PROGRAM HOSPODÁRSKEHO

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE

PODHORIE

NA OBDOBIE

2010 – 2015

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Strategický plánovací dokument obce na obdobie 2010 – 2015 2010 © Obec Podhorie


OBSAH 1

ÚVOD .....................................................................................................4 1.1 1.2

2

CHARAKTERISTIKA OBCE .....................................................................7 2.1 2.1.1 2.1.2 2.2 2.2.1 2.2.2 2.3 2.3.1 2.3.2 2.3.3 2.3.4 2.3.5 2.4 2.4.1 2.4.2 2.4.3 2.4.4 2.5 2.5.1 2.5.2 2.5.3 2.6 2.6.1 2.6.2

3

Cieľ dokumentu ................................................................................ 4 Východiská ....................................................................................... 5

Základné údaje ................................................................................. 7 Poloha obce ......................................................................................... 8 Symboly obce ...................................................................................... 9 História .......................................................................................... 10 Obec Podhorie ................................................................................... 10 Základná Škola v Podhorí ................................................................. 12 Prírodné podmienky........................................................................ 13 Geomorfológia územia ....................................................................... 14 Klimatické pomery ............................................................................ 19 Hydrologické pomery ........................................................................ 20 Rastlinstvo a živočíšstvo ................................................................... 20 Ochrana životného prostredia ........................................................... 22 Infraštruktúra obce ........................................................................ 24 Dopravná infraštruktúra ................................................................... 24 Technická infraštruktúra .................................................................. 25 Občianska vybavenosť...................................................................... 26 Kultúra, šport a cestovný ruch .......................................................... 28 Obyvateľstvo ................................................................................... 31 Demografický vývoj ........................................................................... 31 Veková štruktúra obyvateľstva ......................................................... 34 Ostatné charakteristiky obyvateľstva ............................................... 36 Hospodárstvo.................................................................................. 38 Hospodárenie obce Podhorie ............................................................. 38 Ekonomická charakteristika územia ................................................. 39

ANALÝZA ROZVOJA OBCE.................................................................... 43 3.1 3.1.1 3.1.2 3.1.3 3.2

SWOT analýza ................................................................................ 43 Teoretický predpoklad ...................................................................... 43 Tabuľka SWOT .................................................................................. 44 Vyhodnotenie SWOT analýzy ............................................................ 45 Vízia rozvoja obce ........................................................................... 46

Strana 2

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 4

STRATÉGIA ROZVOJA.......................................................................... 47 4.1 4.2 4.2.1 4.2.2 4.2.3 4.2.4 4.3 4.3.1 4.3.2

5

SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI ......................................... 54 5.1 5.2

6

Definícia strategických cieľov .......................................................... 47 Definícia opatrení a aktivít .............................................................. 48 Skvalitnenie infraštruktúry obce ....................................................... 48 Skvalitnenie občianskej vybavenosti................................................. 49 Inovácia riadenia rozvoja obce .......................................................... 50 Rozvíjanie kultúrno-spoločenského života obce ................................. 51 Realizácia stratégie ......................................................................... 52 Plán realizácie stratégie .................................................................... 52 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie PHSR............ 52

Regionálne dokumenty ................................................................... 54 Národné dokumenty ....................................................................... 57

ZÁVER ................................................................................................. 60

PRÍLOHA č. 1 - Podrobná štatistika pohybu obyvateľstva v roku 2008

Strana 3


1 ÚVOD 1.1

Cieľ dokumentu

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce má charakter strategického, resp. strednodobého rozvojového dokumentu (5-7 rokov) a je pripravovaný ako nositeľ a smerník rozvojovej politiky obce v zmysle predstáv jej vedenia a obyvateľov o rozvoji obce. Spracovaním PHSR dáva obec najavo záujem o svoju budúcnosť, ako aj o budúcnosť svojich obyvateľov, pričom v podobe dokumentu PHSR získava obec nástroj na aktívne riadenie rozvoja založené na iniciovaní potrebných a žiaducich zmien. Jasné stanovenie rozvojových priorít umožní obci realizovať dlhodobý rozvoj založený na cielenej stratégii a nie na náhlych, nekoordinovaných rozhodnutiach. Nové úlohy a kompetencie obcí pri uskutočňovaní podpory regionálneho rozvoja sú hlavným dôvodom pre spracovanie ich PHSR. Prostriedkom k napĺňaniu týchto úloh je existencia komplexného strategického rozvojového dokumentu, ktorý bude pokrývať aj doposiaľ opomínané aspekty sociálneho, ekonomického, či inštitucionálneho rozvoja. Ide o dokument, ktorý má mať charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol PHSR skutočne živým dokumentom, musí byť permanentne aktualizovaný. Vypracovaním PHSR obec splní zároveň jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie – princíp programovania. Tento totiž predstavuje záväzný referenčný dokument, pomocou ktorého sa môže obec uchádzať o finančné prostriedky z európskych a národných verejných fondov podporujúcich komplexný rozvoj založený na princípe trvalej udržateľnosti. PHSR zároveň umožňuje obci koncepčné a plánovité riadenie, spolufinancovanie rozvojových projektov i vlastných investičných a iných aktivít, prípadne aktivít, ktoré sú financované zo zdrojov súkromných investorov. Keďže PHSR vzniká v súčinnosti s názormi, potrebami a prioritami vyjadrenými obecnou komunitou, stáva sa z krátkodobého a strednodobého hľadiska rozvoja základným zastrešujúcim územným plánovacím dokumentom. Cieľom spracovania PHSR obce je teda poskytnúť komplexný pohľad na súčasný stav a perspektívy a šance obce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a sformulovať takú predstavu o smerovaní obce, ktorá vyjadruje ekonomické a sociálne záujmy jej občanov a zároveň je v súlade s prijatými koncepciami štátu, vyššieho územného celku, stratégiou rozvoja príslušného mikroregiónu, príp. rezortnými stratégiami, záujmami ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva a pod. Vychádza pritom z analýz obsiahnutých vo východiskovej časti programu a odhaľovaní základných tendencií a vývinových trendov v záujmovom území i širšom kontexte. Je preto výsledkom cieľavedomého, otvoreného a

Strana 4

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie demokratického procesu, do ktorého sa aktívne zapájajú všetci dôležití sociálni partneri na úrovni obce (verejná správa, podnikatelia, mimovládne organizácie, verejnosť, obyvatelia). Takto vypracovaný dokument PHSR má predpoklady, aby si získal širokú miestnu podporu a stáva sa užitočným nástrojom nielen na koordináciu prioritných rozvojových zámerov (verejných aj súkromných), ale aj na získavanie prostriedkov potrebných na ich realizáciu. Hlavnou intenciou programu je zvrátenie nepriaznivých tendencií a rozvoj tých ukazovateľov a oblastí, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska vytvoriť podmienky pre dlhodobo udržateľný rozvoj celého územia a jeho zatraktívnenie. Je to program cielených opatrení navrhnutý pre oživenie sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja obce, ktorý na základe výsledkov ročného hodnotenia bude priebežne aktualizovaný a doplňovaný. PHSR sa chápe ako živý dokument reagujúci na potrebné zmeny zapríčinené vnútornými alebo vonkajšími faktormi, a preto sa predpokladajú aj tvorivé dodatky, inovácie a aktualizácie. Zároveň je však potrebné, aby obec účelovo nezľavovala z rozvojových princípov a hodnôt a udržala si napĺňanie svojej vízie a stanovených strategických cieľov. Štruktúru PHSR tvorí niekoľko celkov, ktoré sú na sebe vzájomne informačne závislé smerom k stanoveniu jednotlivých činností rozvíjajúcich obec: • • • • •

•

1.2

Stanovenie si cieľov a východísk pre spracovanie PHSR, Podrobná charakteristika predmetného územia obce, Analýza územia, jeho možností a potenciálu, Stanovenie ucelenej vízie rozvoja obce, Definovanie oblastí a priorít rozvoja obce s konkretizáciou opatrení a aktivít (mali by byť jasne určené, avšak v odôvodnených prípadoch je priestor na ich korigovanie), Stanovenie konkrétnych rozvojových činností, tzv. Akčný plán (ako príloha PHSR spracovávaná v rámci realizácie stratégie, s predpokladom neustálej aktualizácie a dopĺňania).

Východiská

Základným východiskom pre identifikovanie potreby vypracovania a prijatia PHSR je všeobecný trend v samospráve, ale i v súkromnej sfére, strategicky riadiť svoj rozvoj. Pre samosprávu stanovujú bližšie požiadavky príslušné legislatívne normy najmä Zákon č. 416/2001 Z. z. O prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a VÚC. Zákon 416/2001 zahŕňa vo svojom článku 1. § 2. úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovania a schvaľovania programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja (resp. len jeho strategickú a implementačnú časť). Štatutárny orgán (pre obec zastupiteľstvo obce a starosta) schvaľuje PHSR, rovnako ako aj prípadné zmeny a doplnky tohto dokumentu a zabezpečuje aj priebežné hodnotenie plnenia stanovených cieľov.

Strana 5

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Rozhodujúcim nástrojom štátnej regionálnej politiky sa stal zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z.z., a zákona č. 539/2008 Z. z. (§ 8) o podpore regionálneho rozvoja, ktorý ustanovuje, že hlavnú úlohu pri strategickom plánovaní podpory regionálneho rozvoja zohrávajú orgány štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov. Zákon č. 539/2008 Z. z. zároveň definuje aj rámcovú štruktúru pre prípravu PHSR, a to: •

•

•

Analyticko-strategická časť - obsahuje najmä: a) súhrnnú charakteristiku obce, b) analýzu situácie v obci, c) analýzu väzieb na strategické dokumenty, d) určenie rozvojového potenciálu územia obce, e) stratégiu rozvoja obce, f) analýzu finančných potrieb a možností financovania realizácie PHSR, Programová časť - obsahuje najmä a) zoznam opatrení a aktivít realizácie PHSR, b) inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie PHSR, c) finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, d) systém monitorovania a hodnotenia plnenia cieľov PHSR, e) časový harmonogram realizácie PHSR, Aktualizácia PHSR obce (Akčného plánu) - ako doplnkový prvok sa vypracováva podľa potreby a je reakciou na zásadné zmeny v potrebách obce.

Pri procese prípravy tohto dokumentu boli rešpektované aj ďalšie relevantné dokumenty usmerňujúce regionálny rozvoj SR a EÚ. Z tých najpodstatnejších sú to zásady regionálnej politiky Slovenskej republiky a princípy regionálnej politiky Európskej únie zakotvené najmä v nariadení Rady (ES) č. 1083/2004, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 novelizovaného nariadením Rady (ES) č. 1447/2001 (nariadenie o štrukturálnych fondoch). V súvislosti s týmito dokumentmi bolo pri príprave PHSR nevyhnutné rešpektovať i rámcové národné i regionálne rozvojové dokumenty (bližšie spomenuté v kapitole 5.). Ako podporné dokumenty boli použité tiež „Metodická príručka pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce“ (MVRR SR, apríl 2004) a „Príručka pre mikroregióny a obce na prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ (ENTERPLAN v spolupráci s VOKA, ARVI a BBSK). Zdrojom údajov pre prípravu analytickej i strategickej časti dokumentu boli predovšetkým dostupné štatistické údaje (www.statistics.sk), grafické a analytické údaje (Atlas krajiny SR 2002, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica, mapové servery), informácie s dostupných zdrojov samosprávy (www.regionzilina.sk, www.obecpodhorie.sk), interné dokumenty obce Podhorie a komunikácia s predstaviteľmi obce a jej občanmi.

Strana 6


2 CHARAKTERISTIKA OBCE 2.1

Základné údaje

Názov

Obec Podhorie

Okres

Žilina

Kraj

Žilinský

Územná oblasť

Stredné Slovensko

Mikroregionálna oblasť

Združenie obcí Rajecká dolina

Kód obce (NUTS 2/NUTS 3/ LAU 2/ LAU 3)

3 / 5 / 511 / 517879

Právna forma

801 Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad)

Predmet prevažujúcej činnosti (SK NACE)

84110 Všeobecná verejná správa

Typ sídla pre účely NSRR SR na roky 20072013

nie je pól rastu, leží v záujmovom území inovačného pólu rastu (Žilina)

Počet poslancov obecného zastupiteľstva

7

Celková výmera (km2)

6,416

Počet obyvateľov

790 (k 31.12.2009)

Hustota obyvateľstva (ob/km2)

123,13

PSČ

013 18

Nadmorská výška obce (m n. m.)

460

Prvá písomná zmienka (rok)

1 393

Sídlo

Obecný úrad Podhorie, Podhorie 50, 013 18 Lietava

Internetová stránka

www.obecpodhorie.sk

e-mail

[email protected]

Telefón

041 59 70 009

IČO

00321559

Obec Podhorie sa nachádza na severe Slovenska, na rozhraní Bytčianskeho a Žilinského okresu, na úpätí Strážovských vrchov. Rozlohou i počtom obyvateľov patrí medzi menšie obce v rámci Slovenska i v kraji (790 obyvateľov, 6,416 km2). Avšak vzhľadom na svoju polohu - iba 12 km od centra krajského mesta Žiliny, s dobou dopravnou dostupnosťou a zároveň v lone krásnej prírody - je zaujímavým miestom pre život i pre rekreáciu. Malebné údolie, v ktorom leží Podhorie, bolo pravdepodobne osídlené už od doby kamennej, pričom prvý krát sa obec spomína v roku 1393 pod menom Pothora. Na Slovensku je ešte jedna obec s menom Podhorie - v okrese Banská Štiavnica - s 369 obyvateľmi, a ďalšie 3 obce s obdobným názvom - „Podhorany“.

