TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE
UČEBNÉ MATERIÁLY k predmetu EKONOMIKA pre 1. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor 6341 6 M škola podnikania
Operačný program: Vzdelávanie Programové obdobie: 2007-2013 Prijímateľ: Stredná odborná škola, Mierová 727, Strážske Názov projektu: „Moderná škola – cesta ku kvalitnému vzdelávaniu, kvalita vo vzdelávaní, úspech našich absolventov na trhu práce“ Kód ITMS projektu: 26110130595 Spracovala: Ing. Bc. Beáta KUŽMOVÁ Číslo a názov pozície: 3.1.36 Metodik pre prípravu a tvorbu učebných materiálov pre žiakov v predmete Ekonomika
1
OBSAH 1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY 2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY 3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA 4 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
2
1 VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY
Učenie starovekého Grécka Grécko
Pojem ekonómia, ktorý skloňujeme vo všetkých pádoch, má korene v starovekom Grécku. „Oikonomikus“ (oikos = dom, hospodárstvo, nomos = pravidlo) bol názov Xenofontovho spisu, v ktorom sa zaoberal pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva. Platón zastával názor, že trieda, ktorá má vládnuť v spoločnosti, by nemala mať nijaké súkromné vlastníctvo. Namiesto toho by malo existovať vlastníctvo komunálne (spoločné), aby sa tak zabránilo sporom. Aristoteles
naproti
tomu
veril,
že
súkromné
vlastníctvo
plní
v spoločnosti užitočnú funkciu a nič by ho nemalo obmedzovať.
Prínos
Hlavným
prínosom
do
ekonomického
Aristotela
myslenia je analýza výmeny a použitia peňazí vo výmene. Potreby človeka sú podľa neho obmedzené, jeho túžby sú nekonečné. Výrobu tovarov za účelom uspokojovania potrieb považoval preto za prirodzenú a označil ju ako ekonomiku, zatiaľ čo výrobu tovarov zameranú na uspokojovanie nekonečných ľudských túžob považoval za niečo neprirodzené a označil ju ako chremastiku. Rozhodnúť, či tovar predávaný na trhu uspokojuje ľudské potreby alebo túžby, považoval za veľmi ťažké.
3
Vývoj ekonómie ako vedy Predklasickí autori sa často rozdeľujú do troch škôl ekonomického myslenia: scholastiky, merkantilizmu, fyziokratizmu. Ekonomické učenie začalo Xenofónom, Platónom a Aristotelom a pokračovalo v učení scholastikov -
T. Akvinský (1225 – 1274).
SCHOLASTIKA Prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe, boli scholastici. Ich pôsobenie spadá do obdobia medzi 13. – 16. storočím. Najvýznamnejším predstaviteľom scholastiky je Tomáš Akvinský. T. Akvinský
Charakteristi Spoločnosť tohto obdobia spájali tradície, zvyky, centrálna vládnuca ka obdobia
autorita. Vtedajšia spoločnosť bola rozdelená na 4 skupiny: nevoľníkov, šľachtu, kráľovskú rodinu, cirkev. V podstate všetku pôdu vlastnil kráľ a cirkev. Kráľ ju rozdával do užívania šľachte, ktorú si týmto zaviazal určitými povinnosťami. Právo užívať pôdu sa dedilo z otca na syna. Aj vzťah medzi šľachticom a nevoľníkom bol založený na tradíciách. Nevoľník platil za užívanie 4
pôdy svojou prácou, úrodou alebo peniazmi. Cirkev bola najväčším vlastníkom pôdy v západnej Európe a mala významný svetský vplyv. Scholastickými autormi boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúsili aplikovať náboženské princípy na svetský život. Ich cieľom nebola analýza ekonomickej činnosti, ale vytvorenie pravidiel ekonomického života, ktoré by boli paralelou existujúcich cirkevných dogiem.
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie scholastiky: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov obdobia scholastiky: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
5
Merkantilizmus Merkantilizmus Charakteristi ka obdobia
označuje
smer
v ekonomickom
myslení,
ktorý
z historického hľadiska zaberá asi 250 rokov (1500 – 1750). Prejavil sa takmer vo všetkých západoeurópskych štátoch, no najväčší stupeň rozvoja dosiahol v Anglicku a Francúzsku. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré prúdili do Európy. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Merkantilizmus delíme na: raný, rozvinutý.
Raný merkantilizm us
Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov. Vývoz drahých kovov z krajiny bol zväčša zakázaný a štát uplatňoval prísne hospodárske opatrenia voči domácim aj cudzím obchodníkom, ktorí museli platiť vysoké clá. Peniaze, ktoré sa z predaja získali, nesmeli sa z krajiny vyviesť, ale museli sa za ne nakúpiť tovary vyrobené v danej krajine. Štát podporoval ťažbu drahých kovov a získaval ich aj dobývačnými vojnami.
Rozvinutý merkantilizm us
V období rozvinutého merkantilizmu štát podporoval manufaktúrnu výrobu určenú najmä na vývoz. Rozvinutý merkantilizmus považoval manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny.
Predstaviteli
Najvýznamnejšími predstaviteľmi v Anglicku
a
bol Thomas Mun a vo Francúzsku J. B. Collbert.
6
J. B. Collbert
Predstaviteľmi merkantilizmu u nás za čias Rakúsko – Uhorska bola Mária Terézia a jej syn Jozef II.
Jozef II.
Mária Terézia
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie merkantilizmu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Charakterizujte raný merkantilizmus: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Charakterizujte rozvinutý merkantilizmus: ................................................................................................................. ................................................................................................................ 4. Vymenujte predstaviteľov merkantilizmu: ................................................................................................................. .................................................................................................................
7
Fyziokratizmus Charakteristi Fyziokratizmus vo všeobecnosti znamená uznávanie nadvlády prírody. ka obdobia
Vznikol ako reakcia na učenie merkantilistov v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu.
Hlavnými predstaviteľmi boli – F. Quesnay Hlavní predstavitelia
(1694 – 1774)
osobný lekár francúzskeho
kráľa Ľudovíta XV. a A. R. Turgot (1727 – 1781) minister financií za vlády Ľudovíta XVI. A.R.Turgot
F. Quesnay
Ekonómiou sa začal zaoberať ako 60 – ročný. K ekonómii pristupoval ako lekár k ľudskému organizmu, t. j., hľadal príčiny, ktoré spôsobujú „chorobný stav hospodárstva“. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk. Ostatné druhy práce fyziokratizmus pokladá za neproduktívne. Tieto názory F. Quesnay aplikoval aj na sociálnu štruktúru spoločnosti, ktorú podľa neho tvoria tri triedy:
trieda vlastníkov pôdy,
produktívna trieda (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve), sterilná trieda (pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva).
8
ÚLOHY:
1. Charakterizujte obdobie fyziokratizmu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 2. Vymenujte predstaviteľov fyziokratizmu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 3. Vymenujte členenie spoločnosti podľa F. Quesnaya: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
9
Zhrnutie a prínos predklasických teórií Prínos
Najväčší prínos oboch škôl – merkantilizmu a fyziokratizmu – spočíva v tom, že si uvedomili možnosť skúmať jednotlivé ekonomické javy a procesy. Vytvorili prvé modely fungovania ekonomiky a z toho hľadiska ich možno pokladať za prvých ekonómov – teoretikov. Merkantilisti boli prví, ktorí si uvedomili funkcie peňazí v ekonomike, ich vplyv na celkovú cenovú hladinu, obchodnú bilanciu a stupeň ekonomickej aktivity v krajine. Scholastici, a najmä ranní merkantilisti, považovali proces výmeny, v ktorom jedna strana získava, zatiaľ čo druhá strana stráca, za základný problém v spoločnosti a preto sa dožadovali zasahovania štátu, resp. cirkvi. Fyziokrati zase považovali fungovanie ekonomiky za harmonické. Z tohto hľadiska boli zástancami liberálnej hospodárskej politiky založenej na voľnej hre trhových síl, čím výrazne ovplyvnili nielen A. Smitha, ale i ďalší vývoj ekonomických teórií. ÚLOHY: 1. Vysvetlite prínos predklasických teórii: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
obdobie merkantilizmu
10
Klasická ekonómia Jednou z krajín, ktoré najviac získali zemepisnými objavmi a rozvojom Charakteristi ka obdobia svetového obchodu, bolo Anglicko. Vybudovalo si veľkú koloniálnu
ríšu a nahromadilo veľké množstvá kapitálu. Klasická ekonómia
V 18. storočí vznikla ekonómia ako veda a jej základy položila klasická ekonómia, ktorá trvala do 70. rokov 19. storočia. Predstavitelia
klasickej
ekonómie
preniesli
pozornosť
z oblasti
medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby. Predpokladali, že hospodárstvo má svoj vlastný poriadok a zákony. Vystupovali proti zasahovaniu do hospodárstva, boli stúpencami politiky hospodárskeho liberalizmu. Predmetom ich skúmania boli makroekonomické subjekty. Veľký význam v klasickej ekonómii mala aj analýza medzinárodnej deľby práce. Predstavitelia
K najvýznamnejším predstaviteľom klasickej ekonómie patrí: Wiliam Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Malthus.
W. Petty
Tento všestranne vzdelaný človek nehľadal zdroj bohatstva vo sfére obehu, ale vo výrobe. Vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty, ktorou vysvetlil také ekonomické kategórie, akými
sú:
renta,
cena,
mzda
a úrok.
Podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal súvislosti medzi peniazmi a výmenou tovarov. Podľa Pettyho hodnotu tovaru vytvára iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné druhy práce vytvárajú len nepriamo, pokiaľ sa vymieňajú za drahé kovy.
11
Bol
nadšeným
stúpencom
a hlásateľom
hospodárskej slobody – liberalizmu. Za základ
A. Smith
fungovania
považoval
trhovej
slobodu
ekonomiky
človeka,
slobodu
vlastníctva a slobodu podnikania. Adam Smith
Tvrdil, že: „každý jednotlivec sa riadi svojím vlastným prospechom, ale vedie ho k tomu akási neviditeľná ruka, aby pomáhal dosiahnuť cieľ, o ktorý mu vlastne vôbec nejde. Tým, že sleduje vlastné záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby im chcel skutočne prospieť.“ Významné je aj Smithovo učenie o hodnote: „zdrojom bohatstva krajiny je práca, bez ohľadu na to, v ktorom odvetví bola vynaložená.“ Najvýznamnejšie dielo A. Smitha: Pojednanie o pôvode a podstate Dielo
bohatstva národov – r. 1776 (niekedy len: Bohatstvo národov). Nemal špeciálne ekonomické vzdelanie, jeho školou bol praktický život
D. Ricardo
na burze. Tu
dosiahol veľké finančné úspechy a už ako 25.
ročný
patril
k najbohatším
ľuďom
v Anglicku. Nadviazal na Smithovo učenie, najmä na teóriu hodnoty. Podľa Ricarda veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktorú treba vynaložiť na jej výrobu. Veľkosť hodnoty tovaru nezávisí iba od bezprostredne vynaloženej živej práce, ale aj od minulej práce.
12
Kritizoval Smitha a tvrdil, že výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, na výrobe ktorých sa
J. B. Say
podieľajú tri výrobné faktory: pôda, práca a kapitál, kde každý výrobný faktor má za svoj podiel na výrobe nárok na odmenu: J. B. Say
pôda – renta, práca – mzda, kapitál – zisk. ÚLOHY: 1. Charakterizujte klasickú ekonómiu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 2. Vymenujte a popíšte prácu a dielo najznámejších predstaviteľov klasickej ekonómie: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
13
SOCIALIZMUS Marxistická ekonomická teória Vychádzal z ekonomických teórii A. Smitha a D. Ricarda a ďalej rozvinul teóriu pracovnej
Karol Marx
hodnoty.
(1818-1883)
Marx rozlišoval pojmy práca
a pracovná sila. Pracovná sila podľa Marxa dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú kapitalista.
V tom
videl
základ
vykorisťovania.
si privlastňuje Predpokladom
hospodárskeho rastu kapitalizmu je akumulácia (nahromaďovanie) kapitálu. Zaujímalo ho aj postavenie robotníckej triedy. Podľa Marxovej teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej zväčšovanie bohatstva v rukách malej časti spoločnosti. Dielo Ďalší
Zákonitosti vývoja kapitalizmu vysvetli Marx v diele Kapitál. Jeho pokračovateľmi boli: F. Engels, V. I. Lenin.
predstavitelia
K. Marx
V. I. Lenin
ÚLOHY: 1. Popíšte marxistickú ekonomickú teóriu: ................................................................................................................ 2. Vymenujte najznámejších predstaviteľov socializmu: ................................................................................................................
14
Neoklasická ekonómia Orientovala sa najmä na analýzu dopytu, ponuky a spotreby a vychádzala zo Sayovho zákona trhu. Vytvorila teóriu hraničnej užitočnosti, podľa ktorej hodnotu tovarov určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
Predstavitelia
Alfréd Marshall, John Bates Clark, Leon Wabras.
A. Marshall
J. B. Clark
Keynesova makroekonomická teória Anglický ekonóm J. M. Keynes vytvoril v 30. J. M.
rokoch 19. storočia teóriu, ktorej cieľom bolo
Keynes
zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do
(1883-1946)
trhovej ekonomiky. Jeho teória vznikla v období Veľkej depresie, v podmienkach veľkého poklesu výroby a vysokej nezamestnanosti.
