Smrť - vstupná brána do večnosti

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XIX • 05/2011

Smrť - vstupná brána do večnosti

Svedkovia z Madridu Spomienka účastníkov na svetové dni mládeže v Madride Strana 5

Čo je to smrť?

Noví kapláni

Ako ju vnímame, či sa bojíme a ako sa na ňu pripravujeme Strany 12–14

Predstavujeme kaplánov Miroslava Žmijovského a Mariána Katrenčíka Strany 16–17

editorial Milí čitatelia, v tomto čísle vás opäť prevedieme udalosťami vo farnosti, predstavíme v rozhovoroch našich nových kaplánov i prinesieme niekoľko správ zo sveta cirkvi na Slovensku i vo svete. Pripravili sme však aj tému, ktorá sa dotýka každého jedného človeka. Tému smrti. Tak ako v príspevku napísala jeho autorka, smrť je vo svojej podstate jedinečná, nemôžeme požiadať nikoho, aby za nás zomrel. Priznám sa, že aj ja sa touto témou v myšlienkach zaoberám dosť často. V istom momente nastal v mojom pohľade na ňu zlom. Raz jeden kňaz v rádiu rozprával o smrti a asi prvýkrát som počula hovoriť o smrti radostne. Sám povedal, že sa na smrť teší, hlavne na ten život potom. Ešte aj z jeho hlasu bolo cítiť, že o svojej smrti hovorí s nadšením. Toto ma začalo posúvať „pozitívnym smerom“ v tejto téme. Verím, že aj blahoslavený Ján Pavol II. a mnohí ďalší, ktorí odchádzajú z tohto sveta s pokojom a vyrovnanosťou, v tom mali jasno. Hrob nevnímali ako miesto hrôzy a zániku. Posmrtný život je v očiach Matky Terezy pokračovaním a naplnením života. Treba sa báť? Máme ešte čas prejsť od strachu k radosti. Ak vás niečo v čísle zaujme alebo sa s nami chcete podeliť o svoje skúsenosti, zážitky či postrehy, prosím, napíšte nám. Alebo pošlite zaujímavé fotografie. Farský list tým bude viac váš i náš. Už teraz sa teším na vaše príspevky... Eva Murínová

Harmonogram činnosti SCVČ Laura Najbližšie stretnutie

Miesto Pod kostolom na Brezovci

1.

Detský spevácky zbor

Štvrtok o 16.00

2

Kapela

Utorok o 16.00

3.

Gitarový krúžok - pokročilí

Piatok o 14.30

4.

Gitarový krúžok - začiatočníci

Piatok o 14.30

5.

Tanečný krúžok

Pondelok o 15.30

6.

Divadelný krúžok

Streda o 15.00

7. 8.

Taliančina – pre začiatočníkov - ZŠ, SŠ Taliančina – pre začiatočníkov - starší

Utorok o 16.00 Štvrtok o 19.30

Matematika - doučovanie

Utorok o 15.00

10.

Turistický

Sobota al. nedeľa - 1x za mesiac

11.

Športový krúžok a Ping-pongový krúžok

Streda o 16.30-17.30

12.

Oratko (voľné hry) - streda

Streda 14.30-16:30

13.

Stretko pre štvrtákov

Piatok o 16.00

14.

Kengurky – stretko pre dievčatá 5.-6. roč. ZŠ

Piatok o 16.00

15.

Siedmačky – stretko

Štvrtok o 15.00

9.

16. 17.

Kinderká – stretko (pre dievčatá 1.roč.SŠ) Šibalky –stretko (pre dievčatá 14-15.roč.)

Info na čísle 0905 558 298

Utorok o 15.30 Piatok o 16.00

18.

Žirafky – stretko (SŠ)

Nedeľa o 16.00

19.

Chlapci - stretko

Nedeľa o 14.30

20.

Mamy s deťmi – mravenisko dopoludnia

Každý druhý utorok o 10.00

21.

Stretká pre mamy

Informácie na čísle 0905 558 298

22.

Animátorské stretko

Nedeľa o 16.00 - 1x za mesiac

23.

Duchovná obnova

1x za mesiac

24.

Doučovanie z angličtiny

Doučovanie z angličtiny

Bližšie informácie na čísle: 0905 558 298

Pod kostolom na Brezovci Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Pastoračné centrum pri farskom úrade Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Pastoračné centrum

Treba si doniesť učebnicu daného ročníka

Orava a okolie:) je možnosť pripojiť sa

Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko - sestry saleziánky Mládežnícke stredisko- sestry saleziánky najbližšie 30.10. Mládežnícke stredisko- sestry saleziánky, dátum sa presní Mládežnícké stredisko - sestry saleziánky

Môj príbeh E-mail: [email protected] Snímka na titulnej strane: Sura Nualpradid

Názov relácie na STV 2, ktorá prináša cyklus svedectiev veriacich ľudí, rôzne ľudské príbehy. Alkoholička, narkoman, adoptívni rodičia a mnohí iní. Každý z nich sa na svojej ceste životom stretol s Bohom a ten zmenil jeho život. Každý prežil svoj zápas... Môj príbeh sa vysiela v premiére každú nedeľu o 14.00 h a v repríze každý utorok o 16.10 na STV2. Ohlasy i námety môžete tiež posielať na adresu [email protected]

V ydal : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. C enzor : Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š éfredaktor : Ing. Eva Murínová. R edakčná rada : Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová, Mgr. Renata Jedláková, Monika Kočalková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Ing. Pavol Strežo. I mprimatur : Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R egistračné číslo : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N áklad : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. decembra 2011. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. Sadzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín 2

FARSKÝ LIST 05|2011

Pozývam vás prežiť milostivé dni naplno Text: Miroslav Žmijovský, kaplán • Snímka: Autor

N

ovember je mesiac začínajúci tak trochu netradične. Je to azda jediný mesiac v roku, ktorý drvivú väčšinu sveta, kde sú kresťania, „prinúti zastaviť sa” pri spomienke na tých, čo nás predišli do večnosti. Veriaci si s úctou spomínajú na zástupy tých, ktorí pred trónom a Baránkom neustále prespevujú: "Svätý, svätý, svätý...", teda na oslávenú Cirkev. Spomíname na všetkých ľudí všetkých čias, ktorí milovali Boha a svojím životom si zaslúžili vstup do Otcovho domu. To je náš prvý november - slávnosť Všetkých svätých. Po tomto dni však prichádza druhý november, v katolíckom kalendári označený ako Spomienka na všetkých verných zosnulých. Z nášho chápania teda na tých, čo prešli pred Bohom osobným súdom, ale ťažia ich ešte tresty za viny, síce odpustené cez ľútosť a sviatosť zmierenia, za ktoré si ale tresty musia odpykať. To sú duše tých, čo sa nachádzajú v stave očisťovania. Im najviac pomôže dar nad všetky dary, úplné odpustky, ktoré máme možnosť pre tieto duše získať v čase od 1. do 8. novembra. Cirkev nám hovorí: Veriaci, ktorí v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku, pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto úkonu potrebného na získanie odpustkov, žiada sa splniť tri podmienky: sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého otca (Otče náš, Zdravas a Sláva). A ďalej ako vo všeobecnosti treba vylúčiť

akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa (teda od slávnosti Všetkých svätých) až do polnoci určeného dňa. Veriaci, ktorý v čase od 1. do 8. novembra nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa privlastňujú iba dušiam v očistci, a to raz denne. Treba splniť aj vyššie spomenuté podmienky. Toto sú opravdivé dary zosnulým dušiam. Svieca a kvet je nádherný prejav úcty a vďaky našim zosnulým, ale jediný osožný úkon a dar dušiam v očistci je získanie odpustkov. A tak nestojme nad ozdobenými hrobmi našich blízkych iba so slzami v očiach pri zapálenej svieci, ale aj v konkrétnom skutku veriaceho človeka, volajúceho aj tu a teraz: Verím, že môj Vykupiteľ žije, verím, že raz vstanem z mŕtvych… . Majme pred sebou túto túžbu pomáhať dušiam v očistci svojimi modlitbami a skutkami lásky. Pozývam vás, nech neostane počas týchto dní ani jedno srdce nenaplnené Eucharistickým Kristom, posväcujúcou milosťou a túžbou skutkom milosrdenstva napomôcť cirkvi trpiacej v očistci. Ten, kto počas svojho života často získaval odpustky pre duše v očistci, dostane v hodine svojej smrti milosti, prameniace z odpustkov, ale dokonalejším spôsobom. Ak pomôžeme my im, oni v príhodnom čase pomôžu nám. Tak ako sa spieva i v starodávnej piesni: „Na dušičky pamätajme, z očistca im pomáhajme. Budú nám tiež pomáhať, keď budeme skonávať...“


3

Udalosti vo farnosti Pomáhali sme „bojovať“ proti hladu

P

re ľudí v krajinách postihnutých hladom v dôsledku prírodných katastrof alebo vojen pravidelne organizujú sestry vincentky zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Dolnom Kubíne finančnú zbierku spojenú s predajom

medovníkových srdiečok. Tento rok to bola zbierka pomoci ľuďom na Haiti a v Hondurase. Sestrám vincentkám pomáhali aj žiaci miestnej Cirkevnej spojenej školy. Najskôr srdiečka počas hodín náboženstva v niektorých triedach zabalili a začiatkom októbra ich pri farskom kostole predávali a pomáhali tak vyzbierať „medovníkové“ milodary. Augustín Lakoštík

Žiaci Cirkevnej spojenej školy sa poďakovali starým rodičom

O

któbrové modlitby k Panne Márií sú neraz venované babkám a dedkom, lebo práve v tomto mesiaci si viac než inokedy pripomíname, že na úctu k starým rodičom netreba zabúdať. V programe, ktorý sa uskutočnil 23.10.2011 v MsKS pod názvom Vnúčatá starým rodičom účinko-

vali deti z Cirkevnej školy. S láskou a pod dohľadom pani učiteliek pripravili vyše hodinový program, ktorý si pozrela takmer do posledného miesta zaplnená sála. Bohatý scenár plný piesní, tanca a hovoreného slova spríjemnil nedeľné októbrové popoludnie našich starých rodičov. Mária Šaligová Snímky: archív školy

