október 2009 číslo 9, ročník 9
Ružencové bratstvo Rozhovor so Simonou Martausovou Svätá banda
PÄŤDESIAT PERÁL Päťdesiat perál vo vrecku mám, každý si myslí, že som boháč. Päťdesiat perál si ukrývam, jednu po druhej ich preberám. Modlitbu vďaky, modlitbu prosby, tu ti predkladám na oltár. Zrnká perál viažu nás, tak ti modlitbu predkladám. Tajomstvá v sebe ukrývajú, tajomstvá, ktoré spať nedajú. Ťažko je kľúčik od zámku nájsť, a tak pochopiť význam tvojich právd. Modlitbu vďaky, modlitbu prosby, tu ti predkladám na oltár. Zrnká perál viažu nás, pomôž mi správny kľúčik nájsť.
úvodník
Nie je všetko zlato, čo sa blyští Svätý Dominik Savio mal krásny hlas a aj spieval v chlapčenskom chrámovom zbore. Raz sa počas spevu rozplakal. Keď sa ho pýtali na dôvod, odpovedal, že si práve pomyslel, ako pekne spieva. Vzápätí si uvedomil, že to už nechváli Boha, ktorý mu ten hlas dal, ale sám seba, a preto sa rozplakal. My žijeme v dobe, v ktorej každý prezentuje seba, dokonca mnohí na svojom sebavedomí pracujú, aby ho nemali nízke. V „profesných“ životopisoch sa tiež musíme sebavedomo chvastať, lebo inak by sme sa nepresadili. Ak vás v práci označia ako submisívny typ, tak si môžete byť istí, že to nie je pochvala. Sebavedomie podľa teológov však v preklade do jazyka evanjelia znamená pýcha. Pýcha je jeden z hlavných hriechov, ktorý produkuje ďalšie zlá, ktoré škodia človeku a vzďaľujú ho od Boha. Pýcha stojí za civilizáciou, ktorá praktizuje temnú kultúru smrti! Aj my sme súčasťou tejto civilizácie, aj v nás je veľa pýchy - sebavedomia i napriek tomu, že sme kresťania. Kresťania však v každej historickej epoche mali vzory, ktoré sa im vedeli prihovoriť zrozumiteľným jazykom. A aj v 20., či 21. storočí majú vzory, ktoré sú odpoveďou na rôzne moderné filozofie a „...izmy“, ktoré blednú v tieni týchto vzorov – osobností. V tomto mesiaci si pripomíname vyhlásenie Matky Terezy za blahoslavenú. Popri svätých a blahoslavených táto útla žena vyniká veľkosťou lásky ku Kristovi. Upriamuje pozornosť na Krista a cez Neho na ľudí, ktorí akútne potrebujú konkrétnu pomoc, aj v tejto sebavedomej epoche. Pripomína starú kresťanskú prax zabúdať sám na seba a nechať cez seba pôsobiť Krista, aby sa mohli diať veľké a krásne veci. Boli sme súčasníkmi Matky Terezy, dúfajme že budeme jej spoluobčanmi v Božom štáte v Nebeskej vlasti. Eleonóra Kureková foto: Internet
PRAMEŇ 9/2009 3
správy
SPRÁVY Udialo sa vo farnosti... Poludnica 1548,7 m.n.m Výrazný bralnatý nízkotatranský výbežok, ktorého názov naznačuje, že keď sa naň človek pozrie a vidí nad ním slnko, je poludnie. Tak tento kopček pokorili 12. septembra naši farskí nadšenci a milovníci hôr. Nebol ich síce plný autobus, ale bolo im veľmi dobre. Bonus dostali od občianskeho združenia Sever, vďaka ktorému mohli cestovať lacnejšie... Farské hody 12. a 13. septembra sme slávili naše farské hody. Sobotnú večernú sv. omšu celebroval kaplán farnosti Martin-mesto dp. Ľubomír Majtán. Po nej sme si vypočuli výborné spevácke výkone v podaní Bartolomejčiat z Prievidze, spevokolu zo susednej farnosti nášho mesta, spevokolu Márie z Trstenej a skupiny Audience* z Trnavej Hory. Nezabudnuteľný je hlboký duchovný dotyk jemného prejavu Simony Martausovej, ktorá nám zaspievala na záver. V nedeľu celebroval slávnostnú sv. omšu Mons. Jozef Petráš, dekan-farár z Vrútok. Na slávnosti sa zúčastnil aj primátor nášho mesta Andrej Hrnčiar. Národná púť 15. septembra sa dva autobusy pútnikov z našej i susedných farností vydali smerom do Šaštína, kde sa koná každoročne púť k našej Patrónke Sedembolestnej Panne Márii. Zjednotili sme sa s mnohými, ktorí tiež prišli prosiť o potrebné milosti a požehnanie pre seba, svojich blízkych, farnosť a národ. Miništranti Od septembra sa začali pravidelné sobotné stretnutia miništrantov. Pri nich sa mladí služobníci oltára stretávajú, aby spoločne prežili chvíle, naučili sa niečo nové a spoločne prežili príjemnú hodinku navzájom medzi sebou. Každú druhú sobotu si budú môcť zahrať futbal a ukázať svoju zdatnosť. Birmovanci 2009 Skupina nielen mladých ľudí v počte 66 ukončila svoju prípravu na prijatie sviatosti birmovania. Počas celého roka sa stretávali so svojimi animátormi a mohli spoznať o čosi lepšie a hlbšie Boha, dary ktorého dňa 4. októbra prijmú z rúk nášho diecézneho otca biskupa Tomáša Galisa pri svätej omši. Modlime sa za nich.
