Ročník IV.
Číslo 6
November – December
2003
Katarína Kušnírová
Štedrovečerná Niet krajšieho večera ako večer Štedrý. Vtedy zvlášť duša človeka povznáša sa na hviezdy. Tam, kde hviezda betlehemská ukazuje cestu k novému, svätému mestu. Odkiaľ plynie radosť naša, pokoj duše, spása naša, tam náš poklad Najvyšší V narodenom Ježiši. Niet krajšieho večera ako večer Štedrý. Vtedy by mal každý človek byť dobrý: otec, matka, dcéra, syn, láskou žiariť napodiv. Narodil sa B o ž í S y n.
Na rohy stolov pod obrus na Štedrý večer sypali sa špetky žita, ktoré sa potom ráno hádzali sliepkam, aby dobre vajcia niesli. Daktorí aj kusy nevymlátených snopov vystrkávali na žrde pri domoch, aby aj vrabce a iné vtáčky z narodenia Jezulátka sa radovali. Rechtor do každého domu, kde mali rožnú lichvu, posielal okrem iných oblátok aj 2-3 so zapečeným petržlenovým listom. Tieto sa dávali s krmom lichve, aby kravičky dobre dojili a teliatka dobre rástli a všetky od škody zachránené boli. Vianočné stromčeky so sviečkami a navešanými cukrovinkami nebolo vídať. Tento zvyk počal sa šíriť až pozdejšie z miest, ale podeľovanie detí orechmi, lieskovcami, čerstvým a suchým ovocím bolo už všeobecne rozšírené. Medzi večerou chodili k nám pod okná spievať Cigáni, daktoré deti z dediny, pastier na roh zatrúbil a doniesol do daru brezový prút. Každý bol obdarovaný koláčom a pár grajciarmi ...
Miloslav Slávik
Na Štedrý večer Ajhľa, domy v rodnej obci v svätú, tajuplnú noc! Všetky rad-radom sú zvláštne, živo osvetlené, avšak ten môj rodný, práve zabudnutý, vo tme je. Inde zbožnosť, stromec, sviece, hojnosť darov rozohrieva. Tak i v mojom byte so mnou moja letorastov réva rozohrieva. Ale jak ma veľmi bolí osirelá skutočnosť! Jak to svetlo v rodnom dome zažať a tu – zhasiť môcť.
J.Ľ. Holuby – Štedrý večer na lubinskej fare v r. 1840
Milí čitatelia, Keď sa začalo zvoniť na najväčší zvon na večer, išiel som pod okno von z izby s dvoma lojovými, doma uliatymi sviečkami a zaspieval som, ako najhlasnejšie som vedel: „Čas radosti, veselosti svetu nastal nyni ...“ Potom som sa vrátil do izby, kde bol už stôl prestretý, zavinšoval som rodičom šťastné sviatky vianočné, za čo ma môj natešený otec obdaroval strieborným dvadsiatnikom. Potom sme posedali okolo stola k večeri. Na večeru bola kapustnica s klobásou, medové makové buchty a oblátky, ktoré sa medom potreté jedávali, jablká, orechy a suché slivky. Ani jedno zo spomenutých jedál nesmelo chýbať.
Strana 1
ešte nás od Vianoc delí pár týždňov, ale náš Informátor vychádza pravidelne každý nepárny mesiac – šesťkrát v roku. Čas adventu, čas radostného očakávania Vianoc, prináša do života pokoj. Tešme sa vo svojich rodinách, precíťme radosť z mikulášskej i vianočnej atmosféry. Skúsme byť k sebe milší, zhovievavejší, veď úsmev, povzbudenie, dobrá rada či priateľská pomoc sa nám vždy v živote zúročí. Zapáľme sviečku lásky a porozumenia už dnes. Redakcia
Týždeň v Nemecku Náš výlet do Drážďan sa začal 10. augusta 2003. Išli sme tam na pozvanie pána Bergera, ktorý bol ochotný prichýliť nás šiestich (5 žiačok ZŠ Samuela Štúra a ped. dozor pani učiteľku Slávikovú) do svojho penziónu.
Ako „poľovali“ členovia nášho PZ r. 2003 Leto sme privítali na posedení pri poľovníckom guláši
Počas pobytu sme spoznali Drážďany a ich okolie. Navštívili sme jednu z troch najväčších obrazární na svete – Zwinger. Najviac sa nám páčila návšteva v mestečku Meissen, kde sme si prezreli prekrásny hrad, dóm, radnicu ako aj svetoznámy porcelán. Pani Bergerová nás povodila po pravekej ZOO s dinosaurami v skutočnej veľkosti. Týždeň ubehol ako voda a my za prekrásne strávené dni ďakujeme pánu Bergerovi a jeho manželke. J. a L. Potfajové, J. Páločná
Jeseň v našej škôlke ... Už idete, lastovičky, ulietate preč, bo sa blíži pomaličky zimy nebezpeč ... Tak sa nám prihovára básnik Hviezdoslav a v nás vyvoláva túžbu po bezstarostných chvíľach prázdninového voľna. Lenže s jeseňou prichádzajú prvé povinnosti i našim predškolákom – vedieť sa zorientovať bez mamičky v novom prostredí, podeliť sa o hračky s novými kamarátmi, naučiť sa báseň, pieseň či nakresliť obrázok. A keď treba – aj cvičiť, skákať, behať ...