Nebojme sa kríža

N

edeľa 11.septembra bola pre filiálny kostol na Brezovci slávnostná. Konala sa tu totiž odpustová slávnosť na sviatok Povýšenia svätého kríža, ktorému je tento kostol zasvätený.A ako slávnosť celej filiálky to vnímajú i ľudia. Celý kostol sa zaplnil do posledného miesta. Manželské páry s deťmi, mladí i tí starší, aj s rodinnými návštevami z iných farností, chceli si niečo vypočuť o kríži. Slávnostnú svätu omšu celebroval vdp. Dušan Seman, správca farnosti v Zázrivej.V homílii sa zamýšľal nad významom kríža pre náš život a naším postojom k zodpovednosti prijať ho. Často je naším veľkým krížom strach z krížov. V dnešnej dobe nikto nie je nadšený, keď mu do života vstúpia nejaké ťažkosti, ktoré musí vyriešiť. Snažíme sa utiecť pred problémami, zbaviť sa zodpovednosti za riešenie. Ježiš Kristus nám však ukázal, že to nie je dobrá cesta. On nikdy neustúpil, ba obetoval svoj život za nás ľudí, aby nás vykúpil z hriechu. Dal sa pribiť na kríž a z tohto kríža nás volá k sebe. Pred krížom sa neuteká. Kto miluje kríž, ten nevníma jeho ťarchu. A tak sa netreba báť ani hanbiť za kríž. Treba ho objať, ako kríž svojimi ramenami objíma nás. Veď je to symbol víťazstva nad hriechom a symbol večného života. O slávnostný priebeh odpustovej slávnosti sa pričinil i spevácky zbor mladých, ktorý svojim spevom navodil dobrú atmosféru celej akcie. Ľudovít Oravec

Sedembolestná v nemocnici ňa 15. septembra sme slávili v D Cirkvi slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je pre Slovensko aj

hlavnou patrónkou. Práve k jej úcte máme zasvätenú kaplnku v našej nemocnici. Túto skutočnosť nám pripomína aj socha v kaplnke - Panna Mária s mŕtvym telom svojho Syna v náručí akoby prosila: "Keď som stratila svojho prvorodeného Syna, zachráň, Nebeský otče, aspoň tých druhorodených, ktorých mi on zveril na kríži." Sväté omše v kaplnke bývajú každý utorok, štvrtok a v nedeľu, a tak aj týmto spôsobom môžeme spolu s našimi chorými vytvoriť spoločenstvo a spoločne chváliť, ďakovať, prosiť a odprosovať Pána. 15. september je zároveň aj štátny sviatok a tento rok pripadol práve na štvrtok, kedy sme zároveň mohli sláviť odpustovú slávnosť. Svätú omšu slúžil kaplán Žmijovský. Posilnení Božím slovom, Eucharistiou i povzbudení príhovorom sa rozišli po skončení niektorí do svojich izieb na oddelenia nemocnice, iní do svojich domovov. Cestou sme sa mohli pohostiť aj z dobrôt, ktoré pripravili ochotné ruky. Katarína Palugová 4


Z Madridu sme odišli svedčiť do celého sveta Text: Júlia Čižmárová, účastníčka Snímky: AUTORka

Tradíciu Svetových dní mládeže (SDM) založil v roku 1984 vtedajší Svätý otec Ján Pavol II. Doteraz prebehlo 14 medzinárodných SDM v 10 štátoch. Mottom 26. ročníka SDM boli slová sv. apoštola Pavla: „V Kristovi zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere" (Kol 2,7). Tento rok sa SDM v španielskom Madride zúčastnilo približne 2500 Slovákov a takmer 100 slovenských kňazov. Po príchode do Madridu sme dostali balíček s ruksakom. Obsahoval mapy, program, lístok na metro, texty ku svätým omšiam, tričko, vejár, klobúčik a darček od Svätého otca – Youcat (katechizmus pre mladých). Všetko v oranžovo-žltých farbách (podľa loga SDM). Madrid sa tak premenil na „rozpálené“ mesto plné mladých ľudí. Reštaurácie boli plné,

viedli žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, bratislavský eparcha Peter Rusnák a saleziánsky provinciál Karol Maník. Aj napriek tomu, že Slováci mali pridelené až dva kostoly (kostol Sv. Anny a nádeje a kostol vo farnosti de la Merced), aj tak sa tam všetci pre hojnú účasť nezmestili. Súčasťou katechéz i koncertov bolo tiež vystúpenie slovenskej gospelovej kapely Jeno’s brothers.

Mladí povzbudili Svätého otca

lavičky i tráva v parkoch obsadená, metro, jazdiace každé dve minúty natrieskané... Po uliciach chodili ľudia s najrôznejšími vlajkami. Všetci sa tešili, kričali, spievali, tancovali... Ich radosť bola skutočná a prúdila zo živého stretnutia s Bohom. Aj napriek suchu a štyridsaťstupňovým horúčavám každý mal dosť dôvodov na radosť a na jej šírenie.

Vyvrcholením SDM bola nedeľná svätá omša s Benediktom XVI., ktorú s ním koncelebrovalo asi 1000 biskupov a 18 tisíc kňazov. Predchádzala jej ešte sobotná večerná modlitbová vigília na letisku. Kvôli búrke, ktorá trvala skoro pol hodiny, pápež svoj príhovor nachvíľu prerušil. No povzbudený entuziazmom a vytrvalosťou mladých ho neskôr dokončil. Svätý otec bol hojnou účasťou mladých na SDM veľmi povzbudený. Svoju radosť netajil ani pri záverečnej homílii: „Keď vás tu vidím, ako ste prišli v takom veľkom počte zo všetkých kútov sveta, moje srdce sa napĺňa radosťou a myslím na osobitnú lásku, s ktorou na vás Ježiš pozerá. Áno, Pán vás má rád a nazýva vás svojimi priateľmi.“ Zároveň ich povzbudil k úplnej a bezhraničnej dôvere k Bohu: „Povedzte

mu to veľmi osobne, že ho chcete nasledovať s vernosťou a že sa chcete nechať viesť jeho slovom. Že mu dôverujete a chcete dať svoj život do jeho rúk.“ Na záver Svätý otec zveril mladých pod ochranu Panny Márie: „Drahí mladí, modlím sa za vás celou láskou môjho srdca. Zverujem vás Panne Márii, aby vás vždy sprevádzala svojím materským príhovorom a učila vás vernosti Božiemu slovu.“

Svetové dni posunuli Madrid dopredu Napriek negatívnym odhadom a predpokladom madridských ekonómov Svetové dni mládeže neboli pre Madrid príťažou. Ani personálnou, ani finančnou. Ba priam naopak. Podľa ACI správ z www.rio2013. com Madrid vykázal po SDM finančný zisk viac ako 216 miliónov dolárov, čo je približne 160 miliónov eur. Madridské združenie podnikateľov, ktoré tento odhad vypočítalo, tiež uviedlo, že SDM sa zaslúžili aj o nárast HDP (hrubého domáceho produktu) o 148 miliónov eur. Z prieskumu Ministerstva obchodu a turizmu vyplýva, že pútnici dopomohli aj k zvýšeniu návštevnosti – dokonca až o 42%, čo je zatiaľ najvyšší vzostup. Hostiteľské mesto aj z týchto dôvodov dostalo od madridského konzistória Cenu Turizmu za prínos medzinárodnému projektu. Na záver už iba jedna myšlienka od spolupútničky Ani Jakubíkovej: „Svetové dni mi nedali len nových priateľov, kopec zážitkov, skúseností, suvenírov, lekciu pozitívneho myslenia od Paľa Danka... Boh si ma skrze ľudí, ktorých som stretla, skrze miesta, ktoré som navštívila, skrze to, čo som počula pritiahol bližšie k sebe. Možno sa pýtate: „A to si kvôli tomu musela ísť až do Madridu?“ A ja vám odpovedám: „Tak určiteeee!“ Hostiteľskou krajinou v poradí už pätnástych Svetových dní mládeže o dva roky bude brazílske Rio de Janeiro.

Slovenskí noví svedkovia Stretnutiu so Svätým otcom v Madride predchádzali katechézy jednotlivých štátov, ktoré viedli zväčša ich biskupi. Pozostávali z krátkej prednášky, práce v skupinkách a svätej omše. Naše katechézy FARSKÝ LIST 05|2011

5

Udalosti vo farnosti Božie milosrdenstvo je väčšie než akákoľvek ľudská úbohosť

D

ruhý októbrový víkend plný autobus mladých skoro ráno vyrazil do Krakowa – do Sanktuária Božieho milosrdenstva.Spolu s kaplánom Katrenčíkom si šli vyprosiť milosti pre svoje životy, rodiny, štúdiá či vzťahy. V slovenskej kaplnke mali krátku prednášku slovenskej rehoľnej sestry. Povzbudila ich, aby sa nebáli veriť v Božie milosrdenstvo, pretože Boh nás všetkých nekonečne miluje a aj ten najväčší hriešnik, ktorý s vierou bude dúfať v Božie milosrdenstvo, nezomrie naveky. Mnohí po svätej omši navštívili aj kláštornú izbu sestry Faustíny Kowalskej a mohli

vidieť, ako žila táto svätica, vďaka ktorej máme dnes modlitbu Korunka Božieho milosrdenstva a obraz Božieho milosrdenstva. Po uctení relikvií sestry Faustíny a prehliadky hlavného chrámu sa vybrali do blízkeho benediktínskeho kláštora, kde spolu s pátrom mohli nazrieť za jeho múry a dozvedieť sa niečo zo života týchto rehoľníkov. Ich ďalšie kroky viedli do soľnej bane vo Wieliczke. Je to jedna z najstarších soľných baní na svete. Rozprestiera sa na deviatich poschodiach, ktoré sú skryté pod mestom v hĺbke 327 m. Podzemie Wielicz-

Obchod s ľuďmi stúpa

Škôlkarske ďakovanie za úrodu

betí obchodovania s bielym mäsom O stále pribúda a preto sme medzi nás mladých pozvali odborníka, ktorý

sa venuje tejto problematike. Druhý októbrový piatok bola vo farskom kostole po svätej omši prednáška na tému „Obchodovanie s bielym mäsom“, ktorú viedla sr. Bohdana, jezuitka. Prednáška bola pútavá a obohacujúca. Dozvedeli sme sa, čo všetko si treba zistiť pred odchodom do zahraničia, ako sa v zahraničí chrániť pred takýmto obchodovaním a kde hľadať pomoc. Vypočuli sme si aj smutné príbehy Sloveniek, ktoré sa stali obeťami obchodovania. Myslím, že každému jednému z nás táto prednáška pomohla a budeme do zahraničia cestovať bezpečnejšie a obozretnejšie. Tel. linka na overenie agentúry: 0800 800 818 Webová stránka s bližšími informáciami: www.bezpecnecestovanie.iom.sk Martina Flajsová 6


A

ko každý rok v septembri prijal pozvanie do Materskej školy pri CSŠ kaplán, tentoraz Pavol Drdák. Na bohato prestretý ovocno-zeleninový stôl priložil svoj vitamínový darček a vypočul si od veľkých, stredných i najmenších konzumentov ďakovné či iné básničky, pesničky a hádanky na túto výživnú tému. Potom

ky má okolo tristo kilometrov chodníkov a tritisíc komnát. Návštevníkom sú však prístupné len necelé štyri kilometre chodieb. Pre všetkých to bol úchvatný zážitok, pretože si v podzemnej kaplnke celej zo soli aj zaspievali. Tieto Spasiteľove slová nám odovzdala sv. Faustína Kowalská vo svojom denníčku: "Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu ." Vaši mladí Snímky: Veronika Jurčíková

dary zeme, božie dary, požehnal a poprial deťom dobrú chuť pri ich „likvidácii“. Celý zvyšok týždňa všetci krájali, lúpali, odšťavovali a miešali, až im z toľkej námahy a dobroty sčerveneli líčka ako tie jabĺčka! Otília Jurigová Snímka: archív školy

Prvé vyučovanie v prírode

T

retí septembrový týždeň 28 tretiakov Cirkevnej spojenej školy prežilo pod Roháčmi na Hutách. Absolvovali školu v prírode prvýkrát v histórii školy. Príroda je tam nádherná a počasie tiež prialo všetkým aktivitám, ktoré mali naplánované. Vyučovanie tak mohlo byť nielen v triedach, ale aj vo vonkajšom areáli ubytovne.

