SMOLENIČAN Vydáva občianske združenie Smolenice pre ľudí / smolenican.sk
Číslo 6 / október 2014
SMOLENICE ZAŽILI MALÝ ŠPORTOVÝ SVIATOK 5
Úvodník Smolenice potrebujú zmenu! Keď sme s týmto zámerom začiatkom roku zakladali občianske združenie, vôbec sme netušili, ako to celé dopadne. V istom bode sme si však museli priznať, že žiadna zmena nepríde sama od seba. Pri miestnom folklóre sľubov a výhovoriek však pre nás spočiatku bolo tak trochu prekvapením, že to ani zďaleka nie je nemožné. Skrátka stačilo niekde začať. A nebolo to márne. Pridali sa aj ďalší nadšenci a v priebehu roka sa v Smoleniciach podarilo okrem tých tradičných zorganizovať aj množstvo nových podujatí. Čo je ešte dôležitejšie, konečne sa rozvírila diskusia o spôsobe spravovania našej obce. Niektorí členovia a spolupracovníci OZ Smolenice pre ľudí sa však rozhodli ísť ešte ďalej a uchádzať sa o vašu podporu aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Hoci osobnú a názorovú spriaznenosť zaprieť nemôžeme, tieto noviny nesmú slúžiť ako prostriedok predvolebnej kampane. Žiaden z kandidátov preto v Smoleničanovi až do volieb nedostane priestor na vlastný článok. Osobná prezentácia vízií kandidátov patrí na letáky a noviny budú aj naďalej slúžiť účelu, pre ktorý sme ich pôvodne založili. Prezentovať dobré veci, čo sa v tejto obci dejú, no zároveň nezatvárať oči pred jej nedostatkami. Tomáš Púchly, OZ Smolenice pre ľudí
SEN O MAĽOVANÍ SI SPLNIL 6 NA DÔCHODKU
ŽIDOVU DOLINU ZAPLNILO PÄŤTISÍC ĽUDÍ 7
Na zámku sa zišli spisovatelia z celého Slovenska
Nata Sabová, spisovateľka
V piatok 26. septembra sa stal Smolenický zámok svedkom stretnutia takmer štyroch desiatok spisovateľov. Na moje pozvanie prišli zo všetkých kútov Slovenska, aby spoločne pokrstili Encyklopédiu 100 a 1 súčasných slovenských spisovateľov. Je to blogová encyklopédia, ktorú tvorím v spolupráci s autormi, ktorí sú v nej uvedení. Sú to viac i menej známi autori slovenskej literatúry z troch hlavných literárnych oblastí – beletria, poézia a literatúra pre deti. Tematika je tiež rôznorodá – psychologické a spoločenské romány, romance, historická lite-
ratúra, literatúra pre mladých dospelých (YA) i pre deti a mládež, fantasy, mystery, sci-fi, poézia, humor, aforizmy... i pomerne nový žáner, ako je erotika v ezoterike. Bližšie o nej si môžete pozrieť na adrese: slovenski-spisovatelia.blog.cz. Stretnutie na zámku Vďaka podpore kastelána Smolenického zámku, pána Karola Volnera, a Kongresového centra SAV sa podujatie uskutočnilo v prekrásnom prostredí nádvoria Smolenického zámku. Akciu som pripravila v spolupráci s občianskym združením Smolenice pre ľudí. Moji spisovateľskí kolegovia a kolegyne sa začali postupne schádzať už v predpoludňajších hodinách. Viac na stranách
2, 3, 4
2
Aktivity
Pokračovanie zo strany
Číslo 6 / október 2014 1
Mnohí využili čas do oficiálneho za čiatku na to, aby si prezreli krásy Smoleníc a nášho zámku. Popoludní už bolo nádvorie plné nielen spisovateľov a ich rodinných príslušníkov a priateľov, ale aj zástupcov knižníc a čitateľov zo Smoleníc a širokého okolia. Každý, kto tam bol, mohol vidieť, aká rodinná atmosféra medzi autormi vládne – objímali sa, smiali a všade navôkol rozdávali pozitívnu energiu. Jedným z hlavných cieľov bolo zozbierať podpisy do prospektov s profilmi všetkých zúčastnených