Podmienky financovania projektov využívania. vania obnoviteľných ných zdrojov na Slovensku

Podmienky financovania projektov využívania obnoviteľných zdrojov na Slovensku Ing. Bronislava Herdová, PhD. Energetické centrum Bratislava

ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Základné podmienky financovania projektov využívania OEZ Základný rámec - energetická politika, akčné plány, koncepcie => ciele a záväzky (Kjótsky protokol – znížiť GHG o 8% 1990 - 2008/2012, do roku 2010 - 31% elektrickej energie z OEZ, podiel OEZ na hrubej domácej spotrebe energie v r. 2004: 3,9 %, cieľ do roku 2010 - 6%) - legislatíva EU (smernice) - tvorba podporných mechanizmov (grantových programov - SF, IEE, trhovo orientovaných nástrojov – ETS, výkupné tarify, zelené certifikáty...) - legislatíva SR (primárna a sekundárna) => podmienky podnikania v energetike, regulačný rámec. - trhové podmienky (dostupnosť a ceny technológií a palív, konkurencieschopnosť, dostupnosť finančných prostriedkov, príprava ...) ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Súčasný stav SR •

Tuhé palivá – 19,5 % spotreby (zásoby hnedého uhlia; čierne uhlie - dovoz z krajín strednej a východnej Európy a Ruska)

•

Plynné palivá – 3,8 % spotreby (dovoz z Ruskej federácie; tranzit pre strednú a západnú Európu)

•

•

Kvapalné palivá – 1,45 % spotreby (ropovod Družba aj ako tranzit pre Českú republiku; núdzové zásoby ropy na 90 dní k 1.1.2009) Importná závislosť SR na energetických nosičoch 90%

Jadro 23%

Elektrina 3%

Plynné palivá 32%


Tuhé palivá 25%

Kvapalné palivá 17%

ELEKTRINA SR má zatiaľ vyrovnanú bilanciu; výroba v roku 2003: • Slovenské elektrárne a.s.- 90,7 % celk. výroby (z toho 63 % jadro, 24 % tepelné elektrárne, 13 % vodné elektrárne); • Zbytok nezávislí výrobcovia (väčšinou kogenerácia v priemyselných závodných energetikách) vrátane malých vodných elektrární. TEPLO • Viac než 90% bytových domov je zásobovaných teplom z verejnej energetiky; • Pre potreby vykurovania bytov sa spotrebovalo 68 % tepla; • Viac než 71% kotlov systémov CZT a niektoré kombinované zdroje využívajú ako palivo zemný plyn. => Vysoká závislosť na dovoze a na cenách ropy a zemného plynu, centralizovaná výroba elektriny.


Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov v SR do roku 2012, v TJ Typ Geotermálna energia Veterná energia Solárna energia Malé vodné elektrárne (MVE ) Biomasa Lesná biomasa Energetické plodiny Drevársky priemysel Poľnohospodárska biomasa ČOV kal Domáci odpad Celkom

Technický potenciál 22 680 2 178 18 720 3 722 40 453 6 710 6 613 15 862 8 359 828 2 081 87 754

Súčasné využitie 1 224 0 25 727 12 683 1 778 0 9 497 216 47 1 145 14 659

Dostupný potenciál 21 456 2 178 18 695 2 995 27 770 4 932 6 613 6 365 8 143 781 936 73 094

Zdroj: Národná štúdia energetickej efektívnosti SR 2002-2012


Technicky využiteľný potenciál a súčasné využívanie OEZ na Slovensku [GWh/rok] 12000

10000

8000

6000

4000

2000

ic ké

Bi

pa

om as

liv

a

á

) lo g Bi o

né

el

Vo

dn

é

ek t rá

rn

e

el ek tr á

(M

rn

VE

e

a gi er en So l

ár

na

en er ná Ve t

é

vo d

G

eo

te

rm

ál na

en

er

er

gi a

gi a

0

M

al

Zdroj: Koncepcia využitia OEZ, Vláda SR, 2003

Technicky využiteľný potenciál

Súčasné využívanie

Nevyužitý potenciál


Súčasné využívanie (ŠÚ SR) Výroba tepla z OZE v r. 2003 [TJ]

