Ro ník VII. íslo 1 Január Február 2006

Ro�ník VII.

�íslo 1

Január – Február

2006

Gustáv Rumánek

PANEURÓPAN Som z Európy. Do záhrad mi idú dažde Severného mora a humus priedomia zlepšuje Dunajskú deltu. Som z Európy V zrkadle American way of life a k zábrane zla nesta�ia zákony, Desatoro, Ot�enáš. Som z Európy, Hitler je papierový drá�ik a Alberta Schweitzera už nikto nepozná. Som z Európy, kmeti odchádzajú a mlados� náhli sa za svojím potknutím.

Vítame rok 2006

Ako rýchle plynie �as! Ne�aká, nepostojí, každou hodinou odkrajuje spravodlivo a rovnako každému z nás z d�žky života. �as už tká striebro do vlasov i našim de�om a vnuci vyrástli z detských topánok. Akosi rýchlo v toku udalostí obraciame listy v kalendári. Aký bol ten uplynulý rok 2005? Podobný ako tie predchádzajúce prežité roky – plný života, lásky, povinností... I v �om sa rodili deti a vä�šina z nich prežívala krásne a bezstarostné detstvo. Školstvo odštartovalo nový model vedomostnej skúšky dospelosti – maturity a pripravuje žiakov pre život v Európe. Mnohí stretli prvú lásku, našli nových priate�ov, prácu �i vycestovali do sveta, aby skúsili pocit prvej samostatnosti, zodpovednosti i ne�ahkého zárobku. Ke� prekro�ili hranicu svojej bezstarostnej mladosti, za�ali vážne rozmýš�a� o životných istotách a zmysle života. �as sa posúva nezadržate�ne dopredu, veda a technika napreduje mí�ovými krokmi, prináša nový spôsob komunikácie. Médiá ovplyv�ujú spôsob života, vz�ahov, ba �asto prevrátia naruby i dlho budované rodinné �i priate�ské vz�ahy. Šíri sa atmosféra neistoty, napätia, stresu... Ale i to patrí k životu. Prežili sme uplynulý rok so všetkým, �o nám priniesol, a do nového roku 2006 vstupujeme s nádejou, že bude lepší, pokojnejší, v ktorom �LOVEK bude ma� svoje práva a svoju hodnotu. Nech s novým rokom pribudne ve�a pracovných príležitostí a možností uplatnenia. Do nového roku 2006 Vám želáme, milí �itatelia, Redakcia ve�a zdravia, š�astia, pokoja a lásky.

SYNOVSKÁ

Synu, treba ti krá�a�. Na svojich nohách dovidíš ponad plot rodného humna. Krokmi sa nedosýtiš ako myse� myšlienkou, blizna pe�om. Ponáh�aj sa nerýchlo a pri cúvaní drž sa zeme, no nebu� prízemný. V tanci krokmi zato� sa a uzrieš svoju lásku. Najkrajšie stupaje navrátia �a k domovu. V h�adaní zoš�apeš nejedny topánky, ne�utuj, majster van Gogh ich zve�nil v slávnom obraze. Ke� chôdza ti zhorkne, zober si pali�ku a ukហkaždému tú hviezdu, �o ešte stále ti svieti.

Strana 1

lubina2.indd

1

16.12.2005, 12:25

Môj školský za�iatok v Lubine

ako to bolo pred 70 rokmi (3. �as�)

Po ra�ajkách mama vložila do „ruksa�ika“ ešte ve�ké �ervené jab��ko a krají�ek chlebíka – pre š�astie, ako furmanovi. Zaviazala na �om šnúrku na mašli�ku. Otec mi ho napasoval na plecia. Potom ma mama vzala za ruku... Starý otec povedal: „Utekajte v méne Božjém,“ teda v mene Božom... a išli sme do školy. Škola bola na hornom konci pri kostole. Cestou sme stretali mojich kamarátov prvákov, tých tiež viedli mamy – Pa�ka Halíka, �ervenolíceho urasteného chlapca, Milanka Lošáka ... Išiel aj Vladko Ostrovský. Neustále pof�ukával, ale na školu bol zvedavý, ako my všetci. Namiesto „�ertových“ nohavíc mal „aksamítové,“ lebo si vysvetlil uj�ekove slová tak – kto nebude ma� nohavice z „�ertovej kože“, nemôže predsa dosta� výprask, �o by bol akoko�vek neposedný. Pred nami, na dohodenie loptou, išli naše budúce spolužia�ky-vrstovní�ky: Milka Kova�ovicová, Ani�ka Miklánková, na „ringu“ sa k nim pridala �udka Trúsiková, na hornom konci slávnostne vyobliekaná Jarka Sláviková „Lafkéch“ a Milanko Slávik z Jan�éch dvora. Tomu sme my kamaráti vraveli „želiezko“, lebo hádam z každého „va�ku“ vytiahol akýsi „šrófik, pljéšek“ �i kúsok akéhosi želiezka. Bol to ve�mi milý, príhovor�ivý kamarát, vždy sa šibalsky usmieval. Stále �osi z tých šrófikov vymýš�al posklada�. Mama ho musela ustavi�ne chyta� za ruku, vždy sa jej vyk�zol ako pstruh a už �osi �alšie vy�ahoval z vrecák, z �oho malo by� budúce auto �i ktovie�o. Išiel aj k�de� �alších detí. Druháci a tí starší už krá�ali bez mám. S Milkou Štúrovou, krásnym urasteným diev�a�om s tmavogaštanovými vlasmi, oble�enou do lubinského kroja, ktorá už dobre poznala školu, išiel jej bratranec Vladko Štúr. Bol to tiež nᚠkamarát. Mal prís� do školy až o rok, ale išiel si ju aspo� obzrie�. Kto by povedal, že nás troch – Milana Lošáka, Vladka Štúra a m�a 3. septembra 1943 vylú�ia – ešte školopovinných – nielen zo staroturanskej meštianky, ale zo všetkých škôl neslávne známeho Slovenského štátu, a to pre ilegálnu protifašistickú �innos�. Prišlo na nás udanie. Sotva sme sa usadili v laviciach, poslal po nás riadite� triedneho u�ite�a, aby nás došikoval k nemu. Ve�a re�í nebolo. „�o ste to urobili, pre�o ste to urobili, ešte ste aj...,“ a lisk, lisk, lisk – jedna, druhá, tretia facka, raz z jednej, potom z druhej strany. „Ste vylú�ení zo školy, zo všetkých škôl Slovenského štátu. Odchod!“ Do triedy sme už nesmeli vstúpi�. Školské tašky nám vyniesli na chodbu a zabuchli dvere. No my akoby sme sa ani nez�akli, vzb�kol v nás vzdor a na schodisku sme do desivého ticha školy zvolali: „Nazdar!“ Len sa to tak odrážalo ozvenami od stien. (Pozn. redakcie – za Slovenského štátu tento zakázaný pozdrav bol v protiklade s oficiálnym „Na stráž!“) V tej chvíli sme nemohli ani len za má�ny mak tuši�, �o všetko niektorých z nás v budúcnosti �aká: jedného pred�asné ukon�enie života, druhého – neprávom obvineného totalitným režimom a po tzv. ví�aznom februári 1948 odsúdeného –- dlhoro�né väzenie a otrocké práce od Leopoldova po Jáchymov. A m�a nový nútený odchod z Evanjelickej bohosloveckej fakulty, kde som za�al študova�, a potom zasa �alšie tortúry práve preto, že som študoval teológiu. Som do smrti v�a�ný tým, ktorí sa zasadili o to, aby som mohol študova� – ke� už nie biblické a iné orientálne jazyky na bohosloveckej fakulte – tak na iných fakultách, hoci externe. Prednášali tam viacerí vynikajúci odborníci, ktorí museli odís� z bohosloveckých fakúlt v Prahe �i Bratislave. Bola to zaiste Božia ruka, ktorá ma viedla údolím životných skúšok, takže som mal š�astie v neš�astí.

