Katedra krajinnej ekológie PRIF UK organizuje v
dňoch 6.9. – 15.9. 2013
veľkú zahraničnú exkurziu
POBALTIE 2013 Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko Baltské more, ostrovy, mestá, národné parky, brána do Škandinávie... Exkurzia nielen pre študentov, doktorandov, pracovníkov PRIF UK, ale najmä pre všetkých milovníkov cestovania a jedinečných zážitkov
EXKURZIA „Pobaltie 2013“ alebo „The best of Europe“ Program: stav k 20.03.2013 (bude priebežne aktualizovaný a dopĺňaný) To najlepšie z exkurzie v kocke: -
štyri krajiny za 10 dní a stačí len 5 dní dovolenky
-
rozprávkové mestá Vilnius, Riga, Tallinn, Tartu...
-
úchvatné národné parky Lahemaa, Gaujas, Ķemeri …
-
návšteva slávneho ostrovného hradu Trakai
-
starobylá pevnosť Narva na estónsko-ruskej hranici
-
výlet/plavba na poloostrov Kurská kosa – kúpanie, opaľovanie...
-
Mazurské jazerá
-
komfortné ubytovanie v 2* až 4* hoteloch a penziónoch
1. deň (6.9.) Odchod z Bratislavy, nočný presun cez celé Poľsko až do Litvy.
2. deň (7.9.) V popoludňajších hodinách príchod do mesta Kaunas (Litva), čas na obed, následne ubytovanie v hoteli a voľný program. Kaunas (slov. Kovno, poľ. Kowno, rus. Ковно/Kovno, nem. Kauen) je litovské mesto, ktoré leží na sútoku riek Neris a Nemunas. Žije tu približne 400 000 obyvateľov, čím je to druhé najväčšie mesto v Litve. Kaunas je známy svojou stredovekou architektúrou a zvonovými koncertmi. V medzivojnovom období, keď bo Vilnius súčasťou Poľska, bolo mesto Kaunas hlavným mestom Litvy. V meste sa nachádza množstvo múzeí (Múzeum všedných vecí,
Múzeum
litovskej
litovského
literatúry
Jonasa
športu,
Múzeum
Mačiulevičiusa)
divadiel (Divadlo pantomímy, Bábkové divadlo) a parkov (Dainu slenis a Dixiland). Kaunas bol založený začiatkom 11. stor., prvá zachovaná písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1361. V roku 1362 bolo mesto spálené a zbúraný bol aj jeho hrad. V roku 1440 sa Kanuas stal členom hanzy, mesto sa postupne stalo obchodným centrom, ale
bolo
aj viacnásobne totálne
zničené zo strany Švédov a Rusov. V 19. stor. sa mesto stalo ruskou pohraničnou
pevnosťou.
V rokoch
1919 – 1939 bol Kaunas z dôvodu poľskej okupácie Vilniusu hlavným mestom Litvy. K pamiatkam, ktoré sa oplatí vidieť patrí napr. katedrála sv. Petra a Pavla, pozostatky hradu, radnica, synagóga, mešita, palác Massalského, či kostol sv. Archanjela Michaela.
3. deň (8.9.) Raňajky, presun do národného parku Trakai, ktorý je litovským národno-historickým kultúrnym parkom a nachádza sa v oblasti mesta Trakai. Rozloha parku je 8,2 km². Jeho súčasťou
sú
rezervácie,
dve
prírodné
archeologické
nálezisko, desať kultúrnych a prírodných pamätníkov a 50 starých V NP
pôvodných navštívime
domov. unikátny
ostrovný hrad Trakai. Hrad Trakai (po litovsky Trakų pilis, po poľsky zamek w Trokach) sa nachádza v rovnomennom mestečku asi 28 km západne od
litovského hlavného mesta Vilnius. História hradu siaha do 13. storočia, kedy sa križiaci rádu nemeckých rytierov a livónskeho rádu snažili ovládnuť územie dnešnej Litvy. Litovské knieža Gediminas si v roku 1321 zvolil túto bahnitú oblasť na stavbu hradu, kam preniesol svoje sídlo z Kernavė. Tento hrad stál asi 3 km juhovýchodne od terajšieho mesta, na mieste, nazvanom dnes Senieji Trakai (Staré Trakai). Onedlho potom (1323) Gediminas založil ďalší hrad a nové hlavné mesto Vilnius. V roku 1337 sa prvý raz spomínajú Naujieji Trakai (Nové Trakai) v dnešnej polohe na polostrove medzi jazerami. Križiaci vtedy hrad nedobyli, ale vypálili mesto a odtiahli. Na ochranu pred ďalšími útokmi bol systém opevnení prebudovaný a pozostával z dvoch nových hradov. Prvý, Pusiašalio pilis (Polostrovný hrad), z ktorého sa zachovali
iba
zvyšky hradieb, dal vybudovať
knieža
Kęstutis
na
polostrove
ako
predsunutú pevnosť,
ktorá
slúžila na obranu a druhý hrad
vnútorný Šalos
(Ostrovný
pilis hrad)
priamo na ostrove v jazere Galvė. Ostrovný hrad dal začiatkom 15. storočia prestavať veľkoknieža Vytautas na obytnú rezidenciu litovských panovníkov. Od začiatku 20. storočia sa začala na základe archeologických výskumov a historických dokladov pripravovať kompletná rekonštrukcia hradu do podoby z 15. storočia. Počas poľskej vlády v rokoch 1929 až 1939 sa podarilo obnoviť časť hradu, dostavba pokračovala aj po druhej svetovej vojne za sovietskej vlády. Rekonštrukcia sa dovŕšila začiatkom 90. rokov 20.stor.
