Svätoplukovo kráľovstvo ožíva

Svätoplukovo kráľovstvo ožíva

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,

ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava

3. ročník celoslovenskej literárnej a výtvarnej súťaže pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu sR doc.PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc.

SVÄTOPLUKOVO KRÁĽOVSTVO OŽÍVA šk. rok: 2011/2012 Autor úvodnej ilustrácie: Samuel Pavlík Zostavila: PaedDr. Paulína Krivosudská

Víťazné práce sú uverejnené bez jazykovej korektúry.

3. ročník celoslovenskej literárnej a výtvarnej súťaže

Svätoplukovo kráľovstvo ožíva zo zasadnutia celoslovenskej komisie pre hodnotenie súťaže

Členovia komisie: 

Prof. PaedDr. Eva Vitézová, PhD., predsedníčka komisie



Mgr. Tomáš Bánik, PhD.



PhDr. Marcel Olšiak



PaedDr. Martin Bodis, PhD., riaditeľ ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava



PaedDr. Karol Grajcár, KŠÚ Trnava

Výtvarná časť: Členovia komisie zodpovedne prezreli všetky zaslané práce v jednotlivých kategóriách. Pri výbere oceňovaných prác sa hodnotilo najmä výtvarné estetické spracovanie námetu, ale aj prístup k téme. Do užšieho výberu sa zaraďovali práce, pri ktorých bola použitá netradičná, resp. náročnejšia výtvarná technika, práce s výtvarne čistým spracovaním námetu s dobre zvládnutou spontánnou kresbou, farebným spracovaním, kompozíciou. V tomto ročníku bola súťaž vypísaná v troch kategóriách a v každej kategórii upútalo komisiu viacero prác, preto sme okrem prvých troch miest udelí aspoň slovnú pochvalu i ďalším zúčastneným žiakom, ktorých práce niečím vynikali. Opäť, tak ako v minulom ročníku, nám medzi prihlásenými prácami chýbali náročnejšie práce, takzvané koncepty, multimediálne projekty. Zaznamenali sme väčší kontrast medzi výtvarne dobre zvládnutými prácami a niektorými slabšími výkonmi. Čo sa týka tematiky, tento rok chýbali (s výnimkou jedného pedagóga) práce prepájajúce minulosť a súčasnosť, pracujúce s fantáziou a historickým povedomím žiakov.

Literárna časť: Členovia komisie si pozorne prečítali všetky zaslané práce. Pri výbere oceňovaných prác sa hodnotil najmä autorov tvorivý prístup k téme, jej spracovanie po obsahovej i formálnej stránke. Do užšieho výberu boli zaradené práce, ktoré zaujali výberom jazykových prostriedkov a originálnym spracovaním témy. Zaujali najmä tie práce, ktorých autori sa nepridŕžali kŕčovito známych faktov z histórie, ale popustili uzdu svojej fantázii. Niektoré práce dosahovali slabú úroveň, išlo len o slohovú prácu napísanú z povinnosti. K negatívam patrilo stereotypné písanie, nesprávna štylizácia, priveľa moralizovania a násilná snaha o veľké posolstvá. Oceňujeme aktualizáciu témy, využitie rôznych žánrov (rozprávka, rozhovor, spravodajské žánre a i.), zapojenie fantázie. Zúčastnení žiaci uprednostňovali prózu pred poéziou, pozitívne vnímame snahu o automatizované písanie či grafické znázornenie (napríklad strofy v tvare meča). Súťažiaci boli z celého Slovenska, najviac súťažných prác bolo v 2. kategórii.

Záver: Pri hodnotení tohtoročných prác komisia skonštatovala, že žiaci a pedagógovia tak ako minulý rok veľmi živo a originálne reagovali na tematiku Svätopluka. Často spracovaným námetom bola povesť o Svätoplukových prútoch s mravným odkazom o svornosti. Vcelku možno hodnotiť tému Svätopluka a slávnej minulosti Slovákov ako veľmi lákavú a podnetnú z hľadiska výtvarného riešenia a nesmierne prospešnú z hľadiska celkového vzdelania žiakov. Veľkou cťou je, že nad súťažou v tomto roku prevzal záštitu doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSC, ktorého komisia touto cestou žiada ako nastupujúceho ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR o podporu tejto súťaže cez pedagogickoorganizačné pokyny, zaradením tejto súťaže medzi súťaže na ktoré sa prihliada pri nenormatívnych nákladov- za mimoriadne výsledky žiakov a tiež podporiť v súlade so schváleným organizačným poriadkom finančne organizátora súťaže- ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava. Mrzí nás, že napriek registrovanej súťaže nebola MŠVVŠ SR táto súťaž finančne podporená a celé zaťaženie bolo na úkor organizátora.

Celkové umiestnenie v súťaži I. kategória – poézia Poradie

Meno

1.miesto

Samuel Endres

Svätopluk

ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šintava

2.miesto

Timon Braunfeld

Svätoplukove prúty

ZŠ G. Bethlena Nové Zámky

3.miesto

Paulína Bobčeková

Svätopluk

ZŠ kráľa Svätopluka Nitra

Názov práce

Škola

II. kategória - poézia Poradie

Meno

Názov práce

Škola

1.miesto

Simona Uhliarová

Báseň o Márii Terézii

ZŠ ak. J. Hronca Rožňava

2.miesto

Annamária Ambrošová

Kráľ Svätopluk

ZŠ pri Podlužianke Levice

3.miesto

Patrik Bodnárik

Povesť o Svätoplukovych chúťkach

ZŠ ak. J. Hronca Rožňava

Michal Novák

III. kategória - poézia Poradie

Meno

Názov práce

Škola

1.miesto

Veronika Rusňáková

Svätoplukovo ráno

Gymnázium Topoľčany

2.miesto

Mária Zlámalová

Zaslúžené kráľovstvo

ZŠ Želiezovce

3.miesto

Hana Balázsová

Vládca

ZŠ, Topoľová ulica, Nitra

1. MIESTO/ 1. KATEGÓRIA

Samuel Endres

Svätopluk

Na konci života zavolal svojich troch synov, dal im úlohu zlomiť zväzok troch prútov. Synovia sa márne zlomiť prúty pokúsili,

Bol raz jeden Svätopluk, nemyslite,

ani jeden z nich nemal toľkej sily.

nemal luk. Zavolal si synov k sebe,

Svätopluk sa na nich zadíval

povedal im pekne v slede. Dám vám

a príkaz rozpliesť prúty im dal.

túto viazaničku, vylúštite tak tajničku.

Každý zvlášť jeden prút zlomil

Zlomia sa vám prúty spolu? Nie, keď ste tu všetci spolu! Potom zvolil pre nich

a otec k nim takto prehovoril: Ak sa rozídete, každý vás porazí,

súd, každému dal jeden prút. Povedal im máte smolu, ale prúty držia spolu.

ale ak zostanete spolu, budete víťazi.

Platí jedna istota, svornosť je šťastím vášho života.

3. MIESTO/ 1. KATEGÓRIA Paulína

Bobčeková

2. MIESTO/ 1.. KATEGÓRIA Timo Braunfeld

Svätoplukove prúty

Svätopluk Svätopluk sa rozhodol, Že urobí rozhovor.

Svätopluk bol kráľom vo Veľkej Morave,

Synkov si on zavolal,

vládol múdro, záležalo mu na jej sláve.