... V ten de�, ke� sme sa my traja vyhodení museli pod�a výroku riadite�a meštianky, iná� dobrého �loveka, rozlú�i� „nadobro“ so školou, vznikla moja prvá báse� „Traja sokoli“. Napísal som ju vo výmole pri ceste zo Starej Turej, ke� sme �akali na ostatných spolužiakov, kým pôjdu z vyu�ovania. Báli sme sa ís� domov. Tragikomické na tom bolo, že nevedno ako sa to dozvedeli naše mamy, len odrazu sme ich zbadali, ako pla�úcky zalamovali rukami, krá�ali k nám. Tým sa to všetko neskon�ilo. Zažili s nami dos� patálií, kým sa až po skon�ení vojny kde-ktorý mohol uchyti� – �i už v u��ovke alebo tak. ... Vrátim sa však na za�iatok školského roka 1935 – k pä�ro�nému Vladkovi Štúrovi a k jeho ceste do školy. Prstencovo strapatá hlava s košom medenogaštanových ku�ier sa mu len tak nadtriasala, ke� sa snažil o �o najrýchlejší krok. Do školy išli aj cigánske-rómske deti – diev�atá Milka a Evka Kuvikovcov v krásnych �istých kvetovaných šatô�kach. Pevne sa držali za sukne svojich mám. Pred kostolom sa pridali aj deti z Hrabového i z hrušovskej školy, ke�že sme išli na za�iatku školského roka na služby Božie do kostola. Dušan Haruštiak (pokra�ovanie v bud. �ísle)

Stretnutie prvých absolventov Základnej osemro�nej školy v Lubine

A teraz je pre nás krásna chví�a, vitaj, spolužiak aj spolužia�ka milá! Že sme sa tu stretli spolu, za�akujme nášmu Pánu Bohu. Takto nás – prvých ôsmakov ZOŠ z r. 1954 – vítali verše našej spolužia�ky Eleny Rojkovej. Stretli sme sa koncom augusta 2005 v bistre Tri sesry v Miškech

Dedinke, aby sme si pospomínali na �asy našej mladosti a konštatovali, že sme už dedovia a babky, �o po celý život odovzdávajú to dobré svojim de�om a vnú�atám. Z dvoch niekdajších ôsmych tried prichádza na každoro�né(od vla�ajška) stretnutie 22 až 24 spolužiakov. Chodieva medzi nás i naša pani u�ite�ka triedna Anna Schmidtová, rod. Hvož�arová. Vždy sa ve�mi z toho tešíme a ona sa tiež medzi nami dobre cíti. Je vždy taká milá a jemná, akou bola pred 50 rokmi. Pri harmonike sme si nielen zaspievali, ba aj zatancovali. Všetci sa tešíme na �alšie stretnutie v r. 2006.

