PRÍLOHA K INOVOVANÉMU ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

PRÍLOHA K INOVOVANÉMU ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

UČEBNÉ OSNOVY

ISCED 2 – NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE 6. ROČNÍK

Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Vzdelávacia oblasť Predmet Ročník Štátny vzdelávací program Disponibilné hodiny Časový rozsah výučby

1.

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra šiesty 5 0 5 hodín týţdenne

ročne

165 hodín

Charakteristika vyučovacieho predmetu

Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra ako súčasť vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je zameraný na rozvoj komunikačných schopností ţiakov v materinskom jazyku, osvojenie si správneho pravopisu a gramatiky v ústnej i písomnej podobe a získanie čitateľských zručností. Dobré zvládnutie jazykového a slohového učiva a najmä komunikatívnych kompetencií vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť v ďalšom ţivote. Podstatou predmetu slovenský jazyk a literatúra je viesť ţiakov k uvedomeniu si jazykovej a kultúrnej pestrosti nielen v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru by mali ţiaci dospieť k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí. Jazyková zloţka Jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk je vnímaný ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka. Vo vyučovaní jazyka je v popredí analýza a interpretácia textov/prejavov a tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré sú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii. Analýza a interpretácia jazykových prejavov poskytne ţiakom priestor na sebauvedomenie. Dá šancu objaviť a následne prejaviť pozitívny vzťah k sebe a iným, nadobudnúť primeranú sebadôveru, schopnosť dokázať hodnotiť svoje prednosti i nedostatky, umoţní dokázať vyjadrovať svoje pocity a hodnotiť svoj vlastný citový stav, dokázať hodnotiť svoje správanie a jeho dôsledky. Literárna zloţka Vyučovanie literárnej výchovy smeruje k nadobudnutiu vzťahu k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským záţitkom, k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu ţiakov k literatúre a k ďalším druhom umenia. Cieľom vyučovania literárnej výchovy je sústavne rozvíjať čitateľské a interpretačné zručnosti ţiakov. Základným princípom osnovania obsahu je rozvoj čítania ako všestranného osvojovania umeleckého textu. Dôraz sa kladie na postupné rozvíjanie čitateľa od naivnej úrovne (charakteristickej hlavne pre 1. stupeň ZŠ) cez schopnosť analyzovať sémantiku umeleckého textu (analytické čítanie), porozumieť jej a prenikať do znakovej podstaty textu, aţ po schopnosť pracovať s jeho významom na vyššej individuálnej úrovni spracovania, t.j. syntetizovať ho, interpretovať a hodnotiť zo všetkých jeho

stránok (syntetické, hodnotiace čítanie). Základnou úlohou literárnej výchovy na niţšom strednom vzdelávaní je postupný prechod jednotlivými fázami čítania – čítanie so simultánnym porozumením; analýza štruktúry textu a identifikácia jeho významu a hodnotenie textu. Vyučovací predmet pozostáva z 3 kompatibilných zloţiek: jazyk, sloh a literatúra. Učebný predmet Slovenský jazyk a literatúra na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť pouţívať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoţivotné finančné zabezpečenie. Obsah učiva SJ a slohu je v jednotlivých ročníkoch usporiadaný do tematických celkov: I. Opakovanie učiva II. Zvuková rovina jazyka a pravopis III. Významová/lexikálna rovina IV. Tvarová/morfologická rovina jazyka V. Syntaktická/skladobná rovina VI. Sloh

2.

Ciele vyučovacieho predmetu

V jazykovej časti oblasti Jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikačných spôsobilostí ţiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu. Súčasťou predmetu je aj zloţka sloh, ktorá je zameraná najmä na vlastnú tvorbu jazykových prejavov. Spoločným cieľom obidvoch zloţiek je viesť ţiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry, ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov. Najväčší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. V literárnej výchove smerujeme k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôleţitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, prostredníctvom ktorých ţiak dokáţe lepšie porozumieť obsah čítaného textu.

Kľúčové kompetencie Čítanie: 

zamerať svoje čítanie podľa potreby,



pochopiť význam textu,



pochopiť formálnu stránku textu,



odlíšiť vetu a text,



pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na vyuţitie,



pochopiť význam lexikálnych jednotiek,

Písanie: 

vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum,



organizovať text z hľadiska kompozície,



zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi,



štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia,



pouţívať informácie a textové pasáţe z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médi,



transformovať texty z jedného ţánru do druhého,



opakované čítanie a oprava konceptu textu so zameraním na gramatiku, interpunkciu a pravopis,



revidovať a editovať koncept s vyuţitím spätnej väzby od učiteľa a spoluţiakov,



rešpektovať jazykové pravidlá,

Hovorenie: 

vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum,



organizovať a rozvíjať svoje myšlienky v súlade s komunikačnou situáciou,



pouţívať informácie a textové pasáţe z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií,



pouţívať slovnú zásobu primeranú určitému cieľu komunikácie a publiku,



štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia v texte,



rešpektovať jazykové pravidlá,



vyuţívať pri komunikácii jazykové a mimojazykové prostriedky.

Poznávacie a čitateľské kompetencie pre literárnu zloţku 

recitovať spamäti prozaické a básnické diela,



nahlas a plynule čítať umelecký alebo náučný text,



rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu,



čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní,



modulovať hlas podľa zmyslu textu,



zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť,



vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi,



usporiadať známe javy do tried,



aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou,



analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela,

3.



sformulovať vlastné hodnotenie diela a podloţiť svoje stanovisko argumentmi,



transformovať literárny text,



vytvoriť krátky umelecký alebo náučný text,



orientovať sa v školskej a verejnej kniţnici,



vedieť získať informácie z kniţných a elektronických zdrojov.

Obsah vyučovacieho predmetu

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím

štandardom

ŠVP pre predmet Slovenský jazyk

a literatúra. Tematické celky jazyková zloţka: I. Opakovanie učiva z 5. ročníka - gramatika a sloh

(13 vyučovacích hodín / školský rok)

II. Zhovárame sa a diskutujeme

( 9 vyučovacích hodín / školský rok)

III. Ako tvoríme slová


IV. Svet je plný zaujímavých ľudí, vecí, javov


V. Svet v pohybe


VI. Nielen ľudia, aj vety tvoria príbehy


VII. Informujeme presne a pútavo

( 4 vyučovacie hodiny / školský rok)

VIII. Opakovanie učiva zo 6. ročníka


Tematické celky literárna zloţka: I. Ľudová slovesnosť

( 6 vyučovacích hodín za školský rok)

II. Poézia

(16 vyučovacích hodín za školský rok)

III. Rozprávanie vo veršoch i v próze

(42 vyučovacích hodín za školský rok)

Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány. Obsah vzdelávania učebného predmetu jazyk a komunikácia Téma

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Prierezové témy

Opakovanie

spoluhlásky

vedomostí a zručností

Ţiak vie/dokáţe: 

vlastné mená

z 5.ročníka

rozpoznať v texte vlastné mená,

OSR

poznať ich pravopis, 

slovná zásoba

rozoznať v texte synonymá, homonymá, antonymá, jednovýznamové, viacvýznamové slová, gramatické kategórie

tvaroslovie

podstatných a prídavných mien, slovies, základné pojmy

skladba

o jednoduchej vete, Zvuková rovina

hlásky

Ţiak vie/dokáţe:

jazyka a

(samohlásky,

pravopis

dvojhlásky,

spoluhláskových skupín,

spoluhlásky- delenie )

zdvojených spoluhlások.





vláda správnu výslovnosť hlások,

ETV

MUV

správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva spodobovanie,

spoluhláskové skupiny  zdvojené spoluhlásky

správne artikulovať a spisovnú výslovnosť slabiky de, te, ne, le, di,ti, ni, li; ,

spodobovanie



dodrţiavať správnu dĺţku slabík a dodrţiavať pravidlá spodobovania,

fonetické prostriedky melódia


správne a uplatňovať správny

dôraz

slovný, vetný prízvuk a melódiu

hlavný slovný prízvuk

vety,

prestávka

 

znamienka


pomlčka úvodzovky čiarka

pri čítaní dodrţiava správne dýchanie,

tempo interpunkčné

vysvetliť pojmy prestávka, sila hlasu, dôraz,

sila hlasu rytmus

OŢZ



posúdiť správnosť interpunkcie

OSR

v jednoduchej vete,

ČTG

ovláda písanie úvodzoviek v priamej reči,

rytmické krátenie (rytmický zákon)


identifikovať v slove porušenie

OSR

rytmického krátenia, vyhľadá

ČTG

a odôvodni, Významová

slovná zásoba

Ţiak vie/dokáţe:

rovina jazyka

jadro



definovať pojmy,

okraj



zatriediť slová do jednotlivých

OSR

vrstiev slovnej zásoby, hovorové a kniţné slová

Ţiak vie/dokáţe:  

vyhľadať v texte hovorové slová,

OSR

kniţné a básnické slová,

MDV

vytvoriť krátky rečový prejav

ČTG

s pouţitím príslušného druhu slov, odborné termíny


zaradiť odborné termíny

MUV

k príslušným vedným odborom,

OSR

známe pojmy vie výstiţne vysvetliť alebo vie vyhľadať jeho význam v príslušnom slovníku, príp. v inom zdroji informácii,

spisovné a nespisovné slová

Ţiak vie/dokáţe: rozlišovať spisovné a nespisovné

RGV

nárečové slová

slová, nahradiť v texte, v reči

ČTG

slangové slová

nespisovné slovo spisovným



a presvedčiť sa o tom v slovníku, spisovný jazyk


nárečie 

vysvetliť pojmy spisovný jazyk

OSR

a nárečie,

RGV

sa vyjadrovať spisovne a nárečie pouţíva s ohľadom na cieľovú a obsahovú stránku textu,

tvorenie slov odvodzovaním


predpona, prípona slovotvorný základ



základové slovo odvodené slovo

vysvetliť pojmy slovotvorného procesu,

OSR

vyhľadať odvodené slová

ČTG

v danom texte, 

členiť slová na slabiky a určiť predponu a príponu v slove

v rámci daného textu,  tvorenie slov skladaním

odvodiť slovo podľa zadania,


zloţené slovo

vysvetliť podstatu tohto slovotvorného postupu, vysvetlí

OSR

pojem zloţené slovo, vie uviesť príklady, vytvoriť slová skladaním, slovníky: pravopisný


výkladový 

overiť význam neznámych slov

OSR

v jazykovedných príručkách,

OŢZ

pozná funkciu jednotlivých

ČTG

jazykovedných príručiek a vie si vybrať a pouţívať vhodnú jazykovednú príručku, Tvarová rovina

podstatné mená

jazyka

plnovýznamovosť


ohybnosť gramatické kategórie podstatných mien

OSR

a ohybnosť podstatných mien, Ţiak vie/dokáţe: 

skloňovanie – skloňovacie vzory

vysvetliť plnovýznamovosť

roztriediť podstatné mená podľa

OSR

gramatického rodu, 

určiť pri podstatnom mene rod, číslo, pád,



skloňovať konkrétne podstatné meno podľa vzoru,



aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien vo vlastnom texte,

konkrétne a abstraktné pod. mená

Ţiak vie/dokáţe: roztriediť abstraktné a konkrétne

OSR

skloňovanie – vzory

podstatné mená, vie ich

ČTG

dub a stroj

vyskloňovať podľa vzoru, pri



abstraktných podstatných menách skloňujúcich sa podľa vzorov dub a stroj vie označiť odlišné ohýbacie prípony, vlastné podstatné mená


správne napísať začiatočné písmena sviatkov, názvov úradov, škôl, viacslovných zemepisných názvov,

OSR

prídavné mená plnovýznamovosť


ohybnosť gramatické kategórie prídavných mien – rod,

vysvetliť plnovýznamovosť

OSR

a ohybnosť prídavných mien Ţiak vie/dokáţe: 

číslo, pád

chápe dôleţitosť gramatickej

OSR

zhody medzi prídavnými

OŢZ

a podstatnými menami pre porozumenie textu, rozdelenie prídavných mien


akostné, vzťahové,

ovláda delenie, vie uviesť

OSR

konkrétne príklady,

ČTG

privlastňovacie stupňovanie akostných


prídavných mien 3 stupne



vysvetliť funkciu stupňovania

OSR

prídavných mien v texte,

OŢZ

správne pouţiť akostné prídavné

pravidelné a

mená vo svojom texte a správne

nepravidelné

ich vystupňovať,

skloňovanie prídavných mien:


vzory: pekný, cudzí



páví matkin, otcov

rozlišovať mäkko a tvrdo

ENV

zakončené prídavné mená,

OSR

vyskloňovať konkrétne prídavné meno podľa vzoru,



správne napísať privlastňovacie prídavné mená odvodené od vlastných podstatných mien,



vyhľadať v slovách skloňujúcich sa podľa vzoru „páví“ výnimku z pravidla o rytmickom krátení,



aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní vo vlastnom texte,



pouţiť prídavné mena pri jednoduchom opise,

zámená: osobné (základné,


rozpoznať druhy zámen, správne

privlastňovacie)

ich skloňovať a ich tvary vie

zvratné (navyše)

pouţiť vo vlastnom texte,

číslovky: základne radové

OSR


rozoznať základné a radové

OSR

číslovky, roztriediť ich,

OŢZ



aplikovať vedomosti o skloňovaní základných a radových čísloviek v texte a dodrţiavať ich pravopis,



ovládať písanie interpunkčných znamienok pri radových číslovkách napísaných číslicou,



chápe význam čísloviek (magické čísla) v umeleckom texte,

slovesá plnovýznamovosť


ohybnosť gramatické kategórie



osoba, číslo, čas a časovanie slovies

vysvetliť podstatu slovesa a jeho

ENV

funkcie v texte,

OSR

chápe dôleţitosť (funkciu) slovies v rozprávaní,



sloveso byť

správne časovať sloveso podľa konkrétnych gramatických kategórii,



aplikovať znalosti o časovaní slovesa byť vo vlastnom texte,



posúdiť správnosť pouţitia slovesných časov v texte vzhľadom na časovú postupnosť.

zvratné a nezvratné slovesá


rozpozná zvratné a nezvratné

OSR

slovesá a vie ich vyhľadať v texte, plnovýznamové a neplnovýznamové


slovesá

odlíši plnovýznamové a neplno-

OSR

významové slovesá, pouţije ich v správnom tvare vo vete,

gramatická kategória – spôsob


oznamovací

pozná a vie určovať kategóriu

OSR

spôsobu,

ČTG

rozkazovací podmieňovací gramatická kategória – vid


dokonavý nedokonavý jednoduché a zloţené slov. tvary

charakterizovať gramatickú kategóriu,



určiť vid slovesa a tvoriť tvary,


tvoriť a rozoznávať jednoduchý a zloţený slovesný tvar,

príslovky delenie


stupňovanie tvorenie

priradiť príslovku k jednotlivému

OSR

druhu, 

z akostných

stupňovať príslovky utvorené od akostných prídavných mien,

prídavných mien predloţky väzba s pádom citoslovcia


správne pouţívať predloţky,


vyhľadať citoslovcia v texte

ENV

a vyuţiť ho v rozprávaní, vie ho

OŢZ

vyčleniť čiarkou, Skladobná

veta

rovina

jednoduchá


rozvitá základné vetné členy

MUV

samostatne tvoriť jednoduché

ETV

holé a rozvité vety,

ČTG


prisudzovací sklad

v texte vyhľadať základné vetné členy,



ich pomenovať a určiť akým slovným druhom sú vyjadrené,

podmet vyjadrený


nevyjadrený prísudok slovesný

pozná podmet a vie určiť

OSR

vyjadrený a nevyjadrený podmet, Ţiak vie/dokáţe: 

neslovesný

určovať prísudok vyjadrený

OSR

slovesom.

Učebné osnovy – sloh Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný vzdelávací predmet. Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

umelecký a vecný text


rozlíšiť umelecký text od

OSR

vecného, Informačný

pohľadnica -

slohový

vianočná

postup

Ţiak vie/dokáţe: napísať adresu a adresu

MUV

pohľadnica

odosielateľa na obálku, na

VMR

adresa - adresát

pohľadnicu,

adresa - odosielateľ





vytvoriť text pohľadnice v súlade s cieľom komunikácie,

výťah




z textu vybrať najdôleţitejšie

ENV

informácie a fakty, rozdeliť text

MDV

na odseky a zreprodukovať

MUV

obsah odsekov,

VMR

presne a správne vyhľadať

ETV

v texte fakty vzťahujúce sa na

ČTG

tému textu, 

správne spojiť čiastkové údaje, fakty, do komplexnej informácie,

súkromný list list od rodičov


list rodičom list známym



list kamarátovi

vytvoriť na zadanú alebo voľnú

OSR

tému súkromný list,

ČTG

prezentovať štylistické i pravopisné zručnosti pri písaní listu,



ovláda členenie listu na úvod, jadro a záver a pravopis zámen v liste,

Rozprávací

jednoduché

slohový

rozprávanie

postup

Ţiak vie/dokáţe: vytvoriť na zadanú alebo voľnú

ENV

stručná a podrobná

tému ucelené rozprávanie,

ČTG

reprodukcia

reprodukciu s vyuţitím priamej



reči, osnovu, 

prerozprávať prečítaný text so zachovaním časovej a príčinnej postupnosti a s prípadnými individuálnymi obmenami,

 kompozícia rozprávania


úvod, jadro, záver osnova

dokončiť začatý príbeh,



vysvetliť pojmy úvod, jadro,

MDV

záver,

ČTG

členenie jazykového prejavu na odseky,

priama reč v rozprávaní


napísať reprodukciu s vyuţitím priamej reč,



ovláda písanie interpunkcie pri priamej reči,

opis statický opis -


vytvoriť na zadanú alebo voľnú

jedlo, ovocie,

tému opis predmetu, jedla,

múčnik, rastlina,

rastliny a zvieraťa,

zviera



ENV

chápe dôleţitosť (funkciu) slovies v rozprávaní a význam prídavných mien v opise,

rozprávanie s prvkami opisu efektívna komunikácia

asertívna


napíše vymyslený príbeh,

TPZ


komunikácia

pozná základné pravidlá

MDV

rozhovoru,

MUV

predviesť vo dvojici krátky dialóg

TBZ

na danú komunikačnú úlohu, 

prispôsobiť lexiku textu cieľu

komunikačná situácia

písania a komunikačnej situácii

dialóg

a pri tvorbe vlastného textu vyuţíva čo najširšiu slovnú zásobu s ohľadom na cieľ komunikácie, 

v komunikačnej situácii: primerane gestikulovať, pouţívať vhodnú mimiku, zaujať spoločensky vhodný postoj a dodrţiavať vhodnú zdialenosť s komunikujúcim, dodrţiava pravidlá haptiky,

Rétorika

dramatizácia umeleckých textov


chápe formálnu stránku textu

melódia, dôraz,

a po príprave a s pomocou

prízvuk, sila hlasu

učiteľa ju dokáţe vyjadriť

OSR

hlasovými prostriedkami, artikulácia gestikulácia, mimika, postoj interview


vytvoriť a uskutočniť interview

MDV

na zadanú alebo voľnú tému,

MUV

stanoviť tému interview,



vybrať osobu, ktorá je v súlade s témou interview,



samostatne vytvoriť otázky v súlade s témou interview,



správne klásť otázky, spodobovania a správne intonuje,



zaznamenať odpovede a vytvoriť písomnú verziu interview,

Bariérový a

diskusia

bezbariérový

názor

rozhovor

Ţiak vie/dokáţe: jednoduchým spôsobom, veľmi

OSR

argument

stručne vyjadriť svoj vlastný

FIG

protiargument

názor na určitú tému,

(Rozhovor

usiluje sa na základe

nie sú iba

subjektívneho hodnotenia

slová)





(subjektívnych dôvodov) obhájiť vlastný názor, 

jednoduchými vetami vyjadriť svoj nesúhlas s obsahom komunikácie.

Písomné práce

Opis zvieraťa

TBZ

Súkromný list

ČTG

Učebné osnovy – literárna výchova Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný vzdelávací predmet. Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

Všeobecné

autor/spisovateľ

pojmy

čitateľ/divák

Ţiak vie/dokáţe: na základe prečítanej ukáţky,

ETV

kniha/kniţnica

úryvku definovať pojem

MUV

časopis/noviny

umeleckej reči viazanej,

RGV

rozhlas/televízia/film

zdôvodniť vymenovaním

ČTG

text/ilustrácia

hlavných znakov,

poézia/próza/dráma





porovnávaním umeleckých

div. hra/bábkové

textov uviesť rozdiely medzi

divadlo/ bábka

viazanou a neviazanou

literatúra pre deti

umeleckou rečou,

odborná (náučná) literatúra



literárne pojmy charakterizujúce prózu aplikovať na konkrétne

hlavná myšlienka

literárne dielo, 

charakterizovať detektívnu literatúru na základe prečítaného diela,



porovnať s iným prečítaným dielom (príbehy zo ţivota detí), vymenovať spoločné a odlišné znaky jednotlivých prozaických ţánrov,



vymenovať druhy dramatických umení, s ktorými sa ţiak najčastejšie stretáva, uviesť základné rozdiely medzi nimi,



porovnať úlohu zvukára pri filme, divadle, rozhlasovej hre,

Literárne

balada

ţánre

báseň


populárna pieseň 

zaradiť ukáţku básnického textu

ENV

k príslušnému literárnemu ţánru

MUV

a zdôvodniť svoje rozhodnutie,

ETV

prečítať ukáţky (úryvok

OŢZ

z lyrickej poézie, populárna

ČTG

pieseň), 

dokáţe vymenovať všetky znaky, ktoré sú spoločné, hľadať znaky, ktoré odlišujú jednotlivé lyrické ţánre,



porovnať ľudovú pieseň s detskou populárnou piesňou z hľadiska pôvodu, tvorcu, adresáta,



zaradiť ukáţku epického textu k príslušnému literárnemu ţánru a zdôvodniť svoje rozhodnutie,



porovnať vybrané ukáţky balady a veršovanej bájky z hľadiska literárneho ţánru, na charakteristických znakoch uviesť základné rozdiely,

bájka báj


poviedka

definovať bájku (veršovanú

MUV

a neveršovanú) niekoľkými

ETV

charakteristickými znakmi, svoje

OSR

tvrdenia vie podporiť prečítaním

ČTG

primeraného úryvku z konkrétnej bájky, 

na základe konkrétnej ukáţky vie dokumentovať spoločné a odlišné znaky rozprávky, povesti a historickej poviedky,

divadelná hra rozhlasová rozprávka




vysvetliť pojem dialóg a vysvetliť

OSR

jeho význam pre dramatické

MUV

dielo z hľadiska dramatických

MDV

ţánrov,

OŢZ

porovnať divadelnú

ČTG

a rozhlasovú hru, 

rozdeliť dramatické ţánre podľa zrakového a sluchového vnímania a povedať, kto sa na ich príprave (podľa ţánrov) podieľa, kto môţe byť hlavnou postavou dramatických diel, aký je rozdiel medzi divadelným a rozhlasovým hercom,



rozlíšiť, v ktorom dramatickom



ţánri majú najväčší význam zvukové efekty, zdôvodniť prečo, akú podobu by mala rozhlasová hra bez zvukových efektov,



uviesť príklady,



napísať krátku prácu formou poviedky, v ktorej ţiak vyuţije vlastný záţitok,



jednoduchú poviedku spracovať ako dialóg pre divadelnú hru,

Štruktúra

dej

diela

nadpis


z danej ukáţky zistiť, aký

odsek

slohový postup autor vyuţíva,

MUV

kapitola

dokázať vymenovaním hlavných

ČTG

verš

znakov,

strofa



istiť, či sa zmení myšlienka, zámer autora význam úryvku, ak zameníme rozprávanie za opis (prípadne naopak) a svoje zistenie dokázať zmenou konkrétneho textu,

hlavná/vedľajšia literárna postava


vie na základe čoho moţno

ETV

povedať, ţe ide o hlavnú

OSR

(vedľajšiu) postavu literárneho

ČTG

diela (ukáţky), 

tvoriť jednoduchú charakteristiku hlavnej (vedľajšej) postavy na základe prečítaného textu,

Štylizácia

dialóg/monológ


textu

z prečítaného úryvku vybrať

OSR

časť, v ktorej sa nachádza len

ČTG

prehovor jednej osoby (viac osôb), pomenovať tento literárny pojem, 

vybrať časť ukáţky, ktorá sa ţiakovi najviac páčila,



z daného textu urobiť dialóg (vymyslieť si prípadne ďalšiu postavu), utvoriť monológ,

prirovnanie

Ţiak vie/dokáţe: vyhľadať v básni slová, slovné

OSR

personifikácia

spojenia, ktoré ju ozvláštňujú. –

OŢZ

metafora

vie vysvetliť ich význam,

ČTG

epiteton

pomenovať presnými literárnymi

nonsens

termínmi,

zdrobnenina





vyhľadať v básni metaforu, personifikáciu, prirovnanie, epiteton,



napísať krátke rozprávanie o prečítanej knihe, filme, ktorý ţiak videl,



rozprávanie ozvláštniť vlastnými štylistickými prostriedkami,



vyhľadať v básni (prípadne v inom umeleckom texte) slová, ktoré sa ţiakovi páčia, vytvoriť z nich zdrobneninu, vyuţiť slovo pri tvorbe metafory,

Metrika

rým

Ţiak vie/dokáţe:

striedavý rým



zdruţený rým rytmus

vysvetliť, aký význam má delenie básne do strof,



na konkrétnej ukáţke prečítať

prízvučná a

verš, spočítať, koľko veršov tvorí

neprízvučná slabika

skupinu, pomenovať odborným

verš

literárnym pojmom,

refrén



vytvoriť zdruţený (striedavý) rým,



prečítať s dôrazom na rytmus časť básne, potom báseň voľne prerozprávať a jednoduchým porovnaním oboch textov dokazovať, ţe rytmus je základnou jednotkou pri tvorbe básne.

ENV – enviromentálna výchova MUV – multikultúrna výchova MDV – mediálna výchova VMR – výchova k manţelstvu a rodičovstvu OSR – osobnostný a sociálny rozvoj FIG – finančná gramotnosť OŢZ – ochrana ţivota a zdravia RGV – regionálna výchova TBZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti ČTG – čitateľská gramotnosť

ČTG

4. Metódy a formy práce Na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a literatúry budeme uplatňovať rôzne metódy, postupy a formy práce: práca s knihou a textom, expozičné metódy – vysvetľovanie, rozprávanie, práca s doplnkovou literatúrou, názorno-demonštračné – pozorovanie, predvádzanie, problémové metódy – heuristická metóda, projektová práca, metódy vedúce ku korekcii nesprávneho riešenia, zadanie domácej úlohy – so zameraním na prebratú tému, metódy sebahodnotenia, motivačné metódy – motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačná demonštrácia, expozičné metódy - beseda, pozorovanie, inštruktáţ, demonštračná metóda, skupinové vyučovanie, práca s IKT, príprava a prezentácia projektov, problémové vyučovanie, literárne exkurzie, návšteva kniţnice, besedy, aktivizujúce metódy - diskusia, kooperatívne vyučovanie, fixačné metódy – metódy opakovania a precvičovania, práca s informáciami z internetu (doplnkovej literatúry). Pri voľbe vyučovacích metód a foriem budeme prihliadať na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií ţiakov. Voľba metód tieţ bude závisieť od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia.

Učebné zdroje

5. 

učebnice

- Slovenský jazyk pre 6. ročník, SPN Bratislava 2012, - Literatúra pre 5. ročník, EDUCO Prievidza 2012,



cvičebnice, zbierky k učebnici,



jazykové príručky,



jazykovedné časopisy,



encyklopédie,



noviny a časopisy



slovníky



edukačné CD, DVD, mapy, obrázky /portréty/, Internet.



prezentácie - ďalšie učebné pomôcky, doplňujúce čítanie.

Konečné rozhodnutie sa však ponecháva na učiteľa, ktoré je podmienené viacerými činiteľmi (napr. materiálnym vybavením školy). Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka zvyšuje nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

6.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011.

Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či ţiak vzdelávací výstup – výkonový štandard zvládol, alebo nie. Pri verbálnej forme sa zisťuje a hodnotí najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou sa kontroluje a hodnotí osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém. Pri praktických aktivitách udeľujeme slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonuţiaka. Preveruje sa úroveň samostatnej práce ţiakov a schopností práce s textom. Hodnotenie diktátov:

0 - 1 chyba

-1

2 - 3 chyby

-2

4 - 7 chýb

-3

8 - 10 chýb

-4

11- a viac chýb - 5 Počet diktátov: 4 (opakovanie zo 4. ročníka - podstatné mená, prídavné mená, slovesá) Hodnotenie tematických previerok: 100– 90%

-1

89 – 75%

-2

74 – 50%

-3

49 – 30%

-4

29 – 0%

-5

Hodnotenie školských slohových písomných prác: známka je vyjadrená slovne – výborný..., známka vyjadruje hodnotenie dodrţania slohového útvaru, slohového postupu, štylizácie, pravopisu, estetickej úpravy textu. Počet slohových prác: 2 (statický opis, rozprávanie s vyuţitím priamej reči 1. osoba, 3. osoba) Vonkajšia forma – VoF

(max. 4 body)

Vnútorná forma – VnF

(max. 20 bod) obsah – O kompozícia – K

(max. 4 body)

jazyk – J

(max. 4 body)

pravopis - P

(max. 4 body)

štýl – Š

(max. 4 body)

0 - 4 chyby

4 body

5 - 8 chýb

3 body

9 - 12 chýb

Celkový dojem – CD (max. 4 body)

(max. 4 body)

2 body

13 - 16 chýb

1 bod

17 a viac chýb

0 bodov

Stupnica hodnotenia slohových prác:

28 - 26 bodov

1

25 - 21 bodov

2

20 - 14 bodov

3

13 -

9 bodov

4

8 -

0 bodov

5

Ţiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu ţiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011. Integrovaní ţiaci sú hodnotení podľa Metodických pokynov MŠ SR č. CD – 2004 – 12003/23597-1:095 zo dňa 2. 9. 2004 a podľa prílohy č. 4 k metodickému pokynu č.7/2009 R: Zásady hodnotenia ţiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole. Metódy hodnotenia: 

ústne skúšanie,



písomné skúšanie,



písomná práca,



praktické písomné cvičenia,



projekt,



rozbor.

Hodnotiace portfólio: Povinné:

- vybrané písomné práce zo Slovenského jazyka - vstupné, polročné, výstupné, - štyri kontrolné diktáty.

Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka

Vzdelávacia oblasť Predmet Ročník Štátny vzdelávací program Disponibilné hodiny Časový rozsah výučby

1.

Jazyk a komunikácia Anglický jazyk šiesty 3 1 4 hodiny týţdenne

ročne

132 hodín


Cieľom predkladaných učebných osnov z cudzích jazykov je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala poţiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na ţivot v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôleţité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umoţňujú občanom plne vyuţívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zloţkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre ţivot“ umoţňuje kaţdému jedincovi ţiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia. Charakteristika ovládania anglického jazyka na úrovni A2 podľa SERR je nasledujúca: Rozumie vetám a často pouţívaným výrazom vzťahujúcim sa na oblasti, ktoré sa ho bezprostredne týkajú (napríklad najzákladnejšie informácie o sebe, o rodine, nakupovaní, miestnom zemepise a o zamestnaní). Dokáţe komunikovať v jednoduchých a rutinných úlohách vyţadujúcich si jednoduchú a priamu výmenu informácií o známych a beţných záleţitostiach. Dokáţe jednoduchými slovami opísať svoje rodinné zázemie, bezprostredné okolie a záleţitosti v oblastiach nevyhnutných potrieb (SERR, 2013, s. 26).

2.


Všeobecné ciele vyučovacieho predmetu anglický jazyk vychádzajú z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových kompetencií, ako ich uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie komunikačných úloh sa ţiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať komunikačné stratégie.

Cieľom vyučovacieho predmetu anglický jazyk je umoţniť ţiakom: 

efektívne pouţívať všeobecné kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností,



vyuţívať komunikačné jazykové kompetencie tak, aby sa komunikačný zámer realizoval vymedzeným spôsobom,



v receptívnych jazykových činnostiach a stratégiách (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením) spracovať hovorený alebo napísaný text ako poslucháč alebo čitateľ,



v produktívnych a interaktívnych jazykových činnostiach a stratégiách (ústny prejav, písomný prejav) vytvoriť ústny alebo písomný text,



pouţívať hovorené a písané texty v komunikačných situáciách na konkrétne funkčné ciele.

Kompetencie ţiaka Podstatou jazykového vzdelávania je, aby ţiak dokázal: 

riešiť kaţdodenné ţivotné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhať cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,



vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria daným jazykom a sprostredkovať im svoje myšlienky a pocity,



lepšie chápať spôsob ţivota a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Dôleţité kompetencie pri vytváraní a udrţovaní interaktívneho učebného prostredia v škole sú: 

kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať a vyberať informácie s vyuţívaním rozmanitých zručností a kritického prístupu,



tvorivé myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov,



prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku.

Všeobecné kompetencie Ţiak dokáţe: 

vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,



opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,



uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,



opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a pouţívať,



chápať potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,



dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s uţ osvojeným učivom, systematizovať ich a vyuţívať ich pre svoj ďalší rozvoj a reálny ţivot,



kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si moţnosti svojho rozvoja,



udrţať pozornosť pri prijímaní informácií,



pochopiť zámer zadanej úlohy,



účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,



aktívne a často vyuţívať doteraz osvojený cudzí jazyk,



pri samostatnom štúdiu vyuţívať dostupné materiály,



byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie 

jazykové kompetencie,



sociolingválne kompetencie,



pragmatické kompetencie.

Jazykové kompetencie Ţiak dokáţe pouţívať: 

beţné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb obmedzeného charakteru,



základné vetné modely a komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených slovných spojení a skupín niekoľkých slov a výrazov,



obmedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení, ktoré sa týkajú predvídateľných základných jazykových situácií,



osvojenú slovnú zásobu tak, aby si dokázal poradiť v kaţdodennom konaní, ktoré sa týka známych situácií a tém,



niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa systematicky dopúšťa základných chýb, ale je mu rozumieť (upravené SERR, 2013, s. 111 – 119).

Sociolingválne kompetencie Ţiak dokáţe: 

komunikovať v beţných spoločenských situáciách,



jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena informácií, ţiadosť, vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,



udrţať a rozvinúť spoločenskú konverzáciu prostredníctvom najjednoduchších beţných výrazov (upravené SERR, 2013, s. 123).

Pragmatické kompetencie Ţiak dokáţe: 

usporiadať vety v takom poradí, aby vytvorili koherentný jazykový celok (tematická organizácia, logické usporiadaní slov, príčina/následok),



vyuţívať základné funkcie jazyka s cieľom poskytnúť a vyhľadať faktografické informácie, vyjadriť a zisťovať postoj, vyjadriť presvedčenie, nadviazať kontakt s ľuďmi,



pouţívať jednoduché spôsoby na začatie, udrţanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,



pouţívať najčastejšie sa vyskytujúce spojovacie výrazy na prepojenie jednoduchých viet potrebných na vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede (upravené SERR, 2013, s. 124 – 132).


3.

Výkonový štandard určuje poţiadavky na komunikačné jazykové činnosti a stratégie: počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav a ústny prejav, ktoré má ţiak dosiahnuť na konci šiesteho ročníka. Výkonový štandard nadväzuje na výkony stanovené pre 5. ročník ZŠ, t.j. na komunikačnú úroveň A1. Počúvanie s porozumením Ţiak na konci 6. ročníka dokáţe: 

porozumieť podstate počutého natoľko, aby bol schopný spĺňať konkrétne potreby za predpokladu, ţe reč je jasne formulovaná a pomaly artikulovaná,



porozumieť slovným spojeniam a vetám vzťahujúcim sa na beţné oblasti kaţdodenného ţivota,



porozumieť základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o predvídateľných kaţdodenných záleţitostiach,



pochopiť vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú,



porozumieť základným bodom v rečovom prejave na témy, ktoré sú mu známe.

Čítanie s porozumením Ţiak na konci 6. ročníka dokáţe: 

porozumieť krátkym jednoduchým textom, ktoré obsahujú veľmi frekventovanú slovnú zásobu,



rozumieť označeniam a nápisom na verejných miestach,



pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku, akými sú napríklad listy, broţúry a krátke texty,



porozumieť jednoduchým osobným listom,



vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých kaţdodenných materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,



z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov.

Písomný prejav Ţiak na konci 6. ročníka dokáţe: 

napísať jednoduché osobné listy,



zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, ţe môţe poţiadať o jeho zopakovanie a preformulovanie,



stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,



napísať jednoduché vety a spojiť ich najčastejšie sa vyskytujúcimi spojovacími výrazmi,



jednoducho opísať aspekty všedného dňa - miesto, škola, rodina, záujmy.

Ústny prejav Ţiak na konci 6. ročníka dokáţe: 

komunikovať v jednoduchých a beţných situáciách, ktoré vyţadujú jednoduchú a priamu výmenu informácií na známe a beţné témy,



zvládnuť krátke spoločenské konverzačné výmeny,



zapojiť sa do krátkych rozhovorov na známe a beţné témy,



pouţívať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,



vyjadriť, čo sa mu páči a čo nie,



poţiadať o rôzne jednoduché informácie, sluţby a veci, alebo ich poskytnúť.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet anglický jazyk. Tematické celky: I. Predstavenie


II. Môj ţivot


III. Zvieratá


IV. Prázdniny


V. Jedlo


VI. Svet


VII. Zábava


Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány. Vo vyučovacom predmete anglický jazyk sa zvyšuje v UP v ŠkVP časová dotácia o 1 hodiny. Tieto vyučovacie hodiny sa pouţijú na zmenu kvality výkonu v oblasti produktívnych komunikačných jazykových činností a stratégií, najmä na rozvoj hovorenia. Posilnenie časovej dotácie o 1 vyučovaciu hodinu vo vyučovacom predmete anglický jazyk zmení kvalitu výkonu v rámci ústneho aj písomného prejavu tak, ţe sa k predpísaným výkonom pre oblasť ústneho aj písomného prejavu na úrovni A2 doplnia tieto špecifické výkony: Ţiak na konci 6.ročníka dokáţe: 

jednoducho opísať ľudí, miesta a predmety, ktoré vlastní,



pouţiť jednoduchý opisný jazyk v stručných komentároch,



opísať situáciu – trávenie času na dovolenke, spôsob cestovania,



porovnať a zhodnotiť kvalitu vecí a javov,



vyjadriť budúcnosť pomocou„will a going to,



porovnať veci a javy pomocou nepravidelne stupňovaných prídavných mien a prísloviek,



pouţívať v komunikačných situciách frázové slovesá,



vytvoriť a pouţívať prídavné mená s koncovkou–ed a ing,



správne pouţívať fázové slovesá can, could, must a may.

Pridané hodiny sú kurzívom v zátvorke vyznačené v obsahu pri príslušnom tematickom celku.

Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

I.

Čie je toto?


Predstavenie (počet hodín: 5)



vytvoriť privlastňovacie prídavné

MUV

mená,

OSR

vytvoriť otázku v jednoduchom prítomnom čase a správne na ňu odpovedať,

predloţky


mnoţné číslo

pouţívať predloţky v, vo, na, pod,


vytvoriť mnoţné číslo, ovládať nepravidelné tvorenie mnoţ. čísla podstat. mien, pouţiť frázy – tu je, tu sú,

rozprávame sa


ovládať časovanie slovesa byť v prítomnom čase, vedieť tvoriť a odpovedať na otázku – Kde je?



vytvoriť otázky so slovesom môcť, mať,

II. Môj ţivot

môj denný reţim

(počet hodín: 1)


pouţívať aj skrátené formy slovesa

MUV

byť, poznať privlastňovacie

ČTG

zámená,

narodeniny



napísať pohľadnicu priateľovi,



ovládať tvorbu otázky slovesa byť,


Mickey, Millie a Mut

pouţívať radové číslovky, dátumy,

OSR FIG


vyhľadať informácie v texte, pochopiť hlavnú myšlienku textu,

doma

kultúra: typický rok v Británii


pouţívať frekvenčné príslovky,



rozprávať o domácich prácach,


Identifikovať dôleţité informácie

MUV

v texte,

ČTG

rozvíjať čitateľskú gramotnosť,

jedlička –práca s textom

III. Zvieratá

náš školský výlet

(počet hodín: 1)


pochopiť hlavnú myšlienku textu,

MDV



identifikovať známe slová v texte,

MUV




ČTG


pouţívať prítomný čas priebehový,

MUV



rozprávať o rôznych druhoch

PDG

zvierat, Mikiho model dinosaura


moje obľúbené zviera

pouţívať prítomný čas priebehový

MUV

a tvorenie otázky,

OSR

pracovať s obrázkovým príbehom,


pouţívať a rozlíšiť prítomný čas

ENV

priebehový a jednoduchý, príbeh kuriatka


pouţiť modálne slovesá can, could,

ČTG

may, must., kultúra: zvieratá v Británii.


získať poznatky o chove zvierat v Británii,

CLIL: biológia


poznať anglické názvy druhov

PDG

zvierat, Potkaniar

Ţiak vie/dokáţe:

z Hamelínu-práca




s textom







IV. Prázdniny

Kde si bol minulý

(počet hodín: 4)

týţdeň?

ČTG


vytvoriť a pouţívať minulý čas

MDV

slovesa byť, 

reagovať na komunikáciu krátkymi odpoveďami,

 naša dovolenka

porozumieť informáciám z emailu,


tvoriť a pouţívať minulý čas

ENV

pravidelných slovies,

DOV

rozprávať o záţitkoch z dovolenky,

dovolenkové problémy


vytvoriť a pouţívať minulý čas

OSR

nepravidelných slovies, 

vytvoriť záporné vety v minulom čase,

Mutova dovolenka

kultúra: prázdniny


pracovať s obrázkovým textom,



vytvoriť otázku v minulom čase,

OSR


získať poznatky o ţivote v Veľkej

MUV

Británii, Aladin – práca s textom

V. Jedlo

jedlo a nápoje

(počet hodín: 4)










kamenná polievka

ČTG

rozlíšiť počítateľné a nepočítateľné

MUV

podstatné mená,

FIG

pouţiť neurčitý člen,


pouţiť neurčité zámená,



tvoriť a pouţiť prídavné mená

OSR

s koncovkou –ed a –ing, Mut nakupuje


spýtať sa na mnoţstvo – koľko, ako

OSR

veľa, Georgov jablkový koláč kultúra: jedlá a čas obeda pavúk Ananse – práca s textom

VI. Svet (počet hodín: 9)

moja krajina


pouţiť neurčitý a určitý člen,



pripraviť jedlo podľa receptu,

OSR


spoznať stravovacie návyky

MUV

vo Veľkej Británii,

ČTG









ČTG


pomenovať geografické názvy,

ENV



tvoriť otázku pomocou ako – „how“,

MUV

sever a juh


opísať počasie,

ENV



vytvoriť a pouţiť druhý stupeň

OŢZ

prídavných mien, lámači rekordov


Miki a Milie idú kempovať

vytvoriť a pouţiť tretí stupeň

TBZ

prídavných mien,

ENV


porovnávať s pouţitím frázy tak

ENV

ako, CLIL: geografia USA

O dvanástich

VII. Zábava


spoznať reálie USA,

MUV



pouţiť frázové slovesá,

ČTG

Ţiak vie/dokáţe:

mesiačikoch – práca




s textom







televízne programy

(počet hodín: 9)


tvoriť a pouţiť budúci čas pomocou

ČTG

MDV ČTG

„going to“, v kine


správne pouţívať prídavné mená a príslovky,

 svetlá, kamery, akcia


stratený tučniak

pouţiť frázové slovesá, pouţiť sloveso „have to“,

MDV


navrhnúť plány voľnočasových

OSR

aktivít s pouţitím slovesa „will“, kultúra: osobnosti britskej


kinematografie Perzeus – práca s textom

poznať osobnosti britskej

MUV

kinematografie,

ČTG








rozvíjať čitateľskú gramotnosť.

ČTG

Metódy a formy práce

4.

Komunikačný kontext sa realizuje formou dialógu s uplatnením hovorového štýlu z nasledujúcich ţánrov: jednoduchá spoločenská komunikácia, dialógy, rozprávanie, pozvánka, pohľadnice, plagáty, ilustrované rozprávky. 

Ústny prejav formou jednoduchého monológu, reagovať a vyjadriť svoj postoj v rámci vzniknutých situácií – jednoduché aktuálne témy.



Písomný prejav: napísať jednoduchý text, osobný list, pohľadnicu, ilustrovanú rozprávku, e-mail, sms, jednoduchý komix

Učebné zdroje

5.

6.



Project 2 (4. vydanie),



internet,



časopis GATE,



doplnková literatúra.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011. Ţiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacím potrebami sú hodnotení podľa Prílohy č. 2 k Metodickému pokynu č. 22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania ţiakov so zdravotným znevýhodnením. Ţiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania ţiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie.


Vzdelávacia oblasť Predmet Ročník Štátny vzdelávací program Disponibilné hodiny Časový rozsah výučby 1.

Matematika a práca s informáciami Matematika šiesty 4 1 5 hodín týţdenne

ročne

165 hodín


Predmet matematika v niţšom strednom vzdelávaní je prioritne zameraný na budovanie základov matematickej gramotnosti a na rozvíjanie kognitívnych oblastí – vedomosti (ovládanie faktov, postupov), aplikácie (pouţívanie získaných vedomostí na riešenie problémov reálneho ţivota), zdôvodňovanie (riešenie zloţitejších problémov, ktoré vyţadujú širšie chápanie súvislostí a vzťahov). Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umoţniť ţiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite, vrátane opakovania učiva na začiatku školského roku, s výrazným zastúpením propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, aby tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli pouţívať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich. Vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov. Matematika na 2. stupni ZŠ sa podieľa na rozvíjaní schopností ţiakov pouţívať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloţenie a prezentáciu informácií. Pouţitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umoţniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému. Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri objavovaní a prezentácii nových matematických poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania ţiakov, z ich skúseností s aplikáciou uţ osvojených poznatkov. Výučba sa prioritne zameriava na rozvoj ţiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou ţiakov. Vzhľadom na charakter predmetu je potrebné prispôsobiť schopnostiam ţiakov rýchlosť preberania tematických celkov rovnako ako ich poradie, prípadné rozdelenie na časti a presuny v rámci ročníkov. V porovnaní s predchádzajúcim vzdelávacím štandardom sú v tomto štandarde upravené a presunuté niektoré tematické celky. Preto je nutné na kaţdej škole prispôsobiť poradie tematických celkov a ich rozloţenie do ročníkov tak, aby všetci ţiaci do skončenia ZŠ absolvovali celý vzdelávací štandard uvedený v tomto dokumente. Poradie tematických celkov v ročníku nie je týmto dokumentom určené. Podľa potrieb ţiakov je vhodné sa k učivu viackrát vracať. Ţiaci daného ročníka by mali ovládať výkonový a obsahový štandard školského vzdelávacieho programu predchádzajúcich ročníkov, preto

je tieţ potrebné minimálne na úvod kaţdého ročníka a vţdy, keď je to podľa učiteľa potrebné, zaradiť primerané opakovanie učiva.


2.

Cieľom matematiky na druhom stupni základnej školy je, aby ţiaci získali schopnosť pouţívať matematiku vo svojom budúcom ţivote. Matematika má rozvíjať u ţiakov logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Ţiaci by mali spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôleţitý nástroj pre spoločenský pokrok. Matematika má viesť ţiakov k získavaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa. Má podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti ţiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húţevnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a moţnosti, systematickosť pri riešení úloh. Matematika má v oblasti rozvoja kompetencií a spôsobilosti ţiaka k učeniu: hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení, tvorivo spracovávať a vyţívať zdroje informácií; v oblasti komunikačných schopností : správne pouţívať základné pojmy v reálnych situáciách , priestor na rozvíjanie logického a kritického myslenia, argumentáciu a odôvodnenie; v oblasti získavania osvojovania si a rozvíjania manuálnych zručností : pouţívať správne postupy a techniky pri praktickej činnosti, merať a odhadnúť veľkosti niektorých veličín, rozvoj priestorovej predstavivosti; v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť : riešiť aplikačné úlohy rozvíjajúce špecifické matematické myslenie. Ţiaci 

získajú schopnosť pouţívať matematiku v svojom budúcom ţivote,



rozvíjajú svoje logické a kritické myslenie,



argumentujú, komunikujú a spolupracujú v skupine pri riešení problému,



spoznajú matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôleţitý nástroj pre spoločenský pokrok,



čítajú s porozumením primerané súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy,



vyuţívajú pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh, vedia matematizovať reálnu situáciu a interpretovať výsledok,



vyhľadávajú, získavajú a spracúvajú informácie z primerane náročne spracovaných zdrojov vrátane samostatnej práce s učebnicou a ďalšími textami,



osvoja si základné primerané matematické pojmy, poznatky, znalosti a postupy uvedené vo vzdelávacom štandarde,



rozvíjajú zručnosti, ktoré súvisia s procesom učenia sa, s aktivitou na vyučovaní a s racionálnym a samostatným učením sa.

Kompetencie ţiaka Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Ţiak bude schopný: 

pouţívať, čítať, zapisovať počty, mierky a štruktúry, základné operácie a základné matematické prezentácie, matematické termíny a koncepty,



uplatňovať základné matematické princípy a postup v kaţdodennom kontexte doma a v práci,



myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a pouţívať vhodné pomôcky.

Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: 

rozumieť rôznym typom grafov a vedieť ich zostrojiť,



zostavovať znenie vypočítaných výsledkov zrozumiteľne a v logickom slede,



spolupracovať pri riešení zloţitejších matematických zadaní vo dvojici, menšej skupine,



pri spoločnej práci komunikovať spôsobom, ktorý umoţní kvalitnú spoluprácu a tak i dosiahnutie spoločného cieľa,



pri vyhľadávaní informácií a prezentácii výsledkov vyuţívať IKT.

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: 

osvojiť si všeobecne uţívané termíny, symboly a znaky všetkých zahrnutých oborov,



vyhľadávať v zadaniach slovných a logických úloh relevantné údaje,



prostredníctvom vhodne volených zadaní poznať zmysel osvojovaných postupov pre ţivot,



vytvárať si komplexný pohľad na matematické a prírodné vedy,



v tíme i samostatne experimentovať a porovnávať dosiahnuté výsledky,



vyuţívať sebakontrolu a sebahodnotenie ţiakov.

Schopnosť tvorivo riešiť problémy Sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: 

tvoriť a riešiť úlohy, v ktorých aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch a algebrickom aparáte,



chápať význam kontroly dosiahnutých výsledkov,



uvedomiť si, ţe dôleţité je i zistenie, ţe úloha má viac, alebo ţiadne riešenie,



hľadať vlastní postup pri riešení problémov,



riešiť problém pomocou algoritmu prostredníctvom modelového príkladu,



získavať informácie, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu cieľa (vyuţiť medzipredmetové vzťahy),



vyjadrovať závery na základe overených výsledkov a vedieť ich obhajovať.


3.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet matematika. Tematické celky: I. Počtové výkony s prirodzenými číslami, deliteľnosť


II. Desatinné čísla. Počtové výkony s desatinnými číslami


III. Obsah obdĺţnika, štvorca a pravouhlého trojuholníka v desatinných číslach, jednotky obsahu


IV. Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami


V. Trojuholník a zhodnosť trojuholníkov


VI. Kombinatorika v kontextových úlohách

(10vyučovacích hodín / školský rok )

VII. Počtové výkony s prirodzenými číslami, deliteľnosť


Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány. Téma

Obsahový štandard

I. Počtové

násobenie, činiteľ, súčin,

výkony

delenie, deliteľ, delenec,

s prirodzenými

podiel, neúplný podiel,

číslami

zvyšok, skúška správnosti



algoritmus delenia

(16) sčítanec, menšenec

viacciferných čísel, 

operácie, 

- krát menej

analyzovať text úlohy, hľadať potrebné riešenie, 

zápis úlohy obsahujúcej viaceré počtové

číslica, číslo, rád číslice,

operácie,

zátvorky desatinné číslo, desatinná

čísla

časť, celá časť,

Počtové výkony

desatinná čiarka

nájsť správnu stratégiu riešenia, analyzovať

zaokrúhľovanie, cifra,

II. Desatinné

jednoducho zapísať riešenie úlohy,

operácie slovné spojenia - krát viac,

vykonať skúšku správnosti počtovej

menšiteľ, delenec deliteľ,... navzájom opačné

násobiť, deliť, poznať


sčitovať, odčitovať násobiť a deliť

Prierezové témy

OSR ENV

s desatinnými

desatinné číslo spamäti,

OSR

ostatné písomne,

ENV

desatinné číslo deliť

FIG (Prevziať

číslom prirodzeným

zodpovednosť

a desatinným,

za osobné

analyzovať základné

finančné

odčítanie, násobenie,

operácie sčítania

rozhodnutia)

delenie, aritmetický

a odčítania ako opačné

priemer

operácie a s tým

číslami

rád číslice v desatinnom

(51) 46 + 5

čísle, znaky =, >,< ,



zaokrúhľovanie počtové výkony: sčítanie,



súvisiace skúšky poradie počtových operácií, perióda, periodické

správnosti, 

desatinné čísla

vyuţiť vlastnosti desatinných čísel pri premene jednotiek,

na základe skúsenosti, násobenie 10,100,100, premieňanie jednotiek dĺţky a hmotnosti

III. Obsah obdĺţnika, štvorca a pravouhlého trojuholníka (21)

rovinne útvary, trojuholník, štvorec, obdĺţnik, štvoruholník, mnohouholník


obsah, výmera, plocha, jednotka štvorcovej siete slovné vzorce pre výpočet obsahu



stupeň, minúta, meradlo ramená uhla, vrchol,

(21) 18 +3

os uhla

obdĺţnik, štvoruholník,

MDV

vypočítať obvod a obsah riešiť úlohy z praxe,



premieňať základné jednotky obsahu s vyuţívaním vlastnosti desatinných čísiel,


operácie s uhlami

ENV



centimeter a milimeter

veľkosť,

trojuholník, štvorec,

štvorca, obdĺţnika,

kilometer, meter, decimeter,

uhol, veľkosť uhla, jednotky

DOV

mnohouholník,.

hektár, ár, štvorcový

IV. Uhol a jeho

rovinné útvary,



odmerať veľkosť narysovaného uhla

DOV

v stupňoch,

ENV

premeniť stupne na

OŢZ

minúty, naopak,

MDV

priamy, ostrý, tupý uhol



odhadnúť veľkosť uhla,



poznať vlastnosti osi

vnútorné a vonkajšie uhly

uhla, 

rozdelenie trojuholníkov

porovnávať uhly podľa veľkosti,

podľa uhlov vrcholový uhol, susedný uhol V. Trojuholník

Ţiak vie/dokáţe:

zhodnosť

popísať trojuholník,

ENV

trojuholníkov

základné prvky

TBZ

(19)

trojuholníka (vrcholy,

OSR

strany, vnútorné a

OŢZ



rozlíšiť základné prvky trojuholníka vypočítať veľkosť vonkajších uhlov trojuholníka

vonkajšie uhly), 

tupouhlý trojuholník, 

náčrt, konštrukcia ,



zhodnosť dvoch trojuholníkov, veta sss,

vyriešiť úlohy s vyuţitím vlastností vnútorných a vonkajších uhlov trojuholníka

sus, usu, 

konštrukcie s vyuţitím vety



pozná trojuholníkovú nerovnosť, a + b > c, a + c > b, b + c > a



rovnoramenný a rovnostranný trojuholník,

sss, sus a usu

ramená, základňa, hlavný vrchol

opísať slovne postup

rovnoramenného

konštrukcie trojuholníka zapísať postup konštrukcie

skonštruovať trojuholník podľa vety sss, sus, usu,

zostrojiť trojuholník podľa slovného postupu

ostrouhlý, pravouhlý a

trojuholníka, 

objav základných vlastností

trojuholníka pomocou

rovnoramenného

symboliky

a rovnostranného trojuholníka (veľkosť strán, veľkosť uhlov); pravidelný šesťuholník, 

výška trojuholníka

(priamka, úsečka, dĺţka úsečky), päta výšky, priesečník výšok trojuholníka, Ţiak vie/dokáţe:

VI.

systematicky usporiadať

TBZ

v úlohách

daný malý počet prvkov

OSR

(10)

podľa predpisu,



Kombinatorika

usporadúvanie prvkov



z daného počtu prvkov

s moţnosťou opakovania

vybrať usporiadanú

a bez opakovania

skupinu prvkov,

(propedeutika)



analyzovať úlohu z hľadiska stratégie jej

dáta, tabuľka, stĺpcový (koláčový) diagram,...

riešenia, 

zvoliť optimálny spôsob zápisu riešenia tabuľkou a diagramom.