Dielo
Jeho najvýznamnejším dielom je „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí.“ (1936). ÚLOHY: 1. Opíšte ekonomický smer neoklasickej ekonómie a keynesovej makroekonomickej teórie: ................................................................................................................ ................................................................................................................
15
Ekonomické myslenie druhej polovice 20. storočia Od 70. rokov sa do popredia dostávajú nové ekonomické koncepcie – neokonzervatívne, ktoré odmietali keynesovské štátne zásahy do ekonomiky a vyzdvihovali význam slobodného trhu. 1. monetarizmus – M. Friedman, 2. teória racionálnych očakávaní – E. Lucas, 3. ekonómia ponuky – A. Laffer. ÚLOHY: 1. Charakterizujte obdobie ekonomického myslenia 2. polovice dvadsiateho storočia: ................................................................................................................ ................................................................................................................ ................................................................................................................ ................................................................................................................ ................................................................................................................
M. Friedman
16
Vývin ekonomického myslenia na Slovensku koncom 19. a začiatkom 20. storočia K najvýznamnejším
slovenským
mysliteľom
tohto
obdobia,
zaoberajúcimi sa hospodárskymi a sociálnymi otázkami, patrí Anton Bielik, ktorý napísal niekoľko esejí a článkov, týkajúcich sa pomerov a národnostného útlaku.
Peter Kompiš – publicista,
Fedor Hondek – verejný činiteľ, publicista, podnikateľ – zaoberal sa problematikou financií a družstevníctva na Slovensku,
Milan Hodža – najvýznamnejší a najpozoruhodnejší teoretickoekonomický význam jeho diel, bol to politik, národovec, novinár a národopisec,
ústredným a politických
problémom aktivitách
v jeho bola
hospodárskych, otázka
agrárnej
sociálnych demokracie
a družstevníctva, za najdôležitejšiu sociálnu a hospodársku vrstvu v spoločnosti považoval vzdelaných roľníkov a sedliakov.
Milan Hodža
17
Ekonomické myslenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1948 Prvými slovenskými predstaviteľmi, ktorí sa
Imrich Karvaš
ekonomickej teórii venovali profesionálne, boli Imrich Karvaš a Rudolf Briška. Bol významný teoretik, guvernér národnej banky, minister.
Dielo
Základy hospodárskej politiky (1947). Hovoril o socializácii spoločnosti, dôležitú úlohu pripisoval štátu. Bol zástancom politicko-hospodárskeho hnutia regionalizmu.
Rudolf Briška Dielo
Pôsobil ako profesor na viacerých vysokých školách. Národné hospodárstvo (1943,1947). Stotožňoval
hodnotu s úžitkovou hodnotou. Podľa neho veľkosť
hodnoty závisí od 3 činiteľov: 1. užitočnosti, 2. vzácnosti, 3. výrobných nákladov. ÚLOHY: 1. Charakterizujte
ekonomické
myslenie
na
Slovensku
na
prelome 19. a 20. storočia. ................................................................................................................ 2. Charakterizujte ekonomické myslenie v období rokov 1919 – 1948, vymenujte hlavných predstaviteľov a ich diela. ................................................................................................................ 18
2 ZÁKLADNÉ POJMY A ZÁKONY EKONOMIKY Ekonómia a ekonomika Ekonomika je to systém vzájomne prepojených odvetví a ekonomických vzťahov v spoločnosti. Faktory ovplyvňujúce úroveň ekonomiky: Každá ekonomika je podmienená zemepisnou polohou, prírodnými zdrojmi, tradíciami, výrobných
činiteľov,
veľkosťou
úrovňou populácie,
vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a pod.
Ekonómia
je to veda o obchode medzi krajinami,
skúma vzťahy v ekonomike,
veda
o peniazoch,
bohatstve,
kapitály
a bankách,
ekonómia je širší pojem ako ekonomika, obidve navzájom úzko súvisia. Ekonómia ako
veda
vznikla
v
18.
storočí
a jej
zakladateľom bol A. Smith (1776). ÚLOHY: 1. Definujte pojem ekonomika: ................................................................................................................ 2. Definujte pojem ekonómia: ................................................................................................................ 3. Kto bol zakladateľom ekonómie ako vedy? ................................................................................................................
19
Makroekonómia a mikroekonómia Ekonómiu ako vednú disciplínu delíme na makrekonómiu a mikroekonómiu. Obidve spolu úzko súvisia, aj keď každá „žije vlastným životom“. Mikroekonómia
mikros – pochádza z gréckeho slova – malý
skúma správanie sa jednotlivých individuálnych spotrebiteľov a firiem. Odpovedá na rozličné otázky , ako napr. sa určuje cena jednotlivých tovarov, alebo ako určiť výšku mzdy .......... .
Makroekonómia
makros – z gréckeho slova – veľký Zaujíma sa o fungovanie národnej ekonomiky ako celku,
teda
Predmetom
nie
jej
skúmania
jednotlivými
časťami.
makroekonómie
sú
hospodárske jednotky (domácnosti, firmy), ktoré neexistujú izolovane, ale navzájom spolupracujú. Makroekonómia skúma napr., čo určuje celkovú zamestnanosť alebo nezamestnanosť, čím sa určuje veľkosť národného dôchodku a pod. Rozdiel medzi mikro a makroekonómiou je niečo podobné, ako keď porovnávame niečo malé, s niečím veľkým . Obrazne povedané, mikroekonómia študuje stromy, makroekonómia skúma les ako celok. ÚLOHY: 1. Aký je rozdiel medzi makroekonómiou a mikroekonómiou? ................................................................................................................ ................................................................................................................ ................................................................................................................ 20
Pozitívna a normatívna ekonómia Pozitívna ekonómia
zaoberá sa takými javmi, aké v skutočnosti sú, čiže ekonomickou realitou.
Normatívna ekonómia
zaoberá sa tým, ako by ekonomika mala vyzerať. Normatívna ekonómia vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie.
Cvičenie Určte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pozitívne alebo negatívne: 1. nižšie ceny benzínu vedú k vyššej spotrebe: .............................. 2. ceny chleba by mali byť nižšie: .................................................. 3. chudobní by nemali platiť dane: ................................................. 4. obmedzenie dovozu japonských áut zvýši zisky našich firiem a preto je žiaduce: .................................................................... 5. zvýšenie cien potravín bolo jednou z príčin francúzskej revolúcie: ................................................................................................
Funkcie ekonómie Funkcie ekonómie
1. pragmatická
funkcia
–
táto
funkcia
umožňuje
využívanie
ekonómia
poskytuje
množstvo
teoretických poznatkov v praxi 2. porovnávacia kvantitatívnych
funkcia
–
a kvalitatívnych
funkcií o skúmaných
javoch
a procesoch 3. metodologická funkcia – umožňuje využívať metódy ekonómie v praktickom živote.
21
ÚLOHY: 1. Vysvetlite pojem „pozitívna ekonómia“: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 2. Vysvetlite pojem „normatívna ekonómia“: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 3. Vysvetlite funkcie ekonómie: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
22
Ekonomické disciplíny Ekonomiku
skúmajú
viaceré
ekonomické
disciplíny.
Základom
ekonomických vied je ekonomická teória. Na ňu nadväzujú napr. dejiny ekonomických teórií, teória hospodárskej politiky atď. Celý komplex ekonómie pozostáva z nasledujúcich disciplín:
Ekonomické disciplíny
úseková ekonomiky
napr. ekonomika školstva, zdravotníctva, priemyslu a pod.,
prierezové vedné disciplíny
ekonomika
financií,
burzovníctvo,
manažment a pod.
Ekonomika využíva aj poznatky iných vied, napr. matematiky, štatistiky, informatiky atď.
ÚLOHY: 1. Charakterizujte úsekové ekonomiky: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 2. Charakterizujte prierezové vedné disciplíny: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 23
Skúmanie ekonómie a metódy skúmania Doteraz
bolo
ešte
veľa
javov
neobjasnených,
ekonómovia a iní vedci však vyvinuli techniky – vedecký prístup - ktoré im umožňujú lepšie pochopiť skúmané javy, napr. ako je nezamestnanosť, inflácia, ceny, zahraničný obchod .... . Vedecký prístup využíva: Vedecký prístup 1. pozorovanie – je to jeden z hlavných zdrojov ekonomických poznatkov o ekonomických javoch, hlavne o ich historickom vývine, 2. analýza – k zaznamenanej minulosti musíme pridať ekonomickú analýzu. Je to prístup, ktorý dedukuje určité formy ekonomického správania sa, 3. štatistika
- využíva štúdium získaných výsledkov a logické
uvažovanie, 4. experimenty – ekonómovia čoraz častejšie využívajú laboratórne riadené experimenty pri skúmaní ekonomických javov.
ÚLOHY: 1. Ktoré metódy využíva vedecký prístup skúmania ekonómie? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Popíšte a vysvetlite jednotlivé metódy vedeckého prístupu: ................................................................................................................. .................................................................................................................
24
Chyby (nástrahy) v ekonomickom bádaní V ekonomickom živote sa často možno stretnúť s nástrahami, ktorých nepoznanie by viedlo k nesprávnym poznatkom a záverom. Osvojenie si nástrah v ekonómii umožní vyhnúť sa viacerým omylom.
Jednou Ceteris paribus
z najväčších
nástrah
číhajúcich
v ekonómii
je
použitie
predpokladu ceteris paribus (skúmanie javu za inak nezmenených podmienok). Taký biológ s tým nemá väčšie problémy. Zisťuje napr. či používanie sacharínu nevyvolá u potkanov karcinóm. Ceteris paribus pre neho znamená experimentovať s potkanmi rovnakého druhu, veku, zabezpečiť im rovnaké podmienky napr. stravu, vodu atď. Ekonóm je v zložitejšej situácii. On skúma napr. ako sa zvýšenie cien
Omyl post hoc
benzínu odrazí na jeho spotrebe. Pritom musí zohľadňovať viaceré faktory, napr. dokončenie diaľnice, kde je prevádzka úspornejšia, vzrast cien MHD atď.
Je to chybný, klamlivý predpoklad, ktorý hovorí o tom, že jav Klam kompozície A predchádza javu B, znamená to, že jav A vyvoláva jav B. V skutočnosti, že jedna udalosť nasleduje po inej, vôbec nemusí znamenať, že ju zapríčiňuje táto udalosť. Spočíva v domnienke o tom, že to, čo platí pre časť, to platí aj pre celok, pre spoločnosť. Príklad: Ak podnikateľ zvýši ceny jedného tovaru, očakáva zisk. Ak by Otázka subjektívneho
pohľadu
rovnako postupovali všetci podnikatelia, budú maximalizovať zisk? Nie, pretože každý výrobca je zároveň spotrebiteľom, a to, čo získa zdražením svojich výstupov, to stratí pri nákupe vstupov.
25
Čo si myslíte, sú na obrázku vtáky pozerajúci doľava alebo zvieratá (zajace, klokany) pozerajúce doprava? V skutočnosti neexistuje jediná správna odpoveď, obidve tvrdenia môžu byť správne, záleží na uhle pohľadu.
ÚLOHY: 1. Vysvetlite pojem „ceteris paribus“ a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 2. Vysvetlite pojem „omyl post hoc“ a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 3. Vysvetlite pojem „klam kompozície“ a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 4. Vysvetlite otázku subjektívneho pohľadu a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................ 26
Ľudské potreby a ich uspokojovanie Potreba
je to uvedomený alebo neuvedomený nedostatok.
Všetky
potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada uspokojiť. Existuje veľké množstvo potrieb, rozmanitosť ktorých nepozná hranice. 1. Potreby rozdeľujeme podľa naliehavosti na: Členenie potrieb
primárne
(životne
nevyhnutné)
–
prijímanie potravy, ochrana pred chladom, pohlavný pud, sú vlastné tak zvieratám ako aj ľuďom.
sekundárne (luxusné) – t. j. získané a naučené potreby (sociálne – potreba komunikácie, úspechu, a uznania, právne – ľudské práva a sloboda, ekonomické – potreby súvisiace s výrobou a spotrebou , etické, kultúrne a pod.
Hranice medzi životne nevyhnutnými a luxusnými potrebami závisia od životnej úrovne danej krajiny. Napríklad vo vyspelých krajinách je vlastnenie chladničky životne nevyhnutnou potrebou, ale v niektorej krajine to môže byť ešte luxusná potreba. 2. Podľa toho, či uspokojujem potrebu sám, alebo v skupine, členíme potreby na:
individuálne – byť členom určitého 27
spoločenstva
(ľudstva ako celku), potreba kúpiť si mlieko,
topánky ...)
kolektívne – byť občanom štátu, pracovníkom firmy ...
(tieto záujmy
vyplývajú zo spoločných potrieb , kolektívnych alebo spoločenských). 3. Potreby môžeme členiť aj podľa toho, či majú hmotný charakter alebo nehmotný charakter:
hmotné – materiálne
– napr. potreby
stravovania, odievania , bývania,
nehmotné
–
nemateriálne
–
napr.
potreba čítania, učiť sa, priateľstva, lásky a pod.
všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby. Môžu byť výsledkom prírodných procesov (napr. voda, vzduch ...) alebo výroby (napr. chlieb, topánky, auto ...)
Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby. Statky
1. Podľa spôsobu získania členíme statky: Členenie statkov
1.
voľné
–
vyskytujú
sa
voľne
v prírode
a v dostatočnom množstve (vody riek, morí, oceánov,
28
rastliny). Nie sú výsledkom výroby. V súčasnosti, keď postupne sa vyčerpávajú prírodné zdroje a životné prostredie na Zemi je ohrozené, stávajú sa voľné statky čoraz obmedzenejšie a preto treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami.
2.
ekonomické (vzácne) – sú označované aj ako vzácne statky. Ich
množstvo je obmedzené a nemôže uspokojiť všetky potreby.
2. Podľa účelu použitia rozlišujeme statky: 1. kapitálové (investičné, výrobné) – ktoré sú určené na ďalšiu výrobu, napr. mlieko na výrobu syrov, stroje, suroviny, materiál ...
2. spotrebné (konzumné) – ktoré sú určené na priamo spotrebu – napr. mlieko ako nápoj, bicykel, chladnička, rádio ....
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter: 1. hmotné – napr. obraz, kniha, dom, potrava 2. nehmotné
napr. slnečné žiarenie, vedomosti, služby...
3. hmotné a nehmotné zároveň
obraz, kniha .....
29
4. Podľa toho, čiu potrebujú uspokojujú 1. súkromné – statky, ktoré patria iba jednej osobe a ostatní ho už nemôžu používať (napr. vlastná záhrada, osobné veci ....)
2. verejné – statok, ktorý nepatrí iba jednej osobe, ale môžu ho používať aj ostatní ľudia (polícia, školy ...)
Spotreba
Výroba
Uspokojenie bežných potrieb sa volá spotreba.
aby sme mohli uspokojovať svoje potreby, je dôležitá výroba, teda
proces,
pri
ktorom
sa
vstupy
premieňajú
(transformujú) na výstupy
Výrobné vstupy
výrobné faktory tvoria vstupy do výroby (inputy) – teda pôda, práca a kapitál.
Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby Služby
svojím priebehom. Delíme ich:
vecné – tieto služby súvisia napr. s údržbou a opravou vecí, so zabezpečením čistoty a ochrany.... 30
osobné potreby
–
uspokojujú priamo
sprostredkované
pomocou
ľudské a sú vecí
(kaderníctvo, manikúra ...) ÚLOHY: 1. Definujte pojem potreby:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte pojem statky:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Definujte pojem služby:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Definujte pojem spotreba:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Definujte pojem výroba:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 6. Definujte pojem výrobné faktory:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 7. Rozčleňte potreby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 8. Rozčleňte statky podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 9. Rozčleňte služby podľa rôznych hľadísk a uveďte po dva príklady:
................................................................................................................. .................................................................................................................
31
10. Uveďte príklady z konkrétnych podnikov, kde je výstupom kapitálový a kde spotrebný statok alebo služba:
................................................................................................................. ................................................................................................................. 11. Vymenujte konkrétne druhy služieb v školstve , zdravotníctve a kultúre:
................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
32
Deľba práce – vznik a vývoj V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať Prirodzená (oddeľovať) jednotlivé druhy prác. Najskôr sa vyčlenili tzv. typicky deľba práce mužské práce (lov, ťažba surovín, ťažká práca na poli, v lese ...) a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie a pod. Tak vznikla prirodzená deľba práce. Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe. Ľudia vykonávajúci
konkrétne spoločensky užitočné druhy prác sa
postupne začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú najlepšie predpoklady a zručnosti. Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych rokov, kmeňov od poľnohospodárskych. V druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných činností. Deľba Špecializácia a kooperácia
práce
ako
proces
osamostatňovania
sa
jednotlivých
špecializovaných druhov prác (špecializácia) vedie nevyhnutne k vzájomnej výmene a spolupráci medzi výrobcami a spotrebiteľmi – ku vzájomnej kooperácii. Medzi výhody deľby práce patrí značný rast produktivity práce, čo
Výhody deľby práce
vedie súčasne k úsporám času pri výrobe. Ďalšou výhodou je tiež možnosť
rýchleho
zapracovania
sa
nových
zamestnancov
na
vykonávanie jednotlivých úkonov. Vysoký stupeň deľby práce prináša so sebou však aj nevýhody pre Nevýhody
pracovníka. Príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť
deľby práce
a často sa stáva, že vzniká pocit nudy a bezúčelnosti., čo je príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdí rozvoj osobnosti pracovníka. Ďalšou
33
nevýhodou je vzájomná závislosť ľudí. Ak by napr. pri pásovej výrobe automobilov zaostávala práca pri osadzovaní pneumatík, spomalil by sa odbyt finálnych výrobkov, čiže hotových automobilov. Medzinárodná deľba práce
Osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, ktorá prerastá hranice jednotlivých krajín, je medzinárodná deľba práce. V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami. Účasť jednotlivých krajín na deľbe práce závisí nielen od ich
veľkosti
a polohy,
ale
aj
od
prírodných,
klimatických
a spoločenských podmienok. Čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým má pre ňu väčší význam zapojiť sa do medzinárodnej deľby práce. Môže sa tak orientovať na taký druh exportu alebo výroby, pre ktoré má najlepšie podmienky. A naopak, ostatné druhy tovarov a služieb bude dovážať za svoje vyvážané tovary a služby. ÚLOHY: 1. Definujte pojem deľba práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vysvetlite ako vznikala prirodzená deľba práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Definujte pojem kooperácia a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Definujte pojem špecializácia a uveďte príklad: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Určte výhody a nevýhody deľby práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 34
6. Popíšte proces medzinárodnej deľby práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 7. V čom spočíva podľa Vás význam medzinárodnej deľby práce pre takú krajinu, ako je Slovensko? ................................................................................................................. .................................................................................................................
35
Základné problémy ekonomiky Človek je rozporuplný fenomén prírody. K svojmu životu potrebuje len Zákon vzácnosti
veľmi málo, ale pritom túži p nesmiernom množstve statkov, ktoré by jeho život mali spríjemniť. Chce spotrebúvať oveľa viac, ako môže ekonomika vyprodukovať. Táto snaha ľudí však naráža na obmedzené zdroje, ktoré príroda poskytuje. Statky sú preto vzácne. Túto skutočnosť vyjadruje zákon vzácnosti, ktorý hovorí o tom, že: „ statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať. Pretože ľudia nemôžu uspokojiť všetky svoje potreby, musia rozhodnúť o tom, ako obmedzené zdroje využijú na výrobu tovarov a služieb na uspokojovanie súčasných i budúcich potrieb.“ Ekonomika
je
veľmi
zložitým,
dynamicky
sa
rozvíjajúcim
mechanizmom. Tento mechanizmus rieši vo vzájomných súvislostiach tri základné ekonomické otázky: 1. čo vyrábať? 2. ako vyrábať? 3. pre koho vyrábať? Čo vyrábať?
Prvá otázka - teda aké tovary, aké služby, v akom množstve a kedy vyrábať? Zdalo by sa, že na tieto otázky existujú aj jednoduché odpovede. Ale v skutočnosti neexistujú. Bolo by ideálne, kedy sa vyrábalo to, čo ľudia potrebujú, čo si žiadajú .... V čom je teda problém? V tom, že množstvo výrobných faktorov, ktoré spoločnosť má k dispozícii je obmedzené. Ak použijeme výrobné faktory na výrobu jednej veci, potom ich pochopiteľne, nemôžeme použiť na výrobu niečoho iného. 36
Napr. koľko sa upečie chleba, ušije šiat, postaví divadiel?, budú dovolenkovať mladí podnikatelia v zahraničí a bývať v luxusných domoch?
Ako vyrábať?
Druhá otázka znamená, riešenie problému, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby, v akej kombinácii, akú techniku alebo technológiu pritom využívať?. Napr. Budú robotníci zvárať autá ručne alebo to urobia roboty? Cieľom riešenie tejto otázky by mala byť minimalizácia výrobných nákladov a zabezpečenie maximálneho zisku. S týmito otázkami sa musí vysporiadať každý jednotlivý podnikateľ, ale aj ekonomika ako celok. Za problémom ako vyrábať sa na úrovni ekonomiky neraz skrývajú otázky: napr. – vyrábať v súkromných, štátnych či zmiešaných podnikoch,
dať
prednosť
strojovej
veľkovýrobe
alebo
ručnej
malovýrobe? (hospodárnosť). Vyrábať elektrickú energiu z vody, uhlia, plynu, ropy, jadrového paliva? (ekológia). Pre koho vyrábať?
Tretia otázka rieši, pre koho sa budú tovary a služby vyrábať? Či statky, napr. CD bude určené pre malé deti, mládež, alebo pre staršiu generáciu. Táto otázka je nemenej dôležitá a zložitá ako prvé dve. Jej riešenie sa dotýka každého z nás. Ide totiž o tom, akým spôsobom, medzi koho výsledok ekonomickej činnosti rozdeliť, medzi tých, ktorí sa podieľali na jeho výrobe, jeho tvorbe a tých, ktorí sa na jeho tvorbe nepodieľali? Zachovať pri tom rovnostskársky prístup? Prideliť rovnako usilovným i lenivým, rovnako výkonným i menej výkonným? S troma základnými ekonomickými otázkami sa spájajú aj ďalšie, napr.: o otázka času, kedy vyrábať určité tovary a služby? o pre aké trhy vyrábať (miestny, národný, svetový)? o v akej kvalite, sortimente vyrábať? o za akú cenu vyrábať, aké výrobné zdroje použiť, v akej kombinácii? 37
Aj keď zákl. 3 otázky nasledujú za sebou, všetky sú rovnako dôležité a riešia sa súčasne. ÚLOHY: 1. Vysvetlite zákon vzácnosti: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Ktoré základné a vzájomne súvisiace ekonomické otázky rieši každá ekonomika? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
38
Hranica produkčných (výrobných) možností Základné problémy organizácie ekonomiky by sa dali pomerne ľahko riešiť, ak by spoločnosť mala k dispozícii neobmedzené množstvo výrobných zdrojov. Tieto zdroje sú však obmedzené, a tým utvárajú hranice výrobných možností.
Spoločnosť
musí rozhodnúť, ako
zdroje,
ktoré má
k dispozícií, využije na výrobu ekonomických statkov. To znamená, že musí sa rozhodnúť, ktoré ekonomické statky bude vyrábať a v akom množstve. Navyše musí rozhodnúť, či sa výrobné zdroje majú využiť len na súčasnú, alebo aj na budúcu spotrebu. Musí sa rozhodnúť, či bude vyrábať len spotrebné predmety, alebo aj kapitálové statky, ktoré v budúcnosti umožnia vyrábať viac spotrebných i kapitálových statkov. V každom časovom okamihu môže krajina so svojimi obmedzenými zdrojmi produkovať len určité množstvo statkov a služieb. Navyše ekonomika nemôže zvýšiť produkciu jedného tovaru bez toho, aby čiastočne neobmedzila produkciu iného tovaru alebo služby. Napr. ak sa čím viac vyrobí benzínu, tým menej sa môže vyrobiť vykurovacej hmoty. Hranica produkčných (výrobných) možností predstavuje maximálne Hranica produkčných možností
množstvo kombinácii statkov a služieb, ktoré možno vyrobiť pri existujúcich výrobných zdrojoch v ekonomike. Príklad: Predpokladajme, že v ekonomike sa vyrábajú iba dva ekonomické statky a to pušky a maslo. Ekonomika sa má rozhodnúť v akom pomere bude tieto statky vyrábať. Výber možno aplikovať na akúkoľvek dvojicu tovarov. Všetky možné kombinácie sú uvedené v tabuľke.
39
Prvou možnosťou je, že by ekonomika venovala 100 % svojich zdrojov na výrobu pušiek a vtedy by nevyrábala žiadne maslo, pretože na jeho výrobu by už neboli zdroje – bod A (0,15). Druhou možnosťou je to, že by ekonomika vyrábala maximálne množstvo masla (5 mil. kg) a žiadne pušky – bod B (5, 0). To sú dva extrémy medzi ktorými je veľa ďalších možností. Ak sme ochotní vzdať sa určitého množstva masla, môžeme vyrobiť nejaké pušky navyše. Napr. môžeme vyrobiť iba 3 mil. kg masla a zároveň 9 tisíc kusov pušiek – bod D (3,9). Ide tu o premiestňovanie výrobných zdrojov zo zbrojárskeho priemyslu do výroby masla a naopak.
ÚLOHY: 1. Vysvetlite a graficky znázornite hranicu produkčných možností: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
40
2.Na základe zadaných údajov zostrojte a opíšte hranicu produkčných možností Úloha A Možnosť A B C D E F
Maslo v mil. kg 0 1 2 3 4 5
Pušky v tis. kusoch 15 14 12 9 4 0
Autá v tis. kusoch 150 140 120 90 50 0
Potraviny v mil. kg 0 20 40 80 130 200
Riešenie:
Úloha B Možnosť A B C D E F Riešenie:
41
Úloha C Kombiná cia A B C D E F
Mobilné telefóny
Odevy
15 000 12 000 10 000 6 000 3 000 0
0 2 000 3 000 5 000 5 500 6 000
Riešenie:
42
Hranica produkčných možností a efektívnosť Dosiaľ sme predpokladali, že ekonomika bola skôr na hranici produkčných možností ako pod ňou.