Nasleduje presun do mesta Vilnius a jeho prehliadka. Vilnius (historický slovenský názov Vilno; po litovsky Vilnius), je najväčšie a zároveň hlavné mesto Litvy. Podľa odhadov z roku 2007 má 541 824 obyvateľov. 57,8 % tvorili Litovci, 18,7 %
Poliaci, 14 % Rusi, 4 % Bielorusi, 0,5 % Židia a 5 % ostatné národnosti. Starodávny Vilnius sa nachádzal v doline rieky Neris vedľa Horného hradu stojaceho na kopci a Dolného hradu, ktorý sa dnes nezachoval. Medzi týmito dvoma hradmi tu môžeme dnes nájsť časť
Staré
mesto
s
množstvom
poprepletaných ulíc. Centrum starého mesta je od roku 1994 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. S rozlohou 3,6 km² sa radí medzi najväčšie centrá mesta v Európe. Litovská povesť o založení Vilniusu hovorí, že mesto bolo založené potom, ako sa vládnucemu kniežaťu Gediminasovi vyjavil veštecký sen o železnom vlkovi, ktorý stojí na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca. Prvá písomná zmienka o meste je v liste veľkokniežaťa Gediminasa z roku 1323, ktorý adresoval do Lübecku, Brém, Magdeburgu, Kolína a iných miest a v ktorom vysvetľuje, že sa mieni dať pokrstiť a že Litovské
veľkokniežatstvo
je
voči
kresťanom veľmi tolerantné. Pozýva rytierov, mlynárov,
obchodníkov, kováčov
lekárov, a
iných
remeselníkov aby sa prisťahovali do Litvy.
Sľubuje
mnohoročné daňové
úľavy a obchod bez cla. Mestské práva získal Vilnius v roku 1387. Mestu ich udelil Vladislav II. Jagelo, poľský kráľ a litovské knieža. Najväčší rozkvet zažil za vlády Žigmunda II. Augusta, ktorý sem v roku 1544 presťahoval
kráľovský dvor. Za vlády jeho nástupcu Štefana Bátoriho tu vznikla jezuitská univerzita, jedno z najvýznamnejších centier vzdelanosti poľsko-litovského štátu a celej východnej Európy. V roku 1812 mesto dobyl
Napoleon
počas
svojho
ťaženia na Moskvu. Jeho
armáda
vstúpila do Vilniusu a mesto sa stalo hrobom tisícov zranených francúzskych vojakov. Po prvej svetovej vojne, keď Vilnius striedavo patril boľševikom i Poľsku, mesto s okolím dokonca vyhlásili za separátny štát. Dňa 9. októbra 1922, keď Vilnius obsadila litovskobieloruská divízia poľskej armády, mesto a okolie bolo vyhlásené za samostatný štát Strednú Litvu, a jeho parlament odhlasoval pripojenie k Poľsku. Vilnius sa stal hlavným mestom vilniuského vojvodstva. V júni 1941 mesto obsadili Nemci a rozsiahlymi masakrami takmer vyhladili židovské obyvateľstvo. Od polovice 20. storočia sa tak demografický ráz Vilniusu zásadne zmenil. Po vyhlásení samostatnosti roku 1990 sa Vilnius stal dejiskom dramatických udalostí v januári 1991, keď sovietske vojská zaútočili
na
rozhlasu
a
televíznu
budovu
televízie
vežu,
a
pričom
zahynulo 13 civilov a boli stovky
ranených.
ZSSR
uznal nezávislosť Litvy v septembri
1991.
V
nasledujúcich rokoch nastal búrlivý rozvoj mesta. Litovci Vilnius nazývajú aj „mestom baroka“, pretože sa tu nachádza obrovské množstvo stavieb z tohto obdobia. Najznámejšou pamätihodnosťou tohto mesta sú zvyšky Horného hradu tzv. „Gediminasov hrad“ (14. - 15. storočie), Stará zbrojnica (15. storočie), Gediminasovo námestie zo začiatku 16. storočia so sochou zakladateľa mesta - veľkého kniežaťa Gedimina (1316 - 1341) - na úpätí Hradnej hory a symbol mesta - Gediminasova veža s námestím.
