Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 5. ročník.
Obsah: Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia ............................................................... 2 Slovenský jazyk 5. ročník............................................................................................ 2 Literárna výchova 5. ročník......................................................................................... 6 Anglický jazyk 5. ročník............................................................................................. 10 Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda .................................................................... 15 Biológia 5. ročník ...................................................................................................... 15 Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť.............................................................. 18 Dejepis 5. ročník ....................................................................................................... 18 Geografia 5. ročník ................................................................................................... 22 Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty................................................................... 27 Etická výchova 5. ročník ........................................................................................... 27 Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami....................................... 31 Matematika 5. ročník................................................................................................. 31 Informatika 5. ročník ................................................................................................. 34 Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce............................................................... 37 Technika 5. ročník..................................................................................................... 37 Svet práce 5. ročník .................................................................................................. 40 Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra ................................................................... 43 Výtvarná výchova 5. ročník....................................................................................... 43 Hudobná výchova 5. ročník....................................................................................... 50 Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb..................................................................... 53 Telesná a športová výchova 5. ročník (chlapci) ....................................................... 53 Telesná a športová výchova 5. ročník (dievčatá) ...................................................... 57
1
Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk 5. ročník Počet hodín týždenne: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov, ktoré síce boli deklarované aj v minulosti, ale ich uskutočňovanie bolo vytláčané tendenciou obsiahnuť pomerne veľkú sumu jazykových pojmov na vysokej úrovni abstrakcie Zdôrazňujeme preto chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností, aby žiaci každú komunikatívnu situáciu zvládli z hľadiska štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Edukačné ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra Poznávacia (kognitívna) kompetencia Spôsobilosť používať kognitívne operácie.
Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.
Spôsobilosť kritického myslenia.
Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy. Schopnosť tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.
Interpersonálna (sociálna) kompetencia Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.
Komunikačná kompetencia
Intrapersonálna (osobnostná) kompetencia Spôsobilosť tvoriť, Schopnosť prijať a spracovať vytvárať informácie. a reflektovať vlastnú identitu. Zručnosť vyhľadávať Schopnosť kooperovať Schopnosť a odosielať informácie. v skupine. vytvárať si vlastný hodnotový systém. Spôsobilosť Schopnosť tolerovať Schopnosť formulovať svoj názor odlišnosti jednotlivcov a sebaregulácie a a argumentovať. skupín. ochrany vlastného života. Spôsobilosť verbálne a Schopnosť empatie. neverbálne vyjadriť vôľu a city
Cieľové kompetencie – jazyková zložka:
2
Poznávacie a rečové kompetencie Verejná prezentácia textu, verejný prejav 1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy. 2. Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy. 3. Reprodukovať umelecký aj vecný text. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky nových javov. 4. Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5. Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty. 6. Pri písanom prejave aplikovať pravopisnú normu. Analytické a syntetické zručnosti 1. Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém. 2. Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text. 3. Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov. Tvorivé zručnosti 1. Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného žánru, slohového postupu, jazykového štýlu. 2. Ústne prezentovať vlastný text. 3. Napísať krátky príbeh. 4. Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo. 5. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Informačné zručnosti 1. Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty. 2. Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu. Komunikačné zručnosti 1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu. 2. Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu. 3. Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor. Komunikácia v materinskom jazyku: Vedieť: – sa vyjadrovať a tlmočiť svoje myšlienky, pocity a názory ústnou a písomnou formou; – interaktívne a kreatívne reagovať primeraným spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach, vo vzdelávaní a v odbornej činnosti; – klásť otázky a dokázať správne odpovedať; – rozvíjať si slovnú zásobu, vedieť správne používať gramatické javy a jazykové funkcie; – rozlišovať spisovné a nespisovné výrazy a texty; – správne používať rôzne jazykové štýly; – vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie a vedieť presvedčivým spôsobom argumentovať; – viesť kritický a konštruktívny dialóg, dokázať hodnotiť literárne texty a oceňovať estetické kvality; – sa správať empaticky a používať jazyk pozitívnym a sociálne zodpovedným spôsobom.
3
3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU I. Slovenský jazyk: Opakovanie ISCED 1 Vety podľa obsahu, melódia, slovosled, prozodické vlastnosti reči /prestávka, sila hlasu, dôraz/ Zámená /osobné a privlastňovacie/, číslovky /základné a radové/ Podstatné mená – vzory Prídavné mená /akostné, vzťahové/ vzory: pekný a cudzí, stupňovanie Synonymá, antonymá Slovesá Slovná zásoba /prirovnanie, porekadlo, príslovie, pranostika/ Odvodzovanie slov pomocou predpôn Spisovný jazyk a nárečie Ø Diktáty /4/: 1. Opakovanie ISCED 1 – pravopis 2. Podstatné mená 3. Prídavné mená 4. slovesá Ø Kontrolné písomné slohové práce /1/: Súkromný list II. Sloh Interview, diskusia, pozdrav, pohľadnica, súkromný list a adresa, SMS, email, oznámenie, pozvánka, vizitka, plagát, reklama, opis /obrázka, ilustrácie, živočícha/, jednoduché rozprávanie – časová postupnosť Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: • Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov; /Spoznajme sa, Správa, Vizitka, Antonymá/ • Mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá. /Interview, Vety podľa zámeru hovoriaceho, Melódia viet, Diskusia, SMS, Email, Oznámenie, Pozvánka, Plagát, Inzerát, Reklama, Slovesá, Jednoduché rozprávanie – časová postupnosť/ • Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. /Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Spoznajme sa, Dôležité otázky, Jozef Murgaš, Ako sa učiť. Vieme počúvať, Spoznávajme spoluhlásky, Spodobovanie, Prozodické vlastnosti reči, Súkromný list, Podstatné mená- mužského rodu, ženského rodu a stredného rodu, Inzerát, Akostné prídavné mená, Stupňovanie prídavných mien, Opisujeme osobu, Synonymá, Antonymá, Jednoduché rozprávanie – osnova a časová postupnosť, Slovesný čas/ • Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu.
4
/Podstatné mužského rodu – životnosť, Opisujeme živočíchy, Spisovný jazyka nárečia/ • Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka • Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. /Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaní tematických celkov, Pozdrav, pohľadnica, adresa/ 4. METÓDY A FORMY PRÁCE • motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov, • expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti, • fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva. 5. UČEBNÉ ZDROJE Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný na základe Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 2 a jeho prílohy: Slovenský jazyk a literatúra /Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia/, ktorú schválila ÚPK pre slovenský jazyk a literatúru v Bratislave 2009, dostupný na www.statpedu.sk. Jej súčasťou je obsahový a výkonový štandard. Podľa učebnice SLOVENSKÝ JAZYK PRE 5. ROČNÍK ZÁKLADNÝCH ŠKÔL pod číslom C-2009-32323/31706-1:911 s platnosťou od 16.septembra 2009 Pravidlá slovenského pravopisu, Jazyková poradňa odpovedá / M. Pisarčíková /, rôzne druhy slovníkov podľa aktuálnej potreby, gramatické mapy, internet 6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci. Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
5
Ø celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôznymi druhmi skúšok ( ústnym skúšaním jednotlivca, frontálnym skúšaním, skúšaním žiakov v rámci skupinovej práce, formou didaktických testov po prebratí tematického celku, písomných cvičení), • kontrolnými písomnými prácami /diktátmi/, ktoré sú predpísané osnovami, • analýzou výsledkov rôznych činností žiaka, • sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy Ø posúdenie prejavov žiaka.
Literárna výchova 5. ročník Počet hodín týždenne: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti slovenský jazyk a literatúra. Pri tvorbe obsahovej náplne predmetu sme vychádzali z obsahového štandardu Slovenského jazyka a literatúry. Na túto vzdelávaciu oblasť vyčlenil ŠVP 5 vyučovacích hodín v študijnom odbore, t.j. 66 vyučovacích hodín literatúry. Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôleţitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Cieľom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra je: - utvárať komunikatívnu kompetenciu žiakov zvyšovaním komunikatívnych schopností. 6
úrovne
ich
získavať schopnosť porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej a štylistickej stránky správne vety, dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy. - nadobúdať zručnosť pracovať s rozličnými príručkami a informatívnymi textami. - samostatne pracovať s učebnicou a samostatne riešiť úlohy. - Osvojovať si formy slušnej verbálnej i neverbálnej komunikácie. - prehlbovať pozitívny vzťah k osvojovaniu si slovenského jazyka, slovenskej reči, kultúre a literatúre. - rozvíjať schopnosti učiť sa po celý život a podporovať ich sebadôveru, samostatnosť a iniciatívnosť, sebakontrolu a sebahodnotenie. Ciele vedúce k rozvoju čitateľskej gramotnosti: ü Podporovať riadené (štruktúrované ) čítanie. Rozdeliť text na časti a k nim si učiteľ pripraví otázky. Podporovať zvedavosť, aktívne čítanie a pozornosť. ü Rozvíjať uvedomelý výber informácií a vyhľadanie informačného jadra. Schopnosť selektovať , lokalizovať a usporiadať informácie z textu tak, aby čitateľ vedel identifikovať vzťahy medzi nimi. ü Podporovať vytváranie mentálnych máp. Vizuálne znázornenie myšlienok a pojmov v podobe obrazcov, rámčekov, kruhov, obdĺžnikov prepojených šípkami, čiarami atď. ü Využívať metódu SQ3R. Rýchle čítanie s cieľom získať prehľad; preformulovať nadpisy a podnadpisy a pripojiť ďalšie otázky; čítanie textu po častiach, po odsekoch; zhrnúť text vlastnými slovami. ü Rozvíjať schopnosť kondenzovať text. Schopnosť sa uplatňuje pri poznámkovaní textu. Ide o zhusťovanie a zostručňovanie textu. Uplatňuje postupy generalizácie a integrácie. -
3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU I. Úvod do literatúry II. Pozvánka do knižnice knižnica, literatúra, kniha, časopisy, noviny III. Poézia - Piesne - Nonsens v literatúre - Komiks IV. Próza - Malé formy ľudovej slovesnosti - V ríši rozprávok - Pozrime si rozprávku - Povesti - Legendy V. Vedomosti z každej oblasti VI. Opakovanie učiva z 5.ročníka KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Poznávacie a čitateľské kompetencie Technika čítania a verejná prezentácia textu 1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť. 2) Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu. 3) Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa zmyslu textu.