Aby ich on varoval.

Nech spolu žartujú

O rozvoj rozumu sa starala,

a nech spolu kraľujú.

Sympatie si za to získala.

Oni otca neposlúchli,

Vojnu viedla s Friedrichom,

Lebo ríšou na zem treskli.

Intrigánskym zloduchom. Enormnú snahu ten vynaložil, Tak, že ju na lopatky zložil. Energiu však nestratila,

1. MIESTO/ 2. KATEGÓRIA Simona Uhliarová

Báseň o Márii Terézii

Na Slovensko sa vrátila.

A tu si všimla neprávosť.

Máriou ju všetci zvali,

Poddanstvo zotročené na kosť.

Ako dámu vychovali.

Aparát rýchlo upravila,

Rabovanie zakázala, I svojich verných poslúchala. Apelovala na rozum svojich radcov,

Na chudobu dojem urobila. Osvietenstvo v krvi mala, V politike sa vyznala. Národy v monarchii spoznávala,

Trápila ríšskych a snobských zradcov.

Írečitosť ľudu vyzdvihovala.

Ekonomiku štátu stabilizovala,

Častým cestovaním krajinu si mapovala,

Ríšsku truhlicu tak napĺňala.

Kompetencie svojej šľachte ukazovala,

Efektívne zdaňovala, Zisky štátu darovala. I školský systém zmenila, Armádu žoldom platila.

Aby národ svoj nikdy nesklamala

2. MIESTO/ 2. KATEGÓRIA Annamária Ambrošová

Kráľ Svätopluk Svätopluk bol kráľ, ktorý všetkých rád mal. Svätopluk bol aj vladár, takže Ibn Rusta nebol klamár, všetkým život Svätopluka opisoval, text Svätoplukov zapisoval, svoju vernosť mu dal a aj mu pomáha

Iba sám Veľkú Moravu ovládať a zlo tu vyrábať.

3. MIESTO/ 2. KATEGÓRIA Patrik Bodnárik Michal Novák

Povesť o Svätoplukových chúťkach Svätopluk je meno sväté, mal veľmi rád mäso mleté. V tej dobe ho nebolo dosť, dostal z toho veľkú zlosť

Bol synovcom Rastislava, ktorého pohltila sláva,

„Kde je moje mäso milé, mám

ale ku každému bol milý,

Si snáď dať rybie filé.

so Svätoplukom si slávu rozdelili.

Rýchlo mi ho doneste, majú ho aj tu v meste.“

Potom už Rastislav nebol dobrý!! Rastisla bol spel za to, Že chcel získať všetko zalto A Svätopluka zabiť, Aby mu nemusel nič dať,

Kráľ sa veľmi nazúril, Všetkých za to vyduril. Mäsiara hneď volali, Mleté mäso nemali.

Kúpili mu mäso nemleté:

Jedzte iba mäso mleté,

„Čo je to vy hlavy vymleté?

To je nadovšetko sväté.

Snáď to nemám v ústach žuť,

Deti moje mám vás rád,

Veď mám na mleté mäso chuť.“

Dám vám pár dobrých rád.

Kráľ bol ešte stále hladný,

Nájdite si ženu dobrú,

Poddaných mal veľmi vadných. Najedol sa bravčovej pečienky,

peknú, múdru, hlavne hodnú. Nech vie variť, piecť a mlieť, mäso mleté spraví hneď.

Obchodili ho zlé myšlienky. Chudák kráľ už skonával, na jeho mäso furt chuť mal. Zúfalý bol chudák kráľ,

Starý mäsiar pribehol...

Infarkt z toho dostával.

„Servus, kráľu, kde si bol?

Zavolal k sebe troch synov, Obvinil ich tvrdou vinou.

Mleté mäso vyšlo z módy, Nekúpiš ho bez dohody,, „Mne je to jedno ja ho chcem"

„Viete čo mi je nad všetko sväté?

„Dobre ja ti ho zoženiem"

Veď predsa moje mäso mleté!“

Mäsiar išiel zatiaľ preč,

Synovia ho všade hľadali,

podal synom svätý meč.

nikde ho však nemali.

Na synkovia tu ho máte, vybrúste mi ho na kláte.

„Otec náš, nikde ho nemajú,

Dlhé dni bol pán kráľ sám...

A možno majú ale nedajú.

„Bez mletého mäsa zomieram"

„Nechcem ja tu už viac žiť,

Už zúfalí strácal nádej,

Musím vás niečo naučiť.

že kamarát mäsiar je zlodej.

Mäsiar sa však objavil, kráľovo trápenie zastavil. Mäso mu hneď do úst dal,

1. MIESTO/ 3. KATEGÓRIA Veronika Rusňáková

Svätopluk sa usmieval. Celý šťastný, veľmi rád,

Svätoplukovo ráno

ďakoval mu za návrat. Zrazu sa však niečo stalo, mäso mu v hrdle zastalo.

Svätopluk sa dusil hneď, bol to jeho posledný obed.

Doliny ešte spia. Do čiel skalných postelí im slnko ryje prvé biele ornamenty.

Svätopluk sa zadusil, škoda že iné mäso neskúsil. Svätopluka škoda je, synov mu nik nebije.

Vietor sa iba hrá. Prúd rieky dnes veselý dvorí tráve.

Teraz robia hlúposti,

A v hradnom okne,

ríša rozpadla sa na kúsky.

práve, tichý, vážny stojíš len ty.

Celý svet sa im veľmi smeje, pre mäso mleté kráľ už nie je.

Sivé vlasy sa ti lejú

Veľa národov na nich útočilo, a takto sa to všetko skončilo.

dolu tvárou, tak ako miazga lipám do konárov. A v každom z nich hlboko je príbeh.

O chvíľu hradná brána škrípe. Zem tichá naťahuje ruky. Vstávať treba.

týraný a potupený, Kým lipa

no prišiel mocný kat,

svoje drobné kvety pootvára,

Rastislav oslepený navždy stratil zrak.

ľud úctivo zdraví svojho kráľa

Svätopluk, už na jeho trón žhavý,

a núka krajec chleba

problém veľký zrazu má, ten víchor Franskej ríše obávaný, zlapal Svätopluka, už len v žalári dumá.

2. MIESTO/ 3. KATEGÓRIA Mária Zlámalová

Zaslúžené kráľovstvo

Dumá , dumá , húta, rady nenachádza, však Slavomír s vojskom náhle odchádza, veru franských regentov idú pobiť, radšej v boji padnúť, ako im slúžiť, robiť.

Za knihy naše, písomnosti

Páni východu Franskej ríše Svätopluka

kráľovi Rastislavovi vďační sme ,

ťahajú,

on si dobre plnil povinnosti,

Krčí, zaprisaháva sa, na kolená padne

však zradený bol čujme, vädzme.

pred najvyšším. Však vojak do vojska na Slavomíra

Svätopluk, jeho krv odmala,

zháňajú,

poslúchať ho odmietol,

Postaví sa výrazom najvážnejším.

zosnovaná vražda na známosť sa dala, nuž Nemec Rastislava odvliekol.