Výroba elektrinyz OZE v r. 2003 [GWh] 1159

3671 3786 4000

1200

3500

1000

3000

673

800

2500 2000

600 400

1000

91

0

200

1500

256

139

500

0

1

2

1

84

26

kt r e le

SR ol u

ne ár

pa od é dn Vo

Dr

ev

o

a

m

Sp

d

d

es

dr ev

ts

ný

ký

Ve

od

te

pa

rn é

l yn op bi st .

hý

Zdroj: Energetika SR, ŠÚ SR

Tu

vo re D

O

ly n op

eo

te

z

rm

ČO

á ln

V

e

R ol u

G

Bi

a

Sp

pa od

dr ev ný

ký es ts m hý

S

d

d od

pa

ál ne rm te eo Tu

ie m Pr

G

ys e

ly n

ln ý

z

od

Č

O

pa

V

d

0

op Bi

0

Pre porovnanie: hrubá výroba tepla v r. 2003 bola 55 556 TJ, výroba elektriny bola 31 178 GWh; ⇒ Podiel OZE na výrobe tepla cca. 2%, na výrobe elektriny 12,1% vrátane veľkých vod. elektrární (0,3% bez veľkých vod. elektrární)


Podporné mechanizmy pre obnoviteľné zdroje Programy EU: – Viacročný program akcií v oblasti energetiky „Inteligentná Energia – Európa“ – V oblasti vedy a výskumu Rámcové programy EÚ; – V štrukturálnej politike sú to aj u nás dostupné Štrukturálne fondy EÚ – trhovo-orientované nástroje energetickej politiky v energetickom sektore krajín EU - schéma obchodovania s emisiami EU (ETS), zelené certifikáty (ZC), obchodovateľné biele certifikáty, EPC Podporné nástroje jednotlivých členských štátov EU: – podpora investícií, daňové úľavy, výkupné tarify pre elektrinu z OZE


Podporné mechanizmy v SR Grantové programy: • Štrukturálne fondy (súkromný aj verejný sektor) • Environmentálny fond Bilaterálne programy • Nórsky finančný mechanizmus • Rakúsky program financovania projektov EE a RES v prihraničných regiónoch • Program financovania energeticky úsporných projektov (CEEF) • Komerčné financovanie energeticky efektívnych projektov, IEE Program • Pevné výkupné ceny elektriny z OEZ


Strukturálne fondy - programovacie obdobie 2007 – 2013 Národný strategický referenčný rámec (NSRR) - Návrh aktualizácie NSRR SR na roky 2007 – 2013 (rokovanie vlády 08.10.2006 ) cieľom aktualizácie je poskytnúť základ pre vypracovanie finálneho NSRR a súvisiacich OP do 30. 11. 2006. Strategický cieľ SR: Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Priority NSRR by sa mali realizovať cez 11 OP v rámci jednotlivých cieľov Kohéznej politiky EU 3 základné ciele: - KONVERGENCIA - REGIONÁLNA KONKURENCIESCHOPNOST A ZAMESTNANOSŤ - EURÓPSKA ÚZEMNÁ SPOLUPRÁCA


Operačný program

RO

SO/RO prvej úrovne

fond

1.

Regionálny operačný program

MVRR SR

regionálne SO/RO NUTS 2

ERDF

2.

Životné prostredie

MŽP SR

-

ERDF, KF

3.

Doprava

MDPT SR

-

ERDF, KF

4.

Informatizácia spoločnosti

ÚV SR

-

ERDF

5.

Výskum a vývoj

MŠ SR

MH SR, Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ

ERDF

6.

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

MHSR

ERDF

7.

Zdravotníctvo

MZ SR

ERDF

8.

Zamestnanosť a sociálna inklúzia

MPSVR SR

Implementačná agentúra pre sociálnu politiku

ESF

9.

Vzdelávanie

MŠ SR

Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ, MZ SR

ESF

10.

Technická pomoc

MVRR SR

-

ERDF

11.

