PREDPLATNE NA R O K ^ KOR ůf MAJITEĽ A VYDAVATEĽ: NAKLADATELSKÝ SPOLOK 8äf ČÍSLO TELEFOriU 1 1 3 1 lfl UH0RSKFI21OSG. OLDO CUDZOZEMSKÁ y KOR SlHLAVriy JEDHATEĽ PRE AKERlWJ.-.BAItKoFEUROPE" HEW-yORKTíME WSJILŮSID ŮÍMP0SL5PPMRAKUSK 1 1 9 6 7 9 , umiuímiiiiimiiiuiiiiiiiuiŽi Číslo 2.
i/Väžne veci.
V mesiaci januári a februári pohne sa asi 60 tisíc katolíckych Slovákov sriadených v katolíckej Ľudovej Jednote. Budú vydržiavať svoje shromaždenia a nových ťidov verbovať. My sme už nie koľkokrát povedali naše presvedčenie o Jednote. Na naše dobromysefné slová právach slovenčiny časopis, šovfnskej strany v Jednote „Kresťan" napadnul nás neobyčajnou náruživosťou. Nehne váme sa, lež odpovedáme nasledovne: 1. Žiadame, aby úradné medzítka Jed noty so slovenskými členmi dopisovaly v správnej slovenčine a podobne, aby sa celá Jednota úprimne a verejne zastavila za prevedenie národnostného zákona o právach našej slovenčiny v školách, vo správe a pri súdoch. To je právo našej reči. 2. Žiadame, aby členovské príspevky slovenských členov na slovenskú tlač boly vynaložené. Podobne nech sa stane aj so sbierkami na katolícku tlač. Ako prijdú slovenskí katolíci k tomu, aby platili na bohatší národ, a na madarský Alkotmány, ktorý ani neni pre fud? Žiadame si právo našeho groša. 3. Žiadame, aby v predsedníctve Jed noty, v správe a vo výbore boli aj ľudia, ktorí sa otvoreno za Slovákov vyznáva jú. Žiadame slovenského pokladníka, ta jomníka, pravotára, vôbec celý úradnícky sbor aj slovenský, aby sa všetky zále žitosti aj v našej materčine vybavovať mohly. To je právo n a š i n s k e j správy. 4. Žiadame, aby sa pre členov slo venskej reči v Prešporku a v Košiciach zariadila poradná a obranná kancellária po slovensky vedená. To je právo našeho miesta. 5. Žiadame, aby sošity vydávané Jed notou písané boly správnou slovenčinou. Ich obsah nech nepozostáva z planých prekladov z madarčiny, lež nech je pri meraný naším pomerom a našemu du chu. K tomu cieľu nech sa zvolí zo slo venských spisovateľov redakčný výbor, ktorý by toľkému členstvu čo najlepší pokrm podával. ' To je právo našeho duševné ho pokrmu. 6. Žiadame, aby Jednota vyvinula živšiu hcspodársku činnosť sriadením delnikov v kresťansko-sociálne odborné organizá
V Prešporku, 9. januára 1914.
cie a napomáhaním i zakladaním kato líckych ľudových účastinárskych spoloč ností, zvlášť bánk, aby bol katolícky ľud náš oslobodený od otroctva cudzého kapitálu. To je právo našeho potu. 7. Žiadame, aby právna obrana členov tak bola sriadená, Že by pravotári Jed noty v páde spravodlivej srážky člena, s vrchnosťami, v páde krivdy so strany nepriateľskej, zastupovali člena bezplatne, iba za paušálne poplatky na ťarchu po kladnice Jednoty. Toto je právo našej pravdy. Toto sú naše spravodlivé požiadavky. Kto môže mať proti nim slova? Ten, kto ľudu praje veru nie, keby sa aj sto hrdlami za kresťana alebo za Slováka, národovca vydával. Ich uskutočnenie znamenalo by veľký pestup svätej veci našeho slovenského katolíckeho ľudu chudobného. A žiadosti tieto sú uskutočnitedlné. Zodpovedajú stanovám Jednoty. Ich pre vedenie závisí len od toho, či slovenskí katolíci majú v sebe toľko sily, a či sa vedia tak hýbať, aby sa požiadavky tieto previedly. Nedajme sa mýliť nepriateľom ani s pravá, ani s ľavá. S pravá sú šovinisti na čele s „Kresťanom". Títo vrčia na nás pre našu slovenčinu. S ľavá sú ka tolíctvu nepriateľskí národovci, ktorí sa zas boja katolíckeho povedomia, jestli sa katolíci porozumia. A tiež aj našich fiškálov to popcháva, ked sa hovorí o bezplatnej právnej obrane. Katolícka Ľudová Jednota bude veľkou baštou ľudu vtedy, jestli si v nej aj právo našej slovenčiny vydobyjeme. A vydobyjeme si ho nasledovne: Doposielajme osobné dopisy na správu Jednoty. Žiadajme ostro tieto naše práva. Vždy na každom shromáždění, zvlášť včuľ v novom roku ohlásme sa za tieto požiadavky. Podávajme návrhy na hla sovanie v prospech týchto žiadostí, aby prevedené boly. Dorážajme na miestnych predsedov, aby sa v tom smysle ohlásili u ústrednej správy. Sbierajme podpisy za tieto práva a posielajme ich správe. Na rok na valné shromaždenie Jednoty sa dostavíme vo veľkom počte žiadať naše práva. Aby sme ale väčšmi zavážili, stupujme do Jednoty a priťahujme na našu stranu dosiaľ nevedomých členov, aby strana šovinského „Kresťana" bola umenšená, aby přerazily slovenské žia dosti pomocou našich novín.
Ročník 5.
My nedáme uspať dobrej veci. Ne dáme sa zmýliť ani šovinistom od „Kre sťana", ani nepriateľom katolíctva v slo venskom rúchu. Prosíme múdrych a sve domitých, aby nám boli na pomoci. Boli by sme sprostí, keby sme neprijali veľké výhody hospodárske, právoobranné, ná boženské, spoločenské, shromaždovacé, kulturné, ktoré nám poskytuje Jednota. A naše národné povedomie nás má hnať dobýjať všetky šance a hradby, kde sa môže slovenčina uhniezdiť a náš fud niečo získať. Podobne by sme mali činiť s rôznymi hospodárskymi spolkami a tiež aj s asekuračnými spoločnosťami, s bankami, s kruhmi, s úverkovými, s potravnými spolkami, na ktorých poliach by uznanie našeho práva ani nestálo toľko námahy, keby sa len chcelo komu kývať. Dokiaľ ale do týchto nižších, slabších pevností sa nedostaneme, marný náš sen o veľkých hradbách, právach. Tie „bomby náboženskej nesnášanlivosti". Po voľbách do stoličného výboru v Prešporskej „Týždenník" vyšiel si na katolíckych rnu/ov sdružených okolo „Ľudových Novín" a čítal im lekcie, že takto a h e n t a k j e n ka t o l í c i " sú príčina čiastočnej porážky pre ich nésnášanlivost oproti evanjelikom. Že tej čiastočnej porážky pričiny mohly byf, a zaiste i boly iné, „Týždenník" dobre vedel, ale on predsa použil príležitosť, aby mohol kopnut „Ľudové" a ľudí okolo nich shromážděných. Ved však i v Turčianskej ešte od Prešporskej väčšia porážka zastihla Slovákov, ale o tej „Týždenník" ani muk, lebo tú zaiste ne mohol přišit za golier „Ľudovým" a na svo jich hany kydať len nebude! Takýto je beh sveta! Luteráni Bohchráň jedon na druhého dačo povedaf, ale nepremeškajú ani jednu příležitost, aby mohli obvinit nás katolíkov. Škoda, že sa my od nich toto neučíme, ale ešte protivu toho robíme. Aspoň dôst. pán Okánik svojou rečou „o bombách náboženskej nesnášanlivosti" to dokazuje. Že však tá nesmierna snášanlivosf bratov evanjelikov jako vyziera v živote, to zkúsujem so dňa na deň väčšmi ja, ktorý účinkujem uprostried nich už roky. K vôli dobrej veci mlčal som dosiaľ, nech sa vraj mysle nebúria. Nerád podpaľujem, ked to potreba nevyžaduje. Už prfrodzenosf moja sa väčšmi kloní k pokojamilovnosti a k tichej beznáročnej práci, než k bezohľadným bojom. Ale keď oni pro vokujú v „Denníku" i v „Týždenníku", ked všetci už, zo všech strán, ešte i podajedni naši len nás obviňujú, tu už potreba zrovna kategoricky vyžaduje poukázaním na skutky našich protivníkov, odôvodniť naše konanie a tak obránit reputáciu našu. Tu hľa doklady 1 V Trenčianskej blíiily sa voľby do st"ličného výboru. Dosiaľ som bol
SLOVENSKÉ ĽUDOV Ě NOVINY. vyvolený v bohuslavickom okrese; teraz však z v l a s t n e ] v ô l e vystúpil som v moravskolieskovskom. Že z úradne] stránky nedostal som protikandidáta, ba dobroprajné som bol prijatý, netajím, ani sa za to stydif príčiny nemám. Nič som nikomu nesfúbil, ani v žiad nom smere seba nezaviazal. To som si ja vybojoval čestným bojom 1 Ešte pred šest rokmi, pokým evanjelici sa aspoň v Dolnej Trenčianskej temer ani nehli, ja jediný, na seba odkázaný, činne zasiahol som až vo dvoch okresoch: v moravsko-lieskovskom a v bohuslavickom, a to čiastočne i s úspe chom, lebo v posledne menovanom som bol zvolený. Že okres moravsko-lieskovský vtedy odstúpením v ňom som prepustil, vyžadovala politická cleľuprimeranost, lebo v tom čase ten okres dobyt sa pokúsiť, znamenalo ísť čelom do múru. (Nakoľko nepravdu píše „Týždenník", kerf v 50. Čísle velkým hlasom volá: „Naše Moravské Lieskové bývalo za slovenčinu ako jeden muž", vysvitá z toho, íe M. Lieskové dosiaľ ešte nikdy opozičného nevyvolilo.) Tak som ja teda teraz nedo stal úradného protikandidáta. Celkom tak, ako naši Badik a Gramantik, u ktorých tiel zaiste neznamená to zavd. nie zásad 1 Ostatne celkom takto zvolený bol i v S k a l i c i popri mešťa nostovi i dvojctihodný pán Q u o t i d i a n ako úradný kandidát. Prečo napádajú Denník a Týždenník len mňa? Prečo sa nezmieňujú aj o dvojct. pánovi Quotidiánovi? Lebo pán Quotidian je dvojctih. ,,netýkaj" sa, a ja som — katolícky kňaz. Konečne moja stránka kan didovala a volila mňa a miestneho p. notára, a e v a n j e l i c i Dr. Jánošku a tiež toho is tého p. n o t á r a . Čo bolo im dovolené, my slím, bolo i mojim voličom a tak nemajú čo farizejsky vytýkať. Quod uni aequum, alteri justum. Takto teda som vystúpil ja v Mor. Lieskovém a oznámil som moje vystúpenie zdejším evanjelickým vodčim kruhom. Že som ja vždy čestne pracoval na osvietení a povzneseni môjho slovenského ľudu, že som svoje pre svedčenie nikdy nezatajil, ale zastal sa ho i pred verejnosťou, vie každý, kto ma zná, na sledovne dobre to vedia i zdejší evanjelici. Vzdor tomu, čo sa nestalo ? Ihneď postavili protikandidáta, nie proti notárovi, ale p r o t i mne katolíckemu kňazovi. I začalo sa, celým právom hovorím, fanatické a zúrivé kortešovanie proti mne. Výlučne na tom základe, — čo bolo vydaným heslom — že Čestný e v a n j e l i k nesmie v o l i ť k a t o l i c k é h o k ň a z a . I udávali dôvody. Čuj svete jaké ? Kalendár cirkevný. U. N. Hyginus. 12. P. Ernest. 13. U. Hilarius b. 14. S. Felix z Noly. 15. S. Pavel púst. 16. P. Marcellus. 17. S. Anton púst.
