Projekt „Národný tím Bolonských expertov 2009 -2011“
SLOVENSKÍ ŠTUDENTI A ERASMUS MOBILITA Analýza dotazníkov k mobilite študentov vysokých škôl
Spracovala Mgr. Veronika Pázmányová bolonská expertka nominovaná ŠRVŠ SR
Projekt koordinuje SAAIC - Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania/Erasmus. Tento projekt je financovaný s podporou Európskej Komisie. Reprezentuje výlučne názor autora a Komisia neručí za akékoľvek použitie týchto informácií.
OBSAH Úvod .............................................................................................................................................. 2 I. Obdobie pred vycestovaním na študentskú mobilitu : ......................................................... 5 II. Obdobie počas študijného pobytu na zahraničnej vysokej škole..................................... 13 III. Obdobie po návrate zo študijného pobytu ....................................................................... 18 Záver ........................................................................................................................................... 23
2
Úvod
Národný tím Bolonských expertov v spolupráci s Národnou agentúrou Programu celoživotného vzdelávania/Erasmus uskutočnil v období od 18.11.2010 – 20.12.2010 prieskum využívania Erasmus mobility. Cieľovú skupinu tvorili slovenskí študenti, ktorí absolvovali študijný pobyt v zahraničí v rámci programu Erasmus v rokoch 2008-2010 ( 3588 zaslaných on-line dotazníkov). Návratnosť vyplnených dotazníkov bola 33,8 % a celkovo bolo na účely tohto prieskumu spracovaných 1214 dotazníkov. Odpovede z dotazníkov sa použili na podrobnú analýzu, vyvodili sa z nich závery, ktoré odhaľujú jednak pozitívne faktory, ktoré študentov inšpirujú a motivujú chodiť na výmenné pobyty a zúčastňovať sa mobility v rámci Európy a zároveň poukazujú na negatíva, na ktoré je stále potrebné upriamiť pozornosť pri organizovaní študijných mobilít. Významnou súčasťou prieskumu sú aj samotné názory účastníkov mobility, spojením ktorých sa dá vytvoriť objektívna predstava silných a slabých stránok využívania mobility a zároveň nie vždy naplnených očakávaní študentov. Dotazník bol tematicky rozdelený na tri základné časti, v rámci ktorých sa kládli jednotlivé otázky, a to na obdobie pred vycestovaním na študentskú mobilitu; obdobie počas štúdia na zahraničnej škole; obdobie po návrate zo študijného pobytu. I. Obdobie pred vycestovaním na študentskú mobilitu Našim primárnym záujmom bolo zistiť informovanosť študentov, ktorú nadobudli na svojich domácich vysokých školách (či už prostredníctvom koordinátora pre mobilitu, na webovej stránke školy alebo iným spôsobom) a celkovú úroveň ich pripravenosti na študijný pobyt, (ako napr. výber predmetov a ich súlad so študovaným študijným odborom či zmluva o štúdiu). II. Obdobie počas štúdia na zahraničnej škole Druhá časť dotazníka sa zameriava na analýzu odpovedí spojených s priebehom pobytu študentov na zahraničnej škole. Táto časť sa venovala problematike súvisiacej s financovaním pobytu, kontaktom s domácou vysokou školou prostredníctvom koordinátora a taktiež aj dodatočným povinnostiam vyžadovaných od vyslaného študenta. III.Obdobie po návrate zo študijného pobytu Tretia časť prieskumu pokrýva obdobie po návrate zo študijného pobytu na zahraničnej škole. Našim záujmom bolo zistiť aké boli dodatočne kladené povinnosti na študenta, najmä povinnosti spojené s uznávaním získaných kreditov. Každá zo spomínaných častí obsahuje identifikáciu vzniknutých problémov a názory študentov, ktoré umožňujú lepšie vykresliť pohľad na dané situácie. V dnešnej dobe je bolonský proces často diskutovaná téma v oblasti školstva, no široká verejnosť, obzvlášť študenti, o nej aj napriek tomu majú nedostatok informácií. Analýza dotazníka a jeho závery by mohli prispieť k reforme, ktorá zmení tvár slovenského ako aj ho vysokoškolského priestoru, s cieľom zosúladiť vysokoškolské vzdelávacie systémy členských krajín tak, aby bola zachovaná ich rôznorodosť a jedinečnosť, ktorá je atraktívnym prvkom každej univerzity. Bolonská deklarácia zaviazala svojich signatárov k splneniu šiestich základných cieľov, ktorými sú: 1. prijatie systému ľahko zrozumiteľných a porovnateľných diplomov, 2. prijatie systému založeného na dvoch cykloch štúdia (v súčasnosti už trojstupňový), 3. zavedenie kreditového systému (ECTS), 4. zlepšenie mobility, 5. zlepšenie európskej 3
spolupráce v zabezpečení kvality a 6. posilnenie európskej dimenzie vo vysokoškolskom vzdelávaní. Na pravidelných stretnutiach ministrov zodpovedných za vysoké školstvo signatárskych krajín , ktoré sa konajú približne každé dva roky, sa tieto ciele postupne rozširujú o mnohé ďalšie nadnárodné ciele a celoživotné vzdelávanie. Veríme, že výsledky nášho prieskumu prispejú tiež k riešeniu súčasných výziev slovenského vysokého školstva.
