SEERISK Hodnotenie rizík spoloþného riadenia katastrof a pripravenosĢ v podunajskom makroregióne
SENICA PILOTNÁ OBLASġ
Aktivita:
2.2
Autor:
Trnavský samosprávny kraj projektový tím projektu SEERISK
Verzia
v0.3
Dátum
Január 2014
Obsah Úvod .......................................................................................3 1. Základné údaje o Trnavskom samosprávnom kraji ...................... 4 2. Základné údaje o projekte SEERISK .........................................5 2.1 Všeobecná charakteristika mesta Senica .............................9 2.2 Charakteristika mesta Senica z pohĐadu projektu SEERISK... 12 3. Vypracované dokumenty v rámci projektu SEERISK .................. 14 3.1 Spoloþná metodológia vyhodnocovania rizík ....................... 14 3.2 Analýza dotazníkov sociálneho povedomia ......................... 14 3.3 Analýza plánovacích dokumentov na miestnej úrovni a rozhovory s miestnymi zúþastnenými stranami ............... 17 3.3.1 Rozhovory - vnímanie rizika miestnymi aktérmi ........ 20 3.4 GAP analýza.................................................................. 22 3.4 Navrhované odporúþania ................................................ 22 3.4.1 Na národnej úrovni ............................................... 22 3.4.2 Na úrovni samospráv ............................................ 22 4. Workshop v Trnave .............................................................. 23 5. Záver ................................................................................ 26
Milí þitatelia, neustála zmena a klímy a jej nega atívny dopad sa dotýka nás v všetkých. V Trnav vskom samosprávnom kraji sa dlhodobo ven nujeme tejto problematike a projekt SEERISK je jednou z mnohých aktivít, ktorých cieĐo om je snaha prispieĢ k rie ešeniu akútnyc ch otázok a problémov súþ þasného obdobia.. Už v roku 2009 9 sme po dohode s regionálnymi združenia ami miest a obc cí na území nášho kraja zria adili Centrálny krízový k fond regionálnej a m miestnej samosp právy. Tento fond na a princípe solidarrity poskytuje pomoc mestám a obciam, o ktoré sú pos stihnuté mimoria adnymi udalosĢa ami. Škody na majetku sú v preva ažnej miere spôs sobené nepredvíd danými živelnýmii udalosĢami, najmä povodĖami, príva alovými dažćami a veternými smrršĢami. V Trnav vskom samosprávnom kraji máme záujem m o riešenie problem matiky zmierĖov vania nepriaznivý ých dopadov zm meny klímy. Preto sme s uvítali možn nosĢ participovaĢ na medzinárodn nom projekte Hodno otenie rizík spolloþného riadeniia katastrof a pripravenosĢ v podunajskom mak kroregióne, skrá átene SEERISK. Realizuje sa v rámc ci Operaþného pro ogramu Juhovýchodná Európa 200 07 – 2013. Od tohto projektu oþaká ávame nielen kva alitne spracované é dokumenty, hodnotenia rizík v jednotlivých ako napríklad novú spolloþnú metodiku h šiu spoluprácu so všetkými partnermi p a krajinách, ale aj užš zanie trvalých od dborných kontakttov, ktoré budú pokraþovaĢ p aj nadviaz po skon nþení projektu.
Ing. Tiborr MIKUŠ, PhD predseda Trna avského samosprá ávneho kraja
2
ÚVOD Trnavský samosprávny kraj (ćalej iba TTSK) je druhým najmenším krajom Slovenskej republiky. Celková rozloha kraja je 4 148 km2 . Pozostáva zo siedmich okresov. Sú to okresy Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, PiešĢany, Senica a Skalica. Na území TTSK žije viac ako 556 tis. obyvateĐov (údaj k 31.12.2012) v 251 obciach. Hustota obyvateĐov je 134,2 obyvateĐov na km2.. Miera nezamestnanosti k 31. 12. 2012 bola v Trnavskom kraji 9,4%. V minulom roku predstavovala miera nezamestnanosti približne 6 %. Hrubý domáci produkt na obyvateĐa sa pohyboval okolo 18 tis. Eur, þo predstavuje viac ako 100 % priemeru Slovenskej republiky. V rámci Slovenskej republiky patrí k najúspešnejším krajom v oblasti priamych zahraniþných investícií (PSA Peugeot Citroen, Samsung electronics Slovakia, Samsung LCD Slovakia a iné). Trnavskému kraju môžeme daĢ prívlastok priemyselno-poĐnohospodársky región. Patrí medzi najproduktívnejšie poĐnohospodárske oblasti Slovenska. Celková výmera poĐnohospodárskej pôdy v roku 2012 bola 289 tis. ha, þo predstavuje 69,9 % z celkovej rozlohy kraja. Z celkovej výmery poĐnohospodárskej pôdy takmer 90 % (89,7 %) tvorí orná pôda (259 583 ha). Administratívne sídlo TTSK je v Trnave.
