Svätá Hora Athos – záhrada Presvätej Bohorodičky Agion Oros – Svätá Hora: Svätá Hora Athos je jedno z najposvätnejších miest nielen v Grécku a na Balkánskom polostrove, ale aj na celom svete. Je to živý pamätník byzantskej kultúry, polostrov modlitieb a nádeje na spasenie ľudstva. Mnísi – obyvatelia Svätej Hory mali obrovský podiel pri rozvoji
svetovej
filozofie,
bohoslovia,
kultúry
a literatúry,
ikonopisectva, architektúry a aplikovaného umenia. Athos bol v celej histórii spasiteľným majákom, večne osvetľujúci národom cestu k Pravde; bol nádejnou baštou viery pre všetky pokolenia pravoslávnych kresťanov. V epoche tureckej nadvlády bola Svätá Hora ideologické a religiózne centrum gréckeho národného a osloboditeľského hnutia proti Osmanskej ríši. Svätá Hora ochraňuje neoceniteľné relikvie živých svedkov gréckej histórie a Pravoslávia, gréckej písomnosti a vzdelanosti. Človek tu pociťuje duchovné zjavenie, môže zachytiť zvláštne zvuky harmónie, začuť hudbu svojho srdca, ktorá splýva s večným rytmom Božskej prirodzenosti. Tu sa každý okamih stáva večnosťou. Svätá Hora Athos je krajina, kde sa uskutočňujú Božské zázraky.
Krátka história Svätej Hory: Svätá Hora Athos je východný výbežok polostrova Chalkidiki v severovýchodnom Grécku. V juhovýchodnej časti tohto polostrova sa v nadmorskej výške 2033 m týči hora Athos. Podľa svedectva antických historikov Plutarcha, Homéra a Apolóna nazývali Svätú Horu Apoloniádou (podľa chrámu Apolóna). V 3. storočí pred n. l. tu stáli starobylé mestečká Sani, Fisson, Dion a iné, ktoré zmizli, pre vtedajších historikov, z neznámych príčin. Cirkevná tradícia však zachováva poznanie o tom, že keď bola Presvätá Bohorodička navštíviť cyperského episkopa Lazara (brata Marty a Márie, ktorého Spasiteľ vzkriesil na štvrtý deň z hrobu) sa na spiatočnej ceste strhla silná búrka, ktorá zahnala loď k Athosu. Keď tu Presvätá Borodička z lode vystúpila pohanské mestá sa zrútili a ona povedala: „toto bude misijné miesto, ktoré som žrebom dostala a budem tu stále prebývať.“ (Apoštoli si žrebom vyberali krajiny, kam pôjdu zvestovať Evanjelium.) Preto bola Svätá hora nazvaná aj Záhradou Bohorodičky. Athos vstúpil do éry kresťanskej histórie v čase cisára Konštantína Veľkého, ktorý v roku 313 dovolil do vtedy prenasledované kresťanstvo. V tom čase sa na Svätej Hore objavili prvé monastiere (pravoslávne kláštory) a začalo prekvitať mníšstvo. V histórii Svätej Hory je známa udalosť z roku 422, ktorá sa stala dcére Feodosija Veľkého, kráľovne Plakidii, ktorá navštívila Athos. Keď chcela vojsť do monastiera Vatoped, začula hlas z ikony Presvätej Bohorodičky, ktorá jej vstup zakázala. Preto otcovia Svätej Hory prijali zákon potvrdený kráľovským nariadením, ktorý zakazuje vstup na Svätú Horu osobám ženského pohlavia. Toto nariadenie sa dodržiava dodnes a okrem Presvätej Bohorodičky, ktorá je ochrankyňou Svätej Hory tu odvtedy žiadna žena nebola. V 7. storočí prišli na Athos kresťania (klérici a mnísi), ktorí utekali z Egypta, Palestíny a Sýrie, krajín obsadených Arabmi – Moslimami. Podľa rozhodnutia 6. všeobecného snemu vstúpili mnohí z nich do byzantských monastierov, ku ktorým patrila aj Svätá Hora. V 9. storočí daroval cisár mníchom právo spravovať Athos. V tom čase sa na Svätej Hore objavuje aj pravoslávne slovanské mníšstvo: ruské, srbské, bulharské. V čase oslabenia Byzantskej ríše, keď križiaci obsadili hlavné mestá Byzancie – Konštantínopol a Thesaloniki (1204 – 1261), trpel Athos prenasledovania zo strany rímskeho pápežstva. V 14. storočí boli monastiere na Athose obnovené za pomoci zbožných vládcov Andronika II. a Andronika III. Paleológov a srbského kráľa Štefana Dušana. V čase tureckého jarma (1453) si Svätá Hora zachovala slobodu Pravoslávnej viery a vlastnej správy s tým, že platila Osmanskej ríši vysoké dane. Vtedajšie Rusko, ktoré sa oslobodili od tatárskeho jarma tiež pomáhalo athoským monastierom. V roku 1830 bolo Grécko vyhlásené a nezávislý štát a Athos vstúpil do novej periódy svojej existencie. Svätá Hora po celý čas zostávala nezávislou a autonómnou „monastierskou republikou.“ To sa jej podarilo zachovať dodnes.