XXI. mariánsky výstup na Choč

S

Vyučovacie bloky boli väčšinou tvorené tak, aby využívali medzipredmetové vzťahy, prácu v skupinách, problémové vyučovanie a učenie hrou. Žiaci výchovno-vzdelávací proces nevnímali ako klasické učenie, a tak nečudo, že sa im z takejto školy nechcelo ani odísť. Podnikli aj niekoľko výletov. Absolvovali prehliadku mlynov v Kvačianskej doline, turistickú vychádzku do okolia a exkurziu do Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde sa deti naučili veľa o výrobe plátna a chleba. Veľmi pekné akcie podľa slov detí boli Hľadanie pokladu, Súťaž o geniálnu hlavičku,Trieda baví triedu, Večerné čítanie, turnaj vo vybíjanej. Obľúbené boli aj iné loptové hry, biliard a kalčeto. Na záver sa všetci zúčastnili svätej omše v miestnom kostole. kolektív učiteliek

aleziánski spolupracovníci každoročne organizujú výstup na Choč. Ten tohtoročný sa niesol v znamení piateho desiatku slávnostného ruženca: „... ktorý Ťa, Panna, v nebi korunoval.“ Nakoľko sa v priebehu týždňa zmenilo počasie, mnohých to od výstupu odradilo. Druhú októbrovú nedeľu sa teda zišli asi tridsiati skalní účastníci a vo Valaskej Dubovej začali svoj výstup. Cestou na Choč zažívali krásne chvíle s úchvatnou zimnou scenériou. Zasnežené stromy a zimná panoráma pohladila nejednu dušu. „Cestou na Poľanu sme zažili všetky ročné obdobia – dole krásna zelená tráva a relatívne teplo. Vyššie nás prekvapil vietor, slnko a na Poľane nás privítalo 10 cm snehu,“ konštatovala účastníčka výstupu. Sneh potešil hlavne mladých a deti, ktorí si užili prvú guľovačku. Choč privítal účastníkov hustou hmlou a premenlivým počasím, ale aj súvislou 15 cm vrstvou snehu. Po príchode sa spoločne pomodlili desiatok ruženca a začala sv. omša, ktorú odslúžil kaplán Pavol Drdák. V homílii objasnil podobenstvo o svadbe kráľovho syna z Matúšovho evanjelia (22,1 – 14). Povzbudil účastníkov slovami: „ Často robíme veci, ktoré sú pre nás naliehavé a neostáva nám čas pre veci dôležité. Nie vždy to, čo je potrebné, je aj dôležité. Potrebné je vytvárať spoločenstvo a vzťahy.“ Po svätej omši sa každý s každým srdečne podelil o to, čo si doniesol. Symbolom mariánskeho výstupu na Choč je aj každoročné vynesie kríža, ktoré sa obetuje za našu farnosť Saleziánski spolupracovníci Snímka: Jozef Kabát

Matky opäť s novou silou

N

a rozhraní septembra a októbra sa v kostole Povýšenia svätého kríža konalo modlitbové trojdnie - modlitby matiek. Prvý z týchto troch dní matky odprosujú za svoje hriechy a modlia sa krížovú cestu. Druhý deň patrí odpusteniu všetkého, čo ich ťaží v srdci a tretí deň patrí chvále Nebeského otca za deti i za kňazov, ktorí ich krstili, birmovali, sobášili, spovedali, i za tých, ktorí ich budú pochovávať. Domov odchádzajú posilnené a naplnené vďakou za všetko, čo Pán robí v ich životoch a v pokoji sa rozchádzajú k svojim rodinám. Tomuto trojdniu predchádzala 40-dňová reťaz pôstu a modlitieb za všetkých kňazov na Slovensku. Každá matka si vybrala jeden deň, kedy sa postila a obetovala aj svätú omšu za kňazov. mama Marta FARSKÝ LIST 05|2011

7

Udalosti vo farnosti Detský čin pomoci

T

ento rok sa už po jedenástykrát malí i veľkí eRkári a všetci, ktorí chcú ochotne pomáhať, zapájajú do Detského činu pomoci. Je to celoslovenská kampaň motivujúca deti v mesiaci októbri k skutkom nezištnej pomoci. Kampaň organizuje

eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí každoročne už od roku 2000. Prečo Detský čin pomoci? Pretože deti sa samostatne alebo v skupinkách usilujú pomáhať druhým ľuďom, zúčastňujú sa na živote svojej obce, otvárajú sa tak pre celé spoločenstvo farnosti a učia sa všímavosti voči potrebám druhých. Okrem toho v misijnom mesiaci októbri môžu cez pomoc druhým rozvíjať svoju osobnú misiu. V roku 2010 pridávali tľapky pomoci a na ceste pomoci ich sprevádzali tri postavičky - Xavi, Vinči a Hevi. Detským činom pomoci tento rok deti sprevádza postava novinárky Františky a najmä horolezca Petra. Z interview s Petrom sa dozvedáme o horolezectve a jeho snahe vyjsť na čo najvyšší vrchol sveta. Potrebuje pomoc a priateľov, ktorí by sa nebáli a pomohli mu kráčať k výšinám. Deti mu svojimi dobrými skutkami pomáhajú nachystať sa na expedíciu a vyliezť na vrchol čo najvyššej hory. Každý jeho krok bol istený dobrým skutkom detí. 31. októbra však detským dobrým skutkom nebude koniec! Dobre naštartovaní na ceste dobra budú dobré skutky robiť ďalej. Pretože keď veľa dobrých detí

na mnohých miestach Slovenska robí veľa drobných skutkov, vznikne z toho veľké dielo. Ak sa chcete lepšie pozrieť, ako sa nám darilo, dozviete sa viac na http://dcp.erko.sk/ Možno sa na budúci rok rozhodnete pridať pomocnú ruku k dielu aj vy!

Renča Jedláková Snímka : autorka

Večné sľuby v saleziánskej rodine

V

prvý septembrový deň sa saleziánska rodina v Žiline stretla, a to po prvýkrát v slovenskej histórii, pri spoločnej slávnosti skladania doživotných sľubov troch sestier a štyroch bratov. Slávnostná udalosť bola výnimočnou aj tým, že bol prítomný hlavný predstavený saleziánov, don Pasqual Chávez. Sestra Zuzana Saloňová, ktorá pôsobí v dolnokubínskej farnosti, skladala tiež tieto doživotné sľuby. Spoločne s ňou radosť z úplného darovania sa Bohu navždy prežívali aj mládež, rodiny i saleziáni – spolupracovníci farnosti, ktorí sa zúčastnili slávnosti. Zaplnili 50-miestny autobus a najmladší člen „výpravy“ mal 4 roky. Hlavný celebrant don Chávez počas homílie sestrám a bratom, skladajúcim sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti, pripomenul Ježišovu výzvu prinášať ovocie, ktoré zostane navždy a tým je láska. „Nestávate sa zasvätenými, aby ste robili veľa vecí, ale kvôli Niekomu, kto si vás povolal a uchopil.“ Sr. Martina Škvareninová

Po siedmich rokoch sme v Dolnom Kubíne opäť privítali sestru Veroniku Baligovú, ktorá nahradila v saleziánskom tíme Martu Peťkovú. 8


Dušičky

Halloween - nevinný žart?

R

ôzne usmievavé či zamračené tváre vyrezávaných tekvičiek a v nich blikotajúce svetielko sviec. Deti i dospelí preoblečení za bosorky, duchov či iné príšery chodia od domu k domu a kričia: „Trick or treat“, čo znamená: „Obdarujte nás alebo vám niečo vyvedieme.“ Konajú sa párty, rozprávajú príbehy o duchoch a chystajú sa ozdobené tekvice. Halloween. Na prvý pohľad vyzerá ako nevinný žart. No ako sa má k týmto skutočnostiam postaviť kresťan? Je to len obchodníkmi celkom vydarené prebratie cudzích tradícií, alebo ide o čosi viac? Musíme vedieť, že v súvislosti s Halloweenom existuje okrem zábavy aj druhá stránka mince, ktorá je spätá so zlom, diablom, smrťou a násilím. Približne v 8. storočí Cirkev ustanovila 1. november za sviatok všetkých svätých (angl. All Saint’s Day). Vtedy sa slúžili omše, ktoré dostali názov Allhallowmass (the mass of all Hallows – omša svätých). Noc pred týmto sviatkom bola známa ako All Hallows Eve - (pred) večer všetkých svätých. Napokon to vyústilo k názvu Halloween. Pôvod Halloweenu je však v keltskom festivale Samhain, pána smrti a zlých duchov. Už vyše dvetisíc rokov pred Kristom Druidi v keltských krajinách oslavovali koniec leta prinášaním obetí Samhainovi. 1. november považovali za deň smrti, pretože padalo lístie, začínalo sa ochladzovať a klesali teploty. Verili, že Muck Olla, ich boh slnka, strácal silu a Samhain, pán smrti, získaval nad ním moc. Tiež verili, že 31. októbra Samhain zhromaždil duchov všetkých, ktorí zomreli v predchádzajúcom roku. Bolo im určené prebývať v telách zvierat ako trest za ich zlé skutky. Mali dovolené navštíviť svojich žijúcich príbuzných počas večera (31.10.), cez sviatok Samhaina. Druidskí kňazi viedli ľudí k diabolským uctievacím ceremóniám, v ktorých sa prinášali obete z koní, mačiek, čiernych oviec, kráv, a dokonca aj ľudí. Toto sa dialo, aby upokojili Samhaina a aby im duchovia neubližovali. Z toho je jasné, že Halloween bol vždy oslavou smrti. „Nevinné“ vyrezané tekvičky majú pôvod v týchto pohanských praktikách. Svetová knižná encyklopédia hovorí: „Na prvý pohľad zdajúca sa nevinná tekvica so zapálenou sviečkou a s vyrezanou tvárou je pôvodným symbo-

