Program rozvoja vidieka SR Kapitola 3

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Kapitola 3

PÔDA SÚČASNÝ STAV KVALITY A OHROZENIA PÔD

Súčasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stáročného prirodzeného vývoja a súčasne je aj produktom človeka. Z celkovej výmery 2 441 tis. ha je na území SR 56 % pôd s dobrou kvalitou, s horšou kvalitou je 36 % a 8 % pôd je nevhodných pre poľnohospodárske využitie. Čo sa týka opustenej pôdy, SR neeviduje žiadnu výmeru opustenej pôdy. Problémom sa stávajú plochy, ktoré boli vrátené v rámci reštitučných nárokov pôvodným vlastníkom a títo nevyužívajú pôdu na poľnohospodárske účely a ani na nej nezabezpečujú základnú starostlivosť o pôdu v zmysle národnej legislatívy. Tento problém je riešený v súlade s právnymi predpismi SR. Následky prirodzenej a človekom indukovanej degradácie poľnohospodárskej pôdy SR sú nasledovné: ERÓZIA PÔDY

Najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy v SR je pôdna erózia. Potenciálne ohrozená poľnohospodárska pôda procesmi vodnej erózie predstavuje 43,3 %. Potenciál veternej erózie pôdy je v SR relatívne nízky. Extrémne ohrozených je 1,3 % poľnohospodárskych pôd; na 1,9 % výmery prebieha vysoká intenzita veternej erózie; strednou intenzitou je ohrozovaných 3,0 % výmery. Tabuľka 3.1.3.5 – Výmery kategórií erodovanosti poľnohospodárskych pôd SR poľnohospodárskych pôd Kategória erodovanosti

%

Výmera v ha

Žiadna alebo nízka

56,7

1 378 697

Stredná

9,3

227 392

Vysoká

13,7

332 519

Extrémna

20,3

494 371

Zdroj: VÚPOP Bratislava

Mapa 3.1.3.8 – Mapa vodnej erózie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

39


Kapitola 3

Mapa 3.1.3.9 – Mapa veternej erózie

ZHUTNENIE PÔD

Relatívne veľký rozsah dosahuje zhutnenie poľnohospodárskych pôd SR. Procesy zhutnenia potenciálne prebiehajú na takmer 800 tis. ha poľnohospodárskych pôd. V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkčné a súčasne aj neprodukčné funkcie pôdy. Akcelerácia zhutňovania pôd súvisí s využívaním ťažkej techniky a s nesprávnym obhospodarovaním pôd. EXTRÉMNE ĽAHKÉ PÔDY

Do tejto skupiny patria pôdy, piesočnaté až hlinitopiesočnaté s obsahom zrnitostnej frakcie < 0,01 mm 0 – 20 %. Sú to pôdy s malou vododržnosťou, ktoré najčastejšie trpia suchom. Poľnohospodársku výrobu na takýchto pôdach je možné zabezpečiť len s vynaložením zvýšených nákladov. Výmera týchto pôd je cca 85 000 ha. Oblasť s uvedenou charakteristikou pôdy sa nachádza najmä v časti Záhorskej nížiny a pahorkatiny. SKELETNATÉ PÔDY

Pôdy silne skeletnaté majú v povrchovom a podpovrchovom horizonte 50 % a viac skeletu. Vysoký obsah skeletu v ornici týchto pôd sťažuje ich obrábanie. Výmera týchto pôd je asi 710 000 ha. ACIDIFIKÁCIA PÔD

Acidifikácia sa dotýka značnej výmery pôd SR okrem karbonátových pôd Podunajskej roviny. Výmera kyslých pôd klesá od roku 1975 súčasne s poklesom hlavných kyslých atmosférických polutantov oxidov síry a dusíka. Znepokojivý je však trend vo vývoji slabo kyslých pôd, ktorý má od roku 1995 stúpajúcu tendenciu a v roku 2000 dosiahol 31,5 %. Je to predovšetkým dôsledok zníženia aplikácie agrotechnických opatrení zameraných na úpravu pôdnej reakcie kyslých a slabokyslých pôd. Kyslé a slabokyslé pôdy, potenciálne ohrozené acidifikáciou tvoria 47 % z výmery poľnohospodársky využívaných pôd. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

40


Kapitola 3

Pri obmedzení agrotechnických opatrení zameraných na optimalizáciu hodnôt pôdnej reakcie, sa predpokladá v prípade orných pôd pomalý pokles pôdnej reakcie. ZNIŽOVANIE OBSAHU HUMUSU V PÔDE