Počtové výkony

násobok a deliteľ, znaky

s prirodzenými

deliteľnosti

deliteľnosti dvoma,

číslami

2,3,4,5,6,9,10,100

piatimi, desiatimi a stomi,





(10) prvočíslo a zloţené číslo

vysvetliť objav

pracovať podľa návodu – kritériá deliteľnosti číslami 2, 3, 4, 5, 6, 9,

rozklad čísla na súčin prvočísel

10, 100 

propedeutika počítania s pribliţnými

spoločný násobok a deliteľ, najmenší spoločný násobok a najväčší spoločný deliteľ

(zaokrúhlenými) číslami, 

sčítanie a odčítanie, resp. násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie a ich vyuţitie pri riešení jedn. slovných úloh.


4.

Motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť: 

motivačné rozprávanie,



motivačný rozhovor,



motivačný problém,



motivačnú demonštráciu.

Expozičné metódy vyuţívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností: 

rozprávanie,



vysvetľovanie,



rozhovor,



beseda,



demonštračná metóda,



pozorovanie ,



manipulácia s predmetmi.

Problémové metódy 

samostatná činnosť na základe inštruktáţe,



heuristická metóda,



projektová metóda,



samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie,



praktické aktivity.

Aktivizujúce metódy 

diskusia,



situačná metóda inscenačná metóda didaktické hry,



kooperatívne vyučovanie,



metódy opakovania a precvičovania.

Učebné zdroje

5. 

Učebnica Matematiky pre 6. ročník I,II diel– Ţabka, J. Černek P.,



Zbierky úloh z matematiky,



Zbierky zábavných úloh,



Odborné časopisy , odborná literatúra.

6.

Hodnotenie predmetu

Na kontrolu a hodnotenie ţiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia: 1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov ţiakmi na základe dobrovoľnej odpovede ţiaka alebo určenia konkrétneho ţiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. 2. Písomnou formou

je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu ţiaka. 4. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011. Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1 89 – 75% - 2 74 – 50% - 3 49 – 30% - 4 29 – 0% - 5



Matematika a práca s informáciami Informatika šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


1.

V predmete informatika sa prelínajú dve zloţky. Jedna zloţka je zameraná na získanie konkrétnych skúseností a zručností pri práci s počítačom i aplikáciami – na prácu s digitálnymi technológiami. Druhá zloţka je zameraná na budovanie základov informatiky. Hlavne na riešenie problémov pomocou počítačov. Prvá zloţka tvorí základ vyučovania informatiky v rámci primárneho vzdelávania a z väčšej časti sa prelína i celým niţším stredným vzdelávaním. Skúsenosti získané praktickou činnosťou v tejto oblasti sú potom dobrým predpokladom pre zvládnutie druhej zloţky, ktorá má dominantné postavenie pri výučbe informatiky na strednej škole. Zároveň sa však druhá zloţka objavuje uţ i v primárnom vzdelávaní, aj keď iba vo veľmi jednoduchej forme. Informatika zároveň pripravuje ţiakov na to, aby korektne vyuţívali takto nadobudnuté zručnosti a poznatky i v iných predmetoch. Učebný predmet informatika na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť pouţívať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoţivotné finančné zabezpečenie.


2.

Cieľom vyučovania informatiky je sprístupniť základné pojmy a techniky pouţívané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Ţiaci: 

uvaţujú o informáciách a rôznych reprezentáciách, pouţívajú vhodné nástroje na ich spracovanie,



uvaţujú o algoritmoch, hľadajú a nachádzajú algoritmické riešenia problémov, vytvárajú návody, programy podľa daných pravidiel,



logicky uvaţujú, argumentujú, hodnotia, konajú zdôvodnené rozhodnutia,



poznajú princípy softvéru a hardvéru a vyuţívajú ich pri riešení informatických problémov,



komunikujú a spolupracujú prostredníctvom digitálnych technológií, získavajú informácie na webe,

3.



poznajú, ako informatika ovplyvnila spoločnosť,



rozumejú rizikám na internete, dokáţu sa im brániť a riešiť problémy, ktoré sa vyskytnú



rešpektujú intelektuálneho vlastníctvo.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet informatika. Tematické celky: I. Informačná spoločnosť


II. Reprezentácie a nástroje


III. Algoritmické riešenie problémov

(19 vyučovacie hodiny / školský rok)

Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány.

Téma

I. Informačná

Obsahový štandard

Bezpečnosť a riziká

spoločnosť



pravidlá pri práci v počítačovej učebni, techniku správneho sedenia pri počítači,

Digitálne technológie



diskutovať o vyuţití

v spoločnosti

konkrétnych nástrojov

vlastnosti a vzťah: spoločnosť

digitálnych technológii pri

a sociálne siete, digitálne

učení sa iných predmetov

technológie



diskutovať o tom ako pomáhajú učiteľovi, ako ţiakov,

Prierezové témy OSR OŢZ

II. Reprezentácie

Práca s tabuľkami

a nástroje

pojmy: tabuľka, riadok, stĺpec,


RGV

pouţívať konkrétne

bunka, adresa bunky

nástroje na prácu

vlastnosti a vzťahy: vlastnosti

s tabuľkami,

ČTG

bunky ako zarovnanie, farba, veľkosť, okraje bunky procesy: pohyb po tabuľke, vpisovanie údajov, ich upravovanie a zvýrazňovanie Práca s informáciami



kódovať informáciu podľa

jednotky informácií, typy

pokynov do konkrétnej

informácií,

reprezentácie,

získavanie informácií,



dekódovať informáciu z

vyhľadávanie a získavanie

jednoduchých

informácií,

reprezentácii,

spracovanie informácií



získavať informácie rôznych typov pomocou konkrétnych nástrojov (napr. zoskenovaním, odfotením, nahraním zvuku, videa, ...),



vyhľadávať a získavať informácie v informačnom systéme a databáze (kniţnica, elektronicky obchod, rezervácie lístkov...),



vyberať vhodné nástroje na spracovanie informácii (na vyhľadávanie a získavanie, spracovanie informácií a komunikovanie pomocou nástrojov),

Štruktúry



orientovať sa

procesy: zapisovanie

v jednoduchej štruktúre –

a vyhľadávanie v jednoduchej

vyhľadávať a získať

MUV

OSR

štruktúre, práca s grafovými

informácie zo štruktúry

štruktúrami, práca so

podľa zadaných kritérií,

stromovými štruktúrami



organizovať informácie do štruktúr – vytvárať a manipulovať so štruktúrami, ktoré obsahujú údaje a jednoduché vzťahy (tabuľky, grafy, postupnosti obrázkov, čísel, ...),



interpretovať údaje zo štruktúr – vyvodiť existujúce vzťahy zo zadaných údajov v štruktúre, prerozprávať informácie uloţené v štruktúre vlastnými slovami,

Ţiak vie/dokáţe:

III.

Analýza problému

Algoritmické

procesy: rozhodovanie



riešiť rozmanité problémy,

riešenie

o pravdivosti tvrdenia,



rozhodnúť

problémov

krokovanie, sekvencie

o pravdivosti/nepravdivosti

a opakovania,

tvrdenia (výroku),

obmedzenia,



vzťahy medzi informáciami

vybrať prvky alebo moţnosti podľa pravdivosti tvrdenia,



uvádzať kontra príklad, v ktorom niečo neplatí, nefunguje,



identifikovať opakujúca sa vzory



uvaţovať o hraničných prípadoch (na úrovni cyklov),



uvaţovať o obmedzeniach, ktoré súvisia s riešením úlohy,



uvaţovať o rôznych riešeniach,

OSR TBZ ČTG



popísať vzťahy medzi informáciami vlastnými slovami,

Jazyk na zápis riešenia



pouţiť jazyk na popis

vlastnosti a vzťahy: konštrukcie

riešenia problému –

jazyka ako postupnosti

aplikovať pravidlá,

príkazov, chybný zápis

konštrukcie jazyka,

procesy: zostavovanie programu v jazyku na zápis algoritmov, spustenie programu Postupnosť príkazov



vlastnosti a vzťahy: poradie príkazov

riešiť problém skladaním príkazov do postupnosti,



aplikovať pravidlá

procesy: úprava sekvencie

konštrukcie jazyka pre

príkazov

zostavenie postupnosti príkazov, 

interpretovať postupnosť príkazov,



hľadať chybu v postupnosti príkazov a opraviť ju,

Hľadanie, opravovanie chýb



vlastnosti a vzťahy: chyba v postupnosti príkazov,

pracuje nesprávne, 

chýbajúci príkaz, príkaz navyše, lepšie riešenie

rozpoznať, ţe program hľadať chybu vo vlastnom programe, opraviť ju,



interpretovať návod, v ktorom je chyba,



doplniť, dokončiť, modifikovať rozpracované riešenie,



diskutovať a argumentovať o správnosti riešenia,



diskutovať o rôznych postupoch a výstupoch riešenia,



navrhnúť vylepšenie riešenia,

Cykly



rozpoznať opakujúce sa

pojmy: opakovanie, počet

vzory pri riešení zadaného

opakovaní, telo cyklu

problému, 

rozpoznať, aká časť algoritmu sa má vykonať pred, počas a po skončení cyklu,



stanoviť počet opakovaní pomocou hodnoty,



riešiť problémy, ktoré vyţadujú známy počet opakovaní,



zapísať riešenie problému s cyklom pomocou jazyka,



interpretovať algoritmy s cyklami,

Interpretácia zápisu riešenia



realizovať návod, postup,

vlastnosti a vzťahy: vykonanie

algoritmus riešenia úlohy –

programu

interpretovať ho, krokovať riešenie, simulovať činnosť vykonávateľa,

Tvorba projektu



riešiť problémy skladaním príkazov do postupností a s pomocou cyklov.


4.

Z didaktických metód vyučovania sa pri vyučovaní vyuţije niekoľko variant metód. Okrem základných metód (výklad učiteľa , motivácia, rozhovor) sa dôraz bude klásť na nasledujúce metódy a formy vyučovania: 

priebeţná demonštrácia poznatkov učiteľom,



samostatná práca ţiakov s pracovnými listami, počítačmi a internetovými portálmi,



tímová práca vo dvojiciach pri tvorbe projektov,



skupinová práca pri vyhľadávaní informácií a ich prezentovaní.

Výuka bude prebiehať v PC učebni.

Učebné zdroje

5.

6.



Blaho, A. a Kalaš, I.: Tvorivá informatika – 1. zošit z programovania + CD,



Kalaš, I. a Bezáková, D.: Tvorivá informatika – 1. zošit o číslach a tabuľkách + CD,



Program MS EXCEL,



Program MS WORD,



Program Imagine.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci budú na hodinách informatiky známkou. Hodnotiť sa budú teoretické poznatky a praktické cvičenia. Hodnotená bude tieţ aktivita ţiakov na hodinách. Ţiaci sú hodnotení v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu ţiaka schválených SR č. 22/2011 s účinnosťou od 1. mája 2011.



Človek a príroda Biológia šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


1.

Vyučovací predmet biológia je na základnej škole zameraný na poznávanie javov a procesov prebiehajúcich v prírode vo vzájomných súvislostiach a vedie ţiakov k chápaniu prírody ako celku. Umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch. Dôraz sa kladie na vonkajšiu a vnútornú stavbu tela organizmov, vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy organizmov k prostrediu, ako aj vzťahy organizmov a človeka. Predmet je zameraný na poznanie ţivota organizmov v ich ţivotnom prostredí. Sústreďuje sa najmä na tie javy, ktoré bezprostredne ovplyvňujú ţivot človeka. Vedie k rozvíjaniu aktívneho a pozitívneho vzťahu k ţivej prírode, rozvíjaniu schopnosti ekologicky myslieť a konať, ako aj upevňovaniu návykov dôleţitých pre zachovanie zdravia. Predmet umoţňuje ţiakom manipulovať s konkrétnymi predmetmi, pozorovať javy, vykonávať experimenty, vzájomne diskutovať, riešiť otvorené úlohy, praktické a teoretické problémy. Ţiacke objavovanie, bádanie, skúmanie sú základnými prístupmi, ktoré umoţňujú nielen osvojiť si nové vedomosti, ale aj základy spôsobilostí vedeckej práce a vytvárajú pozitívne postoje k vedeckému spôsobu poznávania sveta.


2. Ţiaci: 

získajú základnú predstavu o prírode ako výsledku vzájomného pôsobenia jej zloţiek,



pochopia prírodné javy, procesy a objekty vo vzájomných súvislostiach,



získajú informácie o prírode pozorovaním, pátraním, skúmaním a vyuţitím rôznych zdrojov,



analyzujú, interpretujú, triedia a hodnotia informácie o organizmoch a prírode,



pouţívajú správnu terminológiu na opísanie procesov a javov v ţivej a neţivej prírode,



plánujú, uskutočňujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú jedn. biologické pozorovania a pokusy,



diskutujú o význame a praktických dôsledkoch vybraných vedeckých objavov,



aplikujú osvojené spôsobilosti a vedomosti na podporu svojho zdravia,



chránia prírodu a šetria prírodné zdroje,



plánujú a realizujú jednoduché projekty v oblasti biológie,



prezentujú a obhajujú výsledky svojej práce.

Ciele sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje: 

poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich,



poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčasti celku,



chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov,



chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody,



viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote.

Kompetencie v oblasti prírodných vied: 

poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode pre ţivot človeka,



rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov,



rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,



identifikovať a správne pouţívať základné pojmy,



objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov,



vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov,



predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať,



aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Prierezové témy Vyučovaním biológie v 6. ročníku sa budú prelínať tieto prierezové témy: Osobnostný a sociálny rozvoj – budeme rozvíjať ľudský potenciál ţiakov, poskytovať ţiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný ţivot. Znamená to nielen študijný rozvoj ţiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne študijný rozvoj podporujú. U ţiakov budeme rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi spoluţiakmi, pomoc pri práci v skupine, vo dvojiciach – plánovanie a organizovanie práce. Mediálna výchova – budeme rozvíjať spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich produkty, čo znamená viesť ţiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali

pravidlá

fungovania „mediálneho sveta“. Environmentálna výchova - budeme ţiakov viesť k pochopeniu vzťahov medzi ţivotným prostredím a zdravím človeka a tak ich motivovať k ochrane a tvorbe svojho

ţivotného prostredia podľa

ekologických poznatkov, rozvíjať spoluprácu pri ochrane ţivotného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Multikultúrna výchova - Regionálna výchova – budeme ju realizovať hlavne pri poznávaní typických regionálne významných rastlinných a ţivočíšnych organizmov. Výchova k manţelstvu a rodičovstvu – budeme rozvíjať zodpovednosť ţiakov voči sebe a iným, aby boli schopní prevziať zodpovednosť za vlastné správanie, zdôrazňovať význam kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáha rozvíjať interpersonálne vzťahy – empatiu, komunikačné schopnosti. Ochrana ţivota a zdravia - budeme rozvíjať vedomosti, postoje a zručnosti ţiakov ku zdravému ţivotnému štýlu, k ochrane svojho zdravia a ţivota a tieţ zdravia a ţivota iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a ţivota. V predmete biológia sa budeme venovať aj rozvoju čitateľskej gramotnosti, rozvíjať u ţiakov prácu s textom

s environmentálnou

tematikou,

rozvíjať

komunikačné

zručnosti

ţiakov

–

čítania

s porozumením, počúvania s porozumením, ústneho aj písomného prejavu. Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť pouţívať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoţivotné finančné zabezpečenie.

3.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet biológia. Tematické celky: I. Ţivot s človekom a v ľudských sídlach


II. Ţivé organizmy a ich stavba


Základná štruktúra ţivota - bunka


Vnútorná organizácia tela organizmov


Vnútorná stavba tela rastlín a húb


Vnútorná stavba tela bezstavovcov



Obsahový štandard

I. Ţivot s človekom


Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe:

a v ľudských

ľudské sídlo, zdomácňovanie,

sídlach (12h)

šľachtenie, odroda, plemeno



rozlíšiť špecifiká spoločenstva

ENV

vznikajúceho v ľudských sídlach

OSR

a v ich okolí,

MDV

mikroorganizmy (baktérie, plesne,



kvasinky) 

zhodnotiť vplyv človeka na

MUV

prostredie organizmov,

OŢZ

vysvetliť, aký význam majú pre

ČTG

zelenina cibuľová, hlúbová,

človeka mikroorganizmy,

koreňová, plodová, strukoviny

pestované rastliny a ţivočíchy ţijúce v ľudských sídlach a v ich

rastliny hospodárske, ovocné

okolí, 

navrhnúť a realizovať projekt na

včela, včelstvo, včelárstvo, ryby,

poznávanie organizmov ţijúcich

rybárstvo, rybnikárstvo

v okolí svojho bydliska alebo školy,

zvieratá hospodárske, domáce



prezentovať výsledky z projektu,

škodcovia, parazity vonkajšie, vnútorné, -prenášače nákazy, prevencia, premnoţenie hlodavcov, hmyzu

dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia biologická ochrana, spevavce Ţiak vie/dokáţe: II. Ţivé organizmy

bunka, bunkové organely



bunku podľa stavby,

a ich stavba (21h)

rozlíšiť rastlinnú a ţivočíšnu

vírusy, baktérie



vymenovať základné funkcie častí bunky,

ENV

Základná štruktúra

organizmus jednobunkový,



pozorovať bunky mikroskopom,

OŢZ

ţivota - bunka (2h)

mnohobunkový



pripraviť prezentáciu o

MUV

vírusových a bakteriálnych

OSR

ochoreniach a ich prevencii,

MDV

zostaviť schému všeobecnej

VMR

stavby a organizácie tela

ČTG

Vnútorná

pletivo, tkanivo, orgán, orgánová

organizácia tela

sústava, organizmus



organizmov (3h) stavba rastlín vonkajšia, vnútorná

mnohobunkovej rastliny

Vnútorná stavba

(koreň, stonka, list, kvet, plod,

a ţivočícha,

tela rastlín a húb

semeno)



porovnať časti tela machu a kvitnúcej rastliny na ukáţke,

(10h) vlákno, podhubie, výtrusnica



vysvetliť základné funkcie orgánov tela kvitnúcej rastliny,

ţivotný cyklus parazitov



porovnať stavbu tela húb s plodnicami a bez plodníc,

Vnútorná stavba

stavba tela bezstavovcov

tela bezstavovcov

vonkajšia, vnútorná (sústava

vonkajšej stavby tela

ENV

(6h)

tráviaca, obehová, dýchacia,

jednotlivých skupín

OŢZ

nervová, zmysly)

bezstavovcov,

MUV

kategorizovať zástupcov

OSR

rozmnoţovanie a vývin

pŕhlivcov, ploskavcov,

MDV

bezstavovcov

hlístovcov, mäkkýšov,

VMR

obrúčkavcov a článkonoţcov na

ČTG





pozorovaním zistiť odlišnosti

ukáţke, 

navrhnúť a zaznamenať pozorovanie vybraného bezstavovca,



spracovať a prezentovať výsledky pozorovania rôznymi formami.



vyhľadať neznáme organizmy pomocou atlasu,



spracovať doplňujúce informácie o jednotlivých organizmoch vyhľadané z rôznych zdrojov,



prezentovať vlastné práce (plagáty, modely, prezentácie).


4.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť: 

motivačné rozprávanie (citové pribliţovanie obsahu učenia),



motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov),



motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),



motivačná demonštrácia (vzbudenie záujmu pomocou ukáţky).

expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností: 

rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),



rozhovor (komunikácia formou otázok a odpovedí),



beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom),



demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín),



pozorovanie,



manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra),



inštruktáţ (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu),

heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu), praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáţe), práca s knihou a textom (rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií), aktivizujúce metódy 

diskusia (vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému),



situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov),



didaktická hra (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti),



kooperatívna vyučovanie (forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny),

fixačné metódy 

metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie vyuţitím učebnice a literatúry, domáce úlohy.

Z organizačných foriem sa uplatňuje: 

vyučovacia hodina (základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu),

6.



terénne pozorovania,



praktické aktivity,



exkurzia (podľa podmienok školy a regionálnych moţností),



práca v skupinách,






práca vo dvojiciach,



vychádzka.

Učebné zdroje 

Uhereková M., Hantabálová I. a kol.: Biológia pre 6.ročník základných škôl, EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o., 2009,



Hantabálová I.: Pracovný zošit z biológie pre 6.ročník základných škôl, Mapa Slovakia, 2009,



odborná literatúra, encyklopédie, atlasy, internet, mikroskopické preparáty, akryláty prírodnín, zdroje

IKT,

materiály

vydávané

mimovládnymi

ekologickými

organizáciami,

atlasy,

encyklopédie (Encyklopédia prírody, Terasoft Prírodoveda 1,2,3,4,5) a odborné časopisy (Mladý vedec, Quark).

7. Hodnotenie Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011. Úroveň osvojenia základných poznatkov a praktických zručností sa bude hodnotiť nasledovne: Verbálna forma: 

osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovým štandardom,



pri prezentovaní vedomostí sa budú uprednostňovať ţiaci na základe dobrovoľnosti.

Písomná forma: 

kontrolovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 minút v rozsahu 10 – 20 otázok zostavených podľa výkonového štandardu

Kritériá hodnotenie testov: 100% - 90% -výborný 89% - 75% -chválitebný 74% - 50% -dobrý 49% - 30% -dostatočný 29% - 0%

-nedostatočný

Praktické aktivity: 

hodnotenie praktických zručností,



hodnotenie správnosti nákresov a schém,



samostatnosť a správnosť tvorby záverov.

Ţiacke práce: Kritériá hodnotenia projektov: 

samostatnosť pri práci, resp. miera spolupráce pri skupinovej práci,



tvorivosť,



aplikácia teoretických vedomostí,



vyuţitie výsledkov, zhrnutie záverov,



komunikatívne zručnosti,



prezentácia práce,



poster - spracovanie zistení a dokumentačného materiálu.



1.

Človek a spoločnosť Dejepis šiesty 1 1 2 hodiny týţdenne

ročne

66 hodín

Charakteristika predmetu

Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zloţkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenských predmetov. Predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie ţiakov. Prostredníctvom vyučovania dejepisu sa ţiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţivota spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiakov ako celistvých osobností a uchovávanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historických skúseností či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, javov a procesov v čase a priestore, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej i celosvetovej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Ţiaci si prostredníctvom dejepisu postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania, lebo chápanie, vnímanie a porozumenie historických procesov predstavuje jeden zo základných predpokladov komplexného poznávania ľudskej spoločnosti. V procese výučby dejepisu na základnej škole sa kladie osobitný dôraz na dejiny 19. a 20. storočia preto, lebo v nich môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Dejepis vedie ţiakov k vzťahu k vlastnej minulosti cez prizmu prítomnosti ako súčasti rozvíjania, korigovania, kultivovania a zachovávania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i vzťah k minulosti iných národov a etník. Rovnako tak k pochopeniu a rešpektovaniu kultúrnych a iných odlišností ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Má tieţ prispievať k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Dejepis pripisuje dôleţitosť aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

2.

Ciele predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu povaţujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umoţnia ţiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Ţiaci: 

nadobudnú spôsobilosť orientovať sa v historickom čase,



nadobudnú spôsobilosť orientovať sa v historickom priestore,



naučia sa čítať a pouţívať dejepisnú mapu,



získajú základné vedomosti a spôsobilosti z oblasti vybraných historických udalostí, javov, procesov z národných a svetových dejín,



nadobudnú spôsobilosť pochopiť príčiny, priebeh a dôsledky historických udalostí,



získajú schopnosti poznávať históriu na základe analýzy primeraných školských , písomných, obrazových, hmotných a grafických prameňov a sú schopní týmto prameňom klásť primerane adekvátne otázky,



rozvinú si komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti



osvoja si postupne spôsobilosť historickej kultúry ako schopnosti orientovať sa v mnohosti kultúrnych situácií, v ktorých sa stretávame s históriou.

Kľúčové kompetencie Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti): Ţiaci si kladú otázky a pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: s historickým časom 

zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky,



zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne,



rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja,



vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti,

s historickým priestorom 

rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor,



zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti v historickom priestore,



rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti,

s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním 

vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť,



popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov,



rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti,



skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho,



určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,



vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov,



rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období,



rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj.

Ţiaci aplikujú svoje otázky v nových situáciách, v skúmateľských postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch – stopách po minulosti: 

pri vymedzovaní predmetu skúmania, napríklad písomného úryvku z prameňa, mapy, grafu, diagramu,



pri vytvorení plánu skúmania, napríklad fotografie, historického obrazu,



pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania, napríklad pästného klinu, nástroja pomocou zmyslov, v múzeu, archíve,



pri vytvorení záznamu zo skúmania, napríklad o ľuďoch, predmetoch a veciach na karikatúre, verbálneho textu,

pri vyhľadávaní relevantných informácií 

z rôznych zdrojov–textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných,



z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, z webových stránok,



z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie,

pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty 

vyberaní informácií, napríklad z úryvku písomného prameňa, z učebnice, z internetu,



organizovaní

informácií,

napríklad

prostredníctvom

poznámok,

kľúčových

pojmov,

pamäťových máp, obrazového materiálu, 

porovnávaní informácií, napríklad podobnosti a odlišnosti, porovnať staré a nové, čo sa zmenilo a čo sa nezmenilo,



rozlišovaní a triedení informácií, napríklad rozlíšiť fakt, fikciu prostredníctvom karikatúry, legendy, povesti, spomienky,



zaraďovaní informácií, napríklad na časovú priamku historické udalosti, do tabuľky, grafu, diagramu,



kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií, napríklad zhodnotením viacerých webových stránok na jednu tému,

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu 

zoradení výsledkov, napríklad na časovú priamku, do Vennovho diagramu, do tabuľky, do schém, rozpoznaní podstatného od nepodstatného, napríklad určovaním kľúčových pojmov, postupným vymedzovaním, historických pojmov v texte, zostavovaním pojmov do pamäťovej mapy,



integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca, napríklad prostredníctvom chronologickej tabuľky,



vyhodnocovaní správnosti postupu, napríklad overovaním historických faktov,



tvorbe súboru vlastných prác, produktov (portfólio), napríklad obrazového materiálu, plagátu, letáku, nákresu, kresby.

„Učenie o histórii začína vtedy, keď ţiak zameria svoju pozornosť, napríklad na základe otázky, záujmu či vonkajšieho podnetu vo vzťahu k histórii ako celku a vníma z nej vybrané primerané materiály z minulosti. S týmto materiálom potom pracuje pomocou vecnej analýzy. Ďalším jeho krokom je interpretácia popísaného a hľadanie vzťahov k iným historickým svedectvám. Následne ţiak hľadá historický i osobný význam, vytvára hodnotový súd. Ten sa potom stáva východiskovým bodom pre proces komunikácie s ostatnými a podnecuje ďalšie otázky vo vzťahu k minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Môţe rovnako tak viesť ku konaniu, vytváraniu produktov ţiakovej činnosti, k vlastnému zobrazeniu a výkladu histórie, čo moţno tieţ chápať ako určité rozšírenie histórie ako celku. Všetky tieto naznačené kroky moţno zhrnúť do nasledujúcich špecifických kompetencií učenia sa o histórii: 1. pozorovanie 2. analýza 3. interpretácia 4. hodnotenie 5. produkcia.“ Uvedený komplex predmetových kompetencií sa konkretizuje vo vzdelávacom štandarde.

