Názov projektu: CIV – Centrum Internetového vzdelávania FMFI Číslo projektu: SOP ĽZ 2005/1-046 ITMS: 11230100112
Skúmanie vlastností slnečného svetla Doc. RNDr. Viera Lapitková, CSc. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, FMFI UK v Bratislave Aktivity zamerané na skúmanie slnečného svetla majú za cieľ dotvárať u žiakov pojem energie, ktorý je integrujúcim pojmom v obsahu vyučovania fyziky na základnej škole, ako aj na gymnáziu. Dá sa teda povedať, že je integrujúcim prírodovedným pojmom. V obsahoch vyučovania prírodovedných predmetov sa žiakom sprístupňujú postupne, v malých krokoch, fragmenty vedomostí o energii v prírode a jej premenách. Preto cieľom aktivít zaradených pod názov Skúmanie vlastností slnečného svetla je aj pochopenie prírodného procesu, začínajúceho sa energiou slnečného svetla a končiaceho sa vytvorením biomasy, ktorá je zdrojom potravy, a teda aj energie pre človeka. Prv, ako rozoberieme jednotlivé žiacke aktivity, je nutné povedať, že celá koncepcia práce so žiakmi je iná, ako sme zvyknutí zo súčasných programov vyučovania fyziky. Aktívnou, samostatnou prácou v skupinách by sa žiaci mali dopracovať k novým poznatkom. Tak v tomto príspevku, ako aj v názve seminára sa uvádza termín „aktivita“. Pod aktivitou budeme rozumieť samostatnú experimentálnu a myšlienkovú činnosť žiakov, ktorá vedie k novým vedomostiam v podobe pojmov, faktov či vzťahov medzi pojmami. Samostatnú činnosť žiakov usmerňuje jednak vzdelávací program v písomnej podobe a tiež učiteľ. Skupinky žiakov (dvojice, štvorice) riešia zadané problémy a špecifickým spôsobom tak napodobňujú prácu vedcov – objavujú, z ich hľadiska, nové skutočnosti. V našom prípade ide o poznávanie vlastností slnečného svetla a pochopenie procesu premeny energie slnečného svetla na energiu obsiahnutú v rastlinnej biomase. Prostredníctvom aktivít by mal žiak skúmať nasledovné vlastnosti slnečného svetla: - premena slnečného žiarenia na teplo, - rozklad slnečného svetla, - prepúšťanie a absorpcia svetla, - premena slnečného svetla na energiu chemickej väzby v rastlinách (fotosyntéza). Zadania pre žiacke aktivity 1-4, ktoré uvádzame nižšie, sú zoradené tak, aby žiak po ich absolvovaní dokázal opísať cestu premien energie, ktorá sa začína energiou slnečného svetla a končí energiou nahromadenou v rastlinách. V rámci tohto kľúčového cieľa sa žiak oboznamuje aj s novými fyzikálnymi pojmami, javmi či metódami, ako je: - premena svetla na teplo, - slnečné spektrum, - prepúšťanie a absorpcia svetla, 50
- metóda spektrálnej analýzy, - metóda stanovovania energetickej hodnoty potravín. Aktivity majú aj medzipredmetový aspekt, pretože ich obsahom je aj jav fotosyntézy vo vzťahu so slnečným svetlom a jeho premenou na chemickú energiu. Problémy, ktoré žiaci v rámci aktivít riešia, sú zoradené nasledovne: 1. Slnečné žiarenie a teplo Navrhni metódu, aby si mohol zistiť, koľko tepla vznikne dopadom slnečného žiarenia na plochu 1 cm2 zemského povrchu za 1 minútu.
2.Slnečné svetlo a spektrum Ktoré farby tvoria slnečné spektrum? Ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú farebné kvapaliny v hranole? Ktoré farby spektra odrážajú a ktoré absorbujú nepriehľadné farebné povrchy?
3. Prepúšťanie a absorpcia svetla filtrami a rastlinami Ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú filtre a listy rastlín? Ktoré farby spektra sú absorbované extraktami listových pigmentov?
