POČ ÍTAČ OVÉ SIETE INTERNET Jozef Piroško
2002
Edícia JoPo
OBSAH
POČ ÍTAČ OVÉ SIETE Zá kladné pojmy .................................................................................................................................................. 1 Možnosti loká lnej poč ítač ovej siete s operač ný m systémom Microsoft Windows 9x........................................ 2 Poč ítač e prihlá sené do poč ítač ovej siete............................................................................................................. 3 Komuniká cia v rá mci loká lnej poč ítač ovej siete ................................................................................................ 4 Zdieľ anie objektov poč ítač a v rá mci loká lnej poč ítač ovej siete ......................................................................... 5 Prístup k zdieľ anému objektu z iného poč ítač a v loká lnej poč ítač ovej sieti....................................................... 7 Vyhľ adanie zvoleného objektu v loká lnej poč ítač ovej sieti ............................................................................... 7 Skopírovanie zvoleného objektu z poč ítač a zapojeného v loká lnej poč ítač ovej sieti do ná š ho poč ítač a............ 8
INTERNET Ú vod ................................................................................................................................................................... 9 Niekoľ ko skratiek a pojmov súvisiacich s internetom ...................................................................................... 10 Pripojenie na internet ........................................................................................................................................ 11 Služby na internete ........................................................................................................................................... 12 E-mail.......................................................................................................................................................... 12 E-mailová adresa..................................................................................................................................... 13 Č ítanie doš lý ch sprá v (bez príloh) .......................................................................................................... 13 Vytlač enie doruč enej sprá vy ................................................................................................................... 15 Napísanie a odoslanie novej sprá vy ........................................................................................................ 15 Odpovedanie na doš lú sprá vu ................................................................................................................. 16 Poš ta s prílohami – odoslanie.................................................................................................................. 17 Poš ta s prílohami – otvorenie .................................................................................................................. 17 Poslanie doš lej sprá vy novému adresá tovi .............................................................................................. 18 Odstraňovanie sprá v................................................................................................................................ 19 Adresá r .................................................................................................................................................... 19 Niekoľ ko pozná mok k e-poš te ................................................................................................................ 20 Služba www ................................................................................................................................................ 21 Pohyb na strá nke a medzi navš tívený mi strá nkami................................................................................. 23 Tlač informá ciízo zobrazenej strá nky .................................................................................................... 23 Uloženie informá ciízo strá nky na disk ................................................................................................... 24 Histó ria navš tívený ch strá nok ................................................................................................................. 24 Vyhľ adá vanie informá cií na internete..................................................................................................... 25 Niekoľ ko pozná mok k službe www ........................................................................................................ 28 Ď alšie služby na internete.......................................................................................................................... 29 Služba IRC (Internet Relay Chat) ........................................................................................................... 29 Služba ICQ (I seek you) .......................................................................................................................... 30 Elektronické konferencie ........................................................................................................................ 30 Videokonferencie .................................................................................................................................... 30 Elektronický (internetový ) obchod.......................................................................................................... 30 Elektronické bankovníctvo (Internet banking, Home banking,...) .......................................................... 30
ZÁ VER
Počítačovésiete P O Č ÍT A Č O V É
1
S I E T E
Zá kladné pojmy Prepojením poč ítač ov tak, že doká žu navzá jom komunikovať, vznikne poč ítač ová sieť. Vytvorenie poč ítač ovej siete má svoje vý hody. Umožňuje predovš etký m: •
zdieľ anie1 hardvéru, napr. tlač iarní, skenerov, CD mechaník,...
•
zdieľ anie softvéru, napr. súborov a prieč inkov (veľ kej obľ ube, najmä u detí, sa teš ia sieťové poč ítač ové hry, ktoré umožňujú, aby sa aj „vzdialení hrá č i“ pohybovali v tom istom virtuá lnom prostredí)
•
elektronické publikovanie dokumentov
•
komuniká ciu medzi užívateľ mi posielaním textový ch sprá v ažpo videokonferencie. Poč ítač ové siete podľ a rozlohy delíme na:
LAN (Local Area Network) - loká lna poč ítač ová sieť, ktorej poč ítač e sú navzá jom vzdialené rá dovo desiatky ažstovky metrov, teda sú umiestnené v jednej prípadne v niekoľ ký ch susedný ch budová ch. Ide o siete firemné, š kolské, podnikové a pod. MAN (Metropolitan Area Network) - mestská poč ítač ová sieť s rozlohou rá dovo stovky km2. Taká to sieť je vybudovaná napríklad v Prahe, prič om prepojenie poč ítač ov (vedenie) ide tunelmi metra. WAN (Wide Area Network) - globá lna, veľ koploš ná poč ítač ová sieť v rá mci celý ch kontinentov ažsveta. Najzná mejš ou sieťou typu WAN je internet. Poč ítač ovú sieť charakterizuje nielen vzdialenosť medzi prepojený mi poč ítač mi, ale aj to, č i majú vš etky poč ítač e v sieti rovnocenné postavenie, alebo č i je niektorý poč ítač (prípadne poč ítač e) nadradený . Ak sú vš etky poč ítač e v sieti rovnocenné, hovoríme o sieti peer-to-peer (rovný s rovný m). Najjednoduchš ím prepojením poč ítač ov pomocou ká blov a operač ného systému Microsoft Windows 9x vytvoríme poč ítač ovú sieť typu peer-to-peer. V praxi sa č astejš ie vyskytuje zapojenie, pri ktorom je jeden z poč ítač ov nadradený , riadiaci. Taký to poč ítač nazý vame server. Ostatné poč ítač e sa sprá vajú ako klienti, ktorí požadujú urč ité služby od servera. Preto tomuto typu siete hovoríme klient/server. Server má va š peciá lny sieťový operač ný systém (UNIX, Linux, Microsoft Windows NT, Microsoft Windows 2000,...), č asto na ňom „bežia“mnohoužívateľ ské programy2. Typický m príkladom servera je poč ítač , na ktorom sú umiestnené elektronické poš tové schrá nky, do ktorý ch môže 24 hodín 1
zdieľ anie – sprístupnenie ostatný m, spoluvlastníctvo
2
Edícia JoPo
denne prichá dzať elektronická poš ta (e-mail). Klient si svoju poš tu pozrie, keď napr. príde domov a pripojísa svojim poč ítač om na server (požiada o službu – prezretie doš lej poš ty). Č o potrebujeme k tomu, aby sme mohli vytvoriť počítačovú sieť – spojiť dva počítače v rá mci LAN? Samozrejme existuje viacej možností prepojenia. Popíš eme najjednoduchš iu, finanč ne najmenej ná kladnú a pritom prakticky najrý chlejš iu sieťovú technoló giu (v súč asnosti predstavuje š tandard pre siete LAN). Reprezentuje ju sieť Ethernet, ktorú vytvoríme doinš talovaním sieťový ch kariet do poč ítač ov a ich prepojením vhodný m ká blom. Pokiaľ by sme sa uspokojili s prenosovou rý chlosťou do 10 Mbps (desať megabitov za sekundu), vystač ili by sme aj s koaxiá lnym ká blom (ako televízny ká bel, len má tenš iu izolá ciu)3. Pre rý chlosť 100 Mbps by sme museli použiť tzv. krútenú dvojlinku (8-žilový
ká bel s telefó nnym
konektorom). Pri prepojení viacerý ch ako dvoch poč ítač ov by sme vš ak museli dokúpiť aj tzv. rozboč ovač (HUB), v ktorom by sa zbiehali „dvojlinky“od poč ítač ov zapojený ch do siete. Pre dosiahnutie eš te väč š ej rý chlosti (1 Gbps) by sme teoreticky mohli použiť optický ká bel (najmä z finanč ný ch dôvodov sa pri sieťach typu LAN nepoužíva). Tý m má me „vybavený “hardvér. Potrebný zá kladný sieťový softvér je súč asťou každej verzie operač ného systému Microsoft Windows (od verzie 3.11). Len pre zaujímavosť uvedieme, že ďalš ie sieťové technoló gie umožňujú využiť telefó nnu sieť v rá mci budovy resp. budov na vybudovanie LAN (z vedenia je potrebné len pripojenie k telefó nnej zá suvke), prípadne využiť rá diové signá ly, č ím sa napr. prenosné poč ítač e (notebooky) stá vajú nezá vislé od vedenia do urč itej vzdialenosti od zdroja rá diový ch signá lov.
Mož nosti
loká lnej
počítačovej
siete
s operačným
systé mom
Microsoft
Windows 9x. Predpokladajme, že poč ítač je súč asťou fungujúcej loká lnej poč ítač ovej siete. Pri š tarte poč ítač a s operač ný m systémom Microsoft Windows 9x sa zobrazí panel Zadajte sieťovéheslo (obrá zok vpravo). Ú lohou tohto panela je zabezpeč iť, aby len oprá vnená osoba, ktorá pozná
heslo, mala možnosť pracovať
v poč ítač ovej
sieti
s priradený mi
kompetenciami. Pokiaľ použijeme tlač idlá Zrušiť, Zavrieť alebo stlač íme klá ves Esc, budeme
2 3
programy schopné obslúžiť naraz viacej klientov - užívateľ ov Pri použití koaxiá lneho ká bla sa najč astejš ie poč ítač e zapá jajú od prvého k druhému, od druhého k tretiemu,... (tzv. zapojenie do zbernice), č o spôsobuje, že pri poruche jedného č lá nku siete nefunguje celá poč ítač ová sieť.
Počítačovésiete
3
môcť síce používať poč ítač , nebudeme vš ak sprá vne prihlá sený do poč ítač ovej siete, č o spôsobí, že nebudeme môcť komunikovať s ostatný mi poč ítač mi v sieti. Sprá vne meno používateľ a a heslo pozná sprá vca poč ítač ovej siete, ktorý ná m ich musí prezradiť. Ak s poč ítač om pracujú viacerí používatelia, pri ich vý mene sa nemusí vypnúť resp. reš tartovať poč ítač , stač í použiť ponuku Štart – Odhlá siť..., ktorá odhlá si aktuá lneho používateľ a a umožní prihlá senie nového.