Strana 7

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.1.1 Poloha obce Obec Podhorie sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji Stredného Slovenska, v západnej časti okresu Žilina. Katastrálne územie obce susedí na južnej strane s obcou Lietavská Svinná - Babkov, na východnej a severo-východnej hranici s obcou Lietava, na severe s obcou Paština Závada (všetky tri patria do okresu Žilina) a na západnej s obcou Súľov-Hradná (okres Bytča). Obec sa nachádza v blízkosti krajského mesta, ktoré je dostupné 2 trasami (cez Lietavskú lúčku s využitím cesty 1. triedy č. 64 a cez obec Brezany po starej, už neudržiavanej družstevnej ceste) - obe cca 11 km. Ďalšími blízkymi väčšími sídlami sú mestá Rajecké Teplice (13 km), Rajec (20 km) a Bytča (21 km). Obec Podhorie je súčasťou významného regionálneho územného zoskupenia 22 obcí okresu Žilina (mikroregiónu) s názvom Združenie Rajecká dolina a tiež viacerých ďalších združení (ZMOS Horné Považie, RVC Martin a ZPOZ - Zbor pre občianske záležitosti).

Strana 8

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Samotnú obec a jej zastavanú časť možno charakterizovať ako koncentrovanú. Má pretiahnutý tvar od západu na východ, výc v smere spádu terénu od pohoria Stážovksé vrchy. Obec disponuje základnou občianskou vybavenosťou (viac v kapitole 2.4.3).

2.1.2 Symboly obce Medzi insígnie obce patria: • • •

Erb (znak) - vyobrazené tri bralá, z prostredného vyrastá strom. Vlajka - 2 typy Pečať - súčasná účasná pečať obce zobrazuje jej erb a hrubopis „OBEC PODHORIE“.

Strana 9


2.2

História 2.2.1 Obec Podhorie

Obec Podhorie vznikla na klčovisku Lietavského panstva, v druhej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1393, ale územie, na ktorom stojí hrad a na ktorom sa rozprestieralo lietavské panstvo, bolo už v prehistorickej dobe obývané. V odkrytom profile kameňolomu v lokalite Skalité sa dá predpokladať malé opevnenie z neskorej doby kamennej. V okolí Lietavy je niekoľko útvarov, pripomínajúcich na hradištnú dobu, ba i v starých listinách sú stopy po prehistorických opevneniach. Na také opevnenie poukazuje sa v listine z roku 1586, v ktorej sa spomína hraničný úsek "wrch Hradisste od chotara Strazowskeho po chotare stara cesta". Aj keď sa opevnenia nezachovali, ostali miestne názvy, ktoré ich existenciu v ďalekej minulosti dosvedčujú, to znamená, že toto územie bolo už v prehistorickej dobe obývané. V roku 1388 vydal Vladislav, syn Melchiora, famulus (kastelán) Štefana Bebeka, pána Lietavy a kastelán hradu synom Wanovým (Mikulášovi a Krisunovi) šoltýsku listinu, v ktorej prikazuje aby Čechmi spustošená a k Lietave prináležiaca dedina Podhora bola znovu zaľudnená. (Lombardini: Lietava) Keď Lietava prešla do Kostkovho vlastníctva, začalo sa hospodárstvo dávať do poriadku a z tej doby sa zachovali prvé účetné a inventárne záznamy /urbáre/ o dávkach a poplatkoch hradu poddaných dedín. Pre svoje služby si hradní páni vyberali spôsobilých synov poddaných do rôznych služieb pri majeroch a v zámku, pri obrane hradu, pri hospodárstve a za ich služby ich povýšili za šoltýsov alebo úradníkov, prípadne ich aj pozemančili. Tak vznikli známe šoltýšske a potom i pozemančené rodiny v Rajci Rajcsányich, v Ďurčinej Ďurčianskych..., v Podhorí Podhorských. V každej poľnohospodárskej osade, založenej na území Lietavského hradu podľa stredovekých zásad kolonizácie, rozoznávame tri kategórie obyvateľstva: šoltýsov, sedliakov a bezroľných domkárov. Šoltýs bol povinný nazháňať osadníkov, potrebných pre založenie osady, ktorí v prípade, že by sa tu osadili definitívne, na 16 rokov by boli oslobodení od poddanských robôt a platieb a myli by povolené kdekoľvek v okolitých hradných lesoch narúbať a doviezť si stavebného dreva, potrebného pre výstavbu domov a hospodárskych stavísk, bezplatne. Takéto podmienky boli ustálené pri znovuzriadení dediny Podhorie v roku 1388.

Strana 10

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Dedina Podhorie, podľa mena pôvodu slovenského, bola zriadená na podklade nemeckého práva, ale figurujúce osoby (Mikuláš, Krisun, Wan) prezrádzajú pôvod staroslovanský. Zachoval sa zoznam najstarších obyvateľov všetkých obcí lietavského územia, vyhotovený v roku 1543, v Podhorí z 10 mien ani jedno nie je nemeckého pôvodu. Najstarší urbár je z roku 1539. Z týchto záznamov sa dozvedáme, že Podhorie malo v tom čase 7 sedliakov. Podľa urbára z roku 1543 mala obec 10 roľníckych usadlostí, 2 bezroľných domkárov a jedného šoltýsa /richtára/. V roku 1598 mala 12 domov, v roku 1720 tvorilo obec 12 daňovníkov, v roku 1784 mala obec 44 domov, 60 rodín a 270 obyvateľov a v roku 1828 mala 42 domov a 329 obyvateľov. Počas SNP vznikol na jeseň v roku 1944 Revolučný národný výbor. V súčasnosti má obec Podhorie viac ako 200 domov a viac ako 780 obyvateľov. Obec si po celý čas zachovala poľnohospodárskych charakter. Názov obce sa vyvíjal. Od roku 1393 sa obec spomína ako Pothora, doložená je z roku 1474 ako Podhore, z roku 1598 ako Podhory, maďarsky Podhorje, Zsolnaerdőd. Miestne časti sa nazývajú Jarčeky, Podhorský mlyn, Šiškovec, Zámostie. Z histórie obce sú známe aj dve pečate, na prvej z 18. storočia je vysoký strom medzi lemešom a čerieslom, na druhej, ktorá je asi o sto rokov staršia, je jedľa. Na erbe obce boli vyobrazené tri bralá, z prostredného vyrastá strom. Tieto znaky symbolizujú obec Podhorie do dnes. (Andrej Kavuliak: LIETAVA, podnik feudálneho hospodárskeho systému) Súčasnosť obce necharakterizuje všeobecný trend presunu mladých ľudí do väčších miest. Výhodou Podhoria je jeho blízkosť ku krajskému mestu Žilina, čo spôsobuje rast jej populácie, nakoľko negatívny prirodzený prírastok kompenzuje prísun nových obyvateľov, túžiacich po pokoji vidieka, čim sa ale zároveň nedostávajú veľmi ďaleko od výhod veľkomesta. Život v Podhorí tak neustále pulzuje. S príchodom roku 2004 dostali obyvatelia obce Podhorie aj malý darček. Obecný úrad začal pre nich vydávať vlastné noviny Podhorský hlásnik. Pôvodne to mal byť občasník, ale záujem ľudí spôsobil jeho pravidelné mesačné vydávanie. V obci funguje úspešný futbalový klub, s fanúšikmi známymi v širokom okolí, je tu nové multifunkčné ihrisko a aj materská škola. Kompletnú históriu obce Podhorie od prvej písomnej zmienky po súčasnosť zaznamenáva MONOGRAFIA OBCE PODHORIE, ktorá sa v súčasnosti aj za podpory Žilinského samosprávneho kraja spracúvala a do konca roka 2010 by mala byť aj vydaná. Bude obsahovať všetky významnejšie udalosti, pamätihodnosti a zaujímavosti, ktoré boli zaznamenané v dostupných archívnych materiáloch, kronikách, ale aj v spomienkach pamätníkov a doplnená bude bohatým fotografickým materiálom.

Strana 11

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.2.2 Základná Škola v Podhorí Základná škola v Podhorí tvorí samostatnú kapitolu života obce, a to najmä vďaka regionálne významnej rozsievateľke vzdelania až z Viedne Karolíne Brustleovej (na obrázku so svojou matkou). Prvá škola v obci bola vystavaná z dreva, vo švajčiarskom slohu. Otvorila sa 1. decembra 1903, a práve tu bola Karolína Brustleová prvou učiteľkou. Zachovala sa školská kronika, v ktorej opísala nie len školské udalosti, ale aj niektoré udalosti, ktoré sa týkali celej obce od začiatku dvadsiateho storočia až do roku 1932. Pred vybudovaním školy vyučovali jednotliví gazdovia v ich izbe čítať, trochu písať a aj náboženstvo. Písať sa učili len chlapci. V novej škole sa vyučovalo 30 hodín týždenne, prevažne však iba v zimných mesiacoch, nakoľko keď nebol sneh, deti museli pracovať v domácnosti a v hospodárstve. Vyučovalo sa v počiatku iba v slovenčine. Od roku 1907 sa však aj v tejto škole musel zmeniť vyučovací jazyk na maďarský. Pomaďarčovanie prerušil v roku 1909 požiar, ktorý v obci zničil školu a 38 domov. Obec vyhorela i v roku 1901 ale i napriek tomu chceli opäť školu z dreva postaviť. To štát však nedovolil a rozkázal ju vymurovať. Novú školu postavili relatívne rýchlo a v novembri 1910 začal bežný školský rok. V školskom roku 1911/1912 chodilo do školy 50 žiakov (25 chlapcov a 25 dievčat). Od roku 1915 vzhľadom na vojnové obdobie školu navštevovalo menej žiakov, ale v školskom roku 1916/17 v obci 1. Žiak zložil vtedajšiu maturitu, skôr ako v susednej väčšej obci Lietava, v ktorej sa tak podarilo až o rok neskôr. Od roku 1919 po vzniku Československej republiky sa v škole učilo už iba po slovensky. Dve triedy školy fungovali v obci až do roku 2002, keď boli z dôvodu nedostatku detí presunuté do susednej obce Lietava. V súčasnosti sa však reálne uvažuje o opätovnom otvorení týchto dvoch tried, nakoľko sa v obci zvyšuje počet mladých rodín s deťmi. Táto otázka je však podmienená celkovou rekonštrukciou budovy školy nakoľko jej stav je v súčasnosti nevyhovujúci. Úryvky s kroniky Karolíny Brustleovej: „Prvá riadna škola bola vystavaná z dreva. Spôsob stavby bol vo švajčiarskom slohu, bola dosť úhľadná. Na dlhú chodbu viedlo asi desať schodov. Vprostred chodby bol balkón. Budova pozostávala z jednej spoločnej predsiene, jednej peknej a svetlej triedy. Obloky boli na južnej a východnej strane. Dve malé izby a kuchyňa tvorili môj byt. Na konci budovy bola pristavená jedna miestnosť , v ktorej boli vzadu záchody a vpredu dreváreň. Prvá riadna škola sa otvorila dňom 1. decembra 1903 so 46 každodennými a 20 opakovacími žiakmi, ktorí pre neznalosť čítania a písania tiež navštevovali každodennú školu, takže úhrnom bolo 66 žiakov.“

Strana 12

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie „V roku 1906 sme dostali prvý maďarský rozkaz. Slovensky vyučovať slobodno len v prvom a druhom školskom roku, od tretieho ročníka len po maďarsky. Dňa 29. júla 1907 museli ísť všetci učitelia do Rajeckých Teplíc prísahu zložiť. Kto sa v blízkosti zdržiaval, tomu bolo ešte hej, ale ja som práve vtedy bola doma vo Viedni a musela som sa na ten deň ustanoviť. Museli sme prisahať na maďarskú ústavu, na jej zákony, svoje povinnosti si svedomite plniť a nám zverenú mládež v maďarskom duchu a v láske k maďarskej vlasti vychovávať. Hneď po príchode prišlo prísne nariadenie už v prvom ročníku výlučne maďarsky vyučovať, takže v spomenutej jeseni sme museli už maďarské abecedáre zaviesť. Bola to veru ťažká práca.“

2.3

Prírodné podmienky

Obec Podhorie sa nachádza 12 km juhozápadne od metropoly severného Slovenska Žiliny v Lietavskej doline a je koncovou dedinou tejto doliny, horským hrebeňom spojená so Súľovskými skalami. Jej prírodný charakter podčiarkuje aj priamy kontakt s chránenými územiami. Územím obce vedie hranica CHKO Strážovské vrchy a má aj priamy kontakt s jednou z najstarších prírodných rezervácií na Slovensku, Súľovskými skalami.