Ha prvú nedeľu po Zjavení Pána. Čítanie z listu sv. Pavla k Rimanom h. 12., v. 1—5.
Bratři 1 Prosím vás na milosrdenstvo Božie, aby ste vydali telá svoje na obetu živú, svä tú, Bohu lúbežnú, rozumnú službu svoju. A neprirovnávajte sa tomuto svetu; ale pře měňte sa novotou smyslu svojeho, aby ste skúmali, čo je vola Božia, čo dobré, čo bo humilé a dokonalé. Lebo skrze milosť mi udelenú, pravím všetkým, čo sú medzi vami, aby nemysleli (o sebe) viac, než sluší my slet; ale aby sinýšľali skromne, a tak jako Boh udelil jednomu každému mieru viery. Lebo jako na jednom tele máme mnohé údy, lež všetky údy nemajú úkon jednaký, tak sme mnohí jedným telom v Kristu, a každý jeden druhému údom v Kristu Ježišovi, Páni' našom. Evanjelium sv. Lukáša h. 2., v. 42—52. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, išli oni do Jerusalema podľa obyčaje dňa sviatočného. A po skončeni dňoch (sviatočných), keď sa vracali domov, zostal chlapčok Ježiš v Jeru saleme, a jeho rodičia neznali o tom. Ale domnievajúc sa, že bude v sprievode, ušli deň cesty, i hľadali ho medzi pokrevnými a známymi. A nenajdúc ho, vrátili sa do Jeru salema, hľadať ho tam. I stalo sa, že po troch dňoch našli ho v chráme, sedet medzi uči- |
^h
Nedal som zvonit pri pohrabe ich nebohého farára; som klerikál od „Ľudových Novin" a konečne, že urazil som evanjelikov v článku „Niečo z minulosti farnosti moravsko-lieskovskej" uverejnenom v „Pútniku Sv.-Vojtešskom na rok 1914". Na prvé dve obvinenia neod povedám ; sú tak samozrejme nerozumné a zlomyselné. Ohľadom posledného len toľko, že čo som v zmienenom článku napisal, všet ko som napísal na základe hodnoverných listín a zápisiek, na ktoré sa i výslovne od volávam, napisal som teda číru historickú pravdu, ktorú som v článku zamlčať nemohol. Inu keď my katolíci budeme takouto mierou merať, nesmie katolík nikdy na luterána hla sovať, lebo však na přiklad len v ich učeb nici „Summa dějin cirkve evanjelické v Uhrách", ktorú sa učia ich útle dietky v školách, jesto o veľa viac urážek katolíkov a to — bez všetkých dôkazov, bez všetkého historického podkladu. Výlučne týmito tu uvedenými zbra ňami bojovali proti mne. Kto protivu tvrdí, nepravdu hovorí. Inými ani nemohli. Zdejší evanjelici dobre vedia, že som ja na p o l i s p o l o č e n s k o m a p o l i t i c k o m nikdy rozdiel nerobil medzi katolíkom a evanjeli kom. Museli teda vytiahnuť čisto náboženské zbrane, nie súc pamätliví toho, že nie ten zapríčiňuje náboženské rozbroje, kto si svoje náboženstvo na poli náboženskom drží a háji, ale kto náboženské třenice prenáša na pole politické a spoločenské, jako to oni učinili. Že som ja, poneváč v š e t c i k a t o l í c i do jednoho (nepravdu hovorí „Týždenník" v 50. čísle, keď tvrdí, akoby i z katolíkov niektorí boli bývali proti rane) a istý zlomok nepredpojatejJÍch a rozvažitejších evanjelikov na mňa odhlasovali, predsa zvolený bol, na veci nemení nič. Holý fakt a eklatantný prí klad evanjelickej snášanlivosti je tul Po prešporskych voľbách „Týždenník" s pathosom sa tázal: „Komu to osožilo?" Nuž pýtame sa ho teraz my: „Komu?" Odpove dáme : Pred nedávnom vystúpil v trenčianskom okrese čo kandidát na krajinské vyslanectvo evanjelik Štúr. Přepadnul, ale slušnú stranu mal. Bolo to len tak možné, že i mnohí prebudenejši katolíci boli za neho. Nech by vy stúpil teraz. Koľko katolíkov by získal? či by sa katolíci neodvolávali na moravsko-lieskov ský prípad ? Či by nemerali podobnou mierou ? A keď sa tak stane, či zase len katolíci budú príčinou všetkej nesvornosti? Ostatne čo som mnoho iného zkúsil pri voľbe tejto ohľadom spoľahlivosti a vážnosti daného slova u bratov evanjelikov, to pred-
#
Číslo 2. 7*7bežne nechávam si pre seba, uschované v ohľade tomto bohatom ui sklade mojich zku šeností. Jedno však predsa musím spomenúť. Dávno to už viem, že kde sú evanjelici v menšine, tam aby si svoje práva vydobyli ovšem plným hlasom odvolávajú sa na rov nosť, na spoluúčinkovanie, na to, aby ich menšina do ohľadu bola vziata atď, ale nech sú oni vo väčšine a tak moc majú v rukách, vtedy už katolíkov ani len k slovu nepripus tia. Chcete dôkazy? Tu máte zase z našeho života I V Mor. Lieskovém dľa posledného úradného popisu ľudu jesto práve, — až na nepatrný počet židov — 40%katolíkov a 60% evanjelikov. V obct volí sa lo obecných výborníkov, každé tri roky päť. Každý, kto vie aspoň po 10 čitat vidí, že dľa obyvateľstva malo by byt 6 evanjelikov a 4 katolíci. V dávnejšie časy i bývalo vždy tak. A teraz? Pred 5 rokmi volili evanjelici samých evan j e l i k o v , medzi nimi i istého Martina Čemý, a len dobroprajnosti predsedu volby možno ďakovať, že, poneváč pri vyhlásení už výsledku voľby niektorí sa za to osvedčili, vyhlásil za vyvoleného toho istého mena, Martina Černý totiž, katolíka. Pred dvoma rokmi zase bola voľba. Medzi ľuďom dvoch náboženství bol kompromiss, dohovor. Mali sa volil 3 evanjelici a 2 kato líci. Títo poslední označili si svojich kandi dátov : Štefana Želibapku a Štefana Drobný s prímením Halgaséch. Katolíci, netvrdím, že do jednoho, čo je vo veíkej obci temer ne možné, ale vo veľkej väčšine odhlasovali na spoločne ustálenú listu. A luteráni? Na Želi bapku odhlasovali, lebo ten muž čo bývalý pres 9 rokov rychtář, má o obec veľké zá sluhy. Hlasovali i na Štefana Drobný, ale všade dopísali „Nepraný", ktorý však je evan jelik a po voľbe sa vodcovia vyhovárali, že za to nemôžu. Takto vďaka príkladnej sná šanlivosti evanjelikov. Z 10-tých volených vybornfkov obecných sú len 2 katolíci, a aj z tých jedon len náhodou s t a l sa nim. Veľmi by som si želal, keby tak zavítal k nám dôstp. Okánik a povedal zdejším evan jelikom ohnivú reč „o bombách náboženskej nesnášanlivosti". Tu by bola na mieste 1 Mohlo by to mať len dobrý účinok. Snáď by sa napravili evanjelici. No pochybujem, žeby taký účinok mala jeho ináč pochvalne známa výmluvnost. A vtedy ? Snáď by on nadobud nú! presvedčenie, že veru-veru, žiaľ, ťažko, veľmi ťažko spoluúčinkovať s evanjelikmi. A to by tiež znamenalo niečo I Mor. Lieskové 29. dec. 1913. Jozef V. Buday,»farár.
V pondelok ráno znovu bola biskupská sv. teľmi, očúvať ich a vypytovať sa ich. A všetci, čo ho slyšali, udivili sa nad jeho rozumno omša, pred ktorou mal úchvatnú kázeň o sťou a odpoveďami. A keď ho uzreli, zapodi- slávskych apoštoloch a o patrónoch sloven vili sa. I riekla jeho matka k nemu : Synu, ského národa vlp. Andrej Čvinček, duchovný prečo si nám to učinil? Hľa, otec tvoj a ja z Mojtina, v Trenčianskej. s boľasťou sme ťa hľadali. I riekol: Čo-že Iste zo srdca všetkých pútnikov píšem, keď ste mňa hľadali? Či ste nevedeli, že musím vlpánovi Cvinčekovi: za jeho vrúcnu kázeu byť v tých veciach, čo sú mojeho Otca ? A přivolám srdečné: Pán Boh zaplať. A hoden oni neporozumeli slovu, čo im povedal. I so- je muž tento vďaky našej. Pre jeho ľudomilné s'.úpil s nimi a prišiel do Nazaretu, a bol im a slovenské presvedčenie je uhodený vrch poddaný. A jeho matka prechovávala všetky nosťou za chrbát Pána Boha, do chudobnej tieto slová v srdci svojom. A Ježiš rástol dedinky drotárskej a sklenárskej. On ale ne múdrosťou a vekom i milosťou u Boha i u zúfal. A pravé divy tvorí medzi ľudom zvláště liečením z neduhu alkoholického. Takú lásku ľudí * = = « = preukázal k národu, že v tmavej noci viac hodín šiel pešo, bárs bol chorý, aby len oslá Velehradská slávnosť. vil mohol našich patrónov a uctiť národ svoj. iste dojímavá a do smrti pamätná bola Nech ho Pán Boh žehná. A jestli mu dopraje slávnosť nedeľňajšia. Deň sa skončil večerným dobrého zdravia a milosti, stálosti v svojej láske predstavením ľudového kusu: „M a r i š a" a a horlivosti, dožijeme sa v ňom veľkého hor predstavovaním sveteľných obrazov v slovan liteľa slovenského národa a cirkve svätej skom sále o balkánskej vojne. Jak divadelná katolíckej. sieň, tak aj sál boly nabité množstvom pozo Tohoto dňa zas sa nám dostalo milosti, 2e rovateľov, ktorí s napnutosťou sledovali pred sme mohli byt účastní staroslávskej sv. omše. stavenia. Slúžil ju znovu p. kanonik lvovský Havriščak. Jestli sme v nedeľu zažili radosti, aj nasle Včuľ ale už nie na nádvorí, lež vo veľkom dujúci pondelok nám slúžil k poučeniu a k chráme. Tu je vystavený takzvaný obrazostan, povzbudeniu. je okolo oltára a svätostánku. My Slo Slávnosť velehradská totiž neskončila sa ktorý váci sa môžeme pochváliť, že my sme boli nedeľou, lež teprv v pondelok malý nasle prvým obecenstvom sv. omše staroslávskej, dovať najskvelejšie jej body, totižto vážne po prvýkrát za obrazostanom novým slúženej. prednášky pre náš praktický život. V nedeľu Po sv. omši bola radostná slávnosť posvä sa táto časť nemôže odbaviť zčiastky pre dopoludňajšie pobožnosti, zčiastky pre pred tenia slovensko-národných zástav, patrónov nášateľov, ktorí iba na pondelok snadno prísť slovenského národa sv. Zorarda a Blahoslava. Takejto slávnosti tiež ešte na svete nebolo. môžu.
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY
Oslo 2.
O červených socialistoch. Píše: Farmer.
čo vám, mimo pobúrenia a nepokoja, dali za to tí vaši predáci — vám už nerovní a väč šie práva od vás požívajúci a hodne mastnú plácu berúci . . . ? Asi toľko, čo dali aj nám farmerom — t. j . nič! Chcú obrátiť svet čím hore, tým dolu, ale chudobu nepodporia.
Sír. 3.
Politický prehľad.