Víťaz v brlohárení so svojou fínskou cvičiteľkou pri preberaní ceny; v popredí Ivan Liptai – predseda PZ v našej chate pri kameňolome v Podkozinciach. Potešila nás hojná účasť občanov a priateľov. V lokalite Rybníček sme usporiadali 27. júla medzinárodné skúšky psov v brlohárení. Pestrú elitu 69 skúšaných psov priviedli okrem našich – poľovníci z ČR, Maďarska a Fínska. Začiatkom septembra sme pripravili odmenu pre všetkých usilovných a pracovitých poľovníkov (viď množstvo brigádnickej práce počas roka) a ich rodinných príslušníkov. Bol to zájazd na Dni poľovníctva do Sv. Antona. Branislav Znachor
Prehľad o dobrovoľných príspevkoch na INFORMÁTOR 500,- Sk M. Švok, Bzince Po 300,- Sk V. Uhlíková, Podkozince, M. Haruštiak, Krajné, rod. Sušarská, Hrnčiarové Po 200,- Sk A. Pagáčová a rod. z dolných kopaníc, M. Mackovičová, Bratislava, J. Kopcová, Nové Mesto, M. Kavický, Myjava, E. Mikulcová a Ing. Vl. Mikláš, Stará Turá, Ing. F. Tobola, Nová Dubnica, rod. Evinícová od Škulcov, O. Sláviková, Lubina, rod. Machajdíková, Podkozince, rod. Reptová, Hrnčiarové, rod. Pagáčová, Šoporňa Po 100,- Sk M. Zemanovičová, Kopcové, rodáčka z Piešťan, rod. Godulová, Lubina, E. Roháčková, B. Ondrášiková a rod. Čepelová, Stará Turá 50,- Sk JUDr. M. Gažík, Stará Turá
Priestory našej MŠ na Hrnčiarovom zdobí jesenná výstavka ovocia a zeleniny. Deti z nej ochutnávajú rôzne dobroty, vymýšľajú hry s plodmi jesene. Pripravili sme pre deti typické jesenné aktivity: vyberáme strom na celoročné pozorovanie denne robíme kalendár počasia z rôznych prírodnín deti tvoria predmety, figúrky zvierat v týždni jablka deti kreslia, maľujú, pracujú s farebným lístím v týždni tekvice v školskom okne tróni svetlonos Deti s radosťou idú na návštevu do sušiarne ovocia v Miškech Dedinke. Želáme si, aby naše deti boli zdravé, aby sa tešili zo svojich aktivít a boli úspešné v ZŠ. MŠ Lubina-Hrnčiarové
Strana 2
Ďakujeme všetkým dobrovoľným prispievateľom na Informátor. V budúcom roku – vzhľadom na zvýšené náklady a obmedzené možnosti v obecnom rozpočte – budeme musieť obmedziť počet výtlačkov. Všetkým našim doterajším prispievateľom budeme Informátora pravidelne dodávať. Ostatným – len podľa možností. Ďakujeme za pochopenie a veríme vo vašu priazeň. Redakcia
ŽIJÚ MEDZI NAMI Opravdivým životom je len život činný (Komenský) začalo pršať, boli by sa chytili i chalupy. S babkou Túto životnú múdrosť vyznávajú mnohí z našich spoa mamou sme vyhadzovali všetko do sadu – periny, zo luobčanov. Očividné a závideniahodné je to najmä u tých, skríň, čo sa dalo. Všetko nám namoklo. A pred domom čo dávno prekročili zenit svojho života. plno Nemcov. Odviazali sme naše ... Leto naberalo svoj horúci dych tri kravy, boli splašené pred poa v ňom sa ospalo kolísali konáriky žiarom. Jednu Nemci zarezali rozkvitnutých šípových ruží. Oblievaa vliekli ju na saniach do Lubiny, li jemnou vôňou úhľadný dom na kačice, husi postrieľali, naložili okraji lubinskej osady Hrabové. Dom do plechovej vane, priviazali si postavil a žije v ňom tesársky k saniam, z povaly pobrali potraa murársky majster Milan Majtás viny zo zabíjačky. U susedov (1922) so svojou manželkou Emíliou, u dedka sa skrýval ranený partirod. Potfajovou (1929). zán Jožko Polanecký. A na našej Nazrime do životného príbehu ulici ležal zastrelený partizán týchto dvoch činorodých ľudí. Paľko Jarábek z Bošáce, V osudoch Milanovej mladosti je veľa u Lukáčov – Janko Hrehora spoločného s jeho otcom. Milan bol z Hrušového ... najmladší z 9 súrodencov (už žije iba Keď sa o dva týždne rozpútal boj v Cetuni, sľubovali jedna zo 4 sestier), chcel byť kováčom, no bzinský majsme si – keď sa tá hrôza skončí, ten deň budeme svätiť do ster ho nevzal. Tak šiel za tesára – učil sa tomuto remeslu smrti! Začiatkom apríla prišli frontoví vojaci Rumuni. dva roky v Čachticiach. Murárčine sa vyučil u otca Zostali stáť na našich kopaniciach, lebo na moravskej a starších bratov. Milanovho otca zranilo do ramena na strane v oblasti Strání boli zabarikádovaní Nemci. Šiesti Piave – v prvej vojne. Milana si guľka našla krátko po Rumuni sa ubytovali u nás, spávali len na zemi, dávali vypuknutí Povstania 5.9. 