Efektívnosť
Ak je ekonomika na hranici produkčných možností, znamená to, že vyrába efektívne. Efektívnosť znamená, že nedochádza k plytvaniu zdrojov, t. j., že existujúce výrobné zdroje sa v ekonomike využívajú na 100 %. Presnejšie povedané, ekonomika vyrába efektívne vtedy, keď nemôže vyrábať väčšie množstvo jedného statku bez toho, aby produkovala menšie množstvo iného statku. Efektívnosť
je
jedným
z ústredných
pojmov
ekonómie.
Pod
efektívnosťou rozumieme dosiahnutie optimálnych výsledkov za predpokladu, že všetky obmedzené zdroje, ktorými spoločnosť disponuje, sú úplne a správne využité.. Efektívnosť znamená, že sa neplytvá zdrojmi spoločnosti.
ÚLOHY: 1. Vysvetlite, kedy ekonomika vyrába efektívne: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte pojem efektívnosť: ................................................................................................................. .................................................................................................................
43
Zákon klesajúcich výnosov a alternatívne náklady
peňažné vyjadrenie spotreby všetkých výrobných faktorov
ocenený výkon (výstup)
Vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese. Zákon klesajúcich výnosov: Tento zákon vyjadruje to, že ak postupne zvyšujeme množstvo Zákon klesajúcich nejakých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy výnosov ostávajú nezmenené, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať. Predpokladajme existenciu podnikateľa, ktorý podniká na 5 ha pôdy a pestuje obilniny. Predtým ako začal podnikať do pôdy nevložil žiadnu prácu ani kapitál. Z nulovými vstupmi nemohol teda dosiahnuť žiadny výstup, preto v prvom riadku tabuľky sú nulové hodnoty. V prvom roku podnikania podnikateľ vložil do pôdy 10 jednotiek práce a kapitálu, výsledkom ktorých bolo 30 jednotiek produkcie. V druhom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce a kapitálu na 12 a dosahuje celkovú produkciu 40 jednotiek, čo znamená, že prírastok z dodatočných vstupov (z 2 jednotiek) predstavuje 10 jednotiek produkcie. Podobne je to aj v treťom roku podnikania. Vo štvrtom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce a kapitálu na 16 a dosahuje celkovú produkciu 53 jednotiek, čo znamená, že prírastok z dodatočných vstupov predstavuje už len 5 44
jednotiek výroby. V piatom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce a kapitálu na 18, dosahuje celkovú produkciu 55 jednotiek, čo znamená,
že
prírastok
z ďalších
dodatočných
vstupov
oproti
predchádzajúcemu roku je už len dve jednotky. Z uvedeného jednotiek
príkladu
práce
vyplýva,
a kapitálu
pri
že
pridávaním
zachovaní
dodatočných
množstva
pôdy
dodatočné výstupy skutočne sklesajú. ÚLOHY: 1. Interpretujte zákon klesajúcich výnosov: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vysvetlite zákon klesajúcich výnosov: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
45
Základné typy ekonomík Podľa spôsobu, akým spoločnosť pristupuje k riešeniu základných ekonomických otázok, rozlišujeme jednotlivé typy ekonomík. Dôležitou charakteristikou je vlastníctvo a spôsob rozhodovania o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov. Vlastníctvo je právo vlastníka používať svoj majetok. Môže ísť Vlastníctvo o súkromné alebo verejné vlastníctvo. V prípade, že väčšina majetku je v rukách individuálnych občanov, hovoríme o súkromnom majetku. V tých ekonomikách, kde prevažuje kolektívne a hlavne štátne vlastníctvo ide o verejné vlastníctvo. Spôsob rozhodovania
Na základe spôsobu rozhodovania o výrobných zdrojoch rozlišujeme: 1. trhový hospodársky systém, 2. centrálne riadené hospodárstvo. Z historického
pohľadu
sa
základné
ekonomické otázky v prvotných civilizáciách riešili
prevažne
inštinktom,
zvykmi
a tradíciami , ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie. V starovekých spoločnostiach syn priamo preberal povolanie od svojho otca. Tieto
zvyky
v niektorých
sa
krajinách
zachovávajú aj dnes. Do
určitej
miery
inštinkty,
zvyky
a tradície
plnili
požadované
ekonomické úlohy, ale na druhej strane boli neefektívne, preto zanikali.
46
Predstavuje ekonomický systém, pre ktorý je Trhová ekonomika
charakteristické to, že čo, ako a pre koho vyrábať je určené pomocou systému cien, trhov, stimulácie a odmien. Jednotlivé firmy vyrábajú iba tie tovary, ktoré im prinášajú najväčšie zisky, tým odpovedajú na otázku čo vyrábať. pri výrobe využívajú technológie, ktoré sú najmenej nákladné, a tým odpovedajú na otázku ako vyrábať. O spotrebe rozhodujú ľudia tým, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za prácu.
Predstavuje ekonomický systém, v ktorom Centrálne riadená ekonomika (príkazová)
vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní aj spotrebe.
Typickým
znakom
pre
túto
ekonomiku je to, že vyrobená produkcia sa rozdeľuje bez dostatočného využitia cien a trhu.
Najhorším
variantom
príkazovej
ekonomiky je systém s centralizovaným rozhodovaním. V rámci takéhoto systému sa zostavujú nereálne plány, určujú výrobné kvóty a spotreba. Takýto ekonomický systém neumožňuje zabezpečiť efektívne využívanie výrobných zdrojov a efektívne riešiť hlavné ekonomické problémy spoločnosti.
ÚLOHY: 1. Čo je dôležitou charakteristikou pre každú ekonomiku? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Charakterizujte
ekonomiku
na
základe
zvykov,
tradícií
a inštinktov:
47
................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite spôsob rozhodovania o troch základných otázkach v centrálne riadenej (príkazovej) ekonomike: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Charakterizujte trhovú ekonomiku: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
48
3 ZÁKLADY TRHOVÉHO SPRÁVANIA Základné činitele výroby – výrobné faktory
Pôda
Hospodárstvom rozumieme tú časť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb. Všetky vstupy do výroby sa označujú ako výrobné činitele a možno ich rozdeliť na tri základné skupiny:
prírodné zdroje (pôda)
Práca
práca kapitál
Prírodné zdroje – zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a využíva vo výrobnom procese. Patrí sem najmä:
pôda,
ktorá
sa
v poľnohospodárstve, stavbu
domov,
využíva ale
tovární
aj
na
ciest,
železníc a pod.
rôzne energetické zdroje,
samotné životné prostredie – voda, vzduch. Práca – predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí
Kapitál
zameranú na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Ide tak o fyzickú, ako aj o duševnú prácu, ktorú ľudia (pracovné sily), vynakladajú v procese výroby. Môže ísť o prácu v priemysle, poľnohospodárstve, doprave, ale aj v zdravotníctve, školstve a v iných činnostiach, ktoré poskytujú služby.
49
Na vykonávanie práce je potrebné získať príslušnú kvalifikáciu (vzdelanie), ktorá závisí od zložitosti a náročnosti práce. Čím je práca zložitejšia, tým si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu. Kapitál – tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov alebo služieb. V priemyselnom podniku to môžu byť napr. stroje, výrobné budovy a haly, dopravné prostriedky, zásoby. To je fyzický kapitál. Kapitál tiež existuje v peňažnej podobe, ktorý je predpokladom existencie fyzického kapitálu (samotné peniaze, cenné papiere a pod.). Ceny V spoločnosti založenej na súkromnom vlastníctve má každý výrobný výrobných faktor svojho majiteľa. Ak sa má majiteľ motivovať, aby svoj kapitál faktorov zapojil do výrobného procesu, musí dosiahnuť z neho nejaký dôchodok. Výsledkom použitia: práce je mzda, pôdy – renta, kapitálu – zisk, úrok, dividenda alebo kapitálový výnos.
ÚLOHY: 1. Definujte pojem hospodárstvo: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vymenujte a popíšte základné výrobné faktory: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Určte cenu každého jednotlivého výrobného faktora: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 50
Účastníci trhovej aktivity Na každý trh vstupujú určité subjekty (účastníci) a každý z nich sleduje Subjekty trhu
svoje vlastné záujmy a ciele. Medzi subjekty trhu patria:
domácnosti,
Firmy
firmy, štát.
Firmy (podniky, výrobcova) sú subjekty, ktoré vyrábajú tovary a poskytujú služby a na trh prichádzajú s cieľom predať ich, čiže vystupujú ako predávajúci. Môžu však vystupovať aj ako kupujúci, a to vtedy, ak kupujú výrobné faktory – prácu, pôdu, kapitál. Vstupujú na trh, aby dosiahli zisk.
Domácnosti Čiže spotrebitelia, vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci
a na trhu výrobných faktorov ako predávajú, lebo predávajú svoju prácu, pôdu alebo kapitál, ktorými sú vlastníkmi. Vstupujú na trh preto, aby poskytnutím výrobných faktorov čo najlepšie uspokojili svoje osobné potreby. Štát
Štát je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trhu najmä vtedy, ak je potrebné odstraňovať negatívne prejavy trhu alebo stimulovať (podporovať) pozitívne vplyvy, aktivity. Na trhu vystupuje aj ako predávajúci, ale aj ako kupujúci. Štát by mal však predovšetkým ochraňovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie. Vzťah medzi jednotlivými subjektmi vstupujúcimi na trh môžeme v zjednodušenej podobe znázorniť takto:
51
ÚLOHY: 1. Vymenujte a popíšte základné subjekty trhu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
Podniky
Domácnosti
Štát
52
Trh Pojem
trhový
mechanizmus
je
odvodený
od
slova
trh.
Trh
najjednoduchšie charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajú, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Trh Na trhu sa teda uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary a služby. Trhy môžeme členiť z viacerých hľadísk. 1. Podľa počtu predávaných a kupovaných tovarov a služieb: Typy trhov a) čiastkové trhy b) agregátne trhy Čiastkovým trhom rozumieme trh, na ktorom sa predáva a kupuje len jeden druh tovaru, napr. trh automobilov, trh televízorov, trh pšenice a pod. Agregátny (sumárny) trh, je trhom všetkých tovarov a služieb. 2. Podľa predmetu kúpy a predaja: a) trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory – pôda, práca a kapitál b) trh spotrebných tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom spotrebné tovary a služby určené na osobnú spotrebu c) finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa na ňom
53
sústreďujú jednotlivými
a prerozdeľujú ekonomickými
peňažné subjektami
prostriedky
medzi
(napr.
medzi
podnikateľmi a bankami), 3. Podľa územného hľadiska: a) miestny (regionálny) trh – trh na území určitej oblasti, pre ktorú môžu byť charakteristické určité tradičné produkty b) národný trh – trh v rámci celého štátu danej krajiny c) svetový trh – trh, ktorý prekračuje hranicu štátov a vznikol na základe deľby práce a medzinárodnej špecializácie a kooperácie ÚLOHY: 1. Definujte pojem trh: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Rozčleňte trhy z hľadiska počtu predávajúcich a kupujúcich a uveďte príklady: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Rozčleňte trhy z hľadiska predmetu kúpy a predaja a uveďte príklady: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Rozčleňte trhy z územného hľadiska a uveďte príklady: ................................................................................................................. .................................................................................................................
54
Funkcie trhu Trh v ekonomickom systéme pri riešení 3 základných otázok v spoločností plní presne vymedzené funkcie: 1. prenáša a informácie 2. poskytuje podnety pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu 3. rozdeľuje dôchodky Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónoch ľudí pre milióny iných jednotlivcov bez použitia počítačov, internetu, pričom sa informácie šíria automaticky bez toho, aby sa o to niekto staral. Ich hlavným nositeľom je cena. Cena je to suma, za ktorú sa kupujú, resp. predávajú Cena
tovary a služby. Trh cez systém cien sprostredkúva informácie o dopyte a ponuke medzi účastníkmi trhu. Každý tovar, služba, výrobný faktor má svoju cenu. Na trhu spotrebných tovarov a služieb sa kupuje a predáva za cenu spotrebných tovarov a služieb. Na trhu výrobných faktorov má každý výrobný faktor svoju osobitnú cenu.
cenou pôdy – je renta, cenou práce – je mzda,
cenou kapitálu – úrok, dividenda.
Na trhu spotrebných tovarov a služieb a výrobných faktorov sa podľa výšky ceny rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia o tom, či sa predaj alebo kúpa uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš
55
vysoká, daný tovar nekúpi. Výrobca alebo predávajúci musí cenu zvážiť, naopak, ak je po tovare dopyt príliš vysoký a ponuka nízka, kupujúci sú ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú sumu. Predávajúci si môže dovoliť cenu zvýšiť.
ÚLOHY: 1. Vymenujte a popíšte funkcie trhu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte pojem cena: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Určte ceny jednotlivých výrobných faktorov: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................