CVČ informuje Školský rok sme 4. a 5. septembra uvítali Dňom otvorených dverí. Deti i dospelí si vyskúšali tvoriť z rôznych materiálov prostredníctvom rôznych umeleckých techník, získali poznatky a zručnosti v práci so šúpolím a slamou, drôtikom, či so servítkovou technikou. Deti zároveň súťažili v čistení a škrabaní zemiakov. Boli odmenené chutnými plackami či bryndzovými haluškami a vecnými cenami. 4 PRAMEŇ 9/2009
správy Prvé dva septembrové týždne boli naplnené prihlasovaním a evidenciou záujemcov o aktivity centra. Koho zaujali tvorivostné aktivity počas Dní otvorených dverí, mal možnosť prihlásiť sa do krúžku Šúpolienka, Čarovný drôtik, alebo menšie deti do Včielky, či Vysnívaného sveta plného tvorivých zážitkov. Spolu s tvorivými krúžkami sme pre deti, mládež i dospelých otvorili 46 krúžkov v oblasti vzdelávacej, spoločensko-vednej, esteticko-kultúrnej, pracovno-technickej, telovýchovnej, športovej a duchovnej. Z tohto počtu otvorených krúžkov 13 prebieha v pobočke Cvč Bt vo Vrútkach. K 15. 9. 2009 sme zaevidovali 378 detí do 15 rokov a 225 mládeže od 15 do 30 rokov. Škoda, že po tomto termíne sme zaevidovali ďalších 166 prihlášok detí a mládeže do 30 rokov, čím sme prišli o nemalé financie, ktoré poskytuje samospráva na každého zapísaného člena, ktorý sa zapíše do 15. septembra. Ďalšie mesiace budú taktiež plné aktivít. V októbri nás čaká: 18. 10. o 15.00 – Divadelné predstavenie Jožko Púčik, jeho kariéra a Čaj u pána senátora v Kultúrnom katolíckom dome vo Vrútkach 24.10 od 15.00 do 19.00 – Tvoriví ľudia Zmes rôznych umeleckých techník: práca so šúpolím a slamou, servítková technika, drôtikovanie a iné.
Z Cirkevnej ZŠ Opäť začíname Po prázdninách sme sa oddýchnutí a plní sily vrátili do školských lavíc. Začali sme v stredu 02.09. 2009 svätou omšou v kostole na Severe. V škole sme privítali 68 škôlkarov a 35 prvákov, bránu našej školy každodenne bude prekračovať 427 žiakov. Počas prázdnin sme nezaháľali Počas prázdnin sa nám podarilo uskutočniť opravy a zmeny aj napriek tomu, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky neumožnilo Cirkevným školám čerpať z eurofondov finančné prostriedky na zateplenie a obnovu škôl. Vďaka finančnej podpore Diecézneho školského úradu v Žiline, výraznej pomoci pána dekana Krajčíka, úsporám školských financií, ale aj sponzorských peňazí od rodičov sme mohli zrealizovať: - pre ŠKD vymeniť okná vo vynovených priestoroch pod školskou jedálňou, - v niektorých triedach druhého stupňa vymeniť okná, - zatepliť strechu s novou izoláciou na budovách prvého aj druhého stupňa, - vymaľovať vstupnú chodbu na druhom stupni, - vytvoriť novú učebňu pre špeciálnych pedagógov, - vytvoriť novú triedu na druhom stupni (prvýkrát máme paralelné triedy vo všetkých ročníkoch). Opäť ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom na realizácii týchto zmien, aby sme tak spríjemnili pracovné prostredie našim deťom. Ďakujeme!!! Výročie školskej kaplnky Je tomu presne 6 rokov, čo bola požehnaná kaplnka blahoslavenej sestry Zdenky. Túto vzácnu chvíľu sme si pripomenuli 23.09.2009 pri slávnostnej svätej omši. V tento deň sa zavŕšil aj deviatnik k sestre Zdenke, ktorým sme začínali každodenné vyučovanie. dpp. Michal Masný, Pavol Slezák, Miroslav Sliačan, Monika Siheľská PRAMEŇ 9/2009 5
október - mesiac sv. ruženca
RUŽENEC Slovo ruženec pochádza z latinského rosarium, čo znamená „záhrada ruží“ alebo „veniec ruží“. Je to populárna a tradičná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi. Slovo ruženec označuje modlitbu, ale aj modlitebnú reťaz, ktorá slúži ako pomôcka pri samotnej modlitbe. Ruženec je modlitbou slovnou, ale aj meditatívnou. Pozostáva z recitovania Modlitby Pána (Otče náš), Zdravas Mária a Sláva Otcu. Zdravas Mária sa modlí desať krát za sebou. Modlitba Pána, 10-násobné zopakovanie Zdravas Mária a Sláva Otcu tvorí tzv. desiatok. Po každom desiatku sa zvykne pridať tzv. fatimská modlitba (Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy...). Každý desiatok má svoje tajomstvo. V ňom rozmýšľame o živote Pána Ježiša a Panny Márie. Tradičných 15 tajomstiev ruženca bolo ustálených v 16. storočí zásluhou pápeža sv. Pia V. Urobil to na základe dlhodobého zvyku, ktorý bol v Cirkvi. Tajomstvá zoskupil do troch kategórií – radostné, bolestné a slávnostné. Pápež Ján Pavol II. v roku 2002 ustanovil ďalšiu kategóriu tajomstiev svetla. Dnes máme teda celkovo 20 ružencových tajomstiev. Ruženec patrí k prejavom mariánskej úcty k Panne Márii, ku ktorej povzbudzovali mnohí pápeži, napríklad Lev XIII., ktorý sa niekedy zvykne nazývať aj „Ružencový pápež“. Vydal dvanásť encyklík a päť apoštolských listov, ktoré venoval ružencu. Do loretánskych litánií pridal zvolanie „Kráľovná posvätného ruženca“. Pápež sv. Pius V. ustanovil spomienku na Pannu Máriu Ružencovú, ktorú slávime 7. októbra. Pápež Ján Pavol II. vo svojom liste „Rosarium Virginae Mariae“ tiež hovorí o pravej mariánskej úcte a osobitne o ruženci. 6 PRAMEŇ 9/2009