4. Energia v rastlinách Koľko tepla vznikne horením rastlinnej biomasy? Ako je uvedené vyššie, skupinky žiakov vytvárajú pracovné tímy, ktoré v diskusii zjednocujú svoje názory napr. na spôsob riešenia prvého problému a hľadajú jednotlivé odpovede na zhrňujúce otázky v zadaní žiackej aktivity. Postup spracovaný v zadaní aktivity je didakticky transformovaným postupom vedeckej práce. Dnešný vedec–fyzik, aby objavil a pochopil nové fyzikálne poznatky, potrebuje k vedeckej práci - kvalitné experimentálne údaje, ktoré si vyžadujú moderné zariadenia, nové technológie, - dobré počítačové zázemie na riadenie experimentu a spracovanie dát, - teoretické vysvetlenie, ku ktorému sa dopracuje interpretáciou dát, simulovaním procesov, modelovaním javov a vytvorením teórii. Nový poznatok sa stáva súčasťou poznania v danom odbore až vtedy, ak vedec (tím) pracujúci na danom probléme svoje závery obháji pred odbornou komunitou. Ak chceme uvedený postup primeraným spôsobom transformovať na školské podmienky, potom by mal žiak na vyučovaní riešiť problémy, navrhovať a uplatňovať postupy na ich riešenie. Na to musí mať k dispozícii pomôcky a počítač. Mal by vedieť navrhnúť experimentálne zariadenie, brať do úvahy presnosť merania, namerané údaje spracovať formou tabuľky a grafu. Interpretácia zistení si vyžaduje schopnosti čítania grafu,
51
hľadania vzťahov a príčinných súvislostí. V neposlednom rade, podobne ako vedec, musí žiak vedieť svoje tvrdenia obhájiť, dokázať ich aj na iných prípadoch či modeloch a presvedčiť spolužiakov o pravdivosti svojich záverov a tvrdení. Uvedený poznávací prístup sa realizuje aj pri aktivitách zahrnutých do témy Skúmanie vlastností slnečného svetla. Ďalej rozoberieme jednotlivé aktivity, ktorých zadanie bude mať jednotnú štruktúru: Úvod. Problém. Pomôcky. Postup. Zhrnutie. Pred samotným zadaním aktivity sa v tejto štúdii uvádza didaktický rozbor, ktorého cieľom je zaradiť aktivitu aj do súčasných programov vyučovania. Na niektorých miestach sú v zadaní uvedené metodické poznámky, v ktorých uvádzame vlastné skúsenosti z ich vyučovania. Aktivity vychádzajú z programu FAST (Pottenger, 1997), ktorý sa viac ako desať rokov na Slovensku používa. Vybrali a upravili sme ich tak, aby naplnili vo vyučovaní vyššie uvedené ciele. Rozpracovanie aktivít na skúmanie vlastností slnečného svetla 1. Slnečné žiarenie a teplo Didaktický rozbor aktivity V tejto aktivite pracujeme s pojmami slnečné žiarenie a slnečné svetlo. Do obsahu pojmu slnečné žiarenie zahŕňame zložky slnečného žiarenia : ultrafialovú (7 % celkovej energie elmag. slnečného žiarenia), svetlo (48 %), infračervenú (45 %). V ostatných aktivitách, okrem tejto prvej, pôjde o skúmanie vlastností viditeľnej zložky spektra slnečného žiarenia – o svetlo. Aktivitu možno zaradiť do vyučovania aj samostatne, bez riešenia troch následných aktivít. Napokon úloha s rovnakým problémom je uvedená v učebnici Fyzika pre 9. ročník (Janovič, 2004, s.115, ú.č. 4). Rovnako dobre možno túto aktivitu zaradiť do vyučovania na gymnáziu pri preberaní tematického celku Teplota a teplo(Pišút, 2005). Podmienkou pre jej riešenie je, aby žiaci ovládali výpočet tepla, vedeli navrhnúť jednoduchú aparatúru, merať teplotu a čas, navrhnúť tabuľku pre zápis odmeraných veličín, vyhľadať si hmotnostnú tepelnú kapacitu (c) látok, prípadne poznali hmotnostnú tepelnú kapacitu vody.V aktivite sa vyžaduje zostrojenie grafu z nameraných hodnôt času a teploty. V reťazci súboru aktivít má prvá aktivita - Skúmanie vlastností slnečného svetla za cieľ dokázať, že svetlo je energia, ktorú možno aj kvantitatívne určiť. Úvod Slnko je dôležitý činiteľ pre náš život, a preto sa budeme venovať jeho štúdiu. Slnečné žiarenie udržuje teplotu našej Zeme, a tým umožňuje existenciu života na nej, teda aj rast rastlín. Štúdium vlastností slnečného svetla začneme tým, že sa pokúsime zistiť veľkosť tepla, ktoré „vzniká“ dopadom slnečného žiarenia na zemský povrch – slnečnú konštantu. Zistená hodnota tepla bude mierou pre slnečnú energiu, ktorá dosahuje zemský povrch. Problém Navrhni metódu, aby si mohol zistiť, koľko tepla vyprodukuje slnečné žiarenie dopadajúce na plochu 1 cm2 zemského povrchu za 1 minútu.
