Textová príloha č. 1 Rozptylová štúdia
pre stavbu: „SENEC – Logistické haly A, B, C, D“ Doc. RNDr. F. Hesek, CSc., február 2016
ROZPTYLOVÁ ŠTÚDIA pre stavbu: SENEC – Logistické haly A, B, C, D
Vypracoval: doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc. Pre: AQUIFER s.r.o., Bleduľová 66, 841 08 Bratislava
Bratislava, 10. február 2016
Obsah
Str.
Úvod..........................................................................................................................3 Základné údaje o zdrojoch znečistenia ovzdušia..................................................5 Emisné pomery.........................................................................................................6 Minimálna výška komína........................................................................................7 Meteorologické podmienky.....................................................................................7 Metóda výpočtu........................................................................................................7 Výsledok hodnotenia................................................................................................8 Senec - Logistické haly A, B, C, D....................................................................8 Stav pred výstavbou logistických hál A, B, C, D, len existujúca doprava.........................................................................................8 Záver.........................................................................................................................9 Zoznam obrázkov....................................................................................................9 Obrázkové prílohy...........................................................................................10-17
2
Úvod Logistický park Senec je situovaný po pravej strane cesty II/503 v smere Senec – Pezinok. Na uvedenú cestu je napojený pomocou okružnej križovatky účelovou obslužnou komunikáciou so šírkou vozovky 6,5 m kategórie MZ 8,5/40 a chodníkom šírky 2 m po ľavej strane vozovky komunikácie v smere od cesty II/503. Komplex skladových budov bude rozšírený o nový objekt: Senec - Logistické haly A, B, C, D. Logistický park je určený pre príjem, skladovanie a redistribúciu tovaru do obchodnej siete. Areál haly A je napojený účelovou komunikáciou na novo predĺženú komunikáciu, ktorá vedie od existujúceho kruhového objazdu v jeho severnej časti. Celkovo sa tieto areálové komunikácie nachádzajú za areálovou vrátnicou s elektronickými závorami, ktoré zabraňujú neoprávnenému vjazdu do areálu. Základnou kostrou komunikačného systému hál B-D tvorí areálová komunikácia, ktorá vedie od novo predĺženej verejnej komunikácie, k šikmým parkovacím státiam. Ďalej potom vedie medzi halou B a D ku križovatke pri hale C. Následne pokračuje okolo haly C zo západnej strany až do juhozápadnej časti areálu. K tejto komunikácii sú pripojené manipulačné plochy a parkoviská. Navrhované nové spevnené plochy, komunikácie a parkoviská budú účelovými, verejne neprístupnými, komunikáciami. Dopravný režim na areálových komunikáciách je obojsmerný, komunikácie a spevnené plochy budú slúžiť pre potreby dopravnej obsluhy, zásobovania a statickej dopravy logistického centra. Hala A Objekt haly bude umiestnený v centrálnej časti riešeného areálu. Súčasťou objektu haly sú parkovacie státia pre osobné a nákladné automobily, ktoré budú situované okolo navrhovanej haly. Novostavba haly bude prebiehať na nezastavanom území. Areál haly A bude napojený účelovou komunikáciou na novo predĺženú komunikáciu. Táto naväzuje na príjazdovú komunikáciu k areálu, ktorá bude dopravne napojená na cestu II/503 existujúcou okružnou križovatkou. Typickým riešením je jednoduchý obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou doplnenou strešnými svetlíkmi. Skladová hala je pozdĺžne orientovaná z juhozápadu na severovýchod . Pôdorysný rozmer haly je navrhnutý o veľkosti: Hala A 217,00 x 116,21 m a výšky po atiku 15,00 m. V hale sú navrhnuté vstavky slúžiace ako administratívne, technické a sociálne zázemie pre celkové fungovanie haly. Vstavky sú dvojpodlažné a nachádzajú sa tu kancelárie, šatne, sociálne zariadenie, technická miestnosť, zasadacia miestnosť, denná miestnosť a upratovacia miestnosť. Do