POZOSTATKY ŠĽACHTICKÝCH KNIŽNÍC V HISTORICKÝCH FONDOCH ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICE V KOŠICIACH
Andrej SZEGHY
Pôvodné jadro historických fondov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach (ďalej ako ŠVKK) pochádza z knižnice jezuitského rádu v Košiciach, ktorej počiatky siahajú približne do 30. rokov 17. storočia. Do roku 1773 patrila jezuitom a slúžila zároveň aj ako univerzitná knižnica. Do svojho zrušenia v roku 1921 prešla viacerými zásadnými organizačnými zmenami a stupňami.1 Súčasť historického jadra ŠVKK však nikdy netvorili knižničné celky šľachty. Napriek tomu sa v časti kníh ŠVKK nachádzajú aj vlastnícke zápisy rôznych predstaviteľov šľachty. Tieto knihy pochádzali hlavne z akvizičnej činnosti jezuitov a ďalších knihovníkov Košickej univerzity a Právnickej akadémie. Malá časť kníh patrila pôvodne aj jezuitom urodzeného pôvodu, ktorí ich po vstupe do rádu darovali knižnici rádu. Početné zápisy pochádzajú aj od študentov z urodzených rodín, bývajúcich v tzv. šľachtickom konvikte. Ten fungoval v rokoch 1659 – 1773, 1812 – 1848 a 1882 – 1919 a sústredila sa v ňom študujúca, hlavne stredná a nižšia šľachta zo severovýchodného Uhorska. Zmienení študenti či ich mecéni niekedy darovali alebo predávali svoje knihy ďalším študentom, okruhu priateľov, prípadne i knižnici, hlavne v prípade, ak išlo o knihy, podporujúce výučbu. Vo fondoch ŠVKK sa napokon nachádzajú aj tlače majiteľov, ktoré sa tam dostali po utvorení Právnickej akadémie (1850), prípadne až po zániku samotnej knižnice po vzniku ČSR a po jej prebraní viacerými knižnicami v Košiciach darmi, kúpou, prípadne konfiškáciami. Posesorské záznamy na tlačiach šľachticov sa formálne neodlišujú od záznamov ostatných vlastníkov. Výnimkou je používanie heraldického motívu a vyjadrenie titulov a predikátov. Z hľadiska vyhotovenia nachádzame vlastnícke záznamy rukopisné alebo tlačené, z grafického hľadiska zas textové alebo obrazové, nezriedka heraldické. Popri väčšine rukopisných záznamov, umiestnených hlavne na titulných listoch a prídoštiach, nachádzame záznamy šľachticov prevedené ozdobnejšie aj formou supralibrosov a vlepených
1
POTEMRA, Michal. Dejiny univerzitnej knižnice v Košiciach. In Z minulosti knihy na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1959, s. 173-210.
6
exlibrisov. Posesorské záznamy šľachty sa odlišujú od ostatných často vyjadrením šľachtického stavu či titulu, hoci to nebolo pravidlom. Nezriedka išlo len o iniciálky alebo skratky titulov (C., D., Dom., G., gen., Gf., Nob., gen. vir, eminentiss. vir, a pod.). Niektorých posesorov sme identifikovali v rámci šľachty aj prostredníctvom predložiek, väčšinou „de“ a „von“, príp. vďaka predikátom, hlavne ak chýbalo vyjadrenie urodzeného pôvodu. Niektorí zistení šľachtickí vlastníci však svoj stav niekedy neuviedli, resp. posesorský záznam sa nezachoval celý, takže zistiť či overiť ich stavovskú príslušnosť sa dalo iba podľa ich mien či ďalších údajov. Podľa typu vyjadrenia vlastníckeho záznamu možno rozlišovať dve skupiny pôvodných vlastníkov kníh. Do prvej skupiny patria tí, ktorí vyvíjali cieľavedomú alebo aspoň
čiastočnú
starostlivosť
o svoju
(niekedy až
inštitucionalizovanú)
knižnicu.
Vyhotovenia supralibrosov či vlastníckych značiek týchto kníh boli často honosnejšie, nákladnejšie, náročnejšie. V druhej skupine nachádzame šľachticov, ktorí knihy zbierali z rôznych príčin skôr sporadicky, príp. ich len pasívne zdedili. Ich posesorské záznamy boli jednoduché, tvorené väčšinou vlastnoručne, a ako také bez nákladov. Knižné väzby viacerých knižníc boli často opatrené supralibrosom (v 16. – 17. storočí), ktorý bol prvkom prezentácie hlavne aristokratických, prípadne meštianskych rodov a osôb.2 Najčastejšie sa vyskytoval heraldický či menej náročný iniciálkový motív supralibrosu, niekedy doplnený vročením. Vlastníctvo kníh sa prejavilo aj exlibrisom, najčastejšie formulkou „ex libris“, „ex bibliotheca“ alebo genitívom vlastníctva, prípadne doplňujúcimi signatúrami. Prevedenie bolo väčšinou rukopisné, pečiatkové (výnimočne pečaťou) a vlepenými tlačenými exlibrismi, doplnené aj heraldickým motívom. Časť posesorských údajov šľachty obsahuje okrem vyjadrenia vlastníctva zriedka aj heslo či devízu vlastníka, hlavne v prípade vyššej šľachty. Zo zvyškov – fragmentov knižníc šľachty sa však v ŠVKK nachádzajú väčšinou tlače, patriace nižšej šľachte a svojim vyhotovením, zápisom, sú jednoduchšie a odlišujú sa od zápisov nešľachticov iba v malej miere alebo vôbec. Obsahujú spravidla iba stručnú formu mena, prípadne aj isté okolnosti získania danej tlače: dátum a/alebo miesto zápisu, získania knihy, meno predchádzajúceho vlastníka, cenu zakúpenia, miesto štúdií, atď.
2
VOIT, Petr. Encyklopedie knihy. Starší tisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století. Praha : Nakladatelství Libri ; Královská kanonie Premonstrátů na Strahově, 2006. ISBN 80-7277-312-7, s. 850. O vývoji šľachtických knižníc pozri aj ČIČAJ, Viliam. Šľachtická knižnica. In Zemianstvo na Slovensku v novoveku. II. Duchovná a hmotná kultúra. Martin : Slovenská národná knižnica, 2009. ISBN 978-80-8930151-5, s. 116-122.
