkaz> Ak podmienka platí, vykoná sa uvedený príkaz, ak podmienka neplatí, príkaz sa nevykoná.

M ô ž e s a s t a ť , ž e a k p o d m i e n k a p l a t í , c h c e m e a b y s a v yk o n a l n i e jeden, ale viac príkazov. Ale na vetvu then (to isté platí pre else) môžeme dať len jeden príkaz. V tomto prípade musíme všetky p r í k a z y, k t o r é c h c e m e m a ť n a j e d n e j v e t v e , z j e d n o t i ť d o j e d n é h o z l o ž e n é h o p r í k a z u - s e k v e n c i e - o z n a č e n e j s ym b o l m i b e g i n a e n d : begin <príkaz>; <príkaz>; ... <príkaz> end

Príklad: {A=20, B=10} if A<=B then begin A:=A+1; B:=B-A end else begin B:=B+1;


17

A:=A-B end {A=?, B=?} Riešenie: podmienka A<=B sa vyhodnotí ako nepravdivá, pretože 20 ni e je menšie ani rovné ako 10, preto sa vykonajú príkazy na vetve else. Konečné hodnoty premenných budú A=9, B=11.

Príklady pre vás: 1. Janko má záhradu s rozmermi A x B metrov, Miško má záhradu s r o z m e r m i C x D m e t r o v . P r o g r a m n a č í t a A , B , C , D a v yp í š e , k t o má väčšiu záhradu (s väčšou plochou). 2 . P r o g r a m n a č í t a č í s l o a v yp í š e n a o b r a z o v k u j e h o v l a s t n o s t i : č i je celé/má desatinnú časť, kladné/záporné/nula. Napr. číslo 25.31 je kladné s desatinnou časťou, -8 je záporné celé, a pod. 3 . M i š k o s J a n k o m s ú ť a ž i l i v h o d e g u ľ o u . K a ž d ý m a l d v a p o k u s y, z k t o r ýc h s a p o č í t a l t e n l e p š í . V yt v o r t e p r o g r a m , k t o r ý n a č í t a h o d n o t y p o k u s o v o b o c h p r e t e k á r o v a v yp í š e , k t o r ý z n i c h v yh r a l .

Z l o ž e n á p o dm i e n k a

1 .1 2 . je

zložená

z

jednoduchších

podmienok

s

použitím

l o g i c k ýc h

operátorov AND (konjunk cia), OR (disjunkcia, alternatíva), NOT (negácia).

Spôsob

v yh o d n o c o v a n i a

z l o ž e n ýc h

podmienok

ukazujú

nasledovné tabuľky: Podmienka1 Podmienka2 Podmienka1 AND Podmienka2 pravda

pravda

pravda

pravda

nepravda

nepravda

nepravda

pravda

nepravda

nepravda

nepravda

nepravda

Podmienka1 NOT Podmienka1 pravda

nepravda

nepravda

pravda


18

Podmienka1 Podmienka2 Podmienka1 OR Podmienka2 pravda

pravda

pravda

pravda

nepravda

pravda

nepravda

pravda

pravda

nepravda

nepravda

nepravda

P r i z l o ž e n ýc h p o d m i e n k a c h s i m u s í m e d a ť p o z o r n a p r i o r i t u o p e r á c i í . Ak chceme zapísať podmienku, že číslo A je z intervalu <10;100>, m u s í m e p o u ž i ť o k r ú h l e z á t v o r k y: (C>=10)AND(C<=100)

pretože priorita operácií je nasledovná: 1. NOT 2. AND 3. OR 4. < > = Príklady pre vás: 1 . P r o g r a m n a č í t a r o k R a v yp í š e , č i v ň o m b o l a l e t n á o l y m p i á d a , zimná

o l ym p i á d a

alebo

nič.

Letná

o l ym p i á d a

je

v

roku

d e l i t e ľ n o m š t yr m i , z i m n á j e d v a r o k y p o l e t n e j . 2 . P r o g r a m n a č í t a t r i p r i r o d z e n é č í s l a A , B , C a z i s t í , č i m ô ž u b yť stranami

trojuholníka.

Ak

áno,

v yp í š e

vlas tnosti

tohto

t r o j u h o l n í k a - r o v n o r a m e n n ý, r o v n o s t r a n n ý, p r a v o u h l ý.

1 .1 3 .

Cyklus FOR

- c yk l u s s o z n á m y m p o č t o m o p a k o v a n í . C yk l u s j e p r í k a z , k t o r ý s a v yk o n á o p a k o v a n e , n i e k o ľ k o k r á t . A k s a d á počet opakovaní presne určiť, použijeme príkaz FOR. Ak presný


19

počet nevieme, ale vieme, dokedy sa má opakovať, použijeme príkaz WHILE a l e b o REPEAT.

Syntax: for <premenná> := to do <príkaz>

O b a v ýr a z y i p r e m e n n á m u s i a b yť t y p u i n t e g e r . P r í k a z v c yk l e m ô ž e b yť l e n j e d e n , a k p o t r e b u j e m e z o p a k o v a ť v i a c p r í k a z o v , m u s í m e z n i c h v yt v o r i ť s e k v e n c i u p o m o c o u ' b e g i n ' a ' e n d ' . P r e m e n n á s a n a z ýv a r i a d i a c a p r e m e n n á c yk l u f o r - z j e d n o d u š e n e p o č í t a d l o . Neskôr, keď sa zoznámime aj s inými typmi, budeme ich môcť použiť pre premennú v cykle for, ale len ordinálne typy (celočíselné, char, vymenovaný typ).

Sémantika: Na začiatku sa do premennej priradí hodnota prvého v ýr a z u ( š t a r t o v a c i a h o d n o t a ) a p o k a ž d o m p r e c h o d e c y k l o m s a j e j h o d n o t a z v ýš i o 1 . K e ď d o s i a h n e h o d n o t u d r u h é h o v ýr a z u ( k o n e č n ú h o d n o t u ) , c yk l u s k o n č í . P r í k a z v c y k l e s a v yk o n á o p a k o v a n e p r e v š e t k y c e l o č í s e l n é h o d n o t y p r e m e n n e j z i n t e r v a l u u r č e n é h o v ýr a z m i . Príklad: { N=5 } for i:=1 to N+5 do writeln(I)

Príkaz

writeln(I)

sa

v yk o n á

pre všetky hodnoty premennej

I z

i n t e r v a l u < 1 ; 1 0 > , t . z n . v ýs l e d o k b u d e t e n i s t ý, a k o k e b y s m e 1 0 - k r á t zapísali príkaz writeln: writeln(1); writeln(2); writeln(3); writeln(4); writeln(5); writeln(6); writeln(7); writeln(8); writeln(9); writeln(10);


20

A k v c yk l e F O R p o u ž i j e m e m i e s t o s y m b o l u t o s ym b o l d o w n t o , b u d e s a r i a d i a c a p r e m e n n á p o k a ž d o m p r e c h o d e c yk l o m z m e n š o v a ť o 1 : for I:=5 downto 1 do writeln(I)

T e n t o p r í k a z v yp í š e p o d s e b a č í s l a 5 , 4 , 3 , 2 , 1 . Počet opakovaní cyklu: for I:=D to H do ...

P o č e t o p a k o v a n í z á v i s í o d h r a n i č n ýc h h o d n ô t D a H a d á s a v yj a d r i ť v ýr a z o m : H - D + 1 . A k s ú h r a n i č n é h o d n o t y D a H r o v n a k é , p r í k a z s a zopakuje len raz. Ak je dolná hranica D väčšia ako horná hranica H, p r í k a z v c yk l e s a n e v yk o n á a n i r a z . Príklady: 1. Program načíta prirodzené číslo C a vypíše jeho malú násobilku v tvare: 1 x C = ... 2 x C = ... ... 10 x C = ...

2. Program načíta prirodzené číslo C a vypíše všetky jeho delitele. 3 . P r o g r a m n a č í t a p r i r o d z e n é č í s l a A , N a v yp o č í t a h o d n o t u mocniny AN. 4 . P r o g r a m n a č í t a p r i r o d z e n é č í s l o N a v yp í š e v š e t k y m o c n i n y čísla 2 od nultej po N-tú.

1 .1 4 .

Spracovanie postupnosti

P o s t u p n o s ť j e s k u p i n a p r v k o v u s p o r i a d a n ýc h v r a d e z a s e b o u . K a ž d ý prvok, okrem prvého, má svojho predchodcu a každý prvok, okrem posledného, má svojho nasledovníka. Mô žeme mať napr.: 

postupnosť čísel: 5, -8, 2, 0, 20


21



postupnosť mien: Jano, Jožo, Mišo, Kubo



postupnosť farieb: modrá, zelená, červená

P o č e t p r v k o v p o s t u p n o s t i n a z ýv a m e d ĺ ž k o u p o s t u p n o s t i . K a ž d ý p r v o k m á s v o j e p o r a d o v é č í s l o a p o s t u p n o s ť s ym b o l i c k y z a p í š e m e takto: a1, a2, a3, ..., aN kde N je dĺžka postupnosti. My budeme zatiaľ pracovať s číselnými postupnosťami. V praxi sa často stretneme s problémom zistiť súčet alebo priemer prvkov postupnosti, zistiť počet prvkov danej vlastnosti, nájsť najväčší prvok a pod. N a v yr i e š e n i e t ýc h t o ú l o h p o t r e b u j e m e p o z n a ť : - počet prvkov postupnosti (uložíme ho do jednej premennej, napr. N) - h o d n o t y j e d n o t l i v ý c h p r v k o v ( t ýc h j e v i a c , p o t r e b o v a l i b y s m e n a t o v i a c p r e m e n n ýc h , a l e n e v i e m e v o p r e d , k o ľ k o ) . My však nepotrebujeme

poznať naraz všetky prvky postupnosti.

Môžeme si ich načítavať postupne po jednom do jednej premennej, napr. A, a priebežne ich spracovávať. Schéma

algoritmu ,

ktorý

pracuje

s

N-prvkovou

postupnosťou

r e á l n yc h č í s e l : var N:integer; A:real; begin writeln('Zadaj dlzku postupnosti:'); readln(N); for I:=1 to N do begin writeln('Zadaj ',I,'. cislo postupnosti:'); readln(A); <spracuj cislo A> end; end.

Príklady:


1. Program

načíta

počet

detí

22

N

a

N -prvkovú

postupnosť

n e z á p o r n ýc h č í s e l a 1 , a 2 , a 3 , . . . , a N , k d e a i s ú ú s p o r y I - t e h o dieťaťa. Zistite: a. celkovú hodnotu úspor detí b. priemernú hodnotu úspor na dieťa c . p o č e t " c h u d o b n ýc h " d e t í ( k t o r é m a j ú n u l o v é ú s p o r y) 2. Miško pracoval na brigáde N dní. Prvý deň zarobil K korún. Každý ďalší deň zarobil dvakrát toľko ako v predchádzajúci deň a ešte 1 korunu navyše. a. Koľko zarobil v posledný deň? b. Koľko si zarobil celkovo?

H ľ a d a n i e m a x im a (m i n im a ) p o s t up n o s t i

1 .1 5 . Maximum

(minimum)

postupnosti

je

hodnota

najväčšieho

(najmenšieho) prvku v postupnosti. Napr. postupnosť 5, 10, 1, 10, 2, 7 má maximum 10 a minimum 1. Postup

hľadania

maxima:

Postupne

prejdeme

postupnosťou

od

prvého po posledný prvok a budeme si pamätať v pomocnej premennej MAX zatiaľ nájdený najväčší prvok. T. zn. zob erieme prvý prvok a prehlásime ho za dočasné maximum. Uložíme ho do premennej MAX a skontrolujeme ostatné prvky postupnosti, či nie sú náhodnou väčšie ako naše MAX. Ak taký prvok nájdeme, musíme ho uložiť do MAX ako nové maximum. Príklady: 1. Daný je počet pokusov pretekára vo vrhu guľou a hodnoty j e d n o t l i v ýc h pokusu.

hodov.

Program

v yp í š e

hodnotu

najlepšieho


23

2. Daný je počet prvkov N a jednotlivé prvky postupnosti a 1, a2, a3,

...,

aN.

Nájdite

hodnotu

najväčšieho

prvku

a

zistite,

koľkokrát sa v postupnosti nachádza. 3. Opravte

predchádzajúci

program

tak,

aby

hľadal

najmenší

prvok.

1 .1 6 .

C y k l u s W H I LE

- c yk l u s s p o d m i e n k o u n a z a č i a t k u Syntax: while do <príkaz>

S é m a n t i k a : k ým j e l o g i c k ý v ý r a z ( p o d m i e n k a ) p r a v d i v ý , o p a k o v a n e v yk o n á v a d a n ý p r í k a z . A k p o d m i e n k a n e p l a t í , c yk l u s k o n č í . A k c h c e m e m a ť v c yk l e v i a c p r í k a z o v , m u s í m e z n i c h v yr o b i ť s e k v e n c i u pomocou 'begin' a 'end'. Príklad: {A=13, B=4} while A>=B do A:=A-B

A k ý b u d e s t a v p r e m e n n ýc h p o s k o n č e n í c yk l u ? Začiatočný stav premenných je: A=13, B=4. Pred vstupom do cyklu sa podmienka vyhodnotí ako pravdivá (13>=4). Vojde do cyklu a vykoná príkaz, zníži hodnotu premennej A o 4. Stav premenných po 1. prechode cyklom: A=9, B=4. Podmienka stále platí (9>=4), preto znova zopakuje príkaz, zníži hodnotu premennej A o 4. Stav premenných po 2. prechode cyklom: A=5, B=4. Podmienka ešte stále platí (5>=4), znova zopakuje príkaz, zníži hodnotu premennej A o 4. Stav premenných po 3. prechode cyklom: A=1, B=4. Podmienka (1>=4) je nepravdivá, cyklus sa končí. Konečný s tav premenných je: A=1, B=4.


Na

čo

slúži

uvedený

algoritmus

24

a

aká

bude

konečná

hodnota

premennej A, ak na začiatku platí A=103, B=5? Príklady: 1. Dané je prirodzené číslo C. Zistite počet cifier v tomto čísle. 2. Dané je prirodzené číslo C. Zistite jeho cif erný súčet. 3. Miško vhodil do pokladničky 1 korunu. Druhý deň tam vhodil 2 k o r u n y, t r e t í d e ň 3 k o r u n y, a t ď . Z a k o ľ k o d n í s i n a s p o r í n a autíčko, ktoré stojí K korún? 4. Daná

je

postupnosť

c e l ýc h

čísel

predstavujúcich

platy

zamestnancov (ich počet nepoznáme). A ko posledný je zadaný plat riaditeľa, ktorý jediný je väčší než 50000, - Sk. Zistite koľko zamestnancov má podnik a aký je ich priemerný plat. 5. V banke je K korún. Postupne prichádzajú požiadavky na p o s k yt n u t i e ú v e r u - t . z n . p o s t u p n e s a z a d á v a j ú s u m y, k t o r é s i chcú klienti od banky požičať. Po načítaní každej sumy program v yp í š e , č i j e ž i a d o s ť o p ô ž i č k u v yb a v e n á k l a d n e , a l e b o s a j e j n e d á v yh o v i e ť z d ô v o d u n e d o s t a t k u p e ň a z í v b a n k o v o m t r e z o r e . Program končí, ak v banke nezostane ani koruna.

1.16.1. Zacyklenie - opakovanie príkazu donekonečna. A k j e p o d m i e n k a c y k l u W H I L E s t á l e p r a v d i v á , c yk l u s n i k d y n e s k o n č í . S t á v a s a t o v t e d y, a k p r o g r a m á t o r c h y b n e z a p í š e p o d m i e n k u , n a p r . : {A=10} while A>=0 do A:=A+1

Takto zapísaný cyklus nikdy neskončí, pretože premenná A bude mať stále hodnotu väčšiu ako nula. Ak sa nám v programe podarí niečo podobné, musíme spustený program násilne ukončiť pomocou kláves C t r l + B r e a k . N i e k e d y v š a k s ú s t ým p r o b l é m y a m u s í m e u k o n č i ť c e l ý


25

Pascal (Ctrl+Alt+Del) alebo reštartovať počítač. Pre tento pr ípad treba

mať

poslednú

verziu

programu

uloženú

na

disku.