3.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet dejepis. Tematické celky: I. Obrazy pravekej spoločnosti


II. Obrazy starovekej spoločnosti


III. Obrazy stredovekého sveta


Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány. V 6. ročníku sa predmet dejepis bude vyučovať v časovej dotácii 2 hodiny týţdenne, ročne 66 vyučovacích hodín (navýšená hodinová dotácia o 1 hod oproti ŠVP) s navýšením obsahu učiva. Téma

Obsahový štandard

Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe:

I. Obrazy pravekého sveta


Ţivot v kamennej dobe – lovci



identifikovať obdobie paleolitu,

a zberači



sledovať vývoj človeka v období

OSR

paleolitu,

PG

rozpoznať rozdiely v spôsobe

ENV

- antropogenéza, paleolit, človek zručný, človek vzpriamený, ľadové



a medziľadové doby, lovci, zberači

obţivy a ţivota pravekých zberačov, lovcov a roľníkov,

Praveké umenie



-umenie, náboţenstvo

pravekých ľudí, 

Kamenná doba –pastieri a roľníci - neolit, neolitická revolúcia,

analyzovať pracovné nástroje vedia objasniť stvorenie človeka podľa Biblie a podľa Darwina, sú schopní vysvetliť význam

RGV

roľníctvo, pastierstvo,

roľníctva a dobytkárstva, výrobu

MUV

náboţenstvo, umenie

keramiky, textilu, spracovanie

VMR

kameňa, význam náboţenstva,

TBZ





zhodnotiť význam najdlhšie pouţívaného pracovného nástroja- kameňa,



zostaviť správu zo skúmania spôsobu obţivy a ţivota pravekých ľudí,

Pravek na Slovensku



vedia uviesť archeologické lokality z praveku v SR,



nájsť na mape Slovenska najznámejšie náleziská obdobia praveku,

Ţiak vie/dokáţe:

II. Obrazy starovekého sveta

Človek objavuje meď a bronz

PG

identifikovať obdobie neolitu,

ENV

- neolit (doba medená),

nástroje a zbrane človeka

OŢZ

náboţenstvo, zmeny

medenej doby,

RGV

charakterizujú neolitickú

PG

revolúciu,

ENV

sledujú vývoj človeka v období

FIG (druhy

neolitu, zmeny v spoločnosti

platidiel)

v spoločnosti, prvé kráľovstvá



 

a vznik prvých kráľovstiev, charakterizujú hlavné znaky doby medenej, 

Otzi



porovnajú kamenné pracovné nástroje s medenými

ČTG

a bronzovými,

TBZ

vedia zovšeobecniť spôsob obţivy a ţivota ľudí v medenej dobe na základe príbehu Ӧtziho, zostavia správu zo skúmania

MUV

Človek vyuţíva ţelezo

spôsobu obţivy a ţivota prav.

RGV

- doba ţelezná (halštat, latén),

ľudí,

FIG

vedia odhaliť postupne stav

(platidlá)



Skýti



a premeny ţivotného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, Kelti na Slovensku



-Kelti, oppidá, nonnos, biatec

Civilizácie starého Orientu

poznať keltské sídla na území Slovenska,



odhaliť vzťah medzi prírodnými

Závlahové poľnohospodárstvo

podmienkami údolí veľkých riek

- Mezopotámia, India a Čína

a vznikom prvých štátov, 

identifikovať znaky zavlaţovacieho poľnohospodárstva,



MUV

vedieť na mape ukázať územie Mezopotámie,



zamerať sa na ţivot obyvateľov

ENV

Mezopotámie, Mestský štát



- mestské štáty, Sumer, Babylonská ríša

analyzovať vnútorné členenie spoločnosti v mestskom štáte,



stručne charakterizovať ţivot Sumerov a Babylončanov,

Chetitská ríša, Feničania



- Chetiti, Feničania Staroveký Egypt

opísať ţivot starovekých Chetitov, Feničanov



- Egypt, faraóni, pyramídy

a Egypťanov

ČTG

opísať ţivot starovekých

MDV

Egypťanov, 

zostaviť obrazový materiál

o kultúrnych pamiatkach najstarších štátov, Rozvoj vedy a kultúry



- boţstvá a monoteizmus, písmo 

identifikovať poznatky obyvateľov najstarších štátov,

TBZ

ktoré nám slúţia dodnes,

MDV

zhodnotiť premeny a význam písma pre spoločnosť najstarších štátov,

Staroveké Grécko



Mínojská civilizácia 

na mape ukázať územie starovekého Grécka,

TBZ

charakterizovať minojskú

MDV

civilizáciu, Mykénska civilizácia



charakterizovať mykénsku civilizáciu,

Trójska vojna



- Homér, drevený kôň, obdobie temna, grécka kolonizácia Dávnoveké Grécko

popísať príčiny, priebeh a dôsledky Trójskej vojny,

 

zoznámiť sa s niektorými

OŢZ

gréckymi bájami a povesťami,

MUV

poznať pôvod a priebeh

- olympijské hry, Sparta, Drakón,

olympijských hier , vymedziť

TBZ

Solón, Kleistenes, ostrakizmus,

olympijské disciplíny, v ktorých

ENV

zrod demokracie

sa dodnes súťaţí, zhodnotiť význam olympijských myšlienok v minulosti a prítomnosti 



rozpoznať rôznu formu vlády

TBZ

v mestských štátoch na príklade

OSR

Atén a Sparty,

Telesná

charakterizovať ţivot

výchova

Sparťanov, 

sledovať zrod demokracie v Aténach,

Veda a vzdelanosť v Grécku



- Táles, Pytagoras

zoznámiť sa so známymi

OSR

vedcami v oblasti matematiky,

TBZ

poznať známych filozofov starovekého Grécka, Klasické Grécko



- Atény, Perzská ríša, Maratónsky beh



sledovať boje medzi Aténami

Telesná

a Perskou ríšou,

výchova

zapamätať si pôvod slova

OŢZ

Maratón,

Zrada pri Termopylách



poznať okolnosti a priebeh bitky

ČTG

pri Termopylách, Atény za Perikla

analyzovať spôsob ţivota

OSR

- Perikles, Sokrates, kalokagatia,

a formu vlády v Aténach za

ENV

Aténsky námorný spolok

Perikla,

MDV





analyzovať Periklovu reč o aténskej demokracii,

Peloponézska vojna



opísať Periklovu politiku a priebeh peloponézskej vojny,

Macedónia a helenistický svet



- helenizmus, helenistické štáty, Ptolemaiovci, Antigonovci,



Seleukovci, Platón Alexander Macedónsky

charakterizovať helenistický svet,

MDV

zoznamujú sa s filozofom

OSR

Platónom, 

vedia opísať výboje a ţivot Alexandra Macedónskeho,

Staroveký Rím



Kráľovská doba -Romulus a Remus, Eneas, Rím

na mape ukázať územie starovekého Ríma,



charakterizovať dobu kráľovskú,



poznať bájnych zakladateľov Ríma,

Etruskovia



opísať ţivot a kultúru Etruskov,

- Etruskovia, Apeninský polostrov



poznať politické dianie

MDV

starovekého Ríma, Rímska republika



analyzovať formu vlády

- diktátor, plebejci, Zákony 12

v rímskej republike ako

tabúľ

mestského štátu, 

vedieť základné pojmy: republika, občan, demokracia, senát, patricijovia, plebejci, zákony, triumvirát,

Púnske vojny - Kartágo, Rímska republika



popísať priebeh troch púnskych

Občianska

vojen,

náuka

Kríza a pád republiky



rozpoznať vnútorné dôsledky

- bratia Gracchovci, Spartakus,

expanzie pre politickú premenu

gladiátor, triumvirát

republiky na cisárstvo, 

OSR

dokumentovať expanziu mestského štátu a jeho premenu v ríšu,

Caesar



poznať ţivot a vládu známeho

ČTG

Caesara, Rímske cisárstvo



-principát, Rímska ríša, Hadrián, adoptívni cisári, Marcus Aurelius,



Dioklecián, Konštantín Veľký 

popísať rozmach Rímskej ríše,

TBZ

jej politické usporiadanie,

PG

analyzovať spôsob obţivy

ENV

a ţivota v Ríme,

MUV

poznať najznámejších rímskych cisárov,

Pompeje



poznať okolnosti zániku mesta

MDV

Pompeje, objavenie strateného

ČTG

mesta, Limes Romanus



na mape ukázať Limes

- Limes Romanus, Laugaricio,

Romanus a cesty Marca Aurelia

Gerulata, Marcus Aurelius,

po Slovensku, 

MDV

rozpoznať príčiny budovania rímskej hranice pozdĺţ stredného Dunaja,



zostaviť stručný informačný

RGV

materiál o ţivote v rímskych táboroch na našom území Ţivot v rímskom meste



zoznámiť sa s kultúrnym,

- náboţenstvo, architektúra,

vojenským, spoločenským

bezzemkovia, kúpele, divadlá,

a náboţenským ţivotom

gladiátorské zápasy, preteky na

Rímskej ríše,

vozoch, rímske légie, pretoriánska





- Starý zákon, ţidia, Mojţiš, Jeruzalem, Nový zákon, Betlehem, evanjeliá, koncily,

OSR

a rímskej kultúry pre vytvorenie

garda Kresťanstvo v Rímskej ríši

rozpoznať dôleţitosť gréckej



európskej kultúry,

TBZ

rozpoznať korene kresťanského

RGV

náboţenstva,

MUV

sledovať prijatie kresťanstva

Náboţenská

v Rímskej ríši za cisára,

výchova

pápeţ, teológia

Konštantína Veľkého, sledovať jeho počiatok a vývoj,

Prenasledovanie kresťanov



- cisár Nero, Konštantín Veľký, milánsky edikt

odhaliť príčiny prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši,



sledovať a ukázať na mape sťahovanie národov od roku 375,

Zánik Rímskej ríše



- sťahovanie národov, Západorímska ríša,

zdôvodniť príčiny rozdelenia

OSR

rímskej ríše, 

Východorímska ríša

poznať okolnosti rozdelenia Rímskej ríše a zániku Západorímskej ríše,

Ţiak vie/dokáţe:

III. Obrazy stredovekého

Korene stredoveku, svet a ľudia

sveta

za hranicami Ríma -kmene, barbarské štáty,



sledovať sťahovanie národov od 4. storočia,



vysvetliť príčiny sťahovania

sťahovanie národov, Germáni,

národov na začiatku

nomádske kmene

stredoveku, 

MUV

vysvetliť dopad sťahovania národov na pôvodné obyvateľstvo,



charakterizovať Germánov a nomádske kmene,

Slovania



- Dunaj, ţivot Slovanov

na mape Slovenska demonštrovať príchod

RGV

Slovanov,

Ľudia v pohybe, sťahovanie



charakterizovať ţivot Slovanov,



sledovať sťahovanie národov,

národov a jeho dôsledky (4.-8.

ich presuny, výboje,

storočie)

podmaňovanie si iných národov

- bojovníci, kmene, Ostrogóti,



zoznámiť sa s kultúrou

Vizigóti, Longobardi, Turkotatári,

a výbojmi jednotlivých kmeňov

Anglosasi, Frankovia

a národov,

Tri ríše raného stredoveku



charakterizovať Byzantskú ríšu,

Byzantská ríša



stručne opísať rozkol Cirkvi na

-Byzantské cisárstvo, Justiniánov zákonník

východnú a západnú, 

MUV

popísať hlavné mesto

MUV

Konštantínopol

Byzantskej ríše –

Náboţenská

- obchod,kresťanstvo, schizma,

Konštantínopol,

výchova

opísať význam byzantských

TBZ

byzantskí misionári



misionárov pre Slovanov, 

zhodnotiť kultúrny odkaz Byzantskej ríše,

Arabská ríša



- islam, Alah, výboje, hidţra,

charakterizovať vznik, vieru, kultúru a výboje Arabskej ríše,

Mekka, Bagdad, arabské číslice Franská ríša



- Chlodovik, Remeš, Frankovia, Karolovci, bitka pri Vogastisburgu



charakterizovať Franskú ríšu, jej

RGV

vznik, vládcov, boje, kultúru,

MUV

sledovať vzťahy medzi Franskou ríšou a Slovanmi,

Karol Veľký - cisár, karolínska kultúra Feudalizmus, kto ţil



v stredovekom štáte -kráľ, šľachta, feudalizmus,

charakterizovať feudalizmus a jeho znaky,



poddaní, vazal, feudum

pomenovať povinnosti jednotlivých vrstiev obyvateľstva,



zhodnotiť kultúrny odkaz

MDV

Franskej ríše, 

odhaliť nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti za pomoci grafu,

Rytierska výchova



- rytier, prísaha

zoznámiť sa s rytierskou výchovou z obdobia stredoveku,



spoznať rytiersku kultúru a správanie,

Kresťanstvo si získalo Európu



-Cirkev, katolícka a pravoslávna Cirkev, Konštantín a Metod, svetská a cirkevná moc, pápeţ

sledovať šírenie kresťanstva v Európe a vysvetliť ich príčiny,



poznať najznámejších misionárov sv. Konštantína a Metoda,

TBZ



analyzovať duchovný ţivot

OSR

stredovekého človeka, Kriţiacke výpravy



- polmesiac, Jeruzalem, rytierske rády



sledovať súperenie cirkevnej

Náboţenská

a svetskej moci,

výchova

zoznámiť sa s kriţiackymi

RGV

výpravami v boji o Jeruzalem a vysvetliť príčiny ich vzniku, Ako sa ţilo v stredoveku



identifikovať spôsob ţivota

Hrad, mesto, dedina

a obţivy jednotlivých sociálnych

-vidiek, poľnohospodárstvo,

vrstiev stredovekej spoločnosti,

stredoveké mesto, mestské



privilégiá, mešťania, kupci, cechy, hrad, opevnenie

ČTG

MUV

zdôvodniť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov,



opísať ţivot stredovekých miest,



poznať funkciu a účel

OŢZ

opevnenia hradu v stredoveku,

OSR



zhodnotiť obchodné cesty v stredoveku, cenu peňazí,

Obchodné cesty



- obchod a remeslá, peniaze, cestovanie, diaľkový obchod

demonštrovať na mape známe obchodné cesty,



charakterizovať ţivot v rannom stredoveku,



zoznámiť sa s kaţdodenným ţivotom stredovekého človeka,

Rytmus ţivota



-deň v stredoveku, nedeľa a sviatky, dĺţka ţivota, hladomor,



odev, stravovanie

pochopiť dôvody úmrtí na epidémie v stredoveku,

TBZ

charakterizovať kultúru

DVA

a vzdelanie v rannom stredoveku,

Kultúra, veda a umenie



spoznať známe osobnosti

v stredoveku

kultúrneho a vzdelanostného

-latinčina, kláštory, vzdelanie,

ţivota v rannom stredoveku,

OSR

zdôvodniť, prečo sa kláštory

Etická

stali postupne hospodárskymi

výchova

a kultúrnymi centrami,

VMR

kultúra, mestské školy, univerzity,



literatúra 

zhodnotiť význam stredovekých univerzít,

RGV MUV

Nové mocné kráľovstvá stredoveku



ovládať pojmy ako kráľovstvo,

Občianska

dynastia, knieţatá, kráľ, šľachta,

výchova

Francúzsko v stredoveku



- dynastia, knieţatá, Kapetovci,

ríša,

OSR

analyzovať politickú situáciu vo

Náboţenská

Francúzsku v stredoveku,

výchova

Filip IV. Pekný, avignonské zajatie pápeţov Storočná vojna a Jana z Arcu



- Anglicko, Francúzsko, bitka pri Azincourte, panna Orleánska



stručne popísať priebeh storočnej vojny,

MUV

poznať ţivot Jany z Arcu a jej

ČTG

úlohu v storočnej vojne, Nemecko v stredoveku -Východofranská ríša, nemecké



cisárstvo, rímsky cisár, Svätá

vysvetliť vznik cisárstva a Sv.

MUV

ríše rímskej nemeckého národa,

rímska ríša

OSR MDV

Stredoveké Anglicko



- Viliam Dobyvateľ, Ján Bezzemok, anglický parlament,

anglického kráľovstva, 

Veľká listina slobôd

Vikingovia

OSR

analyzovať Veľkú listinu slobôd z r. 1215,



- kaţdodenný ţivot, boţstvá, útoky, loďstvo

vysvetliť vznik a vývoj



charakterizovať ţivot Vikingov

OSR

a ich úlohu v dejinách Anglicka,

ENV

vysvetliť útoky Vikingov na

MDV

Anglicko, Vojna dvoch ruţí - Lancasterovci, Yorkovci, červená



stručne poznať príčiny

MUV

a priebeh vojny dvoch ruţí.

ČTG

a biela ruţa OSR - Osobnostný a sociálny rozvoj ENV - Environmentálna výchova MDV - Mediálna výchova MUV - Multikultúrna výchova DOV - Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ - Ochrana ţivota a zdravia VMR - Výchova k manţelstvu a rodičovstvu TBZ - Tvorba projektov a prezentačné zručnosti FIG - Finančná gramotnosť ČTG - Čitateľská gramotnosť


4.

Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda.

Učebné zdroje

5.

6.



učebnica: Dejepis pre 6. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2011,



mapy,



encyklopédie,



video, DVD,



internet,



školská kronika,



monografia o Likavke,



fotografie,



kniha povestí,



časopisy, noviny.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu ţiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti ţiaka. Uskutočňuje sa priebeţné a celkové hodnotenie ţiaka. Prospech ţiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

ladná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka


1.

Človek a spoločnosť Geografia šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


Učebný predmet geografia rozvíja u ţiakov poznanie o výnimočnosti a jedinečnosti planéty Zem. Pomáha správne pochopiť podstatu javov a procesov, ktoré na Zemi prebiehajú a uvedomiť si princípy, na ktorých je postavená existencia ţivota. Štúdium geografie umoţňuje ţiakom spoznávať krajinu v celej svojej komplexnosti a zloţitosti. Podporuje snahu porozumieť vzťahom medzi jednotlivými zloţkami a prvkami krajiny a chápať ich silnú vzájomnú previazanosť. Základnou zručnosťou, rozvíjanou v geografii, je práca s mapovými podkladmi v tlačenej a digitálnej podobe. Vedieť mapu vyhľadať, čítať, pracovať s ňou, analyzovať jej obsah a interpretovať ho, orientovať sa v nej a podľa nej v neznámom prostredí, tvoria základ geografického myslenia a vzdelávania. Dôkladné poznanie Zeme je nevyhnutnou podmienkou jej ochrany. Kaţdé miesto na Zemi je osobité. Od iných sa odlišuje typickým podnebím, rastlinstvom, ţivočíšstvom, ale aj obyvateľmi s vlastným jazykom, kultúrou a spôsobom ţivota. Tolerancia ţiakov k inakosti predpokladá pochopenie podstaty príčin rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých krajín. Vyţaduje úctu k princípom demokracie a občianskej slobody, ktorých nerešpektovanie môţe viesť k vojnovým konfliktom a globálnym katastrofám. Geografia zohráva v tomto smere nezastupiteľnú úlohu. Zdôrazňuje súvislosti a nie vţdy jasnú prepojenosť príčin s dôsledkami. Formuje osobnosť mladého človeka upozorňovaním na podobnosť, ale aj zvláštnosti popisovaných regiónov, ktoré porovnáva so Slovenskom, pričom poukazuje na jeho jedinečnosť v kontexte Európy, či sveta. Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevaţne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie ţiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky vyuţívať danosti krajiny. Prostredníctvom geografie ţiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôleţitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a moţnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom vyuţívaní, ochrane a zveľaďovaní.

Učebný predmet geografia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť pouţívať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoţivotné finančné zabezpečenie.


2. Ţiaci: 

vyhľadajú, porovnajú, posúdia pravdivosť a zhodnotia dostupné informácie o krajine z rôznych informačných zdrojov,



získajú schopnosti prezentovať informácie o svetadieloch v rôznych podobách (grafy, tabuľky, schémy, diagramy, fotografie, filmy a pod.),



budú schopní zdôvodniť rôznorodosť prírodných podmienok na Zemi a ich vplyv na rozmiestnenie obyvateľstva a ţivot človeka v jednotlivých oblastiach,



prejavia záujem o kultúru a spôsob ţivota ľudí v rôznych častiach sveta,



pochopia zloţitosť krajiny a silnú vzájomnú previazanosť jej prírodných a socioekonomických zloţiek,



získajú schopnosti pracovať iniciatívne a tvorivo či uţ s mapou, samostatne s pomocou literatúry a internetu spracúvajú informácie o jednotlivých regiónoch svetadielov,



spoznajú kultúrne osobitosti vo vybraných regiónoch sveta, učia sa váţiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, obsahom sú aj vybrané kultúrne pamiatky, pri ktorých ocenia ich krásu a uvedomia si potrebu chrániť ich,



vedia čítať mapu, orientovať sa na nej a pouţívať ju pri získavaní informácií o daných lokalitách, nájsť vhodnú mapu na internete,



sú schopní získavať údaje zo zdrojov, vyuţiť internet, odbornú literatúru, rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.

Kompetencie ţiaka Základné predmetové kompetencie 

orientovať sa na mape – automapa, internetová mapa, turistická mapa, tematická mapa,



vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov, vedieť diskutovať o cestách objaviteľov do rôznych častí sveta,

Komunikatívne a sociálno-interakčné kompetencie 

Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice, ale aj odborné a populárno-vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie. Podporujeme tým potrebu čítania u ţiakov, správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu.

Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov povaţujem za základné vyjadrovacie prostriedky geografie. 

V obsahu geografie sa snaţíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach. Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta.

Interpersonálne a intrapersonálne kompetencie 

Hľadať odpovede na otázky, zdôvodňovať, uvaţovať, hodnotiť, pracovať so zdrojmi jednotlivo i v skupinách.



Schopnosť objavovať, vyhľadávať informácie, prezentovať, vysvetľovať na základe príkladov. Ich praktické vyuţitie v beţnom ţivote a schopnosť vyhľadať a pouţiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete.



Geografia učí váţiť si a akceptovať iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie.

Poznávacie a rečové kompetencie Tvorivé zručnosti 

Rozvíjanie podnikateľských zručností ţiaci získajú spracúvaním projektov. Ţiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod.



Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie vyuţiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.).

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 

Poznatky fyzickej geografie sú z oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie vyuţije ţiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a vyuţívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťaţbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme umoţnia ľuďom chrániť sa pred ţivelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta.



V oblasti humánnej geografie porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.).

3.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet geografia. V 6. ročníku je obsahový štandard geografie zameraný na komplexné spoznávanie svetadielov Afrika a Ázia. V úvode sa na dvoch hodinách venujeme charakteristike obyvateľov sveta a ich postaveniu na planéte Zem. Tematické celky: I. Svet – obyvateľstvo


II. Afrika


III. Ázia



Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe: I. Svet –

rozmiestnenie



obyvateľstvo rasová, národnostná



a náboţenská štruktúra obyvateľov sveta



uviesť pribliţný počet obyvateľov na

OŢZ

Zemi,

OSR

charakterizovať rasy a národy, dôsledky

MUV

miešania rás,

VMR

vysvetliť vplyv náboţenstva na

ČTG

problémy vo svete, vznik konfliktov, ich

RGV

príčiny, Ţiak vie/dokáţe: II. Afrika

poloha, členitosť pobreţia



určiť polohu Afriky z rôznych hľadísk,

OSR

práca s mapou – geografické súradnice,

OŢZ

rovník, obratníky, rovnobeţky,

ENV

poludníky, nultý poludník,

MUV FIG

povrch – pohoria, plošiny, níţiny,



púšte

vymenovať pohoria, panvy, prepadliny

TBZ

a pozná najvyšší vrch Afriky, určiť

MDV

jednotlivé oceány, moria, prielivy,

ČTG

prieplavy, polostrovy a ostrovy, vysvetliť činnosť vnútorných síl pri formovaní povrchových celkov, vznik Sahary, podnebie, podnebné pásma



vysvetliť príčiny rovnomerného rozloţenia podnebných pásiem vo vzťahu k rozšíreniu rastlinstva a ţivočíšstva v Afrike,



porovnať podmienky v štyroch podnebných pásmach Afriky,

vodstvo



opísať vplyv morských prúdov a nadmorskej výšky na podnebie, vysvetliť prúdenie pasátov,



uviesť a lokalizovať na mape veľtoky Afriky, prírodné krásy – vodopády, jazerá,

rastlinstvo a ţivočíšstvo



uviesť aspoň 2 príklady typických rastlinných a ţivočíšnych druhov v jednotlivých typoch krajín,

obyvateľstvo a sídla



zhrnúť dôvody rozdielov v zaľudnení najbliţšieho okolia najväčších riek Afriky,



zhodnotiť vplyv prírodných podmienok na nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva Afriky,



uviesť príčiny častých národnostných a náboţenských sporov a konfliktov medzi národmi ţijúcimi v Afrike,



vysvetliť dôvody nízkeho podielu obyvateľov ţijúcich v mestách,

hospodárstvo



zhodnotiť hospodársku vyspelosť jednotlivých oblastí Afriky,

oblasti a štáty Afriky



v obsahu tematickej mapy identifikovať štyri najzaľudnenejšie oblasti Afriky a mestá s viac ako 5 miliónom obyvateľov („čítanie“ mapy),

Severná Afrika



uviesť tri závaţné problémy zniţujúce

Stredná Afrika

ţivotnú úroveň obyvateľov

Juţná Afrika

v jednotlivých regiónoch Afriky, 

charakterizovať jednotlivé oblasti a štáty Afriky,



zdôvodniť zaradenie jednej z pamiatok

Afriky do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a ukázať ju na mape, Ţiak vie/dokáţe: III. Ázia

poloha, členitosť pobreţia povrch – pohoria, plošiny, níţiny,

 

púšte, sopky

 

vymedziť polohu Ázie voči ostatným

OSR

kontinentom a oceánom (čítanie mapy),

OŢZ

opísať z mapy pobreţie a povrch Ázie

ENV

(zálivy, ostrovy, polostrovy, moria,

MUV

oceány, povrchové celky), („čítanie“

FIG

mapy),

TBZ

uviesť príčiny veľkej členitosti povrchu

MDV

Ázie,

ČTG

zdôvodniť veľký počet sopiek a seizmicky aktívnych oblastí v pobreţných oblastiach Ázie („Ohnivý kruh“),

podnebie, pod.pásma



vysvetliť prúdenie monzúnov,



identifikovať na mape oblasti Ázie, ktoré sú monzúnmi ovplyvňované,



zdôvodniť rozdiely v podnebí vnútrozemských a pobreţných oblastí Ázie,

vodstvo



objasniť príčiny rozdielov v mnoţstve tečúcej vody počas roka v korytách najdlhších riek Ázie,



vymedziť podľa mapy povodia najväčších ázijských riek a zaradiť ich do úmorí a bezodtokových oblastí,



identifikovať na mape oblasti Ázie ohrozované tajfúnmi a cunami,

rastlinstvo a ţivočíšstvo



zhrnúť odlišnosti a podobnosť priestorového rozloţenia rastlinstva a ţivočíšstva v Ázii a v Amerike,



uviesť päť príkladov typických rastlinných a ţivočíšnych druhov v Ázii,

obyvateľstvo a sídla



vysvetliť dôvody veľkej kultúrnej a náboţenskej rôznorodosti obyvateľstva Ázie,



zdôvodniť príčiny napätia a nestability v Ázii a identifikovať regióny, ktoré sú nimi ohrozené,



uviesť príčiny rýchleho rastu počtu obyvateľov Ázie,



pomocou tematickej mapy opísať najhustejšie a najredšie osídlené oblasti Ázie,



zhodnotiť vplyv prírodných podmienok na nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva Ázie,



pomocou tematickej mapy vytvoriť zoznam desiatich najväčších miest Ázie („čítanie“ mapy),

hospodárstvo



zdôvodniť veľké rozdiely v hospodárskej vyspelosti štátov Ázie a jej regiónov,



uviesť dve najvýznamnejšie hospodárske odvetvia v rozvinutých a dve v menej rozvinutých štátoch Ázie,



popísať dôsledky vysokej závislosti štátov z oblasti Perzského zálivu od ťaţby a vývozu ropy,

oblasti a štáty Ázie



Juhozápadná Ázia India

charakterizovať jednotlivé oblasti a štáty Ázie,



vymenovať a ukázať na mape pamiatky

Juţná Ázia – ďalšie štáty

zaradené v zozname prírodného

Juhovýchodná Ázia

a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Čína a Japonsko Východná Ázia – ďalšie štáty Severná Ázia Stredná Ázia

4.


Na splnenie cieľov vyučovania geografie je nevyhnutné pouţívať motivačné a aktivizujúce vyučovacie metódy, akceptujúce vekové zvláštnosti a aktuálnu úroveň vedomostí a zručností ţiakov, ich skúsenosti a prostredia, v ktorom ţijú. K metódam, ktoré vyučujúci geografie vyuţívajú patria: rozhovor, výkladovo – ilustratívna metóda, reproduktívna metóda, praktická demonštrácia, práca s mapou, riešenie problémových úloh, práca vo dvojiciach, diskusný príspevok, obrázková prezentácia, vyhľadávanie informácií v literatúre a na internete - skupinová práca, projektové vyučovanie, besedy.

5.

Učebné zdroje

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje: učebnica pre 7. ročník ZŠ, atlasy, mapy, encyklopédie, CD, DVD, videá, informácie získané z internetu, odborné časopisy.