7
Len v tlačiach 16. storočia v ŠVKK sa nachádza zhruba sto mien rôzneho šľachtického pôvodu, resp. odhadom štvrtina až tretina z tlačí 16. storočia patrila v minulosti šľachte. Z pohľadu titulatúry sme spomedzi stupňov šľachty zachytili jedného kráľa, piatich palatínov ako kráľovských miestodržiteľov, osem kniežat, 19 grófov, 14 barónov, inak 14 biskupov šľachtického pôvodu a viacero županov a podžupanov. Posesorské záznamy hlavne z 2. polovice 17. a 1. polovice 18. storočia pochádzajú často od osôb, ktoré boli počas štúdií na Košickej univerzite súčasťou šľachtického konviktu. Niektoré z mien patrili rôznym náboženským predstaviteľom urodzeného pôvodu, čo je pochopiteľné vzhľadom na pôvod a vývin historickej knižnice ako jezuitskej i univerzitnej. Niekedy sa medzi posesormi vyskytujú menovci, inokedy v tlači či exlibrise chýbajú bližšie údaje, ktoré by osoby mohli jednoznačnejšie identifikovať. Drvivá väčšina privilegovaných posesorov však pochádzala z Uhorska. Z nich najväčšiu časť tvoria prirodzene šľachtickí posesori z územia dnešného Slovenska a početné zastúpenie má i sedmohradská šľachta. Iba ojedinele zisťujeme posesorov z Čiech, Rakúska, Sliezska, nemeckých krajín a Talianska. Z neznámych mien pochádza istá časť z Uhorska, pomenej z nemeckých krajín, zriedka i z Čiech. Ojedinele medzi nimi nachádzame aj mená poľské, holandské či iné. Register šľachtických posesorov bol zostavený na základe identifikovaných posesorských záznamov, podrobne uvedených v zbierke tlačí 16. storočia ŠVKK a doplnený údajmi z častí tlačí 17. až začiatku 20. storočia v ŠVKK.3 Tvorí ho 140 mien privilegovaných posesorov a šľachtických knižníc, ktoré sa nachádzajú na tlačiach fondov ŠVKK väčšinou zo 16. – 17. storočia a ktorých mená, iniciálky a heraldické znaky bolo možné prečítať a identifikovať.4 Do registra boli zahrnuté aj inak nezistené osoby, u ktorých posesorský záznam obsahoval šľachtickú predložku, oslovenie, titul či prídomok (rukopisná forma je v úvodzovkách). Meno, overené a vzťahujúce sa na súčasné Slovensko,5 nachádza sa ako odkaz na verziu mena, tvorenú podľa pravidiel súčasného slovenského pravopisu pre písanie uhorských historických mien. Osoby bez známeho súvisu so Slovenskom boli overené 3
SZEGHY, Andrej. Tlače 16. storočia v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Košice : ŠVKK v Košiciach, 2010. xlv, 358 s. ISBN 978-80-85328-63-9. Štátna vedecká knižnica v Košiciach [online]. Dostupné na:
. Online katalóg ŠVKK, databáza Historické fondy (HIS) [cit. 5. 5. 2013]. 4 Zopár heraldických exlibrisov a supralibrosov zostalo neidentifikovaných (do 20). Z tohto registra boli okrem neznámych erbov vynechané vyobrazenia supralibrosov, všeobecné na určenie konkrétneho posesora, napr. chrámy s rôznymi erbmi, konkrétni panovníci, alebo heraldický supralibros rímsko-nemeckého cisárstva. 5 Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. Zv. I. – VI. Martin : Matica slovenská, 1986 – 1994. JANKOVIČ, Ľubomír. Rukopisné, grafické exlibrisy a supralibrosy v zemianskom prostredí Liptova, Turca, Oravy, Považia, Ponitria a Pohronia. In Zemianstvo na Slovensku v Novoveku : Časť II. Duchovná a hmotná kultúra. Martin : Slovenská národná knižnica, 2009. ISBN 978-80-89301-51-5, s. 148-163. FEDERMAYER, Frederik. Šľachta uhorskej metropoly v pomoháčskom období. In Forum historiae, 2010, roč. 4, č. 2. ISSN 1337-6861. ZMETÁK, Igor. Výskum historických knižničných fondov v Trenčianskom kraji. In Bibliografický zborník za roky 2002 – 2003. Martin : SNK, 2004. ISBN 80-89023-73-8, s. 70-74.
8
v niektorých zahraničných bibliografiách a katalógoch.6 Identita osôb sa overovala aj prostredníctvom internetu. Pokiaľ meno osoby nebolo jednoznačne overiteľné, alebo v Uhorsku existovalo viacero rovnomenných osôb s rôznym miestom pôsobenia či obdobím života, ponechali sme ho v pôvodnej forme. Za menami sú uvedené roky života, pôsobenia, rok z rukopisu alebo približné obdobie života (určené podľa rôznych súvislostí s tlačou). Abecedne radené heslá obsahujú stručnú informáciu o hodnosti či titule osoby, prípadne i oblasť pôsobenia či miesta pôvodu šľachtickej osoby, rodu. V zátvorke za tým sú údaje o posesorských zápisoch a tlačiach. Pre lepší prehľad zvlášť uvádzame aj prítomnosť supralibrosov a tlačených exlibrisov. Nasleduje počet kníh posesora (ak bol väčší ako jeden), téma tlače, miesto a rok vydania a jazyk knihy (len nelatinských). Neisté údaje uvádzame s otáznikmi. V závere sumarizujeme údaje registra. Pre podrobnejší výskum odporúčame využiť zmienené online katalógy knižnice, kde sú priebežne dopĺňané nové zistenia, identifikácie, opravy a odkazy, týkajúce sa spracovaných historických tlačí ŠVKK. Register zistených predstaviteľov šľachty vo fondoch ŠVKK:
Adt, Johannes Christophorus ab p. Oedt, Hans Christoph von Alaghy, Melchior: de Bekeny p. Alagi, Melichar Alagi, Melichar (1583 – 1631) – krajinský sudca, zemplínsky župan (história, Basel 1556) Albert I. (1526 – 1586) – kurfirst, saské knieža, durínsky landgróf (herald. supralibros; 2x literatúra, Paris 1507; Basel 1572) Almassi, Mihal p. Almássy, Mihály Almássy, Mihály (? – 1698) – šľ. pôvod, kalvínsky duchovný, senior (teológia-filozofia, Basel 1549) Ambro, Josef d' p. Ambro, Jozef Ambro, Jozef (18. stor.) – pán Adamoviec (botanika-medicína, Frankfurt 1591)
6
FALLENBÜCHL, Zoltán. Állami (királyi és császári) tisztségviselők a 17. századi Magyarországon. Adattár. Budapest : OSzK; Osiris Kiadó, 2002. 377 s. ISBN 963 200 458 2. KEMPELEN, Béla. Magyar nemes családok. I. – XI. Budapest : Grill Károly, 1911 – 1932. SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. I. – XIV. Budapest : Hornyánszky B., 1891 – 1914. SZÖGI, László. Magyarországi diákok Németországi egyetemeken és akadémiákon 1526 – 1700. Budapest : Eötvös Lóránd Tudományegyetem Levéltára, 2011. 486 s. ISBN 978-963-284-006-2. WIX, Györgyné. Régi Magyarországi szerzők (RMSz). I. A kezdetektől 1700-ig. Budapest : Országos Széchényi Könyvtár, 2008. ISBN 978-963-200-534-8. ZOVÁNYI, Jenő. Adatok a XVIII. század első felében tartott református konventek történetéhez. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. III. évfolyam. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1904, s. 24-39. ZOVÁNYI, Jenő. Protestáns lelkészek nyugtatványai régi tizedjegyzékek mellett. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. XIII. évfolyam. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1929, s. 5-141.