architektonického riešenia objektu sa premietajú predovšetkým výrazným presklením fasády haly. Pre halu A sú navrhnuté celkom 4 vstavky – po stranách obvodu haly. Tieto objekty sú riešené bez podpivničenia a ich dispozičné riešenie plne rešpektuje funkciu a prevádzkové väzby. Vykurovanie bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (4 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (38x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 1 844 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 195 m3.h-1. Haly B, C, D Objekty hál budú umiestnené v stredovej časti riešeného areálu. Súčasťou objektu jednotlivých hál budú parkovacie stojiská pre osobné resp. i nákladné automobily, ktoré budú umies-
3
tnené okolo navrhovaných hál. Stavbou dotknuté pozemky sú spojené areálovou príjazdovou komunikáciou na areál haly A, ktorá sa nachádza severne od navrhovaného areálu. Novostavba navrhovaných hál bude prebiehať na nezastavanom území. Celý areál hál B, C, D je dopravne napojený na novo navrhovanú areálovú komunikáciu, ktorá spája jednotlivé haly areálu. Táto nadväzuje na existujúcu príjazdovú komunikáciu k areálu. Východne od haly B je navrhnutá retenčná nádrž nepravidelného tvaru. Pôdorysný rozmer hál je navrhnutý o veľkosti: Hala B 289,20 x 73,20 m s výškou 15,00 m, Hala C 217,20 x 145,20 m s výškou 15,00 m, Hala D 97,20 x 97,20 m s výškou 15,00 m. Administratívne vstavky pre haly sú navrhnuté ako dvojpodlažné a do architektonického riešenia objektu sa premietajú predovšetkým výrazným presklením fasády haly. Pre halu B sú navrhnuté celkom 4 vstavky – 1 v severnej časti, 2 vo východnej časti a 1 v južnej časti . Administratívny vstavok pre halu C je navrhnutý v severnej časti haly a pre halu D je navrhnutý v južnej časti. Tieto objekty sú riešené bez podpivničenia a ich dispozičné riešenie plne rešpektuje funkciu a prevádzkové väzby. Vykurovanie haly B bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (4 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (33x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 1 619 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 171,2 m3.h-1. Vykurovanie haly C bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (2 plynové kotly), každý s príkonom 43,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,58 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (49x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 2 292 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 242,4 m3.h-1. Vykurovanie haly D bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (2 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (15x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 742 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 78,46 m3.h-1. Najbližšia obytná zástavba sa nachádza v obci Malý Biel vo vzdialenosti cca 1,6 km. Najbližšia obytná zástavba v Senci sa nachádza vo vzdialenosti cca 2,0 km. V tesnej blízkosti logistického centra na nachádza Martinský les - Oblasť, vyžadujúca osobitnú ochranu ovzdušia Hlavným cieľom rozptylovej štúdie je zhodnotenie vplyvu objektu skladových hál na kvalitu ovzdušia ich okolia. Hodnotiť sa bude maximálne znečistenie ovzdušia na výpočtovej ploche, zvlášť na hranici Martinského lesa – oblasti vyžadujúcej osobitnú ochranu ovzdušia. Hodnotiť sa bude aj vplyv veľmi frekventovanej diaľnice D1 a relatívne frekventovanej cesty druhej triedy II/503 Senec – Pezinok. Predpokladalo sa, že 80 % osobnej i nákladnej dopravy z logistického centra smeruje na Senec, 20 % na Pezinok. Pri výpočte prejazdov sa predpokladala najnepriaznivejšia situácia, že parkoviská budú v oboch smenách plne obsadené. Hlavným cieľom rozptylovej štúdie je posúdenie vplyvu stavby na znečistenie ovzdušia jeho okolia. Pri vypracovaní rozptylovej štúdie boli použité podklady:
4
-
D1 Celková situácia stavby, D2 Zásobovanie plynom a potreba plynu, D3 F. Hesek: Rozptylová štúdia na stavbu: Logistické centrum Senec–LCSS3, 14.4. 2008, D4 F. Hesek: Rozptylová štúdia na stavbu: Logistické centrum Senec–skladová hala DC12, 6. 4. 2015, D5 F. Hesek: Rozptylová štúdia na stavbu: Logistické centrum Senec–skladová hala DC10, 12. 8. 2015, D6 Alfa 04 a.s.:Dopravné napojenie – Logistické centrum Senec (cesta II/503), november 2015, D7 Objednávka.