7
Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 4) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer). Analytické a interpretačné zručnosti 1) Prerozprávať obsah prečítaného diela. 2) Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty. 3) Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová. 4) Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela. 5) Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne. 6) Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela. 7) Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi. Tvorivé zručnosti 1) Zdramatizovať básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, povesť). 2) Ilustrovať umelecký text. 3) Napísať kratší prozaický útvar (bájka, rozprávka), básnický text, scenár. 4) Inscenovať kratší dramatický text. Informačné zručnosti 1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici. 2) Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe. 3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu. 4) Budovať si vlastnú knižnicu.
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: • Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov; /Piesne, Rozprávky iných národov- 99 bratov a stý Ruža, O červenej sliepočke, Vták Hrom, Autorské rozprávky • Mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá. (Pozvánka do knižnice, Návšteva školskej knižnice, Poézia nonsensu v ľudovej tvorbe- M.Válek, Š.Moravčík, J.Navrátil, Porekadlá, V bábkovom divadle, Poznávame televíznu a filmovú rozprávku – Zbojník Jurko, Perinbaba, Komiks) • Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. (táto prierezová tematika sa uplatňuje pri každom opakovaní tematického celku, Kto je dobrý čitateľ, Piesne, Hádanky, príslovia, vyčítanky, Rozprávky – Sitno, Zlatá páva, Veterný kráľ, Zemský poklad, Kubove príhody, PovestiZakopaný meč pod Zoborom, Matej kráľ a bača, Legendy, Encyklopédie)
8
• Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. (Pranostiky, Zberatelia ľudových rozprávok, Povesti – Detva a Jánošíkov poklad, Čertova brázda, Tri zlaté ruže) • Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka • Ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov (realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke). Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. (Túto prierezovú tematiku využívame pri opakovaniach tematických celkov, Regionálna povesť) 4. METÓDY A FORMY PRÁCE - motivačné metódy /rozprávanie, rozhovor, demonštrácia/ - ich cieľom je vzbudiť záujem žiakov, - expozičné metódy /vysvetľovanie, inštruktáž, demonštrácia, rozhovor/ - cieľom je osvojiť si nové poznatky a zručnosti, - fixačné metódy / ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy/ - ich cieľom je osvojenie a utvrdenie učiva 5. UČEBNÉ ZDROJE - učebnica Literárna výchova pre 5. ročník, - časopisy, encyklopédie, Zlatá kniha rozprávok, M. Rúfus – Modlitbičky, Kniha rozprávok, www.zborovna.sk, www.google.sk, www.wikipedia.sk, Rozprávky - rozpravky.wz.cz a iné, - Virtuálna knižnica, 6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci. Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: Ø priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
9
Ø
celkové hodnotenie žiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: • sústavné diagnostické pozorovanie žiaka, • sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, • rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, • analýza výsledkov rôznych činností žiaka, Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: Ø známka za ústnu odpoveď, Ø známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy Ø posúdenie prejavov žiaka. Anglický jazyk 5. ročník Počet hodín týždenne: 4 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie. Anglický jazyk je v súčasnosti pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky prvým cudzím jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí anglického jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom uvedomenia si miesta anglického jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma nielen svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej spoločnosti. Úroveň poznania a praktického ovládania anglického jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované ovládanie angličtiny zabezpečuje nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení. Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť. Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti 10
absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmete anglický jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie anglického jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách. Vzdelávací obsah anglického jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti. V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samoštúdiu. V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav – dialóg, monológ. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Všeobecné ciele . vzbudiť záujem o cudzie jazyky, . vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie, . rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku, . podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný, . rozvíjať interkultúrnu kompetenciu, . rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie; postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie, . využívať medzipredmetové vzťahy. Sociálne ciele . akceptovať seba ako súčasť skupiny, . uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť, . zmysluplne spolupracovať s partnerom, . akceptovať spolupatričnosť k skupine,
11
. . . . . . . . . .
vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce, pomáhať iným, povzbudiť ich, rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť, akceptovať rozhodnutie väčšiny, vedieť sa prispôsobiť a presadiť, požičať niečo, poprosiť o niečo, ospravedlniť sa, rozpoznať a akceptovať chyby, naučiť sa zniesť prehry, prevziať zodpovednosť za seba.
3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU TÉMY GRAMATIKA Vzdelávanie a práca Rodina a spoločnosť Multikultúrna spoločnosť
Rodina a spoločnosť Vzdelávanie a práca Multikultúrna spoločnosť Voľný čas a záľuby Vzdelávanie a práca Multikultúrna spoločnosť Človek a príroda
Neurčitý člen Rozkazovací spôsob Množné číslo podst. mien Väzba “there is” “there are” Sloveso “to be” klad a zápor privlastňovacie zámená privlastňovací pád opytovacie zámená Sloveso “have got” Tvorenie záporu a otázky Postavenie príd.mena vo vete
Voľný čas a záľuby Vzdelávanie a práca Multikultúrna spoločnosť
Predložky s časom, “at, on” Obyčajný prítomný čas, zápor
Rodina a spoločnosť Domov a bývanie Voľný čas a záľuby Multikultúrna spoločnosť
Predložky spojené s opisom miesta väzba “there is/there are” sloveso “can” viem, dokážem
Rodina a spoločnosť Ľudské telo Oblečenie a móda Multikultúrna spoločnosť
Slovesá “to be, to have” pri popise osoby Priebehový prítomný čas, tvorenie otázky Kombinácia obyčajného a priebehového času
KOMPETENCIE Reagovať pri prvom stretnutí Stanoviť a prijať pravidlá Vybrať z ponúknutých možností Nadviazať kontakt Reagovať na prvé stretnutie Vypočuť a podať informáciu Predstaviť svoj vkus a záľuby Vyjadriť svoj názor Vybrať z ponúk. možností Vnímať a prejav. svoje city Vypočuť a podať informáciu Vyjadriť svoj názor Predstaviť svoje záľuby Reagovať pri prvom stretnutí Vypočuť si a podať inform. Vyjadriť svoje schopnosti Stanoviť a prijať pravidlá Uistiť sa v rozhovore, že nám bolo rozumieť Vypočuť si a podať inform. Vybrať si z ponúknutých možností Ponúknuť a reagovať na ponuku
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: • multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského
12
• • • • • •
a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov. a spoločenskovedných predmetov; mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá. osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka ochrana života a zdravia – realizuje sa prostredníctvom účelových cvičení tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi.
