TRNAVSKÁ UNIVERZITA TEOLOGICKÁ FAKULTA Študijný odbor: Sociálna práca a katolícka teológia Bakalársky študijný program formácia a vedenie spoločenstiev
Teória výchovy Deti a päť jazykov lásky Recenzia knihy o výchove
Vyučujúci: Mgr. Ivan Podmanický, PhD.
Akademický rok 2011/2012
Sr. M. Rút – Mariana Šindlerová, FDC
Deti a päť jazykov lásky Naučte sa hovoriť jazykom lásky svojich detí Knihu napísali americkí pracovníci v oblasti na manželské a rodinné poradenstvo. Gery Chapman napísal knihu „Päť jazykov lásky“ zameranú na manželstvo a vzťahmi medzi manželmi. Vyvolala veľmi dobrý ohlas medzi ľuďmi a preto chceli, aby napísal knihu, ktorá by bola pomôckou pre nich pri výchove detí. Oslovil preto Dr. Campbella, ktorý píše knihy a vedie semináre pre rodičov o ich úlohe vychovávať deti. Jej pôvodný názov v angličtine znie „The Five Love Languages of Children“. Vydavateľstvo Návrat domů vydalo v roku 2002 jej prvé vydanie v českom jazyku pod názvom „Děti a pět jazyků lásky“. V mäkkej väzbe sú na stošesťdesiatych piatich stranách a v dvanástich kapitolách rozobraté jazyky lásky detí, ako ich rozoznať a prehlbovať. Rozoberajú využívanie jazyka lásky pri výchove – karhaní, učení a v hneve. Autori v knihe spomínajú aj hovorenie jazykom lásky v rodinách s jedným rodičom, tiež medzi manželmi. Už v úvode sa začína otázkou či „Mluvíte jazykem svého dítěte?“. Vo všeobecnosti sme uvedení do jazykov lásky detí. Je tu spomenuté aj to, že treba v každom dieťati rozvíjať všetky jazyky a nie len ten primárny. Základom je láska. Už z nadpisu je jasné, z čoho vychádza základný poznatok, z ktorého autori vychádzajú. Je to láska, odvolávajúca sa na 1 Kor 13, 13. Dieťa potrebuje vedieť a cítiť bezpodmienečnú lásku. Rovnako pocit istoty a bezpečia a potrebu nadobudnúť zrelosť pri vytváraní vzťahov. Preto sme v tejto kapitole upozornení, že „deti sú predovšetkým citové bytosti a ich prvé poznatky o svete sú citové.“1 Nezabudnime, že do piatich rokov dieťaťa jeho primárny jazyk lásky nebýva jasný. A, keď ho objavíme, neočakávajme, že pôjde všetko ako po masle. Prvý jazyk lásky: fyzický kontakt. Je to prvý a najsilnejší, jazyk lásky. Ako ním hovoriť? Objatím, bozkom, dotykom na rameno, posadením dieťaťa na kolená, ... O tom, že to nie je moderný objav, sa autori odvolávajú na evanjelium Mk 10, 13 – 16. 1
Str. 18
1
Rozlišujeme, kedy je vhodné a nevhodné objímať svoje deti? Rovnako dôležitosť prijímania lásky dotykom pre chlapcov a pre dievčatá od oboch rodičov? Neskôr sa prejaví v správaní s ľuďmi opačného pohlavia. Buď flirtujú alebo sa sťahujú do seba. Je pre nás rozhodne dôležité vedieť, že dospievajúcemu dieťaťu sa dotyky nesmú vnucovať. Keď sa vymaní z náruče alebo vykĺzne. Rešpektujeme ich city? Druhý jazyk lásky: slová uistenia. Patria sem slová náklonnosti, povzbudenia, nežnosti, chvály, vedenia. Uvedomujeme si rozdiel medzi náklonnosťou a chválou, ktorú prejavujeme dieťaťu? Dávame si pozor ako hovoríme slová pokarhania? Rozhodne si na deťoch nevylievajme svoj hnev. Je to najväčší nepriateľ ich povzbudzovania. Rovnako to platí aj o spôsobe podania zákazov. Veľa detí práve pre striktné zákazy od rodičov začnú napr. fajčiť, drogovať, ... Keď sa nám nedarí povzbudzovať dieťa správnym spôsobom, povieme mu, že nás to mrzí? Že vieme, že ho to bolí, že sa snažíme byť lepšími? Požiadajme dieťa o odpustenie! Tretí jazyk lásky: pozornosť. Je to spoločne strávený čas s dieťaťom i členov rodiny spolu. Najdôležitejším faktorom nie je sama udalosť, ale že ste spolu, že niečo robíte spoločne. V takýchto chvíľach sa skôr nájde príležitosť na dôverné a hodnotné rozhovory, ktoré sú dôležité pre dieťa v ktoromkoľvek veku. Štvrtý jazyk lásky: darčeky. Skutočný dar je vyjadrením lásky voči obdarovanému a je daný zadarmo. Keď ponúkneme dieťaťu dar za to, že si napr. uprace izbu, nejde o skutočný dar, ale o odmenu za službu. Máme to na pamäti? Inak môžeme vychovať dieťa, ktoré ich bude vždy očakávať a môže ich voči druhým používať ako úplatok. Nepoužívame darčeky na manipuláciu – predovšetkým v správaní a pocitoch dieťaťa voči druhým? Má to veľmi zlý vplyv na ich charakter. Nepoužívame darovanie ako všeliek na svoj životný štýl? Pokiaľ áno, dieťa vidí, že nemáme naňho čas. Cíti, že naša láska nie je úplná. Sme opatrní pri výbere darčekov – hračiek? Nerozhoduje o tom reklama? Vieme, že stačí napríklad pekný kameň, kvet z lúky, ... Piaty jazyk lásky: skutky služby. Je to fyzicky aj citovo náročný prejav lásky. Nielen voči deťom, ale i medzi manželmi, či samým sebou.