Jaroslav Slávik, Emília Pražienková, Elena Rojková

Strana 2

lubina2.indd

2

16.12.2005, 12:25

Žijú medzi nami

Stretli sme sa s nimi v de� študentského vo�na, ktorý súvisel so sviatkom 17. novembra. Práve pred 16 rokmi, ke� na prahu nežnej revolúcie ich predchodcovia organizovali protestné mítingy na námestiach republiky, tieto diev�ence sa batolili okolo sukní svojich mám. A vtedy ani ich mami�ky netušili, kam sa vyberú v prvých krokoch dospelosti ich dcéry. Predstavia sa vám lubinské gymnazistky Kristína Petrovi�ová a Alžbeta Ostrovská s ich prázdninovým pobytom na britských ostrovoch. Odkaz pre mojich rovesníkov? Treba sa odváži�, nez�aknú� Cie� tejto romantickej prázdninovej cesty bol vcelku prozaický sa prekážky, pretrpie�. Aj nedobrý zážitok �i zlá skúsenos� je – zdokonali� si v jazykovom kurze znalosti angli�tiny, poznáva� užito�nou skúsenos�ou. – novú krajinu, teda u�i� sa. Najprv dáme slovo nádejnej maturantke Kristínke PetroviTretia�ka na Štefánikovom gymnáziu v Novom Meste Betka �ovej. Ostrovská letela za�iatkom júla 2005 až na východné pobre– Šes� týžd�ov z mojich letných prázdnin sa mi podarilo strážie Škótska – do neve�kého mesta Aberdeen. Mesto je previ� v Londýne. Tam som navštevovala školu s výu�bou anglickrásne, hovorí presved�ivo Betka a ukazuje nám množstvo kého jazyka – spolu s mojimi kamarátmi. Našla som medzi fotozáberov: školy, múzeá, kostoly, reštaurácie, zábavné parnimi priate�ov takmer z celého sveta. Bývali sme v typickej ky... Je to anglickej štvrti v centre Londýna, ne�aleko Big Benu. Vyu�oprístavné vanie sme mali doobeda, takže som musela ráno skoro vstámesto, obva�. Robila som to rada a tešila som sa na každý nový de� choduje strávený s novými priate�mi. Lekcie ma ve�mi bavili, zdokonalis ropou, ktorú Škóti �ažia zo Severného mora. To je zdroj ich bohatstva. – Spo�iatku som bývala u priate�ov mojej rodiny, potom som sa pres�ado hovala internátu ne�aleko B. Ostrovská pred školou v Aberdeen školy. Pre Londýn – K. Petrovi�ová (2. sprava) m�a bol najdôležitejší 6-týžd�ový kurz angli�tiny. Pracovali la som sa v jazyku. sme s našou lektorkou denne štyri a pol hodiny – skupina asi Po vyu�ovaní sme chodili na výlety – v Hyde parku sme po20 mladých �udí z Mexika, Španielska, južnej Ameriky, strednej zorovali �udí, prezerali si pamätihodnosti Londýna. Najviac ma a východnej Európy, ale aj z Indonézie, Thajska, Kórey. o�arila stará dominanta mesta – architektonický skvost most V internáte som mala svoju izbu, mohla som si poži�a� bicykel Tower Bridge. Ale aj návšteva najexkluzívnejšieho obchodnéa previes� sa po meste, na morskú pláž. More je chladné, ale v meste, �i teplé nede�né popoludnia ho domu krásne, plné námorných lodí a poletujúcich �ajok. Okrem nov Buckinghamských záhradách, najmä ke� tam temer na kažvých poznatkov v jazyku a nového prostredia stretla som ve�a dom kroku bolo po�u� sloven�inu. Naozaj je svet malý! priate�ských �udí. Ešte sa vrátim k môjmu prvému d�u v Londýne. Bolo 7. júla 2005 a ráno vybuchli od teroristov autobusy. Ešte som o ni�om nevedela – stojím na zástavke, autobusy vôbec nechodia. �oskoro mi volá otec, �i žijem... Potom som vždy s obavou vstupovala do autobusu.

Stretli sme sa zo všetkých kútov sveta A zažila som, aké je to by� prvýkrát pre� z domu, od rodi�ov, od blízkych, orientova� sa v cudzom svete a nestrati� sa. Zistila som, že sa to dá zvládnu�. A to je , myslím si, tá najdôležitejšia prázdninová skúsenos�. – Želáme diev�atám, aby vždy chceli vráti� sa naspä� k domovu a vedeli zúro�i� svoje schopnosti na prospech svojej krajiny. . Redakcia

Po vyu�ovaní – boli sme dobrí priatelia

Strana 3

lubina2.indd

3

16.12.2005, 12:25

Z celonárodnej spomienky na �udovíta Štúra

Dôstojné otvorenie Roka �udovíta Štúra pri príležitosti 190. výro�ia jeho narodenia sa konalo 15. –16. októbra 2005 v jeho rodisku v Uhrovci. V sobotu odzneli na seminári príspevky popredných slovenských vedcov o význame a vplyve osobnosti Štúra a jeho generácie na formovanie slovenského národného života. Hlavným slávnostným programom nedele 16. 10. boli ekumenické bohoslužby v evanj. chráme v Uhrovci za

v autobusoch, v navštívených lubinských domácnostiach... Spod Javoriny sme posielali do Modry na peti�ných hárkoch 1080 a dodato�ne ešte 50 podpisov. PhDr. O�ga Pavúková, riadite�ka Múzea �. Štúra v Modre, ich koncom októbra (pri príležitosti 190. výro�ia narodenia �. Štúra) postúpila na prerokovanie do NR SR. Ešte sa vrátim pár slovami k �asu podpisovania hárkov v našom kraji. Oslovení ob�ania s porozumením vypo�uli a pre�ítali požiadavku, ktorá ich vyzývala podpori� existenciu Múzea �. Štúra v Modre a jasne prejavili svoje želanie, svoju vô�u: MÚZEUM MUSÍ BY� ZACHOVANÉ! Okrem troch prípadov nik neprejavil �ahostajnos�, nik neodmietol podpísa�. Právom sa teda môžeme domnieva�, že ni� v našom národe nie je stratené. Naveky si chránime vo svojom vnútri také vzácne drahokamy, akým bol, je i bude �udovít Štúr. Darina Fajnorová

Ke� v našom chráme „slávou zazvonila piese�“ na pamiatku �udovíta Štúra

Stalo sa tak v poslednú nede�u cirkevného roka 20. 11. 2005 pri spomienkových bohoslužbách pri príležitosti 190. výro�ia narodenia �. Štúra. S našou Lubinou bol �. Štúr bytostne spätý svojím rodom – jeho dedo Pavel Štúr sa v Lubine ako mladý remeselník usadil, tu sa narodil otec �udovíta Samuel Štúr.