52
Pomôcky Metodické poznámky Súčasťou návrhu metódy má byť aj návrh zariadenia, na ktoré bude dopadať slnečné žiarenie. Ďalej by mal žiak navrhnúť meradlá na meranie hodnôt fyzikálnych veličín súvisiacich s výpočtom prijatého tepla, veľkosti plochy a času. Na Obr. 1 je uvedený možný návrh aparatúry.
Obrázok 1: Jeden z možných spôsobov návrhu aparatúry Postup 1. Navrhni a zostroj zariadenie, v ktorom budeš zachytávať slnečné žiarenie a merať hodnoty potrebné na určenie tepla. 2. Zostroj tabuľku na zaznamenanie údajov merania v intervaloch 30 s počas 5 minút. 3. Z nameraných hodnôt teploty a času zostroj graf. Zhrnutie 1. Koľko tepla sa vyprodukuje dopadom slnečného žiarenia na celú plochu zariadenia za 1 minútu? 2. Koľko tepla sa vyprodukuje dopadom slnečného žiarenia na plochu 1 cm2 zariadenia za 1 minútu? 3. Porovnaj svoje hodnoty slnečnej konštanty s hodnotami spolužiakov. Ako sa dajú vysvetliť rozdiely vo výsledkoch? 4. Vytvor úlohu, v ktorej by sa počítala veľkosť slnečnej energie dopadajúcej na rôzne veľké časti povrchu Zeme za rôzny čas. 5. Aké argumenty by si použil na podporu tvrdenia, že slnečné svetlo je forma energie? Metodické poznámky Slnečná konštanta je definovaná ako celkový žiarivý tok Slnka dopadajúci kolmo na plochu 1 m2 vo vzdialenosti 1 AU. Jej stredná hodnota je 1369 W. m -2 [Mechlová, 1999]. Na gymnáziu možno využiť uvedenú hodnotu slnečnej konštanty na prepočty jednotiek, pretože
53
žiaci budú počítať slnečnú konštantu v jednotke J/min. cm2. Ďalej je možné viesť diskusiu aj o pojme „žiarivý tok“, čo je však presahuje rámec osnov fyziky gymnázia. Informácie o metódach merania slnečnej konštanty možno nájsť aj na internete, napr. http://www.ags.dk/as/solarconstant/ http://sunday.sulinet.hu/index.php?p=type1doc 2. Slnečné svetlo a spektrum Didaktický rozbor aktivity Pojmy, s ktorými žiaci pracujú, sú – odrazené, prepustené a absorbované svetlo, rozklad svetla, spektrum, farby spektra. Aktivita sa realizuje na vyučovaní témy Rozklad svetla, 1.18 Rozklad slnečného svetla optickým hranolom. Základy farebného videnia v 9. ročníku ZŠ. Na gymnáziu je vhodná pri odučení témy 2. Elektromagnetické vlny a optika, 2.4 Základné vlastnosti svetla (Pišút, 2003). Pre vysvetlenie javov v aktivite by mali žiaci poznať zákon odrazu a lomu svetla a druhy optických prostredí, prípadne na gymnáziu základy vlnenia. Cieľom aktivity je priviesť žiakov k poznaniu, že - slnečné svetlo je zložené svetlo a možno ho rozložiť na farebné zložky, - pri rozklade svetla farebnými hranolmi sa niektoré zložky spektra absorbujú a niektoré sú prepustené, - pri dopade farieb spektra na farebné povrchy sa niektoré farby odrazia od povrchu, iné sú absorbované. K celkovej predstave o toku energie v prírode by mala aktivita prispieť poznatkom, že časť slnečnej energie, dopadajúcej napríklad na listy rastlín, sa absorbuje. Úvod Svetlo dopadujúce na predmet sa môže od neho odraziť, prejsť cezeň, resp. Byť ním absorbované. Podľa správania sa svetla v kontakte s predmetom hovoríme o svetle odrazenom, prepustenom či absorbovanom. Na skúmanie prepusteného a absorbovaného svetla použijeme hranoly, ktoré možno naplniť farebnými kvapalinami. Svetlo, ktoré prejde bezfarebným hranolom, vytvorí farebný svetelný pás – spektrum. Problémy Zisti: - ktoré farby tvoria spektrum, - ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú farebné kvapaliny v hranole, - ktoré farby spektra odrážajú a ktoré absorbujú nepriehľadné farebné povrchy. Pomôcky Duté hranoly, potravinové farby, sada farebných povrchov, biely povrch, voda.