lom prekliatej duše.“ Vyrezanú tekvicu so zapálenou sviečkou vyrobenou z ľudského tuku nechávali Druidi ako vďaku za ponúknutú obeť. Toto malo ochrániť všetkých v dome v tú noc pred démonmi smrti. Oblečenie používané v tento deň tiež súvisí s rituálmi smrti. Keď ľudia a zvieratá kričali v agónii počas spaľovania, pozorovatelia boli poobliekaní v kostýmoch vyrobených z koží zvierat. Tancovali, preháňali sa a vyskakovali cez plamene ohňa v nádeji, že odoženú zlých duchov. Z toho všetkého je zjavné, že Halloween je pohanský deň zakorenený v najhorších pohanských rituáloch a uctievaniach. Zdôrazňuje zmrzačenie, vraždy a krv. Dokonca tieto veci oslavuje! Halloween, ktorý je zameraný na násilie, búra zábrany, ktoré majú deti voči zlu. Sv. Pavol nás v Liste Rimanom vyzýva, aby sme sa nedali premôcť zlému, ale aby sme dobrom premáhali zlo (porov. Rim 12, 21). Preto je potrebné správne chápať a prežívať kresťanskú spomienku na verných zosnulých, ktorá používa podobne ako Halloween symboliku svetla sviec, no s úplne odlišným obsahom. V roku 998 opát Odilo v kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej Cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky. Na biblickom podklade v myslení kresťanov našla svieca ako symbol svetla významné miesto. Symbolizuje nám Krista, ktorý povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života” (Jn 8, 12). Každoročne sa nám na prelome októbra a novembra ponúka možnosť nenechať sa zlákať cudzím zvykom, ale zodpovedne prežívať sviatok „dušičiek“ i nasledujúcu oktávu, kedy môžeme získavať úplné odpustky pre duše v očistci. Keď teda zapaľujeme sviece na hroboch zosnulých, myslime na to, že ich tam kladieme ako symbol Kristovho svetla prežarujúceho temnotu sveta; ako znak nádeje, že Kristus - víťaz nad smrťou, sa aj pre našich zomrelých stane tým pravým a večným svetlom. 

Odchádzajú potichu,po jednom sa tratia, za brány večnosti sa vrátia. Ubúda nám rodiny,priateľov. Čas neúprosný nás potichu okráda, nikdy nevieš na kom ďalšom je radači je ona,či je on, nevráti sa z brány von. Ostávajú len spomienky a smutno krásne myšlienky. Vo večnosti čas pomaly plynie, nám na zemi zas rýchlo sa minie. Ani sa nenazdáme a v istej hodine, stretneme sa vo večnej rodine. Blanka S.

NOVEMBROVÉ SVIECE v sychravom nečase zápasia o život ako my teplý prúžok každej steká bielym telom do hliny slzy? či krv? iba túžba? mihotavé spomienky? zraniteľné svetielka z druhého brehu duše boží pokoj vyžiarený do tmy fibrilujúcim srdciam majáčiky pre opustených putujúcich Ondrej Štyrák

Mgr. Miroslav Žmijovský FARSKÝ LIST 05|2011

9

zo sveta cirkvi Vysielanie Rádia Lumen ponúka novinky

Relikvia sv. Cyrila v Spišskej diecéze Relikvia sv. Cyrila, ktorá v rámci prípravy na jubilejný rok 2013, kedy slávime 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, zavíta do Spišskej diecézy v decembri 2011 a januári 2012. Slávnostná svätá omša, pri ktorej diecéza relikviu prijme, bude v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule 1. decembra o 17.00 h. Relikvia následne bude putovať po jednotlivých dekanátoch. Harmonogram putovania: 1.-2. 12. - katedrála a kňazský seminár Jednotlivé dekanáty: 4.-6. 12. - Spišskopodhradský 7.-10. 12. - Levočský 11.-14. 12. - Spišskonovoveský 15.-18. 12. - Staroľubovniansky 19.-21. 12. - Spišskostaroveský 22.-25. 12. - Kežmarský 26.-28. 12. - Spišskoštiavnický 29. 12.-2. 1. - Popradský 3.-7. 1. - Liptovskomikulášsky 8.-14. 1. - Ružomberský 15.-18. 1. - Dolnokubínsky 19.-22. 1. - Trstenský 23.-30. 1. - Námestovský 31. 1. – katedrála

R

ádio Lumen prichádza v októbri s niekoľkými programovými novinkami. Každý piatok o 16:30 h ponúka novú reláciu s názvom Vyznania. Naštartovali tak pravidelný cyklus príbehov, ktoré píše sám život. Hodinová relácia bude zostavená zo skutočných životných príbehov, veselých i vážnych situácií. Repríza relácie bude v ten istý deň o 22:00 hodine. Skrátia sa ostatné relácie a touto zmenou vychádza rádio v ústrety poslucháčom, ktorí požadujú viac slovných vstupov a väčší priestor pre svedectvá a príbehy z reálnych životov na povzbudenie i potešenie. Ďalšou novinkou je projekt Misionár dnešných dôb, ktorý bude v sobotu v relácii Od ucha k duchu o 20:30 h. V rámci tohto projektu bude vysielať pravidelné rubriky s rovnomenným názvom Misionár dnešných dôb, a to v čase o 14:10 h. Prvá časť rubriky obsahuje kurz misijnej práce, v druhej časti prídu na rad zážitky rôznych misionárov zo svojho pôsobenia v najrôznejších častiach sveta. Cieľom tohto projektu je poskytnúť základné informácie o misijnej práci, na základe ktorých bude poslucháč vedieť posudzovať problémy núdznych. Bude vedieť o možnostiach pomoci rôznym skupinám ľudí: v hmotnej núdzi, po výkone trestu odňatia slobody, členom etnických minorít, ľuďom pri strate zamestnania, pomoc občanom vyššieho veku. Raz štvrťročne bude vysielaná relácia OUKD k tejto téme, kde otec František Kapusňák, profesor misiológie a odborný garant projektu, preberie vždy novú teóriu misiológie, ktorá sa bude následne rozoberať vo štvrtkových krátkych rubrikách. V relácii OUKD budú autori a účinkujúci projektu odpovedať aj na otázky, ktoré môžu poslucháči posielať do rádia počas trvania celého projektu. Opäť do vysielania zaraďuje nové časti Nemeckého Svetielka pre deti – Sing mit und lern, ktoré bude vysielať vždy vo štvrtok o 19:00 h. Aj touto reláciou vychádza v ústrety poslucháčom, ktorí od rádia žiadali pokračovanie vyučovania nemčiny. Cieľom tohto projektu je ponúknuť (nielen) deťom primárneho stupňa ZŠ rozhlasový kurz nemčiny spracovaný zaujímavou pesničkovo-slovnou formou po dobu jedného školského roka. Spracovanie a pravidelné umiestňovanie jednotlivých textových i zvukových súborov aj na webovú stránku www.lumen.sk môže byť vhodnou pomôckou aj učiteľom pri výučbe nemeckého jazyka. -tk kbs-

-tk kbs-

Spišskí bohoslovci na Levočskej hore Bohoslovci spišského seminára pravidelne každý rok putujú prvú októbrovú nedeľu na Mariánsku horu v Levoči. Mnohí putovali už od rána pešo zo Spišskej Kapituly. Všetci spoločne potom prosili o milosti v nadchádzajúcom akademickom a formačnom roku. Slávnostnú svätú omšu celebroval spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka spolu s rektorom seminára vdp. Jozefom Jarabom a ostatnými predstavenými. Otec biskup vo svojej homílií priblížil niektoré predobrazy zo Svätého Písma vzťahujúce sa na Pannu Máriu a vyjadril nádej, že podobne ako ona bola požehnaním pre celý svet, tak bude aj každé jedno kňazské povolanie.

Výrobky z misií v novom e-shope

S

lovenská katolícka charita (SKCH) na svojej internetovej stránke otvorila nový internetový obchod. Ponúka výrobky z misií v zahraničí, rôzne predmety s logom charity, ale i výrobky, ktoré vyrábajú klienti zariadení fungujúcich v rámci arci/diecéznych charít na celom Slovensku. V elektronickom obchode je možné nájsť napríklad ručne maľované obrázky z Haiti, ktoré pochádzajú z dielne na severe krajiny. Blízkych môžu prípadní záujemcovia potešiť aj košíkmi z listov miestnych paliem. Vianočné pohľadnice sú ozdobené kolážou zo sušených banánových listov.V prípade záujmu si tiež kupujúci môžu pohodlne vybrať zo sortimentu tričiek a iných predmetov s logom charity, keramické výrobky či drevené hračky klientov charít na celom Slovensku. Elektronický e-shop je možné nájsť na internetovej stránke www.charita.sk, kde je odkaz na E-shop alebo na odkaze - www.charita.sk/eshop/. Kúpou týchto výrobkov a predmetov je možné urobiť radosť svojim blízkym či sebe a zároveň aj podporiť činnosť a aktivity SKCH. Slovenská katolícka charita poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie. V súčasnosti ju tvorí desať diecéznych/arcidiecéznych charít a jej sekretariát. V SKCH pracuje približne 1 300 zamestnancov a 1 000 dobrovoľníkov. Ročne poskytne pomoc viac ako 90 tisíc ľuďom v núdzi.

-tk kbs-tk kbs10


Rozhodnutie v prospech človeka

K

omisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) privítala rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého nie je možné patentovať ľudské embryá ani bunky, ktoré z nich pochádzajú. Podľa COMECE prináša toto súdne rozhodnutie dostatočne širokú a vedecky podloženú definíciu ľudského embrya, ktoré musí byť v každej fáze svojho vývoja považované za ľudskú bytosť, a nie za obyčajnú „potencionálnu existenciu ľudskej bytosti“. Európski biskupi dúfajú, že teraz sa veda pri výskume zárodočných buniek obráti k alternatívnym zdrojom, ktorými sa môžu stať napríklad dospelé kmeňové bunky. Tieto alternatívne metódy výskumu sú uznávané ako vedecky, tak eticky, zdôrazňuje komisia. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora by tak malo byť prijaté ako dôležitý medzník legislatívy Európskej únie, smerujúci k ochrane života a malo by mať pozitívny dopad na konkrétne rozhodnutie o financovaní európskeho výskumu. -tk kbs-

Synoda o novej evanjelizácii

S

vätý otec Benedikt XVI. ohlásil na rok 2012 konanie synody o novej evanjelizácii. Pozýva nás prostredníctvom nej „znovu urobiť evanjelium stredobodom života dnešného človeka“. Tejto téme pripisuje veľkú dôležitosť a stáva sa čoraz významnejšou črtou jeho pontifikátu. Pred niekoľkými týždňami zriadil Pápežskú radu pre novú evanjelizáciu a hneď sa snaží aj nadchnúť biskupov celého sveta pre túto synodu. Líniu synody už Svätý otec naznačil vo svojom apoštolskom liste «Ubicumque et Semper». Na prvom mieste treba obnoviť všetko, čo je v Cirkvi obsiahnuté, aby bola schopná odovzdať evanjelium Ježiša Krista modernému človeku. Často sa tiež hovorí o púšti, v ktorej žije súčasný moderný človek. Prečo? Pretože sa vzdialil od Boha, nenašiel, čo chcel, a preto sa čoraz viac uzavrel do seba, a nie je schopný uspokojiť svoje túžby. Človek potrebuje Boha. Medzi delegátmi synody budú predovšetkým laici, ale chýbať nebudú ani zasvätené osoby. -tk kbs-