Pri hrobe Samuela Štúra v Uhrovci

ú�asti generálneho biskupa ECAV Júliusa Fila. �itate�om predkladáme niektoré podnetné názory z eseje Prof. Jána Findru z univerzity M. Bela v Ban. Bystrici pod názvom Štúrova sloven�ina a dnešok. – ... Rád by som hovoril o vlastenectve. Žia�, aj ono má u mnohých tiežvlastencov nezriedka skôr ornamentálnu, gesta�no-manifesta�nú povahu �i podstatu. Nie je zakotvené v h�bke, nie je zakorenené v duši. Premieta sa do vznešených hesiel, vyhlásení, hlasných výkrikov, no nepotvrdzuje sa konkrétnym �inom. Chceme sa, ako sa dnes módne hovorí, zvidite�ni� ako vlastenci, ako národovci, bijeme sa do p�s tak, aby to okolie neprehliadlo. Zabúdame pritom, že skuto�né vlastenectvo sa zhmot�uje v každodenných skromných �inoch, ktoré ne�akajú na verejný potlesk. Akí sme v týchto chví�ach vzdialení od ideálov, ktoré vyznávali a v rozmedzí ktorých konali štúrovci! Lebo takáto povrchná je aj naša láska k jazyku. Verejne sa k nemu priznávame, vyznávame mu lásku, pasujeme sa na ochrancov �istoty jazyka, sloven�inu chceme stráži�, aby jej nikto iný neukrivdil. A pritom mnohí z tých najhorlivejších sa vo svojej jazykovej praxi správajú k svojej „milovanej“ sloven�ine najmacošskejšie. ... – Red.

Pred rodným domom Samuela Štúra - Oľga Michalcová, rod. Štúrová a starosta Milan Ostrovský

Drahokamy v nás

Sú dejinné okamihy, kedy �lovek precitne a bohatstvo svojej duše odhalí – prezradí, �o je pre�ho najvä�šou hodnotou. V našom malebnom kraji pod Javorinou sa tak stalo nedávno. Zlý chýr o plánovanom zrušení Múzea �udovíta Štúra v Modre sem priniesla v �ase osláv 61. výro�ia SNP naša významná here�ka Eva Kristinová. Jej sme po�ahky svojimi podpismi zaplnili 4 hárky PETÍCIE ZA ZÁCHRANU MÚZEA �UDOVÍTA ŠTÚRA V MODRE. �alšie �isté hárky prišli na moju adresu, a tak som sa ochotne ujala milej povinnosti. Podpisy som získavala v školách (Lubina, Stará Turá, Bzince, Moravské Lieskové, Nové Mesto), pred kostolmi (Stará Turá, Kostolné a najmä Lubina – obdarená príkladnou aktivitou našej pani farárky Mgr. Evy Juríkovej), v zdravotníckych zariadeniach (St. Turá, Nové Mesto, Tren�ín, �achtice), po�as cestovania

Na bohoslužbách poslúžil káz�ou slova Božieho ThDr. Miloš Klátik z Petržalky, liturgovali okrem domácej farárky Evy Juríkovej – Iveta Rubaninská zo Bziniec, O�ga Klátiková z Petržalky a Milan Kubík z Nového Mesta. O živote �. Štúra a o kore�och lubinských Štúrovcov hovoril Dr. Jozef Karlík, Red. riadite� Literárneho múzea v Novom Meste n. V.

Strana 4

lubina2.indd

4

16.12.2005, 12:25

Ke� zakladali družstvo . . .

. . . alebo o trampotách kolektivizácie (3.�as�) Žatva tiež nebola jednoduchá záležitos�. Najprv sme museli pole ru�ne obkosi� – kosec a „odebjéra�ka“ s kosákom. Potom samoväz kosil, viazal snopy. My sme snopy zbierali a skladali do hromádok, v každej po 12 snopov. Trinástemu sa hovorilo „farár“, ten sa priviazal na vrch tých dvanástich, aby ich vietor nerozmetal. Ke� bolo pokosené, pohrabané, chlapi zvážali snopy do kozlov-

musel aj zootechnik Vl. Petrovi� vyhrnú� rukávy... a dojil, k�mil �i kydal hnoj, pomáhal ako vládal. Prešlo viac rokov a družstvo za�alo stava� bytovky pre mladé rodiny, stavali sa �alšie objekty. My družstevníci sme mohli chodi� aj na zájazdy – pamätám si výlet na nákladnom aute do Brna. Ale neskôr autobusom – aj do kúpe�ov, do Tatier, na Duklu, na týždenné dovolenky do Diakoviec. No to už sa naše dve družstvá spojili, gazdovali sme vo ve�kom. Tak nám rô�ky ubehli, zostarli sme, zostali nám neduhy, choroby. Ale aj presved�enie o tom, že všetku túto prácu sme robili stato�ne, zodpovedne – pre prospech nielen svoj, ale aj obce, našej krásnej vlasti. Lebo bolo v nás ve�a dobrého vz�ahu k zemi, k pôde, �o sme získali od svojich rodi�ov. A veríme, že nie�o z toho sme dokázali odovzda� aj vám – mladším. Najmä poznanie, že ro�níkova práca je nenahradite�ná a samá prvá na našej zemi. E. Rojková