Strana 13

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.3.1 Geomorfológia územia Geologický vývoj, stavba a reliéf územia Poloha obce je určená bodom na Zemi, ktorý je priesečníkom rovnobežky s hodnotou 49° 10´ severnej geografickej šírky a poludníka s hodnotou 18° 38´ východnej geografickej dĺžky. Z fyzicko – geografického hľadiska sa obec nachádza v severnej časti Súľovských vrchov, na rozhraní so Žilinskou kotlinou. Oba tieto geomorfologické celky sa v rámci vyšších geomorfologických jednotiek radia do Alpsko-Himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, v rámci nej patria do subprovincie Vnútorných Karpát a do oblasti FatranskoTatranskej. Územie obce sa z globálneho hľadiska nachádza v miernej klimatickej oblasti so striedaním štyroch ročných období. Na lokálnej úrovni je toto územie v mierne teplej vlhkej oblasti, západná okrajová časť katastra obce spadá do mierne chladnej oblasti. Stred obce je v nadmorskej výške 460 m n.m. Katastrálne územie obce sa rozprestiera v údolí malého potoka tvoriaceho prítok do rieky Lietavky, ktorá je ľavým prítokom rieky Rajčianky. Územie spadá do povodia rieky Váh a do úmoria Čierneho mora. Z hľadiska Fytogeografického členenia sa územie obce nachádza v oblasti Západokarpatskej flóry, v obvode Predkarpatskej flóry. Čo sa týka začlenenia oblasti do živočíšnych regiónov, obec patrí do Vnútorného obvodu Západných Karpát, do Západného okrsku. Podľa Zoografického členenia terestrického (pevninského, zemského) biocyklu oblasť leží v provincii listnatých lesov, v podkarpatskom úseku. Okrem terestrického biocyklu členíme aj limnický (sladkovodný) biocyklus, podľa ktorého je územie v Pontokaspickej provincii, v Hornovážskom okrese. V rámci humánno-geograficke charakteristiky polohy je obec Podhorie z hľadiska mezopolohy umiestnená v severnej časti stredného Slovenska. Administratívne je zaradená do Žilinského kraja, do okresu Žilina. Žilinský kraj je krajom hraničným, jeho severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou a s Poľskou republikou. Samotná obec Podhorie má od oboch týchto štátov vzdušnú vzdialenosť približne 30km (najbližší hraničný priechod do Poľskej republiky – Zwardoň – je vzdialený 55 km, najbližší s Českou republikou – Mosty u Jablunkova 50 km). Umiestnenie v regióne je bližšie špecifikované v kapitole 2.1.2. Katastrálne územie obce Podhorie leží na styku Žilinskej kotliny a Súľovských vrchov. Žilinská kotlina je vyplnená paleogénnym a kriedovým flyšom s vrstvami pieskovcov, ílovcov a slieňovcov, neogénnymi a štvrtohornými ílmi, pieskami a štrkmi. Súľovské vrchy sú horským celkom v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti, tvoria ho tri odlišne podcelky: Suľovkse skaly, Skalky, Maninska vrchovina. Do územia obce zasahuje podcelok Suľovske skaly, tvorené najmä bazálnymi paleogénnymi zlepencami. Geologickú stavbu budujú teda nasledovne štrukturnogeologické pásma: Mezozoikum vnútorných západných Karpat, Flyš, Vnútrokarpatský paleogen. Reliéf Žilinskej kotliny je prevažne pahorkatinový, v pohoriach vrchovinový a hornatinový. Ten v malej Fatre prechádza do veľhorského, glaciálno-hôľneho reliéfu. Strana 14

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Nachádzame tu odolné vápence a iné horniny bradlového pásma a jadrových pohorí, ktoré vytvárajú bradlá a vyčnievajúce kopce a hrebene. Nadmorská výška v celom chotári sa pohybuje od 420 (východ obce) do 822 m n. m. (vrchol Kačka na západe obce). Stred obce je v nadmorskej výške 460 m n.m.. Na základe relatívnej výškovej (vertikálnej) členitosti sú na území vyčlenene tri typy reliéfu: pahorkatiny, vrchoviny a nižšie hornatiny. Na východnej časti katastra obce, v smere od severu na juh, v miestach kde územím prechádza Žilinská kotlina, ma reliéf pahorkatinový ráz, tento reliéf je typický pre oblasť styku pohoria a kotliny, kde výškový rozdiel nepresahuje 100 m. V centrálnej časti územia, kde je výškový rozdiel od 100 do 310 m, reliéf nadobúda vrchovinový ráz. V zapadanej časti katastra, v oblasti Suľovkých skál, výškový rozdiel je od je od 311 do 470 m a reliéf ma raz nižšej hornatiny.

Strana 15


Strana 16

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Pôda Najrozšírenejšie typy pôdy na území obce Podhorie sú rendzina a kambizem rendzinová – v západnej hornatejšej časti a vo východnej, rovinatejšej a nižšie položenej časti územia sa vyskytuje kambizem pseudoglejová. Rendzina – radi sa k azonálnym typom pod. Jej rozšírenie je teda determinovane geologicko-geomorfologicky (materskou horninou, prítomnosťou hladiny podzemnej vody). Vyskytuje sa na substrátoch s vysokým obsahom karbonátov, hlavne na zvetralinách vápencov, dolomitov, slieňovcov. Viaže sa tu na mezozoicke príkrovy. Prítomnosť karbonátov v pôdnom profile rendziny spôsobuje neutralizáciu organických kyselín, tým sa zabraňuje vnútropôdnemu zvetrávaniu, ilimerizacii i podzolizacii a uskutočňuje sa hromadenie humusu. Ma niekoľko decimetrov silný skeletnatý, sivohnedý až tmavosivý humusový horizont, ktorého jemnozem obsahuje viac či menej uhličitanu vápenatého. Bezprostredne prechádza od karbonátového substrátu. Je to zväčša silno skeletnatá, často plytká pôda, dobre prevzdušnená, často trpiaca vysušenosťou. Reakcia sa pohybuje okolo neutralneho bodu (pH okolo 7). Humus je kvalitný. Z hľadiska poľnohospodárskej a lesohospodárskej produktívnosti je menej úrodná ako kambizem. Zapríčiňuje to jej plytkosť, skeletnatosť, vysušenosť i jendostranný chemizmus. Viac sa využíva na luky, pasienky a les. Kambizem (hnedá lesná pôda) – patri k zonálnym typom pôd. Jej rozšírenie je podmienene klimaticky (zmenou nadmorskej výšky a tým zmenou teploty a zrážok). Pri utváraní tohto typu pôdy na území pôsobil premývny (permacidny) vodný režim, ktorý prevláda v nadmorských výškach nad 600 m, kde je dosť vody zo zrážok a nižšie teploty, ktoré obmedzujú vypar. Presakujúca voda rozpúšťa ľahko rozpustné latky ako CaCO3, humus, živiny, ktoré sa potom vyzrážajú a hromadia v spodných pôdnych horizontoch pôdneho profilu. Tento režim prebiehal v ľahšej piesčitej pôde, kde je materskou horninou nekarbonátova hornina – pieskovec. Dominantný pedogenetický proces je sialitizacia, spojená s hnednutím od zlúčenín železa (vnutropôdne zvetrávanie minerálov). Pôda obsahuje veľa skeletu, ktorý sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo zlúčenín železa, horčíka, vápnika a hliníka. Tieto inaktivujú kyslé humusové latky, stabilizujú humus a tak brania ilimerizacii i podzolizacii. Vrchná časť pôdy je obohacovaná o prvky aj v dôsledku rýchleho biologického kolobehu. Premyvný proces je slabší i preto, lebo značná časť vody odtečie po svahoch. Humusový horizont je hnedastosivý až tmavosivý a jeho mocnosť je od niekoľkých cm až po 15 cm. Pod nim leží žltkastohnedý, hnedý alebo až hrdzavohnedý horizont, čiže horizont vnútropôdneho zvetrávania, ktorý obyčajne obsahuje aj väčšie množstvo skeletu. V hĺbkach 50 – 70 cm prechádza plynule do svetlejšieho a skeletnatejšieho horizontu a reakcia je mierne až silno kyslá. Subtyp kambizem pseudoglejová vznikol na ťažších zvetralinách flyša v ílovcovom vývoji, subtyp kambizem rendzinová vznikol na silikatovo-karbonátovom substráte. Z hľadiska poľnohospodárskej úrodnosti sa poväzujú za menej úrodné pôdy, nakoľko sa nachádzajú na zvetralinách pevných hornín, často obsahujú v celom profile kamene a štrk. Vyhovujú však podmienkam lesného hospodárstva. Pôdne druhy v

Strana 17

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie katastrálnom území patria medzi stredne ťažké pôdy, sú to hlinité a ilovito-hlinité pôdy.

Strana 18


Štruktúra územia – využitie pôdy (m2) Poľnohospodárska pôda - spolu

2 946 751

Poľnohospodárska pôda - orná pôda

1 060 869

Poľnohospodárska pôda - chmeľnica

0

Poľnohospodárska pôda - vinica

0

Poľnohospodárska pôda - záhrada Poľnohospodárska pôda - ovocný sad

110 242 24 086

Poľnohospodárska pôda - trvalý trávny porast

1 751 554

Nepoľnohospodárska pôda - spolu

3 469 595

Nepoľnohospodárska pôda - lesný pozemok

3 119 102

Nepoľnohospodárska pôda - vodná plocha Nepoľnohospodárska pôda - zastavaná plocha a nádvorie Nepoľnohospodárska pôda - ostatná plocha Celková výmera územia obce - mesta

32 089 270 198 48 206 6 416 346

2.3.2 Klimatické pomery Podnebie územia obce Podhorie najväčšmi ovplyvňuje reliéf prostredníctvom nadmorskej výšky. Nadmorská výška v chotári obce je v rozpätí od 420 do 822 m n. m., územie tak patri do dvoch klimatických oblastí: • •

mierne teplá oblasť: počet letných dni za rok je priemere menej ako 50, s denným maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C chladná oblasť: júlový priemer teploty vzduchu < 16 °C

Kataster obce sa nachádza v oblasti Súľovských Skál, čo je chladná oblasť v mierne chladnom okrsku. Priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti je 7 °C. V letnom období je tu v priemere 45 letných dni, s maximálnou teplotou vzduchu na 25 °C a viac. Priemerná júlová teplota je 16 °C. V zimnom období sa v tejto oblasti vyskytuje v priemere 35 ľadových dni, v ktorých maximálna teplota vzduchu klesá pod 0 °C a 125 mrazových dni, v ktorých minimálna teplota vzduchu neklesá pod 0 °C. Počas tuhých zim sa zaznamenáva až 70 ľadových a 158 mrazových dni. Počas týchto dni absolútne minimálne teploty vzduchu klesajú v predmetnom území až na -29,5 °C. Dĺžka bezmrazového obdobia je okolo 160 dni v roku. Priemerná januárová teplota vzduchu je -4 °C. Počet vykurovacích dni počas roka je 280 a počet dni so snehovou pokrývkou je 70. Územie patri vďaka podhorskej svahovej polohe do priemerne inverzných polôh, priemerný ročný počet dni s hmlou je 20 až 50, tým sa zaraďuje do oblasti so Strana 19

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie zníženým výskytom hmiel. Priemerne ročne úhrny zrážok dosahujú hodnotu 800 mm. V januári sú priemerne úhrny zrážok 50 mm, v júli 90 mm. 2.3.3 Hydrologické pomery Z hydrologického hľadiska patri katastrálne územie obce Podhorie do povodia rieky Rajčianky. Samotným katastrálnym územím rieka Rajčianka nepreteká, pramení a tečie tu iba potok Podhorka, ktorý je prítokom Lietavky a až tá sa priamo vlieva do Rajčianky. Priemerný ročný prietok Rajčianky je 3,95 m3.s'1. Podľa odtokových pomerov patri územie k vrchovinovo - nížinnemu typu, pre ktorý je charakteristicky typ režimu odtoku dažďovosnehový s akumuláciou v septembri až marci, vysoká vodnosť v apríli až júni, najvyšší prietok v máji, najnižší v januári až februári, s nevýrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Územie obce Podhorie nie je vystavené povodňovým stavom, avšak Rajčianka v exponovaných obdobiach (máj) spôsobuje na najbližšej ceste 1. Triedy časté obmedzenia dopravy z dôvodu pretekania koryta. Priemerný ročný elementárny odtok Rajčianky je 7,5-10 l.s '.kmJ. Rajčianka je ľavostranným prítokom Váhu, ma dĺžku 47.5 km. Prameni v Strážovských vrchoch v nadmorskej výške asi 780 m n.m. Celková plocha povodia Rajčiaky 356 km2. 2.3.4 Rastlinstvo a živočíšstvo Katastrálne územie obce Podhorie je vďaka fytogeografickej polohe začlenené medzi oblasti západokarpatskej flóry a v rámci nej do obvodu predkarpatskej flóry. Územie je rozdelená na dve časti – s a bez zalesnenia, pričom takmer na celom katastrálnom území sú podmienky pre rozšírenie bukových lesov. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú tiež bučiny. Vo vyšších polohách, najmä v oblasti Súľovských skál, sú rozšírené aj smrekové lesy a zmiešané spoločenstva s vyšším zastúpením listnatých drevín. V nižších polohách sú rozšírené pastviny a polia, teda kultúrna krajina využívaná na poľnohospodárske účely. Rozšírenie dubín na území je podmienene vlhšou, na zrážky bohatšou polohou. Pretože buk tvorí hustý zapoj, v jeho tieni sa nevyskytuje krovinaté podložie, alebo len na určitých miestach, hlavne okrajových, kde sa nachádzajú najmä porasty ostružiny maliny, sprevádzané bylinami, napr. najčastejšie vŕbovkou úzkolistou. Samotne bylinne poschodie je rôznorodé, zastupuje ho napr. rod zubačiek, kostrava, jačmienka, mesačnica, veronika horská, lipkavec okrúhlolistý, kyslička a pod. Na jar sú početnejšie aj rastliny, ktoré využívajú viac svetla z dôvodu ešte bezlistých dubov, napr. cesnak medvedí, krivec žltý, sniežienka jarná a pod. Vo všeobecnosti sa rastlinstvo územia vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorskych druhov, včítane viacerých západokarpatských a karpatských endemitov a subendemitov.

Strana 20


Faunu územia je charakterizovaná vnútorným obvodom Západných Karpát, a jeho západným okrskom. Na území možno pozorovať viacero skupín živočíchov, podľa miest, kde sa vyskytujú: • •

• •

LESY – zajac, jašterica zelena, drozd čierny, dážďovka zemná, rôzne druhy hmyzu (chrúst obyčajný, roháč veľký), POLIA a LÚKY – pôvodne tzv. stepná fauna, ktorá je však výrazne poznačená činnosťou človeka (sú prevažne sivohnedo sfarbené jarabica, prepelica, bažant, rôzne hlodavce ako zajac a chrček, množstvo bezstavovcov a hmyzu. VODA – najmä v okolí malých potokov na území obce je množstvo obojživelníkov (žaby, mloky), vtákov (kačica) OBYDLIA ĽUDÍ – živočíchy ktoré sa výrazne prispôsobili životu s prítomnosťou človeka, a to buď kvôli potrave (myši, potkany, lasice), kvôli hniezdeniu (lastovička) alebo z dôvodu prirodzeného prekrytia životného priestoru (užovka, jež).

V CHKO, najmä v blízkosti Súľovských skál sa vyskytujú aj niektoré vzácne druhy živočíchov, napr. jasone a vidlochvosty, mlok vrchovský, užovka stromová aj hladka, sokol myšiar aj lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab veľký. Na území je možné stretnúť aj hlucháňa, krkavca, zo šeliem medveďa či rysa a žije tu aj poľovná zver jelenia, srnčia a diviačia.