Prejavom chemickej degradácie pôd môže byť znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie fyzikálna a chemická sú často nazývané aj drancovaním pôdy a týkajú sa predovšetkým poľnohospodárskych a najmä orných pôd. V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30 % deficit (z hľadiska potreby organických látok). KONTAMINÁCIA PÔD

Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje takmer do 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sa nachádzajú prevažne v oblastiach priemyselných centier, ako aj v oblastiach vplyvu geochemických anomálií (prevažne horské a priľahlé oblasti), ktoré majú hlavný podiel na ich znečistení. BIOLOGICKÁ DEGRADÁCIA PÔD

Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy. Jej stupeň a rozsah však zatiaľ nie je na území SR presne kvantifikovaný. KALY Z ČISTIARNÍ ODPADOVÝCH VÔD

Jedným zo zdrojov organickej hmoty a živín sú stabilizované kaly z ČOV. Aplikáciu kalov z ČOV na pôdu určuje zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do pôdy v znení zákona č. 364/2004 Z. z. Postup pri určovaní dávky kalu a jeho aplikácii vychádza zo stanovených podmienok (vyhovujúce pôdne podmienky vrátane obsahu ťažkých kovov a organických kontaminantov, dávka dusíka v čistiarenskom kale nesmie prekročiť 75 % dávky potrebnej na vyhnojenie pestovanej plodiny, obsah znečisťujúcich látok v kale, maximálne zaťaženie pôdy znečisťujúcimi látkami z kalov, podmienky vhodných pozemkov a pôdnych vlastností). Uvedený zákon plne implementuje smernicu 86/278/EEC. OCHRANA PÔDY

Kvalitatívne i kvantitatívne je ochrana poľnohospodárskej pôdy legislatívne zakotvená v zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. V intenciách Európskej pôdnej politiky a Svetovej pôdnej politiky boli v roku 2002 vládou SR prijaté Zásady štátnej pôdnej politiky.

POUŽÍVANIE PESTICÍDOV A PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV

Tabuľka

3.1.3.6 – Vývoj spotreby pesticídov (prípravkov na ochranu rastlín) v poľnohospodárstve v kg/ha poľnohospodárskej pôdy

1991 1992 Spolu 1,93

1,01

1993 1994 1995 1996

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

2004 2005

1,66

1,44

1,42

1,87

1,95

1,59

1,51

1,21

1,37

1,41

1,63

1,42

1,43

Zdroj: ÚKSÚP


41


Kapitola 3

Tabuľka 3.1.3.7 – Vývoj spotreby priemyselných hnojív v poľnohospodárstve – dusíkatých (N), fosforečných (P2O5) a draselných (K2O) spolu aplikovaných na hektár poľnohospodárskej pôdy v kg čistých živín 1991 Dusíkaté 62,8 hnojivá Fosforečné 30,7 hnojivá Draselné 29,6 hnojivá Spolu

123,1

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004 2005

39,5

28,4

29,1

30,6

32,8

37,7

38,3

29,5

33,4

35,2

41,6

38,3

44,0 32,03

12,6

7,2

7,1

7,8

8,8

10,5

9,6

5,9

7,3

8,1

8,7

8,4

8,9

7,21

11,8

6,0

5,9

6,6

7,3

8,8

8,0

4,8

5,9

8,2

8,3

8,5

8,5

6,24

63,9

41,6

42,0

45,0

48,9

57,0

55,9

40,1

46,6

51,5

58,6

55,2

61,4 45,49

Zdroj: ÚKSUP

V období rokov 1991 až 2000 klesla spotreba dusíkatých hnojív o viac ako 60 % (-58 kg č. ž./ha), spotreba fosforečných hnojív poklesla v tomto období o 89 % (-61,7 kg č. ž./ha) a draselných hnojív o 92,5 % (-73,2 kg č. ž./ha). Od roku 2000 dochádza k opätovnému miernemu nárastu hnojenia. Z hľadiska ochrany životného prostredia, možných negatívnych účinkov vyplývajúcich z nesprávnej aplikácie hnojív, hodnotíme tento pokles pozitívne, hoci poklesom dosiahnuté dávky už sú na hranici minimálnych potrieb živín intenzívne pestovaných plodín. EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