6.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011. Ţiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacím potrebami sú hodnotení podľa Prílohy č. 2 k Metodickému pokynu č. 22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania ţiakov so zdravotným znevýhodnením. Ţiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania ţiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie. Hodnotia sa ústne odpovede, písomne testy a projekty. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Písomné odpovede budú hodnotené podľa percentuálnej tabuľky: 100% - 90% - výborný 89% - 75% - chválitebný 74% - 50% - dobrý 49% - 30% - dostatočný 29% - 0% - nedostatočný



Človek a hodnoty Etická výchova šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


1.

Hlavnou funkciou povinne voliteľného predmetu etická výchova v niţšom strednom vzdelávaní je osobnostný a sociálny rozvoj ţiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej významné miesto zaujíma prosociálne správanie. Pri plnení tohto cieľa sa primárne vyuţíva záţitkové učenie, riadený rozhovor, diskusia, simulačné hry, ktoré popri informáciách účinne rozvíjajú mravný úsudok, rozlišovanie dobra od zla, orientáciu v etických dilemách dnešnej spoločnosti. jej súčasťou je rozvoj sociálnych spôsobilostí ako napr. otvorená komunikácia, empatia, asertivita, pozitívne hodnotenie iných a pod. Podieľa sa na primárnej prevencii porúch správania a učenia. Ţiaci sú vedení k harmonickým a stabilným vzťahom v rodine, v kolektíve spoluţiakov i v iných sociálnych skupinách. V niţšom strednom vzdelávaní vedieme ţiakov k reflexii a prehodnocovaniu svojho správania i správania iných, vzhľadom na cieľovú rovinu etickej výchovy, ktorou je sociálne rozvinutý človek a spolupracujúce spoločenstvo. Preto sa etická výchova javí ako predmet, ktorý pripravuje pôdu pre ostatné výchovy, ktoré súvisia s uplatnením sa nielen v konkrétnych osobných vzťahoch ţiaka, ale aj v jeho pripravenosti ţiť pre spoločné dobro s inými ľuďmi a pre iných.


2. Ţiaci: 

osvoja si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované medziľudské vzťahy,



nadobudnú spôsobilosť na pochopenie a rešpektovanie najvyššej hodnoty, ktorou je ţivot človeka a všetko, čo vedie k jeho rozvoju,



získajú spôsobilosti, ktorými posilnia sebaúctu a hodnotenie iných,



získajú spôsobilosti pri vyjadrovaní svojich citov a nadobudnú úctu k citovému ţivotu iných,



naučia sa participovať na ţivote spoločnosti (triedy, školy, regiónu, klubu, mesta),



zdôvodnia dôleţitosť nezávislosti od vecí, drog, médií,



naučia sa kriticky myslieť, kultivovane diskutovať a akceptovať názory iných,



ocenia prvky prosociálneho správania v rodine, v ţiackom kolektíve a v iných sociálnych skupinách,



nadobudnú spôsobilosť pochopiť svoju sexuálnu identitu, hodnotu priateľstva, lásky, manţelstva a rodiny,



osvoja si pozitívny postoj k postihnutým, chorým a iným ľuďom, ktorí potrebujú zvýšené porozumenie a pomoc,



zdôvodnia dôleţitosť stanovenia si ţivotných cieľov, etických hodnôt a zachovávania spoločensky uznávaných noriem.

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: 

má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,



má pozitívny vzťah k ţivotu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,



jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,



má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zloţitých situáciách,



charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,



koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangaţovanosťou



súlad medzi emóciami a chcením



nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,



prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,



je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu je: 

umoţniť im osvojiť si základné komunikačné zručnosti, základné úkony spoločenského správania, učiť ich pozitívne hodnotiť seba aj druhých, tvorivo riešiť kaţdodenné situácie v medziľudských vzťahoch,



vysvetliť ţiakom pojmy empatia, asertivita, spolupráca a prosociálne (sociálne pozitívne) správanie,



umoţniť ţiakom osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti, napr. vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie,



umoţniť ţiakom osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie, učiť ich poznávať sám seba, objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie



vysvetliť ţiakom základné pojmy súvisiace s ochranou prírody a ţivotného prostredia

Kompetencie ţiaka Ţiaci sa naučia pochopiť a pracovať:  s otvorenou komunikáciou -

poznať úrovne komunikácie,

-

vyuţívať verbálnu a neverbálnu komunikácia,

-

pouţívať pozdrav, otázku, poďakovanie, ospravedlnenie,

-

vedieť prejaviť úctu voči iným v komunikácii,

-

rozpoznať komunikačné šumy, chyby a prekáţky,

 s poznaním a pozitívnym hodnotením seba -

naučia sa pouţívať sebapoznanie, sebahodnotenie ,sebaúctu,

-

vyuţívať sebaovládanie,

-

poznať svoje silné a slabé stránky,

-

pestovať povedomie svojej hodnoty,

-

nacvičovať a vyjadriť elementy formujúce sebaúctu v školskom veku (rodina, škola vrstovníci, zovňajšok ,úspech, vzťahy , záujmy, ...),

 s poznaním a pozitívnym hodnotením druhých -

pouţiť pozitívne hodnotenie druhých v beţných podmienkach,

-

pozitívne hodnotiť najbliţších (rodina , kamaráti, učitelia, ...),

-

hľadať dôvody pre pozitívne hodnotenie iných,

-

vedieť hodnotiť verbálne aj písomne,

-

posúdiť reflexiu nad dobrom, ktoré prijímame,

-

preukázať úctu k postihnutým, starým a chorým,

 s tvorivosťou v medziľudských vzťahoch a s iniciatívou -

rozvíjať základ tvorivosti,

-

prejaviť radosť z tvorivosti a objavovať dar pre tvorivosti (pohybová, výtvarná, imitačná, literárna, prosociálna, ...),

-

preukázať iniciatívu v medziľudských vzťahoch (čo môţem urobiť pre mojich spoluţiakov, pre našu triedu, pre rodinu, pre ľudí v núdzi,

 s etickými aspektmi ochrany prírody -

vnímať prírodu a prejavovať úctu ku všetkým formám ţivota,

-

podporiť dôleţitosť ochrany prírody z hľadiska prosociálnosti (úcta k tým, čo prídu po nás),

-

plánovať ekologickú etiku z pohľadu ţiaka (zber odpadu, neznečisťovať okolie, šetriť prírodu konkrétnou citlivosťou v beţných ţivotných situáciách.

3.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet Etická výchova Tematické celky: I. Identifikácia a vyjadrenie vlastných citov


II. Kognitívna a emocionálna empatia, pochopenie druhých, vţitie sa do situácie druhých (7 vyučovacích hodín / školský rok) III. Zvládnutie asertivity


IV. Pozitívne vzory správania v histórii a v literatúre


V. Pozitívne vzory v kaţdodennom ţivote


VI. Prosociálne správanie



Téma

Obsahový štandard

I. Identifikácia a vyjadrovanie


Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe: city



chápe dôleţitosť vyjadrenia citov pre ţivot,

citov citový ţivot ţiakov



z vlastnej skúsenosti chápe, ako

OSR OŢZ

vplývajú city na zdravie a výkonnosť, definovanie a delenie citov,



ktorý sa týka identifikácie citov,

pocitov  identifikácia vlastných citov, pomenovanie, uchopenie

vie narábať s pojmovým aparátom, vie pomenovať rôzne spôsoby vlastného preţívania,



snaţí sa vyjadrovať city zrozumiteľne a bez zraňovania iných,

vyjadrenie a spôsob ich



usmerňovania

osvojí si ďalšie prosociálne zručnosti, ako napr. vyjadrovanie citov, empatia, asertivita, prosociálne správanie,



rozumie a vie vysvetliť vplyv citov na zdravie a výkonnosť človeka,

II. Kognitívna a

empatia

emocionálna empatia


osvojí si pojmy empatia, asertivita,

rozvoj empatického vnímania

spolupráca a prosociálne (sociálne

iných ľudí na základe

pozitívne) správanie,

pochopenia dôleţitosti empatie pre seba samého



chápe význam empatie vo svojom ţivote a je ochotný ponúkať ju iným,

OSR OŢZ

zloţky empatie – kognitívna



a empatická, jej rozvoj

rozumie a vie vyjadriť pojem empatie a jej význam v medziľudských vzťahoch,

počúvanie, podobná



skúsenosť, citlivosť

v komunikácii uplatňuje prvky aktívneho počúvania a prejavenia empatie,

vyprázdňovanie sa pre druhého samotné zaţívanie zo strany druhých III. Asertívne

asertivita

správanie


vysvetliť pojem „ sebapresadenie“

asertivita ako súčasť

a pozná jeho význam v medziľudských

komunikácie

vzťahoch, 

ţivote všetky tri formy správania -

situáciách – pasívne,

agresívne, pasívne a asertívne, 

OSR

je schopný reflektovať na svojom

spôsoby správania v kolíznych agresívne a asertívne

OŢZ

chápe výhodnosť asertívneho správania pre ozdravenia a jasnosť vzťahov,

vysvetlenie podstaty asertivity pokojné presadzovanie svojich



pri strete záujmov je schopný

názorov bez toho, aby sa

komunikovať asertívne, hájiť si svoje

ubliţovalo inému

právo, vnímať a rešpektovať i oprávnený nárok iného,

výhody a nevýhody všetkých troch typov správania vyjadriť svoj názor IV. Pozitívne

pojmy vzor, model, idol, ideál

vzory správania v histórii

pozitívne a negatívne vzory

a v literatúre


vysvetliť pojmy:vzor, model, idol, ideál,



rozlíšiť pozitívne a negatívne vzory,



uviesť aspoň dva pozitívne a dva

pozitívne vzory správania

negatívne príklady vzorov z histórie

v histórii

a z literatúry i zo svojho okolia,

literárne vzory, filmoví



hrdinovia rozvoj schopností mravného úsudku na modeloch

analyzovať vlastnosti zobrazených vzorov,



cíti obdiv voči prosociálnym vzorom a chce sa im podobať,

OSR OŢZ MUV ČTG

správania, ktoré sú



prezentované v médiách

prejavuje schopnosť mravného úsudku pri posudzovaní pozitívnych a negatívnych literárnych i historických

dobro a zlo v ľudskom ţivote,

vzorov,

ich prejavovanie na správaní jednotlivcov a skupín, dôsledky pre jednotlivca a skupiny V. Pozitívne

reálne vzory správania



vzory v kaţdodennom

Ţiak vie/dokáţe:

verejné vzory správania

ţivote

uviesť rozdiel medzi reálnymi

OSR

a zobrazenými vzormi, 

anonymné prosociálne vzory

vymenovať vlastnosti ľudí, ktorí môţu

OŢZ

byť pozitívnym vzorom a vie aspoň dvoch takýchto ľudí identifikovať vo

citlivosť ţiaka na vnímanie ľudí okolo seba

svojom okolí, 

chápe dôleţitosť prítomnosti prosociálnych vzorov vo svojom ţivote,

anonymný hrdina



sám sa identifikuje s niektorými vlastnosťami svojich vzorov,

moje okolie a dobrí ľudia



pripúšťa moţnosť byť potencionálnym vzorom a v tomto zmysle badať prvky

Ako by som chcel ţiť a ako

väčšej zodpovednosti,

nie, ako kto a prečo? Prečo sa mi nedarí byť taký ako oni? naplnenie svojho ţivota dobrom originálnym spôsobom, vzorom pre iných VI. Prosociálne

komponenty prosociálneho

správanie

správania:


rozumie a vie vysvetliť pojem

OŢZ

správanie v prospech druhého,

prosociálne správanie (prejavené

správanie bez očakávania

dobro vo vzťahu k inému človeku bez

OSR

protisluţby alebo vonkajšej

očakávania aktuálnej odmeny)

FIG

odmeny, správanie



podporujúce reciprocitu, správanie, ktoré nenaruší identitu osoby, ktorá sa

vymenovať niektoré druhy prosociálneho správania,



z vlastnej skúsenosti si uvedomuje, čo je to nezištnosť pri konaní dobra,

správa prosociálne,



tešia ho rôzne druhy prijatého i vykonaného prosociálneho správania.

druhy prosociálneho správania: pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj FIG – finančná gramotnosť ČTG – čitateľská gramotnosť OŢZ – ochrana ţivota a zdravia MUV – multikultúrna výchova

4.


Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je záţitkové učenie, ktoré je v jeho technikách, cvičenia a aktivitách prispôsobené veku ţiakov a situácii v ţiackom kolektíve. Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia s očakávaným správaním, umoţňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností do správania sa v reálnom svete. Najčastejšie pouţívané záţitkové metódy a techniky na etickej výchove sú – hra, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metódy posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia, rozvíjanie kritického myslenia, rozhovory, vlastná skúsenosť, modelové situácie, brainstorming, exkurzia, čítanie príbehov, záznamy pozorovaní. Aktivity sú prostriedkom, ktorý umoţňuje hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou kaţdého kroku. Bez reflexie by ostal ţiakovi iba pekný záţitok, ale reflexia ovplyvňuje jeho postoje a správanie.

5.

Učebné zdroje

Etická výchova nepouţíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učitel v metodických príručkách a v iných materiálech. Zakázané ovocie najviac chutí – príbehy na vyučovanie etiky v 5. aţ 9. ročníku ZŠ Práce s literárnym textom na hodinách EV – E. Kukuvá Nechaj ma, chcem sa učiť sám – Axelová, Vopel Metodický materiál k predmetu EV – Lencz, Kríţová Metodický materiál Ako poznám sám seba, Ako zmeniť sám seba Etická výchova – R.Olivar,

časopisy, internet

6.

Hodnotenie predmetu

Ţiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu ţiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011. Po prerokovaní v PR o hodnotení predmetu, zo dňa 31. 8. 2012, riaditeľ školy rozhodol predmet Etická výchova neklasifikovať. Pouţívame slovné hodnotenie jednotlivcov i skupiny ţiakov priebeţne počas hodiny i na konci hodiny. Súčasťou hodnotenia na etickej výchove je ţiacke hodnotenie. Ţiaci dostávajú priestor na vyjadrenie, ako sa cítili, ako sa im hodina páčila, v čom by privítali zmenu.



Človek a hodnoty Náboţenská výchova Šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


1.

Predmet náboţenská výchova/náboţenstvo v niţšom strednom vzdelávaní odovzdáva základné náukové predpoklady kresťanských ţivotných postojov a konania ţiakov. Ponúka im pomoc pri orientácii v súčasnom svete z biblického hľadiska, kresťanskej tradície a vedie k oboznámeniu a ponuke kresťanského štýlu ţivota. Umoţňuje konfrontovať sa s veľkými existenčnými otázkami človeka a hľadať na ne odpovede. Zároveň je aj sluţbou spoločnosti, kde napomáha výchove detí a mladých ľudí najmä svojím preventívnym systémom. Ovplyvňuje hodnotovú orientáciu ţiakov, ktorá im pomáha byť prospešnými rodine, spoločnosti a Cirkvi. Je výchovou k zodpovednosti za vlastné konanie, učí ţiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať ani nebyť manipulátormi, chápať vlastné konanie i konanie druhých ľudí v kontexte rôznych ţivotných situácií. Ciele vyučovacieho predmetu

2. Ţiaci: 

získajú povedomie úcty k jedinečnosti a neopakovateľnosti kaţdej ţivej bytosti, zvlášť človeka ako originálneho Boţieho stvorenia,



prehĺbia si vedomosti o existencii a pôsobení Boha podľa učenia Katolíckej cirkvi,



získajú vedomosti o dôleţitom poslaní Panny Márie v dejinách spásy,



naučia sa vnímať v ţivotoch svätých Boţie pôsobenie a výzvu nasledovať ich,



získajú vedomosti o vzniku a účinkovaní Cirkvi v dejinách i v dnešnom svete,



nadobudnú orientáciu v morálnych hodnotách, ktoré vyplývajú z Desatora a patria ku kresťanskému ţivotnému štýlu,



zorientujú sa v otázkach, ktoré prináša dnešná spoločnosť a v kresťanskom postoji voči nim,



uplatnia vhodné komunikačné zručnosti k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,



objavia potrebu modlitby a sviatostného ţivota pre svoj vzťah s Bohom a ľuďmi,



získajú poznatky o iných náboţenstvách, čo ich vedie k vzájomnej tolerancii,



nadobudnú vzťah oddanosti k Trojjedinému Bohu, jeho zákonom a výzve k budovaniu jeho kráľovstva,



získajú spôsobilosti, ktorými posilnia a uchovajú svoju vieru v Jeţiša Krista ako Pána a Spasiteľa,



uplatnia v ţivote výzvu byť Jeţišovými učeníkmi a odovzdávať jeho posolstvo vo svojom okolí.

Všeobecný cieľ predmetu Vyučovací predmet náboţenská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie ţiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný ţivot i pre ţivot v spoločnosti. Náboţenská výchova je výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí ţiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom ţijú. Zároveň výučba predmetu nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umoţňuje ţiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí ţiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť. Ciele predmetu sú stotoţnené s cieľom Národného programu výchovy a vzdelávania Slovenskej republiky „...nechceme v Národnom programe len zdôrazňovať organizačné zmeny, financovania, formálne aspekty, zmeny v riadení, ale ide hlavne o poloţenie základov zmeny filozofie výchovy, osvojenia si nových hodnôt poznávacích a morálnych kvalít človeka budúcnosti. Mladí ľudia by sa mali strániť: pôţitku bez svedomia, bohatstva bez práce, vedy bez ľudskosti, poznania bez vôle, podnikania bez mravnosti, politiky bez princípov“. Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií. Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií ţiakov, ktoré zároveň rozvíja. Kľúčové kompetencie majú procesuálny charakter. Ţiaci si ich osvojujú na veku primeranej úrovni prostredníctvom obsahu, metód vzdelávania a činnosti.

Kompetencie ţiaka 

objavuje zmysel pravdy, spravodlivosti



objavuje hodnotu pravdy vo svojom osobnom ţivote aj v medziľudských vzťahoch



rozumie pohľadu na svet a na stvorenie človeka vo svetle kresťanskej viery



objavuje stvorený svet ako dar Boha človeku



objavuje svoju hodnotu a hodnotu kaţdého človeka



na základe Jeţišovho výroku: „Vaše 'áno' nech je 'áno' a vaše 'nie' nech je 'nie'“ vie zosúladiť vnútorný postoj s vonkajším



uvedomuje si hodnotu pravdivej komunikácie



je pripravený aktívne sa podieľať skutkami lásky na morálnom a duchovnom rámci svojej komunity.

Osobnostné kompetencie Ţiak vie: 

objavuje zmysel pravdy, spravodlivosti,



v modelových situáciách rozlíši medzi pravdou a klamstvom,



rozumie pohľadu na svet vo svetle kresťanskej viery,



má pozitívny vzťah k sebe aj k iným,



dokáţe hodnotiť dopad svojich emócií,



vie vytrvať v skúmaní a poznávaní nových vecí,



cez predstavené biblické postavy vníma a akceptuje existenciu nemennej pravdy,



cez modelové situácie posúdi predstavené pozitívne a negatívne udalosti a vyvodí závery pre svoj ţivot,



pri svojich reakciách je ohľaduplný voči mienke iných ľudí,



je vnímavý k morálnemu a duchovnému rámcu svojej komunity.

Sociálne kompetencie Ţiak vie: 

reflektuje zásady pravdy pre správne fungovanie medziľudských vzťahov,



dokáţe vytvoriť jednoduchý projekt pre pomoc znečistenej prírode,



akceptuje druhých ľudí bez ohľadu na vzhľad a výkon,



objavuje radosť z dobre vykonanej práce,



je schopný vytvárať vzťahy prostredníctvom pravdivej komunikácie s inými ľuďmi,



vyjadriť svoj názor bez toho, aby uráţal a opovrhovať názorom druhých,



chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými,



oceňuje skúsenosti druhých ľudí,



ohľaduplnosťou prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov,



v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu poţiada.

Komunikačné kompetencie Ţiak vie: 

uvedomuje si moţnosť manipulácie slovom a jej riziká,



chápe význam a hodnotu vypovedaného slova,



vie vyberať a triediť informácie z rôznych médií,



vyjadruje svoje myšlienky,



nachádza zmysel slova alebo výrazu,



vie jednoducho vysvetliť symbolickú – obraznú reč mýtov,



správa sa ohľaduplne, pozorne a tolerantne,



je schopný vyjadrovať sa, porovnávať,



vie vyjadriť svoje pocity,



vníma obrazy a symboly,



kriticky hodnotí myšlienky,



na základe Jeţišovho výroku „Vaše 'áno', nech je 'áno' a vaše 'nie' nech je 'nie'“ vie zosúladiť vnútorný postoj s vonkajším,



uvedomuje si hodnotu pravdivej komunikácie,



zameria sa na konkrétne prejavy správania, problému.

Občianske kompetencie Ţiak vie: 

účinne sa zapája do diskusie, vhodne argumentuje,



má pozitívny vzťah k zvereným veciam,



vníma človeka ako súčasť prírody,



odhaduje dôsledky vlastného správania a konanie v modelových situáciách,



vníma ţivotnú situáciu starého a chorého alebo chudobného človeka,



uvaţuje nad hodnotami, ktoré môţe uskutočniť starý, chorý a hendikepovaný človek,



angaţuje sa v miestnom spoločenstve a rešpektuje vo svojom ţivote humánne princípy v duchu solidarity a lásky.

Kultúrne kompetencie Ţiak vie: 

pozorne vníma symbolické vyjadrovanie v mýtoch a prostredníctvom obraznej reči,



chápe dôleţitosť kultúrneho vyjadrovania,



všíma si kultúrne a náboţenské prejavy iných národov, náboţenstiev,



je tolerantný a empatický.

Existenciálne kompetencie Ţiak vie: 

objavuje hodnotu pravdy vo svojom osobnom ţivote aj v medziľudských vzťahoch,



je otvorený pre ţivot v pravde,



prostredníctvom biblického príbehu si uvedomuje hodnotu stvoreného sveta,



objavuje stvorený svet ako dar Boha človeku,



vníma svoju zodpovednosť za stvorený svet,



rozumie pohľadu na stvorenie človeka vo svetle kresťanskej viery,



dokáţe si uvedomiť svoju jedinečnosť a hodnotu,



objavuje nielen svoju hodnotu ale hodnotu kaţdého človeka,



podľa predstavených vzorov rozvíja praktizovanie viery,



je pripravený aktívne sa podieľať skutkami lásky na morálnom a duchovnom rámci svojej komunity.

Kompetencie k učeniu sa Ţiak vie: 

prostredníctvom problémovej úlohy – príbehu s mravnou dilemou zvaţuje dôsledky a následky ţivota podľa prirodzenej morálky,



3.

je schopný vnímať predstavené myšlienkové pochody.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet náboţenská výchova Tematické celky: I. Pravda ako hodnota

(7 vyučovacích hodín/školský rok)

II. Hľadanie pravdy o svete


III. Hľadanie pravdy o sebe


IV. Ohlasovatelia pravdy


V. Konať v pravde



Téma I. Pravda ako

Obsahový štandard potreba pravdy

Výkonový štandard Ţiak vie/dokáţe: 

hodnota

 sila slova – šírenie informácii

ohováranie, osočovanie) 8. Boţie prikázanie

rozlíšiť v konkrétnej situácii pravdu od klamstva,



posúdiť pravdu v masmédiách na základe novinových článkov,

zachovanie tajomstva, posudzovanie, čestnosť,

vysvetliť príbeh o Jakubovi a Ezauovi (vzhľadom na klamstvo),

Jakub a Ezau,

(pravda v etike, v médiách,

Prierezové témy



sformulovať zásady pre správne fungovanie medziľudských vzťahov,

MDV

II. Hľadanie

cesty hľadania pravdy

pravdy

v dávnej minulosti


charakterizovať inšpiráciu a pravdivosť

ENV

Svätého písma,

o svete mýtický obraz sveta



porovnať biblický príbeh o stvorení sveta s vedeckým pohľadom a starovekými

vedecké hľadanie pravdy

mýtmi, 

stvorenia sveta – biblický

zhodnotiť potrebu hľadania pravdy v súvislosti so stvorením sveta,

príbeh stvorenia III. Hľadanie pravdy o sebe

pôvod človeka

Ţiak vie/dokáţe:

biblický obraz stvorenia človeka (Boţí obraz,



hodnota kaţdej ľudskej osoby)



MDV

vysvetliť biblický príbeh o stvorení

ENV

človeka,

VMR

vysvetliť hodnotu človeka stvoreného na Boţí obraz a potrebu úcty,

pád človeka (prvotný hriech,



hriech)

vyjadriť pravdy vyplývajúce z biblického príbehu o páde človeka,



diskutovať o dôsledkoch prvotného

hranice človeka (svedomie,

hriechu, hriechu a slabosti človeka

pocit viny, mravný zákon)

v dnešnej dobe, vnímať svoje vlastné hranice,

sviatosť zmierenia – kresťanská



nádej

vysvetliť pojem svedomie (mravný zákon),

Ţiak vie/dokáţe:

IV. Ohlasovatelia proroci Ezechiel, Izaiáš



vysvetliť význam ohlasovania pravdy,

pravdy



opísať povolanie proroka Ezechiela

Jeţiš Kristus – učiteľ pravdy, ohlasovanie pravdy

a Izaiáša ako ohlasovateľov pravdy, 

v podobenstvách

vysvetliť výrok Jeţiša: „Vaše áno, nech je áno a vaše nie, nech je nie“ (Mt 5, 37),



vyjadriť potrebu prítomnosti Ducha

apoštoli, ohlasovatelia pravdy

Svätého pri ohlasovaní pravdy (sviatosť

(sv. Peter, sv. Štefan,

birmovania),

sv. Pavol)



opísať poslanie sv. Petra, sv. Štefana, sv. Pavla,



uviesť príklad ohlasovateľov v dnešnej dobe,

OSR

V. Konať

zodpovednosť za druhých

v pravde

z pohľadu prirodzenej morálky


(„zlaté pravidlo“) Jeţišov príkaz lásky (morálky)

vysvetliť význam „Zlatého pravidla“

OSR

(Mt 7,12), 

oceniť prínos Jeţišovho príkazu lásky,



porovnať ho s podobnými pravidlami v iných náboţenstvách,

skutky lásky (skutky telesného



a duchovného milosrdenstva)

sformulovať príklady skutkov telesného i duchovného milosrdenstva,



posúdiť na konkrétnych situáciách postoj

spravodlivosť a pravda

spoločnosti k pravde, láske a

v spoločnosti

spravodlivosti, 

vysvetliť pojem sociálneho hriechu.

sociálny hriech

4.


Pri voľbe vyučovacích metód a foriem vyučovania predmetu náboţenská výchova prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť moţno vyuţiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (pribliţovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela). Expozičné metódy je potrebné vyuţívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôleţité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na preţívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú ţiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie ţivotných situácií, aktivity, ktoré vyţadujú interakciu medzi skupinou ţiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.),"A propos": konverzácia alebo iná spoločensky orientovaná interakcia, podľa rozprávania učiteľa, ţiakov, návštevníka o najdôleţitejších a najaktuálnejších témach zo ţivota. Typické autentické rozhovory. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s vyuţitím hry AZ kvíz, domáce úlohy). Domáce úlohy (transfer) sa týkajú menej písomného vypracovávania, ale viac konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na poţadované správanie. Dôleţitou súčasťou kaţdej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v beţnom ţivote. Ţiaci počas hodín NBV, pokiaľ je to moţné, sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je moţné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil.

5.

Učebné zdroje

Základnými učebnými zdrojmi pri vyučovaní náboţenskej výchovy sú: metodická príručka katolíckeho náboţenstva pre príslušný ročník základných škôl „Poznávanie pravdy“, vydaná Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o. (metodická príručka obsahuje metodicky spracované témy, farebné obrazové prílohy a pracovné listy), pracovný zošit pre 6.ročník, Sväté písmo, dokumenty Katolíckej cirkvi, Katechizmus Katolíckej cirkvi a biblické mapy.

6.