PRED

KAŽDÝM SPUSTENÍM PROGRAMU SI TREBA PROGRAM ULOŽIŤ NA DISK!!!

1 .1 7 .

Typ CHAR

Množina hodnôt: znaky (zapisujeme ich v apostrofách, napr. 'A', '5', '@', '!', ' ' atď.) Prípustné operácie: porovnávanie ( < > = ) V š e t k ýc h z n a k o v j e 2 5 6 , u s p o r i a d a n é s ú v t z v . A S C I I t a b u ľ k e a každému je priradené poradové číslo od 0 po 255. Toto číslo sa n a z ýv a

kód

znaku,

resp.

ordinálne

číslo.

Jednotlivé

znaky

porovnávajú podľa ich kódu. Príklady kódov: 'A' má kód 65 'a' má kód 97

'0' má kód 48

'B'

66 'b'

98

'1'

49

'C'

67 'c'

99

'2'

50

...

...

...

'Z'

90 'z'

122 '9'

57

Preto platí, že: 'A'<'a' 'A'<'B' '9'<'A'

Š t a n d a r d n é fu n k ci e Popis:

Funkcia: Typ parametra: Typ výsledku: Príklad:

ordinálne číslo znaku

ORD(C)

znak prislúchajúci kódu CHR(I)

znak

celé číslo

ORD('A')=65

celé číslo

znak

CHR(65)='A'

predchodca znaku

PRED(C) znak

znak

PRED('B')='A'

nasledovník znaku

SUCC(C) znak

znak

SUCC('A')='B'

sa


26

Príklady: 1 . P r o g r a m v yp í š e n a o b r a z o v k u v e ľ k ú a b e c e d u : A , B , C , . . . , Z 2 . P r o g r a m n a č í t a v a p o j e d n o m z n a k u a v yp i s u j e j e h o k ó d , p o k i a ľ nebude zadaná bodka. 3 . P r o g r a m v yp í š e v š e t k y z n a k y A S C I I t a b u ľ k y o d 0 - t é h o p o 2 5 5 t y. 4 . P r o g r a m n a č í t a v e ľ k é p í s m e n o a b e c e d y a v yp í š e t o i s t é m a l é písmeno. Pozn.: Typ char možno použiť pre riadiacu premennú cyklu FOR. Ak chcete vypisovať na obrazovku údaje do riadku za sebou, požite miesto príkazu WRITELN len WRITE.

1 .1 8 .

C y k l u s R E PE A T

- c yk l u s s p o d m i e n k o u n a k o n c i Syntax: repeat <príkazy> until

P r í k a z o v v c yk l e m ô ž e b yť v i a c a n e m u s í m e p o u ž i ť k o n š t r u k c i u 'begin..end'. S é m a n t i k a : p r í k a z y v c yk l e s a v yk o n á v a j ú o p a k o v a n e , p o k i a ľ n e b u d e logický

výraz

p r a v d i v ý.

Príklad: S:=0; repeat readln(A); S:=S+A until A=0; writeln(S)

Ak

je

n e p r a v d i v ý,

c yk l u s

pokračuje.


27

Č o s a v yp í š e n a o b r a z o v k u , a k u ž í v a t e ľ p o s t u p n e z a d á v a n a v s t u p tieto čísla: 2,5,3,0,7,0 ? Pri každom prechode cyklom sa načíta jedno číslo zo vstupu (readln(A)) a pripočíta

sa k celkovému súčtu (S:=S+A).

Tieto dve

operácie sa opakujú

dovtedy, kým číslo zadané na vstupe nebude rovné nule (A=0). Vtedy cyklus končí. Pre horeuvedenú vstupnú postupnosť nám program vypočíta 2+5+3, čiže 10.

Príklady: 1 . D a n á j e p o s t u p n o s ť k l a d n ýc h a z á p o r n ýc h č í s e l ( p r í j m y a v ýd a j e ) u k o n č e n á n u l o u . Z i s t i t e c e l k o v ý p r í j e m , c e l k o v ý v ý d a j a konečnú bilanciu (zisk alebo strata). 2. Daná je postupnosť známok žiaka (1..5) ukončená nulou. Zistite p o č t y j e d n o t l i v ýc h z n á m o k ( p o č e t j e d n o t i e k , p o č e t d v o j o k , . . . ) a priemernú známku. 3 . D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o A . V yt v o r t e a v yp í š t e č í s l o B , k t o r é má tie isté cifry ako A, ale v opačnom poradí.

1.18.1.

Rozdiely medzi cyklom WHILE a REPEAT o

v y h o d n o t e n i e p o d m i e n k y - a k p o d m i e n k a p l a t í , c yk l u s while pokračuje, repeat

končí.

Ak podmienka neplatí

c yk l u s w h i l e k o n č í , a l e r e p e a t p o k r a č u j e . o

u m i e s t n e n i e p o d m i e n k y - v c yk l e w h i l e j e p o d m i e n k a n a z a č i a t k u , v yh o d n o c u j e s a s k ô r , n e ž s a v yk o n á p r í k a z v c yk l e , p r e t o s a m ô ž e s t a ť , ž e s a p r í k a z v c yk l e n e v yk o n á ani raz, ak je podmienka hneď na začiatku nepravdivá. V c yk l e r e p e a t j e p o d m i e n k a n a k o n c i , t . z n . n a j s k ô r s a v yk o n a j ú

príkazy

v

c yk l e ,

až

potom

sa

v yh o d n o c u j e


28

p o d m i e n k a . P r í k a z y v c yk l e r e p e a t s a s t e d a v yk o n a j ú aspoň raz. p o č e t p r í k a z o v v c y k l e - v c yk l e w h i l e m ô ž e b yť l e n

o

j e d i n ý p r í k a z , v c y k l e r e p e a t i c h m ô ž e b yť v i a c . Úloha:

Prepíšte

ukončenej

horeuvedený

nulou) pomocou

príklad

c yk l u

(súčet

while,

tak

postupnosti aby dával

čísel

rovnaké

v ýs l e d k y.

1 .1 9 .

T y p B OO L E A N

Množina

hodnôt:

logické

hodnoty

FALSE

(nepravda)

a

TRUE

(pravda) Tieto hodnoty majú tiež svoje kódy, ktoré sa dajú zistiť funciou ORD. False má kód 0 a true 1.

Prípustné operácie: porovnávanie ( <>= ) a logické operácie (NOT, AND, OR) opísané v časti podmienený príkaz L o g i c k ý v ý r a z - v ýr a z , k t o r é h o v ýs l e d n á h o d n o t a j e p r a v d a a l e b o nepravda. Napr. A > B (A<3) and (B <>0)

Premenná typu boolean a jej použitie: Deklarácia: var B:boolean

Použitie v príkazoch: B:=true; B:= 4<7; B:= (4<7) and B; if B then ...; while not B do ...


1.19.1.

29

Zisťovanie vlastností postupnosti

V praxi niekedy potrebujeme zistiť vlastnosť postupnosti (či

je

p o s t u p n o s ť k l a d n á , r a s t ú c a , . . . ) . A b y s m e v yr i e š i l i ú l o h u , p o t r e b u j e m e skontrolovať každý prvok postupnosti, či spĺňa určitú podmienku. N a p r . p o s t u p n o s ť j e k l a d n á v t e d y, a k j e k a ž d ý j e j p r v o k k l a d n ý. Ú l o h y t o h t o t yp u r i e š i m e t a k , ž e p r e d p o k l a d á m e , ž e p o s t u p n o s ť d a n ú vlastnosť má. Potom postupne prekontrolujeme jednotlivé prvky a ak nájdeme

čo

len

j e d i n ý,

ktorý

požadovanú

vlastnosť

nemá,

náš

"predpoklad" opravíme. Ak sú všetky prvky v poriadku, nič sa nemení. P r i ú l o h á c h t o h t o t y p u j e v h o d n é p o u ž i ť s i g n a l i z a č n ú p r e m e n n ú t yp u boolean, ktorá nám signalizuje, aká je postupnosť. Napr. premenná JEKLADNA:boolean bude obsahovať true, ak je postupnosť kladná, ak nie je kladná, bude obsahovať false. Na začiatku predpokladáme, že postupnosť je kladná, t.zn. prem ennú inicializujeme

nasledovne:

JEKLADNA:=true

.

Potom

v

c yk l e

postupne načítavame jednotlivé prvky postupnosti a kontrolujeme ich. A k b u d e z a d a n ý p r v o k n e k l a d n ý, n á š p r e d p o k l a d s a n a r u š i l a m ô ž e m e ho zmeniť: JEKLADNA:=false. Na konci programu podľa obsahu p r e m e n n e j J E K L A D N A v yp í š e m e v ýs l e d o k . Príklady: 1 . D a n ý j e p o č e t p r v k o v N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h č í s e l . Zistite, či je postupnosť kladná, t.zn. či sú všetky jej prvky kladné. 2 . D a n ý j e p o č e t p r v k o v N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h č í s e l . Zistite, či je postupnosť rastúca, t.zn. či je každý jej prvok v ä č š í n e ž p r e d c h á d z a j ú c i ( s v ýn i m k o u p r v é h o ) . 3. Dané je prirodzené číslo C. Zistite, či je to prvočíslo.


30

Príkaz CASE

1 .2 0 .

- viacnásobné vetvenie Syntax: case of :<príkaz>; :<príkaz>; ... :<príkaz>; else <príkaz> end

< v ýr a z > j e v ýr a z o r d i n á l n e h o t yp u ( i n t e g e r , c h a r , b o o l e a n , . . . ) . <príkaz> je ľubovoľný príkaz, ak potrebujeme uviesť ja jednej vetve viac príkazov, použijeme konštrukciu 'begin...end'. < h o d n o t y> j e z o z n a m h o d n ô t t a k é h o i s t é h o t yp u , a k o j e < v ýr a z > . H o d n o t y s ú o d d e l e n é č i a r k a m i a m ô ž u b yť z a p í s a n é a k o i n t e r v a l 'od..do'. Vetva 'else' je nepovinná. S é m a n t i k a : V yp o č í t a s a h o d n o t a d a n é h o v ýr a z u a p o r o v n á s a s h o d n o t a m i n a j e d n o t l i v ýc h v e t v á c h . A k j e v ýr a z r o v n ý h o d n o t e n a niektorej vetve, vykoná sa príkaz na tejto vetve. Ak je rovný h o d n o t á m n a v i a c e r ýc h v e t v á c h , v y k o n á s a t e n p r í k a z , k t o r ý j e uvedený skôr. P r í k l a d : M á m e p r e m e n n ú A t yp u i n t e g e r . Č o s a v yp í š e n a o b r a z o v k u p o v yk o n a n í n a s l e d o v n é h o p r í k a z u ? case A of 3:writeln(4); 5,10,15,20:writeln(A div 5); 16..22:writeln(A+2); -2..2,4,6..9:writeln(A-1) else writeln(A) end

A k j e A = 3 , v yk o n á s a p r v ý p r í k a z a v y p í š e : 4


31

A k j e A = 1 7 , v yk o n á s a t r e t í p r í k a z ( 1 7 j e z i n t e r v a l u < 1 6 , 2 2 > ) a v yp í š e : 1 9 A k j e A = 2 0 , t e o r e t i c k y b y v yh o v o v a l a a j d r u h á a j t r e t i a v e t v a , a l e v yk o n á s a l e n d r u h ý p r í k a z a v yp í š e : 4 A k j e A = 9 , v yk o n á s a š t v r t ý p r í k a z a v y p í š e : 8 A k j e A = 1 4 , v yk o n á s a p o s l e d n ý p r í k a z n a v e t v e e l s e a v y p í š e : 1 4 A k o s a z m e n í v ý s t u p v h o r e u v e d e n ý c h p r í p a d o c h , a k v ýr a z A v p r í k a z e ' c a s e ' z m e n í m e n a v ýr a z A + 1 ? Príklady: 1. Dané

je

prirodzené

číslo

z

intervalu

<1,5>

predstavujúce

z n á m k u ž i a k a . P r o g r a m n a č í t a č í s l o z n á m k y a v yp í š e j u s l o v n e . 2 . P r o g r a m n a č í t a v e k o s o b y, j e j v ýš k u v c e n t i m e t r o c h a v y p o č í t a i d e á l n u h m o t n o s ť p o d ľ a t a b u ľ k y: Vek

Hmotnosť

0 - 15 vek*3.5 1 6 - 3 0 v ýš k a - 1 1 0 3 1 - 5 0 v ýš k a - 1 0 0 51 -

v ýš k a - 9 0

3. Doplňte program tak, aby sa zopakoval pre N osôb (N je dané). 4 . P r o g r a m n a č í t a z n a k a v yp í š e , č i j e t o v e ľ k é p í s m e n o , m a l é písmeno, číslica, interpunkčné znamienko (.?!,) alebo niečo iné.

1 .2 1 .

Vn o r e n é c y k l y Príkaz v tele cyklu môže byť ľubovoľný (priraďovací príkaz, príkaz vstupu, príkaz

výstupu, príkaz vetvenia, príkaz cyklu, ...). To znamená, že príkaz, ktorý necháme vykonávať opakovane, môže byť opäť cyklus. Vznikne nám príkazová konštrukcia, ktorú nazývame vnorené cykly.


32

for I:=1 to 10 do for J:=1 to 20 do writeln('*')

P r v ý c yk l u s s a n a z ý v a v o n k a j š í , v yp í s a n ý t u č n ým j e v n ú t o r n ý. Samotný príkaz... for J:=1 to 20 do writeln('*')

. . . v yp í š e n a o b r a z o v k u 2 0 h v i e z d i č i e k . A k h o n e c h á m e z o p a k o v a ť 1 0 k r á t , v yp í š e 1 0 - k r á t v i a c h v i e z d i č i e k , č i ž e 2 0 0 . Úlohy: 1 . K o ľ k o h v i e z d i č i e k s a v yp í š e n a o b r a z o v k u ? for I:=1 to 5 do for J:=I to 10 do writeln('*')

2 . K o ľ k o h v i e z d i č i e k s a v yp í š e n a o b r a z o v k u ? for I:=5 downto 1 do for J:=3 to I do writeln('*')

3 . Č o s a v yp í š e n a o b r a z o v k u ? for I:=1 to 5 do for J:=1 to 5 do writeln(I,J)

4 . Č o s a v yp í š e n a o b r a z o v k u ? for I:=1 to 3 do for J:=1 to 3 do for K:=1 to 3 do writeln(I,J,K)

Príklady: 1 . V yp í š t e n a o b r a z o v k u v š e t k y m o ž n é u s p o r i a d a n é d v o j i c e z n a k o v z množiny { A, B, C, D, E }.


2 . V yp í š t e

na

obrazovku

všetky

33

možné

kombinácie

znakov

z

množiny { A, B, C, D, E }. 3 . D a n ý j e p o č e t ž i a k o v N a p o č e t z n á m o k n a v ys v e d č e n í P . P r e k a ž d é h o ž i a k a p r o g r a m n a č í t a P z n á m o k , v yp o č í t a p r i e m e r n ú známku

a

v yp í š e , č i

prospel

veľmi

dobre

bol

v yz n a m e n a n ý ( p r i e m e r

(priemer

do

2.00)

alebo

do 1.50), prospel

(v

o s t a t n ýc h p r í p a d o c h ) . 4 . N á j d i t e v š e t k y t r o j i c e p r i r o d z e n ýc h č í s e l A , B , C z i n t e r v a l u <1,100>, ktoré sú stranami pravouhlého trojuholníka. 5. Nájdite

všetky

riešenia

k r yp t o g r a m u

reprezentujú znaky A,B,C):

(zistite,

ktoré

číslice

BA * AB = ACA

Vý s t u p n a t e x t o v ú o b r a z o v k u

1 .2 2 .