Najvyšším a najsocialistickejšlm ideálom, ciefom socialistovi je brucho jeho, lepšie povedano jeho žalúdok. „Všetok kapitál" chcú sccialisti druhým pobrať tiež len preto, aby sa ich socialistické brúska dobre malý. Nuž ale oni chcú rovnosť. Keď som sa ja dobre najedol a napil, myslí sebe socialista, tak i ty sa môžeš najesf a napif, jestli budeš mat z čoho. Chcú tedy, aby sa každý dobre mal! Chcú, aby každý robil, ale chcú, aby každý hodne málo robil a chcú, aby nikto nezaro bil ! 1 Kapitál musi prestať. Kto by ale zaro bil, prišiel by ku kapitálu a to sa stať nesmie, to socialisti nedovolia. Chcú, aby každý Člo vek nim bol rovný a mal také práva ako cni, t. j . nechcú, aby si ty mohol byť niečo viac, ako oni, ani nechcú aby si mohol mat alebo zaslúžiť väčšie právo od nich! A títo ľudia sú vraj Štedrí, milujúci „slobodu" a „pokrok"! . . . . Toto je horový" nesmyseť! My to cítime sami po sebe, že meníme sa takmer každým dňom a rovní si nie sme a cítime a badáme aj to, že naše „právo" raz získa, druhý raz utratí. A ty raz si zdravý, mladý a neskôr chorý a neskôr premeniš sa na nevládnucého starca — a vždy chceš mať rovnosť? Nemáš jej ani sám so sebou, ne máš jej vo svete, nebolo jej vo svete! Rov naké práva a povinnosti — kdeže najdeš ceľkom sebe rovné v dejinách sveta? Kde tú silu celkom rovnú a výsledok takýže v prírode ? ? Tu sú socialisti, ako lišky čo ti kury kradnú z kurníka, lichotia — podliezajú, aby tvoju krv cicať mohli a z nej sa živiť. — Ktorý z tých socialistov zná pracovať alebo pracuje na farme ako my? Jako my môžeme byt im rovní — keď oni nás chcú priviesť na žobrácku palicu — a my im nič takého nechceme. Jako budeme všetci rov nakí robotníci, keď vždy rovnako nemôžeme všetci robiť? Cez leto mám prace po samé uši na poli a v zime — mám oddychu tro chu. Či je to tak aj v meste ? Či by sa takto robilo na farme aj pod socialismom? Či by sme hádam v zime orali a siali a úrodu brali tak ako robíme v lete? Hej, červení páni, keď aj celý svet vám zrobí po vôli, prírodu ani vidlami a dynamitom nezmeníte, ale ona sa vám vždy dostaví. Rovnosti a rovnakému právu tedy môzte dať s Bohom — zavčasu. A ostatne veď už ste tomu aj d&li -s Behom 1 Máte predsedov, máte vodcov — máte ich platených z vašich mozoľov! A
Ministerská porada. V utorok pod pred sedníctvom grófa Tiszu odbývala sa minister ská porada, na ktorej krém bežných záleži tostí pojednávaná bola aj otázka nového podelenia volebných okresov. Vláda predostre snemu návrh zákona o Z Balkánu. reforme poisťovania robotníkov. V záležitosti Nové zmätky v Albánii. Parížsky „Temps" reformy poisťovania robotníkov na prípad prináša senzačnú zprávu, že E s s a d baša a choroby bude sa odbývat v ministerstve ob I s m a e l Kernel v otázke albánskeho trónu chodu porada ešte v mesiaci januári. dohodli sa s vodcami albánskych kmeňov. Gróf Tisza vyjednáva s Rumunmi. „Pešti Vodcovia v Durazze vydržiavali tajnú schôdzu, Hirlap" sděluje, že Rumuni od väčšiny svo na ktorej odstúpivšieho tureckého ministra jich požiadavok upustili, zato ale Žiadajú vojny bašu Izzeda jednohlasne vyhlásili za rozhodne dva učiteľské ústavy, stálu subven panovníka Albánska, lebo chcú mat mohame ciu pre školstvo obecné, kongruu pre du dánskeho panovníka. Izzed baša je vraj už chovenstvo a autonómiu pre uniatov. na ceste do Albánie. Rakúsko-Uhorské lode Rakúsko. Zasedanie poslaneckej snemovne plávajú vraj už do Albánie, aby obyvateľstvu má trvať od 9. do 20. januára. Potom budú oddanému princovi Wiedovi doviezly zbrane. svolané zemské snemy. Ministerský predseda Princ Wied odložil znovu svoj odjezd do gróf S t ti r g h vrátil sa z Lvova do Viedne. Albánie. Jeho zasiahnutie do vyjednávania polskorusinEnver beg ministrom války. Vymenovanie skeho zostalo bez výsledku. Rusíni trvajú ne bega Envera, známeho buriča mladotureckého ústupné na svojom a Poliaci vyhlásili, že za za ministra vojny, dľa parížskych zpráv, v po terajších okolností nemožno od nich čakať litických kruhoch Francúzska a Ruska vyvo žiadnych ústupkov. Rumunsko. Maďarské časopisy prinášajú laly mimoriadne neprajný účinok. Francúzsko vo vymenovaní vidí novšiu porážku balkán senzačnú zprávu o akejsi tajnej vojenskej skej politiky Ruska a tvrdí, že neodvislosť smluve, v ktorej sa Rumunsko a Srbsko na generála Liemanna od ministerstva vojny stala vzájom spojujú na prípad vojny s našou mo sa illusornou, lebo beg Enver je osobným narchiou. Zpráva vzbudila ohromnú senzáciu. dobrým priateľom generála Liemanna a dô V Belehrade i v Bukarešti vyhlasujú celú vec stojníkov carihradskej nemeckej vojenskej za novinársku kačicu. Rusko. Prevažnú časť ruských v službe kommissie a tak sotva bude prekážať ich činnosť. Rusko shromažďuje silné vojsko proti podržaných reservistov odvážajú na arménsku vilajetu erzerumskému. Z ruskej strany vy hranicu. Pre možnosť grécko-tureckého kon fliktu koncentrovali veľa ruských čiat. světluje sa toto opatrenie manévrami. Položenie v Bulharsku. Na odporúčanie presidenta sobranja Vačeva poveril cár Fer dinand znovu Radoslavova sostavením kabi netu. Jednotlivé parlamentárne skupiny však vyhlásily, že sa v utvorení vlády nezúčastnia. Slovensko-katolícke shromaždenie Záležitosti zahraničného ministerstva ďalej po vo Viedni. vedie Radoslavov, ktorý úfa, že s terajším Dňa 6. januára missijná práca roduverných sobranim bude môcť pracovať. kňazov zas pokročila o jeden krok napred. Srbsko. Srbská skupština odhlasovala roz Po odpoludňajších službách Božích shromáž počtové provisorium na prvé dva mesiace dili sa viedenskí slovenskí katolíci v miest tohto roku a potom vzhľadom na pravoslávne nostiach spolku Sv. Methoda v XV. okrese, vianočné sviatky a na obecnie voľby, ktoré aby slyšať mohli slová, ktoré ich majú utvrdit sa koncom januára prevedú, svoje zasadnutia a povzbudiť ku viere a rodoláske. S napnudo 4. februára odročila. tosťou očakávali návštevu vznácnych hostí, a menovite túžili počuť požehnané slová Dp. Andreja Hlinku. Shromážděných privítal
My Slováci boli sme ešte aj ohľadom na ne besia jak sirôtky, pod macošskou rukou. Ne mohli sme sa chľúblt našimi patrónmi. Každý národ má svojich patrónov, či Maďar, či Ne mec atď, má ich aj každý stav, či krajčír, či švec, len my Slováci sme boli také opustené, bojazlivé sirôtky, že sme si netrúfali oči k nebesiam povzniesť a ctiť našich svätých, svätých z krvi našej, z kraju našeho sloven ského, ako patrónov národa slovenského. O, koľká zaostalosť, koľká strachovitosť, otrocká bojazlivosť otíkanej siroty I Ani svojého slovenského svätého si to netrúfalo me novať, chúďa! Dfa náuky našeho svätého náboženstva dovolené a spásonosné je mať svojich Pa trónov v nebesiach. A prečo by sme ich my Slováci nesmeli mat? Prečo by sme mali my túto výhodu zanedbať? A či ešte aj k tomu sme chabí, zbabeli ? Jak sa nás niekto zaujme na zemi, keď si my netrúfame našich patrónov vzývať na nebi, do čoho sa ani žandár, ani fiškus miešať nemôže ? Nečest tvoja ľudu môj z nedbalosti vlastnej pochádzala. No chváľa Bohu, že už aj v tomto ohľade učinila velehradská slávnosť obrat k lepšiemu. Už dôverne môžeme spievať: „Ale nás neubijú, lež posilňujú, nad našima hlavami zá stavy vejú. Sú to zástavy dve. Jedna je zástava apoš tolov slávskeho rodu sv. Cyrllla a Methoda. Postavy svätých sú vzaté s krásneho obrazu maliara Urbana. Na druhej strane tejto zá stavy je zobrazená idea a či myšlienka Apoš tolátu Cyrillomethodejského, aby totižto všet ky sľávskc rodiny sjednotené boly v cirkve
svätej všeobecnej, pod spôsobom obradnej reči staroslávskej, pod správou sv. Otcovi, rimskému pápežovi priamo podriadeného sláv skeho metropolitu, patriarchu. Táto myšlienka je vyobrazená podobou veľkej osoby, ktorá v jednej ruke drží zástavu a druhou rukou žehná. Celá postava ale ešte neni celkom hotová, lež dlabú na nej uteše né pacholiatka. Pachuliatok je desať na vy obrazení slávskych národov, ktoré sú: Slovák, Čech, Poliak, Rusín, Rus, Slovinec, Hrvát, Srb, Lužičan a Serb. Títo sa tmolia okolo sochy a každý z nich má okolo pásu slávsku stužku a na hlave rázny klobúčik tohože ná roda. Na lešení hotovom sú dve haluzy a síce z lipy a z jedle. Lipa znamená katolíckych Slávov, a jedla rozkolných, nesjednotených Slávov. Sjednotenie týchto dvoch strán sa túži previesť pod hviezdou Kristovou, ktorá sa skvěje na čele sochy Únia tojest Jednota Zástava je z bielomodročerveného hodbábu a skvěje sa nad ňou trojramenný kríž sjednotených katolíckych Slávov. Druhá zástava je zástava patrónov sloven ského národa sv. Zorarda a Blahoslava. Zaujímavé je vyobrazenie týchto svätých. Sv. Zorard sa vyobrazuje jak starec s veľkou šedivou bradou v halinovom rúchu. Tak pred stavuje starobylosť a chudobu slovenského národa. Sedí na lavičke, jakoby na lavičke obžalovaných v dutine starej lipy, jak v ma terinskom živote prírody, zkadiaľ sa má teprv narodiť, vystúpiť. Ale ťažké jeho vystúpenie a každý pohyb. Nad hlavou má obruč a na ob ruči so všetkých strán kamene priviazané. Pohne-li hlavou len na pomyslenie, na ktorú
Dopisy.