Strana 21

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.3.5 Ochrana životného prostredia Chránené územia V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny do katastrálneho územia obce zasahuje časť veľkoplošnej chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Strážovské vrchy s 2. stupňom ochrany, ktoré boli za chránené územie vyhlásené v roku 1989. V bezprostrednej blízkosti územia obce je aj najstaršie maloplošné chránené územie CHKO Strážovské vrchy - Národná prírodná rezervácia (NPR) Súľovské skaly. Počiatky jej ochrany siahajú do roku 1929. S dnešnou výmerou 543,23 ha vlastného chráneného územia a 281,77 ha ochranného pásma bola vyhlásená v roku 1973. Nachádza sa v orografickom celku Súľovské vrchy. Je charakteristická najväčším rozšírením reliktných borín na území CHKO Strážovské vrchy a výskytom pestrých teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov. Geologická stavba celého CHKO sa skladá z viacerých subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský, strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Vo vyšších polohách prevládajú jedľovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Rastlinstvo územia CHKO sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity ako poniklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná, kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka stromová i hladká, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab vežký, včelár obyčajný. V území ďalej žije hlucháň, krkavec čierny, skaliar pestrý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď a rys. žije tu aj poľovná zver - jelenia, srnčia, diviačia a muflónia. Ochrana životného prostredia na území obce Podhorie je úzko spätá aj so súvislou európskou sústavou chránených území NATURA 2000 v zmysle implementácie dvoch smerníc ES - Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) a Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch). Tieto smernice stanovujú dva typy chránených území sústavy NATURA 2000 Chránené vtáčie územia (Special Protection Areas - SPAs) a Územia európskeho významu (Special Areas of Conservation - SACs). Do katastrálneho územia obce Podhorie zasahuje Chránené vtáčie územie č. SKCHVU028 - Strážovské vrchy. Rovnako sa nazýva aj zasiahnuté územie európskeho významu č. SKUEV0256 a obe územia zasahujú do katastra obce v jeho západnej časti. Tieto vrchy sú jedným z

Strana 22

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý a výr skalný. Ochrana ovzdušia Katastrálne územie obce patri k malo zaťaženým územiam v okrese Žilina z hľadiska kvality a znečistenia ovzdušia. Stav ovzdušia je ovplyvnený predovšetkým priemyselnou výrobou a dopravnou premávkou na cestách v okrese, ktoré sú od obce dostatočne vzdialené. Z klimatických podmienok predstavujú najvýznamnejšie faktory kvality ovzdušia vysoký výskyt bezvetria a častý výskyt inverzii. Odpadové hospodárstvo Na území obce Podhorie bolo v poslednom roku 2009 vyprodukovaných 97,25 ton komunálneho odpadu z ktorého bolo vyseparovaných 16,84 ton. V súčasnosti v obci separujeme 6 zložiek odpadu:

Množstvo vyseparovaného odpadu v r. 2009 (tony) Sklo

10,69

Papier

0,20

Vyradené el. zariadenia

4,09

Olovené batérie

0,03

Plasty

1,77

Tetrapaky

0,06

SPOLU

16,84

Zber odpadu zabezpečujú externé spoločnosti, pričom ako súčasť mikroregiónu Združenie Rajecká dolina bude v rámci aktuálne schváleného projektu spolufinancovaného zo štrukturálnych fondov EÚ systém separácie odpadu od roku 2010 výrazne pozdvihnutý a celý ho bude zabezpečovať práve toto združenie. Zároveň je pod vedením tohto združenia na celom jeho území pripravený aj komplexný systém nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, s týmto však obec Podhorie veľký problém nemá a systém sa ho veľmi nedotkne, nakoľko väčšinu biologicky rozložiteľného odpadu vyprodukovaného v obci si občania a obec dokážu spracovať individuálne a svojpomocne.

Strana 23


2.4

Infraštruktúra obce

Z hľadiska infraštruktúry a vybavenosti obce ju možno charakterizovať v troch rovinách: 1. Dopravná infraštruktúra – zahŕňa miestne komunikácie a napojenie na dopravné systémy vyšších regionálnych štruktúr, 2. Technická infraštruktúra – zahŕňa základnú vybavenosť domácností (plyn, elektrika, voda, kanalizácia), 3. Občianska vybavenosť – zahŕňa služby poskytované v obci, 4. Kultúra, šport a cestovný ruch – zahŕňa spoločenský život v obci a možnosti trávenia voľného času pre občanov i návštevníkov.

2.4.1 Dopravná infraštruktúra Obec Podhorie sa nachádza v blízkosti dopravného uzla európskeho významu, čo pozitívne ovplyvňuje celú dopravnú infraštruktúru regiónu. Okresom Žilina prechádzajú dôležité cestne ale aj železnične ťahy, spájajúce zapadne a východné Slovensko (Bratislava - Košice). Samotne krajské mesto Žilina je dôležitým dopravným uzlom s celoštátnym ale aj medzinárodným významom. Zo Žiliny vedie cez mesto Čadca cestná komunikácia do Českej Republiky (hranične priechody Svrčinovec - Mosty u Jablunkova a Čadca – Šance) ako aj do Poľskej Republiky (hraničný priechod Skalité - Zwardoń). Taktiež vedie zo Žiliny dôležitá železničná trať Žilina – Ostrava – Praha – Berlin - Hamburg a železničná trať Žilina – Katowice – Berlin - Stockholm. Samotná obec ma z hľadiska cestnej aj železničnej dopravy okrajovú polohu, a je koncovou obcou mikroregionálnej cestnej siete, čo znamená, že ňou neprechádza žiadna významná dopravná tepna (žiadna diaľnica, ani cesty 1. a 2. Triedy). V návrhu je však cestný koridor, ktorý bude ma pozitívny vplyv na rozvoj obce. Bude to vybudovaná diaľnica (južný obchvat Žiliny) prepájajúci letisko Žilina (Dolný Hričov pri Bytči) a mesto Vrútky, ktoré bude prechádzať aj obcou Lietavská Lúčka a výrazne odbremení dopravu cez mesto Žilina a cez jeden z najnebezpečnejších úsekov cestného spojenia Východ Západ – Strečno. Výstavba tejto komunikácie už začala, a to prieskumným tunelom Višňová, avšak z finančných dôvodov je v súčasnosti pozastavená. Napojenie cestnou sieťou je vyhovujúce (2 možnosti), železničná sieť v obci nie je. Najbližšia zástavka železničnej trate je v obci Lietavská Lúčka cca 7 km (regionálna preprava) resp. v meste Žilina cca 14 km (národná a medzinárodná preprava). Blízka poloha obce voči krajskému mestu Žilina však umožňuje rýchle napojenie sa na tieto dôležité komunikácie. Od obce Podhorie vedú komunikácie 3. triedy a krajské mesto je dostupné 2 trasami (cez Lietavskú lúčku s využitím aj cesty 1. triedy č. 64 a cez obec Brezany) - obe cca 11 km. Cesta 1. triedy č. 64 vedie SJ smerom a spája Žilinu s mestom Prievidza, pričom vedie cez mesta Rajecké Teplice a Rajec. Takto je zabezpečene prepojenie Žilinskej kotliny s kotlinou

Strana 24

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Hornonitrianskou. Súbežne s touto cestou vedie zo Žiliny do mesta Rajec regionálna neelektrifikovaná železničná trať č. 126. Dostupnosť hromadnej dopravy predstavuje už spomínaná blízka regionálna železničná trať (priemerne 10 spojov denne v pracovný deň) a autobusová doprava SAD Žilina. Priame spojenie obce s krajským mestom zabezpečujú 2 autobusové linky vedúce cez obec Lietavu (č. 511426 a 511425) s priemerným počtom 17 spojov denne v pracovný deň Letecká doprava sa v obci nenachádza, najbližšie je letisko Žilina v obci Dolný Hričov – vzdialené cez mesto Žilina 24 km. Lodná ani námorná doprava sa v obci ani v jej blízkosti nenachádzajú 2.4.2 Technická infraštruktúra Vodovod Občania sú v celej obci zásobovaní pitnou vodou z miestneho vrtu a z prameňa. Výdatnosť je dostačujúca, ale vodovodné potrubie je zastarané, čo spôsobuje, že vznikajú časté poruchy. Je vedené často po záhradách a popod budovy, kde nie je možné zistiť, resp. včas odstrániť poruchy. V obci sa buduje nová rozvodná vodovodná sieť, ktorá je vybudovaná asi na 50 % a jej pokračovanie závisí od finančných prostriedkov. Vybudovaný je aj nový vodojem. Kanalizácia Kanalizácia v obci je vo výstavbe. Buduje sa spoločne s výstavbou novej vodovodnej siete a bude odvedená do ČOV, ktorá je z ¼ funkčná. Kanalizácia je vybudovaná asi na 50 % v dĺžke 4,2 km. Občania v súčasnosti ešte nie sú napojení, stane sa tak až po sprevádzkovaní jej základnej vetvy. Plyn Obec je takmer na celom území plynofikovaná v dĺžke cca 4 km. Plynovod bol v obci vybudovaný v r. 1998. Pre nové stavby si prípojku plynu financuje stavebník sám. Plyn sa využíva vo väčšine domácností aj na vykurovanie, s čiastočnou podporou kotlov na tuhé palivo či obnoviteľné zdroje energie. Elektrická energia. Obec je plne elektrifikovaná. Verejné osvetlenie v obci je vybudované avšak v nevyhovujúcom stave s nutnosťou rekonštrukcie. Telekomunikácie V obci je plné pokrytie pevnou telefónnou sieťou (132 hlavných telefónnych staníc, z toho 124 bytových) – na hlasové služby i internet. Telekomunikačné služby poskytujú i všetci traja mobilní operátori, s mierne kolísavou kvalitou signálu. Internetové pripojenie poskytuje v obci aj jeden lokálny poskytovateľ. V obci tiež funguje obecný rozhlas. Strana 25

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.4.3 Občianska vybavenosť Občiansku vybavenosť reprezentujú služby, ktoré sú v obci k dispozícii. Vo všeobecnosti je pestrosť a kvalita tohto ukazovateľa výrazne ovplyvnená veľkosťou sídla (počtom obyvateľov) a vzdialenosťou sídla od iných, predovšetkým väčších sídel. Obec Podhorie so svojimi 790 obyvateľmi patrí medzi menšie obce v svojom okolí, čo je príčinou iba základnej vybavenosti. Túto situáciu podporuje aj bezprostredná blízkosť obcí Lietava (2 km – 1 439 obyvateľov), Lietavská Svinná – Babkov (5 km – 1 615 obyvateľov) a Lietavská Lúčka (6,5 km – 1 790 obyvateľov) a v neposlednom rade i blízkosť krajského mesta Žilina s viac ako 85 000 obyvateľmi (12 km), kde sa nachádza kompletná sídelná občianska vybavenosť. V obci Podhorie sa nachádzajú nasledovné prvky občianskej vybavenosti: • • • • •

•

• • • • • • •

Obecný úrad, Obecný dobrovoľný hasičský zbor, Kultúrny dom – s kapacitou 150 osôb, Knižnica – s viac ako 3 500 knihami a 72 aktívnymi čitateľmi, Materská škola s jedálňou – bývalá základná škola pre 1. a 2. ročník (v r. 2002, boli triedy presunuté do ZŠ Lietava, ktorá je teraz spádovou ZŠ pre Podhorie), aktuálne je v MŠ 18 detí, pričom ostatné priestory sa využívajú iba príležitostne (na žiadosť občanov sa uvažuje o rekonštrukcii a opätovnému sprevádzkovaniu ZŠ), Kaplnka sv. Cyrila a Metoda - filiálka farnosti Lietava, bola postavená v roku 1980, sv. omša sa tu slávi v Júli na obecné hody – slávnosť sv. Cyrila a Metoda. Sväté omše bývajú tiež každú sobotu s platnosťou na nedeľu (v dome smútku - kaplnka Ružencovej Panny Márie a má väčšiu kapacitu. Dom smútku a cintorín Predajňa potravinárskeho tovaru, Pohostinské odbytové stredisko – 2 prevádzky, Autobusová zástavka, Verejný telefónny automat, Pohrebné služby, Futbalové ihrisko, Multifunkčné ihrisko,

Obrázky z obce:

Obecný úrad, s kultúrnym domom, knižnicou a technickými priestormi pre potreby hasičského zboru

Strana 26


Budova Materskej školy (bývalá ZŠ)

Multifunkčné ihrisko

Centrum obce – námestie

Kaplnka

Cintorín

Dom smútku

Strana 27

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.4.4 Kultúra,, šport a cestovný ruch Pamätihodnosti V obci sa nenachádza národná kultúrna pamiatka. Za pamätihodnosti obce možno považovať Meškov zemanský dom – najstarší dom v obci s klenbovou kle pivnicou, historický kamenný kríž z roku 1909 pri kaplnke v centre obce a Danechov dom z roku 1908, murovaný, murovaný, s jednou spoločnou stenou.

