Ročník IV.
Číslo 4
Júl – August
2003
Referendum o vstupe do Európskej únie V našej obci chýbalo nám necelých 40 hlasov do úplnej úspešnosti referenda. V dňoch 16. a 17. mája t.r. vyjadrili naši občania, či treba ísť do Európy a či radšej zostať „doma za pecou“. Voličský obraz našej obce v hlasovaní o vstupe do EÚ bol takýto: počet oprávnených voličov – 1197 (d-596, k-601); počet oprávnených občanov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky – 579 (292/287), počet odovzdaných platných hlasov. lístkov – 564 (279/285), t. j. 47,12% oprávnených voličov ( v rámci Slovenska – 52,15%). Z tohto počtu svoje ÁNO Guy Le Queux – francúzsky atašé povedali 522 (262/260) občania, t.j. 92,9%, R. Slánský – český veľvyslanec NIE – 42(17/25). Akú podobu mala predreferendová kampaň v našom kraji, okrese i v obci? Starosta M. Ostrovský organizačne pripravil seminár o EÚ – 6. mája v KD v Miškech Dedinke. O Európskej únii hovorili traja veľvyslanci – český Rudolf Slánský, poľský Jan Komornicki, anglický Damian Roderic Todd. Z francúzskeho veľvyslanectva hovoril atašé pre vnútornú bezpečnosť Guy Le Queux, z amerického atašé Thayer Scott. Kto počúval a kládol otázky? Asi 8 desiatok pozvaných z nášho kraja –starostovia a primátori, predstavitelia štátnej správy okresu i kraja na čele so županom Ing. Štefancom, Jan Komornicki – poľský veľvyslanec predstavitelia významných podnikateľských Thayer Scott – americký atašé firiem. Poľský veľvyslanec hovoril (po slovensky) o geografickej spojitosti, historickej blízkosti krajín Vyšegrádskej štvorky, ale aj o dvojstrannej spolupráci Poľska a Slovenska. Francúzsky atašé hovoril o ochrane hraníc. Neplatí, že hranice sú líniou, ktorá nás najlepšie ochráni. Tou najlepšou ochranou je mier. Taký, ktorý zabezpečí každému štátu jeho suverenitu a zároveň bezpečnosť v rámci veľkého európskeho komplexu. V r. 1985 sa zišli všetci veľkí politici v dedinke Schengen (Belgicko) a tam podpísali zmluvu o voľnom pohybe občanov 15-tich krajín. Od r. 1995 sa začala uplatňovať. Nie je to opustenie suverenity. Je to kolektívna zodpovednosť, bezpečnosť. Sú dva druhy hraníc. Vnútorné – tie si zabezpečuje každý štát suverénne sám. Sám rozhodne, či tá-ktorá osoba môže prísť na jeho územie, hoci je to v Európe. Preto cestujúci musí mať u seba doklady. Štát sa musí brániť proti kriminaliD. R. Todd – anglický veľvyslanec te a nelegálnym prechodom. Vonkajšie hranice – tie budú na Slovensku v r. 2006 s Ukrajinou. A tie budú prísne kontrolované. Polícia sa musí pripraviť na iný spôsob práce, musí byť mobilnejšia, viac spolupracovať so susednými krajinami. Slovenské hranice zostanú slovenskými. Voľný pohyb osôb umožní mierovú budúcnosť. Pre náš Informátor napísal: „Slobodný pohyb osôb podporí myšlienku žiť spoločne v mieri.“
Strana 1
Americký atašé hovoril o vzťahu k menšinám v USA. Spojené štáty prijali viac ako 50 miliónov imigrantov. Hovorí: – Nie sme všetci jedna rasa, teda nemusíme sa rovnako správať. Ale jedno máme spoločné – všeobecné hodnoty, toleranciu. Naša rôznorodosť nie je zdrojom slabosti, ale sily. Dúfam, že zdroj takejto sily sa nájde aj na Slovensku. – Český veľvyslanec hovoril o tom, čo priniesol ČR vstup do NATO. Boli to najmä dôvody bezpečnostné, ale aj to, že členstvo v NATO sa chápalo ako potvrdenie pokroku, toho, že krajina je stabilná, štandardná. V rakúskom písomnom príspevku zaujal príklad východnej pohraničnej oblasti Burgenland. Táto pred pádom železnej opony patrila medzi najchudobnejšie. No za posledných 10 rokov sa dostáva rýchlym tempom do rozvoja. Mohol by to byť inšpiratívny príklad aj pre náš pohraničný kraj. Veľvyslanec Veľkej Británie zaujal poslucháčov nielen peknou slovenčinou, ale aj presnosťou, logikou vyjadrovania. 5 miliónov Slovákov bude mať v Bruseli 14 poslancov v parlamente. Keď slovenskí vysokoškoláci chcú pracovať v cudzine, to neznamená, že sa nevrátia. Veď budú mať aj možnosti uplatniť sa. Slovensko ich bude potrebovať na vytváranie dobrých projektov, aby na ne mohlo dostávať financie z Únie. Upozornil aj na nezdravé okamžité očakávania. Po skončení seminára oficiálni hostia položili vence na mohyle v Rohu. Vedúcim hostiteľského tímu bol Viliam Harušťák s pracovníčkami obecného úradu. Za redakciu INFORMÁTORA Ing. O.Hrabovská a Ľ. Fraňová (obe predniesli v úvode seminára krátke referáty o vojnovej histórii nášho kraja).