��� Boli sme v Bodzanoch a v Uhrovci

Krátky oddych a ob�erstvenie po�as mlatby

stohov. Potom za�ala mlatba. K stohu pristavili mlá�a�ku s elevátorom. Na hornú �as� mlá�a�ky vyšli chlap a žena. Tá rozväzovala snopy, �o jej hádzali zo stohu, a chlapšpajzér snopy opatrne púš�al do bubna mlá�a�ky. Vrecia na zrno obsluhovali dvaja chlapi, �alší dvaja vážili a ukladali zaviazané vrecia. Tie boli pripravené na odvoz do sýpky. Na konci mlá�a�ky elevátor vynášal slamu dohora a 4-6 muži „kozlári“ zakladali kozel slamy. Museli by� aj odborníci, aby bol stoh rovný, aby do slamy nezatekalo. V strede stohu pracovali tí, �o len slamu pohadzovali. Pod elevátorom sa striedali dve ženy pri plevách. Je �ažké opísa� túto namáhavú robotu – celé dni v horú�ave, v prachu. Až neskôr štát podporoval družstvo strojmi na tie naj�ažšie práce – seja�ky, horaly (samozberacie stroje na seno a slamu), kombajny, naklada�e. Ešte sa vrátim k robote v maštaliach. Spo�iatku sme mali do roboty iba svoje ruky, svoju silu, vidly, lopaty, fúriky, pre doji�ku – hrotek, stolec. A kravky, ktoré bolo treba obriadi�. Vozíky na ko�ajniciach na odvoz hnoja, �alšie na dovoz krmiva sa objavili až neskôr. A ženy spo�iatku dojili ru�ne, kým družstvo nekúpilo elektrické doja�ky. Krmi� ujo Petrovi� nadojené mlieko v kanvách vozil na konskom povoze k hlavnej ceste, tam mliekari prevzali plné kanvice a zhodili prázdne. Vtedy jeden krmi� k�mil priemerne 30 kráv, doji�ka ru�ne vydojila 23 kráv – skoro ráno, ve�er,

Tieto malebné dediny ne�aleko Partizánskeho sme navštívili koncom októbra v rámci literárnej exkurzie. My – to boli žiaci 7.,8. a 9. ro�níka. V Brodzanoch sme si prezreli kaštie�, v ktorom žila so svojimi de�mi švagriná A.S. Puškina – ve�kého ruského básnika. Svoju príbuznú tu navštevovali aj Puškinove deti. Táto grófka milovala psy, najmä jedno plemeno, ktorému venovala celý život. V salónoch visia jej obrazy a na nich zachytila svojich najob�úbenejších psov. Po smrti psov zriadila na kopci pri kaplnke „psí cintorín“. V múzeu som sa dozvedela nové fakty o ruských a slovenských spisovate�och. Kaštie� obklopuje park, v �om boli mnohé sochy spisovate�ov. V Uhrovci sme navštívili rodný dom �udovíta Štúra a Alexandra Dub�eka. Štúrov otec, lubinský rodák, bol u�ite� a žil v tomto u�ite�skom byte. Teraz si pripomíname 190 výro�ie narodenia �ud. Štúra. Alexander Dub�ek bol

V Brodzanoch – pred pomníkom ruského básnika A.S. Puškina

politik, ktorý sa smrte�ne zranil pri autonehode. Okolnosti tejto havárie nie sú dodnes celkom jasné. Každý rok pri hrobe A. Dub�eka �udia zapa�ujú tisíce svie�ok a kahancov. Po�as exkurzie sme na�erpali plno vedomostí o významných �u�och. Alenka Zbi�ovcová,7.ro�.

Jablko

Družstevníci z kopaníc v Strážnici, za�. 60-tych rokov

sviatok-piatok. Na dovolenku ani pomyslie�! Ke� niekto z nás ochorel, nebolo �loveka, �o by nás zastúpil. Vtedy

Jedného slne�ného d�a sme s tatom v našej záhrade zasadili mladulinkú jablo�. Museli sme sa však o �u stara�, ke� sme chceli ma� na nej úrodu. Každý de� sme ju chodili polieva� �erstvou vodou a pred zimou sme ju oba�ovali tenkým pletivom na stromky, aby jej kôru neohrýzali srnky a zajace. Jablo� rástla, rô�ky plynuli, až raz v jeseni sa na nej za�erveneli vo�avé jablká. Ale bolo medzi nimi aj jedno zvláštne jablko. Zvláštne tým, že vyzeralo škaredo a malo

Strana 5

lubina2.indd

5

16.12.2005, 12:25

škvrnitú šupu. Preto som ho nazvala Škvrnidlo. Nuž a toto zvláštne jablko mi pomohlo nájs� moje stratené hodinky, ktoré mi darovala moja stará mama. Stalo sa to takto. Raz som pod touto jablo�ou zaspala. Sníval sa mi zlý sen a zrazu, ke� som sa zobudila, po�ula som, ako nie�o spadlo z ve�kej výšky na zem. Obzrela som sa a uvidela som leža� v tráve Škvrnidlo. A tesne ved�a neho moje stratené hodinky. Odvtedy sú pre m�a jablká vzácne a zázra�né. Monika Potfajová, 8.ro�.