Počítače prihlá sené do počítačovej siete Ako zistiť, s ktorými počítačmi môžeme komunikovať a čo všetko sprístupnili ostatným používateľom počítačovej siete? Na ploche má me viacej ikon a my potrebujeme prá ve ikonu Počítače v sieti (Miesta v sieti4). Po dvojkliku na túto ikonu sa najč astejš ie zobrazia vš etky poč ítač e
prihlá sené
do
siete
(obrá zok
vpravo)5. Môže sa zobraziť aj ikona Celá sieť, ktorá je akosi „vstupnou brá nou“. Po dvojkliku na túto ikonu sa zobrazí naš a pracovná skupina - ikona
s ná zvom
siete, napr. TMC, Gymná zium a pod. Po dvojkliku na ikonu pracovnej skupiny sa tiež zobrazia jednotlivé poč ítač e prihlá sené do siete. Po dvojkliku na ikonu konkrétneho poč ítač a sa zobrazia vš etky objekty daného poč ítač a, ktoré sú sprístupnené ostatný m používateľ om
siete
(majú
zapnuté
zdieľ anie). Z obrá zka vpravo vidieť, že u zobrazeného poč ítač a T20 sa ostatní používatelia vedia dostať do prieč inkov na diskoch C a E (E reprezentuje CD-ROM na danom poč ítač i). Zá roveň vidieť, že daný poč ítač vlastní - je k nemu pripojená , aj sieťová tlač iareň s ná zvom okipage.
4
Keďže š tudijný text je písaný pre operač né systémy Microsoft Windows 9x, pod toto označ enie spadajú verzie 95, 98 aj Me (Millennium Edition), budeme do zá tvoriek uvá dzať alternatívne ná zvy použité v príbuzný ch verziá ch. 5 Ak sa zobrazílen ikona ná š ho poč ítač a, skúste reš tartovať poč ítač , možno ste sa neprihlá sili sprá vne do siete.
4
Edícia JoPo
Komuniká cia v rá mci loká lnej počítačovej siete Na jednoduchú komuniká ciu – posielanie textový ch sprá v – slúži program WinPopup. Najjednoduchš ie ho spustíme pomocou položiek Štart – Spustiť..., kde do poľ a Otvoriť napíš eme winpopup (obrá zok vpravo) a klikneme na tlač idlo OK (stlač íme klá ves Enter). Zobrazí sa panel WinPopup (obrá zok nižšie vľ avo). Po kliknutí na tlač idlo
Odoslať sa zobrazí panel Odoslanie
sprá vy, umožňujúci poslať v rá mci LAN textovú sprá vu. Je vý hodné umiestniť oba panely vedľ a seba. Ako pri klasickej koreš pondencii, aj tu musíme poznať adresu príjemcu sprá vy. Tou je meno používateľ a, pod ktorý m sa prihlá sil
adresá t pri š tarte jeho poč ítač a (obrá zok na str.2). Túto adresu musíme poznať a napísať do poľ a Adresá t (v obrá zku vpravo adresa T29). Ak je sprá va urč ená jednému adresá tovi (pre jeden poč ítač ), ponechá me zapnutý prepínač Používateľ alebo počítač. Ak by sme naš u sprá vu chceli poslať do vš etký ch pripojený ch poč ítač ov, museli by sme aktivovať prepínač Pracovná skupina, prič om ako adresu by sme použili ná zov poč ítač ovej siete (pozri č asť Poč ítač e prihlá sené do poč ítač ovej siete). Po napísaní sprá vy a kliknutí na tlač idlo OK by sa mal zobraziť panel – obrá zok vpravo. Prichá dzajúce sprá vy sa ná m zobrazujú v paneli WinPopup (obrá zok na nasledujúcej strane). Listovať medzi nimi môžeme tlač idlami
(zmena farby tlač idla zo š edej na č iernu
signalizuje možnosť použitia daného tlač idla). Odstrá niť aktuá lnu sprá vu možno kliknutím na tlač idlo
Odstrá niť.
Počítačovésiete
5
Po zavretí panela WinPopup nemá me možnosť zistiť, č i ná m bola poslaná ďalš ia sprá va, ako ná s o tom informuje aj hlá senie na obrá zku nižšie vpravo. Program WinPopup je veľ mi jednoduchý program
umožňujúci
komuniká ciu
medzi
užívateľ mi v loká lnej poč ítač ovej sieti. Jeho použitie v praxi by si vyžadovalo upraviť š tart poč ítač a tak, aby sa automaticky spustil aj program WinPopup (umiestniť ho do prieč inka Štart – Programy - Po spustení). Ďalš ie možnosti nastavenia programu WinPopup ná jdeme v paneli Súbor – Možnosti (obrá zok vpravo).
Zdieľanie objektov počítača v rá mci loká lnej počítačovej siete O tom, č i vôbec nieč o, a ak á no, tak č o bude dané k dispozícii ostatný m užívateľ om poč ítač ovej siete z urč itého poč ítač a, rozhoduje užívateľ pracujúci na danom poč ítač i. V úvode tiežtreba povedať, že aj keď je užívateľ korektne prihlá sený do fungujúcej poč ítač ovej siete, nemusí sa dať zapnúť zdieľ anie pri
jednotlivý ch
V paneli
Zdieľanie
objektoch. súborov
a tlačiarní (obrá zok vpravo) musí byť
zapnutá
voľ ba
Umožniť
ostatným používateľom prístup k súborom na tomto počítači. Panel zobrazíme: Štart – Nastavenia – Ovlá dací panel – Sieť – Zdieľanie súborov a tlačiarní.... Bežný užívateľ o existencii tohto prepínač a nemusí vedieť, keďže spravidla sprá vca siete pri konfigurovaní poč ítač ovej siete zapne aj spomenutý prepínač . V paneli Zdieľanie súborov a tlačiarní sa zapína aj zdieľ anie tlač iarne pripojenej k danému poč ítač u. Ak zapneme aj túto voľ bu, tlač iareň pripojená k poč ítač u sa stá va tzv. sieťovou, t.j. môžu si ju nainš talovať aj ostatné poč ítač e v loká lnej poč ítač ovej sieti a tak využívať jej služby.
6
Edícia JoPo Ktoré objekty môžu byť zdieľané? V princípe možno povedať, že zdieľ aný môže byť
každý objekt, ktorý v paneli Vlastnosti obsahuje aj kartu Zdieľanie. K panelu Vlastnosti sa dostaneme napr. vyvolaním miestnej (kontextovej)
ponuky
–
kliknutím
pravý m tlač idlom myš i na daný objekt. Ku karte Zdieľanie sa dostaneme buď cez
položku
Zdieľanie...
(obrá zok
vpravo) alebo cez položku Vlastnosti. Najč astejš ie je zapnuté zdieľ anie pre celé disky (preto zdieľ anie najč astejš ie zapíname v paneli Tento počítač – obrá zok vpravo) a tak sa vieme dostať k požadovaný m prieč inkom a súborom. Napr. ak susedný poč ítač v sieti nemá CD mechaniku, možno zapnúť zdieľ anie aj CD mechaniky ako kompaktného disku. V karte Zdieľanie (obrá zok vpravo) po zapnutíZdieľať ako: treba •
zadať ná zov, pod ktorý m bude daný objekt v poč ítač ovej sieti viditeľ ný
•
zapnúť typ prístupu: o iba na čítanie znamená , že ostatní užívatelia budú môcť len kopírovať daný objekt o plný znamená , že by ná m mohli daný objekt zmazať
modifikovať (keďže
prípadne ide
aj
o veľ mi
nebezpeč ný typ prístupu, možno ho chrá niť heslom, ktoré prezradíme len dôveryhodnej osobe v sieti). o
podľa hesla znamená , že niekomu prezradíme len heslo na č ítanie a inému heslo na plný prístup; užívateľ , ktorý nepozná ani jedno z tý chto hesiel, nemá prístup k danému objektu. Po kliknutí na tlač idlo OK sa zavrie panel Zdieľanie a po krá tkej chvíli sa
zmení tvar ikony objektu – pribudne „ruka“(obrá zok vpravo) symbolizujúca dosah, prístup na daný objekt v rá mci poč ítač ovej siete.
Počítačovésiete
7
Keď užpozná me symbol zdieľ ania – „ruku“, môžeme ľ ahko urč iť, č i u daného objektu je zapnuté zdieľ anie. Napr. dvojklikom na ikonu Tento poč ítač (ikona je na ploche) sa zobrazia objekty, u ktorý ch bý va najč astejš ie zapnuté zdieľ anie.
Prístup k zdieľané mu objektu z iné ho počítača v loká lnej počítačovej sieti Predpokladajme, že vieme, pod aký m ná zvom a kde, na ktorom poč ítač i v loká lnej poč ítač ovej sieti sa ná š objekt nachá dza. Tak ako pri väč š ine úloh v systéme Windows, aj teraz má me viacej možností - postupov, ako úlohu splniť. Za š tandardný považujeme postup s využitím Prieskumníka. Po spustení Prieskumníka v jeho ľ avej č asti je zobrazená š truktúra prieč inkov (zapnutá voľ ba Zobraziť – Panel prehľadá vača – Priečinky). Doteraz sme pracovali len s objektmi „prislúchajúcimi ikone“Tento počítač. V dolnej č asti je vš ak skrytá aj š truktúra „prislúchajúca ikone“Počítače v sieti. Po dvojkliku na ňu sa zobrazia vš etky poč ítač e, prihlá sené do poč ítač ovej siete (obrá zok vpravo). Dvojklikom na zvolený poč ítač sa postupne zobrazia vš etky objekty z daného poč ítač a, u ktorý ch je zapnuté zdieľ anie. Je na ná s, aby sme sa sprá vne zorientovali, a naš li cestu k hľ adanému objektu (užv úvode sme uviedli, že predpokladá me, že vieme, č o hľ adá me, na ktorom poč ítač i v sieti, a že u daného objektu je zapnuté zdieľ anie – ak hľ adá me súbor, stač í, aby bol zdieľ aný prieč inok, v ktorom sa súbor nachá dza, prípadne celý disk, ktorý obsahuje daný prieč inok a súbor!). Ak hľ adaný objekt nemá zapnuté zdieľ anie, nebude v poč ítač ovej sieti viditeľ ný a teda ani prístupný ! Ďalš ou možnosťou je priamo použiť ikonu Počítače v sieti na ploche. Po vý bere cieľ ového poč ítač a sa pohybujeme v jeho š truktúre podobne, ako pri pohybe v naš om poč ítač i.