4. METÓDY A FORMY PRÁCE V učebnom procese vyučovania – osvojovania anglického jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka. Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie. Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia
13
lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5. aj v 6. ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom. Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane. Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností. 5. UČEBNÉ ZDROJE - učebnica Project 1 – 3.vydanie (OUP) - pracovný zošit k danej učebnici 6. HODNOTENIE PREDMETU Hodnotenie učiteľom: ústnou formou alebo písomnou formou: ich cieľom je ohodnotiť vedomosti žiaka a jeho spôsobilosti, pomáhať učiteľom aj žiakom monitorovať pokrok žiaka v učení. Forma a obsah hodnotenia by mali reflektovať skúsenosti detí z vyučovania (typy úloh sú žiakom známe z vyučovacieho procesu). Hodnotenie spolužiakmi: má mať motivačnú funkciu, viesť žiakov k väčšej vzájomnej tolerancii a naučiť ich všímať si pozitíva práce spolužiakov, čo môže pozitívne ovplyvniť atmosféru v triede, pretože žiaci sa učia rešpektovať jeden druhého. Sebahodnotenie: rozvíja kognitívne spôsobilosti žiaka, ako je napríklad monitorovanie vlastného pokroku v učení, uvedomovanie si svojich schopností, štýlov učenia a kladenia si vlastných cieľov. Proces hodnotenia prebieha zo začiatku v materinskom jazyku. Medzi najčastejšie metódy sebahodnotenia patria: portfólio, dotazníky, rozhovory s učiteľom a denníky. Portfólio obsahuje sebahodnotiace záznamy, hodnotenie učiteľom a zbierku prác, ktoré žiak vytvorí počas určitého obdobia. Súčasťou portfólia môžu byť písomné práce, kresby, projekty, výsledky testov a pod., ktoré si do portfólia vyberá žiak podľa vlastného uváženia. Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú: • písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine, • ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 – výborný 89% - 75% = 2 – chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 – dostatočný
14
24% - 0%
= 5 – nedostatočný Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda
Biológia 5. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet biológia umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Učivo je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU 1. Príroda a život okolo nás 2. Život v lese 3. Život vo vode a na brehu
15
4. Život na poliach a lúkach 5. Praktické aktivity •
• •
•
•
• •
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Environmentálna výchova – cieľom je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod. Poznávame prírodu, príroda a prírodniny, Rastliny a živočíchy, Praktické aktivity č. 1., Lesná vychádzka, Ako žije les, Lesné dreviny, Význam lesných drevín, Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny, Lesné kvitnúce byliny, Lesné huby a lišajníky, Iné lesné bezstavovce, Lesné stavovce Obojživelníky a plazy, Lesné vtáky, Lesné cicavce, Lesný ekosystém, Vodné rastliny, Drobné vodné živočíchy, Vodné bezstavovce, Hmyz žijúci vo vode a na brehu, Rybárstvo v našom okolí, Vodné vtáky, Vodné cicavce, Vodný ekosystém, Príroda nášho okolia, Lúky, pasienky a polia, Lúčne rastliny a huby, Liečivé rastliny našich lúk a polí, Poľné plodiny – Obilniny, Krmoviny, Olejniny a okopaniny, Lúčne a poľné bezstavovce, Lúčne a poľné stavovce, Lúčne a poľné vtáky, Lúčne a poľné cicavce, Trávnatý ekosystém, Vplyv negatívnych ekologických vplyvov na život poľného a trávnatého ekosystému Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíja sa ľudský potenciál žiakov, poskytuje im základy na plnohodnotný a zodpovedný život. Na všetkých vyučovacích hodinách zameraných na opakovanie Tvorba projektov a prezentačné zručnosti – spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov, ako je komunikovanie, argumentovanie, používanie informácií a práca s nimi, riešenie problémov, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupráca v skupine, prezentácia seba samého. Mediálna výchova – umožní žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií kriticky a selektívne využívať média a ich produkty. Deti získavajú schopnosť posudzovať mediálne šírené posolstvá, aby objavovali v nich to hodnotné a pozitívne, ale tiež si uvedomovali negatívne mediálne vplyvy na ich osobnosť. Multikultúrna výchova – zaraďuje sa do vzdelávania preto, lebo žiaci sa v škole v súvislosti s globalizáciou sveta stretávajú so žiakmi z rôznych kultúr. Žiaci by mali byť pripravení na rozdielnosť kultúr. Výchovné pôsobenie je zamerané na rozvoj chápania, akceptácie, medziľudskej tolerancie a emocionálne pochopenie inej kultúry. Predpokladom je aj schopnosť detí s nimi spolupracovať. Ochrana života a zdravia – cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, a tiež zdravia a života iných ľudí. Metódy a prostriedky skúmania v biológii, Ako žije les, Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny, Iné lesné bezstavovce, Lesné cicavce, Lesný ekosystém, Drobné vodné živočíchy, Vodné bezstavovce, Hmyz žijúci vo vode a na brehu, Rybárstvo v našom okolí, Vodné vtáky, Vodný ekosystém, Príroda nášho okolia, Lúky, pasienky a polia, Lúčne rastliny a huby, Liečivé rastliny našich lúk a polí, Poľné plodiny Obilniny, Krmoviny, Olejniny a okopaniny, Lúčne a poľné bezstavovce, Lúčne a poľné stavovce, Lúčne a poľné vtáky, Lúčne a
16
poľné cicavce, Trávnatý ekosystém, Vplyv negatívnych ekologických vplyvov na život poľného a trávnatého ekosystému. • Finančná gramotnosť: Lesný ekosystém, Vodné rastliny, Drobné vodné živočíchy, Vodný ekosystém, Príroda nášho okolia, Poľné plodiny Obilniny, Krmoviny, Olejniny a okopaniny, Lúčne a poľné cicavce, Trávnatý ekosystém, Vplyv negatívnych ekologických vplyvov na život poľného a trávnatého ekosystému. Prierezové témy budú zapracované do tematických výchovno – vzdelávacích plánov v jednotlivých ročníkoch. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/. 2. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/ -inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/ 3. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ 4. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ 5. praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ 6. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ 7. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 8. fixačné metódy
17
-metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje 1. vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu) 2. terénne pozorovania (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 3. praktické aktivity 4. exkurzia (volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností) 5. UČEBNÉ ZDROJE Hantabálová I., Uhereková M.: Biológia pre 5.ročník základných škôl, EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o., 2008 Hantabálová I.: Pracovný zošit z biológie pre 5.ročník základných škôl, Mapa Slovakia, 2009 6. HODNOTENIE PREDMETU Na základe metodického pokynu č.22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy Hodnotiť sa budú: • písomné práce - kontrolné previerky, testy, protokoly praktických cvičení, referáty, aktivita na hodine, • ústne odpovede. Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 – v ýborný 89% - 75% = 2 – chválitebný 74% - 50% = 3 – dobrý 49% - 25% = 4 – dostatočný 24% - 0% = 5 – nedostatočný Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť Dejepis 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Humánna zložka zemepisu a občianskej výchovy spolu s dejepisom tvoria vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. V tejto oblasti však tvorí samostatný predmet a spolu so zemepisom a občianskou výchovou v integratívnych vzťahoch predstavuje veľmi významný prostriedok v procese humanizácie žiakov. Žiaci si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska konajúcich osôb, či skupín ľudí, ale aj prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach, si žiaci postupne osvojujú aj demokratické spôsoby svojho konania. Kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovania kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy je
18
hlavnou funkciou dejepisu. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Dejepis takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Veľká dôležitosť sa pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí a to v rôznych poznávacích i praktických situáciách. Tie umožnia žiakom, aby pristupovali k histórii ako k rozvíjaniu celej škály kompetencii klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, s ktorých pomocou sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Žiaci nebudú teda k histórii pristupovať len ako k uzavretej minulosti. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách. Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej hlavnou podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, ale aj objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU I. Od blízkeho k vzdialenému Priestor a čas, Stopy minulosti okolo nás II. Človek v premenách priestoru a času Človek minulosti a človek súčasnosti, Človek premýšľajúci a vynachádzavý III. Človek a komunikácia Pamäť ľudstva, Duchovný život človeka, keď zlyhá komunikácia Vyučovanie dejepisu na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k histórii len ako k uzavretej minulosti. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho ako vyučuje dejepis a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených cieľov. Poslaním učiteľa dejepisu je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ na hodinách dejepisu aplikuje postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, 19
objavovania a vytvárania poznatkov z uplynulých období. Je to proces v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna (kooperatívna) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov, ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Učiteľ vytvára možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Zároveň žiakom zabezpečuje historický materiál na hodine alebo ich informuje, kde je možné historický materiál nájsť. Moderne vyučovať dejepis nie je možné bez používania počítača a internetu. Z internetu žiaci môžu získať rôzne informácie z dejepisnou problematikou. Aj v tomto procese je veľmi významná úloha učiteľa, ktorý je umerňovateľom. Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova – dôraz kladie na slovenské kultúrne prostredie, kde spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu; žiaci rešpektujú kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať; možno ju prirodzene začleniť do humanitných predmetov a spoločenskovedných predmetov. • Kde sme bývali v minulosti a kde bývame dnes • Ako si človek zmenšoval svet • Ľudia v pohybe • Práca – trest alebo radosť Mediálna výchova –rozvíjať schopnosti: zaobchádzať s rozličnými druhmi médií a využívať ich a ich produkty zmysluplne, kriticky a selektívne, schopnosť vytvoriť si vlastný názor na médiá. • Sviatočné a pamätné dni • Prvé knihy • Zapísaná myšlienka sa uchovala • Médiá Osobnostný a sociálny rozvoj – rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. • Prečo sa učíme dejepis • Spoznávame pramene • Kto ochraňuje historické pamiatky • Ako sa žilo na úsvite dejín Enviromentálna výchova – rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopnosti tak, aby chápali vzťahy medzi človekom a životným prostredím a viesť žiakov k zodpovednosti vo vzťahu k prostrediu. • Skúsme, ako pracuje historik • Ako ľudia spoznávali sily prírody. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – realizuje sa v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka • Ľudia v pohybe • Ako si človek zmenšoval svet Ochrana života a zdravia – prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.
20
• Práca – trest alebo radosť • Detská práca Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – u žiakov sa rozvíjajú kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je súčasť viacerých predmetov /realizovaná hlavne na slovenskom jazyku a literatúre, dejepise ako aj občianskej náuke/. Žiaci vedia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. • Rodostrom Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra - zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. • Keď zlyhá komunikácia 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Dejepisné vyučovanie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k histórii len ako k uzavretej minulosti. Poslaním učiteľa je prekonať transmisívnu výučbu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov prevažne vysvetľujúcimi metódami. Učiteľ má aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov z uplynulých období. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna, a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ musí zabezpečiť historický materiál a doniesť ho na hodinu dejepisu, umožniť žiakom prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde priliehavý historický materiál je možné nájsť. 5. UČEBNÉ ZDROJE Učebnými zdrojmi pri výučbe dejepisu sú: učebnice, odborné časopisy (napr. Historická revue, História atď.), životopisné knihy, encyklopédie, kroniky a odborná literatúra, či historické mapy. Prínosom pri vyučovaní je používanie PC, internetu a prezentácii na IKT. Bezpochyby má prínos aj využívanie názorných učebných prostriedkov (články vystrihnuté časopisov, karikatúry, grafy, obrazy, fotografie....) 6. HODNOTENIE PREDMETU Cieľom hodnotenia práce žiakov je poskytnúť žiakovi i rodičom informácie o tom, ako zvládol učivo, poukázať na to, v čom má nedostatky, v ktorej oblasti urobil pokroky. Toto hodnotenie je koncipované tak, aby žiaka motivovalo k čo najlepším študijným výsledkom a povzbudilo ho k ďalšej práci. Pri hodnotení žiakov sa bude postupovať podľa Metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy č. 22/2011.