Textová obrazovka má 25 riadkov a 80 stĺpcov. Je rozdelené na 80x25 p o l í č o k , v k a ž d o m p o l í č k u m ô ž e b yť n a p í s a n ý p r á v e 1 z n a k . A k t í v n e políčko

označuje

kurzor

(blikajúci

podčiarkovník),

ktorý sa

pri

v ýp i s e n a o b r a z o v k u p o s ú v a ď a l e j . ( K u r z o r o z n a č u j e m i e s t o , k d e z a č n e v yp i s o v a ť n a j b l i ž š í p r í k a z w r i t e / w r i t e l n . P o z á p i s e z n a k u n a aktívne políčko sa kurzor posunie o 1 políčko vpravo, ak je na konci riadku, posunie sa na prvé políčko v nasledujúcom riadku. Ak je kurzor v poslednom políčku posledného riadku, obsah obrazovky sa roluje

o 1

riadok

v yš š i e

a kurzor

sa nastaví

na prvé políčko

posledného riadku. Príkazy na výpis: write(<parametre>) - v yp í š e ú d a j e a n a s t a v í k u r z o r z a p o s l e d n ý v yp í s a n ý z n a k writeln(<parametre>) - v yp í š e ú d a j e a n a s t a v í k u r z o r n a z a č i a t o k n a s l e d u j ú c e h o riadku writeln - n e v yp í š e n i č , k u r z o r n a s t a v í n a z a č i a t o k n a s l e d u j ú c e h o r i a d k u


34

Príklady: 1. Dané

je

prirodzené

číslo

N.

Zapíšte

do

riadku

za

sebou

f a k t o r i á l y: 1 ! , 2 ! , 3 ! , . . . N ! o d d e l e n é č i a r k a m i . K - f a k t o r i á l j e s ú č i n p r i r o d z e n ýc h č í s e l o d 1 p o K : K ! = 1 . 2 . 3 . . . . K 2 . D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o N . P r o g r a m v yp í š e N r i a d k o v s N hviezdičkami. ("Nakreslí" hviezdičkový štvorec.) 3 . P r o g r a m v yp í š e d o r i a d k o v 1 . . 2 4 , t o ľ k o h v i e z d i č i e k , k o ľ k o určuje funkcia f(i)=(i -12)2/2 po zaokrúhlení (i je číslo riadku). P r i v ýs t u p e n a o b r a z o v k u m ô ž e m e v y u ž í v a ť p r í k a z y z u n i t u C R T . V takomto prípade musíme za hlavičku programu doplniť: uses Crt;

1 .2 3 .

Unit CRT

gotoxy(x,y) - presunie kurzor do x -tého stĺpca a y-tého riadku. Stĺpce sú číslované 1..80, riadky 1..25. textcolor(F) - nastaví farbu písma F. F je celé číslo z intervalu <0,15>. Č í s l a v ä č š i e a k o 1 5 p r e d s t a v u j ú b l i k a j ú c e f a r b y. textbackground(F) - nastaví farbu pozadia F. F je celé číslo z intervalu <0,7>. window(xl,yh,xp,yd) - o t v o r í o k n o s o s ú r a d n i c a m i [ x l , yh ] v ľ a v o m h o r n o m r o h u a [ x p , yd ] v p r a v o m d o l n o m r o h u . O k n o j e a k t í v n a č a s ť o b r a z o v k y v ktorom platia relatívne súradnice vzhľadom na jeho ľavý horný roh [0,0]. Mimo okna sa nedajú robiť žiadne zmeny (písať, zotierať). clrscr - zotrie obrazovku, resp. okno, farbou pozadia. wherex, wherey - funkcie, ktoré vrátia prirodzené číslo - číslo stĺpca, riadku, v ktorom sa nachádza kurzor. delay(t)


35

- procesor "čaká" t milisekúnd (keď potrebujeme spomaliť program). Príklady: 1 . V yb e r t e s i z o s v o j i c h o d l a d e n ýc h p r o g r a m o v j e d e n a d o p l ň t e h o o f a r b y: n a z a č i a t k u p r o g r a m u b u d e p r á z d n a o b r a z o v k a z e l e n e j f a r b y. P r i n a č í t a v a n í v s t u p n ýc h d á t b u d ú o z n a m y v yp i s o v a n é n a o b r a z o v k u b i e l o u f a r b o u , v ýs l e d k y s a b u d ú v yp i s o v a ť ž l t o u farbou. (Pri nastavovaní farieb môžete používať aj anglické o z n a č e n i a : g r e e n , w h i t e , ye l l o w ) . 2. "Nakreslite" na bielej obrazovke uprost red červený obdĺžnik a rozmermi 40x15 políčok. 3. Presúvajte pomaly po hornom okraji obrazovky nápis "AHOJ". 4 . V yt v o r t e n a c e l e j o b r a z o v k e f a r e b n ú r e k l a m u n a n e j a k ý p r o d u k t . ( S t a č í s t a t i c k á , m ô ž e b yť a j p o h yb l i v á . )

Vs t u p z k l á v e s n i c e

1 .2 4 .

U ž í v a t e ľ z a d á v a v s t u p n é ú d a j e v n i e k o ľ k ýc h r i a d k o c h u k o n č e n ýc h e n t e r o m  . V j e d n o m r i a d k u m ô ž e b y ť z a p í s a n ýc h v i a c ú d a j o v ( a k s ú t o č í s l a , o d d e ľ u j e m e i c h m e d z e r a m i ) . M ys l e n ý u k a z o v a t e ľ ( n i e č o a k o kurzor) označuje znak zo vstupného riadku, ktorý sa bude najbližšie čítať. Pri čítaní sa posúva ďalej. Príkazy na čítanie: read(<premenné>) - p r e č í t a ú d a j e z o v s t u p n é h o r i a d k u d o d a n ýc h p r e m e n n ýc h a posunie ukazovateľ za posledný prečítaný znak readln(<premenné>) - p r e č í t a ú d a j e z o v s t u p n é h o r i a d k u d o d a n ýc h p r e m e n n ýc h a posunie ukazovateľ na ďalší vstupný riadok (ak ho užívateľ ešte nezadal, tak čaká) readln


36

- posunie ukazovateľ na ďalší vstupný riadok (ak ho užívateľ e š t e n e z a d a l , t a k č a k á ) . V s t u p n ý r i a d o k m ô ž e b yť a j p r á z d n y (užívateľ stlačí len enter). Príklad: U ž í v a t e ľ z a d a l n a k l á v e s n i c i t i e t o v s t u p n é r i a d k y: 12 34 5 A k ý b u d e o b s a h p r e m e n n ýc h v a r A , B : i n t e g e r ; C : c h a r p o v yk o n a n í t ýc h t o p r í k a z o v ? read(A); readln(C); read(B) { A=

, B=

, C=

}

Funkcia EOLN : je to logická funkcia, ktorá nám signalizuje pozíciu m ys l e n é h o

ukazovateľa

pri

čítaní

zo

vstupného

riadku.

Ak

je

ukazovateľ na konci vstupného riadku (prečítal sa posledný znak), funkcia vráti TRUE, inak vráti FALSE. T ú t o f u n k c i u m ô ž e m e v yu ž i ť p r i č í t a n í p o s t u p n o s t i ú d a j o v , k t o r á j e daná

v

jednom

vstupnom

riadku,

p ričom

počet

prvkov

vopred

nepoznáme. Použijeme túto schému programu: while not eoln do begin read(prvok); <spracuj prvok>; end

Príklad: Daná je postupnosť znakov v jednom vstupnom riadku. Pri zadávaní sú na obrazovke štandardné farby - čierne pozadie, biele p í s m o . V yp í š t e t ú i s t ú p o s t u p n o s ť d o d r u h é h o r i a d k u ž l t o u f a r b o u . uses crt; var znak:char; begin textbackground(black); textcolor(white); writeln('Zadaj postupnost znakov:'); while not eoln do begin read(znak);


37

textcolor(yellow); write(znak) end end.

Príklady: 1. Daná je postupnosť znakov v jednom vstupnom riadku. Program v yp í š e , k o ľ k o j e v p o s t u p n o s t i a ) p í s m e n b ) č í s l i c c ) a r i t m e t i c k ýc h z n a m i e n o k 2 . D a n á j e p o s t u p n o s ť z n a k o v v j e d n o m v s t u p n o m r i a d k u . V yp í š t e tú istú postupnosť do druhého riadku tak, že: a ) k a ž d é ' y ' z m e n í t e n a ' i b ) z a k a ž d é ' x ' v l o ž í t e ' y' 3. Dané je prirodzené číslo A. Bez použitia číselnej premennej a) zistite, či je deliteľné 5 b) zistite, či je deliteľné 100 c ) v yp í š t e j e h o d e s a ť n á s o b o k . 4. Daná je postupnosť znakov. Zistite, či je to identifikátor.

Knižnica CRT - vstup z klávesnice

1 .2 5 . readkey

- znaková funkcia, ktorá čaká na stlačenie klávesy a vráti znak tejto

k l á v e s y.

Po

stlačení

klávesy

sa

znak

n e v yp i s u j e

na

obrazovku. keypressed - logická funkcia, ktorá vráti TRUE, ak bola stlačená klávesa, inak vráti FALSE


38

Príklady: 1. Do

stredu

obrazovky

v yp í š t e

text

AHOJ

a

opakovane

ho

prekresľujte farbami od 1 do 15 pokiaľ užívateľ nestlačí nejakú klávesu. 2. Do stredu obrazovky vypíšte text AHOJ. P rogram opakovane n a č í t a v a z n a k s t l a č e n e j k l á v e s y. A k u ž í v a t e ľ s t l a č í ' C ' , n á p i s s a prepíše červenou farbou, ak stlačí 'M' - modrou, 'Z' - zelenou, ... 'K' - program končí. Klávesy môžeme rozdeliť na: 

znakové ( A, @ , + , 3 , medzera , ...) - ich stlačením užívateľ zadáva zobraziteľný znak



f u n k č n é ( E n t e r , E s c , š í p k y, F 1 , I n s e r t , . . . ) - i c h s t l a č e n í m s a v yv o l á v a n e j a k á f u n k c i a ( n a p r . E s c m á v ä č š i n o u f u n k c i u s t o r n o , F1 - help, ...)



prepínacie (Alt, Shift, Ctrl) - používajú sa v kombinácii s inou klávesou a menia jej funkciu, resp. znak

Iné rozdelenie kláves: 

jednobajtové - ich stlačením sa zadáva jeden znak ( A, 3, + , Enter, Esc, ...)



d v o j b a j t o v é - i c h s t l a č e n í m s a z a d á v a j ú d v a z n a k y, z k t o r ýc h p r v ý j e z n a k s k ó d o m 0 ( š í p k y, F 1 , . . . )

Znaky môžeme zapisovať (okrem bežného spôsobu s apostrofami, napr. 'A') aj pomocou ich kódov: # (napr. #65). Tento spôsob sa používa hlavne pre nezobraziteľné znaky (napr. klávesa Esc zadáva znak #27).


39

Prehľad znakov niektorých kláves: Esc

jednobajtová

#27

Enter

jednobajtová

#13

šípka hore

dvojbajtová

#0 #72

šípka vľavo

dvojbajtová

#0 #75

šípka vpravo šípka dole Home End PgUp PgDn Insert Delete F1 Ctrl F1 P r í k l a d : P r o g r a m o p a k o v a n e n a č í t a v a s t l a č e n ú k l á v e s u a v yp i s u j e , č i j e j e d n o b a j t o v á a l e b o d v o j b a j t o v á a v yp í š e j e j k ó d , r e s p . k ó d y. S pomocou

tohto

programu

doplňte

horeuvedenú

tabuľku.

Program

k o n č í p o s t l a č e n í E s c . D o p l ň t e c h ýb a j ú c e č a s t i o z n a č e n é " . . . . . " uses Crt; var ZN1, ZN2:char; begin repeat ZN1:=readkey; if ZN1=..... then begin ZN2:=readkey; writeln('Klavesa

je

dvojbajtova,

jej

kody

su: 0 a ',.....) end else

writeln('Klavesa

',.....) until ZN1=..... end.

je

jednobajtova,

jej

kod

je:


40

Príklady: 1 . V yp í š t e d o s t r e d u o b r a z o v k y t e x t A H O J . P r o g r a m o p a k o v a n e načítava stlačené klávesy a podľa šípok posúva text o riadok v yš š i e / n i ž š i e , o s t ĺ p e c d o ľ a v a / d o p r a v a . P o s t l a č e n í E s c p r o g r a m končí.

Kontrolovaný vstup

1 .2 6 .

Vstupná podmienka algoritmu určuje, aké vlastnosti majú mať údaje, ktoré dostane algoritmus na vstupe. Napr: "Dané je prirodzené číslo N väčšie ako 1.", "Daná je postupnosť kladných reálnych čísel ukončená nulou." Pre užívateľa to znamená, že ak chce, aby mu a l g o r i t m u s d a l n a z á v e r s p r á v n e v ýs l e d k y, m u s í m u n a v s t u p e z a d a ť ú d a j e v yh o v u j ú c e v s t u p n e j p o d m i e n k e . Z a d a n i e n e s p r á v n e h o ú d a j u n a v s t u p e m ô ž e s p ô s o b i ť , ž e p r o g r a m s k o n č í p r e d č a s n e s c h yb o v ým h l á s e n í m ( p r o g r a m " s p a d n e " ) a l e b o n á m d á n a v ýs t u p e z l é v ýs l e d k y. D o b r ý p r o g r a m b y m a l b yť z a b e z p e č e n ý p r o t i c h yb á m u ž í v a t e ľ a a kontrolovať

každý

údaj

zadaný

na

vstupe.

V

prípade

zadania

nesprávneho údaju sa musí vstup zopakovať. Chyba vstupného údaju môže byť: - v t yp e ( n a p r . u ž í v a t e ľ m a l z a d a ť c e l é č í s l o a z a d a l z n a k ) - v hodnote (napr. užívateľ mal zadať číslo z interval u <1,10> a zadal 20) Schéma kontrolovaného vstupu: repeat writeln('Zadaj...'); readln(U); if <údaj U je zlý>) then writeln('Zle - zadaj znova') until <údaj U je je dobrý> Zatiaľ budeme kontrolovať len správnosť hodnoty.


41

Príklad: Naprogramujte kontrolovaný vstup celého čísla z intervalu < -10,10>.

1 .2 7 .

P o d p r o g r am

Podprogram je logicky ucelená časť programu - postupnosť príkazov, ktorá

rieši

nejaký

podproblém

a

je

označená

v l a s t n ým

menom

(identifikátorom). Napr.:

Našou

úlohou

je

v yt v o r i ť

progr am,

ktorý

nakreslí

na

obrazovku obdĺžnikovú dúhu, v hornej časti v strede vypíše "PRŠÍ P R Š Í " a v s t r e d n e j č a s t i n e c h á r o l o v a ť r i a d k y, v k t o r ýc h s ú s t r i e d a v o v yp í s a n é

bodky

a

medzery

podľa

vzoru:

T ú t o ú l o h u m ô ž e m e r o z d e l i ť n a č i a s t k o v é ú l o h y ( p o d p r o b l é m y) : nakresliť

dúhu,

bodkami

a

urobiť

nápis

medzerami).

podprogram,

nazvime

a

Každý

ich:

urobiť

dážď

podproblém

DUHA,

NAPIS,

(rolujúce bude

DAZD.

riadky s

riešiť Ak

nejaký

by

tieto

" p r í k a z y" p o č í t a č p o z n a l , n á š p r o g r a m b y b o l v e ľ m i j e d n o d u c h ý: begin DUHA; NAPIS; DAZD; end.

P r í k a z y,

ktoré

sme

v

použili,

nie

sú

súčasťou

Pascal,

preto

ich

musíme

presne

programe j a z yk a počítaču

" v ys v e t l i ť " ,

musíme

Deklarácia podprogramu (procedúry): procedure ; <deklaračná časť>; begin <príkazy>; end

ich

zadeklarovať.