Vyhľadanie zvolené ho objektu v loká lnej počítačovej sieti Možno ste si užvš imli, že aj služba Hľadať z ponuky Štart umožňuje hľ adať buď poč ítač v loká lnej poč ítač ovej sieti alebo súbory alebo prieč inky umiestnené na inom poč ítač i v loká lnej poč ítač ovej sieti. Pri hľ adaní poč ítač a treba zvoliť Hľadať iné položky: Počítače a zadať ná zov poč ítač a. Pri hľ adaní súboru alebo prieč inka musíme v poli Kde hľadať vybrať ponuku Prehľadá vať... a v paneli Hľadanie priečinka zadať disk (zvoliť adresá r) poč ítač a v sieti, na ktorom sa má
8
Edícia JoPo
uskutoč niť hľ adanie (obrá zok vpravo). Ak disk na danom poč ítač i nemá
zapnuté zdieľ anie, nebude v š truktúre
ponúknutý ! Mnoho funkcií, ktoré sme popísali len na úrovni Tento poč ítač (š tudijný text Microsoft Windows 9x) je schopný ch pracovať aj v loká lnej poč ítač ovej sieti.
Skopírovanie zvolené ho objektu z počítača zapojené ho v loká lnej počítačovej sieti do ná šho počítača Kto oč aká va podrobný postup, bude sklamaný . Jediný m úskalím kopírovania, ale aj iný ch č inností v rá mci poč ítač ovej siete, je ustriehnuť, aby sme na kopírovanie vybrali naozaj objekt v zdrojovom poč ítač i a aby sme ho prekopírovali do cieľ ového poč ítač a (teda ná š ho). Je dobré mať zapnuté zobrazovanie úplnej cesty buď v paneli s adresou alebo v zá hlaví okna. Obe zobrazenia sa zapínajú v karte
Zobrazenie
(obrá zok
vpravo)
v ponuke Ná stroje – Možnosti priečinka... – Zobrazenie – Zobraziť úplnú cestu na paneli s adresou (Zobraziť úplnú cestu v zá hlaví). Potom sa užorientujeme podľ a textu v poli Adresa, napríklad , znamená ,
že
sme
v prieč inku
Moje
dokumenty poč ítač a označ eného T22. Ak text adresy nezač ína označ ením poč ítač a, sme v š truktúre ná š ho poč ítač a. Iná č postup pri kopírovaní je analogický , ako v rá mci jedného poč ítač a (pozri š tudijný text Microsoft Windows 9x). Domnievame sa, že v rá mci loká lnej poč ítač ovej siete sa najč astejš ie kopírujú súbory. Je to urč ite pohodlnejš ie a rý chlejš ie, ako nahrá vať súbory na diskety, nehovoriac už o tom, že súbor môže mať takú veľ kosť, že sa na disketu ani nezmestí. Vtedy poč ítač ová sieť môže elegantne vyrieš iť ná š problém.
Internet
9
I N T E R N E T Ú vod INTERNET1 tvorí celosvetové prepojenie poč ítač ový ch sietí, slúžiace na vý menu a vyhľ adá vanie informá cií. Je to aká si „sieť sietí“. Aj naš a malá loká lna poč ítač ová sieť po pripojení do internetu sa stá va súč asťou Internetu, alebo ak chcete, spoluvytvá ra Internet. Histó ria Internetu zač ína v 60. rokoch. Za finanč nej podpory armá dy (agentúry ARPA) americkí vedci vyvíjali poč ítač ovú sieť, ktorá
by mala prepojiť dôležité vojenské
a administratívne centrá USA. Podarilo sa navrhnúť a vytvoriť sieť, ktorá je: •
decentralizovaná, t.j. nemá centrum alebo centrá , poš kodenie ktorý ch by znamenalo znefunkč nenie celej siete;
•
komuniká cia medzi poč ítač mi sa uskutoč ňuje vo forme tzv. paketov (datagramov, „balíkov“ dá t); vš etky prená š ané údaje sa „naporcujú“ do paketov; každý paket môže ísť, podľ a potreby, inou cestou od zdroja k cieľ u. Prvý uzol budúceho Internetu bol zriadený v septembri 1969 v UCLA (tento dá tum sa
považuje za dá tum vzniku Internetu). Do konca roka boli vybudované eš te ďalš ie tri uzly, vš etky na univerzitá ch v USA. Vznikla sieť, ktorú nazvali ARPANet. Postupne vznikali ďalš ie a ďalš ie uzly, pripá jali sa ďalš ie a ďalš ie loká lne siete. V roku 1973 sa pripojili prvé dve neamerické inš titúcie (britská a nó rska). Ký m v roku 1983 prekroč il poč et prepojený ch poč ítač ov č íslo 1 000, v roku 1987 to užbolo viac ako 10 000, v roku 1989 100 000 a v roku 1992 viac ako 1 000 000. Pre úplnosť uvedieme, že na Slovensku bol prvý pripojený v roku 1990 Ú stav aplikovanej kybernetiky v Bratislave na euró psku sieť EUNET. Slovo Internet sa prvý krá t objavuje po rozdelení siete ARPANet na armá dnu a akademickú sieť. Prepojovaciu sieť nazvali DARPA Internet (agentúru ARPA medzitý m premenovali na DARPA – Defence Advanced Research Project Agency). Nevyhnutná š tandardizá cia Internetu (aby doká zali navzá jom komunikovať rôzne poč ítač ové siete po celom svete) znamenala zavedenie sady protokolov označ ovaný ch TCP/IP, používaný ch od roku 1984. Rozmach Internetu, tak ako ho pozná me dnes, zač ína rokom 1993, keď zač ínajú komerč né aktivity na Internete (voľ ne prístupný prvý prehliadač WWW). Do tohto roku dominovala na Internete elektronická poš ta (e-mail). Dnes sa predpokladajú stovky milió nov prepojený ch poč ítač ov2.
1
S písaním slova INTERNET sú v slovenč ine trochu problémy. Jazykovedci požadujú, aby sa písalo s malý m i, pokiaľ nemá me na mysli vyslovene celú globá lnu poč ítač ovú sieť opísanú v úvode, ktorý prá ve č ítate. 2 Aktuá lne informá cie by mali byť na www.nw.com/zone/WWW/top.html
10
Edícia JoPo
Niekoľko skratiek a pojmov sú visiacich s internetom3 TCP/IP (Transmision Control Protocol/Internet Protocol) označ enie sady protokolov, na zá klade ktorý ch funguje internet (musia ich dodržiavať komunikujúce strany, aby si „rozumeli“). IP adresa – č íselná adresa každý poč ítač v sieti internet má pridelenú jednoznač nú č íselnú adresu podľ a ktorej ho možno ná jsť (skladá sa zo š tyroch č ísel od 0 do 255 oddelený ch č iarkami, napr. 183.127.250.16). doménová – menná adresa č íselné adresy poč ítač ov sa zle pamätajú, preto používame doménové (menné) adresy (mennú adresu, zadanú užívateľ om, si poč ítač najprv preloží na č íselnú, vhodnejš iu pre poč ítač ). Doménová adresa sa skladá z domén oddelený ch bodkami, ktoré predstavujú urč itú hierarchickú š truktúru. Najvyš š ie v š truktúre je vrcholová doména, č o je dvojznaková doména š tá tu (sk, cz, hu, de, jp, uk,...) alebo trojznaková doména „zamerania“(com – komercia, edu – vzdelá vanie, mil – armá da, gov – vlá da, net – sieť,...). Napr. stonline.sk, ukf.sk, zoznam.sk, fmph.uniba.sk, spu.sanet.sk, vlak-bus.cz, vltava.cpress.cz, yahoo.com,... sú vš etko doménové adresy poč ítač ov na internete. Napr. pre Univerzitu Komenského v Bratislave by neúplná doménová š truktúra mohla vyzerať napríklad takto (katedra.fakulta.uniba.sk): vrcholová doména sk
domény fakúlt, napr.:
mnoho ďalš ích domén
doména uniba
doména napr. stonline
fsport (FTVŠ)
fmed (LF)
fmph (MFF)
DNS (Domain Name System) systém, ktorý zabezpeč uje po zadaní doménovej adresy zistiť IP adresu poč ítač a. URL (Uniform Resource Locator) je jednoznač ná adresa dokumentu alebo služby na internete, prakticky to je adresa WWW strá nky; jej podstatnú č asť tvorí doménové meno servera, na ktorom sa dokument alebo služba nachá dzajú. ISP (Internet Service Provider) poskytovateľ pripojenia na internet - firma, prostredníctvom ktorej sa dá pripojiť na internet.
3
Od tohto miesta „si užzjednoduš íme život“a slovo internet budeme písať s malý m i.
Internet
11
E-mail elektronická poš ta umožňujúca posielanie textový ch sprá v s prílohami medzi poč ítač mi pripojený mi na internet. WWW (World Wide Web) •
WWW alebo Web je celosvetová „pavuč ina“prepá jajúca jednotlivé webové dokumenty
•
webový dokument sa skladá z WWW strá nok; je vystavený na internete a možno ho prezerať pomocou prehliadač a z ľ ubovoľ ného poč ítač a pripojeného na internet
•
WWW strá nka obsahuje okrem informá cií publikovaný ch v rôznych formá ch (zvuk, obraz, video...) aj prepojenia (odkazy) na ďalš ie WWW strá nky
•
služba www umožňuje vyhľ adanie a zobrazenie požadovaný ch WWW strá nok.
intranet loká lna poč ítač ová sieť pracujúca na zá klade protokolov TCP/IP, t.j. ako „loká lny internet“.