4
I.
Obdobie pred vycestovaním na študentskú mobilitu:
1. Máte na vašej vysokej škole/fakulte koordinátora mobility, s ktorým sa môžete poradiť o možnosti využitia študijných pobytov v zahraničí? Erasmus koordinátor mobility je pre vysoké školy dôležitá osoba, ktorá pomáha študentom skontaktovať sa so školami v zahraničí a dáva im pomocnú ruku pri výbere predmetov, ktoré ich v ďalšom semestri v zahraničí budú čakať. Zároveň im pomáha zosúladiť predmety v zahraničí s domácimi, aby si nemuseli dorábať veľa skúšok po návrate z pobytu. V prieskume odpovedalo 98,6% respondentov kladne na otázku, či v rámci školy majú koordinátora, s ktorým sa môžu poradiť o možnosti využitia študijných pobytov v zahraničí. 1,4% odpovedalo záporne(viď graf č.1). Graf č. 1
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Áno máme koordinátora, ktorý je v maximálnej miere nápomocný. Myslím si však, že domáci koordinátor nemôže poskytnúť každému jednému študentovi dostatočné informácie o predmetoch a štúdiu, nakoľko sa jedna o veľké množstvo škôl v rôznych štátoch a rôzne ročníky. Preto je dôležité zistiť si informácie od študentov, ktorí tam predtým študovali.“ • „Napriek tomu, že koordinátor je milý a celkom sa snažil, nevedel mi poradiť skoro s ničím a na prevažnú väčšinu otázok som od neho odpoveď/správnu odpoveď nedostala. Možno to bolo tým, že tam bol vtedy relatívne nový, snáď sa to už medzičasom zlepšilo.“ 2. Bol vám takýto koordinátor nápomocný? Samotná vysoká škola by nemala poňať funkciu Erasmus koordinátora len ako osobu kompetentnú vo veciach výmenných pobytov, ale taktiež by to mal byť človek, ktorý v každej situácií je pripravený a ochotný pri vzniknutých problémoch a otázkach v každom ohľade pomôcť, resp. odpovedať, reagovať a uľahčiť odchod študenta na pobyt do zahraničia. V tejto oblasti sme sa pýtali účastníkov dotazníka na konkrétne zamerania a nápomocné aktivity od koordinátorov poskytnutých smerom k študentom. 24% z opýtaných sa vyjadrili kladne k poskytnutej pomoci koordinátora pri výbere hosťujúcej školy, 14% ocenilo pomoc pri výbere 5
vhodných predmetov a 71% sa vyjadrilo, že si samostatne vyberali buď hosťujúcu školu alebo si vybavovali samostatne predmety ( viď graf. č. 2). Graf č. 2
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • Mnohí študenti navrhovali vypracovanie šablóny pre prihlásenie sa na Erasmus mobilitu a možnosť sprístupniť ju na internete na príslušných portáloch týkajúcich sa Erasmus pobytov. Viacerí sa odvolali na fakt, že príslušní koordinátori sami nevedeli pri vycestovaní študenta, čo presne a ako vyplniť. • „Na takom mieste má byť človek ochotný a neodpovedať na každú otázku: "všetko máte na webe". Celkovo som mala pocit, že zodpovedné osoby na to nemajú čas a je to pre nich záťažou. Moje zisťovanie informácií bolo poňaté štýlom: chodenie od dverí k dverám a nikto nič poriadne nevedel.“ • „Domáci koordinátor mi bol nápomocný len pri formálnych záležitostiach, ale v prípade, ak som mala problém, nemohla som sa naňho obrátiť.“ 3. Dostali ste Zmluvu o štúdiu podpísanú obidvoma inštitúciami (domácou a hosťujúcou)? Zmluva o štúdiu je dôležitý dokument, v ktorom sa dohodnú podmienky konkretizujúce študijnú mobilitu, jasne definujú študijné predmety, ktoré bude študent v zahraničí študovať. Študent musí byť informovaný o obsahu tejto dohody. Každý študent musí mať podpísanú Zmluvu o štúdiu domácou aj hosťujúcou univerzitou už pred odchodom na študijný pobyt . Podpísanie zmluvy pred vycestovaním študenta okrem splnenia formálnej náležitosti zvyšuje v študentoch stupeň istoty, s akým odchádzajú na študijný pobyt. Naša otázka v dotazníku znela, kedy presne študenti dostali zmluvu o štúdiu podpísanú obidvoma inštitúciami (domácou aj hosťujúcou). 81% študentov odpovedalo, že zmluva im bola poskytnutá pred vycestovaním, 16% respondentov bolo so zmluvou oboznámených počas štúdia na vysokej škole a 3% až po príchode domov (viď. graf č. 3).