Kultúrno–spoločenský spoločenský život V obci vzhľadom na jej veľkosť a finančné možnosti panuje čulý kultúrny k i spoločenský život. Na slávnostiach slávnosti vystupujú deti z miestnej materskej školy a základnej školy v Lietave, prípadne príležitostne i zo širšieho okolia – zväčša bez nároku na honoráre. V minulosti v obci fungovalo aj ochotnícke ícke divadlo, divadlo ktoré s inscenáciou Kubo dokonca vyhralo vyhral krajskú súťaž. Keď niektorí členovia súboru odišli, divadlo sa rozpadlo. V obecnom kultúrnom dome sa nepravidelne hráva divadlo rôznych hosťujúcich súborov. Za organizáciou súčasných podujatí stoja st najmä pracovníci obecného úradu a miestni estni aktívni občania, ktorí často tieto aktivity podporujú aj finančne. V obci fungujú dva spevokoly - obecný spevokol PODHORČAN a mládežnícky zbor TVIS. TVIS Z pravidelných akcií sa uskutočňujú napríklad: •

•

• • •

Január: - Rodičovský ples, ples - detský karneval, karneval Február - pochod chod masiek obcou, - pochovávanie basy, basy Marec - mesiac knihy, knihy stretnutie detí z MŠ a ZŠ v obecnej knižnici, knižnici Apríl - Krížová cesta Máj - stavanie a váľanie májov,

Strana 28


•

•

• •

• • •

Jún Júl -

Deň matiek – kytica od starostu pre najstaršiu matku v obci, Medzinárodný deň detí - športové súťaže, ukončenie školskej dochádzky, rozlúčka so škôlkou, Jánske ohne,

Výročie prvej písomnej zmienky o obci, Cyrilo-metodské hody – hlavná hodová veselica obce na počesť jej patrónov, August - detská diskotéka - rozlúčka s prázdninami September – tzv. Farské hody a široko známa a navštevovaná púť po krížovej ceste z Blát (Pod Bukovcom) na Roháč, kde je umiestnený drevený kríž z roku 1937 a obec Podhorie tu vybudovala aj altánok. Ten je využívaný či pre slúženie sv. omše pri tejto púti, alebo na oddych bežným turistom. Putovanie po Krížovej ceste na Roháč sa stalo krásnou pôstnou tradíciou našej obce. Krížová cesta spojená s výstupom je obľúbenou formou náboženského prejavu pre mužov, ktorým to viac vyhovuje ako v uzavretom priestore. Rovnako vítajú tento spôsob aj rodiny s deťmi, lebo deti tu majú možnosť vhodného pohybu, nemusia byť stále ticho (nižšie obrázky z podujatia).

Október - úcta k starším - posedenie s dôchodcami, November - uvítanie detí do života, December - Mikulášsky večierok, - Jasličková pobožnosť, Strana 29

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie -

Silvestrovský výstup na Kačku (najvyšší vrch obce – 822 mnm), Vítanie Nového roku.

Šport V Podhorí dlhé roky funguje dorastenecký futbalový klub založený v roku 1952, ktorý má aj svoje ihrisko na hornom konci obce. Hrajú v ňom chlapci od 14 rokov a uvažuje sa aj o družstve žiakov. Futbalisti ŠK Podhorie hrajú II. futbalovú triedu mužov a dlhodobo sa pohybujú na vrchných priečkach tabuľky. Široko ďaleko sú známi aj ich skalní fanúšikovia z obce, tzv. „Podhorské Mátohy“, ktorí na zápasoch svojho mužstva robia jedinečnú atmosféru, porovnateľnú s omnoho väčšími klubmi vo vyšších ligách. Obec prevádzkuje aj multifunkčné ihrisko a krátky lyžiarsky vlek pre začiatočníkov.

novovybudované

Turistika Obec Podhorie ponúka skvelé možnosti na letnú turistiku, či už pešiu alebo na bicykli. Medzi najzaujímavejšie trasy patria chodníky na Lietavský hrad. Značkovaným chodníkom z centra dediny trvá cesta asi 1 hodinu a 15 minút, je pohodlná, vedie nenáročným terénom a poskytuje krásne výhľady do okolia. Z Podhoria sa dá prejsť cez Babkov a sedlo Patúch aj do kúpeľného mesta Rajecké Teplice. Azda najatraktívnejšou trasou je prechod z centra obce cez Súľovské skaly až do Súľova. Tí náročnejší turisti môžu túto túru spojiť s jednou z predchádzajúcich, ak použijú ako východiskové miesta Lietavu - Majer alebo Rajecké Teplice (na obrázkoch centrum obce so smerovými tabuľami a turistická mapa obce a okolia). V obci sa nenachádza ubytovacie ani stravovacie zariadenie (najbližšie v obci Lietava).

Strana 30


2.5

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo je základným stavebným kameňom obce, preto sledovanie jeho vývoja a štruktúry je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim strategické plánovanie rozvoja obce. 2.5.1 Demografický vývoj Vývoj počtu obyvateľov v obci Podhorie od roku 1996 má stúpajúci trend, ktorý v roku 2007 dosiahol maximum – 793 obyvateľov. Podľa pohlavia je v obci viac mužov ako žien. Z hľadiska celkového prírastku obyvateľstva za posledne tri roky možno hovoriť o stagnujúcom strave. Prirodzený prírastok je negatívny, avšak významným faktorom demografického vývoja je pozitívna migrácia. Demografiu obce Podhorie zobrazujú nasledujúce tabuľky a grafy. Podrobná štatistika pohybu obyvateľstva v roku 2008 sa nachádza v prílohe č. 1.

Strana 31


Počet obyvateľov podľa pohlavia - stav ku koncu obdobia obia (31.12.) Rok

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Muži

377

373

368

373

375

377

381

390

390

396

398

407

402

405

Ženy

360

356

359

364

360

370

366

372

371

375

383

386

386

385

Spolu

737

729

727

737

735

747

747

762

761

771

781

793

788

790

Počet obyvateľov - stav ku koncu obdobia (31.12.) 800 780 Počet

760 740 720 700 680 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Rok

Počet obyvateľov podľa pohlavia - stav ku koncu obdobia (31.12.) 420 410 400 Počet

390 380 Muži

370

Ženy

360 350 340 330 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Rok

Prirodzený prírastok p obyvateľstva Rok

2005 2006 2007 2008 2009

Počet narodených

7

5

7

4

3

Počet zomrelých

9

6

11

10

8

-2

-1

-4

-6

-5 5

Celkom

Strana 32


Prirodzený prírastok obyvateľstva 12 10 8 6 4

Počet narodených

2

Počet zomrelých

0

Prírastok obyvateľstva

-2

2005

2006

2007

2008

2009

-4 -6 -8

Vybrané zaujímavé štatistiky za rok 2009 Prihlásení obyvatelia na trvalý pobyt Odhlásení z trvalého pobytu Prihlásení na prechodný pobyt

14 7 11

Odhlásení z prechodného pobytu

2

Narodené deti

3

Zomrelí občania

8

Sobáše

6

Strana 33

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.5.2 Veková štruktúra obyvateľstva

Veková štruktúra obyvateľstva (k 31.12.2008) Kategórie Vekový interval 0

Početnosť Muži

Ženy

Podiel v % Spolu

Muži

Ženy

Spolu

3

2

5

0,75

0,52

0,63

1-4

26

7

33

6,47

1,81

4,19

5-9

26

14

40

6,47

3,63

5,08

10 - 14

26

17

43

6,47

4,40

5,46

15 - 19

31

36

67

7,71

9,33

8,50

20 - 24

34

32

66

8,46

8,29

8,38

25 - 29

38

33

71

9,45

8,55

9,01

30 - 34

30

27

57

7,46

6,99

7,23

35 - 39

35

32

67

8,71

8,29

8,50

40 - 44

33

29

62

8,21

7,51

7,87

45 - 49

30

28

58

7,46

7,25

7,36

50 - 54

24

26

50

5,97

6,74

6,35

55 - 59

25

24

49

6,22

6,22

6,22

60 - 64

16

18

34

3,98

4,66

4,31

65 - 69

11

16

27

2,74

4,15

3,43

70 - 74

3

16

19

0,75

4,15

2,41

75 - 79

4

10

14

1,00

2,59

1,78

80 - 84

5

13

18

1,24

3,37

2,28

85 - 89

2

5

7

0,50

1,30

0,89

90 - 94

0

1

1

0,00

0,26

0,13

95 - 99

0

0

0

0,00

0,00

0,00

100+

0

0

0

0,00

0,00

0,00

402

386

788 100,00

100,00

100,00

SPOLU

Strana 34


Ďalšie charakteristiky k 31.12.2008 Muži

Ženy

Spolu

Priemerný vek

33,90

40,72

37,24

Index starnutia

50,62

257,50

119,01

Index starnutia (metodika EÚ)

30,86

152,50

71,07

Strana 35

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2.5.3 Ostatné charakteristiky obyvateľstva

Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania(SOBD 2001) Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Základné

Muži

Ženy

Spolu

48

115

163

155

85

240

5

5

10

Úplné stredné učňovské (s maturitou)

37

20

57

Úplné stredné odborné (s maturitou)

36

51

87

Úplné stredné všeobecné

3

2

5

Vyššie

-

-

-

Vysokoškolské bakalárske

0

3

3

Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské

6

9

15

Vysokoškolské doktorandské

0

1

1

Vysokoškolské spolu

6

13

19

Vysokoškolské podľa zamerania:

-

-

-

- univerzitné

0

5

5

- technické

4

4

8

- ekonomické

1

4

5

- poľnohospodárske

-

-

-

- ostatné

1

0

1

Ostatní bez udania školského vzdelania

-

-

-

Ostatní bez školského vzdelania

-

-

-

82

76

158

372

367

739

Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity)

Deti do 16 rokov Úhrn

Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania (SOBD 2001) Náboženské vyznanie / cirkev Rímskokatolícka cirkev

Muži

Ženy

Spolu

360

355

715

Pravoslávna cirkev

1

1

2

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

0

5

5

Evanjelická cirkev metodistická

0

1

1

Bez vyznania

2

0

2

Nezistené

9

5

14

372

367

739

Spolu

Strana 36


Bytový fond (k 31.12. 2008) Názov ukazovateľa

Hodnota

Prírastky bytov (vr. úz. zmien) - spolu

1

Prírastky bytov - vo vlastníctve územnej samosprávy

0

Prírastky bytov - v družstevnom vlastníctve

0

Prírastky bytov - v súkromnom tuzemskom vlastníctve

1

Prírastky bytov - úz. zmenou (pričlenenie územia)

0

Prírastky bytov - ostatné

0

Úbytky bytov vr. úz. zmien - spolu

0

Úbytky bytov - územnou zmenou (odčlenenie územia)

0

Stav bytov k 31.12. spolu

205

Prírastok záhradných chát

0

Úbytok záhradných chát

0

Záhradné chaty, stav k 31. 12.

13

Prírastok rekreačných chát

0

Úbytok rekreačných chát

0

Rekreačné chaty, stav k 31. 12.

3

Prírastok garáží

6

Úbytok garáží

0

Garáže, stav k 31. 12.

73

Strana 37


2.6

Hospodárstvo 2.6.1 Hospodárenie obce Podhorie

Obec sa v rámci svojho finančného riadenia pripravovať a dodržiavať prebytkový rozpočet. Tento stav sa jej aj darí, nakoľko v roku 2009 dokázala na tvorbu rezervného fondu vyčleniť 49 933,35 EUR z prebytku rozpočtu, čo je o 55% viac ako bolo pôvodne naplánované. Tento pozitívny stav zapríčinili aj úspechy vedenia obce v získavaní podpory vo forme dotácií z rozpočtu SR. Obec v rámci svojho rozpočtu umožňuje z rezerv poskytovať dotácie na činnosti v obci. všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, Žiadať o takúto dotáciu môžu žiadať právnické osoby a podnikatelia, – avšak výlučne na podporu všeobecne prospešných služieb, na verejnoprospešné účely a na podporu podnikania a zamestnanosti.

Štruktúra plánovaného rozpočtu na r. 2009 (EUR) Príjmy celkom

248 886

z toho :

0

Bežné príjmy

199 095

Kapitálové príjmy

0

Finančné príjmy

49 791

Príjmy RO s právnou subjektivit. Výdavky celkom

0 216 821

z toho :

0

Bežné výdavky

167 030

Kapitálové výdavky

49 791

Finančné výdavky

0

Výdavky RO s právnou subjekt.

0

Rozpočet obce za rok 2009

32 065

V rámci dotačných systémov obec získala celkovo 123 110 EUR, a to: • • •

Dotácia z Environmentálneho fondu na výstavbu vodovodu 70 000 EUR, Dotácia z Úradu vlády na výstavbu multifunkčného ihriska 39 833 EUR, Dotácia z Ministerstva financií na rekonštrukciu obecného úradu 13 277 EUR.

Strana 38

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Obec v rámci svojho rozpočtu realizuje aj viacero programov: 1. Program Plánovanie manažment a kontrola – na činnosť starostu, strategické plánovanie, kontrolnú a evidenčnú činnosť, členstvo obce 2. Program Propagácia a marketing – prezentácia obce, rozvoj turistického ruchu, tvorba kroniky, 3. Program Interné služby obce – zasadnutia orgánov obce, vzdelávanie zamestnancov obce, správa a evidencia majetku obce, informačný systém obce, autodoprava, voľby, 4. Program služby občanom – občianske obrady, evidencia obyvateľstva a zvierat, cintorínske a pohrebné služby, rozhlas, obecné noviny, 5. Program Bezpečnosť, právo a poriadok – civilná obrana a ochrana pred požiarmi, 6. Program Zvoz a odvoz odpadu – odpadové hospodárstvo, 7. Program Pozemné komunikácie – údržba komunikácií, verejných priestranstiev a prvkov životného prostredia, 8. Program Šport – Telovýchovná jednota, futbalové ihrisko, šatne, školské ihrisko, 9. Program Vzdelávanie – materská škola, školská jedáleň, školská budova a chránené pracovisko, 10. Program kultúra – kultúrne podujatia, spevokol Podhorčan, kultúrny dom, knižnica, 11. Program Prostredie pre život – verejné osvetlenie, kanalizácia, ČOV, vodovod, 12. Program hendikepovaní občania, 13. Program bývanie – podpora spoločného stavebného úradu,

2.6.2 Ekonomická charakteristika územia Za rok 2009 bolo v obci Podhorie 363 evidovaných ekonomicky aktívnych obyvateľov, pričom priemerná nezamestnanosť bola za celý rok 2009 5,81 % (21 uchádzačov o zamestnanie). V roku 2010 je v obci tiež 363 evidovaných ekonomicky aktívnych obyvateľov, pričom za I. štvrťrok je priemerná nezamestnanosť 7,35 % (27 uchádzačov o zamestnanie).