Podprogram

má

rovnakú

stavbu

ako

42

program,

rozdiel

je

len

v

hlavičke (miesto 'program' píšeme 'procedure'). Za symbolom 'end' nedávame bodku, ale bodkočiarku, ktorá slúži ako oddeľovač od ďalšej časti. Umiestnenie deklarácie podprogramu: v deklaračnej časti hlavného p r o g r a m u ( t a m , k d e j e u m i e s t n e n á d e k l a r á c i a p r e m e n n ýc h ) . Z a u ž í v a n é p o r a d i e j e , ž e n a j s k ô r d e k l a r u j e m e p r e m e n n é a p o n i c h p o d p r o g r a m y, a l e m ô ž e t o b yť a j n a o p a k .

Volanie podprogramu: v hlavnom programe, tam, kde chceme, aby s a v yk o n a l i p r í k a z y p o d p r o g r a m u , n a p í š e m e l e n j e h o m e n o . T a k ýt o zápis sa berie ako jeden príkaz. N á š p r o g r a m b u d e n a k o n i e c v yz e r a ť t a k t o : program APRIL; procedure DUHA; begin ... end; procedure NAPIS; begin ... end; procedure DAZD; begin window(20,7,60,19); {súradnice okna treba prispôsobiť} textbackground(lightgray); textcolor(black); clrscr; repeat write('. '); until keypressed end;


43

Begin DUHA; NAPIS; DAZD end.

Ú l o h a p r e v á s : D o p l ň t e c h ýb a j ú c e p r í k a z o v é č a s t i p o d p r o g r a m o v . Výhody použitia podprogramov: 

prehľadnejší program



možnosť ladiť program postupne po častiach



stručnejší zápis programu (ak sa nejaká postupnosť príkazov opakuje na viacerých miestach progra mu, stačí ju zapísať len raz - zadeklarovať podprogram - a volať potrebný počet krát)

Lokálne a globálne premenné

1.27.1.

Aj podprogram môže mať svoje vlastné premenné deklarované v jeho d e k l a r a č n e j č a s t i . T i e t o p r e m e n n é s a n a z ýv a j ú l o k á l n e a m ô ž e i c h používať

len

tento

podprogram.

Okrem

nich

môže

používať

aj

premenné z hlavného programu - globálne. Ak existuje lokálna aj g l o b á l n a p r e m e n n á s t ým i s t ým m e n o m , s ú t o d v e r ô z n e p r e m e n n é a v podprograme je použiteľná len lokálna (globálna je Napríklad: program HLAVNY; var A,B:integer; procedure PROC; var B,C:integer; begin A:=1; B:=2; C:=3 end; begin A:=4; B:=5; PROC; writeln(A,B) end.

zatienená).


44

A k é h o d n o t y v y p í š e t e n t o p r o g r a m ? Č o v yp í š e , a k p o s l e d n ý p r í k a z zmeníme na writeln(A,B,C) ? Príklady: 1 . D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o N . " V yk r e s l i t e " n a o b r a z o v k u š t v o r e c so stranou N, po obvode ktorého budú hviezdičky a vnútri m e d z e r y.

V yt v o r t e

hviezdičiek

a

podprogram,

druhý

ktorý

podprogram,

vypíše

ktorý

do

v yp í š e

riadku do

N

riadku

hviezdičku, z a ňou (N-2) medzier a na koniec hviezdičku. S p o m o c o u t ýc h t o p o d p r o g r a m o v v yt v o r t e h l a v n ý p r o g r a m .

1.27.2.

Používanie premenných a podprogramov

P r e k a ž d ý o b j e k t v p r o g r a m e ( p r e m e n n é i p o d p r o g r a m y) p l a t í , ž e musí byť deklarovaný skôr, ako je použitý . T. zn. ak chceme premennú z hlavného programu použiť v nejakom podprograme, musí b yť d e k l a r o v a n á s k ô r n e ž t e n t o p o d p r o g r a m . A k c h c e m e , a b y j e d e n podprogram

mohol

volať

iný

podprogram,

musí

b yť

volaný

deklarovaný skôr ako volajúci.

1 .2 8 .

P o n u k o v ý p r o g r am

J e t o p r o g r a m , k t o r ý v yp í š e p o n u k u n i e k o ľ k ýc h s l u ž i e b , u ž í v a t e ľ s i n i e k t o r ú z n i c h v yb e r i e a p r o g r a m j u z r e a l i z u j e . T o t o v š e t k o o p a k u j e , k ým

užívateľ

nezadá

p o k yn

na

ukončenie.

Schéma ponukového programu: repeat writeln('1. sluzba'); writeln('2. sluzba'); ... writeln('N. sluzba'); writeln('0. koniec'); writeln('Zadaj vybral:'); readln(VYBER);

cislo

sluzby,

ktoru

si

si


45

case VYBER of 1:; 2:; ... N: end; until VYBER=0

Kvôli

prehľadnosti

programu

je

dobré

každú

službu

realizovať

z v l á š t n ym p o d p r o g r a m o m . Postup ladenia ponukového programu: Ponukový program je rozsiahlejší a je dobré ladiť ho po častiach - po j e d n o t l i v ýc h p r o c e d ú r a c h . T . z n . n a j s k ô r v yr o b í m e h l a v n ý p r o g r a m s prázdnou ponukou služieb. Doplníme doň prvú službu a procedúru, ktorá ju realizuje. Program spustíme, odskúšame, či pracuje tak, ako t r e b a , p r í p . o p r a v í m e c h yb y . D o p l n í m e ď a l š i u s l u ž b u a j e j p r o c e d ú r u atď. Príklady: 1 . V yt v o r t e p o n u k o v ý p r o g r a m , k t o r ý o p a k o v a n e n a č í t a v a c e l é č í s l o . A k u ž í v a t e ľ z a d á 1 , " v yk r e s l í " s l o v e n s k ú z á s t a v u , 2 francúzsku, 3 - maďarskú, atď., ak zadá 0 - skončí. (Zástavy kreslite ako farebné pruhy - obdĺžniky.) 2. Ponukový užívateľovi

program

načíta

nakres lenie

prirodzené t ýc h t o

číslo

N

g e o m e t r i c k ýc h

a

ponúkne

útvarov

z

hviezdičiek: 1. štvorec so stranou N, 2. pravouhlý trojuholník s o d v e s n a m i d ĺ ž k y N , 3 . r o v n o r a m e n n ý t r o j u h o l n í k s v ýš k o u N , 4 . kosoštvorec so stranou N. *****

*

*****

**

*****

***

*****

****

*****

*****

*

*****

*** ***** ******** **********

***** ***** ***** *****


1 .2 9 .

46

Typ pole

Pole je dátová štruktúra - obsahuje viacero dát nejakým spôsobom u s p o r i a d a n ýc h . P o l e p o z o s t á v a z n i e k o ľ k ýc h p r v k o v r o v n a k é h o t yp u u s p o r i a d a n ýc h

v

rade

za

sebou.

Ich

počet

je

pevne

určený

v

d e k l a r á c i i . Z u v e d e n é h o v yp l ýv a , ž e p o l e a k o d á t o v á š t r u k t ú r a m á tieto vlastnosti: - lineárna (prvky sú usporiadané v rade za sebou) - h o m o g é n n a ( v š e t k y p r v k y s ú r o v n a k é h o t yp u ) - s t a t i c k á ( p o č e t p r v k o v j e s t á l y, n e m e n n ý) Pole si môžeme graficky znázorniť takto: 1234 1240 1265 1220 1270 1301 1400 1350 1360 1386 1420 1421 V takejto dátovej štruktúre môžeme mať uloženú informáciu o stave účtu v banke počas 12 mesiacov roka. (V prvom prvku je stav účtu v januári, v druhom prvku stav účtu vo februári atď.) Toto by bolo pole čísel. O k r e m p o ľ a č í s e l s i m ô ž e m e v yt v o r i ť n a p r . p o l e m i e n d e t í : Michal Zuzka Andrej Vilma Alebo pole znakov, v ktorom môžu byť zapísané správne odpovede na testové otázky (A, B, C, D): A C B A D A Prvý prvok poľa obsahuje správnu odpoveď na prvú testovú otázku, druhý prvok - na druhú... atď. Celé pole je jedna premenná označená jedným identifikátorom. Jednotlivé prvky poľa sú rozlíšené indexami. Index si môžeme predstaviť ako poradové číslo.

1 2 3 4 5 6 A C B A D A


47

Deklarácia premennej typu pole: var <premenná>:array [] of Typ indexu je ordinálny (celočíselný, char, boolean,...) a zvyčajne sa zapisuje ako interval od..do. Typ prvkov je ľubovoľný.

N a z v i m e p o l i a , k t o r é s m e s i g r a f i c k y z n á z o r n i l i v yš š i e , U C E T , D E T I , T E S T . I c h d e k l a r á c i a b u d e v yz e r a ť n a s l e d o v n e : var UCET:array[1..12]of real; DETI:array[1..4]of string; TEST:array[1..6]of char Typ string sa naučíme neskôr. V premennej typu string môže byť uložené celé meno (postupnosť znakov).

Index y nemusia byť vždy len celé čísla a nemusia vždy začínať od čísla 1. Napr.: var A:array[-5..5] of integer; B:array['a'..'z'] of boolean

Sprístupnenie prvku poľa: <premenná>[] Napr.: UCET[1] je prvý prvok poľa U CET, DETI[4] je posledn ý prvok poľa DETI. Ak by sme ako index použili hodnotu mimo intervalu určeného v d e k l a r á c i i , n a p r . U C E T [ 0 ] a l e b o D E T I [ 5 ] , p o č í t a č b y v y h l á s i l c h yb u : „Range check error“. Ak vám aj napriek chybe v programe počítač nevypísal chybové hl ásenie, treba si hlavnom menu Pascalu, v položke Options - Compiler zapnúť voľbu "Runtime errors: [X] Range checking ."

P r á c a s p r v k a m i p o ľ a : s j e d n o t l i v ým i p r v k a m i p r a c u j e m e a k o s p r e m e n n ým i p r í s l u š n é h o t yp u . ( S p r v k o m U C E T [ 1 ] p r a c u j e m e a k o s p r e m e n n o u t y p u r e a l , s p r v k o m T E S T [ 2 ] a k o s p r e m e n n o u t yp u c h a r . ) UCET[1]:=123.50; UCET[2]:=UCET[1]*2; I:=3; writeln(DETI[I]); if TEST[1]='A' then P:=P+1

P O Z O R : p r e m e n n ú t yp u p o l e n e m ô ž e m e n a č í t a v a ť a n i v yp i s o v a ť : readln(UCET); writeln(UCET)


48

P o l e n a č í t a v a m e a j v yp i s u j e m e p o j e d n o t l i v ýc h p r v k o c h : readln(UCET[1]); readln(UCET[2]);

alebo jednoduchšie:

readln(UCET[3]); for I:=1 to 12 ...

do readln(UCET[I])

readln(UCET[12])

Príklad: 1 . D a n á j e p o s t u p n o s ť d e s i a t i c h c e l ýc h č í s e l . V yp í š t e t ú i s t ú postupnosť: a) odzadu (prvky v opačnom poradí) b ) b e z n u l o v ýc h p r v k o v c) najskôr záporné a potom nezáporné prvky V praxi väčšinou dopredu nevieme, aké veľké pole budeme p o t r e b o v a ť . Ú l o h a m ô ž e b yť z a d a n á t a k t o : D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o N a N-prvková postupnosť reálny ch čísel... . Hodnota N sa načíta až po z a h á j e n í p r o g r a m u , a l e p o l e m u s í b yť d e k l a r o v a n é s k ô r . A k b y s m e pole deklarovali takto: var A:array[1..N]of real; počítač by nám p r i p r e m e n n e j N v y h l á s i l c h yb u : „ C a n n o t e v a l u a t e t h i s e x p r e s s i o n “ . ( N e m ô ž e m v yh o d n o t i ť t e n t o v ýr a z - n e p o z n á m j e h o h o d n o t u . ) R o z s a h i n d e x o v m u s í b yť v d e k l a r á c i i u r č e n ý k o n š t a n t o u . Riešime to tak, že odhadneme maximálnu hodnotu N a dĺžku poľa určíme podľa tohto odhadu. Napr.: Daný je počet žiakov v triede N

a

N-prvková

postupnosť

reálnych

čísel,

predstavujúca

ich

priemerné známky... Odhadneme, že v triede nebude viac ako 40 žiakov a pole zadeklarujeme nasledovne: var A:array[1..40]of real

A l e b o j e h o r n á h r a n i c a v s t u p n ýc h h o d n ô t u r č e n á p r i a m o v z a d a n í : Dané

je

prirodzené

číslo

N

(N<=100)

reálnych čísel.... Deklarácia teda bude: var A:array[1..100]of real.

Ak by sme to s dĺžkou poľa prehnali, napr.: var A:array[1..20000]of real;

a

N -prvková

postupnosť


49

p o č í t a č v yh l á s i c h y b u : „ S t r u c t u r e t o o l a r g e “ . ( P r í l i š v e ľ k á d á t o v á š t r u k t ú r a - n e z m e s t í s a d o v yh r a d e n e j č a s t i p a m ä t e . ) Príklady: 1. Daný

je

počet

postupnosť

zamestnancov

p r i r o d z e n ýc h

N

(N<=100)

čísel,

a

N -prvková

predstavujúcich

platy

zamestnancov. Zistite ich priemerný plat a počet zamestnancov, ktorí majú podpriemerný plat. 2 . D a n ý j e p o č e t d n í v m e s i a c i N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h č í s e l p r e d s t a v u j ú c a t e p l o t y n a m e r a n é v j e d n o t l i v ýc h d ň o c h o 12,00 hod. Nájdite hodnotu najnižšej teploty v danom období a v yp í š t e č í s l a d n í , v k t o r ýc h b o l a n a m e r a n á ( m ô ž e i c h b yť v i a c ) . 3. Daná je veta - postupnosť znakov - v jednom riadku. Zistite, či je

to

palindróm

(po

v yn e c h a n í

medzier

a

i n t e r p u n k č n ýc h

z n a m i e n o k , s i g n o r o v a n í m r o z d i e l u m e d z i m a l ým i a v e ľ k ým i p í s m e n a m i , j e s ym e t r i c k á , t . z n . o d p r e d u i o d z a d u z n i e r o v n a k o ) . N a p r . " K o b yl a m a m a l y b o k . " j e p a l i n d r ó m . 4 . D a n ý j e p o č e t d e t í N ( N < = 5 0 ) a p o s t u p n o s ť N r e á l n yc h č í s e l predstavujúcich

úspory

vstupné

a

dáta

j e d n o t l i v ýc h

realizuje

detí.

nasledovnú

Program ponuku

načíta služieb:

a ) v ýp i s s t a v u ú s p o r v t v a r e : 1. dieťa:

12,50 Sk

2. dieťa:

8,10 Sk

... N. dieťa:

222,00 Sk

-------------------Spolu:

xxx,xx Sk

b ) z v ýš i ť k a ž d é m u d i e ť a ť u h o d n o t u ú s p o r o K k o r ú n ( K j e d a n é ) c) uskutočniť zbierku po K korún (K je dané): každé dieťa dá d o z b i e r k y K k o r ú n , a k m á m e n e j , t a k d á v š e t k o , č o m á . V yp í š e s a h o d n o t a v yz b i e r a n e j s u m y.


50

d) zúročiť úspory - pripočítať každému dieťaťu k jeho sume ú r o k y, k t o r ýc h p e r c e n t o j e u r č e n é t a b u ľ k o u : suma do 10,- Sk: 1% suma do 50,- Sk: 2% suma nad 50,-Sk: 3%

e) zaevidovať nové dieťa (načíta sa jeho suma, ktorú vkladá do banky a zaradí sa na koniec poľa) f ) v yl ú č i ť I - t e d i e ť a z e v i d e n c i e ( I j e d a n é ) g) zaevidovať protekčné dieťa (načíta sa jeho suma, ktorú vkladá do banky a zaradí sa na začiatok poľa)

1 .3 0 .