1944 na letisku v Spišskej Novej sme im naše jedlo a svoj proviant si odkladali, lebo neveVsi. Tam ho – raneného leteckého guľometčíka – zajali deli, ako bude ďalej. Vraj v Čachticiach nebolo tak dobre Nemci. A potom nasledujú strastiplné putovania po neako u nás ... Po ťažkých bojoch za Javorinou postúpili meckých zajateckých lazaretoch a táboroch – až do zaďalej, ale dvaja Rumuni sa vrátili k nám, aby nám povečiatku mája 1945, keď prišli do tábora Američania. dali, že ich dvaja kamaráti padli pri útoku na Strání. Po vojne a po vyliečení sa mladý murár oženil – nePrišla jar, vybrali sme sa do poľa robiť a pod horami vestu si našiel na horných kopaniciach u Ličkov. pri každom strome, za každým kríčkom ležala celá hŕba Do ranej mladosti pani Emílie Majtásovej tiež vstúpila vystrieľaných patrónov ... – vojna. Za Povstania nemohla zostať nečinná, iba sa prizeTak sa manželia Majtásovci naučili prekonávať ťažrať. kosti a nástrahy života. Pochopili, že človeku je dané – Môj otec sa prvý zaujímal o partizánov, tí už pomáhať inému, neopúšťať ho v žiadnej núdzi. Možno aj v auguste 1944 na Popelkech lúke po Zahradskou formopreto neúnavný majster Milan Majtás už koľkú sezónu vali svoj štáb. U nás doma v peci sme často piekli 15 nezištne robí, opravuje, radí pri rekonštrukcii nášho evanj. pecňov chleba naraz, varili sme 10 veľkých lavórov slížov chrámu. Bez jeho odborného zásahu by vari múry nášho – pomáhali aj ďalšie ženy z osady. Chodila som s vedrom kostola nemali tú správnu, čistú líniu. po susedoch, čo chovali kravy, zbierať mlieko; s dedkom Ani roky, ani choroba mu nebránia, aby bol užitočný. Zemanovicech sme vo voze viezli darované husi a na Tak, ako bol zvyknutý poctivo pracovať a žiť, tak pracuje Kopcovom spolu so ženami sme ich čistili. To bolo vtedy, neúnavne dodnes. Vidieť to na rodinnom dome a záhrade. keď na jednu noc prišla skupina Snežinského a zastrelili Všetko tu má svoje miesto – čisté, upravené, ošetrené. Haruštiakov. Veľa sme získali v milom prostredí Majtásovcov – hlavne Žili sme v strachu, ale boli aj chvíle veselé, veď sme presvedčenie, že i jeseň života má svoje čaro, keď je boli mladí. Stávalo sa, že k nám prišlo na večeru aj 7-8 zmysluplná, aktívna. partizánov, po večeri debatovali. Najčastejšie to bola Redakcia „štvorka“ Uher, Jakubík, Placák, Bím. Mala som v ráme na stene zasunutú fotografiu a tá mi zmizla. Po cetunskom boji ľudia začali vyprávať, že podľa fotiek Nemci hľadajú nejaké dievčatá. Veru som mala strach ... Až neskôr som sa dozvedela, že moju fotku mal Janko Vydarený – padol v tom boji. Po vojne Kopčári rezali drevo a našli v siahach zastrčené doklady, ktoré si tam chlapci pred bojom schovali. Prežili sme aj tú strašnú nedeľu 11. februára 1945, keď zrána za tmy prišli Nemci a u nás v dome rozvešaná bielizeň, nohavice, mantle. Doviezli k nám toho plný voz z ranených partizánov a päť žien na našom dvore sme to v sobotu – holými rukami v tom mraze, vtedy ešte práčok nebolo, prali. Našťastie sme všetky nevyschnuté odevy stihli ukryť. Len pred požiarom sme sa ledva zachránili. Nemci zapálili naše stodoly. Ešte že
Strana 3
Z činnosti MOS Miškech Dedinka a spoločenských organizácií na kopaniciach Z príležitosti 40. výročia založenia TJ Družstevník Lubinakopanice boli 13. 7. 2003 na ihrisku v Hrnčiarovom odovzdané čestné uznania zakladateľom a dlhoročným funkcionárom TJ. Čestné uznania a pamätné poháre odovzdali za Slovenské združenie telesnej kultúry – oblastný výbor – predseda Ing. Š. Kolárik a tajomník Mgr. J. Žitňan, za TJ Lubina-kop. – M. Dunajčík –prezident TJ.