21
Ø Otázky a úlohy, využívané na preverovanie vedomostí môžu byť: - faktografické a terminologické – čo, kde a kedy sa stalo, udialo, kto, čo kedy urobil..... - analyticko-syntetické – zamerané na stupeň pochopenia udalosti a procesov - interpretačné – sú zamerané na analýzu, syntézu, interpretáciu a hodnotenie historických udalostí a procesov na základe prameňov a historickej literatúry Ø Na dejepise sa hodnotia: - vedomosti a schopnosti - referáty žiakov - aktivita žiakov pri práci na hodine - správnosť a rýchlosť riešenia úloh z učebnice - práca s poznámkami – obsahová úroveň, výstižnosť, funkčnosť - prístup k predmetu – nosenie pomôcok (učebnica, zošity...........) Ø
Metódy hodnotenia – ústne - písomne Ø Prostriedky hodnotenia: - ústna odpoveď - písomné práce - projekty - referáty Geografia 5. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadaniam možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získavajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie krajiny vzhľadom na iné krajiny, ako zmeniť súčasný stav , aké sú možnosti rozvoja krajiny, poznať regióny krajiny, to tiež patrí do geografického poznania, ktorý je potrebný pre bežný život.
22
2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia? 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU • Objavovanie Zeme a vesmíru • Mapa a glóbus • Najkrajšie miesta na Zimi, ktoré vytvorila príroda • Najkrajšie miesta na Zimi, ktoré vytvoril človek Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky v týchto témach: Názov prierezovej stratégie (výchovy)
Environmentálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Názov témy vyučovacej hodiny Tvar Zeme Naše miesto vo vesmíre Mesiac – prirodzená družica Zeme Pohyby Zeme – ročné obdobia Stavba Zeme Stavba Zeme Podnebia a podnebné pásma Počasie Typy krajín Objavovanie vesmíru Čítanie mapy a orientácia na mape Dôležité rovnobežky a poludníky Cesta do hlbín Zeme Sopky – okná do hlbín Zeme Ako sa mení povrch Zeme Pohoria, vznik pohoria Himaláje, Alpy, Tatry Kaňony, vodopády, jazerá Činnosť ľadovca Činnosť vetra Skalné mestá Atmosféra – vzdušný obal Zeme Rozmanité krajiny Zeme Dažďové pralesy Amazonský dažďový prales Život vo vysokých pohoriach Mestá a dediny Pamiatky UNESCO u nás Úvodná hodina Typy krajín Prvá plavba okolo Zeme
23
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Informačné a komunikačné technológie
Ochrana života a zdravia
Multikultúrna výchova
Staré civilizácie Cesty objaviteľov Objavovanie vesmíru Zhrnutie a opakovanie Čítanie mapy a orientácia na mape Iné druhy máp Prečo je na Zemi rôzny čas Činné sopky, zemetrasenia dnes Himaláje, Alpy, Tatry Ľadovce sú aj dnes Aké bude počasie? Rozmanité krajiny Zeme Polárne krajiny Zhrnutie a opakovanie Mestá a dediny Záverečné opakovanie Ako vzniká mapa Projekt Projekt Projekt Projekt Pohyby Zeme – deň a noc Krajina a jej zložky Čo môžeme vidieť na glóbuse Čo môžeme vidieť na glóbuse Meranie na mapách Určovanie geografickej polohy Mapy na internete Prečo je na Zemi rôzny čas Činné sopky, zemetrasenia dnes Činnosť vody – život rieky Kaňony, vodopády, jazerá Púšte a polopúšte Najväčšie mestá na Zemi Svetadiely, oceány, moria Čo môžeme vidieť na glóbuse Ako vzniká mapa Mapy na internete Činné sopky, zemetrasenia dnes Aké bude počasie? Prvá plavba okolo Zeme Cesty objaviteľov Cesta do hlbín Zeme Sopky – okná do hlbín Zeme Ohnivé miesta a zemetrasenie Činnosť vody – život rieky Voda – prírodný živel Činnosť ľadovca Polárne krajiny Život vo vysokých pohoriach Tvar Zeme Pohyby Zeme – ročné obdobia Povrch Zeme
24
Svetadiely, oceány, moria Prvá plavba okolo Zeme Staré civilizácie Cesty objaviteľov Meranie na mapách Skalné mestá Veľkosť miest, urbanizácia Pamiatky UNESCO Kultúrne a technické stavby Pamiatky UNESCO u nás Projekt
4. METÓDY A FORMY PRÁCE Vyučovanie geografie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu geografických, prírodovedných, kultúrno-spoločenských, hospodárskych a ekologických aspektov našej Zeme. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Od toho ako vyučuje geografiu a ako vníma svoju úlohu na vyučovacej hodine závisí aj kvalita rozvíjania uvedených cieľov. Učiteľ je ten, ktorý má na hodinách geografie aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna (kooperatívna) a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov a informácií, ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/ expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, tabuliek, grafov a diagramov/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra) -inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu) heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ 25
projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ práca s knihou, textom a IKT /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/ 5. UČEBNÉ ZDROJE Učebnica Geografie pre 5. ročník základnej školy
Atlas sveta, tematické mapy, internet, IKT, zemepisné encyklopédie, didaktické hry, odborné časopisy (GEO, ...) 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • Verbálne hodnotenie – dobrovoľná odpoveď žiaka alebo určenie konkrétneho žiaka učiteľov, pri verbálnej kontrole zisťovať najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. • Hodnotí sa ústny prejav, písomný prejav, práca s mapou, referáty, projekty. Okrem hodnotenie známkou, ktorá zhodnocuje výsledok práce žiaka, je potrebné zaradiť aj slovné hodnotenie. Slovné hodnotenie zohľadňuje kognitívne schopnosti žiakov, ich postoje k školskej práci individuálne i sociálne správanie, celkovú aktivitu. Pomáha pri vytváraní sebahodnotenia žiaka. Slovné hodnotenie poskytuje priestor na hodnotenie iných žiakov aj seba samého. • Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011-R z 28. Predmet GEG je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý 4 – dostatočný,
26
5 – nedostatočný. Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty
Etická výchova 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť, • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou, • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti, • má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách, • charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti, • prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami, • je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu. Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK: • K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy • E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city • M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity • S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy
27
•
•
A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sú zakomponované v desiatich základných témach a šiestich aplikačných témach: 1. otvorená komunikácia 2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba 3. ponanie a pozitívne hodnotenie iných 4. tvorivosť v medziľudských vzťahoch a iniciatíva 5. vyjadrovanie citov 6. empatia 7. asertivita 8. reálne a zobrazené vzory 9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo 10. komplexná prosociálnosť 11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania 12. etika a ekonomické hodnoty 13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta 14. rodina, v ktorej žijem 15. výchova k manželstvu a rodičovstvu 16. ochrana prírody a životného prostredia. Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. • Prejav úcty voči iným • Antipatia, rasizmus • Tvorivosť v medziľudských vzťahoch Mediálna výchova: Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú). • Verbálna a neverbálna komunikácia • Dokončenie príbehu • Hádanky, hry, hlavolamy Osobnostný a sociálny rozvoj: Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie,
28
osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok). • Zrakový kontakt • Pozdrav, otázka, poďakovanie, ospravedlnenie • Moje najlepšie vlastnosti • Uvedomenie si vlastnej hodnoty • Pripisovanie pozitívnych vlastností • Riešenie problémových situácií nezvyčajným spôsobom Environmentálna výchova: Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu. • Vnímanie prírody • Dôležitosť ochrany prírody • Ekologická etika z pohľadu žiaka Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke: Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. • Prejav úcty voči iným Ochrana života a zdravia Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. • Čo môžem urobiť lepšie • Úcta ku všetkým formám života • Dôležitosť ochrany prírody • Zber odpadu, neznečisťovanie okolia • Šetriť prírodu v bežných životných situáciách Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. • Moje najlepšie vlastnosti • Strom komplimentov
29
4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy a formy vyučovania etickej výchovy majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností žiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujú sa také stratégie vyučovania, pri ktorých žiak ako aktívny subjekt v procese výučby má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať, povzbudzovať a viesť žiaka k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne. Metódy: • motivačný rozhovor, rozprávanie, demonštrácia, uvádzanie príkladov z praxe, aktivity, podnecovanie žiakovej pozornosti • hra, ilustrácia, metódy samostatnej práce, problémové metódy, metódy heuristického charakteru • ústne i písomné opakovanie, exkurzia, dramatizácia, domáce úlohy – referáty, nácvik zručností – praktické využitie • pozorovanie žiaka v náročných, dôležitých situáciách, rozbor prác žiakov, diagnostikovanie záujmov, výkonov, tvorivosti Formy: • samostatná práca, práca v dvojiciach a v skupinách, kolektívna práca • práca s knihou a internetom • systém rôznych organizačných foriem uplatňovaný pri realizácii projektov • vyučovací a výchovný proces v triede, • domáca príprava žiakov, • exkurzie a vychádzky 5. UČEBNÉ ZDROJE Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1997. Internetové zdroje Poznaj sám seba – metodická príručka Etická výchova pre 5. ročník základných škôl 6. HODNOTENIE PREDMETU Žiak je v priebehu školského roka hodnotený v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR. Hodnotia sa ústne odpovede, praktické zadania úloh, referáty a projekty. Pri praktických aktivitách je vhodné tiež slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť vypracovaných praktických zadaní. Pri hodnotení výsledkov sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí: • Kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť , veku primeraná prezentácia • Preveruje sa schopnosť žiaka využívať medzipredmetové vzťahy a jeho schopnosť uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh • Aktivita žiaka na hodine • Schopnosť demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie informácií, prezentovať informácie a poznatky • Úroveň domácej prípravy žiaka na vyučovacie hodiny
30
Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami
Matematika 5. ročník Počet hodín za týždeň: 5 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet matematika na 2. stupni ZŠ je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament: „Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“ „Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma a v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“ 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele: Cieľom matematiky na 2. stupni ZŠ je, aby žiak získal schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločnosť. Psychomotorické ciele: Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich. Afektívne ciele: Výsledkom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Žiak by mal vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov. Matematika na 2. stupni ZŠ sa podieľa na rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak
31
sústredenie sa na podstatu riešeného problému. Matematika na 2. stupni ZŠ má viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa. Má podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Tematický celok: 1. Úvod – opakovanie aj niečo nové 2. Počítame spamäti Vstupná previerka 3. Kreslíme a rysujeme Prvá písomná práca 4. Násobenie a delenie 5. Hráme sa s kockami, kódujeme telesá 6. Čísla väčšie ako 10 000 Druhá písomná práca 6. Čísla väčšie ako 10 000 - pokračujeme 7. Rímske číslice a čísla 8. Meranie 9. Premieňanie jednotiek 10. Počítame písomne 1 11. Rysovanie Tretia písomná práca 12. Pri delení občas niečo zvýši 13. Obvod útvarov 14. Počítame písomne 2 15. Zväčšovanie a zmenšovanie geometrických útvarov v štvorčekovej sieti 16. Počítame písomne 3 17. Telesá 18. Počítame písomne a na kalkulačke Štvrtá písomná práca Zopakujte si Finančná gramotnosť
hod. 2 19 2 13 2 21 6 7 2 5 3 2 7 14 8 2 2 3 7 4 8 5 16 2 2 5
Multikultúrna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov: matematiky, informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Čísla všade okolo nás • Čiary • Meranie v bežnom živote • V akých jednotkách merali a merajú ľudia • Kolmice okolo nás Mediálna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: 32
• Úlohy, kde je viac slov ako čísel • Čo je násobenie • Premieňanie jednotiek Osobnostný a sociálny rozvoj je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Vstupná previerka • Sčitujeme pod sebou väčšie čísla Environmentálna výchova je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Dohody nám pomáhajú Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Väčšie čísla • Obvod útvarov Tvorba projektu a prezentačné zručnosti je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Stavby Finančná gramotnosť je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Počítame v eurách a centoch • Kto má viac a kto má menej? • Obchodnícke počty Ochrana života a zdravia je začlenená do prírodovedných predmetov , informatiky, biológie, geografie, fyziky a chémie. V predmete Matematika sa vyučuje v rámci témy: • Rovnobežky a rôznobežky 4. METÓDY A FORMY PRÁCE • Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch. • Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa programov pre interaktívnu tabuľu.. • Samostatná práca žiakov so zadanými úlohami. • Práca v dvojiciach. • Skupinová práca. • Súťaže. 5. UČEBNÉ ZDROJE • Matematika pre 5.ročník ZŠ 1. a 2.časť • Pracovný zošit z matematiky pre 6.ročník ZŠ • Eko-matematika • Zbierka úloh z matematiky pre 5. – 9.ročník 33
•
Nebojte sa písomných prác z matematiky
6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • klasifikácia známkami Predmet MAT je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
Informatika 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzi predmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.