Hodnotenie predmetu

Predmet

náboţenská

výchova

sa

nehodnotí

známkou,

uzatvára

sa

vyjadrením

absolvoval/neabsolvoval. Aktivitu a kreativitu ţiakov, ich samostatnosť a spoluprácu počas hodiny i na jej konci hodnotíme stručným slovným komentárom, prípadne vhodným symbolickým vyjadrením. Obsah slovného hodnotenia sústreďujeme na pozitívnu motiváciu, vyzdvihujeme aktivity, v ktorých je

ţiak úspešný a taktne upozorňujeme na nedostatky. Motivačný význam má zaslúţená pochvala. Kladieme dôraz na to, aby ţiaci svoje nadobudnuté vedomosti a verbálne i neverbálne zručnosti dokázali aj odprezentovať a aplikovať vo svojom ţivote. Túto ich snahu oceňujeme osobitne. Ţiakovi ponechávame priestor aj na vlastnú reflexiu a sebahodnotenie. Obsahom slovného hodnotenia je: 

vzťah ţiaka k činnostiam a záujem o ne,



stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu,



osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu,



schopnosť spolupracovať s inými,



miera morálneho a etického rozvoja ţiaka.



1.

Človek a svet práce Technika Šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín

Charakteristika predmetu

Učebný predmet vedie ţiakov k získaniu základných uţívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k poznaniu trhu práce, vytváraniu ţivotnej i profesijnej orientácie ţiakov. Koncepcia predmetu vychádza z konkrétnych ţivotných situácií, v ktorých človek prichádza do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a širších súvislostiach a prostredníctvom technických vymoţeností chráni svet a kultúrne pamiatky. Predmet musí byť zaloţený predovšetkým na praktickej činnosti. Jeho náplň sa cielene zameriava na zručnosti a návyky pre uplatnenie ţiakov v ďalšom ţivote a spoločnosti. Je zaloţený na tvorivej myšlienkovej spoluúčasti a spolupráci ţiakov. Náplň učebného predmetu je určená všetkým ţiakom bez rozdielu pohlavia. Ţiaci sa učia pracovať s rôznymi materiálmi a pomôckami a osvojujú si základné pracovné zručnosti a návyky, rozvíjajú tvorivé technické myslenie. Pri navrhovaní výrobkov v oblasti dizajnu a pracovných postupov spájajú praktické zručností s tvorivým myslením. Základné vzdelávanie obohacuje o dôleţitú zloţku tým, ţe kladie základy z oblasti techniky, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie štúdium a uplatnenie človeka v reálnom ţivote. Ţiaci sa učia plánovať, organizovať a hodnotiť pracovnú činnosť samostatne i v skupine. Sú vedení k dodrţiavaniu zásad bezpečnosti a hygieny pri práci. V závislosti na veku ţiakov sa postupne buduje systém, ktorý ţiakom poskytuje dôleţité informácie z pracovnej oblasti a pomáha im pri zodpovednom rozhodovaní o ďalšom profesijnom zameraní i rozhodovaní v ţivote.

Ciele učebného predmetu

2. Ţiaci: 

rozlíšia a bezpečne pouţijú prírodné a technické materiály, nástroje, náradie a zariadenia,



si osvoja dodrţiavanie stanovených pravidiel a adaptujú sa na zmenené alebo nové úlohy a pracovné podmienky,



experimentujú s nápadmi, materiálmi, technológiami a technikami,



si vytvoria vhodné návyky pre rodinný ţivot,



pociťujú zodpovednosť za svoje zdravie, ľudské vzťahy a financie ako aj za pohodlie a bezpečnosť v ich bezprostrednom okolí,



cítia zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,



si osvoja základné pracovné zručnosti a návyky z rôznych pracovných oblastí, organizujú a plánujú prácu a pouţívajú vhodné nástroje, náradie a pomôcky pri práci i v beţnom ţivote,



vytrvalo a sústavne plnia základné úlohy, uplatňujú tvorivosť a vlastné nápady pri pracovnej činnosti a pri vynakladaní úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,



si vytvoria nový postoj a hodnoty vo vzťahu k práci človeka a ţivotnému prostrediu,



chápu prácu a pracovné činnosti ako príleţitosti na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu a na rozvíjanie podnikateľského myslenia,



sa orientujú v rôznych odboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej i duševnej práce, osvoja si potrebné poznatky a zručnosti významné na moţnosti uplatnenia, na voľbu vlastného profesijného zamerania a na ďalšiu profesijnú a ţivotnú orientáciu.

Kompetencie ţiaka Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií ţiakov tým, ţe vedie ţiakov k: 

kladnému vzťahu k práci a zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,



osvojeniu pracovných zručností a návykov v rôznych pracovných oblastiach, k organizácii a plánovaniu práce a k

pouţívaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci

i v beţnom ţivote, 

vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,



autentickému poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere, k novému postoju a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a ţivotnému prostrediu,



chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príleţitosti k sebarealizácii, sebavzdelávaniu a k rozvíjaniu podnikateľského myslenia,



orientácii v rôznych odboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu potrebných poznatkov a zručností významných pre moţnosť uplatnenia, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a pre ďalšiu ţivotnú a profesijnú orientáciu,



k rešpektovaniu environmentálnych hodnôt a chápaniu recyklácie materiálov a produktov.


3.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet technika. Tematické celky: Technika


I. Človek a technika


II. Grafická komunikácia v technike


III. Technické mat. a pracovné postupy ( 9 vyučovacích hodín / školský rok)

ich spracovania IV. Elektrická energia, elektrické obvody


V. Jednoduché stroje a mechanizmy


Ekonomika domácnosti


Podľa materiálno-technických podmienok školy sme z tematického celku ekonomika domácnosti zvolili témy Plánovanie a vedenie domácnosti a Príprava jedál a výţiva. VI. Domáce práce a údrţba domácnosti


VII. Pestovateľské práce a chovateľstvo


VIII. Rodinná príprava

( 3 vyučovacie hodiny /školský rok)


Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe: TECHNIKA

výchova ţiakov k BOZ na hodinách

(23 h)

techniky



OŢZ

z názvu predmetu odvodiť jeho obsah,



dodrţiavať pravidlá bezpečnosti v učebniach a pri práci s pomôckami,

I. Človek a technika

Ţiak vie/dokáţe: školský poriadok



(3 h) významné etapy v dejinách vývoja



techniky v Európe a vo svete

dodrţiavať pravidlá BOZP,

ENV

hygieny a správania sa,

OŢZ

vysvetliť pojem technika v uţšom a širšom zmysle slova,

vynález, patent, objav a ich spoločenský význam



OSR

vysvetliť vlastnými slovami rozdiely medzi vynálezom, patentom a objavom,

proces vzniku výrobku: myšlienka –



opísať proces vzniku výrobku,

konštruovanie – výroba – pouţitie výrobkov. Ţiak vie/dokáţe: zobrazovanie v technike



poukázať na základné rozdiely OSR medzi technickým

návrh, náčrt, technický náčrt, II. Grafická

piktogram, technický výkres



uviesť príklady uplatnenia piktogramov,

kóta, kótovanie, druhy čiar, mierka

OŢZ

zobrazovaním a kresbou,

komunikácia v technike

MUV



(5 h)

MDV

vytvoriť vlastný návrh piktogramu,

zobrazovanie telies na jednu



priemetňu – nárysňu

vybrať vhodný pohľad na zobrazenie telesa,



uviesť príklad zobrazenia

čítanie jednoduchého technického

telesa na jednu priemetňu –

výkresu

nárysňu, 

vlastný jednoduchý výrobok

porovnať význam základných druhov čiar na technickom náčrte a výkrese,



určiť z technického výkresu rozmery zobrazeného telesa,



narysovať zobrazenie jednoduchého telesa v jednej priemetni,



vypracovať projekt na porovnanie rôznych druhov zobrazení.

III. Technické

Ţiak vie/dokáţe:

materiály

drevo – stavba, štruktúra, rozdelenie,

a pracovné

vlastnosti, drevo – ťaţba

porovnať vlastnosti rôznych drevín,



postupy ich spracovania



zrealizovať na výrobku vybrané pracovné postupy

surovina, spracovanie, druhy reziva

ručného obrábania dreva

(9 h) polotovary, pouţitie

podľa technického výkresu, 

rozlíšiť základné druhy kovov,

pracovné postupy: meranie



porovnať vlastnosti kovov,

a obrysovanie, rezanie, rašpľovanie,



vysvetliť princíp spracovania

ENV

kovov na polotovary,

OSR

pilovanie, brúsenie, lepenie, spájanie

klincami a skrutkami,



povrchová úprava, výrobok z dreva

uviesť príklady vyuţitia kovov v praxi v závislosti od ich vlastností,

výrobky: podloţka pod hrniec, rámik na



obraz; krabička na šperky; a pod

zrealizovať na výrobku

OŢZ OSR

vybrané pracovné postupy ručného obrábania plechu

výroba ţeleza a ocele, kovy – rozdelenie,

a drôtu podľa technického

vlastnosti, polotovary, pouţitie

výkresu, 

pracovné postupy: meranie a obrysovanie, vyrovnávanie, strihanie,

plastov, 

ohýbanie, vysekávanie, povrchová úprava, výrobok z kovu

rozlíšiť základné druhy uviesť príklady pouţitia plastov v praxi,



zrealizovať na výrobku vybrané pracovné postupy

výrobky: kvet; stojan na písacie potreby,

ručného obrábania plastov

oplietané vajíčko, zvonkohra a pod.

podľa technického výkresu,

plasty – rozdelenie, vlastnosti, druhy, výroba plastov, surovina pouţitie, likvidácia a recyklácia výrobok z plastovej fľaše Ţiak vie/dokáţe: IV. Elektrická

elektrická energia, výroba – premena

energia,

energií, zdroje, vyuţitie

monočlánkom, batériou

elektrické

v priemysle a v domácnosti, šetrenie

a akumulátorom,

FIG

obvody

elektrickou energiou, elektrické obvody

znázorniť prvky jednoduchých

OSR

elektrických obvodov,

VMR





(4 h) prvky a schematické značky, schémy



elektrických obvodov

zapojiť jednoduchý elektrický obvod na stavebnici,

 nebezpečný odpad – jeho zber a separovanie (monočlánky, batérie,

vysvetliť rozdiely medzi

zdôvodniť zber nebezpečného odpadu,



akumulátory)

opísať hlavné zásady postupu poskytnutia prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom,

účinky elektrického prúdu, prvá pomoc pri úraze elektrickým prúdom



zapojiť samostatne ďalšie elektrické obvody na el. stavebnici,

V. Jednoduché jednoduché stroje, mechanizmy stroje a

prevody ‒ druhy a princípy, vyuţitie

mechanizmy (2 h)

Ţiak vie/dokáţe: uviesť príklady vyuţitia

OŢZ

(mechanické hračky, mechanické

jednoduchých strojov,

OSR

prístroje a zariadenia v domácnosti

mechanizmov a prevodov

FIG

a v praxi)

v praxi,

VMR

porovnať niektoré druhy

ENV





prevodov v mechanických hračkách,

EKONOMIKA

montáţ a demontáţ údrţba odevov

DOMÁCNOSTI

a textílií upratovanie domácnosti


a údrţbu jednoduchých

(10 h) organizácia upratovania, postupy, prostriedky a ich dopad na ţivotné VI. Domáce

predmetov a zariadení, 

zhodnotiť svoje vlastné skúsenosti s prácami

prostredie

práce a údrţba domácnosti

urobiť montáţ, demontáţ

v domácnosti, odpad a jeho ekologická likvidácia



ovládať jednoduché pracovné postupy pri základných

(2 h) spotrebiče v domácnosti a ich údrţba

činnostiach v domácnosti, 

elektrotechnika v domácnosti

orientovať sa v návodoch na obsluhu beţných domácich spotrebičov,

nebezpečenstvo úrazu elektrickým



prúdom

správne zaobchádzať s pomôckami, nástrojmi, náradím a zariadením vrátane údrţby,

zavesenie police, obrazu zaloţenie ohňa, príprava dreva,



urobiť drobnú domácu údrţbu,

uskladnenie dreva



dodrţiavať základné

oprava omietok, maľovanie, tapetovanie

hygienické a bezpečnostné

tepelné a vodné zdroje, hlavný uzáver

pravidlá a predpisy,

prívodu vody, plynu, elektrickej energie



poskytnúť prvú pomoc pri úraze, vrátane úrazu elektrickým prúdom,



skontrolovať a zabezpečiť domácnosť pri odchode.

VII. Pestovateľské

základné podmienky pre pestovanie

práce


a chovateľstvo (pôda a jej spracovanie – rýľovanie, (5 h)

hrabanie, úprava hriadok,

vykonávať jednoduché pestovateľské činnosti,



zvoliť vhodné pracovné

zvyšovanie úrodnosti – hnojenie,

postupy pri pestovaní

striedanie plodín, výţiva rastlín, ochrana

vybraných rastlín,

rastlín a pôdy)



zvoliť podľa druhu pestovateľských činností

zelenina (osivo, výsadba, priesady),

správne pomôcky, nástroje

jednotenie zeleniny, podmienky a zásady

a náradie a urobiť ich údrţbu,

pestovania, pestovanie vybraných



druhov zeleniny VIII. Rodinná

význam vzťahov, hodnotová orientácia,

príprava

zodpovednosť, tolerancia, význam

(3 h)

rodinného zázemia, zodpovednosť za

dodrţiavať technologické postupy,


efektívne komunikovať v rodine,

deti, člena rodiny, rodičov, starých



diskutovať o roliach v rodine,

rodičov



analyzovať a diskutovať o faktoroch ohrozujúcich

komunikácia medzi členmi rodiny,

rodinu.

rodinné súţitie (rodičia a deti, spoluţitie viacerých generácií) nebezpečné zlozvyky a ich následky (napr. fajčenie, závislosť na hrách), šikanovanie, domáce násilie svadba, rôzne tradície, obrady


4.

Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledovné metódy a formy vyučovania: Informačnoreceptívna – výklad, reproduktívna – riadený rozhovor, heuristická – rozhovor. Frontálna výučba, individuálna práca ţiakov, skupinová práca ţiakov, demonštrácia a pozorovanie. Práca s materiálmi, práca s knihou, práca s PC a CD nosičmi.

Učebné zdroje

5. 

učebnica technickej výchovy pre 5. aţ 9. ročník základnej školy,



učebnica Technika pre 7.ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom,



odborná literatúra, odborné časopisy,



materiálno-technické a didaktické prostriedky: obrazový materiál, internet, DVD, CD.

6.

Hodnotenie predmetu

Proces hodnotenia v rámci vyučovacieho procesu v predmete technika sa zameria na nasledovné oblasti: Zapamätanie si poznatkov – ţiaci dokáţu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať, nakresliť. Porozumenie poznatkov – ţiaci dokáţu poznatky: vysvetliť, zadefinovať, opísať, vyjadriť vlastnými slovami. Pouţitie poznatkov (špecifický transfer) – ţiaci dokáţu poznatky: aplikovať, demonštrovať, vyskúšať, vyriešiť. Ústna forma hodnotenia je vhodná pre všetky tematické celky, hlavne ak ţiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastnú prácu (príklady projektov Technika a ţivotné prostredie, Ochrana prírody, Remeselníci v minulosti a dnes, Návrh vlastného výrobku, Výroba vlastného výrobku, Rozpočet našej domácnosti, Môj osobný finančný rozpočet, Zdravé jedlá a potraviny, Jedálny lístok,....) Záverečné hodnotenie na konci prvého a druhého polroka sa uskutoční klasifikáciou predmetu. Hodnotí sa: - teória, praktická časť, projekt, samostatná práca, aktivita Pri hodnotení výsledkov ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy moţný vplyv zdravotného znevýhodnenia ţiaka na jeho výkon. Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011.



Umenie a kultúra Výtvarná výchova šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


1.

Výtvarná výchova je predmet, na ktorom ţiaci prostredníctvom výtvarných činností spoznávajú vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení (kresby, maľby, plastiky, fotografie, dizajnu, architektúry, videa a filmu). Všetky ostatné didaktické formy ako pouţívanie učebnice, edukačných materiálov, premietanie filmov a podobne sú len doplnkovými aktivitami (v rámci motivácie alebo následných ukáţok, diskusií). Ťaţiskom je práca ţiakov s výtvarnými materiálmi, technikami a nástrojmi (od ceruzky aţ po fotoaparát a počítač). Zahŕňa tvorbu od vymyslenia nápadu (čo chcú ţiaci vytvoriť), cez nachádzanie formy (ako to vyjadriť), aţ po realizáciu (schopnosť previesť nápad a formu v materiáli prostredníctvom výtvarnej techniky). Prostredníctvom tohto procesu sa jednak zvyšuje gramotnosť ţiakov – schopnosť rozumieť vizuálnym znakom na základe vlastnej skúsenosti, jednak sú uvádzaní do znalosti rôznych foriem súčasnej vizuálnej kultúry i kultúrnej tradície. Ţiaci touto formou získavajú dôleţité kompetencie porozumenia reklame, filmu a videu, dizajnu, architektúre; fotografiám obrazom a objektom, ktoré ich obklopujú a vytvárajú ich „obraz sveta“.


2.

Ţiaci sú prostredníctvom aktívnych činností uvádzaní do vizuálnej kultúry a komunikácie – na úrovni poznania i vlastného vyjadrovania. Cieľom predmetu výtvarná výchova je prostredníctvom autentických skúseností získaných z výtvarných činností v predchádzajúcom ročníku, rozvíjať manuálne zručnosti a duševné spôsobilosti, poznávanie slohov, štýlov umenia, dizajnu, architektúry, fotografie a filmu. Predmet vedie k zvyšovaniu uvedomelosti reflexie vizuálnej kultúry. Ţiaci: 

spoznávajú vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení – výtvarného umenia, fotografie, dizajnu, architektúry, videa a filmu, rozumejú im a získavajú základnú gramotnosť v ich pouţívaní,



rozvíjajú si pozorovacie schopnosti, schopnosti reagovať na vizuálne podnety a výtvarne ich spracovávať,



rozvíjajú tvorbu vlastných myšlienkových konceptov a ich formálnu a technickú realizáciu,



spoznajú a slovne pomenujú (výraz), formu, námet umeleckých diel a svoj záţitok z nich výtvarne interpretujú,



poznávajú vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce smery moderného a súčasného umenia a historické slohy,



osvojujú si primerané kultúrne postoje, názory a hodnotové kritériá; cez záţitky aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel sú uvádzaní do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií a na úrovni aktuálneho myslenia a interpretácie.

Kognitívne ciele Poznávať jazykové prostriedky, vybrané techniky, procesy, kompozičné princípy a médiá. Vedieť pomenovať pôsobenie umeleckých diel a precítiť záţitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry. Ţiaka viesť k vedomému poznaniu a vyuţívaniu znakov reklamy, architektúry, dizajnu, multimédií. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umoţniť vývoj vlastného prístupu ţiaka, individuálny názor a svojský vkus. Kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať tvorivú sebarealizáciu. Socioafektívne ciele Vychovávať ţiaka k primeraným kultúrnym postojom cez záţitok aktívneho vnímania umeleckého diela. Rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, pouţívanie zručností prostredníctvom záţitkového vyučovania. Predmet VYV podporuje medzipredmetové väzby, zapája citovosť, afektivitu do vzťahu s prírodovednými aj humanitnými predmetmi a inými druhmi umenia. Kompetencie ţiaka Ţiak by mal získať po absolvovaní výtvarnej výchovy: -

vedomosti, podporované vizuálnymi materiálmi,

-

formálne zručnosti (základy proporcie, záber, charakteristický tvar, animačné triky, variácie motívu, zobrazovacie techniky, dizajnérske návrhy, priestorové objekty, tvorivo vyuţívať techniky a nástroje, spracovať regionálne charakteristiky z daného miesta, vlastné nápady, rozlišovať umelecké slohy aţ po súčasnosť, spracovávať podnety z iných predmetov),

-

technické zručnosti, keď ţiak dokáţe narábať s rôznymi nástrojmi, vie kresliť a tieňovať, miešať farby, zvláda konštrukčno-technické úkony s materiálom (krčenie, lepenie, spájanie, drôtovanie a i.), dokáţe jednoduché otláčanie, modelovanie, zvláda vyhotovenie priestorových tvarov, ovláda grafické operácie na počítači v jednoduchých základných programoch,

-

mentálne spôsobilosti – vnímanie skutočnosti a preţívanie záţitku vyjadrením vlastnej fantázie, predstáv, myslenia a nápadov (sebarealizačné práce, analytické vyhodnotenia a postoje, odôvodnenie výberu, uvedomenie podnetov, vyuţívanie znakov a symbolov),

-

postoje – tvorivý prístup, ktorým ţiak volil vlastné autentické riešenie a formuloval ho do estetického názoru ( otvorenosť voči experimentu s farbou, hmotou, technikou, motívom, témou, tolerancia voči vkusu iných, aktívny prístup k prostrediu, budovať vlastný imidţ, vyhodnotiť štýl iných ľudí, spolupracovať pri realizácii tvorby).

Prierezové témy Vyučovaním výtvarnej výchovy v 6. ročníku sa budú prelínať tieto prierezové témy: Osobnostný a sociálny rozvoj – budeme rozvíjať ľudský potenciál ţiakov, poskytovať ţiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný ţivot. Znamená to nielen študijný rozvoj ţiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne študijný rozvoj podporujú. U ţiakov budeme rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi spoluţiakmi, pomoc pri práci v skupine, vo dvojiciach – plánovanie a organizovanie práce. Mediálna výchova – budeme rozvíjať spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich produkty, čo znamená viesť ţiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“. Environmentálna výchova - budeme ţiakov viesť k pochopeniu vzťahov medzi ţivotným prostredím a zdravím človeka a tak ich motivovať k ochrane a tvorbe svojho ţivotného prostredia podľa ekologických poznatkov, rozvíjať spoluprácu pri ochrane ţivotného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. V rámci predmetu sa zameriame na prácu s prírodninami, tému šetrenia prírodných zdrojov a moţnosti vyuţitia odpadových materiálov v umení. Multikultúrna výchova - Regionálna výchova – budeme ju realizovať hlavne pri poznávaní typických regionálne významných umelcov a ich tvorbe, regionálnej ľudovej tvorby, tieţ pri téme o tradíciách a podnetoch regionálnych remesiel. Výchova k manţelstvu a rodičovstvu – budeme rozvíjať zodpovednosť ţiakov voči sebe a iným, aby boli schopní prevziať zodpovednosť za vlastné správanie, zdôrazňovať význam kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáha rozvíjať interpersonálne vzťahy – empatiu, komunikačné schopnosti. Pomáhať ţiakom v procese sebauvedomovania a sebaúcty, rozvíjania tolerancie a zodpovednosti ako základných podmienok humánnych vzťahov. Ochrana ţivota a zdravia - budeme rozvíjať vedomosti, postoje a zručnosti ţiakov ku zdravému ţivotnému štýlu, k ochrane svojho zdravia a ţivota a tieţ zdravia a ţivota iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a ţivota.


3.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet výtvarná výchova. Tematické celky: I.

Výtvarné vyjadrovacie prostriedky


II.

Moţnosti zobrazovania videného sveta


III. Podnety moderného a súčasného výtvarného umenia


IV. Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia


V.


Škola v galérii

VI. Podnety architektúry


VII. Podnety fotografie

(2 vyučovacia hodina / školský rok)

VIII. Podnety videa a filmu


IX. Elektronické médiá


X.


Podnety dizajnu

XI. Tradície a podnety remesiel


XII. Synestetické podnety


XIII. Podnety poznávania sveta


Škola má zostavené tematické výchovno-vzdelávacie plány. Tematický

Obsahový štandard


témy

okruh I. Výtvarné

Prierezové

mierka a proporčné vzťahy


vyjadrovacie

kresbou vyjadriť

prostriedky

operácie s mierkou zobrazovania:

základné vzťahy

/3h/

zmenšovanie – zväčšovanie

predmetov

vzďaľovanie – pribliţovanie

v priestore, 

pozorovanie vzťahov podľa skutočnosti

vyjadriť vzťahy farieb

OSR

ENV

MUV

v priestore pri zobrazovaní exteriéru

operácie s proporciami: pribliţný pomer

(krajiny),

častí videnej a kreslenej predlohy farebné budovanie priestoru v obraze: blízkosť a vzdialenosť II. Moţnosti

proporcie postavy (človek, zviera)



zobrazovania videného

Ţiak vie/dokáţe:

analytické pozorovanie postavy

postavy, kreslenie postavy podľa videnej

OŢZ

proporcie pri kreslení

sveta /5h/

vyjadriť pribliţné



vyjadriť pribliţné

OSR

skutočnosti (základy geometrickej

proporcie pri

výstavby proporcií, pohybu)

modelovaní postavy,

modelovanie postavy podľa videnej skutočnosti (základy geometrickej výstavby proporcií, častí vo vzťahu k celku, pohybu) Ţiak vie/dokáţe:

III. Podnety

op-art: inšpirácia vybraným princípom

moderného

op-artovej tvorby (mihotavý efekt, ilúzia

a súčasného

priestorovosti, svetelný a farebný

op-artu a kinetického

výtvarného

kontrast, séria, mrieţka...)

umenia, 

umenia /3h/



rozpoznať princípy

OSR

MUV

nachádzať súvislosti

kinetické umenie: jednoduchý kinetický

a rozdiely medzi

ENV

objekt

rôznymi umeleckými

MDV

štýlmi, optické klamy, ilúzie a dvojznačné zobrazenia IV. Výtvarné

gotické umenie a architektúra

činnosti

(katedrála, hrad, odev)


inšpirované

rozpoznať typické

MUV

znaky gotického

dejinami

uvedenie do dobovej situácie – hra na

umenia

ČTG

umenia

umelca gotiky

a architektúry,

OSR



/3h/

tvorivo pouţiť

výtvarná interpretácia dobovej výtvarnej

(transformovať)

formy (napr. vitráţ z papiera alebo

historický motív,

rôznych materiálov – vlastný motív ţiaka, alebo kniţná iluminácia, návrh gotického rytierskeho brnenia, odevu a pod.) V. Škola

vnímanie výtvarného diela (v galérii

v galérii

alebo podľa reprodukcie) – reakcie

/3h/

rôznych zmyslových modalít; obraz pre

subjektívny dojem zo

päť zmyslov (vcítenie sa do diela na

zmyslového

základe jeho pozorovania; priraďovanie

(synestetického)

chuti, vône, zvuku a hmatového pocitu –

vnímania umeleckého

farbe, tvaru, povrchu, svetlosti, motívu)

diela,

interpretácia vybraného výtvarného diela na základe synestetického vnímania (napr. čo zobrazuje abstraktné umenie?)


slovne interpretovať

OSR

MUV

VI. Podnety

urbanizmus – nadhľad, pôdorys, plán

architektúry /1h/

Ţiak vie/dokáţe: rozlíšiť prvky a funkcie

MUV

plán mesta (dediny), štruktúra zón,

častí zástavby mesta

OSR

doprava, uzly; vzájomné vzťahy,

alebo dediny,

ENV

vytvoriť jednoduchý

ČTG



 vzťah ku krajine

plán usporiadania urbánneho celku

porovnanie: mesto a dedina

(mesto, dedina, osada, časť) podľa svojej

fantastické priestory, fantastické funkcie,

predstavy.

utópia VII. Podnety

inscenovaná fotografia



fotografie /2h/

Ţiak vie/dokáţe:

práca s materiálmi – príprava inscenovaného prostredia (inštalácie),

nafotografovať

OSR

inscenovanú situáciu, 

vyuţiť poznatky

fotogenického terénu (napr. z papiera,

o výtvarných

plastelíny, rôznych priehľadných

vyjadrovacích

a polopriehľadných materiálov), vyuţitie

prostriedkoch pri

povrchov (textúr)

fotografovaní,

umiestnenie predmetu v inscenácii osvetlenie, nasvietenie s farebným svetlom fotografovanie z rôznych uhlov pohľadu – celok, detail VIII. Podnety

vzťahy obrazu a zvuku vo videu a filme



videa a filmu /2h/

Ţiak vie/dokáţe: pomenovať vzťah

ozvučenie krátkej ukáţky

obrazu a zvuku vo

(experimentovanie s ozvučením

videu alebo vo filme

s pouţitím vybraného obrazu a zvuku

z hľadiska výrazu,

v počítačovom programe)

hudba, hlas a ruchy

MDV

MUV

OSR

IX.

digitálna úprava farieb obrazu

Elektronické


vytvoriť koláţe

médiá

digitálna úprava svetlosti, sýtosti,

z vlastných digitálnych

/2h/

kontrastu farieb; rozostrenie, zaostrenie,

kresieb, fotografií ,

voľná transformácia

malieb, alebo písma, 

digitálne filtre, farebné filtre, krivky farieb

vytvoriť varianty

MDV

OSR

digitálneho obrazu pomocou operácií

X. Podnety

digitálna obrazová koláţ/koláţ z obrazu

v počítačovom

a písma

programe,

odevný dizajn



dizajnu /3h/

Ţiak vie/dokáţe:

odev, časť odevu, doplnok

MDV

navrhnúť odevy alebo

OSR

doplnky podľa svojich

ENV

predstáv,

VMR

história odievania odevný dizajn XI. Tradície

podnety košikárstva


a podnety remesiel

pletenie objektu z prútov (napr. papier,

/3h/

kartón, buţírka, drôt, drevo...)

tvorivo variovať

MUV OŢZ

tradičnú techniku, VMR ČTG

výtvarné reakcie na tradičné formy

OSR

(architektúry odevov, jedál, zvykov...) Ţiak vie/dokáţe:

XII.

objekt vydávajúci zvuk – hudobno-

Synestetické

vizuálny nástroj, ozvučené povrchy

podnety

(textúry: napr. vrúbkovaný papier,

vlastnosti materiálov

/2h/

plech ...)

a objektov,



pouţiť zvukové OSR

zvuková performancia s vlastnými zvukovými objektmi (nástrojmi vydávajúcimi zvuky, ruchy, šumy) zvukové objekty, autorské a hudobné nástroje XII. Podnety

podnety biológie:

poznávania

výtvarné interpretácie prírodných

sveta

štruktúr (napr. makrosnímky rastlinných

/1h/

a ţivočíšnych tkanív, minerálov, pozorovanie mikroskopom, röntgenové


výtvarne reagovať na

OSR

témy biológie.