Deklarácia konštánt

Konštanta

je

konkrétna

hodnota

v

programe

na

v ys k yt o v a ť

určitého

r ô z n yc h

t yp u ,

miestach.

ktorá

Napr.

sa

môže

celočíselná

k o n š t a n t a 2 0 s a m ô ž e v ys k yt o v a ť v d e k l a r á c i i p o ľ a , v p r i r a ď o v a c o m príkaze, v podmienke a pod.: var A:array[1..20]of integer; begin ... I:=I+20; ... if N>20 then writeln('POZOR!'); ... end.

P o d o b n e z n a k ' . ' a k o k o n š t a n t a t yp u c h a r : begin ... repeat read(znak); if znak<>'.' then ...; until znak='.'; ... end.


51

Ak sa rozhodnem napr. v prvej ukážke zväčšiť rozsah poľa na 100, musím opraviť v programe všetky konštanty s hodnotou 20, súvisiace s r o z s a h o m p o ľ a , n a 1 0 0 . V r o z s i a h l e j š o m p r o g r a m e t o m ô ž e b yť problém. ROZSAH

Preto a

je

v

v ýh o d n e j š i e programe

túto

konštantu

používať

len

pomenovať,

tento

napr.

indentifikátor.

Samozrejme, skôr než ho použijeme, musíme ho zadekl arovať: const ROZSAH=20. Deklaráciu umiestnime do deklaračnej časti programu, z v yč a j n e p r e d d e k l a r á c i u p r e m e n n ýc h , a l e n i e j e t o p o d m i e n k o u . Podobne

si

môžeme

zadeklarovať

konštantu

t yp u

char:

const

K O N C O V Y _ Z N A K = ' . ' . N a š e u k á ž k y p r o g r a m o v b u d ú p o t o m v yz e r a ť takto: const ROZSAH=20; var A:array[1..ROZSAH]of integer; begin ... I:=I+ROZSAH; ... if N>ROZSAH then writeln('POZOR!'); ... end.

P o d o b n e z n a k ' . ' a k o k o n š t a n t a t yp u c h a r : const KONCOVY_ZNAK='.' begin ... repeat read(znak); if znak<>KONCOVY_ZNAK then ...; until znak=KONCOVY_ZNAK; ... end.

Ak sa teraz rozhodneme zväčšiť rozsah poľa na 100, zmenu stačí u r o b i ť l e n n a j e d n o m m i e s t e p r o g r a m u , v d e k l a r á c i i k o n š t a n t y: c o n s t ROZSAH=100 . Syntax deklarácie konštanty: const =


52

T a k t o d e k l a r u j e m e k o n š t a n t y j e d n o d u c h ýc h t yp o v ( i n t e g e r , r e a l , c h a r , boolean, ...). Niektoré konštanty sú súčasťou Pascalu, nemusíme ich deklarovať, môžeme ich len používať. Jednou z nich je konštanta PI (Ludolfovo číslo 3,14...).

Deklarácia typu

1 .3 1 .

A k p o u ž í v a m e v p r o g r a m e š t r u k t u r o v a n ý t yp ( z a t i a ľ p o z n á m e l e n t yp pole),

z v yk n e m e

ho

pomenovať

a

v

programe

pri

deklarácii

p r e m e n n ýc h p o u ž í v a ť l e n j e h o i d e n t i f i k á t o r . Syntax deklarácie typu: t yp e < i d e n t i f i k á t o r > = < d e f i n í c i a t yp u > Napríklad: type TPOLE=array[1..100]of real Takýto typ môžeme použiť pri deklarácii premennej typu pole:

Je to to isté ako keby sme priamo deklarovali: var A:array[1..100]of real

var A:TPOLE

V ýh o d o u d e k l a r o v a n i a t yp u j e , ž e h o z a d e k l a r u j e m e l e n r a z a m ô ž m e h o p o u ž i ť n a r ô z n y c h m i e s t a c h p r o g r a m u p r i d e k l a r á c i i p r e m e n n ýc h g l o b á l n yc h

i

podprogramy

l o k á l n yc h . s

Keď

parametrami,

sa

neskôr

deklarácia

naučíme

t yp o v

bude

používať dokonca

n e v yh n u t n á . Doporučenie: T a k a k o n á z v y p r e m e n n ýc h v o l í m e p o d ľ a t o h o , č o o b s a h u j ú , a j n á z v y t yp o v b y m a l i k o r e š p o n d o v a ť s p r e m e n n ým i , p r i d e k l a r á c i i k t o r ýc h b u d ú p o u ž i t é . Z v yč a j n e s a n á z o v t yp u z a č í n a p í s m e n o m T . N a p r í k l a d , v programe zadeklarujeme premennú typu pole, v ktorej budú uložené p o č t y b o d o v , k t o r é z í s k a l ž i a k v p í s o m k e z a j e d n o t l i v e o t á z k y:


53

const POCET_OTAZOK=20; t yp e T B O D Y = a r r a y [ 1 . . P O C E T _ O T A Z O K ] o f i n t e g e r ; var BODY:TBODY Úloha na premýšľanie: A k m á m e v p r o g r a m e d v e p r e m e n n é r o v n a k é h o t yp u ( n a p r . A , B ) , m ô ž e m e p r i r a d i ť o b s a h j e d n e j p r e m e n n e j d o d r u h e j ( n a p r . A : = B ) . T yp p r e m e n n ýc h m ô ž e b y ť ľ u b o v o ľ n ý ( a j p o l e ) . N a p r . : v a r A , B : a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; begin A:=B end. A k p o u ž i j e m e i n ý s p ô s o b d e k l a r á c i e p r e m e n n ýc h , m ô ž e n á m p o č í t a č p r i p r í k a z e A : = B h l á s i ť c h yb u " T yp e m i s m a t c h " ( N e z h o d a t yp o v ) . V k t o r e j z t ýc h t o u k á ž o k k t o m u d ô j d e a p r e č o ?

a ) v a r A : a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; B : a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; begin A:=B end. b ) t yp e p o l e = a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; var A:pole; B:pole; begin A:=B end. c ) t yp e p o l e = a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; var A,B:pole; begin A:=B end. d ) t yp e p o l e = a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; var A:pole; B : a r r a y[ 1 . . 1 0 0 ] o f r e a l ; begin A:=B end.

1 .3 2 .

Vy m e n o v a n ý t y p

N i e k e d y p o t r e b u j e m e p r a c o v a ť v p r o g r a m e s i n ým i h o d n o t a m i n e ž s ú č í s l a , z n a k y, l o g i c k é h o d n o t y a p o d . S k r á t k a , ž i a d e n z o š t a n d a r d n ý c h


54

t yp o v s a n á m n e h o d í . M ô ž e m e s i v y t v o r i ť v l a s t n ý t y p s v l a s t n o u m n o ž i n o u h o d n ô t . K a ž d ú h o d n o t u o z n a č í m e n e j a k ým i d e n t i f i k á t o r o m a v ym e n u j e m e i c h v d e k l a r á c i i t yp u . Syntax deklarácie vymenovaného typu: type

typu>=(
identifikátorov

hodnôt

oddelených čiarkami>)

Napríklad

potrebujeme

v

programe

pracovať

s

hodnotami

p r e d s t a v u j ú c i m i d n i v t ýž d n i . O z n a č í m e i c h P O N D E L O K , U T O R O K , S T R E D A , S T V R T O K , P I A T O K , S O B O T A a N E D E L A . T yp s t o u t o množinou hodnôt nazveme TDEN a zadeklarujeme ho: type

TDEN=(PONDELOK,

UTOROK,

STREDA,

STVRTOK,

PIATOK,

do

môžeme

SOBOTA, NEDELA); var DEN:TDEN

Zároveň

sme

zadeklarovali

premennú

DEN,

ktorej

p r i r a ď o v a ť h o d n o t y z o s e d e m p r v k o v e j m n o ž i n y h o d n ô t t yp u T D E N , napr. DEN:=STREDA. Každá hodnota v množine má pridelený kód (celé číslo) počnúc od n u l y. N a p r . k ó d h o d n o t y S T R E D A j e 2 . P r e h o d n o t y t o h t o t yp u môžeme používať funkcie ORD, SUCC, PRED, tak ako sme ich používali

pre

t yp

char.

Hodnoty

v ym e n o v a n é h o

t yp u

nemôžeme

n a č í t a ť a n i v yp í s a ť : r e a d l n ( D E N ) ; w r i t e l n ( D E N ) P o u ž í v a m e i c h k v ô l i lepšej čitateľnosti programu.

1 .3 3 .

Typ interval

M n o ž i n a h o d n ô t t o h t o t yp u j e p o d m n o ž i n o u i n é h o o r d i n á l n e h o t yp u ( c h a r , b o o l e a n , c e l o č í s e l n ý a v ym e n o v a n ý t yp ) a j e u r č e n á d o l n o u a hornou hranicou. Syntax deklarácie typu interval: type =<dolná hranica>..

Príklady

deklarácií

p r e m e n n ýc h :

intervalov

a

ich

použitie

pri

deklarácii


type

TDEN=(PONDELOK,

UTOROK,

55

STREDA,

STVRTOK,

PIATOK,

SOBOTA, NEDELA); TZNAMKY=1..5; TABECEDA='a'..'z'; TPRAC_DNI=PONDELOK..PIATOK; var Z:TZNAMKY; ZNAK:TABECEDA; DEN:TPRAC_DNI

T yp T Z N A M K Y j e p o d m n o ž i n o u t y p u I N T E G E R . S p r e m e n n o u Z p r a c u j e m e a k o s p r e m e n n o u t yp u I N T E G E R , a l e p r i r a ď o v a ť d o n e j môžeme len hodnoty od 1 do 5. Podobne TABECEDA je podmnožinou t yp u C H A R a T P R A C _ D N I j e p o d m n o ž i n o u t yp u T D E N . Interval sa používa hlavne pri deklarácii poľa: const MAX=100; type TINDEX=1..MAX; TPOLE=array[TINDEX] of integer; var A:TPOLE

Príklad: 1. Naprogramujte h o d i n o v ýc h

obeh

ručičiek,

h viezdičky pokiaľ

okolo

užívateľ

obrazovky nestlačí

v

smere

ľubovoľnú

klávesu. (Pracujte s riadkami 1..25 a stĺpcami 1..79, posledný stĺpec ignorujte.) Riešenie: V c yk l e b u d e m e o p a k o v a n e v yp i s o v a ť a z o t i e r a ť h v i e z d i č k u , p r i č o m jej súradnice sa budú po každom kroku meniť. Aktuálnu pozíciu h v i e z d i č k y s i b u d e m e p a m ä t a ť v p r e m e n n ýc h X , Y , p r e d s t a v u j ú c i c h súradnice

h v i e z d i č k y.

Hrubá

nasledovne: repeat ; <počkaj>; ; until keypressed

schéma

programu

bude

v yz e r a ť


56

Ako sa budú meniť súradnice? Raz sa bude meniť x -ová, raz y-ová súradnica - raz sa bude zväčšovať o 1 a raz zmenšovať, podľa toho, a k ý m á h v i e z d i č k a p r á v e s m e r ( v ýc h o d , j u h , z á p a d , s e v e r ) . A b y s m e vedeli, ktorú súradnicu treba zmeniť a ako, budeme si ešte pamätať a k t u á l n y s m e r v p r e m e n n e j t yp u T S M E R : type TSMER = (VYCHOD,JUH,ZAPAD,SEVER); var S:TSMER; X,Y:integer;

P r o g r a m b u d e v yz e r a ť n a s l e d o v n e - d o p l ň t e c h ýb a j ú c e č a s t i : begin {inicializácia premenných - doplňte ďalšie} X:=1; Y:=1;

repeat {vypíšeme

hviezdičku

na

pozíciu

[X,Y]

-

doplňte

príkazy}

delay(50); {zotrieme hviezdičku} gotoxy(X,Y); write(' '); {zmeníme súradnice} if S=VYCHOD then if X<79 then X:=X+1 el se S:=JUH; if S=JUH

then

until keypressed end.

{doplňte}


57

T y p r e ťa z e c

1 .3 4 .

R e ť a z e c j e p o s t u p n o s ť z n a k o v , k t o r ú z a p i s u j e m e m e d z i a p o s t r o f y. Počet znakov určuje dĺžku reťazca. Napr.: 'FERO' je reťazec dĺžky 4 'PD 123AB' je reťazec dĺžky 8 (počít a sa aj medzera) '@' je reťazec dĺžky 1 '' je reťazec dĺžky 0 - prázdny reťazec Deklarácia premennej typu reťazec: var <premenná>:string[<maximálna dĺžka reťazca>]

M a x i m á l n a d ĺ ž k a r e ť a z c a u r č u j e , a k ý n a j d l h š í r e ť a z e c m ô ž e b yť v premennej uložený. Je to c elé číslo z intervalu <0,255>. Táto časť d e k l a r á c i e j e n e p o v i n n á , a k j u v yn e c h á m e , p o č í t a č j u a u t o m a t i c k y doplní na 255: var <premenná>:string

Napr.: var R:string[10]; S:string[2]; T:string;

Operácie s reťazcami: a. priradenie R:='ABCD'; S:=R

{ak

sa

priraďovaný

reťazec

nezmestí

do

premennej, skracuje sa sprava}

b. porovnanie Dva

pomocou

reťazce

sa

operátorov

porovnávajú

<

podľa

>

=

p r v ýc h

<>

<=

znakov,

>=

napr.:

'ABDF'<'BBC', pretože 'A'<'B'. c. Ak sú prvé znaky zhodné, porovnáva sa podľa najbližše j dvojice znakov,

ktoré

sú

rôzne,

napr.:

'ABC DE'<'ABCE',

pretože

'D'<'E'. d . A k j e j e d e n z r e ť a z c o v k r a t š í a c h ýb a m u ď a l š í z n a k n a porovnanie, považuje sa žiadny znak za menší než ľubovoľný


58

iný znak, napr.: 'ABC'<'ABCD', pretože ľavý reťazec nemá štvrtý znak. e. zreťazenie pomocou operátora +. Zreťazenie je spojenie dvoch reťazcov do jedného. Napr.: 'SKODA ' + 'FABIA' = 'SKODA FABIA' f. načítanie - reťazce môžeme načítavať pomocou príkazov read, readln, ale zatiaľ budeme používať len readln. g . v ý p i s - r e ť a z c e m ô ž e m e v yp i s o v a ť n a o b r a z o v k u p o m o c o u príkazov write, writeln. Príklady: var R,S,T:string[6]; begin R:='MYŠ'; S:='LIENKA'; if S
Čo vypíše tento program na obrazovku ? 1. Dané je prirodzené číslo N a N-prvková postupnosť mien. N a č í t a j t e v s t u p n é ú d a j e a v yp í š t e n a o b r a z o v k u m e n á , k t o r é s a začínajú na 'A'. 2. Daný je reťazec Z predstavujúci slovný základ, prirodzené číslo N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť r e ť a z c o v , p r e d s t a v u j ú c i c h p r e d p o n y. V yp í š t e v š e t k y m o ž n é s l o v á , k t o r é v z n i k n ú z p r e d p ô n a z á k l a d u . Doplnok:

Napočítajte

aj

prirodzené

číslo

M

a

M -prvkovú

p o s t u p n o s ť r e ť a z c o v - p r í p o n . V yp í š t e v š e t k y m o ž n é s l o v á , k t o r é v z n i k n ú z o z á k l a d u , p r e d p ô n a p r í p o n . N a p r . : 3 p r e d p o n y: ' O ' , ' Z Á ' , ' V Ý ' , 2 p r í p o n y: ' A ' , ' N Í K ' , z á k l a d : ' H R A D ' v z n i k n u t é slová:

'OHRADA', 'ZÁHRADA',

'ZÁHRADNÍK', 'VÝHRADNÍK'

'VÝHRADA',

'OHRADNÍK',


59

3. Dané je prirodzené číslo N. Uložte do premennej S:string r e ť a z e c z l o ž e n ý z N v ýk r i č n í k o v . 4. Daný je reťazec predstavujúci číslo v semilogaritmickom t vare, ktorého formát je E<prir.číslo> (napr.: -123E5). P r o g r a m v yp í š e t o t o č í s l o v b e ž n o m t v a r e ( n a p r . : - 1 2 3 0 0 0 0 0 ) .