Generálni vikári Spišskej diecézy Spišská diecéza má dvoch generálnych vikárov. Jedným z nich je Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup. V septembri k nemu pribudol po menovaní diecéznym biskupom Mons. Štefanom Sečkom rodák z Oravskej Polhory prof. ThDr. ThBibl.Lic. Anton Tyrol, PhD. Podľa kódexu kanonického práva úlohou generálneho vikára je pománať diecéznemu biskupovi v riadení diecézy. -www.dieceza.kapitula.sk-

Zástupcovia charity na Haiti Zástupcovia Slovenskej katolíckej charity (SKCH), prezident Mons. Štefan Sečka a generálny sekretár Radovan Gumulák, navštívili v uplynulých dňoch ostrov Haiti, ktoré pred rokom a pol postihlo ničivé zemetrasenie. Účelom návštevy bolo zmonitorovať projekty, ktoré realizuje charita zo zbierok. Cesty sa zúčastnil aj nahrávací štáb, výsledkom čoho bude v roku 2012 dokumentárny film. - tk kbs-

Biblia dňom i nocou

Obnova Námestia sv. Petra v Ríme

Z

a dva a pol roka zažiari námestie sv. Petra v Ríme opäť vo svojej pôvodnej podobe, ako bolo mienené, naplánované a postavené v polovici 17. storočia, informuje Osservatore Romano. Reštauračné práce sa práve začali pri Berniniho kolonádach. Čoskoro bude možno obdivovať toto jedinečné námestie opäť v jeho starých farbách a celistvosti. Námestie sv. Petra nie je len jednou z najväčších stavieb z obdobia baroka, ale tiež jedinečným vyjadrením architektonickej tvorby a plánovania mestskej výstavby. Plánuje sa reštaurovanie všetkých architektonických a dekoratívnych prvkov námestia. Ide o 284 stĺpov, 92 pilastrov, 140 sôch, šesť veľkých pápežských erbov, 1200 metrov balustrád a rovnaký počet ríms, ako aj 3 400 m2 kazetového stropu vo vnútri podlubia. K tomu aj obe veľké symetrické fontány, fontánu Klementína a Gregoriana i 42 m vysoký egyptský obelisk z granitu, ktorý dal v strede námestia v r. 1586 zhotoviť pápež Sixtus V. Reštaurovať sa bude aj osvetlenie okolo obeliskov z 19. storočia. Odborná, umelecká, historická a pamiatková starostlivosť prác prislúcha vatikánskym múzeám. Za samotnú realizáciu je zodpovedný celý rad vynikajúcich reštaurátorov a odborníkov. Obnova Námestia sv. Petra do jeho pôvodnej podoby sa taktiež zavŕši návratom k pôvodnej fasáde na svätopeterskej bazilike. Jeden z najznámejších symbolov kresťanstva teda čoskoro zmení farbu. Miesto súčasnej okrovo žltej, ktorá bola nanesená na sklonku 19. storočia, budú chodby Karola Veľkého a Konštantína Veľkého, ktoré spájajú baziliku s kolonádami, opäť žiariť bielym rímskym travertínom. Tak to bolo naplánované podľa originálneho projektu podpísaného Berninim, ktorý sa našiel. Zopár skúšok ukázalo, že Berniniho projekt sa naozaj presadil. Pod okrovou žltou možno badať svetlý travertín s originálnym Berniniho náterom. Obnovením do pôvodného stavu môže získať oko pozorovateľa dojem nazerania do hĺbky, takže niektoré časti sa budú zdať bližšie a iné vzdialenejšie. Podľa dopadu svetla sa zmení farebný dojem. Reštaurátorské práce by sa mali ukončiť do roku 2015.

Celé Sväté písmo plánujú prečítať počas šiestich dní a nocí od 20. novembra v Kostole sv. Ladislava v Bratislave. Podujatie s názvom "Biblia dňom i nocou - Súvislé čítanie a počúvanie Svätého písma", ktoré pripravujú už po druhýkrát, sa uskutoční z iniciatívy veriacich bratislavských farností. Podujatie je súčasťou duchovnej prípravy osláv jubilea príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. -tk kbs-

Vatikánsky rozhlas po slovensky s novým vedením Novým vedúcim slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu sa stal Jozef Šofranko, SJ. Na začiatku októbra vymenil Petra Dufku, SJ. "Jeho miesto a zodpovednosť preberám s rešpektom ale aj odvahou v tomto diele. Milí priatelia, chcem vás zároveň požiadať o vaše modlitby, nápady a pripomienky, " uviedol p. Šofranko. -tk kbs-

-tk kbsFARSKÝ LIST 05|2011

11

téma

Smrťnádej na nový život Text: Zuzana Machajová • Snímky: Veronika Jurčíková, internet

Smrť je pre mnohých z nás téma, o ktorej radšej nahlas nehovoríme. Vedome sa jej vyhýbame a orientujeme sa na iné aspekty života, ktoré hodnotíme ako viac radostné. Je to paradox dnešnej doby. Najmä pre nás veriacich. Pretože smrť je začiatkom nášho nového života.

Málokto z nás žije vo viacgeneračných rodinách ako kedysi. Vtedy smrť i zrodenie nového života bola bežná súčasť ľudského bytia. Smrť sme sa pokúsili z našich životov oddeliť, pomyselne sme ju zatvorili do inštitúcií, a tak sa nás až tak bytostne nedotýka. Aspoň si to mnohí myslíme. Lákavejšie pôsobí ponuka súčasnosti, keď sa kladie dôraz na prežívanie prítomnosti a „užitie si“ všetkého, čo nám život ponúka. Myslieť na budúcnosť, na to, čo príde potom, sa dnes mnohým zdá nemoderné, či dokonca nepodstatné. Z bezstarostného užívania si života plnými dúškami nás spravidla vytrhne choroba a utrpenie s ňou spojené či strata blízkeho človeka. Vtedy akoby sa nás smrť dotkla osobne a my máme príležitosť uvedomiť si jej miesto a význam v našich životoch.

12


Nie je to len osud, ktorému sa nedá vyhnúť. Aj k smrti si môžeme vytvoriť aktívny postoj a naučiť sa vnímať ju ako prostriedok k naplneniu ľudskej existencie. Ako akt odovzdania sa Bohu. Ako sa však na tento okamih života pripraviť? Je to vôbec možné, keď nevieme ani dňa, ani hodiny? Kardinál J.Meisner hovorí, že povolaním kresťana je kráčať v Ježišových stopách, a to je jediná cesta, ktorá vedie cez smrť k životu. Zdá sa, že jediným riešením je pre nás cesta evanjelia.

Dá sa na smrť pripraviť?

„Dá. Tým, že sa na ňu „teším“ A žijem v sústavnom vedomí toho, že môže prísť Čas na zamyslenie aj v tomto okamihu. Netvrdím, že sa Aj jesenné počasie, stromy bez košatých nezabúdam a že mi to ideálne funguje. Ale listnatých korún a menej denného svetla v podstate to vnímam a žijem tak. Záleží nám pripomína, že sa blíži obdobie v roku, na aktuálnom vzťahu s Pánom Bohom. Sú kedy si spomíname na tých, ktorí nás už to spojené nádoby.“ (Ondrej) opustili. Návšteva cintorína však nemusí „Áno, vrúcnou modlitbou a túžbou po pre nás znamenať len každoročnú rutinu Bohu“. (Zuzana, 26) alebo akt prehlbovania utrpenia zo straty Známy psychiater V. E. Frankl hovorí: blízkej osoby. Hrob nemusí symbolizovať „Ak by smrť neexistovala a život by nemal len miesto hrôzy a zániku, ale aj vstup do koniec, nemal by ani zmysel.“ Smrť sa nového osobného vzťahu medzi nebom v takomto ponímaní môže stať zmyslom a zemou, ako to spomína aj Sv. Terézia nášho života a príprava na ňu by teda z Lisieux. logicky mala trvať po celý náš život. Boh od nás nechce nemožné, chce len, aby sme Naše vnímanie smrti mu dôverovali a nasledovali ho svojimi Čo pre nás znamená smrť? Je to len jeden skutkami a modlitbou. A to je hodné toho, moment nášho života? Je to koniec alebo aby to bolo zmyslom našej existencie. začiatok? Je to trvalý stav alebo je súčasťou procesu? Pre každého z nás má smrť rôzne Bojíme sa smrti? podoby a vlastnosti, ale v mnohom sa my Smrť je i napriek viere vo večný život pre veriaci zhodujeme, podobne ako o tom mnohých niečo odstrašujúce. Niečo, čo píšu naši čitatelia. vzbudzuje strach a obavy. Strach nielen „Ja ako kresťan vnímam smrť ako prechod z toho, čo príde, ale aj z toho, či to, čo som ku zatrateniu alebo ako prechod ku tu na tomto svete zanechal, urobil, ako som spaseniu a večnému životu s Bohom.“ sa zachoval, či to všetko bolo dostatočné (Julka, 26). na to, aby som si večný život zaslúžil. „Považujem smrť za najdôležitejší Mnohým sa zase stáva, že pri pomyslení okamih ľudského života a nerád by som na smrť sa obávajú nie toho, čo príde a čo ju „zmeškal“, teda zažil zle pripravený.“ s nami bude, ale skôr toho, ako to zvládnu (Ondrej, 53). naši najbližší, ktorých opustíme. „Smrť je súčasť nášho života, nie vždy Je strach zo smrti namieste? príjemná, no nevyhnutná na to, aby sme „Smrť rozhodne nevnímam ako hroznú sa potom mohli stretnúť s Nebeským čiernu dieru, či pád do ničoho. „Straší“ ma otcom takpovediac ,face to face“, ,z tváre na nej to, že po tej mojej bude ktosi musieť do tváre“.“ (Jana, 35). upratovať moje neporiadky. Strašievali ma na nej obavy, že nestihnem, než Dôležitá príprava príde, porobiť to, čo by som chcel. Ale tie sa tuším postupne menia na nádej, že po Smrť nemusíme vnímať ako niečo katastrofické, čo nedokážeme ovplyvniť. nej budem mať konečne na všetko „dosť

času“.“ (Ondrej) „Strach je prirodzený, lebo nevieme, čo nás čaká. Na druhej strane máme každý deň svojho života na to, aby sme smrť prijali ako niečo, čo neoddeliteľne patrí k životu a urobili počas svojho života všetko preto, aby strach potom nebol namieste.“ (Jana) „Keďže sa stotožňujem s kresťanským náhľadom na smrť, nemám z nej strach, pokiaľ sa snažím správne žiť“. (Julka) Matka Tereza popisuje smrť ako

odchod domov a podľa nej nechcú zomrieť tí, čo sa boja. Smrť je však v jej očiach pokračovaním a naplnením života, a keď to pochopíme, tak už niet ani strachu. Prijať smrť pokojne a vyrovnane ako prirodzený spôsob zakončenia pozemského života je jediným spôsobom, ako nedať šancu, aby nás ovládol strach. Príkladom by nám v mnohom mohli byť aj naši svätci. Najmä tí, ktorí zomreli mučeníckou smrťou. Na svoju smrť sa

pripravovali ako na dôležitú udalosť života. Ak aj pociťovali strach, sústredili sa na to, že práve smrť je jediným spôsobom, ako sa stretnúť s Božou nekonečnou láskou, ako zameniť pozemské bytie za nebeské.