Vznik modlitby ruženca sa podľa tradície pripisuje sv. Dominikovi. V roku 1214 sa mu pri modlitbe v kostole v Prouille zjavila Panna Mária a povedala mu, aby si vybral hlavné pravdy viery, kratučko ich vysvetľoval a učil ľudí modliť sa. Potom ho naučila modliť ruženec. Vďaka tomu sa potom obrátilo mnoho ľudí. Ruženec sa tak stal dedičstvom rádu dominikánov. V súvislosti so sv. ružencom sa hovorí aj o sv. Alanovi de la Roche, ktorý žil v 15. storočí na území dnešného Francúzska. Bol veľmi učeným dominikánskym kňazom. V tom čase modlitba ruženca upadla. Sv. Alan dostal vnuknutie od Panny Márie, aby ju znova oživil. Sám potom horlivo kázal a šíril modlitbu ruženca. Vďaka nemu začali vznikať bratstvá sv. ruženca v mnohých krajinách. Modlitba ruženca môže mať svoj prastarý pôvod aj v napodobňovaní modlitby žalmov. Kňazi a mnísi sa totiž modlievali breviár, čiže Liturgiu hodín, ktorá mala základ v 150 žalmoch. Keďže obyčajní ľudia nemali možnosť sa dostať k breviáru alebo Biblii a ani nevedeli čítať, namiesto 150 žalmov 150x opakovali Modlitbu Otče náš. Popritom používali šnúrku s uzlíkmi, pomocou ktorej počítali modlitby. V stredoveku sa k Modlitbe Pána pridalo Zdravas Mária. K modlitbe sv. ruženca povzbudzovala aj sama Panna Mária, keď sa zjavila vo Fatime v roku 1917 trom pastierikom. Povedala im, že modlitba ruženca je veľmi účinnou zbraňou proti satanovi. Ruženec je veľmi účinná zbraň proti diablovi. A aj keď sa ho nedokážeme pomodliť vždy úplne sústredene, Matka Božia nás vždy počuje a rada pomôže svojím príhovorom... dp. Michal Masný, farár
ružencové bratstvo
RUŽENCOVÉ BRATSTVO Opäť sa stretla redakčná rada , nuž a v rámci mesiaca október mi pripadla úloha napísať niečo o Ružencovom bratstve. Keďže aj ja si vymieňam „ružencové desiatky“ každý mesiac, ostala som zahanbená pri čítaní Stanov Ružencového bratstva ako málo viem, „kam, k čomu a či patrím“. Prijmite teda pár riadkov, snáď budú užitočné a nájdu svojho adresáta. Mňa si už našli.
Ružencové bratstvo (ďalej RB) je združenie duchovne zjednotených veriacich, formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu, Kráľovnú posvätného ruženca a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné dobrá. Cieľom je zároveň snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom a o premieňanie modlitby na konkrétne skutky. Reholi Kazateľov (dominikánom) pápež sv. Pius V. udelil výsadu zakladať ružencové bratstvá a z moci svojho úradu ich poveril, aby rozširovali modlitbu posvätného ruženca v Cirkvi. Ružencové bratstvo pozostáva z členov: • Živého ruženca • Svätého ruženca • Večného ruženca RB vzniká a existuje iba vtedy, ak má Živý ruženec. Ak by počas existencie RB Živý ruženec zanikol, zaniká aj RB, no nezaniká Svätý a Večný ruženec ( ak ich takéto bratstvo malo), následne spadá priamo pod Dominikánsku rehoľu a DMC Salve. Členom RB môže byť pokrstený katolík, ktorý má min. deväť rokov a slobodne sa rozhodne vziať na seba práva a povinnosti člena RB. Každý si môže vybrať jednu z troch foriem, tzn. Svätého, Živého alebo Večného ruženca, ktoré je m o ž n é a j z m e n i ť . Záväzky si plní každý sám za seba, nie sú viazané pod hriechom, ale má sa usilovať, aby nevznikol hriech z nedbanlivosti, či z pohŕdania duchovnými
dobrami. Pri vstupe od horliteľa bratstva dostane Preukaz člena RB podľa zvolenej formy modlitby posvätného ruženca. Členstvo nie je podmienené členským príspevkom, len formou milodaru a zaniká smrťou člena, vystúpením, vylúčením. K apoštolátu patria skutky duchovného a telesného milosrdenstva (návšteva chorých, podpora sociálne slabých rodín...), ružencový apoštolát medzi deťmi a mládežou, v rodinách, pomoc kňazovi vo farnosti (modlitbou ruženca, upratovaním a výzdobou kostola, organizovaním pútí, distribúciou časopisov, prednáškami). Duchovné sprevádzanie členov ružencových bratstiev je zverené promótorovi pre ruženec. Jemu je zverená moc zakladať RB, koordinovať ružencový apoštolát na Slovensku. Od 1. júna 2004 je promótorom P. Šimon Tyrol OP. Ružencové bratstvá sa riadia Stanovami RB na Slovensku, sú členmi dominikánskej rodiny, majú účasť na všetkých dobrách, milostiach a prísľuboch Panny Márie, daných tejto reholi. 1. Živý ruženec - je skupina dvadsiatich členov, tzv. ruža. Horliteľ ruže je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev. Člen sa zaväzuje: - pomodliť sa každý deň jeden desiatok posvätného ruženca s úmyslom za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov RB, za duše v očistci, za Rehoľu dominikánov, za duchovných pastierov a za našu farnosť. - spoločné mesačné stretnutie RB (napr. prvú nedeľu), pri ktorom si členovia PRAMEŇ 9/2009 7
ružencové bratstvo vzájomne vymenia ružencové tajomstvá. Napomáha sa tak k spoločnej modlitbe, odstraňuje sa tak individualizmus, vytvára sa spoločenstvo. 2. Svätý ruženec - člen sa nahlási horliteľovi RB na zaevidovanie do Knihy v DMC Salve. Zaväzuje sa: - pomodliť sa celý posvätný ruženec za jeden týždeň na základný úmysel, - zachovať postupnosť v modlitbe ruženca: radostný, svetla, bolestný, slávnostný. 3. Večný ruženec - člen sa nahlási horliteľovi RB na zaevidovanie do Knihy
v DMC Salve. Modlitba má apoštolský charakter a štyri hlavné úmysly: - radostné tajomstvá za obrátenie hriešnikov - tajomstvá svetla za čistotu viery a ohlasovateľov evanjelia - bolestné tajomstvá za večnú spásu umierajúcich - slávnostné tajomstvá za vyslobodenie duší z očistca Zaväzuje sa raz mesačne alebo ročne si zvoliť čas bdenia, kedy sa pomodlí postupne všetky tajomstvá.