autorov, ktoré boli vyrobené špeciálne pre túto príležitosť. Literatúra, hudba a ľudové umenie Popoludnie bolo venované nielen literatúre, ale aj ďalším druhom umenia. Celým hlavným programom nás sprevádzala detská folklórna skupina FidliCanti z Orešán. Ďalšou súčasťou podujatia boli výstavy – ilustrátorky Martiny Matlovičovej, amatérskeho maliara od nás zo Smoleníc Rudolfa Kyselicu a Klubu paličkovanej čipky zo Šoporne, ktorý zastupovala pani Mária Pallesichová. Prekvapením odo mňa bola pesnička Na Smolenickom zámku, ktorej text som zložila na počesť všetkých mojich priateľov spisovateľov a ktorú zaspievali dievčatá zo Štefanova, spolu so mnou. Uvedenie encyklopédie do života Hlavný program vyústil do spoločného uvedenia encyklopédie do života (takzvaného krstu), ktoré bolo takisto špecifické. Krstnými rodičmi totiž boli všetci prítomní spisovatelia. Krstili tým, čo si sami priniesli, a každý aj odôvodnil prečo. Najviac v kurze boli písmenká a pierka. Písmenká preto, lebo vystihujú nás, spisovateľov. Spájame ich do slov, viet, príbehov a básní a vyprevádzame na cestu k čitateľom. A pierka, pretože symbolizujú krídla, ktoré umelcom dávajú rozlet. No krstilo sa i rôznym iným – lupeňmi kvetov, ingredienciami a pochúťkami, ktoré možno nájsť v kuchyni, voňavými esenciami, prírodninami, hrdzavým krížom a podkovou, hviezdou, anjelmi, notovou osnovou, stránkou z rukopisu, smajlíkmi, lepidlom i imaginárne – dobrým slovom, humorom a svetovými stranami. Keďže bola medzi nami i najznámejšia autorka slovenských historických romancí, bola encyklopédia aj pasovaná, a to zmenšenou replikou rytierskeho meča.
Foto: Mária Škrabáková
Číslo 6 / október 2014
Aktivity
3
Profily zúčastnených spisovateľov Silvia Antalíková Autorka románov Čo môžu muži, môžem aj ja a Racioláska začínala rozprávkami a kresbami, ktoré pospájala zošívačkou. Získala niekoľko ocenení v literárnych súťažiach. Má osobitý štýl, nadhľad a čierny humor.
Bea Bazalová V žiadnej z jej kníh (Ako na hojdačke; Láska na druhý pokus; Obraz; Nemiluješ, zomrieš) nechýba láska, ktorá je podľa nej najdôležitejšou veličinou v živote. Vďaka dávke napätia jej knihy prečítate jedným dychom.
Dada S. Brezovská Medzi spisovateľmi je nováčik. Hlavné hrdinky jej psychologického románu Rozlúčka s (ne)slobodou berú svoje životné príbehy s nadhľadom a vtipom. Ukazujú, ako sa nezložiť, keď všetko nejde podľa ich predstáv.
Vojtech Czobor Pátra po neskreslenej histórii rímskokatolíckej cirkvi. Čerpá z vlastných zážitkov, ktoré vkladá do života postáv svojich románov (Potomkyňa, Hrdzavý kríž). Vo všetkých jeho dielach je kus reality i dávka fikcie.
Eva Dedinská Hlavnou témou jej románov (Zmätok v srdci; Až na dno; Budem tvojimi očami; Keď slzy liečia) je život - láska, starosti, medziľudské vzťahy. Vníma svet cez pocity, úsmevy i slzy, preto sú jej príbehy veľmi emotívne.
Kristína Falťanová Píše prevažne pre ženy. Vo svojej tvorbe (Modlitba za hriech) sa snaží pridržiavať „pravidiel života“. Tie sú občas kruto realistické, niekedy prekvapivo náhodné, inokedy zas šialene vášnivé, no tiež podmanivo nežné.
Lenka Gahérová Keďže sa dej jej kníh (Čas nových nádejí; Kým nejde o život; V Pekle sa neplače a i.) odvíja od skutočných udalostí, radia sa medzi romány súčasnej reality. Autorka do nich vkladá humor v akejkoľvek forme a situácii.