Hodnoty z pohľadu smrti Pre mladých ľudí je často veľmi ťažké hovoriť o smrti, predstavovať si smrť. Na druhej strane to mnohým príde banálne či nepotrebné. Uvažovanie o vlastnej

„Babka nám zomrela v decembri pred tromi rokmi ako 74-ročná. Veľký dôraz kládla na náboženskú výchovu, na každodenný život s Bohom. Denne sa rada modlila, meditovala a približovala sa k Ježišovi o to viac, čím viac sama trpela. Štyridsať rokov totiž znášala utrpenie sklerózy multiplex. Napriek tomu vedela byť usmiata, rada sa učila vtipy, bola otvorená pre pomoc druhým. Svoje deti učila žiť tak, ako keby mali umrieť už dnes. V rodine sa modlievala za šťastnú hodinu smrti pre všetkých jej členov. A takúto rozlúčku s ňou sme aj všetci zažili. Pán jej dal tú milosť, že sa v deň smrti vyspovedala, dostala sv. prijímanie, pomazanie chorých a pri jej poslednom výdychu sme boli naozaj všetci. Jeden syn stihol prísť až z Holandska. Umrela v náruči svojich synov, po modlitbe svätého ruženca, s pokojom na tvári. Taký pokojný odchod z tohto sveta som ešte nezažila. Jej smrť dala rodinu ešte viac dokopy. A nám všetkým dala nádej, že sa na šťastnú hodinu smrti dá pripraviť.“ Jana


13

Téma "Vedomie, že čoskoro zomriem, je to najdôležitejšie, čo mi pomohlo urobiť zásadné životné rozhodnutie. Takmer všetko, všetky vonkajšie očakávania, pýcha, strach z ťažkostí alebo neúspechu, sú tvárou v tvár smrti ničotné - zostáva len to dôležité. Najlepší spôsob ako nespadnúť do pasce predstavy, že máte čo stratiť, je uvedomovať si, že zomriete. Už ste totiž nahí. Nie je dôvod neísť za tým, čo vám hovorí srdce. " “Nezaujíma ma, aby som sa stal najbohatším človekom na cintoríne. Zaspávať s pocitom, že sme urobili niečo úžasné, je to, čo ma naozaj zaujíma.” (nedávno zosnulý Steve Jobs, zakladateľ firmy Apple)

14


existencii, jej začiatku, konci a zmysle nášho života je nevyhnutné, aby sme si uvedomili pravé hodnoty. Ak majú mladí ľudia možnosť byť v blízkosti ťažko chorých či umierajúcich, ak majú možnosť stretnúť sa so smrťou, majú príležitosť pochopiť utrpenie a jeho význam. Keď sa hovorí o smrti, nemôžeme jednoducho povedať, že nás sa to netýka. Mnohé veci za nás môžu urobiť iní. Mnohé svoje povinnosti môžeme delegovať na iných. Čo sa smrti týka, je vo svojej podstate jedinečná, nemôžeme požiadať nikoho, aby za nás zomrel. Vyhnúť sa jej nemôžeme, musíme si ju prežiť my sami.

Každodenná zodpovednosť Keď uvažujeme o vlastnej smrti, bilancujeme, čo sme dokázali a koľko máme ešte času, aby sme naplnili svoje životné ciele a stihli dotiahnuť do konca všetko podľa našich predstáv. Možno si povieme, že sme ešte mladí, ešte sme toho v živote veľa neskúsili, nezažili. Ten koniec by predsa ešte nemal prísť. Podobne uvažujeme, keď sa zastavíme v pietnej spomienke pri smútočnom oznámení. Vzdychneme si, aký bol ešte mladý, čo všetko mohol dokázať. Je to paradox života. Narodenie je symbolickým začiatkom našej pozemskej púte, akoby sme začali odvíjať nitku z pomyselného klbka života. Nevieme však kde je jej koniec, kedy sa môže tenké vlákno pretrhnúť. Každý deň sa môže stať významným medzníkom v tom, akou cestou sa uberáme, kam smerujeme. Za cieľ svojej životnej cesty a aj za „dopravný prostriedok“, ktorý pri tom použijeme, sme zodpovední my sami. Od nášho Nebeského otca dostávame jedinečný dar, dar života. Nevieme, koľko dní či rokov nám dal k dispozícii. Máme však príležitosť využiť a naplniť každý deň, každý jeho okamih tak, aby v hodine smrti nebol náš život hodnotený ako bezcenný.z pomyselného klbka života. Nevieme však kde je jej koniec, kedy sa môže tenké vlákno pretrhnúť. Každý deň sa môže stať významným medzníkom v tom, akou cestou sa uberáme, kam smerujeme. Za cieľ svojej životnej cesty a aj za „dopravný prostriedok“, ktorý pri tom použijeme, sme zodpovední my sami.

Žili medzi nami

Svätý Damián de Veuster Text: Martin Farbák • Snímka: internet

Život v blízkosti malomocných, riziko, že sa od človeka s infekciou lepry nakazí, osud izolácie, vydedenca spoločnosti. Takýto život si dobrovoľne vybral Damián de Veuster. Rozhodol sa pre Krista, ktorého videl v týchto malomocných. V tých, ktorí trpeli nielen telesne, ale i duševne, pretože ich odlúčili od svojich blízky a ktorí stratili všetko: majetok, domov, životných partnerov, deti, ale aj svoju ľudskú dôstojnosť. „Peklo“ na zemi? Malomocenstvo na Havajských ostrovoch prvýkrát úradne zaznamenali v roku 1835 v jednej malej osade. Postupne sa však lepra šírila po všetkých ostrovoch a neobišla ani kráľovskú rodinu. Keďže v tej dobe nedokázali lepru liečiť, jediným riešením, ako zastaviť jej šírenie, bola izolácia všetkých nakazených na špeciálne miesto. Takým bol práve severný výbežok ostrova Molokai – Kalawao, ktorý hoci pôsobil romanticky, nebol kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam a geografickej ohraničenosti nikdy obývaný. Úrad pre zdravotníctvo tam nariadil postaviť nemocnicu a premiestniť tam všetkých malomocných. Život na ostrove Molokai pripomínal miesto vystrihnuté z hororu. Nevľúdne prostredie plné znetvorených, no najmä smutných a sklamaných ľudí, muselo na každého pôsobiť deprimujúco. Všetko sa však zmenilo v roku 1873, kedy na ostrov prišiel páter Damián. Cesta v ústrety Bohu Páter Damián, krstným menom Jozef, sa narodil 3. januára 1840 v mestečku Tremeloo vo flámskej časti Belgicka ako siedme z ôsmich detí. Okrem Jozefa aj Eugénia, Augustín a Pavlína sa rozhodli pre rehoľný život. Už tieto prvé jednoduché, ale výrečné fakty naznačujú, z akej rodiny a z akého prostredia Jozef de Veuster pochádzal. Matka a otec mu boli ako dva piliere. Modlitba a práca. Jemný, láskavý cit, ale aj zdravý sedliacky úsudok. Akoby ho toto všetko už predurčovalo na jeho budúce poslanie a život medzi malomocnými. Pevná viera v Božiu prítomnosť a prozreteľnosť sa v ňom spájala so skromnosťou, jednoduchosťou a pracovitosťou. To všetko sa stalo pevným základom pre vybudovanie jeho neskoršie podivuhodného

života. Predchádzal mu však ešte jeden dôležitý životný krok. Jedného dňa sa prechádzal Jozef so svojím bývalým učiteľom po Antverpách, kde si prezerali kultúrne pamiatky a veľkolepé stavby. To, čo na Jozefa zapôsobilo najviac, bol antverpský dom, v ktorom sa nachádza slávny Rubensov obraz "Zdvíhanie kríža". Stretnutie s týmto veľkolepým dielom Jozefa vnútorne oslovilo. Ukrižovaný Kristus mu pripadal ako živý a jeho nemý pohľad akoby prehovoril k Jozefovi. Tu bol začiatok jeho novej cesty, ktorá vyvrcholila v jeho devätnástich rokoch, kedy sa pevne rozhodol Bohu sa úplne oddať a vstúpil do Kongregácie Najsvätejších sŕdc Panny Márie a Pána Ježiša.

né, lebo napriek všetkej ľudskej slabosti a odporu sa rozhodol zostať natrvalo medzi nimi, hoci mu biskup dal možnosť rozhodnúť sa odísť. Molokai = Golgota Jeho obdivovateľ, angligánsky duchovný o ňom napísal: „Páter Damián, okrem toho, že sa staral o duchovné potreby malomocných, pracoval celé roky aj ako lekár, zdravotník, sudca, učiteľ, tesár, maliar, záhradník, kuchár a občas dokonca aj ako organizátor pohrebov a hrobár - naozaj bol pre svojich malomocných všetkým.“ Bezútešné miesto pretvoril na miesto lá-

Jeho vernosť Bohu bola odmenená tým, že mu dlane a prsty na rukách, ktoré bývajú spravidla ako prvé zasiahnuté malomocenstvom, zostali zázračne zachované, takže mohol až do konca sláviť svätú omšu a podávať anjelský Chlieb. Cesta v ústrety smrti Keďže Kongregácia mala najmä misionársky charakter, niet divu, že Damián sa dostal na Havajské ostrovy, kde ho dňa 21. mája 1864 biskup v honolulskej katedrále vysvätil za kňaza. Po takmer deviatich rokoch kňazskej služby na Havaji sa Damián dobrovoľne ponúkol, že pôjde na ostrov Molokai. Neprišiel tam ako niekto nepripravený. Prišiel tam ako svätec. Vo svojich listoch písal „my – malomocní“, hoci ešte nebol nakazený. Jeho viera v Boha a láska k malomocným museli byť nesmierne sil-

sky. Ukázal malomocným Krista. Keď sám ochorel na lepru, neustal v milovaní a naďalej pokračoval v stavaní nemocníc, kostolov, domov a iných budov. Spolu ich postavil okolo 600. No najmä naďalej prinášal malomocným Krista v eucharistii. Zomrel 15. apríla 1889, pápež Benedikt XVI. ho vyhlásil za svätého 11. októbra 2009. 