Svätyne a poklady Svätohorských monastierov: Samotná Svätá Hora Athos predstavuje neoceniteľný poklad – pamätník histórie kresťanstva, histórie byzantskej kultúry. Nehľadiac na časté rabovania a nápady pirátov, požiare či búrania, monastierom sa podarilo zachovať svoje relikvie, vždy sa nanovo budovali chrámy a budovy. Monastiere
so
špecifickými
kupolami,
chrámami
s veľkými
pritvormi, niekedy okrášlenými freskami a mozaikami – prácami významných majstrov – ikonopiscov, sú živými pamätníkmi byzantského umenia a architektúry. V monastierských knižniciach sa ochraňuje okolo 12 500 starých gréckych a slovanských manuskriptov, množstvo kních, rukopisov napísaných na pergamene s autografmi gréckych panovníkov Paleológov, Komninov. Sú tu dokonca Evanjelia, ktoré patrili svätým apoštolom. V monastierských chrámoch sa nachádzajú čudotvorné ikony, ktorých príbehy si vyžadujú osobitné opisovanie. V monastieroch sú drahocenné kríže, časti Životodárneho Kríža Hospodinovho; ostatky svätých apoštolov a veľkomučeníkov; kríž a žezlo sv. Atanasija Veľkého; v monastieri Vatoped je Pojas Presvätej Bohorodičky, tŕňová koruna, čestná Krv, palica a oblečenie Spasiteľa Isusa Christa. Druhý najväčší zvon na svete sa nachádza v monastieri sv. Pantelejmona a váži 15 ton. Vo svojich starobylých truhliciach monastiere strážia klenotnícke výrobky, kríže, bohoslužobné premety zo zlata, striebra a drahocenných kameňov. Neoceniteľné poklady monastierov predstavujú nielen religiózny, ale aj umelecko – historický záujem.
Mníšske obydlia Athosu: Na Svätej Hore Athos sú mníšske obydlia šiestich typov: monastiere, skýty, kélie, kalivy, kafizmy a isychastýria. O súčasných 20 existujúcich monastierov je 17 gréckych (Veľká Lavra, Vatoped, Iver (niekedy gruzínsky monastier), Dionisiat, Kotlumus, Pantokrator, Xiropotam, Dochiar, Karakal, Thilothej, Simonopetras, Sv. Pavla, Stavronikita, Xenofont, Kostamonit), 1 ruský (Sv. Pantelejmona), 1 srbský (Chilandar) a 1 bulharský (Zograf). Ešte do začiatku Druhej svetovej vojny tu bolo 5 431 obyvateľov – mníchov. Dnes ich tu je okolo 1600. Svätá Hora Athos je pod jurisdikciou Konštantinopolského pravoslávneho patriarchátu. Štátnym jazykom je gréčtina. Všetci mnísi dostávajú grécke občianstvo. Ako v minulosti i dnes tu žijú mnísi rôznych národností – Gréci, Rusi, Srbi, Bulhari, Rumuni a ďalší, ale sú tu aj mnísi zo Slovenska. V administratívnom centre Sv. Hory – meste Karei funguje aj cirkevná škola pre mníchov, ktorí chcú získať vzdelanie. Okrem 20 monastierov je na Svätej Hore aj 14 skýtov, kalív, kafiziem a isychastíriov. Každý monastier je obkolesený hradbami, ktoré v minulosti slúžili ako obrana pred pirátmi. Podľa pravidla sa skladajú zo štvorposchodových pravouhlých budov, kde sa nachádzajú kélie (izby) mníchov a poslušníkov (kandidátov na mníšstvo). Celá Svätá Hora sa riadi byzantským časom (o 6.00 ráno sa začína počítanie denného času a o 6.00 večer počítanie nočného času) a juliánskym kalendárom (tzv. starý štýl) s výnimkou monastiera Iviron.
