NEWSLETTER o modernom vzdelávaní Ročník III I číslo 4 I 2014
Téma
Ďalší ročník konferencie UNINFOS 2014
Úspešné riešenie
Slovenský superpočítač Aurel je už o tretinu výkonnejší
Rozhovor
Ing. Róbert Škripko
Generálny riaditeľ ASFEU
Rozhovor
Daniel Valúch CERN
3 otázky, 3 odpovede doc. Ing. Peter Adamišin, PhD.
Prorektor pre rozvoj, informatizáciu a hodnotenie kvality, Prešovská univerzita v Prešove Vydáva:
Partneri:
Obsah V novom čísle newslettra o modernom vzdelávaní Vám opäť prinášame novinky, témy, inšpirácie a možnosti modernizácie slovenského školstva. Určite Vás zaujme rozhovor s generálnym riaditeľom Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU), Ing. Róbertom Škripkom o implementácií Operačného programu Vzdelávanie a Operačného programu Výskum a vývoj (strana 4-5), ale aj rubrika Úspešné riešenie o slovenskom superpočítači, ktorý je už o tretinu výkonnejší (strana 8). Prečítajte si aj odpovede doc. Ing. Petra Adamišina, PhD. z Prešovskej univerzity v Prešove na naše otázky (strana 9), ale aj rozhovor so Slovákom, ktorý pracuje v Európskej organizácii pre jadrový výskum známej pod názvom CERN (strana 12). V septembri sme realizovali prieskum v oblasti slovenského školstva a jeho budúcnosti. Aké sú možnosti modernizácie? Odpoveď nájdete v našom prieskume na strane 15! Prajem Vám príjemné čítanie a veľa úspechov v novom roku 2015! Marek Paščák, Generálny riaditeľ a člen predstavenstva, DATALAN, a.s.
Vážení klienti, partneri,
8»
ďakujeme Vám za dôveru a spoluprácu v uplynulom roku. Vďaka Vám sa nám podarilo upevniť pozíciu lídra v oblasti informačných technológií na Slovensku a prinášať nápady, technológie a riešenia, ktoré pomáhajú firmám a ich zákazníkom byť o krok vpred.
Želáme Vám veľa šťastia a úspechu v roku 2015.
Rozhovor
Ing. Róbert Škripko
Generálny riaditeľ ASFEU
6
Aktuálne
IBM Verse mení firemnú komunikáciu
7
Z praxe
IBM prináša študentom najmodernejšie mobilné aplikácie
Zaujímavé
Rozhovor
Daniel Valúch CERN
IBM predstavila výkonný analytický nástroj pre každého
8
Úspešné riešenie
Slovenský superpočítač Aurel je
Úspešné riešenie
Slovenský superpočítač Aurel je už o tretinu výkonnejší
12 »
4
už o tretinu výkonnejší
9
3 otázky, 3 odpovede
doc. Ing. Peter Adamišin, PhD.
Prorektor pre rozvoj, informatizáciu a hodnotenie kvality
Prešovská univerzita v Prešove
10
Téma
Ďalší ročník konferencie UNINFOS 2014
15 »
Prieskum
Slovenské školstvo a budúcnosť
11 PPP
Predstavujeme projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“
4 Michal Klačan predseda predstavenstva DATALAN, a.s.
Marek Paščák generálny riaditeľ a člen predstavenstva DATALAN, a.s.
Rozhovor
Daniel Valúch
CERN
13
Zo života
Inovácie na univerzitách
Spolupráca študentov s technologickými startup-mi
15 Prieskum
Ing. Róbert Škripko Generálny riaditeľ ASFEU MYSLÍME O KROK VPRED
12
Slovenské školstvo a budúcnosť
Newsletter eduNEWS 2020 pripravuje občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP), Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, www.p3.sk za podpory IBM Slovensko a spolupráce odborníkov z DATALAN a.s., www.datalan.sk. Kontakt:
[email protected]
eduNEWS 2020 I 3
Rozhovor
Rozhovor
„Prvoradým cieľom je zefektívnenie čerpania zazmluvnených finančných prostriedkov a úspešné ukončenie dobiehajúcich projektov“ Ing. Róbert Škripko Generálny riaditeľ Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU)
O ASFEU: Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU) bola zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) ku dňu 1. 1. 2007. Je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou, ktorá je napojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly MŠVVaŠ SR. Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť proces implementácie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ v programovom období 2007 - 2013. ASFEU plní funkciu Sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, t. j. vykonáva činnosti v rozsahu úloh delegovaných MŠVVaŠ SR ako Riadiacim orgánom pre operačné programy Vzdelávanie a Výskum a vývoj. Cieľom ASFEU je zabezpečiť kontinuálny proces prijímania, hodnotenia, finančného riadenia a monitorovania projektov tak, aby ich realizácia prebiehala v súlade s harmonogramom a aby finančné prostriedky určené na programové obdobie 2007 - 2013 boli vyčerpané v maximálnej možnej miere. (www.asfeu.sk)
4 I eduNEWS 2020
Prinášame Vám rozhovor s Ing. Róbertom Škripkom, generálnym riaditeľom ASFEU. Už dlhodobo pôsobíte v Agentúre Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ a nedávno ste boli menovaný do funkcie generálneho riaditeľa. Ako hodnotíte svoje "prvé" dni v novej funkcii? Agentúra momentálne čelí veľkým výzvam. Na jednej strane ukončuje programové obdobie 2007 – 2013, v rámci ktorého implementuje približne 1 500 projektov z oblasti vzdelávania a tiež výskumu a vývoja. Tzn., že intenzívne riešime ešte predchádzajúce manažérske rozhodnutia týkajúce sa samotných projektov, ktoré majú dopad na výsledky súčasných auditov. Znášame korekcie a musíme prijímať opatrenia, aby sa obdobné zistenia nevyskytovali v budúcnosti. Zároveň sa maximálne sústredíme na zvyšovanie čerpania finančných prostriedkov v rámci prebiehajúcich projektov s cieľom minimalizovať postihy zo strany Európskej únie z dôvodu nenaplnenia záväzku Slovenskej republiky. A v neposlednom rade sa aktívne rieši už súčasné programové obdobie 2014 – 2020, s čím súvisí nastavenie všetkých procesov. Momentálne to vnímam ako pomerne zložité, hektické obdobie, ale o to viac motivujúce. V akej fáze sa momentálne nachádza implementácia Operačného programu Vzdelávanie a Operačného programu Výskum a vývoj? Ako som už spomenul, nachádzame sa v závere programového obdobia, v ktorom je prvoradým cieľom zefektívnenie čerpania zazmluvnených finančných prostriedkov a úspešné ukončenie dobiehajúcich projektov. Veľký dôraz kladiem na bezchybné posudzovanie verejných obstarávaní, aby z pohľadu budúcich auditov boli korektné. Na základe zistení predchádzajúcich auditov už vieme, čo je dôležité sledovať, získané poznatky sa snažíme využiť v súčasnom nastavení a vyvarovať sa prípadným budúcim korekciám. S týmito skúsenosťami sa snažíme prijať účinné opatrenia, vďaka ktorým verím, že sa chyby z minulosti už nebudú opakovať.