56
Trhový mechanizmus Priestor pre pôsobenie trhového mechanizmu existuje všade, kde existuje tovarová výroba, ktorej základnými podmienkami sú deľba práce a existencia samostatných hospodárskych subjektov. V trhovom mechanizme sa žiadny jednotlivec ani firma vedome nezaoberá riešením základného ekonomického problému spoločnosti, t. j. čo, ako a pre koho vyrábať. Milióny ľudí z vlastnej vôle, bez prinútenia a bez akéhokoľvek centrálneho riadenia vyrábajú tisíce tovarov. Trhový mechanizmus nie je však chaotický systém. Je tu určitý poriadok, ktorý funguje. Trhový mechanizmus je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Je to informačné zariadenie, ktoré na základe ponuky, dopytu a cien zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónov rôznych jednotlivcov. Tento systém nikto nenavrhol, vznikol sám. Ako vlastne funguje? Veľmi jednoducho: V trhovom mechanizme má totiž každý tovar a každá služba svoju cenu. Hlavné rozhodnutia o cenách a množstve tovarov sa uskutočňujú na trhu. Ak je na trhu väčší záujem o nejaký tovar, výrobcovia zvýšia jeho cenu a tým ju prispôsobia obmedzenej ponuke. Vyššia cena podnieti výrobcov k výrobe väčšieho množstva tovarov. A čo sa stane, ak sa na trhu objaví nejaký tovar vo väčšom množstve ako sú spotrebitelia ochotní za existujúcu cenu kúpiť? Výrobcovia v snahe zbaviť sa takéhoto tovaru musia jeho cenu znížiť. Nižšia cena zasa spôsobí zníženie výroby. Cena teda plní rozhodujúcu signalizačnú funkciu pre výrobcov. Takto sa na trhu prostredníctvom ponuky, dopytu a cien
obnovuje
Ustavičným
rovnováha
prispôsobovaním
medzi sa
spotrebiteľmi kupujúcich
a výrobcami.
a predávajúcich
prostredníctvom trhu, ponuky, dopytu a cien sa v trhovom mechanizme rieši základný ekonomický problém: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho
57
vyrábať. Trhový mechanizmus v podstate tvoria tri typy procesov:
1. proces tvorby ponuky, 2. proces tvorby dopytu, 3. proces tvorby ceny.
ÚLOHY: 1. Vysvetlite fungovanie trhového mechanizmu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Z akých procesov pozostáva trhový mechanizmus? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
dopísať dopyt a ponuka!!!!
58
Trhové nedokonalosti Reálny trh má veľa nedostatkov. Fungovanie trhu je narúšané existenciou monopolu, externalít a verejných statkov. Je vedľajší efekt činnosti ľudí, ktorý neprechádza trhom, t. j., že Externalita
náklady alebo výnosy z výroby sa prenášajú na tretie osoby a prinášajú im ujmu alebo prospech. Rozlišujeme: 1. negatívne externality, 2. pozitívne externality. Je to situácia, keď je ekonomický subjekt poškodzovaný, vznikajú mu dodatočné náklady
Negatívne
z činnosti iných subjektov, no nie sú mu
externality
uhradené.
Príklad: Firma musí napríklad znášať náklady na čistenie vody, hoci toto znečistenie
sama
nespôsobila.
Typickým
príkladom
negatívnej
externality sú škody na životnom prostredí, skládky odpadov, znečistenie riek a pod.
Pozitívne
Pod pozitívnou externalitou rozumieme prenos
externality
užitočných
efektov
z činností
ekonomických
subjektov na iné subjekty (nedobrovoľné).
59
Príklad: Ak je firma umiestnená v oblasti, kde je už vybudovaná infraštruktúra (cesty, telekomunikačná sieť a pod.), vznikajú jej úspory bez jej samotného pričinenia.
Verejné
Určité
tovary
statky
zabezpečovať
a služby
je
prostredníctvom
vhodnejšie štátneho
rozpočtu. Trh totiž tieto tovary a služby nie je schopný zabezpečiť. Ide napr. o také služby, aké poskytuje armáda, polícia a iné, pretože
pri
ich
zabezpečovaní
chýba
ziskový motív, sú veľmi nákladné (verejné osvetlenie, údržba ciest, financovanie majáka a pod.). Vláda kupuje takéto statky z prostriedkov, ktoré získala z daní (prostriedky štátneho rozpočtu) a poskytuje ich obyvateľstvu bezplatne. Úloha vlády
Nedokonalosti trhového mechanizmu si vynucujú zásahy štátu do trhovej ekonomiky. Ako štát zasahuje do trhového mechanizmu?
1. odstraňuje prekážky konkurencie (protimonopolné zákony, ochrana spotrebiteľa a pod.), 2. odstraňuje negatívne externality, 3. platí za verejné statky, 4. reaguje na sociálnu nerovnosť (napr. dávky v nezamestnanosti, dávky na deti, ... ), 5. usiluje sa o stabilitu ekonomického rozvoja a pod.
60
ÚLOHY: 1. Čo sú to externality? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Aké externality poznáte? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite pojem negatívne externality a uveďte príklady: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Vysvetlite pojem pozitívne externality a uveďte príklady: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Čo sú to verejné statky? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 6. Vysvetlite úlohu vlády v trhovej ekonomike: ................................................................................................................. .................................................................................................................
61
Efektívnosť a spravodlivosť trhu Trh umožňuje najefektívnejšiu alokáciu (rozdelenie, použitie) vzácnych zdrojov. Žiadny iný systém tak nepodnecuje ľudí k tvorivej práci a podnikaniu ako trhová ekonomika. Ekonomika nemôže fungovať ideálne. Prečo? Preto, lebo statky pri fungujúcom trhu plynú tam, kde je najviac peňazí a nie tam, kde sú najväčšie potreby. Príklad: Môže sa stať, že mačka bohatého človeka dostáva dennodenne mlieko, ktoré by potrebovalo dieťa chudobného človeka, napr. v Afrike na zabezpečenie racionálnej výživy, ale si ho nemôže dovoliť, pretože nemá peniaze. ÚLOHY: 1. Prečo trh nie je spravodlivý? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
62
4 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV Zvláštnosti trhu výrobných faktorov Všetko to, čo bolo uvedené o trhoch statkov
Zvláštnosti trhu výrobných faktorov
a služieb, platí aj o trhoch výrobných faktorov. Je tu však jedna zvláštnosť, ktorá sa dotýka prvkov určujúcich dopyt po výrobných faktoroch. Dopyt predstavujú podniky, ktoré nakupujú prácu, pôdu a kapitál, aby prostredníctvom nich vyrobili produkciu určenú na realizáciu na trhu. Ceny výrobných faktorov závisia, rovnako ako v prípade každého iného tovaru, od ponuky a dopytu. Preto existuje dopyt po výrobných faktoroch, lebo existuje dopyt po finálnych statkoch, ktoré sa výrobnými faktormi produkujú. Hovoríme, že dopyt po výrobných faktoroch sa odvodzuje od dopytu po finálnych statkoch, je teda odvodeným dopytom. Podniky chcú
predať
čo
najefektívnejšie.
Všeobecným
cieľom
realizácie výroby (predaja) je maximalizácia zisku, teda maximalizácia rozdielu medzi výnosmi a nákladmi. Náklady budú určujúcim prvkom na trhu výrobných faktorov. Podniky sa pri nákupe výrobných faktorov orientujú podľa nákladov, ktoré na ne musia vynaložiť, a podľa výnosov, ktoré im prinesú. Na pochopenie fungovania trhu výrobných faktorov je dôležité ovládať niekoľko ekonomických kategórií, medzi ktoré patria pojmy:
Pojmy
1. produkčná funkcia, 2. hraničný produkt, 3. príjem z hraničného produktu.
63
Produkčná funkcia Produkčná funkcia vyjadruje Produkčná funkcia medzi inputom a outputom, maximálny objem
vzťah udáva
outputu, ktorý pri
ľubovoľnej kombinácii inputov možno vyrobiť na danej technickej úrovni. Príklad: Špecifická produkčná funkcia môže vyjadrovať, že na výrobu 1 tony ocele, potrebujeme 1,2 tony železnej rudy, pri daných technických podmienkach.
V reálnej
ekonomike
existujú
tisíce
rozdielnych
produkčných funkcií. Hraničný produkt a príjem z hraničného produktu Hraničný produkt a príjem
Teória výroby sa odvíja od pojmu produkčnej funkcie. Pri výrobe sa používa určité množstvo výrobných faktorov: pôdy, práce a kapitálu. Výsledkom
kombinácie
týchto
faktorov je
vytvorené
množstvo
produkcie. V naturálnom vyjadrení (množstvo, objem) ho označujeme pojmom celkový produkt. Pokiaľ výrobca zvýši rozsah jedného z faktorov o jednotku a nemení sa rozsah zapojenia iných faktorov, dosiahne obvykle určitý rast produkcie. Prírastok produktu vyvolaný prírastkom niektorého faktora o jednotku sa označuje ako hraničný produkt. Príjem z hraničného produktu je peňažná suma, ktorá vzniká na základe predaja hraničného produktu určitého výrobného faktora. Klesajúci hraničný produkt je iný názov pre zákon klesajúcich výnosov. Zákon klesajúceho hraničného produktu
Zákon klesajúceho hraničného produktu opisuje, že s rastom množstva jedného faktora pri nezmenenom množstve ostatných výrobných faktorov sa znižuje prírastok produkcie na jednotku inputu. Pretože hraničný produkt jednotlivých výrobných faktorov klesá, klesá aj príjem z hraničného produktu. 64
ÚLOHY: 1. Vymenujte zvláštnosti trhu výrobných faktorov: ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ 2. Definujte pojem produkčná funkcia: ........................................................................................................ ........................................................................................................ 3. Definujte pojem hraničný produkt a príjem: ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ 4. Interpretujte zákon klesajúceho hraničného produktu: ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ 5. Vysvetlite zákon klesajúceho hraničného produktu: ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................ ........................................................................................................
65
Trh práce Pojmy Pracovná sila
-
je to súhrn fyzických a duševných schopností človeka vykonávať určitú prácu
Členenie Obyvateľstva
OBYVATEĽSTVO
Zamestnaní
Nezamestnaní
Mimo pracovnú silu
PRACOVNÁ SILA
Zamestnaní:
ľudia, ktorí sú v pracovnom pomere, ženy na materskej
dovolenke,
ľudia
dočasne
práceneschopní a pod.
Nezamestnaní:
ľudia, ktorí nemajú uzavretý pracovný pomer, ale prácu si aktívne hľadajú
66
Obyvateľstvo mimo pracovnú silu:
deti,
študenti,
ľudia
nad
60
rokov,
nezamestnaní ľudia, ktorí nemajú uzavretý pracovný pomer, ale prácu si nehľadajú.
Kvalifikácia získava sa vzdelaním. Poznáme pracovnú silu: 1. kvalifikovanú, 2. nekvalifikovanú.
Fluktuácia
pohyb zamestnancov
zamestnancov
Poznáme fluktuáciu: 1. žiaducu – (odchod do dôchodku), 2. nežiaducu – (odchod zamestnanca na základe jeho výpovede ... )
Mzda
cena výrobného - práca,
odmena za vykonanú prácu,
všeobecný výraz pre mzdy, platy a ostatné formy odmien za prácu.
Mzda vystupuje v dvoch základných formách: 1. základná časová mzda – je to forma mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za určitý čas (za hodinu, deň, mesiac ...) 2. základná úkolová mzda – je to forma mzdy, ktorá závisí od výkonu zamestnanca. Využíva sa pri menej kvalifikovaných prácach. Úkolovú mzdu zamestnanec dostane iba vtedy, keď výrobok má
67
požadovanú kvalitu. Čím viacej výkonov zamestnanec vyrobí, tým je aj jeho úkolová mzda vyššia. Práca
cieľavedomá výsledkom
ľudská je
činnosť,
uspokojovanie
ktorej ľudských
potrieb statkami a službami.
Rekvalifikácia
zmena kvalifikácie
lekár
maliar
ÚLOHY: 1. Definujte pojmy: pracovná sila, práca, fluktuácia, rekvalifikácia, mzda: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Rozdeľte obyvateľstvo do skupín: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vymenujte základné formy miezd: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Definujte časovú a úkolovú mzdu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Uveďte príklady na žiaducu a nežiaducu fluktuáciu v podniku: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 68
Analýza dopytu po práci Domácnosti ako spotrebitelia sú závislé od príjmu – mzdy, v dôsledku čoho sú nútené vstupovať na trh práce. Pri rozhodovaní o ponuke práce, ktorú sú ochotné poskytovať, uvažujú o odmene za túto prácu a o spotrebe, ktorú im príjem umožní. Pre trh práce platia rovnaké zákonitosti ako na trhu tovarov a služieb, sú tu však špecifiká, ktoré vyplývajú z charakteru práce ako zvláštneho výrobného faktora. Práca neexistuje sama o sebe, prácu vykonávajú ľudia, ktorí majú schopnosť pracovať. Trh práce sa skladá z dopytu po práci a ponuky práce. Dopyt po práci: je určovaný zo strany podnikov, závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od kapitálu a technológie. Pri dokonalejšej technológii bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie, naopak, pri menej náročných technológiách bude dopyt po práci vyšší, je odvodeným dopytom, závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Ak sa zvýši dopyt po výrobkoch určitej firmy, zvýši sa aj jej dopyt po práci a naopak, je určovaný hraničným produktom práce a príjmom hraničného produktu
69
Graf dopytu po práci:
ÚLOHY: 1. Charakterizujte trh práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vymenujte činitele ovplyvňujúce dopyt po práci: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Nakreslite všeobecnú krivku dopytu po práci a vysvetlite ju: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
70
Analýza ponuky práce Jednou z najdôležitejších otázok v analýze ponuky práce je otázka: „Ako reaguje pracovná sila na vyššie mzdy a aký bude účinok miezd na počet hodín odpracovaných počas jej života?“ Ponuka práce: závisí od domácností, ich ochoty pracovať, mierou populácie a sklonom pracovnej sily rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný, ponuku
práce
potom
predstavuje
počet
práceschopného
obyvateľstva, do ktorého patria všetci zamestnaní a nezamestnaní (tí, ktorí sú evidovaní na úrade práce). Krivka ponuky práce:
71
Krivka ponuky práce má zvláštny tvar – naspäť sa ohýbajúca krivka. Tvar krivky ponuky práce je výsledkom charakteristického správania sa domácností na trhu práce. Zvláštny tvar ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (určitý počet pracovných hodín), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať a danou mzdovou sadzbou. S rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, od istého bodu (C) však s rastom reálnej mzdy ponuka práce klesá. Tento paradoxný jav má svoje vysvetlenie. Pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov sú na takej úrovni, že pokrývajú a zabezpečujú dostatočne vysokú životnú úroveň rodiny (domácnosti). Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času, určenému na vedenie domácnosti, výchovu detí, zvýšenú spotrebu statkov v oblasti kultúry a športu. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o substitučnom a dôchodkovom efekte. Substitučný efekt
znamená, že pri raste mzdy človek ponúka menej práce, prevláda vo väčšine prípadov, ktorý má za následok, že pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje – ponuka práce rastie.