Výsady a prísľuby pre členov RB: - osobitná ochrana Ružencovej Panny Márie - spoluúčasť na modlitbe posvätného ruženca všetkých členov na celom svete a spolupodiel na duchovných plodoch po smrti, - spoluúčasť na dobrých skutkoch všetkých členov, - spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv. omšiach a plodoch apoštolátu členov Rehole dominikánov, - spoluúčasť na udelených milostiach - každý mesiac provinčný promótor slúži sv. omšu za živých a zosnulých členov, - veriaci, ktorí sa pomodlia posvätný ruženec, môžu získať čiastočné alebo úplné odpustky. Prísľuby Panny Márie tým, ktorí sa budú zbožne modliť posvätný ruženec, dané prostredníctvom dominikánskeho kňaza bl.Alana de la Roche : 1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí. 2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť. 3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud. 4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom. 5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú. 6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život. 7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi 8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým. 9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu. 10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi. 11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš. 12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách. 13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia RB budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor. 14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista. 15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia. Podľa Stanov Ružencových Bratstiev na Slovensku, DMC Salve, Košice 2007 Martina Grígerová
8 PRAMEŇ 9/2009
rozhovor
SIMONA MARTAUSOVÁ – víťazka prvého ročníka Gospel talentu 2009 V marci 2009 odštartoval prvý ročník Gospel talentu, ktorý zorganizoval Richard Čanaky a Rádio Lumen pod záštitou poslanca Európskeho parlamentu MUDr. Miroslava Mikolášika. Súťaž je určená pre mladých začínajúcich gospelových hudobníkov, spevákov, textárov a skladateľov, ktorí chcú cez texty alebo hudbu povedať iným o prežívaní viery. Víťazkou tejto súťaže sa stala Simona Martausová s piesňou „Nádherný svätý“. Simona má 21 rokov a pochádza z Považskej Bystrice. “Každého by potešilo, keby uspel“, vyjadrila svoje pocity. „Mňa teší, keď hrám o Nádhernom – tak by som ten pocit rada rozdávala aj ostatným.“ Simona sa zúčastnila aj nášho Gospelfestu, a preto sme sa ju rozhodli „vyspovedať”. 1/ Môžeš sa našim čitateľom predstaviť? Kto je Simona Martausová? Ako Simu poznám ja, je podľa mňa úplne normálne dievča, ktoré sem-tam robí nenormálne veci. Chodieva do prírody s priateľmi, ale aj sama. Veľmi rada spieva, či už pre ľudí alebo len tak na skale. Často si dohodne veľa vecí naraz a pritom zabudne, že sa nedá stíhať všetko. Potom sa z toho musí nejako vymotávať. To je asi jedna z tých jej horších vlastností. Ostatné menovať nebudem. 2/ Vyhrala si Gospel talent s piesňou „Nádherný svätý“. Ako a kde vznikla táto pieseň? Pieseň „Nádherný svätý“ je jedna z
mojich prvých piesní. Zložila som ju v Chrenovci, keď som tam bola v jednej malej kaplnke. Len tak som si hrala a spievala. Najprv len melódiu a neskôr som k nej doplnila aj text. Zvláštne je, že niektoré slová, ktoré sú v tom texte, som si uvedomila až potom, čo bol text napísaný. Preto viem, že hlavný autor je Duch Svätý. Dokonca ešte aj dnes mi ukazuje, čo tým všetkým myslel. Vždy keď túto pieseň spievam, cítim sa ako v období, kedy bola zložená. Musím sa ale priznať, že som veľmi rada, keď počujem, ako si pieseň spieva aj niekto iný. Vtedy sa mi páči ešte viac, lebo cítim, že naozaj nie je vytvorená len pre mňa. 3/ Skladáš si piesne sama? Kde berieš inšpiráciu? Áno, piesne si skladám sama väčšinou s gitarou. Ale tiež sa mi stalo, že som išla po ulici a zrazu mi v hlave začala znieť PRAMEŇ 9/2009 9
rozhovor pesnička. Tak som si ju nahrala do mobilu, aby som na ňu nezabudla. Inšpiráciu beriem hlavne z vlastného života, pocitov, radostí, problémov atď. , niekedy aj zo životných príbehov iných ľudí alebo zo Svätého písma. Čo príde a chcem o tom spievať, tak o tom spievam, a tak skladám. 4/ Každý spevák, ktorý spieva Bohu, musel zažiť Jeho dotyk vo svojom živote. Žila si „kresťanský život“ od malička, alebo to prišlo neskôr? Ak sa za kresťanský život považuje chodenie do kostola, môžem povedať, že som ho žila od malička. Dnes viem, že kresťanský život je niečo úplne iné. Preto si myslím, že som ho začala žiť až pred pár rokmi. A stále sa ho učím žiť. Možno som sa nijako nezmenila, odkedy som začala prežívať svoju vieru, ale niečo sa vo mne predsa zmenilo. Som akási šťastnejšia. Aj
keď sa niekedy trápim tým, že nedokážem niektoré veci ovplyvniť vlastnými rukami, neskôr pochopím, že ak je to v Božích rukách, je to lepšie. A to ma robí slobodnou. Áno, cítim sa viac slobodná. A viac sa teším z maličkostí. A mám aj viac ozajstných priateľov, s ktorými mám nádherné zážitky. Spolu sa radujeme, chodíme na výlety, modlíme sa, podporujeme sa, poznáme sa a prijímame sa takí, akí sme, čo je v dnešnom svete veľmi vzácne, lebo ľudia si často myslia, že sa musia meniť, aby ich iní ľúbili. A tak 10 PRAMEŇ 9/2009
sa menia a menia, až pomaly prestanú byť slobodní a šťastní. Niekto povie, že verí v Boha, ale do kostola nechodí. Ja som do kostola chodila, ale neverila som Bohu a
vlastne som to ani neriešila. Som rada, že som prišla na to, že dôverovať Bohu je niečo ako dôverovať otcovi, keď šoféruje auto, a ja pokojne spím. A možno to je aj preto, že som do kostola chodievala od malička. Keby som tam nechodievala, nespoznala by som ľudí, ktorí žiarili iným šťastím ako ja. Nespoznala by som svojich terajších priateľov, s ktorými chceme spolu kráčať do neba, a vďaka ktorým ešte aj teraz spoznávam, aký krásny vie byť „kresťanský život“. 5/ Kým je pre Teba Boh? Niekto mocný, silný, nepochopiteľný, niekto, kto má všetko vo svojich rukách, a stačí, aby si pomyslel a všetko by sa zmenilo. Niekto, kto ma veľmi dobre pozná a je mu za mnou smutno, ak naňho zabúdam. No hlavne je to pre mňa niekto veľmi milosrdný. Dokonca viac milosrdný ako spravodlivý, viac milosrdný ako mocný, viac milosrdný ako silný. A to je na ňom nepochopiteľné, že keď ho o niečo prosím, on mi to dá, aj keď si to nezaslúžim. To je tá láska v ňom, o ktorú nás prosí, aby sme ju mali aj my voči iným ľuďom. Keď sa niekedy dívam na všetko krásne, čo ma obklopuje, vidím, že Boh je aj umelec, ktorý sa isto bavil, keď tvoril kvietky a zvieratká.