ODPAD – problém náš každodenný . . . – Patríme k vám, váš kraj pod Javorinou je krásny a stal sa naším druhým domovom. I ľudia nás prijali ako svojich, sú pohostinní, pomôžu, poradia. – Takto sa vyjadruje väčšina našich chalupárov, keď sa s nimi stretneme. Aj my sme mali dobrý pocit pri návštevách viacerých našich priaznivcov, ktorých sme oslovili a navštívili pri tvorbe almanachov a Informátora. Vážime si vás za váš vzťah k našim kopaniciam, osady získali i vašim pričinením na vzhľade, susedia si cenia vašu pomoc i rady, začlenili ste sa medzi nás, prichádzajú sem i vaše deti, vnuci, priatelia i známi. Sme radi, že prichádzajú a radi ich uvítame. My Lubinania si vieme uctiť každú návštevu, ktorá prichádza v dobrom a odchádza, ako dobré mravy kážu. Už dlhší čas naša obec rieši problém s komunálnym odpadom (KO). Všeobecne záväzné nariadenie OZ v Lubine č. 16/2001 o nakladaní s odpadom a poplatkoch za zber znie: – Občania, ktorí nemajú v obci trvalý pobyt a vlastnia v obci nehnuteľnosť, sú povinní platiť poplatok vo výške 400,-Sk ročne. – Každý občan s trvalým pobytom je povinný zaplatiť ročne 240,- Sk, za ktoré dostane 6 žetónov na vývoz KO. Teda bežná 4-členná rodina zaplatí 960,- Sk ročne. Zdalo by sa, že problém je vyriešený. Veď každý občan musí zaplatiť! Tam, kde príde každý druhý utorok zberný voz, stačí dať zbernú nádobu i so žetónom pred dom. V tých osadách, kam sa nedostane zberný voz, vyváža sa KO raz mesačne podľa kalendára zvozu na rok 2003 vždy v sobotu ( 2. 7., 16. 8., 13. 9., 11. 10., 15. 11., 13. 12.). Treba dať odpad do vriec, vrecia zaviazať, nachystať alebo požiadať suseda, aby ich v čase vašej neprítomnosti vyložil pred chalupu. Je to jednoduché, a predsa sa stáva, že pri odchode z chalupy vyhadzujú niektorí z vás odpad do priekop okolo cesty, na autobusové zastávky či do našich prázdnych smetných nádob. Stalo sa to veľakrát! Mladí manželia naplnili na Hrnčiarovom práve vyvezené smetné nádoby pamperskami. Každý pondelok na Hrnčiarovom spratúvame do svojich smetných nádob aspoň 2-4 igelitové tašky plné odpadu. Pohár trpezlivosti však pretiekol 21. apríla t.r. na Veľkonočný pondelok, keď na autobusovej zastávke zastavil automobil Škoda Favorit modrofialovej farby so ŠPZ NR 58-73 a mladý muž vyhodil igelitové tašky do zástavky. Vedľa stojaca pani v čiernom, ktorá by mu vekom mohla byť matkou, ho slušne upozornila, aby odpad tam nehádzal. Odpoveď: „ Bozajte ma . ...ˇ! Môžete ma udať“! Dámy sediace v aute sa viditeľne bavili na rečovom prejave mladíka. Veď prezentoval svoju aroganciu, rozum, silu i výchovu. A je si istý, že na neho neplatia zákony. V piatok – 9. mája vodič auta tmavomodrej farby ŠPZ BAZ 93-10 vyhodil svoj odpad do smetnej nádoby MŠ na Hrnčiarovom. Prečo za váš odpad majú platiť škôlkari? Na divokých skládkach, okolo cesty, potokov sú hromady odpadu, ktorý tam vozia i naši občania. Nepochopíme prečo. Veď každý občan Lubiny má zabezpečený odvoz. Dobre je organizovaný zber plastov, železa a nebezpečného odpadu. A predsa! Hovorí sa, že čo jeden hlupák pokazí, sto múdrych dlho napráva. My však veríme, milí chalupári, že k náprave príde vo vašom záujme, pretože chceme žiť s vami v našom kraji vo vzájomnej úcte, v pokoji a priateľstve. Sme tolerantní, ochotní pomáhať, ale chceme si chrániť i udržať zdravé a čisté prostredie okolo seba. Nežiadame tak veľa, len rešpektovať obecný poriadok – veď poriadok robí priateľov. Redakcia
ŽIJÚ MEDZI NAMI Sú skromní, veľa o sebe nenahovoria. Pred nedávnom oslávili pekný biblický vek v relatívnom zdraví a rodinnej pohode svojich najbližších. Požívajú úctu širokého okolia a našu hlbokú vďačnosť za poznanie našich lubinských tradícií, zvykov, za nezištnú pomoc a rady, keď sme písali almanachy, pripravovali regionálnu expozíciu v múzeu či úspešnú výstavku Sto rokov lubinského kroja. Len ťažko sa dali presvedčiť o tom, že tento článok už len o nás – starých osobách budete písať. Rady vám nebude tou tradičnou, stálou rubrikou so všetkými dôles tým, čo vieme, pomôžeme, ale nepíšte nič, však to žitými životnými a pracovnými zastávkami. Lebo – „čo nestojí za reč!“