Najvyšší pán zeme franskej hovorí: Nieto väčší trest kráľovi, ako proti

Bol vo väzení mučený,

vlastným ísť,

veru, predo mnou sa každý , i kráľ

A tak Svätopluk opäť kráľom národa,

pokorí,

však teraz už trón zaslúžený,

radca, nože urč, kdeže sa s nimi zísť.

a nad národom opäť sloboda, kráľovou obetou pričinením

Svätopluk zmätený s vojskom kráča, ruky opuchnuté, kolená v bahne máča. Beda, beda mi ! voči svojim sa postaviť, nie , to radšej plán vraždy zostaviť.

3. MIESTO/ 3. KATEGÓRIA Hana Balázsová

Poviazaný, strážený ťažko ide sa mu,

Vládca

životom zničený, a hľa tam na upätí lomu už Slavomír čaká, prilby vojakov sa lesknú, veru skloní hlavu, poslednýkrát sa modlí.

Svätopluk bol veľký vládca, pritom mu radil nejeden radca. Vládol u nás, od Nitry až po Juhás.

Tu zrazu rozbehnú sa kone, jazdci, a do seba vrážajú sa masy, ale ten náš kráľ, tam zvrtol sa na päte, a na svojich stranu vrhol sa vypäté.

Územie to bolo veľké, vysielali o tom aj v telke. Vraveli, že vyhral bol za slobodu, za pokoj

Bijú, sekajú hlava nehlava, steká pot, na slnku páľava,

Darmo jeho národ bili, on sa vedel ubrániť,

tu Frankovia na útek sa dali, a naši ich až po hranice hnali.

mal troch synov, k tomu vojsko, ktoré ho dokázalo uchrániť.

Možno mu k tomu pomáhali lasery a

Vtedy prišli na jednu vec,

silné štíty,

že smolu máva iba skúpy

lietajúce taniere a v nich zelené ET. (ítí)

lakomec. Ak chcú vyhrať všetky boje,

Tajné šifry písali si kódovaným písmom, bodky, čiarky farbili si a pohrali sa aj s číslom. Takto si žili celý život, až zo Svätopluka stal sa šikovný pilot. Raz, keď letel v šírom svete, hlava sa mu zatočila a on z výšky zletel. Dolámal si všetky kosti, preto mu prizvali k posteli hostí. Boli to synovia - budúci vládcovia, ktorým otec skonal po tom, čo si ich k sebe povolal Predtým však Svätopluk poučil synov, že tri prúty spojené sa nezlomia ani strašnou silou.

Preto nech si bratia navždy pomáhajú, a nepriateľov spoločne odháňajú.

musia spojiť sily svoje.

Celkové umiestnenie v súťaži I. kategória – próza Poradie

Meno

Názov práce

Škola

1.miesto

Matúš Máca

Múdri ľudia bývajú zvyčajne dobrí

ZŠ Kysucké Nové Mesto

2.miesto

Júlia Babulicová

Veľká Morava“

ZŠ s MŠ J. M. Hurbana Beckov

3.miesto

neudelené

II. kategória - próza Poradie

Meno

Názov práce

Škola

1.miesto

Martin Kosztolányi

Knieža Svätopluk

ZŠ Výčapy-Opatovce

2.miesto

Laura Mlyneková

„Možné? Nemožné?“

ZŠ, Cabajská 2, Nitra)

3.miesto

Robert Haršányi

Prečo Mária Terézia Gymnázium V. Mihálika zaviedla školskú dochádzku Sereď

Patrik Andrišov

Ako ožíva Svätoplukova ríša v súčasnosti

ZŠ, Ul. T. J. Moussona, Michalovce

III. kategória - próza Poradie

Meno

Názov práce

Škola

1.miesto

Frederika Mészárosová

Väzeň v kláštore Ellwangen“

ZŠ Klasov

2.miesto

Michaela Prišťáková

„Posledný deň pred koncom

ZŠ pri Podlužianke Levice

3.miesto

Patrik Szalai

Svätoplukova žiara“

ZŠ Želiezovce

1.MIESTO/ 1.KATEGÓRIA

Matúš Máca

Múdri ľudia bývajú zvyčajne dobrí Čítal som príbeh o Svätoplukovi. Bol to kráľ a mal troch synov. Aj v rozprávkach máva kráľ troch synov. Ale toto nebola rozprávka. On naozaj žil. A keď bol na smrteľnej posteli, zavolal si svojich synov. Dal im zviazané prúty, a povedal, aby ich zlomili. Nedarilo sa im to. Potom dal každému jeden a vtedy to dokázali. Chcel, aby sa mali radi a držali spolu ako tie prúty. Chcel, aby ochránili svoj ľud a nech žiadna vojna nezničí ich krajinu. Svätopluk bol asi spravodlivý. A múdry. Múdri ľudia bývajú zvyčajne aj dobrí. A vedel asi aj múdro rozkazovať a dávať múdre rady. Aj môj tatino je múdry. Je programátor. Vymýšľa programy pre zdravotnícke zariadenia a doktorské stroje. Má vyštudovaných veľa škôl. Tam ich učili, ako sa dobre správať a ešte mnoho iných vecí. Včera sme sa s mojím bratom hádali a povedal nám, nech sa máme radi. Veď sme bratia. To povedal aj Svätopluk svojim synom. Oni ho neposlúchli. Ale my, keď budeme s Michalom dospelí, sa nerozdelíme, pretože by sme na seba úplne zabudli. Sme bratia a budeme sa navštevovať ako tatino so svojím bratom. A nezabudneme na seba. A tatino je aj spravodlivý. Keď ideme do cukrárne, vždy kúpi zmrzlinu obidvom. A dáva nám aj múdre rady. Nech si neubližujeme a nech sa dobre učíme, aby sme boli vzdelaní. Takého človeka môže čakať dobrá budúcnosť, bude sa mu dariť, nájde si dobrú prácu. Videl som Svätopluka na obrázku. Mal kráľovské oblečenie a na hlave korunu. Videl som aj iný obrázok a na ňom mal rytiersku prilbu a v ruke držal meč. Boli sme s rodičmi aj pri Bratislavskom hrade. Je tam socha a on sedí na koni. Je zamračený, asi niekde bojoval. Bol to bojovný kráľ. Dobýjal krajiny, lebo si ich chcel podmaniť.

Môj tatino nie je bojovný. Niekedy na nás možno aj zvýši hlas, keď sa bijeme s bratom, hašteríme, keď sa nechcem učiť. Ale všetkým malým deťom sa asi nechce učiť. No keď niečo v práci nevie, musí bojovať, aby ten problém vyriešil. Teším sa, keď sa budeme v škole učiť o Svätoplukovi. To budem o ňom vedieť oveľa viac.