stranu ňou pohne, udre ho kameň. Chce-Ii vystúpiť z dutiny lipy, na okrajoch dutiny od všelikád trčia proti nemu zvonku vbité veľké klince a tie hneď ho píchly, akonáhle sa do predu pohnul. Musel sedef tiško, ani hni. Pravda, zaujímavé vyobrazenie a veru mnoho vyjadruje ba práve predstavuje položenie na šeho národa, len trochu treba nad tým roz mýšľať. A on predsa vyšiel z tej dutiny. Musel sa nebát, že ho kamene udrú po hlave, že ho klince pichnú 1 Je on pravým predstavite ľom utrpenia našeho. Svätý Blahoslav je jako žiak sv. Zorarda mladší vyobrazený. KlaČÍ v jaskyni, v ktorej je socha Panny Marie. Na umrlčej hlave, lebke má položenú otvorenú knihu, z ktorej číta na znamenie, že slovo, slovo tlačené ,obž!vuje, oživí aj náš národ. A jak číta, na skalu sa mu drápu, hľadia naňho zbojníci s kyjami na vyobrazenie smrti jeho. V diaľke videť Váh a nad Váhom nadletuje biely sokol, slávsky vták na vyobrazenie vtáka, ktorý dal znamenie, kde spočívalo jeho do Váhu vrhnuté telo. Tento obraz vyjadruje nádej, že bárs by nás pre naše slovo aj do Váhu vrhli, duch slo venský žije, žije a bude žit na veky a marné sú proti nám kohokoľvek vzteky. Zaujímavé bude vedeť, odkiaľ pochádza toto vyobrazenie patrónov slovenského ná roda. Toto vyobrazenie obstaral Ferdiš Juriga z kňazského seminišťa v Nitri. Roku 1913, práve na deň sv. Štefana zavítal do Nitre. Na druhý deň šiel k správcovi semenišfa. Pred stavil sa a prosil jak sa sluší, aby mohol dať odfotografovať dva obrazy, ktoré sa na chádzajú v jedálni. Správca, ohromný haza aza-
SLOVENSKÉ horlivý brat Jozef P o l i a k a so žiafom sdělil prítomným, ie Dp. Andrej Hlinka nemohol sa na dnešné shromaidenie dostavit, a že upravil list na Dp. Tománka a pi osi, aby tento list bol shromážděným prečítdný. Dopis dp. Hlinku zneje nasledovne: D ô s t o j n ý P a n e l Do Viedne nemôžem odisť z mnohých príčin. Som obsypaný prácou, ktorú ja tu prekonať mám, menovite v nedele a sviatky. Dnes som mal kázeň a spovedal som od včas rána. Kapláni chodia po koiade a ja musim duchovnú správu viest. Ďalej štatistika matriky, záverečné účty mi dajú mnoho práce na počiatku roku. Vy mluvte ma, prosím Vás. Som v duchu s Vami a milerád položím nielen triesočku, ale aj seba samého na vatru viero a rodolásky. Znám, čo to znamená zápasiť s beštiami a bezkarakter. nými obludami nevery. Snášam bremeno a horúčosť hydry. Dokiaľ si s ňou poriadok ne urobím, nechcem von z rmjej farnosti. Mňa povolanie a úrad tu viaže a nakladá mi ka tegoricky všetku energiu na Ružomberok ob rátiť, keďže hydra nevery vy trdla tu hlavu. Tu musim do nej rúbať tým viac, že sa ne našiel katolík, ktorý by chcel zradiť vieru a svojho kňaza len tí, ktorí pod plášťom slo venčiny by chceli ľud od cirkve odtrhnúť. Lež len cez moje telo vedie táto cesta a preto zúria proti mne a škrípu zubami. Keby s»m ich chodníky neodkrýval, bol by som veľkým a nesmrteľným, keby som hanu kydal na vieru a hierarchiu, bol by som hoden ich chvály, takto ale chystajú pre mňa prepasti a čeria na mňa zuby. Konajte Dôstojný Pane Vašu prácu a ja som s Vami v duchu a budem sa modliť s naším hojným stádom, že by novonarodený náš kráľ a Messiáš vylial svoju nebeskú rosu na Vašu požehnanú prácu. V jednote je sila, jednotou porazíme krvavé šiky našich nepria teľov. V mene Božom napred 1" S uduseným dychom vypočuté boly tieto slová, ako čas, tak sa měnily tváre prítomných, raz sa zachmárilq, raz sa vyjasnilo a zas ako by sa búrka bola' ztrhla, keď dali výraz svo jej rozhorčenosti nad podkopníckou prácou nevercov. Ka;dému oči v stĺp stávaly a zdálo sa, že je medzi nami Hlinka, a vskutku v duchu bol prítomný . . . Zpod dojmu trpkých, horkých slov Hlinko vých prebrali sa prítomní iba vtedy, keď začal Dp. Tománek dalej hovoriť jeho ľubozvučným hlasom. On s jasnými dôvodami vyjadril cieľ práce, ktorú v prospech svojich Rodákov koná a konať chce vo Viedni. Rozložil úlohy, ktoré na seba berie sdruženie sa okolo kato-
ĽUDOVÉ NOVINY
líckej jednoty, menovite aby vo veľkom počte sdružení Slováci mohli predstúpiť pred cir kevnú vrchnosť, aby im boly povolené, tak jako iným národom, služby Božie a kázne slovenské. Ďakoval za dôveru, ktorou sa k nemu prechovávajú a prosí, aby aj jeho nielen citové; ale podľa jeho práce a výsledkov jeho usilovnosti posudzovali. Búrlivý súhlas bolo zjavným svedoctvom prítulnosti prítomných k pánu Tománkovi. Po tomto prehovoril náš neúnavný Ferko Skyčák, ktorý s jeho známou láskavosťou us tával sa medzi nás. On prosil prítomných za odpustenie, že nútený je rušiť tú krásnu svia točnú náladu, ktorá ešte roznletená je v srd ciach skrz slávnosti narodenia Ježiška. Pou kázať však musí na nápady, ktorých sa jemu a jeho priateľom dostáva za tú nezištnú prácu, ktorej práve prítomní sú svedkami. A prelo s veľkým zadosťučinením predkladá na posú denie smýšľanie tých, ktorí tak lživé píšu o ňom. Pokladá si za odmenu dostatočnú pria teľstvo viedenských našich bratov a preto chce neúnavne pracovať na povzbudení ná boženských citov u svojich bratov Slovákov. S privolávaním na slávu úprimnej povďačnosti dali výraz prítomní vznešeným slovám řeční kovým. Rozjarené city tlumočil Jozef Poliak v svojej krásnej záverečnej reči, keď ďakoval rečníkom za povzbudzujúce slová a so súhlasom všet kých ubezpečoval ich o hlbokej dôvere k nim. Dp. Tománek oznámil shromazdeniu, že už tieto dni podá stanovy ku udobreniu vrch nosti. Úfa, že stanovy budú uznané za také. na základe ktorých sa môže jednota utvoriť. Podľa zákonov rakúskych musí prísť odpoveď za 28 dni. Pán Poliak dáva na známosť prí tomným, že 15-ho februára zadržíme sriaďujúce shromaždenie, na ktoré upozorňuje prí tomných. S veľkou oduševnenosťou privolá vali na slávu a zdar prekonanej práci dnešnej. Pán brat Vyhlídka povedal utešenú a zápalistú reč ku povzbudeniu nášmu. Za tým nasledovala voľná zábava pri hudbe a speve. Veselá nálada opanovala prítomných, tešiac sa svojej úprimnej spolupatričnosti. S úľubou vypočutý bol spev slečien Flamicky i Klempových a v jeden chorál spojili sme sa všetci v piesni národnej: „My nič nechceme, len to, čo nám patrí, my chceme slobodu slovenskému národu . . ."
CIsJo do kruhu a noviny naše tu predsa byť musia. Tak hľa, našim duchovným sú milšie noviny tie, ktoré otravujú Slovákov, ako tie, ktoré bojujú za Slovákov. My sme povďační za prácu našim duchovným, že nám kruh zalo žili a že nás chcú odťahovať od diabolských pelechov, od krčiem, ale to nech si zapamä tajú naši duchovní, že v nás koluje krv slo venská. A preto prosíme v mene kruhu, neráčte sa ani len jedným zmieniť slovom proti duchu našemu, ktorý prechádza z milosti Božej do nás skrze čítanie „ S l o v e n s k ý c h Ľ u d o vých N o v í n " . My smenatŕfioch aj vtedy, keď slyšíme Vás vodcov v našom knihu po maďarsky sa shovárat. U nás panuje sloven čina. Cajlan.
Svošov (liptovská stolica)
6. januára 1914. Pochválen Pán Ježiš Kristus! Ctený Pán Redaktor Slov. Ľudových Novín 1 Prosím Vás za uverejnenie týchto mojich pár riadkov, jestli sa môžu smestiť do Vašeho časopisu. Naša obec Svošov je nie veľká a patrí veru medzi tie najzaostalejšie obce v Liptove na poli politickom i národno-slovenskom smýšlaní. Náboženstva sme Čisto katolíckeho, okrem jednoho jediného žida nášho krčmára, kde naši starší, vlastne otcovia, chodia do školy a na poradu ku flaši besnej pálenky. Patríme pod laru Gombássku, nuž s náboženstvom s tým môžme ešte obstáť, ale s inším veru ne môžem našu obec pochváliť. Lebo o nej ne počuje, ani sa nedočíta nik nikde, v žiadnom slovenskom časopise, ba ani len jedného čísla nenajdete v našej obci, bárs je dosť takých, čo znajú čítať a písať. O našej obci ani páni nevedia nič povedať. Len vtedy, keď sú ablegátske voľby a keď vyberajú daň . . . Póla máme len toľko, čo naše ženičky samé môžu cez leto obrobiť svojimi rukami a s motykou. Lebo chlapi musia ísť na zárobok: cez leto, aj cez zlmn sa trápime vo svete. Len čo na Vianoce a Veľkú noc sa síjdeme so svojimi rodinami, len aby sme mohli vyziviť svoju rodinu a zaplatiť daň a prirážky, ktorých príražiek toľko pla tíme, že sa nám sotva ktorá obec v Liptove vyrovná. Máme pole i na druhej strane Váhu v GombáŠskom chotári. Tak musíme platiť i GombáŠsku prirážku, i do susednej dediny Komjatnej musíme pWif prirážky, takže po ťarchou porcii a tých príražiek už-už skoro klesáme. Či by sa tomu dalo odpomôcť, o to upozorňujeme zdvorilé 405 na české cikorky; sa žiaden nestará. Nuž keď sa sami nezasta fik až oči vytřeštil na prosbu Jurig J v u. Hneď nemé, kto sa potom má o nás starať? Pán" hľadal v tom politiku. Obrázky sú viac sto veru dozaista nie. Takí poprednejšf, čo by Kolínskou, Bergrovu, Buvovku. ročné a pochádzajú zo zrúcaného kláštora mali trocha na čele obci stáť, o tých sa veru' zoborského, kde títo svätí bývali. No, bárs nemôžem s ničím dobrým zmieniť. Výbor jak sa zdráhal vrúcnej prosbe Jurigovej, ako Cajla (prešporská st.) obecný si nevolíme, ani neviem, či sa dakedy dobrý kňaz, netrúfal si odolať. Ale jeho šodožijeme toho, že si budeme môcť sami voliť vinismus predsa spravil háček. Odvolávajúc Pán redaktor 1 Pár slov o našom valnom sa na starobylosť obrazov dovolil ich iba v shromáždění, ktoré sa vydržiavalo dňa 28. výbor a rychtára. S takým poriadkom, aký jedálni so steny fotografovať. Juriga hneď ute decembra minulého roku, ráčte prijať do na posiaľ máme, sme večne zakopáni hmotne i kal pre fotografistu, aby si správca nejako šich milých novín. Shromaždenie bolo svo duševne, nevieme nič, čo sa deje, ako sa nepremyslel. So steny sa ale nedaly fotogra lané tým cieľom, aby sa mohol vyvolit výbor máme držať, keď sa k nám páni vláčia pred fovať. Čo robiť? Odvaha Jurigova pomohla. do nášho „kruhu" a aké časopisy sa majú voľbami. Spolu sc sluhami chytil obrazy, vyniesli ich predplatiť pre náš kruh. A tu musim dať vý V>bor sa u nás takto volí do obce. Pán na dvor a kým správcu doma nebolo, obráz raz veľkému pohoršeniu nášmu a rozhorče rychtář „ráčia" napísať na kartičku mená tých, ky boly odblesknuté. Z podobizne tejto dal nosti nad počínaním a jednaním našich du ktorí sa mu páčia za obecných výborníkov a namaľovať Juriga našich patrónov, ktorých chovných pastierov akožto predsedov a pod odovzdá to potom notárovi, a už je voľba zástavu nám dňa 29. septembra na deň sv. predsedov kruhu. prevedená. Výborník sám nezná, že je vyvo Michala Archanjela na Velehrade v sprievode Keď náš pán podpredseda navrhoval, jaké lený, len keď ho volajú k rychtářovi podpísať, krásnej reči posvätil dr. Vychodil, prísediaci noviny sa majú predplatiť pre náš kruh, na vtedy sa spýta, odkedy je on yýborníkom. svätej stolice olomouckej. prvom mieste spomínal „Slonoviny". Hneď Kedy a kto nášho rychtára vyvolil, o tom sa A po posviacke po prvýkrát zaznela na na to sa ozval náš bojovník Janko H a z a y z nás máloktorý pamätá. Lebo je už 40 rokov Velehrade pri zvukoch vajnorskej hudby ve a žiadal „Slov. Ľudové Noviny". Druhý bol rychtárom, nuž keď príde rychtářská voľba, Pavel M o n d o k, ktorý sa zaujal tiež našich pán slúžny „ráčia" povedať, že ešte „pán" lebná pieseň z Nábožných Výlevov: novín a podvakrát opakoval, aby do nášho Jurko poslúžia ctenej obci. Obyčajne pán „Spievajme o krajanoch, o slovenských pa kruhu chodily „Slov. Ľudové Noviny", ktoré rychtář so slovom „poslúžim" zakýva hlavou trónoch bránia našu vieru a našu reč slovenskú. Tretí a je po voľbe. Veru, veru milí moji občania, O svätom Zorardovi a o Blahoslavovl." doniesol ich už aj so sebou, a upozornil pána kto si sám nepomáha, tomu ani Pán Boh ne O nes sa pieseň, pieseňka milá, nad hla podpredsedu, aby sa neopovážil vytvárať z pomôže. Keby sme aspoň dačo čítali, by sme vami boľastných Slovákov, aby sa naučili kruhu „Slov. Ľudové noviny". Ale pán pod aspoň vedeli pochopiť naše ťarchy a biedy; ctiť vo vlastných svätých svoju vlastnú krv, predseda sa ochúfnl a nijako nechcel pristať a ako sa máme brániť, aby nás nemuselo už svoju vlastnú reč. A nechže vzývanie patró na tieto noviny. Že vraj je slabá kassa! aj do tej Ameriky toľko utekať, z ktorej teraz nov slovenského národa kriesi v bratoch a Ovšem, keď sa jednalo o Slonoviny a o Kre odpisujú, žeby sa vrátili, keby mali peniaze v sestrách nádej a ich orodovanie nech sťana, vtedy nebola kassa slabá, len pri na a keby sa nehanbili. Na takéto pomery len pohne v prospech náš milosrdenstvo Božie šich novinách. Všetci sme sa pohoršili nad to povieme, že sme si sami vinou, keď si ne jednaním pána podpredsedu a usmesli sme vieme doma zarobiť chleba a vybojovať lepšie nad nami. Pútnik. sa na tom, že jeden z nás ich bude prinášať časy. Dokiaľ sa každý nechytí práce a nebu-
Čitateľky tohoto časopisu
C^p2.