Vy h ľ a d á v a n i e

1 .3 5 .

Pri práci s dátovými štruktúrami sa často stretneme s potrebou v yh ľ a d a ť

jeden

postupnosti

alebo

žiakov

viac

chceme

prvkov v yp í s a ť

danej v š e t k ýc h

vlastnosti.

Napr.

z

v yz n a m e n a n ýc h ,

v

p o s t u p n o s t i e v i d e n č n ýc h z á z n a m o v c h c e m e n á j s ť z á z n a m o o s o b e s m e n o m ' C yr i l ' , v r o d o k m e n i k r á ľ o v s k é h o r o d u c h c e m e n á j s ť v š e t k ýc h súrodencov Ľudovíta XIV., v policajnom registri chceme náj sť osobu s o t l a č k a m i p r s t o v z h o d n ým i s o t l a č k a m i z m i e s t a č i n u , v s l o v n í k u chceme nájsť preklad slova. A l g o r i t m u s , k t o r ý p o u ž i j e m e p r i v yh ľ a d á v a n í z á v i s í h l a v n e o d t yp u d á t o v e j š t r u k t ú r u , v k t o r e j m á m u r č e n ý p r v o k v yh ľ a d a ť . P r i v yh ľ a d á v a n í p r v k o v s d a n o u v l a s t n o s ť o u v l i n e á r n e j d á t o v e j š t r u k t ú r e ( p o s t u p n o s t i ) m ô ž e m p o u ž i ť t i e t o z á k l a d n é a l g o r i t m y: 1. lineárny výber - postupne skontrolujem všetky prvky od prvého p o p o s l e d n ý, s k o n č í m p r i p o s l e d n o m p r v k u , a l e b o a j s k ô r , k e ď nájdem prvok s požadovanou vlastnosťou : ; while

si

na

konci

postupnosti>and
je

to

hľadaný prvok> do <posuň sa na ďalší prvok>

Koľko

z á k l a d n ýc h

operácií

(porovnaní)

musíme

pri

tomto

p o s t u p e v yk o n a ť v n a j h o r š o m p r í p a d e ( t . z n . k e ď m u s í m e p r e j s ť celú postupnosť)? Skúste tento postup naprogramovať pomocou c yk l u r e p e a t .


60

2. binárny výber - pri tomto postupe využijeme, že postupnosť je usporiadaná vzostupne (od najmenšieho po najväčší) podľa d a n e j v l a s t n o s t i . V ž d y s i v yb e r i e m e n a j s k ô r s t r e d n ý p r v o k z úseku, v ktorom hľadáme. Zistíme, či to nie je ten, ktorý hľadáme. Ak nie je a náš hľadaný prvok je od stredného menší, v yb e r i e m e s i z p o ľ a l e n j e h o ľ a v ú p o l o v i c u ( t . j . p r v k y v ľ a v o o d stredného) hľadaný

a

opakujeme

prvok.

Ak

rovnaký

bol

náš

postup,

prvok

k ým

väčší

nenájdeme

od

stredného

postupujeme ďalej v pravej polovici. Ak sa hľadaný prvok v postupnosti vôbec nenachádza, bude sa úsek, v ktorom hľadáme stále zmenšovať na polovicu, až zostane prázdny (nulovej d ĺ ž k y) : <úsek, v ktorom hľadám je najskôr celá postupnosť>; repeat ; if < <stredný prvok> then else if > <stredný prvok> then until

(
prvok>=<stredný

prvok>)

or

prázdny úsek>

K o ľ k o p o r o v n a n í m u s í m e v yk o n a ť v n a j h o r š o m p r í p a d e ? Príklad: D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h č í s e l usporiadaná

vzostupne.

postupnosti,

príp.

v yp í š t e

Zistite oznam,

pozíciu že

danej

hodnota

hodnoty sa

v

H

v

postupnosti

n e n a c h á d z a . P o u ž i t e l i n e á r n y a j b i n á r n y v ýb e r a p r e o b a p o s t u p y v yp í š t e , k o ľ k o p o r o v n a n í s a m u s e l o v y k o n a ť p r i v yh ľ a d á v a n í . ; ; ; ; writeln(H,'sa nachádza na ',I,' pozícii. ');


writeln('Pri

lineárnom

61

postupe

som

vykonal

',POCL,'

porovnaní.'); ; writeln(H,'sa nachádza na ',J,' pozícii.'); writeln('Pri

binárnom

postupe

som

vykonal

',POCB,'

porovnaní.');

Rozšírte program tak, že sa nebude zadávať jedna hodnota H na v yh ľ a d a n i e , a l e v i a c z a s e b o u , p r i č o m p o s l e d n á b u d e n u l a .

Textový súbor

1 .3 6 .

S ú b o r j e p o s t u p n o s ť d á t u l o ž e n á n a d i s k u p o d v l a s t n ým m e n o m , napr.: list.txt. Úplné meno súboru obsahuje aj názov disku, na ktorom j e u l o ž e n ý, a j s a d r e s á r o v o u c e s t o u , n a p r . : c:\dokumenty\posta\list.txt. Textový

súbor

obsahuje

dáta

vo

forme

textu,

t.zn.

z n a k y,

u s p o r i a d a n é v r i a d k o c h r ô z n e j d ĺ ž k y. V e ľ k o s ť s ú b o r u j e t i e ž r ô z n a , závisí od počtu znakov, ktoré Milý Jožko! Úvodom môjho listu Ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem. Máš niečo nové? Ja mám veľkú novinku, konečne som sa naučil programovať.

obsahuje.

Textový

súbor

môžeme

predstaviť

ako

papiera,

ktorý je

si list

ohraničený

len zľava a zhora. Môžeme naň

p í s a ť r i a d k y ľ u b o v o ľ n e j d ĺ ž k y, p o č e t r i a d k o v j e t i e ž ľ u b o v o ľ n ý, obmedzený len kapacitou disku. T a k ýt o t e x t o v ý s ú b o r s i m ô ž e m e p r e z e r a ť a e d i t o v a ť v n e j a k o m textovom

editore,

napr.

Poznámkový

blok

(Notepad),

Windows

Commander alebo Volkov Commander (služba F3 View, F4 Edit), textový editor v nejakom programovacom jazyku (napr. Borland Pascal),.. Na konci každého riadku je v súbore neviditeľný znak konca riadku.

Môžeme

ho

znázorniť

ako

.

Textový

editor

nám

ho


62

nezobrazuje, ale v súbore je zapísaný ako dva znaky (#13#10), ktoré označujú koniec riadku. Na konci celého súboru je tiež neviditeľný znak konca súboru (#26). S t e x t o v ým s ú b o r o m m ô ž e m e p r a c o v a ť a j v p r o g r a m e . V ý s l e d k y programu

( v ýs t u p )

nemusíme

v yp i s o v a ť

len

na

obrazovku,

ale

môžeme ich zapísať do súboru, kde zostanú trvalo uchované. Podobne vstup programu nemusíme realizovať len z klávesnice, ale vstupné d á t a m ô ž e m e n a č í t a ť z t e x t o v é h o s ú b o r u . V yu ž i j e m e t o n a p r í k l a d v t e d y, k e ď j e v s t u p n ýc h d á t v ä č š i e m n o ž s t v o . P r i l a d e n í p r o g r a m spúšťame niekoľkokrát za sebou a je dosť pracné opakovane zadávať m n o ž s t v o v s t u p n ýc h d á t . A k c h c e m e v p r o g r a m e p r a c o v a ť s t e x t o v ým s ú b o r o m , m u s í m e s i zadeklarovať premennú, ktorá ho bude reprezentovať. Deklarácia premennej typu textový súbor: var <premenná>:text

napr.: var T:text

Príkazy pre prácu s textovým súborom: Assign(<premenná typu textový súbor>,<meno súboru>) napr.: assign(T, 'c:\dokumenty\posta\list.txt')

- t ým t o p r í k a z o m p r i d e l í m e

premennej

t yp u t e x t o v ý s ú b o r

konkrétny súbor z disku. Meno súboru je reťazec. Tento súbor b u d e p r e m e n n á r e p r e z e n t o v a ť v o v š e t k ýc h o s t a t n ýc h p r í k a z o c h . Rewrite(<premenná typu textový súbor>)

napr.: Rewrite(T)

- otvorenie súboru pre zápis. Tento príkaz vytvorí nový prázdny súbor na disku, do ktorého môžeme následne zapisovať. Ak daný súbor predtým existoval, jeho obsah sa zmaže. Append(<premenná typu textový súbor>)

napr.: Append(T)

- otvorenie súboru pre zápis. Tento príkaz môžeme použiť len pre existujúci súbor, do ktorého môžeme následne zapisovať na k o n i e c . A k d a n ý s ú b o r p r e d t ým n e e x i s t o v a l , o b j a v í s a c h yb o v é hlásenie. Reset(<premenná typu textový súbor>)

napr.: Reset(T)

- otvorenie súboru pre čítanie. Tento príkaz môžeme použiť len pre existujúci súbor, z ktorého môžeme následne čítať. Ak daný s ú b o r p r e d t ým n e e x i s t o v a l , o b j a v í s a c h yb o v é h l á s e n i e .


write/writeln(<premenná

63

typu

textový

súbor>,
zapisovaných údajov>) napr.: write(T,'Pocet deti je ', CH+D,'.')

- z á p i s ú d a j o v d o t e x t o v é h o s ú b o r u . Ú d a j e m ô ž u b yť t yp u z n a k , reťazec, číslo a oddeľujeme ich čiarkami. Príkazy používame r o v n a k o a k o p r i v ý p i s e n a o b r a z o v k u s t ým r o z d i e l o m , ž e p r v ý p a r a m e t e r p r í k a z u j e p r e m e n n á t yp u t e x t o v ý s ú b o r . read/readln(<premenná

typu

textový

súbor>,
premenných>) napr.: readln(T,A,B,C)

- č í t a n i e ú d a j o v z t e x t o v é h o s ú b o r u . P r e m e n n é m ô ž u b y ť t yp u znak,

reťazec,

číslo

a

oddeľujeme

ich

čiarkami.

Príkazy

p o u ž í v a m e r o v n a k o a k o p r i č í t a n í z k l á v e s n i c e s t ým r o z d i e l o m , ž e p r v ý p a r a m e t e r p r í k a z u j e p r e m e n n á t yp u t e x t o v ý s ú b o r . close(<premenná typu textový súbor>

napr.: close(T)

- zatvorenie textového súboru. Na konci práce so súborom, musíme súbor zatvoriť. Ak do súboru zapisujeme a zabudneme ho na konci programu zatvoriť, pravdepodobne v súbore budú c h ýb a ť p o s l e d n é ú d a j e , k t o r é s m e d o ň z a p i s o v a l i . J e t o z t o h o dôvodu, že príkaz write/writeln nezapisuje dáta do súboru okamžite, dáta sa do súboru prenášajú po väčších blokoch. Príkazom close sa prenesie na disk aj posledný blok dát. Funkcie pre prácu s textovým súb orom: eoln(<premenná typu textový súbor>)

napr.: eoln(T)

- logická funckia. Vráti TRUE/FALSE, ak smerník pre čítanie je/nie je na konci aktuálneho riadku súboru. eof(<premenná typu textový súbor>)

napr.: eof(T)

- logická funckia. Vráti TRUE/FALSE, ak smerník pre čítanie je/nie je na konci súboru. OBE FUNKCIE SA POUŽÍVAJ Ú LEN PRI Č ÍTANÍ. Príklad: D a n ý j e p o č e t p r v k o v N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť p r i r o d z e n ýc h č í s e l . Z i s t i t e a v yp í š t e p o č e t v ýs k yt o v j e d n o t l i v ýc h č í s e l v p o s t u p n o s t i .


64

Nasledujúce dva programy riešia danú úlohu, pričom prvý realizuje vstup z klávesnice a výstup na obrazovku, druhý program číta vstupné dáta zo súboru DATA.IN a výsledky zapisuje do súboru DATA.OUT. type TPOLE=array[1..100]of integer;

type TPOLE=array[1..100]of integer;

var A:TPOLE;

var A:TPOLE;

N,POCET,I,J:integer;

N,POCET,I,J:integer; VST,VYS:text;

begin

begin assign(VST,'DATA.IN'); assign(VYS,'DATA.OUT');

write('Zadaj

pocet

prvkov:

');

reset(VST); rewrite(VYS);

readln(N); writeln('Zadaj hodnoty prvkov: ');

readln(VST, N);

for I:=1 to N

for I:=1 to N

do read(A[I]);

do read(VST, A[I]);

for I:=1 to N

for I:=1 to N

do if A[I]>0

do if A[I]>0

then begin

then begin

POCET:=0;

POCET:=0;

for J:=I to N

for J:=I to N

do if .....

do if .....

then POCET:=POCET+1; writeln(A[I],' vyskytuje ',POCET,'-krat.');

then POCET:=POCET+1; sa

writeln(VYS,

A[I],'

vyskytuje ',POCET,'-krat.');

A[I]:=.....

A[I]:=.....

end

end; close(VST); close(VYS)

end.

end.

D o p l ň t e v p r o g r a m e c h ýb a j ú c e č a s t i . K o ľ k o p o r o v n a n í s a v yk o n á p r e N-prvkovú postupnosť v najhoršom prípade? V s t u p n ý s ú b o r b y m o h o l v yz e r a ť V ýs t u p n ý s ú b o r p o t o m b u d e : takto: 10

1 s a v ys k yt u j e 3 - k r a t .

1 7 1 1 10 7 10 7 7 3 3

7 s a v ys k yt u j e 4 - k r a t . 1 0 s a v ys k yt u j e 2 - k r a t . 3 s a v ys k yt u j e 1 - k r a t .

P r e č o s a h o d n o t a 3 v ys k yt u j e v d a n e j p o s t u p n o s t l e n 1 - k r a t ?

sa


65

1.36.1. Chybové hlásenia pri práci s textovým súborom File not found Pri otváraní (Reset, Append) nenašiel daný súbor. Buď súbor neexistuje, alebo je zle zadaná adresárová cesta k súboru. Path not found Pri otváraní súboru bola zle zadaná adresárová cesta, daný adresár neexistuje. File not open for input Súbor nie je otvorený pre čítanie. Súbor sme otvorili príkazom rewrite/append a chceme z neho čítať. File not open for output Súbor nie otvorený pre zápis. Súbor sme otvorili príkazom reset a chceme doň zapisovať , alebo použiť funkciu eoln/eof. Príklady: 1. Dan ý je textový súbor TEXT.IN. Zistite, koľko obsahuje a) znakov,

b)

riadkov,

c)

viet

(veta

je

ukončená

bodkou,

v ýk r i č n í k o m , a l e b o o t á z n i k o m ) . 2. Daný je textový súbor MAJETOK.IN, obsahujúci majetkové priznanie

obsahujúce

niekoľko

položiek.

Každá

položka

je

zapísaná v jednom riadku v tvare: názov majetku, medzera, hodnota v Sk. Zistite celkovú hodnotu majetku.

auto 500000 dom 1500000 zahrada 50000

3. Dan ý je textový súbor CIS LA. IN obsahujúci postupnosť čísel. V yt v o r t e t e x t o v ý s ú b o r H V I E Z D Y . O U T , d o k t o r é h o z a p í š e t e p o s t u p n o s ť " h v i e z d i č k o v ýc h " r i a d k o v , k d e d ĺ ž k y r i a d k o v s ú určené číslami z danej postupnosti.