2.MIESTO/ 1.KATEGÓRIA

Júlia Babulicová

Veľká Morava Dnes sme sa v škole učili na vlastivede o Veľkej Morave. Veľmi ma zaujalo, čo pani učiteľka rozpráva. Zrazu sa ozvalo hlasné cŕ-ŕ-ŕ-ŕ-ŕ-ŕ-ŕŕ-ŕ-n. Všetci sme sa zbalili, lebo vlastiveda bola dnes posledná hodina a v sprievode pani učiteľky odišli do šatní. Ja som išla k babke, pretože mamina s tatinom išli do práce. Celú cestu k babke som utekala. Babku som len pozdravila ani som sa nenajedla a hneď som išla na povalu, pretože babka sa zaujíma o históriu a len tak ma napadlo, že by tam mohla mať niečo o Veľkej Morave. Vyšla som hore veľkými schodmi, otvorila som dvere a vidím obrovskú truhlicu. Pravda, nedalo mi neotvoriť ju. Sfúkla som z nej prach a opatrne som ju otvorila. To, čo sa stalo potom, sa mi len ťažko opisuje - bolo to skrátka neuveriteľné... Zrazu sa všade okolo mňa objavila farebná žiara a truhlica ma vtiahla do čias Veľkej Moravy. Na sebe som mala oblečené stredoveké oblečenie z látky, ktorá bola utkaná z ľanu a remienkov z kože. Veľmi som sa zľakla. Videla som všetko to,

o čom nám pani

učiteľka rozprávala v škole - Svätopluka a jeho troch rozhádaných synov, ktorí sa nevedeli dohodnúť, kto z nich bude vládnuť v krajine. Svätopluk im podával tri prúty, aby nakoniec zistili, že spolu budú najsilnejší, tak ako zväzok prútov, ktorý sa nedá zlomiť. Ako som tak postávala a skúmala neznámu krajinu, zacítila som nástojčivé ťahanie

za šaty. To ma potiahlo malé dievčatko, ktoré sa volalo Kvetoslava a volalo

ma k ostatným deťom, ktoré sa hrali pri potoku. Dole prúdom spúšťali lodičky z brezovej kôry, prútmi zaháňali húsky, ktoré si máčali biele perie vo vode a chlapci sa oštepmi triafali do panáka zo suchej trávy. Spolu s deťmi sme sa rozbehli po lúke k

jednej chalúpke, kde som spolu s nimi ochutnávala ich jedlá ako sú placky z múky upečené nad ohňom, potreté medom a cesnakom, pramenitú vodu z hlinenej misky a pár bobúľ kyslého ovocia. V diaľke pri ohni hrala stredoveká hudba, bolo počuť flautu, harfu a reč bojovníkov. Pred malými príbytkami obyvateľov osady som videla pracovať remeselníkov od výmyslu sveta z cechu kožušníckeho, kováčskeho, hrnčiarskeho a drotárskeho. Kováči kuli zbrane - ťažké meče a dlhé oštepy, ktoré mali ochrániť bojovníkov pred nepriateľským útokom. Ženy mleli zrná vo veľkých kamenných nádobách a starali sa o zvieratá - vychudnutý dobytok, pár kôz a sem-tam sa ponevierajúce ovce. Pravda bola som tam, už veľmi dlho. Zrazu som začula ako babka kričí: „Katka, poď už dole!" Ako keby kúzlom zmizla celá Veľká Morava, dobová hudba už nehrala a ja som mala svoje školské oblečenie. Záhada o tom, ako ma vtiahla truhlica do čias Veľkej Moravy mi dlho nedala spávať. Čo všetko som videla a zažila bolo fantastické. S tým neuveriteľným zážitkom som sa nikomu nezverila. A myslíte, že sa mi to ešte niekedy stalo? Tak to ste na obrovskom omyle.

1. MIESTO/ 2.KATEGÓRIA

Martin Kosztolányi

Knieža Svätopluk Knieža Svätopluk: „Je možné, že táto vaša útulná krajina mohla byť, nebyť tých troch tupcov, niekoľkonásobne väčšia." Text: Martin Kosztolányi | Preklad : Xaver Andrejčák VYCAPY-OPATOVCE Svätopluk, knieža Veľkej Moravy a veľmi známa osobnosť slovanských dejín, v exkluzívnom rozhovore za pomoci celosvetovo rozšíreného stroja času (iTimemashine 1" poskytol nášmu týždenníku zopár mimoriadne zaujímavých informácií. Exkluzívne interview bolo preložené zo staroslovienčiny do všetkých svetových jazykov. Začnem základnou otázkou: Ako sa vám páči možnosť byť tu s nami v budúcnosti? Navzdory tomu, že som medzi svojimi poddanými obľúbený, ani za svet som ich nechcel opustiť, no túžba vedieť, ako to bude s Veľkou Moravou po mojej smrti, je

stále silnejšia. Zaujíma ma však aj váš nový svet, v ktorom žijete, a tak som si nakoniec povedal: „Prečo nie?" Porozprávajte nám, ako si na Veľkej Morave žijete. Žiť na Veľkej Morave a žiť tu je neporovnateľné hneď v niekoľkých prípadoch. Prvé, čo vám musím povedať a na čo nikdy nezabudnem, je veľký zápach, ktorý tu máte. Ja sám som tu prvé minúty nemohol dýchať, dokonca mi zavolali nejakých - asi veľmožov - v bielych kabátcoch, ktorí mi dali prístroj na dýchanie. Tiež som prekvapený, koľko hradísk a domcov tu máte. U nás ľudia žijú v domoch so slamenou i drevenou strechou a zaoberajú sa roľníctvom a chovaním dobytka. Cez zimu mávajú zvieratá aj vnútri v domoch, v teple. Aj spôsob dorozumievania je iný. Namiesto tých mobilov sa rozprávame zoči-voči. A tak je to správne. Nosím jedno a to isté oblečenie niekoľko rokov a určite tak veľmi nedbám na, ako vy hovoríte, hygienu. Na vašom svete sú podivné všetky tie hovoriace a chodiace veci, :toré ja nepoznám a myslím si, že sú úplne zbytočné. Ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli o ľahostajnom vládnutí vašich 3 synov Mojmíra II., Svätopluka II. a Predslava? Tak toto som naozaj nečakal. Synov som predsa vychoval úplne ináč. Učil som ich, aby vždy držali spolu. Ešte aj na mojej smrteľnej posteli som im to pripomínal. Je možné, že táto vaša útulná krajina mohla byť, nebyť tých troch tupcov, niekoľkonásobne väčšia. Prepáčte, že sa takto vyjadrujem o svojich synoch, ale čo je veľa, to je veľa. Bol som presvedčený, že Veľká Morava bude existovať najmenej celú večnosť. Je hanba, že si ju moji potomkovia nechali zobrať. Som z toho veľmi, veľmi smutný. Ako sa na Veľkej Morave stravujete': Jeme naozaj všetko. Od rôznych korienkov, plodov zeme a zeleniny až po úžasné mäso, ktoré získavame poľovaním na divú zver. Naše jedlá vo všeobecnosti sú veľmi vábivé, ale musím povedať aj to, že ak je človek hladný, zje čokoľvek. Ochutnať vaše jedlá bol pre mňa zážitok. Varíte naozaj vynikajúco. Pakujeme. Ako trávite svoj voľný čas na Veľkej Morave? Voľný čas? Ja ako knieža Veľkej Moravy mám voľného času veľmi málo. Ak si však nejaký nájdem, využijem ho na zdokonalenie jazdy na koni, tiež na tréning mojich synov v boji, či na nákup nových, pre mňa užitočných vecí na jarmokoch. Mám zbierku mečov, o ktoré sa starám a to mi zaberie tiež veľa času.