Miera nezamestnanosti – I. Q 2010 (zdroj: www.upsvarza.sk) 1/2010

Obdobie \Ukazovateľ Územie Okres Žilina Podhorie

Počet EAO r. 2010

MN

2/2010

stav UoZ

MN

3/2010

stav UoZ

MN

I. Q (priemer)

stav UoZ

MN

stav UoZ

75501

7,90

5 965

7,99

6036

7,84

5919

7,91

5973

363

7,71

28

7,16

26

7,16

26

7,34

27

Strana 39

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie Úroveň hospodárstva v obci nie je vysoká čo pramení najmä z jej veľkosti a blízkosti veľkého krajského mesta s dostatkom pracovných príležitostí. Priemysel, výroba ani služby v obci nie sú rozvinuté a výhľadovo sa s takýmto rozvojom ani nepočíta. V nasledujúcej časti je niekoľko štatistických údajov týkajúcich sa ekonomickej štruktúry obyvateľstva, organizačnej štruktúry hospodárstva a subjektov hospodárstva.

Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva (SOBD 2001) Odvetvie hospodárstva

Muži

Ženy

Spolu

Z toho dochádzajú do zamestnania

17

7

24

2

Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby

3

0

3

0

Rybolov, chov rýb

-

-

-

-

Ťažba nerastných surovín

3

0

3

0

35

40

75

54

2

0

2

1

58

3

61

42

15

30

45

30

2

5

7

0

12

8

20

14

0

1

1

0

6

3

9

7

zabezpečenie

5

5

10

5

Školstvo

2

18

20

10

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

2

17

19

13

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

4

1

5

5

Súkromné domácnosti s domácim personálom

-

-

-

-

Exteritoriálne organizácie a združenia

-

-

-

-

49

24

73

8

215

162

377

191

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby

Priemyselná výroba Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie a spoje Peňažníctvo a poisťovníctvo Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj Verejná správa a obrana, povinné sociálne

EA bez udania odvetví Spolu

Strana 40


Organizačná štruktúra hospodárstva Podhorie (k 31.12. 2008) Názov ukazovateľa

Hodnota

Právne subjekty v Registri organizácií

70

Právnické osoby spolu

12

Podniky

10

Obchodné spoločnosti

8

Akciové spoločnosti

0

Spol. s r.o.

8

Družstvá

0

Šátne podniky

0

Obecné podniky

x

Org. zložky zahr. osôb

0

Ostatné ziskovo orient. jednotky

2

Neziskové inštitúcie - spolu

2

Neziskové organizácie - rozpočtové

1

Neziskové organizácie - príspevkové

0

Neziskové organizácie - ostatné

1

Fyzické osoby - podnikatelia

58

Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri - živnostníci

55

Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri -slobodné povolania

2

FO nezapísané v OR -samostatne hospodáriaci roľníci

1

Počet podnikov v súkromnom sektore - spolu

10

Počet podnikov v súk. sektore -v medzinár.vlast. s prevaž. súk.s.

0

Počet podnikov v súkromnom sektore - v zahraničnom vlastníctve

1

Počet podnikov v súkromnom sektore - družstevnom vlastníctve

0

Počet podnikov vo verejnom sektore

0

Strana 41


Subjekty podľa vybraných ekonomických činností Podhorie (k 31.12. 2008) Názov ukazovateľa Odvetvová štruktúra hosp.: subjekty za územie spolu (01-99) Subjekty v poľnohosp. , poľov., les., a rybolove spolu (OKEČ 01, 02 a 05)

Hodnota 70 4

Subjekty v ťažbe ner. sur., priemysle, výrobe .el., plynu, vody(OKEČ 10-41)

14

Subjekty v stavebníctve (OKEČ 45)

26

Subjekty v obchode, hotel. ,dopr. ,peňaž. ,škol., zdrav...(OKEČ 50-95)

26

Subjekty v obchode, opr., hotel., dopr., pošt. a telekom.(OKEČ 50-64)

18

Subjekty vo finanč., nehnut., obchod., výskume a vývoji (OKEČ 65-74)

5

Subjekty vo verej. správe, obrane, škol., zdrav., služb...(OKEČ 75-95)

3

Subjekty v exteritoriálnych organizáciách a združeniach (OKEČ 99)

0

Subjekty v poľnohospodárstve, lesníctve, rybolove (SK NACE 01-03) A

4

Subjekty v ťažbe a dobývaní (SK NACE 05-09) B

0

Subjekty v priemyselnej výrobe (SK NACE 10-33) C

9

Subjekty v dodávke el., plynu, pary a studen. vzduchu (SK NACE 35) D

0

Subjekty v dodávke vody; odvode odpad. vôd, odpadoch (SKNACE36-39) E

1

Subjekty v stavebníctve (SK NACE 41-43) F

29

Subjekty vo veľkoob. a maloobchode; oprave mot. voz.(SK NACE 45-47)G

14

Subjekty v doprave a skladovaní (SK NACE 49-53) H

2

Subjekty v ubytovacích a stravovacích službách (SK NACE 55-56) I

2

Subjekty v informáciách a komunikáciách (SK NACE 58-63) J

3

Subjekty vo finančných a poisťovacích činnostiach(SK NACE 64-66)K

1

Subjekty v činnostiach v oblasti nehnuteľností (SK NACE 68) L

0

Subjekty v odborných, vedeckých a tech. činnostiach (SK NACE 69-81)M

2

Subjekty v administratívnych a podporných službách (SK NACE 82) N

0

Subjekty vo verej. správe a obrane; povin. soc. zabezpeč.(SKNACE84)O

1

Subjekty vo vzdelávaní (SK NACE 85) P

0

Subjekty v zdravotníctve a sociálnej pomoci (SK NACE 86-88)

0

Subjekty v umení, zábave a rekreácii (SK NACE 90-93) R

1

Subjekty v ostatných činnostiach (SK NACE 94-96) S

1

Subjekty v činnostiach domácností ako zamestnávat. (SKNACE97-98)T

0

Subjekty v činnostiach exterit. organizácií a združení(SK NACE99)U

0

Strana 42


3 ANALÝZA ROZVOJA OBCE Predmetom analýzy je s dostupných údajov a informácií, zosumarizovaných v predchádzajúcich kapitolách, identifikovať potenciál obce a oblasti, ktoré je efektívne rozvíjať. Dôležitú úlohu pri stanovení priorít a aktivít rozvoja hrajú faktory ako dôležitosť pre obec, dôležitosť pre občana, nevyhnutnosť, finančná efektivita, prevádzková efektivita, dostupnosť predmetu v okolí a pod. Práve tieto faktory dokáže analýza SWOT a identifikácia stromu problémov zohľadniť a pripraviť tak hodnotné výstupy pre stanovenie reálnych a zmysluplných cieľov.

3.1

SWOT analýza 3.1.1 Teoretický predpoklad

Analýza SWOT je všeobecným a účinným nástrojom strategického plánovania. Využíva sa na vyhodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb daného územia, projektu, či organizácie. Metóda spočíva v zhodnotení jednotlivých faktorov s ohľadom na vnútorné i vonkajšie vplyvy, čím sa rýchlo a jednoducho získa prehľad o situácii, v ktorej sa obec nachádza. Cieľom SWOT analýzy je v určenej štruktúre zosumarizovať poznatky o obci a na základe preddefinovanej tabuľky vyhodnotiť, ktoré oblasti života obce má význam rozvíjať a ktoré majú budúcnosť a ktoré naopak nie je efektívne rozvíjať. Pri spracovávaní SWOT analýzy je potrebné zohľadňovať aj nadregionálne faktory (najmä legislatívne úpravy, sociálne a ekonomické zmeny, demografický vývoj, stupeň napojenia regionálnej infraštruktúry na medzinárodnú sieť a i.). Termín SWOT je skrátením anglických slov Strengths (prednosti, silné stránky), Weaknesses (nedostatky, slabé stránky), Opportunities (príležitosti) a Threats (ohrozenia). Faktory SWOT analýzy tvoria dve skupiny. Prvou sú silné a slabé stránky. Silné stránky predstavujú vnútorné komparatívne a konkurenčné výhody pre rôzne typy rozvojových aktivít, ktoré majú na rozvoj jednoznačne pozitívny vplyv. Slabé stránky reprezentujú vnútroregionálne podmienky a predpoklady, ktoré majú limitujúci až brzdiaci efekt na rozvoj a predstavujú v podstate to, čo skúmanému územiu chýba alebo to robí nedostatočne v porovnaní s inými regiónmi. Druhou sú príležitosti a ohrozenia rozvoja, ktoré predstavujú budúce vplyvy na obec a na vykonávané činnosti, s ktorými treba počítať pri návrhu rozvojových opatrení a aktivít. Príležitosti a ohrozenia teda zahrňujú charakteristiku vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú vnútorné prostredie.

Strana 43

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 3.1.2 Tabuľka SWOT

Fungovanie obce - vysoká územná koncentrácia obytnej časti obce - atraktívna krajinná oblasť - výhodná poloha obce v rámci regiónu a blízkosť veľkého krajského mesta, - blízkosť významného dopravného uzla a spojenia s Českou a Poľskou republikou - členstvo v regionálnych združeniach, - priaznivá veková skladba obyvateľstva - prijateľný vývoj prírastku obyvateľstva (vplyvom migrácie) - aktivita občanov v živote obce - kultúrne i historické hodnoty Život obyvateľstva - existencia Materskej Školy - blízkosť kompletnej občianskej vybavenosti v krajskom meste - kultúrny potenciál - aktívny prístup samosprávy pri zvyšovaní kvality života obyvateľov - existujúca technická infraštruktúra - dostatočné autobusové spojenie v pracovných dňoch - pravidelná organizácia kultúrnych a športových podujatí - vybudované a fungujúce zariadenia pre šport a kultúru Hospodárstvo - nízke náklady na prácu - nízka nezamestnanosť - vhodná poloha obce - dostatok pracovných príležitostí v okolí - dostupnosť dopravnej infraštruktúry - Vysoký podiel obyvateľov v produktívnom veku Životné prostredie - atraktívne chránené prírodne prostredie - dostupný zdroj vody - podmienky na turistiku (aj cyklo.) - fungujúci separovaný zber odpadu

Slabé stránky

Silné stránky

SWOT ANALÝZA – I. časť

Strana 44

Fungovanie obce - slabé povedomie o obci v regióne i v zahraničí - opotrebovaná cestná komunikácia - neexistujúce chodníky - nízka úroveň propagácie tradícií ako aj samotnej obce - absencia verejných priestranstiev pre stretávanie sa - zanedbaný stav budovy školy - nízky počet obyvateľov - nedostatok finančných prostriedkov - negatívny vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva Život obyvateľstva - odliv kvalifikovaných ľudí - stagnácia bytovej politiky - nedostatočná ponuka sociálnych služieb - absencia príležitosti celoživotného vzdelávania - slabšia možnosť internetizácie Hospodárstvo - vysoký podiel obyvateľov odchádzajúcich za prácou mimo svojho trvalého bydliska - nízky počet podnikateľských subjektov - nedostatok doplnkových služieb - nedostatok investícií do rozvoja výroby a služieb - nerozvinutá sekundárna ponuka služieb cestovného ruchu (ubytovacie, stravovacie a iné produkty) - vysoký podiel nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou (vyučení) - málo pracovných príležitosti v obci - nedostatočné autobusové spojenie mimo pracovné dni Životné prostredie - zatiaľ nevyriešená manipulácia s biologicky rozložiteľným odpadom (BRO) - čierne skládky odpadu, - ešte nefunkčná verejná kanalizácia


Fungovanie obce - realizácia projektov s finančnou podporou z prostriedkov EÚ - možnosť participovať na aktivitách v združeniach, ktorých je obec členom - efektívna propagácia obce - rozvoj informačných technológií - využitie cezhraničnej spolupráce v kultúrnom, spoločenskom i hospodárskom rozvoji Život obyvateľstva - pravidelne monitorovanie požiadaviek občanov - podpora vzdelávania obyvateľstva - poskytovanie terénnych sociálnych služieb, poradenstva a pod. - záujem o bývanie v obci Hospodárstvo - spolupráca samosprávy so súkromným a tretím sektorom - participácia so subjektmi poskytujúcimi služby v cestovnom ruchu pri budovaní infraštruktúry obce - budovanie infraštruktúry cestovného ruchu Životné prostredie - trend rozvoja agroturistiky, skalolezectva, cykloturistiky, a pod. - informovanie obyvateľstva o hodnotách životného prostredia - využívanie obnoviteľných zdrojov energie

Ohrozenia

Príležitosti

SWOT ANALÝZA – II. časť Fungovanie obce - vysoká konkurencia - viacero podobných obci v okolí s podobným potenciálom - znižujúci sa objem príjmov obce - nízke strategické územné plánovanie vytvára podmienky pre nekoordinovanú výstavbu - zvyšujúce sa kvalitatívne požiadavky na novobudovanú infraštruktúru Život obyvateľstva - chátranie budovy školy - strata záujmu o dianie sa v obci a o jej rozvoj Hospodárstvo - rozvoj ekonomiky blízkeho krajského mesta s dostatkom pracovných príležitostí - slabá motivácia podnikateľských subjektov na usídlenie sa v obci - jazyková bariéra – mnohokrát nepostačujúca znalosť cudzích jazykov Životné prostredie - zvyšujúce sa znečisťovanie ovzdušia využívaním tuhých palív - klimatické zmeny

3.1.3 Vyhodnotenie SWOT analýzy Identifikované faktory SWOT analýzy identifikujú smer, aký sa obec pri svojom rozvoji má vydať. Jednoznačnou výhodou obce je jej poloha, z ktorej môže výrazne ťažiť. Pozitívnym faktorom je aj vývoj obyvateľstva a ich postoj k dianiu v obci. Naopak negatívnym faktorom je stav služieb a infraštruktúry, čo zrejme najviac bráni využitiu potenciálu, ktorý obec nesporne má.

Strana 45


3.2

Vízia rozvoja obce

Celková vízia rozvoja obce

Zabezpečiť pre obyvateľov kvalitné, atraktívne a udržateľné podmienky pre život.