2
Autori nás opakovane dôrazne upozorňujú: „Nepovažujte skutky služby za možnosť deťmi manipulovať. Bolo by to ľahké, lebo keď sú malé, túžia najviac po darčekoch a službách. ... Ale, keď im podľahneme, môžu zostať zamerané detinsky na seba a môžu sa z nich stať sebci.“2 Skutky služby majú viesť ako vzor služby a zodpovednosti. Takýmto spôsobom deti už od malička vedieme k samostatnosti. Napríklad postlať si posteľ, nakúpiť, dať prať, ... tieto každodenné malé služby si často ani neuvedomujeme, aké sú dôležité. Sme ako rodičia príkladom? Vieme, že by sme ich vôbec nemali robiť s odmietavým a zatrpknutým postojom? Konečným cieľom skutkov služby je pomôcť deťom premeniť sa v zrelé dospelé osobnosti schopné prostredníctvom nich dávať lásku druhým. Máme ako cieľ aj to, aby sa deti cítili pri nich prirodzene? Ako objavíte primárny jazyk lásky svojho dieťaťa? Táto kapitola je „detektívna“. Sú tu uvedené možnosti ako vypozorovať a následne napĺňať primárny jazyk lásky dieťaťa, kedy je najprístupnejšie k rodičovskému vedeniu. Sme povzbudení, že keď dieťaťu vyjadrujeme lásku všetkými piatimi jazykmi a zároveň sa sústredíme na jeho primárny jazyk lásky, ukazujeme mu, ako milovať ostatných. Ako je potrebné, naučiť sa hovoriť jazykmi lásky druhých.3 Táto schopnosť im pomôže byť vyrovnanejšími ľuďmi, ktorí dokážu dobre fungovať v spoločnosti. Rovnako ich naučíme dôležitosti komunikácie spôsobmi, ktoré pre ne nie sú príjemné alebo pohodlné. Uvádzame ich do dôležitého aspektu dospievania: dávanie a záujem o druhých. Samozrejme, je to proces. Nie len pre nás rodičov, ale i pre samé deti. Keďže dospievajú, potrebujeme mať na mysli, že primárny jazyk lásky sa načas zmení, aby sme dieťa „nezaškatuľkovali“. Stáva sa, že iný jazyk lásky dieťa potrebuje prijímať a iným sa prejavuje vo vzťahoch k druhým. Preštudujme si ponúknuté rôzne metódy ako to zistiť. Uvedomujeme si, že dospievajúci niekedy nie je schopný prijať žiaden jazyk lásky len fyzický kontakt? Aj to len letmý. Ako rodičia pamätajme, že učenie sa jazykom lásky predstavuje proces dozrievania a že zrenie je pomalá, bolestná a často ťažká cesta.4 Jazyky lásky a napomínanie. Aký je cieľ? Aby dieťa dosiahlo takú úroveň zrelosti, ktorá by mu jedného dňa umožnila začleniť sa do spoločnosti ako zodpovedný dospelý človek. Vieme, 2
Str. 67 Por. Str. 78 4 Str. 89 3
3
že ako rodičia hráme v napomínaní svojich detí zásadnú rolu? Vysvetľujeme svojim ratolestiam všeobecne prijímané zásady kultúry, v ktorej žijú? Od počiatočného dohliadania až po vedenie k úrovni sebakontroly i prijatia zodpovednosti? Je to úloha vyžadujúca múdrosť, predstavivosť, trpezlivosť a štedrú porciu lásky. Napomenutie je bez pochýb prejavom lásky. Najprv však musíme naplniť citovú nádrž lásky dieťaťa. Ak to tak nie je, dosiahneme pravý opak. Keď dieťa hnevá, nemôžme si dať hneď logickú odpoveď – potrestanie. Trest je najzápornejší druh napomínania. Pokiaľ sa hneď od začiatku k nemu uchýlime, ťažko neskôr zvážime skutočné potreby dieťaťa. Každé dieťa, ktoré hnevá má nejakú potrebu. Keď ju, skrytú za zlým správaním, prehliadneme, môže