9
Andrassy, Mihály (~1612) – člen niektorej z vetiev rodu (2; teológia, Schwäbisch Hall 1537; teológia-filozofia, Basel 1549) Andrassy, Michael p. Andrássy, Mihály Andrássy, József p. Andráši, Jozef Andráši, Jozef (18. stor.) – jezuita z barónskej vetvy rodu; daroval veľkú finančnú základinu na nákup kníh pre Košickú univerzitu.7 Zatiaľ evidujeme asi dvesto takto kúpených kníh. (z nich zo 16. stor.: 5; 3x teológia, Basel 1539; 1549; Paris 1549; a 2x teológia-filozofia, Basel 1567). Andreanszky, Adamus p. Andreánsky, Adam Andreanszky, Aloysius p. Andreánsky, Alojz Andreánsky, Adam (~1651 – 1661) – jezuita z liptovského zemianskeho rodu (literatúra, Basel 1564) Andreánsky, Alojz (~1682 – 1688) – zo zemianskeho rodu z Liptovského Ondreja (3; filozofia, Lyon 1517; Frankfurt a/M 1595; teológia, Paris 1547) August I. (1526 – 1586) – kurfirst, saské knieža, durínsky landgróf (herald. supralibros; 2; teológia, Strasbourg 1564; Wittenberg 1568) Balassa, Ferenc (koniec 16. stor.) – člen barónskej vetvy rodu (teológia, Louvain 1571)8 Balassa, Valentinus p. Balaša, Valentín Balassi, Lucas (~16./17. stor.?) – zo šľ. rodu, prídomok „de Bey“ ? (literatúra, Lyon 1548) Balassy, Franciscus p. Balassa, Ferenc Balaša, Valentín (1554 – 1594) – barón, uhorský básnik (2; literatúra, Lyon 1548; teológia, Paris 1566) Bagosi, Ladislaus p. Bagosi, László Bagosi, László (~17. – zač. 18. stor.) – ozn. „gen[erosus]. et nobilliss[imus]. d[omi]n[us].“ (2; história, Basel 1560; filológia, Lyon 1563) Baksai, István (18. stor.) – šľ. rod z maď. obce Mesöfalva (teológia, Morges 1583) Barkocy, Stephanus p. Barkóczy, István Barkóczy, István (~16. – 17. stor.) – traja rovnomenní šľ. príbuzní (herald. pečať; teológia, [s.l., s.a.]) Bartenstein, Johann Christoph von (1690 – 1767) – barón (herald. exlibris; právo, Wien 1704, nem.) 7
RÖSZLER, István. Adalékok a Kassai kir. jogakadémia könyvtárához. In Magyar könyv-szemle. Budapest : Magyar Nemzeti Múzeum Könyvtára, 7. roč., zošit č. 1, s. 3. 8 ILLÉSSY, János. Adatok Balassa Bálintról. (Negyedik közlemény). In Irodalomtörténeti Közlemények 1901. 11. évfolyam, 3. füzet. Budapest: A Magyar Tudományos Akadémia, 1901, s. 328-348.
10
Basa, Johannes (~pol. 17. stor.) – ozn. „dominus“ (teológia, Leipzig 1560) Baxy, Stephanus: de Herczegfalva p. Baksai, István Báthori, Christoph p. Báthory, Kristóf Báthory, Kristóf (1530 – 1581) – sedmohradské knieža (história, Görlitz 1599) Belényesi, János (pol. 17. stor.) – zo Sedmohradska (2; teológia, Basel 1556; Genève 1586) Belinyesi, Johannes p. Belényesi, János Belinyesis, Johannes H. p. Belényesi, János Belinyius, Stephanus (~pol. 17. stor.) – šľ. zo Sedmohradska (literatúra, Frankfurt a/M 1596) Berchtoldt, František von (1730 – 1793) – gróf, barón z Uherčic (Česko), banskobystrický biskup (tlač. herald. exlibris; história, Bratislava 1774) Bernáth, Mihály (19. stor.) – prídomok „Bernátfalvi“ (tlač. exlibris; právo, Bratislava, Košice 1786) Bersenius, Demetrius p. Bersényi, Demeter Bersevici, Alexander p. Berzevici, Alexander Bersényi, Demeter (17. – 18. stor.) – jágerský prepošt šľ. pôvodu (15; 10x teológia, Paris 1566; 1640; Basel 1546; Nürmberg 1558; Venezia 1570; Lyon 1592; [s.l., s.a.]; Altdorf 1674; Antwerpen 1688; Dillingen 1689; teológia-filozofia, Basel 1549; filológia, Basel 1530; literatúra, Basel 1577; matematika, Köln 1556; história, Frankfurt a/M 1649). Berzevici, Alexander (1674 – 1743) – jezuita zo šarišského šľ. rodu (filozofia, Roma 1674) Berzevici, Ján (1692 – 1750) – jezuita, prídomok z Brezovice a Vechca (2; právo, Buda 1779) Berzevici, Valentín – šarišský rod z Brezovice (teológia, Leipzig 1537) Berzeviczey, Valentinus p. Berzevici, Valentín Berzeviczi, Alexander p. Berzevici, Alexander Berzeviczy, Bálint p. Berzevici, Valentín Berzeviczy, Joannes p. Berzevici, Ján Boronkai, Štefan (17. stor.) – šľ. od roku 1662, s prídomkom „de Nezete“ (Nežatice pri Nitre)9 (teológia, Wittenberg 1565) Boronkay, István p. Boronkai, Štefan Büky, Ferenc (~1781 – 1810) – prídomok büki (právo, Košice 1763; história-teológia, Košice 1765) Büky, Franciscus p. Büky, Ferenc CGT RHP p. Turzo, Juraj
9
Somogy megyei Levéltár. Fond XIII. 54. Boronkay család iratai [1337] 1528-1906. Inventár, s. 5 (kr. 1).
