Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum krajinoekologického plánovania Prešov

Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum krajinoekologického plánovania Prešov

SPRÁVA O STAVE IVOTNÉHO PROSTREDIA PREŠOVSKÉHO KRAJA K ROKU 2002

Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja k roku 2002

Názov:


Hlavný gestor:

RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková

Vypracoval:

SAŽP Banská Bystrica, Centrum krajinnoekologického plánovania Prešov

Regionálny gestor

Mgr. Ľubomír Gajdoš

Autorský kolektív:

Ing. Alena Adamkovičová, RNDr. Juraj Bebej CSc., Ing. Emília Boďová, RNDr. Peter Bohuš, Mgr. Jana Braciníková, Ing. Zuzana Durbáková, Mgr. Ľubomír Gajdoš, Akad.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. arch. Chocholová, Ing. Peter Chomjak, Ing. Alexander Jančárik, RNDr. Iveta Ječmenová, Ing. Radoslava Kanianska CSc., Mgr. Peter Kapusta, Ing. Juliana Kňazovická, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Alexander Králik, Ing. Miroslav Lacuška CSc., Ing. arch. Monika Mudroňová, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková, Ing. Vladimír Vagaský

Grafické podklady a sadzba textu: Spolupráca:

Marián Mĕrka, Mgr. Jozef Prievozník, RNDr. Peter Prokša, Ing. Miriam Rolková Inštitúcie uvedené ako zdroje informácií


1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ÚZEMÍ Geografická poloha

Sp

Pr rá eš va ov o sk st éh av o ež kr iv aj ot a né k h ro o ku pr 20 ostr 02 ed i

a

Prešovský kraj sa nachádza na severovýchode Slovenska zaberajúc územie z historicky formovaných regiónov a to horného Spiša a časti stredného Spiša, z horného Zemplína a takmer celého Šariša. Osídlenie v týchto regiónoch sa formovalo na základe prírodných daností, ekonomických výrobných podmienok a v priamych súvislostiach na európske obchodné trasy prepájajúce Balkánsky polostrov s pobaltskými krajinami. Územie má zhruba obdĺžnikový tvar s dlhšou osou v smere západ - východ v dĺžke približne 196 km, maximálna šírka v smere sever- juh je okolo 74 km. Prešovský kraj hraničí na východe s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade s Banskobystrickým krajom, na západe so Žilinským krajom a na severe s Poľskou republikou. Najvyšším bodom je Gerlachovský štít (2 655 m.n.m) vo Vysokých Tatrách, najnižším bodom je niva rieky Ondava pri obci Nižný Hrušov v okrese Vranov nad Topľou. Svojou rozlohou je územne druhým najväčším a počtom obyvateľov najľudnatejším v rámci SR. Územie Prešovského kraja zaberá 18,3% plochy SR, pričom počet tu žijúcich obyvateľov ku 26.5.2001predstavoval 14,7 % z celkového počtu obyvateľov SR. Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce. Počtom obyvateľov vysoko prevyšujú ostatné okresy Prešov a Poprad, najmenej zaľudnené sú okresy Medzilaborce a Stropkov (1.resp. 4.miesto v rámci SR). Len okresy Prešov a Sabinov prevyšujú celoslovenský priemer v hustote obyvateľstva, okres Poprad prevyšuje celokrajský priemer, ostatné okresy sú pod oboma týmito hodnotami. Hustota obyvateľstva v Prešovskom kraji je výrazne nižšia ako je celková priemerná hodnota dosiahnutá v rámci Európskej únie (EU-15). Všetky okresy i Prešovský kraj ako celok majú hustotu obyvateľstva vyššiu ako je celkový priemer v krajinách OECD (OECD -Total). V Prešovskom kraji sa nachádza 665 obcí, čo tvorí 23,2 % všetkých obcí Slovenska. Z tohto počtu je 22 miest vrátane sídiel okresov. Počtom 91 obcí sa na prvé miesto zaraďuje okres Prešov, za ním nasleduje okres Bardejov s 86 obcami, rovnako 68 obcí majú okresy Svidník a Vranov nad Topľou. Najmenší počet 23 obcí má okres Medzilaborce. Tab: Územno- správne členenie Prešovského kraja Okres Rozloha v km2 Počet obyvat. k 26.5.2001 Bardejov 937 75 793 Humenné 754 64 845 Kežmarok 840 63 231 Levoča 357 31 880 Medzilaborce 427 12 668 Poprad 1 123 104 348 Prešov 934 161 782 Sabinov 484 54 067 Snina 805 39 633 Stará Ľubovňa 624 50 684 Stropkov 389 21 207 Svidník 550 33 506 Vranov n/ Topľou 769 76 504 Kraj celkom 8 993 789 968 SR 49 034 5 379 455 EU-15 3 240 000* 373 220 000* OECD -Total 34 727 000* 1 092 208 000* * - údaje k 31.12.1996 a zaokrúhlené na tisícky, ** - údaje neboli k dispozícii