6
Graf č. 3
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
„Ja mám veľmi zlú skúsenosť zo slovenskej strany, mala som ako zahraničná študentka na
nemeckej univerzite rovnaké povinnosti ako nemeckí študenti, takisto rovnaký obsah i termíny skúšok ako nemeckí študenti. A nakoľko sa mi nepodarilo spraviť skúšku z neurológie na prvýkrát a mala som právo ako každý iný študent zúčastniť sa opravného testu na ďalšom termíne, ktorý sa však v Nemecku koná až v októbri a po tomto čase je už zmluva slovenského študenta neplatná, tak som túto šancu nemohla využiť, i keď z nemeckej strany mi to bolo riadne umožnené. A tak študent príde o 2 nevyužité termíny, lebo koordinátor ani nemá snahu o niečom takom vôbec diskutovať.“ •
„Podľa môjho názoru by pred vycestovaním do zahraničia postačoval tzv. "acceptance
letter" zo zahraničnej univerzity, zmluva o štúdia by sa mohla riešiť až priamo na mieste, pretože aj tak si študenti (a to bol aj môj prípad) pár predmetov zmenili.“
4. Boli s vami prediskutované možnosti štúdia študijných predmetov na zahraničnej inštitúcii? Na otázky smerujúce k možnostiam štúdia konkrétnych predmetov nemusí odpovedať len samotný koordinátor, ale študent sa môže obrátiť aj na iné kompetentné osoby, ktoré mu vedia dať vyčerpávajúce odpovede. V odpovediach na otázku, na koho sa obrátili študenti s otázkami na prediskutovanie možnosti štúdia študijných predmetov na zahraničnej škole sa 53% vyjadrilo, že to bol študijný vedúci (tútor) , 16% sa radilo s prodekanmi, 2% sa zamerali na informácie od dekana a 36% študentov uprednostnilo iné osoby na poskytnutie potrebných informácií (viď graf č. 4).
7
Graf č. 4
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Jednoznačne by som zlepšila informovanosť o možnosti štúdia na zahraničných vysokých školách. Zvýšenie propagácie - napríklad prostredníctvom seminárov, workshopov, diskusie s bývalými Erasmus študentmi, ktorí už absolvovali daný študijný pobyt, aby nám bol poskytnutý dostatočný prehľad informácií o tom, kde si aké aktivity zabezpečiť.“ • „Lepšiu koordináciu medzi jednotlivými VŠ (domácou a zahraničnou). V niektorých prípadoch sami nevedeli, kto nám aký dokument má vystaviť. Všetko sa vždy nejakým spôsobom vyrieši, no je to zbytočná byrokracia. Školy by si mali navzájom ujasniť, čo ktorá strana robí (väčšina koordinátorov je vo svojich funkciách už dlhšiu dobu, komunikujú navzájom niekoľko rokov, no aj tak sa vyhovárajú, že to si máme pýtať práve od druhej strany).“ 5. Pred vycestovaním do zahraničia Výber študijných predmetov štúdia v zahraničí je dôležitým elementom mobility. I keď nemožno očakávať, že študijné predmety budú rovnaké, mali by byť podobné študijným predmetom študovaným na domácej univerzite, študijný program vhodne dopĺňať či obohacovať. Správny čas na mobilitu (tzv. „mobility window“) a vhodné predmety pre študenta by mal vybrať práve koordinátor. Získané kredity pre predmety v zmysle Zmluvy o štúdiu by mali byť automaticky na domácej univerzite uznané v plnej výške, bez dodatočných nárokov kladených na študenta (ako doplňujúcich skúšok, dodatočných seminárnych prác a pod). V súvislosti s automatickým uznávaním získaných kreditov sme zisťovali, koľko % študentov malo istotu a presný obraz o tom, ktoré predmety a za akých podmienok im budú uznané. 41% opýtaných malo istotu, že po príchode budú všetky predmety, za ktoré získali kredity v zahraničí, uznané v plnej výške a bez doplňujúcich skúšok, 23% opýtaných vedelo, že niektoré predmety, aj keď dohodnuté v Zmluve o štúdiu, im uznané nebudú, 40% študentov nemalo vedomosť o tom, či im predmety uznané budú alebo nebudú po príchode na domácu vysokú školu (viď graf č. 5).