54
Obrázok 2: Pomôcky k aktivite Slnečné svetlo a spektrum Postup 1. Zisti, ktoré farby tvorí spektrum. Hranol naplnený čistou vodou umiestni na slnečné svetlo tak, aby si získal spektrum a mohol ho pozorovať na bielom povrchu (Obr. 3). Napíš farby spektra do rámčeka pod obrázok.
hranol
biely povrch
Obrázok 3: Skúmanie farieb spektra slnečného svetla Farby spektra sú:
2. Na základe úsudku vyslov hypotézy, ktoré farby spektra prepustia a ktoré absorbujú farebné kvapaliny v hranoloch, zaznač ich do tabuľky a potom svoj predpoklad over pokusom. Postupuj podobne ako v bode 1.(Vytvor si skratky pre jednotlivé farby.)
55
Tabuľka 2.1: Záznam pozorovaní prepustených a absorbovaných farieb spektra farebnými kvapalinami Zdroj svetla: Farba vody hranole Modrá
v Farba prepusteného svetla Predpoklad Skutočnosť
Farba absorbovaného svetla Predpoklad Skutočnosť
Zelená Červená Žltá
3. Zisti, ktoré farby spektra odrážajú a ktoré absorbujú nepriesvitné farebné povrchy. Na biely papier zachyť spektrum vytvorené hranolom s bezfarebnou vodou. Zameň biely papier farebnými papiermi a zaznamenávaj do tabuľky 2.2 odrazené farby spektra od farebného povrchu. Pred vykonaním pozorovania urob a zapíš do tabuľky svoj predpoklad. Doplň v tabuľke absorbované zložky spektra. Tabuľka 2.2 Záznam pozorovaní odrazených a absorbovaných farieb spektra farebnými povrchmi Zdroj svetla: Farba povrchu
Farba odrazeného svetla Predpoklad Skutočnosť
Farba absorbovaného svetla Predpoklad Skutočnosť
Modrá Zelená Červená Žltá Zhrnutie 1. Porovnaj výsledky skúmaní uvedené v tabuľkách 2.1 a 2.2 . V čom sa výsledky podobajú? V čom sa výsledky líšia? 2. Akou hypotézou vysvetlíš prepúšťanie a absorpciu svetla farebnými kvapalinami? 3. Akou hypotézou vysvetlíš odraz a absorpciu svetla farebnými povrchmi? 3. Prepúšťanie a absorpcia svetla filtrami a rastlinami Didaktický rozbor aktivity Kľúčovými pojmami aktivity sú – spektrum, absorbované a prepustené svetlo, svetelná energia, spektroskop, fotosyntéza. So stručným vysvetlením fotosyntézy sa žiaci stretávajú v prírodopise 5. ročníka a s podrobnejším výkladom v 1. ročníku gymnázia. 56
So spektroskopom súvisí aj metóda často používaná v prírodných vedách na identifikáciu látok. Toto učivo sa nachádza v učebnici fyziky pre 4. ročník (Pišút, 2003) v téme 2.4 Základné vlastnosti svetla. Spektroskop pre žiacke aktivity je možné zhotoviť aj v podobe čiernej skrinky z tvrdého čierneho papiera (Obr. 4). Súčasťou spektroskopu je difrakčná mriežka, ktorou je na obrázku mriežka z plastu. Mriežku možno zhotoviť aj z použitého CD. Na realizáciu aktivity sú potrebné extrakty pigmentov z rôznofarebných listov rastlín. Extrakt listových pigmentov dostaneme vyluhovaním listov rastlín v alkohole. Cieľom aktivity je zistenie, že listy rastlín absorbujú zložky farieb spektra a za podpory absorbovanej slnečnej energie prebieha v nich fotosyntéza. Dôležité je aj porovnanie získaných spektier z plastových filtrov a listov rastlín. Úvod V našom výskume použijeme zariadenie, ktoré sa volá spektroskop. Prechodom svetla cez spektroskop vzniká spektrum, a to pomocou difrakčnej mriežky, ktorou je jemne ryhovaný plast. Ďalej budeme pracovať s extraktmi listových pigmentov. Pigmenty sú látky v telách rastlín, ktoré spôsobujú ich zafarbenie. Problém Ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú filtre a listy rastlín? Ktoré farby spektra sú absorbované extraktami listových pigmentov? Pomôcky Spektroskop, sada farebných filtrov, difrakčná mriežka, rôznofarebné listy rastlín, extrakty listových pigmentov.