Vízia obce bola stanovená ako jasný cieľ rozvoja obce a na základe tejto vízie sú v nasledovnej časti definované strategické ciele rozvoja obce, ktoré by mala obec v horizonte naplánovaného obdobia dosiahnuť. Strategické plánovanie a riadenie rozvoja obce stavia predovšetkým na zhodnotení silných stránok a maximálnom využití príležitostí, čím chce obec eliminovať ohrozenia a slabé stránky. Obec sa bude orientovať najmä na rozvoj infraštruktúry, starostlivosť o obyvateľov, rozvoj možností kultúrneho a športového vyžitia a zachovanie hodnôt a povahy vidieckeho prostredia. Stanovenie strategických cieľov, vychádzajúc z analýzy potrieb obce a jej obyvateľov a sústreďujúc sa na potenciálne možnosti zvýšenia kvality života v obci s pozitívnym dopadom na obyvateľov obce ako aj na rozpočet obce, je rozpracované v rámci 5 špecifických cieľov, pokrývajúcich všetky zásadné aspekty života občanov a fungovania obce. Predpokladom pre úspešný rozvoj územia je správne nastavenie cieľov, ktoré sú reálne uskutočniteľné a ktorých splnením sa posunie vývoj dopredu. Každý čiastkový cieľ musí byť zároveň podriadený globálnemu cieľu, jasne identifikujúcemu smer rozvoja. Globálny cieľ nestanovuje jednostranné zameranie rozvoja, ale určuje, čo ma mať každý projekt a každá aktivita na pamäti. Obec akou je Podhorie si nemôže dávať vysoké cieľ a snažiť sa dostať niekam kde nie je jej miesto. Vízia nie je postavená na megalomanských projektoch a „veľkých očiach“ ale na úprimnom záujme zabezpečiť svojim občanom kvalitný život, eliminovať odsun mladých ľudí a reálnymi činmi podporiť ich záujem o dianie v obci a ich iniciatívu. Obec má jasný vidiecky charakter, ale zároveň je v bezprostrednej blízkosti veľkého krajského mesta, čo jej dáva šancu prilákať nových obyvateľov, ktorí síce potrebujú pracovať v meste, ale bez toho aby sa radikálne museli vzdávať svojho pohodlia chcú bývať v pokojnej a krásnej dedine. Vízia je preto nasmerovaná na komplexné uspokojovanie potrieb občanov, s ohľadom na maximálne využitie potenciálu vyplývajúceho z polohy, ale zároveň s rešpektovaním zachovania vidieckosti pri rozvoji.

Strana 46


4 STRATÉGIA ROZVOJA 4.1

Definícia strategických cieľov

Rozvojová stratégia musí zodpovedať možnostiam riešeného subjektu. Iným spôsobom sa pristupuje s definovaniu stratégie veľkej nadnárodnej spoločnosti, iným u mesta či mikroregiónu a iným u obce ako Podhorie. Je bezpredmetné definovať množstvo priorít rozdelených v rôznych oblastiach a pokrývajúcich ešte väčšie množstvo opatrení a aktivít. Rozvojová stratégia obce Podhorie je nasmerovaná na riešenie problémových oblastí, ktoré sa naozaj riešiť oplatí a môžu významne pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju obce. Stratégia na základe výsledkov SWOT analýzy stanovuje nasledovné oblasti a ich strategické ciele, podrobnejšie rozpracované v nasledujúcich kapitolách: I. II.

Skvalitnenie infraštruktúry obce Skvalitnenie občianskej vybavenosti

III.

Inovácia riadenia rozvoja obce

IV.

Rozvíjanie kultúrno-spoločenského života obce

Na financovanie aktivít jednotlivých špecifických cieľov má možnosť obec využiť viacero zdrojov: • • • • •

Rozpočet obce (OÚ) – základný, ale obmedzený a pre väčšie investície nedostatočný zdroj prostriedkov, Dotácie zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) – obmedzený zdroj, určený skôr na menej náročné investície, Dotácie z fondov EÚ (EÚ) – účelovo viazané financie podmienené schválením predloženého projektu, Dotácie zo štátneho rozpočtu (ŠR) - účelovo viazané financie podmienené schválením predloženého projektu, Zdroje súkromného a neziskového sektora (SS/NS) – vo forme dohody o spoločnom financovaní, resp. čerpaním účelových dotácií z rôznych fondov, prípadne zo spoločných aktivít na mikroregionálnej úrovni.

Strana 47


4.2

Definícia opatrení a aktivít 4.2.1 Skvalitnenie infraštruktúry obce

Komunikácie sú problémom v mnohých obciach, Podhorie nevynímajúc. Štátna cesta 3. Triedy, ktorou sa do obce vchádza, je v relatívne dobrom stave, avšak miestne komunikácie, najmä v centre obce sú skutočne v katastrofálnom stave. Zároveň v obci chýbajú chodníky a verejné osvetlenie je tiež už dlho po svojej životnosti. Pri riešení týchto problémov však treba brať ohľad aj na ďalšie skutočnosti, ktoré s nimi úzko súvisia. Ide predovšetkým o rekonštrukciu a budovanie ostatnej technickej infraštruktúry (kanál, vodovod) v súvislosti s rešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z ochrany životného prostredia. Preto je prvoradé vytvoriť plán a harmonogram investičných aktivít v obci, prípadne každú takúto aktivitu realizovať tak, aby v budúcnosti neobmedzila realizovanie inej (napr. rekonštruovaním komunikácie pred vybudovaním vodovodu sa výrazne zvýši finančná náročnosť oboch stavieb).

Strategický cieľ I. Skvalitnenie infraštruktúry obce Opatrenia

1.1 Zvýšenie bezpečnosti a kvality dopravy

Aktivity

Zdroj financií

1.1.1 Rekonštrukcia miestnych komunikácií

OÚ, EÚ, ŠR

1.1.2 Vybudovanie novej miestnej komunikácie v lokalite „Pod dielom“

OÚ, EÚ, ŠR

1.1.3 Rekonštrukcia verejného osvetlenia

OÚ, EÚ, ŠR

1.1.4 Vybudovanie chodníkov v rizikových úsekoch

OÚ, EÚ, ŠR

1.1.5 Rekonštrukcia verejného osvetlenia

OÚ, EÚ, ŠR

1.1.6 Rekonštrukcia centra obce a vytvorenie námestia OÚ, EÚ, ŠR 1.2 Dobudovanie a skvalitnenie technickej infraštruktúry 1.3 Podpora ochrany životného prostredia s ohľadom na možnosti rozvoja cestovného ruchu

1.2.1 Dobudovanie kanalizácie a ČOV

OÚ, EÚ, ŠR

1.2.2 Rekonštrukcia a dobudovanie rozvodu vody

OÚ, EÚ, ŠR

1.2.3 Vybudovanie vysokorýchlostnej siete pre dátový prenos

OÚ, EÚ, ŠR

1.3.1 Zabezpečenie pravidelnej údržby turistického chodníka na Roháč

OÚ, ŽSK

1.3.2 Zabezpečenie značenia a informovanosti OÚ, ŽSK, o ochrane životného prostredia (v súčinnosti s aktivitou ŠR 3.2.4)

Strana 48

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 4.2.2 Skvalitnenie občianskej vybavenosti Občianska vybavenosť je jedným zo základných parametrov hodnotenia kvality života v obci. Je samozrejme neefektívne mať v každej obci kompletné služby, tým skôr v obci ako je Podhorie, ktorá je na jednej strane malá počtom obyvateľov a na druhej strane kompletnú paletu služieb občania nájdu v iba 12 km vzdialenom krajskom meste Žilina. O to dôležitejšie je identifikovať to, čo občania naozaj potrebujú mať priamo v obci a naopak za čím sú ochotní pravidelne dochádzať. Tieto služby sa v poslednom období viac menej vykryštalizovali a úlohou obce je, aby zabezpečila kvalitu tých služieb, ktoré v obci sú a na druhej strane aby poskytla občanom, budúcim potenciálnym občanom a návštevníkom niečo, čím ich zaujme, prekvapí a poteší.

Strategický cieľ II. Skvalitnenie občianskej vybavenosti Opatrenia 2.1 Investície do verejnoprospešných stavieb

Aktivity

Zdroj financií

2.1.1 Rekonštrukcia domu smútku na kostol

OÚ, SS/NS

2.1.2 Rekonštrukcia budovy Materskej školy

OÚ, EÚ, ŠR, ŽSK

2.1.3 Rekonštrukcia šatní futbalového klubu

OÚ, ŽSK

2.2.1 Motivovať podnikateľov na poskytovanie chýbajúcich služieb v obci

OÚ, SS/NS

2.2.2 Vytvoriť priestor pre terénne poskytovanie služieb OÚ, SS/NS 2.2 Podpora rozvoja služieb

2.2.3 Zabezpečiť menej mobilným občanom možnosť využívať niektoré služby v okolí

OÚ, SS/NS

2.2.4 Podporiť vznik značky obce v spojení s atraktívnou prípadne aj netradičnou službou/produktom/výrobkom (v súčinnosti s aktivitou 3.2.2)

OÚ, ŽSK, SS/NS

Strana 49

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 4.2.3 Inovácia riadenia rozvoja obce Na Slovensku je niekoľko stoviek malých obcí, ktoré sa boria s podobnými problémami. Často sa však stáva, že nie potenciál je to, čo obci chýba, ale nesprávne postupy riadenia. Aj vo verejnom sektore funguje konkurencia, aj keď možno v inom ponímaní ako v súkromnom. Bojuje sa tu však o život občana, a to je podstatne viac ako nákup auta či telefónu. Práve moderný a účinný spôsob riadenia dokáže zabezpečiť aj v ťažších časoch udržateľný rozvoj obce, a to najmä vďaka strategickému prístupu a účinnej komunikácii. Jedným zo spôsobov ako zabezpečiť rast a rozvoj obce, je vytvoriť podmienky pre rast demografický. Prirodzený prírastok je vo všeobecnosti skôr negatívny, preto pre obec Podhorie je výzvou operovať s migráciou obyvateľstva, nakoľko pre tento faktor rastu má obec silný potenciál.

Strategický cieľ III. Inovácia riadenia rozvoja obce Opatrenia 3.1 Zabezpečenie komplexnej prípravy územia obce pre realizáciu rozvojových aktivít

3.2 Pozdvihnutie komunikácie obce s občanmi i s okolím

Aktivity

Zdroj financií

3.1.1 Spracovanie územného plánu obce

OÚ, ŠR, ŽSK

3.1.2 Identifikácia územia pre IBV a vysporiadanie vlastníckych vzťahov

OÚ

3.1.4 Pravidelné hodnotenie realizácie rozvojových aktivít a pripravovať a aktualizovať akčný plán PHSR

OÚ

3.2.1 Intenzívne využívanie informačných kanálov obce, zabezpečovanie kvality, aktuálnosti a využiteľnosti podávaných informácií

OÚ

3.2.2 Vytvorenie identity obce – „značky“, ktorou sa bude prezentovať

OÚ

3.2.3 Cielene informovať okolie o dianí v obci s využívaním marketingových princípov (v súčinnosti s aktivitou 4.1.3)

OÚ

3.2.4 Budovať originálne a atraktívne prvky v obci (tabule, sochy a pod.)

OÚ, ŽSK

3.2.5 Vytvárať partnerstvá s inými obcami zo Slovenska, ale i z Českej a Poľskej republiky

OÚ

3.2.6 Pravidelné vydávanie a aktualizácia propagačných materiálov obce

OÚ, ŽSK

Strana 50

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 4.2.4 Rozvíjanie kultúrno-spoločenského života obce Kultúra, spoločenské nažívanie a šport sú pre Slováka mnohokrát významnou časťou života a ani samotná obec tieto faktory nemôže brať ako sprievodný jav svojho života, ale svoju neoddeliteľnú súčasť. Preto táto oblasť nemôže byť opomenutá ani pri strategickom riadení rozvoja územia, tým skôr územia akým je Podhorie – na úpätí chránených Strážovských vrchov, s bohatou kultúrou a históriou.