8
Graf č. 5
Vzniknuté problémy zo strany študentov: • „Bolo by dobre, keby všetci vyučujúci na domácej VŠ akceptovali zahraničný študijný pobyt a nesnažili sa nám po návrate spôsobovať čo najviac problémov. Nielen, že sme po návrate museli dodatočne robiť skúšky zo všetkých predmetov (čomu sa pri kreditovom systéme a pri donesení si množstva kreditov zo zahraničia dosť čudujem), ale niektorí od nás vyžadovali ešte dorábanie všetkých seminárnych prác z toho ktorého predmetu, pretože sa im zdalo nespravodlivé, že my sme si daný predmet počas semestra nemuseli "odsedieť" tak, ako ostatní. Pritom nikoho nezaujímalo, že sme robili v podstate akoby 2 školy naraz.“ • „Uznávanie predmetov je dosť problém... uznajú nám len rovnaké predmety, aké obsahuje aj náš študijný poriadok, avšak také väčšinou nie sú v zahraničí k dispozícii. Mali by nám teda zo zahraničného študijného programu dať zoznam predmetov, ktoré keď absolvujeme, budú nám uznané, aby sme si mohli byt istí a nemuseli robiť v jednom skúškovom období skúšky doma aj v zahraničí, čo sa ťažko zvláda.“ • „Bola som nútená písať seminárne práce počas štúdia v zahraničí a dorábať si skúšky po príchode z pobytu...“ 6. V prípade, že ste štúdium na zahraničnej vysokej škole absolvovali už v zimnom semestri, bol od vás vyžadovaný zápis v riadny deň zápisu? Na študentov študujúcich v zahraničí sa často vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných študentov, bez ohľadu na ich dočasnú absenciu v mieste univerzity. Jednou z absurdných podmienok vyžadovaných domácou univerzitou je riadny zápis spolu s ostatnými študentmi v riadny deň zápisu. Až 57% z opýtaných študentov malo zápis v riadny deň zápisu s ostatnými študentmi. 28% z opýtaných malo deň zápisu zhodný s dňom, kedy už mali byť, resp. boli na študijnom pobyte a 25% odpovedajúcich bolo automaticky zapísaných do ďalšieho ročníka (viď graf č. 6).
9
Graf č. 6
7 a. Informovanosť študentov pred vycestovaním Informovanosť študentov patrí medzi dôležité faktory, ktoré študent najviac ocení pred odchodom do hosťujúcej krajiny. Od informovanosti záleží ako pripravený a psychicky odhodlaný tam študent ide. Preto je dôležité, aby mu čo najviac informácií poskytli koordinátori a hosťovské školy pred odcestovaním. V dotazníku sme zisťovali, ako študenti hodnotia svoju informovanosť pred vycestovaním. Hodnotenie je znázornené v tabuľke formou škály od 1-10 ( viď graf číslo 7a.).
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Určíte hlavne informovanosť pred vycestovaním bola problémom, keďže sme vedeli veľmi málo o ubytovaní (do poslednej chvíle sme si mysleli, že univerzita nám zabezpečí ubytovanie), o uznaní predmetov na domácej univerzite, počet kreditov čo bolo potrebné doniesť atď.. domáce univerzity by mohli viac spolupracovať s tými zahraničnými. Po príchode na domácu univerzitu nám niektoré predmety uznané neboli a okrem skúšok v zahraničí sme si museli dorábať aj nejaké skúšky doma ako naši spolužiaci, takže toho bolo dosť.“ 10
7 b. Stupeň istoty o uznaní predmetov po návrate Uznanie predmetov a skúšok, ktoré si študenti prinesú na domáce školy je momentálne jeden z nedoriešených problémov na školách, na ktoré sa študenti vo väčšej miere sťažujú. Stupeň istoty o uznaní predmetov po návrate je znázornený v prílohách( viď graf 7b.). Graf č. 7 b.
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
„Uznanie predmetov (v semestri, v ktorom som bola na mobilite mi bol uznaný iba jeden
predmet, ostatných šesť som si musela dorábať).“ •
„Uznanie predmetov/kreditov na domácej škole po návrate z mobility. Na domácej škole
mi garantovali uznanie len asi dvoch predmetov z cca 9.“ •
„Čo sa týka uznania predmetov mali sme s tým dosť veľký problém na našej fakulte a
myslím, že aj dosť neférovo, keďže všetko závisí od rozhodnutia pani dekanky, ktorá sa rozhoduje na základe vlastného uváženia. Myslím, že uznanie predmetov by malo byť automatické, nie nadarmo si školy vyberajú partnerské univerzity s podobným zameraním.“
7 c. Pomoc zo strany domácej vysokej školy pri vybavovaní študijnej cesty Pomoc zo strany domácej školy zabezpečuje práve osoba zodpovedná za celkovú prípravu a zodpovedanie otázok študenta pred odchodom do zahraničia. Teda ide o koordinátora, ktorého sme už spomínali na začiatku vyhodnotenia dotazníkov. Školy sa však odlišujú v kvalite samotných koordinátorov a práve preto sme sa venovali otázke, ako sú spokojní s pomocou samotnej školy pri vybavovaní študijnej cesty. Na stupnici od 1-10 boli odpovede nasledovné (viď tabuľku číslo 7c.):
11
Graf č. 7 c)
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
Predovšetkým v komunikácií medzi študentom a koordinátorom mobility študentov! Ďalej
viac informácií ohľadom vysokej školy v zahraničí, poskytnúť plnohodnotne informácie ohľadom uznania predmetov a aké predmety sú si podobné či dokonca tie isté. Viac informácii o priebehu vyučovacích hodín v zahraničí. Moja skúsenosť je taká, že vďaka 'informáciám' z našej domácej školy, sme pricestovali do zahraničia o mesiac skôr ako sa oficiálne začínal školský rok. Tak sa nám zvýšili náklady na živobytie. Domáca škola neposkytla dôveryhodné informácie o študijnom pobyte a predmetoch ktoré si máme vybrať, a tak dochádzalo k nevedomosti, ktoré predmety si vybrať a ktoré nie. Po vlastnom výbere predmetov v zahraničí, mala domáca vysoká škola problém s uznaním niektorých predmetov. Robili z toho veľkú vec a predmet sme si museli zopakovať.