Obrázok 4: Pomôcky k aktivite Prepúšťanie a absorbcia svetla filtrami a rastlinami Postup 1. Zisti, ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú filtre rôznych farieb. Pred každým pozorovaním urob a zaznač do Tabuľky 3.1 svoj predpoklad. Tabuľka 3.1 Záznam pozorovaní prepustených a absorbovaných farieb spektra farebnými Filtrami
57
Zdroj svetla: Farba filtra
Farba prepusteného svetla Predpoklad Skutočnosť
Farba absorbovaného svetla Predpoklad Skutočnosť
Bezfarebný Modrá Zelená Červená Žltá 2. Zisti, ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú listy rastlín rôznych farieb. Pred každým pozorovaním urob a zaznač do Tabuľky 3.2 svoj predpoklad.
Tabuľka 3.2 Záznam pozorovaní prepustených a absorbovaných farieb spektra farebnými listami rastlín Zdroj svetla: Opis listu
Farba prepusteného svetla Predpoklad Skutočnosť
Farba absorbovaného svetla Predpoklad Skutočnosť
Biely list Okvetný lístok Zelený list Červený list Žltý list 3. Zisti, ktoré farby spektra prepúšťajú a ktoré absorbujú extrakty listových pigmentov. Pred každým pozorovaním urob a zaznač do Tabuľky 3.3 svoj predpoklad.
58
Tabuľka 3.3 Záznam pozorovaní prepustených a absorbovaných farieb spektra extraktami listových pigmentov Zdroj svetla: Farba listu, Farba prepusteného svetla z ktorého bol Predpoklad Skutočnosť extrahovaný pigment Biela
Farba absorbovaného svetla Predpoklad Skutočnosť
Zelená Červená Žltá Zhrnutie 1. Ktoré farby svetla prechádzajú farebnými filtrami a ktoré sú nimi absorbované? 2. Ktoré farby svetla prechádzajú listami rastlín a ktoré sú nimi absorbované? 3. Ktoré farby svetla prechádzajú extraktami listových pigmentov a ktoré sú nimi absorbované? Metodické poznámky Aktivita vytvára predstavy o pojme energia v medzipredmetových súvislostiach medzi fyzikou a biológiou. Základnými pojmami sú svetlo, teplo, premena energie. Ide o skúmanie spektra listov rastlín a zamýšľanie sa nad absorbovanými zložkami svetla v rastlinách. Žiaci tak spoznávajú proces, pri ktorom sa slnečná energia mení na energiu chemickú, keď sa z oxidu uhličitého a vody tvoria sacharidy, čiže z anorganických látok vznikajú látky organické, pričom sa do vzduchu uvoľňuje kyslík. Chemickou reakciou možno tento proces zapísať: 6 CO2 + 6 H2 O
C6 H12O6 + 6 O2 2 830 kJ
List rastliny ako orgán fotosyntézy absorbuje len približne 2% naň dopadajúcej žiarivej energie Slnka, zvyšok odráža alebo prepúšťa. To, že list absorbuje zložky svetla, sa žiaci presvedčia skúmaním spektra. K pojmu energia sa dospeje zamýšľaním sa nad otázkou, čo sa s absorbovaným svetlom v rastline deje. 4. Energia v rastlinách Didaktický rozbor aktivity Rastliny absorbujú energiu vo forme slnečného svetla a pomocou živín produkujú biomasu. Biomasa uchováva energiu, ktorú možno horením premeniť na teplo, a tak určiť jej energetickú hodnotu. Vhodnou rastlinou, ktorú možno v školských podmienkach spáliť, je vlašský orech. V úvodnej diskusii žiaci by mali navrhnúť spôsob, ako určiť energiu v orechu, a tiež navrhnúť pokus a aparatúru, ktorú by bolo vhodné použiť. 59