* 30. 8. v Dubnici n. V. FS Javorinka úspešne reprezentovala
Od predstaviteľov SZTK Mgr. Žitňana a Ing. Kollárika preberá ocenenie Miroslav Potfaj
* 6. 12. – Mikulášska zábava na miestenky s večerou. Predpredaj vstupeniek Vil. Harušťák – tel. 777 8142 * V decembri – kurz spracovania ovocia a zeleniny. Pravidelná činnosť – 1 x týždenne otvorená knižnica, nácvik programu FS Javorinka deti a dospelí, stolný tenis, klub mládeže a ďalšie akcie, ktoré budú včas propagované. Viliam Harušťák, riad. MOS Miškech Dedinka
O tom, ako bol Marcin v novinách ... Nad útulnou lubinskou krčmičkou „U Šustra“ visí horúci augustový podvečer. Vtedy sa človeku zdá, že pivo čapované zo suda v pivnici je vrcholom blaženosti. Sú o tom presvedčení i naši dvaja ujcovia Jano s Jurom. Nad jemne orosenými pohármi preberajú príbehy zo svojho dlhého a na podivné zážitky bohatého družstevníckeho života. – Pamatáš sa, jak jenným rázom nebohá Beta vykúpila na počte šetky noviny? – hodí otázku rozprávačský samorast Jano. – Čo by nyje! Pamatám, prissámvačku, Jano, pamatám ... Len už som zaból, chto to na Marcina vtedy vymyslel. Povyprávaj, já to tak rád očúvam, kor vtedy, ked mi placíš pivo, jak neskáj ... – – To bolo vtedy, jak z družstevnej maštale zmizla tá paránna jalovica, zaspatému vartášovi z vrátnice zlodejé zali nedopitú flašku páleného a do rána bola velká ledovica ... Bolo pred Vánovcí, horných Mišo zabíjal svinu. Ból som pri tom, jak sa hovorí – držál som ocas. Mišo zavolal na karminu aj Marcinka, aby bolo veselo. Marcinka šetci ponúkali – čo nevládal zescit, dával do hubokých vačkov na zimníku ... – Lenže čoskoro príbeh dostal prudký spád. Páleného bola hojnosť, Marcin strácal rovnováhu. Opatrná gazdiná rozhodla, že Marcina treba uložiť do vodorovnej polohy na kanapu. Stiahli mu z nôh zahnojené čižmy a všetci zatajili dych ... Chýbal kyslík, lebo ich zahlušili pachy neumytého Marcinkovho tela. Gazdiná sa vynašla – rýchlo doniesla kopu starých novín, zabalila do nich nielen silne „aromatické“ Marcinove nohy, ale aj mastnoty, vytekajúce z vreciek obrovského zimníka. Nuž a na druhý deň stačilo, aby figliar Mišo pred hlúčikom žien na družstevnom dvore prehodil: – Vjéte o tom, že Marcinko ból ščera v novinách? – V ten deň sa poštárky čudovali, že Beta sa určite chystá na nejaké politické školenie – s tou hŕbou novín. (MK)
Ako chodili mládenci – Mikuláši
Za víťazstvo vo futbalovom turnaji preberá putovný pohár SNP kpt. Miloša Uhra – kapitán TJ Lubina – Dušan Gulán
našu obec na X. ročníku Dubnického folklórneho festivalu s medzinárodnou účasťou. Okrem sprievodu a vystúpenia pred obchodným domom ABC sa naša FS zúčastnila súťaže o cenu Mikuláša Senka s programom „Druhý deň lubinskej svadby“ a galaprogramu, kde účinkoval FS Zemplín z Michaloviec a víťaz súťaže DFS Lubená z Poluvsia. * 29. 9. – prednáška a beseda spojená s predajom slovenských výrobkov a pomôcok pri bolestiach chrbtice, krížov a kĺbov. PRIPRAVUJEME: 1. 11. – na záver zberu úrody – súťažnozábavný večer s tradičnou tombolou a súťaž o najlepšiu slivovicu, jabĺčkovicu, hruškovicu – koštovka prinesených destilátov. * 9. 11. a 7. 12. – nešporné služby Božie
Strana 4
Bývalo to v časoch, keď ešte nebolo ani televízie, ba na horných kopaniciach ani elektriny. Začiatkom decembra po zotmení putovali skupiny mládencov preoblečených za Mikulášov, čertov a ich sprievod. Za krátke živé predstavenie v domácnosti dostali peniaze, do vreca orechy, ba aj niečo na zahriatie. V osade u Otiepkov do vreca vopchali aj kocúra a vydali sa do Podkoziniec. U Danišov boli drapačky – ženy sedeli okolo stola. Pred nimi biela kopa nadriapaného peria. Zvedavé a natešené vítajú Mikulášov. A vtedy ktorýsi otvoril vrece a vyplašený kocúr skočil rovno na stôl. Perie vyletelo do vzduchu ako v najväčšej snehovej povíchrici. Chytajte, hľadajte perká odriapané, či neodriapané! Mikuláši veru nečakali odmenu, ba ani dverí nehľadali. (Podľa rozprávania Adama Otiepku)
Povstanie v našom kraji Krajské oslavy 59. výročia SNP, ktoré sa konali 24. 8. na vrchu Roh, opäť potvrdili, že občania Trenčianskeho kraja sa hlásia k tradíciám odboja. Stovky prítomných sa poklonili pamiatke padlých partizánov pri spoločnej mohyle 45 bojovníkov proti nacistickej totalite – na čele s veliteľom Milošom Uhrom. Vence pocty položili k mohyle vojenskí predstavitelia zastupiteľstiev 8 krajín Európy i zámoria, zástupcovia armády SR, predstavitelia štátnych orgánov a samosprávy.
V prívete aktualizoval odkaz SNP predseda Trenčianskeho kraja Štefan Štefanec. K padlým i živým zaznel pôsobivý prednes básne Andreja Žarnova v podaní Evy Kristinovej, niekdajšej členky 2. čsl. partizánskej brigády J. V. Stalina. Veliteľ tejto brigády gen. mjr. v. v. Jozef Brunovský prihovoril sa účastníkom osláv v úvode kultúrnej časti programu v amfiteátri. K svojmu veliteľovi sa hlásili ešte niekoľkí jeho prítomní bojovníci: plk. v.v. František Bím zo Švajčiarska, Alois Kubíček z Kanady, Michal Belák z Podkylavy, Ing. Jozef Sapák z Trenčína. Túžba po slobode, návrat k tradíciám demokracie – to sú idey SNP príťažlivé nielen pre synov, ale vnukov či pravnukov tých, čo do Povstania dobrovoľne a z presvedčenia šli.