Podľa Vášho názoru, naplnili štrukturálne fondy svoj zmysel, ktorý sa stanovil v Národnom strategickom referenčnom rámci 2007 – 2013? Určite áno, avšak bez výsledkov z prieskumov o naplnení úloh operačných programov je ťažké povedať do akej miery boli ciele splnené. Treba si uvedomiť, že úžitok z väčšiny projektov bude až v nasledujúcom období. Z tohto dôvodu sa pri posudzovaní projektov sledujú dopadové ukazovatele, ktoré si prijímatelia sami určujú. Tie majú vplyv nielen na samotný projekt a jeho výstupy, ale očakáva sa aj ich celoplošný rozsah - prispenie ku konkurencieschopnosti jednotlivých regiónov Slovenska. Brusel pozastavil čerpanie skoro zo všetkých operačných programov – v akom stave sa nachádzajú operačné programy Vzdelávanie a Výskum a vývoj? Pozastavenie platieb z Operačného programu Vzdelávanie bolo nedávno odblokované, čo nás teší. Proces prebehol efektívne a my naďalej pokračujeme v rozbehnutých projektoch, ktoré vďaka kladnému rozhodnutiu Európskej komisie budú aj úspešne ukončené. Čo sa týka Operačného programu Výskum a vývoj má náš riadiaci orgán - ministerstvo školstva splnené všetky podmienky na jeho odblokovanie. Ukončuje sa proces validácie zo strany Ministerstva financií SR ako auditného orgánu a následne očakávame rozhodnutie Európskej komisie o jeho odblokovaní. Brusel nám s výhradami schválil Operačný program Výskum a inovácie, ako hodnotíte samotný dokument? Oproti predchádzajúcemu operačnému programu ho vnímam pozitívnejšie predovšetkým v dvoch rovinách. Po prvé vítam, že si Slovensko zanalyzovalo svoje silné stránky a príležitosti a stanovilo si prioritné oblasti výskumu a vývoja, v ktorých vidí svoj rozvojový potenciál a ktoré bude v nasledujúcich rokoch podporovať. Zároveň oceňujem, že v rámci nového operačného programu a súvisiacich dokumentoch sú nastavené a vyžadujú sa procesy užšej kooperácie inštitúcií financujúcich výskum, čo konsoliduje pozíciu samotného financovania výskumu a inovácií v podmienkach Slovenska. Verím, že na základe týchto zmien bude nový operačný program efektívnejší z pohľadu dosiahnutia konečného cieľa, ktorým je rozvoj regiónov.
eduNEWS 2020 I 5
Aktuálne
Z praxe | Zaujímavé
IBM Verse mení firemnú komunikáciu
IBM predstavila výkonný analytický nástroj pre každého
Nový podnikový e-mail IBM Verse prináša do komunikácie cloudové, sociálne a analytické nástroje. Spoločnosť IBM, líder v oblasti analytického softvéru, predstavila prelomovú službu, Watson Analytics, ktorá firmám sprostredkuje okamžitý prístup k špičkovým analytickým nástrojom pre predikciu trhu a vizuálnu analýzu. Podľa vyjadrení analytikov v súčasnosti používa výkonné analytické nástroje, pri kľúčových rozhodnutiach, len veľmi malé percento firiem.
IBM prináša študentom najmodernejšie mobilné aplikácie IBM a Česká zemědělská univerzita vyvinuli mobilnú platfromu, ktorá študentom uľahčí štúdium, ako aj každodenný život. Komfortnejší život a jednoduchšie štúdium študentom Českej zemědělskej univerzity prinesie nova mobilná platforma určená na tvorbu mobilných aplikácií, vyvyinutá v spolupráci so spoločnosťou IBM. Mobilné aplikácie študentom pomôžu lepšie hospodáriť s osobnými financiami a ponúknu im prístup k mnohým službám v areáli univerzity, či už pôjde o informácie o ponuke jedál v univerzitnej jedálni a bufetoch, alebo pripravované prednášky, ktoré môžu absolvovať v najbližších týždňoch.