Neoddeliteľnou súčasťou Vilniusu sú kostoly a chrámy, ktoré dotvárajú kolorit mesta. V žiadnom inom meste východnej Európy nie je na nijakom námestí toľko chrámov ako vo Vilniuse. Katedrálne námestie s pozostatkami mestských hradieb zo 16. storočia tiež ponúka návštevníkom svoje zaujímavé zákutia, medzi inými aj vežu Aušros. Mesto je známe aj ako „promenáda“, pretože litovské ženy sú povestné svoju krásou... .
Ďalší presun do národného parku Aukštaitija. Tento NP leží na severovýchode Litvy, v regióne bohatom na jazerá (niekoľko stoviek) a lesy. Založený bol v r. 1974 a je najstarším NP Litvy, avšak prvopočiatky jeho ochrany siahajú až do 60-tych rokov 20.stor., kedy tu bolo vyhlásené botanicko-zoologické chránené územie. Jeho rozloha je 40 574 ha a 15 % rozlohy zaberajú jazerá. Jazero je
Dringis najväčšie
(721
ha)
a najhlbšie (60,5 m) jazero Litvy. Národný
park
má mimoriadny význam
pre
cestovný
ruch
v krajine
a pre
jeho nedotknutú prírodu je najobľúbenejším miestom dovolenky Litovčanov. Výnimočné sú i tunajšie lesy, ktoré na mnohých miestach presahujú vek 250 rokov. Nachádza sa tu asi 80 sídel, jedno z nich - dedina Palūšė - je turistickým centrom NP. Presun na nocľah do hotela, nachádzajúceho sa v Lotyšsku.
4. deň (9.9.) Raňajky a následný transfer cez Lotyšsko až do Estónska, v popoludňajších hodinách príchod do mesta Tartu (historické názvy: est. Tarbatu; nem. a švéd. Dorpat, Dörpt), ktoré je druhé najväčšie mesto v Estónsku, nachádza sa na juhovýchode krajiny, 186 km
od
hlavného
mesta Tallinn. Niekedy býva považované za baštu estónskej inteligencie a kultúry, najmä vďaka tamojšej univerzite, ktorá je najstaršia a najznámejšia v krajine. Mestom preteká rieka Emajõgi. Mesto má viac ako 100 000 obyvateľov. Mesto
je
teda
najmä
sídlom
významnej univerzity, založenej kráľom Gustavom II. Adolfom v roku 1632. V Tartu sídli taktiež Estónska univerzita,
poľnohospodárska Pobaltská
vojenská
akadémia a estónske ministerstvo školstva a výskumu. Svoje sídlo tu má aj Najvyšší súd a Estónsky národný archív. Väčšina pamiatok v centre mesta pochádza z obdobia
pred
získaním
nezávislosti, kedy vyššiu a strednú vrstvu
tvorilo
najmä
hovoriace
nemecky
obyvateľstvo. Najvýznamnejšími
pamätihodnosťami
mesta
sú
luteránsky kostol sv. Jána, mestská radnica
z 18.
stor.,
budova
univerzity, zbytky katedrály z 13. stor., botanická záhrada,
hlavná
nákupná trieda a budovy v okolí radničného námestia. Vzhľadom k tomu, že Tartu je univerzitné mesto, je tu bohatý nočný život. Nachádza sa tu veľa barov, reštaurácií, v ktorých sa dá príjemne posedieť a ochutnať estónske špeciality, napr. vanilkovú vodku, saku, či miestne pivá. Turisticky najatraktívnejšie je napr. Püssirohu Kelder (Stará pracháreň). Návšteva mesta sa bude niesť v pohodovej atmosfére, bude čas na všetko, aj na estónske mňamky . Nocľah v hoteli priamo v meste Tartu.
5. deň (10.9.) Raňajky, presun až na estónsko-ruskú hranicu, teda až na hranicu EÚ do blízkosti mesta Narva, kde leží starobylá Hermanova pevnosť. Mestom preteká rovnomenná rieka, ktorá odvádza vodu z Čudského jazera a na ktorej druhom brehu leží ruské mesto Ivangorod. Dnešné obyvateľstvo je prevažne rusko jazyčné.