SLOVENSKÉ L U P O V É NO V I N T
de čítat a predplácať aspoň jednie noviny, ktoré by náš fud poučily, aby sme sa už raz pre budili. Veľmi mnoho bý sa dalo z našej obce písař, ale nateraz len tofko, lebo neviem, či mi Pán Redaktor prijmú moju sfažnosf, ktorú cítime všetci, ale ju všetci nepochopia, lebo sú nemí, hluchí a slepí. Nevidia, neočujú, čo sa s nami robí. Teraz len aby nám Boh dal dobrého pána farára Slováka, ktorý by všetky smeti vymie tol, a čo sa dá ešte napravit, napravil. Za to my mladší budeme novému farárovi povďač ní a poslušní, keď sa nás zastane a nás po učí, lebo tí starí nevedia, čo im berú a čo im chybí, len ked je zle, kliaf, preklínať všet ko, a potom tú zlost idú zapit do ,Arnolda'. Prosím Vás pre Boha a pre náš slovenský národ, vy, ktorí toto číslo dostanete do ruky, chyfte sa aspoň vy práce v našej obci, aby vás naše deti nepreklínaly, že ste ich neratovali, kým sa ešte dalo ratovaf. Předplaťte si „Slovenské Ľudové Noviry", ktoré nám brá nia a zastávajú ako len najlepšie môžu našu vieru, našu reč, naše slovenské práva, a obe tujte tie štyri koruny na rok, veď sa vám to stokrát vynahradí. Teraz neviete ako, ale ked budete čítat pilne, potom pochopíte, koľko ste zameškali. Čo ešte naši rodičia starí za nedbali, máme my napraviť. Len si pomyslite na toto príslovie : „Že vzdelaného muža uctia sebe všade, ale hlupák ten zostane vždy len na Tade". Váš dobroprajúci a vo Fonotfári bydliaci svošovský syn a čitateľ SI. Ľudových Novín: Ján BraŽina robotník a katolík.
Kalendár sv. Rodiny na rok 1914.
Je v ňom veta poučného 1 zábavného čítania a oz dobený je výše štyridsiatimi utešenými obrázkami Cena s poštou 70 hal., 2 kalendáre 1 kor. 30 hal, tri 1 kor. 80 hal. Od 4 kusov môže sa posielaf len v baliku s nákl. listom (szállitólevél). Päťkilový balík (18 kalendárov) posielame za 8 kor. buď na dobierku alebo za vopred poslané peniaze. — Poštu platíme my. DO AMERIKY stoj! 1 kalendár 20 centov. Za 1 dollar pošleme 6 kalendárov vyplatené. K volt obťáhčenlu celej manipulácie prosíme, aby objednávky boly posielané len na firmu:
KNÍHTLAČIAREŇ F . KLIMEŠ V Llptousftom Sv. Mikuláši (LipfószBntmihlós.)
Chýry. či zahynú Slováci a či sa udržia ? Jed nou velkou príčinou toho, že náš národ slo venský tak ťažko prichádza ku cti a k právu, je tá skutočnosť, že mnohí ľudia a to práve z tých ohnivějších a činnějších počínajú zúfať nad slovenským národom. Znám mladého muža, chudobného, horlivého, švarného. Šest rokov bojoval jak lev. Bol-v školskej stolici, bol vo výbore obecnom. Sekal sa s notárom, učiteľom. Staval sa proti každej krivde. Chodil s domu do domu a rozširoval noviny, aby vytrhnul bratov z bahna sprostosti, zo stavu zverského a aby ich aspoň na toľký stupeň ľudskosti povzniesol, ie by Čítali. Vo svojej horlivosti raz zo svojeho do predu zaplatil za noviny, poneváč mu sľúbili, že keď budú mat, zaplatia. Ľudia radostne noviny čítali. Aj si prichvalovali. Došlo ale na platenie. A tu sa mu via cerí vysmiali. Ba nie jedna žena mu vynadala. Štyridsať korún dal zo svojeho. Žena mu čudy robila, že okráda deti a platí za darebákov. On chudák zronený urážkami, plačom ženy, škrípom zubov, slzami v očiach zahrešil a na druhý deň sa vybral do Ameriky v tej zú falosti, že neni sa hodno trápiť za ľud a než by sa mal trápne dívať na umieranie národa, radšej šiel svetom. A od tej doby je jeho dedina mrtvá. Ľud otročí a pije na potešenie. Bože, Bože koľko horlivcov takto zúfa pre tuposť bratov a sestier. Veru ten hospodár mal pravdu. Neni sa hodno trápiť za ľud, ktorý nechce čítať, poneváč taký ľud ostane vždy vo zver skom stave a nikdy nepřijde ani k ľudskej hodnosti, nie že ku cti a právu. Krvou kr
váca srdco prebudeného človeka, keď vidí, že na hodbávny ručník, na tú prekliatu pijatiku vždy sa najde peňazí. Len regálu ťažké stovky a tisícky platia naše obce a chlapčiská na smradľavých drámkach viac cez rok prefajčia na vlastné dusenie, na cigaretlový papier, jak sa dá v obci na knihy, na noviny. A preto neoživujeme. Preto veru tuším zahyneme, jestli sa v poslednej chvíle neprebudíme a dušev ného pokrmu, novín sa nechytíme. A!e vedz, že našou pijavicou si, jestli ti noviny chodia a nezaplatíš. Keď ich zas pustíš, upadneš do tmy sprostosti. Čítaj, ale zaplať. Papier, tlač, marky, bytné stoja tisíce. A nevieš, že je do neba volajúcim hriechom utrhat na zaslúženej mzde? Tento hriech pácha aj ten, kto nám nezaplatí. Mnoho takýchto hriechov kričí do nebies a preto mešká požehnanie Božie na cti a na práve našom. Rozposielame čeky. Pošlite peniaze. Kto si zaplatil, ten nech oddá ček susedovi, aby ich predplatil, aby sa rózohrialy srdcia a svitlo v hlavách. Premeny v biskupstve spišskom. Julius Brtko, farár prosiecky dostal od komorského panstva gombášsku faru. Do Prosieka za ad ministrátora je poslaný Peter Bačkor, svätomichalský kaplán. Do Sv. Michala za kaplá na je poslaný Eugen Puhala, dosavádny gombášsky administrátor. — Na deň Božieho Narodenia sa malo udeliť pápežské požehna nie po všetkých farských kostoloch spojené s plnomocnými odpustkami. Svätý Otec vzal s potěchou v známosť účtovanie osv. p. biskupa a potešil sa nad horlivosťou slovenského ľudu. Takéto účty skladať sú povinní bis kupi každý piaty rok, aby takto jednota cirkve Čím vypuklejšie dokazovaná bola. — Nedostatok kňažstva je veľká. Ľud nerád dáva dnes svojich synov za kňazov, poneváč sú všestranne napádaní a urážaní. Dnes každý vagabund a snob si na kňažstve a cirkvi zuby ostrí. Ale aj najhoršie stoja dnes kňazi hmotne. Pisári s troma triedami majú platu po 3 — 4000 kor. Kňaz po 30-ročnej službe výnde na 3000 kor. O pensii vôbec sa ani hovoriť nedá. Aby sa tejto biede odpomohlo najd. p. biskup bude po skončených polroč ných štúdiách, vo februári piatich mladíkov vysviacať. Do pozornosti velehradským pútnikom. Iste, že Slováci ešte nikdy nezažili toľkej ra dosti a slávy, jak na posvätnom Velehrade pri príležitosti púti. Rozpomienka na túto púť, na zažité poučenie, povzbudenie, česť, milosť je nám v duši pravou slasťou, ani jak pamiatka raja v ubolených dušiach našich prarodičov. Každý si doniesol nejakú pamiatku, ale akiste žiadna neni toľko hodná a tak vzácna, jak pravý obraz, fotografia veľkého zástupu katolíckych Slovákov okolo oltára, na ktorom sa slúžila staroslávska sv. omša, okolo kto rého vialy zástavy Sedmiboľastnej Matičky, slovenskej Patrónky, apoštolov slávskeho rodu sv. Cyrilla a Methoda, patrónov slovenského národa s v. Zorarda a Blaho sláva. Na stá tvár celkom jasne je na obraze rozoznať, krásne sa vynímajú kroje. Obraz je tri decimetre dlhý a dva decimetre široký a bude vekovou pamiatkou ešte aj pre budúce pokolenie. Každý jeden účastník velehradskej púte nech si rýchle pošle do redakcie našich novín tri koruny, aby obraz obsiahnuť mohol. Odpoveď Týždenníku. V mladoluteránskom Týždenníku vyšiel dopis o slovenskokatolickom shromáždění vo Viedni. Písali ho elektrický služobník Ozábal a sociáldemokrat Podhracky. Už to samo poukazuje, koľko hodnovernosti stojí. Je to smiešne, že títo ľudia hovoria o cyrillomethodejskej Jednote, keď oni boli tí, ktorí nás posmievali, keď sme usporadovali svätú velehradskú pút. Už vtedy sme si zaumienili založiť našu Jednotu. Včuľ ale keď vidia, že my nečo chceme ro biť, hádžu nám polena pod nohy. Chceli by nás za hrdlo držať jak lasica holuba. Čo sa nám natískate? No, z takých ľudí by mohol mať nekto dačo? Nechce sa nám priživefníkov snášat. Spravte si medzi sebou spolok. Kto vám to prekáža? Čo sa nám natískate? My s vašim spolkom nechceme mat nič. Bol som tam rok zápisníkom, ale to som nikdy nezkusil, čo tam. Nám sa nechce čítať osla vujúci životopis Martina Luthera. Vytýkajú