11
Colloredo, Carl Borromäus (1718 – 1786) – gróf z Walsee a Mels (herald. exlibris; 2; právo, Amsterdam 1730, franc.; Tübingen 1752, nem.) Csaplovics, Joannes (~1764) – ozn. „G[ener]osus D[omi]nus“ (vojenstvo, Košice 1759, maď.) Csáky Albin p. Čáki, Albín Cseffey, László (17. stor.) – sedmohradský rod z Esztény (právo, Venezia 1569) Csemiczki, Petrus; de Hlinik p. Čemický, Peter Csepcséni, Andreas p. Čepčáni, Andrej Czehffey: de Noszali, Ladislaus p. Cseffey, László Čáki, Albín (1841 – 1912) – ozn. „G[ró]f.“ (filozofia, Košice 1877, maď.) Čemický, Peter (kon. 17. – zač. 18. stor.) – liptovský zeman; z Čemíc a Hliníka (história, Köln 1594) Čepčáni, Andrej (~1787) – zeman z Malých Čepčian (teológia, Basel 1536) Danecius, Johannes – ozn. „generosus dominus“ (právo, Wien 1599) De Bolar (?) – ?; meno – prídomok (2; literatúra, Basel 1557; teológia-filozofia, Lyon 1627) Decius, Stephanus p. Decsi, István Decsi, István (? – 1631) – barón, reformovaný duchovný (teológia, Basel 1561) Deczi, Stephanus p. Decsi, István Deőri, Andreas p. Dőry, András Deőry, Stephanus p. Dőry, István Dersffy, Nicolaus p. Deršfi, Mikuláš Deršfi, Mikuláš – šľ. rod, panstvo Strečno (1485? – 1538) (teológia, Roma 1585) Desseffy, Pál p. Dessewffy, Pál Dessewffy, And. p. Dežőfi, Andrej Dessewffy, Josephus p. Dežőfi, Jozef Dessewffy, Pál (1839 – 1912) – gróf, prídomok „de Csernek et Tarkeő“ (15; 8x teológia, Leipzig 1560, nem.; Wittenberg 1580; [s.l.] 1609; Altenburg-Leipzig 1616, nem.; Rostock 1640; Ansbach 1650, nem.; Antwerpen 1674; Bratislava 1756, nem.; 2x teológia – história, Frankfurt 1609; Marburg 1638; história, Genève [s.a./16. stor.]; právo – história, Paris 1567; jazykoveda, Giessen 1613; 2x právo, Jena 1675; Trnava 1751) Dežőfi, Andrej (1693 – 1745) – vojvoda (pečať aj rkp.; 2; história Marburg 1638; právo, Jena 1675) Dežőfi, Jozef (1771 – 1843) – gróf, krajinský a stoličný hodnostár (9; farmakológiamedicína, Basel 1532; 2x medicína, Frankfurt a/M 1591 a 1621; právo, Frankfurt – 12
Leipzig 1689; gramatika, Bratislava 1793, nem.-maď.; literatúra, Prešov 1808; divadlo, Bratislava 1825, maď.; 2x teológia, Bratislava 1827, maď.; Košice 1835, maď.) Doby, Antal (1826 – 1908) – prídomok Feöldi, z Tiszaújlaku (právo, Köln 1580) Dőry, András (~1683) – podžupan Boršodskej stolice10 (geografia, Basel 1550) Dőry, István (16. – 17. stor.) – podžupan Boršodskej stolice11 (3; geografia, Basel 1550; teológia, Heidelberg 1593; história, [s.l.] 1602) Druget, Juraj III. (1583 – 1620) – užský a zemplínsky župan (herald. supralibros; teológia, Padua 1581) Drugeth, Georgius: de Homonna p. Druget, Juraj III. Esterházi – rodová knižnica v Pápe, ozn. „Pápai Vár Könyvtáré“ (tlač. herald. exlibris, história, Bratislava-Košice 1781) Ferenczffy, Miklós (16. – 17. stor.) – provízor palatínskeho dvora (teológia, Wien 1559) Fischer, Jozef (~1734 – 1770) – barón z Veľkej Slatiny (história, Wittenberg 1580) Fischer, József II. (~1790) – prísažný a notár Boršodskej stolice (právo, Trnava 1775) Fisser, Joseph II. p. Fischer, József II. Forro, Joannes p. Forró, János Forró, János (2. pol. 16. stor.) – ozn. „eminentissimus vir“ (história, Basel 1549, lat.+gréc.) Franewyth, Nicolaus p. Ferenczffy, Miklós Frederik II. (1559 – 1588) – dánsky a nórsky kráľ (4; herald. supralibros; filozofia, Basel 1571; 3x teológia, Hanau 1597; Wittenberg 1568, aj hebr.; 1609) Fridericus 2 p. Frederik II. Gál, Georgius p. Gál, György Gál, György (~1723) – „generosus dom.“ (teológia, Wittenberg 1577) Gerendi, Miklós (~1455 – 1540) – sedmohradský biskup, šľ. pôvod z Gerendu (supralibros aj rkp.; 6; teológia, 4x Basel 1525; 2x Basel 1526) Gherendy, Nicolaus p. Gerendi, Miklós Günter de Sternegg, I. F. p. Günther von Sternegg, Johann Friedrich Günther von Sternegg, Johann Friedrich – pán zo Sterneggu (herald. exlibris; filológia, Basel 1545)
10
ZSINKA, Ferenc. Okleveles adatok a gyöngyösi református egyház történetéhez. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. XIII. évf. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1929, s. 148-198. 11 ZSÍROS, Sándor. Felsőzsolca története. Felsőzsolca : Felsőzsolca Nagyközség Képviselő-testülete, 1993, s. 63 [online]. Dostupné aj na internete:
[cit. 5. 4. 2013].
13
Hedry Jozef (~19. stor.) – šarišský šľ. rod, prídomok z Hendrichoviec (22; divadlo, Košice 1753, maď.; 6x história, Lyon 1661; Trnava 1752; 1758; 1765; Bratislava 1808; 1814, obe maď.; 4x právo, Bratislava 1715; 1770; Trnava 1767; 1825, maď.; 4x literatúra, Komárno 1790, maď.; Bratislava-Košice 1796, maď.; Bratislava-Budapest 1797, maď.; Košice 1830, maď.; filozofia-politika, Rožňava 1831, maď.; jazykoveda, Bratislava 1770; teológia, Trnava 1765; 3x história-teológia, Köln 1573; 1574; 1575; jazykoveda, Osterode 1692) Hedry József p. Hedry Jozef Hedry, Lőrincz p. Hedry, Vavrinec Hedry, Vavrinec (1852 – 1923) – ozn. „G[róf].“ (právo, Trnava 1696) Herberstain Sigismundus a p. Siegmund von Herberstein Heritz, Martin p. Héricz, Márton Herovijch, Matthias p. Herovich, Mátyás I. Herovich, Mátyás I. (? – 1623) – čanádsky pseudobiskup, opát v Tihany (7; teológia, 4x Basel 1525; 2x Basel 1526; filozofia-fyzika, Lyon 1555) Héricz, Márton (kon. 17. – 18. stor.) – šľ. z obce Alsóregmec (zoológia, Zürich 1558) Horvath, Stephanus (~1628) – „generosus“ (filológia, Frankfurt a/M 1561) Horváth-Stansith, Gregorius (~1751!) – prídomok „de Gradecz“ (teológia, Schwäbisch Hall 1537)12 Hosius, Stanislavs p. Hozjusz, Stanisław Hozjusz, Stanisław (1504 – 1579) – poľský kardinál a kráľ. sekretár, chełmińský a warmińský biskup (herald. supralibros aj rkp., teológia, Roma 1565) IIL p. Ilešházi, Štefan Ijsendijck, Joannes p. Ijsendijke, Jan van Ijzendijke, Jan van (~1688) – šľ. predložka, prídomok (medicína, Frankfurt a/M 1542, nem.) Ileshazi Caspar p. Ilešházi, Gašpar Ilešházi, Gašpar (1593 – 1648) – gróf, magnát (teológia, Wittenberg 1568, lat.+hebr.) Ilešházi, Štefan (1541 – 1609) – gróf, uhorský palatín (supralibros; 2; teológia, Strasbourg 1564; Wittenberg 1568, lat.+hebr.) Jörger von Kreusbach, Georg Wilhelm (~16. – 17. stor.) – nemecký šľ. (herald. supralibros; história, Görlitz 1577, nem.)