66

CIS LA. IN HVIEZDY.OUT 5

*****

1

*

2

**

8

********

4. Milionár: V textovom súbore OTAZKY.IN sú zapísané znenia o t á z o k o d d e l e n é p r á z d n ym i r i a d k a m i . Z a t e x t o m k a ž d e j o t á z k y nasledujú 4 možnosti odpovedí (A,B,C,D). V textovom súbore ODPOVEDE.IN je zapísaná postupnosť znakov, predstavujúcich s p r á v n e o d p o v e d e k o t á z k a m v p r v o m s ú b o r e . V yt v o r t e p r o g r a m , ktorý

bude

postupne

po

jednej

otázke

čítať

zo

súb oru,

v yp i s o v a ť j u n a o b r a z o v k u a č í t a ť z k l á v e s n i c e u ž í v a t e ľ o v e odpovede. Za správnu odpoveď získa užívateľ bod. Doplnok: užívateľ môže pri každej otázke použiť žolíka '50:50', p r i o d p o v e d i b e z ž o l í k a s a m u z a p o č í t a j ú 2 b o d y, s o ž o l í k o m 1 bod. OTAZKY.IN ODPOVEDE.IN Ako sa volá hlavné mesto Talianska? B A. Talian

B. Rím

D

C. Vatikán D. Pelikán

Čo je to tritical? A. chemická zlúčenina B. hmyz C. praveký jašter

D. obilnina


67

Generovanie náhodných údajov

1 .3 7 .

Vygenerovať náhodný údaj z nejake j množiny znamená náhodne v yb r a ť j e d n u h o d n o t u z d a n e j m n o ž i n y. V j a z yk u P a s c a l m á m e t i e t o n á s t r o j e n a g e n e r o v a n i e n á h o d n ýc h č í s e l : random() - funkcia, ktorá vráti náhodné celé číslo z intervalu <0,-1>. Napr. random(10) vráti celé číslo z intervalu <0,9>. Celé číslo, ktoré je parametrom funkcie random, predstavuje "dĺžku"

intervalu

(počet

c e l ýc h

čísel),

z

ktorého

v yb e r á

náhodné číslo, pričom dolná hranica intervalu je vždy 0. randomize - procedúra, ktorú stačí použiť len raz na z ačiatku programu, a l e b o p r e d p r v ým p o u ž i t í m f u n k c i e r a n d o m . J e t o v l a s t n e " n a š t a r t o v a n i e " g e n e r á t o r a n á h o d n ýc h č í s e l a s p ô s o b í , ž e p r i každom ďalšom spustení programu bude generovať iné čísla. random - funkcia použitá bez parametra vráti náhodné reálne č íslo z intervalu <0,1) Príklad použitia: Užívateľ

zadá

prirodzené

číslo

N

predstavujúce

počet

prvkov

p o s t u p n o s t i n á h o d n ý c h č í s e l , k t o r é m á p o č í t a č v yg e n e r o v a ť . P r o g r a m s a s p ýt a u ž í v a t e ľ a , č i c h c e p o s t u p n o s ť c e l ýc h a l e b o r e á l n yc h č í s e l a vygeneruje ju. uses Crt; var N:integer; VYBER:char; procedure CELE; var I:integer; begin for I:=1 to N do write(random(100),' ') end;


68

procedure REALNE; var I:integer; begin for I:=1 to N do writeln(random:0:10) end; BEGIN write('Zadaj, kolko cisel chces: '); readln(N); writeln('Zadaj, ake chces cisla:'); writeln('a) cele z intervalu <0,99>'); writeln('b) realne z intervalu <0,1)'); VYBER:=upcase(readkey); case VYBER of 'A':CELE; 'B':REALNE; end; readln END.

Úloha pre vás: rozšírte ponuku programu o možnosti generovať - celé čísla z intervalu <100,150> - reálne čísla z intervalu <0,10) - reálne čísla z intervalu <5,15) - znaky z intervalu 'a'..'z' - logické hodnoty - farby z množiny {biela, žltá, oranžová, če rvená, zelená, modrá, fialová} Ak chceme vygenerovať náhodné celé číslo z intervalu a uložiť ho do premennej C:integer, použijeme príkaz C:=......................................... (doplňte). Ak chceme vygenerovať náhodné reálne číslo z intervalu

69

Ak chceme vygenerovať náhodný nečíselný údaj, spravíme to tak, že ............................... Príklady: 1 . V yt v o r t e

program,

obdĺžničky po

ktorý

obrazovke,

súradnice

X,

Y

a

u r č e n ým i

súradnicami

náhodne t.j.

náhodnú

"rozh adzuje"

opakovane

farbu

určenou

a

generuje náhodné

v yk r e s ľ u j e

farbou.

farebné

Program

políčko končí,

s ak

užívateľ stlačí ľubovoľnú klávesu. 2 . D o s t r e d u o b r a z o v k y v y p i s u j t e v u r č i t ý c h č a s o v ýc h i n t e r v a l o c h náhodné čísla z intervalu <0,9> (stále na rovnaké políčko), pokiaľ užívateľ nestlačí ľubovoľnú klávesu. (Na obrazovke sa točia čísla podobne, ako keď sa žrebuje.) 3. Doplnok: Úlohou užívateľa je zastaviť generovanie, keď je na o b r a z o v k e č í s l o 0 . A k b o l ú s p e š n ý, z a p o č í t a s a m u b o d . P o 1 0 p o k u s o c h s a v yh o d n o t í j e h o ú s p e š n o s ť . 4. P r o g r a m v y g e n e r u j e d v e c e l é č í s l a - o p e r a n d y a a r i t m e t i c k ú o p e r á c i u ( + - * / ) . V yp í š e n a o b r a z o v k u v yg e n e r o v a n ý v ýr a z v tvare = a od uží vateľa načíta č í s l o p r e d s t a v u j ú c e v ýs l e d o k v ýr a z u . A k j e u ž í v a t e ľ o v v ý s l e d o k s p r á v n y,

započíta

sa

mu

bod.

Po

10

príkladoch

program

v yh o d n o t í ú s p e š n o s ť u ž í v a t e ľ a a o z n á m k u j e h o .

1 .3 8 .

Š t a n d a r d n é p r o c e d ú r y a f u n k c i e p r e t y p S TR I NG

length() - funkcia, ktorá vráti celé číslo predstavujúce dĺžku reťazca pos(<podreťazec>,) - f u n k c i a v r á t i p o z í c i u p r v é h o v ýs k y t u p o d r e ť a z c a v r e ť a z c i , príp. nulu, ak sa podreťazec v reťazci nenachádza copy(,<pozícia>,<počet znakov>) - f u n k c i a v r á t i p o d r e ť a z e c , k t o r ý v z n i k n e v ýb e r o m d a n é h o p o č t u znakov z daného reťazca od danej pozície insert(<podreťazec>,,<pozícia>)


70

- vloží do reťazca daný podreťazec na danú pozíciu delete(,<pozícia>,<počet znakov>) - v danom reťazci zmaže od danej poz ície daný počet znakov str(<číslo>,) - procedúra zmení číslo na reťazec val(,<číslo>,) - p r o c e d ú r a z m e n í r e ť a z e c n a č í s l o a v k ó d e c h yb y v r á t i n u l u ; v prípade že reťazec nepredstavuje zápis čísla, bude výsledné číslo

nula

a

v

kóde

c h yb y

bude

uložená

pozícia

prvého

c h yb n é h o z n a k u v r e ť a z c i Príklady použitia: var I,K:integer; C:real; S,R:string

Stav premenných pred

Príkaz

Stav premenných po Poznámka

S='dva'

I:=length(S)

I=3

S='vodovod'

I:=pos('od',S)

I=2

S='BYSTROZRAKÝ'

I:=pos('rak',S)

I=0

S='straka'

R:=copy(S,2,4)

R='trak'

S='konár'

insert('mi',S,3)

S='kominár'

S='slovák'

delete(S,3,2)

S='slák'

I=72

str(I,S)

S='72'

C=2.34

str(C:6:3,S)

S=' 2.340'

S='-45.6'

val(S,C,K)

C=-45.6, K=0

S='-45.6'

val(S,I,K)

I=0, K=4

S='-45'

val(S,I,K)

I=-45, K=0

length(S) je to isté ako ord(S[0]) podreťazec nenašiel kvôli rozdielu medzi malými a veľkými písmenami

čísla premieňané na reťazec môžeme formátovať ako pri výpise na obrazovku reťazec sa podarilo premeniť na číslo reťazec nemožno premeniť na celé číslo kvôli 4. znaku reťazec sa podarilo premeniť na číslo


71

1.38.1. Príklady ( v z á t v o r k á c h s ú u v e d e n é f u n k c i e a p r o c e d ú r y, k t o r é b y s t e m o h l i v p r í k l a d e v yu ž i ť ) 1 . V yt v o r t e p r o g r a m , k t o r ý n a č í t a r e ť a z e c , n a s l e d o v n é ú p r a v y a p o k a ž d e j h o v yp í š e :

v yk o n á

s

ním

- každú čiarku zmení na bodkočiarku - každú za sebou idúcu dvojicu znakov 'xx' zmení na '2x' - každý začiatok slova (slová sú oddelené medzerami, t.zn. pred k a ž d ým s l o v o m s v ý n i m k o u p r v é h o j e m e d z e r a ) z m e n í n a v e ľ k é písmeno. (length) 2 . Z d a n é h o r e ť a z c a S o d s t r á ň t e v š e t k y m e d z e r y a v yp í š t e h o . (length, delete) 3 . D o d a n é h o r e ť a z c a v l o ž t e z a k a ž d ý z n a k m e d z e r u a v yp í š t e h o . (length, insert) 4. V danom reťazci S je uložené meno a priezvisko oddelené medzerou. Do reťazca M uložte zvlášť meno a do reťazca P p r i e z v i s k o . N a p r . z r e ť a z c a S = ' K u b o Z a j a c ' v yt v o r t e r e ť a z c e M = ' K u b o ' a P = ' Z a j a c ' . ( p o s , c o p y, l e n g t h ) 5 . V yr i e š t e b e z

požitia

t yp u

real:

Načítajte

reálne

číslo

(do

r e ť a z c o v e j p r e m e n n e j ) , z i s t i t e a v yp í š t e , k o ľ k o m á d e s a t i n n ýc h miest.

(pos,

len gth)

V yp í š t e j e h o d e s a ť n á s o b o k . ( d e l e t e , i n s e r t ) 6. Vygenerujte

náhodný

reťazec

zložený

z

písmen

abecedy

náhodnej dĺžky max. 80. 7. Vygenerujte náhodný text a zapíšte ho do súboru

- počet

riadkov bude náhodné číslo z intervalu 1..20, dĺžka každého riadku bude náhodné číslo z intervalu 1..50, v riadkoch budú n á h o d n é a b e c e d n é z n a k y.


72

8 . B e z p o u ž i t i a p o č í t a č a u r č t e v ýs t u p p r o g r a m u : var S,R:string; begin S:='REKLAMA'; R:=copy(S,3,5); S:=S+R; insert(' ',S,8); S[13]:='E'; S[14]:='!'; writeln(S) end.

9. V premennej S:string je uložený reťazec. Zapíšte príkaz y, k t o r ým i : - zmažete posledné 3 znaky - prvý znak presuniete na koniec – do stredu vložíte znak '-'

1 .3 9 .

P r o c e d ú r y s p a r am et r am i

P r í k l a d č . 1 : D a n ý j e p o č e t p r v k o v N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h č í s e l A [ 1 . . N ] . V yt v o r t e n o v é p o l e B , u l o ž t e d o ň h o v š e t k y h o d n o t y z p o ľ a A t a k , a b y s a k a ž d á v ys k yt o v a l a l e n r a z a i c h p o č e t u l o ž t e d o p r e m e n n e j P . O b e p o l i a v yp í š t e . Napr.: ak N=7 a A=(2,1,5,1,5,5,4), potom P=4 a B=(2,1,5,4).

R i e š e n i e : Ú l o h u s i r o z d e l í m e n a p o d ú l o h y, k t o r é b u d ú r i e š i ť t i e t o p o d p r o g r a m y: C I T A J _ A ( n a č í t a N a p o l e A ) , V Y R O B _ B ( n a p l n í p o l e B a p r e m e n n ú P ) , V Y P I S _ A ( v yp í š e N - p r v k o v é p o l e A ) a V Y P I S _ A ( v yp í š e P - p r v k o v é p o l e B ) . H l a v n ý p r o g r a m p o t o m b u d e v yz e r a ť takto:


73

begin CITAJ_A; VYROB_B; VYPIS_A; VYPIS_B end.

P o s l e d n é d v e p r o c e d ú r y b u d ú v yz e r a ť t a k t o : procedure VYPIS_A;

procedure VYPIS_B;

var I:integer;

var I:integer;

begin for I:=1 to N

begin for I:=1 to P

do write(A[I]:5);

do write(B[I]:5);

writeln

writeln

end

end

Keď obe procedúry porovnáme, zistíme, že sa líšia len názvami p r e m e n n ýc h . O b e v yj a d r u j ú t e n i s t ý p o s t u p s p r a c o v a n i a , a l e k a ž d á pracuje

s

i n ým i

hodnotami.

V

tomto

prípade

je

v ýh o d n e j š i e

z a d e k l a r o v a ť m i e s t o t ýc h t o d v o c h p r o c e d ú r j e d n u " u n i v e r z á l n u " , k t o r á b u d e p r a c o v a ť s " n e z n á m ym " p o ľ o m X a n e z n á m o u p r e m e n n o u Y v yj a d r u j ú c o u p o č e t p r v k o v . Z a " n e z n á m e " X , Y d o s a d í m e p r i v o l a n í procedúry premenné A,N a potom B,P. Deklarácia bude vyzerať takto: procedure VYPIS(X:POLE;Y:integer); var I:integer; begin for I:=1 to Y do write(X[I]:5); writeln end

Volania procedúry v hlavnom programe budú vyzerať takto: begin CITAJ_A; VYROB_B; VYPIS(A,N); VYPIS(B,P) end.

Úloha pre vás: Vypracujte ostatné deklarácie.


74

1 . 3 9 . 1 . P a r a me t e r j e p r e m e n n á c e z k t o r ú s a o d o v z d á v a j ú v s t u p n é a v ýs t u p n é h o d n o t y podprogramu. Parametre rozdeľujeme na: 

formálne - uvedené sú v hlavičke deklarovaného podprogramu. Používajú

sa

ako

lokálne

premenné

vznikajú

-

pri

volaní

podprogramu, zanikajú po jeho skončení, mimo podprogramu sú nepoužiteľné.

Slúžia

na

uloženie

hodnôt,

s

k t o r ým i

bude

podprogram pracovať. 

skutočné - uvedené sú pri volaní podprogramu, sú to skutočné h o d n o t y, s k t o r ým i b u d e p o d p r o g r a m p r a c o v a ť .

Deklarácia podprogramu s parametrami: procedure <meno> (); ; begin <príkazy> end

Volanie podprogramu s parametrami: <meno>()

POZOR! 

t yp

parametra

identifikátor.

v

hlavičke

Napr.

XYZ(A:array[1..10]of procedure

podprogramu

n esmieme char),

XYZ(A:POLE),

kde

ale type

musí

byť

zapísať musíme

jeden

procedure

to

zapísať:

POLE=array[1..10]of

char 

skutočné a formálne parametre sa musia zhodovať v počte, p o r a d í a t yp e .

Príklad

č.2:

Zadeklarujte

procedúru

s

parametram i

P I S _ Z N A K Y ( C : c h a r ; P : i n t e g e r ) , k t o r á v yp í š e z a s e b o u d o r i a d k u P


75

z n a k o v C a k u r z o r n e c h á z a p o s l e d n ý m v yp í s a n ým z n a k o m . V yt v o r t e n a j s k ô r s k ú š o b n ý h l a v n ý p r o g r a m , k t o r ým o d s k ú š a t e j e j f u n k č n o s ť s volaniami napr. PIS_ZNAKY('@',5); PIS_ZNAKY('.',10). Potom v ytvorte nov ý hlavný program, ktorý načíta prirodzené číslo N a s pomocou tejto procedúry vypíše na obrazovku tieto útvary s r o z m e r o m N ( n e p o u ž í v a j t e g o t o x y! ) : ****!

****

***!!

*******

****

**!!!

*****

****

*!!!!