Pripojenie na internet Nebudeme sa zaoberať pripojením loká lnej poč ítač ov siete na internet, to by sme urč ite nechali na odborníkov. Povieme si nieč o o pripojení „domá ceho“poč ítač a. Štandardný m pre „domá ce“poč ítač e a najlacnejš ím je pripojenie pomocou klasickej telefó nnej linky. Musíme si pohľ adať „provajdera“(ISP), t.j. poskytovateľa pripojenia na internet4. Provider má server, ktorý je pripojená na internet. Poskytovateľ pripojenia ná m za poplatok zriadi a umožní prístup na tento server a vytvorí ná m na ňom aj elektronickú poš tovú schrá nku, do ktorej sa bude ukladať doš lá poš ta. Ak má me zá ujem, môže ná m na serveri poskytnúť aj priestor na publikovanie naš ich informá cií na internete. Z hardvérového hľ adiska je dôležité použitie modemu (zo slov MOdulovať a DEModulovať), ktorého úlohou je premieňať „telefó nny“ (zvukový , analó gový ) signá l na digitá lny („poč ítač ový “) a opač ne. Digitá lny signá l z poč ítač a sa musí pred prenosom telefó nnou linkou zmeniť na „telefó nny“a pred vstupom do poč ítač a späť na digitá lny. Modem môže byť externý – umiestnený mimo systémovú jednotku, č o je navonok š katuľ a z umelej hmoty s rozmermi približne 10 x 15 x 3 cm3, alebo interný – osadený ako prídavná karta v systémovej jednotke poč ítač a. Do modemu vedie ká bel telefó nnej linky. Toto pripojenie sa nazý va pripojenie komutovanou (vytá č anou) linkou (dial-up). Pri nadväzovaní spojenia ná š ho poč ítač a so serverom providera poč ítač softvérovo vytoč í telefó nne č íslo poskytovateľ a (najč astejš ie dvojklikom na ikonu
4
Najzná mejš í poskytovatelia pripojenia na internet sú Slovenské telekomuniká cie (doména stonline), firma NEXTRA, SKNET, ALFANET, FLINET,... prakticky skoro vš etky poč ítač ové firmy vo vaš om okolí.
12
Edícia JoPo
umiestnenú na ploche – obrá zok na predchá dzajúcej strane; ISP je firma NEXTRA) a poč as pripá jania dôjde k overeniu zadaného užívateľ ského mena a hesla (panel Pripá janie - obrá zok vpravo). Po overení prístupu ná m server poskytne požadované služby. Pripojenie aj odpojenie od servera
možno
pri
jednotlivý ch
službá ch
zautomatizovať. Odpojiť sa od servera znamená kliknúť na tlač idlo Odpojiť v paneli Pripojený k ..., ako to vidieť na obrá zku nižšie. Poč as spojenia sa zaznamená vajú telefó nne impulzy, ako keby sme telefonovali. Pripojenie je síce najlacnejš ie, jeho rý chlosť je vš ak maximá lne 56 kbps. Skvalitnenie pripojenia telefó nnou linkou možno dosiahnuť použitím ISDN5. Podstatne väč š ie rý chlosti možno dosiahnuť
tzv.
pevnou
linkou
(prenajatý m
digitá lnym alebo analó gový m okruhom) alebo mikrovlným prípadne satelitným spojením, ktoré sú vš ak vý razne drahš ie.6
Služ by na internete E-mail Najstarš ou službou na internete je posielanie sprá v, tzv. elektronická poš ta, e-poš ta, e-mail (Electronical Mail). Jej najväč š ími vý hodami sú: •
prakticky okamžité doruč enie sprá vy po odoslaní (elektrický signá l sa š íri rý chlosťou skoro 300 000 km/s!);
•
pohodlné posielanie sprá v napr. z domu, prič om sprá vy možno posielať 24 hodín denne;
•
veľ mi nízky poplatok (na odoslanie sprá vy sa stač í pripojiť na server poskytovateľ a len na niekoľ ko sekúnd);
•
možnosť „pribaliť“k textovej sprá ve ďalš ie prílohy (súbory obsahujúce obrá zky, tabuľ ky, programy atď.). Na spracovanie e-poš ty sa používajú programy nazý vané poštoví klienti. Tí komunikujú
s poš tový m serverom, č o je program zabezpeč ujúci e-mailové služby na serveri poskytovateľ a 5
ISDN (Integrated Services Digital Network) má dva komunikač né kaná ly (2 x 64 kb/s) ktoré môžete použiť súč asne pre dve rôzne telekomunikač né zariadenia alebo zlúč iť pre internetové zdroje s rý chlosťou 128 kb/s. 6 Loká lne poč ítač ové siete sa najč astejš ie pripá jajú pevnou linkou alebo mikrovlný m spojením s prenosovou rý chlosťou od 128 kb/s.
Internet
13
pripojenia. Teda, ak sme pripojení na server poskytovateľ a, môžeme spustiť poš tového klienta. Tá to č innosť môže byť zautomatizovaná tak, že k nadviazaniu
spojenia dochá dza buď
automaticky po spustení poš tového klienta alebo po kliknutí na prísluš né tlač idlo (Odoslať/Prijať vš etko) v poš tovom klientovi. Najzná mejš ie programy na obsluhu e-poš ty sú Microsoft Outlook Express, ktorý je súč asťou operač ného systému Microsoft Windows 9x, Microsoft Outlook, ktorý je súč asťou kancelá rskeho balíka Microsoft Office, Pegasus Mail, NeoMail,... E-mailová adresa Pred prvý m použitím sa musí každý poš tový klient nakonfigurovať. Niektoré údaje ná m musí poskytnúť provider, resp. sú uvedené v zmluve o poskytnutí pripojenia na internet (napr. telefó nne č íslo „servera“). My si volíme ná zov poš tovej schrá nky (prvá č asť naš ej adresy). Najč astejš ie to je naš e priezvisko, prezý vka a pod. (bez dĺžňov a mäkč eňov), aj keď teoreticky to môže byť aký koľ vek text bez dĺžňov a mäkč eňov. Môže sa použiť aj bodka, podč iarnik alebo pomlč ka, nie medzery. Veľ ké a malé písmená sa nerozliš ujú, resp. veľ ké písmená sa nepoužívajú. Príklady ná zvov poš tový ch schrá nok: kovac, p.kovac, peter_kovac, mail, dobrerano,... Druhú č asť adresy tvorí doménové meno servera poskytovateľ a pripojenia konč iace označ ením krajiny, teda u ná s sk. Napr.
[email protected],
[email protected],
[email protected],
[email protected],
[email protected],... Vidíme, že ná zov schrá nky sa oddeľ uje od ná zvu servera znakom @ („zavinač “, znak „at“). V slovenskej klá vesnici sa vkladá kombiná ciou klá ves pravé Alt+V alebo Ctrl+ľ avé Alt+V. Podľ a znaku @ jednoznač ne rozpozná me mailovú adresu, každá e-poš tová adresa ho musí obsahovať. Vš eobecne teda e-poš tová adresa má š truktúru: ná zov_poš tovej_schrá nky_užívateľ a@umiestnenie_servera_poskytovateľ a_pripojenia Pre úplnosť musíme uviesť, že existujú bezplatné poš tové servery, ktoré sa teš ia znač nej obľ ube. Ak má me pripojenie na internet, konkrétne službu WWW (o nej píš eme v ďalš ej kapitole), môžeme si bezplatne zriadiť poš tové konto na takomto serveri. Jeden z najzná mejš ích má adresu www.hotmail.com alebo napr. www.post.sk, www.pobox.sk. Preto napr. adresa
[email protected] môže byť adresa užívateľ a zo Slovenska napriek tomu, že nekonč í doménou sk! Č ítanie doš lý ch sprá v (bez príloh) Prá cu s poš tový m klientom si uká žeme na programe Microsoft Outlook Express, keďže je súč asťou už operač ného systému Microsoft Windows 9x. Ako väč š ina súč asný ch poš tový ch klientov, aj on ukladá :
14
Edícia JoPo
•
poš tu, prenesenú z naš ej poš tovej schrá nky na serveri, do prieč inka Doručená pošta
•
sprá vy, ktoré sme prá ve napísali a eš te neodoslali, do prieč inka Pošta na odoslanie
•
odoslané sprá vy do prieč inka Odoslaná pošta
•
odstrá nené sprá vy do prieč inka Odstrá nená pošta Medzi uvedený mi prieč inkami sa musíme dôsledne orientovať, nemôžeme predsa
zisťovať, č i má me novú sprá vu napr. „pohľ adom“ do prieč inka Odoslaná pošta. Väč š ina poš tový ch klientov umožňuje také nastavenie, aby sa po ich spustení zobrazil obsah prieč inka Doručená pošta.
Predmet sprá vy Odosielateľ Hlavič ky doš lý ch sprá v
obsah aktuá lnej (označ enej) sprá vy
Prieč inok Doručená pošta (obrá zok vyš š ie) je rozdelený vodorovnou č iarou (možno ju posúvať) na dve č asti. V hornej č asti vidíme hlavič ky doš lý ch sprá v (do posledného spojenia s poš tový m serverom poskytovateľ a!) a v dolnej č asti obsah aktuá lnej sprá vy (má
zvý raznenú hlavič ku).
E-poš tová sprá va sa skladá z hlavič ky a tela sprá vy. Hlavič ka sprá vy ná s informuje, kto ná m sprá vu posiela (Od: adresa odosielateľ a), č o je obsahom sprá vy (Predmet: nemusí byť vyplnený ) a kedy bola sprá va poslaná (dá tum a č as). O tom, č i sme užsprá vu č ítali (mali otvorenú) alebo nie, ná s môže informovať ikona pred hlavič kou sprá vy. Symbol nebola otvorená ; symbol
znamená , že sprá va eš te
znamená , že sprá va užbola otvorená (Microsoft Outlook Express je
po nainš talovanínastavený tak, aby automaticky po 5 sekundá ch označ il sprá vu ako otvorenú).