Stt- 5. nám, že sme vyberali 40 hall. Mali sme útraty Vy ste sa nacpali na hanbu za darmo, bárs vás opľúvali. A predsa sme 62 kor. sosbierali na základinu našeho spolku. V našich rukách sa nestráca groš, ani za cudzé nepi jeme po 8 krigloch. Noviny sme odporúčali, aj budeme, poneváč vieme, že naše „Slov. Ľudové Noviny" tým, že píšu pravdu, pre bijú vám hlavu a vy budete vo Viedni „niktové". To vám ukiafe chasa od Šaštína. Jozef Polák. Dopichal ho z pomsty. V Nových Zámkoch čižmársky tovaryš Julius Szabó stretol sa so svojím nepriateľom istým Karolom Godom, ktorý ho vlani pichol nožom. Tovaryš bez slova vrhol sa na Godu, vylepil mu zaucho, potom vytiahol nožík a dopichal hó tiež. Zasadil mu 25 rán. Smrteľne raneného O idu zaviezli do nemocnice. Tovaryša, ktorý ušiel, v Komárne policajti chytili. Vybitý švindler. Do Unína (nitrianska st.) zavítal neznámy človek, ktorý sa vydával za jeruzalemského redaktora a sbieral predplatky n a J e r u z a l e m s k é N o v i n y . Naše ženičky, keďpočuly, že budú dostávať novinky z Jeruza lema, ochotne dávaly korunky švindlerovi a rad radom daly sa zapisovať za odberateľov na novinky. Švindler takýmto podvodom vylúdil hodne peňazí. O klamstve konečne zvedela vrchnosť, ktorá teraz hladá švlndlera, aby ho mohla posadiť za mreže. Okradli ho o 1300 dollárov. Cleveland, O. — Dňa 9. dec. r. 1913. okradli zlodeji na Erie nádraží Františka Vrabca, ktorý sa vybral na cestu do starého kraju a mal pri sebe 1300 doll, svojich úspor za sedem rokov. Keď totiž Vrabec prišiel na nádražie, soznámil sa tam s troma mužami, z ktorých jeden rozprá val po slovensky. Medzi rečami zbadal Vrabec akúsi peňaženku ležiacu na zemi a zdvihnul ju. Ale jeho noví známi si tiež činili nároky na tento nález a z toho povstala hádka a muži sa začali s Vrabcom naťahovať a potom sa vzdialili. Ku svojmu predeseniu zbadal Vrabec, že jeho vlastná peňaženka i s 1300 dollármi zmizla. Hneď utekal na ústrednú stanicu policajnú a za zlodejmi boli vyslaní detektívi. Jednoho z nich chytili, ale ten ne mal peniaze pri sebe a ostatných dvoch ne mohli ulapiť. Zatknutý udal, že prišiel z Young stown a volá sa Ševič. Takíto zlodeji z remesla používajú všeliaké fígle, aby svoju obef mohli okradnúť. Oni sa nejakým spô sobom doznali, že Vrabec bude mať tie peniaze pri sebe a doznali sa i čas, kedy pôjde na železničnú stanicu. Že Vrabec videl pohodenú peňaženku, to sa tiež nestalo ná hodou, ale pohodili ju sami zlodeji, aby mali dostatočnú príčinu s Vrabcom sa dať do do hadovania a s ním sa natahovat, aby pri dobrej príležitosti mu mohli jeho peňaženku s 1300 doll, vytiahnuť. Z tohoto prípadu každý vidí, jako je to nebezpečno dať sa do reči s jakýmkoľvek cudzím človekom, keď máme peniaze pri sebe, lebo nikdy nie sme istí, či nejaká zlodejská banda si nás nevyhliadla za svoju korisť a nestrojí na nás ne jakú pascu, aby sme sa dostali do naťaho vania, pri čom by mali zlodeji príležitosť nám peniaze vziať. Divadelné predstavenie. Maríatálska mlá dež usporiada v nedeľu divadelné predsta venie. Hrať sa bude: „Kamenný c h o d n í č e k", od Fr. Urbánka. Po divadle tanečná zábava. Riaditeľstvo. V kostole zavraždený kaplán. Z Ham burgu oznamujú, že vo Wilhelmshafene do kostola vlajnali sa zlodeji. Keď ich kaplán pristihol, troma výstrelmi ho zastrelili. Vra hovia ušli. Smrť. Dňa 1. januára v Petrohrade zomrel professor Platon A. Kulakovsklj, od roku 1907 podpredseda Slovanského dobročinného spol ku. Nebohý professor bol Slovanom veľkým priateľom i srdcom i štúdiami svojimi. Bol človekom pevn ch zásad a pri tom zlatého srdca. Za slovanské veci horlil náramne. Večná mu pamäť. Strašný skutok syna. V obci Berzéte (st. gemerská) Štefan L a s s e n sekerou zabil svoju matku, s ktorou sa pravotil. Syn po skončenej práci oprel sekeru ku hlave zabitej matky a ušiel. Vraha teraz stopujú.
9
K povšimnutiu. Mátne Čest oznámiť ct. obecenstvu, Že Z á h o r s k á Roľnícka b a n k a otvoriia svoju Expozitúru aj v Prešporku na Vysokej ulici pod č. 3., v dome, kde je redakcia Slov. Ľudových Novín. Bratia, Slováci a Katolíci, navštivujte v Prešporku túto banku, lebo je ona vaša, je roľnícka a katolícka. Svoj k svojmu I Lletncí stroj v Jeruzaleme. Francúzsky vetroplavac Bonnier na Nový rok na svojom lietadle zjavil sa v povetrí nad mestom Jeru zalemom. Bonnier je prvý vetroplavec, ktorý preletel ponad Svätú zem Obyvateľstvo me sta náramne obdivovalo lietadlo a jeho cesto vateľa, lebo dosiaľ takého niečoho ešte ne videlo. Židia v Horvatsku zaviedli pohyb, aby ich náboženstvo s inými náboženstvami bolo považované za rovnoprávne. K bánovi vyšlú najbližšie krajinskú deputáciu. Pre biedu do hrobu. V Prahe vdova Franciska R e b ova už od týždňov bola bez zárobku a nevedela pre svoje dletky chleba zarpatrif. V zúíalstve nad svojou biedou a núdzou prerezala hrdlá svojim dvom malým synkom a potom sa obesila. Osýpky. V Banskej Štiavnici veľmi sa šíria osýpky, následkom čoho ľudové školy a gy mnázia zavreli. V Seredi pre Šarlach už od týždňov sú školy zavreté. Nelfastie na mori. Tri rybárske loďky na ktorých bolo 30 rybárov v blízkosti ostrovov Farorských utonuly. Všetci rybári zahynuli vo vlnách morských. Po nešťastných rybároch ostalo 13 vdov a 43 sirôt. Obchodná lorf „Lemte* vo veľkom vichři utonula a 45 matrozov lode zahynulo. Železničné nešťastie. Vojakov z okolia Rýnu, keď sa navracali ku svojím plukom s vianočného urlaubu zastihlo smrteľné ne šťastie. Vlak na ktorom cestovali následkom chybne postavených výhybiek plnou rýchlosťou vrazil do capa, vylomil ho a prvé vozne sa na kuäy dolámaly. V tme bedakanie ranených bolo hrozné, pomáhať ale dotiaľ nebolo možno, kým nepriniesli fakle. Do soboty rána vytiahli zpod rumov dolámaných železničných vozňov mrtvoly dvoch a štyroch ťažko rane ných vojakov. Pozdejšie našli ešte troch ranených. Dolupovaní vysťahovalci. Minulý týždeň v Brne chytili sedem vysťahovalcov pochodlacich z nitrianskej stolice. Všetci poberali sa do Ameriky. O vysťahovalcoch zistili, že sú vojopovinní a preto rakúska vrchnosť odšupovala ich do Trnavy, kde ich odovzdali pohraničnej policii. Obeť zimy. Viktor L e i t n e r, obyvateľ obce Vaskut, pešo šiel domov. Na ceste ustal a sadol si pod jeden múr, kde zaspal a v noci zmrzol. Mrtvolu jeho našli žandári.
Kotko rudl zomrelo na choleru počas balkánskej vojny? Dľa výkazu hodnover ného cholera počas balkánskej vojny vyžia dala v obeť 80.000 ľudí a síce 47 tisíc Srbov, 12 tisíc Bulharov. Ostatné obete boli Turci, Gréci, Černohorci a Rumuni.
Ponížená prosba Erdúdskej cirkve ct. Obecenstvu!