12
Nie je totožný so známejším menovcom zo 16. storočia! Pozn. autora.
14
Kamuthy, Blasius I. (2. pol. 16. – 17. stor.) – sedmohradský šľ., s prídomkom z Komlósújfalu a zo Szentlászló (teológia, Trnava 15, maď.) Kecer, Alexander (1731 – 1804) – zo šarišského šľ. rodu (literatúra, Köln 1542?) Keczer, Szándor p. Kecer, Alexander Keglevich, Miklós II. (1798 – 1847) – gróf (právo, Budín 1791) Keglevus, Nicolaus II. p. Keglevich, Miklós II. Kreuspach, Iörger Georg Wilhelm aus p. Jörger von Kreusbach, Georg Wilhelm Lukovicz, Matthaeus (~17./18. stor.) – pán Lukovice (Slovinsko) (právo, Ingolstadt 1578, nem.) Magócsy, József (~1843 – 1911) – zo šľ. rodu z Rátót (pečiatka; 2; literatúra 2x, Leipzig 1574; Frankfurt a/M 1587) Magyary-Kossa, Samuel (1849
–
1921) –
prídomok „Nagysarlói“;
knižnica v
Tápiószentmárton, (história-geografia, Košice 1734) Mariassy, Georgius p. Máriássy (Mariáši), Juraj Mariassy, Stephanus p. Máriássy (Mariáši), Štefan Mariáši p. Máriássy (Mariáši)13 Maurovitius, Michael p. Maurovič, Michal Maurovič, Michal (1576 – 1638) – bratislavský prepošt (filológia, Antwerpen 1596, lat.+hebr.) Máriássy (Mariáši) (~ 18. – 19. stor.) – knižnica spišského rodu (tlač. herald. exlibris; 2; história, Bratislava 1803; Košice 1871, slovensky) Máriássy, Ferencz p. Máriássy (Mariáši), František Máriássy, Franciscus Xaverius p. Máriássy (Mariáši), František Xavér Máriássy (Mariáši), František (1836 – 1905) – zo spišskej vetvy rodu, vedená knižnica (tlač. herald. exlibris; 8; 4x filozofia, Levoča 1819 – 1820, nem.; 2x teológia, Praha 1824, česky; 2x história, Levoča 1817; Košice 1871, slovensky) Máriássy (Mariáši), František Xavér (~1744 – 1770) – gróf, spišský a gemerský podžupan (poľnohospodárstvo, Venezia 1514) Máriássy (Mariáši), Juraj (? – 1659) – barón, spišský podžupan (literatúra, Venezia 1515) Máriássy (Mariáši), Štefan (1753 – 1830) – spišský podžupan, kráľ. radca (literatúra, Venezia 1515) 13
Na žiadosť priameho potomka rodu Pétra Máriássyho uvádzame všeobecne známu a ustálenú formu priezviska tohto rodu. Pozri aj MÁRIÁSSY, Péter. X. storočí rodu Máriássy. Košice : Harlequin, 2006. 156 s. ISBN 80-89082-08-4.
15
Melcer, Anton (~2. pol. 18. stor.) – šarišský šľ. rod z Ľubotíc (právo, Frankfurt a/M 1595) Melczer, Antonius p. Melcer, Anton Melczer, Johann II. (~1664) – „g. dn. [generosus dominus]“ (právo, Basel 1588) Metzner, Ferdinand (~17. – 18. stor.) – ? (herald. exlibris; právo, Venezia 1583) Miller, J. p. Miller, Jakab Ferdinand Miller, Jakab Ferdinand (1749 – 1823) – ozn. „R. Hung. Nobilis“ (tlač. exlibris aj rkp.; 5; 3x história, Neustadt a/H 1586; Amsterdam 1655; Trnava 1765; história-geografia, Köln 1583; história-etnografia, Utrecht 1690) Mitický, Mikuláš (~1. pol. 17. stor.) – člen kráľ. mestskej rady Trenčína (teológia, Köln 1573) Mitticzky, Nicolaus p. Mitický, Mikuláš N. GH. p. Gerendi, Miklós Nádasd-Ladányi p. Nádasdi Nádasdi (19. stor.) – grófska rodová knižnica v Nádasdladány (Maďarsko) (herald. exlibris a pečiatky; 2; história, geografia, Bratislava a Košice 1779) Nagy, Gábor (~zač. 19. stor.) – z Debrecenu, organizovaná knižnica (herald. exlibris; 13; literatúra, Haag 1733 – 1738 a 1740 – 1743, franc.) Nagy Harkay, Franciscus de – šľ. prídomok (teológia, Louvain 1571) Napragi, Demetrius p. Náprági, Demeter Náprági, Demeter (1556 – 1619) – kaločský arcibiskup, gemerský šľ. rod (teológia, Basel 1521) Niary, Paulus p. Nyáry, Pál Nyáry, Pál (~1550 – 1607) – barón z Bedeghu, vojvoda (filozofia, Basel 1571) Oedt, Hans Christoph von (1583 – 1630) – nemecký šľ., prídomok z Götzendorfu a Helfenburgu (tlač. exlibris; literatúra, Frankfurt a/M 1540, gréc.) Olah, Nicolaus p. Oláh, Mikuláš Olahus, Nicolaus p. Oláh, Mikuláš Oláh, Mikuláš (1493 – 1568) – ostrihomský arcibiskup, miestodržiteľ Uhorska, krajinský hodnostár (6; teológia, 4x Basel 1525; 2x Basel 1526) Orbán, Alexius p. Orbán, Elek Orbán, Elek (~1731 – 1753) – sedmohradský gróf, prídomok „de Lengyelfalva“ (Polonita, Rumunsko)14 (história, Lyon 1661)
14
ORBAN, Andre. Orbán de Lengyelfalva [online]. Dostupné na: .