Teraz by som sa vás rád spýtal, ako sa správate k ženám a ako sa ženy správajú k vám? Ženy? Tie ma, myslím, majú rady, takisto ako všetci ostatní. Ženy sa podľa najnovšej módy chcú páčiť mužom. Ja osobne túto módu neodsudzujem, mám rád všetko nové. Svoju manželku mám veľmi rád, dám jej všetko, čo jej na očiach uvidím - či je to kostol, hradisko, drahokam, či nové šaty. Ostatné ženy ma nezaujímajú. Dostali ste sa s niekým vo vašej nedávnej minulosti do konfliktu? Do konfliktov sa dostávam denne, najmä so svojimi synmi a poddanými, nechcem ich však za to, že prejavujú svoj názor, nijako trestať. No asi najväčší konflikt som mal so žiakmi učencov Cyrila a Metoda. Tých som musel vyhnať z krajiny. Prečo? To si nechám pre seba, bude to také moje tajomstvo, o ktorom by som nerád w hovoril. Prezradím iba, že som ich musel obetovať, aby Veľká Morava mohla zostať na výslní a aby môj ľud zostal slobodný. A sloboda je to najcennejšie, čo človek môže mať. Ako sa vám páči vaša socha v Bratislave? Áno, bol som na tom mieste, obzrel som si Devín i moju sochu. Ten jazdec - to som ja? /smiech/ No dobre, dobre. To nie je také dôležité. Dôležité je, že ste na mňa nezabudli, že všetko, čo robím, nie je zbytočné. Oplatí sa vrátiť späť. Sľubujem, že urobím všetko pre to, aby Veľká Morava prekvitala, aby sa ľuďom žilo lepšie, aby sa Veľká Morava ubránila pred nepriateľmi. Vrátite sa teda späť na Veľkú Moravu alebo zostanete tu s nami v roku 2058? Každá možnosť je zaujímavá. Veľmi rád by som tu zostal, no určite sa vrátim späť, pretože som spravil zrejme veľkú chybu vo výchove (smiech). No je predčasné o tom hovoriť. Ďakujem vám za pohostinnosť, za možnosť, že som mohol byť tu s vami. Som prvý človek, ktorý mohol prísť z minulosti do budúcnosti. Veľmi si vážim, že ^ste si vybrali práve mňa. Dostal som sa do dejín druhýkrát a som na to hrdý. Chceli by ste na záver odkázať niečo ľuďom našej súčasnosti? Chcel by som im odkázať, aby sa nehádali, aby boli jednotní, lebo v jednote je sila. Nech sa neboja hovoriť pravdu a nech žijú čestne a pracovito. Iba potom ich čaká dálších 2058 rokov. Ešte raz vám dákujem za pozvanie a na pamiatku vám tu nechám môj meč, lebo som počul, že sa vám ani jeden z mojej zbierky nezachoval. Má naozaj zvláštnu silu, bude vás ochraňovať pred nepriateľom

2. MIESTO/ 2.KATEGÓRIA

Laura Mlyneková

Možné? Nemožné? Raz už bolo veľmi neskoro večer, všetci doma už spali ale ja som po dnešnej hodine dejepisu nemohla zaspať. Stále som rozmýšľala nad Svätoplukom, nad jeho mečom. Ako? Kde? Prečo sa jeho telo a meč nenašli? Ktorá legenda je pravdivá? Veľmi ma to zaujímalo. Vtom mi hlavou preletela bláznivá myšlienka, že pôjdem uprostred noci do lesa na Zobor. Vlastne ani neviem prečo som tam chcela ísť. Proste ma to tam ťahalo. Zoberiem telefón vytočím číslo mojej kamarátky. Zvoní, zvoní a zrazu počujem „Áno čo chceš, veď je pol noc?" „Ahoj, príď za pol hodinu ku mne? Nič sa ma nepýtaj potom ti to všetko vysvetlím" a zložila som telefón. Vstanem z postele, potichu kráčam, oblečiem sa a potichu vyjdem von. „ Melis!" Ticho, ale výrazne šepnem. „ Tu som" , ozve sa tichý, unavený hlas. „ Prečo som sem mala prísť?" opýta sa ma. „ Teba to nezaujímalo?" „ Čo?" opýta sa ma. „ No predsa", hovorím stále potichu, „ o tom Svätoplukovi, a o tom že sa jeho telo a meč nenašli." „Keď mám pravdu povedať" hovorí mi Meliska. „Trochu áno, A čo teraz?" opýta sa ma. „Ideme na Zobor do lesa, chcem sa pozrieť či tam nie je niečo podozrivé iné ako by malo. „ Čo si sa zbláznila?" zakričala na mňa. „Ale, čo sa bojíš?" „ „Nie", povedala nie moc presvedčivo. „ A ako tam pôjdeme ty múdra?" „ pst..." utíšila som ju. „Nohy nemáš?" „Ach" , povzdychla si Meliska. Idem, kráčame, blúdime... Už sme tam, v lese. Všade je ticho. Ani jedna z nás sa neodváži povedať ani jedno slovo. Až po chvíľku ticha sa Meliska odvážila povedať „Lauri, ja ja ja sa bojím!" „Aj ja" odpoviem jej. „Všetko je tu strašidelné, tmavé, iné ako cez deň", koktavo konštatovala. Zrazu niečo zašuští. „ Ááááááááá", kričali sme spolu. Po chvíľke sa Meliska zmohla na slovo. „ Čo to bolo?" „Neviem, možno vietor.." povedala som vetu, ktorej som sama neverila. Ideme ďalej, stále ticho. „ Au au au..." zakričala zrazu Meliska. „ Čo sa ti stalo?" pýtam sa vystrašene. „Udrela som si členok", hovorí uplakane Meliska. „O čo?", pýtam sa jej. „Neviem, o niečo som zakopla". „Ukáž čo to bolo". Začnem sa hrabať v zemi, zatiaľ čo Meliska vstáva. „ Ó, pozri! Nožík!" „Nožík" opýta sa ma. „Ako som mohla zakopnúť o nožík?" „ Pozri to nie je nožík, ale meč!" povedala som a zamyslela som sa, zatiaľ čo Meliska skúmala meč. „Meč, Zobor, Svätopluk, meč, Zobor, Svätopluk... " opakovala som si stále tie isté tri slová. „ Jasné!" zvolám radostne. „ To je Svätoplukov meč!" „Čo?" čuduje sa Meliska. „ Áno je to on. Kto by si nechával meč uprostred Zoborského lesa?" snažím sa Melisku presvedčiť. „ No tak dobre, možno to je jeho meč." Uznala Meliska po chvíľke presvedčovania. „A čo