Dôchodkový efekt
znamená, že pri raste mzdy ponúka človek menej práce, vyššia mzda znamená, že svoje doterajšie nároky
môžeme uspokojiť pri
obmedzovaní pracovnej ponuky, ale súčasne sa stáva lákavejšou (až do bodu C ponuka práce pre všetky mzdové sadzby rastie). Rovnováha na trhu práce:
72
ÚLOHY: 1. Vymenujte činitele ovplyvňujúce ponuku práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Nakreslite a interpretujte krivku ponuky práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite substitučný a dôchodkový efekt na krivke ponuky práce: ................................................................................................................. .................................................................................................................
73
Mzdové rozdiely a mzdová diskriminácia Mzdy v jednotlivých krajinách a obdobiach sú rozdielne. Závisia od Kompenzač profesií, zručností zamestnancov, ich kvalifikácie a podobne. Tiež né rozdiely závisia od ekonomickej vyspelosti krajiny. Mzda, vzhľadom na uvedené skutočnosti, poukazuje na možnú diskrimináciu. Na existenciu mzdových rozdielov vplývajú tieto faktory: 1. kompenzačné rozdiely,
Rozdiely v kvalite práce
2. rozdiely v kvalite práce, 3. výnimočné schopnosti.
Niektoré druhy práce, do ktorých patrí napr. nervové vypätie, vysoká Výnimočné schopnosti zodpovednosť, namáhavý výcvik pre výkon povolania sú pre ľudí menej príťažlivé. Aby sa získali ľudia na takéto práce, musí sa mzda zvýhodniť. Na druhej strane, za práce, ktoré sú príjemné a atraktívne a je o ne veľký záujem, sa mzdy znižujú. Mzdové rozdiely, ktoré slúžia na kompenzáciu (vyrovnanie) nepeňažných rozdielov medzi prácami sa nazývajú kompenzačnými rozdielmi. Nekonkurenč né skupiny
Vyplývajú z kvalifikačných rozdielov medzi ľuďmi. Mzdové
rozdiely
vyplývajúce
z výnimočných
schopností niektorých jednotlivcov predstavujú pre týchto ľudí vysoké peňažné sumy (sú to napr. špičkoví športovci, vedci, umelci a pod.).
Pretrvávajú tu vysoké mzdové rozdiely, napr. lekári a matematici sú nekonkurenčné skupiny, lebo je ťažké pre člena jednej profesie
74
preorientovať
sa na druhú profesiu. Do určitej miery však môžu
pracovné sily prechádzať z jednej do druhej profesie. Napríklad: Ak mzdy zváračov budú pomerne vysoké, učiteľ zanechá svoju profesiu a naučí sa nové remeslo. Ale opačne to nie je možné. O diskriminácii hovoríme vtedy, ak rozdiely v mzdách vznikajú z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva a pod.
Diskriminácia
černoch
beloch
ÚLOHY: 1. Vymenujte činitele, ktoré spôsobujú rozdielne ohodnotenie jednotlivých prác: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vysvetlite tieto činitele: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Uveďte, kedy hovoríme o mzdovej diskriminácii? ................................................................................................................. .................................................................................................................
75
Odbory a trh práce Trh práce je trhom regulovaným, je ovplyvňovaný zásahom zo strany štátu a zo strany odborov. Odbory majú významnú úlohu pri riešení mzdových otázok. O zvýšenie miezd sa snažia rôznymi spôsobmi: 1. obmedzovaním ponuky práce (napr. skrátenie pracovného času), 2. použitím sily kolektívnej zmluvy (zvýšenie mzdových sadzieb – miezd), 3. pôsobením
na
podniky,
aby zvyšovali
dopyt po práci
(vytváranie nových pracovných miest). Otázky práce, pracovných podmienok, miezd, sú náplňou tripartitných rokovaní. Zúčastňujú sa na nich zamestnávatelia (firmy), odbory a vláda (štát). Výsledkom tripartitných rokovaní je podpísanie Generálnej dohody, ktorá sa podpisuje spravidla na 1 rok. Na nižšej úrovni sa prijímajú kolektívne zmluvy, ktoré sa uzatvárajú medzi zamestnávateľmi a odbormi. ÚLOHY: 1. Koho zastupujú odbory na trhu práce? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vymenujte spôsoby, ktorými sa snažia odbory o zvýšenie miezd: .................................................................................................................
76
................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Čo je to Generálna dohoda? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Čo je to Kolektívna zmluva? ................................................................................................................. .................................................................................................................
77
Produktivita práce Všeobecne platí, že mzda predstavuje pre podnik náklady. Preto podnik chce vedieť, ako sa mu tento náklad zhodnotí vo výstupe podnikateľskej činnosti, teda, nakoľko je práca, vyjadrená v mzde, účinná. Túto účinnosť práce ako výrobného faktora všeobecne nazývame produktivita práca. Produktivita práce môže byť:
1. priama, 2. Nepriama. Priama PP
vyjadruje úroveň produktivity práce pomocou objemu výkonov (Q) a množstva práce (T) spotrebovaného na dosiahnutý výkon.
porovnávanie produktivity práce je presnejšie vyjadrené vo fyzických jednotkách
Q PP = ----------T
T PP = -----------Q
Nepriama PP
vyjadruje, koľko času je potrebné na zhotovenie jednotky objemu výkonu
78
Z hľadiska toho, za akú časovú jednotku zisťujeme produktivitu práce, potom poznáme produktivitu práce hodinovú, dennú, mesačnú, ročnú. Z hľadiska vzťahu produktivity práce ako ukazovateľa práce a mzdy ako nákladového ukazovateľa práce, všeobecne platí, že produktivita práce by mala rásť rýchlejšie ako mzdy. ÚLOHY: 1. Definujte pojem produktivita práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vymenujte formy produktivity práce: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Napíšte vzorec na výpočet produktivity práce priamou metódou: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Napíšte vzorec na výpočet produktivity práce nepriamou metódou: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Uveďte, aký je vzťah medzi produktivitou práce a výškou miezd? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 6. Pracovník J.M. vyprodukoval za mesiac september
3 200
kusov výrobkov (Q), pričom odpracoval 160 hodín (T). a) vypočítajte jeho hodinovú produktivitu práce priamou metódou: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 79
b) vypočítajte jeho hodinovú produktivitu práce nepriamou metódou: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
80
Trh pôdy Pôda ako výrobný faktor Pôda
je
primárnym
výrobným
faktorom,
pretože jej množstvo, kvalita a poloha nie sú výsledkom ekonomickej činnosti ľudí, ale sú dané prírodou. Pôda je vzácny statok. Medzi ekonomickými subjektmi, ktoré tento výrobný
faktor
vlastnia
(domácnosti
majú
pôdu
v súkromnom
vlastníctve) a tými, ktorí ju využívajú (firmy), vznikajú na základe vlastníckej renty vzťahy. Nájomné
je cenou takého výrobného faktora pri jeho prenájme, ktorý je reprodukovateľný (rozmnožovateľný) statok, napr. budovy, domy, autá a pod.
Renta
je cenou nereprodukovateľného statku pri jeho prenájme. Nazýva sa aj čistá ekonomická renta.
ÚLOHY: 1. Definujte pôdu ako výrobný faktor: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte pojem nájomné: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Definujte pojem renta: ................................................................................................................. .................................................................................................................
81
Analýza dopytu po pôde Dopyt po pôde je: odvodeným
dopytom,
pretože
sa odvodzuje
od finálnych
produktov, ktoré sa prostredníctvom tohto výrobného faktora produkujú, určovaný hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu Príklad: Tak, ako sa bude utvárať dopyt po zemiakoch, obilí, či ostatných produktoch z pôdy, tak sa bude vyvíjať aj dopyt po pôde. Podnikateľ, v snahe dosiahnuť zisk, požaduje výrobný faktor (pôdu) preto, lebo mu umožňuje vyrobiť statok (napr. dopestovať zemiaky), ktorý sú spotrebitelia ochotní momentálne alebo v budúcnosti kúpiť. Dopyt po pôde na pestovanie zemiakov vychádza z dopytu po zemiakoch. Ak chce na pôde podnikať niekto, kto ju nevlastní, musí si ju od vlastníka prenajať. Pôda sa prenajíma na obdobie, ktoré je predmetom dohody medzi vlastníkom pôdy a nájomcom. V tomto prípade sa nemenia vlastnícke práva. Dohoda bude obsahovať obdobie, na ktoré sa pôda prenajíma a tiež poplatok za užívanie pôdy. Podnikateľ hospodáriaci na pôde zaplatí za prenájom stanovený poplatok – rentu. Renta sa určuje na základe ceny výrobného faktora odvodeného z ceny poľnohospodárskeho produktu, ktorý sa na danej pôde v danom roku dorába. Vlastník pôdy má záujem prenajímať pôdu na čo najkratšie obdobie, aby zmeny v cene produktov mohol čo najrýchlejšie premietnuť do
82
ceny výrobného faktora a z neho odvodenej renty. Nájomca má záujem prenajať si pôdu na čo najdlhšie obdobie, aby sa mu vrátili náklady, ktoré do podnikania vložil, prípadne si mohol kompenzovať
straty,
ktoré
vyplývajú
zo
špecifík
podnikania
v poľnohospodárstve (suchý rok, neúroda, povodne, a pod.). ÚLOHY: 1. Nakreslite krivku dopytu po pôde: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vysvetlite krivku dopytu po pôde: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite, aký má vzťah k pôde nájomca a aký vlastník pôdy: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
83
Analýza ponuky pôdy Ponuka pôdy: je daná prírodou, je obmedzená (množstvo pôdy je obmedzené), na zmenu ceny nemôže reagovať zmenou množstva, je nepružná (neelastická). Pôda je špecifický výrobný faktor. Jej grafickým znázornením je kolmica na os x. Rovnováha na trhu pôdy: Ak sa výška renty dostane nad bod rovnováhy, znamená to, že cena pôdy sa zvýši. Podnikatelia nemajú záujem o pôdu. Pri nezáujme o pôdu (renta je vysoká) musia vlastníci pôdy podnietiť záujem nižšou cenou, a to bude pôsobiť na znižovanie renty až na úroveň rovnováhy. Na druhej strane, ak bude renta pod bodom rovnováhy, znamená to, že cena je nízka, vlastníci pôdy nemajú záujem za takú nízku cenu pôdu ponúkať. Zvýšený dopyt po pôde bude tlačiť cenu pôdy (rentu) smerom hore až po bod rovnováhy. Graf: Rovnováha na trhu pôdy
84
ÚLOHY: 1. Vymenujte činitele, ktoré ovplyvňujú ponuku pôdy: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Nakreslite krivku ponuky pôdy a interpretujte ju: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Nakreslite krivku rovnováhy na trhu pôdy a interpretujte ju: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
85
Cena pôdy pri predaji Ako uvažuje vlastník pôdy pri predaji? Predá pôdu za takú sumu, ktorá mu po vložení do banky prinesie ročný úrok rovnajúci sa rente. Pri určovaní ceny pôdy pri predaji sa vychádza z renty, ktorú táto pôda prináša a z ceny kapitálu – úroku, ktorý bude prinášať suma peňazí získaná predajom pôdy. Pri prenájme pôdy, pôda nemení vlastníka a prináša vlastníkovi rentu. Pôda sa však aj predáva, vtedy mení vlastníka. Už najstarší pokus o vysvetlenie tohto problému (zaoberal sa ním W. Petty – anglický ekonóm), ukazuje, že pri predaji pôdy treba vychádzať z renty, ktorú predávaný pozemok prináša. Predajom pozemku vlastník prichádza o pôdu, ale aj o rentu navždy, a to nielen on , ale aj jeho potomkovia. Preto W. Petty cenu pôdy pri predaji vypočítal ako 21-násobok
ročnej renty, pretože 21 rokov
považoval za vek tzv. „priemerne žijúceho človeka“ v tých časoch v Anglicku, teda tých rokov, počas ktorých žijú 3 generácie súčasne z výnosu renty. Obrázok:
Vek starého otca
0
21
42
63
Vek jeho syna
0
21
42
63
0
21
42
Vek jeho vnuka
86
Vlastníctvo každého statku v trhovej ekonomike sa dá premeniť na peniaze, ktoré prinášajú úrok. Cena pôdy pri predaji je teda taká suma peňazí, ktorá pri platnej úrokovej miere prináša ročný úrok v rovnakej výške, ako bola renta z tejto pôdy:
Vxi=r
r V = --------i V – cena i – úroková sadzba (napr. 8 % úrok, teda i = 0,08) r = renta Pôda ako výrobný faktor nie je homogénna (rovnaká). Má rozdielnu kvalitu, je rozdielne vzdialená od trhu poľnohospodárskych výrobkov. Bonita pôdy
stupeň akosti, prirodzená a kultúrna úrodnosť pôdy ÚLOHY: 1. Vysvetlite myslenie W. Petty o tom, ako uvažoval o predaji pôdy: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Ako uvažuje vlastník pôdy pri jej predaji, čo všetko berie do úvahy? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Napíšte vzorec na výpočet ceny pôdy pri jej predaji: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Definujte pojem bonita pôdy: ................................................................................................................. 87
Osobitosti poľnohospodárskej výroby K osobitostiam poľnohospodárskej výroby patrí dlhý
výrobný
proces
a oneskorené
prispôsobovanie sa ponuky zmenenej trhovej situácii, vysoká rizikovosť podnikania, ktorá je daná vplyvom takého nepredvídateľného vplyvu ako počasie, náhly výpadok produkcie pre chorobnosť rastlín a zvierat a pod. Na druhej strane poľnohospodárstvo tým, že zabezpečuje svojou produkciou výživu obyvateľstva, má veľmi široký vplyv na ďalšie procesy ekonomického i sociálneho charakteru. Zaťaženie vzácnych zdrojov rentou
pomáha ekonomike efektívne
využívať jej zdroje. Naopak, nezaťaženie vzácnych zdrojov rentou môže mať negatívny vplyv na životné prostredie. Skúsenosť ukazuje, že tam, kde nie je rentové zaťaženie (kde nie je konkrétny vlastník výrobných faktorov) sa tieto výrobné faktory nachádzajú v spoločnom vlastníctve, nemajú cenu a sú majetkom všetkých a nikoho zároveň, narába sa s nimi ako s bezcennými. Neexistencia renty vedie k negatívnym dôsledkom dvojakého druhu: 1. k vzniku a rozširovaniu negatívnych externalít (čiže
k devastácii
obecných
pasienkov,
k nadmernému výlovu rýb, k znečisťovaniu pôdy, vody a podobne), 2. k nesprávnej alokácii (rozdeľovaniu) výroby v podobe zástavby poľnohospodárskej pôdy výrobnými budovami, čo zníži možnosti poľnohospodárskej výroby.