Spracoval Martin Farbák podľa http://umlaufoviny.com/www/nabozenstvi/ teologie/teologove/damian.html FARSKÝ LIST 05|2011

15

Rozhovor

Viera v Boha je neopakovateľným dobrodružstvom Text: Katarína Ileninová• Snímka: Martina Flajsová

Z rozhodnutia otca biskupa bol poslaný do dolnokubínskej farnosti od júla tohto roku za kaplána Marián Katrenčík. Rodák z oravského Námestova bude mať v Dolnom Kubíne svoje štvrté kaplánske pôsobisko. Pán kaplán, ordinovaný za kňaza ste boli 19. júna 2004 v Spišskej Kapitule. Čo však predchádzalo vášmu rozhodnutiu vstúpiť do seminára? Myslím si, že to by malo zostať medzi kňazom a Bohom. Niektorí dokážu na to odpovedať, ja k nim nepatrím. V pastorácii pôsobíte sedem rokov a počas nej ste spoznali farnosti v Trstenej, Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Lúžnej. Aké boli vaše skúsenosti v týchto rôznorodých prostrediach, čím vás obohatili ako človeka a kňaza? Vždy, keď príde dekrét od biskupa s novou dispozíciou (miestom pôsobenia), hneď sa objavia otázky, aká je to farnosť, čo je v nej špecifické, akí ľudia sú tam, prijmú ma alebo nie? Každá z týchto farností, kde som pôsobil, je špecifická, rôznorodá, niečim iným zaujímavá. S odstupom času môžem povedať, že mi každá z nich dala veľmi veľa. Trstená – prvá kaplánka, kde som začínal svoju činnosť ako kňaz, je ako prvá láska – hneď sa zamiluješ a potom z niektorých skutočností príde, možno niekedy trpké, vytriezvenie, ale o to bohatšia skúsenosť pre ďalší život. Liptovský Mikuláš – napriek tomu, že je to farnosť zmiešaná (katolíci, evanjelici, iné kresťanské vierovyznania), je veľmi živá, aktívna – úprimní ľudia s úprimnou a skutočnou vierou. Liptovská Lúžna – príjemní ľudia, ku ktorým sa rovnako ako v Trstenej či v Liptovskom Mikuláši vždy rád vraciam. V dolnokubínskej farnosti ste sa od septembra začali venovať mládeži. Vyučujete náboženstvo na tunajšom gymnáziu, máte na starosti omše za účasti mládeže. Aké témy rezonujú u mladých ľudí? Chcem sa snažiť nielen mladým, ale všetkým, ku ktorým som poslaný a po16


slaný budem, predstaviť vieru v Boha ako úžasné a neopakovateľné dobrodružstvo, ku ktorému sme všetci pozvaní. Nech sa nikto nebojí prijať Ježiša Krista do svojho života a zariskovať život s ním. Iste máte svoje osobné vzory. Život a svedectvo viery ktorých osobností či svätcov sú vám zvlášť bližšie a prečo?

Je ich viac, ale za všetkých spomeniem sv. Terezku od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux). „Malá cesta“, ktorú objavila a hlásala sv. Terézia, je vlastne cesta duchovného detstva. Je to potvrdenie i odhalenie najzákladnejšej a najvšeobecnejšej pravdy, že Boh je naším Otcom a my sme jeho deťmi. Terézia bola dôverujúcim dieťaťom hrdinského formátu a v súvislosti s tým i slobodným dieťaťom hrdinského formátu. Vlastne preto len ona sama spoznala vnútornú sladkosť a vnútornú hodnotu tejto dôvery,

ktorá jej dokonca umožnila aj v najhlbších skúškach viery a utrpeniach volať: Abba! Otče! „Vyrásť nemôžem, musím sa prijať taká aká som, so všetkými svojimi slabosťami: chcem však hľadať spôsob, ako prísť do neba malou cestou, veľmi priamou, veľmi krátkou a celkom novou.“ „Ak si želáš byť veľkým, staň sa malým! Keď chceš byť malý, musíš veriť tak, ako veria deti, milovať ako milujú deti, odovzdať sa, ako sa vedia odovzdať deti, modliť sa, ako sa modlia deti!“ Voľný čas je v dnešnej uponáhľanej dobe pre mnohých čoraz viac „nedostatkovým“ fenoménom napriek tomu, že ho všetci nutne potrebujeme. Čo napĺňa ten váš? Moje koníčky: poučná a zaujímavá kniha (história, religionistika – veda o náboženstvách, dobrý román svetových klasikov); rád si pozriem aj zaujímavý film, ktorý má myšlienku. A samozrejme aj iné koníčky, ktoré boli aktuálne niekedy a teraz sa k nim niekedy ešte vrátim.

Vaša myšlienka, slovo, o ktoré sa s nami podelíte... Kňazstvo je v prvom rade povolanie, ktoré dostáva muž od Boha. Je to spôsob jeho života tu na zemi, prostredníctvom ktorého kráča ku spáse svojej duše. V jednej knihe som na tému kňazstvo čítal, že kňaz musí zomrieť sebe a nechať Ježiša, aby cez neho sa on stal odpoveďou na jeho problémy, odpoveďou na jeho život. Kňaz je ten, ktorý ľuďom prináša Ježiša v Eucharistii. 

Rozhovor

Vyšný Kubín, fatimské soboty i miništranti Text: Monika Kočalková • Snímka: archív M. Žmijovského

Na začiatku leta do našej farnosti zavítal nový pán kaplán Miroslav Žmijovský. Rodák z podtatranskej obce Lendak v našej farnosti vykonával svoju diakonskú prax v roku 2005. Má päť bratov, najstarší z nich je tiež kňazom.

Vašou prvou farnosťou po kňazskej vysviacke bola Spišská Kapitula. Splnili sa vaše očakávania, s ktorými ste vstupovali do služby ako novokňaz? Spišská Kapitula - je to „zvláštna“ farnosť, pretože tu kňazi žijú mimo veriacich. Je zložená zo šiestich filiálok a farský úrad je v areáli Spišskej Kapituly. Skoro každé stretnutie s veriacimi bolo podmienené vycestovaním k nim. Keďže jednotlivé filiálky sú menšie dedinky, pastorácia prebiehala rodinným spôsobom, čo napomohlo vzniku milých priateľstiev a spomienok. Čo sa týka tých očakávaní? Asi ako v každom povolaní – všetci nejaké máme. Ale až čas a konkrétne situácie odhalia, čo je potrebné a čo možno nenaplnený sen. Druhou farnosťou vášho pôsobenia sa stala najväčšia farnosť diecézy – Poprad. Pastorácia v tejto farnosti bola diametrálne odlišná. No i napriek veľkému počtu veriacich sa to vďaka dobre nastavenému systému a bratskému spoločenstvu na fare dalo zvládnuť. Mal som možnosť načrieť skoro do každej oblasti pastorácie: práca s deťmi, s mládežou, so spoločenstvami, s rodinami i dôchodcami. Veľkou školou pre mňa bola služba vo veľkej nemocnici, kde sme sa ako kapláni striedali. Napriek náročnej pastorácii, ktorú si veľké mesto vyžaduje, ďakujem za túto príležitosť byť tu kaplánom. Mohol som tu načerpať bohaté skúsenosti a vedomosti. Ktoré pastoračné úlohy v rámci farnosti napĺňajú vašu kňazskú službu? V rámci pastorácie v tejto farnosti mi bola zverená duchovná služba vo filiálke Vyšný Kubín. Je tam krásny kostolík a o to viac je krajší, keď je skoro na každej omši naplnený veriacimi. Zatiaľ som tu rozbehol pravidelnú mesačnú duchovnú obnovu na prvý piatok v mesiaci, kde sa aktuálne ponárame a objavujeme význam, symboliku a hodnotu svätej omše. Či

bude i niečo viac, ukáže čas, potreba a dopyt. Druhou oblasťou môjho pôsobenia je vedenie prvých – fatimských – sobôt. Obsahom fatimskej soboty je modlitba posvätného ruženca spojená s meditáciou, sväté prijímanie a duch pokánia. U nás je spojená s duchovnou obnovou na prehĺbenie úcty voči Panne Márii a nášho duchovného života. Preto i touto cestou chcem pozvať všetkých, aby sme prichádzali na tieto stretnutia a vyprosovali si milosti pre seba i pre blízkych. Nech sú i príležitosťou zjednotiť a spojiť raz do mesiaca všetky ružencové skupiny – ruže – vo farnosti, ktoré spája modlitba k nebeskej Matke. I v tejto oblasti sme začali pracovať na vytvorení Ružencového bratstva (zoskupení všetkých ruží farnosti), o ktorom budeme priebežne informovať. A starám sa aj o formovanie miništrantov a môžem prezradiť, že chceme rozbehnúť pastoračnú službu o rodiny a manželov.

Keďže pochádzam z goralskej obce, kde je folklór stále živý, myslím si, že to skôr hudba si našla cestu ku mne. Dalo by sa povedať, že je akosi súčasťou mojej prirodzenosti. Hudba neraz dokáže dopovedať to, čo je slovami nevypovedateľné. Hra na organe ma vždy fascinovala a aj dnes obdivujem ľudí, ktorí vedia tento kráľovský nástroj bravúrne ovládať. A ktorý štýl uprednostňujem? Každý štýl hudby má svoje čaro, i keď je pravdou, že niektoré štýly nepočúvam vôbec. Záleží, na čo mám konkrétne chuť. Niekedy počúvam vážnu, klasickú hudbu, zvlášť organovú, inokedy ľudovú. Rád počúvam pokojnú inštrumentálnu hudbu, kde je vždy dominantný jeden nástroj (husle, klavír, saxofón...), ale počúvam i modernú, z ktorej mám najradšej hudbu v štýle 80-tych rokov. Pociťujete „smäd“ ľudí z našej farnosti po „živej vode z Prameňa“? Dnešní materializmom poznačení ľudia túžia po duchovných veciach a neraz ich prijímajú bez akéhokoľvek hlbšieho skúmania. A tak vidíme, že žiaľ i naši veriaci sa okrem kresťanstva a jeho hodnôt obracajú k praktikám a hodnotám iných náboženstiev, zvlášť východných, ako sú rôzne povery, horoskopy, veštenie, homeopatiká, feng shui... A tak vidíme, že smäd ľudí tu je. Je však na nás všetkých, aby sme im ponúkli dostatok „živej vody z Prameňa“, aby ju nemuseli hľadať niekde inde. 