-7-

Hustota obyvat. na 1 km2 Počet obcí 80,89 86 86,00 62 75,27 42 89,3 33 29,67 23 92,92 29 173,21 91 112,82 43 49,23 34 81,22 44 54,52 43 60,92 68 99,49 68 87,84 666 109,71 2 908 115,00 ** 31,00 ** Zdroj: ŚÚ SR, OECD


Sp


a

Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry a využívania územia výrazným špecifikom riešeného územia Prešovského kraja je veľmi vysoký podiel krajinných prvkov s výraznou ekostabilizačnou hodnotou a výrazná priestorová lokalizácia týchto prvkov predovšetkým v západnej resp. severozápadnej (okresy Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa) a východnej resp. severovýchodnej časti (okresy Medzilaborce, Humenné a Snina) územia Prešovského kraja. Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov a dôležitosti pri zachovaní ekologickej stability územia najvýznamnejšie lesné pozemky zaberajú prakticky skoro polovicu riešeného územia Prešovského kraja (49,08 %) a trvalé trávne porasty cca štvrtinu tohto územia (23,98 %) a vodné plochy 1,58 % plochy územia kraja, čo spolu predstavuje prakticky tri štvrtiny plochy (74,64 %) plochy. Relatívne nízke zastúpenie má orná pôda zaberajúca cca 17,5 % plochy priestorovo lokalizovaná predovšetkým v centrálnej (okresy Prešov, Sabinov a Levoča) a juhovýchodnej časti (okres Vranov nad Topľou) riešeného územia Prešovského kraja. Výrazne najnižšie plošné zastúpenie ornej pôdy je opäť v horských a podhorských okresoch riešeného územia Prešovského kraja Medzilaborce, Stropkov a Poprad. Výrazným pozitívom z hľadiska stupňa antropickej záťaže na prírodné prostredie je i veľmi nízke zastúpenie zastavaných plôch zaberajúcich 3,42 % plochy územia kraja. Zastúpenie ostatných krajinných prvkov (záhrady a ovocné sady, ostatné plochy) v riešenom území nie je príliš významné a súhrne zaberá iba cca 4,4 % plochy územia kraja. Z hľadiska geomorfologického členenia dominantná časť územia Prešovského kraja patrí ku Karpatom, iba južná časť okresu Vranov nad Topľou patrí do podsústavy Panónska panva. Územím Prešovského kraja prechádza poludníkovým smerom hranica deliaca Karpaty na dve provincie – Západné Karpaty a Východné Karpaty, pričom morfologická hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi prechádza po východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, Čergova, západnom okraji Beskydského predhoria a východnom úpätí Slanských vrchov, kde hraničia Západné Karpaty s Veľkou dunajskou kotlinou, ktorá je súčasťou Východopanónskej panvy. Z hydrografického hľadiska územie Prešovského kraja leží na hlavnom európskom rozvodí. Hlavné európske rozvodie delí územie kraja na južný a severný sklon. Južný odvodňuje Tisa prostredníctvom Dunaja do Čierneho mora, severný Dunajec prostredníctvom Visly do Baltského mora. Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora do povodia Hornádu a Bodrogu, iba severozápadná časť patrí k úmoriu Baltského mora do povodia Popradu. Hlavné európske rozvodie a hlavné slovenské rozvodie delia územie Slovenska na tri hlavné povodia. V rámci riešeného územia Prešovského kraja veľké povodie Dunaja zahŕňa zbernú oblasť Tisy so sústavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Uh, Ondava, Topľa) a Slanej (Slaná, Bodva, Hornád, Torysa). Tretie je malé povodie Dunajca, ktorý je prítokom Visly na území Poľska, so svojím hlavným prítokom zo slovenského územia Popradom. V rámci riešeného územia Prešovského kraja sa nachádzajú viaceré prirodzené vodné nádrže – jazerá a umelé vodné nádrže. Podstatná časť jazier v riešenom území sa vyskytuje v Tatrách. Vo Vysokých Tatrách sú najväčšími jazerami Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m a Štrbské Pleso s rozlohou 19,76 ha a hĺbkou 38 m. Okrem glaciálnych jazier vo vysokých Tatrách sa v riešenom území Prešovského kraja nachádzajú i jazerá hradené zosuvom. Najviac ich je v pohorí Spišská Magura. Vodná nádrž Veľká Domaša bola vybudovaná v rokoch 1962 - 1966 na rieke Ondava. Rozsahom zatopenej plochy 15, 1 km2 a objemom 185 mil. m3 je piatou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku. Vodná nádrž má kombinované funkčné využitie zahŕňajúc zdroj úžitkovej vody, energetické využitie a rekreáciu a cestovný ruch. Vodná nádrž Starina vybudovaná v rokoch 1983 – 1988 na rieke Cirocha so zatopenou plochou 3,2 km2 a celkovým objemom 60 mil. m3 slúži na zásobovanie pitnou vodou.