rozhovor skalu, vedieť hrať lepšie na gitare, alebo by som chcela, aby si na mňa niekedy sadol vtáčik a spieval mi na pleci. Tie trošku zložitejšie sny sú pre mňa dôležitejšie: chcela by som byť svätá a tým aj oveľa jednoduchšia, slobodnejšia, šťastnejšia, lepšia..., a potom - z tej svätosti, by som chcela voňať fialkami. Ale to nie je až také dôležité. Je krásne, že s ním má zmysel úplne všetko. Či už je to behanie po lúke, spievanie, spoznávanie sa s ľuďmi alebo aj rozchádzanie sa s ľuďmi. Na zemi nie je nikto, kto by dokázal robiť nemožné, iba On. Preto sa nikdy necítim bezradná, keď mám nejaký problém, lebo viem, že Bohu nič nie je nemožné. Boh je jednoducho super a som rada, že ho mám za priateľa. 6/Akú hudbu počúvaš v súkromí? Počúvam to, na čo mám momentálne náladu. Niekedy sa chcem len tak vyskákať a zatancovať si, tak si pustím napríklad Pink alebo Cranberries. Keď sa chcem modliť alebo rozmýšľať, tak si pustím soundtrack k filmu Páter Pio. Mám rada aj Zuzanu Smatanovú, Tretí deň a tiež spev bez hudobných nástrojov. Také chrámové spevy, kde sa to krásne ozýva... 7/ Myslíš si, že gospelová hudba má šancu preraziť aj do komerčných rádií? Podľa mňa je to veľmi ťažké, ale párkrát sa to v minulosti tuším už stalo, preto to možno nie je nemožné aj dnes. Určite by to ale mala byť taká pieseň, v ktorej sa nájdu aj tí „komerční poslucháči“. Niečo nevnucujúce, ale zároveň výstižné. A určite to musí Boh požehnať, aby sa to podarilo. 8/ Tvoj sen? Mám dva druhy snov. Takými normálnymi jednoduchými snami sú napríklad, že by som raz chcela mať dvojičky, vyliezť na nejakú veľmi veľkú
9/ Kam smerujú Tvoje ďalšie cesty? Čo plánuješ do budúcnosti? Nerada plánujem do ďalekej budúcnosti, lebo ono sa to aj tak nakoniec vždy všetko zmení. Preto viem len povedať, čo by som rada zažila v blízkej budúcnosti. Čo sa týka hudby, chcela by som chodievať hrávať s kapelou, mať nejaké koncerty, deliť sa o to, čo prežívam s inými ľuďmi. Teraz ma čaká bakalársky ročník, tak by som ho chcela zvládnuť popri všetkom ostatnom, čomu by som sa chcela venovať. Ešte by som chcela do konca tohto roka natočiť klip k jednej piesni. Dúfam, že sa to podarí. A samozrejme najprv musím tú pieseň aj nahrať.
10/ Na našom Gospelfeste spievaš prvýkrát.Ako sa Ti páči toto podujatie? Koncert na vašom Gospelfeste bol pre nás veľmi krásnym zážitkom. Bol to môj prvý koncert v kostole a cítila som, že bol niečím „iný“. Cítila som, že Boh je tam s nami prítomný ešte viac ako kedykoľvek predtým, keď som mala koncerty inde. PRAMEŇ 9/2009 11
rozhovor Bolo to veľmi príjemné, lebo som mohla rozprávať k ľuďom, ale aj k Bohu. Bola som obklopená všetkým, čo mám rada: ľuďmi, Bohom, hudbou ... tak aj preto sa mi to veľmi páčilo. Síce tých koncertov za sebou nemám veľa, ale tento mi ostane v pamäti a v srdci veeeľmi dlho. Kým mi bude pamäť slúžiť. Toto podujatie je určite veľmi dobrý nápad a páčili sa mi aj kapely a zbory, čo vystupovali pred nami. Možno by bolo fajn, keby sa o ňom nejakým spôsobom dozvedelo aj viac ľudí. Alebo keby sa v nich vzbudil väčší záujem o takéto podujatia, pretože nielen koncerty, ale aj sv. omša, ktorou to všetko začalo, bola „iná“ a tiež modlitby a všetky sprievodné slová. Jeden môj kamarát takéto zážitky nazýva „duchovné injekcie“ a verím, že vaše podujatie takúto injekciu podalo nejednému človeku...