Kinovijné (spolunažívacie) a idiorytmické (štátne) monastiere: Monastiere na Athose sa rozdeľujú podľa typu na kinovijné (spolunažívacie) a štátne. V kinoviách (je ich tu 13) je všetko spoločné: bývanie, práca, jedlo, modlitba. Zákonodarná moc prináleží Synode Starcov, ktorej členovia sú volení mníchmi. Výkonná moc patrí igumenovi (predstavenému), ktorý je zároveň nemeniteľným duchovným otcom monastiera, voleným raz a navždy iba mníchmi konkrétneho monastiera, ktorí tu žijú nie menej ako 6 rokov. Štátnych monastierov je tu 7 a je v nich tiež všetko spoločné, okrem stravovania. Mnísi tu dostávajú aj symbolický plat za prácu, ktorá sa im určuje špeciálnou komisiou. Zákony sa tu určujú podľa rozhodnutia exitujúcej rady. Skýty: Sú to mníšske osadlosti na teritóriu jedného monastiera vytvorené v súlade s nariadením patriarchu. Počet tu žijúcich mníchov určujú vnútorné pravidlá. Skýtu sú kinovijné aj štátne. Druhé menované pozostávajú z kalív, postavených okolo hlavného chrámu – Kyriako. Každá kélia má svoju kaplnku, kde sa mnísi modlia individuálne, avšak na nedele a sviatky všetci prichádzajú na liturgiu do hlavného chrámu. Predstavený skýtu sa volá Dikeos a volí sa spomedzi najstarších starcov kélií na jeden rok. Jeho povinnosťou je prijímanie hostí, poriadok v cirkevných bohoslužbách a taktiež predkladá záujmy skýtu v rámci Svätej Hory. Kinovojné skýty riadi igumen, ktorý má rôzne práva so všetkými mníchmi a jeho výber má na starosti materský monastier. Na Svätej Hore je 14 skýtov. Kélie: Kélie na Svätej Hore sú mníšske obydlia s jedným chrámom a jednou menšou budovou s kéliami, príp. hospodárskymi budovami. Kélie riadi starší a jeho zástupca. Počet mníchov v jednej kélii nesmie prevyšovať 9 ľudí. Mnísi tu žijú z vlastnej práce, obrábajú zem, píšu ikony, zaoberajú sa rezbou do dreva atď. Kalivy: Kalivy (izbičky) sú osamelé vzdialené obydlia, pripadajúce monastierom pre 2 – 3 mníchov. Kafizmy: Sú to neveľké kalivy – domčeky, kde sa v osamelosti tiesnia mnísi – pustovníci, ktorí sa celoživotne podvizavajú v modlitbách a práci. Isychastýria: Maličké kalivy – chatrče, postavené v hlbokom lese alebo v ťažko dostupných skalných plochách pre jedného mnícha – pustovníka. Vo večných modlitbách (tzv. Isusova modlitba – neustále opakovanie slov Hospodi Isuse Christe Syne Božij pomiluj mja hrišnaho) tu pustovník slúži Bohu v neustálom pôste.
Dafni: Dafni je morský prístav polostrova Athos, ktorý je zároveň akoby aj hranicou Athosu. Rastie tu strom dafni = vavrín, bobkový list, podľa čoho bolo toto miesto pomenované. Pri výstupe z lode sa stretávate s príslušníkmi astinomie (polície). Život tu plynie podľa svojho rytmu. Nikto sa nikde neponáhľa. Mnísi, svetskí ľudia – turisti a návštevníci, či pútnici – všetci sa premiešavajú v dave, ale každý je v podstate sústredený na seba. Dokonca aj zbytočne zvedavý turista tu pociťuje zvláštny pokoj a duševnú rovnováhu, ktoré vychádza z rytmu a atmosféry Božskej Svätej Hory Athos. Karies (Karea): Hlavné mesto Svätej Hory je mníšske mestečko Karies, ktoré pozostáva z niekoľkých desiatok domov, konakov (ubytovní) a chrámov, ktoré patria každému monastieru. Pred 1000 rokmi sa toto mesto volalo Mesi, na začiatku 11. storočia „Lavra Karei“ a od 14. stor. je to Karies. V centre mesta sa týči Budova Svätej Synody – Protat. Sídli tu Kinot – najvyššia samospráva a súd, ktorý má zákonodarnú a výkonnú moc. Rada Kinotu – epistasija sa volí raz za rok. Zasadá v nej 20 predstaviteľov (antiprosopy) monastierov. Mesto má aj svojho gubernátora. V meste sa nachádza pošta, telegraf, colné a policajné oddelenie, obchody a zdravotné stredisko. Okrem toho je tu aj 82 kélií, kde žijú mnísi. Protat: Protat je vlastne veľký chrám Uspenija Presvätej Bohorodičky s významnými freskami 14. storočia. Nachádza sa tu 24-hodinová cirkevná služba s účasťou predstaviteľov všetkých monastierov. Tento starobylý chrám bol podľa tradície postavený v roku 335 cisárom Konštantínom Veľkým. Neskôr bol však zničený a znova postavený v 10. stor. Na hornom mieste oltáru sa nachádza svätyňa Karei – čudotvorná ikona Presvätej Bohorodička zvaná „Dostojno jesť,“ ktorá má prekrásnu históriu. Afoniada – cirkevná škola: Najprv bola cirkevná škola Afoniada otvorená v 13. stor. v iverskej kélii sv. Jána Bohoslova. V roku 1749 sa spoluobnovila s monastierom Vatoped a začala sa volať Akadémiou. Jej riaditeľom sa stal známy učiteľ Evgenij Vulgaris. Študovali tu známy grécky osvietenci ako sv. Kozmas Etolos alebo Rigas Ferrzos. Od roku 1930 Afoniada funguje ako „Škola svjaščenikov (duchovných)“ a patrí pod Kinot. Štúdium sa však platí Ministerstvo školstva Grécka.