teraz spravíme stým mečom?" pýta sa ma. „To neviem, ukážeme ho rodičom?" „Čo si sa zbláznila? Dostaneme zaracha" „ Asi máš pravdu. Ale aj tak by sme už mali ísť asi domov." Navrhla som. „ Dobre" súhlasila so mnou Meliska. „A čo spravíme stým mečom? Necháme ho tu?" „ Nie, doma si ho schovám do skrine", povedala som a meč som zdvihla zo zeme. Vybrali sme sa domov. O piatej ráne sme stáli pred mojim domom. Rozlúčili sme sa a potichu som vošla dovnútra. Stále všetci spali. Obliekla som si pyžamo, meč som odložila do skrine a ľahla som si do postele. Ráno bolo ako každé iné. Mamina ma ráno zobudila, umyla som sa a, naraňajkovala som sa , obliekla som sa a išla som do školy. Meč som samozrejme potajomky zobrala so sebou. V škole som sa stretla s Meliskou a tvárili sme sa akoby sa nič v noci nestalo. Poslenú hodinu sme mali dejepis. Znovu sme sa rozprávali o Svätoplukovi. Po vyučovaní sme zašil za pani učiteľkou dejepisu - pani učiteľkou Konvalinkovou, a povedali sme jej o našej nočnej výprave o Svätoplukovom meči. „ Ale deti, to určite nebol jeho meč. Archeológovia už celý Zobor prehľadali a nenašli ho" povedala presvedčivo pani učiteľka. „ No , ale pani učiteľka kto by si nechal meč uprostred lesa?" snažím sa ju presvedčiť podobne ako Melisku v noci v lese. „ No tak mi ten váš meč ukážte" povedala s úsmevom. „ Dobre pani učiteľka. Ideme teraz na obed a keď všetci odídu, stretneme sa v našej triede." „Dobre dievčence" súhlasila pani učiteľka. Po obede sme sa vrátili do triedy a tam nás už čakala pani učiteľka dejepisu. „Ahojte" pozdravila nás. „Dobrý deň pani učiteľka." Odzdravili sme „no tak kde máte ten meč? Ukážte mi ho." „Tu je, nech sa páči" vybrala som meč z obrovského vreca, ktoré som schovala za skriňu v triede. „Óóóó...." Možno by to mohol byť naozaj on", povedala užasnuto. „ A čo teraz?" opýtala sa zvedavo Meliska. „ No teraz si ho zoberiem a zavolám do Archeologického ústavu a poviem im že čo ste našli a uvidíme čo oni na to povedia. Dobre dievčence?" navrhla nám pani učiteľka. „ dobre" súhlasili sme s plánom. „A poviete im potom že sme to našli my dve?" „Jasné že áno" upokojila nás pani učiteľka Konvalinková. Potom sme sa obliekli a išli sme každá domov. „Ahoj mami" pozdravila som maminu. „Ahoj, čo nové v škole?" spytovala sa ma mamina. „Nič také" zaklamala som trochu a odišla som do svojej izby. Sadla som si na posteľ a písala som Meliske SMS-ku. JA SOM SA ROZHODLA ŽE TO MAMINE POVIEM. POVEDZ TO AJ TY. Napísala som a odoslala. Potom som išla za maminou a vyrozprávala som jej celý náš príbeh. Jasné že som dostala zaracha kvôli tomu, že som v noci odišla z domu, ale nakoniec aj maminu zaujímalo ako to bude s tým mečom. Na druhý deň som sa opýtala Melisky, ako dopadla ona doma. Povedala, že aj ona má zaracha. Hneď pred vyučovaním sme zaklopali na zborovňu a chceli sme hovoriť s pani učiteľkou dejepisu. „ pani učiteľka, ako to dopadlo?" boli sme nedočkavé. „Dievčatá, gratulujem vám. Je to naozaj Svätoplukov meč . Ná 30.marca si

nerobte žiadne plány, lebo pán prezident vám odovzdá ocenenie". Potešila nás správou pani učiteľka. „SUPER!" tešili sme sa . Po vyučovaní keď sme prišli obidve domov sme porozprávali rodičom o našom ocenení. Rodičia nám tiež gratulovali. Takže z našej výpravy máme 5 vecí: zaracha, pochvalu, ocenenie, titulnú stránku v novinách a 1-tku z dejepisu © Ráno som sa prebudila a chvíľu som nevedela či to je len sen, alebo skutočnosť. No bol to len jeden krásny sen ...

3. MIESTO/ 2.KATEGÓRIA

Robert Haršányi

Prečo Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku Bol krásny slnečný deň. Mária Terézia oddychovala na svojom veľkom pozlátenom tróne a rozmýšľala o ťažkých štátnických otázkach. Naraz začula hrozný rachot. Preľaknuto sa postavila

a rozutekala sa do

kráľovskej klenotnice. Keď tam prišla, div neodpadla. Sochy porozbíjané, dlážka puknutá a ešteže prišla včas, lebo by to tam aj všetko vyhorelo. V strede izby stálo jej šestnásť detí s previnilým výrazom v tvári. Trvalo pol dňa, kým sa to všetko upratalo. Potom Mária Terézia išla na prechádzku po meste, aby prišla na iné myšlienky. Keď sa tak prechádzala, videla len samé potulujúce sa deti, ktoré vyvádzali iba neplechu a ustarostených rodičov, ktorí si s nimi nevedeli rady. Vtedy si povedala, že musí niečo vymyslieť, aby tie deti nejako užitočne zamestnala. A tak premýšľala a premýšľala, ale na nič nemohla prísť. A keď už sa skoro vzdala, prišiel jej manžel, František Lotrinský. Meno, bohužiaľ, neklame, a tak ako každý správny lotrisko, mal hneď nápad, ako deti zamestnať na celých šesť rokov. Navrhol jej, aby zaviedla povinnú školskú dochádzku na 6 rokov a potvrdila ju zákonom, aby každé dieťa muselo chodiť do školy Mária Terézia ani chvíľu nezaváhala a už ten zákon začala diktovať svojmu pisárovi. Povedala si, že vyriešila problém štátu a zároveň aj problém nudy svojich vlastných detí.

Aspoň nebudú behať po zámku, rozbíjať sochy a celé dni sa hrať s jej korunovačnými šperkami.

3. MIESTO/ 2.KATEGÓRIA

Patrik Andrišov

Ako ožíva Svätopluková ríša v súčastnosti Jedného dňa priviezla sanitka do sanatória pre seniorov staršieho chorľavého pána Svätopluka. Bol smutný, ale zároveň aj šťastný, že tu môže skloniť hlavu a prežiť v pokoji svoju starobu, pretože sa o neho už nemal kto starať. Privítal ho riaditeľ sanatória a ukázal mu jeho izbu. Zároveň ho oboznámil s poriadkom a režimom v sanatóriu, ukázal mu jedáleň, knižnicu aj telocvičňu. Svätopluk bol s ubytovaním veľmi spokojný/Dal si odniesť svoju prinesenú batožinu do izby a začal sa vybaľovať. Medzi svojimi osobnými vecami mal aj neveľký kufrík zo zlata, na ktorom bol zámok. Kufrík bol pre neho veľmi vzácny, ale nikomu nechcel o jeho obsahu povedať. Dal si ho do trezoru a kým mu to jeho zdravie dovoľovalo, chodil ho kontrolovať každý deň svojho pobytu v sanatóriu. Vždy keď sa dotkol kufríka, objavili sa na jeho zvráskavenej tvári úsmev a spokojnosť. Dni ubiehali a Svätopluk trávil čas v sanatóriu pri rozličných aktivitách. Aj keď už nebol najmladší, zaujímal sa o nové veci týkajúce sa vedy a techniky. Dokázal používať mobilný telefón, učil sa pracovať na počítači a využívať internet, z ktorého získaval mnohé informácie zo súčasnosti, ale hlavne ho zaujímali historické osobnosti a udalosti z čias Veľkej Moravy. V neveľkej knižnici, ktorá bola na druhom poschodí sanatória, si našiel tiež veľa zaujímavých historických kníh o Svätoplukovej ríši. Nielen dni, ale aj dlhé noci trávil ich čítaním, aby sa čo najviac dozvedel o svojich predkoch. Vtedy nikto v sanatóriu netušil, že tento starý pán je potomkom kráľa Svätopluka. Ostatní obyvatelia sanatória ho brali ako vzdelaného , inteligentného pána, ktorý sa venoval histórii. Mali ho radi, lebo bol milý, srdečný a každému rád pomohol a poradil, keď vedel. Pomaly plynul čas a starý pán chorľavel. Už niekoľko dní polihoval v posteli, ale ešte aj vtedy surfoval po intérnete a zbieral informácie o Svätoplukovi a jeho odkaze pre