nám to zabrániť urobiť to, čo je správne.5 Potrebujeme mať na mysli, že keď dieťa svoj skutok oľutovalo, treba mu odpustiť a nevracať sa k tomu. Prosíme dieťa o odpustenie, keď mu ublížime? Pokiaľ je to však časté, neberieme si poučenie z minulých chýb a dieťa pohoršujeme. Máme na pamäti, že sme zodpovední za mnohé z toho, čo sa deje s našimi deťmi? Pripustime si to. Jazyky lásky a učenie. My, rodičia sme prvými a najdôležitejšími učiteľmi už od narodenia svojho dieťaťa. Jazykom lásky dieťaťa ho budeme vedieť vhodne motivovať pri učení. Hnev a láska. Je tu tesnejšia spojitosť, ako si väčšina z nás je ochotná pripustiť. Práve hnev spôsobuje najväčšie nepokoje. To, ako sa dieťa naučí zvládať hnev, do veľkej miery ovplyvní vývoj jeho čestnosti, jedným z najdôležitejších rysov charakteru. Zle zvládnutý hnev je základnou príčinou väčšiny spoločenských problémov. Učíme sa vyjadriť hnev slovne? Nemusí to hneď znamenať, že hovoríme neúctivo. Dávame najavo dieťaťu, že ho nechceme odsudzovať za jeho hnev? Vie, že je dobré, že povedalo o svojom hneve a nevylialo si ho na niekom slabšom alebo zvierati? ... Nezrelé zachádzanie s hnevom voči dieťaťu býva hlavným dôvodom, prečo odmieta duchovné hodnoty svojich rodičov. Ich správanie je preto tzv. pasívno-agresívne – podvedomé odhodlanie robiť všetko opačne, ako si praje autorita.
5
Str. 95
4
Hovorenie jazykmi lásky v rodinách s jediným rodičom. Je to ťažké, ale dá sa to. Autori odporúčajú rozhovory, nájsť pomoc odborníka, pestovať vzťahy s rodinou, hoci sa často priťažia. Nezanedbávajme primárny jazyk dieťaťa. Tiež napĺňajme vlastné potreby lásky. Hovorenie jazykmi lásky v manželstve. „Najlepší spôsob, ako milovať svoje deti, je milovať ich matku – otca.“ XY6 Naozaj, kvalita manželstva výrazne ovplyvňuje to, ako sa správame k deťom. A to aj to, ako oni prijímajú lásku. Je veľme prospešné naučiť hovoriť aj primárnym jazykom svojho manželského partnera – partnerky. Príležitosti. Na začiatku sú vždy pochybnosti a nesmelosť. Vyhľadávajme však príležitosti a využívajme tie, ktoré sa nám poskytnú. Nerobme si zbytočné výčitky z minulosti. Vždy sa dá začať, aj keď sú už deti dospelé. Je to uvedené vo viacerých príkladoch v knihe. Pomôže nám k tomu citát zo Sv. písma: „Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“ (Iz 41, 10) V závere sú ešte uvedené ďalšie odporúčané publikácie na túto tému. Či už od týchto alebo iných autorov. Populárnym, ale praktickým štýlom sa „táto kniha zameriava predovšetkým na potrebu našich detí byť milované a na to, ako ju napĺňať. Ide totiž o ich najhlbšiu citovú potrebu, ktorá výrazne ovplyvňuje náš vzťah s nimi. ... Treba im poskytnúť strechu nad hlavou, jedlo a oblečenie, ale máme rovnakú úlohu podporovať vývoj a zdravie ich mysle a citov.“7 Veľmi dobre si pamätáme, ako nás vychovali naši rodičia. Niečo sa nám páčilo, niečo chceme zlepšiť. Popremýšľajme o tom a nebojme sa spolu s poskytnutými radami vykročiť odznova. Nech je vek našich detí akýkoľvek. Máme vnúčatá? Ešte, že môžeme pomôcť aj deťom aj ich deťom.
6 7
Str. 145 Por. str. 16
5