16
P.J.A.S.J. p. Andráši, Jozef Palffy, Ferencz (~1897) – člen niektorej z vetiev známeho rodu (teológia, Košice [19. stor.], maď.) Palffy, Leopold II. p. Pálfi, Leopold II. Pálfi, Leopold II. (1764 – 1825) – gróf, stoličný hodnostár, prídomok „de Erdőd“ (tlač. herald. exlibris, jazykoveda, Levoča 1735)15 Pecsi, Georgius p. Péči, Juraj Pechy, B. p. Péči, Benjamín Pechy, Colomannus p. Péchy, Kálmán Pechy, Sigismundus p. Péči, Žigmund Pettenkoferin, Eleonora de (~18. stor.) – šľ. prídomok (literatúra, Antwerpen 1574) Péči, Benjamín (1780 – 1858) – podžupan Šarišskej stolice (teológia, Frankfurt 1564 – 1565, nem.) Péči, Imrich (1753 – 1841) – vicepalatín, z pečovskonovovesskej vetvy rodu (právo, Trnava 1775) Péči, Juraj (1671 – 1725) – jezuita; šľ. pôvod? (teológia, Kalisz 1716) Péči, Žigmund (~1565 – 1631) – gróf, radca Spišskej komory (supralibros a rkp.; 2; históriateológia, Louvain 1569; jazykoveda, Basel 1584) Péchy (~17. stor.) – ozn. „D[ominus].“, člen niektorej z vetiev rodu (právo, Bratislava 1715) Péchy, Alexander p. Péchy, Sándor Péchy, Alexander Thomas p. Péchy, Sándor Tamás Péchy, Antal (~17. stor./18. stor.) – člen niektorej z vetiev rodu (teológia, Trnava 1768, maď.) Péchy, Emericus p. Péči, Imrich Péchy, Franciscus (~1817) – člen niektorej z vetiev rodu (právo, Trnava 1775) Péchy, Georgius (~1817) – člen niektorej z vetiev rodu (právo, Trnava 1775) Péchy, Kálmán (~1840) – člen niektorej z vetiev rodu (literatúra, Košice 1830, maď.) Péchy, Michael Emericus (~1790) – člen niektorej z vetiev rodu (právo, Trnava 1775) Péchy, Sándor (~18. – 19. stor.) – člen niektorej z vetiev rodu (2; právo, Trnava 1767; literatúra, Bratislava-Budapest 1802, maď.)
15
Detailed History. 6. Miscellaneous. [cit. 5. 4. 2013]. Porovnaj SIBYLOVÁ, Michaela. Knižnica Rudolfa I. Pálfiho (1719 – 1768), zakladatel'a šl'achtickej knižnice Pálfiovcov na hrade Červený Kameň. Bratislava : Univerzitná Knižnica, 2012. 150 s. ISBN 978-80- 8930333-1.
17
Péchy, Sándor Tamás (~18. – 19. stor.) – člen niektorej z vetiev rodu (2; 2x literatúra, Bratislava-Košice 1796; Bratislava – Budapest 1797, obe maď.) Pétsi, Antal p. Péchy, Antal Pongrác, Štefan (1582 – 1619) – zo sedmohradského šľ. rodu (teológia, Antwerpen 1571) Pongrácz, Stephanus p. Pongrác, Štefan Puky, József (1817 – 1846) – prídomok z Bizáku, kráľ. komorník (tlač. a rkp. exlibrisy; 22; jazykoveda 3x, Oberursel 1603; Bratislava 1803; Trnava 1889, maď.; teológia 4x, Basel 1648; Würtzburg 1699, nem.; Debrecen 1759, maď.; Bratislava 1798; história 5x, Oradea 1653; Frankfurt-Leipzig 1688, nem.; Trnava 1765; Paris 1795, franc.; Bratislava 1883, maď.; 9x literatúra, Strasbourg 1686, franc.; 7x Paris 1691, franc.; Bratislava 1807, maď.; filozofia, Bratislava 1787, maď.) Radelant, W. van (1538 – 1612) – šľ. prídomok (právo, Köln 1592) Rady, Adamus (~1699) – uhorský rod, prídomok „de Bethlen“ (filozofia, Hagenau 1530) Rakovský – rodová knižnica v Kočovciach (pečiatka/herald. exlibris; 7; história 2x, Antwerpen 1545; Leipzig 1696; teológia, Jena 1620; teológia-filozofia, Antwerpen 1575; právo 2x, Levoča 1687; Trnava 1696; biografie, Budapest 1795, maď.) Rakovský, Anton – šľ. z Kočoviec (tlač. herald. exlibris; 3; história 2x, Antwerpen 1545 a Leipzig 1696; literatúra, Genève-Paris 1764, franc.) Rakovszky Antal p. Rakovský, Anton Rakovszky Könyvtár Kocsócz p. Rakovský – rodová knižnica, Kočovce Redecher, Andreas (~pol. 18. stor.) – sliezsky barón, radca a komorník (7x právo; Basel 1573; Frankfurt a/M 1576; Lyon 1584, 4x Lyon 1585) Rescius, Stanislaus p. Reszka, Stanisław Reszka, Stanisław (1544 – 1600) – poľský kráľ. sekretár, warmińský kanonik (teológia, Roma 1565) Reva, Mojses de p. Révai, Mojžiš Révai, Mojžiš – barón (teológia, Schwäbisch Hall 1537)16 Rheddecher, Andreas p. Redecher, Andreas Rhedthecher, Andreas p. Redecher, Andreas Ruthkay, Stephanus p. Rutkai, Štefan Rutkai, Štefan (~1633) – z turčianskeho šľ. rodu (literatúra, Venezia 1559) 16
PÁLFFY, Géza. Zvláštna cesta medzi aristokraciu Uhorského kráľovstva: Rod Révai v 16. storočí. In Rod Révai v slovenských dejinách. Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008, Martin. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 978-80-89301-46-1, s. 63-84.
18
SAC p. Turzo, Juraj Samoskoszi, Stephanus: de Belenysinae p. Szamosközy, István Sipeky, Augustinus p. Sipeky, Ágoston Sipeky, Ágoston (1820 – 1895) – ozn. „Sp.[ectabilis] D[ominus].“, prídomok „Paksi“ (Paks, Maďarsko) (história, Wien 1754) Sirmai, Andrej (1656 – 1723) – zemplínsky podžupan (história, Genève 1566) Soos, Stephanus (~16. – 17. stor.) – z niektorej uhorskej vetvy rodu (literatúra, Venezia 1559) Spirllon, Johannes (~1752) – „generosus juvenis“ (literatúra, Basel 1567) Stáraiová, Eleonóra (1780 – 1849) – grófka (gramatika, Bratislava 1793, nem.-maď.) Sternegg, I. F. Günter de p. Günther von Sternegg, Johann Friedrich Szalatnay (~1661) – „dominus“, člen rodu zo Zvolenskej stolice? (literatúra, Frankfurt a/M 1587) Szamosközy, István (~1565 – 1612) – sedmohradský šľ., „de Belenyes“ (filozofia, Lyon 1564) Szemerey, Ladislaus (~1699) – šopronský šľ. rod (filozofia, Hagenau 1530) Szendkereszti, Stephanus p. Szentkereszthy, István Szent-Andrasi, Gregorius p. Szentandrássy, Gergely Szentandrássy, Gergely (~1628) – „generosus dominus“, sedmohradský šľ. (5; teológia, Nürnberg 1503; Basel 1521; Köln 1573, 1586 a 1591) Szentivany, Georgy (~1701) – viacero rovnomenných uhorských rodov (medicína, Firenze 1550) Szentkereszthy, István (~1694) – slúžny Komárňanskej stolice (história, Nürnberg 1545) Szirmay, András p. Sirmai, Andrej Szirmay, Georgius (~1574 – 1624) – člen niektorej vetvy rodu (štatistika, Frankfurt a/M 1592) Sztáray, Eleonora p. Stáraiová, Eleonóra Thököly, Georgius (~16. stor.) – (teológia, Schwäbisch Hall 1537) Thököly, Stephanus p. Tököli, Štefan I. Thokowli, Georgius p. Thököly, Georgius Thurzo, Ferdinandus Gabriel p. Turzo, Ferdinand Gabriel Thurzo, Georgius p. Turzo, Juraj Tököli, Štefan I. (1581 – 1631) – člen kráľ. súdnej tabule (teológia, Schwäbisch Hall 1537) Turso, Georgius p. Thurzo, Juraj