Obrázok þ.1 budova TTSK
3
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O TRNAVSKOM KRAJI Trnavský samosprávny kraj možno oznaþiĢ za priemyselnopoĐnohospodársky región. Pre TTSK sú typické tri sektory priemyselných odvetví – automobilový, elektrotechnický a energetický priemysel. Na území kraja sú zastúpené aj mnohé ćalšie odvetvia národného hospodárstva. Žiadnu þasĢ regiónu nie je možné považovaĢ za zaostalú. CieĐom politiky TTSK je podporovaĢ aktivity v širšom spektre pohĐadu, t.j. od priemyslu, cez poĐnohospodárstvo, vzdelávanie, podnikanie až po vytváranie mnohých príležitosti v rámci ekonomických aktivít a inovácií (tvorba a podpora klastrov, sieĢovanie, spájanie súkromného a akademického sektora, cestovného ruchu a pod.). Snahou TTSK je zabezpeþiĢ transfer inovácií, nových technológií a najmä takých aktivít, ktoré zabezpeþia vyššiu pridanú hodnotu na území kraja. Prostriedkom, ako dosiahnuĢ výraznejšie zvýšenie úrovne kraja, je aj využívanie štrukturálnych fondov EÚ na podporu rôznych projektov. Z toho dôvodu sa TTSK zapojil do súĢaže o „PodnikateĐský región roka (EER)“, ktorú po prvý krát v roku 2010 vyhlásil Výbor regiónov Európskej komisie. Na základe vyplnenej žiadosti TTSK získal prestížne ocenenie „PodnikateĐský región roka (EER) pre rok 2012“ spolu s Katalánskom (Španielsko) a Uusimaa /Helsinkami (Fínsko). UdeĐovanie ocenení je zamerané na intenzívnejšiu podporu a vytváranie inovatívnych a kreatívnych plánov regionálneho a hospodárskeho rozvoja v celej Európe. Ocenenie EER bolo udelené na základe schopnosti myslieĢ dopredu a predvídaĢ nové spôsoby využitia svojich zdrojov na podporu úspešného rozvoja predovšetkým malých a stredných podnikov. TTSK sa okrem iného zameriava aj na riešenie otázok, medzi ktoré patrí napríklad spolupráca s inými regiónmi Európskej Únie. TTSK má vytvorené viaceré medzinárodné partnerstvá uzatvorené na základe medzinárodných dokumentov využívajúc štrukturálne fondy EÚ.
4
TTSK je zapojený v rámci medzinárodnej spolupráce viacerých projektov, medzi ktoré patrí aj projekt SEERISK.
do
2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PROJEKTE SEERISK Trnavský samosprávy kraj v rámci Operaþného programu Juhovýchodná Európa (JVE) 2007 - 2013 realizuje projekt s názvom „Hodnotenie rizík spoloþného riadenia katastrof a pripravenosĢ v podunajskom makroregióne“ – SEERISK. Vedúcim partnerom projektu je Ministerstvo vnútra, Národné riaditeĐstvo pre riadenie živelných pohrôm, 43 Mogyoródi út, BudapešĢ 1149, Maćarsko. Partnermi projektu - Samospráva mesta Siófok, 1 FĘ tér, 8600 Siófok, Maćarsko, - Národné združenie pre rádiové tiesĖové vysielanie a informaþnú komunikáciu, 1 Elnök utca, BudapešĢ 1089, Maćarsko, - Trnavský samosprávny kraj, P.O.BOX 128, Starohájska 10, Slovensko, - Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, - Ministerstvo vnútra, Ústredné riaditeĐstvo požiarnej bezpeþnosti a civilnej ochrany, 171A Pirotska, 1039 Sofia, Bulharsko, - Viedenská univerzita, Inštitút geografie a regionálneho výskumu, Universitätsstr. 7 1010 ViedeĖ, Rakúsko, - Národný Meteorologický Úrad, Sos. Bucuresti-Ploiesti 97, 013686 BukurešĢ, Rumunsko. Partnermi projektu IPA-I - Univerzita Nový Sad, Prírodovedecká fakulta, Trg Dositeja Obradovica 3, 21000 Nový Sad, Srbsko, - Srbská štátna hydrometeorologická služba Kneza Višeslava, 66, 11000 Belehrad, Srbsko,
5
-
Agentúra pre rozvoj sarajevského hospodárskeho regiónu, Hamdije ýemerliüa 2, Bosna a Hercegovina, Sarajevský kantón, Reisa Džemaludina ýauševiüa 1, 71 000 Sarajevo, Bosna a Hercegovina.
Pridruženými strategickými partnermi - Inšpektorát aradského kraja pre núdzové otázky, Arad, Andrei ùaguna 66-72, judeĠul Arad, 2900, Rumunsko, - Úradu Slovinskej republiky pre obþiansku ochranu a podporu pri živelných pohromách, Izpostava Murska Sobota, Cankarjeva ul. 75, 9000 Murska Sobota, Slovinsko, - Samospráva Velingrad, 35 "Han Asparuh" ulica, 4600 Velingrad. 10% partnerom projektu - Samospráva Koprivnicko-križevatskej župy, Ulica Antuna Nemþiüa 5, 48 000 Koprivnica, Chorvátsko, - Samospráva Kanjiža, Glavni trg1, 24420 Kanjiža, Srbsko. ýasový harmonogram Zaþiatok realizácie projektu: 01.07.2012 Koniec realizácie: 31.12. 2014 Trvanie projektu: 30 mesiacov Rozpoþet projektu V zmysle schválenej žiadosti projektu je celkový rozpoþet projektu: 1 974 605,16 EUR Celkový príspevok z ERDF: 1 276 075,25 EUR Rozpoþet pre TTSK: 182 900 EUR Zdroje financovania projektu a spolufinancovanie TTSK Rozpoþet pre TTSK je financovaný z nasledujúcich zdrojov: – 85% (155 465 EUR) sú zdroje z fondov Európskej Únie – 15% (27 435 EUR) vlastné zdroje TTSK.