Marcela Gaľová Vo svojej tvorbe, z ktorej sa do rúk čitateľov dostala jej prvotina Alternatíva, sa snaží opísať snahu človeka o pretvorenie vlastnej osobnosti v dynamickom kontexte súčasného sveta biznisu a politiky.
Geri D. Gerhátová Jej detským snom bolo napísať príbeh ako naozajstná spisovateľka. Splnil sa jej vo forme humorne ladeného príbehu Fox River. Píše zväčša detektívky zo slovenského prostredia (Biely reťazec; Osud; Vodník; Madam).
Andrea Gregušová Venuje sa tvorbe pre deti a mládež (Červík Ervín; Operácia orech a iné dedkoviny). Jej poviedka Ako si Kubo obzeral svet bola aj zdramatizovaná. Kniha je podľa nej bránou do čarovného sveta rozprávok a fantázie.
Ondrej Herec Je zakladateľom slovenskej teórie fantastiky. Jeho odborné texty, oživené jemnou iróniou, predstavujú literárnu fantastiku i jej vizuálne formy v historickom, sociálnom a kultúrnom kontexte.
Jana Chorvátová Autorku básnických zbierok Príťažlivosť zemská - príťažlivosť ženská; Pečatenie chvíle; Slováci poslovia slova možno charakterizovať ako duchovne spriaznenú osobu s umením slovesným, hudobným a výtvarným.
Vita Jamborová Píše hlavne dobrodružno-romantické príbehy s prvkami krimi, detektívky a thrilleru (Ja ti to vrátim; Srdcová dáma). Má veľa ohlasov nielen od čitateliek, ale aj od čitateľov-mužov
Dana Janebová Vo svojich básnických zbierkach Moje ruky sú láska; Odsúdená na lásku; Tvoje oči sú Cesta opisuje vzťah muža a ženy, ktorí prešli zamilovanosťou, láskou a napokon dospeli k rozchodu.
Agi Jankuláková V jej prozaických básnických zbierkach (Bod zlomu; Bublifuk; Srdculienka-Smiechulienka) si každý nájde niečo, čo ho osloví. Odzrkadľuje sa v nich jej vnútorný svet plný vnemov a láska k najbližším a všetkému živému.
Ondrej Kalamár Je aforista a poet. Jeho básnické zbierky (Bezdotyková fáza času; Moje potichu) sú určené pre dospelých čitateľov s detskou dušou. Aforizmy, bonmoty a sentencie (O.K.mihy; Vypadnuté z O.K.) sú pre všetkých.
Miroslav Kapusta Je poet a aforista, ktorý sa vo svojej tvorbe (Tŕne a lupene; Iný už nebudem; Nulová gravitácia) snaží vyjadriť pocity a názory v pohľade adekvátnom svojmu veku a nažitému. Odráža reálny svet — bez príkras.
Oľga Kohútiková Jej zbierky básní (Zo života obyčajnej ženy; Život prúdi ako rieka; Aj napriek osudu) tvoria jednoduché básne pre dospelých o živote obyčajnej ženy. Jej tvorba pre deti zahŕňa básničky a veršovanky i hádanky.
Slávka Koleničová Je autorka spoločenských románov Nádej stratených duší; Víťazné prehry a Kvarteto. Inšpiráciou pre jej príbehy je sám život, ľudia, ktorých stretáva, a situácie, ktoré sa okolo nej dejú. Zvyšok dotvorí fantázia.
4
Aktivity
Číslo 6 / október 2014
Profily zúčastnených spisovateľov Zuzana Kuglerová Píše prevažne historické romány a povesti o rôznych obdobiach slovenskej histórie, napríklad bosorácke procesy (Čarodejnica z Petrovíc) či vojny medzi Osmanskou ríšou a Rakúsko-Uhorskom (Rytier a zbrojnoš).
Kristína Mišovičová Prvý román Nezabudni milovať začala písať ako 17-ročná, ale až počas materskej dovolenky ho celý dokončila a poslala vydavateľstvám. Romány pre ženy odvtedy píše takmer nepretržite.