11/ Odkaz našim čitateľom… Usmievajte sa. Nevadí, že ľudia okolo sa mračia a hnevajú... . Usmievajte sa a určite vám mnohí ten úsmev vrátia naspäť. S úsmevom a pokojom v srdci je všetko krajšie, dokonca aj problémy sú ľahšie. Boh nám nedáva do cesty niečo, čo by sme 12 PRAMEŇ 9/2009
neboli schopní zvládnuť. Prajem každému, aby mal v srdci veľa lásky pre úplne všetkých. Lebo keď túžime viacej milovať ako byť milovaní, vtedy nadobúdame ozajstnú slobodu. A vtedy sme ako keby „imúnni“ voči hnevu či ostatným hriechom. A keď nemáme v sebe hnev alebo závisť, tak sme určite šťastnejší. Takže kto chce byť šťastný, nemôže sa hnevať. Mne sa veľmi páči, keď sa niekto usmieva. Je úplne jedno, kto sa usmeje. Každý, keď sa usmeje, je nádherný. Úsmev pristane úplne každému. A ešte niečo by som chcela odkázať. Ak niečo potrebujete, nebojte sa obrátiť na Ježiša alebo na Pannu Máriu, nebojte sa s nimi rozprávať ako s priateľmi. Ježiš by nepovedal „proste a dostanete“, ak by to neplánoval uskutočňovať. Ale musíme rozoznať, či prosíme o niečo, čo je pre nás dobré, alebo o niečo, o čom si len myslíme, že je pre nás dobré. Boh nám dá, čo potrebujeme a mne sa stáva, že je to väčšinou vtedy, keď mu poviem: „Nechávam to na teba ...“.
Za rozhovor ďakuje Beata Hanicová Foto: Jozef Oravec
na pokračovanie
O SV. OMŠI „Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme b o l i v ž d y uchránení pred hriechom a pred k a ž d ý m nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista – lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva naveky.“ Spoznávate tie slová? Viete, komu patria a kto ich vyslovuje? A viete bez dlhého rozmýšľania povedať, kedy sa pri sv. omši hovoria? Ak áno, pokračujte v čítaní. V dejinách židovského národa možno nájsť pár príkladov toho, ako bol spomedzi vyvoleného národa vyvolený jednotlivec, ktorého úlohou bolo sprostredkovávať slová živého Boha súkmeňovcom alebo predniesť v mene celého spoločenstva prosbu Bohu Izraela. Táto úloha či skôr poslanie požívalo veľkú úctu a predpokladalo a vyžadovalo od proroka, sudcu či kráľa obrovský kus pokory, vrúcneho ducha, múdrosti a odvahy. Nie vždy boli slová Jahveho, prijímané s nadšením ba dokonca boli prípady, keď “tlmočníkovi” Slova, hrozilo prenasledovanie, väzenie či smrť. Príkladom je prorok Jeremiáš a mnohí iní. Aj napriek všetkým rizikám hlásali počuté vhod i nevhod (porov. 2 Tim 4, 2). Veď beda by im bolo, keby nehlásali (porov. 1 Kor 9, 16). Všetci tí, ohlasovatelia, tlmočníci, sprostredkovatelia, vyslanci, zástupcovia, príhovorníci, orodovníci žili pre Boha. Ich
misiou a “náplňou práce” bol kontakt a komunikácia s Bohom. Boli spojovateľmi na linke človek – Boh. V kresťanskom spoločenstve je Mojžišom kňaz. On nielen predsedá liturgickému zhromaždeniu, ale aj v mene všetkých prednáša prosby putujúceho ľudu. So zdvihnutými rukami v dialógu s veriacimi je postavený do úlohy rečníka a zhrňovateľa modlitieb, zakončovateľa a zjednotiteľa vyrieknutého. Prosí o ochranu pred Zlým, ktorej priamym dôsledkom je pokoj našich dní, pokoj každému jednému členovi. Žiada si pomoc pre seba i tých, ktorých zastupuje, aby to bola pomoc presýtená milosrdenstvom. Vyslovuje zhrozenie nad úpadkom do hriechu a nepokoja. Priam kričí Bohu do okien, aby pamätal, že on a jemu zverení bratia a sestry očakávajú splnenie blaženej nádeje, ktorou je vlastne opätovný a stále sa opakujúci príchod Ježiša Krista – Spasiteľa ľudí. Kňaz je Mojžišom, ktorého ruky nemôžu klesnúť ak chce ľud, ktorý zastupuje, vyhrať boj proti zlému. Nemôže poľaviť a ochabnúť v modlitbách za jeho stádo, stádo patriace Kristovi Pastierovi, ktorého je správcom. Kňaz stojaci pri oltári je v prvej línii. On je tým, ktorého sa týka prudkosť boja, on znáša páľavu dňa, on je levitom bez dedičného podielu, on sa živí z oltára, ktorému slúži. Oživujme si vedomie toho, že nás kňaz reprezentuje pred Bohom. Nie, nie je to óda alebo chválospev na jeho osobu. Je človekom ako každý. Pohľad naň nech je nám pripomienkou neustálej potreby sprevádzať ho modlitbami a stáť po jeho boku, aby sme spolu s ním prišli tam, kde je kráľovstvo i moc i sláva Boha naveky. dp. Pavol Slezák, kaplán PRAMEŇ 9/2009 13
z pera čitateľov
SVÄTOJAKUBSKOU CESTOU Tento rok sme s manželom strávili našu dovolenku peším putovaním svätojakubskou cestou do Santiaga de Compostela v severozápadnom Španielsku. Je to cesta, ktorá umožňuje človeku poznávať seba v rozličných situáciách, zamýšľať sa, učí ho menej sa
spoliehať na seba a viac dôverovať Bohu. Tí, ktorí ňou prechádzajú, často túto cestu prirovnávajú putovaniu životom. O tom, čo takto strávené dni priniesli nám, by sme sa radi podelili. Cesta viedla lesmi, políčkami, viac či menej malebnými dedinkami i historickými mestečkami. Chvíľami to bolo romantické a človek by tak chcel kráčať stále. Chvíľami, keď sa poriadne oprelo slnko, napuchli členky či prišla celodenná únava, položil si otázku: „Načo mi toto bolo treba?“ Vtedy nepomôže iné ako vytrvať. A veľa, veľmi veľa úsekov bolo monotónnych, šedivých, nezaujímavých. Tak ako i v živote. Kto však mal oči otvorené, dokázal i vtedy vidieť veľa pekných vecí. Kráčanie vlastným spôsobom prinášalo radosť, umožňovalo cestu si vychutnať. Ak však niekto chcel za každú cenu patriť medzi prvých, zdanlivo najschopnejších, ak nebol ochotný priznať, že má na menej ako tí druhí, mohol ostať sklamaný. Ani v živote 14 PRAMEŇ 9/2009
tendencia splynúť s davom, nevytŕčať robiť ako ostatní a mať, čo majú všetci, neprináša uspokojenie. Každý človek má svoju vlastnú Bohom danú cestu. Tú sa má snažiť objavovať a využívať pri tom tie dary, ktoré boli dané práve jemu. Na našu cestu sme nemohli odísť nepripravení, vopred sme sa pýtali i naštudovali si, čo putovanie obnáša a bez čoho sa nezaobídeme. Vyhli sme sa tak minimálne bolestivým pľuzgierom na nohách. Museli sme byť pripravení na dážď, vietor i horúce slnko. Boli sme prekvapení, koľkí bližšie informácie o úskaliach dlhej cesty nemali. Presne tak i v duchovnom živote potrebujeme poznať zbrane i prostriedky, ktoré máme k dispozícii. A tiež získavať múdrosť, ktoré kedy a ako použiť. Veľa o tom hovorí sv. Pavol vo svojich listoch.