Bratislavský kraj

MVRR SR

-

ERDF


EK (4. 8. 2006) rozhodnutie o finančných alokáciách zo ŠF a KF v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ na roky 2007 – 2013 pre SR v EUR, v bežných cenách:

operačný program (OP)

špecifická priorita NSRR (ŠP)

príspevok ES

fond

ŠP

OP

ERDF

1 445 000 000

1 445 000 000

1. Regionálny OP

regionálna infraštruktúra

2. OP Životné prostredie

environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia

ERDF + KF

1 800 000 000

1 800 000 000

3. OP Doprava

dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava

ERDF + KF

3 206 904 595

3 206 904 595

4. OP Informatizácia spoločnosti

informatizácia spoločnosti

ERDF

993 095 405

993 095 405

5. OP Výskum a vývoj

výskum a vývoj

ERDF

683 000 000

883 000 000

infraštruktúra vysokých škôl

ERDF

200 000 000

6. OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií

ERDF

772 000 000

772 000 000

7. OP Zdravotníctvo

modernizácia zdravotníctva

ERDF

250 000 000

250 000 000

8. OP Vzdelávanie

moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť

ESF

600 000 000

600 000 000

9. OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia

podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie

ESF

864 000 000

864 000 000

ERDF

97 601 421

97 601 421

10 911 601 421

10 911 601 421

celkom ERDF

5 548 862 858

5 548 862 858

celkom KF

3 898 738 563

3 898 738 563

celkom ESF

1 464 000 000

1 464 000 000

10. OP Technická pomoc celkom všetky fondy v NSRR pre cieľ Konvergencia


Podpora investícií do OEZ zo SF 2. OP Životné prostredie 2.1 Ochrana ovzdušia 2.2 Minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie 2.3. Odpadové hospodárstvo - 2.3.3. Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov

6. OP Konkurenciaschopnosť a hospodársky rast 6.1 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií - 6.1.4 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike

7. OP Zdravotníctvo 7.1 Modernizácia zdravotníctva - 7.1.1 Reštrukturalizácia, rozširovanie a modernizácia zdravotníckych zariadení


Inovatívne finančné mechanizmy Vzhľadom na výrazné navýšenie finančných prostriedkov pre SR zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 – 2013 , je nevyhnutné podporovať každú aktivitu, ktorá vedie k čo najvyššej a najefektívnejšej absorpcii zdrojov z týchto fondov. - MF SR vypracovalo Návrh inovatívnych finančných nástrojov pre Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013. Cieľ – návrh inovatívnych finančných nástrojov ako podklad pre tvorbu operačných programov a programových manuálov. - indikatívny rámec využívania inovatívnych foriem financovania v podmienkach SR.


Inovatívne finančné mechanizmy - návrh všeobecného nariadenia pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond (KF) článok 36 uvádza participáciu Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, pričom sa odvoláva na „financial engineering“ (finančné inžinierstvo) a vytvára legislatívny rámec pre pôsobenie nových iniciatív EK JEREMIE a JESSICA. - podpora nástrojov finančného inžinierstva je určená najmä pre malé a stredné podniky, pričom ide o nástroje, ako sú rizikové kapitálové fondy, záručné fondy a pôžičkové fondy, alebo pre fondy na rozvoj miest. Formy nepriamej pomoci: - záručné schémy na úvery pre MSP; - schémy na podporu začínajúcich podnikateľov; - zvýhodnené úvery; - technickú pomoc pri tvorbe projektov PPP


Inovatívne finančné mechanizmy Kombinácia priamych a nepriamych finančných nástrojov je možná a akceptuje sa, pričom spôsob kombinácie priamych a nepriamych finančných nástrojov stanoví riadiaci orgán. Ministerstvo financií SR preto navrhuje v programovom období 2007 – 2013 zamerať využitie inovatívnych finančných nástrojov na nasledujúce oblasti: • na úzke miesta inovačného cyklu; • podporu MSP v tých fázach ich rastu, v ktorých dochádza ku zlyhaniu trhu; • budovanie verejnej infraštruktúry. Navrhované formy podpory: -Zvýhodnenie záruk za bankové úvery -Priame úvery a záručné schémy -Fondy rizikového kapitálu -Finančná pomoc na podporu inovácií formou konvertibilných úverov -Finančná pomoc na podporu budovania verejnej infraštruktúry – projektov verejnosúkromného partnerstva (PPP) ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Environmentálny fond – zriadený MŽP SR Forma pomoci: dotácia alebo zvýhodnený úver Oprávnené aktivity: Podpora výroby tepla a TÚV prostredníctvom využívania nízko emisných zdrojov, OEZ (biomasa, solárna energia, TČ), podpora koncové a BAT technológie, zlepšenie kvality ovzdušia, odpadové hospodárstvo – energetické zhodnocovanie odpadov, výchova, vzdelávanie, propagácia, výskum, vývoj. Oprávnení žiadatelia: Fyzické osoby, právnické osoby, štátny a verejný sektor, obce, neziskové organizácie, združenia a asociácie. Projekty musia mať verejnoprospešný charakter. Oprávnené regióny: Celé Slovensko Poskytovateľ a vykonávateľ pomoci: Environmentálny fond, Bukureštská 4, 813 26 Bratislava, 02/57783116, www.envirofond.sk