7d. Pomoc zo strany hosťujúcej (zahraničnej) vysokej školy pri vybavovaní študijnej cesty To, ako pristupuje hosťujúca škola k zahraničnému študentovi, je prvým medzníkom pri hodnotení danej vysokej školy samotným študentom. Je dôležité, aby mal študent základné informácie o hosťujúcej škole. Pri dopytovaní sme zistili nasledovné skutočnosti (viď graf č. 7d.):
12
Graf č. 7d.
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Domáca univerzita nevedela poskytnúť informácie o predmetoch a jazyku, v akom budú vyučované, pripadne, či sú niektoré z predmetov vyučované v AJ. Erasmus koordinátor na domácej univerzite neskoro reagoval na výzvy zahraničnej univerzity a teda nám nevedel poskytnúť informácie ohľadom ubytovania, čo spôsobilo, že ani v deň vycestovania nám nebolo ubytovanie v zahraničí zabezpečené. V tomto ohľade bola viac nápomocná zahraničná univerzita.“ • „Problém nastal v komunikácií medzi fakultou a študijným oddelením, a medzi študijným a hlavným oddelením, kde sa vybavujú papiere na zabezpečenie zahraničného pobytu. Viazne medzi jednotlivými článkami komunikácia a v konečnom dôsledku je zahraničná fakulta ešte nápomocnejšie ako tá, z ktorej je študent vyslaný II. Obdobie počas študijného pobytu na zahraničnej vysokej škole V tejto časti dotazníku respondenti odpovedali na otázky spojené s priebehom ich pobytu na zahraničnej vysokej škole. Pobyt na zahraničnej vysokej škole je často zo začiatku stresujúci, a preto je dobré, ak je prichádzajúcemu študentovi pridelený tzv. tútor, najčastejšie je to jeden zo študentov, ktorý pomôže študentovi zorientovať sa v prvých dňoch na pôde univerzity. Často je táto pomoc praktickejšia ako „oficiálne“ uvedenie študenta do študijného prostredia. 1. Bola s vami vaša domáca vysoká škola (napr. Erasmus koordinátor) v kontakte? Obvykle študenti riešia v prvých dňoch svojho pobytu problémy vzniknuté napríklad s predmetmi, ktoré si majú zapísať, s ubytovaním, alebo zasielajú na svoju univerzitu rôzne dokumenty potvrdzujúce ich začiatok zahraničného pobytu. Koordinátor z domácej univerzity môže byť pre niektorých študentov nápomocný. V prieskume odpovedalo 73,6% študentov, že aj počas pobytu boli v kontakte so svojou domácou vysokou školou alebo s Erasmus koordinátorom. 23,4% nekomunikovalo počas pobytu s koordinátorom (viď graf č. 8).
13
Graf č. 8
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Čo sa tyká Erasmus koordinátora, bola som veľmi milo prekvapená ústretovosťou, ľudskosťou i obetavosťou. Veľmi mi to počas celého pobytu (ale aj po ňom) pomohlo.“ • „Počas môjho študijného pobytu som sa nekontaktovala s domácou univerzitou, keďže to nebolo potrebné a ani ja som nedostala žiadnu správu z domácej univerzity.“ • „Pedagógovia na domácej vysokej škole iba stručne skonštatovali, že ich to nezaujíma, je im to ľúto a že daný predmet budem opakovať o rok - prenášať, pretože vyžadujú aktívnu účasť na ich predmete. (aj v prípade, že by sa predmet z časti zhodoval s predmetom na hosťujúcej univerzite).“ 2. Informovali ste priebežne profesorov na domácej univerzite o vašom študijnom pobyte? Niekedy študenti počas svojho pobytu kontaktujú pedagógov na svojej domovskej univerzite z dôvodu spresnenia zhody domáceho predmetu s ponukou zahraničných premetov. Sme však toho názoru, že táto komunikácia je len na iniciatíve študentov/pedagógov a v každom prípade by nemala byť obligatórna, či iným spôsobom vyžadovaná. Až 56% študentov aktívne komunikovalo v priebehu pobytu so svojou domácou univerzitou a 44% tak nerobilo (viď graf č. 9). Graf č. 9
14
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
„V mojom prípade bol záujem o mňa zo strany domácich pedagógov až nepochopiteľne
nulový. A keď som prišla späť, bolo mi vytknuté, že sa o svoju školu nezaujímam a že je to môj problém, že neviem, čo sa bude so mnou a mojimi projektmi ďalej diať, keďže som sa na to nepýtala. Ako sa ale človek má pýtať na to, o čom nevie?“ •
„Pedagógovia na domácej vysokej škole iba stručne skonštatovali, že ich to nezaujíma, je
im to ľúto a že daný predmet budem opakovať o rok - prenášať, pretože vyžadujú aktívnu účasť na ich predmete.“
3. Vyžadovali od vás pedagógovia na domácej vysokej škole priebežné písomky, eseje alebo seminárne práce napriek tomu, že ste boli v zahraničí? Stretli sme sa so sťažnosťami študentov, od ktorých bolo počas pobytu v zahraničí vyžadované, aby priebežne robili skúšky, seminárne práce, alebo iným spôsobom sa počas študijného pobytu v zahraničí zúčastňovali na priebežnom hodnotení predmetov na domácej univerzite napriek tomu, že sa nachádzali v zahraničí. Existenciu takýchto absurdných požiadaviek sme chceli potvrdiť alebo vyvrátiť v prieskume, kde 23,1% študentov uviedlo, že museli písať práce pre svoju domovskú školu (viď graf č.10). Graf č. 10