Spoločnosť IBM predstavila IBM Verse – revolučné riešenie pre podnikovú komunikáciu a spoluprácu. Inovatívny koncept e-mailu spája v sebe cloudové, sociálne a analytické nástroje, vďaka ktorým môžu zamestnanci medzi sebou komunikovať, hľadať vhodnych spolupracovníkov, ako aj všetky potrebné informácie. IBM Verse je výsledkom investície vo výške sto miliónov dolárov, ktoré IBM vložila do inovácií prepájajúcich jej špičkové cloudové, analytické, sociálne a bezpečnostné platformy. IBM Verse pristupuje k podnikovej e-mailovej komunikácií výrazne iným spôsobom. Spôsoby, akými zamestnanci každý deň komunikujú – e-mailom, v priebehu schôdzok, cez kalendár, zdieľaním súborov, textovými správami, cez statusy na sociálnych sieťach, prostredníctvom videí, atď. – integruje do jednotného prostredia určeného na spoluprácu. IBM Verse je prvý systém na odosielanie správ, obsahujúci vyhľadávanie typu „faceted search“, umožňujúce užívateľom nájsť konkrétne informácie naprieč rôznymi typmi obsahu, ktorý majú v e-maile k dispozícii. IBM Verse využíva analytické nástroje a ponúka rýchly pohľad na najdôležitejšie úlohy, ktoré má užívateľ v daný deň absolvovať. Postupne sa učí, aké preferencie a priority užívateľ má, a vďaka tomu mu ponúkne ihneď kontext daného projektu, ako aj zoznam osôb a spolupracujúcich tímov. Práve vďaka tomu sa úplne odlišuje od väčšiny iných bezplatných e-mailových služieb, ktoré využívajú dáta z užívateľovej pošty na reklamné účely či iné spôsoby monetizácie, a obťažujú ho spamom. Užívatelia IBM Verse sa budú môcť v budúcnosti zapojiť do svojho spolupracujúceho prostredia aj funkcie systému IBM Watson, ktoré im umožnia konzultovať akúkoľvek tému a získať rýchlu odpoveď, ohodnotenú podľa stupňa dôveryhodnosti. Elektronická pošta v doterajšej podobe sa stáva pre firmy skôr záťažou. Analytici odhadujú, že sa denne
6 I eduNEWS 2020
odošle 108 miliárd pracovných e-mailov, čo znamená, že zamestnanec musí priemerne skontrolovať doručenú poštu tridsaťšesťkrát za hodinu. Pritom len 14 percent týchto správ je, podľa posledných odhadov, pre užívateľa dôležitých. IBM Verse bol vyvinutý v spolupráci s viac ako 50 klientmi a partnermi v IBM Austin Design Studio a vývojársky tím priebežne doňho zapracovával pripomienky širokého spektra firemných užívateľov. Súčasťou IBM Verse sú aj tieto revolučné funkcie: • Inteligentné určovanie priority úkonov: Umožňuje urýchlené vyhľadávanie a riadenie najdôležitejších úloh podľa preferencií. Analyzuje správanie a preferencie užívateľa, a vďaka tomu na mieru prispôsobuje a následne aj predvída vhodnú podobu e-mailového riešenia daného pracovníka. • Intuitívna spolupráca medzi prístrojmi: Intuitívne užívateľské rozhranie s náhľadmi je optimalizované pre web, ako aj pre mobilné zariadenia. Umožňuje rýchlu prácu s obsahom a konverzáciami, ktoré boli predtým uzavreté v jednotlivých funkciách (pošta, kalendár, úlohy, sociálne siete, chaty, online schôdzky a dokumenty). • Zapája ľudí, nielen ich e-mail: Poskytuje podrobný kontext o osobách a tímoch, ktoré sú do daného projektu, alebo riešenia problému zapojené. IBM Verse beží na cloudovej platforme SoftLayer, s pokročilými bezpečnostnými prvkami. Klienti, korporácie, malé firmy, ako aj jednotlivci majú k dispozícii škálovateľné cloudové prostredie na sociálnu spoluprácu optimalizované pre mobilné aj webové prostredie. Beta verzia IBM Verse bude vybraným klientom a partnerom k dispozícii v januári 2015. Verzia freemium bude širšie dostupná prostredníctvom IBM Cloud Marketplace v priebehu prvého štvrťroka budúceho roka. IBM Verse bude k dispozícii aj ako aplikácia pre systémy iOS a Android.
Analytická služba Watson Analytics umožní jednoduchšie vykonávanie a používanie zložitejších analýz, ako aj využívanie prediktívnej analytiky prakticky každému. Spoločne s Watson Analytics, spúšťa IBM aj prvú bezplatnú verziu tejto služby v cloude pre počítače a mobilné telefóny. Watson Analytics ponúka množstvo analytických funkcií pre triedenie, využívanie a ukladanie dát, ktoré umožňujú prehľadné spracovanie týchto dát pre potreby pokročilých analýz, ako aj ich vizuálne spracovanie. Watson Analytics pritom využíva pri spracovaní dát prirodzený jazyk, vďaka čomu môže poskytnúť firmám a podnikateľom odpovede na kľúčové otázky týkajúce sa ich biznisu, ako napríklad: • Čo môže posilniť predaj mojich produktov? • Aké benefity najviac motivujú zamestnancov v práci? • Ktoré kontrakty sa mi podarí s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrieť? Na rozdiel od iných analytických nástrojov zameraných na vizualizáciu, Watson Analytics robí potrebnú prípravu dát pre ich ďalšie spracovanie, vykonáva prediktívnu analýzu, ako aj pretransformovanie výsledkov analýzy do vizuálnej podoby automaticky. Watson Analytics pritom využíva prediktívnu analytiku za účelom poskytovania kľúčových informácií a odkrytia prekvapivých vzorcov a vzťahov v jednotlivých odvetviach podnikania. Watson Analytics hovorí prirodzeným jazykom biznismenov. Po jednoduchom zadaní toho, čo by sme chceli zistiť v príkazovom riadku, poskytne cenné informácie, vysvetľujúce danú problematiku v jazyku profesionálov zo sveta podnikania. Rovnako ako aj ďalšie cloudové riešenia IBM bude k dispozícii aj prostredníctvom služby SoftLayer, a prostredníctvom IBM Cloud Marketplace. Niektoré služby Watson Analytics si možno bezplatne vyskúšať v rámci 30 denného testu jeho beta verzie bezplatne.
Česká zemědělská univerzita je treťou najväčšou vysokou školou v Prahe a študuje na nej vyše 25 tisíc študentov z rôznych krajín. Jej súčasní študenti z generácie Y (tzv. Millennials) používajú mobilné prístroje každodenne, a na mnohé účely. Aj preto univerzita vníma mobilné technológie ako príležitosť, na zapojenie študentov do každodenného diania na akademickej pôde, a primárny komunikačný kanál medzi pedagógmi, administratívnymi pracovníkmi a študentami. Česká zemědělská univerzita (ČZU) si vybrala portfólio pre vývoj mobilných aplikácií IBM MobileFirst, s ktorým môže vyvinúť a sprevádzkovať platformu “Moja ČZU“ len za necelé tri mesiace. Tieto aplikácie vytvoril tím vývojárov spoločnosti IBM, patriacich ku generácii Y, s prihliadnutím na špecifické návyky študentov a ich užívateľské očakávania. „Našu univerzitu navštevujú tisícky študnetov a mobilné technológie predstavujú najefektívnejší komunikačný kanál pre našich zahraničných študentov, ako aj personál školy,“ hovorí Petr Dvořák, riaditeľ odboru ICT Českej zemědělskej univerzity. „Vďaka spolupráci so spoločnosťou IBM sme mohli dosiahnuť rýchly pokrok v tvorbe mobilnej stratégie a vytvoriť pre užívateľov príťažlivú platformu, ktorá nám umožňuje vychádzať v ústrety komunikačným potrebám našich študentov,“ dodáva Petr Dvořák. Medzi pripravované aplikácie platformy “Moja ČZU“ patrí aj prístup do štúdijných katalógov so zoznamami predmetov, mapa areálu univerzity, podorbnosti o pripravovaných akciách, či prepojenie so sociálnymi sieťami. „Vysoké školy po celom svete začínajú využívať mobilné a sociálne technológie, pretože chcú zlepšiť svoju komunikáciu so študentami a poskytnúť im prístup k novým službám, či štúdijným materiálom online, čo im uľahčí štúdium a prispeje k dosiahnutiu lepších výsledkov," povedal Michael King, viceprezident Global Education Industry spoločnosti IBM. „Mobilné riešenia ponúkajú užívateľsky príťažlivé prostredie a sprostredkúvajú študentom ihneď prístup k potrebným univerzitným zdrojom a službám,“ doplnil Michael King.