Gen. Jozef Brunovský, plk. g. št. Michal Pružinský – rektor Vojenskej akadémie v Lipt. Mikuláši, Eva Kristinová, Ing. Milan Dubček
O slávnostnom zasadnutí okresného výboru SZPB
– od nášho dopisovateľa. V predvečer celoslovenských osláv SNP 28. 8. zišli sa odbojárski funkcionári nášho okresu u primátora NM pri odovzdávaní vyznamenaní. Rad M. R. Štefánika II. st. dostal náš starosta Milan Ostrovský, pamätnú medailu 50. výr. SNP – Emil Janovic a ďakovný list za rozvíjanie pokrokových tradícií SNP – Viliam Harušťák. (ej)
Žiaci odhaľujú históriu SNP V dejinách každého národa sú významné udalosti, ktoré majú historický význam. Takou je Slovenské národné povstanie v auguste 1944. Jeho význam treba vysvetľovať hlavne mladej generácii, aby poznala dejiny a bola hrdá na účastníkov partizánskych bojov. Základná škola na Záhoráckej ulici v Malackách vychováva žiakov k úcte a obdivu k SNP a každoročne organizuje exkurziu do podjavorinského kraja na pamätník Roh v LubineHrnčiarovom. Tento školský rok to bolo jubileum – 25 rokov, čo sa žiaci zišli pri mohyle v Rohu a od r. 1992 navštevujú pravidelne i lubinské múzeum. Spomíname na bývalého riaditeľa ZŠ v Bzinciach Gustáva Rubaninského, na jeho brata Jána a iných priamych účastníkov odboja. V posledných rokoch nás sprevádza Ing. Oľga Hrabovská – správkyňa múzea. Žiaci sa dozvedia o priebehu bojov v podjavorinskom kraji, počujú o kpt. Milošovi Uhrovi a jeho spolubojovníkoch, ktorí v bojoch za slobodu položili svoj život. Sme vďační všetkým, ktorí sa na výklade povstaleckých de-
Strana 5
jín podieľajú a sú ochotní svoje zážitky a poznatky odovzdávať mladým. Okrem toho žiaci pravidelne navštevujú Bradlo, izbu gen. M. R. Štefánika v Košariskách a múzeum Samuela Štúra v Lubine. Vďaka patrí všetkým vyučujúcim, ktorí sa podieľali na príprave a priebehu týchto exkurzií. Ľubomír Drgonec, Malacky
Z činnosti MOS Lubina Druhá polovica leta 2003 v mesiacoch august a september bola zameraná na športovo-turistické aktivity a prednáškovú činnosť rôznych spoločností. * 8. augusta – večer o 22. hod. sa na nočnú turistiku vydalo 25 turistov (medzi nimi turistka z Poľska, dve z Bratislavy a jedna z NM). Cieľom bol Čachtický hrad – trasa – cez Hrušovské háje. Vrátili sme sa v sobotu ráno o 10. hod. * 6. 9. – spolu s TJ Lubina sme organizovali na domácom ihrisku futbalový turnaj starých pánov z Beckova, Bziniec a Lubiny. Výborný guláš, pivo a iné nápoje, k tomu dobrý futbal, príjemná hudba p. Kopca a zábava na ihrisku sa skončila v skorých ranných hodinách. * 20. 9. – ako každý rok sme sa zišli v Rohu na rodeu. * Osvetovo-zdravotnícke prednášky s predvádzaním rehabilitačných pomôcok a ponuka ich predaja sa uskutočnili v sále KD Lubina: * 4. 8. – TOP Slovakia pre Jednotu dôchodcov – 22 účast. * 25. 8. – firma Orin – 15 účast. * 18. 9. – firma Orin – 7 účast. * 24. 9. – firma VITALEX – 12 účast. Nevšednou akciou spojenou s propagáciou Lubiny a podjavorinského kraja bol týždenný pobyt 20 študentov Gymnázia sv. Jozefa v NM, ktorí svoje aktivity „kurzu na ochranu človeka a prírody“ využívali miestnosti KD v Lubine, ihriská – futbalové, volejbalové, spoznávali lesy pod Javorinou a pochvaľovali si stravu a prostredie pohostinstva „U Šustra“. Mgr. Marián Valláš, riad. MOS Lubina
UZNESENIA Zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Lubine, ktoré sa konalo dňa 8. 10. 2003 Uznesenie č. 47/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine berie na vedomie informáciu o očakávanom plnení rozpočtu za r. 2003 Uznesenie č. 48/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje odpredaj časti parc. č.1478/1 o výmere 871 m2, p. Milanovi Herákovi, bytom Lubina č. 367, za 20,- Sk m2 . Náklady na vytýčenie a prevod nehnuteľnosti hradí kupujúci pri podpise zmluvy. Uznesenie č. 49/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje odpredaj časti parc. č. 1088/2 Ing. Romanovi Arbetovi s manž., bytom Lubina č. 82 Uznesenie č. 50/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine nesúhlasí s predajom časti parc. č. 5585/8 Ing. Ladislavovi Hanzenovi, bytom Nové Mesto n. V. Klčové 2090/40 Uznesenie č. 51/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine nesúhlasí s predajom časti parc. č. 6631/1 p. Anne Pribišovej, bytom Lubina č. 752 Uznesenie č. 52/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine nesúhlasí s predajom parc. č. 6631/1 p. Ľubomírovi Žabkovi s manž., bytom Lubina č. 750 Uznesenie č. 53/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine súhlasí s predajom časti parc. č. vo výmere 13 m2 , p. Jánovi Hložkovi s manž., bytom Lubina č. 181, v cene 20,- Sk /m2 . Náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti hradí kupujúci. Uznesenie č. 54/2003