Putovanie je krásne spolupatričnosťou a solidaritou, ktorá medzi pútnikmi vládne. Raz pomôžeme my, inokedy sme my tými, ktorí potrebujú pomoc. Môže byť skúškou dôvery v Božiu Prozreteľnosť, ak poriadne praží slnko, ja sám mám málo vody a niekto iný, kto už nemá nič, nastaví s prosbou svoju prázdnu fľašu. Symbolom pútnika je pútnická palica, o ktorú sa cestou opiera a mušľa, z ktorej
z pera čitateľov podľa legendy svätý Jakub pri svojej apoštolskej ceste Španielskom pil. Ubytovania sme sa báli najviac. Vedeli sme, že spávať budeme asi po tridsiatich na jednej izbe, že tam bude obmedzený počet spŕch i toaliet, že vedľa nás budú spať i takí, ktorí chrápu alebo takí, ktorí nebudú mať potrebu dodržiavať nočný kľud. Prekvapujúce bolo zistenie, že pri ochote uskromniť sa a prispôsobiť to bez zvláštnych problémov šlo. A tiež poznanie, že človek dokáže „existovať“ i bez svojich neodmysliteľných rituálov a návykov. A cíti sa pritom zdravo a slobodne. Na Slovensko sme sa vrátili viac vďační za štandard, ktorý doma máme a berieme ho viac-menej ako samozrejmosť. Do Santiaga de Compostela, ktoré bolo cieľom našej cesty, sme dorazili po piatich dňoch putovania. Zhodli sme sa ale na tom, že najväčším zážitkom nebol cieľ, ale samotná cesta. Trochu mi to p r i p o m e n u l o v ý r o k F. M . Dostojevského: „Môžete si byť istí, že Kolumbus nebol šťastný vtedy, keď objavil Ameriku, ale vtedy, keď ju objavoval. Môžete si byť istí, že vrcholný okamih šťastia prežíval možno práve tri dni pred objavením Nového sveta, keď vzbúrená posádka div neobrátila lode naspäť do Európy. Nešlo o Ameriku! Kolumbus zomrel, a takmer ju nevidel, a vlastne ani nevedel, čo objavil! Išlo o život, jedine o život, o jeho objavovanie, neprestajné a večné, a vôbec nie o objav sám.“ Asi by sme si v reálnom živote všetci mali dopriať viac radosti z prítomnej chvíle a neutekať tak rýchlo vpred. Zo Santiaga de Compostela viedla naša cesta do francúzskych Lúrd. Tie boli asi najsilnejším zážitkom našej tohoročnej dovolenky. Pre atmosféru pokoja, pre všadeprítomnú úctu k utrpeniu druhých i pre radosť, ktorá z tvárí týchto ľudí vyžarovala. Pre silu modlitby, ktorá zjednotila toľko ľudí z najrozličnejších národov. Ako i pre stretnutie s našimi ďalšími rodákmi zo Slovenska i priamo z Martina. Povzbudzujeme aj ostatných, aby pri výbere dovolenky zohľadnili, nakoľko je to možné, i duchovný prínos pre seba a svoju rodinu. Je škoda, ak sa najsilnejším zážitkom voľných dní stane len úžasné all inclusive. To duchovné ostane v človeku omnoho dlhšie a prinesie viac ovocia pre každodenný život.Apritom vôbec netreba ísť až tak ďaleko. Oľga a Peter Kurhajcovci PRAMEŇ 9/2009 15
miništranti
Svätá banda Poznáte ich. Mnohých po mene, či cez ich rodičov. Chlapcov, ktorých spája spoločná črta – ochota slúžiť kňazovi pri sv. omši. Miništranti. Samotné slovo miništrant pochádza z latinského slova „ministrare“, čo v preklade znamená „posluhovať pri stole“. Služba miništranta sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne formulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl, a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia Pána Ježiša a kresťanov. V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zvýraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Biele rúcho, ktoré majú na sebe oblečené má vyjadrovať okrem iného čistotu ich duše. Zároveň vyjadruje svätosť obety, pri ktorej posluhujú kňazovi. Miništranti sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej obety. Aj oni majú svojho nebeského patróna, ktorý sa za nich prihovára v nebi. A to dokonca nie jedného, ale rovno dvoch. Prvým je sv. Tarzícius, ktorý žil v prvokresťanských časoch a druhým je sv. Dominik Savio, žijúci v 19. stor. pod ochranou sv. Don Bosca. Ich život by mal byť príkladom pre každého miništranta. Aj v našej farnosti sa našlo niekoľko desiatok chlapcov, ktorí si smelo môžu dať pred meno titul miništrant. Nech ich služba je predovšetkým oslavou Boha a pre nás ostatných nech sú povzbudením všade tam, kde ich stretneme – či už v kostole, v škole, ale aj na ulici, či v skateparku. dp. Miroslav Sliačan, kaplán 16 PRAMEŇ 9/2009
pre deti