88
Spoločnosť sa proti týmto negatívnym vplyvom bráni tým, že tieto statky odpredá do súkromného vlastníctva, čiže zavádza rentu. V prípadoch, že ide o tzv. voľné statky (nerastné suroviny), chráni ich voči zneužívaniu tvorbou zákonov s určitým postihom.
ÚLOHY: 1. Vymenujte osobitosti poľnohospodárskej výroby: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Čo spôsobuje neexistencia renty? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
89
Vládne zásady do poľnohospodárstva Štát sa vzhľadom na vysoké riziko vo výrobe snaží pomôcť poľnohospodárskym podnikom štátnymi zásahmi vyhnúť sa možným dôsledkom nestability trhov tohto odvetvia. Tri oblasti zásahov štátu do poľnohospodárskej výroby: 1. oblasť cien a trhov poľnohospodárskych výrobkov: Ide tu o určenie nákupnej ceny garantovanej vládou v prípade hlavných poľnohospodárskych produktov, ktorá dáva výrobcom istotu, že vyprodukované statky budú môcť predať. Poskytuje subvencie
k cenám poľnohospodárskych produktov a poskytuje
štátny výkup poľnohospodárskych produktov. 2. oblasť dôchodkov poľnohospodárskych výrobcov: Ide o snahu vyrovnať tieto dôchodky s úrovňou dôchodkov v iných oblastiach, napr. v priemysle. 3. oblasť výroby: Ide o opatrenia zamerané na podporu rozvoja efektívnych firiem. Sú to opatrenia ako subvencie, daňové zvýhodnenia, úvery a pod. ÚLOHY: 1.Vymenujte
oblasti,
do
ktorých
štát
zasahuje
v rámci
poľnohospodárstva v trhovej ekonomike: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2.Popíšte jednotlivé oblasti: ................................................................................................................. .................................................................................................................
90
Cvičenia Príklad 1: Vypočítajte cenu pôdy pri predaji, ak ročná renta bola 7 000,-- eur a ročná úroková miera je 8 %. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. Príklad 2: Vypočítajte cenu pôdy pri predaji, ak ročná renta bola 200,-- eur a ročná úroková miera 12 %. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. Príklad 3: Pri akej úrokovej miere bola predaná pôda za cenu 35 000 000,-- eur, ktorá prinášala ročnú rentu 500,-- Eur? ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. Príklad 4: Vypočítajte výšku renty pri predaji pôdy za predajnú cenu 10 000,-- eur pri ročnej úrokovej miere 15 %. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
91
................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. Príklad 5: Nakreslite graf dopytu po zemiakoch a graf dopytu po pôde. Znázornite, ako sa zmení dopyt po pôde pri znížení dopytu po zemiakoch. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
92
Trh kapitálu Kapitál ako výrobný faktor Kapitál je druhotný výrobný faktor, lebo je výsledkom výrobnej činnosti. Trh kapitálu tvorí dopyt a ponuka kapitálu. Kapitál podniku môžeme rozdeliť na:
1. fyzický (reálny)
2. finančný kapitál
Fyzický kapitál sa člení na dlhodobý a krátkodobý. Predstavuje napr. stavby, stroje, zariadenia, zásoby, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe. Jeho pôsobenie vo výrobnom procese je dlhodobé, pričom jeho hodnota sa prenáša do nových výrobkov. Reálny (fyzický kapitál) sa môže opotrebovať: a) fyzicky - používaním, b) morálne – v dôsledku vedecko-technického pokroku. Finančný kapitál je zdrojom na obstarávanie fyzického kapitálu.
Investovanie
je to vkladanie kapitálu do výroby. Ide o vydávanie peňazí v súčasnosti, ktoré prinesú výnos až v budúcnosti. Každý racionálny investor berie pri investovaní do úvahy:
93
1. očakávanú mieru výnosnosti z kapitálového statku (vyjadruje čistý ročný výnos z každého investovaného eura, inak povedané, ide o čistú produktivitu kapitálu – rendita (u). 2. riziko – je to stupeň neistoty, že dosiahne očakávaný výnos, pretože
všetky
podcenenia
budúcich
výnosov
spočívajú
v odhadoch. 3. investor a likvidita – je to rýchlosť, akou bude môcť reálnu investíciu premeniť späť na peniaze. Neexistuje investícia, ktorá má súčasne najvyššiu výnosnosť a ktorá má maximálnu bezpečnosť a likviditu. Investori investujú preto takým spôsobom, aby straty z rizikovejších investícií boli pokryté menej rizikovými investíciami (teória portfólia).
ÚLOHY: 1. Definujte kapitál ako výrobný faktor: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Ako členíme kapitál? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite pojem investovanie: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Čo všetko berie investor do úvahy pri investovaní? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Definujte pojem portfólio: ................................................................................................................. .................................................................................................................
94
Peňažný (potenciálny) kapitál Predstavuje zdroje na výrobu kapitálových statkov, ktoré vznikajú tým, že domácnosti sporia. Má podobu finančných aktív (finančný majetok, akcie, obligácie, rôzne úvery ...). Veritelia neočakávajú iba návrat požičanej sumy, ale požadujú určitý príjem navyše. Výnosom z finančných aktív je úroková miera.
je to ročný výnos požičaných zdrojov udávaný v %, ktorý musí dlžník veriteľov splatiť s požičanou sumou.
Vzorec: u i = -----------k i = úroková miera u = úrok k = objem požičaných peňažných prostriedkov Úroková miera
ÚLOHY: 1. Definujte pojem úroková miera: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Napíšte vzorec na výpočet úrokovej miery: ................................................................................................................. .................................................................................................................
95
Analýza dopytu kapitáli Na kapitálovom trhu ide o tú časť produkcie, ktorá neslúži na dnešnú spotrebu, ale na tvorbu kapitálu. Stretávajú
sa
tu
úspory domácnosti (ponuka
kapitálu ) s investičnými zámermi (dopyt po kapitály) firiem a určuje sa cena kapitálu úrok. Dopyt po kapitáli je: je odvodeným dopytom – závisí od dopytu po tých statkoch, ktoré sa pomocou príslušného kapitálu vyrábajú, určovaný hraničným produktom a príjmom hraničného produktu, závisí od výšky úrokovej miery (v prípade, že úroková miera bude vyššia než produktivita kapitálu, podnikateľ nebude investovať, peniaze, ktoré chcel investovať radšej uloží do banky, tie mu zabezpečia vyplácanie úroku – vysoká úroková miera spôsobuje, že dopyt po kapitáli bude klesať a naopak, dopyt je ovplyvňovaný celkovou ekonomickou úrovňou krajiny a jej bohatstvom, závisí od počtu obyvateľov danej krajiny. ÚLOHY: 1. Vysvetlite dopyt po kapitáli: ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Nakreslite krivku dopytu po kapitáli a interpretujte ju: ................................................................................................................. .................................................................................................................
96
Analýza ponuky kapitálu Pri ponuke kapitálu majú rozhodujúcu úlohu úspory. Výška ponuky závisí od: tvorby zisku, ochoty sporiť, politickej, hospodárskej, sociálnej, prípadne inej situácie v krajine, výšky úrokovej miery, výšky daní, výnosnosti kapitálu, to znamená od produktivity kapitálu (ak je výnosnosť kapitálu vyššia ako trhová úroková miera, bude sa dopyt zvyšovať, vtedy si podnikateľ peniaze bude požičiavať a podnikať, ak je však výnosnosť kapitálu nižšia ako trhová úroková miera, neoplatí sa kapitál investovať, požičať, v tomto prípade je výhodnejšie uložiť peniaze do banky a poberať za ne úrok. Ponuka peňažného kapitálu a trhová úroková miera Ponuka peňažného kapitálu závisí predovšetkým od výšky úrokovej miery,
možno
predpokladať,
že
ak sa
úroková
miera
zvýši,
obyvateľstvo bude ochotné odložiť viac prostriedkov na budúcu spotrebu – peniaze uloží do banky (obyvateľstvo sa snaží viac ušetriť zo svojich príjmov). Preto suma úspor – ponuka (peňažného kapitálu) tiež rastie. S týmto rastom však nie je možné počítať donekonečna, pretože časť príjmov musí obyvateľstvo vynaložiť na uspokojenie svojich potrieb – na súčasnú potrebu. Preto po určitej výške úrokovej miery už nemožno rátať s rastom úspor. Konečná ponuka peňazí je limitovaná výškou celkových príjmov a nevyhnutnými nákladmi na spotrebu.
97
Trhová rovnováha na trhu kapitálu:
ÚLOHY: 1. Vymenujte činitele ovplyvňujúce ponuku kapitálu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Vysvetlite vzťah peňažného kapitálu a trhovej úrokovej miery: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Nakreslite krivku rovnováhy na trhu kapitálu a interpretujte ju. ................................................................................................................. ................................................................................................................. ................................................................................................................. .................................................................................................................
98
Zisk Je to reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdajmi firmy. PRÍJMY – VÝDAJE = Výsledok hospodárenia (zisk, strata) Zisk zahŕňa aj implicitné výnosy, ktoré plynú z vlastníctva kapitálu, vlastnej práce podnikateľa a pod. Pri analýze zisku sa preto rozlišuje medzi podnikateľským (účtovným) ziskom a ekonomickým ziskom.
jeho výšku určíme, ak od celkových príjmov odpočítame všetky výdaje (mzdy, platy, renty, materiál, úrok, spotrebné dane atď.).
Podnikateľský (účtovný) zisk
Ekonomický zisk
je znížený o implicitné výnosy.
Príklad: Predpokladajme,
že
z účtovníctva
zistíme,
že
celkový rozdiel medzi príjmami a výdavkami je 10 000,- Eur, teda podnikateľský zisk firmy. Ekonóm však musí uvažovať ďalej a odpočítať od neho napr. vlastnú prácu podnikateľa, ktorá predstavuje tzv. implicitný výnos (ťažko vyčísliteľný). Ak by sa pracovník zamestnal, ročne by mohol zarobiť 7 000,-- Eur. Podobne by sme mali odpočítať napr. nájomné, ak podnikáme vo vlastnej budove, pretože pre nás predstavuje tiež implicitný výnos, resp. náklad. Takže by sme nakoniec mohli dospieť k záveru, že naša podnikateľská činnosť je stratová a bolo by pre nás výhodnejšie použiť výrobné zdroje, ktoré máme k dispozícií na inú alternatívu, napr. na prenájom a pod. 99
1. normálny (priemerný) zisk, 2. ak sa podnikateľom podarí krátkodobo dosiahnuť vyšší ako normálny zisk, hovoríme o mimoriadnom zisku, Druhy zisku z hľadiska jeho výšky
3. v podmienkach nedokonalej konkurencie môžu firmy dlhodobo požadovať
nadmerné
zisky,
v tomto
prípade
hovoríme
o monopolnom zisku.