34
2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele: Cieľom vyučovania informatiky na 2. stupni ZŠ je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Psychomotorické ciele: Výchovno-vzdelávací proces na 2. stupni základnej školy smeruje k tomu, aby žiaci sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním, rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov); sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia, médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém); si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť; nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie problémov. Afektívne ciele: Žiaci sa naučia rozvíjať si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať); rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie; naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Úvod do učiva predmetu informatika Informačná spoločnosť Princípy fungovania IKT Informácie okolo nás Komunikácia prostredníctvom IKT Informačná spoločnosť Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
2 hod. 1 hod. 5 hod. 10 hod. 7 hod. 2 hod. 6 hod.
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:
35
Názov prierezovej stratégie (výchovy)
Názov témy vyučovacej hodiny
Spracovanie grafickej informácie Komunikácia Etiketa a netiketa Informačná spoločnosť, história informatiky Spracovanie grafickej informácie Textový editor Práca s Internetom Komunikácia e-mail Etiketa a netiketa Osobnostný a sociálny rozvoj IKT v bežnom živote Vírusy Softvér, hardvér Operačný systém Priečinok, dokument Práca s výučbovými CD a DVD Opakovanie a zhrnutie učiva Spracovanie grafickej informácie Tvorba projektu a prezentačné Textový editor Zásady bezpečnosti zručnosti Opakovanie a zhrnutie učiva Informačná spoločnosť, história informatiky Informácia, typy informácií Spracovanie grafickej informácie Práca s Internetom Etiketa a netiketa Mediálna výchova Počítač v domácnosti Vírusy Softvér, hardvér Operačný systém Práca s viacerými priečinkami a dokumentmi Úvodná hodina, BOZ Ochrana života a zdravia Zásady bezpečnosti
Enviromentálna výchova
4. METÓDY A FORMY PRÁCE Rozhovor, demonštrácia významu dodržiavania bezpečnostných predpisov na konkrétnych príkladoch. Demonštrácia adekvátnosti použitia IKT na príkladoch, obrázková prezentácia učiteľa o historickom vývoji počítačov. Priebežná demonštrácia postupov učiteľom cez dataprojektor, samostatná práca žiakov s textovým editorom (pozvánka, vizitka, plagát na tému "Moje obľúbené zvieratko". Samostatná práca s jednoduchým grafickým editorom (kresba voľnou rukou, prenášanie a kopírovanie objektu). Tlač najlepších žiackych prác, ich vystavenie na nástenkách v PC učebni. Samostatná práca žiakov s internetovým prehliadačom, samostatná práca žiakov na pracovnom liste. Samostatná práca žiakov pri registrácii a prijímaní a posielaní správ. 5. UČEBNÉ ZDROJE • Tvorivá informatika – Informatika okolo nás 36
• • •
Tvorivá informatika – o číslach a tabuľkách Učebnice a cvičebnice informatiky práce s PC pro ZŠ Práce s počítačem nejen na ZŠ
6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • klasifikácia známkami Predmet INF je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný. Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce Technika 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Technika je pre žiakov najdôležitejším rehabilitačným predmetom, ktorý od najnižšieho ročníka systematicky ovplyvňuje rozvoj ich motoriky vytváraním pracovných zručností a spolupôsobí na zvýšenie ich rozumovej úrovne. Žiaci v tomto predmete získavajú vedomosti z rôznych pracovných činností, vrátane elementárnych technických a výrobných poznatkov. Technika vytvára u žiakov kladný vzťah k práci, plní základnú prípravu pre budúce povolanie, ale aj pre potrebu praktického života v rodine a spoločnosti. V spolupráci s ostatnými predmetmi pôsobí na harmonický rozvoj žiakov. V technike získavajú žiaci základné vedomosti o materiáloch, nástrojoch a o pracovných postupoch. Učia sa rozoznávať druhy materiálov, ich vlastnosti, poznávať konštrukciu a funkciu nástrojov, učia sa hovoriť o tom, čo robia a s čím pracujú. Žiaci sa postupne primerane veku vedú k chápaniu vzťahov medzi materiálom, nástrojmi a spôsobmi práce. Postupne sa tak rozvíja ich technické myslenie a vyjadrovanie a technická pripravenosť. Technika vzbudzuje u žiakov záujem o prácu, uspokojuje ich túžbu po činnosti, zameranie práce na užitočný výsledok vzbudzuje ich iniciatívu a pozitívny vzťah k práci, pestuje zmysel pre poriadok, cit pre krásu a vhodnosť materiálu, nástrojov a spôsobov práce. Pri práci si žiaci osvojujú kultúrne návyky. Systematicky poznávajú hlavné prvky organizácie, hygieny a bezpečnosti pri práci. Učia sa pracovať disciplinovane, starostlivo, hospodárne zaobchádzať s materiálom a nástrojmi. Pri výbere úloh učiteľ prihliada aj na učebnú látku ostatných predmetov. Pracovné zaťaženie musí byť 37
primerané fyzickým schopnostiam žiakov. Nesmie byť tak náročné, aby žiakov vyčerpalo, ale ani príliš jednoduché, lebo by nedostatočne aktivizovalo ich myslenie a v dostatočnej miere ich nezamestnávalo. Veľmi dôležitou podmienkou je materiálne zabezpečenie pracovného vyučovania. Sú to najmä pracovne a dielne, sklad materiálu, pozemok, dostatok vyhovujúcich nástrojov, pracovných a učebných pomôcok a jednotného materiálu pre žiakov. Pracovné prostredie musí vyhovovať hygienickým podmienkam (čistý vzduch, vhodné osvetlenie, čistota pracoviska, atď.). K hygienickým podmienkam patrí aj vhodné oblečenie na techniku. Nevyhnutným doplnkom dielne je príručná lekárnička. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU • upevňovať zručnosti získané v nižších ročníkoch, • rozvíjať estetické cítenie, • aktívne využívať voľný čas, • vytvárať stereotyp pri základných hygienických návykoch a samoobslužných • ručnostiach,rozlišovať rôzne materiály, spoznávať ich vlastnosti, rozširovať a prehlbovať základnémanuálne zručnosti pri práci s nimi 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU • Dielenský poriadok • Technika ako spoločenský • Človek – tvorca techniky • Vzťah medzi technikou a prírodou • Vzťah medzi technikou a spoločnosťou s využitím osobných skúseností žiakov s technikou • Základné informácie o slovenských vynálezcoch, história techniky všeobecne a na Slovensku • Vznik výrobku, cesta: myšlienka – konštrukcia- výroba - využitie • Ťažba a spracovanie dreva • Štruktúra, vlastnosti a využitie dreva • Základné druhy reziva, dýhy a preglejky • Železné a neželezné kovy • Rozlišovanie, vlastnosti, použitie: demonštrácia vlastností kovových materiálov/tvrdosť, plastičnosť, húževnatosť/ • Polotovary z kovových materiálov /najmä plechy a drôty/ • Plasty, termostaty a termoplasty /základné vlastnosti, použitie/ • Základy technického zobrazovania • Zobrazenie jedným priemetom • Batériové zdroje elektrickej energie • Využitie elektrickej energie • Zásady bezpečnosti práce na elektrických zariadeniach, účinky elektrického prúdu na ľudský organizmus • Poskytovanie prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom • Schémy elektrických zapojení /značky pre situačné schémy, čítanie elektromontážnych a situačných schém a elektronických výkresov/ • Vodiče, šnúry a káble pre elektronické účely • Úpravy koncov vodičov pre pripojenie na spotrebiče • Práca s elektronickými stavebnicami pre ZŠ Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: 38
Názov prierezovej stratégie (výchovy)
Enviromentálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Ochrana života a zdravia
Názov témy vyučovacej hodiny Technika, technické prostredie Dejiny techniky Drevo Opracovanie dreva Samostatná práca Exkurzia Kovy Plasty Odbory ľudskej činnosti Úvodná hodina, BOZP Dejiny techniky Základy technického zobrazovania Pravouhlé premietanie na tri navzájom kolmé priemetne Opracovanie dreva Samostatná práca Exkurzia Kovy Kompozitné materiály Odbory ľudskej činnosti Záverečné opakovanie Dejiny techniky Opracovanie dreva Samostatná práca Kovy Plasty Odbory ľudskej činnosti Záverečné opakovanie Dejiny techniky Drevo Plasty Úvodná hodina, BOZP Prvá pomoc pri úraze Samostatná práca Kovy
4. METÓDY A FORMY PRÁCE • Kombinované práce • Modelová práca • Demonštračná metóda • Praktická práca s materiálom • Pokus 5. UČEBNÉ ZDROJE Učebnica predmetu Technika pre 5. ročník 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • slovné • klasifikácia známkami
39
Predmet technika je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný. Svet práce 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k získavaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov. Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a širších súvislostiach. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé základné vzdelávanie o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU • Upevňovať zručnosti získané v nižších ročníkoch. • Rozvíjať estetické cítenie. • Aktívne využívať voľný čas. • Vytvárať stereotyp pri základných hygienických návykoch a samoobslužných • Zručnostiach. • Rozlišovať rôzne materiály, spoznávať ich vlastnosti, rozširovať a prehlbovať. základné manuálne zručnosti pri práci s nimi. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Vzdelávací obsah je rozdelený do 3 tematických celkov: 1. Človek a technika 2. Grafická komunikácia 3. Materiály a technológie Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky:
