Program č. 3 (Prehľadové tabuľky lesného celku (LC))
Definícia Pôvod slova „kataster“ sa odvodzuje od latinského slova „capistratum“, ktoré znamenalo súpis podľa hláv, neskôr súpis podľa akejkoľvek jednotky. Označením kataster sa rozumie administratívna pomôcka, ktorá stručne a prehľadne vyznačuje niektoré charakteristické vlastnosti vecí, osôb alebo práv. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej nehnuteľností definuje pojem kataster nehnuteľností ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Úvod do histórie katastra nehnuteľností Už v minulosti sa kládol veľký dôraz na pozemkovú štatistiku, na evidenciu pôdy a na preukazovanie vlastníctva k pozemkom. História evidovania nehnuteľností a evidovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam formou štátnych informačných systémov na Slovensku siaha do prvej polovice 19. storočia. Územie terajšej Slovenskej republiky bolo v historickom období formovania katastra a katastrálneho mapovania úzko späté s históriou Uhorského štátu. Prvý súpis pozemkov s katastrálnym výťažkom bol v bývalom Uhorsku tzv. Tereziánsky urbár, ktorý nepriamo slúžil aj za podklad pozemkovej dane, ktorá sa odhadovala podľa hospodárskeho výťažku celých usadlostí. Staré katastre na území Česko-Slovenska predstavujú obdobie od založenia stabilného katastra v roku 1817 po vydanie katastrálneho zákona v roku 1927.
Stabilný kataster Štát bez ohľadu na formu spoločenského zriadenia mal vždy záujem o zabezpečenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Príjmová časť štátneho rozpočtu sa realizovala najmä formou daní, kde veľmi dôležitú úlohu mala a má daň z nehnuteľností. Tituly zdanenia boli rôzne a prešli tiež určitými zmenami. Patentom o pozemkovej dani zo dňa 23.decembra 1817 cisár František I. nariadil vybudovať systém, ktorý pre svoju dôkladnosť a precíznosť bude stálym podkladom na vyberanie daní, poplatkov a preto ho nazvali „stabilný kataster“. Podľa tohto patentu boli všetky pozemky, či už poľnohospodárske alebo nepoľnohospodárske: - geometricky zamerané, zobrazené, spísané a opísané, - rozdelené podľa druhu pozemkov a užívaní, - úrodné pozemky zatriedené do akostných (bonitných) tried. Stabilný kataster sa mal vybudovať na celom území monarchie, avšak pre veľký odpor uhorskej šľachty, ale aj nedostatok odborníkov sa na území Uhorska nerealizoval, resp. realizoval až po roku 1849. V stabilnom katastri boli pozemky, rozdelené na zdanené a nezdanené. Medzi zdanené pozemky patrili role, lúky, vinice, pasienky a lesy. Medzi nezdanené pozemky patrili pozemky poľnohospodársky nevyužívané, neplodné skaly, verejné hradské a cesty, rieky, prieplavy a cintoríny. Výsledkom meračských prác stabilného katastra boli najmä originálne mapy, ktorých odtlačky slúžili úradom do roku 1950 ako tzv. evidenčné katastrálne mapy. Cisárskemu patentu predchádzala šesťročná práca dvornej komisie, ktorá odporučila cisárovi vybudovať stabilný kataster po vzore tzv. Milánskeho katastra (vybudovaný v rokoch 1720 – 1723 na území Milánskeho vojvodstva na ploche 19 220 km2).