6
CieĐ projektu Hlavným cieĐom projektu je rozvíjaĢ a plánovaĢ adaptaþné opatrenia a znížiĢ zraniteĐnosĢ partnerských štátov podieĐajúcich sa na implementácii projektu vo vzĢahu ku klimatickým zmenám, zlepšiĢ pripravenosĢ spoloþnosti na prípadné havárie, alebo iné riziká v krajinách na národnej a miestnej úrovni, a to najmä v prípade katastrof, ktoré vznikajú zmenou klímy. Projekt nadväzuje na závery Rady EÚ pre "ćalší rozvoj hodnotenia rizík pre zvládanie katastrof v rámci Európskej únie", prijaté v marci 2011. Prijaté závery Rady EÚ sa usilujú o spoloþný prístup a harmonizáciu v oblasti prevencie prírodných a þlovekom spôsobených katastrof. Stanovil sa celkový rámec pre predchádzanie katastrofám, ako aj pre rozvíjanie a plánovanie adaptaþných opatrení a zníženie zraniteĐnosti partnerských štátov vo vzĢahu ku klimatickým zmenám. CieĐová skupina projektu – – –
obce a mestá, obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja, malí a strední podnikatelia. orgány miestnej štátnej správy
Zdôvodnenie reálnej potreby projektu V rámci Dunajského makroregiónu sú rozdielne postupy a prístupy pri sledovaní a hodnotení klimatických zmien, ktoré zapríþiĖujú zmeny v poþasí, vedúce mnoho krát k extrémnym výkyvom, þo sa prejavuje viacnásobnými ohrozeniami. Zber, spracovanie a integrácia údajov a meraní do lokálneho a regionálneho plánovania bude nápomocné lokálnym a regionálnym autoritám integrovaĢ dáta, informácie a ćalšie výsledky pozorovaní a štúdií do ich územných, ekonomických a sektorových plánov, programov a analýz.
7
Aktivity projektu -
-
-
-
-
spolupracovaĢ s Viedenskou univerzitou na vypracovaní spoloþnej metodiky hodnotenia rizík a poskytnúĢ relevantné údaje o pilotnej oblasti formou vyplneného dotazníka hodnotenia rizík, spracovaĢ analýzy dotazníkov sociálneho povedomia obyvateĐstva vykonaných v pilotnej oblasti v meste Senica“, spracovaĢ „Analýzu miestnych smerníc a nariadení pri výskyte živelných udalostí a plány krízového riadenia v prípade výskytu takýchto živelných udalostí“, spracovaĢ hodnotiacu správu tzv. „Gap analýzu a tzv. politické odporúþania“, v spolupráci s SHMÚ vypracovaĢ „Matricu rizika mesta Senica“, „Rizikové scenáre mesta Senica“ a mapy rizík mesta Senica, zorganizovaĢ dvojdĖový workshop na medzinárodnej úrovni pre partnerov projektu SEERISK o prispôsobení sa klimatickým zmenám na miestnej úrovni, zorganizovaĢ workshop na národnej úrovni zameraný na oboznámenie sa s výstupmi projektu SEERISK a vytvoriĢ tak podmienky na zlepšenie sociálneho povedomia obyvateĐov v súvislosti s možnými nebezpeþenstvami súvisiacimi s klimatickými zmenami, nadviazanie nových kontaktov s relevantnými partnermi v krajinách Juhovýchodnej Európy.
Oþakávané výsledky pre všetkých partnerov projektu -
zlepšenie znalostí o metodike hodnotenia rizika, zvýšenie informovanosti o rizikových faktorov pre obce, prehĐadná metodika hodnotenia rizík pre krajiny v podunajskom makroregióne, zdieĐanie skúsenosti o regionálnych rizikách, prispôsobenie sa identifikovaným rizikovým faktorom, výmena informácií urþených pre verejnosĢ verejnosĢ o prispôsobení sa klimatickej zmene.
8
2.1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA MESTA SENICA V rámci projektu SEERISK boli vytypované tzv. pilotné územia, v rámci ktorých jednotliví partneri spracovávajú rôzne dokumenty. Ide o nasledovných šesĢ pilotných oblastí – Arad (Rumunsko), Kanjiža (Srbsko), Sarajevo (Bosna a Hercegovina), Senica (Slovensko), Siofók (Maćarsko) and Velingrad (Bulharsko). Mesto Senica, ktoré je pilotnou oblasĢou projektu SEERISK leží na západnom Slovensku na okraji výbežku Záhorskej nížiny a na úpätí Bielych Karpát. Stredom mesta preteká rieka Teplica.
Obrázok þ.1 Senica - námestie
Obrázok þ.2 Senica osvetlenie mesta
–
noþné
Územie mesta Senice je zvlnené s priemernou nadmorskou výškou 208 m v strede mesta. Výškové rozmedzie sa pohybuje od 190 do 325 m nad morom. Klimaticky územie patrí k teplej mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, priemernou roþnou teplotou 9°C. Priemerné teploty sa pohybujú v januári -3°C a v júli 18°C, s priemerným úhrnom zrážok 600 – 700 mm.