eduNEWS 2020 I 7
Úspešné riešenie
Úspešné riešenie Ako superpočítač funguje: • • • •
•
je chladený množstvom vody - viac ako 1 000 litrov a teplota chladiacej vody je medzi 11-13 °C spôsob chladenia je inovatívny a šetrný k životnému prostrediu, podobný využívajú napríklad Google, či Facebook pri vlastných serveroch voda na chladenie je špeciálne demineralizovaná podľa presne definovaných parametrov a je dovážaná z Francúzska teplo, ktoré generuje pri plnom výkone, dokáže zohriať toto množstvo vody každú minútu o 3 °C - za polhodinu teda dokáže priviesť do varu 1 000 litrov vody. Napriek tomu nezohrieva miestnosť, ale naopak, ochladzuje ju v tzv. stand-by (vypnutom) režime spotrebuje 5 000 W (bežné PC, TV, alebo HiFi veža okolo 0,1-0,5 W)
•
elektrické káble, ktoré ho napájajú, by mohli napájať 20 rodinných domov naraz alebo celý veľký 8 poschodový panelový dom
Aké má superpočítač vlastnosti: • • • • •
váži 3 100 kg a ďalšie potrebné technológie takmer 2 000 kg jeho veľkosť sa dá prirovnať k bežnej skrini (2 m vysoký, 80 cm široký, 1,8 m hlboký) v čase inštalácie mal 3072 procesorových jadier, po rozšírení sa ich počet zvýšil o ďalších 1024 na celkovo 4096 (bežné PC majú 2 až 8 jadier) na každé jadro CPU pripadá 8 GB RAM pamäte - spolu 32 TB RAM - 32 000 GB (bežné PC alebo notebooky majú 2-4 GB) jeho výpočtový výkon 128 TFLOP/s je vyše 4-tisíckrát vyšší ako pri bežnom PC (20-30 GFLOP/s)
3 otázky, 3 odpovede Už aj slovenskí vedci môžu robiť výskumy na svetovej úrovni. K dispozícii majú upgradovaný supervýkonný počítač, ktorý sme oficiálne naštartovali 18. novembra 2014, vo Výpočtovom stredisku SAV na bratislavskej Patrónke.
Slovenský superpočítač Aurel je už o tretinu výkonnejší
Prvý slovenský superpočítač, ktorý je pomenovaný po veľkom slovenskom vedcovi Aurelovi Stodolovi, bol inštalovaný pred zhruba dvomi rokmi. V čase inštalácie patril na 335. priečku v rebríčku najvýkonnejších počítačov sveta. Rozšírením Aurela o ďalší supernód a internú diskovú policu sa zvýši jeho výkon o cca tretinu. V porovnaní s dodávkou z pred dvoch rokov to bolo o to zložitejšie, že všetky práce prebiehali počas plnej prevádzky celého datacentra ako aj bežiaceho Aurela. Superpočítač slúži od roku 2012 vedcom SAV, zadarmo ho využívajú aj partnerské univerzity. Komerčná sféra a ďalšie inštitúcie či projekty môžu superpočítač využívať v rámci režijných nákladov, aj keď samozrejme, prednosť má veda, a poradovník je naplnený na dlhú dobu vopred. Na čo sa upgradovaný supervýkonný počítač využíva? Superpočítač s teoretickým výkonom po zvýšení cca 128 TFlops je využívaný primárne na základný a aplikovaný výskum podložený náročnými vedecko-technickými výpočtami, simuláciu experimentov a modelovanie. Vedci vďaka nemu získajú výsledky rýchlejšie a navyše s nižšími nákladmi. Špičkové výkony podáva pri špecifických matematických výpočtoch, kde na vstupe máme veľké objemy údajov v podobe čísel, a tieto dokáže paralelne na základe inštrukcií veľmi rýchlo spracovať a vyhodnotiť výsledky. Ide o tzv. MPP – Massive paralel processing. Výstupom sú opäť číselné dáta, interpretované napr. vo forme matíc, alebo grafických modelov. Ak je dát naozaj veľmi veľa, tak je potrebný veľký výpočtový výkon, aby bolo možné v akceptovateľnom čase tieto dáta spracovať a dostať z nich použiteľný výstup. V skratke: to, čo by iný počítač robil niekoľko mesiacov až rokov, superpočítač dokáže v rozmedzí niekoľkých dní. Náš Aurel sa v súčasnosti svojím výkonom radí cca medzi TOP 130 superpočítačov v rámci Európy, v rámci východnej Európy sme v prvej desiatke (výkonnejšie počítače sú len v Rusku a Poľsku).