Po kobercových náletoch bola Narva znovu postavená v ponurom štýle socialistického realizmu. Z pôvodného centra sa dochovala len baroková radnica, niekoľko domov a pravoslávny chrám Vzkriesenia Ježiša Krista. Najdôležitejšou pamiatkou je však novo zrekonštruovaná Hermanova pevnosť alebo pevnosť Narva s mohutnou vežou nazývanou Dlhý Herman (Pikk Hermann) a sústava opevnení. Hermanova pevnosť bola postavené priamo na rovnomennej rieke. Už v roku 1294 bola Rusmi zničená prvá drevená pevnosť na tomto mieste. Najstaršie časti dnes stojacej pevnosti pochádzajú z obdobia okolo 1300. Pevnosť patrila striedavo viacerým krajinám; Rusku, Švédsku. Počas II. svetovej vojny bola pevnosť značne poškodená, zostali stáť len múry. Reštaurovanie začalo v r. 1950 a ukončené bolo v r. 1986. Dnes je pevnosť Narva jedinou
dokonale zachovanou stredovekou pevnosťou v Estónsku. Na ruskom brehu rieky stojí druhá pevnosť Iwangorod. Pevnosť Narva tvorí dodnes estónsko-ruskú hranicu, ktorá je zároveň aj vonkajšou hranicou EÚ. Z tohto dôvodu väčšina turistov, kvôli chýbajúcemu vízu, zostáva na estónskej strane.
Nasleduje
presun
do
rozprávkovo krásneho mesta Tallinn. Tallinn (v rokoch 1219 - 1917 Reveľ; 1940 1991 po rusky Таллин a Таллинн, nem. Reval, švéd. Reval,
Lindanäs,
dán.
Lyndanise) je hlavné mesto Estónska estónsky
a
najdôležitejší
prístav.
Žije
tu
415 000 obyvateľov. Nachádza sa na severnom pobreží Estónska pri Baltskom mori, 80 km južne od fínskeho hlavného mesta Helsinki. Je to starobylé prímorské mesto, od roku 1997 súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Má dobre zachované mestské centrum - hlavné námestie a radnica, lekáreň, dom Bratstva čiernych
hláv,
Chrám
svätého
Alexandra Nevského- pravoslávny, Chrám
svätého
Mikuláša
Divotvorcu, palác Kadriorg a kostol svätého Olafa, svätého Mikuláša a Ducha svätého. Tallinn zažil éru Hansy, kedy sa urbs Revalia stáva v roku 1285 jej najsevernejším členom. V 16. stor. o
moc
nad
územím
súperia
mocnosti Rusko, Švédsko, Dánsko a Poľsko. Od roku 1582 začína švédska nadvláda nad mestom. V roku 1700 vypukla ťažká
a ničivá Severná vojna, počas ktorej sa Rusko snaží od Švédov získať nadvládu nad Baltom. Po začatí ruského útoku na a vypálení
Tallinn mesta
sa
tallinnská
časti
v roku radnica
1710 vzdáva
Rusom. Ruské obdobie sa na vzhľade
mesta
podpisuje
niekoľkými
významnými
barokovými
budovami,
z ktorých
najznámejší
je
cársky palác. Od roku 1944 až do r. 1991 bol Tallinn súčasťou ZSSR. Rast mesta bol urýchlený stavbou rozsiahlych panelákových sídlisk a riadeným prisťahovaním rusky hovoriaceho obyvateľstva z iných
oblastí
ZSSR. Mestské centrum
je
formované ľukatými, dláždenými uličkami, stredovekými kostolmi, medzi ktorými je najvýznamnejší Nikolaj, ktorý je vynikajúcim príkladom rozvíjajúceho sa staviteľstva 13-násteho storočia. V centre sa nachádza radnica (Raekoja plats), je z nej nádherný výhľad na celé mesto a prístav. Vyjdeme na hradné návršie Toompea s pravoslávnou katedrálou Alexandra Nevského. Sú tu dve vyhliadkové plošiny, z ktorých je nádherný výhľad na mesto. Poznávacím znakom Tallinu je figúrka známa pod názvom Starý Tomas (Vana Toomas). Od r. 1530 zdobí špic veže. Oproti radnici je situovaná Ratsapotheke (Raeapteek), ktorá bola uvedená do prevádzky v r. 1422, čím sa radi medzi najstaršie lekárne na svete. Presun na ubytovanie do hotela.
6. deň (10.9.) Raňajky, presun do národného parku Lahemaa, ktorý leží na severe Estónska, približne 70 km východne od hlavného
mesta
Tallinn. Rozprestiera sa na ploche 72 500 ha, z toho tvorí
25 000 ha otvorené
more. Národný park bol v roku
vytvorený 1971
ako
prvý NP v ZSSR pre
ochranu
severoestónskej krajiny a pre zachovanie tunajších ekosystémov a biodiverzity. Životný priestor tu nachádzajú mnohé živočíšne druhy na pokraji ich vyhynutia, napr. jedna z posledných populácii Margaritifera margaritifera. Stretnúť tu môžete aj losa, rysa, bobra a mnohé
ďalšie
jedinečné
druhy
živočíchov. Len kúsok od NP má svoje sídlo aj Riaditeľstvo a Infocentrum NP. NP je rozdelený na viaceré zóny, na také, kde je povolený pohyb na chodníkoch
turistických a cestách
počas celého roka, na také, kde je pohyb návštevníkov počas istého obdobia v roku zakázaný, napr. kvôli hniezdeniu vodného vtáctva a napokon na tzv. totálne rezerváty, t. j. na oblasti, kam sa človek nikdy nedostane a príroda je ponechaná na samovývoj.