Hovorí sa, že Slováci len nariekať a po nosovať sa vedia. Ďaleko od nás, žeby sme tu v rámcoch „Slov. Ľudových Novín" chceli vykramovať boľné stránky sŕdc našich, ale poneváč kto je v núdzi, prosiť musí, a naše bremeno je neobyčajne ťaiké, oprávňuje nás chopiť sa rady Krista Pána: „Pýtajte si a dá sa Vám; hľadajte, a najdete; klopte, a otvorí sa Vám." (Luk. 11. 9.) Nechceme sa ponosovať, bo vieme, že každý máš dosť svojej biedy, lež nútení opovažujeme sa pý tať, či by sme snáď neuprosili, utisknutí hľa dáme, že sa nám niečo pošťastí vyhľadať, odkázaní na lásku odhodlali sme sa klopať v nádeji otvorenia. Naša obec Erdúdka je asi najbiednejšia dedina chudobnej Oravy. Tu sa udomácnily v chotári kameň so snehom, víchrice a pŕhky v prírode, a načo tajiť, zaostalosť s nemier nosťou zotročila ľud. Erdúdka ani v úrodné roky nikdy nemala na dostač svojho chleba, ale v posledné tri roky ešte aj tú skromnú úrodu živelné pohromy nám znivočily. Pred lanským (1911) z jara mrazy, v lete suchota, pred žatvou kamenec tak nám doriadily cho tár, že v novom roku nebolo Čo siať, role naše z hodnej čiastky v nedostatku zrna musely ostať prielohom. Lanského roku (1912) pre včasné snahy sena miestami ostaly gaz dom pod sňahom cez zimu, ovos nedozrel, krumple (švábku) z polovice na jar sme do kopávali. No a terajší rok (1913) horším sa dokázal nad obidva predošlé. Mnohý ani toľko úrody neusbieral, aby svoje role na jar obsadiť mohol. A z čoho žiť, deti chovať, daň platiť, šatiť sa. dlžoby splácať? V zápase s nedostatom, s hladom nevo lali by sme tu o pomoc, veď chudobná Er dúdka jakživ nemala hojnej žatvy, nazbyt chleba, vždycky zápasila s biedou a predsa nikdy nezobrala v novinách o milodary, uta jení v tichosti bořili sme sa so svojou bie dou. Že dnes proti zvyku, na milosrdenstvo odkázaní, s prosbou vystupujeme pred verej nosť, to nečiníme z chlebovej núdze, ale väč šie jarmo nás tlači, núti prosiť. S biedou hladu vieme si spomáhat z vlastných sil, lež ťarcha terajšieho bremena reže sa nám do živého, do kosti tak, že nám nikto nemôže zazlievať, keď sme sa na ten krok dali. My dnes rovní sme židom vo vyhnanstve, keď z Babilonu so slzami túžili po Sione, tak Mnoho peňazí začarujete túžime my za domom Božím. Podobní sme jestli si kúpite mašinky na ľudu Izraelskému, keď začal budovať svoj strihanie vlasov z najlepše- chrám a z jednej ruky bránil sa mečom, z striebroocele, ktorá sa v krát druhej pracoval keľnou. My tiež nie dosť, že kej dobe sama vyplatí. Cena v chudobnom kraji musíme sa boriť s biedou za kus K 6, 7, 8. ualej pri planých rokov, lež súčasne prichádza nám britví1 ch z diamantovej ocele. kostol budovať. Nám viac treba, ako kostol. Cena <. a kus K 3, 4, 5, 6. Za Takí sme opustení, ako naši rodáci za morom, poštový balík, do klorého sa keď sa v osadu utvárajú; nemajú ani kostola, viac kusov zabaliť môže, po ani náradia doň, ani školy, ani cintorína. Tak čítam 50 hal. K dostaniu do je dnes s nami, ako s pohorelcami, keď du bierkou z obchodu zo železom Karola Nemäk, majú vo spálenisku svojich hniezd. Preeporok, (Pozsony, Széplak-u. 7.) Uhorská Dosiaľ bývali sme na vršisku dobre vyššie ul). U tejto.firmy kúpite aj tie najlepšie ná tisíc metrov nad hladinou morskou. Tu v tej stroje, kuchynský riad, prístroje na rezanie výške mali sme (veľká obec, 2500 duší) cha mäsa, kávové mlýnky atď za najľavnejšie ceny. trný, drevený kostolík, filiálnu kapličku, ktorý
už-už klesá v zem. Pri tom chráme biedna škola a v nej viac než 500 školopovinných detí. V malom cintoríne kosti medzi kosti za rývame v nedostatku miesta. Pomery naše dospelý na neznesiteľné a n ú t e n í sme kostol budovať, školu stavať, a nakoľko na tom vrchu pre zimu a stále vetry nemožno vydržať, bu dujeme na novom mieste v doline i potrebu jeme nielen chrám a školu, lež faru, gazdov ské budovy, nový cintorín, tiež pozemok pod všetky staviská, preto naša ťarcha v súhrne činí kolo 150 tisíc korún. Na toľkú ťarchu nemá naša obec ani ha liera, a čo by sme sa do ostatnej košele vy zliekli, nezdoláme tej ťarchy; ale úfame v Boha, v Otca chudobných, úfame v milosrdné srdcia našich slovenských spolubratov, ktorých tu o láskavé milodary úpenlivé prosíme. Ani halierový milodar nebude nám malý a každú obetu verejne zúčtujeme v „Slov. Ľudových Novinách*, v Kráľovnej sv. Ruženca a v Sv. Rodine. Milodary prosíme zaslať buď na ktorúkoľvek redakciu spomenutých novín, buď na farský ú r a d v E r d ú d k e (Erdódka, Arva m.) Keď sa do priazne ct. obecenstva odporúčam, som v Erdúdke Štefan Mnoheľ, správca fary.
Osvedčenie.
Slávna Redakcia I Nerád sa púšťam do novinárskych hádok, ale dopis „Z pod Čerchle" uverejnený v 52. čísle r. 1913. vašich novín mňa núti k tomu, aby som sa ozval. Dopis bezzáktadne zasa huje do mojej cti. Čo dopisovateľ o mojej osobe tvrdí, je Čistá nepravda. Nakoľko o dobromyseľnosti dopisovateľa reč byt môže, nuž zaviedly ho klebety zo zlomyseľných úst, ktoré by mňa od našeho milého ľudu odtrhnúť chcely. Ohľadom mojej osoby iba to je pravda, že som predsedal pri voľbe stoličného výborníka. To ale každého človeka iba tešilo, lebo v mojom spravodlivom pokračováni každý mal záruku, že sa nikomu najmenšia krivda nestane. Že som vždy verným katolíkom a dobrým Siovákom. dávam aj týmto dôkaz, že pánovi dopisovateľovi po slovensky, po kresťansky odpúšťam slovami Pána Krista: „Pane od pusti im . . ." Mám iba jednu prosbu, aby totižto po druhýkrát nepil vodu po špatných cudzích trúbach. Ďakujúc slávnej redakcii za uverejnenie mojich riadkov, značim sa s úctou: Veľká Bytča, dňa 31./XII. 1913 Dr. Martin Mlčura pravotár vo Veľkej Bytči. Pozn. red. Tešíme sa krásnemu osvedčeniu p. dr. Mičuru. Daj mu P. Boh zdravia; aby do smrti pri tomto vrelom osvedčení vytrval. Náš dobromyseľný dopisovateľ bude mať akiste najväčšiu radosť z jeho osvedčenia podobne nám.
Hospodárstvo.
Naša nová hospodárska robota.
Iste sa pamätajú naši milí čitatelia na naše články, ktoré sme priniesli o poisťovaní do bytka, ale neostávame len pri slovách, lež prikročili sme aj k činu. Obrátili sme sa na ústredné poisťujúce družstvo a vyzvali sme
ZEMSRfi PRŮMYSLOVá BBHH9 AKCIOVÉ SPOLEČNOST, VKLADY založená Živnostenskou bankou v Prahe,
BUDAPEST, V., Ferenc József-tér 6. (palác .ORESHAM').
Telegrafická adresa „INDUSTRIALS.
É
( 131-85 Telefon < I 131—60 I 111-70
t n uhorikej poitovej tporttefoy i. 21120. t u rakAske] pettove] iporlteluy i. 105585. t u koi. herc. p«»t. sporltefny í. 8106.
zmenáreň: V., F e r e n c József-tér 6.
Filiálka v MUNKÁČI.
Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE |e K 80,000.000-a rezervy vyše . . K 20,00(1.000--
zúrokujetne
5 1 netto
Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenia vietkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, mariek a rublov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Amerikou,
CM© 2.
SLOVENSKÉ
ĽWDOVENOV1NY
Str. 7.
ho, aby našim spoluúčinkovaním sa utvorili všade dobytok poisťujúce družstvá. Prvý krok sa učinil v Bystrici a v Marietáli pričinením vel. p. Jozefa Závodského. Dňa 12. januára ideme zakládat také druž stvo vo Vajnoroch. Shromaždenie bude odpoľudňa o jednej hodine.
d) štrk a zem aby sa na ceste alebo ulici nenechala, ale nakoľko na mieste sa nemôže upotrebiť, na druhé, skrze stavebný výbor vy značené miesto odprataná bola. 40. §. Apelláta skrze I. stupňovú vrchnosť ku vyš šej vrchnosti behom troch dní podať sa má. 41. §. Vianočné slávnosti gazdovských V páde popri parnorušňovej železničnej dráhe alebo jej stanici vo smysle XLI. zákon, kruhov na Horniakoch. Poľnohospodárske ministerialné vyslanectvo článku 18. § z roku 1881. bližšie ako na 60 sděluje nám, že počas vianoc poriadali gaz metrov zamýšľaného stavania I. stupňová dovské kruhy vianočné slávnosti, aby aj vrchnost prosbopis po vybavení skrze krá medzi roľníkmi pestovali cit srdečnej spolu ľovské ministerstvo pod č. 71077/903 predpí patričnosti a totožnost záujmov gazdovských. saných pokročení, spolu so svojimi poznám Pri čom k obodreníu mládeže postavení boli kami cieľom vynesenia výroku predostre ad vianočné stromčeky. Utešený pocit srdečnosti ministratívnemu výboru. (Pokračovanie budúcne.) zažili prítomní, keď sa okolo stromčeka shro máždili členovia 1 so svojimi rodinami, matky Milodary pre Erdudský chrám. so svojimi dietkami.Predseda kruhu prečftalpríTerézia Balek Novoť 20 K, vdova Terezka Vrabeí vet vyslanectva,ktorý upravili kjednotlivýmkru- 50 K, Matuschek 1 K, Divácky 1 K, Rudolf Polak 1 hom dľa ktorého poukázané je na vznešenosf K, Jozef Polak 1 K, Jozef Walent 1 K, Jozef Pavlfk K, Pavel Stah 2 K, Ciganek Helka 1 K. Jozef Smrtic sviatkov narodenia najväčšieho Pána Ježiša 11 K, Matej Kašpárek 1 K, Tomáš Sokol 1 K. Štefan Krista. Polák 60 hal., Ján Klempa 2 K, Ján Ctntula 1 K, Událost v zanechanej jaskyni otvorila srdcia Šimon Klempa 2 K, Ján Fabián 1 K, Matej Nesnadný ľudské citom lásky mohutných ku slabším, v 1 K, Ján Fila t K, Šimkovlč 1 K, Maxian 2 K, Jozef Stefek 40 lial., Jozef Majek 1 K, Florián Jankovič 2 K, bohatstve oplývajúcich ku biednym. Napomína Walik 1 K, Pikalek 1 K, Skvorák 1 K. členov ku spoločnej láske občianskej, k spo ločne} vlasti, ku domácemu krbu a hrudi. A za tým nasledovalo podelenie cukroviniek a darčekov zo stromčeka. Maličkí radovali sa pravú karpatskú, čistú pôvodnú. s dospelými a s povďačnosfou v srdciach za Dn*-/-iirí?(lr«« D U r U V I C r V U Slivovicu stolovú sriemsku, čistú starostlivost polnohospodárskeho vyslanectva )ôvodnú. Karpatské horké žalúdočné bilinné, všetky rozchádzali sa s dobropranim Pán Boh za Íri druhy v 3f/, litr. pletených fľašiach 1 liter za K 2-40 A m a r o 1 pravé, bilinné, červené, železné plať! —
MALÝ OZNAMOVATEĽ.
zdravotné vino. C h i n o 1, zdravotné žalúdočné vfno, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou vý Rady hospodárske. bornou Hečibnou silou dokázané pri chudokrevnosti, bledničke, a žalúdkových chorobách, povzbudzuje Aby sa mladé kuriatka, nepodusily. Na chuť k jedlu a napomáha trávenie. Cena: prvého pô podjari každému divno padá v oči, že davodná velká fíaša K 3 40, druhého pôvodná veľká fľaša ktorá sliepka celý kŕdel kuriatok vodí, kdežto K S-60 v 5 kil. pošt. zásielkach obsahujúcich s prvého 1 z druhého 2 fľaše, bezplatné balenie, vyplatené iné potulujú sa s dvoma, 3 kusmi, alebo dobierkou zasiela Ľud. Stelndl, v Sklabine], Turč.stol.
práve s jedným. Príčinu tej nehody nevedia si mnohé gazdinky vysvetliť, udávajúc, že vraj stará sliepka zadávila; to je ale dočista chybné domnenie. Stará nezadávi kuratá, ale ony, nemohúc sa vykľuvaf, udusia sa v hniez de, a síce najmä vtedy, keď hniezdo má v prostriedku patrne hlbšiu jamu. z ktorej mladé kuriatka hore dostať sa nemôžu. Dôkazom toho je, že „zadávené" kuratá nikdy nenáj deme na krajoch, ale iba v prostriedku hniezda. Tejto nehode odpomôžeme, ked asi 3 dni red liahnutím sa kuriatok, pod prostrednú iastku hniezda trochu mäkkého sena vo pcháme, tak aby všetky vajcia rovne vysoko, jako na daske ležaly. To je celý „ffgeľ" ho spodársky, aby kvočka kuratá nedávila. Ked krava mlieko tratí, jako pomáhať? Často pozorujeme, že zdravá, neteľná, alebo len v prvých mesiacoch teľná, dobre opatro vaná krava z príčin do cela neznámych so dňa na deň mlieko tratí. Proti tejto nehode odporúča sa nasledujúci prostriedok: Vezmi 3 lóty semena vlaského kôpru nášho, potlč oboje čo najlepšie na prášok, daj do hoľby mierne vlažnej (letnej.) vody, rozmiešaj dobre a vlej na raz do hoväda. Keďby mlieko za 48 hodín nepohlo sa, treba spomenutú dávku ešte raz opakovať. Daktoré ale hovädá sú veľmi nedotklivé, tak že im nemožno liek do hrtanu vliať; v tomto páde rozsype sa prá šok po dobrom sene a tento krm predloží sa hovädu.