Obecné zastupiteľstvo v Lubine súhlasí s vypracovaním projektovej dokumentácie na kanalizáciu obce Lubina pre územné rozhodnutie. Platba za projekt vo výške 50 000,-Sk bude uskutočnená do 30. 4. 2004 po dohode s firmou Deponia systém, s. r. o., Bratislava. Uznesenie č. 55/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje inventarizačné komisie k inventarizácii HP k 31. 12. 2003 podľa prílohy. Milan Ostrovský, starosta
Čo nové, pán starosta ? Oslavy SNP 24. 8. na vrchu Roh – účasť veľvyslanectiev 8 krajín, poslancov NR SR, krajského a okresných úradov, samosprávy, bývalých účastníkov odboja, značný počet občanov ... Náklady spojené s oslavami uhradil VÚC TN a KÚ TN SAPARD – 11. 8. podpísaná zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o financiách na opravy chodníka a miestnych komunikácií. V dôsledku toho Slovenské telekomunikácie pripravujú projekt na uloženie telefónneho kábla pod chodník ZŠ Samuela Štúra v Lubine žiada odbor školstva na udelenie výnimky z počtu žiakov pre 5 ročníkov školy ( z počtu 9 ročníkov) Na firmu SAVAX PACK, a. s., St. Turá (bývalá administratívna budova PD na Hrnčiarovom) sa udeľuje exekučný príkaz 18. 9. bolo verejné prerokúvanie urbanistickej štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenč. kraji. V štúdii je zabudovaný aj priemyselný park v Lubine – na území poľnohospod. dvora na Hrnčiarovom. 5. 9. – rokovanie s Ing. Korecom a Ing. Šimom z firmy VODOSTAV Bratislava o vybudovaní 18 bytov (býv. JEDNOTA) v celkovom náklade 30 mil. Sk; komplexnú správu predloží firma VODOSTAV do konca októbra. 19. 9. – rokovanie zástupcov obce a AGROMERU s predstaviteľmi CHKO Biele Karpaty, Nemšová. Tí oznámili, že územie Zahradská a časť územia od Javoriny k Jelencu budú zaradené do územia európskeho významu; dôvody: zriedkavé a vzácne rastlinstvo a živočíšstvo. Počet nezamestnaných v obci k 30. 9. je 89, okresný úrad práce zamietol žiadosť obce o poskytnutie finančných nákladov na verejnoprospešného pracovníka. Podľa zákona 246/2003 NR SR obce budú opäť vydávať rybárske lístky – poplatok podľa zákona č. 145/1995 Zz. Oprava strechy na budove OÚ je v pláne v r. 2004 v náklade 180 tis. Sk Odpadové hospodárstvo – so zvýšenou cenou energií sa zvýšili poplatky za uloženie odpadu z 580,- na 726,- Sk. Kopaničiarsky región Veľká Javorina – Bradlo pripravuje projekt Odkanalizovanie regiónu firmou DEPONIA, s. r. o. Firma DEPONIA je ochotná vypracovať projektovú dokumentáciu pre našu obec s termínom platby 30. 4. 2004. Bude možné predložiť projekt na financovanie z prostriedkov EÚ. Milan Ostrovský, starosta
Úspešný 13. ročník lubinského rodea Po prvýkrát vo svojej histórii bola táto akcia dvojdňová. Piatok 19. septembra poobede sa konali súťaže juniorov, ktoré sa musia organizovať samostatne, pretože počet súťažiacich každý rok rastie – t. r. 14-ti v piatich súťažných disciplínach. V sobotu – 20. 9. sa konalo rodeo. Súťažilo 48 jazdcov so svojimi koňmi. Okrem jazdcov z trenčianskeho regiónu prišli jazdci z Nitry, Skalice a Trnavy. Diváci videli veľa výborných športových výkonov ocenených krásnymi vecnými cenami. Jednu z cien 13. ročníka si odniesol aj starosta obce Lubina Milan Ostrovský – ako
Strana 6
poďakovanie organizátorov za dlhoročnú pomoc a podporu pri príprave lubinského rodea. V prestávke medzi súťažnými disciplínami sa predstavila formácia INDIANS FANTASY so scénkou zo života Indiánov. Večer na tradičnom country bále hrala kapela PARTA Z RANCHU YPSILON. Tohtoročné rodeo sa vydarilo – prialo mu vynikajúce počasie, potešila nás veľká účasť divákov. Jediné vrásky na čele organizátorov pripravili tí, ktorí si areál zmýlili so smetiskom. A tak v nedeľu museli organizátori niekoľko hodín zbierať odpadky po celom areáli. Žiaľ, aj to patrí už po celé roky
k tradícii lubinského rodea. Ing. Jarmila Podolanová, Občianske združenie Country western live
O osudoch utečencov z rozbitej Republiky, aj o tých, čo im pomáhali (K 1. výročiu úmrtia čestného občana Lubiny G. Galku) Vo vlaňajšom novembrovom čísle českého odbojárskeho časopisu NÁRODNÍ OSVOBOZENÍ uverejnili náš nekrológ za rodákom Gustávom Galkom (14. 1. 1921 v Lubine – 3. 10. 2002 v Kalifornii). Naši čitatelia poznajú jeho životný príbeh – zachytili sme ho v oboch monografiách o Lubine. Na nekrológ reagovala p. Jitka Seligerová z Čáslavi, poslala do Lubiny list. Píše v ňom o osudoch svojho otca Jaromíra Picku (14. 1. 1899 – 19. 3. 1984). Opatruje jeho vojnový denníček. J. Picka zachytil v ňom útek z protektorátu. Začal ho 17. 10. 1939 „sokolskou cestou“ na Moravu, Slovensko, Maďarsko (tam bol väznený), Rumunsko, Juhosláviu a Bejrút do Agde vo Francúzsku, kam dorazil na Štedrý deň 24. 12. 1939. Pri dátume 22. 10. je v denníku záznam o tom, že prešiel v noci z Květnej cez Javorinu na lubinské kopanice, prenocoval na sene u hostinského Martina Kopca. O 6. ráno ho sprevádzal septimán Gustáv Galko cez Lubinu do Nového Mesta. Odtiaľ potom J. Picka cestuje vlakom na juh ...