Komunitárne programy EU Intelligent Energy Europe Program komunitárny program Európskych spoločenstiev na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie Komerčné financovania energeticky efektívnych projektov – podporený z IEE (Január 2006 – Jún 2007) a IFC (CEEF) – medzinárodné konzorcium – SK, CZ, LT, LV, EE. - Analýza trhových finančných podmienok - Príprava projektov na financovanie z komerčných a grantových zdrojov - Organizácie školení pre FI - Šírenie informácií o úspešne realizovaných projektoch a možnostiach finncovania


Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Finančný mechanizmus Nórskeho kráľovstva Možnosti spolufinancovania projektov energetickej efektívnosti prostredníctvom „Umweltförderung im Ausland“ Schéma vytvorená Rakúskou vládou na podporu projektov znižujúcich nepriaznivé vplyvy na životné prostredie v susediacich krajinách – Slovinsku, Maďarsku, Slovensku a Českej republike Typy projektov: - zníženie znečisťovania ovzdušia - projekty z oblasti energetickej efektívnosti, zmeny palivovej základne a využívania OEZ - 10 % celkových nákladov, maximálne do výšky nemateriálových nákladov (v prípade, že len Rakúska strana podporuje investíciu) - 15 % celkových nákladov (v prípade kombinácie s inými medzinárodnými podpornými schémami) Min. oprávnené náklady 150 000 EUR a maximálne 1,0 Mio. EUR


Pevné výkupné ceny elektriny z OEZ Technológia výroby elektriny Malé vodné elektrárne (do 5 MW) Staré* Novopostavené** Veterné elektrárne Staré * Novopostavené** Spaľovanie biomasy Cielene pestovaná biomasa Odpadová biomasa – staré zariadenia Odpadová biomasa – nové zariadenia Malá kogenerácia na báze bioplynu Slnečná energia * postavené pred 1.1.2005 ** postavené po 1.1.2005

Pevná cena pre rok 2006/2007 [Sk / MWh] 1900/1950 2300/2360 2500/2565 2800/2870 3000/3075 2000/2050 2500/2770 2500 8200/8200 Zdroj: ÚRSO

Ceny fixované na 1 rok ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Trhovo orientované podporné mechanizmy - Obchodovanie

s emisiami (ETS)

- Join Implementation - Alternatívne spôsoby financovania – PPP, EPC


Mechanizmy flexibility – Join Implementation Kjótsky protokol zadefinoval nové flexibilné nástroje, ktorých spoločným cieľom je, dosiahnuť ekonomicky čo najefektívnejšie maximálny redukčný potenciál. Kľúčovými mechanizmami flexibility sú: • Spoločné plnenie záväzkov (JI) • Obchodovanie s emisiami (ETS) Spoločné plnenie záväzkov (JI) - predstavuje mechanizmus, keď "darcovská " krajina investuje v "hostiteľskej" krajine do projektu na zníženie emisií skleníkových plynov, pretože v hostiteľskej krajine sa dosiahne zníženie emisií o jednu tonu s vynaložením nižších nákladov. Zníženie emisií si potom podľa dohody obe krajiny rozdelia. Predmetom transferu sú emisné redukčné jednotky (ERUs) Stratégia slovenskej vlády v oblasti plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu určuje ako prioritu obchodovanie s emisiami ako viac perspektívny flexibilný mechanizmus.


Mechanizmy flexibility – Obchodovanie s emisiami (ETS) - krajina, ktorá dosiahne nižšie emisie než požaduje Kjótsky protokol, môže tento rozdiel (ušetrené emisie "emisné povolenky") predať, pričom iná krajina ich môže nakúpiť a tak plniť svoj redukčný cieľ. - zavádza sa na európskej úrovni prostredníctvom direktívy o obchodovaní s emisiami vo všetkých členských krajinách, kde boli vypracované špecifické národné alokačné plány. - tento spôsob financovania je obmedzený na spoločnosti zahrnuté v Národnom alokačnom pláne, ktorý je súčasťou Národného Registra Emisných Kvót SR. - register kontroluje administrátor registra - Dexia banka Slovensko a.s.. - Ministerstvo životného prostredia SR je centrálnou inštitúciou štátnej administratívy v záležitostiach obchodovania s emisiami.