Martina Monošová Svoju tvorbu (Klišé; Zlodeji bozkov; Lekcie z nenávisti; Miluje, nemiluje, idem a i.) charakterizuje ako príbehy z reálneho života, určené predovšetkým ženám. Dúfa, že čitateľky v jej knihách nájdu inšpiratívne myšlienky.
Andrea Novosedlíková Podnetom na jej písanie bola satira, ktorú napísala počas pobytu v nemocnici. Do svojich románov (Nesmiem to vzdať; Prebúdzanie) zakomponovala situácie z bežného života, ale i momenty, ktoré rezonujú v éteri.
Noro Ölvecký S písaním začal nedávno, keď poslal do súťaže svoje poviedky a dve boli vybrané do knihy Krimipoviedky. Tento prvý úspech v ňom prebudil vášeň k písaniu a čoskoro vyšiel jeho román Na krídlach duše.
Monika Pálušová Autorka románu Fakbuk.com píše o veciach, o ktorých sa nehovorí ani v neslušnej spoločnosti - ako prežiť psychiatriu, o týraní detí, o dobrom jedle a sexe, po ktorých ostáva plno prázdnoty.
Silvia Pilková Pri jej knihách sa nám v ústach zbiehajú slinky. Píše o varení. No nielen o ňom, ale aj o zvykoch a tradíciách. V 7-dielnej sérii Poklady slovenskej kuchyne sa zameriava na regióny Slovenska, ich tradičné jedlá a históriu.
Ľubomír Piro Autor románov zo súčasnosti Keď láska bolí, aj chlapi plačú; Ľadová vášeň a Prekliati láskou je človek, ktorý si cení život, pretože ten patrí všetkým. Má v srdci lásku, pretože tá predsa patrí každému.
Jana Pronská V jej románoch zo stredovekého Slovenska (Zlatníkova chovanica; Hriech prvej noci; Zradená ľúbosť a i.) sa stretneme s hradnými pánmi, rytiermi, pôvabnými devami, manželstvami z rozumu a nad všetkým stojacou láskou.
Soňa Rebrová Jej prvotinou bola príručka pre tehotné mamičky. Nasledovali romány o citlivých tematikách života, osudoch ťažko chorých detí (Ema), či príbeh ženy, ktorú poznačilo nešťastné detstvo (Miluj ma, ak to dokážeš).
Gabriela Revická Jej tvorba zahŕňa knižné publikácie o krásach Slovenska (Ukážem Ti Slovensko), literatúru pre ženy (Momenty zo života vydatej ženy) i knihu pre tých, ktorých fascinuje ženská energia (Juliet a tá druhá).
Lena Riečanská Začala súkromnou knižkou venovanou rodine Potulky po Austrálii. Po podpore priateľky začala písať román Trojlístok z internátnej izby a nasledovali ďalšie. Jej romány sú o láske, sklamaniach, priateľstvách.
Enja Rúčková V jej tvorbe prevládajú romány pre mládež - príbehy zo skutočného života, často podložené zážitkami autorky alebo jej priateľov (Čo koho do toho; Risknem to s punkerom; Láska na dvoch kolesách; Karambol).
Nata Sabová Jej romány (Zuzanina skrytá tvár, Ochrankyňa; a i.) sú mysteriózne ľúbostné romány najmä pre ženy. Odohrávajú sa v súčasnom reálnom prostredí, ktoré je ovplyvňované „vecami medzi nebom a zemou“.
Katarína Soyka Autorka románov Sklený vrch; Lokaj; Vlčí brat a Posledná Pozemšťanka píše vyslovene len science fitcion a fantasy, predovšetkým fantasy romance. Venuje sa ženskej túžbe po láske.
Lenona Štiblaríková Jej tvorba (Šťastlivec; Astrálny pútnik ; Bratislavská bludička) je určená priaznivcom fantasy a sci-fi. Jej hrdinami sú väčšinou ostrí muži, ktorí sa s rovnakou vervou vrhajú do problémov ako do náručia krásnych žien.