V súčasnosti predstavuje rozloha ekologicky obhospodarovanej pôdy 93 951 ha, z toho je 27 890 ha ornej pôdy, 65 491 ha trvalých trávnych porastov, 490 ha sadov a 80 ha vinohradov. Registrovaných je 205 ekologických fariem. K 31. decembru 2008 predstavovala výmera ekologickým spôsobom obhospodarovanej pôdy 136 669 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje takmer 7,2 % celoštátnej výmery poľnohospodárky využívanej pôdy (LPIS). V porovnaní s rokom 2007 sa táto výmera zvýšila o 14 080 ha, čo predstavuje nárast o 11,5 %. Z hľadiska geografického rozmiestnenia fariem, ich najväčšia hustota je v horských a podhorských oblastiach, hlavne v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov, Humenné, v nížinných produkčných polohách je sieť ekologických podnikov menšia. V produkcii prevládajú rastlinné komodity (obilniny – pšenica, jačmeň, ovos, špalda; olejniny – slnečnica; strukoviny – hrach; liečivé rastliny – medovka, repík, mäta, rumanček, skoroceľ, fenikel; zelenina – červená repa, špargľa, zemiaky, uhorky, mrkva, cuketa, cibuľa, reďkovka; ovocie – jablká, hrušky, čučoriedky, lesné maliny) a k nim zodpovedajúce biopotraviny. Na Slovensku sú zatiaľ v menšej miere produkované certifikované bioprodukty živočíšneho pôvodu. V živočíšnej výrobe prevláda chov oviec a kôz s produkciou tradičných syrových výrobkov a chov hovädzieho dobytka, väčšinou bez trhovej produkcie mlieka. Väčšina bioproduktov je zatiaľ zo Slovenska vyvážaná do západnej Európy. V oblasti ekologického poľnohospodárstva sa postupne rozvíja sieť spracovateľov/výrobcov bio-produktov a bio-potravín. V roku 2006 sa zvýšil tento počet o 100 % v porovnaní s rokom 2004 (30, resp. 15). Rozširuje sa tiež výroba bio-osív, bio-krmív, liečivých bylín, ovocia, zeleniny. Stúpa tiež objem certifikovaných zvierat, hlavne hovädzieho dobytka. Zvyšuje sa tiež produkcia mlynských a pekárenských výrobkov, sušeného ovocia a zeleniny, mliečnych výrobkov, ako aj liehovín a vína.


42


Kapitola 3

Tabuľka 3.1.3.8 – Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v EP SR Rok Výmera (ha) Podiel z celkovej výmery (%) Počet fariem 1991 14 773 0,6 37 1997 27 809 1,14 46 2003 54 479 2,19 88 2005 93 951 4,47 205

Priemerná výmera farmy(ha) 399,3 604,5 640,9 458,3

Zdroj: ÚKSÚP

Graf 3.1.3.4 – Vývoj ekologického poľnohospodárstva Vývoj ekologického poľnohospodárstva v SR 1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

Rok Farmy

1998

1999

2000

Výmera v ha x100

2001

2002

2003

2004

2005

ha/farma

Mapa 3.1.3.10 – Ekologické poľnohospodárstvo SR

LESY

Lesný pôdny fond (LPF) tvoria lesné pozemky, ktoré sa trvalo určili na plnenie funkcií lesov. Výmera LPF k 31. 12. 2003 je spolu 2 004 100 ha, z toho výmera porastovej pôdy (PP) – plochy LPF porastenej drevinami je 1 929 310 ha. Výmera LPF sa dlhodobo zvyšuje. Od roku 1970 sa zvýšila o 4,7 %. Na zvyšovaní výmery LPF a PP sa podieľa najmä zalesňovanie poľnohospodársky nevyužiteľných pôd, prevod poľnohospodárskych pozemkov pokrytých Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

43


Kapitola 3

lesnými drevinami (tzv. biele plochy), ako aj postupné zlaďovanie evidencie lesných pozemkov s katastrom nehnuteľnosti pri obnovách LHP. Tabuľka 3.1.3.9 – Údaje o vývoji a súčasnom stave výmer lesného pôdneho fondu a porastovej pôdy Vývoj výmery lesného pôdneho fondu a porastovej pôdy, rok/ha Druh 1970 1980 1990 2000 2001 2002 2003 LPF 1 918 571 1 952 656 1 976 538 1 997 961 2 006 438 2 004 476 2 004 226 PP 1 826 564 1 861 642 1 921 705 1 921 414 1 928 388 1 928 709 1 929 310 Zdroj: Lesoprojekt Zvolen