Verejno-súkromné partnerstvá Zelená kniha definuje Verejno-súkromné partnerstvá (COM (2004) 327), na ktorú sa odvoláva aj Politika pre realizáciu projektov verejno-súkromných partnerstiev (pripravilo MF SR): “PPP je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania služieb pomocou tejto infraštruktúry” Charakteristikami: • pri PPP ide o dlhodobé vzťahy • projekt je čiastočne financovaný súkromným partnerom • verejný partner sa primárne zameriava na vytýčenie cieľov, preberá zodpovednosť za ich napĺňanie, kvality poskytovaných služieb, cenovej politiky • súkromný partner a verejný sektor si rozdelia jednotlivé riziká, ktoré sú spojené s výstavbou a prevádzkovaním diela


Energy Performance Contracting (Metóda Zmluvných Energetických Výkonov) - je jednou z foriem financovania treťou stranou ESCO – Energy Service Company (FES- Firma Energetických Služieb) Konečný zákazník Finančná inštitúcia Princíp EPC ESCO (FES) investuje „vlastné“ finančné prostriedky do energeticky úsporných opatrení Investícia sa spláca zo skutočne dosahovaných úspor nákladov, počas doby trvania projektu - počas zmluvného obdobia platí zákazník FES cenu úmernú odhadovaným úsporám energie, pričom túto dohodnutú cenu rovnako ako aj odhadnuté úspory garantuje počas celého zmluvného obdobia - po ukončení zmluvy prevezme zákazník zariadenie späť do svojej správy ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Energy Performance Contracting (Metóda Zmluvných Energetických Výkonov) -

existuje viacero variantov zmlúv v závislosti od rozsahu služieb, veľkosti zariadenia, spôsobov financovania FES a konečným prijímateľom projektu Výhody: Zníženie nákladov na prevádzku systému Minimálne zainteresovanie vlastných finančných prostriedkov Garancia dosahovaných úspor (sú uvedené v zmluve) Zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti EPC na Slovensku • Veľký potenciál projektov • Problémy s prevádzkovaním jednotlivých zariadení • Stále sa meniace podmienky fungovania systému • Nedostatok voľných finančných prostriedkov • Nedostatok skúseností a kapacít na poli energetiky • Nedostatok relevantných informácií ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Podmienky komerčného financovania projektov OEZ na Slovensku Dlhové financovanie Najčastejšou formou dlhového financovania je úver a lízing. - 50% MSP na financovanie investičných potrieb prečerpanie účtu (kontokorentný úver), - 40% MSP využíva lízing a len 10% faktoring (predaj pohľadávok po dobu splatnosti). Projektové financovanie


Podmienky komerčného financovania projektov OEZ na Slovensku Problémy spojené s prípravou projektov z pohľadu investorov a FI

Investori:

FI:

•Meniace sa trhové podmienky •Nedostatok vlastných zdrojov •Návratnosť investícií do EE a OEZ, vysoké riziko takýchto projektov •Nedostatok finančných možností •Nedostatok skúseností s novými technológiami •Zavádzanie výsledkov výskumov na komerčný trh •Nedostatočná technická príprava projektov, nedostatok expertov

• podmienky a meniace sa ceny OEZ • nedostatok vlastných zdrojov • vysoké náklady, dlhá návratnosť investícií • legislatívny rámec – regulačný rámec • používanie nových technológií s ktorých používaním je málo skúseností • nedostatok skúseností investorov s prípravou projektov • úroveň pripravovaných podnikateľských plánov


Ďakujem za Vašu pozornosť.

KONTAKT: Ing. Bronislava Herdová, PhD Energetické centrum Bratislava Ambrova 35 831 01 Bratislava 3 Slovakia e-mail: [email protected] www.ecb.sk, www.cevo.sk ENEF, 7. – 9. Októbra 2006, Energetické centrum Bratislava, 02 / 593 000 91, www.ecb.sk

Podmienky financovania projektov využívania. vania obnoviteľných ných zdrojov na Slovensku

Recommend Documents