-8-

Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja k roku 2002 V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých vôd vo Vyšných Ružbachoch a Bardejovských Kúpeľoch s celoslovenským až medzinárodným významom, v Novej Ľubovni, Malom Sulíne, Červenom Kláštore a Šarišskom Štiavniku s regionálnym významom a v Gánovciach s miestnym významom i mnohé pramene minerálnych vôd. Územie je rovnako bohaté na výskyt geotermálnych vôd. Významnými lokalitami výskytu týchto vôd sú Vrbov, Stará Lesná, Poprad, Veľký Slavkov a Plavnica. Doposiaľ málo využívaný je potenciál v podobe splavovania rieky Poprad po Spišskej Belej po štátnu hranicu s Poľskou republikou (prípadne do Noweho Saczu). Ekonomická aktivita obyvateľstva


a

Z výsledkov porovnania ekonomickej aktivity obyvateľstva v sledovanom časovom období rokov 1997– 2001 v Prešovskom kraji je podiel ekonomicky aktívnych osôb na celkovom počte obyvateľov s kladnými i zápornými odchýlkami približne na úrovni celoslovenského priemeru. Rovnako sa do určitej miery prejavuje regionálna diferenciácia v rámci územia kraja medzi jednotlivými okresmi a značná rozkolísanosť v počtoch i hodnotách percentuálneho podielu tejto skupiny osôb. Vyššie uvedené skutočnosti a konštatovania je možné podporiť i vývojom percentuálnych hodnôt dvoch relatívnych ukazovateľov - miery ekonomickej aktivity a miery nezamestnanosti. Kým hodnoty miery ekonomickej aktivity ostali v rámci sledovaného časového obdobia prakticky nezmenené, v prípade vývoja hodnôt miery nezamestnanosti bol naopak zaznamenaný veľmi výrazný nárast s vyššími dosiahnutými hodnotami v prípade žien ako v prípade mužov. Tab. Ekonomická aktivita obyvateľstva v Prešovskom kraji Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov n/Topľ. Prešovský kraj SR

1997 Počet EA

%

1998 Počet EA

%

2000 Počet EA

%

2001* Počet EA

%

37 049 30 097 31 548 14 484 6 057 49 405 69 142 23 651 18 485 21 445 9 289 15 452 31 608 357 712 2 606 810

49,4 46,1 52,0 47,0 46,9 48,3 43,4 45,2 46,8 43,3 45,7 46,4 42,3 46,1 48,5

36 920 30 231 31 792 13 927 6 072 50 243 73 655 25 579 18 417 22 405 9 266 15 421 35 361 369 284 2 662 356

49,0 46,4 51,9 44,9 47,4 49,0 46,0 48,5 46,5 44,8 45,6 46,2 47,0 47,4 49,4

39 614 32 163 33 816 14 773 6 374 52 686 77 977 27 607 19 394 23 640 9 956 16 395 37 704 390 897 2 506 497

52,3 49,3 54,0 47,0 50,3 51,1 48,3 51,6 49,0 46,7 48,9 49,0 49,6 49,7 46,4

36 164 32 003 30 346 14 917 5 708 52 635 77 268 24 305 18 457 23 323 10 086 16 313 35 458 376 983 2 665 837

47,7 49,4 48,0 46,8 45,1 50,1 47,8 45,0 46,6 46,0 48,0 48,7 46,3 47,7 49,6

Sp

Okres

Zdroj: Štatistický úrad SR * - podľa SODB – údaje bez pracujúcich dôchodcov

V rámci riešeného územia Prešovského kraja a predovšetkým v regióne Spiša sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrno – historických pamiatok na území Slovenskej republiky tvoriacich cieľ poznávacieho turizmu.

-9-

Slovenská agentúra ivotného prostredia Centrum krajinoekologického plánovania Prešov

Recommend Documents