Tab. 1: Intenzita dopravy na prístupových komunikáciách. Intenzita dopravy [auto/24 h] cesta r. 2015 Po výstavbe objektu osobné nákladné osobné nákladné Diaľnica D1, úsek 87030 49 337 10 472 49 932 10 659 II/503, smer Senec, úsek 86090 9 500 5 715 9 798 5 809 II/503, smer Pezinok, úsek 86090 9 500 5 715 10 690 6 089 Vjazd do LCS, haly A,B,C,D 1 488 468 Základné údaje o zdrojoch znečistenia ovzdušia Zdrojom znečisťujúcich látok bude: - vykurovanie, - kamiónová doprava, - osobná doprava, - zvýšená intenzita dopravy na príjazdovej ceste do objektu. Vykurovanie Hala A Vykurovanie haly A bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (4 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (38x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 1 844 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 195 m3.h-1. Hala B Vykurovanie haly B bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (4 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (33x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 1 619 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 171,2 m3.h-1. Hala C Vykurovanie haly C bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (2 plynové kotly), každý s príkonom 43,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,58 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (49x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 2 292 kW, celková spotreba zemného ply-
5
nu haly A je 242,4 m3.h-1. Hala D Vykurovanie haly D bude zabezpečené plynovou kotolňou v administratívnom vstavku (2 plynové kotly), každý s príkonom 33,5 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 3,53 m3.h-1. Ďalej sú na rozvod plynu napojené tmavé plynové žiariče pre vykurovanie priestoru haly (15x INFRA 9B), každý s príkonom 45 kW a s maximálnou spotrebou zemného plynu 4,76 m3.h-1. Celkový inštalovaný tepelný príkon je 742 kW, celková spotreba zemného plynu haly A je 78,46 m3.h-1. Odvod spalín od uvažovaných žiaričov bude vyvedený nad strechu objektu komínmi s výškou 16,0 m 1,0 m nad atikou strechy. Priemer koruny komínov bude 0,1 m, výstupná rýchlosť spalín 1,6 m.s-1. Výpočet dynamickej dopravy generovanej halami A, B, C, D spolu pre rannú špičkovú hodinu (7.00 – 8.00) predpokladá vstup 47 osobných vozidiel a 28 nákladných vozidiel. Výpočet dynamickej dopravy generovanej halami A, B, C, D spolu pre rannú špičkovú hodinu predpokladá výstup 15 osobných vozidiel a 34 nákladných vozidiel. Výpočet dynamickej dopravy generovanej halami A, B, C, D spolu pre popoludňajšiu špičkovú hodinu (16.00 – 17.00) predpokladá vstup 18 osobných vozidiel a 35 nákladných vozidiel. Výpočet dynamickej dopravy generovanej halami A, B, C, D spolu pre popoludňajšiu špičkovú hodinu predpokladá výstup 74 osobných vozidiel a 23 nákladných vozidiel. Pre výpočet bola zvolená popoludňajšia špičková hodina s intenzívnejšou dopravou, s počtom 92 osobných a 58 nákladných aut. Kamiónová doprava V celom objekte bude zriadených 78 parkovacích miest a 198 dokov – nakladacích miest pre nákladné auta a 16 tzv. drive in-nakladacie miesta vo vnútri haly. Hodnotí sa len vplyv dokov, drive in nakladacie miesta sa nehodnotia. Pre nákladné vozidlá bola uvažovaná denná obrátkovosť 3 vozidlá na jedno PM. Celkový počet prejazdov nákladných aut na vjazde do areálu objektu za deň bude 468. Emisia znečisťujúcich látok je uvedená v tab. 2. Osobná doprava V celom objekte bude zriadených 372 parkovacích miest. Pre osobné auta bola uvažovaná obrátkovosť 2 vozidlá na státie(dvojsmenná prevádzka). Celkový počet prejazdov osobných aut na vjazde do areálu objektu za deň bude 1 488. Parkovisko pre osobné i nákladné auta sa posudzujú ako odstavné s koeficientom súčasnosti 2,5. Emisia znečisťujúcich látok je uvedená v tab. 2. Predpokladalo sa, že 80 % osobnej i nákladnej dopravy z logistického centra smeruje na Senec, 20 % na Pezinok. Emisné pomery. Emisia znečisťujúcich látok pre normálne podmienky pri 5 % obsahu kyslíka v spalinách je uvedená v tab. 2. Tab. 2: Emisia znečisťujúcich látok pre celý areál SENEC – Logistické haly A, B, C, D Emisia[kg.h-1] Zdroj Znečisťujúca látka krátkodobá dlhodobá Vykurovanie CO 0,3043 0,1014 NOx 0,7535 0,2512 Parkovisko pre CO 1,8414 0,3069 osobné auta NOx 0,0703 0,0117
6
Parkovisko pre kamióny
CO NOx
0,5897 0,3299
0,0983 0,0550