8 I eduNEWS 2020
Na čo nám je vlastne špičkový superpočítač? Podľa slov riaditeľa Výpočtového strediska SAV Tomáša Lacka, za necelé dva roky od oficiálneho spustenia Aurela do prevádzky zaregistrovali zhruba sto používateľov, ktorí deklarovali využitie superpočítača v 63 projektoch a oblastiach vedy a výskumu. Svoje uplatnenie nájde v prírodných vedách, v behaviorálnej ekonomike, pri skúmaní javov v sociológii, ale aj pri modelovaní rôznych skupinových situácií, na základe ktorých sa navrhujú napr. únikové východy na štadiónoch a pod. Superpočítač sa zároveň začína otvárať aj spolupráci s výskumno-vývojovými pracoviskami mimo SAV a univerzít, expertíznymi pracoviskami a priemyslom. Rastúci záujem možno očakávať aj v oblasti molekulárnej biológie a medicíny, pri výskume nových liečiv či a analýz pochodov v organizme, pri výskume DNA, ale aj pri vývoji nového a hlavne prakticky využiteľného materiálu, a dôležitá bude aj jeho funkcia ako tzv. virtuálneho laboratória, kde môžu vedci realizovať “experimenty” aj v situáciách, keď je reálny experiment drahý, nedostupný alebo nemožný. Spolupracuje sa už napr. aj s CERNom. Dodávateľom SAV pre projekt Slovenská infraštruktúra pre vysokovýkonné počítanie (SIVVP) bola pred dvomi rokmi, na základe víťazstva vo verejnej súťaži akciová spoločnosť DATALAN. Tá sa postarala aj o septembrové rozšírenie Aurela. „Našou ambíciou je prinášať svetové trendy a najnovšie technológie aj slovenským vedcom a študentom, a teší nás, že stojíme za jedným z najvýznamnejších projektov v tejto oblasti,” uviedol Marek Paščák, člen predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti DATALAN. „Veríme, že ešte výkonnejší superpočítač nájde široké uplatnenie v oblasti špičkových vedeckých výpočtov a simulácií, a zvýši konkurencieschopnosť slovenskej vedy," dodal M. Paščák.
doc. Ing. Peter Adamišin, PhD.
Prorektor pre rozvoj, informatizáciu a hodnotenie kvality, Prešovská univerzita v Prešove Ako vníma programové obdobie 2014-2020 prorektor pre rozvoj, informatizáciu a hodnotenie kvality z Prešovskej univerzite v Prešove? Aké nové služby v oblasti informatizácie a elektronizácie vzdelávania by privítal na škole? Prečítajte si rozhovor. 1. Ako vnímate nové programové obdobie 2014-2020 z pohľadu financií vysokej školy? Do akých projektov by ste sa radi zapojili? Nové programové obdobie bude určite veľkou výzvou nielen pre vysoké školy. Financovanie veľkých štrukturálnych projektov bez externej finančnej podpory zo štrukturálnych fondov by bolo v súčasnosti s využitím len vlastných zdrojov vysokých škôl iba ťažko realizovateľné. Prešovská univerzita v Prešove v uplynulom programovom období rokov 2007 – 2013 implementovala , resp. ešte stále implementuje 25 projektov z OP V a OP VaV. Celkový objem rozpočtovaných finančných prostriedkov ukončených, ako aj ešte implementovaných projektov, na našej univerzite v danom programovom období dosahuje takmer 41 mil. €. Parametrami úspešnosti sa Prešovská univerzita v Prešove zaraďuje medzi najúspešnejšie vysoké školy na Slovensku, či už počtom získaných projektov, získaných finančných zdrojov nielen v absolútnom vyjadrení, aj v prepočte na zamestnanca. Implementované projekty prispeli nielen k významnému skvalitneniu prístrojovej a laboratórnej techniky, či výučbových priestorov, ale aj k výraznej modernizácii a rozšíreniu IKT na univerzite. Netreba tiež zabudnúť na obrovské skúsenosti, ktoré získala univerzita s procesmi implementácie projektov, čo sa bude snažiť zužitkovať aj v období nastávajúcom. Na univerzite sme implementovali viacero projektov, ktoré priamo, či prierezovo riešia aj oblasť informatizácie. Mnohé riešenia nebolo možné hneď v prvej etape úspešne zrealizovať v plnom rozsahu, niektoré riešenia pri implementácii poukázali na ďalšie možnosti ich rozšírenia. Určite by sme radi pokračovali v nastavených trendoch postupnej informatizácie pre zefektívnenie správy a manažmentu na univerzite, v oblasti integrácie univerzitných informačných systémov, či aj v iných oblastiach.
2. Aké nové služby v oblasti informatizácie a elektronizácie vzdelávania by ste privítali vo Vašej škole? Priestor vidíme napríklad v systematickom zlepšovaní technickej podpory procesov pre univerzitu, aj pre jednotlivého konečného užívateľa, ktoré bežný užívateľ vníma len vtedy, keď nastáva nejaký problém. V tejto oblasti by sme privítali aj služby sofistikovaného monitoringu sietí s cieľom rastu kvality poskytovaných technických služieb aj produktivity práce pracovníkov IT. Perspektívnou oblasťou nielen pre našu univerzitu by bolo tiež zjednodušenie prístupu k informáciám – spracovávanie neštruktúrovaných dát, či oblasť mobilných aplikácií pre dominantné aktivity univerzít. Pre konečného užívateľa zase prácu v čo najprívetivejšom prostredí, ktoré by ho motivovalo byť v ňom aktívny vo vytváraní, či spoluvytváraní obsahu. 3. Ak by ste mali neobmedzený rozpočet, aký projekt by ste na škole zrealizovali? Univerzita má mnohé rozvojové zámery, o.i. vyjadrené aj vo svojom Dlhodobom zámere. Ak by sme mali k dispozícii neobmedzený rozpočet, určite by išlo o súbor viacerých projektov pokrývajúcich všetky dominantné oblasti záujmu univerzity: rekonštrukcia existujúcich, resp. výstavba nových objektov, investície do výskumnej infraštruktúry a ľudského kapitálu, sociálne podmienky pre študentov, projekty informatizácie a elektronizácie vzdelávania a procesov univerzity... Zámerov je teda veľa, mnohé z nich majú veľmi konkrétnu predstavu, miera ich realizácie však v dominantnej miere bude závisieť od podmienok vonkajšieho prostredia.