V posledných rokoch bolo vyvinuté enormné úsilie o zvýšenie atraktívnosti NP pre soft turizmus. V nádherne zreštaurovaných starých
pánskych
sídlach sú dnes hotely a v pobrežnej
zóne
vznikli mnohé nové dovolenkové ubytovacie zariadenia. My
budeme
taktiež
mať
možnosť
navštíviť tento jedinečný národný park a zažiť neopakovateľnú atmosféru na brehu Baltského mora, uprostred jazier, mokradí a lesov ďalekého severu. Nasleduje presun do Lotyšska, do oblasti národného parku Gaujas a nocľah v tomto regióne. Ubytovaní budeme na starom panstve, ktoré bolo upravené na penzión.
7. deň (12.9.) Raňajky, následne návšteva národného parku Gaujas, ktorý je najstarším a najväčším (920
km2)
NP
v Lotyšsku.
Založený bol v roku 1974, meno mu dala rieka, ktorá ním preteká. Historický Lotyšské
nemecký Švajčiarsko
z pieskovcových
skál
názov pochádza z obdobia
devónu. V NP žije viac ako 900 druhov rastlín, 149 druhov vtákov, 40 druhov rýb a 48 druhov cicavcov. Okrem rysa je tu možné stretnúť aj medveďa. NP je rozdelený zonáciou na päť rozličných zón, ktoré zohľadňujú rozdielne ciele a úlohy v oblasti ochrany prírody, turizmu,
environmentálnej výchovy, etc. V okolí NP sa nachádzajú viaceré hrady, zámky a stredoveké obydlia, ktoré sú veľmi obľúbené u návštevníkov. Rovnako obľúbenými sú aj plavby na kanoe, či vyhliadkové túry popri Sietiņiezis bralách, či návšteva niektorej z jaskýň. Nasleduje transfer do mesta Riga, ktoré má - podobne ako Tallinn - jedinečnú atmosféru vyplývajúcu z nemeckej, ruskej, švédskej a poľskej histórie, ktorá zanechala v meste svoju stopu. Riga je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska. Súčasne je to najväčšie mesto všetkých
troch pobaltských štátov, slúži ako hlavné kultúrne, vzdelávacie, politické, finančné, komerčné a priemyselné centrum Pobaltia. Leží pri ústí rieky Daugavy pri Baltskom mori, v Rižskom zálive, má rozlohu 305 km² a na začiatku roku 2010 tam žilo 706 tisíc obyvateľov. Historické centrum Rigy je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a samotné mesto sa vyznačuje výraznou secesnou architektúrou, ktorá je porovnateľná s mestami akoViedeň, Petrohrad a Barcelona. V Rige má sídlo množstvo akademických inštitúcií, vrátane Lotyšskej univerzity (Latvijas Universitāte), Technickej univerzity (Rīgas Tehniskā Universitāte) a univerzity Stradin (Rīgas Stradiņa Universitāte). V Rige sídli aj lotyšský parlament (Saeima), rovnako ako lotyšská prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sídli na hrade.
V posledných rokoch sa výrazne zvýšil obchodný i turistický cestovný ruch vzhľadom na zlepšenú komerčnú a turistickú infraštruktúru. Riga ako prístavné mesto je hlavným cestovným uzlom miestnej cestnej a železničnej dopravy. Väčšina turistov cestuje do Rigy letecky cez medzinárodné letisko v Rige, čo je najväčšie letisko v Pobaltí, ktoré bolo modernizované v roku 2001. Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta Riga patrí: Evanjelická katedrála – Rižský dóm (Rígas domá), považovaný za najväčší kostol v pobaltských štátoch. Postavená v
13.
storočí,
niekoľkokrát modifikovaná. Má jedinečný
organ
datovaný
do
roku 1844. Rigský hrad (Rīgas Pils), kde sídli Múzeum lotyšskej histórie a Múzeum zahraničného umenia.
Ďalšou
perlou je kostol sv. Petra, ktorý je najvyššou stredovekou budovou v Rige. Zaujímavosťou je to, že už viackrát vyhorela. V kostole povery
sv.
Jána
podľa
pochovávaní
dvaja
mnísi za živa, ktorí si takto chceli
zaistiť
svätosť.