40
Názov prierezovej stratégie (výchovy)
Enviromentálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Ochrana života a zdravia Multikultúrna výchova
Názov témy vyučovacej hodiny Úvod, BOZ, organizačné pokyny Význam a rozdelenie okrasných rastlín. Črepníkové rastliny-poznávanie jednotlivých druhov Nároky črepníkových rastlín na životné podmienky Tvorba projektov – pestovanie ošetrovanie a rozmnožovanie črepníkových rastlín Základné ručné náradie, náradie na spracovanie pôdy Tvorba projektov o náradí na spracovanie pôdy Základy aranžovania a väzby kvetov Návšteva kvetinárstva, resp. beseda s kvetinárkou Praktická činnosť – viazanie gratulačnej kytice Hydropónia Hydroponické pestovanie rastlín Tvorba projektov žiakov podľa zvolenej témy Prezentácia projektov žiakov Úvod, BOZ, organizačné pokyny Črepníkové rastliny-poznávanie jednotlivých druhov Nároky črepníkových rastlín na životné podmienky Pestovanie ošetrovanie a rozmnožovanie črepníkových rastlín Prezentovanie projektov o črepníkových rastlinách Základné ručné náradie Náradie na spracovanie pôdy Základy aranžovania a väzby kvetov Návšteva kvetinárstva, resp. beseda s kvetinárkou Hydroponické pestovanie rastlín Tvorba projektov žiakov podľa zvolenej témy Prezentácia projektov žiakov Zhodnotenie projektov, opakovanie a klasifikácia Tvorba projektov - pestovanie ošetrovanie a rozmnožovanie črepníkových rastlín Prezentovanie projektov o črepníkových rastlinách Tvorba projektov o náradí na spracovanie pôdy Tvorba projektov žiakov podľa zvolenej témy Prezentovanie projektov o črepníkových rastlinách Základy aranžovania a väzby kvetov Hydroponické pestovanie rastlín Tvorba projektov žiakov podľa zvolenej témy Úvod, BOZ, organizačné pokyny Črepníkové rastliny – poznávanie jednotlivých druhov Nároky črepníkových rastlín na životné podmienky Základné ručné náradie Náradie na spracovanie pôdy Hydropónia Návšteva kvetinárstva, resp. beseda s kvetinárkou
Všeobecné (univerzálne) kompetencie: • Schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci. • Schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať vlastný názor.
41
• •
Schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie. Schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť.
Pracovné kompetencie žiaka: • používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené alebo nové pracovné podmienky • pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska • ochrany svojho zdravia i zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt • využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoje i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a profesionálnom raste • orientuje sa v základných aktivitách, ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské myslenie 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy : • Informačnoreceptívna – výklad • Heuristická – rozhovor • Reproduktívna – riadený rozhovor Formy : • Frontálna výučba • Frontálna práca žiakov • Skupinová práca žiakov • Práca s PC a CD nosičmi • Práca s materiálmi • Práca s knihou • Demonštrácie a pozorovanie UČEBNÉ ZDROJE Technická výchova pre 5. – 9. ročník ZŠ, encyklopédia, CD, DVD, odborné časopisy, Slávni vynálezci HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • slovné • klasifikácia známkami Predmet technika je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
42
a) b) c)
výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra
Výtvarná výchova 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Predmet výtvarná výchova (ďalej VYV) nižšieho sekundárneho vzdelávania plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností žiaka, získaných výtvarnou činnosťou – z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychický vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. VV sa musí podieľať na tejto transformácii. Uskutočňuje sa to: – dôrazom na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám, – nahradením nedostatku formálnych zručností pri vyjadrovaní reality, postupmi ktoré takéto zručnosti nevyžadujú, - väčším dôrazom na myslenie žiaka, na príčinné súvislosti, vzťahy medzi javmi a poznávaciu funkciu umenia i vlastného vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami. Ťažisko sebavyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzené ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť má postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti. Preto vo výtvarnej výchove potrebuje objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu.
2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Kognitívne ciele • Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. • Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. • Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich.
43
• •
• • •
• •
•
• •
Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umocniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus. Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. Socioafektívne ciele Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením. Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.
3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU Obsah vyučovania VYV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov (v tabuľke vodorovný rad), vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka (v tabuľke zvislý rad) umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Témy napĺňa konkrétnymi úlohami (zadaniami pre žiakov) učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne – označené ako a), b). V metodickej prílohe osnov sú k jednotlivým metodickým radom vypracované vzorové úlohy, mali by však slúžiť ako nezáväzná inšpirácia pre učiteľov. Okrem navrhovaného priebehu úlohy obsahujú možné motivačné a námetové východiská, navrhovanú techniku (pokiaľ nie je predmetom edukačnej témy) a vyjadrujú ciele každej úlohy. Jednotlivé námety a ich spracovanie sú výsledkom vlastného tvorivého prístupu autorov metodických materiálov pre učiteľov. Každá modelová vyučovacia hodina je koncepčne pripravená tak, aby bola pre učiteľa osobnou prípravou. Dôležitou pomôckou sú aj pracovné materiály pre žiakov, ktoré obsahujú konkrétny súbor úloh. Tieto dopĺňajú jednotlivé etapy
44
vyučovacích hodín a súčasne podporujú aktívnu a tvorivú činnosť žiakov. Učitelia ich nemusia realizovať v ponúknutej verzii, môžu sa nimi len inšpirovať, alebo si vytvoriť vlastné. • Podnety umenia / 10 hodín / podnety VU, podnety hudby, • Prieniky umenia a vedy / 6 hodín / výtvarné reakcie na témy, hudba a príroda, človek voči prírode – príroda ako partner človeka • Populárna kultúra / 10 hodín / umenie gýč, vzory a vlastná tvár • Komplexné projekty / 7 hodín / spoločný interdisciplinárny projekt skupiny
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. • Výtvarné reakcie na rôzne typy regionálnych ornamentov odevu Mediálna výchova Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovnovzdelávaciu a mravnú.
• Úprava digitálneho obrazu • Záber, úvod do filmovania • Začíname fotografovať Osobnostný a sociálny rozvoj
Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok).
• • • • • • • • •
Negatív a pozitív Ranokresťanské a byzantské umenie/ surrealizmus – princípy tvorby, Začíname fotografovať: Hravé skúmanie priestoru Erb Výtvarné reakcie na rôzne typy regionálnych ornamentov Ako sa dá zaznamenať hudba ? Originál výtvarného diela Zhodnotenie celoročnej činnosti VYV
45
Environmentálna výchova Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu.
• • • • •
Negatív a pozitív "Maľujete veci, ktoré vidíte" Kubizmus a konštruktivizmus: Keramika, hrnčiarstvo Ekologický plagát Ochrana života a zdravia
Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.
• • • •
Ekologický plagát Abstraktné umenie Hravé skúmanie priestoru Úprava digitálneho obrazu
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.
• • • • •
Ranokresťanské a byzantské umenie Logo pre vlastnú školu Ornament v architektúre Triedne portfólio návrhov na spevník Aká môže byť ilustrácia?
KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE: Žiak by mal po absolvovaní vyššieho primárneho vzdelania v predmete Výchova umením mať vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný zaujímať postoje: Vedomosti: - vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy).Absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania sa naučil: zručnosti a spôsobilosti - formálne zručnosti Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov.