Na začiatku r. 1940 musel po tejto trase utekať pred zatknutím aj G. Galko. Je možné, že sa títo dvaja muži v zahraničnej armáde opäť stretli – to sa však už nikdy nedozvieme. Obaja začínali v Agde, mohli sa stretnúť v Anglicku v Cholmondeley. Ich vojnové osudy boli podobné, zato tie povojnové sa značne líšili. Ako píše p. Seligerová –„Zatím co G. Galko v r. 1948 znovu emigroval a dostal se do USA, po r. 1990 se dočkal plné rehabilitace a úcty svých rodáků, což si zasloužil, můj otec zemřel v r. 1984 ve věku 85 let ještě za totality. Jeho poválečný osud byl podobný většině jeho spolubojovníků ze Západu. V r. 1949 byl odsouzen v procesu se skupinou gen. Kutlvašra a vězněn na Mírově. Po propuštění pracoval v různých pracov-
pomoc v časoch nebezpečia a ohrozenia života. Aj teraz našli nečakaní hostia z Čiech a Francúzska u nás pohostinné a priateľské prijatie. Neodolali ani kalíšku slivovice v dome u pani Kopcovej, kde dostal prístrešie v čase vojny ich otec. Je veľa ciest, či spôsobov ako nezabúdať – ako si uctiť pamiatku našich otcov a dedov. Ľudmila Fraňová
90 rokov 80 rokov 75 rokov 70 rokov 60 rokov
Naši Jubilanti Emília Škulcová Lubina Anna Solovicová Emília Rešetková Irena Lošáková Ján Šidla 296 Milan Bobačic Anna Majtásová Ing. Gejza Schindler
441 161 771 91 122 371 826
Odišli spomedzi nás Ján Drgonec 86-ročný Emília Gašparíková 82-ročná Branislav Valenčík 76-ročný Po krátkej chorobe v nedožitých 78 rokoch života zomrela 27. 8. 2003 pani Anna Brunovská, manželka genmjr. v.v. Jozefa Brunovského, bývalého veliteľa 2. Stalinovej čsl. partizánskej brigády. Pani Anna Brunovská, rod. Boorová, sa narodila 12. 11. 1925 na Prašníku. Vyštudovala dievčenskú rodinnú školu v Martine, doplnila si pedag. vzdelanie v Trenčíne a v r. 1944 začala učiť na ZŠ v Prašníku-Pustá Ves. Aktívne sa zapojila do odboja a dostala viaceré vyznamenania. V novembri 1945 uzatvorila manželstvo s J. Brunovským, narodili sa im dve deti, od r. 1947 žili v Pezinku. V r. 1950 po zaistení manžela musela s deťmi opustiť vlastný dom v Pezinku, nesmela učiť a bola nútená odísť do rodného Prašníka. Bolo to najťažšie a veľmi kruté obdobie jej života. Po rehabilitovaní manžela v r. 1964 žila celá rodina v Bratislave. Urna s telesnými pozostatkami pani Brunovskej je uložená na cintoríne v Prašníku. Pamiatka statočnej ženy a matky zostane živá v našom podjavorinskom kraji.
SPOMÍNAME Dňa 10. 12. 2003 uplynie 5 rokov od smrti starostlivého a dobrého manžela a otca Branislava Slávika. S láskou, úctou a vďakou si spomína manželka Oľga, syn Rastislav s manželkou Líviou, syn Branislav, ostatná rodina a známi.
Zo života cirkevného zboru Seniorálna pastorálna konferencia – pracovná porada farárov Považského, Myjavského a Východomoravského seniorátov sa uskutočnila 13. 10.