9
Územie Senice je intenzívne poĐnohospodársky využívané. Podiel poĐnohospodárskej pôdy k celkovej ploche územia predstavuje 73%, prevládajúcim druhom pozemku je orná pôda, ktorá zaberá 3 548 ha. Z ostatných druhov pozemkov majú najvyššie zastúpenie záhrady, trvalé trávne porasty a ovocné sady. Kvalita pôd je vyjadrená percentom jej zornenia (pomer ornej pôdy k poĐnohospodárskej), ktoré v katastri mesta Senica dosahuje 96,2 %. Prevažnú þasĢ poĐnohospodárskej výroby v riešenom území zabezpeþujú dve poĐnohospodárske organizácie - PoĐnohospodárske družstvo Senica a Euroagro Senica, s.r.o v Senici, ktoré výrazne napomáhajú udržiavaĢ stav krajinotvorby, venujú sa rastlinnej výrobe – pestovaniu a produkcii husto siatych obilnín, kukurici, cukrovej repy, slneþnice, repky olejnej, ćatelín a pod. a tiež chovu hovädzieho dobytka a ošípaných. LesnatosĢ územia dosahuje hodnotu len približne 10%, þo pri celoslovenskom priemere predstavuje krytie len z 1/3. Z hĐadiska výskytu lesných ekosystémov je územie pomerne rôznorodé. Rozptýlená zeleĖ v poĐnohospodárskej krajine zahĚĖa remízky, háje, vetrolamy, sprievodnú vegetáciu pozdĎž komunikácií, ktoré majú protieróznu a krajinotvornú funkciu. VeĐmi významná je úloha lesníkov lokalizovaných v rámci honov poĐnohospodárskej pôdy (tzv. ochranné lesy). Orientácia lesov je prevažne hospodárska – ide teda o využitie drevnej hmoty. Tento trend je však potrebné vzhĐadom na skôr uvádzané údaje o zložkách životného prostredia, o princípoch budovania územných systémov ekologickej stability, ale aj údajov o štruktúre rozmiestnenia lesov a poĐnohospodárskej výrobnej základni, v najbližšom období zmeniĢ. Kvalita povrchových vôd v miestnych tokoch je výrazne ovplyvĖovaná priamym vypúšĢaním odpadových vôd z priemyslu, poĐnohospodárstva, z neodkanalizovaných sídiel a nepriamo geologickými a pedologickými podmienkami predmetného územia spojenými s eróznou þinnosĢou. V rámci stupnice kvality vôd je voda
10
v tomto toku zaradená do 5. triedy (ako veĐmi silne zneþistená voda). Medzi najväþších zneþisĢovateĐov vôd v predmetnom území patria – PoĐnohospodárske družstvo Senica, Euroagro Senica, s.r.o., Bratislavská vodárenská spoloþnosĢ, a.s.. Prevažná þasĢ predmetného územia je poĐnohospodársky intenzívne využívaná. Rozvoj veĐkoplošného hospodárenia na pôde má za následok zníženie ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny a ohrozenie jej ekologickej stability. Mesto Senica v tejto dobe vypracováva aktuálny generel zelene, nakoĐko v doterajšej dokumentácii boli záujmy ochrany prírody málo perspektívne a neúplné, úroveĖ a rozloženie ekostabilizaþných prvkov bola nedostatoþná, nezodpovedajúca dnešným požiadavkám. Navyše sú aj rezervy v úrovni ekostability, v agro- ekosystémoch (nedostatoþná pozornosĢ striedaniu plodín, nie optimálna skladba osevov, veĐkosĢ honov a pod.). Lesné ekosystémy sú len v okrajových polohách a v pomerne malej výmere. Dendrologická skladba porastov nie je vždy optimálna, lokálne sú porasty lesov poškodené (imisiami a zlou aplikáciou pesticídov – mladé porasty borovíc pri komunikácii smerom do Jablonice). Mesto Senica má vybudovanú splaškovú kanalizáciu, na ktorú je napojených 97% obyvateĐov mesta, s odvádzaním splaškových a dažćových vôd do mechanicko-biologickej þistiarne odpadových vôd. Kanalizaþný zberaþ typu „A“ vedený centrálnou þasĢou mesta bol do roku 2010 v nevyhovujúcom stave z hĐadiska kapacity a fyzického opotrebovania. V roku 2010 sa rekonštrukciou kmeĖovej stoky „A“ zvýšil prietok odpadových vôd smerom na ýOV a súþasne sa zabezpeþilo zlepšenie prevádzkových parametrov jestvujúcej stoky poþas dažćových udalostí – prívalových dažćov. ýistiareĖ odpadových vôd je vybudovaná pre výhĐadový rok 2020. V súþasnej dobe je zaĢažená len na 40 - 50 % projektovanej kapacity. Pripojené sú aj mestské þasti ýáþov a Kunov.