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Fakulty (všeobecne) by mali rešpektovať, že ak niekto absolvuje podobný predmet v zahraničí, na domácej univerzite by mu ho mali uznať. Erasmus je predsa práve o vymieňaní skúsenosti a založený na princípe rovnosti. Naše školy si nemôžu myslieť, že domáci predmet je niečo "viac".“
15
• „Počas svojho pobytu som bol povinný písať referáty či seminárne práce pre domácu univerzitu. Povinnú účasť som, chvalabohu, nemusel spĺňať.“ 4. Vyžadovali od vás pedagógovia na domácej vysokej škole účasť na študijnom procese napriek tomu, že ste boli v zahraničí? Podobne ako sa stáva, že študenti musia písať priebežne eseje a seminárne práce počas pobytu v zahraničí, stáva sa, že pedagógovia vyžadujú aj inú účasť na študijnom procese. Našťastie takéto práce navyše sa vyskytujú už pomerne málo a skoro 89% študentov uviedlo, že nič také ako účasť na pedagogickom procese na domácej vysokej škole počas pobytu v zahraničí nemuseli absolvovať (viď graf č. 11). Graf č. 11
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Zlepšila by som pokyny pre vyučujúcich, aby v prekrývaní obsahu predmetov boli benevolentnejší a nedávali dodatočné alebo ešte priebežne úlohy, prípadne skúšanie. Potom je to veľmi náročné časovo, keď človek prakticky študuje na dvoch školách naraz a ešte jedna z toho je v zahraničí.“ • „Ja, ako Erasmus študent s individuálnym študijným plánom, som musela písať seminárne práce na tieto predmety len z toho dôvodu, že som sa nezúčastňovala na prednáškach. Som za odstránenie tohto dvojakého metra.“ 5. Bolo získané štipendium dostatočné na pokrytie vašich výdavkov na študijnom pobyte v zahraničí? Výška grantu sa líši podľa toho, do ktorej krajiny sa študent rozhodne vycestovať. V prieskume až 78,4% študentov uviedlo, že grant bol nedostatočný. Len 21,6 % študentom grant postačil aspoň na základné potreby (viď graf č.12). Treba však uviesť, že Erasmus grant pokrýva len časť nákladov, ktoré študent potrebuje pri mobilite v zahraničí. Erasmus grant nepokrýva, ani nemá pokrývať, celkové náklady študenta na mobilitu.
16
Graf č. 12
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Zvýšila by som grant, pretože mi nestačil. Respektíve bolo by treba zohľadniť grant podľa finančnej situácie danej krajiny. Ja som bola napr. v Nórsku a tam sú 4-násobné ceny všetkého! A je rozdiel mať grant 375 EUR v Grécku alebo 375 EUR v Nórsku. Aj z iných krajín mali neporovnateľné granty - napr. študenti z ČR mali v Nórsku cca 800-900 EUR grant. Brigáda sa nedala zohnať, keďže neovládam nórsky jazyk a v takom malom mestečku ani neboli ponuky.“ • „Osobne by som zvýšila štipendium v prípade vycestovania do krajín v západnej Európe, nakoľko som absolvovala pobyt v Nemecku a moje mesačné štipendium ma vyšlo na približne 335 Eur po zaplatení mesačného nájmu 215 Eur mi nezostalo veľa financií na ostatné životné náklady.“ 6. Spôsob získania dodatočných financií Táto otázka súvisí s predchádzajúcou otázkou. Pokiaľ bol grant nedostatočný pre študenta, musel siahnuť po ďalších finančných zdrojoch. Až 75% študentov získalo peniaze od svojich rodičov (viď graf č.13). Graf č. 13
17
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Keďže môj grant pred vycestovaním nepokryl ani výdavky spojené s ubytovaním a po dofinancovaní môžem povedať že ho pokryl úplne, avšak všetko ostatné som si musela financovať sama. Myslím si, že finančné prostriedky by mali pokryť aspoň ubytovanie a stravu a nejaké vreckové. Pretože tí študenti, ktorým. rodičia nemôžu pomôcť, sa na túto mobilitu ani nedajú nahovoriť. Takže potom tento projekt stráca zmysel“. • „Málo finančných prostriedkov, nepredstaviteľné pre študentov, ktorých rodičia zarábajú minimum, alebo majú finančné problémy.“ • “Peniaze mi na pobyt nestačili a musela som si privyrábať brigádou, aby som finančne nezaťažovala rodičov. Preto som mala aj menej času na štúdium, čo sa preukázalo aj na známkach, ale predmety som absolvovala.“ III. Obdobie po návrate zo študijného pobytu 1. Boli vám všetky získané kredity uznané ? Po návrate zo zahraničia často študentov čaká nepríjemné prekvapenie súvisiace s uznaním, resp. neuznaním kreditov, ktoré úspešne dosiahli študenti po vykonaní skúšok na zahraničnej škole. V tejto súvislosti sme zisťovali, koľkým študentom boli všetky kredity uznané. 58% študentov sa vyjadrilo kladne, a teda že im v plnej výške boli úspešne vykonané skúšky uznané. 14% sa vyjadrilo, že im boli uznané len tie, ktoré boli vopred dohodnuté v zmluve o štúdiu. 20% študentov dostalo kredity len za tie predmety, ktoré boli rovnomenné súčasným predmetom na domovskej VŠ a 8% sa vyjadrilo negatívne - neboli im poskytnuté dohodnuté kredity, ale len niektoré bez ohľadu na tie, ktoré boli dohodnuté v Zmluve o štúdiu (viď graf č. 14). Graf č. 14