Internet
15
Dvojklikom na hlavič ku sprá vy sa sprá va zobrazí v samostatnom okne (obrá zok vpravo). Sprá vy sa „zbavíme“jednoduchý m zavretím okna. Ak
chceme
aktualizovať
obsah
prieč inka Doručená pošta, t.j. zistiť, č i má me nové sprá vy, musíme kliknúť na tlač idlo Odoslať a Ná sledne
dôjde
prijať všetko.
k nadviazaniu
spojenia
s poš tový m serverom spravujúcim naš u poš tu, k odoslaniu sprá v (ak sme nejaké uložili do prieč inka Pošta na odoslanie) a k preneseniu nový ch doš lý ch sprá v (ak sú nejaké v poš tovej schrá nke) na ná š poč ítač . Ak má me trvalé spojenie so serverom, poš tový klient len požiada o prísluš nú službu poš tový server, č o je spravidla zá ležitosť niekoľ ko má lo sekúnd.
Vytlač enie doruč enej sprá vy Po označ ení hlavič ky sprá vy, ktorú chceme vytlač iť a kliknutí na tlač idlo Tlačiť (alebo Súbor – Tlačiť...), by malo byť vytlač enie doruč enej sprá vy bezproblémové.
Napísanie a odoslanie novej sprá vy Po
kliknutí Nová
na
tlač idlo
sprá va
(Napísať
sprá vu, New Message) sa otvorí okno Nová
sprá va
(obrá zok
vpravo).
Postupne treba vyplniť polia: Komu: (To:) mailová adresa príjemcu sprá vy; Kópia: (Eš te ďalš ích
7
komu:,
príjemcov
Cc7:)
adresy
sprá vy oddelené
Iniciá ly anglický ch slov Carbon Copy
16
Edícia JoPo
č iarkami alebo bodkoč iarkami; Predmet: (Subject:) krá tka charakteristika obsahu sprá vy (zobrazí sa v doš lej hlavič ke sprá vy)8. Niektorí poš toví klienti majú v zá hlaví novej sprá vy aj položku Skrytá kópia (Bc:). Ký m adresy uvedené v poli Kópia sa zobrazia u vš etký ch adresá tov, adresy uvedené v poli Skrytá kópia nebudú zobrazené. Viacej adries môžete uviesť aj v poli Komu. Teoreticky sa od adresá tov uvedený ch v poli Komu oč aká va odpoveď, prič om adresá tom uvedený m v poli Kópia sa len oznamuje obsah sprá vy. Niektorí poš toví klienti majú tiež v zá hlaví novej sprá vy položku Od koho: (From:), do ktorej je automaticky dosadzovaná naš a adresa. Telo - text vlastnej sprá vy sa píš e do poľ a pod zá hlavím novej sprá vy. V celej sprá ve sa neodporúč a používať slovenskú diakritiku, pokiaľ sprá va nie je urč ená pre adresá ta na Slovensku a nemá me overené, že znaky ľ , š , č , ť,... sa sprá vne zobrazia u adresá ta. Po dopísaní sprá vy musíme pohľ adať tlač idlo
Odoslať (Send), po kliknutí na ktoré, podľ a spôsobu
pripojenia a nastavenia poš tového klienta, buď dôjde okamžite k odoslaniu sprá vy alebo bude uložená do prieč inka Pošta na odoslanie a odoslaná až po kliknutí na tlač idlo Odoslať a prijať všetko. Posledne opísané nastavenie š etrí peniaze, keďže umožňuje najprv napísať vš etky sprá vy bez spojenia so serverom a potom ich naraz, pri jednom spojení, poslať. Pre úplnosť uvedieme, že text sprá vy môže byť napísaný v akomkoľ vek textovom editore, označ ený napr. kombiná ciou klá ves Ctrl+A, skopírovaný kombiná ciou Ctrl+C a vložený do tela sprá vy kombiná ciou Ctrl+V (alebo cez menu Ú pravy - Kopírovať a Ú pravy - Prilepiť).
Odpovedanie na doš lú sprá vu Odpovedať na doš lú sprá vu by sme mohli s využitím funkcie Nová sprá va. Poš toví klienti ná m vš ak ponúkajú pohodlnejš í spôsob. Po otvorení doš lej sprá vy sa sfunkč ní tlač idlo Odpovedať odosielateľovi (prípadne
Odpovedať všetkým). Po kliknutí na
toto tlač idlo sa otvorí okno Nová sprá va a automaticky sa dosadí do poľ a Komu adresa z poľ a Od koho aktuá lnej sprá vy. Tý m sa vylúč ia chyby, ktorý ch by sme sa mohli dopustiť ruč ný m prepisovaním adresy. Použitie tlač idla Odpovedať má eš te ďalš ie dôsledky. Pred text v poli Predmet sa vloží skratka Re: (skratka z ang. Reply), ponechá sa pôvodný text odosielateľ a sprá vy, ktorý sa vš ak pri ľ avom okraji doplní zvislou č iarou (alebo napr. znakmi „>”). Preto
8
V programe Outlook Express, po napísaní predmetu sprá vy, sa text Nová sprá va v zá hlaví otvoreného okna zmení na text predmetu.
Internet
17
môžeme dopísať len naš u odpoveď k pôvodnému textu. Ak pôvodný text chceme odstrá niť, stač í kliknúť do textu, označ iť ho užspomenutou kombiná ciou klá ves Ctrl+A (alebo Úpravy – Vybrať všetko) a stlač iť klá ves Delete. Po dopísaní sprá vy klikneme na tlač idlo Odoslať, ako sme to užopísali v č asti Napísanie a odoslanie novej sprá vy. Poš ta s prílohami – odoslanie E-poš ta umožňuje k sprá ve „pribaliť“aj prílohy vo forme súborov. Na pridanie príloh k sprá ve slúži tlač idlo Priložiť súbor (Attachment). Po kliknutí naň sa zobrazí panel Vloženie prílohy (obrá zok vpravo), ktorý ná m umožňuje vybrať prieč inok a označ iť súbor, ktorý chceme priložiť k sprá ve. Po pridaní prílohy sa hlavič ka
sprá vy
doplní o pole
Príloha:,
v ktorom je uvedený ná zov priloženého súboru a jeho veľ kosť (obrá zok vpravo).
K sprá ve
môže byť priložený ch uvedený m spôsobom viacej príloh. Poš ta s prílohami – otvorenie Ako zistíme, že sme dostali sprá vu aj s prílohami? Dohodnutý m symbolom pre prílohy je symbol kancelá rskej spinky. Tá sa zobrazí v hlavič ke každej sprá vy, ktorá obsahuje prílohu. Po označ ení sprá vy s prílohou (kliknutí na jej hlavič ku) sa kancelá rska spinka zobrazí aj v pravej
č asti
zá hlavia
tela
sprá vy. Po kliknutí na túto spinku sa zobrazí zoznam príloh aj s ponukou Uložiť prílohy....
18
Edícia JoPo
Po kliknutí na položku Uložiť prílohy... sa otvorí panel Uloženie príloh (obrá zok vpravo) v ktorom môžeme označ iť prílohy, ktoré chceme uložiť do ná š ho poč ítač a (preniesť zo schrá nky na serveri). Nemali by sme prehliadnuť ani pole Uložiť do č asti
v dolnej
panela.
Po
označ ení
príloh
a skontrolovaní, kde budú uložené, môžeme kliknúť na tlač idlo Uložiť, č ím dôjde k vykonaniu opísanej operá cie a k ná vratu k otvorenej sprá ve. Môže sa stať, že prílohy uvidíme - budú otvorené - hneď po zobrazení tela sprá vy (pozri otvorený súbor Obrá zok raj.bmp vyš š ie). Ak operač ný systém vie otvoriť daný typ súboru, môže ho automaticky otvoriť v dolnej č asti tela sprá vy (súbor je vš ak eš te v naš ej schrá nke na serveri!). V prípade, že ná m poš tový klient neponúka uloženie príloh, č asto pomôže vyvolanie miestnej (kontextovej) ponuky, č o znamená kliknúť pravý m tlač idlom myš i na ná zov prílohy alebo symbol kancelá rskej spinky. V ponuke by sa mala zobraziť aj položka Uložiť ako..., ktorá vyrieš i ná š problém. Ďalš ím problémom môže byť otvorenie prílohy po jej uložení na disk. Ak nemá me nainš talovaný v naš om poč ítač i program, ktorý doká že zaslaný typ súboru otvoriť, ľ ahko sa môže stať, že sa k obsahu prílohy nedostaneme. Preto je pri posielaní príloh vhodné uviesť v sprá ve aj typ prílohy, najmä ak ide o nie bežný typ súboru (napr. text „posielam ti zozipovanú tabuľ ku vytvorenú v Exceli“znamená , že musíte mať nainš talované programy WinZip a Excel, aby ste sa k tabuľ ke vôbec dostali).