Základom stabilného katastra boli „katastrálne mapy“, ktoré sa mali vyhotoviť jednotným spôsobom pre celé územie monarchie a nemali slúžiť len potrebám zdaňovania, ale aj potrebám verejnej správy, technickým potrebám a tvorbe prehľadných máp menších mierok. Zobrazené pozemky – nazývané parcely – boli označené parcelnými číslami. Geometrickým podkladom na vyhotovenie katastrálnych máp mala byť trigonometrická sieť. Dvorná komisia predpokladala, že na určenie trigonometrickej siete sa použijú výsledky vojenskej triangulácie z roku 1806, čo sa však nemohlo realizovať, pre veľké nedostatky v kvalite tejto triangulácie. Pribudla teda aj úloha vykonať novú trianguláciu. Aj tu rozhodujúcu úlohu zohrali vojenskí triangulátori. Vzhľadom na veľký rozsah územia monarchie bolo rozhodnuté, že jednotlivé krajiny sa zobrazia do roviny v samostatných zobrazovacích sústavach (súradnicových sústavách), ktorých bolo celkom 10. Sedem pre územie rakúskej časti monarchie a tri pre územie Uhorska. Územie dnešného Slovenska pripadlo do „Budapeštianskej zobrazovacej sústavy“ so začiatkom na veži hvezdárne v Budíne na vrchu Gellérthegy. Práce sa vykonávali podľa meračskej inštrukcie z roku 1818, po doplnení z roku 1824 a z roku 1849. Stabilný kataster sa vybudoval v plnom rozsahu mapovania v rakúskej časti monarchie vrátane Čiech a Moravy. Podľa patentu o stabilnom katastri dane pozemkovej boli všetky pozemky, či už poľnohospodárske alebo nepoľnohospodárske: geometricky zamerané, zobrazené, spísané a opísané, rozdelené podľa druhu pozemkov a užívania, úrodné pozemky zatriedené do akostných (bonitných) tried.
Príklad stabilného katastra (územie Královské Vinohrady - Praha): (1.obr.: pôvodná mapa stabilného katastra (1838), 2. obr.: reambulovaná mapa (1886), 3. obr.: mapa stabilného katastra (1911))
V Uhorsku a tým aj na Slovensku pozemkový (stabilný) kataster bol zavedený na základe cisárskeho patentu z roku 1849 o pozemkovej dani. V roku 1853 sa začala triangulácia a v roku 1856 podrobné meranie podľa upravenej rakúskej inštrukcie z roku 1824 a neskoršie podľa jej upravenej reedície z roku 1856. Bol použitý gellérthegyský bezprojekčný súradnicový systém. Pôvodný zámer bol dobudovať pozemkový kataster do roku 1869. Preto bolo dočasne vyhlásené „daňové provizórium“, v rámci ktorého sa začali preberať a upravovať rôzne účelové, prevažne komasačné mapy. Kde takéto mapy neboli, metódou meračského stola bol zameraný obvod katastrálneho územia, obvod zastavaného územia, obvody honov v extraviláne a obvod lesov. Takéto prevzaté, alebo na základe merania vyhotovené mapy sa nazývali „konkretuálne mapy daňového provizória“. Nemali parcelné čísla a neboli pripojené na trigonometrickú sieť. Použitá trigonometrická sieť (západouhorská – zadunajská sieť) v bezprojekčnom súradnicovom systéme mala veľké nedostatky. Za hlavný nedostatok možno považovať skutočnosť, že bola počítaná podľa zásad rovinnej trigonometrie.