FUNKCIE LESOV A ICH KATEGORIZÁCIA

SR definuje tri hlavné funkcie, resp. ich skupiny: • produkčná funkcia, čiže tvorba produktov, ktoré sú predmetom obchodu; • ochranná funkcia, čiže využívanie schopnosti lesných porastov chrániť iné zložky prostredia (najmä pôdu); • rôzne špeciálne funkcie. Aby bol lesný porast schopný plniť požadovanú funkciu, musí byť obhospodarovaný vhodným spôsobom. Pri niektorých funkciách môže byť vhodné, aby porast ostával neobhospodarovaný, v stredoeurópskych podmienkach sa to však stáva len výnimočne. Obhospodarovanie porastov primerané ich funkcii býva zabezpečené rozdelením lesov na viacero kategórií a subkategórií. Na Slovensku rozlišujeme tri kategórie lesov: • Lesy hospodárske (H) – 1294 tis. ha; • Lesy ochranné (O) – 327 tis. ha; • Lesy osobitného určenia (U) – 310 tis. ha. Graf 9.3.1.3.5 – Kategórie lesov (Stav k 31. 12. 2004)

Drevinové zloženie lesov Zastúpenie drevín sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Dlhodobo sa presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov, pretože primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov.


44


Kapitola 3

Tab. 3.1.3.10 – Porovnanie skutočného zastúpenia drevín v lesoch SR s pôvodným a cieľovým výhľadovým Zastúpenie drevín % Drevina Pôvodné Cieľové – výhľadové Skutočné Smrek/Jedľa 4,9/14,1 18,2/6,7 26,4/4,1 Borovica/Smrekovec 0,7/0,1 4,2/6,7 7,3/2,3 Ostatné ihličnaté 0,9 1,2 1,1 Ihličnaté spolu 20,7 37,0 41,2 Duby 19,9 17,7 13,4 Buk/Hrab 48,0/2,6 35,9/0,9 30,9/5,7 Javor/Jaseň/Brest 3,2/0,4/0,9 3,0/0,5/1,2 1,9/1,4 /– Agát/Breza/Jelša –/0,1/0,3 0,1/0,2/0,3 1,7/1,4/0,7 Topoľ/Vŕba 0,1/0,1 0,2/0,1 0,9/ 0,1 Ostatné listnaté 3,7 2,9 0,7 Listnaté spolu 79,3 63,0 58,8 Zdroj: Pôvodné zastúpenie drevín, Cieľové zastúpenie drevín: LVÚ Zvolen, 1998; Skutočné zastúpenie drevín: Súhrnné informácie LIC Lesoprojektu Zvolen, 2004

Súčasný stav lesov SR ovplyvňuje dlhodobé negatívne pôsobenie biotických, abiotických a antropogénnych škodlivých činiteľov. Podiel náhodných ťažieb (tzn. ťažieb v lesoch postihnutých kalamitou) v roku 2005 dosiahol 64 % z celkovej ťažby dreva na Slovensku v danom roku. Biotickými škodcami bolo v roku 2005 napadnutých 16 400 ha lesov. Priemerná defoliácia porastov dosahuje 23,2 %. V roku 2005 vzniklo v lesných porastoch 286 požiarov. Vysoké percento ihličnatých a listnatých drevín je poškodených, ich zdravotný stav je oslabený a ľahšie podliehajú prírodným katastrofám. Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele, z ktorých najväčší podiel majú veterné kalamity. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšou skupinou podkôrniky. Následky pôsobenia škodlivých činiteľov umožňuje identifikovať aj výška náhodnej ťažby dreva. Jej objem v roku 2007 dosiahol 4,701 mil. m3 (56,2 %), čo je naďalej vysoké percento. Možno konštatovať, že zdravotný stav lesov Slovenska indikovaný defoliáciou a stupňom poškodenia je v posledných rokoch stabilizovaný a výkyvy v jednotlivých rokoch sú spôsobované predovšetkým klimatickými faktormi a počasím. K zvýšeniu defoliácie dochádza aj v semenných rokoch. Zdravotný stav lesov na Slovensku však treba stále považovať za veľmi nepriaznivý (stupeň odlistenia 2-4 predstavuje stredne defoliované až odumierajúce stromy, resp. 26-100 %), pričom k roku 2007 sa v tomto stupni nachádza 26 % stromov. LESNÉ OBLASTI A PODOBLASTI PODĽA STUPŇA OHROZENIA POŽIAROM