Poslanie doš lej sprá vy novému adresá tovi Ak
obdržíme
sprá vu,
ktorú
sa
rozhodneme poslať ďalš iemu adresá tovi, stač í Poslať ď alej.
kliknúť na tlač idlo
Otvorí sa okno Nová sprá va a aktuá lna sprá va bude do neho vložená s tý m, že pred text v poli Predmet bude vložená skratka Fw: (Forward) a v tele sprá vy bude pôvodná sprá va
označ ená
zvislou
č iarou
(alebo
symbolmi „>”) a zač ínať textom „----- Original Message -----“ , pod
ktorý m bude uvedené, kto
Internet
19
od koho pôvodnú sprá vu dostal (obrá zok na predchá dzajúcej strane). Nad pôvodnú sprá vu môžeme dopísať sprievodný text. Samozrejme pole Komu: treba pred kliknutím na Odoslať vyplniť! Niektorí poš toví klienti umožňujú doš lú sprá vu uložiť aj ako prílohu do novej sprá vy. Odstraňovanie sprá v Sprá vy vo vš etký ch prieč inkoch možno odstraňovať označ ením hlavič ky sprá vy a kliknutím na tlač idlo
Odstrá niť alebo na klá ves Delete. Okrem prieč inka
Odstrá nená pošta vš etky ostatné odstrá nené sprá vy sa presunú do prieč inka Odstrá nená pošta. Odstrá nením sprá vy v prieč inku Odstrá nená pošta je sprá va definitívne zmazaná . Pokiaľ chceme naraz odstrá niť viacej sprá v, môžeme ich označ ovať pri stlač enom klá vese Ctrl, prípadne vš etky sprá vy označ íme už spomínanou kombiná ciou klá ves Ctrl+A. Ná sledné stlač enie klá vesu Delete označ ené sprá vy odstrá ni z daného prieč inka. Adresá r Neustá le vpisovanie tý ch istý ch e-poš tový ch adries do nový ch sprá v je nepraktické a predstavuje riziko, že sa pri písaní adresy pomý lime, č o v koneč nom dôsledku znamená nedoruč enie sprá vy adresá tovi. Preto súč asťou poš tový ch klientov sú aj programy nazý vané adresá re. Tie umožňujú zapamätanie mailový ch adries a č asto aj ďalš ích údajov o adresá toch. Predovš etký m vš ak umožňujú, po otvorení okna Nová sprá va a kliknutí na tlač idlo Komu: (tá „otvorená kniha“symbolizuje adresá r), vkladať mechanicky adresy z adresá ra do polí Komu:, Kópia: a Skrytá kópia:, ako to vidieť na obrá zku vpravo – v paneli Výber príjemcov. Po kliknutí na tlač idlo OK budú vybrané adresy dosadené do prísluš ný ch polí v novej sprá ve. Microsoft zobrazí
v poliach
Outlook
Express
Komu,
a Skrytá kópia len mená
Kó pia
adresá tov
a k dosadeniu skutoč ný ch mailový ch adries dôjde ažpri odosielaní sprá vy. Mnoho poš tový ch klientov vš ak dosadzuje do uvedený ch polí priamo vybrané e-poš tové adresy. Praktický užívateľ po príchode sprá vy od nového odosielateľ a uloží jeho mailovú adresu (prípadne aj iné údaje) do adresá ra. Aby sme sa nepomý lili pri opisovaní adresy, môžeme využiť
20
Edícia JoPo
položku Ná stroje – Pridať odosielateľa do adresá ra, ktorá automaticky vytvorí nový kontakt v adresá ri a vložído neho mailovú adresu z označ enej sprá vy. Niekoľko pozná mok k e-poš te Predovš etký m by sme chceli zdôrazniť, že sme popísali len š tandardné vlastnosti poš tový ch klientov. Programy Microsoft Outlook Express a Microsoft Outlook umožňujú aj dokonalejš iu organizá ciu e-poš ty, napr. vytvorenie podprieč inkov Súkromné, Firemné, Od Petra a pod. v prieč inkoch Došlá pošta,.... Kontakty v adresá ri môžeme organizovať do skupín – zadaním mena skupiny do poľ a Komu: bude sprá va zaslaná vš etký m č lenom skupiny. Ak na poč ítač i pracuje viacej osôb, cez položku Súbor – Totožnosti môžeme vytvoriť viacero používateľ ov alebo totožností. Každá totožnosť dostane vlastné poš tové prieč inky a adresá r (tý m vš ak nie je znemožnené prezeranie poš ty inou totožnosťou). Ak má daný užívateľ viacej mailový ch adries na rôznych serveroch, vie ich spravovať pomocou tzv. kont. Kontá tiež umožňujú roztriedenie sprá v jednotlivý m užívateľ om tej istej poš tovej schrá nky a uvedenie skutoč ného mena odosielateľ a do poľ a Od:. Mailová adresa má v takomto prípade tvar napr. „Peter Kovac“<
[email protected]>, teda pred adresou uzavretou v znakoch < > je v úvodzovká ch uvedený ná zov konta. Záver: e-poš tová adresa môže obsahovať aj upresňujúcu č asť, musí vš ak obsahovať popísané jadro so znakom @. Ďalej by sme chceli upozorniť, že elektronická poš ta je v súč asnosti najobľ úbenejš ím médiom pre autorov poč ítač ový ch vírusov. Kto by nebol zvedavý na prílohu sprá vy, v ktorej predmete je uvedené: I love you! Po otvorení prílohy sa spustí program – vírus, ktorý „navš tívi“ ná š adresá r a bez ná š ho vedomia sa automaticky rozpoš le na vš etky mailové adresy. Preto ná s sná ď ani neprekvapí, že za dva dni je zavírený celý svet. Preto buďte opatrní a neotvá rajte „bezhlavo“prílohy e-poš ty, najmä ak chý ba sprievodný text, nadá va zmysel a pod. V poslednom č ase sa e-poš ta stala obľ úbenou aj pre š írenie „poplaš ný ch sprá v“– pseudovírusov. Príde vá m napr. sprá va, že ak v prieč inku Windows má te súbor s taký m a taký m ná zvom, urý chlene ho vymažte, pretože to je „maskovaný “vírus. Neznalí horlivci si takto môžu znefunkč niť poč ítač . Na zá ver by sme, pre zaujímavosť, opísali princíp prá ce e-poš ty. Po kliknutí na tlač idlo Odoslať poš tový klient odoš le sprá vu poš tovému serveru (jeho adresu má uvedenú v nastavení). Ten sa „opý ta“nameservera na IP adresu poč ítač a - servera, do ktorého má doruč iť poš tu (pý ta sa podľ a mena za znakom @, ktoré sme napísali do poľ a Komu:). Po zistení IP adresy (poč ítač e pracujú s č íselný mi adresami) mu ná š server poš le sprá vu. Server príjemcu zistí umiestnenie poš tovej schrá nky (jej ná zov sme uviedli v adrese pred znakom @) a umiestní do nej doš lú sprá vu. Vš etko sa doteraz dialo podľ a protokolu SMTP (Simple Mail Transport Protocol). Na pokyn príjemcu poš tový klient zistí, že je v schrá nke na serveri nová sprá va, kontaktovaním
Internet
21
POP3 servera, najč astejš ie pomocou POP3 protokolu (Post Office Protocol). Ná sledne je sprá va prenesená na disk príjemcu – adresá ta a zobrazená v poš tovom klientovi. Služ ba www Služba www je dnes najpoužívanejš ou službou na internete. Skôr než si ju opíš eme, povedzme si nieč o o zá hadný ch troch písmená ch www. WWW (World Wide Web) sa prekladá ako „celosvetová pavuč ina“. Tí, č o s WWW pracujú, charakterizujú dnes WWW ako celosvetovú sieť hypermediá lnych dokumentov. Č o je to ten „hypermediá lny dokument“? Hypermediá lny dokument sa skladá z tzv. WWW strá nok. Eš te pred pá r rokmi WWW strá nka obsahovala len hypertext. Charakteristický m pre hypertext je, že sa v ňom nachá dzajú odkazy („skoky“) na ďalš ie WWW strá nky. Č iže hypertextový dokument (Web-ový dokument) si možno predstaviť ako sieť zloženú z WWW strá nok a odkazy – nitky v úvode spomenutej pavuč iny – spá jajú jednotlivé strá nky. Napríklad ako v nasledujúcom obrá zku: WWW strá nky
odkazy - nitky pavuč iny
Odkazy na WWW strá nke ná jdeme jednoducho. Vš ade tam, kde sa kurzor myš i zmení na
je
umiestnený odkaz na ďalš iu strá nku. Väč š inou bý va textový odkaz podč iarknutý , má zmenenú farbu písma, tlač idlo s odkazom zmení podfarbenie pri vý bere kurzorom a pod. Odkaz môže byť „schovaný “aj v obrá zku. Po kliknutí na odkaz sa zač ne zobrazovať strá nka, na ktorú odkaz odkazuje. Keďže sa musí „stiahnuť“zo vzdialeného servera do ná š ho poč ítač a, rý chlosť, s akou sa zobrazí nová strá nka, je limitovaná najpomalš ím úsekom medzi serverom a poč ítač om. Dnes na strá nkach WWW ná jdeme nie len text a obrá zky, ale aj zvuky, animá cie, video, živé vysielanie rozhlasu a televízie, preto hovoríme o hypermediá lnych dokumentoch. Vš etky organizá cie, inš titúcie, firmy, mestá , politické strany, médiá ,..., aj jednotlivci sa snažia prezentovať na internete, t.j. mať vlastné WWW strá nky „viditeľ né“odkiaľ koľ vek na svete. No a v úvode spomenutá služba www ná m umožňuje takéto strá nky vyhľ adá vať a zobrazovať – pohybovať sa po Webe.