Strana 2
A veru stojí ! Nie je veľa takých vzácnych ľudí, ako sú naše spolupracovníčky Anka Bakošová a Anka Drgoncová. Vždy majú na nás čas. Nikdy sme nemali pocit, že prichádzame nevhod. I napriek nemoci a únave, ktorá sa už častejšie hlási – boli sme u nich vítaní, ochotne nám poradili, pomohli. A tak sme za roky spolupráce mohli oživiť naše lubinské múzeum o expozíciu nášho odievania. Vďaka všetkým vám, ktorí ste ochotne otvorili svoje truhlice i rodinné albumy a darovali nám kroje, odev pracovný i sviatočný, výšivky, obrusy, fotografie. Dali sme týmto predmetom miesto, ktoré im patrí – v našom múzeu. Tam budú pre všetkých svedectvom doby už dávnominulej, ale takej, z ktorej sa dá čerpať, z ktorej sa dá dotvoriť obraz nášho lubinského rodáka a zachovať ho pre súčasnú mladú i tú budúcu generáciu. Za neoceniteľnej pomoci A. Bakošovej a A. Drgoncovej sme popísali, usporiadali časti kroja od najstaršieho spôsobu odievania až po „súčasný“, ktorý už vidíte len pri slávnostných príležitostiach a ktorý úspešne reprezentujú členovia FS Javorinka z Miškech Dedinky. Aká to bola práca? Náročná na čas, trpezlivosť, zručnosť a schopnosť popísať všetky detailné časti kroja, materiál, výšivky, ozdoby . . . Veď i ten najjednoduchší a najstarší odev z konopného plátna bol starostlivo, priam majstrovsky ušitý a zdobený. Každý kúsok bolo treba chytiť do rúk, „rozobrať ho očami“, zapísať a tematicky zaradiť. Potom patrične upraviť, pristrojiť. A na tom „strojení“ sme ocenili u obidvoch žien zručnosť a veľkú mieru citu pre prácu s farebnými časťami kroja. Obdivovali sme, ako „pristrojili lubinský pár“ do najstaršieho kroja, ktorý sa u nás nosil na prelome 19. a 20. storočia. Umenie a zručnosť, s akou viazali ručníky, stuhy, riasili rukávce a sukne, ako si dali záležať na celkovom vzhľade figurín pripravených na výstavku, dokonca vyrobili niektoré figuríny samy doma, pretože sme nemali finančné prostriedky. Keď nám dcéra Márie Štúrovej Oľga Michalcová darovala mamin svadobný kroj, upravili a s vybraným vkusom obliekli v životnej veľkosti túto poslednú obyvateľku štúrovského domu – ako lubinskú nevestu a našu symbolickú strážkyňu múzea. Lubinská rodina, ktorú pristrojili, je zasa trvalou ozdobou zasadacej miestnosti v budove obecného úradu. Nedávno A. Bakošová a A. Drgoncová na požiadanie riaditeľa MOS v Miškech Dedinke V. Harušťáka urobili kurz viazania lubinských ručníkov. A tak naše tradície nezaniknú, naučili tomuto umeniu Danku Harušťákovú, Emíliu Slávikovú, Elenu a Adrianu Krúpovú
Strana 3
i Janku Žákovú. Každý detail viazania ručníkov je zachytený kamerou i pre budúce generácie. Prečo práve o vás dvoch píšeme? Chodíme k vám čerpať z bohatých skúseností, obdivujeme vašu precíznosť pri práci s krojom. Pri vás sme pochopili, že bez lásky a úcty k nášmu dedičstvu nevytvoríme nič, čo by hovorilo o kultúre nášho odievania, o lubinskej mentalite i spôsobe života našich predkov, čo by zároveň lahodilo oku a dalo najavo každému návštevníkovi múzea, že kroj našim ľuďom dáva niečo, čo z nich tvorí osobnosti, ľudí, ktorí vedia o živote, vedia sa postarať a majú svoju cenu. Vďaka obdivuhodnej pamäti a rozprávačskému majstrovstvu Anky Drgoncovej dostali sa do almanachov a Informátora mnohé články o histórii, o lubinskej svadbe, o gajdošovi Uhelnom, o lubinských hauzirantoch, osudové príbehy, úsmevné historky a írečité, často už zabudnuté lubinské jazykové výrazy a zvraty. Je toho veľa, čo ste pre zachovanie našich tradícií urobili, a veríme, že ešte rady urobíte. Vďaka vám patrí i za starostlivosť o kroje v našom múzeu. Obdivujeme vás a vážime si vás!