ÚLOHY:
1. Definujte pojem zisk: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Aké druhy zisku poznáte? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Vysvetlite podstatu účtovného (podnikateľského) zisku: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Vysvetlite podstatu ekonomického zisku: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Ako členíme zisk podľa jeho výšky? ................................................................................................................. .................................................................................................................
100
5 HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
Konkurencia Na konkurenčnom trhu sa výrobcovia stále snažia znižovať výrobné náklady, v čom vidia cestu zvyšovania zisku. Vysoká efektívnosť výroby, ktorú touto cestou môžu dosiahnuť, im umožňuje dosahovať nízke náklady a udržiavať nižšie ceny. Konkurencia motivuje výrobcu ku zvyšovaniu kvality a na rozširovanie vyrábaného sortimentu. Spotrebiteľ sa rýchle zorientuje, ktorý výrobok mu prinesie za danú cenu najvyššiu hodnotu a podľa toho sa riadi pri svojich nákupoch. Výrobca je nútený sledovať nové trendy a snaží sa prichádzať s novými, atraktívnymi tovarmi alebo službami, ktoré by mu zabezpečili väčší podiel na trhu. V boji o spotrebiteľa sa firmy usilujú vyrobiť širokú škálu výrobkov a ponúkať široký sortiment služieb za najnižšie akceptovateľné ceny.
Konkurencia -
stretávanie sa rôznych subjektov na trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje ekonomické záujmy
Každý výrobca prichádza na trh so záujmom predať čo najväčšie množstvo
svojich
výrobkov
za
cenu,
ktorá
mu
umožní
maximalizovať zisk. Snaha o maximalizáciu zisku je prirodzeným cieľom každého výrobcu. Tiež sa snaží
minimalizovať zisky
svojich konkurentov, s konečným cieľom – vyradiť ich z procesu konkurencie. Výrobcovia využívajú na tento účel
množstvo
metód. Z tohto hľadiska rozlišujeme: 1. cenovú konkurenciu, 2. necenovú konkurenciu.
101
Cenová konkurencia spočíva v zdanlivo nezmyselnom znižovaní cien Cenová konkurencia tovaru zo strany výrobcov. znižujú ceny, aj keď ich k tomu nenúti prevažujúca ponuka nad dopytom. K takémuto konaniu ich vedie snaha o ovládnutie trhu. Chcú prilákať spotrebiteľov práve k sebe. Znižujú ceny v nádeji, že ich konkurenti nebudú vedieť týmto nízkym cenám sa prispôsobiť. Snažia sa ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli diktovať podmienky ostatným účastníkom
trhu
a ceny
neskôr
zvyšovať.
Preto
sa
dočasne
a dobrovoľne vzdávajú svojich ziskov. Necenová Pri necenovej konkurencii výrobcovia lákajú spotrebiteľov konkurenci predovšetkým rastom kvality a technických parametrov svojich a výrobkov, inováciami a pod. Ďalšími prostriedkami necenovej konkurencie sú reklama, obalová technika, poskytovanie určitej zľavy , predaj na úver, dokonalejší servis a služby spojené s predajom. Cenová a necenová konkurencia je konkurencia na strane ponuky. Obidve formy sa vzájomne prelínajú.
ÚLOHY:
1. Vysvetlite pojem konkurencia: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte cenovú konkurenciu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Definujte necenovú konkurenciu: ................................................................................................................. .................................................................................................................
102
Dokonalá konkurencia Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia, rozlišujeme: 1. dokonalú konkurenciu, 2. nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny stav Charakteristi trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom prostredí nikdy nenastane. ka dokonalej konkurencie Dokonalá konkurencia je taká situácia na trhu, pri ktorej žiadny
účastník trhu nemá výlučný vplyv na trhovú cenu. Predpokladom dokonalej konkurencie sú teda úplne rovnaké podmienky pre všetky subjekty trhu. Dokonalá konkurencia predpokladá splnenie týchto podmienok: Typické na trhu sa stretáva veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, znaky pričom žiadny z nich nemôže ovplyvniť cenu, trhové subjekty musia dokonalej konkurencie
prijímať cenu ak konštantu,
existuje úplná voľnosť vstupu ktoréhokoľvek nového výrobcu do odvetvia i voľnosť výstupu z neho, výrobok je homogénny (rovnorodý), to znamená, že výrobky jednotlivých výrobcov sa od seba nijako nelíšia (napr. pšenica), predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácii na trhu, najmä o cenách. Jedinou cestou maximalizácie zisku a jedinou metódou konkurenčného boja na dokonale konkurenčnom trhu sú úspory pri výrobe. Ak chce výrobca obstáť v konkurenčnom prostredí, musí sústavne odstraňovať zbytočné náklady vo výrobe . Iba tak môže dosahovať zisk.
103
ÚLOHY: 1. Ako členíme konkurenciu z hľadiska podmienok? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Charakterizujte dokonalú konkurenciu: ................................................................................................................. .................................................................................................................
104
Nedokonalá konkurencia a jej formy Nedokonalá
konkurencia
je
reálnym
stavom
fungovania
trhu
Nedokonalá konkurencia a skutočné trhy sú spravidla dokonalej konkurencii vzdialené.
Ekonomická
teória
rozlišuje
tri
základné
formy
nedokonalej
konkurencie:
1. monopol, Formy nedokonalej 2. oligopol, konkurencie 3. monopolistickú konkurenciu.
OLIGOPOL
Oligopol
Oligopol je formou nedokonalej konkurencie. Pri oligopole rozlišujeme niekoľko veľkých výrobcov, ktorí majú značnú ekonomickú silu a obmedzujú prístup do odvetvia. Konkurencia medzi výrobcami sa odohráva najmä v necenovej oblasti. Oligopol predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem. Rozlišujeme:
Formy oligopolu
1. relatívne koncentrovaný oligopol, 2. absolútne koncentrovaný oligopol. Ak popri gigantoch sú v odvetví aj malé a stredné podniky, hovoríme o relatívne koncentrovanom oligopole. Ak ide o trh, na ktorom vystupujú iba veľké podniky, ide o absolútne koncentrovaný oligopol. Podľa toho, či firmy vyrábajú totožné alebo diferencované
105
výrobky, rozlišujeme oligopol: 1. homogénny – vyrábajú sa identické alebo skoro identické (rovnaké) produkty, 2. nehomogénny – keď niekoľko firiem dodáva čiastočne odlišný produkty. Oligopol predstavuje prevládajúcu formu trhovej štruktúry v ekonomike. Pri homogénnom oligopole existuje málo výrobcov, malé alebo žiadne rozdiely vo výrobkoch, vyskytuje sa v surovinových odvetviach (výroby ocele, výroba hliníka), v leteckej doprave, pri produkcii ropy a pod. Existujú tu čiastočné bariéry vstupu a určitý stupeň cenovej kontroly. Heterogénny
oligopol
–
málo
výrobcov,
určitá
diferenciácia
(rozdielnosť) produktu, spojí sa napríklad do oligopolistickej štruktúry výrobca automobilov a výrobca strojov alebo výrobca televízorov a výrobca chladničiek. Existujú tu tiež čiastočné bariéry vstupu a určitý stupeň cenovej kontroly. MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA Monopolisti Monopolistická konkurencia predstavuje takú štruktúru trhu, kde cká konkurencia existuje veľký počet malých výrobcov, ale každý z nich dodáva na trh
odlišný, diferencovaný výrobok. Táto diferenciácia môže byť: 1. prirodzená – ak existujú rozdiely v kvalite, umiestnení výrobcu, dodacích podmienkach a pod., 2. umelá (zdanlivá) – tovary sa od seba líšia len značkou, spôsobom balenia, dizajnom.
106
Monopolistická konkurencia má k dokonalej konkurencii najbližšie. Ide o trh jedného výrobku s mnohými výrobcami. Keďže existuje voľný vstup do odvetvia, neumožňuje to dlhodobo realizovať monopolný zisk. Produkt je diferencovaný, preto sa výrobca môže dostať do monopolného postavenia. Uplatňujú sa tu všetky formy cenovej a necenovej konkurencie, začína sa boj o zákazníka. Monopolistická konkurencia je typická pre maloobchod, benzínové pumpy, za príklady môžu slúžiť prevádzky služieb, ako holičstvá, kvetinárstva, opravárenské služby všetkého druhu, tiež obchodné domy a pod. ÚLOHY: 1. Vymenujte základné formy nedokonalej konkurencie: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Definujte nedokonalú konkurenciu: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Charakterizujte oligopol: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Charakterizujte monopolistickú konkurenciu: ................................................................................................................. .................................................................................................................
107
MONOPOL Monopol (úplný, čistý, absolútny monopol) znamená, že v odvetví je
jediný
výrobca,
ktorý
získava
absolútnu
moc
nad
spotrebiteľom. Monopol
Ekonomická kategória monopol je odvodená od gréckeho slova monos a znamená jediný. Ak vychádzame pri vymedzení tejto ekonomickej kategórie z počtu monopolných subjektov vystupujúcich na strane ponuky pri väčšom počte ekonomických subjektov používame označenie duopol, triopol, quadropol a pod. Pri počte monopolných subjektov na strane dopytu používame pojem monopson, duopson a pod. Pre ekonomický monopol nie je dôležitý počet vystupujúcich ekonomických subjektov, ale ich výsadné postavenie. Monopson – trh, na ktorom existuje len jediný kupujúci. Ide o monopol kupujúceho.
Absolútny monopol Absolútny monopol
Predstavuje situáciu, keď existuje len jeden výrobca určitého výrobku a záujem prejavuje veľký počet kupujúcich. Výrobok je homogénny a nemá
žiadne
substitúty.
Takýto
monopol
môže
dosahovať
monopolne vysoký zisk, pretože môže udržať monopolne vysoké ceny. V reálnych monopolom
podmienkach (monopol
sa
môžeme
z konkurencie)
stretnúť vtedy,
s prirodzeným
keď
monopolné
postavenie vzniká súťažením na trhu, kde najúspešnejšia firma zničí konkurentov a na trhu získa výsadné postavenie. Napríklad, ak ide o lokálnu distribúciu elektriny, miestny telefón či miestny rozvod plynu, v takom prípade jediný podnik – monopol, môže dodávať celú produkciu daného odvetvia efektívnejšie ako viaceré podniky.
108
Administratívny monopol Monopol, ktorý je zriadený a chránený zákonom štátu, nazýva sa Administratí administratívny monopol. V rámci monopolného postavenia výrobca vny nie je pod tlakom konkurencie motivovaný znižovať výrobné náklady, monopol
ani efektívne využívať výrobné faktory. Aj preto monopol v trhovom systéme vystupuje ako nezdravý jav, proti ktorému by mal štát účinne uplatňovať nástroje na odstránenie takejto situácie.
ÚLOHY:
1. Definujte monopol: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 2. Ako členíme monopoly? ................................................................................................................. ................................................................................................................. 3. Charakterizujte prirodzený monopol: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 4. Charakterizujte administratívny monopol: ................................................................................................................. ................................................................................................................. 5. Prečo sa monopol považuje za „nezdravý“ jav v ekonomike? ................................................................................................................. .................................................................................................................
109
PROTIMONOPOLNÉ ZÁKONODÁRSTVO Monopolistická štruktúra (konkurencia) ekonomiky má negatívny vplyv na ekonomický systém. Dôsledkom nedokonalej konkurencie sú vysoké ceny a nevyužité výrobné kapacity. V oligopolistickej štruktúre dohody medzi oligopolistami o cene umožňujú tejto skupine dlhodobo maximalizovať zisk. V snahe vyhnúť sa negatívnym dôsledkom nedokonalej konkurencie, štát zasahuje do tohto procesu antimonopolným zákonodarstvom. Základným cieľom štátu je vytvoriť podmienky pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu. V rámci daného zákonodarstva treba rozlíšiť, kedy je veľký podnik monopolom a obmedzuje výkonnosť ekonomiky a kedy
ide
o prirodzené
zväčšovanie
výroby,
ktoré
výkonnosť
ekonomiky a kedy ide o monopolné dominantné postavenie na trhu a jeho zneužívanie. Protimonopolné zákonodarstvo jednotlivých trhových ekonomík vymedzuje veľkosť maximálneho podielu na trhu. Spravidla sa v jednotlivých ekonomikách tento podiel môže pohybovať v rozmedzí od 20 do 40 %. ÚLOHY 1. Vysvetlite, prečo štát zriaďuje antimonopolné zákonodarstvo? ................................................................................................................. .................................................................................................................
110
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
www.webnoviny.sk www.google.sk LISÝ, J. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : IURA EDITION. 2007. s. 636. ISBN 8080781644.
111
Vydané pre interné účely SOŠ v Strážskom. Autorské práva vyhradené.
2015
112
113