Peter Valo Jeho tvorbou (Juj, keby tak Psiare mestom boli...!; Orgie bez Tibéria; Čierny humor v bielom plášti a i.) si na svoje prídu čitatelia, ktorí majú radi literatúru faktu s vojensko-historickou a lekárskou tematikou
Miroslava Varáčková Jej tvorbu tvorí próza pre young adult. Je verná originálnym témam. Polovica jej kníh patrí do žánru fantasy a mystery (Anjeli noci; Sprevádzačka). Druhá polovica sú príbehy zo života (Tri kroky do pekla; Láska z ulice).
Marek Zákopčan Jeho tvorbu možno charakterizovať ako „všehochuť“. Na svojom konte má totiž román pre ženy, krimipríbehy, historicko-dobrodružný román (Plamene hriechu) a komédie (Nevinní zmätkári; Zachovajte paniku).
Aktivity
Číslo 6 / október 2014
5
Smolenice zažili malý športový sviatok Tomáš Púchly, OZ Smolenice pre ľudí
Sobotné popoludnie 6. septembra sa nieslo v duchu malého športového sviatku. Postarali sa oň aktéri futbalového zápasu na štadióne miestneho Obecného športového klubu Smolenice. Zmerať si sily s miestnym výberom Smolenických starých pánov pod trénerským vedením Jána Koleňáka prišli Internacionáli Slovenska, teda naši bývalí futbaloví reprezentanti a legendy slovenského futbalu na čele s Ladislavom Petrášom a Mariánom Baumanom. V zápase nakoniec prevážili skúsenosti hostí Po krátkom privítaní a skompletizovaní súpisiek oboch mužstiev sa mohlo začať. Zápas zahájil hlavný arbiter, medzinárodný rozhodca Vojtech Christov. Stretnutie sa nieslo vo svižnom tempe, domáce mužstvo v ničom nezaostávalo za výkonmi hostí, ale nakoniec predsa len dominovala na ihrisku profesionalita bývalých reprezentantov, ktorí si zo Smoleníc odniesli víťazstvo. Na svoje si prišli futbalisti každej vekovej kategórie. Počas prestávky sa uskutočnila malá súťaž v kopaní jedenástok malými futbalistami. Každý z nich bol po kopnutí strely na brankára Internacionálov Stanislava Fišana odmenený malou pozornosťou v podobe futbalovej lopty, ktorú im venovali samotní Interna cionáli. Program pre malých aj veľkých Na ploche futbalového štadióna sa odohrala aj jedna milá udalosť, keď Ján Koleňák odovzdal svoju knihu o histórii futbalu pod názvom “Ja tréner, Ty hráč” nášmu bývalému reprezentantovi Ladislavovi Petrášovi. Po záverečnom hvizde hlavného rozhodcu sa na záver sobotného podujatia konala aj malá autogramiáda Internacionálov Slovenska. Popoludnie však nebolo venované len veľkým. Pre najmenších bol pripravený sprievodný program v podobe aktivít v tvorivej dielničke U Zlatej priadky alebo sa mohli s pomocou mla-
Internacionáli Slovenska: Ladislav Petráš, Jozef Adamec, Stanislav Fišan, Ladislav Pecko, Vladimír Kinder, Berco Juračko, Peter Zelenský, Martin Obšitník, Július Šimon, Jaroslav Timko, Dušan Tóth, Róbert Semeník, Jozef Majoroš Vedúci mužstva: Marián Baumann
Smolenickí starí páni: Marcel Hrdlička, Pavol Vanek, Maroš Vavro, Vladimír Ekhardt, Ján Haberl, Peter Lehota, Milan Surkoš, Vladimír Krátky, Jozef Lopatka, Tibor Augustín, Igor Horváth, Radoslav Hlavatý, Branislav Kobza, Tomáš Haberl, Štefan Petrovič, Tibor Pluhár, Maroš Vitek, Martin Poliak Tréner: Ján Koleňák
dej umelkyne a jej zručného maľovania na tvár zmeniť na malého motýľa alebo inú rozprávkovú postavu. Rozvoj športu v Smoleniciach Internacionáli nás prišli navštíviť na základe pozvania OZ Smolenice pre ľudí. Na organizovaní podujatia, ktorého hlavným cieľom bolo podporiť rozvoj športových aktivít v Smoleniciach, sa podieľali najmä predseda OZ Pavol Púchly, Peter Križan, Michal Holkovič, Braňo Bekeš a v neposlednom rade aj prezident OŠK Smolenice Martin Poliak. Nápad vznikol ešte začiatkom leta na stretnutí predsedu OZ Pavla Púchleho s vedením Internacionálov Slovenska, ktoré pomohol zorganizovať viceprezident Slovenského futbalového zväzu Karol Belaník.