11
Mestská þasĢ Senica – ýáþov má vybudovanú delenú stokovú sieĢ. Splaškové odpadové vody sú vyústené tromi zberaþmi do stoky „C“. Dažćové odpadové vody sú zaústené do potoka Bahenec. Mestská þasĢ Senica – Kunov má vybudovanú delenú stokovú sieĢ. Splaškové vody sú výtlakom cez þerpaciu stanicu vyústené do kmeĖovej stoky „C“ v Sotinej. Dažćová kanalizácia slúži na odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených plôch v centrálnej þasti mesta a nižšie situovanej novej individuálnej bytovej výstavbe. Kanalizaþnú sieĢ v meste Senica spravuje Bratislavská vodárenská spoloþnosĢ. V súþasnej dobe mesto Senica má vybudovanú delenú kanalizaþnú sieĢ na odvádzanie splaškových a dažćových vôd. KmeĖové stoky v starších þastiach mesta sú už dnes kapacitne na hranici svojich možností. Pre nové lokality bytovej výstavby a priemyslu navrhujeme riešiĢ odvádzanie odpadových vôd novou delenou kanalizáciou.
2.2
CHARAKTERISTIKA MESTA SENICA Z POHďADU PROJEKTU SEERISK
Mesto Senica ako pilotné charakterizované nasledovne: ̢ ̢ ̢
územie
bolo
pre
tento
projekt
Druh nebezpeþenstva: povodne na rieke Teplica, prívalové dažde Frekvencia: raz za 5-10 rokov Trvanie: Doba nástupu povodne, ktorá sa vyskytuje približne raz za 100 rokov (pravdepodobnosĢ 0,01), bude veĐmi rýchla – v prípade vysoko nasýteného povodia môže trvaĢ približne 8 hodín od zaþiatku zrážok po zaþiatok stúpania hladiny vody a približne 30 hodín od zaþiatku po vrchol povodĖovej vlny, po 15 hodinách sa voda vybreží z koryta. Zníženie povodĖovej vlny bude trvaĢ približne 25 hodín, po prvých 15 hodinách sa prúd vráti späĢ do koryta. Tak bude voda rieky Teplica mimo koryta rieþiska 30 hodín.
12
̢ ̢
Intenzita: Prietok spôsobujúci povodeĖ, ktorá sa vyskytuje približne raz za 100 rokov, bude 79 m3.s-1 v hydrologickej stanici Kunov - Teplica. Rozsah územia: oblasĢ 3,353 km2
Charakteristika zraniteĐnosti ̢ asi 9 000 Đudí priamo zasiahnutých 100-roþnou vodou, ̢ zaplavená obþianska vybavenosĢ – obchody, služby, ̢ ćalej prízemia, pivnice, garáže na verejných a rodinných domoch /þinžiakoch, poškodené automobily, ploty, zariadenia v domácnosti ako napr. bojlery, mrazniþky atć./ ̢ futbalový štadión, športoviská a záhrady, cesty a chodníky, park, ̢ riziko upchatie kanalizaþného systému, ohrozenie zásobovania pitnou vodou, zatopením þistiarne odpadových vôd možná kontaminácia dolnej þasti rieky Teplica a následne rieky Myjava.
Obrázok þ.3 záplavy v Senici
Obrázok þ.4 záplavy v Senici
13
3. VYPRACOVANÉ DOKUMENTY V RÁMCI PROJEKTU SEERISK V rámci projektu SEERISK boli podĐa usmernení a požiadaviek vedúceho partnera projektu spracované viaceré samostatné výstupy. Ide o spoloþnú metodológiu vyhodnocovania rizík, tri druhy analýz a mapové výstupy formou tzv. „matice rizika“, „máp rizika“ a „rizikových scenárov“ za pilotné oblasti.
3.1
Spoloþná
metodológia
vyhodnocovania
rizík
v podunajskom makroregióne Trnavský samosprávny kraj spolupracoval s Viedenskou univerzitou na vypracovaní Spoloþnej metodiky hodnotenia rizík a poskytol relevantné údaje o pilotnej oblasti formou vyplneného dotazníka hodnotenia rizík. Viedenská univerzita vyvinula novú metodológiu posudzovania a mapovanie rizík a vyhotovenia rizikových máp. Vychádzala tak z historických udalostí, ktoré sa stali v jednotlivých pilotných oblastiach, ich frekvencie a druhu. Brali do úvahy záplavy, požiare, suchá, studené vlny, snehové búrky, zosuvy pôdy, prúdenie sutín, extrémne udalosti týkajúce sa poþasia a najmä klimatické zmeny.
3.2 Analýza dotazníkov sociálneho povedomia Analýza dotazníkov sociálneho povedomia obsahuje vyhodnotenie výsledkov prieskumu sociálneho povedomia obyvateĐov o krízových udalostiach zapríþinených klimatickými zmenami. Prieskum sa uskutoþnil na vybranej vzorke 216 obyvateĐov Senice a miestnych þastí ýáþov a Kunov, þo þiní asi jedno percento z poþtu obyvateĐov. Štruktúra respondentov podĐa veku je uvedená v nasledovnej tabuĐke a grafe.