Lesné oblasti a podoblasti s vysokým resp. stredným stupňom ohrozenia požiarmi, sú taxatívne stanovené vo vyhláške MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa. Geografická alokácia Lesné oblasti a podoblasti podľa stupňa ohrozenia požiarom Kategória A Lesy s vysokým stupňom ohrozenia požiarom 01A Borská nížina 01B Chvojnícka pahorkatina 18 Revúcka vrchovina, Rožnavská kotlina


Kategória B Lesy so stredným stupňom ohrozenia požiarom 05 Považský Inovec 07 Tribeč 08 Žiarska kotlina

45

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 19 Slovenský kras 23 Javorníky 28 Volovskí vrchy, Čierna hora 29 Hornádska kotlina 32 Západné Beskydy 33 Stredné Beskydy 34 Malá Fatra, Žiar 35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy 37 Poľana 38 Veporké vrchy, Stolické vrchy 39 Spišsko-gemerský kras 40 Branisko 44 Oravská kotlina 45 Skorušínske vrchy, Zuberská brázda 46 Nízke Tatry, Kozie Chrbty 47 Tatry

Kapitola 3 09 Krupinská planina, Ostrôžky 11 Cerová vrchovina 13 Malé Karpaty 14 Myjavská pahorkatina 15 Biele Karpaty 16 Zvolenská kotlina 20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy 21 Nízke Beskydy 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie 24 Žilinská kotlina 25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy 26 Turčianska kotlina 27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy 30 Vihorlatské vrchy 31 Bukovské vrchy 36 Horehronské Podolie 41 Východné Beskydy 42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Žiarska brázda 43 Podtatranská kotlina

Zdroj: Vyhláška MP SR č. 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa

KLIMATICKÁ ZMENA

Klimatická zmena ovplyvňuje veľa sektorov. Pre závislosť od poveternostných podmienok je jedným z najviac ovplyvnených práve poľnohospodárstvo. To sa dotýka každého obyvateľa Európy, pretože poľnohospodárska pôda, lesy a hory pokrývajú asi 90 % pevniny EÚ. Každoročná nestabilita klímy je jednou z hlavných príčin nestability vo výnosoch poľnohospodárskych plodín a podstatným rizikovým faktorom. Dopady zmien na poľnohospodársku výrobu v SR sú najmä v oneskorení nástupu vegetačného obdobia a oneskorenie jeho ukončenia, pre južné územia Slovenska sa očakáva predĺženie vegetačného obdobia až o 50 dní, v severných častiach o 40 dní, vzhľadom na výskyt extrémnych zrážok bude akcelerovať erózia pôd, zvýši sa frekvencia výskytu sucha. Preto na zvládnutie dopadov klimatickej zmeny bude treba neodkladne zabezpečiť viaceré aktivity napr. navrhnúť systémové opatrenia na predchádzanie, resp. zmiernenie dopadov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve. Záväzok SR, v rámci prispôsobenia sa klimatickým zmenám a ich zmierňovania, je zredukovať emisie SO2 do 2010 o 80 %, emisie NO2 do 2010 o 42 %, emisie NH3 do 2010 o 37 % a emisie VOC do 2010 o 6 % v porovnaní s rokom 1990. SR má všetky predpoklady splniť tento cieľ. Účinným mechanizmom k znižovaniu dosahov klimatických zmien je zalesňovanie, obnova produkčného potenciálu lesa a jeho funkcií, zlepšenie druhovej a vekovej štruktúry lesov, ako aj využívanie závlahových systémov v období sucha. Lesy s vysokým a stredným stupňom ohrozenia sa rozprestierajú na 1702,7 tis. ha porastovej plochy, čo predstavuje 88,1 % všetkej porastovej plochy na Slovensku. Základným preventívnym opatrením na zamedzenie šírenia požiarov je sprístupnenie lesov. Hustota lesnej siete vhodnej na prevádzku hasičskej techniky na Slovensku je 10,6 m/ha (Zelená správa 2008) , čo je 30-50% hustoty lesnej siete v lesnícky vyspelých štátoch EÚ. Optimálna hustota lesnej dopravnej siete na Slovensku je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