Sestry Pickové – Jitka Seligerová s manželom (sprava) a Dana Roqueplo s manželom na Javorine 21. 6. 2003
ných táborech. V r. 1958 byl podruhé zatčen a se sokolskou skupinou odsouzen. V r. 1960 byl propuštěn na amnestii a až do důchodu pracoval v dělnických profesích. (Pôvodne bol učiteľ, po vojne dôstojník.) V r. 1993 byl plně rehabilitován, kdy byl in memoriam povýšen na plukovníka.“ – Ďalšie pokračovanie tohto príbehu sa odohralo v júni t. r. – opäť na lubinských kopaniciach. Vtedy dcéry J. Picky – Jitka a Dana (od r. 1948 žije vo Francúzsku) – pricestovali do Lubiny, aby videli aspoň zlomok kraja, ktorý poskytol úkryt a ochranu,
Strana 7
v lubinskom chráme. V 22.nedeľu po Sv. Trojici – 16. 11. pripravuje náš cirkev. zbor slávnostnú posviacku obnoveného chrámu Božieho a pripomenie si 220. výročie položenia základného kameňa pre stavbu chrámu (1783). K jubileu bude vydaná publikácia o histórii nášho cirkevného zboru. Mgr. E. Juríková, farárka
NAŠE KORENE – LUBINA HISTORICKÁ (25. pokračovanie)
Skúsený a vo svete obľúbený bol hauzirant Ján Dunajčík (1903-1991) od Solovicov. Ako chlapec chodil do školy na Hrnčiarovom. Učil ho učiteľ Molnár. V škole sa naučil základom maďarčiny a keď ako 13-ročný začal so svojou staršou sestrou Katarínou hauzírovať, priučil sa nielen obchodu, ale aj nemčine. Po „partjéku“, výšivky, obrusy, vyšívané obliečky na periny chodil do okolia Piešťan a Trnavy. Mal už svoje „isté miesta“, kde vždy za dobrú cenu tovar nakúpil. Nabalený s nošou na chrbte a s „výstavným košom“ vpredu sadal na vlaky do Prahy, Karlových Varov, Českej Lípy a na nemecko-české hranice, kde bol o slovenské výšivky veľký záujem. Usmievavý, komunikatívny a pohľadný hauzirant si získal obľubu a dôveru zákazníkov a mnohí z nich sa stali i rodinnými priateľmi. V rodine J. Dunajčíka pod Rohom vítali často prednostu stanice z Neratovíc – pána Míšu. Rád chodil na letné dovolenky, pomáhal pri žatve a jeho manželka zasa pomáhala v kuchyni. Na gazdovstve bolo pre nich všetko nové a vzácne. Hovorili, že sa tu zrekreovali telesnou prácou. Inokedy prišiel známy cyklistický reprezentant Brož, majiteľka textilnej továrne pani Šintáková, listy a pozdravy k sviatkom zasielala i národná umelkyňa Marie Podvalová, sólistka opery Národného divadla v Prahe. V pozostalosti J. Dunajčíka je fotografia tejto známej opernej speváčky s venovaním a jej listy. Z posledného – 5. 6. 1983 (so súhlasom rodiny) vyberáme: – A co Vaše krásné věci, které ste k nám přinášel? Některé ještě mám ...
koruny si museli dobre schovávať. Ženy mali ušité vrecko na spodnej sukni, muži si zašívali peniaze do podšívky kabáta. I tak sa niekedy stalo, že o utŕžené koruny prišli. Stávalo sa to najmä pri nocovaní v nejakom hostinci. Keď unavení zaspali, veľakrát ich okradol sám hostinský. Spomínali mnohí, ako prichytili „starostlivého“ hostinského v izbe – prehrabával sa im v osobných veciach. Ba stávalo sa, že sa niekedy báli i o svoje životy. Pekne oblečení muži či ženy, s bohatou zásobou tovaru vzbudzovali dojem dobre situovaných obchodníkov, ktorí môžu mať dostatok peňazí. Tak sa raz stalo, že k manželom – hauzirantom prišiel do izby hostinský s nožom. Našťastie manžel sa na šramot zobudil a nebezpečnému nočnému návštevníkovi sa ubránil. Odišli uprostred noci, nevyspatí, vystrašení. Ani stravu nemali primeranú k celodennej námahe. Sami si veľa nedopriali. Často si brávali poživeň z domu a prilepšili si teplou polievkou v hostinci. Ďalšie jedlo si málokedy objednali, ak áno, tak iba knedle s omáčkou či kapustou bez mäsa. Boli to zriedkavé dni – väčšinou nedele, keď si zašli do hostinca na kompletný obed.
Čo neodvial čas ... V Prahe na Žiškove bývali na kvartýri traja lubinskí hauziranti. Dvaja z nich pri nedeli si zašli na vínečko k Vondráčkům. Niekedy tam hrával Samko Dudík. Tretí víno neobľuboval, mal rád sladkosti, ale zbytočne neutrácal. Raz po prehýrenej noci dvaja naši hauziranti horekujú: „Tažko nabyli, lahko pozbyli!“ „Ked vy ste furt smanní,“ hreší ich spolubývajúci. „Keby vás uhodzili do suda s vínom, tak sa neutopíte, ale ho vychloncete!“ „ A teba keby dali do suda s cukrom, tak ta nezasype, ale sa vylížeš!“ OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad Lubina, tel/fax 032/7778175. Redakčne upravuje komisia pre rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport, zodp. redaktor Ing. Oľga Hrabovská, red. rada: M. Kopec, Mgr. Ľ. Fraňová, Vil. Harušťák, Mgr. E. Juríková, Mgr. A. Machajdíková, Mgr. A. Neboháčová, E. Ostrovská, Mgr. M. Valláš a B. Znachor. Registračné číslo 2/2000 – A 10, vydané Okresným úradom v Novom Meste n. V.
J. Dunajčík často spomína rodičov Jiřiho Hanzelku – patrili k jeho stálej klientele. I na to, ako mu malý Jirko sedával na kolenách a po rokoch už ako slávny cestovateľ mu daroval knihu „Afrika“. Množstvo metrákov tovaru odniesli naši hauziranti na svojich pleciach. Stovky, ba tisíce kilometrov našliapali za svoj hauzirantský život. V každom čase, v každom počasí, len aby utŕžili potrebné koruny, ktoré investovali do kúpy rolí, stavby domu či štúdia svojich detí. Zarobené
Strana 8