ENV

snímky, snímky geologických vrstiev, kryštálov, tepelné snímky povrchu Zeme, kozmické snímky, pozorovaná štruktúra listov ...)

Metódy a formy

4.

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť vyuţívame motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (pribliţovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela). Expozičné metódy vyuţívame pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie),

demonštračná metóda

(demonštrácia obrazov),

pozorovanie

(cielené

systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). Vyuţívame i IKT zdroje. Organizačné formy, ktoré môţe učiteľ pouţiť vo vyučovaní: 

frontálne vyučovanie,



skupinové vyučovanie,



diferencované a individualizované vyučovanie,



návštevy výstav, galérií, múzeí, ateliérov umelcov, architektonických a umeleckých pamiatok,



premietanie filmov, práca na počítači, napríklad hľadanie informácií o výtvarných umelcoch, ich tvorbe, galéria výtvarných diel na internete,



uskutočnenie besied s výtvarnou tematikou.

Učebné zdroje

5. 

ČARNÝ, L.: Výtvarná výchova pre 6.ročník ZŠ, Zdruţenie EDUCO, Bratislava 2010, schválilo MŠ SR 28. januára 2010,



výstavy, časopisy, ilustrácie, ilustrácie detských i moderných ilustrátorov, IKT,



Internetové zdroje: www.gmb.bratislava.sk, www.uemniezblizka.gmb.sk, www.cary-mary.cz, www.creativ-seiten.de, www.styl-byvania.sk, www.arteducation.sk, www.suh.sk, www.sspg.sk, www.brydova.cz, www.kreativnysvet.sk a ďalšie iné.

6.

Hodnotenie

Učiteľ ma brať ohľad na to, ţe výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom ţiaka a ţe toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania ţiaka. Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Predloţené kritériá sú orientačné, učiteľovi poskytujú štruktúru analýzy jednotlivých hľadísk uplatniteľných na činnosť ţiaka v rámci výtvarnej výchovy. Výsledok výtvarných činností (artefakt) nie je jediným predmetom hodnotenia, ale učiteľ zvaţuje všetky niţšie vymenované kritériá. Výsledok výtvarnej činnosti je síce dôleţitý, u ţiaka naň vzniká obyčajne citová väzba – spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne motivuje pre ďalšiu výtvarnú prácu, udrţiava jeho záujem o sebavyjadrovanie. Je teda potrebné, aby učiteľ k nemu zaujímal stanovisko. Okrem neho treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretoţe práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti ţiaka a k získavaniu kompetencií – k napĺňaniu cieľov výtvarnej výchovy. Učiteľ u ţiaka hodnotí, primerane veku: priebeh vytvárania postojov: 

prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,



otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,



cieľavedomosť riešení,



záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,



schopnosť spolupracovať,



schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spoluţiakov;

priebeh získavania zručností a spôsobilostí: 

technické zručnosti (ovládanie poţadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií s nimi),



formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),



mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a preţívania,



mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,



mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastne témy, koncepcie, návrhy; schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, interpretovať záţitky);

priebeh získavania vedomostí: 

znalosti oblasti vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,



pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,



znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich pouţívania;

schopnosť realizácie výsledného artefaktu.

Predmet výtvarná výchova je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011.



1.

Umenie a kultúra Hudobná výchova šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


Hudobná edukácia v niţšom strednom vzdelávaní predstavuje kontinuálne, systémové a cieľavedomé pokračovanie hudobnej edukácie primárneho stupňa. Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdávaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôleţitú úlohu aj ako jedna z foriem realizácie tvorivosti kaţdého človeka. Hudobnosť národa neurčuje niekoľko desiatok vynikajúcich interpretov, ale viacgeneračná vrstva zanietených percipientov hudby. Jedine hudobná výchova na základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je mimoriadne dôleţitá a chápeme ju ako výchovu človeka. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudobné prejavy a počúvanie

hodnotnej hudby znamená nenahraditeľný

prostriedok formovania osobnosti najmä vo sfére jej emocionalizácie. Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú hudobnosť ţiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie, tvorivého myslenia s vyuţitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti ţiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu a sebareflexiu, porozumenie a solidaritu, pre ochranu prírody, kultúrnych hodnôt Slovenska, vlastného regiónu, toleranciu k iným kultúram a národom. Utvára a rozvíja hudobnoestetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, návyky, skúsenosti, názory a vlastné postoje ţiakov pri prehlbovaní hudobného záţitku aj na uvedomené vnímanie a na aktívny hudobný prejav. Hudobná výchova posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu ţiakov, rozvíja schopnosť vytvárať a obhajovať svoje hodnoty, no súčasne rešpektovať aj hodnoty iných. Hudobnú edukáciu moţno vymedziť troma prvkami: hudobné umenie – obsah, hudobné schopnosti (zručnosti, návyky) – cieľ a hudobné činnosti – metóda, prostriedok rozvoja hudobných schopností, pochopenia princípov hudby, realizácia hudobného umenia. Sekundárnym obsahom predmetu je umenie, estetika, kreativita, sekundárnym cieľom rozvoj kľúčových kompetencií – komplexný rozvoj osobnosti, všeobecných ľudských kvalít. Hudobná výchova v základnej škole je predmetom umelecko-výchovným a činnostným, na niţšom strednom stupni sa rozširuje o kognitívny rozmer – uvedomelé prenikanie do štruktúry hudobného diela, hudobno-teoretický a hudobno-historický rozmer, ako konklúzia predchádzajúcej hudobnej činnosti, praktickej hudobnej skúsenosti.


2.

Ciele predmetu moţno rozdeliť na špecifické hudobné ciele, špecifické ciele z oblasti umenia, estetiky a kreativity a sekundárne ciele. Špecifické hudobné ciele: Ţiaci: 

získajú hudobné schopnosti prostredníctvom hudobných činností,



realizujú hudobné činnosti na základe nadobudnutých hudobných schopností,



na základe vlastnej skúsenosti si osvoja konkrétne poznatky z oblasti hudobnej teórie a histórie,

Špecifické ciele z oblasti umenia, estetiky a kreativity: Ţiaci: 

pochopia podstatu umenia, vytvoria si vzťah k umeniu, majú priamu skúsenosť v oblasti špecifických umeleckých, estetických a psychologických kategórií – emocionalita, preţívanie, záţitok, vnímanie krásy, vlastná tvorivosť (improvizácia, kompozícia), na základe čoho dokáţu reflektovať umenie, vnímať krásu, rozpoznať hodnotu, vyjadriť sa prostredníctvom umenia,

Sekundárne ciele: Ţiaci:



nadobudnú (prehĺbia) kľúčové kompetencie prostredníctvom hudobného umenia.

Kompetencie ţiaka Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie, tak aby sa: 

formoval a rozvíjal emocionálny svet ţiakov,



formovali mravné vzťahy ţiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom ţivota,



vychovali ţiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu ţivotu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,



vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, filmom, videom a modernými komunikačnými technológiami,



vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov k nim,



hudobná výchova participuje na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej kompetencie.


3.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet hudobná výchova. Tematické celky: I. Hudba minulosti a súčasnosť

(24 vyučovacích hodín /školský rok)

II. Prostredníctvom hudby poznávame kultúru rôznych národov (9 vyučovacích hodín/školský rok)


Tematický celok

Obsahový štandard


Prierezové témy

Ţiak vie/dokáţe:

I. Hudba minulosti

pochopenie komunikatívnej

a súčasnosti

funkcie hudby, rôznych



čisto, kultivovane spievať,

OSR

podôb hudobného



orientovať sa

MUV

v znejúcej hudbe,

MDV

Opakovanie učiva

vyjadrenia

a piesní z 5. ročníka Hudba dávnych čias

význam a funkcia hudby


Pravek

orientovať sa v znejúcej

vznik hudby a hudobných

hudbe, na základe

nástrojov

pouţitých výrazových

MUV, OŢZ

prostriedkov hudby, ktoré človek + zvuky prírody,

vníma, chápe ich funkciu

praelement hudby –

a komunikačné

rytmus, napodobňovanie

schopnosti hudby,

primitívnych hudobných prejavov.

Starovek

hudba indická, čínska a grécka


charakterizovať znaky a starovekej hudby,

prvé veľké kultúry

reagovať pohybom na

India, Čína a antické

znejúcu hudbu,

Grécko.

rytmizovať. Zoznámiť sa s antickou piesňou,

Seikilova pieseň

MUV, TBZ

Letmý pohľad na

Gregoriánsky chorál,

stredovek

kresťanská hudobná


vnímať a rozoznávať

kultúra, svetská hudba,

umelecké hodnoty

duchovná pieseň, rytierske

rôznych kultúr,

piesne.



MUV, OSR

orientovať sa v znejúcej hudbe, na základe pouţitých výrazových prostriedkov hudby,



charakterizovať počúvanú skladbu z hľadiska štýlového obdobia, vyjadriť názory a pocity,

Hudobná renesancia

Madrigal, hudba na hradoch, zámkoch, pavana,


zaspievať intonačne

móda, tanec, zvyky,

čisto, kultivovane pieseň

architektúra, výtvarné,

ako v renesancii,

literárne umenie



MUV

vie vyjadriť hudobný záţitok, pohybovo

Orlando di Lasso: Echo

stvárniť jednoduchú choreografiu k tancu Pavana zo 16. storočia, Hudobný barok

znaky baroka

Zoznámiť sa s obdobím baroka, so ţivotom, tvorbou Vivaldiho,

predstavitelia baroka:

Bacha a Händla.

Antonio Vivaldi

Ţiak vie/dokáţe:

Johann Sebastian Bach



Georg Friedrich Händel

vyjadriť pocity z počúvanej hudby,



vymenovať predstaviteľov baroka, porozprávať o ich ţivote a diele,



rozumie pojmom opera, oratórium, polyfóni,



v skladbe pozná prvky barokovej hudby



postrehnúť výrazné hudobné myšlienky, hudobné nástroje,

ENV

ENV TBZ

baroko na Slovensku

Zoznámiť sa s barokovou hudbou

RGV

na našom území. 

zaspievať niektoré zbojnícke piesne,



prejaviť úctu k významným hudobným osobnostiam,

Hudba v klasicizme

znaky klasicizmu


pri počúvaní hudby

predstavitelia:

spoznať charakteristické

J. Haydn.

prvky konkrétneho

W. A. Mozart

štýlového obdobia dejín

L. V. Beethoven

hudby, 

MUV

TBZ,OSR

rozoznať podľa zvuku, vzhľadu i názvu beţné nástrojové zoskupenia,

klasicizmus na Slovensku



významné osobnosti rôznych oblastí kultúry a histórie Slovenska,

Hudba v romantizme

znaky romantizmu


predstavitelia: R.Schumann, R.Schubert



N.Paganini, FListz

pochopiť a rozpoznať

ENV

hlavné znaky romantizmu

TBZ

pochopiť súvislosti jeho vzniku,



základnú charakteristiku romantizmu v literatúre, hudbe, maliarstve a architektúre.



pochopiť rozdiel medzi miniatúrnymi a monumentálnymi formami

Zoznámiť sa so skladateľmi, virtuózmi. Vypočuť si ich ukáţky.

opera v romantizme:

Naučiť sa o romantickej opere

ENV,MUV,

G. Verdi, R. Wagner,

a najvýznamnejších autoroch.

TBZ

C. M. Weber

Vypočuť si ukáţky.

MUV


pochopiť reformu opery, MDV

programová hudba: B. Smetana: Vltava, Šárka


OSR

pochopiť programovú hudbu,

Slovenská hudba v období romantizmu:


poznať staršiu generáciu

J.L.Bella, M.Moyzes,

slovenských skladateľov

M.Sch.Trnavský

v období romantizmu, 

ENV TBZ

zaspievať umelé piesne niektorých autorov,

Od romantizmu k

Impresionizmus.

Po zoznámení sa

hudbe 20. storočia

Tvorba C.Debussyho

s impresionizmom vypočuť si

a M.Ravela

ukáţky. Ţiak vie/dokáţe: 

pojmy – impresionizmus,



charakterizovať impresionizmus, okolnosti jeho vzniku a vplyv na umenie 20.storočia.

II. Prostredníctvom

Slovenská a česká hudba

Ţiak vie/dokáţe:

hudby poznávame

Rakúska a nemecká hudba

kultúru rôznych

Francúzska hudba

identitu na základe

národov

Talianska a španielska

osvojenia si umeleckej

hudba

výpovede hudob. diel

Hudba Slovenska

Anglická, írska a škótska

v kontexte s hudobnou

a iných národov

hudba

kultúrou iných národov,

/rakúska, nemecká,

Ruská hudba

talianska,

Okolo Stredozemného mora

francúzska, írska,

- Španielsko, Grécko a

škótska.../

Chorvátsko





uvedomiť si národnú

získať úctu ku svojej kultúre,



rešpektovať rôzne kultúry,



uvedomiť si miesto hudby v našom ţivote,



poznať hudobnú kultúru národov – folklór aj významných hudobných

MUV, OSR

skladateľov, ukáţky, piesne,

Zahrajme si divadlo

Harlekýn

 

realizovať hudobno-

OSR, MEV,

dramatické činnosti,

MUV, EVN,

realizovať hudobno-

OŢZ, VMR

dramatický projekt podľa princípov tvorivej dramatiky s vkladom vlastnej tvorivosti, fantázie, imaginácie, improvizácie v skupinovej spolupráci.

4.


Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu ţiakov: skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných podujatí, besedy, záţitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania rol. Špecifické metódy: intonačná metóda s pouţitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno - receptívna metóda, improvizácia.

5.

Učebné zdroje

Pre vyučovanie hudobnej výchovy budú pouţívané učebnice a učebné pomôcky schválené a odporúčané MŠ SR: Hudobná výchova pre 6. ročník. B.Felix, E.Langsteinová, zborníky ľudových piesní, encyklopédie, internet.

6.

Hodnotenie predmetu




Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova Šiesty 2 1 3 hodiny týţdenne

ročne

99 hodín


1.

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého ţivotného štýlu. Ţiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého ţivotného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. V 6. ročníku si ţiaci osvojujú pohybové zručnosti a návyky, a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených pohybových zručností a návykov. Dôraz sa kladie na motiváciu k pohybovej a športovej aktivite, vyzdvihnutie osobitostí ţiakov a ich individuálnych predpokladov pre vykonávanie daných činností. Voliteľné TC rozširujú základné TC o pohybové činnosti, ktorých výber rešpektuje podmienky školy, záujmy ţiakov, a miestne tradície. Vyučovanie je zamerané na obsah najmä atletiky, gymnastiky, ktorá je základom pre správne vykonávanie všetkých ostatných športov, ďalej športových hier, ktoré sú záujmom našich ţiakov, kde sa zároveň rozvíja hra fair play, práca v kolektíve, tíme a zároveň sa rešpektuje plnenie cieľov telesnej a športovej výchovy a bezpečnosť. Obsah voliteľných TC vyuţívame na doplnenie základného učiva a na motiváciu ţiakov, na rozvoj ich pohybových schopností so zreteľom na skupinové záujmy, individuálne predpoklady ţiakov a podmienky školy. Základnou organizačnou formou je 45-minútová vyučovacia hodina a zúčastňujú sa jej všetci ţiaci .


2.

Kognitívne (poznávacie) ciele: 

vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v súvislosti s ochranou vlastného zdravia,



pochopiť účinok pohybovej aktivity na zdravie s jej aplikáciou v dennom reţime,



vyuţívať vedomosti o potrebe pohybu ako prevenciu pred civilizačnými ochoreniami,



pochopiť význam aktívneho odpočinku pre odstránenie únavy,



pochopiť kompenzačný účinok telesných cvičení a poznať vhodné cvičenia na jeho dosiahnutie,



poznať úroveň vlastnej pohybovej výkonnosti,



vyuţívať kaţdú príleţitosť na rozvíjanie pohybových schopností.

Psychomotorické ciele: 

vedieť získať informácie o ohrození zdravia a poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni,



osvojiť si techniku a pravidlá rôznych športov a športových disciplín,



zaradiť a vyuţívať športové a pohybové činnosti vo svojom voľnom čase,



vedieť vyuţiť cvičenia na rozvoj pohybových schopností,



vedieť diagnostikovať a hodnotiť pohybovú výkonnosť vlastnú i spoluţiakov,



dodrţiavať pravidlá bezpečnosti práce pri cvičení,



vedieť pouţívať náradie a rôzne pomôcky,



vedieť uplatniť osvojené pravidlá športových disciplín v športovej činnosti,



prezentovať svoju športovú výkonnosť na verejnosti,



preukázať pohybovú gramotnosť v rôznych športových odvetviach,



riešiť problémové situácie,



vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a internetu.

Afektívne (výchovné) ciele: 

mať vytvorený hodnotový systém, v ktorom zdravie a pohyb majú popredné miesto,



mať príjemný záţitok z vykonávanej pohybovej činnosti a zo športu,



mať predstavu o svojich pohybových moţnostiach,



vyuţiť svoje vedomosti na zdokonaľovanie sa vo vlastnej športovej výkonnosti,



vzbudiť u ţiakov záujem o prírodu, pravidelné cvičenie a sezónne druhy športov,



vytvárať pozitívny vzťah ţiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností,



preukazovať pozitívny postoj k súťaţeniu,



preukazovať pozitívny vzťah k súperom,



dodrţiavať prijaté zásady v rámci skupiny,



vedieť súperiť, kooperovať a tolerovať súperov,



reálne prijímať víťazstvá a prehry v športovej súťaţi i v spoločenskom prostredí,



mať vyformované estetické cítenie pri formovaní telesných proporcií a kultivovaného prejavu osobnosti.

Kľúčové kompetencie vo vyučovaní telesnej a športovej výchovy Telesná a športová výchova napriek svojmu špecifickému zameraniu prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií : Komunikačné kompetencie 

schopnosť porozumieť inej osobe a adekvátne reagovať,



schopnosť vysvetliť a byť pochopený,



schopnosť zúčastniť sa verejnej diskusie v rámci športových aktivít,



schopnosti spolupracovať s ostatnými.

Kompetencia riešiť problémy 

uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy zaloţené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení,



získava a vyuţíva rôzne, inovatívne postupy, argumentuje, obhajuje svoje výsledky



dokáţe spoznávať pri určitých riešeniach klady i zápory, uvedomuje si potrebu zvaţovať úrovne ich rizika,



má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov.

Kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií 

schopnosť pripraviť stratégiu,



schopnosť predvídať a reflektovať na zmeny,



vyuţívať IKT k získavaniu informácií o témach súvisiacich s pohybom a zdravím,



poznať a vyuţívať aplikácie pre podporu pravidelnej pohybovej aktivity,



kreatívne, inovatívne a kritické myslenie.

Kompetencia k celoţivotnému učeniu sa – učiť sa učiť 

uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja,



dokáţe reflektovať proces vlastného motorického učenia,



kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové moţnosti.

Kompetencie sociálne a personálne 

dokáţe na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú nezávislosť v tíme,



vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami,



osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine/tíme,



uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáţe tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov,



dokáţe korigovať dôsledky svojho správania, konania, uplatniť prospešné zmeny v osobných vzťahoch.

Kompetencie pracovné 

dokáţe si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,



je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny.

Kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti 

dokáţe inovovať zauţívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť pohybovú činnosť so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci športovej hry, ale aj v kaţdodennom ţivote.

Kompetencie občianske 

uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva,



uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,



vyváţene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp . spoločnosti



uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,



prispieva k naplneniu práv iných,



je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,



má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného ţivota



má predpoklady zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udrţateľnosť kvality ţivotného prostredia,



uvedomuje si a zachováva základné princípy fair play,

Zabezpečenie uvedených kompetencií sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu, ktorý tvoria základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení, správnej ţivotospráve, športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové prostriedky. V predmete telesná a športová výchova sú rozdelené do štyroch častí – modulov:

I. Zdravie a jeho poruchy II. Zdravý ţivotný štýl III. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť IV. Športové činnosti pohybového reţimu

3.


V rámci posilnenej časovej dotácie bude vyučovanie telesnej a športovej výchovy zamerané na výraznejšiu podporu rozvoja pohybových schopností a zručností vo všetkých oblastiach a športových odvetviach so zameraním na vypestovanie zdravého a moderného štýlu ţivota. Vyučovanie voliteľných TC (florbal a vybíjaná) rešpektuje plnenie cieľov telesnej a športovej výchovy a bezpečnosť pri cvičení. Obsah voliteľných TC vyuţívame na doplnenie základného učiva a na motiváciu ţiakov, na rozvoj ich pohybových schopností so zreteľom na skupinové záujmy, individuálne predpoklady ţiakov a podmienky školy. Rozšírenie vyučovania telesnej a športovej výchovy odporúčajú POP na školský rok 2015/16 v čl. 1.6.10 v bode 2c) Zdravý ţivotný štýl.

Pravidelná pohybová aktivita je predpokladom zdravého vývoja detí a základom prevencie civilizačných chorôb a hlavne motiváciou venovať sa športu počas celého ţivota a propagovať tieto myšlienky ďalším generáciám. Ţiaci dokáţu: 

lepšie ovládať terminológiu,



posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti,



aplikovať pravidlá jednotlivých športov,



zlepšiť svoju pohybovú úroveň (flexibilita, rýchlosť, sila),



na športových podujatiach vystupovať sebavedomo, správať sa fair play.

Prierezové témy sa budú realizovať ako integrálna súčasť učebného obsahu predmetu Telesná a športová výchova. Pridané hodiny sú kurzívom v zátvorke vyznačené v obsahu pri príslušnom tematickom celku. Tematické celky predmetu: 1.

Telesná zdatnosť a PV


2.

Atletika




behy




skok do diaľky




hody


3.

Základy gymnastických športov




rytmická gymnastika

( 6 vyučovacích hodín/ školský rok)



akrobacia




cvičenia na náradí


4.

Športové hry




basketbal




futbal




volejbal


5.

Sezonné pohybové činnosti


6.

Povinne voliteľný tematický celok




florbal




vybíjaná


Téma

Obsahový štandard


Prierezové témy

I. Zdravie

úloha rozcvičenia pred

a jeho poruchy

vykonávaním pohybových


vysvetliť význam

činností ako prevencia pred

rozcvičenia pred

zranením

vykonávaním pohybovej činnosti,

cvičenia rozvíjajúce kondičné,



zostaviť a realizovať

kondično -koordinačné,

rozcvičenie pre kaţdý

koordinačné schopnosti pre

tematický celok,

potreby kaţdého tematického celku hygiena úborov



dodrţiavať hygienické poţiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti,

prvá pomoc pri drobných



aplikovať zásady

poraneniach, praktické

bezpečnosti, dopomoci

poskytnutie prvej pomoci

a záchrany pri cvičení,

(umelé dýchanie, masáţ



poskytnúť prvú pomoc,



ohodnotiť správne

srdca, protišokové opatrenia, stabilizovaná poloha, ošetrenie povrchového poranenia, zlomenín, omrzlín, popálenín) zásady drţania tela, správne drţanie tela, chybné drţanie

drţanie tela,

tela, tonizačný program na správne drţanie tela základné poznatky z biológie



vysvetliť účinok

človeka súvisiace s účinkom

pohybovej aktivity na

pohybovej aktivity na vlastný

ľudský organizmus a na

organizmus,

vyskytujúci sa zdravotný

redukcia nadhmotnosti,

problém

obezity

OSR OŢZ

II. Zdravý ţivotný štýl

Ţiak vie/dokáţe : zásady racionálnej výţivy



vysvetliť základy

OSR OŢZ

racionálnej výţivy, Pohybový reţim, aktívny



odpočinok

charakterizovať a uplatňovať pohybové činnosti podporujúce zdravý ţivotný štýl,

negatívne vplyvy fajčenia,



charakterizovať

alkoholu, nedovolených látok

nebezpečenstvo

a iných závislostí

závislosti na návykových látkach s negatívnym dopadom na zdravie človeka,

základné poznatky o formách



uplatňovať rôzne formy

pohybovej aktivity v reţime

pohybovej aktivity

dňa (ranné cvičenie,

v reţime dňa,

spontánna pohybová aktivita, racionálne vyuţívanie voľného času a pod.) III. Telesná

poznatky o rozvoji

zdatnosť

a diagnostikovaní pohybovej

a pohybová

výkonnosti, diagnostika VMV,

úroveň svojej pohybovej

výkonnosť

normy VMV, zdravotne

výkonnosti,

orientovaná zdatnosť

Ţiak vie/dokáţe : 



posúdiť a diagnostikovať

posúdiť a diagnostikovať úroveň telesného rozvoja

poznatky o telesnom vývine a jeho diagnostike

podľa daných noriem, 

aplikovať prostriedky na rozvoj pohybových

kondičná príprava, rozvoj základných kondičných

schopností, 

kaţdoročne preukázať

a koordinačných schopností,

rast úrovne pohybových

telesné zaťaţenie, meranie

schopností,

a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii kondičná gymnastika, všeobecný kondičný program, plyometrický program, základná gymnastika , rebriny,

OSR OŢZ

lavičky, nízka kladinka, švihadlo, tyč, plná lopta, poradové cvičenia skok do diaľky z miesta, člnkový beh 10x5 m, výdrţ vzhybe, ľah–sed za 30 sek, vytrvalostný člnkový beh

IV.Športové

odborná terminológia

činnosti

telovýchovných a športových

pohybového

činností


pouţívať odbornú

OSR OŢZ

terminológiu

reţimu

telovýchovných systematika športov a športových disciplín kaţdého

a športových činností, 

charakterizovať základné

tematického celku,

športové disciplíny

názvoslovie telesných cvičení

všetkých tematických celkov,

technika preberaných



prezenovať optimálnu

pohybových zručností

techniku preberaných

všetkých tematických celkov

pohybových zručností, 

aplikovať pravidlá pri

pravidlá osvojovaných

vykonávaní športových

športových disciplín a športov

činností, 

uplatňovať zásady fair –

dodrţiavanie fair -play,

play ako súťaţiaci,

organizácia súťaţí

pomocní rozhodcovia, organizátori, diváci,

úspechy slovenských a



uviesť príklady

zahraničných športovcov na

úspešných slovenských a

ME, MS, OH

zahraničných športových reprezentantov,

OH, olympijská symbolika,



popísať význam základných olympijských

kalokagatia, fair– play

myšlienok,

Atletika

technika atletických disciplín,

20% - 20 h

základy techniky atletických

(počet: 8 h)

činností


prakticky demonštrovať osvojenú techniku základných atletických

OSR

atletická abeceda, nízky a polovysoký štart, švihový

disciplín, 

kaţdoročne preukázať

a šliapavý beh, beh na 60 m,

rast úrovne pohybových

300m, 1000 m, vytrvalostný

schopností,

beh, štafetový beh skok do diaľky, skok do výšky, hod loptičkou skok do diaľky z miesta, člnkový beh 10x5 m, výdrţ v zhybe, ľah–sed za 30 sek, vytrvalostný člnkový beh Základy

rozdelenie gymnastických

gymnastických

športov (športová gymnastika,

športov

športový aerobik, moderná

30%-30 h

gymnastika, gymteamy)


popísať štruktúru gymnastických športov,



(počet: 6 h)

prakticky demonštrovať osvojené cvičebné tvary

Športová gymnastika

zo športovej a modernej

prípravné, imitačné cvičenie,

gymnastiky,

metodický postup osvojovania



vytvoriť gymnastické

a zdokonaľovania polôh,

kombinácie v zostave

pohybov, cvičebných tvarov,

jednotlivca alebo skupiny,

väzieb, zostavy spoločnej pohybovej skladby



zaznamenať chyby v predvedení a v rozsahu pohybu v gymnastických

Akrobacia ľah vznesmo; stojka na lopatkách znoţmo, s čelným, bočným roznoţením; kotúle vpred, kotúle vzad v rôznych obmenách východiskovej, hlavnej, výslednej polohy, kotúľové väzby, stojka na rukách s rôznou polohou nôh, stojka na rukách kotúľ vpred, premet bokom, väzby s kotúľom vpred, vzad, stojkou na rukách

súťaţiach,

OSR

kotúľ vpred, podpor stojmo prehnute vzad skoky a obraty znoţmo, skrčmo prípätmo, skrčmo roznoţmo čelne, bočne, s obratom. Cvičenie na náradí a s náradím hrazda po ramená – zostava minimálne 4 cvičebné tvary: výmyk, toč jazdmo vpred, toč vzad alebo vpred, prešvihy únoţmo vpred, vzad, zoskok preskok koza na šírku D, na dĺţku CH, kôň na dĺţku CH: skrčka, roznoţka, odbočka moderná gymnastika D švihadlo –preskoky na mieste, z miesta znoţmo, jednonoţne, skríţmo, striedavo noţ, krúţenie kruhy, osmičky; kmihanie; hádzanie a chytanie lopta – kotúľanie a prevaľovanie; odráţanie; hádzanie a chytanie; vyvaţovanie kondičná zloţka, technická zloţka gymnastických športov

Športové hry

funkcie hráčov v jednotlivých

25% - 25 h

športových hrách, systematika


pomenovať a popísať

herných činností, herné

funkcie hráčov v obrane

kombinácie a herné systémy

i v útoku, 

vyplniť jednoduchý

hodnotenie herného výkonu

pozorovací hárok o

hráča i druţstva v danej

výkone hráča i druţstva,

športovej hre



OSR

ukázať a v hre (stretnutí) uplatniť techniku

(počet: 5 h)

Basketbal

základných herných

prihrávka, dribling, streľba

činností jednotlivca,

z miesta, z krátkej a strednej



vzdialenosti, bránenie hráča

vyuţiť herné kombinácie a systémy v hre,

bez lopty a s loptou, hrať na dva koše podľa pravidiel, herné kombináte – útočné a obranné (počet: 4 h)

Futbal prihrávka, tlmenie lopty, streľba, obsadzovanie hráča bez lopty a s loptou, hrať podľa pravidiel, hra hlavou bez výskoku a s výskokom

Sezónne

Cvičenia v prírode

pohybové

Ţiak vie/dokáţe : 

zvládnuť preteky na

činnosti

základné pravidlá ochrany

jednoduchej slalomovej

5%-5 h

ţivotného prostredia

trati, 

(počet: 1 h)

správne vykonať

cvičenia rovnováhy na

základné bezpečnostné

prírodných prekáţkach,

techniky- pády pri

nosenie prírodných predmetov

vykonávaní sezónnych

jednotlivo, v dvojiciach a iných

činností,

skupinách (klady, kamene, brvná a pod.), pohybové hry v prírode

OSR OŢZ

Ţiak vie/dokáţe:

Povinne

Florbal

voliteľný

prípravné činnosti: práca

tematický celok

s loptičkou na mieste

prostriedky na rozvoj

13% - 13 h

v pohybe, prihrávky na mieste

pohybovej výkonnosti,

a v pohybe, streľba príklepom





a švihom, hra podľa zjednodušených pravidiel (počet: 5 h)

(počet: 4 h)

OSR

vyuţiť pohybové

pozná a dodrţiava zásady správnej výţivy,



zaradiť a vyuţívať

HČJ obranné, útočné,

športové a pohybové

obchádzanie súpera,

činnosti vo svojom

odstavenie súpera

voľnom čase.