14
TabuĐka ..þ.1 ve ek
poþet
%
18 8 – 24
42
19
25 – 29
17
8
30 – 39
47
22
40 – 49
38
18
50 – 59
27
12
60 – 69
21
10
70 – 79
10
5
3
1
11
5
2 216
100
80 + Vek neuviedlo Spolu :
poēett
18– 24 25– 29 30– 39 40– 49 50– 59 60– 69 70– 79 80+ Vekneuviedlo
Graf þ.1
15
Z 216 respondentov 50 (23%) uviedlo, že povodne nemajú žiaden vplyv na ich život a bezpeþnosĢ. 152 respondentov (70,7%) uviedlo, že ich ovplyvĖujú a 14 (6,4%) nevedelo odpovedaĢ. Zo 152 respondentov, ktorí sa cítia ovplyvnení touto udalosĢou uviedlo, že povodne majú na ich život a pocit bezpeþnosti: ̢ malý vplyv 49 (22,7%) ̢ stredný vplyv 46 (22,7%) ̢ veĐký vplyv 32 (14,8%) ̢ veĐmi veĐký vplyv 30 (13,9%) Percento obyvateĐstva z daného súboru, ktoré sa v meste Senica cíti ohrozené povodĖou je vysoké 70,7%. Je to zapríþinené tým, že mesto za posledných 10 rokov postihlo niekoĐko povodní, ktoré spôsobili škody na majetku, ale i zdraví obyvateĐov. Respondenti sa vyjadrili okrem iného aj na otázku, ako sú pripravení na prírodné katastrofy podĐa ich subjektívneho hodnotenia: ̢ vôbec nie je pripravených 57 (26 %) respondentov ̢ úplne pripravených sa cíti 10 (4,6 %) respondentov ̢ þiastoþnú pripravenosĢ uviedlo 98 (45,4%) respondentov ̢ nevedia, þi sú pripravení 35 (16,2%) respondentov ̢ neodpovedalo 16 (7,4%) respondentov Respondenti na otázku potreby väþšej informovanosti o potenciálnych prírodným rizikách a spôsoboch, ako sa na ne pripraviĢ odpovedali: ̢ ̢ ̢ ̢
potrebu získaĢ viac informácií uviedlo 108 respondentov (50%), 53 (24%) uviedlo, že nepociĢuje potrebu získavaĢ nové informácie, 50 (23%) opýtaných sa nevedelo vyjadriĢ, 5 respondentov (2,3%) na túto otázku neodpovedalo.
16
Respondenti na otázku, aké preventívne opatrenia prijali, alebo majú v pláne prijaĢ pred prírodnými katastrofami, odpovedali: ̢
̢ ̢ ̢ ̢ ̢ ̢ ̢
̢ ̢
starostlivý výber lokality pri stavbe nehnuteĐnosti volilo 68 respondentov (31%), a 4 (1,8%) plánujú tento výber urobiĢ pri stavaní nehnuteĐnosti, osadenie vodotesných okien a dverí vykonalo 132 respondentov (61%), 12 (5,5%) ich plánuje , (samo) vzdelávanie v oblasti bezpeþnosti absolvovalo 56 respondentov (26%) a 21 (10%) plánuje, žiadne opatrenia uviedlo 6 respondentov (2,8%), pravidelné sledovanie oficiálnych predpovedí poþasia a výstrah uviedlo 131 respondentov (61%), lieky a lekárniþku má doma 196 respondentov (90,7%), nemá 11 (5%), plánujú 2 (1%), zásoby jedla a pitnej vody má 99 respondentov (45%) a 3 (1,4%) plánujú, nástroje/predmety “na prežitie” (vrátane svieþok, zápaliek, bateriek, monoþlánkov, teplých prikrývok, gumákov) skladuje 119 respondentov (55%), neskladuje 75 (34,7%), plánuje skladovaĢ 6 (2,8%), osobitné poistenie uzatvorilo 37 respondentov (17%), 5 (2,3%) plánuje uzatvoriĢ, vôbec žiadne opatrenia nemá 7 respondentov (3,3%), 132 (61%) uviedlo aspoĖ jedno.
3.3 Analýza plánovacích dokumentov na miestnej úrovni a rozhovory s miestnymi aktérmi Táto analýza bola zameraná na vyhodnotenie aktuálneho stavu platných smerníc a nariadení, týkajúcich sa krízového riadenia pri výskyte živelných udalostí najmä povodní, platných na území Slovenskej republiky. Analyzované boli aj súþasné postupy v prípade
17
výskytu živelných pohrôm a úlohy jednotlivých aktérov krízového manažmentu na miestnej úrovni a súþinnosĢ jednotlivých zložiek podieĐajúcich sa na eliminovaní negatívnych dôsledkov prírodných katastrof (povodní) na životoch a majetku. Samospráva, krízové manažmenty a záchranárske organizácie vnímajú riziká povodní, ale nespájajú ich s klimatickými zmenami. Mesto Senica dokáže zvládaĢ krízové situácie (záplavy) na základe povodĖových plánov, avšak doposiaĐ sa podrobne nezaoberalo problematikou dopadov klimatických zmien na život obyvateĐov mesta. Environmentálne povedomie niektorých obyvateĐov mesta je stále na nízkej úrovni. Neuvedomujú si súvislosti medzi každodennou þinnosĢou þloveka a jej dôsledkami. Mesto v poslednom þase postihlo viacero povodní, tri z toho boli závažné a prišlo k rozsiahlym škodám na majetku. Na základe požiadaviek obyvateĐstva sa uskutoþnili protipovodĖové opatrenia v þasti Kunov. Práve tu sa odhalili chyby, ktorých sa dopustili poĐnohospodári, ale aj Đudia pri výstavbe tejto þasti mesta. (Zlý osevný postup poĐnohospodárov na svahoch, zasypanie úvalov, absencia remízok, medzí, pásov na zachytávanie vody, zakrytie potoka, výstavba rodinných domov v záplavovom území a þoraz väþšie nepriepustné betónové plochy). Mesto Senica dokáže zvládaĢ krízové situácie (záplavy) na základe povodĖových plánov, avšak nezaoberá sa problematikou dopadov klimatických zmien na život obyvateĐov mesta. Medzi základné plánovacie dokumenty mesta Senica patrí : ̢ ̢ ̢
Územný plán - konkrétne opatrenia týkajúce sa klimatických zmien sa v Ėom nevyskytujú, nakoĐko v þase jeho tvorby táto problematika nebola ešte taká akútna. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja – PHSR PovodĖový plán záchranných prác Mesta Senica.