budúce generácie. Trvalo to nejaký čas, kým všetky potrebné údaje spracoval a napísal kroniku o svojej rodine a svojich prapredkoch . Keď prišiel jeho čas, dal si zavolať notára a spísal svoju poslednú vôľu. Na druhý deň zomrel v pokoji, lebo vedel, že zanechal niečo veľmi dôležité pre spoločnosť. Po jeho smrti notár prečítal závet, v ktorom Svätopluk venoval zlatý kufrík sanatóriu. Jeho želaním bolo, aby riaditeľ sanatória kufrík predal a aby za získané peniaze zrekonštruoval celé sanatórium a pristavil k nemu bazén a saunu. No najväčším prekvapením bol obsah tohto kufríka. Po odomknutí zámku na ňom ostal riaditeľ nesmierne prekvapený a zaskočený. Nachádzal sa v ňom totiž ozajstný meč kráľa Svätopluka, ktorý pochádzal spod Zobora. Určite poznáte príbeh o zakopanom meči pod Zoborom, ktorý sa rozcvendžal vždy pri boji alebo vojne Slovákov za svoju slobodu a národné práva. A práve tento meč po mnohých rokoch od jeho zakopania našiel starý pán Svätopluk, ktorý celý svoj život pátral po svojich predkoch, lebo nikdy nevedel, prečo mu dali meno Svätopluk. Myslel si, že je to len náhoda, ale neskôr zistil, že svoj pôvod musí hľadať v minulosti. Celý svoj život pátral, hľadal, zisťoval, až nakoniec po strastiplnej ceste objavil vzácny meč, ktorý strážil a ochraňoval až do svojej smrti ako oko v hlave. Meč teda podľa poslednej jeho vôle venoval Slovenskej národnej galérii ako vzácnu pamiatku na časy minulé. Kroniku o jeho živote a rodine vystavili tiež v galérii a odvtedy sa zvýšila návštevnosť galérie a stúpla popularita a záujem ľudí o históriu nášho národa. Aj takýmto príbehom môže ožiť Svätoplukova ríša a jeho odkaz v súčasnosti.

1. MIESTO/ 3.KATEGÓRIA

Frederika Mészárosová

Väzeň v kláštore Ellwangen alebo keď nevina a utrpenie človeka pravdu poznať naučia Naša Európa je posiata mnohými pútnickými miestami. Medzi ne patrí aj Nitra- matka slovenských miest. Každoročne sa tu koná celoslovenská púť pri príležitosti Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda. Tento deň je na Slovensku štátnym sviatkom .Čo ale spája pútnikov smerujúcich zo starobylej Nitry do starodávneho Ellwangenu? Je to túžba poznať historickú pravdu o vine a utrpení? Či príbeh, v ktorom nevina a utrpenie naučili človeka poznať pravdu? Možno odpoveď na tieto otázky nájdeme v príbehu o

nedobrovoľnom väzňovi v kláštore Eilwangen. Do kláštora prichádzalo veľa pútnikov z rozličných krajín, ale ani jeden z nich by určite nechcel prežiť medzi jeho nehostinnými múrmi strastiplný príbeh arcibiskupa Metoda, ktorý tu bol dva a pol roka väznený. Bola to viera, ktorá pomohla tomuto mučeníkovi a svätcovi vydržať? Pravdepodobne áno. Aké však muselo byť jeho rozčarovanie, keď sa ellwangenským väzňom stáva i opát Otfried Wissembourský, ktorý jediný sa ho spomedzi všetkých cirkevných hodnostárov na koncile v Rezne zastal... Vďaka tomuto osvietenému Frankovi však vzklíčila v otcovi Metodovi iskierka nádeje. Počas ich spoločnej práce v kláštore začal pre nášho svätca nový život. Nielenže mohol čítať knihy, ale ich mohol aj písať! Práve tu sa zrodilo jedno z najvzácnejších diel raného stredoveku -Život Konštantína. Neskôr z maličkej iskierky začína plápolať plamienok radosti, keď mu vzácny posol Lazár, Koceľov syn a Pribinov vnuk odovzdal najkrajšiu a najcennejšiu zvesť - Svätopluk porazil franské vojská a vyslal do Regensburgu poslov, aby žiadali o oslobodenie a návrat panónsko-slovienskeho arcibiskupa. Bohužiaľ,radosť netrvalo dlho, pretože otca Metoda navštívil zákerný Wiching.Keďsa mu nepodarilo Metoda zastrašiť, chcel si ho kúpiť. Ale ani to sa mu nepodarilo. A tak sa neštítil ani tej najväčšej podlosti. Prikázal, aby Lazára obvinili z kacírstva a ukameňovali. Ešte šťastie, že Gorazdovi, Metodovmu žiakovi, sa podarilo predstúpiť pred pápeža. Pápež sa veľmi nahneval a poslal do Ellwangenu biskupa Pavla z Ankony, aby odstránil tam napáchané krivdy Nad Ellwongenom konečne zažiarilo slnko. Opát Otfried sa vracia do Regensburgu, arcibiskup Metod na Veľkú Moravu. „Vitaj, zákonodarca, odovzdávam ti kostoly a duchovných v celej krajine!" týmito slovami vítal kráľ Svätopluk otca Metoda . V tej chvíli sa Metod mysľou vrátil do Ellwangenu- miesta svojho najväčšieho poníženia, ale aj miesta svojho najkrajšieho znovuzrodenia. V tej istej chvíli však prehltol všetky výčitky voči Svätoplukovi i všetky obavy z budúcnosti, pretože... Tu kdesi by sme mohli prerušiť našu historickú prechádzku stredovekom a začať hľadať odpoveď na otázky, ktoré sme si položili na začiatku . Možno práve viera, láska k blížnemu či odpustenie spájajú pútnikov smerujúcich z Nitry do Ellwangenu. Ale nielen ich. Veď, slovami z Predslovu jeho eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca k Proglasu, „Slovensko má možnosť byť Slovenskom pokojným, tvorivým, šťastným. A má čo ponúknuť aj iným národom".