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Napriek tomu, že som bola na študijnom pobyte a úspešne som tam absolvovala skúšky, kredity mi neboli uznané a ani zapísané. Z toho dôvodu by som zlepšila systém uznania a zapisovania kreditov pre študentov, ktorí absolvovali študijný pobyt v zahraničí.“ 18
• „Po príchode mi mali byť uznané všetky predmety, za ktoré som získala kredity v zahraničí, hlavne keď boli dohodnuté v zmluve o štúdiu. Po návrate mi viac ako polovica predmetov ani kreditov uznaných nebola, aj keď boli v Zmluve o štúdiu podpísané pánom prodekanom ako i vedúcim katedry.“ 2. Uznanie kreditov Uznanie dosiahnutých kreditov u študentov prebehlo v 57% automaticky, resp. prostredníctvom koordinátora, 27% študentov sa muselo skontaktovať s jednotlivými profesormi a až následne im boli uznané získané kredity. 16% študentov na uznanie kreditov muselo absolvovať dodatočné skúšky, písomky, eseje a až potom im boli uznané kredity(viď graf č. 15). Graf č. 15
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: • „Som za vyjasnenie s uznávaním predmetov - kredity získané na hosťujúcej škole by mali byť automaticky uznané bez akéhokoľvek zavádzania študenta alebo nezhody s povinnými predmetmi, ktoré študent musí absolvovať daný semester. Dohody s učiteľmi daných povinných predmetov na domácej škole by mali byť jasne spísané bez nadmerných požiadaviek na študenta po príchode na domácu školu.“ 3. Uznanie kreditov v inej výške Kredity, ktoré dostanú študenti na zahraničnej škole z absolvovaných predmetov, nie vždy odzrkadľujú rovnakú výšku kreditov, ktoré dostanú študenti na domácej škole za alternatívny predmet. Zaujímalo nás. v akom rozsahu boli študentom uznané kredity v praxi. 75% z opýtaných študentov boli uznané kredity v rovnakej výške ako tie získané na zahraničnej škole, 26% študentov sa vyjadrilo, že kredity boli uznané v menšom počte ako tie získané a 7% študentom boli uznané kredity vo vyššom počte ako tie čo získali (viď graf č. 16).
19
Graf č. 16
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
„Počas svojho pobytu som sa spoznala s mnohými mladými ľuďmi z celej Európy, ktorí
boli tiež zapojení do programu ERASMUS. Mne jedinej, ako Slovenke, neuznali kredity v plnej výške, ktoré som si na zahraničnej VŠ nazhromaždila, tj. zo 42 ECTS mi doma uznali 15 ECTS a musela som si dorábať veľa skúšok. S týmto sa musí niečo robiť. Česi, Poliaci a Rumuni takéto problémy vôbec nemali.“
4. Vyžiadanie dodatočných skúšok po návrate domov Z nášho prieskumu vyplynulo, že ak bolo od študenta vyžadované, aby si doplnil skúšky z istých predmetov, z 93% sa jednalo o predmety povinné (viď graf č.17). Jedným z dôvodov, prečo si študenti museli dorábať predmety bolo, že predmet bol v zahraničí hodnotený nižším počtom kreditov v porovnaní s výškou kreditov za predmet na domácej vysokej škole. Dorábanie skúšok po návrate je silným faktorom nedôvery študentov voči študijným mobilitám.
20
Graf č. 17
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: „O tom, že budeme musieť absolvovať všetky predmety aj u nás, sme neboli dostatočne informované, preto nás zaskočilo so spolužiačkou, keď sme sa dozvedeli, že tie predmety, ktoré sa nám nebudú zhodovať, si budeme musieť dorobiť, ak chceme pokračovať s našou triedou aj v ďalšom ročníku...Asi išlo o nepochopenie alebo zlé vysvetlenie, ale myslela som si, že stačí nazbierať dostatočný počet kreditov na postup do ďalšieho ročníka... mrzelo ma, že sa mi ani jeden predmet nezhodoval, pretože som mala dve skúškové naraz...bolo to náročné.“
5. Predĺženie skúšobného obdobia po návrate na domácu vysokú školu Práve z dôvodu dorábania skúšok po návrate si 26% študentov muselo predĺžiť skúškové obdobie. Častým problémom je, že skúškové obdobie sa často krát skončí predtým než sa študenti stihnú vrátiť z mobility. Potom zostáva len na študentovi, aby sa individuálne dohodol s vyučujúcim na termíne a požiadal o predĺženie skúškového obdobia (viď graf č.18).