***

****

*

Parametre rozdeľujeme na: 

vstupné (volané hodnotou) - do podprogramu sa odovzdáva len hodnota

premennej,

s

ktorou

sa

pracuje.

Po

skončení

podprogramu hodnota premennej zostáva nezmenená. 

vstupno-výstupné

(volané

adresou,

referenciou)

-

do

podprogramu sa odovzdáva celá premenná, podprogram s ňou pracuje a môže ju zmeniť. V hlavičke podprogramu sú odlíšené slovkom var. Napríklad: 

var X,Y:integer;



procedure SKUSKA(A:integer; var B:integer);



begin



B:=B+A

 

A:=A+2;

end; BEGIN

X:=5; Y:=8;



SKUSKA(X,Y);



writeln(X,' ',Y)



END.

Pri volaní podprogramu sa hodnota skutočného parametra X vloží do formálneho parametra A. Keďže je to len vstupný parameter, po skončení podprogramu sa jeho nová hodnota neposiela naspäť. Ale, parameter B dostane na začiatku vstupnú hodnotu Y a na konci pošle naspäť

premennej

program

vypíše?

Y

novú Čo

( v ýs t u p n ú )

vypíše

tento

hodnotu.

Čo

program,

nám ak

tento

volanie


SKUSKA(X,Y) SKUSKA(X+3,Y)

nahradíme c)

volaním

SKUSKA(X,3)

76

a)

SKUSKA(3,Y) d)

b)

SKUSKA(X,Y+3)?

Využitie parametrov: 

a k s a v p r o g r a m e o p a k u j e t á i s t á p o s t u p n o s ť p r í k a z o v s r ô z n ym i p r e m e n n ým i



ak pri deklarácii podprogramu ešte neviem názov premennej s ktorou bude program pracovať

Príklady: 1. Program načíta prirodzené čísla M,N, potom M známok žiaka A a N z n á m o k ž i a k a B . V yp í š e , k t o r ý z n i c h m á l e p š í p r i e m e r . 2. Zadeklarujte procedúru NSD(A,B:integer; var C:integer), ktorá pre dané čísla A,B nájde ich najväčšieho spoločného deliteľa C pomocou Euklidovho algoritmu. 3. Do

predchádzajúceho

programu

zadeklarujte

procedúru

NSN(A,B:integer; var C:integer), ktorá pre dané čísla A,B n á j d e i c h n a j m e n š í s p o l o č n ý n á s o b o k C , t a k , ž e i c h s ú č i n v yd e l í i c h n a j v ä č š í m s p o l o č n ým d e l i t e ľ o m . 4. Program načíta zlomok - 2 celé čísla predstavujúce čitateľa a m e n o v a t e ľ a . Z l o m o k u p r a v í n a z á k l a d n ý t v a r a v ýs l e d o k v yp í š e . V yu ž i t e v yš š i e u v e d e n é p r o c e d ú r y.


1 .4 0 .

77

Funkcia

F u n k c i a j e p o d p r o g r a m , k t o r ý v r á t i j e d n u v ýs t u p n ú h o d n o t u c e z s v o j e m e n o . M ô ž e b yť s p a r a m e t r a m i a j b e z p a r a m e t r o v . Deklarácia: function <meno> (<parametre>):; ; begin <príkazy> end

Parametre

funkcie

sa

deklarujú

aj

používajú

rovnako

ako

pri

p r o c e d ú r e . T yp v ý s t u p n e j h o d n o t y m ô ž e b yť j e d n o d u c h ý ( č í s e l n ý, z n a k o v ý, l o g i c k ý, v ym e n o v a n ý, i n t e r v a l ) a l e b o s t r i n g . N e s m i e t o b yť š t r u k t ú r o v a n ý t yp . V p r í k a z o v e j č a s t i s a d o m e n a f u n k c i e p r i r a d í v ýs t u p n á h o d n o t a . Príklad: function VACSI(A,B:integer):integer; begin if A>B then VACSI:=A else VACSI:=B end

Volanie funkcie: <meno>(<parametre>)

Meno funkcie je nositeľom hodnoty, preto funkciu používame ako h o d n o t u p r í s l u š n é h o t yp u ( m ô ž e m e j u n i e k a m

p r i r a d i ť , v yp í s a ť ,

p o u ž i ť v o v ýr a z e ) n a p r . : X:=VACSI(3,5); Y:=VACSI(X-4,4); Z:=VACSI(Y,VACSI(X,2)); writeln(Z)

Príklady. 1.

Z a d e k l a r u j t e p r o c e d ú r u s v h o d n ým i p a r a m e t r a m i n a v ýp o č e t N f a k t o r i á l u N ! = 1 . 2 . 3 . . . . N . V yt v o r t e h l a v n ý p r o g r a m , k t o r ý s p o m o c o u p o d p r o g r a m u v yp o č í t a p r e d a n é p r i r o d z e n é č í s l a N , K


78

v ýr a z : N ! / K ! / ( N - K ) ! V yr i e š t e t e n t o i s t ý p r í k l a d s p o u ž i t í m f u n k c i e a o b a p r o g r a m y p o r o v n a j t e . Č o v yp í š e p o s l e d n ý p r í k a z ? 2 . Z a d e k l a r u j t e f u n k c i u s v h o d n ým i p a r a m e t r a m i , k t o r á z i s t í , č i s a dané dva reťazce rýmujú (zhodujú dvojznakovou koncovkou). 3. Zadeklarujte funkciu, ktorá premení teplotu danú v °C na jednotky

Fahrenheita

podľa

vzťahu

F=9/5*C+32.

V yt v o r t e

h l a v n ý p r o g r a m , k t o r ý n a č í t a p r i r o d z e n é č í s l o D a v yp í š e 2 0 riadkovú tabuľku, v ktorej prvom stĺpci sú teploty v °C počnúc od nuly s krokom D a v druhom stĺpci príslušné teploty v stupňoch Fahrenheita. (Ak bude D=5, v prvom stĺpci budú čísla 0,5,10,15,...) 4 . Z a d e k l a r u j t e f u n k c i u , k t o r á v d a n ýc h d v o c h r e ť a z c o c h n á j d e i c h najdlhší

spoločný

začiatočný

podreťazec,

napr.

SP_ZAC('pero','perina')='per' 5. Daný

je

reťazec

DATUM

predstavujúci

dátum

v

tvare

' d e ň . m e s i a c . r o k ' . D e ň i m e s i a c m ô ž u b yť j e d n o - i d v o j c i f e r n é . V yt v o r t e f u n k c i e : * D E N ( D A T U M : s t r i n g ) : i n t e g e r . . . z d a n é h o dátumu vráti číslo dňa * MESIAC(DATUM:string):integer ... z daného

dátumu

vráti

číslo

mesiaca*

ROK(DATUM:string):integer ... z daného dátumu vráti číslo roka

1 .4 1 .

Triedenie

A k p o t r e b u j e m e č a s t o v yh ľ a d á v a ť p r v k y v s k u p i n e d á t p o d ľ a n e j a k e j vlastnosti,

je

dobré

mať

skupinu

dát

usporiadanú

podľa

danej

vlastnosti. Napr. ak čitateľ v knižnici chce nájsť knižku od nejakého spisovateľa,

v yu ž i j e

na

v yh ľ a d a n i e

menný

katalóg,

kde

sú

usporiadané záznamy o knihách podľa mien autorov. Ak c hce nájsť knižku

podľa

usporiadané

názvu, podľa

v yu ž i j e

názvov

názvový katalóg,

kníh.

V yh ľ a d á v a n i e

kde v

sú

záznamy

usporiadanej

p o s t u p n o s t i j e n e p o r o v n a t e ľ n e r ýc h l e j š i e a k o v n e u s p o r i a d a n e j .


79

P o s t u p n o s ť a 1 , a 2 , a 3 , . . . , a n m ô ž e b yť u s p o r i a d a n á : 

vzostupne (od najmenšieho po najväčší prvok): a 1 <= a2 <= a3 <= ... <= an



zostupne (od najväčšieho po najmenší prvok): a 1 >= a2 >= a3 >= ... >= an

Napr. postupnosť čísel 2,8,5,2,9,1,8 môžem usporiadať vzostupne: 1,2,2,5,8,8,9

alebo

zostupne:

9,8,8,5,2,2,1.

Usporiadaním

postupnosti počet prvkov zostáva nezmenený, takisto hodnoty prvkov sa nemenia, len majú iné poradie. Ú l o h a : V yt v o r t e p r o g r a m , k t o r ý d a n ú p o s t u p n o s ť č í s e l u s p o r i a d a vzostupne. j e d n o t l i v ýc h

Postupnosť prvkov.

je

daná

počtom

Sformulu jeme

najskôr

prvkov vstupnú

a

hodnotami a

v ýs t u p n ú

podmienku, t.zn. presne určíme, čo je dané a čo chceme dostať: { V S T : D a n é j e p r i r o d z e n é č í s l o N a N - p r v k o v á p o s t u p n o s ť c e l ýc h čísel a1, a2, a3, ..., an} { V Ý S : U s p o r i a d a n á p o s t u p n o s ť t ýc h i s t ýc h č í s e l , k d e p l a t í : a 1 < = a 2 <= a3 <= ... <= an} Keďže hodnoty prvkov postupnosti sa nesmú zmeniť, jediné operácie, ktoré s nimi budeme môcť robiť sú porovnanie (menší, väčší) a v z á j o m n é v ým e n y. Z o p a k u j m e s i a l g o r i t m u s v ým e n y o b s a h u d v o c h p r e m e n n ýc h X a Y . P o u ž i j e m e t r e t i u p o m o c n ú p r e m e n n ú Z , r o v n a k é h o t yp u a k o p r e m e n n é X , Y . V ým e n u u s k u t o č n í m e t r o m i p r i r a d e n i a m i : Z:=X; X:=Y; Y:=Z

E x i s t u j ú v i a c e r é t y p y a l g o r i t m o v n a v yr i e š e n i e t e j t o ú l o h y, m y s a zoznámime s dvoma najjednoduchšími.

1 . 4 1 . 1 . T r i e d e n i e c e z m a x i mu m - M A X S OR T Postup: Nájdem najväčší prvok v postupnosti A[1..N]. Ten patrí na p o s l e d n é m i e s t o , p r e t o h o v ym e n í m s p o s l e d n ým p r v k o m . T e n t o p r v o k j e u ž t a m , k d e m á b yť , p r e t o s i h o u ž ď a l e j n e b u d e m v š í m a ť . Zopakujem tento postup pre "skrátenú" postupnosť A[1..N -1]. Ďalším


opakovaním

nakoniec

dostanem

80

usporiadanú

postupnosť.

Hrubá

schéma algoritmu: for I:=N downto ..... do begin
]>;

]>

end

D o p l ň t e c h ýb a j ú c e č a s t i . P r i t r i e d e n í n á m v š a k n e s t a č í n á j s ť l e n h o d n o t u m a x i m a , a l e k v ô l i n á s l e d n e j v ým e n e p r v k o v v p o s t u p n o s t i potrebujeme poznať aj jeho pozíciu - index. Preto pri jeho nájdení musíme odložiť do nejakej pomocnej premennej aj jeho index.

1.41.2. Triedenie prebublávaním - BUBBLESORT Keďže chceme postupnosť čísel vzostupne us poriadať, budeme sa snažiť

dostať

menšie

prvky

vľavo

a

väčšie

vpravo.

Princíp

p r e b u b l á v a n i a s p o č í v a v p o r o v n á v a n í d v o j í c s u s e d n ýc h p r v k o v a i c h n á s l e d n e j v ým e n e : if A[I] > A[I+1] then

S a m o z r e j m e , t a k ýc h t o p o r o v n a n í a p r í p a d n ýc h v ým e n m u s í m e u r o b i ť v i a c . J e d n o z n a č n e m u s í m e p o r o v n a ť v š e t k y d v o j i c e s u s e d n ýc h p r v k o v - n a j l e p š i e s ys t e m a t i c k y z ľ a v a d o p r a v a : for I:=1 to ..... do if A[I] > A[I+1] then

Ú l o h a : D o p l ň t e h o r n ú h r a n i c u c yk l u f o r . Napíš,

ako

bude

v yz e r a ť

postupnosť

2,8,5,2,9,1,8

po

aplikácii

horeuvedeného algoritmu: ............................. Čo treba do algoritmu d o p l n i ť , a b y t r i e d i l c e l ú N - p r v k o v ú p o s t u p n o s ť ? N a v r h n i v yl e p š e n i a algoritmu,

aby sa

počítač

pri

triedení

postupnosti

čo

naj menej

"narobil". Porovnaj obe metódy triedenia. Príklad: V yt v o r t e p o n u k o v ý p r o g r a m , k t o r ý n a z a č i a t k u v yg e n e r u j e n á h o d n ú


81

postupnosť čísel z intervalu <1,20>. (Pred generovaním si vždy v yp ýt a

počet

prvkov

postupnosti.)

Potom

opakovane

realizuje

nasledovnú ponuku: 1 . V ýp i s a k t u á l n e j p o s t u p n o s t i 2. Vygenerovanie novej postupnosti 3. Vzostupné utriedenie postupnosti MAXSORTom 4. Vzostupné utriedenie postupnosti BUBBLESORTom 5. Vzostupné utriedenie postupnosti MINSORTom 6 . Z o s t u p n é u t r i e d e n i e p o s t u p n o s t i ľ u b o v o ľ n ým s p ô s o b o m 7. Koniec MINSORT je triedenie cez minimum, ktoré je v princípe rovnaké, ako t r i e d e n i e c e z m a x i m u m . O p a k o v a n e v yh ľ a d á v a m e n a j m e n š í p r v o k v ú s e k u a v ym i e ň a m e h o s o z a č i a t o č n ým p r v k o m . P o č a s b e h u p r o g r a m u nezotierajte

obrazovku,

aby

bolo

možné

porovnať

pôv odnú

p o s t u p n o s ť s u s p o r i a d a n o u . S k ú s t e v ym ys l i e ť v l a s t n ý a l g o r i t m u s triedenia.


82

Literatúra 1.

Andrejková, G. – Kucka, M.: Zbierka úloh z programovania, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice 1991

2.

Blaho, A. – Kalaš, I.: Comenius Logo: tvorivá informatika, Bratislava CL Group 1998

3.

Drlík, P. – Hvorecký, J.: Informatika – náčrt didaktiky, PF v Nitre 1992

4.

Dvořák, S.: Dekompozice a rekursívne programy, Grada, Praha 1992

5.

Dvořák, S.: Turbo Pascal 6 v príkladech, Grada, Praha 1991

6.

Fabián, P. a kol.: Počítače a programovanie, VŠDS v Žiline 1990

7.

Fikár, I a kol.: Programátorský Babylon, Grada, Praha 1992

8.

Grošek, O. – Porubský, Š.: Šifrovanie – algoritmy, metódy, prax, Grada, Praha 1992

9.

Gvozdjak, L a kol.: Počítače a programovanie, Alfa, Bratislava 1985

10. Hruška, T. : Pascal pro začátečniky, SNTL, Praha 1989 11. Hvorecký,J. – Kelemen,L.: Algoritmizácia, Alfa, Bratislava 1983 12. Hvorecký, J – Gabčo, P.: Informatika a výpočtová technika pre I. ročník gymnázia, SPN, Bratislava 1988 13. Jinoch, J. a kol.: Programovaní v jazyku Pascal, SNTL, Praha 1985 14. Kryl, R. – Drózd, J.: Začínáme s programovaním, Grada,Praha 1992 15. Kukal, J: Myšlením k algoritmům, Grada, Praha 1992 16. Kulacs, D. – Petlák, E.: Didaktika. PF v Nitre 1985 17. Mikula, P. a kol.: Turbo Pascal 7.0 – kompletní pruvodce, Grada, Praha 1993 18. Wirth,N: Algoritmy a štruktúry údajov, Alfa, Bratislava 1987

Učebné texty k maturitnej skúšky z Informatiky (časť Algoritmy a programovanie)

Recommend Documents