22
Edícia JoPo WWW strá nky sú umiestnené na serveroch. Zobraziť požadovanú WWW strá nku
znamená predovš etký m poznať jej adresu (URL)9. Keďže Webové dokumenty väč š inou obsahujú viacej prepojený ch strá nok, existuje „úvodná strana“, ktorej hovoríme domovská strá nka (home page). Keď zadá me len adresu servera10, zobrazí sa spravidla tá to domovská strá nka. Napr. www.nitra.sk zobrazí domovskú strá nku mesta Nitra; www.spu.sk zobrazí domovskú strá nku Slovenskej poľ nohospodá rskej univerzity; www.markiza.sk zobrazí domovskú strá nku televízie Markíza atď. Adresy ďalš ích strá nok (okrem domovskej) sa spresňujú zá pisom za „/“, kde sa uvedie cesta k danému dokumentu aj s jeho ná zvom. Napr. www.bratislava.sk/INFORMACIE.HTM zobrazí priamo informá cie o meste. Treba si pamätať, že ký m v zá pise adresy servera, t.j. pred „/“nerozliš ujeme veľ ké a malé písmená , za lomítkom sa veľ ké a malé písmená rozliš ujú! Ak rozumieme š truktúre WWW dokumentu, je ná m zrejmé, že stač ípoznať adresu domovskej strá nky a na tú hľ adanú sa už„nejako dokliká me“. Na zobrazovanie WWW strá nok slúžia programy nazvané prehliadač e WWW stránok (browsery). Najzná mejš ie prehliadač e sú Microsoft Internet Explorer a Netscape Navigator. My sa znovu sústredíme na ten najrozš írenejš í, dodá vaný s operač ný m systémom Microsoft Windows, t.j. Microsoft Internet Explorer (MSIE). Po spustení prehliadač a má me k dispozícii tlač idlá : Dozadu na zobrazuje zo zoznamu navš tívený ch strá nok starš ie (skôr navš tívené) strá nky Dopredu na zobrazuje zo zoznamu navš tívený ch strá nok novš ie strá nky Zastaviť zastaví nač ítavanie strá nky (jej presun zo servera) Obnoviť opätovne nač íta (aktualizuje) prá ve zobrazenú strá nku Domov zobrazí v MSIE nastavenú domovskú strá nku zobrazí panel Hľadať zobrazí panel Obľú bené položky zobrazí panel História Pošta ponúkne poš tové služby Tlač iť vytlač í zobrazenú strá nku
Pozná mka: Tlač idlá Dopredu na a Dozadu na po spustení prehliadač a a zobrazení prvej strá nky nemôžu byť funkč né; po navš tívení viacerý ch strá nok umožňujú rý chly presun na užnavš tívené strá nky aj vý berom zo zoznamu po kliknutí na tlač idlo
9
po pravej strane š ípok.
Č o robiť, keď nepozná me adresu WWW strá nky s požadovanou informá ciou, si povieme neskôr. Adresa Webového servera zač ína spravidla www.....
10
Internet
23
Po spustení prehliadač a sa zobrazí v prehliadač i predvolená strá nka. Ak ná m nevyhovuje, musíme zadať novú adresu, z ktorej chceme získať informá cie. Vkladá sa do poľ a Adresa a pred zá pis adresy servera, ktorá spravidla zač ína písmenami www, prehliadač vloží text http://, č ím „hovorí“WWW serveru s uvedenou adresou, že budú spolu komunikovať podľ a protokolu http (HyperText Transfer Protocol) urč eného na presun WWW strá nok. Po stlač ení klá vesu Enter zač ne proces, ktorého vý sledkom by malo byť zobrazenie požadovanej strá nky. Dĺžka tohto procesu – sťahovania údajov tvoriacich strá nku zo servera do ná š ho poč ítač a zá visí najmä od rý chlosti prenosu a samozrejme od množstva údajov, ktoré treba preniesť. Približne aká č asť strá nky je už prenesená , ná s informuje postupne sa vypĺňajúci pruh v dolnej č asti okna. Po ukonč ení procesu sa v stavovom riadku zobrazí slovo Hotovo. Pohyb na strá nke a medzi navš tívený mi strá nkami Strá nka sa nemusí zobraziť ideá lne na naš om poč ítač i (súvisí to najmä s nastavený m rozlíš ením monitora a s rozlíš ením, pre ktoré bola strá nka optimalizovaná , a s verziou použitého prehliadač a). Preto si treba vš imnúť, č i sa nezobrazili vodorovný alebo zvislý posúvač , ktoré ná m umožnia prehliadnuť celú strá nku. Na pohyb po strá nke možno použiť aj klá vesy Page Up a Page Down. Stlač enie klá vesu F11 vedie k zobrazeniu strá nky na celú obrazovku. Opätovný m stlač ením F11 sa obnoví pôvodné zobrazenie. Ak sa chceme vrá tiť o strá nku (prípadne viacej strá nok) späť, stač í kliknúť na tlač idlo Dozadu na..., prípadne na š ípku
, ktorá zobrazí zoznam navš tívený ch strá nok. Ak
sa chceme vrá tiť dopredu v zozname navš tívený ch strá nok, stač í kliknúť na tlač idlo Dopredu na..., prípadne na š ípku
.
Tlač informá ciízo zobrazenej strá nky Tlač strá nky, na prvý pohľ ad, by mala byť jednoduchá zá ležitosť: zobraziť strá nku a potvrdiť ponuku Súbor – Tlačiť... – OK. Vý sledok na papieri ná s môže nemilo prekvapiť, nehovoriac
už
o zbytoč ne
vyplytvanom atramente pri použití farebnej tlač iarne, prípadne „kope“ papiera
na
experimentovaní
zahodenie.
Pri
s tlač ou
neprehliadnite v ponuke Súbor – Tlačiť... spodnú č asť panela Tlač
24
Edícia JoPo
(obrá zok na predchá dzajúcej strane)11. Najmä pri zložitejš ej š truktúre strá nky a s malý mi skúsenosťami s tlač ou WWW strá nok, ako alternatívu ponúkame aj uloženie požadovaný ch informá cií najprv na disk (nasledujúca č asť) a odtiaľ vytlač enie po prehliadnutí a prípadnej úprave napríklad v textovom editore. Uloženie informá ciízo strá nky na disk Č asto si potrebujeme získané informá cie uložiť na disk na ďalš ie spracovanie. Postup pri ukladanícelej strá nky je jednoduchý , treba použiť ponuku Súbor – Uložiť ako.... Po zadaní ná zvu súboru a jeho umiestnenia bude strá nka uložená ako dokument HTML s ikonou
, čo
znamená , dokument sa dá otvoriť v prehliadač i WWW strá nok. Na uloženie informá cií na strá nke môžeme použiť aj kontextovú ponuku, kde po kliknutí pravý m tlač idlom myš i do textu treba zvoliť ponuku Vybrať všetko a označ ený vý ber prekopírovať do textového editora. Po kliknutípravý m tlač idlom myš i do obrá zka na strá nke treba vybrať ponuku Uložiť obrá zok ako..., č o vyvolá panel Uložiť obrá zok, umožňujúci zadať nie len meno a umiestnenie obrá zka, ale aj grafický formá t. Ako vidieť z obrá zka vpravo, obrá zok možno rovno uložiť aj ako tapetu do pozadia pracovnej plochy. Vý sledok, ktorý sme dosiahli, odporúč ame skontrolovať, č i vyhovuje naš im predstavá m. História navš tívený ch strá nok Už pri napísaní prvý ch písmen adresy strá nky sa ná m môže stať, že ná m prehliadač ponúkne adresu zač ínajúcu na uvedené písmená , ktorú sme použili v predchá dzajúcich dňoch. Ak ná m ponúknutá adresa vyhovuje, stač í ju potvrdiť stlač ením klá vesu Enter, ak nie, pokrač ujeme v písaní. Pri napísaní ďalš ích písmen môže prehliadač ponúknuť inú adresu zač ínajúcu na napísané písmená . Ďalš ou možnosťou je využiť zoznam posledne použitý ch adries, ktorý sa zobrazí po kliknutína tlač idlo
(Uká ž zoznam použitých adries) na konci poľ a Adresa.
Najdokonalejš iu histó riu navš tívený ch strá nok dostaneme po kliknutí na tlač idlo História. Tá ná m môže pomôcť, ak sme zabudli adresu zaujímavej strá nky, ktorú sme objavili v posledný ch dňoch a neuložili sme si ju pomocou tlač idla
11
Rá my rozdeľ ujú WWW strá nku na prakticky samostatné č asti.
- Pridať...
Internet
25
do prieč inka Obľ úbené položky. Do prieč inka Histó ria sa ukladajú aj iné, nie len navš tívené dokumenty HTML. Vyhľadá vanie informá ciína internete Zatiaľ sme predpokladali, že pozná me adresu strá nky, na ktorej má me požadovanú informá ciu. To ale č asto nie je pravda. Adresu sa môžeme pokúsiť uhá dnuť. Veď preč o by napr. Univerzita Konš tantína Filozofa nemala mať adresu www.ukf.sk alebo mesto Preš ov adresu www.presov.sk. Pri Banskej Bystrici už musíme trochu experimentovať. Je to adresa www.bbystrica.sk alebo www.banska_bystrica.sk alebo...(asi sotva by sme uhá dli adresu www.bbb.sk). Pri adresá ch v zahranič í treba myslieť na to, že slovenč ina nie je svetový jazyk. Ako sa teda dostať k tej sprá vnej adrese a požadovanej informá cii? Niektorí prevá dzkovatelia serverov na to mysleli a zriadili vyhľadávacie servery. Vyhľ adá vací server www.zoznam.sk umožňuje, ako väč š ina, dva zá kladné spôsoby vyhľ adá vania. Ak chceme napríklad napísať mail na naš e zastupiteľ stvo v Španielskom krá ľ ovstve, ale nepozná me adresu, použijeme vyhľadávanie v katalógoch (kategó riá ch), ako Cestovanie, Ekonomika a služby, Inš titúcie a organizá cie, Šport, Zá bava, Vzdelá vanie,...
Po kliknutí na odkaz Inštitúcie a organizá cie alebo odkaz Katalóg >> a ná sledne Inštitúcie a organizá cie (obrá zky vyš š ie) sa postupne cez Ministerstvá dostá vame na strá nku Ministerstva zahraničných vecí SR, kde si vyberieme odkaz na Zastupiteľské úrady SR a takto postupne sa dostá vame stá le bližšie a bližšie k požadovanej informá cii (hľ adaná informá cia je na obrá zku vpravo na nasledujúcej strane).
26
Edícia JoPo
Internet
27
Druhý spôsob vyhľ adá vania sa nazý va fultextové vyhľadávanie a jeho podstatou je zadanie charakteristického textu – kľ úč ový ch slov, pre hľ adanú informá ciu. Keby som chcel napríklad vidieť slá vny obraz Mona Lizy vystavený v Louvre v Paríži, kľ úč ové slová sú zrejme Mona Lisa Louvre a Paris (keďže budem hľ adať v zahranič í, nemal by som text napísať po slovensky). Musím sa rozhodnúť pre vyhľ adá vač umožňujúci zadanie kľ úč ový ch slov, napr. yahoo (www.yahoo.com), superzoznam (www.szm.sk), www.seznam.cz, www.katalog.atlas.cz, www.best.sk,
www.surf.sk,
www.altavista.com,...