19
Turzo, Ferdinand Gabriel (~18. stor.) – prídomok „Betlehem“ (z Betlanoviec) (teológia, Lyon 1551) Turzo, Juraj (1567 – 1616) – gróf, palatín (supralibros a rkp.; 16; 14x teológia, Frankfurt a/M 1541; Schwäbisch Hall 1545; Basel 1557; Roma 1565; Zürich 1574; Wittenberg 1546, 1549, 1552, 1554; 1557 1580; 2x 1581; 1583 (4x nem.); 2x filozofia, Strasbourg 1574; Heidelberg 1597, 2x lat.-gréc.) Siegmund von Herberstein (1486 – 1566) – rakúsky barón (právo, Wien 1550) Sigismundus a Herberstain, Neubergk, Guettenhagk p. Siegmund von Herberstein Tomicius, Petrus p. Tomiecki, Piotr Tomiecki, Piotr (1464 – 1535) – poľský prímas, kráľovský sekretár (medicína, Strasbourg 1512) Újhelyi, Ferenc (~1628) – „generosus dom[inus].“ (filológia, Frankfurt a/M 1561) Vas, Márton (~1656) – šľ. s prídomkom „de Szigeth“ (literatúra, Basel 1561) Vass, Martinus: de Szigeth p. Vas, Márton Veit, Albrecht (~16. stor.) – rakúsky šľ., prídomok von Buchheim, Wildberg, zu Horn (heraldický a textový supralibros; medicína, Augsburg 1581, nem.) Vécsey, Franciscus Xaverius (17. stor.?) – barón ?, s prídomkom (filológia, Leipzig 1548) Vitnédy, Štefan (1612 – 1670) – (3; teológia, Frankfurt a/M 1575; Lauingen 1607, 1608) Vitnyédy, István p. Vitnédy, Štefan Vyhely, Franciscus p. Újhelyi, Ferenc Weinberger, Karl (1582 – 1625) – titulárny biskup, šľ.? (3; teológia-história, Köln 1573, 1574, 1575) Weinperger, Carolus p. Weinberger, Karl Wesselenj Stephanus; de Hadad p. Wesselény, István Wesselény, István (1674 – 1734) – gróf, predseda krajinského zhromaždenia (2; teológia, Roma 1565; literatúra, Basel 1572) Wyttniedy, Stephanus p. Vitnédy, Štefan Charakteristika tlačí zo 16. storočia a jednotlivých záznamov Vyhodnotili sme spolu 340 posesorských záznamov.17 Miestom pôvodu jednotlivých tlačí sú tieto dnešné krajiny: Nemecko (101 záznamov), Slovensko (73), Švajčiarsko (66), 17
Okrem uvedeného zoznamu mien sa vo fonde ŠVKK nachádza aj zopár zatiaľ neidentifikovaných heraldických supralibrosov a exlibrisov zo 16.-18. storočia. Do zoznamu nerátame ani asi 190 tlačí (okrem tlačí 16. storočia), kúpených zo základiny desať tisíc uhorských zlatých ako dar knižnici (v roku 1755) od
20
Francúzsko (36), Taliansko (17), Holandsko (15), Belgicko (8), Maďarsko (7), Rakúsko (5), Čechy (2), Rumunsko (1) a Poľsko (1). Najviac boli zastúpené mestá: Basel (55), Bratislava (26), Frankfurt (21), Trnava (20), Wittenberg (18), Košice (17), Paris, Lyon a Köln (po 16), Haag, Leipzig, Antwerpen, Venezia, Budapest, Levoča, Roma, Schwäbisch Hall (6-12), atď. Z miest dnešného Slovenska ďalej nachádzame už len jednotlivo Prešov, Komárno a Rožňavu. Staršie knihy pochádzali z kultúrnych centier Európy, no so vznikom tlačiarenských centier v habsburských krajinách, resp. v Uhorsku, si šľachta obstarávala väčšinou už domáce knihy. Veď počet posesorských záznamov v knihách (vydaných väčšinou koncom 18. a v 19. storočí) z Uhorska bol spolu 82. Jazykom väčšiny kníh bola latinčina, z ostatných už len maďarčina (29), francúzština (24) a nemčina (23), sporadicky jazyk grécky a hebrejský (po 4) a český a slovenský (po 2). Niektorí šľachtici mali vo svojej knižnici len latinské knihy (D. Bersényi; 15 kníh), iní tlače vo viacerých jazykoch: F. Máriássy v nemčine, latinčine, češtine, slovenčine (8), J. Puky v maďarčine, francúzštine a nemčine (9 z 22), J. Turzo v nemčine a gréčtine (4 zo 16), G. Nagy vo francúzštine (13), P. Dessewffy v nemčine (4 z 15), J. Dežőfi v maďarčine (4 z 9), J. Hedry v maďarčine (9 z 22). Početnejšie sa zachovali ešte knihy rodu Rakovských a A. Rakovského (8), A. Redechera a M. Herovicha (po 7), M. Oláha a N. Gerendiho (po 6), G. Szentandrássyho a J. F. Millera (po 5) atď. Neprehliadnuteľná je i bibliofília rôznych vetiev rodov ako Péchy/Péči (spolu 14), Dessewffy/Dežöfi (25) či Máriássy/Mariáši (13). Na niektorých ich knihách sa zachovali signatúry, poukazujúc na rozsiahlosť a systematickú starostlivosť o knižnicu.18 Tematická skladba kníh bola nasledovná: teológia (115 záznamov), v kombinácii s filozofiou (7) a históriou (10); právo (43); literatúra rôznych žánrov (55), história s biografiami (39), kombinovaná s geografiou (5); filozofia (17) a jazykoveda (16); z prírodných vied lekárstvo a farmakológia (9), geografia (2), jednotlivo zoológia, fyzika, poľnohospodárstvo, etnografia, vojenstvo, divadlo; z aplikovaných vied matematika, štatistika a politika. Z pohľadu formy vlastníckych záznamov šľachty sa od 2. pol. 18. storočia a hlavne v 19. storočí rozšírilo popri rukopisoch aj používanie tlačeného vlepeného exlibrisu a pečiatok (64; 7), väčšinou s heraldickým motívom (48). Supralibrosy (41) vo fondoch ŠVKK
18
grófa, košického jezuitu J. Andrášiho (Andrássy). Rodové knižnice rodov: Máriássy, resp. F. Máriássyho, počet zväzkov ktorej prevyšoval 1243 ks; Rakovských (pečiatka knižníc); J. Turzu; zbierka kníh (predpokladám) pôvodnej biskupskej knižnice, prebranej v 16.-17. stor. postupne M. Heronichom, M. Oláhom a N. Gerendim; knižnica D. Bersényiho, J. Pukyho, J. F. Millera, J. Mágócsyho a tých ďalších, ktorí obstarávali svoje knihy na prídoštia vlepeným exlibrisom či pečiatkou.