Pri
rekonštrukcii kostola v 19. stor. sa pozostatky týchto mníchov skutočne
našli,
ponechané
na
boli
ale
svojom
pôvodnom mieste. Prašná
veža
je
poslednou
zachovanou časťou bývalých mestských hradieb. Pochádza zo 14. stor. Dlhé storočia veža
chátrala, až do 19. stor., kedy sa nemeckým študentom podarilo presvedčiť mesto, aby im vežu prenajali za symbolickú sumu jedného rubľa za rok. Študenti vyniesli z veže holubí trus, ktorý sa tu za stáročia nahromadil a z jeho predaja získali dostatok peňazí na rekonštrukciu
veže.
Pozoruhodným je aj Dom u čiernych hláv, ktorý stojí na námestí sv. Mórica. Ďalšími historickými Malý
skvostami
cechový
je dom
remeselníkov, Veľký cechový dom, či Mačací dom. Počas našej návštevy mesta zažijeme
neopakovateľnú
atmosféru starého mesta, výborného lotyšského jedla a pokiaľ sa niekto bude cítiť ako v niektorom zo severonemeckých hanzových miest, vôbec nie je ďaleko od pravdy, pretože Riga bola taktiež súčasťou Hansy, ktorá jej vdýchla jedinečné čaro a toto zostalo mestu dodnes. Nasleduje presun na hotel. 8. deň (13.9.) Raňajky, presun do národného parku Ķemeri, ktorý je tretím najväčším NP v Lotyšsku, založeným
v roku
1997. Väčšina NP sa
nachádza
území
na
regiónu
Zemgale, malá časť v okolí
miest
Jūrmala,
Jelgava,
Riga a
Tukums.
Národný park má rozlohu 38 165 ha, z toho
1950
v Rižskom zálive.
ha
Hlavným
dôvodom
pre vyhlásenie pre NP bola
snaha
o zachovanie tunajších jedinečných prírodných a kultúrnohistorických Minerálne
hodnôt. vody
a liečivé bahno, ktoré tu vznikajú, umožnili napríklad
veľký
rozvoj kúpeľníctva. Pre národný park sú charakteristické predovšetkým rozsiahle plochy rozmanitých, len málo pozmenených mokradí – vrchovíšť a slanísk a lagúnových jazier. K jazerám lagúnového typu patria napr.. jazerá Dūņieris, Kaņieris, Slokas ezersa Valguma ezers. Nasleduje presun do Litvy, kde bude našou zastávkou aj jedno z najpôsobivejších miest krajiny - Hora krížov, niekedy nazývaná aj Krížový
vrch, (litovsky Kryžių
kalnas),
ktorý je umelým pahorkom, nachádzajúcim sa severne od litovského mesta Šiauliai. Na pahorku sú umiestnené tisíce krížov. Podľa
archeologických
nálezov
zo
začiatku 90. rokov stál v blízkosti dnešného pahorku
v 14.
storočí hrad livonských
rytierov. Prvé kríže boli na mieste vztýčené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového
povstania z
roku 1831, ktoré tam pochovali. Nasledovalo pochovanie
obetí
povstania, januárového roku 1863.
ďalšieho
poľského
povstania
z
Na začiatku 20. storočia bolo na mieste približne 100 krížov a ich počet vďaka domácim a zahraničným pútnikom neustále rástol. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu,
sa vládnuci režim pokúsil miesto ako nežiaduci náboženský a národný symbol opakovane zlikvidovať. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, prvý raz v roku 1961, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili. Keď nastalo uvoľnenie politických pomerov po roku 1985, Sovietsky zväz sa vzdal snahy zničiť toto miesto. Na pahorku je v súčasnosti asi 60 000 krížov, v tomto počte nie sú zarátané malé kríže. Hora krížov je nielen kresťanským pútnickým mestom, ale predovšetkým symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu. Nasleduje rýchly presun do mesta Klaipéda, ktoré je najvýznamnejšie prístavné mesto Litvy na západe krajiny pri Kurskom zálive Baltského mora. Jeho prístav v zime nezamŕza. Klaipėda je s počtom
187
obyvateľov najväčším
000 tretím
mestom
v
Litve. V meste sa nachádza Múzeum výrobkov
kováčskych so
zbierkou
železných krížov, ktoré pochádzajú mestského
zo
starého cintorína,
Vlastivedné múzeum a Múzeum histórie Malej Litvy. Mesto patrí k územiam, ktoré boli historicky
súčasťou Východného Pruska. Klaipėda je jedným z najstarších miest v Litve. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1252, kde sa v kronike spomína ako hrad Memelburg. Podľa Versaillskej zmluvy z roku 1920 bolo územie oddelené od Nemecka a dostalo sa pod francúzsku
správu.