18
Na základe klimatických zmien – povodní, sa doporuþuje aktualizovaĢ protipovodĖové opatrenia: ̢ aktualizácia a skvalitĖovanie protipovodĖových opatrení v súlade s povodĖovým plánom – spracovaĢ koncepciu protipovodĖovej ochrany vodného toku Teplica v úseku Kunovská priehrada – tenisové kurty Senica, ̢ iniciovaĢ dokonþenie regulácie úpravy koryta rieky Teplica a spolupracovaĢ v tejto súvislosti so správcom toku, ̢ iniciovaĢ vybudovanie záchytného polderu nad SobotišĢom v súþinnosti so správcom toku, ̢ iniciovaĢ opatrenia na riešenie najproblémovejších miest v k. ú. Senica a Kunov, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody, budovaním napríklad remízok, hrádzí, poldrov, vodných nádrží, úpravou tokov, údržbou tokov, úpravou a þistením brehov alebo likvidáciou þiernych skládok. Na základe skúseností z prvých povodní mesto vypracovalo kvalitný povodĖový plán, ktorý sa osvedþil pri ćalších povodniach. Do záchranných prác boli zapojené okrem miestneho krízového štábu, DobrovoĐný hasiþský zbor Senica, Slovenský ýervený kríž, Technické služby Senica, a.s., Mestská polícia v Senici, ale i ćalšie subjekty a jednotlivci. Zvládanie krízových udalostí podĐa povodĖového plánu bolo úspešné. Avšak myšlienkou analyzovaĢ dopad klimatických zmien na mesto a okolie sa nezaoberal nikto. Prevencia spoþívala len v svojpomocnom vyþistení potoka od stromov. Kećže ide o problematiku, ktorá si vyžaduje analýzu viacerých faktorov a štúdií, zatiaĐ nikto neprejavil záujem o jej skúmanie. Len tak sa mohlo staĢ, že Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Územný plán, rekonštrukcia námestia i ćalšie projekty v meste nezohĐadĖovali ani základné princípy moderného budovania miest (neustále zväþšujú sa nepriepustné betónové povrchy mesta, nerešpektujú sa poĐnohospodárske þinnosti v blízkosti mesta, nerevitalizujú sa lesné systémy, nebudujú sa zelené plochy, vsakovacie plochy a pod.)
19
Obrázok þ. 5 Ukážka mapy protipovodĖových opatrení, ktoré realizovalo mesto Senica
Je preto veĐmi potrebné venovaĢ sa tejto problematike, vypracovaĢ štúdie, odporúþania a zapracovaĢ ich do všetkých plánovacích dokumentov mesta. Je tiež treba podporiĢ environmentálnu výchovu a osvetu na všetkých úrovniach, od detí, cez dospelú verejnosĢ až po seniorov.
3.3.1 Rozhovory s miestnymi aktérmi 3.3.1 a) Rozhovor s osobou majúcou na starosti plánovanie miestnej ochrany civilistov alebo riadenie pri živelných pohromách - s vedúcim odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu Senica – myslí si, že tejto problematike nie je venovaná dostatoþná pozornosĢ najvyššími štátnymi inštitúciami, preto nie je zaujímavá ani pre médiá, pokiaĐ k nieþomu nepríde. Preto ani obþan
20
tejto oblasti nevenuje pozornosĢ, kým nie je následkami živelných pohrôm sám postihnutý. 3.3.1 b) Rozhovor s vedúcim oddelenia výstavby, životného prostredia a dopravy na Mestskom úrade Senica - v posledných rokoch sa ukázala nutnosĢ na území mesta pripraviĢ a zrealizovaĢ projekty menšieho alebo väþšieho rozsahu, ktoré vyplynuli v dôsledku zmien poþasia pre zabránenie škodám na majetku mesta a jeho obyvateĐstva. 3.3.1 c) Rozhovor s prednostom Obvodného úradu životného prostredia Senica –myslí si, že Đudia urþite na klimatické zmeny pripravení nie sú, len malé percento Đudí sa o danú vec zaujíma, väþšina Đudí žije prítomnosĢou a budúcnosĢ ich nezaujíma, pojmy ako niþenie tropických pralesov, rozširovanie púští, nedostatok pitnej vody, kyslé dažde.... atć. ýloveka to tu netrápi, pokiaĐ to nepociĢuje na vlastnej koži.