46
Zručnosti a spôsobilosti: Formálne zručnosti Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).Žiak dokáže: – zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí) – dokázať vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika), – hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry) – vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu, – vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry, – vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu, – tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať a štylizovať – prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty,– vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia, – vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť – vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracovávať podnety z iných predmetov. Technické zručnosti Žiak dokáže: – zvládnuť narábanie s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.), – kresliť prostredníctvom linky a šrafovania, tieňovania, ŠVP, Výtvarná výchova – zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie), – zvládnuť konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.), – zvládnuť techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru – balenie (paketáž), obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie, – zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sadrorez linorez a pod.), – zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry, – zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláţí, – zvládnuť základné grafické operácie na počítači. Mentálne spôsobilosti - rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných
47
koncepcií), rozumového posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia. Žiak dokáže: – vedieť odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť) alebo hľadiska (dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé) – chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako výtvarný spôsob vyjadrovania skutočnosti, – vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr – uvedomiť si a výtvarne reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky) ..., – uvedomovať si možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (napr. premeny látok, váhy, zmeny skupenstva, magnetizmu, páky), geometrie, (tvarov, povrchov, línií, bodov, obsahov) matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia) – pokúšať sa o charakterizáciu seba samého, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo. Kognitívne kompetencie: • žiak vie používať získané informácie v bežnom živote • správne a vhodne zareagovať v rôznych situáciách • vie využiť svoj vlastný názor a zrealizovať ho • dokáže využiť svoju kreativitu, skúša nové nápady • vie si predstaviť ako postupovať ďalej podľa priloženého návodu alebo postupu • objavuje radosť a uspokojenie z dobre vykonanej práce • dokáže začať riešiť problematické úlohy • dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti a prírody Osobnostné kompetencie: • dokáže ísť premyslene a vytrvalo k cieľu • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality v ktorej žije, spoločnosti a prírody • zaujíma sa o nové veci • dokáže spontánne vyjadrovať emócie • je schopný odhadnúť pocity ostatných a brať ich do úvahy Sociálne kompetencie: • vie prispôsobiť svoje správanie, akceptuje druhých ľudí • vie pracovať samostatne • dokáže spolupracovať na spoločnej úlohe v skupine • dokáže počúvať a akceptovať potreby a záujmy iných ľudí • má úctu k živým a neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje • vie rozoznať problém alebo konflikt v medziľudských vzťahoch • dokáže sa dopracovať ku konštruktívnemu riešeniu problému alebo konfliktu POSTOJE Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto
48
prístupu je dôležitým momentom výučby, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie formované väčšou časťou kurikula. U žiaka sa sformovali tieto postoje: – otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou – otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových) – v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia – náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém -- inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia), – tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí, ŠVP, Výtvarná výchova – príloha ISCED 2.
4. METÓDY A FORMY PRÁCE Vyučovanie VYV je programovaný a riadený proces v ktorom ale učiteľ iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka. Východiskami tohto procesu sú: 1. činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a technických procesov výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry; 2. témy/námety/obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny charakter; VV predstavuje v rámci obsahu vyučovania jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty: a) koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …) b) kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity...) c) kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...) d) kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý ...; kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta) e) kategórie efektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).
5. UČEBNÉ ZDROJE Výtvarná výchova pre 5. ročník základných škôl, Ladislav Čarný, 2009CI Štátny vzdelávací program – príloha ISCED 2. Štátny pedagogický ústav, 2009, www.statpedu.sk Hauser, J.: Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie. 2008, www.minedu.sk Učebné osnovy Výtvarná výchova pre 5.-9.ročník ZŠ, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 3.4.1997 č.1640/1997 – 151 s platnosťou od 1.9.1997 Metodický pokyn č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ
6. HODNOTENIE PREDMETU Predmet VV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Metodika hodnotenia je rozpracovaná v metodickej prílohe. Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými kompetenciami. V procese hodnotenia v predmete Výchova umením pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Zohľadňujeme jeho individuálne danosti, talent, schopnosti a zručnosti. Vzhľadom na to, že dôležité miesto v rozvoji osobnosti žiaka zastáva rodina, berieme do úvahy aj sociálne prostredie, z ktorého žiak pochádza. Prospech žiaka sa v predmete Výtvarná výchova klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
49
Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získavame týmito metódami, formami a prostriedkami: a) sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosť na vyučovanie b) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka c) rozhovormi so žiakom d) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka e) uplatňujeme metódy menej riadené, napr. sebahodnotenie, referát, súbor prác vypovedajúci o jeho výkone Hodnotíme: aktívnu prácu žiaka na vyučovacích hodinách, t. j. realizovanie zadaných individuálnych aj kolektívnych úloh, aktívny prístup k riešeniu zadaných problémov, prezentovanie vlastných vedomostí, názorov a postojov, zručnosť, tvorivosť, snaživosť, záujem o predmet, kvalitu prezentovaných výstupov a pod. Súčasťou hodnotenia žiaka je aj pribežné slovné hodnotenie a pochvala.
Hudobná výchova 5. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám. V základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je mimoriadne dôležitá a chápeme ju aj ako výchovu človeka. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudba umožňuje žiakom tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať hudobné umenie v kontexte s inými druhmi umenia. Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú hudobnosť žiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie, tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti žiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, porozumenie a solidaritu pre ochranu prírody, kultúrnych hodnôt Slovenska a vlastného regiónu, toleranciu k iným kultúram a národom. Posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, rozvíja schopnosť vytvárať a obhajovať svoje hodnoty, no súčasne rešpektovať aj hodnoty iných. V intenciách tvorivo – humánnej výchovy a vzdelávania je hlavným zámerom hudobnej výchovy optimálne formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie hudobnosti žiaka tak, aby si aj prostredníctvom komunikácie s hudbou vytvoril svoj progresívny a kreatívny spôsob bytia pre život v 21. storočí. Vzájomným pôsobením činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobná výchova vytvára predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov tak, aby sa hudba stala súčasťou života žiakov. Robí tak prostredníctvom tradičných hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové, /reprodukčné a produkčné/, percepčné činnosti) rozšírených o hudobno-dramatické činnosti. V tejto súvislosti pôjde predovšetkým o zážitky z hudby, o participáciu na jej vzniku v podmienkach pre žiaka najprirodzenejších – pri dramatickej hre. Treba ju usmerňovať tak, aby prinášala radosť a možnosť sebarealizácie. Tak ako v primárnom vzdelávaní, aj v sekundárnom vzdelávaní dodržujeme postup: od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam a cez ne k transferu pri
50
vnímaní a interpretovaní nových umeleckých diel. Hudobno-výchovný proces musí zásadne vychádzať z hudby a smerovať opäť k nej, hudba má byť prameňom zážitkov i vedomostí. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Cieľom vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel pre identitu, ktorá je základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania. Kognitívne ciele: 1. Získať poznatky a vedomosti v procese komunikácie hudbou v rôznych štýlových obdobiach a získané vedomosti, poznatky a percepčné zručnosti využívať pri elementárnych hudobných tvorení a porovnávaní hudby v minulosti a v súčasnosti. Nadobudnúť schopnosť prijať, hodnotiť a vážiť si hudobné diela a hudobné prejavy vlastného národa a iných národov rôznych období. 2. Uvedomiť si svoju národnú identitu, a to na základe osvojenia si umeleckej výpovede hudobných diel (slovenské ľudové a národné piesne, významné diela slov. umeleckej hudby) v kontexte s európskou hudobnou kultúrou. Získať úctu ku svojej kultúre. Afektívne ciele: 1. Prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu svoj egocentrizmus a do istej miery sa i stotožniť s autormi týchto diel (empatia), no zároveň si zachovať svoje vlastné názory a postoje (asertivita). 2. Dokázať bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr. Rešpektovať estetické a etické hodnoty obsiahnuté v hudbe, vedieť oceniť silu hudby a uvedomiť si jej miestov živote. Psychomotorické ciele: 1. Žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové). Dokážu využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení vlastných myšlienok, pocitov a postojov, a tak prostredníctvom hudby komunikovať s okolitým svetom. 2. Vedia správne realizovať hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové). V intonačnej a sluchovej výchove získajú zručnosti a vedia ich využiť pri svojich hud. činnostiach. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU • Hudobno-výrazové prostriedky hudby / 9 hodín / rytmus, melódia, dynamika, tempo a agogika, harmónia a polyfónia, inštrumentácia • Prostredníctvom hudby poznávame kultúru rôznych národov / 13 hodín / Európa, Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko • Hudba spojená s inými druhmi umenia / 3 hodiny / Rozprávková opera, opereta a muzikál, balet • Zahrajme si divadlo / 3 hodiny / Voľná dramatizácia hry so spevom – Trojruža • Rýchlokurz hudobnej náuky / 2 hodiny / • Zaspievajme si / 3 hodiny / Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Multikultúrna výchova: téma VYH: Rómska a rusínska hudba; Česká republika; Poľská republika; Maďarsko ľudové piesne: Joj, mamo; Az a szép, az a szép, 51
umelé piesne: Proč bychom se netěšili; Škoda lásky počúvanie hudby: Hudba českej republiky, Poľskej republiky, Maďarska; Franz Liszt: Uhorské rapsódie; B. Smetana: Predaná nevesta; F. Chopin: Mazúrka a mol ; A. Dvořák -- Rusalka Enviromentálna výchova téma VYH: Dynamika; Harmónia, inštrumentácia; Rozprávková opera; Opereta a muzikál; ľudové piesne: Ide furman dolinou umelé piesne: B. Felix: Keby mala rozum stonožka; počúvanie hudby: Korytnačky; E. H. Grieg – V sieni kráľa hôr; T. Frešo – Martin a slnko; Modrá ruža; Na krásnom modrom Dunaji; hudobno-pohybové hry: Trojruža – dramatizácia piesní Mediálna výchova: téma VYH: Melódia; Maďarsko umelé piesne: B. Felix: Keby mala rozum stonožka; Hymna Európskej únie počúvanie hudby: B. Smetana: Tábor; G. Verdi: Rigoletto...; počúvanie vážnej hudby v celom TVVP Osobnostný a sociálny rozvoj: téma VYH: Slovenskí hud. skladatelia; Slovenská populárna hudba; Rozprávková opera; Balet – príbeh bez slov; Noty a stupnice; Opakovanie je matkou múdrosti; Oakovanie celoročného učiva ľudové piesne: Z ľitavskiho visokiho kosťela; Sedela na vŕšku; Borovka; Slávik Slovenska umelé piesne: B. Felix: Zebra; Slovenská štátna hymna; počúvanie hudby: L. Janáček: Sinfonietta; W. A.Mozart: Malá nočná hudba; B. Smetana: Tábor; G. Verdi: Rigoletto; Maurice Ravel: Obrázky z výstavy; N.Rimskij – Korsakov: Let včeliaka; E. H. Grieg – V sieni kráľa hôr Ochrana života a zdravia: téma VYH: Harmónia, inštrumentácia; Koledy ľudové piesne: Poďte chlapci k nám; Regrúti, regrúti počúvanie hudby: J. Offenbach: Kankán Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: téma VYH: Dynamika; Slovenské ľudové piesne; ľudové piesne: Ide furman dolinou; Tancuj, tancuj, vykrúcaj; Slávik Slovenska; Tam okolo
Levoči Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: téma VYH: Slávik Slovenska – ľudové piesne
Výchova k manželstvu a rodičovstvu: ľudové piesne: Sedela na vŕšku, plakala; Už sa jedna ohrančaná dievka vydáva počúvanie hudby: G. Verdi: Rigoletto; B. Smetana: Predaná nevesta; A. Dvořák: Rusalka 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov: skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných podujatí, besedy, zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačnoreceptívna metóda, improvizácia.