O tom, ako Karolko po prvý raz prijal do srdca Pána Ježiša V jedno májové popoludnie si Karolko kľakol k svojej posteli a začal sa modliť k Duchu Svätému. Prosil ho o pomoc pripomenutí si hriechov, ktorými zarmútil Pána Boha. Potom ľutoval každý zlý skutok – všetky postupne. Tie veľké, stredné aj tie celkom malé. Keď skončil, vstal, obliekol si zelený sveter a šiel do kostola. Na schodoch sa však zastavil. Srdce mu silne bilo a ruky sa ľahko triasli. – Čo sa to so mnou deje? – pýtal sa v duchu sám seba. – Bojím sa? Skutočne to tak bolo. Vlastne všetci ľudia na svete sa trochu boja spovede. Predsa nie je ľahké priznať sa k svojim hriechom. Našťastie Karol si pripomenul to, o čom hovoril kňaz na hodinách náboženstva. Spoveď je vyznanie hriechov pred kňazom. Cez neho Ježiš Kristus odpúšťa človekovi hriechy a spája ho s Pánom Bohom. Chlapec teda stisol veľkú kľučku a vošiel do kostola. Posadil sa do druhej lavice, pomodlil sa a po niekoľkých minútach podišiel ku spovednici. Tam čakal naňho kňaz. Karol sa s ním pozdravil a potom vyznal všetky svoje hriechy. Keď vyšiel z kostola, cítil sa ľahučko a veľmi šťastne. Zdalo sa mu, že svet sa zmenil na veľkú lúku a jemu narástli krídla, vďaka ktorým mohol lietať nad tou lúkou a obdivovať farebné kvety, motýle, chrobáky. Nasledujúci deň prišiel Karol do kostola so svojím otcom a bratom, s ďalšími deťmi a ich rodinami. Počas slávnostnej svätej omše všetci spievali a modlili sa. V jednej chvíli kňaz vzal kalich a vyriekol slová pripomínajúce Poslednú večeru: „V deň pred umučením Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci: toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich a podal ho svojim učeníkom, hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci: toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku. Potom deti postupne prichádzali ku kňazovi, ktorý každému z nich podával zo zlatého kalicha hostie. Týmto spôsobom prišiel Pán Ježiš ku všetkým deťom v podobe bielej oplátky. Od tej chvíle sa mohli naplno zúčastňovať na svätej omši. Bol to neobyčajný deň. Karol sa zároveň veľmi tešil aj veľmi smútil. Radoval sa z prijatia Pána Ježiša do srdca, smútil, pretože v ten deň mu výnimočne chýbala mama. Cnelo sa mu za ňou ráno, napoludnie, popoludní, večer aj v noci. ivka PRAMEŇ 9/2009 17
pre deti
Pán Ježiš prikázal, aby naplnili obrovské džbány vodou, a potom ju premenil na veľmi lahodné víno. Ľudia sa prvý raz presvedčili, že Ježiš je skutočne Boží Syn, ktorý môže urobiť všetko - dokonca aj zázrak 18 PRAMEŇ 9/2009
Milé deti, prečítali ste si príbeh, ako pápež Ján Pavol II. prežíval svoje prvé sväté prijímanie, keď mohol prvýkrát prijať do srdca Pána Ježiša. Bola to pre neho veľká chvíľa. Niektorí z Vás už máte slávnosť prvého svätého prijímania za sebou a niektorí z vás sa možno práve teraz začínajú na ňu pripravovať. Veríme, že sa tešíte a budete ju prežívať s takou radosťou, s akou ju prežíval aj Svätý Otec Ján Pavol II. Viete deti, že pápež Ján Pavol II. mal veľmi vrúcny vzťah k Panne Márii? Vďaka nemu sa môžeme modliť ruženec svetla. Poznáte jeho päť tajomstiev? Jedným z nich je zázrak Pána Ježiša, kedy premenil vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej. Obrázok na vedľajšej strane, ktorý znázorňuje túto udalosť, si môžete vyfarbiť.
Farská matrika 1.9.-30.9.2009 Katarína Mária Kureková Nikolaj Ďurana Paulína Nagyová Andrej Hládek
Juraj Zelinka Sabina Rebeka Rozenbergová Monika Tichá
Peter Krížik a Katarína Marschallová
Irma Tomašovičová, 72 r. Jozef Karolčík, 89 r.
Časopis Prameň vydáva Rím.kat. farnosť Martin-Sever pre vnútornú potrebu. Adresa: Jilemnického 59, 036 01 Martin, tel. 043/4287 444, fax 043/4287 445; email:
[email protected]; web: www.fara.sk/mtsever. Vychádza raz mesačne okrem augusta. Za teologickú a mravnú stránku časopisu zodpovedá dp. Michal Masný, farár Zodpovedná redaktorka: Eleonóra Kureková. Redakčná rada: dp. Miroslav Sliačan, dp. Pavol Slezák, kapláni; Iveta Gallová, Katarína Gajdošová, Beáta Hanicová, Martina Grígerová. Grafická úprava: Martin Gríger, Marián Cesnek. Príspevky a návrhy radi privítame na adrese
[email protected]. Vyhradzujeme si právo na úpravu a výber príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Neprešlo jazykovou úpravou. Toto číslo vyšlo 4.10.2009. Náklad: 900 ks. Foto na obálke: Jozef Oravec, Internet, archív farnosti
Fotogaléria
Dni otvorených dverí v CVČBT patrili tvorivosti
Tvorivosť priniesla svoje ovocie
Farské hody sme slávili 12. a 13. septembra
Zavítal k nám aj primátor mesta Andrej Hrnčiar
Počas GospelFestu nám zaspievali viacerí speváci
Rytierske dni v Bojniciach