6
Predstavujeme
Číslo 6 / október 2014
Sen o maliarstve si splnil na dôchodku V tomto seriáli vám prinášame rozhovory s kreatívnymi ľuďmi, ktorí sa venujú písaniu, umeleckej činnosti či ľudovej tvorivosti. Dnes s maliarom Rudolfom Kyselicom.
Nata Sabová, spisovateľka
Kedy vás to začalo ťahať k výtvarnému umeniu? Už v školskom veku som robil portréty, napríklad spolužiakov či futbalistov. Na priemyslovke som nakreslil perokresbou portréty troch spisovateľov – Sládkoviča, Bernoláka a Hollého. Donedávna tam viseli zarámované. A na vojne som kreslil také letáčiky, ktoré ženatí vojaci posielali svojim manželkám. Ako ste sa dostali k aktívnemu maľovaniu? Keď som mal 60 rokov, tak mi syn kúpil farby, aby som mal čo robiť na dôchodku. A tak dalo slovo k slovu a začal som maľovať. Najprv som začal maličkými obrázočkami a potom som sa púšťal do väčších a väčších. V priebehu rokov, až kým som nemal problémy so zdravím, som namaľoval asi 250 obrazov. Čo ste s tými obrazmi robili? Kopu som ich daroval, ale veľa som ich aj predal a urobil na objednávku. Mám obrazy po celom Slovensku i Čechách, ale i v Amerike, Kanade, Austrálii. Aj na jarmoku som predával. Aké ste používali techniky a farby? Najprv som začal akvarelom a potom som prešiel na olejomaľbu. A aké tematiky sa na vašich obrazoch najčastejšie objavujú? Väčšinou je to príroda a kvety. Keď som chodil do lesa na hríby, tak som si niektoré námety zapamätal a potom tvoril obrazy. Ktoré miesta vás inšpirovali? Zväčša to boli Tatry, kam som chodieval na dovolenky, a potom Smolenice a okolie, aj z Dechtíc som mal nejaké obrazy a z Majdánu... A čo Smolenický zámok?
Pán Kyselica začal akvarelom a neskôr prešiel na olejomaľbu. V priebehu rokov namaľoval 250 obrazov.
Rudolf Kyselica Pochádza z Trnavy, ale pred 33 rokmi sa presťahoval so svojou rodinou do Smoleníc, kde žije doposiaľ. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú v Bratislave, ale vždy ho to ťahalo viac k umeleckej oblasti – hudbe, výtvarnému umeniu. Hudobný talent uplatnil ako člen niekoľkých speváckych súborov a sen o maliarstve si splnil na dôchodku. Je autorom viac ako 250 obrazov.
Tých som robil viacero. Najprv si niekto objednal prvý a potom som podľa neho robil všetky. Maľovali ste len po pamäti alebo ste si niekde vonku rozložili svoje ma liarske náčinie a tvorili priamo v prírode? Krajinky po pamäti a vázy s kvetmi podľa predlôh z pohľadníc a podobne. Okrem výtvarného umenia ste sa venovali aj tomu hudobnému. Porozprávajte mi o tom. Už na základnej škole som spieval v žiackom spevokole. Keď som mal 16 rokov, začal som spievať v Bradlane
v Trnave. S ním sme pochodili svet, napríklad sme boli v Bulharsku, v Litve... Bol to veľmi uznávaný a veľký zbor, bolo nás vtedy okolo 90. Každý súbor má predsavzatie niekam sa dostať, my sme chodili na súťaže do Detvy, na Východnú, na Myjavu a tak po Slovensku. Keď som začal pracovať v Chemolaku, chodil som do súboru Chemolakár a zároveň som dochádzal aj do Trnavy do Bradlana. Ale potom som musel Bradlan nechať, lebo vychádzali skúšky naraz a to sa nedalo. Aké to boli súbory? Bradlan bol robotnícky mužský zbor a v Chemolakári bola mužská skupina a ženská a niektoré piesne sme spievali spoločne. Bol to taký ľudový súbor, aj sa spievalo, aj tancovalo, aj harmonikára sme mali... ale ja som len spieval. Istý čas som spieval aj v zbore v klube dôchodcov. Spievali ste vždy len v zbore alebo aj sólovo? Keď som bol na vojne, tak som sa prihlásil do súťaže Hľadáme mladé talenty a dvakrát som vyhral, jednu v Plzni a jednu v Příbrami. Tak som sa dostal trochu do povedomia a mal som možnosť zaspievať si aj s Milanom Chladilom a Ivetou Simonovou.