?
Stoličné stavebné nariadenie.
H. Stavebné dovolenie. 39. §. V mestách s riadenou mestskou radou mest ský kapitán, v obciach obecné predstavenstvo dozerá na to: a) aby bez dovolenia stavanie budovisk alebo plotu popri verejných priestoroch sa nezapočalo; b) aby liehy úpravy a predpísaná vysokost zadržaná bola; c) aby stavanie úplne dovoleniu zodpoved ným spôsobom, podľa požiadavok verejnej bezpečnosti a verejného zdravotnictva skrze oznámeného, patričné priemyselné dovolenie ajúceho znalca prevedené bolo;
Dom a peháren je na predaj % ; r
Nitrianskej st. Denne sa utrží 30 do 40 korún. Listy prosím na adressu týchto novin 528.
Veíký majetok^napredaj £_
štine v stol. nitrianskej, jako: hora s hotovým drevom, pasienok lúky a dom pekný nový škridlicou kritý, neďaleko v PI. Sv. Mikuláši 12 katastrálnych honov dobrej orácej zeme. Příhlasy prijíma, Mária Vltek, Morvaor č. 46, st. Nitrianska.
R. 'MAŠEK A SPOL. Ústredné kúrenie. Železné konštrukcie a kotlárňa,
T
e on č!s ío číslo
Praha-Žižkov,
3885.
Husova třída číslo 24.
Návrhy a rozpočty zdarma.
Tý
' +Y\ k t o r í s a c l l c l '' zdokonalit v písaní "f s l o v e n s k ý c h listov, najlepšie zodpoviekniha: „SLOVENSKÝ LISTÄR". Obsahuje listy všeobecné, obchodné a ľúbostné. Cena poštou K r 10. — Vydáva:
Július Kustra, Košice (Kassa).
m r Každý hodný mužíčoh má-li svoju ženičku i dietky rád, prekvapí ju na Ježiška vhodným darkom, dobre upotrebytefným tkalcovským zbožím a objedná bez meškania so zbožia nabídnutého od známej braterskej firmy
Ľudevit Lepš, ručná tkalcovna Nový Hrádek n. Met. Čechy. Každý balik jednotlivý dľa nabídky zasielame fco a dobierkou pravda len za tieto výhodné ceny do konca tohoto mesiaca decembra, na čo upozorňujem ct. obecenstvo. Prichádzam Vám milí bratia a sestry v ústretí, aby si každý mohol objednat, nekúpite však nikde lacnejšie zato ručím. Zlý tovar nezašlém. Kto by nebol spokojný, zašlite behom 3 dní zpäf nefrancovano a ja Vám peniaze do haliera vrátim. — Zasielam teda: 23 m. brokát na postele pekne vzorkovaný len za K 15#—
h ľ f l r l á m n a sedlárstvo. Ján Forma- 30 „ zeffru alebo oxfordu na košele . . . . K 16 — U Ľ I I d í 11 d U Q111 nek, Prešporok, Bab u. 7. 23 „ ružový hustý sýpek 80 cm. široký . . . K16 —
Il/tfta
Majetok na predaj, 5^¾¾ ruky za lacnú cenu, súci je na majer a na krčmu. Majetok je pri meste Levoča v meste tiež dom na predaj. Kupci nech sa hlásia u Štefana Klein, Igló, (Kossuth Lajos sor 26.)
Pefcný a bohatí pihir :¾¾¾.¾¾¾
so Slovenska cieľom sňatku. Adressa: František Laga, pekár Uh. Ostrov, Morava. l a r l n a l o h prijmem n a p r o v í s i u . Franc J C U 11 Cl l CI d Chmel, Praha II., Nekazanka č. 18.
23 23 5 8
„ biele veby „Kloudike" 80 cm. široké . . K 15-— „ biely šifon „Delta" 80 cm. široké . . . . K 13 — „ barchentu na 2 blúzy pekné \ „ atlassatenu na 1 šaty letné modrý s 1 kvielkamy ^16'— 6 „ lanového plátna 1 prikrívadlo 150 cm. široké i
Pýtajte si vzorky odo mňa a kto si ešte do 31. decembra objedná, dám 5% slevy od K 20- - priložím tiež aj 1 nástenný kalendár. — Nemeškajte, objednajte, podporujte český -: braterský podnik, nesklamete sa nikdy. :-:
fv
II
T Zohori na ulici vedúcej so stanice o la* FJlíóllra
\r QoČTttií*
n a
1
ry *"
v
d o m e
ůverkového spolku,
a JCJ rillalKa V Odbime v susedstve hostinca ku trom zajacom prijímajú a vdaCne opatrujú úspory (uhlady) našich roIníROv a remeselníhov, a platia od nich
4 V | o s daňou (porciou) 5°| 0 úpohov
Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžia vždy a v každom prípade. — Banka úraduje od 8.-ej hod. ráno do 1. popoludní. Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhoril •
Str. 8.
SLOVENSKÉ
Ä Nové
„BERSON"
gummové podpätLy
ĽUDOVÉ
Bryndzu,
čerstvú z čistého ovčieho syra, zaručenej jakosti najjemnejšiu . . . 1 kg. kor. 1.70 jemnú 1 „ „1.50 konkurenčnú jakost 1 , . 1 . 3 0 v 1, 2. 3, 5, 10, 15 a 20 kilových drevených nádobách. M a s l o , pôvodné kravské zaručené čisté 1 kg. kor. 2.40 v pergament, papieri zaba lené, dobierkou 5 kg. balíkoch 4 <, čistej váhy, vyplatené 1 kg. o 20 hal. drahšie, zasiela:
Ľudovít Šteindl, bryndziareň v Sklabine], Turčianska stol.
Podporujme kresfansko-slovenský
priemysel!
ifeľhoíi.Biňa na organy a harmonia Emanuel Sttln a Bohumil Tu č e ti.
zo zvláštnej gummovej miešaniny pripravené, docielily, že sú trvácejšie ako remeň. Nový „Berson" gummový podpStok je do cela takej barvy a veľkosti, ako je na Vašej topánke remenný podoätok; ie neobyčajne tieša.;t:.ý, trváci a rabký. Nový „Berson* gummový podpätok ochráni remenný podpätok na topánke od vykrútenla, topánku stále v elegantnej forme podrží, a pri veľkej pružnosti chráni Vale nervy a chrpnú kost Pravý nový „Berson" gummový podpätok je do elegantnej zlatej škatuľky zabalený, na ktorej je slovo „Berson* jasno čitateľné. Okrem toho kaídý pravv, anVf. Bersov gummov* podpätok videí WJSLI^ZT" á^. . A a tu vy obrazenou och- ^^^jg/^^^OmBf rannou značkou, na ktorú zvláštny pozor treba daí. Pýtajte si rozhodne len s touto ochrannou značkou zaopetrený „Berson" gummový pod pätok. Len so svojim obuvníkom dajte si to pripraviť na podpätok topánky a vo svojom záujme pošlite zpät každý iný výrobok. Sklad Berson, Budapest VIL
)(SSB@Se3S3Kflg§)(
Odporúčame svoj zá vod si. patronátom, farným 1 obecným úra dom k postaveniu no vých organov všetkých sústavou. Opravy a ladenia organov, har monii i klavírov sa prijíma. Vlastná vý roba cínových člnko vých pišfat, ktoré sa p. organistom odporú čajú. Mnoho pochval ných vysvedčení po ruke. —V Hore Kutné Královstvo České.
w.
2 2
L
i*i u 9 v i ť*,ic, t P že kde raňtete v Pre vi u í. š p o r k u najlacnejSie a dooré mužské a decké šaty hotové alebo dfa miery kúpif? Len u Samuela Feher, Uhor ská ul. č. 12 (Széplak-utca, kalvínsky dom). — Celkom novozariadený obchod na satý. —
Veľký výber v bundách.
,
=
Káva o 501 lacnejšia
káva, aAmerikánska úsporná. 5 L/sporná kg. vrecúško navefmi próbuvoňavá, K 10" výdatná franko tri na dobierku zasiela
S c h a p l r a , vývoz kávy a [čaju Tiszabogdány č. 258.
TO!!!
by mal už dnes každý vedeť že najlepšiu
zdravotnú
žitnú kávu ! v ručnikovom sádku
S hg. balík za R 3 60
i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na dobierku zasiela len firma
Jozef Skála,
zasielateľstvo kávy v Prahe III., Čechy. Založené v 1799. Ku každej zásielke prilo žený zdarma pekný kalendár na stenu.
poyoRi
Pozor: bavlnená priadza!
Tel'tí úsporu tel
DOUBLE
len priamym nákupom dámskych a vietrýcb prádlových látok u známe] a chválenej firmy
Bdolf Soumar, f síni i BICÍ. íksICBiii i QlsiilGl n Sfivíha Entá B. JHetafE. Cíchy.
:: (cvernová priadza) :: surovo a bieleno v najlepšej jakosti dodáva zvláštne lacno
E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. čislo 14.
Žiadajte vzorky a cenník. Kresfanská firma.
Krásne zbytky za továrne ceny stále TMI sttatfe.:- Vzorky zdarma a franko.
KšSSS§IBCi£3í
X 3 F 4 Q • ! • • • • •!•
x
Cislo 2.
NOVINY
l Pre Sereď a okolie!
]
Ciifii b e n n i m n l T o raá b v < n*$im heslom aj pri požičiavaní a ukladaní UKUJ H 9VU|IIIU! peňazí na vkladnú knižku, preto odporúčame *ašu
SePBďshú Ľudovú Banku Účast. Spoločnosť
BMT vo vlastnom dome pod číslom 29., kde bola stará lekárňa "^s*f a jej FILIÁLKU V TRNAVE, v dolnej hrubej ulici číslo 35. Pofičiava na zmenky (veksle), úpisy so zaniCitehni, na intabuláciu pri výhodných podmienkach, en OD 331 Prijíma peniaie nx vkladné kulíky a na beiný učet a platí • od nich 4VSV, (*tyr! a pol) Interesov čisto, bes srážky. o P l i l l I m\ I lSQ|EfiI
Lacné mäso!
Ku vianočným sviatkom údené bravčové mäso, taktiež aj zo šunky je k dostaniu 1 kg len za K 1*60. Inej sorty mäso, ako hovädzie, bravčové surové mäso, potom slanina, salámy atd*. možno dostat za riadne lavné denné ceny. Na vidiek sa rozposiela mäso najmenej v 5 kg. belikoch. Veíact. obecenstvo na túto příležitost lacnej kúpy mäsa upozorňuje a do priazne tohože obecenstva sa odporúča:
Fridrich Šmidt v Seredi, vedľa apatieky (Szered, Pozsony m.)
(ffigs^K^g)^^gg^f^g)^^^gžg)to^žJ
Ma|!h>< a vydavxteT: Nakladatelský, knfhtlaäarsky a kníhkupecký spolok, úŕssnnárska spoločnosť v PreSporlcu. Zodpovedný redaWor Ferko 5 k y í á k kr*L sfSJnefj
Knihtlačiareň katolického literárneho spolku áčastinárskej spoločnosti v PreSoorfcu.