Z nášho cirkevného zboru Slávnostné služby Božie pri príležitosti 40. výročia Konfirmácie Písal sa rok 1963. 21. apríla v tomto roku bolo v evanjelickom chráme v Lubine konfirmovaných 31 mladých ľudí. A 17 z nich sa v tom istom chráme 11. mája 2003 zúčastnilo slávnostných služieb Božích pri príležitosti 40. výročia ich konfirmácie. „Ale mne je najlepšie pridŕžať sa Boha, preto skladám v Panovníku Hospodinu moje dúfanie.“(Žalm 73,28). Tak začal kázeň k svojim konfirmandom farár v.v. Pavel Radoš. Kázeň o láske, o vernosti a o odpúšťaní. „Keď sa pridŕžame Boha a veríme v Krista, milujeme aj ľudí. Nenávisť ničí nielen iného človeka, ale aj toho, kto v nej žije. Opačne, láska robí človeka šťastným. Kto miluje iného človeka, toho aj ten druhý, ak má len trochu citu, nemôže nenávidieť – musí tiež milovať, lásku odplácať láskou a v tom je šťastie. V tom je šťastie v rodine i v spoločnosti i v národe. Kiež by bolo viac takýchto ľudí medzi nami, v spoločnosti, o čo krajší a požehnanejší by bol život tu na zemi, pri všetkých ťažkostiach radostnejší.“
Takéto slová sa iste všetkým prítomným nadlho vryli do pamäti. Po zvesti Božieho slova bola prislúžená sviatosť Večere Pánovej jubilujúcim konfirmandom i ostatným pripraveným z rúk farárky Mgr. Evy Juríkovej. I ona sa bývalým konfirmandom prihovorila slovami: „Nebudem vás skúšať, lebo dôležité je, že ste sa k Pánu Bohu priznali, že ste na Pána Boha nezabudli. Ja vám prajem, aby ste múdro, v bázni Božej prežívali svoj ďalší život.“ A odovzdala im Rozpomienku na KONFIRMÁCIU. Všetci odchádzali s pokojnou mysľou a plní Božieho slova. Mgr. Viera Michalcová-Brezinská
KONFIRMÁCIA 18. mája 2003 patrila tradične medzi najkrajšie slávnostné služby Božie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo a k viere v Trojjediného Pána Boha sa pri konfirmácii priznalo deväť mladých ľudí: Andrej Bartek, Jaroslav Čermák, Radoslav Černák, Lenka Hejbalová, Róbert Komorech, Jana Páločná, Patrik Rzavský, Marek Tomek, Elena Uhrová. Zborová farárka Mgr. E. Juríková, zborový dozorca Ing. Miroslav Rojko vyzvali konfirmandov : „Nasledujte svojho Pána pre dobro a prospech vašich blížnych, spoločnosti a na slávu Božiu. Cesta, na ktorú vás Pán Ježiš pozval, je cestou hlbokej viery. Vyhýbajte sa zlému, snažte sa o dobro, lásku, spravodlivosť a pravdu.“ Redakcia nedostala do uzávierky tohto čísla – 17.6. spoločnú fotografiu konfirmandov
Sme hrdí na našich predkov. . . Tak sme to cítili v posledný májový deň na veľmi vydarenom zájazde, poriadanom lubinskou farárkou Mgr. Evou Juríkovou. Náplňou cirkevného zájazdu bola návšteva dvoch artikulárnych chrámov a redakcie Tranoscia. Prvá zastávka bola v Hronseku (pri Sliači), kde sme s pútavým výkladom miestnej farárky vdychovali i atmosféru dreveného chrámu postaveného v r.1725-26 podľa 25. a 26. článku šopronských artikúl: – kostol musel byť postavený z dreva, bez použitia železných klincov, bez hlavného vchodu od dediny, bez veže a musel byť hotový za jeden rok. Kostol je postavený v tvare kríža, jeho klenba pripomína tvar prevrátenej lode. Vojde do neho 1100 ľudí. Tak stará ako kostol je i neďaleká zvonica a lipy v jeho okolí. Druhou zastávkou bola redakcia Tranoscia v Lipt. Mikuláši, odkiaľ pravidelne vychádza obľúbený týždenník evanjelikov Evanjelický posol spod Tatier a množstvo iných časopisov a literatúry. Obdivovali sme schopnosť a pracovné zanietenie 18-členného kolektívu, ktorý v skromných podmienkach dokáže vydávať hodnotnú literatúru rôznych žánrov. Ďalšou zastávkou bola návšteva najväčšieho dreveného chrámu u nás i v strednej Európe – artikulárneho kostola vo Svätom Kríži. Pôvodne bol postavený v Paludzi v r. 1774. Požiadavka bola, aby mal kapacitu 6000 ľudí. Túto obdivuhodnú stavbu postavil v priebehu roka majster Lang, ktorý nevedel
Strana 4
čítať ani písať. Vzhľadom na výstavbu vodného diela Liptovská Mara bol v r. 1974-82 rozobratý, zreštaurovaný a postavený v Sv. Kríži. Očarila nás vnútorná výzdoba, barokový oltár, organ, maľby na dreve, veľkolepo pôsobili dvojposchodové chóry, 1400m2 pôdorys v tvare kríža, množstvo lavíc s kapacitou 900 miest na sedenie. Miestny farár bol nielen výborným rečníkom, ale i pozorným hostiteľom. Bol to pekne strávený deň. A keď sa v obidvoch interiéroch týchto vzácnych chrámov niesli piesne nášho cirkevného spevokolu, pocítili sme silu odhodlania a viery našich evanjeRedakcia lických predkov.
Stalo sa v Prahe . . . Praha za prvej republiky bola najpríťažlivejším „obchodným centrom“ pre našich podomových obchodníkov. Dalo sa hauzírovať s mnohými produktami – od ovocných štiav cez južné ovocie či výrobky z dreva až po jedinečný tovar – slovenské výšivky. Žili pod našou Javorinou štyria podnikaví bratia, svoj obchodnícky talent uplatňovali práve na hauzírkach v Prahe. Rodinná súdržnosť panovala nielen medzi bratmi, ale aj medzi ich mladými ženami. Všetky štyri nevesty prichádzali do Prahy so slovenskými výšivkami. Bolo to počas všesokolského sletu – telovýchovných sláv-