Napriek tejto skutočnosti sa podrobné meranie začaté v roku 1856 až do konca roka 1864 vykonávalo v tomto súradnicovom systéme. Práce však pokračovali veľmi pomaly a tak sa už v tomto období začali, napriek existencii operátu daňového provizória, tvoriť „mapové provizóriá“ nahradzujúce pôvodné katastrálne mapy. Bolo to spôsobené aj skutočnosťou, že v určitých územiach sa predpokladala úprava pozemkovej držby komasáciou, a teda skutočný stav sa mal zmeniť. Takto začali popri riadnych pôvodných katastrálnych mapách vznikať aj provizórne mapy technológiou zodpovedajúcou tvorbe máp počas daňového provizória. Tieto mapy v mierkach 1:7200 až 1:28800 nazývame „konkretuálne mapy stabilného katastra“. Nedostatky v trigonometrickej sieti vyvolali potrebu prepočítať a spresniť existujúcu trigonometrickú sieť. Na spresnenie boli použité výsledky vojenských triangulácií, ktoré boli základom aj starej siete. Boli však spresnené a doplnené novými trianguláciami po roku 1857. Práce na vyrovnaní siete sa začali v roku 1861 a vykonávala ju triangulačná kancelária v Budapešti, ktorej technický úsek viedol český geodet so skúsenosťami so stabilného katastra František Horský. Tento geodet počas prác na vyrovnaní trigonometrickej siete metódou najmenších štvorcov v roku 1863 navrhol nahradiť „bezprojekčné zobrazenie“ stereografickou projekciou a trigonometrickú sieť vyrovnať a prepočítať v tejto projekcii. Podrobné meranie potom pokračovalo v stereografickom systéme. Rozsah meraní však zďaleka nezodpovedal stanovenému cieľu – práce ukončiť do roku 1869. Po roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, kedy Uhorsko znova získalo samostatnosť, sa vplyvom odchodu odborníkov z rakúskej časti monarchie práce ešte viac spomalili až utlmili. V budovaní pozemkového katastra sa pokračovalo až po roku 1875 už v uhorskej réžii, na základe zákonného článku č. VII, ale náhradnými, približnými metódami – prevzatím komasačných a iných účelových máp (často len konkretuálnych máp daňového provizória) a spracovaním im zodpovedajúcich písomných operátov. Na Slovensku bolo už v roku 1876 nariadené, aby vedenie evidencie bolo rozdelené na dve nezávislé hlavné zložky, a to: 1. udržovanie pozemkového katastra v súlade so skutočnosťou 2. katastrálne zemské meranie na zakladanie katastrálnych operátov. Zmeny boli vykonávané len v písomných operátoch, a preto sa písomný operát nezhodoval s vlastnou katastrálnou mapou. Takto za 10 rokov do konca roka 1886 bol vytvorený „Uhorský pozemkový kataster“ – podľa názvu v zákonnom článku VII z roku 1875 „Definitívny kataster“. Definitívny kataster sa ďalej v Uhorsku vylepšoval jednak reambuláciou pôvodných máp (vyhotovených v rokoch 1856 – 1867) ale aj „krajinským vymeriavaním“ čo bolo vlastne dnešné mapovanie. V Uhorsku do roku 1886 slúžila katastrálna mapa takmer výhradne iba za účelom daňovým. Po vydaní zákonného článku XXIX/1886 o zakladaní pozemkovoknižných vložiek bola kópia katastrálnej mapy – zobrazujúca skutočný stav po založení pozemkovoknižných vložiek – autentickou pozemkovoknižnou mapou. Vo vložkách sa začala vyznačovať výmera parcely a jej katastrálny výťažok podľa operátov pozemkového katastra. Od roku 1886 sa podstatne zblížil pozemkový kataster s pozemkovými knihami a obe inštitúcie sa stali trvalo závislé od seba (zjednotený operát). Katastrálna mapa prestala byť výlučne daňovou a stáva sa zároveň pomôckou pri právnom zabezpečení nehnuteľného majetku.
Prechod na metrickú mieru Od roku 1886 sa vykonala aj revízia katastra a prechod na metrickú mieru, ale len u písomných operátov, vrátane nového ocenenia pozemkov. Mapy v stereografickom
geodetickom súradnicovom systéme sa na Slovensku vyhotovovali v siahových mierkach v dvoch hlavných časových obdobiach mapovania. V rokoch 1864 – 1875 (najmä na východe Slovenska) a v rokoch 1886 – 1913 (najmä na južnej časti západného Slovenska). Mierka 1:2880 vznikla z podmienky, že plocha 1 jutra = 1600 štvorcových siah (1600 ). To znamená, že štvorec o strane 400 (40 siah) sa má zobraziť na mape štvorcom o strane jedného palca (1´´): 40° = 40 . 6 . 12´´ palcov = 2880 palcov. (1° siaha = 6´ stôp, 1´ stopa = 12´´ palcov). 1° = 6´ = 72´´ = 1,896484 m (»1,90 m), 1´ = 12´´ = 0,316081 m, 1´´ = 2,634 cm.