Strategický cieľ IV. Rozvíjanie kultúrno-spoločenského života obce Opatrenia

4.1 Podpora kultúrnych, športových a spoločenských podujatí

Aktivity

Zdroj financií

4.1.1 Organizovanie pravidelných podujatí s využitím potenciálu obce (kultúrneho, prírodného, športového, historického)

OÚ, ŽSK

4.1.2 Podpora účastí obce Podhorie na podujatiach v iných obciach a regiónoch

OÚ, ŽSK

4.1.3 Systematicky zaznamenávať a archivovať informácie a materiály z aktivít obce

OÚ

Strana 51


4.3

Realizácia stratégie 4.3.1 Plán realizácie stratégie

PHSR obce Podhorie je strategickým dokumentom, ktorý schváliť obecné zastupiteľstvo a podpísať starosta. Schválený dokument bude verejne dostupný (na obecnom úrade, v elektronickej podobe na internetovej stránke obce, resp. na požiadanie). Súčasťou zverejnenia PHSR bude v prípade potreby diskusia s bližšími informáciami k realizácii stanovených opatrení. Po jeho schválení sa v súčinnosti s existujúcimi komisiami obce a v súlade s rozpočtom obce pripraví akčný plán jednotlivých aktivít, resp. ich dielčích činností, spolu s ich predpokladaným finančným zabezpečením (rozpočet a spôsob financovania). Rovnako bude stanovená komisia zodpovedná za hodnotenie, monitoring a aktualizáciu akčného plánu raz ročne, pričom tento proces bude v každom roku prebiehať súčasne s prípravou a hodnotením rozpočtu obce. Tento dokument je pripravovaný pre implementáciu v období rokov 2010 až 2015. 4.3.2 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie PHSR Pre zabezpečenie realizácie stratégie PHSR má obec vybudované vo svojej štruktúre komisie, z ktorých sa vytvorí po schválení dokumentu podkomisia zodpovedná za hodnotenie, monitoring jeho realizácie a za aktualizáciu akčného plánu. V obci Podhorie v súčasnosti vytvorených 6 komisií - stavebnú, finančnú, životného prostredia, sociálno-zdravotnú, kultúrno-športovú a komisiu vzdelávania, pričom v prípade potreby môže obecné zastupiteľstvo zriadiť aj ďalšie komisie. Komisie nemajú rozhodovaciu právomoc, sú zriadené ako stále alebo dočasne poradné, iniciatívne a kontrolné orgány obecného zastupiteľstva. Komisia na úseku, pre ktorý boli zriadené, najmä: a) vypracúvajú stanoviská k materiálom prerokúvaným obecnými orgánmi, k najdôležitejším otázkam života obce a k dôležitým – pre obec – investičným zámerom, b) vypracúvajú návrhy a podnety na riešenie najdôležitejších otázok života obci a predkladajú ich orgánom obce, ktoré sú povinné sa nimi zaoberať a o výsledku komisiu informovať, c) kontrolujú spôsob realizácie uznesení obecného zastupiteľstva, dozerajú na hospodárenie s majetkom obce, prípadne majetkom ponechaným obci na dočasné užívanie, ďalej dozerajú na podnikateľskú a investičnú činnosť v obci, kontrolujú ako sa vybavujú žiadosti, oznámenia a podnety, príp. pripomienky obyvateľov obce. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a obyvateľov obce zvolených obecným zastupiteľstvom z radov odborníkov. Obecné zastupiteľstvo volí predsedu komisie – a členov komisií a vymedzuje im úlohy podľa miestnych podmienok a potrieb. Každá komisia sa skladá z predsedu komisie, tajomníka

Strana 52

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie komisie a členov. Komisie sa v zmysle štatútu obce schádzajú podľa potreby, najmenej však jedenkrát za dva mesiace. Komisia zvoláva a vedie predseda komisie. Predseda komisie: -

riadi a organizuje prácu komisie, zvoláva jej schôdze a riadi ich priebeh, spoločne s tajomníkom komisie pripravuje program schôdze, zostavuje plán činnosti, organizuje spoluprácu komisie s ostatnými komisiami obecného zastupiteľstva, zastupuje komisiu navonok.

Tajomník komisie: -

spoločne s predsedom komisie vypracúva návrh plánu činnosti komisie, zabezpečuje prípravu programu schôdze komisie, vedie písomné záznamy o schôdzkach komisie, zabezpečuje administratívnu agendu súvisiacu s činnosťou komisie, plní ďalšie úlohy, ktorými ho komisia poverí.

Komisia pre PHSR, zriadená za účelom hodnotenia, monitoringu a aktualizácie PHSR, bude zložená zo zástupcov jednotlivých existujúcich komisií, v závislosti od odbornosti vo vzťahu k plánovaným a realizovaným opatreniam stratégie. Táto komisia sa bude riadiť rovnakými pravidlami ako súčasné komisie – v zmysle štatútu obce, ktorý bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Podhorí dňa 26.3.2006.

Strana 53


5 SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI Jedným s dôvodov spracovania PHSR obce Podhorie bola požiadavka pre poskytnutie nenávratného príspevku zo zdrojov EÚ resp. zo štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov. Z tohto dôvodu bol dokument pripravovaný v súlade so strategickými dokumentmi upravujúcimi strategické plánovanie a regionálny rozvoj, a to tak na úrovni národnej i na úrovni regionálnej. PHSR obce Podhorie je plne v súlade s nasledovnými dokumentmi:

5.1

Regionálne dokumenty

1. Program hospodárskeho a sociálneho samosprávneho kraja pre roky 2007 – 2013

rozvoja

Žilinského

Je základným regionálnym dokumentom, z ktorého sa vychádzalo pri spracovaní PHSR obce Podhorie. Vrcholovým cieľom dokumentuje „Zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť Žilinského samosprávneho kraja, bohatstvo a kvalitu života jeho obyvateľov do roku 2013 na úroveň minimálne 65% priemeru HDP EÚ (15)“. Tento cieľ bude dosahovaný v 4 oblastiach nasledovnými strategickými cieľmi, ktoré rešpektuje aj náš PHSR: INFRAŠTRUKTÚRA A REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ •

Bod 1. Dosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitného životného prostredia

POZNATKOVÁ EKONOMIKA • • •

Bod 2A. Zvýšenie informatizácie spoločnosti v kraji Bod 2B. Dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií Bod 2C. Skvalitnenie výskumu a vývoja a zvyšovanie stupňa využiteľnosti ich výstupov pre prax

ĽUDSKÉ ZDROJE •

Bod 3. Zvýšenie kvality života vytvorením vhodných podmienok pre dostupnosť dobrého vzdelania, vhodného a dostatočne oceneného zamestnania s podporou rodiny, kvalitnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť, rovnosť príležitostí, dostatočné kultúrne, športové a voľno časové vyžitie Strana 54

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie KONKURENCIESCHOPNOSŤ SUBREGIÓNOV •

Bod 4. Zachovanie rôznorodosti a zlepšenie spolupráce subregiónov pri posilnení pozície Žilinského kraja a Považia v kontexte Európy regiónov

2. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Združenia Rajecká dolina Víziou tohto dokumentu je vytvoriť „Rajeckú dolinu – raj pre život!“, a to prostredníctvom 5 cieľov a 9 priorít. Dokument obsahuje nasledovné ciele: • • • • •

Čisté životné prostredie Vytvorenie komplexnej infraštruktúry stimulujúcej rozvoj mikroregiónu a zvyšovanie kvality životného prostredia Zlepšenie kvality života obyvateľov regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb využitím potenciálu Rajeckej doliny Profilácia územia na turistický región

3. Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja PHSR obce je v súlade s týmto dokumentom, ktorý rieši návrh územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja vychádza zo základného cieľa územného plánovania v zmysle § 1 stavebného zákona vytvoriť predpoklady na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek – pôdy, vody a ovzdušia. Tento dokument koordinuje záujmy štátu (vyjadrené v KÚRS) so záujmami obcí, podnikateľských a iných subjektov a vytvára nadmiestnu súhrnnú koncepciu pre usporiadanie, využívanie a rozvoj územia. Po schválení sa ÚPN VÚC stáva záväznou dohodou medzi užívateľmi územia. ÚPN VÚC sleduje najmä tieto ciele: • • • • • • • •

vyvážený socio-ekonomický rozvoj regiónu vytvorenie podmienok pre zlepšenie kvality života obyvateľov optimálne využitie demografického, prírodného a kultúrneho potenciálu zodpovedné a riadené využívanie prírodných zdrojov krajinno-ekologickú stabilitu územia ochranu životného prostredia optimalizáciu nadregionálnych a regionálnych dopravných sietí optimalizáciu technickej infraštruktúry

Strana 55


4. Územný generel cestovného ruchu Žilinského kraja Dokument vychádza z národného strategického plánu v oblasti cestovného ruchu, ktorý definuje, že celé územie kraja má z hľadiska cestovného ruchu v rámci Slovenska medzinárodný význam. V dlhodobom horizonte sú všetky regióny kraja zaradené do I. kategórie. Obec Podhorie samostatne nemá určený špecifický význam, avšak jej rozvoj môže významne ťažiť z členstva v Severopovažskom regióne a v subregióne Hornopovažsko, v ktorom tvorí jednu z brán do Strážovských vrchov. 5. Stratégia rozvoja cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 – 2013 Tento dokument rovnako vychádza z platných národných stratégií, ktoré umiestňujú obec Podhorie do regiónu Horné Považie. Preto to územie dokument definuje nasledovnú víziu a strategický cieľ, s ktorými je v súlade aj PHSR obce Podhorie: •

•

Vízia: Región s dostatočne variabilnou a diferencovanou ponukou pre mestský a vidiecky CR, ponúkajúci pobyty v horách aj pri vode, tradície i súčasnosť, drevenice aj špičkové hotely. Strategický cieľ regiónu: Využiť široké a variabilné spektrum podmienok na tvorbu kvalitných produktov, ktoré umožnia zvýšiť návštevnosť regiónu min. o štvrtinu do roku 2013.

6. Urbanistická štúdia Slovensko-Českého prihraničného územia Územie obce Podhorie spadá do prihraničného územia s Českou Republikou, preto nebolo možné ignorovať ani tento dokument. Jeho cieľom je v spolupráci s českou stranou vypracovanie územnoplánovacieho podkladu pre účely koordinácie rozvojových zámerov a vytvorenie podmienok pre kooperáciu zámerov v riešenom území na princípe vzájomnej vhodnosti v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. V rámci strategickej časti tohto dokumentu sa obce Podhorie týka navrhovaná podpora budovania rozvojovej osi tretieho stupňa – rajecká os Žilina – Rajec. 7. Akčný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2007 – 2009 Pre účely prípravy PHSR bol rešpektovaný najmä jeho globálny cieľ, čo je zvýšiť kvalitu života obyvateľov vidieka so zachovaním hodnôt krajiny, kultúrnych, prírodných a historických špecifík regiónov (Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec).

Strana 56


5.2

Národné dokumenty 1. Národný strategický referenčný rámec (NSRR)

NSRR je základným strategickým dokumentom SR, ktorý prináša strategické riadenie z EÚ do našej krajiny. Cieľom je zabezpečenie maximálnej efektívnosti pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa. Tento dokument stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovacom období 2007-2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia EÚ. Skladá sa z nasledovných obsahových pilierov: • • • • •

Analýza súčasnej situácie SR Vízia NSRR Priority NSRR Operačné programy Financovanie NSRR

Víziou NSRR je „Celková konvergencia ekonomiky Slovenskej republiky k priemeru Európskej Únie cestou trvalo udržateľného rozvoja“. Strategickým cieľom NSRR je „Do roku 2013 výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“. Táto stratégia, priority a ciele NSRR sú implementované cez desať operačných programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ, ktorými sú: • • • • • • • • • •

Regionálny operačný program, Operačný program Doprava, Operačný program Infomatizácia spoločnosti, Operačný program Infraštruktúra vzdelávania, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Operačný program Vzdelávanie Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Operačný program Zdravotníctvo, Operačný program Znalostná ekonomika Operačný program Životné prostredie

Stratégia NSRR stavia na troch strategických prioritách a ich troch cieľoch, s doplnkovou prioritou zameranou na administráciu a riadenie ich rozvoja Strategická priorita

Cieľ strategickej priority

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť

Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb

2. Inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika

Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

3. Ľudské zdroje a Vzdelávanie

Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby znalostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín

Strana 57

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 2. Programy cezhraničnej spolupráce Mimo NSRR boli na rovnaké obdobie a s rovnakými horizontálnymi prioritami a rovnakými princípmi definované 4 operačné programy pre rozvoj cezhraničnej spolupráce v rámci EÚ, so 4 susediacimi krajinami SR. Pre prípravu PHSR obce Podhorie sú relevantné Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013 a Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013. Aj s ohľadom na tieto programy bol tvorený PHSR obce Podhorie, najmä v súvislosti s definíciou opatrení a možnosťou financovať aktivity prostredníctvom príspevku z týchto programov. 3. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (NS TUR) V rámci Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, schválenej vládou SR dňa 10. 10. 2001, bol PHSR pripravovaný s ohľadom na všetkých jeho 28 cieľov, obzvlášť na ciele: „22. Zlepšenie dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoj cestovného ruchu“ a „28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch“. Rovnako boli brané do úvahy cesty a prostriedky, definované týmto dokumentom na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov NS TUR 4. Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR 2005 - 2010 V súvislosti s plnením cieľov NS TUR je v rámci strategickej časti PHSR zabezpečený aj súlad s cieľmi jeho akčného plánu v jeho 14 oblastiach. 5. Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – Lisabonská stratégia pre Slovensko Tento dokument definuje 4 kľúčové oblasti, na ktoré by sa mala SR zameriavať so sledovaním cieľov zlepšovania životných podmienok a konkurencieschopnosti. V rámci tejto oblasti by mala byť prioritou informačná gramotnosť, moderné on-line verejné služby a široká dostupnosť internetu 6. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 Tento dokument definuje celé územie Žilinského samosprávneho kraja z hľadiska cestovného ruchu v rámci Slovenska ako územie s medzinárodným významom. V dlhodobom horizonte sú všetky regióny kraja zaradené do I. kategórie. Z tohto dokumentu vychádzajú aj všetky regionálne rozvojové dokumenty v oblasti cestovného ruchu.

Strana 58

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie 7. Ďalšie národné strategické dokumenty V rámci prípravy PHSR boli rešpektované aj ostatné dokumenty ovplyvňujúce regionálny rozvoj: • • • • • • • • • • •

Program odpadového hospodárstva SR, Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na roky 2005 – 2010, Národný rozvojový plán Národný environmentálny akčný program (NEAP), Stratégia informatizácie spoločnosti, Štátna dopravná politika, Národný plán zamestnanosti, Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15-20 rokov, Koncepcia rozvoja vidieka v Slovenskej republike, Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike,

Strana 59


6 ZÁVER Súčasná hektická doba neberie ohľad na nepripravených a strategické plánovanie a riadenie rozvoja je jedným z najlepších možností, ako sa pripraviť aj na neočakávané udalosti. Strategický plán vo forme PHSR neprináša riešenie na každý problém, ktorý sa v obci vyskytne. Prináša však možnosť oprieť sa o jasnú víziu, ktorá hľadanie riešení podstatne uľahčuje. Tento dokument má charakter otvoreného strategického plánu usmerňujúceho rozvoj obce Podhorie. Cieľom analytickej časti bolo zosumarizovať všetky dostupné a relevantné údaje o území tak, aby bolo možné efektívne nastaviť priority a opatrenia pre rozvoj. Tento dokument zároveň usmerňuje systém realizácie navrhnutých opatrení, pričom berie do úvahy aj možnosť zmeny priorít rozvoja, v závislosti od rozhodnutia vedenia obce.

Strana 60

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie - PRÍLOHA č. 1

PRÍLOHA č. 1 Podrobná štatistika pohybu obyvateľstva v roku 2008

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Podhorie - PRÍLOHA č. 1

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO

Recommend Documents