21
Graf č. 18
Pohľady študentov na vzniknuté problémy: •
„Môj študijný pobyt presahoval trvanie nášho normálneho zimného semestra (ak rátame
aj skúškové obdobie zimného semestra) a vzhľadom na skrátený letný semester v treťom ročníku na domácej univerzite som z celého akademického roka absolvovala doma cca.3 týždne (odchádzala som 8. októbra a prišla som 31. marca). Po absolvovaní potrebných skúšok som však ešte stihla v riadnom termíne aj bakalárske štátnice.“ •
„Pred odchodom som mala vybavený individuálny študijný plán a to zahŕňa predĺženie
skúškového obdobia.“ •
„Kvôli dvom predmetom, ktoré sa mi na nasledujúci semester neotvorili (nebola som na
túto informáciu upozornená počas pobytu v zahraničí), som si musela predlžovať štúdium, čo bolo spojené s mnohými komplikáciami a neochotou zo strany študijného oddelenia na Pedagogickej fakulte. Tým pádom som si musela kvôli týmto dvom predmetom odložiť štátnice aj napriek tomu, že som predmety mala uzavreté pred prihláškou na riadny termín štátnic.“
22
Záver
Postupným aplikovaním cieľov bolonského procesu je zabezpečené, že Slovenská republika sa začlenila do Európskeho vysokoškolského priestoru nielen formálne . Pokiaľ Slovensko bude naďalej postupovať v napĺňaní princípov bolonského procesu, bude pre študentov oveľa jednoduchšie vycestovať, ako aj vyberať si predmety na zahraničnej univerzite. Najväčšie problémy po návrate z mobility vznikajú pri uznávaní získaných kreditov. Väčšina študentov v našom dotazníku uviedla, že mali problém s výberom predmetov a následne s uznávaním kreditov získaných v zahraničí. Je veľkým negatívom, ak vysielajúce školy nútia svojich študentov vyberať úplne zhodné predmety, aby si tak uľahčili uznávanie skúšok. Mobilita nemá zabezpečiť študentovi len úspešné absolvovanie predmetov, ktoré študent mal absolvovať na svojej domácej univerzite, ale jedným z hlavných cieľov je aj získať nové poznatky práve v predmetoch, ktoré nemožno študovať na domácej univerzite. Mobilita vo forme študijného pobytu alebo stáže dáva študentom neuveriteľnú možnosť spoznať niekoľko rôznych kultúr v priebehu pár mesiacov. Tieto zážitky a skúsenosti sú neoceniteľné, pretože ako sa hovorí, najlepšia škola je život sám a práve preto by si mal každý študent na svojej koži zažiť túto skúsenosť. Počas práce na našom dotazníku sme pochopili, že študenti majú málo informácii o možnosti absolvovať štúdium v zahraničí a majú stále problémy spojené s administratívou, súvisiacou s vycestovaním. Potvrdzuje to aj komentár študentky: „Na svojej vlastnej koži som zažila, koľko je práce s vybavovaním základných údajov a informácii potrebných na adaptovanie a fungovanie v zahraničnej škole. Pokiaľ nemáte pri sebe ochotného koordinátora, je niekedy priam nemožné aby ste to zvládli sami.“ Študenti potrebujú informácie o škole, kam sa chystajú vycestovať, pretože strach z neznáma strach z nepoznaného v mnohých prípadoch odrádza študentov od vycestovania. V každom programovom vyhlásení vlády môžeme nájsť informáciu, súvisiacu so záujmom o podporu mobility i študentov ako aj pedagógov slovenských vysokých škôl. Je preto zarážajúce, že študenti sa v niektorých prípadoch dostávajú do pozície, kedy začínajú vnímať svoj pobyt ako príťaž k štúdiu a nie ako cestu k zlepšeniu svojho vzdelania a nadobudnutia nových skúseností. Medzi ďalšie odporúčania patrí zlepšiť kooperáciu medzi koordinátormi na jednotlivých fakultách a univerzitách a taktiež zlepšiť spoluprácu medzi domácimi vysokými školami a školami v hosťujúcich krajinách. Uznávanie štúdia realizovaného v rámci Erasmus mobility je na mnohých slovenských vysokých školách/fakultách stále nedoriešeným problémom a zodpovední pracovníci by mali tomuto problému venovať oveľa viac pozornosti. V neposlednom rade je dôležité, aby vysoké školy začali dávať väčší dôraz na získanie certifikátu ECTS / DS Značky (Label), ktoré im pomôže zabezpečiť správne fungovanie mobilít.
23