ností, keď na Václavskom námestí deň čo deň si obstarávali predajné miesta naše mladé ženy. Vľúdnym úsmevom a prirodzeným ženským pôvabom, no aj krásou svojho odevu – lubinským krojom – zvyšovali atraktívnosť predávaného sortimentu. V tie dni pricestovali do Prahy s novou zásielkou tovaru aj štyria bratia – ich manželia. Priniesli aj chýr o tom, že v Prahe budú vyhrávať myjavskí muzikanti s primášom Samkom Dudíkom. A tak jedného krásneho večera naši bratia neprišli domov – „na kvartjél“, ako svojim manželkám sľúbili. Až nad ránom, keď zaškrípala na Žiškove prvá električka, objavili sa ustatí bračekovci. Manželkám sa chválili, ako temer zodrali podrážky od myjavských čardášov – v Lucerne na Václaváku. Najenergickejšia spomedzi mladých žien po frištuku navrhla, aby dnes za pultom stáli oni – chlapi. Veď si nohy dobre vytrénovali, pľúca pri speve prevetrali, kšefty im pôjdu teda od ruky. Chlapi sľúbili, že len čo si trochu odpočinú, určite prídu za ženami a budú ponúkať tovar o dušu... Nestalo sa tak. Prišli oni až pred samým večerom, keď ženy už balili tovar a chystali sa na kvartjél. Bratia v rozšafnej nálade, v čistých košeliach s kravatami – bola radosť pozrieť sa na štyroch urastených Slovákov... Náš príbeh vyvrcholil v ten večer v rozľahlej sále pražskej Lucerny. Práve dohrali muzikanti z Myjavy clivú pesničku o sokolovi – bielom vtákovi, keď do sály vstúpili štyri mladé ženy v lubinskom kroji. Skôr inštinktom vycítili, kde práve sedia ich manželia. Zamierili k stolu na opačnej strane. Objednali si fľašu vína a usmiali sa na primáša Samka Dudíka. Veď
len nedávno vyhrával na svadbe najmladšej z nich. A Samko zanotoval tú, kde sa spieva o tenkom dievčati, ktorej „ménko je Anička“. To bolo meno troch z nich. V ten večer naše hauzirantky ovládli tanečný parket v Lucerne, máloktorý z ich tanečníkov dokázal držať s nimi tempo v čardáši. Svojich manželov po celý večer „nepoznali“! Ani nadránom, keď sa spoločnosť rozchádzala a naše hauzirantky šli rovno k trhovému „placu“ – zakúpiť si predajné miesta na začínajúci deň. Bolo voľné už len jedno, a tak najmladšia z nich zostala na ňom, pokým ostatné donesú z „kvartjéla partjéku“. A veselo predávali, všetok tovar sa minul, hoci sa tiesnili štyri pri jednom stole. Nuž a chlapi sa zbadali, že svojim mladým ženám treba sa venovať – pomáhať pri stole, donášať chýbajúci tovar. Celý deň mali pred očami, ako šli ich žienky z tanca do tanca. Ako poznamenal Daniško, najstarší z nich: „Braté moji, šak by sa nám tun ony lahko minúli!...“ (Podľa rozprávania tety Julinky Kopcovej)
MATERSKÁ ŠKOLA na Hrnčiarovom i napriek mnohým organizačným zmenám vytvára množstvo podnetov a aktivít zameraných na výchovu, vzdelávanie, dosiahnutie školskej zrelosti, návykov zdravého životného štýlu, ale i podchytenie rodiacich sa talentov, empatie a národného povedomia. Zúčastnili sme sa s prácami našich predškolákov na výstavke „SVET OČAMI DETÍ“ – v Ms KS v N. M. mali sme možnosť porovnať svoje práce s ostatnými a zoznámiť sa s výtvarnou technikou iných detí. Na prehliadke spevu ľudových piesní „ZLATÝ SLÁVIK“ bol úspešný s piesňou o lubinských mládencoch Peter BAKO, na okresnej prehliadke poézie „PODJAVORINSKEJ BZINCE“ v lubinskom kroji reprezentovala našu MŠ Viktorka Drgoncová, obaja získali ocenenie OÚ OŠMaTK Nové Mesto n.V. Ku Dňu matiek – 7. mája mali predškoláci doobeda pekný program v miestnom rozhlase a poobede za účasti Mgr. O. Moravčíkovej, riaditeľky ZŠ S. Štúra, a zástupcu Mgr. V. Zemanoviča, rodičov a hostí – kytičku vďaky pre všetkých uvili deti z básní, piesní, tančekov a dramatizácie poviedky.
Dana Bahníková, zast. riad. MŠ Hrnčiarové UPOZORNENIE Zdravotné stredisko Lubina – MUDr. Gešková má nové č. telefónu 032 / 7778006
DETI V MATERSKEJ ŠKOLE V LUBINE pozdravili mamičky a babičky 7. mája t. r. z príležitosti Dňa matiek – básňami, piesňami a tančekmi. Potom si spoločne v príjemnej atmosfére pochutili na zákuskoch a čaji. V rámci výchovy k historickým hodnotám obce navštívili naši najmenší múzeum – rodný dom S. Štúra. Veselo bolo i na MDD pri súťažno-zábavných hrách a opekaní v peknom prostredí na Skalke. Na VII. roč. okresnej prehliadky v prednese poézie a prózy detí MŠ „Podjavorinskej Bzince“ – nás reprezentovala básňou a v lubinskom kroji – Radka Martinčičová. Získala ocenenie OÚ-OŠM aTK v Novom Meste. Deťom, ktoré končia predškolskú výchovu a v septembri nastúpia na ZŠ, darovala MŠ a ZRPŠ hodnotné knihy. Ďakujeme sponzorom – V. Petrovičovi a P. Znachorovi za materiálnu pomoc. E. Ostrovská, učiteľka MŠ Lubina UZNESENIA zo zasadnutia OZ, ktoré sa konalo dňa 29.4.2003 v Lubine Uznesenie č.29/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje rozpočet obce na rok 2003 Uznesenie č. 30/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje smernicu na verejné obstarávanie podprahovou metódou s nižšou cenou. Uznesenie č.31/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje výšku nájomného pre zubnú ambulanciu vo výške 250,- Sk/m2 Uznesenie č. 32/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine upravuje uznesenie č. 24/2003, kde výšku nájomného na jeden rok prenájmu do 1.4.2004 schvaľuje vo výške 1,- Sk. Uznesenie č. 33/2003 Obecné zastupiteľstvo v Lubine schvaľuje odpredaj časti parcely č. 9019/2 vo výmere 100m2 v k.ú. Lubina pre p. Petra Trenčanského s manželkou, bytom Stará Turá, Komenského 264/4, za 20,- Sk/m2 . Všetky náklady spojené s prevodom hradí kupujúci. Milan Ostrovský, starosta obce
Čo nové, pán starosta?