„Verím, že aj v novom programovom období sa podarí Prešovskej univerzite, ale aj ostatným vysokým školám, či ďalším príjemcom zrealizovať čo najviac zmysluplných projektov. Podpora vzdelávania, vedy a výskumu je jednou z najlepších investícií, aké môže spoločnosť pre zabezpečenie dlhodobého rozvoja súčasnej i budúcich generácií zrealizovať.“
eduNEWS 2020 I 9
Téma
PPP
Predstavujeme projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“
Ďalší ročník konferencie UNINFOS 2014 V dňoch 27.-29. októbra 2014 sa konal už 14. ročník konferencie o univerzitných informačných systémoch UNINFOS 2014. Na konferencii boli predstavené najnovšie vývojové trendy IKT, prezentovali sa úspešne realizované projekty IKT v akademickom prostredí, diskutovalo sa o ďalších možnostiach smerovania digitálnej univerzity. Hlavné témy, o ktorých sa na konferencii diskutovalo boli IKT na vysokých školách a praktické skúsenosti z používania informačných systémov na vysokých školách. Hostí zaujal Microsoft v akademickom prostredí, ale aj e-learning a IKT podpora vzdelávania.
Program konferencie IKT na vysokých školách • 20 rokov prezentácií nových technológií na vysokých školách • Centrá IKT na slovenských vysokých školách • IS pre meranie kvality vzdelávania • Skúsenosti z riešenia problémov masifikácie vysokého školstva Skúsenosti z používania IS na VŠ • Informácia o stave riešenia projektu „Slovenská infraštruktúra pre vysokovýkonné počítanie“ • Systém elektronických formulárov na TUKE – eform • Skúsenosti s využívaním aplikácie Kľúčový poriadok na Technickej univerzite v Košiciach a Prešovskej univerzite v Prešove • Univerzitný informačný systém (UIS) ako prostriedok zefektívnenia vyučovacieho procesu na vysokej škole • Integrácia a prepojenie zavedených IS a implementácia nových IS a služieb na Prešovskej univerzite v Prešove Microsoft v akademickom prostredi • Microsoft pre študentov, školy a startupy • Čo prináša nasadenie O365 v akademickom prostredí • Benefity riešenia O365 a novinky pre školy a študentov • Lync ako riešenie pre call centrum – case study SPU Nitra • Možnosti využitia cloudu v školách - Testovacie prostredia, webové aplikácie, škálovanie výkonu • Azure priamo v príprave profesionálnych vojakov na AOS Liptovský Mikuláš
10 I eduNEWS 2020
E-learning a IKT podpora vzdelávania • Železničný simulátor vo výučbe formálnych metód • Analýza využívania e-learningového prostredia pri vzdelávaní cudzích jazykov na TU vo Zvolene • Jak na každodenní využívání e-learningu • E-learningové systémy používané na univerzitách IKT na vysokých školách • Metasonic – software novej generácie • Študentská karta so SALTO aplikáciou • Virtuálne používateľské rozhrania – nový trend v informačných a riadiacich systémoch? • Štatistiky slovenského webu • Evidencia a správa zariadení v sieti Na konferencii prednášal aj Róbert Šimek z DATALANu na tému „Nie dáta, ale vedomosti - vízia pre školu budúcnosti“, kde sa venoval napríklad trendom v digitálnom obsahu, či porovnaniu digitálneho obsahu a vedy a výskumu. „Schopnosť narábať s digitálnym obsahom nie ako s dátami, ale ako s vedomosťami, bude rozhodujúcim faktorom úspešnosti nielen škôl, ale aj vedecko výskumných pracovísk. V tejto oblasti sú všetci iba na začiatku a dá sa očakávať rýchly rozvoj,“ dodáva Róbert Šimek. Viac informácií nájdete na www.uninfos2014.upjs.sk
Národný projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ a na jeho realizáciu je alokovaných 17,072 mil. EUR v rámci Operačného programu Vzdelávanie a jeho časti Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom národného projektu "Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti" je prispôsobiť vysokoškolské vzdelávanie potrebám vedomostnej spoločnosti prostredníctvom rozvoja inovatívnych foriem vzdelávania, rozvoja aktívnej spolupráce vysokých škôl so súkromným sektorom pri tvorbe nových študijných odborov a programov a pri racionalizácii a skvalitnení existujúcich študijných odborov a programov vysokých škôl a pri procese výučby; a zvýšením zapájania vysokých škôl do medzinárodnej spolupráce. Projekt je určený pre všetky typy vysokoškolského štúdia – bakalárov, magistrov, inžinierov aj doktorandov. Do projektu budú zapojení študenti v krátkodobých exkurziách až po dlhodobé pobyty vo formách vzdelávania priamo v podmienkach praxe – v podnikoch či firmách. Študenti počas tohto obdobia spracujú konkrétne odborné témy. Zároveň sa vytvoria aj výučbové základne priamo na vysokých školách, ktoré priblížia prostredie vysokých škôl podmienkam praxe. Projekt je realizovaný v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji v týchto štyroch aktivitách: • Aktivita 1.1 - Posúdenie efektívnosti študijných programov VŠ z hľadiska potrieb trhu práce a spolupráce s podnikovou sférou. • Aktivita 1.2 - Aktívne vytváranie siete spolupráce vysokých škôl a podnikovej sféry. • Aktivita 1.3 - Skvalitnenie vzdelávacieho obsahu a podpora inovatívnych foriem vzdelávania pre potreby trhu práce vo vybraných perspektívnych študijných odboroch. • Aktivita 1.4 - Popularizácia štúdia v perspektívnych študijných odboroch a spolupráce medzi vysokými školami a podnikovou sférou. Perspektívne študijné programy Jedným z cieľov národného projektu "Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti" je vytvorenie metodiky a posúdenie všetkých relevantných študijných programov v rámci oprávnených vysokých škôl z pohľadu prioritných potrieb praxe a prognóz vývoja pracovného trhu. Na základe toho navrhnúť optimalizáciu postupov prispôsobenia vysokoškolského vzdelávania potrebám zamestnávateľov a perspektíve ekonomického rastu krajiny. Pod potrebou praxe ide predovšetkým o tie segmenty trhu práce, ktoré v súčasnosti a v prognózovanom vývoji najvýraznejšie prispievajú k rastu HDP a korešpondujú s prioritami Národného plánu budovania infraštruktúry výskumu a vývoja 2012. Okrem implementácie vytvorenej metodiky pre vybrané študijné programy budú dôležité návrhy pre
adaptáciu nových obsahov a foriem štúdia v 100 vysoko perspektívnych študijných programoch. Vznikne tak podklad pre skvalitnenie prípravy absolventov a zvýšenie ich úspešnosti pri uplatňovaní sa na trhu práce, ako aj ich samotná hodnota pre subjekt trhu práce. Celkové vyústenie tejto aktivity by malo priniesť systémové odporúčania v predmetnej oblasti. Inovatívne vysokoškolské vzdelávanie Dôležitým výstupom národného projektu je najmä skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavádzania inovácií do vzdelávacieho obsahu, ako aj podporou inovatívnych foriem vzdelávania pre potreby požiadaviek trhu práce vo vybraných perspektívnych študijných programoch. Aktivity priblížia obsah vzdelávania potrebám podnikovej praxe a požiadavkám trhu práce. Vďaka vybaveniu výučbových kontaktných centier modernými vzdelávacími pomôckami podľa definícií potrieb podnikovou praxou sa vytvorí študentom perspektívnych študijných programov skvalitnený vzdelávací obsah a forma v súlade s pravidlami Operačného programu Vzdelávanie a Európskeho sociálneho fondu. Tieto metódy budú zodpovedať priamo požiadavkám a potrebám trhu práce. Zároveň bude možné v uvedených kontaktných centrách vzdelávať študentov vysokých škôl zapojených do národného projektu pomocou inovatívnych foriem vzdelávania, ako aj priamym zapojením študentov do riešenia úloh na pracovisku počas ich študijného pobytu v podniku.