Medzi vaše záľuby patrí hudba. Dokonca ste sa stali samoukom v hre na organe. Ako ste si našli cestu k hudbe? Ktorý štýl hudby uprednostňujete? FARSKÝ LIST 05|2011

17

odporúčame

Alex a Brett Harrisovci: Robiť ťažké veci

Molokai – Príbeh otca Damiána

Slovak Tango: Prečo tak pozde

Ponúkam vám slová samotných autorov o knihe: Názov knihy je „Robiť ťažké veci“ alebo vzbura tínedžerov proti malým očakávaniam. Oslovujeme mladých, aby premýšľali nad ich životom, pretože dnes spoločnosť považuje tínedžerstvo viac za dovolenku od zodpovednosti, ako to, čím naozaj je – odrazový mostík života. Dnes sa od mladých očakáva málo, a to takmer vo všetkých oblastiach. Považujú nás za nezodpovedných a rebelských len preto, že máme 13-19 rokov. Veľa mladých si hovorí: „Tak toto je život, život tínedžera? Toto je všetko, čo môžem dokázať?“ A odpoveď je: „Nie, nie je. Máš možnosť!“ Existuje alternatíva, a je to lepší, väčší, vzrušujúcejší a plnší spôsob života. Začína opustením „zóny pohodlia“ a dôverou Bohu, že zvládneme ťažké veci. Nosnou témou je verš 1 Tim 4,12, keď Pavol píše Timotejovi: „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý.“ Mnohým sa táto časť verša páči, lebo je trochu rebelská. Ale kľúčová je druhá časť, ktorá hovorí: „Ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ Prakticky v každej oblasti života. Ak robím ťažké veci, ak neustále reagujem na výzvy, budem rásť, takže celý svet, všetci nami môžu pohŕdať, ale Boh nás volá, aby sme boli príkladom. Táto kniha by mala byť v každej rodine, kde vyrastá mladý človek. Eva Murínová Snímka: internet

Životopisný príbeh svätého Damiána v produkcii Belgicka, odkiaľ pochádzal Damián de Vesteur, bol natočený v roku 1999 pod režisérskym vedením Paula Coxa. V roku 2010 ho na slovenský trh priniesla spoločnosť Lux communication ako ďalší výborne nadabovaný kresťanský film. Otec Damián bol belgický misionár, ktorý pôsobil na Havajských ostrovoch, kde bola počas jeho života hojne rozšírená lepra. Tamojšia vláda vážny problém vyriešila izolovaním nakazených na nehostinný ostrov Molokai. Ľudia tam zomierali ako zvieratá, bez akejkoľvek starostlivosti. Miestny biskup ponúkol kňazom možnosť ísť na Molokai. Ako prvý sa prihlásil mladý otec Damián. Pôvodne mal na ostrove zostať tri mesiace, no prosil o možnosť zostať na stálo, keďže tamojšia komunita súrne potrebovala stáleho duchovného pastiera. Molokai sa teda preňho stal Golgotou a jeho obeta priniesla do týchto nehostinných končín Kristovu spásu. Film je výborný nielen po duchovnej, ale aj technickej stránke. Autentické priestory, domorodci, výborná kamera, skvelí herci a jedna z najlepších filmových hudieb nezaručuje vyumelkovaný obraz nedosiahnuteľného svätca, ale obraz skutočného človeka, ktorý sa napriek svojim slabostiam rozhodol zomrieť za svojich priateľov. Prajem duchovný zážitok a nezabudnite si vreckovky, ja som ich potreboval.

Dnes to bude CD z úplne iného súdka ako inokedy. Mená ako František Krištof Veselý, Gejza Dusík či Melánia Olláryová pozná skôr tá staršia generácia. Ich hudba či interpretačná úroveň vtedy ovládla aj slovenskú obyčajnú dušu a piesne ako Tak nekonečne krásna, Biele margaréty či Skôr než odídeš sa stali obľúbenými hitmi. Interpretácii tejto slovenskej populárnej piesne 30. až 50. rokov dvadsiateho storočia sa už dlhšiu dobu venuje orchester Bratislava Hot Serenaders. No vynorila sa aj skupina mladých hudobníkov, študentov vysokých škôl, ktorých tiež oslovili tieto šlágre z prvej polovice 20. storočia, dali si názov Slovak Tango a v septembri vydali toto nové CD – Prečo tak pozde. V päťčlennom zložení, v sprievode huslí, akordeónu, violy, kontrabasu či gitary prinášajú poslucháčom slávne evergreeny slovenskej populárnej scény. Preto ak chcete omladnúť, ak si chcete zaspievať Nečakaj ma už nikdy, Spev, to je môj život, Marína, rád ťa mám, alebo Len bez ženy, určite vyhľadajte, kúpte si toto CD a spievajte, spievajte, aby spev bol váš život.

Vianočná

10 % zľava

18


Eva Murínová Snímka: internet

Martin Farbák Snímka: internet

Zľava platná do 31. 12. 2011 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

Mária Valtorta: • Evanjelium, ako mi bolo odhalené

14,95 eur

Veľká obrázková Biblia

16,50 eur

R. Hall & D. Moore • Rovnako iný ako ja

11,40 eur

Peter Stevenson • Rozprávky na dobrú noc /O zajačikoch/O zvieratkách

9,90 eur

spravodajský servis Bohoslužobný poriadok v týždni

Úmysly Apoštolátu modlitby

Farská matrika

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

NA NOVEMBER

V mesiacoch august a september sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

6.00 a 18.00 hod. (sobota – 6.30 a 18.00 hod.) (piatok – 18.00 hod. sv. omša za účasti mládeže)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 18.30 hod. (štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný Kubín Piatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Všeobecný: Za východné cirkvi, aby všetci poznali ich posvätné tradície a vážili si ich ako duchovné dedičstvo celej Cirkvi. Misijný: Aby ľudia na celom africkom kontinente našli v Kristovi silu ísť cestou zmierenia a spravodlivosti, ako to bolo vyjadrené na Biskupskej synode pre Afriku. Úmysel KBS: Aby sme všetky svoje skutky konali v zameraní na večnosť.

NA DECEMBER Všeobecný: Aby všetky národy vďaka poznatkom mohli rásť v pokoji, vo vzájomnej úcte a mieri. Misijný: Aby deti i mládež boli poslami evanjelia a aby iní vždy rešpektovali ich dôstojnosť a chránili ich pred každým násilím i vykorisťovaním. Úmysel KBS: Aby národy zeme otvorili svoje dvere Kristovi a jeho evanjeliu pokoja, bratstva a spravodlivosti.

6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod.

Požehnanie mamičiek pred pôrodom 26. novembra 2011 po ranných sv. omšiach

Stránkové dni na Farskom úrade Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

www.vyveska.sk nový internetový portál s prehľadom kresťanských aktivít z celého Slovenska

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

Filip Bartoš Mathias Hojo Jakub Franek Matúš Kutlík Natália Gajdošová Matúš Fiderák Dária Sviteková Michal Taraba Viktória Dúbravová František Zgrebňák Nikoleta Pávnicová Adela Cimráková Katarína Marettová Linda Ťapajáková Ivana Ťasnochová Ivan Maták

Terézia Tokárová Tomáš Koval Kvetoslava Palugová Marco Flajs Jakub Moravec Tatiana Kyselová Timotej Kurjak Timea Hríňová Pavol Dibdiak Natália Zajacová Šimon Čučka Gregor Alexander Ilčišin Yasemin Katarína Búrošová

Sviatosť manželstva prijali Ondrej Lehotský - Renáta Jurincová Attila Petrezsel - Veronika Kojdová Dušan Strapec - Katarína Borončová Miroslav Kňazúr - Zuzana Straková Michal Janák - Katarína Kurčinová Miloš Svitek - Janka Červeňová Róbert Krákorník - Martina Šišková Milan Harmaniak-VeronikaTomášková Dušan Balco - Andrea Fontanyová Miroslav Plešinský – Lucia Porvichová Martin Gajdoš - Darina Komová Michal Sklárčik - Veronika Behulová Dušan Kňazúr - Lenka Miklíková Dalibor Ferjančík - Lenka Maďaríková Juraj Hlavna - Ivana Štubendeková Jozef Pobeha - Andrea Gálová Peter Sloboda - VeronikaPodstrelená

Pán si z našich radov povolal Vladimír Bražina (55) Eduard Tretina (81) Božena Macáková (55) Daniela Majdišová (61) Ondrej Zubaj (58) Miroslav Otruba (39)

www.rkcdolnykubin.sk


19

DETSKÝ KÚTIK Ahoj, deti! Koľko sa len toho zmenilo od nášho posledného stretnutia v detskom kútiku? Mnohí z vás už cvičia svoje hlavičky v školičke a napĺňajú ich novými vedomosťami. Aj škôlkari sa usilovne pripravujú na to, aby o rok zasadli do školských lavíc ako prváci. Zmenila sa aj príroda okolo nás. V októbri slniečko už tak nezohrieva a jeho úsmev je čoraz viac štrbavejší, krídla vtáčat sťahovavých nám na oblohe píšu svoje dovidenia na jar, záhradkári usilovne zbierajú vitamíny zo záhradky a občas nám nad hlavami preletí nejaké to pestrofarebné šarkanidlo. Nuž a častejšie sa zamýšľame nad umením jesene. Príroda sa pohráva s farbami a vymaľuje všetko naokolo tými najkrajšími farbami. Ani Michelangelo, ani Fra Angelico, ani Picasso, ba ani Martin Benka nedokázali namiešať také nádherné farby, ako to dokáže vďaka najlepšiemu Majstrovi pani maliarka Jeseň. Všimli ste si to niekedy? Nezabudne vymaľovať ani ten najmenší lístoček. Mesiac november nám ponúka oslavovať sviatok Všetkých svätých, ktorí nám svojím príkladom života svietia na cestu Domov, ale aj možnosť spomínať si v modlitbách na našich milých, ktorí sú už Doma, a aj tých, na ktorých si už nik nespomína. Častejšie budeme navštevovať cintoríny a zapaľovať sviece na ich hroboch. Všimnite si to množstvo svetla! Popri týchto milých chvíľach si určite nájdete čas aj na detskokútikovské úlohy. Tak sem s nimi! Tu sú, nech sa páči!

1

Mesiacom októbrom nás sprevádzala modlitba ... Aká? Odpoveď sa dozvieš, keď vylúštiš tajničku.

2

Koľko listov, ktoré sfarbila pani Jeseň, sa ukrýva na obrázku?

3

No toto!? Tento domček má nevítaného návštevníka. Postupne pospájaj body od 1 do 49 a dozvieš sa, aký domček to je.

4



DETSKÝ KÚTIK 05|2011

Už na prvý pohľad je jasné, že títo dvaja lietajúci krásavci nie sú rovnakí. Nájdi všetky rozdiely, ktorými sa od seba odlišujú.

5

Napíšte, akými modlitbami sa prihovárame za duše tých, ktorí nás už predišli do večnosti. Pripojte aj obrázok, ako to cez sviatok „Dušičiek“ vyzerá na cintorínoch.

Dúfame, že vaše odpovede k nám priletia v čo najhojnejšom počte. Nasmerujte ich do škatuľky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 24. novembra 2011. Po svätej omši budeme žrebovať niekoľkých šťastlivcov. Bude sa na vás tešiť Renča Jedláková Kresby: autorka

Smrť - vstupná brána do večnosti

Recommend Documents