Na okresnej športovej olympiáde v N.M zúčastnilo sa 25. mája 5-členné družstvo . Zájazd detí i rodičov do ZOO v Lešnej zorganizovalo rodičovské združenie 14. júna. Školský rok 2002/2003 slávnostne ukončíme – deti dostanú vysvedčenia, darčeky a sladkosti so želaním, aby na ich tváričkách vždy žiaril šťastný úsmev. Ďakujem všetkým, ktorí v priebehu celého škol. roka rozdávali lásku, radosť, pohodu a v pokojnom pracovnom ovzduší pomáhali pri výchove našich najmenších – uč. J. Slávkovej, ved. škol. jedálne A. Zettnerovej, kuchárke O. Hučkovej, školníčke M. Valenčíkovej. Všetkým rodičom a priateľom MŠ, ZŠ S. Štúra Lubina s MŠ Lubina, Obecnému úradu Lubina, OÚ OŠ MaTK N.M. a sponzorom za pomoc pri organizačnom a materiálnom zabezpečení.
Strana 5
Práce na obecných objektoch v máji-júni oprava poruchy vodovodu pri dome č. 362 oprava zábradlia na moste pri ZŠ a na Kráčinách výstavba nového mosta pod Skalkou montáž zábradlia popri oceľových schodoch pri potoku na cintoríne oprava poruchy vodovodu v dedine oprava čerpadiel v Rybníčku montáž nových lavičiek pri dome smútku – obec ďakuje sponzorom: Ing. I. Trúsik, D. Mazanec, Ing. M. Komorech, Vil. Petrovič pokosenie zelene v dedine, na cintoríne, v Rybníčku, pri obecných cestách na kopaniciach M. Ostrovský, starosta obce
NAŠI ÚSPEŠNÍ PESTOVATELIA Na Starej Myjave sa uskutočnil 9. ročník koštovky páleného. Z našej obce sa súťaže zúčastnilo 7 pestovateľov, ktorí do súťaže prihlásili 35 vzoriek a získali 7 cien. Najúspešnejší boli : Emil Komorech – v kategórii belice získal 1. a 2. miesto. Ivan Haruštiak – v kategórii raž 1. miesto a durandzie 2. miesto. Emil Janovic – v kategórii marhule 3.
miesto a slivky 5. miesto. Ján Slávik – 4. miesto v kategórii jablká. Komisie hodnotili celkom 333 vzoriek. Prihlásených bolo cez sto súťažiacich zo 49 miest a obcí Slovenska. Emil Janovic
Z činnosti MOS Miškech Dedinka a spoločenských organizácií na kopaniciach * 6.5. seminár o rôznych aspektoch našej európskej budúcnosti – 80 účast. * 6. – 20. 5. výstavka fotografií z histórie obce, SNP pod Javorinou, pomoc našich ľudí pri záchrane prenasledovaných, zahraničný odboj. Prezentácia tradičných drevených výrobkov v súčasnom podnikaní – 350 účast. * 8. 5. v rozhlasovej relácii detí MŠ Hrnčiarové spievali a recitovali ku Dňu matiek – 12 účast. * 10.5. turistický pochod na Veľkú Javorinu po trase Bielokarpatského jazdeckého chodníka a slávnostné otvorenie chodníka na hranici s ČR – 75 účast.
*4. –6. 7. – účasť FS Javorinka na folklórnom festivale Východná – 25 účast. * 13. 7. – tradičný futbalový turnaj o Pohár SNP a ľudová veselica na ihrisku na Hrnčiarovom * 13. 7. nešporné službu Božie * 18. 7. – autobusový zájazd do Podhájskej – termálne kúpalisko * 27. 7. – v rámci Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Javorine – štart Behu bratstva od KD v MD Viliam Harušťák, riaditeľ MOS M.Dedinka
Z činnosti MOS Lubina V apríli-máji každú stredu skupinka asi 15 detí pod vedením Ing. M. Rojku trénovala stolný tenis. 13. 5. 19 štartujúci zohrali turnaj. V máji sme si pripomenuli Deň Zeme výstavkou detských kresieb. Najväčšou akciou bolo stavanie mája pri obecnom úrade. Aj napriek MS v hokeji temer 100 občanov obdivovalo silu rúk mladých požiarnikov. Týchto povzbudzovala reprodukovaná hudba, neskôr naživo cimbalová muzika „Turanček“ zo St. Turej. Ocenili aj slová o histórii a stavaní májov. Takto sa opäť Lubina zabávala. Klub turistov pri MOS Lubina 17. 5. v počte 18 sa zúčastnil na otvorení Bielokarpatského jazdeckého chodníka na Javorine. Program ku Dňu matiek bol v obecnom rozhlase. Dvakrát sa konala prednáška zdravotno-preventívnej osvety firmy Orin spojená s predvádzaním a ponukou zdravotno-rehabilitačných pomôcok. 16. a 17. 5. sa konalo v KD referendum o vstupe do EÚ – účasť 280 občanov. Vydarila sa tradičná akcia pre deti – Cesta rozprávkovým lesom. PRIPRAVUJEME letné športovo-turistické akcie pre širokú verejnosť nielen z Lubiny. FUTBALOVÁ LUBINA * družstvo mladších žiakov má zatiaľ málo skúseností, ale voči svojim starším súperom nastupuje s odhodlaním zahrať si, pobaviť sa ... * dorastenci sú na 8. mieste v tabuľke Majstrovstiev oblasti z 15 účastníkov a tvoria veľmi dobrý športový kolektív * muži v tabuľke 3. triedy JUH majú pekné 4. miesto Mgr. Marián Valláš, riaditeľ MOS Lubina