Kultúra
Číslo 6 / október 2014
7
Židovu dolinu zaplnilo päťtisíc ľudí
Foto: Rudolf Škrabák
Mária Škrabáková, spoluorganizátorka Na kolesách proti rakovine
Neoddeliteľnou súčasťou každého leta v Smoleniciach je aj charitatívne podujatie Na kolesách proti rakovine, ktoré sa u nás uskutočňuje pravidelne v auguste. Tohtoročný už ôsmy ročník podujatia otvoril po symbolickej jazde bicyklom a všetkým, čo má kolesá, bubenícky orchester Campana Bacutada, ktorý svojím vystúpením roztancoval nielen ľudí, ale aj dážď z neba. Ten však neodradil ani návštevníkov, ktorí sa tešili z atmosféry. Počasie sa napriek nepriaznivým predpovediam nakoniec umúdrilo, čo nasvedčovalo tomu, že aj Eva Mária Uhríková na nás myslí a počasie nám „vybavila“ z umeleckého neba. Dav ľudí v doline priviedli do varu Horkýže Slíže, Vidiek, Martin Harich & Musitany Hope, Kali, Fuera Fondo, Adam Ďurica, Robo Opatovský, Ewelin, Zdeno Sychra, Paulína Ištvancová, Si-
mona Hégerová, brušné tanečnice Raks Rarah a tých najmenších potešilo vystúpenie Aďky Tomekovej a jej tancujúcich psíkov Teddyho a fenky Luny. Plamienky v očiach malých i veľkých vyčarili slečny z profesionálnej fire & light show Fire Angels. Raper Kali svoje vystúpenie zakončil originálne, prijatím výzvy
“
Po odohraní koncertov sa práca organizátorov nekončí. Vzápätí sa totiž začína obdobie plánovania a prípravy na ďalší ročník. na známy ALS Ice Bucket Challenge a pred obliatím sa ľadovou vodou prispel aj do verejnej zbierky na boj proti rakovine sumou 300 eur. Toto charitatívne podujatie je mnohokrát nazývané ako festival a prichádzajú k nám nielen domáci, ale
aj návštevníci zo širokého okolia. Židovu dolinu pod Smolenickým zámkom naplnilo približne 5 000 ľudí, čo bol najvyšší odhadovaný počet za celých osem rokov. Hlavným bodom podujatia bola verejná zbierka, vďaka ktorej sa vyzbierala suma 4 388,12 eur. Tento rok sa zbierali peniaze na zakúpenie tkanivového mikroanalyzátora. Prístroj bude pracovať v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Je to laboratórne zariadenie, ktoré umožňuje rýchlu, rentabilnú a spoľahlivú analýzu rôznych nádorových znakov v tkanivových vzorkách pacientov. Veľká vďaka patrí dobrovoľníkom, ktorí venovali svoj voľný čas na prípravu a dozeranie na priebeh charitatívneho podujatia. Každý z nás totiž pomáhal bez nároku na honorár, tak ako aj účinkujúci umelci. Po odohraní koncertov sa však práca organizátorov nekončí. Vzápätí sa totiž začína obdobie plánovania a prípravy na ďalší ročník. Na záver môžem len dodať, že sa tešíme na budúci, už deviaty ročník, a dúfam, že nebudete chýbať ani vy!