Minimálna výška komínov. Odpadové plyny zo zdroja znečisťujúcich látok je potrebné odvádzať tak, aby bol umožnený ich nerušený transport voľným prúdením, s cieľom zabezpečiť taký rozptyl emitovaných znečisťujúcich látok, aby nebola prekročená ich limitná hodnota v ovzduší. Základná minimálna výška komína sa určuje na základe hmotnostného toku a koeficientu S. V prípade, ak je jedným komínom vypúšťaných viac druhov znečisťujúcich látok, určí sa minimálna výška komína podľa najväčšej z výšok, počítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky. Základná minimálna výška komína pre znečisťujúce látky z objektu je 4,0 m. Podľa prílohy č. 9 vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky č. 270/2014 Z.z. prevýšenie komína nad atikou plochej strechy pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s tepelným príkonom menším ako 300 kW musí byť najmenej 1,0 m. Meteorologické podmienky Veterná ružica pre Senec je uvedená v tab. 3 Tab. 3: Veterná ružica pre Senec Priemerná rých- Početnosť smerov vetra [%] losť [m.s-1] N NE E SE 2,1 13,9 10,4 11,8 13,9
S 8,9
SW 8,3
W 11,3
NW 21,5
Metóda výpočtu. Pri vypracovaní rozptylovej štúdie sa vychádzalo z legislatívnych noriem: - Zákon č. 24/2006 Z. z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z.z., - Vyhláška č. 410/2012 Z.z. v znení vyhlášky č. 270/2014 Z.z. - Vyhláška č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Pri spracovaní štúdie bola využitá celoštátna metodika pre výpočet znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov a z automobilovej dopravy. Hlavným cieľom štúdie je vyhodnotenie znečistenia ovzdušia blízkeho okolia objektu. K tomu je potrebná výpočtová oblasť 1500 m x 1500 m s krokom 30 m v oboch smeroch. Hodnotí sa vplyv znečisťujúcich látok: CO - oxid uhoľnatý, NOx - suma oxidov dusíka ako NO2, oxid dusičitý, Pre každú znečisťujúcu látku sa vykresľuje distribúcia najvyššej možnej krátkodobej (60 min.) koncentrácie. Maximálne možná krátkodobá koncentrácia znečisťujúcich látok sa počíta pre najnepriaznivejšie meteorologické rozptylové podmienky, pri ktorých je dopad daného zdroja na znečistenia ovzdušia najvyšší. V danom prípade je to mestský rozptylový režim(zastavaný priestor), 5. najstabilnejšia kategória stability, najnižšia rýchlosť vetra 1,0 m.s1 .
7
Výsledok hodnotenia SENEC – Logistické haly A, B, C, D Príspevok objektu SENEC – Logistické haly A, B, C a D k najvyšším krátkodobým, resp. priemerným ročným koncentráciám CO a NO2 v okolí objektu pri najnepriaznivejších meteorologických podmienkach je uvedený na obr. 1 a 2, resp. 3 a 4 . Príspevok objektu Logistické centrum Senec – skladové haly A, B, C, D k najvyššej krátkodobej a priemernej ročnej koncentrácii CO a NO2 na výpočtovej ploche a na hranici Martinského lesa je uvedený v tab. 4a. Tab. 4a: Najvyšší príspevok stavby SENEC – Logistické haly A, B, C a D k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii CO a NO2 na výpočtovej ploche(VP) a na Martinskom lese(ML). Koncentrácia [µg.m-3] LH1h Znečisťujúca LHr -3 Priemerná ročná Krátkodobá látka [µg.m-3] [µg.m ] VP ML VP ML CO 12,8 5,0 560,0 200,0 * 10 000** NO2 0,8 0,3 21,2 10,0 40 200 *nie je stanovený, ** 8 hodinový priemer Stav pred výstavbou logistického centra –hál A, B, C, D, len existujúca doprava Stav pred výstavbou logistického centra ako celku sa rozumie stav znečistenia ovzdušia v mieste objektu bez existencie akýchkoľvek logistických objektov, t.j. len od cesty druhej triedy II/503 Senec – Pezinok. Distribúcia najvyšších krátkodobých hodnôt, resp. priemerných ročných koncentrácií CO a NO2 v okolí objektu pri najnepriaznivejších meteorologických podmienkach v súčasnej dobe je uvedená na obr. 5 a 6, resp. 7 a 8. Príspevok existujúcej dopravy na diaľnici D1 a na ceste II/503 k najvyššej krátkodobej a priemernej ročnej koncentrácii CO a NO2 na hranici Martinského lesa je uvedený v tab. 4b. Tab. 4b: Najvyšší príspevok existujúcej dopravy na diaľnici D1 a na ceste II/503 k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii CO a NO2 na Martinskom lese. Koncentrácia [µg.m-3] LH1h Znečisťujúca LHr látka [µg.m-3] Priemerná ročná Krátkodobá [µg.m-3] CO 15,0 120,0 * 10 000** NO2 1,5 15,0 40 200 *nie je stanovený, ** 8 hodinový priemer Schematicky sú na obrázkoch vyznačené skladové haly A, B, C, D, cesta II/503 Senec – Pezinok a príjazdové komunikácie k parkovacím miestam osobných a nákladných aut. Prerušovanou čiarou je vyznačená hranica Martinského lesa. Pre porovnanie sú v tab. 4a a 4b uvedené tiež dlhodobé a krátkodobé limitné hodnoty LHr a LH1h podľa vyhlášky č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Počítajú sa hodinové priemery krátkodobej koncentrácie CO a NO2. Keď chceme hodinové priemery koncentrácie CO prepočítať na 8-hodinové priemery, musíme ich vynásobiť koeficientom 0,66. V tab. 4a a 4b a na obr. 1 a 5 sú uvedené hodnoty krátkodobej koncentrácie CO prepočítané na 8hodinové priemery.