Prehľad o dobrovoľných príspevkoch na INFORMÁTOR
*11. 5. stretnutie konfirmandov po 40-tich rokoch – 25 účast. * 16. –17. 5. referendum o vstupe do EÚ – 282 účast. * 24.5. spoločenské stretnutie členov a priaznivcov Aliancie nového občana – 50 účast. * 27. 5. hromadný odber krvi členov SČK z M. Dedinky v Trenčíne a spoločenské posedenie v KD – 30 účast. * váľanie májov pred KD a požiar. zbrojnicou – 15 účast. * 1. 6. športovo-súťažno-zábavné podujatie pre deti a mládež v rámci MDD – 70 účast. * 7. – 8. 6. rodinná oslava – svadba – 80 účast. * 1.6. – 20. 6. príprava a nácvik družstva hasičov – muži a ženy pre súťaž požiarnych družstiev v Čachticiach dňa 21. 6. – 15 účast. * 28. 6. tradičné stretnutie občanov na Chríbe z príležitosti výročia upálenia Jana Husa. Strelecké preteky, posedenie pri ohni, country muzike, opekanie, pálenie vatry PRIPRAVUJEME
Strana 6
3000,- Sk priaznivec našich novín z Bratislavy Po 500,- Sk O. Zochová, Modra, čitateľ z Lubiny, sestry E. a A. Solovicové, Lubina Po 300,- Sk I. Otiepka, St. Turá, I. Fraňo, dol. kop. a čitateľka z Lubiny Po 200,- Sk B. Kollárová, Dúbrava, rod. Ostrovská, Podkozince, J. Štepanovic, rod. Hučková, Lubina, E. Rubaninská, E. Hudcovicová, St. Turá, O. Pachanská, Ostrava, E. Harušťáková, Barina Po 100,-Sk M. Potfaj od Ličkov, V. Harušťáková, K. Baranovičová, E. Harušťáková, St. Turá, P. Harmady, J. Sláviková, Bzince, A. Sláviková, BA, V. Hornáčková od Súpkov, E. Lobíková, u Rubaninských. Ďakujeme všetkým dobrovoľným prispievateľom na Informátora. V súčasnej zložitej ekonomickej situácii vďaka vašim finančným príspevkom môže Informátor vychádzať. Redakcia
Naši jubilanti 85 rokov 80 rokov 75 rokov 70 rokov
Rudolf Struhárik, Lubina Božena Srnánková 8 Anna Pagáčová Pavlína Škulcová Pavel Sušarský Ján Rojkovič
251 710 135 109 60
Alžbeta Podolanová Vladimír Malečka Jarmila Petrovičová Elena Adamková Jaroslav Vychlopen
60 rokov
341 664 267 404 893
BLAHOŽELÁME Po ťažkom, rodinnými tragédiami pretkanom, ale napriek tomu šťastnom živote sa naša drahá mamička, babička a prababička Júlia KOPCOVÁ 19. júna t.r. dožila požehnaných 94 rokov. Zo srdca jej prajeme ešte veľa zdravia, veľa rodinnej lásky a Božieho požehnania. Dcéry Oľga Zochová a Danka Brezováková s rodinami
K blahoželaniu sa pripájame i my, milá teta Julinka. Želáme veľa zdravia, rodinnej pohody v kruhu svojich blízkych. Obdivujeme a vážime si Vašu všestrannú pomoc pri zakladaní nášho múzea, pri tvorbe almanachov či Informátora. Vaše cenné rady, prerozprávané príbehy, fotografie sú pre naše noviny zdrojom, z ktorého stále čerpáme. Redakčný kolektív
Naši najmladší Erik Popelušák Kristína Rojkovičová
Lubina 339 Lubina 60
Odišli spomedzi nás Miroslav Hrabovský Pavel Rubaninský Pavel Dunajčík Adam Potfaj
60-ročný 75-ročný 80-ročný 89-ročný
SPOMÍNAME Dňa 25. mája uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, mama, babička a prababička Alžbeta POTFAJOVÁ. S láskou si na ňu spomínajú manžel, dcéra s manželom a vnučka s rodinou. Redakcia Informátora prosí svojich čitateľov, rodákov a priaznivcov o pomoc pri získaní výkonnejšieho a spoľahlivejšieho počítača. Naše noviny tvoríme a formátujeme na počítači Pentium 150 o kapacite HD 1 GB a pamäť 32 RAM. Prácu nám sťažujú neustále poruchy a problémy pri oprave. Potrebovali by sme výkonnejší počítač – ( bez monitoru, klávesnice ). Vopred srdečne ďakujeme za akúkoľvek pomoc či radu. Redakcia
NAŠE KORENE – LUBINA HISTORICKÁ (23. pokračovanie)
Po vzniku ČSR „hauzírky“ sa obmedzili len na naše územie. Skúsení podomoví obchodníci založili „Podjavorinské združenie podomových
Strana 7