Viac o projekte nájdete na: www.vysokoskolacidopraxe.sk
eduNEWS 2020 I 11
Rozhovor
Zo života
Inovácie na univerzitách
Daniel Valúch RF engineer, CERN CERN je Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorá vznikla v roku 1954. Zameriava sa najmä na časticovú fyziku. Slovensko je členom od roku 1993. RF engineer Daniel Valúch je Slovák, ktorý je v CERNe ako doma. Čo robí, ako sa tam dostal a čo momentálne skúma si prečítajte v našom rozhovore. Od kedy a na akej pozícií pracujete v CERNe? V CERNe pracujem od roku 2000. Začínal som ako študent, diplomant a následne pokračoval ako doktorand. V tom čase sa rozbiehal vývoj doslova všetkého pre LHC a začínala jeho stavba. Mal som veľké šťastie byť v správnom čase na správnom mieste. Podarilo sa mi získať post interného zamestnanca. Hierarchia v CERNe je veľmi plochá, moja oficiálna pozícia je "RF engineer". Bol CERN vždy Vašim snom? Pred tým, než som sa na základe tipu od môjho spolužiaka prihlásil na študentský program, som o CERNe veľa nevedel. Po roku strávenom doslova exponenciálnym odborným rastom mi tak nejako došlo, že toto je asi celkom zaujímavé miesto...
Čo je Vašou náplňou práce? Zodpovedám za systémy priečnej stabilizácie zväzku v SPS a LHC, časti urýchľovacieho systému v LHC a teraz vediem projekt v rámci veľkého upgrade urýchľovača rádioaktívnych iónov HIE-Isolde. Paradoxne až 98 percent zamestnancov CERNu nie sú časticoví fyzici. Sú to aplikovaní fyzici, inžinieri a technici. Naša skupina je tzv. "Equipment group", čo znamená že máme na starosti urýchľovače a všetky súvisiace technológie. Pracujeme na množstve R&D projektov, či už v oblasti základného výskumu v oblasti supravodivosti pri vysokých frekvenciách, urýchľovanie v plazme, dynamiky zväzku, až po masívny vývoj nových technológií. Ja pracujem na pozícii kde máme tzv. "komplexnú zodpovednosť". Všetko v CERNe je špeciálne a je to viac-menej len jediný prototyp samého seba. Komplexná zodpovednosť znamená, že začíname napríklad štúdiom dynamiky zväzku, alebo vlastností konkrétneho objektu, z týchto vlastností sa definujú požadované parametre príslušného systému, zistí sa či potrebné technológie už existujú, alebo ich treba vyvinúť (alebo 12 I eduNEWS 2020
Čo môže priniesť spolupráca študentov s technologickými startup-mi? dokonca vyskúmať), systém sa rámcovo navrhne, testujú sa prototypy, zadáva sa výroba, testujú finálne kusy, inštaluje do urýchľovača, ladia sa parametre a algoritmy, a následne sa staráme o prevádzku a upgrade vyplývajúce z prevádzkových potrieb a prípadnej zastaranosti technológie. Projekt človeka poľahky sprevádza aj 25 rokov, každý z nás ma niekoľko takýchto "detí". Ako ste sa k takémuto povolaniu dostali? Elektronika a technológie ma bavia už od útleho detstva, myslím že sa to tak nejako prirodzene vyvinulo.
Návštevníci konferencie UNIVERSITY DAY 2014 mali jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s najnovšími technológiami, využiteľnými aj v akademickom sektore. Patria medzi ne aj zariadenia skôr spájané s budúcnosťou – drony. Reálne využitie dronov predstavil v rámci prezentácie o možnostiach spolupráce medzi začínajúcimi spoločnosťami (startup-mi) a univerzitami Viktor Mikulášek zo startupštúdia LAUNCHER.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň? Urýchľovače bežia 24/7 a prevádzka všetkého čo súvisí s LHC má absolútnu prioritu. Experti pre jednotlivé systémy musia byť k dispozícii 24/7. Pre zaujímavosť, hodina prevádzky LHC stojí zhruba 100 000 €. Akýkoľvek problém sa musí vyriešiť do hodiny, v prípade že na riešenie problému treba ďalšie 2-3 hodiny volajú sa kolegovia, ktorí majú naplánované intervencie, aby sa využil čas poruchy. Ak problém trvá viac ako 5-6 hodín a riešenie stále nie je vo výhľade operatívne sa mení výskumný program a presúvajú aktivity tak aby sa dalo použiť to čo je k dispozícii. Musíme byť veľmi flexibilní a problémy riešiť často veľmi kreatívne. Zodpovednosť a tlak na ľudí je obrovský, počas prevádzky nikdy neviem ako bude vyzerať môj pracovný deň (noc, víkend...). Momentálne sa nám končí tzv. prvá dlhá odstávka, 18 mesiacov ktoré sme využili na upgrade LHC, kompletný upgrade častí injektorov, riadiaceho systému, zvýšenie spoľahlivosti. Práce je stále rovnako veľa, ale dá sa aspoň trochu plánovať. Ráno sa typicky začína obehnutím všetkých stavieb, konzultácie s podriadenými, priebežná kontrola dodávateľov. Administratíva a iné zbytočnosti, ktoré musia byť vyriešené pred koncom pracovnej doby. Večer je konečne čas, aby sa človek začal venovať svojej práci kde sa musí sústrediť a potrebuje kľud. V polovici kancelárií sa stále svieti aj po ôsmej až deviatej večer. Asi 10 rokov som chodil do práce aj každú sobotu. Najhodnotnejšie a najzložitejšie veci vznikli práve cez víkendy, kedy má človek absolútny kľud na rozmýšľanie. Makové buchty tiež celkom pomáhajú. Pracovný deň nikdy nekončí.