Evidencia
Vtedajšia evidencia pozostávala z dvoch častí: pozemková kniha pozemkový kataster
Pozemková kniha evidovala nehnuteľnosti podľa obcí, resp. katastrálnych území a vlastníkov. Boli v nej evidované vlastnícke práva a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami. Pozemková kniha teda vypovedala o vlastníkovi pozemku (prípadne o spoluvlastníkoch a ich spoluvlastníckych podieloch) o jeho právach a o skutočnostiach, ktoré tieto práva ovplyvňujú (ťarchy, hypotéky a pod.). Súčasťou pozemkových kníh nebol verejný majetok (cesty, ulice, námestia, sady, jarky - neknihovaný majetok). Jednotkou pozemkovej knihy bolo tzv. pozemkovoknižné teleso (nehnuteľnosti, alebo niekoľko nehnuteľností, ktoré tvorili hospodársky a právny celok toho istého vlastníka resp. spoluvlastníkov). Hlavná kniha sa skladá z pozemkovoknižných vložiek, ktoré majú 3 časti (A,B,C). V časti A (list majetkovej podstaty) sa uvádzalo číslo pozemkovoknižnej vložky, názov k. ú. a súdneho okresu, označenie nehnuteľností tvoriacich pozemnoknižné teleso. V časti B (list vlastníkov) sa uvádzali vlastníci nehnuteľností uvedených v časti A, spôsob (titul) nadobudnutia vlastníckych práv a zmeny týchto práv. Pri spoluvlastníkoch je uvedená aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu (1/2, 1/16 a pod.). V časti C sú uvedené „ťarchy“, teda obmedzenia vlastníckych práv ako napríklad záložné právo, alebo vecné bremená (povinnosť strpieť prechod v prospech nejakej osoby a pod.). Pozemkový kataster bol hlavne štátnou pozemkovou evidenciou. Môžeme ho považovať za inventarizáciu, ktorá evidovala údaje o každom pozemku, ako aj údaje spojené s pôdou a jej využívaním. Poskytoval informácie o celkovom povrchu krajiny získané na základe informácií o jednotlivých pozemkoch. Vypovedal o veľkosti, tvare, polohe a obvode každého evidovaného pozemku. Hlavné atribúty evidencie boli plošná výmera, druh pozemku, hodnota pozemku - tzv. katastrálny výťažok. Pozemkový kataster, ktorý bol budovaný pred vznikom ČSR, predstavuje napriek všetkým uvedeným nedostatkom hodnotné dielo. Jeho mapy sa používajú aj dnes, napr. v súvislosti s dokladovaním vlastníckych vzťahov k pozemkom, tzv. mapy určeného operátu.
Príklad pozemkovej knihy: časť A – Majetková podstata časť B - Vlastníctvo časť C - Ťarchy
Zakladanie pozemkových kníh Pozemkové knihy začali vznikať v roku 1848 v Rakúsko – Uhorsku, keď bolo zákonným článkom č. IX/1848 zrušené poddanstvo. Zákonným článkom č. X/1848 štát vykupuje majetok užívaný na základe urbárskeho práva poddanými. Štát prideľuje majetok užívaný na základe urbárskeho práva do vlastníctva bývalým poddaným a taktiež ochrany súkromného vlastníctva. Štát umožňuje s predmetom vlastníctva nakladať predávať a kupovať, dediť, užívať, použiť ako predmet záložného práva. V rokoch 1853-1855 sa lokalizačným napadením I. – IV. zostavujú pozemkovoknižné zápisnice. Podkladom pre založenie pozemkovoknižných protokolov boli skoršie katastrálne operáty a operáty z daňového provizória. Pozemkovoknižné mapy sa vyhotovovali odkopírovaním existujúcich máp. V katastrálnych územiach kde neboli žiadne mapové podklady ich aktuár vyhotovil sám formou zbežných náčrtkov a zákres pozemkov vykonal od ruky bez mierky. Ako písomné podklady sa používali urbárské súpisy. Výsledkom bol operát pozemkovej knihy. V roku 1867 bolo zakladanie pozemkových kníh ukončené. Mapy vyhotovené v stereografickom geodetickom súradnicovom systéme majú veľké skreslenie a pre náročné požiadavky, ktoré sa kladú na mapové dielo pre katastrálne aplikácie, prestali vyhovovať. Na území bývalého Uhorska bol v roku 1908 zavedený nový súradnicový systém v konformnom všeobecnom transverzálnom valcovom zobrazení. Územie Uhorska bolo zobrazené na troch zobrazovacích sústavách valcov. Slovensko ležalo v severnej a
čiastočne v strednej sústave. Besselov elipsoid a trigonometrická sieť boli rovnaké ako pri stereografickom zobrazení, s dĺžkovým skreslením menší ako 0,1m/1 km. Vo valcovom geodetickom súradnicovom systéme (Faschingovom) sa mapovalo v siahovej miere. Mapovanie v tomto systéme sa na Slovensku v obmedzenej miere vykonávalo až do roku 1924.