8
Záver. Obytná zástavba Vplyv statickej dopravy a vykurovania objektu Senec - Logistické haly A, B, C, D na obytnú zástavbu vzhľadom na vzdialenosť 1,6 km bude veľmi nízky, prakticky nulový. Na fasáde obytnej zástavby v Malom Bieli sa maximálna krátkodobá koncentrácia CO pohybuje okolo 10 µg.m-3, NO2 okolo 1 µg.m-3. Výpočtová plocha Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na výpočtovej ploche z prevádzky objektu sa bude pohybovať pod úrovňou 560 µg.m-3, čo je 5,6 % limitných hodnôt pre CO a 21,2 µg.m-3, čo je10,6 % pre NO2, Martinský les Vplyv statickej dopravy a vykurovania objektu Senec - Logistické haly A, B, C, D na Martinský les bude v porovnaní s jeho vplyvom na obytnú zástavbu vzhľadom na malú vzdialenosť značne vyšší. Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na ploche Martinského lesa z prevádzky objektu sa budú pohybovať pod úrovňou 200 µg.m-3, čo je 2,0 % limitných hodnôt pre CO a 10,0 µg.m-3, čo je 5,0 % pre NO2, Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na ploche Martinského lesa z existujúcej dopravy sa budú pohybovať pod úrovňou 120 µg.m-3, čo je 1,2 % limitných hodnôt pre CO a 15 µg.m-3, čo je 7,5 % pre NO2, Predmet posudzovania ”SENEC – Logistické haly A, B, C, D“ s p ĺ ň a požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia. Na základe predchádzajúceho hodnotenia doporučujem, aby bol vydaný súhlas na územné rozhodnutie pre stavbu ”SENEC – Logistické haly A, B, C, D“ Zoznam obrázkov: Obr. 1: Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO[µg.m-3] Obr. 2: Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m-3] Obr. 3: Príspevok objektu k priemernej ročnej koncentrácii CO[µg.m-3] Obr. 4: Príspevok objektu k priemernej ročnej koncentrácii NO2[µg.m-3] Obr. 5: Príspevok existujúcej dopravy k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO[µg.m-3] Obr. 6: Príspevok existujúcej dopravy k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m-3] Obr. 7: Príspevok existujúcej dopravy k priemernej ročnej koncentrácii CO[µg.m-3] Obr. 8: Príspevok existujúcej dopravy k priemernej ročnej koncentrácii NO2[µg.m-3]
Bratislava, 10. február 2016 doc. RNDr. F. Hesek, CSc
9
Obr. 1: Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO[µg.m-3]
10
Obr. 2: Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m-3]
11
Obr. 3: Príspevok objektu k priemernej ročnej koncentrácii CO[µg.m-3]
12
Obr. 4: Príspevok objektu k priemernej ročnej koncentrácii NO2[µg.m-3]
13
Obr. 5: Príspevok existujúcej dopravy k maximálnej krátkodobej koncentrácii CO[µg.m-3]
14
Obr. 6: Príspevok existujúcej dopravy k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m-3]
15
Obr. 7: Príspevok existujúcej dopravy k priemernej ročnej koncentrácii CO[µg.m-3]
16
Obr. 8: Príspevok existujúcej dopravy k priemernej ročnej koncentrácii NO2[µg.m-3]
17