V sušiarni v Miškech Dedinke de�om ukázal pán Viliam Haruš�ák spracovanie ovocia. Deti si s rados�ou púš�ali šarkana �i tvorili svetlonosa. Výsledkom týchto aktivít boli zaujímavé ich práce na výtvarnej a pracovnej výchove; sú vystavené v interiéroch školy. Deti dôstojne reprezentovali svoju MŠ i obec Lubina na okresnej výtvarno-literárnej sú�aži „K�ú� ku š�astnej škole“. Kolektív MŠ Lubina-Hrn�iarové

Ujo Vilko Haruš�ák

Návrh rozpo�tu obce na r. 2006 Výdavky �inia spolu 12 mil. 25 tis. Z toho v bode Všeobecné verejné služby – správa obce 2 mil. 731 tis. Cestná doprava – 1 mil. 112 tis. ( napr. zimná údržba – chodníky, opravy a údržba) Nakladanie s odpadmi – 630 tis. (napr. odvoz odpadu –300 tis., separovaný zber – 40, multikára – 65, uloženie odpadu – 200 tis.) Vodné – 345 tis.; Verejné osvetlenie – 830 tis; Kultúra – 400 tis. Vzdelávanie – 4 mil. 500 tis. ( z toho – originálne kompetencie 1, 5 mil. , prenesené kompetencie od ministerstva školstva 3 mil. 360 tis.) Príjmy �inia spolu 12 mil. 25 tis. Z toho – Da�ové príjmy spolu 7 mil. 462 tis. Neda�ové – 643 tis. Granty 3 mil. 515 tis. Zostatok z r. 2005 – 450 tis. Milan Ostrovský, starosta obce

Ujo Vilko býva aj so svojou rodinou v Miškech Dedinke. Ne�aleko svojho domu má sušiare�, v ktorej suší rôzne druhy ovocia, napr. jablká, slivky, hrušky. Ovocie niekomu predá a niekomu dá. Uja Vilka majú všetci radi. Stará sa aj o kultúrny dom v Miškech Dedinke. Usporaduje v �om rôzne oslavy, svadby, jubilejné udalosti. Nacvi�ujú sa tam aj folklórne tan�eky a vystúpenia. V kultúrnom dome je aj menšia knižnica, ktorú má na starosti dcéra uja Vilka – pani u�ite�ka Erika Mlynárová. Je tiež ve�mi milá a žiaci ju majú ve�mi radi, no nielen žiaci, ale aj jej rodina a kamaráti. Ujo Vilko má rád �udové pesni�ky a takúto hudbu púš�a do rozhlasu v Miškech Dedinke a na Hrn�iarovom. Do rozhlasu hovorí o udalostiach, ktoré sa udiali a informuje tak o všeli�om ob�anov v okolí. V kultúrnom dome je miestnos�, ktorá je plná krojov. Kroje sa používajú pri rôznych vystúpeniach. Niekedy ich poži�ia žiakom alebo iným �u�om, ktorí ich potrebujú. Aj ja som mal oble�ený lubinský kroj na slávnosti v kostole. Najob�úbenejšie podujatie, ktoré organizuje ujo Vilko v KD, je pochovávanie basy. Mama mi o tom rozprávala. Je to spo�iatku normálna zábava, len pred polnocou prinesú basu, pla�ú nad �ou, akoby umierala. V skuto�nosti tento obrad znamená, že polnocou popolcovej stredy sa kon�í �as zábav – fašiangy – a za�ína sa obdobie pôstu. Ja viem len to, že na túto zábavu sa dospelí tešia a ujo Vilko ju poriada aj viackrát za sebou. Ujo Vilko má ve�a starostí, ale všetko zvláda ako dvadsa�ro�ný mládenec. To hovoria o �om starší �udia a my mladí ho ale obdivujeme. Dušan Gulán, 8. ro�.

Jese�, pani bohatá, farbí listy do zlata...

Tohtoro�ná krásna jese� ponúkla de�om a u�ite�kám MŠ Lubina-Hrn�iarové ve�a príležitostí na jej pozorovanie. Deti vnímali rodný kraj zaliaty jesennými farbami, plný plodov, zoznámili sa s viazaním a usklad�ovaním kukuri�ných kláskov, pomáhali pri zbere úrody zo školskej záhrady, pri hrabaní lístia...

��� �o nové, pán starosta?

���

Z �innosti MOS Lubina

V novembri: MEKA z Komárna – celodenný predaj tovaru; diskotékové odpoludnie pre deti a mládež; deti MŠ a ZŠ zaujal svojím vystúpením kúzelník. V decembri 16.12. zorganizovala p. farárka Mgr. Eva Juríková odovzdávanie viano�ných dar�ekov pre deti zo sociálne slabších rodín pod názvom Operácia Viano�né die�a – OVD. Akcia sa konala v spolupráci s Evanjelickou diakoniou. – skupina chlapcov stredoškolákov využila KD na po�íta�ové hry – Mikulášska a viano�ná diskotéka Pravidelné akcie: – každý utorok a štvrtok aerobik – cvi�enie pri hudbe – vždy vo štvrtok otvorená knižnica od 16,30 do 18,00 hod. Priaznivcom a futbalistom OŠK Lubina Je možné hovori� o katastrofe pri našom postavení v tabu�ke: 14., t.j. posledné miesto so 6 bodmi a strata na predposledného 7 bodov. No nesmieme hádza� flintu do žita. Verte spolu so mnou a bu�te optimisti. Futbal sa nedá hra� len v nede�u a pritom získava� body, treba mu aj nie�o obetova� ... a potom – získanie bodov nemusí by� tvrdý boj, ak je to súhra, pochopenie, obetovanie a rados� z hry priate�ov! Váženým spoluob�anom v závere r. 2005 prajem ve�a zdravia, š�astia, lásky a síl prekonáva� úskalia života v roku nastávajúcom ... Zárove� vám �akujem za ochotu navštevova� podujatia organizované MOS – Lubina a verím vo vašu priaze� aj v �alšom období. Mgr. Marián Valláš, riadite� MOS Lubina Predám technický benzín – 25,-Sk / liter tel. 0905 / 209102