21
mali hlavne iniciálkovú formu, heraldický motív bol zhruba tretinový (15). Časť kníh postupne tvorilo súčasť viacerých knižníc (často dedením a darovaním).19 Použité skratky a značky: Franc. – francúzsky gréc. – grécky
lat – latinsky
stor. – storočie
nem. – nemecky
šľ. – šľachtic, šľachtický
hebr. – hebrejsky
ozn. – označený ako
tlač. – tlačený
herald. – heraldický
p. – pozri
zač. – začiatok
kalv. – kalvínsky
pol. – polovica
~ – približne, okolo
kon. – koniec
resp. – respektíve
? – neistý alebo neznámy údaj
kráľ. – kráľovský
rkp. – rukopis, rukopisný exlibris
Zoznam bibliografický odkazov Pramene Štátna vedecká knižnica v Košiciach – Historické fondy Literatúra ČIČAJ, Viliam. Šľachtická knižnica. In Zemianstvo na Slovensku v novoveku. II. Duchovná a hmotná kultúra. Martin : Slovenská národná knižnica, 2009. ISBN 978-80-89301-51-5, s. 116-122. FALLENBÜCHL, Zoltán. Állami (királyi és császári) tisztségviselők a 17. századi Magyarországon. Adattár. Budapest : OSzK; Osiris Kiadó, 2002. 377 s. ISBN 963 200 458 2. FEDERMAYER, Frederik. Šľachta uhorskej metropoly v pomoháčskom období. In Forum historiae, 2010, roč. 4, č. 2. ISSN 1337-6861. ILLÉSSY, János. Adatok Balassa Bálintról. (Negyedik közlemény). In Irodalomtörténeti Közlemények 1901. 11. évfolyam, 3. füzet. Budapest: A Magyar Tudományos Akadémia, 1901, s. 328-348. JANKOVIČ, Ľubomír. Rukopisné, grafické exlibrisy a supralibrosy v zemianskom prostredí Liptova, Turca, Oravy, Považia, Ponitria a Pohronia. In Zemianstvo na Slovensku v Novoveku. : Časť II. Duchovná a hmotná kultúra. Martin : Slovenská národná knižnica, 2009. ISBN 978-80-89301-515, s. 148-163. KEMPELEN, Béla. Magyar nemes családok. I. – XI. Budapest : Grill Károly, 1911 – 1932. MÁRIÁSSY, Péter. X. storočí rodu Máriássy. Košice : Harlequin, 2006. 156 s. ISBN 80-89082-08-4. PÁLFFY, Géza. Zvláštna cesta medzi aristokraciu Uhorského kráľovstva: Rod Révai v 16. storočí. In Rod Révai v slovenských dejinách. Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008, Martin. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 978-80-89301-46-1, s. 63-84. POTEMRA, Michal. Dejiny univerzitnej knižnice v Košiciach. In Z minulosti knihy na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1959, s. 173-210. RÖSZLER, István. Adalékok a Kassai kir. jogakadémia könyvtárához. In Magyar könyv-szemle. Budapest : Magyar Nemzeti Múzeum Könyvtára, 7. roč., zošit č. 1, s. 3. 19
Na základe doplňujúcich znakov, zistených v ešte nespracovaných starých tlačiach ŠVKK, budú môcť byť priradené šľachtickým knižniciam i ďalšie tlače napr. s niektorými iniciálkovými supralibrosmi.
22
SIBYLOVÁ, Michaela. Knižnica Rudolfa I. Pálfiho (1719 – 1768), zakladatel'a šl'achtickej knižnice Pálfiovcov na hrade Červený Kameň. Bratislava : Univerzitná Knižnica, 2012. 150 s. ISBN 97880- 89303-33-1. Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. Zv. I. – VI. Martin : Matica slovenská, 1986 – 1994. Somogy megyei Levéltár. Fond XIII. 54. Boronkay család iratai [1337] 1528 – 1906. Inventár, s. 5 (kr. 1). SZEGHY, Andrej. Tlače 16. storočia v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Košice : ŠVK v Košiciach, 2010. xlv, 358 s. ISBN 978-80-85328-63-9. SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. I. – XIV. Budapest : Hornyánszky B., 1891 – 1914. SZÖGI, László. Magyarországi diákok Németországi egyetemeken és akadémiákon 1526 – 1700. Budapest : Eötvös Lóránd Tudományegyetem Levéltára, 2011. 486 s. ISBN 978-963-284-006-2. VOIT, Petr. Encyklopedie knihy. Starší tisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století. Praha : Nakladatelství Libri ; Královská kanonie Premonstrátů na Strahově, 2006. ISBN 80-7277-312-7, s. 850. WIX, Györgyné. Régi Magyarországi szerzők (RMSz). I. A kezdetektől 1700-ig. Budapest : Országos Széchényi Könyvtár, 2008. ISBN 978-963-200-534-8. ZMETÁK, Igor. Výskum historických knižničných fondov v Trenčianskom kraji. In Bibliografický zborník za roky 2002 – 2003. Martin : SNK, 2004. ISBN 80-89023-73-8, s. 70-74. ZOVÁNYI, Jenő. Adatok a XVIII. század első felében tartott református konventek történetéhez. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. III. évfolyam. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1904, s. 24-39. ZOVÁNYI, Jenő. Protestáns lelkészek nyugtatványai régi tizedjegyzékek mellett. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. XIII. évfolyam. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1929, s. 5-141. ZSINKA, Ferenc. Okleveles adatok a gyöngyösi református egyház történetéhez. In Magyar protestáns egyháztörténeti adattár. XIII. évf. Budapest : Magyar Protestáns Irodalmi Társaság, 1929, s. 148-198. On-line zdroje ORBAN, Andre. Orbán de Lengyelfalva [online]. Dostupné na: . Detailed History. 6. Miscellaneous. Štátna vedecká knižnica v Košiciach [online]. Dostupné na: https://sclib.svkk.sk/F/ Online katalóg ŠVKK, databáza (HIS) ZSÍROS, Sándor. Felsőzsolca története. Felsőzsolca : Felsőzsolca Nagyközség Képviselő-testülete, 1993, s. 63 [online]. Dostupné na:
Summary The remains of aristocratic libraries in historical Funds of the State Scientific Library in Košice Although the historic core of the State Scientific Library in Košice previously had character libraries of the Jesuits, university and law, we find in it the residue of libraries and books during the 16th-20th century which were diverse representatives of the nobility. The greatest principle had the lower and the middle nobility. To fund library with purchases were Jesuits, gifts patrons, former students and also thank to number of last wills. Most of that nobility came mainly from northern Hungary, a considerable number from Transylvania, occasionally from Austria and German countries, Poland and Czech. The core contribution consist register of the names of these nobles by closer identification and data about books. The conclusion summarizes the data from the register. Bc. Viktória Vantechová
23