52
5. UČEBNÉ ZDROJE Hudobná výchova 5. ročník, autori Prof. PhDr. Eva Langsteinová, CSc. a doc. Mgr. Belo Felix, PhD Zborníky piesní z regiónu Gemer 6. HODNOTENIE PREDMETU Spôsoby hodnotenia: • verbálne (slovné) • neverbálne (mimika, gestá) • klasifikácia známkami - Predmet je hodnotený podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.:2011-3121/12824:4-921 s účinnosťou od 1. mája 2011 Predmet HUV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiaka klasifikujeme stupňami: Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s: a) výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, b) požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný. Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova 5. ročník (chlapci) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy,
53
predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie. Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií: Pohybové kompetencie Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Učebné kompetencie Interpersonálne kompetencie Postojové kompetencie KOMPETENCIE Pohybové kompetencie § Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. § Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia. § Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. Kognitívne kompetencie § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti. § Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného charakteru. § Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus. Komunikačné kompetencie § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením. Interpersonálne kompetencie § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.
54
§ Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. § Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU - Testovanie 6 hodín - Atletika 16 hodín - Futbal 36 hodín - Gymnastika 16 hodín - Basketbal 10 hodín - Florbal 7 hodín - Hádzaná 8 hodín - Cvičenia v prírode - 8 hodín 4/4 ( mimo vyučovania povinnej školskej TSV ) Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Osobnostný a sociálny rozvoj: rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. • Gymnastika • Volejbal • Hádzaná • Atletika • Florbal • Basktebal Výchova demokratického občana: • Testovanie • Atletika Ochrana života a zdravia: • Prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Hodiny členíme skupinové metódy, výklad, opis, demonštrácia, nácvik, na nácvičné nácvičné/opakovacie a na hodiny zápasové, hravé. Teoretické poznatky svojovať priebežne vo vyučovacích hodinách. Výklad, opis, demonštrácia, nácvik, individuálny prístup. Pomôcky: Športové pomôcky pre loptové hry, gymnastické pomôcky, využívanie školských športovísk: telocvičňa, antuková dráha športový areál. 5. UČEBNÉ ZDROJE Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky vyučujúceho. 1. L.Kačáni: Tréning vo futbale, 2. L. Kačáni: Herná príprava a prax vo futbale, 55
3. Š.Adamčák – R. Kollár: Základy športových hier, 4. Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, 5. Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy 6. HODNOTENIE PREDMETU Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je: • poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť • motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • prihliadať k telesnému a zdravotnému stavu žiakov • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí: a)
aktívny vzťah k predmetu,
b)
využívanie osobných predpokladov,
c)
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
d)
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
e)
záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti,
f)
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor.
56
Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.
Telesná a športová výchova 5. ročník (dievčatá) Počet hodín za týždeň: 3 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. 2. CIELE UČEBNÉHO PREDMETU Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie. Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií: • Pohybové kompetencie • Kognitívne kompetencie • Komunikačné kompetencie • Učebné kompetencie • Interpersonálne kompetencie • Postojové kompetencie KOMPETENCIE Pohybové kompetencie § Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. § Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia. § Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. 57
Kognitívne kompetencie § Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. § Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí poznatkov. § Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti. § Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného charakteru. § Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. § Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných noriem. § Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. § Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti. § Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. § Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus. Komunikačné kompetencie § Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. § Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno -časových aktivít. Učebné kompetencie § Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu. § Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením. Interpersonálne kompetencie § Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. § Žiak efektívne pracuje v kolektíve. § Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. § Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie § Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. § Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera. § Žiak dodržiava princípy fair-play. § Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. § Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody. 3. OBSAH UČEBNÉHO PREDMETU - Testovanie – 4 hodiny - Atletika – 9 hodín - Volejbal – 10 hodín - Futbal – 9 hodín - Gymnastika – 20 hodín - Basketbal – 9 hodín - Florbal – 10 hodín
58
-
Ringo – Hádzaná – Vybíjaná –
3 hodiny 10 hodín 15 hodín
Vo vyučovacom procese budeme využívať nasledovné prierezové tematiky: Osobnostný a sociálny rozvoj: rozvíjať ľudský potenciál žiakov, prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. • Gymnastika • Volejbal • Hádzaná • Atletika • Florbal • Basktebal Výchova demokratického občana: • Testovanie • Atletika Ochrana života a zdravia: • Prelína sa všetkými vzdelávacími oblasťami. 4. METÓDY A FORMY PRÁCE Skupinové metódy, výklad, opis, demonštrácia, nácvik, hodiny nácvičné, opakovacie, hodiny zápasové, hravé metódy. 5. UČEBNÉ ZDROJE Metodický matriál k jednotlivým športom, Pravidlá jednotlivých športov, Internet, Obrazový materiál, ukážky vyučujúceho. Š.Adamčák – R. Kollár: Základy športových hier, Metodická príručka na vyučovanie telesnej výchovy, Učebné osnovy TSV – pre 5. až 9. ročník základných škôl Vybrané kapitoly z didaktiky telesnej výchovy 6. HODNOTENIE PREDMETU Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu č. 22/2011. Predmet je hodnotený známkou. Cieľom hodnotenia je: • poskytnúť žiakovi spätnú väzbu pri získavaní požadovaných zručností a vedomostí a o tom,ako ich dokáže využiť • motivovať žiakov k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu • prihliadať k telesnému a zdravotnému stavu žiakov • pravidelne informovať rodičov žiaka o práci a správaní žiaka (1) Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí: a)
aktívny vzťah k predmetu,
b)
využívanie osobných predpokladov,
c)
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
59
d)
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
e)
záujem a snaha o zlepšovanie telesnej a duševnej zdatnosti,
f)
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
(2) Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmetoch s prevahou výchovného a umeleckého zamerania hodnotia na základe individuálneho a humanistického prístupu k žiakovi. Klasifikujú sa podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7. (3) Stupňom 1 - výborný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, samostatný, využíva naplno svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje svoju autentickosť, kreativitu a originalitu. V prípade potreby je schopný v plnej miere nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Má záujem a snahu o neustále zlepšovanie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Vie pohotovo zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a aktívne vyjadriť a obhájiť svoj vlastný názor. (4) Stupňom 2 - chválitebný sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach aktívny, využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje menšiu mieru autentickosti, kreativity a originality. V prípade potreby je schopný nachádzať a používať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje snahu zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Vie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. (5) Stupňom 3 - dobrý sa žiak klasifikuje, ak je v činnostiach skôr pasívny, málo využíva svoje osobné predpoklady. Pri riešení teoretických a praktických úloh preukazuje nízku mieru autentickosti, kreativity a originality. Jeho vedomosti a zručnosti sú obmedzené, s problémami aplikuje medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Menej sa snaží zlepšovať svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Ťažšie zaujíma postoj k požadovaným záležitostiam a s problémami vyjadruje svoj vlastný názor. (6) Stupňom 4 - dostatočný sa žiak klasifikuje, ak je na vyučovacích hodinách pasívny, nespolupracuje. Pri riešení teoretických a praktických úloh neprejavuje autentickosť, kreativitu a originalitu. Jeho vedomosti a zručnosti sú veľmi obmedzené, nedokáže aplikovať medzipredmetové vzťahy a súvislosti. Prejavuje veľmi nízku snahu o zlepšenie svojej telesnej a duševnej zdatnosti. Nevie zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 4 - dostatočný sa udeľuje výnimočne. (7) Stupňom 5 - nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak proklamatívne ignoruje výučbu, odmieta spolupracovať, jeho vedomosti a zručnosti sú nedostatočné. Nesnaží sa zlepšiť svoju telesnú a duševnú zdatnosť. Odmieta zaujať postoj k požadovaným záležitostiam a vyjadriť svoj vlastný názor. Stupeň 5 - nedostatočný sa udeľuje celkom výnimočne.
60