Po
povstaní tunajších Litovcov v roku 1923 bolo pripojené k Litve ako autonómna jednotka s
vlastným
snemom
V
roku 1939 Litva pod nátlakom súhlasila s odstúpením mesta Nemecku. Nacistické vojská vtrhli do oblasti ešte prv, ako Litva zmluvu o odstúpení oficiálne
ratifikovala,
no
ani Anglicko, ani Francúzsko, ako garanti existujúceho stavu, proti tomu nevystúpili. Okrem mnohých iných zaujímavostí je Klaipéda aj rajom pre milovníkov jantáru, ktorý sa tu už stáročia spracováva. Večerná prechádzka v prístave, západ slnka na pláži, posedenie pri dobrom jedle a litovskom pive alebo večerné kúpanie v mori ...? Nocľah v hoteli v Klaipéde.
9. deň (14.9.) Raňajky, plavba na poloostrov Kurská kosa, ktorý je piesočným ostrovom, juhovýchodnom
pobreží
Baltského mora v Litve (kraj Klaipeda)
a
v
Kaliningradskej oblasti Ruska. Tiahne sa v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy
z
juhozápadu
na
severovýchod od Kaliningradského polostrova
ku Klaipéde.
Oddeľuje Kuršský
záliv
na
od Baltského mora. Je 98 km dlhý a 400 m až 3,8 km široký. Na pobreží Baltského mora sa vytvorili piesočné vyvýšeniny – predné duny (vysoké 4 až 12 m), ktoré sú niekedy spevnené rastlinstvom. Za nimi
sa
rozprestiera
hrboľatá, bahenná
miestami plochá
rovina
pokrytá trávou a kríkmi. Pozdĺž celej kosy sa dvíha celý
rad
veľkých
pieskových dún (priemerne vysokých 30 až 40 m, maximálne až 70 m) široká 300 m až 1 km. Veľká časť z nich je pokrytá lesmi (hlavne borovica, jelša lepkavá s prímesou dubu, lipy a brestu). Kosa je chráneným prírodným územím. Nachádza sa na nej mesto Neringa. Od roku 2000 je Kurská kosa zaradená na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Kurskej kose budeme mať možnosť a čas kúpať sa v mori, prechádzať sa po plážach s bielym pieskom, či si vychutnať dobré jedlo. Nasleduje presun do Poľska, do oblasti Mazurské jazerá, poľsky Mazury. Mazurské jazerá na severovýchode Poľska majú neobyčajnú
atmosféru
počas
celého roka a boli v užšom výbere nominované na novodobé prírodné divy sveta. Poliaci svoje jazerá milujú, nazývajú ich Benátkami a považujú ich za zelené pľúca Poľska. Región tisícich jazier, navzájom pospájaný umelými kanálmi, s mnohými
národnými
parkami,
skanzenmi, je rajom milovníkov jachtingu a vodných radovánok. V priľahlých mestečkách
vládne v lete mediteránna atmosféra so stánkami, vôňou pečených rýb a bezstarostných ľudí. Až dvetisíc jazier má plochu
väčšiu
než
hektár. Najväčšie sú Śniardwy (113,8 km2) a Mamry (104,5 km2) v
oblasti
Veľkých
mazúrskych
jazier,
najhlbšie
–
(108,5
m)
Suwalskej
Hańcza na jazernej
pahorkatine a najdlhšie – Jeziorak (27 km) na Iławskej
jazernej
pahorkatine. Tým, že sú jazerá prepojené kanálmi, vznikla sústava 45 jazier prepojených 12 kanálmi a 8 riekami, takže sa dá dostať prakticky na každé miesto Mazur, bez toho aby bolo treba vystúpiť na breh. Celá táto oblasť je známa aj výnimočným vtáctvom, v lesoch je možné losy
stretnúť a
poľské
koníky, ktoré žijú voľne v prírode. Nad vodou lietajú volavky, potápky, čierne bociany a celé
kolónie kormoránov.
Jazerá
prepojené
kanály sú rajom pre
milovníkov
jachtingu, jazdy na kanoe, surfingu, ale aj rybolovu. Ani v zime jazerný ruch neutícha a pre záujemcov je pripravená možnosť jazdy na “ľadových” jachtách .Najväčšie Trojuholníkové jazero Šniardvy leží na juhu regiónu a vďaka svojej rozlohe poskytuje zážitok porovnateľný s plavbou na mori. Mazurské jazerá robia príťažlivým najmä kanály, ktoré vytvárajú svojbytný
región. Na ideu prepojiť kanály prišiel prvýkrát v roku 1379 zástupca niekdajšej nemeckej vlády Winrich von Kniprode. Tieto plány sa však zrealizovali až za vlády Fridricha II. a v ďalších rokoch pribúdali ďalšie kanály. Začiatkom 20. storočia bola zahájená stavba najdlhšieho mazurského kanála s dĺžkou 51,3 km, ktorý prepojil jazerá s riekou Pregel. Kanály, ktoré boli pôvodne vybudované ako vodné cesty sa dnes využívajú hlavne na vodné športy. Nocľah v hoteli, v regióne Mazury. 10. deň (15.9.) Raňajky a následný transfer cez Poľsko do Bratislavy. Príchod v nočných hodinách.