Strana 6

lubina2.indd

6

16.12.2005, 12:25

Z �innosti MOS v Miškech Dedinke a spolo�enských organizácií na kopaniciach V novembri – rekonštrukcia elektr. osvet�ovacej rampy –15 tis.; sú�ažno-zábavný ve�er 2-�lenných družstiev s výsledkom: 1. hasi�i, 2. FS Javorinka, 3. spolo�enstvo evanj. mládeže, 4. MsS�K. Sú�asne sa konala výstava a predaj fotografií z predchádzajúcich podujatí, koštovka ovoc. destilátov, sušeného ovocia, tombola a posedenie pri hudbe – ú�as� 80 �udí. V decembri – zasadnutie OZ; rozhlasové relácie detí MŠ Hrn�iarové; kapustovo-lekvárový ve�er – ochutnávka, spolo�né hodnotenie kvality produktov vlastnej výroby, výmena skúseností a receptov; viano�ný stolnotenisový turnaj. Konali sa pravidelné podujatia – nešporné služby Božie, rodinné stretnutia, vo�by do TSK, nácviky FS Javorinka, práca v knižnici, výborové schôdze spolo�enských organizácií ... PRIPRAVUJEME * 28. 1. 2006 – spolo�enský ples ZRPŠ pri ZŠ S. Štúra. * 18.2.; 25.2.; 4.3. 2006 30. ro�ník tradi�ného pochovávania basy – s programom FS Javorinka. * Denné a ve�erné lyžovanie ( v prípade priaznivého po�asia) v areáli LK – CHRÍB. Viliam Haruš�ák, riadite� MOS M. Dedinka

Naši jubilanti 92 rokov

�udmila Rágalová, Lubina

319

85 rokov

Anna Klimová �udmila Böhmerová Katarína Trúsiková Jozef Križko

501 1007 120 258

84 rokov

Anna Rubaninská

949

82 rokov

Štefan Pekník Eva Haruš�áková

64 821

81 rokov

Milan Šidla Anna Križková

549 258

80 rokov

Alžbeta Lošáková

281

75 rokov

Anna Horná�ková Vladimír Petrovi� Pavel Tu�ka Emília Sameková Margita Havlíková

861 242 641 91 990

60 rokov

František �i�ko

363

Naši najmladší

BLAHOŽELÁME

pani Jele ŠPITKOVEJ – hus�ovej virtuózke, k vymenovaniu za vysokoškolskú profesorku v odbore: hudobné umenie.

Jakub Tomašovic Nikola Burianová

Lubina

287 694

SPOMÍNAME �as plynie, spomienky v srdci bolia, zabudnú� nikdy nedovolia D�a 5. februára 2006 uplynie 5 rokov, �o nás opustil nᚠdrahý manžel, otec a starý otec Rudolf RUBANINSKÝ. S úctou a láskou spomínajú – manželka Vlastimila, synovia Vlastimil a �ubomír s manželkami a vnuci �ubko a Jurko ako i ostatná rodina.

Jela Špitková so synom Pavlom a prezidentom I. Gašparovi�om 29. 11. 2005 na Hrade

.� � � Preh�ad dobrovo�ných príspevkov a predplatného na INFORMÁTOR

3000.- Sk 1500,- Sk 1000,- Sk 400,- Sk 300.- Sk

sponzorský príspevok na CD Martha Quin, Kanada lubinská rodá�ka Jana Mielcarková, Bratislava Kovo P. �amek, Lubina, Vl. Rubaninská, U Rubaninských 200,- Sk: O. Potfajová, U Súpkov, E. Lobíková, U Rubaninských 5 predplatite�ov z obce a Starej Turej Prosíme �itate�ov o predplatné na r. 2006 – plati� môžete u svojich distribútorov, na OÚ alebo poštou. Pozrite si našu internetovú stránku www.obeclubina.sk

Odišli spomedzi nás Anna Dunaj�íková Božena Trúsiková, rod. Vojteková

LUBINA VOLILA POSLANCOV Tren�ianskeho samosprávneho kraja – TSK 26.11. 2005 v dedine: 600 oprávnených voli�ov, kopanice –598 v dedine volilo 90, v kopaniciach 32 voli�ov. Prišlo voli� 10,2% ob�anov. 10. 12. 2005 – 2. kolo volieb predsedu TSK v dedine zo 604 oprávnených voli�ov volilo 40, na kopaniciach z 599 opráv. voli�ov volilo 16 Prišlo voli� 4,2 % ob�anov z celkového po�tu 1203 Redakcia voli�ov.