Zákon č. 177/1927 Zb. z. Už po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky v roku 1918 sa objavili snahy, aby pozemkový kataster bol pre svoju právnu dôležitosť spojený s pozemkovou knihou do jednej verejnej knihy. Na realizáciu uvedeného zámeru si však verejnosť musela počkať, lebo vznikom Česko-Slovenska roku 1918 sa na dvoch súbežných systémoch nič nezmenilo. Predpoklady na založenie technicky dokonalejšieho pozemkového katastra vytvoril katastrálny zákon č. 177/1927 Zb. z. a n. Pôvodné daňové poslanie sa začalo pretvárať na účel právny a všeobecne hospodársky. Technická úroveň išla nahor. Nové vyhotovované katastrálne mapy boli zobrazované v lokálnom národnom súradnicovom systéme (SJTSK). V rámci úlohy vybudovať jednotný pozemkový kataster bolo potrebné vybudovať novú katastrálnu trigonometrickú sieť, založiť kataster, prípadne vykonať jeho nápravu, sceľovať pozemky, zamedziť rozdrobovaniu pozemkov a zakladať vložky pozemkovej knihy. Pre každú parcelu bol v pozemkovom katastri uvedený držiteľ, výmera, vzdelávanie (kultúra), akostná trieda a katastrálny výťažok. Na splnenie uvedených čiastkových úloh slúžil zákon č. 386/1922 Zb. z. a n. a nadväzná vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 15/1923 Zb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty katastra pozemkovej dane na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. Pozemkový kataster uvádza do platnosti novú súradnicovú sústavu (S-JTSK)
Zákon č. 177/1927 Zb. z. a n. obsahuje: organizáciu katastrálnej služby, definíciu a účel pozemkového katastra, definíciu pozemku a parcely, definíciu častí katastrálneho operátu, definíciu katastrálneho operátu, definíciu katastrálneho územia,
stanovuje verejnosť katastrálneho operátu, katastrálne konanie, definíciu predmetov merania, predmety prešetrovania, stanovuje kedy a ako sa má obnovovať pozemkový kataster, aktualizáciu (údržbu) katastra, povinnosť udržiavať katastrálny operát s operátom pozemkovej knihy vo vzájomnom súlade, lehoty na vykonávanie zmien v pozemkovom katastri, postupy a lehoty pri odvolávacom konaní, zakladanie pozemkových kníh. Katastrálny zákon č. 177/1927 Zb. z. a n. nahradil takmer všetky dovtedy platné katastrálne všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy. Podľa návrhu katastrálneho zákona sa postupovalo už od roku 1923.
Použitá literatúra: HORŇANSKÝ, I., 2000: Kataster nehnuteľností: s. 52-55 ŽIHLAVNÍK, Š., 2008: Kataster nehnuteľností: s. 37-39 http://svf.uniza.sk/kgd/skripta/KatMap/kap2a.pdf http://wiki.cs.vsb.cz/images/3/39/K_N.pdf http://opozemkoch.sk/pojmy/index.php?ic=16 http://www.stankova.estranky.cz/file/7/katastr-nemovitosti-----uvod.pdf