Úvodná diskusia k spaľovaniu orecha by mala viesť k výpočtu tepla odovzdaného horením orecha vode, k prepočtu tepla na 100g hmotnosti orecha a k poznaniu, že výsledok je iba približný, pretože časť tepla unikne do okolia. V záverečnej diskusii sa hodnoty tepla, vypočítané v jednotlivých skupinách žiakov, porovnajú s hodnotou uvedenou v energetických tabuľkách potravín, ktorá je 2717 kJ na 100 g orechov. Aktivitu možno zaradiť do vyučovania na gymnáziu pri preberaní tematického celku Teplota a teplo (Pišút, 2005) a vo vyučovaní fyziky v 9. ročníku. Cieľom aktivity je vytvárať predstavu o premene a ceste premeny energie v prírode. Úvod Listy zelených rastlín majú pigmenty, ktoré môžu absorbovať svetlo. Absorpcia slnečného svetla rastlinou je jednou z podmienok jej rastu. Rastom rastliny sa zväčšuje jej hmotnosť, čo odborne nazývame biomasa. Rast biomasy zelených rastlín súvisí s absorbovaným svetlom. Niektoré zelené rastliny sú zdrojom potravy pre zvieraté ale aj ľudí, sú teda pre nich zdrojom energie. Laboratórnymi metódami vieme zistiť množstvo energie v rastlinách tým, že ju premeníme na teplo. Problém Koľko tepla vznikne horením rastlinnej biomasy? Pomôcky Plechovka s objemom 2 - 4 litre, skúmavka, teplomer, odmerný valec, korková zátka, hliníková fólia, špendlík, vlašský orech, podložka z ohňovzdorného materiálu, nožnice na plech.
Obrázok 6: Schéma pokusu Postup 1. Uprav plechovku tak, ako je to znázornené v schéme, to znamená vystrihni otvory v tvare V na obvode plechovky tam, kde je odstránené dno. Na opačnej strane urob do vrchnáka otvor pre skúmavku.
60
2. Nasaď do korkovej zátky špendlík a obaľ ju hliníkovou fóliou, aby si zabránil jej zhoreniu. 3. Do skúmavky nalej 20 ml vody. 4. Odmeraj počiatočnú teplotu vody v skúmavke a zaznač si ju. 5. Odstráň vonkajší obal, šupku, z kúska vlašského orecha a odváž ho. Nemal by vážiť viac ako 0,2 g. (Pozn.: Vodu v skúmavke by spaľovanie orecha nemalo doviesť do varu.) 6. Nasaď orech na koniec špendlíka. 7. Zapáľ orech a polož ho do plechovky tak, aby zohrieval vodu v skúmavke. 8. Odmeraj teplotu vody v skúmavke po spálení orecha a zaznač si ju. 9. Zbytok orecha po spálení nechaj vychladnúť a odváž ho. Zhrnutie 1. Vysvetli, prečo je dôležité spáliť len také množstvo orecha, aby sa voda nedostala do varu. 2. Vypočítaj teplo, ktoré prijala voda spálením orecha. 3. Uveď dôkazy tvrdenia „energia je uložená v rastlinnej biomase“. 4. Ako možno porovnať energiu v rôznych druhoch orechov (vlašský, lieskový, arašid)? Ktorý orech obsahuje najviac energie na gram biomasy? 5. Čo by sa stalo s energiou orecha, keby si ho namiesto spálenia zjedol? Metodické poznámky Uvedené aktivity (1, 2, 3, 4) vytvárajú predpoklad na to, že žiaci vyriešia nasledovnú úlohu: Opíš cestu energie, ktorá sa začína energiou slnečného žiarenia, pokračuje jeho absorpciou listami stromu orecha a končí sa spálením orieška v plechovkovom kalorimetri. Literatúra POTTENGER III., M. F., YOUNG, B. D., KLEMM, B. E. 1997. Prírodoveda FAST 2, Pohyb látok a energie v biosfére. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 1997. JANOVIČ, V., CHALUPKOVÁ, A., LAPITKOVÁ, V. 2004. Fyzika pre 9. ročník základných škôl. I. vyd. Bratislava: SPN 2004. ISBN 80-10-00508-8. MECHLOVÁ. E. – KOŠŤÁL, K. a kol. 1999. Výkladový slovník fyziky pro základní vysokoškolský kurz. Praha: Prometheus, 1999 s.588. ISBN 80-7196-151-5. PIŠÚT, J. a kol. 2005. Fyzika pre 2. ročník gymnázii. Bratislava: SPN, 2005, s. 239. ISBN 80-10-00759-5. PIŠÚT, J. a kol. 2003. Fyzika pre 4. ročník gymnázii. Bratislava: SPN, 2003, s. 214. ISBN 80-10-00191-0.
61