********
Exkurzia je určená nielen pre študentov, doktorandov a pracovníkov fakulty, ale predovšetkým pre nadšencov prírody, cestovania a jedinečných zážitkov
Túto exkurziu sme sa rozhodli pripraviť predovšetkým na základe prianí mnohých z Vás. Je to naše poďakovanie za vernosť a dôveru, ktorú ste prejavili nášmu tímu pri každej zo štyroch už zrealizovaných exkurzií. Exkurzia „Pobaltie“ má byť niečím špeciálnym a jedinečným (t. j. uskutoční sa len jediný krát): cestovať ďalej, vidieť a zažiť veľa, viac... fantastický program, špičkový bus, komfortné ubytovanie a to všetko za super cenu. V porovnaní
s nemeckými
exkurziami
sme
dokázali
niečo
priam
neuveriteľné: za cenu hostelového ubytovania sme získali ubytovanie v komfortných penziónoch a v 2* až 4* hoteloch. Pevne veríme, že táto exkurzia si nájde dostatočný počet priaznivcov a že 6.septembra 2013 spoločne vyrazíme po Via Baltica dobývať nádherný a tajuplný ďaleký sever Európy. za celý organizačný tím Martin L.
Organizačné informácie a pokyny: účastník exkurzie
Cena (EUR)
z PRIF UK
356
mimo PRIF UK
373
V cene je zahrnuté: doprava luxusným autobusom (4100 km), 8 x komfortné ubytovanie v 2* až 4* hoteloch a penziónoch s raňajkami (7 nocí v hoteli, 1 noc v penzióne), individuálna návšteva lokalít podľa programu (okrem príp. vstupných poplatkov!), plavba na Kurskú kosu. Doprava: luxusným, plne vybaveným autobusom kategórie 4* (klíma, WC, DVD, audio...) Ubytovanie: bude zabezpečené v komfortných 2* až 4*hoteloch a penziónoch Strava: V cene exkurzie sú 8 x raňajky, okrem toho budeme mať možnosť si počas exkurzie dokúpiť čerstvé potraviny v obchodoch, priamo v mestách, ktoré navštívime. Ceny potravín v týchto krajinách sú porovnateľné, či dokonca čiastočne i nižšie ako v SR, takže si nikto nemusí nosiť zbierku konzerv a iných trvanlivých pochutín z domu.
Dôležité informácie: 1. Urobíme všetko preto, aby sme udržali cenu exkurzie na rovnakej úrovni, avšak pri prudkom náraste cien PHM sú aj naše možnosti obmedzené a preto nie je možné úplne vylúčiť, že sa cena exkurzie nakoniec nepatrne (max. o 5-8 %) zvýši. 2. Nakoľko mnohé služby budeme dodávateľom platiť v národných menách (PLN, LTL, LVL) a nie v EUR, v prípade poklesu kurzu EUR voči týmto menám sa môže zmeniť aj výsledná cena exkurzie! 3. Zaplatením zálohy sa stáva každý záujemca záväzne prihláseným účastníkom exkurzie. Z toho vyplýva povinnosť exkurzie sa zúčastniť, v opačnom prípade nie je možné vrátiť finančné prostriedky (ani v prípade hospitalizácie!), nakoľko tieto sú okamžite použité na uhradenie zálohových platieb za ubytovanie a pod. Jediná možnosť ako v prípade neúčasti o vlastné financie neprísť, je nájsť si za seba náhradníka.
Postup pri prihlasovaní sa na exkurziu: 1. Vyplniť online prihlášku na exkurziu 2. V prípade voľných kapacít bude záujemcovi následne potvrdená rezervácia emailom 3. Záujemca musí do 7 dní od potvrdenia rezervácie zaplatiť zálohu vo výške 190 EUR
4. Zaplatením zálohy sa prihláška na exkurziu stáva záväznou a záujemca je zaradený do konečného zoznamu účastníkov exkurzie.
Zmena programu vyhradená! K dispozícii je len obmedzený počet miest!
Online prihláška na exkurziu - klikni sem ! (v prípade, že link nefunguje, skopírujte do internetového prehliadača adresu: https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dHY3emg2VXdjWVVMUVVfNV JDVWswdFE6MQ )
Kontakt, informácie: RNDr. Martin Labuda, PhD. - odborný a organizačný garant za SR Katedra krajinnej ekológie, PRIF UK, B2-335 email:
[email protected], telefón: 02/ 602 96 589, 0949 647 657
Mapa: Trasa exkurzie „POBALTIE 2013“