8
Kultúra
Číslo 6 / október 2014
Stará, ošarpaná chalúpka
Nedávno som si všimol, ako začali miznúť pôvodné smolenické domy z hlavnej ulice. Niektoré sa skrývajú pod novým barákom, iné zasa pod vrstvou polystyrénu. Mnohí ľudia ani nevedia, akým je zdedený domček pokladom. Starý, ošarpaný dom s puklinou, ktorá sa tiahne od dverí až k oknu. Pozeráme sa naň ako na z núdze cnosť pre našich starkých. Sami si však nevieme predstaviť, že by sme sa s mamou, otcom a deviatimi súrodencami tlačili v tak skromnom príbytku. Kedysi bežná prax. Domov bolo miesto, kde sa bdelo i spalo. A dnes sme prispatí, ak nevidíme poklad, ktorý sa nám dostal prostredníctvom šetrného zaobchádzania a usilovnej starostlivosti. Mnohé domy v Smoleni ciach tu stáli už počas prvej republiky a mnohé dokonca pamätajú Pálfiovcov. S datovaním chalúpok je, samozrejme, trochu problém. Ale ak si dá človek záležať, dopátra sa k pôvodným majiteľom či roku, kedy sa domec začal stavať. Dôležitejšie ako faktografické informácie sú však pocity, ktoré v nás tieto pamätníky dôb minulých vyvolávajú. O ich starobe svedčí hádam iba ich skromnosť či archaické jedno, dve okná do ulice. Keď som bol malý, predstavoval som si, ako by som sa hanbil, kebyže musím v jednom z takých bývať. Dnes by som sa tým chválil. Chcem tým povedať, že tieto domčeky sú ozajstnými pamiatkami našej obce. Nielen pranier, zámok či kaplnka na konci krížovej cesty. Životy našich predkov sa odohrávali v obyčajných
domcoch. Ťažko vydreté drobáky boli rátané pod jednoduchou strechou, nie pod krištáľovým lustrom. Je dôležité si uvedomiť to, čo sa v dnešnej dobe často prehliada. V obyčajnosti je krása, v jednoduchosti môže byť zachytený celý životný príbeh. Preto by sme sa k nim mali patrične správať. Čo možno najviac zachovávať ich pôvodný ráz a starať sa o ne, ako to robili naši predkovia. Som si istý, že o pár rokov si ubúdajúcich pôvodných domov všimnú aj historici, a jediné, čo im zostane, bude vyhlásiť ich za pamiatky. Potom bude neskoro chytať sa za hlavy, že sme odhodili príležitosť blysnúť sa. Namiesto utešenej chalúpky nám na dvore bude stáť neutrálna krabica pastelovej farby. Iste, niekedy sa nedá rekonštrukcii vyhnúť. A človek, nech má estetické cítenie sebavyvinutejšie, nemôže bývať v barabizni. Všetko sa však dá zariadiť v rámci starosvetskej estetiky. Miesto oči režúcej oranžovej použiť klasickú bielu, miesto dvadsať centimetrov širokého polystyrénu... a prečo by si niekto lepil na barák polystrén? Neviem, aj digitálky ľudom pripadajú ako dobrý nápad. O staré chalupy sa skrátka treba starať. K rekonštrukciám pristupovať s rozvahou a citlivo. Snaha sa vám či vašim deťom určite raz vráti. Nezabúdajme teda na mozole našich predkov, ktorý pod strechami týchto domcov žili i umierali. Filip Horník, dizajnér
Občasník Smoleničan Ročník I/ čislo 6/ 10. október 2014 EV 494114, ISSN 1339-5750
Redakčná rada: Pavol Púchly, Tomáš Púchly, Peter Križan, Štefan Greguš
Web: smolenican.sk Facebook: facebook.com/smolenican E-mail:
[email protected]
Vydáva: Smolenice pre ľudí, o.z. Adresa: Komenského 53, 919 04 Smolenice IČO: 42296757
Šéfredaktor: Tomáš Púchly Fotografie: Pavol Púchly, archív
Poštová schránka: Vinotéka Galéria, ulica SNP 77, 919 04 Smolenice