V rámci spolupráce s univerzitami je cieľom LAUNCHERu na jednej strane vytvoriť v duchu inovatívnej spolupráce ekosystém pre študentov, ktorý ich bude inšpirovať k rozvoju nových myšlienok a samostatnému podnikaniu. Druhá forma spolupráce predstavuje konkrétne projekty a kooperáciu na vývoji riešení, ktoré je možné využiť vo vede, výskume, či na komerčnej báze.
údržbu, a širokú variabilitu nasadenia. Dopyt po ich využívaní a nových aplikáciách z rôznych odvetví stúpa, nenahraditeľným pomocníkom sa môžu stať napr. pri dokumentácii dopravných nehôd, topografii, mo-
nitoringu a regulácii dopravných špičiek, enviromonitoringu, kontrole energetických zariadení, či stavieb, ale aj športových, či masových podujatiach. Potenciál majú aj pre záchranne zbory, bezpečnostné služby, archeológov, geológov, urbanistov, v meteorológii, či vo filme a televízii. Možnosti sú naozaj obrovské, a aj univerzitné prostredie a oblasť vzdelávania je priestor, v ktorom môžu nájsť veľké uplatnenie a využitie – či už pri výučbe, výskume a vývoji, alebo interných aj externých procesoch riadenia univerzity. DATALAN v kooperácii so startup štúdiom LAUNCHER a spoločnosťou UAVONIC (zastúpenie značiek Zero-Tech
Príležitosť pre univerzity Jednou z možnosti takejto spolupráce je vývoj aplikácii s komerčným potenciálom pre zariadenie UAV (Unmanned Aerial Vehicle), alias vzdialene riadene lietadlo bez ľudskej posádky – známe pod názvom DRON.
Čo momentálne skúmate? Kedy budú výsledky? Momentálne finišujeme práce na LHC a už spomínaný upgrade HIE-Isolde, kde majú naplánované experimenty aj fyzici zo Slovenska. Hotoví by sme mali byť na jar 2015. Odviedli sme obrovský kus práce, tak verím, že fyzici budú spokojní. Máte svoj osobný sen/cieľ v oblasti vedy a výskumu? Áno, chcel by som viac rozumieť veciam. Sme obklopení obrovským množstvom zaujímavých problémov, bohužiaľ do hĺbky sa človek môže venovať len pár veciam. Ako Vám pri výskume pomáhajú moderné technológie? Bez moderných technológií sa nezaobídeme, veľa z nich nakoniec vzniká aj u nás.
a 3DRobotics) poskytne univerzitám v rámci spolupráce dohľad, mentoring a koordináciu, a konkrétne zariadenia: Zero- Tech - X4 HighOne, Zero-Tech - V8 E1100 V3, spolu s príslušenstvom a senzorikou. Automatizované drony sa podľa predpovedí analytikov stanú v blízkej budúcnosti štandardnou súčasťou bežných procesov v mnohých odvetviach priemyslu, či v poľnohospodárstve. Poskytujú jednoduchú
Viac informácii a kontakty nájdete na www.uavonic.com a www.launcher.sk eduNEWS 2020 I 13
University day
Prieskum
UNIVERSITY DAY 2014
Slovenské školstvo a budúcnosť: Aké sú možnosti modernizácie?
Privítajte svoju školu v budúcnosti už dnes 18. - 19. september 2014 Wellness hotel Chopok - Jasná **** Demänovská Dolina 20, Liptovský Mikuláš
tov, by pre študen
služ Moderné pre pedagógov
technológie ké školstvo eň pre vyso Vyššia úrov ia 21. storoč Univerzita rum fó é sn Disku
TOP témy
Čo naše školy zaujíma najviac? 67%
Mobilné služby. Univerzita v mobile Nové možnosti WiFi a vysokorýchlostných sietí
49%
Veda a výskum, podpora projektov prostredníctvom EÚ fondov
46%
E-learning v praxi
44%
Digitalizácia výučbového obsahu a odborných publikácií
44%
Do ktorých IT aktivít sa plánujú vysoké školy zapojiť v blízkej budúcnosti?
supercomputing
Do ktorých projektov sa plánujú univerzity zapojiť v rámci nového programového obdobia? 44%
Projekty v rámci Horizontu 2020
15%
Analýza a spracovanie dát pre ich ďalšie využitie vo výučbe a vede a výskume
44%
Projekty v rámci APVV
15%
Zjednodušenie univerzitnej agendy a riadenia procesov
41% 38%
Projekty v oblasti vzdelávania
8%
Projekty v rámci KEGA
5%
Cloudové platformy a služby
36%
Projekty v rámci VEGA
5%
Správa internej dokumentácie a zdieľanie dát
36%
Projekty v oblasti výskumu
5%
Bezpečnosť prístupov a sietí
Partneri
podporné projektové platformy aplikačný výskum aplikačný výskum v oblasti samospráv rozvoj centier excelentnosti
Technologické vybavenie pre podporu výučby
Mobilné služby
Viac informácií na www.datalan.sk/universityday
veda infraštruktúra digitalizácia vzdelávania bezpečnosť mobilita modernizácia manažmentu inovácie technologické parky
Modernizácia IT infraštruktúry
28% 26%
Realizácia prieskumu Prieskum medzi zástupcami slovenských vysokých škôl a vzdelávacích inštitúcií bol realizovaný na konferencii UNIVERSITY DAY 2014 18. septembra 2014 na vzorke 40 účastníkov. Jednotlivé odpovede predstavujú percentuálny podiel z celkového počtu respondentov.
MYSLÍME O KROK VPRED 14 I eduNEWS 2020
eduNEWS 2020 I 15