3.3.1 d) Rozhovor s vedúcou oddelenia školstva, sociálnych vecí, kultúry, zdravotníctva a bytov Mestského úradu Senica - ak budeme úþelne a úþinne pôsobiĢ na deti, þi už uvedomovaním si nebezpeþenstiev vyplývajúcich z klimatických zmien, ale tiež dôslednou environmentálnou výchovou, tak aby sa stala prirodzenou súþasĢou ich správania sa, môžeme oþakávaĢ kladné vplyvy aj na ich rodiþov. 3.3.1 e) Rozhovor s osobou ktorá má osobnú skúsenosĢ s prírodnou živelnou pohromou – povedal, že na základe mimoriadnych udalostí z minulosti niektorí Đudia už majú postavené trvalé ochranné ploty buć murované alebo z tvárnic, alebo pomerne finanþne nároþné profesionálne rozkladacie zábrany. Pozitívne je, že Đudia v drvivej väþšine sú ochotní pomôcĢ jeden druhému.
21
3.4 GAP analýza Tretia analýza tzv. „Gap analýza” v sebe zahĚĖa výsledky Dotazníkovej analýzy a Analýzy miestnych plánovacích dokumentov a rozhovory s miestnymi aktérmi a obsahuje aj odhaĐovanie medzier a návrh tzv. politických odporúþaní na národnej úrovni, þo je v kompetencii zákonodarných orgánov republiky a na úrovni samospráv.
3.4.0 Navrhované odporúþania 3.4.1 Na národnej úrovni – iniciovaĢ úpravu legislatívy posilnením kompetencií samospráv v oblasti životného prostredia s prihliadnutím na miestne prírodné danosti územia, – iniciovaĢ zavedenie environmentálnej výchovy do vyuþovacieho procesu na základných a stredných školách, daĢ možnosĢ samosprávam urþiĢ konkrétny obsah vyuþovania a výchovy s prihliadnutím na miestne danosti územia a možné riziko ohrozenia, – preniesĢ na samosprávy kompetencie súvisiace so strednými zdrojmi zneþistenia ovzdušia, povoĐovaĢ, zakázaĢ, ćalej kontrolovaĢ, monitorovaĢ, vyhodnocovaĢ a sankcionovaĢ porušenie, – preniesĢ kompetencie a finanþne zabezpeþiĢ samosprávy na vykonávanie pravidelného þistenia vodných tokov. 3.4.2 Na úrovni samospráv – väþšiu pozornosĢ venovaĢ spracovaniu tzv. „generelu zelene“, ktorý je jedným zo základných podkladov pri vypracovaní Územného plánu, (tzv. generel zelene je dokument, ktorý rieši zatrávĖovanie, vysádzanie stromov, kríkov a inej zelene na území mesta), – formou osvety, formou letákov, brožúr, formou þlánkov v miestnej tlaþi, formou vývesiek a pod. zabezpeþovaĢ
22
–
informovanosĢ a zvýšiĢ povedomie obyvateĐov o možných rizikách a formách ochrany pred nebezpeþenstvami súvisiacimi s klimatickými zmenami, zlepšiĢ doterajšiu spoluprácu samospráv s podnikateĐskými subjektmi, firmami na území mesta v oblasti ochrany životného prostredia, napr. spolupracovaĢ s poĐnohospodárskymi, prípadne lesnými subjektmi podnikajúcimi na území mesta a spoloþnými silami predchádzaĢ záplavám.
GAP analýza sa zaoberá aj ćalšími výstupmi projektu, ktorými boli vypracované mapy a ich vyhodnotenie. Išlo o mapy tzv. „matrice rizika“, „rizikového scenáre“ a „mapy rizík“, “, ktoré vedúci partner projektu spracoval podĐa druhu nebezpeþenstva, hodnoteného v jednotlivých pilotných oblastiach a zabezpeþil ich vyhotovenie formou tzv. posterov – špeciálnych plagátov.
4. Workshop v Trnave
Trnavský samosprávny kraj zorganizoval pre partnerov projektu SEERISK workshop, ktorý sa konal v priestoroch úradu v dĖoch 24. a 25. októbra 2013. Program workshopu bol zameraný na predstavenie a vyhodnotenie výsledkov þinnosti jednotlivých partnerov projektu v uplynulom období. Každý zástupca pilotnej oblasti informoval o vypracovaných troch druhov analýz, na vypracovaní ktorých sa podieĐal.
23
Obrázok. þ. 6 Úþastníci workshopu v Trnave
Obrázok. þ. 7 Mapové výstupy na posteroch z workshopu v Trnave
Workshop sa zaoberal aj ćalšími výstupmi projektu, ktorými boli vypracované mapy a ich vyhodnotenie. Išlo o mapy tzv. „matrice rizika“, „rizikového scenáre“ a „mapy rizík“. Mapové výstupy vedúci partner projektu spracoval podĐa druhu nebezpeþenstva, hodnoteného v jednotlivých pilotných oblastiach a zabezpeþil ich vyhotovenie formou tzv. posterov – špeciálnych plagátov. Postery boli vystavené poþas trvania workshopu v priestoroch Úradu TTSK.
24
25
5. Záver Projekt SEERISK bude trvaĢ do 31.12.2014. Informácie o projekte sú aj na internetovej stránke Úradu TTSK link: http://www.trnava-vuc.sk/sk/seerisk; Projekt má vlastnú internetovú stránku link: www.seeriskproject.eu.
Kontakt Trnavský samosprávny kraj P. O. BOX 128, Starohájska 10 917 01 Trnava, Slovensko Tel.: +421 (0) 33 555 91 11 Fax : +421 (0) 33 555 91 15 E-mail:
[email protected]; - Koniec dokumentu -
26