46


Kapitola 3

20 -25 m/ha. Na jej dobudovanie je potrebné približne 180 mil. -190 mil. EUR. Globálna klimatická zmena sa odrazila aj na zdravotnom stave lesov Slovenska. Celkový nižší ročný zrážkový úhrn a niekoľko týždňové až niekoľko mesačné obdobia bez zrážok, ako i zvýšenie maximálnych denných teplôt negatívne ovplyvnili najmä zdravotný stav a odolnostný potenciál smrekových porastov. Umožnili vývoj viacerých generácii podkôrneho hmyzu i v nadmorských výškach nad 1000 m n.m., kde sa v minulosti vyskytoval len sporadicky. Spomínané faktory výrazne ovplyvnili i zvýšenie výskytu hubových patogénov, najmä na živných stanovištiach a v nižších vegetačných stupňoch. Markantný je najmä výskyt podpňovky smrekovej (Armilária ostoyae). Všetky tieto nepriaznivé činitele spôsobujú kalamitné odumieranie smreka a tým rozpad smrečín. Smrečiny sú porasty, v ktorých je podiel smreka vyšší ako 50% . Na Slovensku tvoria 26,4% lesov čo predstavuje 510 tis. ha. V súčasnosti je evidovaných 19 tis. ha holín po kalamitách v smrečinách a ročne pribúda 2,5-3,0 tis. ha nových holín. Opätovné zalesnenie takto vzniknutých holín drevinami s vyšším odolnostným potenciálom vo vzťahu ku klimatickej zmene a pôsobeniu škodlivých činiteľov a starostlivosť o založené porasty si ročne vyžiada približne 10 -15 mil. EUR. SWOT ANALÝZA

Z popisu situácie životného prostredia vyplýva: silné stránky: • rozmanitosť krajiny a vysoká prírodná diverzita druhov a biotopov; • veľký rozsah oblastí s vysokou prírodnou hodnotou je chránený; • tradícia poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach; • systém kontroly a certifikácie ekologického poľnohospodárstva na európskej úrovni; • vysoký podiel lesov; • legislatívne zabezpečenie pre oblasť ochrany pôdy a lesov na európskej úrovni. slabé stránky: • vysoký podiel poľnohospodárskych pôd v znevýhodnených oblastiach; • horšie ekonomické výsledky podnikov v znevýhodnených oblastiach; • vysoký podiel pôd ohrozených eróziou a inou formou degradácie; • nevhodná druhová, priestorová a veková skladba častí lesov a ich zdravotný stav; • nedostatočná ochrana lesov pred požiarmi; • vysoký podiel poškodených lesov zapríčinených prírodnými pohromami; • nízke využitie extenzívnych lúk a pastvín na chov dobytka a oviec v extrémnejších prírodných podmienkach horských oblastí; • nedostatočné povedomie farmárov a lesníkov o negatívnych dopadoch na zložky životného prostredia v súvislosti s nesprávnym hospodárením; • úbytok stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín a postupný pokles vzácnych biotopov • nedostatočné zavádzanie preventívnych opatrení pred lesnými požiarmi a opatrení na zlepšenie súčasného stavu lesov. príležitosti: • záujem spoločnosti o ochranu životného prostredia, prírody a krajiny; • medzinárodná podpora rozvoja udržateľného poľnohospodárstva; • využívanie alternatívnych zdrojov energie; • rozvoj ekologického poľnohospodárstva; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

47


• • • • • • • • •

Kapitola 3

zlepšenie podmienok v chovoch zvierat; predchádzanie lesným požiarom a prírodným pohromám; zlepšenie retenčnej schopnosti územia; zníženie podielu pôd ohrozených eróziou a inou formou degradácie; udržanie extenzívneho produkčného poľnohospodárstva a osídlenia v horských oblastiach a v ostatných znevýhodnených oblastiach; zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny jedinečného a typického pre daný región, zachovanie jeho charakteristického krajinného rázu a identity zamedzenie lesným požiarom a zlepšenie súčasného stavu lesov zníženie emisií skleníkových plynov a zvyšovanie sekvestrácie oxidu uhličitého zastavenie poklesu biodiverzity.

ohrozenia: • klimatické zmeny a zmeny v hydrologických stavoch – záplavy, víchrice, suchá, požiare; • zvyšovanie aplikácie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín vplyvom znižovania obsahu humusu a živín; • vysoké percento pôd v zraniteľných oblastiach o vo zvlášť chránených oblastiach; • nekontrolované opúšťanie pôdy; • ohrozenie vzácnych stanovíšť a voľne žijúcich rastlín a živočíchov vo vidieckej krajine; • ohrozenie území s vysokou prírodnou hodnotou; • vyššie náklady na správcovstvo krajiny • ohrozenie území lesných plôch • dopad nepriaznivých účinkov zmeny klímy.


48

Program rozvoja vidieka SR Kapitola 3

Recommend Documents