Vybíjaná drţanie lopty, prihrávanie a chytanie lopty namieste, v chôdzi, v behu, vpred, vzad i bokom, podávanie lopty na mieste i za pohybu HČJ : dribling s loptou (opakované pravou a ľavou rukou)- dribling, predhodením

4.


Priebeţná demonštrácia postupov učiteľom(výklad, opis, demonštrácia), samostatná športová činnosť ţiakov. Hodiny členiť na nácvičné, nácvičné/opakovacie, zdokonaľovacie i hodnotiace, a na hodiny zápasové. Teoretické poznatky osvojovať priebeţne vo vyučovacích hodinách, práca v skupinách.

5.

Učebné zdroje

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú všetky učebné prostriedky, odborné časopisy (Telesná výchova a šport),odborné publikácie k daným témam, metodické príručky, pravidlá jednotlivých športov a ich športových asociácií a materiálno-technické a didaktické prostriedky.

6.

Hodnotenie predmetu




1.

Človek a príroda Fyzika šiesty 1 1 2 hodín týţdenne

ročne

66 odín


Výučba fyziky sa podieľa rozvíjaní prírodovednej gramotnosti ţiaka tak, aby vyuţíval nadobudnuté vedomosti, bol schopný klásť otázky a na základe dôkazov vyvodzoval závery, ktoré vedú k porozumeniu obsahu výučby prírodných vied. Obsah výučby fyziky je postavený na overenej konštruktivistickej pedagogickej teórii, ktorá kladie pri budovaní fyzikálnych poznatkov dôraz na vlastnú ţiacku skúsenosť s fyzikálnymi javmi a objektmi. Umoţňujú to ţiacke pokusy, reálne demonštrácie, priame merania a ich spracovanie. Postupne sa ţiak

vedie

k

formalizácii

poznávaného

obsahu,

prípadne

k

matematickým

vzťahom

a k zovšeobecneniam v podobe teoretických pojmov. Aj keď má učiteľ moţnosť prispôsobiť si obsah výučby vlastným predstavám, túto koncepčnú myšlienku by mal zachovať. Prostredníctvom tvorby vybraných fyzikálnych (často aj prírodovedných) pojmov sa rozvíjajú ţiacke bádateľské spôsobilosti, najmä pozorovať, merať, experimentovať, spracovať namerané údaje vo forme tabuliek a grafov. Súčasťou týchto spôsobilostí sú aj manuálne a technické zručnosti ţiaka, schopnosť formulovať hypotézy, tvoriť závery a zovšeobecnenia, interpretovať údaje a opísať ich vzájomné vzťahy. Proces fyzikálneho vzdelávania uprednostňuje metódy a formy, ktoré sa podobajú prirodzenému postupu vedeckého poznávania. Vzhľadom na vek ţiakov je to najmä uţ spomenutý empirický postup, pre ktorý je charakteristické riešenie problémov experimentálnou metódou aj s vyuţitím informačnokomunikačných prostriedkov. Aktívna účasť ţiaka sa zabezpečuje najmä riešením problémov a prácou v skupinách. Ţiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti potrebné aj k osobným rozhodnutiam v občianskych a kultúrnych záleţitostiach, ktoré súvisia s lokálnymi aj globálnymi problémami ako sú zdravie, ţivotné prostredie, technický pokrok a podobne. Rovnako dôleţité je, aby pochopil kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy a techniky.


2. Ţiaci: 

aplikujú empirické metódy práce – pozorovanie, experimentovanie, meranie a spracovanie nameraných hodnôt fyzikálnych veličín pri skúmaní fyzikálnych javov,



vysvetľujú vybrané fyzikálne javy v bezprostrednom okolí a navrhujú metódy overenia svojich vysvetlení,



prezentujú a obhajujú svoje postupy a tvrdenia logickou argumentáciou zaloţenou na dôkazoch,



komunikujú verbálnou aj písomnou formou, ovládajú symbolickú, tabelárnu, grafickú komunikáciu,



aplikujú pri riešení fyzikálnych úloh a problémov znalosť fyzikálnych pojmov, zákonov, faktov, nadobudnutý matematický aparát aj odborné informácie získané z rôznych vhodných informačných zdrojov,



rozlišujú spoľahlivé informácie od nespoľahlivých – kriticky myslia,



riešia problémy, v ktorých sa integrujú poznatky z viacerých prírodovedných, prípadne humanitných predmetov,



rozumejú historickému vývoju poznania vo fyzike ako vede a vplyvu technického vývoja na rozvoj poznania a spoločnosti,



posudzujú uţitočnosť vedeckých poznatkov a technických vynálezov pre rozvoj spoločnosti a tieţ problémy spojené s ich vyuţitím pre človeka a ţivotné prostredie,



pracujú v tíme, vedia kooperovať, diskutovať, sú zodpovední za výsledky svojej práce a zverené pomôcky,



získajú záujem o prírodu a svet techniky,



nadobudnú otvorenosť k novým objavom vo fyzike a technike,



získajú pozitívny vzťah k ochrane svojho zdravia a ţivotného prostredia.

Kompetencie ţiaka Ţiak dokáţe:  vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,  opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a pouţívať,  chápať potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,  dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s uţ osvojeným učivom, systematizovať ich a vyuţívať ich pre svoj ďalší rozvoj a reálny ţivot,  kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si moţnosti svojho rozvoja,  udrţať pozornosť pri prijímaní informácií,  pochopiť zámer zadanej úlohy,  účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,  pri samostatnom štúdiu vyuţívať dostupné materiály,  byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.


3.

Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet fyzika Tematické celky: I. Fyzika oboznámenie s predmetom


II. Vlastnosti kvapalín a plynov


III. Vlastnosti pevných látok a telies


IV. Vlastnosti látok v súvislosti s ich časticovým zloţením


V. Správanie telies v kvapalinách, hustota


VI. Správanie telies v plynoch


Vo vyučovacom predmete Fyzika sa zvyšuje časová dotácia o 1 hodinu v 6. ročníku. Táto vyučovacia hodina sa a pouţije na zmenu kvality výkonu ţiaka v týchto oblastiach: 

v oblasti rozvoja kompetencií a spôsobilosti ţiaka k učeniu: hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení, tvorivo spracovávať a vyţívať zdroje informácií,



v oblasti komunikačných schopností : správne pouţívať základné pojmy v reálnych situáciách , priestor na rozvíjanie logického a kritického myslenia, argumentáciu a odôvodnenie,



v oblasti získavania

osvojovania si a rozvíjania manuálnych zručností : pouţívať správne

postupy a techniky pri praktickej činnosti, merať a odhadnúť veľkosti niektorých veličín, 

v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť : riešiť aplikačné úlohy rozvíjajúce špecifické prírodovedné myslenie.


I. Fyzika (2) 1+ 1

Obsahový štandard

pravidlá bezpečnosti

začlenenie fyziky do systému vied významní fyzici


dodrţiava pravidlá

látka a teleso

Prierezové témy OŢZ ENV

bezpečnosti, 

pochopí praktický význam fyziky pre ľudstvo,



pozná významné osobnosti fyziky,

Ţiak vie/dokáţe:

II. Vlastnosti




kvapalín

rozlíšiť termíny látka a teleso,

a plynov

vlastnosti kvapalín –

(12) 8 + 4

nestlačiteľnosť, tekutosť,

pri skúmaní vlastností

deliteľnosť

látok a telies,





opísať pozorované javy

overiť jednoduchým

ENV OSR

vyuţitie vlastností kvapalín

experimentom vlastnosti

v beţnom ţivote

kvapalín, plynov a pevných telies,

meranie objemu kvapalného



porovnať a vybrať

telesa odmerným valcom..

spoločné a rozdielne

Jednotky objemu 1 ml, 1 dl, 1 l,

vlastnosti kvapalín, plynov

1 hl.

a pevných telies, 

rozlíšiť merateľné

vlastnosti plynov – stlačiteľnosť,

a nemerateľné vlastnosti

tekutosť, rozpínavosť, deliteľnosť

telies, 

vyuţitie vlastností plynov v praxi

rozlíšiť termíny fyzikálna veličina, značka fyzikálnej veličiny, jednotka, značka

tekutosť ako spoločná vlastnosť kvapalín a plynov

jednotky, 

premieňať jednotky dĺţky, objemu, hmotnosti,



odmerať hmotnosť, dĺţku, objem telesa vhodne vybraným meradlom, spresňovať merania opakovaním merania a vypočítaním priemeru z nameraných hodnôt,

III.

fyzikálna veličina, značka

Vlastnosti

fyzikálnej veličiny, jednotka

pevných látok

Ţiak vie/dokáţe: vykonať zápis nameranej

DOV

fyzikálnej veličiny, značka

hodnoty fyzikálnej

OSR

jednotky

veličiny, zaznamenať



pozorovania a namerané

a telies (24) 16 + 8

ENV

vlastnosti pevných látok a telies:

hodnoty fyzikálnych

krehkosť, tvrdosť, pruţnosť,

veličín do tabuľky,

deliteľnosť



prezentovať výsledky pozorovania a merania

meranie hmotnosti pevných, kvapalných a plynných telies

pred spoluţiakmi, 

pouţiť stratégiu riešenia problémov predpoklad –

hmotnosť, značka m, jednotky

experiment –

hmotnosti mg, g, kg, q, t

potvrdenie/nepotvrdenie predpokladu,

odhad dĺţky, meradlo, stupnica



zostrojiť graf lineárnej

meradla (najmenší dielik, rozsah)

závislosti a pouţiť graf napr. pri odhade dĺţky,

dĺţka, značka d, jednotky dĺţky



vytvoriť a prezentovať projekt primeraný obsahu

mm, cm, dm, m, km

vyučovania, objem pevných telies, jednotky 3

3

objemu cm , dm , m

3

určenie objemu pravidelných telies (kocka, kváder) výpočtom určenie objemu nepravidelných telies pomocou odmerného valca. rozdielne a spoločné vlastnosti kvapalín, plynov a tuhých telies. IV.

atóm ako základná častica látok

Vlastnosti

molekula

látok

OSR Ţiak vie/dokáţe:

v súvislosti

usporiadanie častíc v látkach

s ich

rôznych skupenstiev



opísať časticové zloţenie látok a správanie častíc

časticovým

látok podľa skupenstva,

zloţením

tepelný pohyb častíc a javy, ktoré

(5)

ho dokazujú



predviesť a vysvetliť jav difúzie ako dôkaz tepelného pohybu častíc,

súvis vlastností látok s ich časticovým zloţením Ţiak vie/dokáţe:

V.

meranie objemu a hmotnosti

Správanie

telies plávajúcich, vznášajúcich

telies v

a potápajúcich sa vo vode,

stratégiou: formulovanie

kvapalinách

určenie podielu m/V

problému – vyslovenie



hypotézy – realizácia

Hustota (17) 5 + 12

postupovať podľa návodu

pokusov a meraní –

pojem hustota, jednotky hustoty 3

3

spracovanie, posúdenie

g/cm , kg/m .

a interpretovanie vzťah medzi objemom a hmotnosťou telies zhotovených

výsledkov meraní, 

z rovnakej látky

zostrojiť graf hustoty pre telesá z rovnakej látky, určiť z grafu hodnotu

odčítanie hodnoty hustoty látky z grafu

hustoty, 

aplikovať zistenie, ţe hmotnosť telesa

MDV ENV

experimentálne určenie hustoty

plávajúceho v kvapaline

rôznych kvapalín

a hmotnosť telesom vytlačeného objemu

meranie vytlačeného objemu vody plávajúcimi telesami

kvapaliny sú rovnaké, 

a potápajúcimi sa telesami

malých telies, 

porovnanie hmotnosti telies plávajúcich v kvapaline

pracovať s tabuľkami MFCHT,



s hmotnosťou vytlačenej kvapaliny

prakticky určiť hustotu

identifikovať neznámu látku podľa jej hustoty,



riešiť jednoduché výpočtové úlohy,

porovnanie hmotnosti



vysvetliť vybrané javy

potápajúcich sa telies

z beţného ţivota

s hmotnosťou vytlačenej

pomocou hustoty,

kvapaliny



získať informácie k tvorbe projektu,



tvorivo vyuţiť získané poznatky a informácie na vypracovanie projektu,

Ţiak vie/dokáţe:

VI. Správanie



telies 

v plynoch

získať informácie k tvorbe

OSR

projektu,

EMV

tvorivo vyuţiť získané

Hustota

pozorovanie správania sa

poznatky a informácie na

(6) 3 + 3

mydlových bubliniek vo vzduchu

vypracovanie projektu,

a v plyne s väčšou hustotou ako



má vzduch

podieľať sa na práci v tíme,



prezentovať a obhájiť svoju prácu v triede,

hustoty plynov 

ENV

v rámci hodnotenia projektov v triede vybrať najlepší a svoj výber zdôvodniť.


4.

Motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť: 

motivačné rozprávanie,



motivačný rozhovor,



motivačný problém,



motivačnú demonštráciu,

Expozičné metódy vyuţívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností: 

rozprávanie,



vysvetľovanie,



rozhovor,



beseda,



demonštračná metóda,



pozorovanie,



manipulácia s predmetmi,

Problémové metódy 

samostatná činnosť na základe inštruktáţe,



heuristická metóda,



projektová metóda,



samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie,



praktické aktivity,

Aktivizujúce metódy 

diskusia,



situačná metóda inscenačná metóda didaktické hry,






metódy opakovania a precvičovania.

Učebné zdroje

5. 

Fyzika pre 6. ročník základných škôl, J. Janovič, R. Kolářová, A. Černá, 2004,



MFCH tabuľkyPC s pripojením na internet,



Odborné časopisy , odborná literatúra.

6.

Hodnotenie predmetu

Na kontrolu a hodnotenie ţiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia: 1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov ţiakmi na základe dobrovoľnej odpovede ţiaka alebo určenia konkrétneho ţiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. 2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu ţiaka. 4. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. Ţiaci sú hodnotení v zmysle Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základných škôl pod číslom 2011-3533/8039-1:921, schváleného MŠVVaŠ SR 1. mája 2011. Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1 89 – 75% - 2 74 – 50% - 3 49 – 30% - 4 29 – 0% - 5



1.

Človek a spoločnosť Občiansky náuka šiesty 1 0 1 hodina týţdenne

ročne

33 hodín


Výučba predmetu sa zameriava na vytváranie kvalít, ktoré súvisia s orientáciou ţiakov v sociálnej realite a s ich začleňovaním do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Vedie ich k realistickému sebaspoznávaniu a poznávania osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného správania i správania druhých v kontexte rôznych ţivotných situácií. Zoznamuje ţiakov so vzťahmi v rodine a širších spoločenstvách, s hospodárskym ţivotom, činnosťami dôleţitých politických inštitúcií a orgánov s moţným zapojením jednotlivcov do spoločenského ţivota. Občianska náuka učí ţiakov rešpektovať a uplatňovať mravné princípy a pravidlá spoločenského súţitia a preberať zodpovednosť za vlastné názory, správanie a jeho dôsledkov. Rozvíja občianske a právne vedomie ţiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú i spoločenskú zodpovednosť a motivuje ţiakov k aktívnej účasti na ţivote v demokratickej spoločnosti. Výučba sa zameriava na utváranie pozitívnych občianskych postojov a rozvíja vedomie spolupatričnosti k európskemu spoločenstvu. Dôleţitou súčasťou vzdelávania je prevencia rasistických, xenofóbnych a extrémistických postojov, výchova k tolerancii a rešpektovaniu ľudských práv. Predmet prispieva k vytváraniu a rozvoju sociálneho a občianskeho vedomia ţiakov. Prostredníctvom vymedzených pojmov a výkonov sprostredkuje potrebné vedomosti, zručnosti a nadobudnutie spôsobilostí, ktoré im umoţnia orientovať sa v sociálnom prostredí a v beţných ţivotných situáciách. Umoţňuje ţiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Vedie ich k poznávaniu svojej rodiny, školy, obce, regiónu, Slovenska a Európskej únie. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje ţiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva, umoţňuje im pochopiť ekonomický ţivot spoločnosti a vedie ich k aktívnej občianskej angaţovanosti, ktorej jedným z dôleţitých predpokladov je kritické myslenie. Vzdelávacia oblasť sa prostredníctvom obsahu snaţí uchovať kontinuitu tradičných hodnôt našej spoločnosti,

viesť

a multikulturalizmu.

k vnímaniu

vlastenectva

a národnej

hrdosti

v kontexte

európanstva

Učebný predmet občianska náuka na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť pouţívať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoţivotné finančné zabezpečenie.


2.

Cieľom predmetu je vybaviť ţiaka znalosťami a zručnosťami potrebnými pre jeho aktívne zapojenie do ţivota demokratickej spoločnosti. Poznávanie spoločnosti a medziľudských vzťahov sa opiera o ţivotnú prax a aktuálnu ţivotnú skúsenosť ţiakov. Učebné činnosti smerujú k osvojovaniu praktických zručností a k ich aplikácii v reálnych ţivotných situáciách. Ţiaci:

3.



získajú vedomie jedinečnosti a neopakovateľnosti kaţdého človeka v spoločnosti,



realisticky sa spoznávajú, hodnotia seba samých,



osvoja si pravidlá a normy spoločenského spolunaţívania,



uvedomujú si práva a povinnosti a primerane svoje práva obhajujú,



preberajú zodpovednosť za vlastné názory, postoje a dôsledky konania,



uznávajú základné princípy demokracie,



budujú si tolerantný prístup k iným názorom, postojom, hodnotám a kultúram,



učia sa aktívnemu občianstvu a osobnej angaţovanosti,



získajú základné vedomostí o sociálnoekonomickom a právnom fungovaní spoločnosti.


Učebné osnovy sú totoţné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre predmet občianska náuka. Tematické celky: I. Moja rodina


II. Moja trieda, moja škola


III. Moja vlasť



Téma

Obsahový štandard

I. Moja rodina

rodina, poslanie a funkcie rodiny vzťahy v rodine

Výkonový štandard Ţiak vie/dokáţe:  

určiť typy spoločenstiev,

OSR

v ktorých ţije,

VMR

uviesť typy spoločenských rolí, ktoré vo svojom ţivote

normy a pravidlá

zohráva/bude zohrávať, 

vysvetliť pomocou

práva a povinnosti detí

príkladov päť základných

práva a povinnosti rodičov

funkcií rodiny, 

medziľudské vzťahy

charakterizovať základné znaky rodiny,



porovnať rozdiely vo

viacgeneračné

fungovaní harmonickej

spolunaţívanie

a rozvrátenej rodiny,. 

na príkladoch uviesť ako fungujú pravidlá v rodine,

príbuzní, priatelia a susedia



zostaviť rebríček práv a povinností detí v rodine,

môj najlepší

Prierezové témy



kamarát/kamarátka

navrhnúť zoznam piatich práv a povinností rodičov v rodine,



určiť vzťahy medzi členmi širšej rodiny ,



uviesť na príkladoch ako fungujú vzťahy medzi príbuznými, priateľmi a susedmi,

II. Moja trieda, moja škola

školská trieda



práva a povinnosti v triede triedna samospráva



školská samospráva

vypracovať individuálny

FIG

návrh práv a povinností

MDV

ţiaka v triede,

TBZ

zdôvodniť vybrané práva

MUV

a povinnosti ţiaka zo

TBZ

školského poriadku, mimovyučovacia činnosť



vysvetliť na príkladoch pozitívne a negatívne vzory

mimoškolská činnosť

pre ţivot v triede a škole, 

aktivity v škole mimo vyučovania

vysvetliť úlohu a význam ţiackej školskej rady,



vytvoriť prehľad mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti a aktivity v škole, obci a vo svojom okolí,

III. Moja vlasť

občan, občianstvo



moja obec osobnosti obce



môj región tradície môjho regiónu



vysvetliť vlastnými slovami

MDV

význam občianstva pre

MUV

človeka,

OSR

vytvoriť prezentáciu obce

TBZ

a regiónu na základe

FIG

získaných informácií,

ČTG

predstaviť významné osobnosti obce a regiónu,

moja vlasť SR



prezentovať pozitívne

významné osobnosti SR

tradície svojho regiónu,

štátne sviatky, pamätné

vlasti,

dni v SR



vysvetliť spôsoby pouţívania štátnych

štátne symboly

symbolov Slovenskej republiky,

vznik a význam EÚ



pomenovať a rozlíšiť štátne

inštitúcie EÚ

sviatky, dni pracovného

Euro – naša mena

pokoja a pamätné dni v SR, 

prezentovať vyhľadané

Viem hospodáriť

základné informácie

s peniazmi?

o vzniku, význame a základných inštitúciách

tvorba projektov

Európskej únie.

OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MDV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova DOV – Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke OŢZ – Ochrana ţivota a zdravia TBZ – Tvorba projektov a prezentačné zručnosti FIG – Finančná gramotnosť ČTG – Čitateľská gramotnosť

4.


Pri vyučovaní tohto predmetu je potrebné vytvoriť pre ţiakov dostatočný priestor na tvorivý prístup k riešeniu problémov, podporovať kritické myslenie a schopnosť samostatnej práce. Dôleţité je, aby sa zabezpečil dostatočný priestor na nácvik zručností a aplikáciu získaných poznatkov. Základným predpokladom úspešnosti vyučovania občianskej náuky je aktivita, samostatnosť a tvorivosť ţiakov. Ţiakom je na hodinách potrebné umoţniť hľadanie, objavovanie, preţívanie, samostatnosť, prezentáciu svojich názorov a postojov. Obsah predmetu budeme realizovať formou vzájomnej komunikácie učiteľ – ţiak, skupinovou prácou, samostatnou prácou, tvorbou projektov, samostatnými výstupmi. K najefektívnejším metódam vyučovania občianskej náuky patria didaktické hry, riešenie problémových úloh, práca s informačnými zdrojmi, najmä s internetom, s tlačou, práca s interaktívnou tabuľou, ţiacke referáty. Metódy: výkladovo-ilustratívne, výkladovo – problémové, heuristické, výskumné, simulačné, inscenačné, situačné, brainstorming. Formy:

rozprávanie, objasňovanie, opis, rozhovor, diskusia, zostavenie plánu, postup činnosti,

ukáţky riešenia úloh, práca s IKT, frontálne, individuálne, skupinové vyučovanie, projekty, vychádzka.

5.

Učebné zdroje

Učebné zdroje plnia významnú úlohu pri získavaní poznatkov a vedomostí Ţiţkov v oblasti významu a funkcie človeka v společnosti. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre Ţiţkov. Sú to predovšetkým učebnice, odborná literatura, dokumenty, zákony, náučné slovníky, odborné časopisy, denná tlač, internet, miestna tlač, kroniky, materiálno-technické a didaktické prosriedky. A.Drozdíková, D. Ďurajková: Občianska náuka pre 5. a 6. ročník ZŠ, dokumenty o EÚ, časopisy, internet, kniţné materiály o svojom regióne, rodine, kroniky.

6.

Hodnotenie predmetu

Občianska náuka je zameraná predovšetkým na vytváranie postojov, formovanie vlastných názorov, vyjadrovaniu vlastných myšlienok, názorov a postojov. Hodnotenie ţiaka musí byť preto komplexné, zaloţené na individuálnom prístupe k osobnosti ţiaka a pozitívne orientované. Učiteľ nehodnotí výkony ţiakov sám, ale postupne zapája do hodnotenia aj ţiakov, ţiaci sa učia sebahodnoteniu. Ţiakom treba dať príleţitosť preţiť pocit radosti z úspechu, pretoţe v kaţdom ţiakovi moţno nájsť niečo, za čo ho moţno pochváliť, povzbudiť. Ţiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu ţiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti ţiaka. Uskutočňuje sa priebeţné a celkové hodnotenie ţiaka. Prospech ţiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Skratky predmetov v 6. ročníku niţšieho stredného vzdelávania : Slovenský jazyk a literatúra

SJL

Anglický jazyk

ANJ

Matematika

MAT

Informatika

INF

Biológia

BIO

Dejepis

DEJ

Geografia

GEG

Náboţenská výchova

NBV

Etická výchova

ETV

Technika

THD

Hudobná výchova

HUV

Výtvarná výchova

VYV

Telesná a športová výchova

TSV

Fyzika

FYZ

Občianska náuka

OBN

PRÍLOHA K INOVOVANÉMU ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Recommend Documents