Strana 7

lubina2.indd

7

78-ro�ná 70-ro�ná

16.12.2005, 12:25

NAŠE KORENE – LUBINA HISTORICKÁ

(37. pokra�ovanie) Vrátime sa do doby revolu�ných rokov 1848, ktoré za zapísali do dejín slovenského �udu zrušením poddanstva, sedliackymi vzburami, ale hlavne krvavo potla�eným hurbanovským povstaním. Tieto roky meruôsme sa zapísali i do dejín našej obce. Naša Lubina prežívala 28. 1848 septembra najstrašnejší de� v celej svojej histórii. Z marcových zákonov uhorského snemu v r. 1848 najvä�ší význam mal zákon o zrušení poddanstva. Bol však zna�ne obmedzený. Zákon oslobodzoval od poddanských povinností len urbárskych ro�níkov, ktorí tvorili menšinu. �udia žiadali vrátenie pozemkov, ktoré si prisvojila š�achta, a zrušenie poddanaj skej závislosti u neurbárskych ro�níkov, akými boli myjavskí kopani�iari. V jarných mesiacoch vypukol celý rad miestnych živelných nepokojov takmer vo všetkých krajoch Slovenka. Známa je sedliacka vzbura v Honte na �ele s básnikom Jankom Krá�om a u�ite�om Rotaridesom. Ozbrojení a pobúrení �udia pálili urbárske knihy a dereše, dávali zvoni� na poplach a na výstrahu strie�alo do panských dvorov. V našej oblasti nepokoje vyústili do protižidovského rabovania v Novom Meste n. V. Na jarmoku 1. mája 1848 bolo asi 2000 �udí. Zves� o vážnych sociálnych nepokojoch podnietila masu �udí k živelnému rabovaniu židovských obchodov a domov. Brali všetko, �o bolo na dosah, múku, cukor, látky, kusy nábytku... Bol to zúfalý prejav bezmocnosti, ktorý im viac pri�ažil, ako pomohol. Cestou domov – Ove�a viac ako si zobrali – zni�ili. rozohnení myjavskí, staroturanskí a aj naši lubinskí ob�ania vyrabovali ešte aj Židov v Dolných a Horných Bzinciach. Podobne to bolo i v Bošáci, Zem. Podhradí, Mor. Lieskovom. Pre ú�as� na týchto rabova�kách, ktoré nemali žiadnu súvislos� s národným revolu�ným pohybom, uväznili ve�a �udí. Samozrejme, že hne� zareagovalo vojsko, aby „nastolilo porádek“ a „nakvartírovalo“ sa do každej dediny – teda i do našej Lubiny. Obyvatelia boli potrestaní tým, že museli vojsko živi�. 10. mája 1848 popredná slovenská inteligencia – hurbanovci, zhrnuli požiadavky slovenského národa do 14 bodov – okrem sociálnej spravodlivosti i sloven�inu ako úradnú re�, slovenskú zástavu, vlastnú národnú gardu, všeobecné hlasovacie práva ... Lenže ma�arská stanného práva vláda odpovedala rozšírením a prenasledovaním slovenských národovcov. Tak sa slovenskí politickí vodcovia J.M. Hurban, M.M. Hodža a �. Štúr rozhodli pre ozbrojené povstanie. Za východisko povstania zvolili Hurbanov kraj. Podporovali ich �eskí vlastenci a tiež Srbi a Chorváti. Posledné dni pred výpravou – v polovici septembra – sa vo Viedni utvorila Slovenská národná rada – SNR. Tvorila ju trojica politikov Štúr, Hurban a Hodža a vojenská trojica B. Bloudek, F. Zach a B. Jane�ek. Hlavným velite�om sa stal Bloudek a ná�elníkom štábu Zach. Tajomníkmi SNR boli B. Nosák a J. Bórik. Štúr

predstavil dobrovo�níkom zloženie SNR, žiadal jej uznanie a zloženie prísahy vernosti. 17. septembra 1848 osobitný vlak z Viedne odvážal asi 600 dobrovo�níkov do Bzenca. Tam sa k nim pridalo 150 �eských a slovenských dobrovo�níkov. Na druhý de� – 18. septembra sa dal dobrovo�nícky zbor na pochod k slovenským hraniciam smerom na Vrbovce. Tu ich o�akávali pri obrovskej vatre Vrbov�ania, Myjavci, Brezovania a Hlbo�ania s jedlom, nápojmi a fak�ami, ktorými si v noci svietili cestou na Myjavu. Tam v dome pani Kolényovej mala sídlo SNR, ktorá ešte v ten de� – 18. septembra pred polnocou vyhlásila nezávislos� Slovákov spod nadvlády Ma�arov. Pod slovenskú národnú zástavu sa prihlásilo 6000 mužov. Ani naša Lubina nezostala bez odozvy. Vtedajšiemu richtárovi Martinovi Trúsikovi poslovia z Myjavy doru�ili Rozkaz Slovenskej národnej rady v tomto znení: Obec poctivá Lubinská má bez odkladu povstat a ozbrojit sa za svoju slobodu, podla možností. �ástku ale ozbrojeného lidu nech vyšle do hlavného ležení slovenského na Brezovú. 20. sept. 1848 J. Bórik – nár. rady sekretár, J. M.Hurban – úd národnej rady. V tom období bol lubinským k�azom Juraj Holuby (1797-1863) a v kritickej dobe revolúcie bol práve konseniorom (1845-49). Do tejto funkcie sa dostal v�aka svojej autorite k�aza – bol múdry, uvážlivý. K septembrovému povstaniu sa zachoval zdržanlivo. Z pozície kres�ana a k�aza nesúhlasil s revolu�ným radikalizmom. Iný poh�ad na povstanie mal jeho syn Karol Holuby (1826-1848). ��

�o neodvial �as

Starý otec Juraj a dedko Lajoš rozprávali o Hurbanovi, ako prekabátil ma�arských vojakov, ktorí ho nahá�ali, ke� utekal na Moravu. Lubinania hauzírovali s dreveným riadom po celej monarchii. Na dvojkolesovej káre – cez Senicu, Moravský Ján až do rakúskeho Hohenau a odtia� do Viedne. Vraj Hurban vysko�il z úkrytu, preobliekol si zaplátané šaty hauziranta, zapriahol sa do káry a posunul premastený klobúk do �ela, aby ho nikto nepoznal. �ahal káru, vzdychal, a tak bezpe�ne prešiel až na moravskú hranicu. OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad Lubina, tel/fax 032/7778175. Redak�ne upravuje komisia pre rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport, zodp. redaktor Ing. O�ga Hrabovská, red. rada: M. Kopec, Mgr. �. Fra�ová, Vil. Haruš�ák, Mgr. E. Juríková, Mgr. A. Machajdíková, Mgr. A. Nebohá�ová, E. Ostrovská, Mgr. M. Vallᚠa B. Znachor. Registra�né �íslo 2/2000 – A 10 vydané Okresným úradom v Novom Meste n.V. Internet – www.obeclubina.sk

Strana 8

lubina2.indd

8

16.12.2005, 12:25