2. MIESTO/ 3.KATEGÓRIA

Michaela Prišťáková

Posledný deň pred koncom Západ slnka. Možno môj posledný. Možno sa dožijem aj zajtrajšieho rána. Je to správne rozhodnutie? Naozaj chcem rozdeliť krajinu môjho otca? Hlavou mi vírili otázky, no odpovede som nenašiel. V ruke som zvieral jednoduchý tenký prút. Podal mi ho môj otec. Najmocnejší z najmocnejších Svätopluk. V ten večer nám ukázal zväzky prútov, na ktorých poukázal svornosť, jednotu, zhodu. Zdôrazňoval, že ak sa rozdelíme, jeho zem sa rozdelí s nami. Pamätám si každé slovo, ktoré vyslovil. Vyslovoval ich veľmi pomaly. Dôrazne, dôkladne, potichu. Tá tichosť slov však bola zvučná. Slová sa vrývali do srdca, do tohto najvzdialenejšieho vnútra mňa i mojich bratov. Plakal som. Nevedel som si ustrážiť tie kvapky, ktoré sa hrnuli z mojich očí. Plakal som nad minulosťou, plakal som nad otcom. Plakal som i nad tým, čo bude. Vedel som, že to môžem ovplyvniť, že mám silu a možnosti zmeniť to. Mal som však aj obavu, či to zvládnem. Majú aj moji bratia tieto pocity? Víria im v hlave tiež rovnaké myšlienky? Pri pomyslení na nich mi tuhne krv v žilách. Sme silní, alebo sme slabí? Dokážeme to, čo dokázali tí pred nami? Mená našich predkov, vládcov - tak vznešené, tak velebné. A moje? Obyčajné. Čím som si ja svoje meno zaslúžil? V hlave mám vír viet, slov, zákazov i príkazov. Už ani nevnímam, či je deň, alebo noc. Čas sa kráti, hodiny plynú oveľa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Už nevládzem. Nemám viac sily, ktorá by dokázala zmeniť to, čo je. Nemôžem. Slzy sa striedajú s hnevom. Zatínam päste a búcham nimi o hranu stola V tom hneve a žiali som si ani nevšimol, že mi prútik vypadol z ruky. Potom už nasledovalo len ticho. Slzy zo spomienok stekali po tvári a pristáli na zlomenom prúte. Odpusť mi, Otče!

3. MIESTO/ 3.KATEGÓRIA

Patrik Szalai

Svätoplukova žiara Volám sa Frederik a som žiak základnej školy. Porozprávam vám príbeh z letných prázdnin, keď sme sa vybrali s rodičmi po stopách našej histórie. Udialo sa vtedy čosi záhadné, ba až neuveriteľné. Bol nádherný slnečný deň. Spolu s rodičmi sme sa vybrali pozrieť si naživo kráľovstvo najsilnejšieho panovníka Veľkej Moravy -Svätopluka. Chodili sme po miestach, kde pravdepodobne sídlil sám Svätopluk, keď zrazu som zaostal za rodičmi a vtedy sa to stalo. Zafúkal silný vietor, objavila sa červená žiara a ja som sa zrazu ocitol na pred bránou neznámeho hradu. Vošiel som dnu. Po chvíli sa dvere za mnou s hrmotom zatvorili. Nikoho som však nevidel. Strašne som sa vyľakal. Kričal som: „Pomóóóc, pomóóóc, otvorte!" Ale nikto sa neozýval. Rozhodol som sa, že pohľadám iný východ. Kráčal som hore schodmi. Všade bola tma, počul som len ozvenu mojich krokov. Určite by sa vo mne nik krvi nedorezal. Zrazu som začul nejaké hlasy. Išiel som za hlasmi a vošiel som to veľkej sály. Schoval som sa za široký stĺp a počúval: „Mojmír, zavolaj mi Predslava a Svätopluka!" hovoril vážnym hlasom muž, ktorý ležal na veľkej dubovej posteli. Bol to sám veľký panovník. Vtom vošiel z neďalekých dverí zvláštny človek s dlhou bradou, ktorý mal na hlave niečo, čo pripomínalo lietajúci tanier. Bol to Predslav a za ním kráčal jeho brat, Svätopluk II. Podišiel som bližšie, aby som lepšie videl, čo sa tam deje. Svätopluk im rozdával čarovné prúty a tichým hlasom im niečo šepkal. Nenápadne som vyšiel z môjho úkrytu a pozdravil som sa: „ Dobrý večer, viete, ja som sa asi stratil." Nikto sa na mňa ani nepozrel. „Oni ma nepočujú??" pýtal som sa sám seba. Zrazu som pochopil, som neviditeľný. Ja ich vidím , počujem, ale oni mňa nie. Chvíľu som ich ešte pozoroval, ale potom som začul krik troch bratov: „Svätopluk umiera! Svätopluk umiera!" Vystrašilo ma to a snažil som sa odtiaľ rýchlo utiecť. Keď som bežal dolu schodmi, stretol som ešte mnohých mužov, čudne oblečených. Náhlili sa do miestnosti, z ktorej som ja ušiel. Nikto z nich ma nevidel. Utekal som k vchodovým dverám. Kľúč bol, našťastie, v kľúčovej dierke. Odomkol som ťažké dubové dvere a ocitol som sa na veľkom nádvorí. Vtom sa znova prehnal

silný vietor a Zem zahalila červená slnečná žiara. Oslepilo ma to. Pred očami sa mi začalo zahmlievať, ako keby som bol omámený. Srdce mi zrazu začalo prudko biť a ja som nachvíľu stratil vedomie. Keď som sa prebral, ležal som zemi Rodičia ku mne vystrašene dobehli. Keď som im začal rozprávať, čo sa mi stalo, čudne na mňa pozerali a mama mi pritom kontrolovala hlavu. Pochopil som. Neverili mi. Keď mi neverili rodičia, uverí mi niekto komu rozpoviem, že Svätoplukovo kráľovstvo ožilo? Asi nie. Takže, stretnutie so Svätoplukom ostane mojím tajomstvom a dúfam, že na ten zážitok nikdy nezabudnem

Celkové umiestnenie v súťaži I. kategória – výtvarná časť Poradie

Meno

Škola

1.miesto

Šimon Mikula

ZŠ s MŠ Oravská Lesná

2.miesto

Adam Martiška

ZŠ Topoľčany

3.miesto

Zuzana Pančušková

ZŠ Sečovská Polianka

slovné ocenenie Barbora Kauseková

Tesárske Mlyňany

Andrej Csernyík

ZŠ Želiezovce

II. kategória Poradie

výtvarná časť

Meno

Škola

1.miesto

Ester Skorková

ZŠ Novoť

2.miesto

Monika Grambličková

ZŠ Dubnica nad Váhom

3.miesto

Monika Maniaková

ZUŠ Rákus

slovné ocenenie Magdaléna Martišová

ZŠ Topoľčany

Melisa Slížová

ZŠ ul. Cabajská, Nitra

Šimon Kováč

ZŠ ul. Topoľová, Nitra

Dominika Kuchtová

ZŠ ul. Topoľová, Nitra

III. kategória Poradie

výtvarná časť

Meno

Škola

1.miesto

Samuel Pavlík

Gymnázium Topoľčany

2.miesto

Andrea Bočanová

ZŠ Strážske

3.miesto

Bernadett Hrdá

ZŠ Bátorove Kosihy

slovné ocenenie Stanislava Paľuchová

ZŠ Mojmírovce

Erik Sládeček

ZŠ internátna Bytča

Katarína Kirešová

ZŠ Staničná ul., Košice

Dominika Kostlníková

ZŠ s MŠ Hažlín

1 miesto/1.kategória

Šimon Mikula

3.MIESTO/II.KATEGÓRIA: Kristína Szabóová

3 miesto/1.kategória

Zuzana Pančišková

1. miesto/2.kategória Ester Skorková

2. miesto/2.kategória Monika Grambličková

3. miesto/2.kategória Monika Maniaková

1. miesto/3.kategória Samuel Pavlík

2. miesto/3.kategória Andrea Bočanová

3. miesto/3.kategória Bernadett Hrdá

slovné ocenenie:

Barbora Kauseková

Katarína Kirešová

slovné ocenenie:

Dominika Kostolníková

Erik Sládeček

slovné ocenenie:

Dominika Kuchtová

Šimon Kováč

slovné ocenenie:

Melisa Slížová

Stanislava Paľuchová

slovné ocenenie:

Magdaléna Martišková