obchodníkov“. Združenie malo svoje stanovy, ktoré zohľadňovali právne i hmotné záujmy členov. Spoločne sa zabezpečovali podomové knižky, cestovné preukazy, daňové úľavy a iné k podnikaniu potrebné záležitosti. Združenie bolo založené z menších pobočiek: lubinskej, kopanickej, bzinskej, staroturanskej, hrušovskej a vaďovskej. Na čele bol predseda a 16členný výbor. Prvým predsedom bol Ján Kučera, jeho zástupcom Martin Súpek. Výročné schôdze bývali vždy 27. decembra. Najviac podomových knižiek – 106 bolo vydaných v r. 1928. Nezachovala sa nám zakladajúca zápisnica, ba ani v najstaršej kronike obce nie je zachytený dátum vzniku. V zozname lubinskej pobočky je 137 členov. Zoznam nie je datovaný, iba predpokladáme, že je z r. 1930. Zachovala sa zápisnica z r. 1932, kedy bol volený úmrtný fond. Správcom bol Martin Majtás z Briežku a jeho zástupcom Václav Dúška. Zachovala sa obojstranne bohato vyšívaná zástava s tyčou a remeňom na nosenie. Jedna strana výšivky je pre podomový obchod s „partiekou“, druhá pre podomový obchod a trhovcov s dreveným tovarom. Na tyči sú medené pliešky s menami členov tohto spolku. K majetku spolku patrili sviece-lampáše, tiež pohrebné čierne, striebornou niťou vyšívané „rúcho“ na zakrytie truhly pri obrade a samozrejme – truhlica na doklady i spolkové peniaze. Zvyklosti boli podobné ako v predchádzajúcich (súkennícky, mlynársky) spolkoch. Na Tri krále kráčal Lubinou od domu predsedu spolku sprievod, v čele niesli spolkovú zástavu, spievali nábožné piesne, niesli horiace sviece a truhlicu a v dome novozvoleného predsedu ich čakalo pohostenie. Každý člen si platil do pohrebného fondu 12 Kčs. Ak zomreli jeho blízki príbuzní, platil sa rovnaký poplatok. Nečlenom sa zvýšil poplatok na 20 Kčs. Zo zápisnice sú známe ďalšie mená predsedov: 1938 – Ján Mackovič, 1939 – Martin Jarábek a posledný od r. 1947 Martin Bezek. Cesty našich hauzirantov smerovali na sever Slovenska – do okolia Vys. Tatier, ale i na „dolnáky“ – na trhy do Nitry, Levíc, Parkanu (Štúrovo), na Moravu a do Čiech. Vybrali sa obťažkaní nákladom dreveného riadu, hračiek či iných výrobkov. Tovar kupovali zväčša doma na kopaniciach. Známi trhovníci s dreveným tovarom boli bratia Valenčíkovci – Juraj, Ján a Martin z Miškech Dedinky. V našom múzeu máme fotografie z ich obchodovania. Zachytená je na nich jedinečná atmosféra trhu a nenapodobiteľný spôsob ponúkania tovaru Valenčíkovcov. Tí, ktorí obchodovali s „partjékou“, chodili po tovar na dediny v okolí Piešťan a Trnavy. Tu nakúpili vyšívané obrusy, blúzky, podušky, obliečky na paplóny a iné výšivky. Skúsené „staré lubinské hauzirantky“ (Dúšková, SlávikováFábrech) nakúpili takýto tovar do zásoby a vytvorili si vo svojich
domoch akúsi neoficiálnu predajňu, kde brávali od nich „partjéku“ začínajúci hauziranti. Po roku 1929 mohli už cestovať vlakom zo Starej Turej. Na stanicu ich doviezol furman, alebo tovar im na pešo odniesli domáci. Bola to veľká výhoda, pretože mali dobré vlakové spojenie na Moravu i do Čiech. Na Morave mali hauziranti svoje „rajóny“ – Brno, Zlín, Luhačovice, Olomouc, Opava, Ostrava, v Čechách – Praha, Česká Lípa, Náchod, Mariánske Lázne, Karlove Vary, Plzeň, České Budejovice.
Čo neodvial čas Berieš drevo, berieš, ale hriať sa pri ňom nebudeš... Aj takto dajako zauvažoval ujko Juro Ondrejových, keď okolo poludnia začul v sade za dvorom pri zárube čerstvo nakálaného dreva šramot. A hneď aj videl – cez nenápadnú skulinku na vrátach --na zemi prestretú plachetku a chlapa, ako do nej ukladá polienka dreva. Naložil si peknú hromádku, zaviazal, prehodil cez chrbát. A vtedy ho ujec Juro poznal – Marcin z horných kopaníc, až od Ličkov. Vracal sa z Turej z jarmoku, popredal varešky a bolo mu ľúto ísť len tak naprázdno domov. Figliar ujec Juro mal plán bleskovo hotový. V bezpečnej vzdialenosti išiel za Marcinom, nechal ho dôjsť až ku jeho chalupe a vtedy zavolal: – Marcinko mój, a odkál ideš, čo to neséš?“– V Marcinovi hrklo, vedel, že sa z toho nevykrúti. Aby sa príbeh nedostal žandárom, pristúpil na Jurov rozkaz. – To, čo máš na chrbáce, doneséš tam, dzes´ to zal! – Ej, ale Marcina omínala hore Brehmi nielen noša, ale aj pošramotené svedomie. (Podľa rozprávania Adama Otiepku)
OBEC LUBINA – INFORMÁTOR – vydáva Obecný úrad Lubina, tel/fax 032/7778175. Redakčne upravuje komisia pre rozvoj, vzdelanie, kultúru a šport, zodp. redaktor Ing. Oľga Hrabovská, red. rada: M. Kopec, Mgr. Ľ. Fraňová, Vil. Harušták, Mgr. E. Juríková, Mgr. A. Machajdíková, Mgr. A. Neboháčová, E. Ostrovská, Mgr. M. Valláš a B. Znachor. Registračné číslo 2/2000 – A 10, vydané Okresným úradom v Novom Meste n.V.
Strana 8