My sme
sa
rozhodli
(www.google.com), ktorý ponúkne aj slovenskú lokalizá ciu (na domene com!).
pre
Google
28
Edícia JoPo Po vložení kľ úč ový ch slov a kliknutí na tlač idlo Hľadaj! (Search) sa vyhľ adajú
a zobrazia odkazy na vš etky WWW strá nky, v ktorý ch sa zadané slová vyskytujú (a vyhľ adá vací server ich má vo svojom archíve). Je na ná s, aby sme si, č asto z veľ kého množstva odkazov, vybrali tie, ktoré ná s dovedú k požadovanej informá cii. Vyhľ adá vací server sa snaží najprv ponúknuť odkazy na strá nky, ktoré obsahujú vš etky zadané kľ úč ové slová 12. Ná m ponúkol tieto odkazy – pozri obrá zok na predchá dzajúcej strane. Prvý odkaz ponúka oficiá lne strá nky múzea v Louvre, cez tie by sme sa urč ite dostali k hľ adanému obrazu, ale druhý odkaz je presnejš í, keďže ponúka priamo odkaz na portrét Mona Lisa (1479...). Po kliknutí na tento odkaz sa zobrazí strá nka – obrá zok vľ avo, kde po kliknutí do portrétu si môžeme podrobne prezrieť a prípadne aj vytlač iť hľ adaný obraz.
Po neúspeš nom hľ adí ná m nič nebrá ni zadať nové kľ úč ové slová o ktorý ch si myslíme, že ná s úspeš nejš ie dovedú k hľ adanej informá cii. Na vyhľ adá vanie informá cií na Web-e môžeme použiť aj systém firmy Microsoft prístupný cez položky Štart – Hľadať – V sieti Internet... Ak si prezriete viacej vyhľ adá vacích serverov, zistíte, že prakticky vždy umožňujú obidva druhy vyhľ adá vania. Samozrejme je dobré pamätať si aj konkrétne adresy, ako napr. www.vlak-bus.cz, na ktorej zistíme spoľ ahlivo vlakové aj autobusové spojenie medzi dvoma miestami na Slovensku (alebo v Č echá ch). Na adrese www.zoznamst.sk môžeme ná jsť telefó nne č íslo a adresu každého neutajeného vlastníka pevnej telefó nnej linky ST. Na adrese www.mapy.zoznam.sk ná jdeme mapy mnohý ch miest na Slovensku, ktoré ná m môžu pomôcť pri hľ adaníkonkrétnej ulice vo zvolenom meste. Niekoľko pozná mok k službe www Zá klady WWW strá nok neboli položené v USA ale vo š vajč iarskom vý skumnom centre CERN v Ženeve. Tu v roku 1989 definoval Tim Berners-Lee vnútorný hypertextový systém 12
Medzi hľ adané slová môžeme vložiť aj upresňujúce operá tory AND, OR a NOT (A, ALEBO a NIE).
Internet
29
pracujúci s protokolmi TCP/IP, tzv. intranet. Napísal aj prvý program na tvorbu jednoduchý ch hypertextový ch strá nok a nakoniec svoj systém nazval World Wide Web. Dnes je www najdôležitejš ou službou na internet. Ďalej by sme chceli v krá tkosti odpovedať na otá zku: Je ťažké vytvoriť WWW strá nku? Odpoveď znie: Nie. Pri prá ci s textový m editorom Microsoft Word, ale aj pri prípadnej prá ci s apliká ciami Microsoft Excel alebo Microsoft PowerPoint, môžete vytvorený dokument uložiť ako strá nku WWW (Súbor – Uložiť ako webovú strá nku...). Na tvorbu profesioná lnych WWW strá nok vš ak treba vedieť trocha viac, napríklad znač ky programovacieho jazyka HTML (HyperText Markup Language), v ktorom sú WWW strá nky zapísané. Pre „fanatikov“eš te opíš eme princíp fungovania služby www (aby sme vedeli, č o vš etko sa musí udiať v pozadí, ký m uvidíme naš u dlho oč aká vanú strá nku). Po zadaní mennej adresy WWW strá nky, ktorú ná m má prehliadač (WWW klient) zobraziť, požiada o službu DNS, t.j. obrá ti sa na predvolený nameserver (jeho IP adresu má v nastavení), aby mu ozná mil IP adresu servera, na ktorom sa nachá dza požadovaná WWW strá nka (meno servera sme zadali v adrese). Nameserver buď prehliadač u vrá ti požadovanú IP adresu13 alebo mu vrá ti IP adresu tzv. rootservera, č o je „š éf“nameserverov (je ich údajne na celom svete asi desať). Ten mu ozná mi IP adresu nameservera, ktorý má na starosti hľ adanú doménu. Po získaní IP adresy hľ adaného servera mu prehliadač - klient adresuje požiadavku o zaslanie WWW strá nky so zadanou adresou. Pakety, na ktoré sa požiadavka „rozpadne“, putujú od jedného smerovač a (routra) k druhému a tie ich usmerňujú na ich ceste. Po splnení požiadavky, t.j. zaslaní údajov tvoriacich požadovanú strá nku, ná m ich prehliadač zobrazí vo forme WWW strá nky. Ď alšie služby na internete Služba IRC (Internet Relay Chat) umožňuje tzv. „č etovanie“, č o je posielanie krá tkych textový ch sprá v medzi užívateľ mi sediacimi za poč ítač mi a prihlá sený mi na ten istý IRC server. Najzná mejš ím IRC serverom na Slovensku je sná ď www.pokec.sk. Po zaregistrovaní a prihlá sení si užívateľ vyberie diskusný kaná l, ktorého pomenovanie sa snaží vystihnúť, o č om sa v skupine diskutuje a môže komunikovať s ostatný mi prihlá sený mi. Na internete, najmä pri interaktívnej komuniká cii, sa používajú emotikony, č o sú symboly snažiace sa vyjadriť pocity komunikujúceho. Napr. zá pis :-) alebo :) znamená „som veselý , usmievam sa“(J), zá pis :-( alebo :( „som smutný “(L), zá pis :-O „š okovaný , udivený “, zá pis ;-) „š ibalský úsmev“, :-p „vyplazujem jazyk“, a č o symbol % ) ?
13
Nameserver pozná IP adresy patriace do jeho domény a adresy nameserverov vyš š ej – nadradenej domény.
30
Edícia JoPo
Služba ICQ (I seek you) je dokonalejš ou verziou služby IRC. Poskytuje viacej súkromia, keďže užívateľ rozhoduje napríklad o tom, komu sa automaticky zobrazí jeho ICQ č íslo po prihlá sení na ICQ server. Umožňuje tiežposielať partnerovi súbory a ďalš ie služby. Elektronické konferencie Na akékoľ vek témy na internete možno diskutovať. Stač í len na serveri vytvoriť diskusnú skupinu. Do verejnej diskusnej skupiny sa môže ktokoľ vek prihlá siť zaslaním, č asto len prá zdneho, mailu, prípadne príspevku. Špeciá lny program, spravujúci danú diskusnú skupinu, vš etký m prihlá sený m automaticky posiela vš etky príspevky od ostatný ch diskutujúcich. Hovoríme o neinteraktívnej komuniká cii, ako pri e-poš te (komunikujúce strany nie sú v kontakte v reá lnom č ase). Videokonferencie Už ná zov napovedá , že ide o vý menu zvukovej a obrazovej informá cie medzi dvoma alebo viacerý mi úč astníkmi využívajúcimi sieť internetu. Potrebné sú jednoduché mikrofó ny a digitá lne kamery. Zvuk aj obraz je „balený “do súborov a putuje ako pakety, ako každý iný „poč ítač ový “súbor. Elektronický (internetový ) obchod V poslednom č ase možno aj na Slovensku nakupovať v tzv. virtuá lnych elektronický ch obchodoch na internete, kde si môžeme objednať najč astejš ie na dobierku napríklad knihy, hudobné CD, ale aj iný tovar. Vý hodou je, že nemusíme kvôli ná kupu vyjsť z domu. Tovar si vš ak nemôžeme vyskúš ať, vý ber tovaru má podobný charakter ako z kataló gu. Tovar ná m musí doruč iť klasická poš ta. Skúste adresy obchody.atlas.sk, www.anima.sk, www.realshop.sk, shop.vitae.sk, mojobchod.atlas.sk, www.cdshop.sk, www.grada.sk, www.dunaj.sk a pod. Elektronické bankovníctvo (Internet banking, Home banking,...) Umožňuje nadviazanie spojenia s vybranou bankou prostredníctvom siete internet, č o umožňuje získavať rôzne informá cie o naš ich úč toch (zistiť zostatok na úč te, histó riu transakcií, uhradené a neuhradené príkazy, nerealizované prevody atď.), vykoná vať transakcie (zadanie platobného príkazu, jednoduchého aj hromadného, zadanie rý chlej platby, trvalého príkazu, otvorenie a zruš enie terminovaného vkladu, zmenu jeho parametrov atď.) a zadá vať rôzne služby (žiadosť o vydanie PK, žiadosť o zmenu adresy, žiadosť o zmenu limitu atď.). Prvá slovenská internetová banka je na adrese www.eliot.sk.
Zá ver
31
Z á v e r Zá ver (ktorý aj tak nikto neč íta) je trochu poetický . Fenomén INTERNET si dovolíme prirovnať k planéte ZEM. V tomto š tudijnom texte sme sa vá m snažili naznač iť, ako sa pohybovať a orientovať „na Zemi“, ako spraviť prvý krôč ik. Musíme vš ak zač ať chodiť, navš tevovať, objavovať, aby sme odhalili zá kutia a krá sy nekoneč ného INTERNETU. Eš te jednu veľ mi dôležitú vlastnosť majú Internet a Zem spoloč nú. Nik ich nevlastní, nemôže rozhodovať za vš etký ch, prikazovať... Aká je budúcnosť internetu?1 Viac ľ udí vlastní mobilný telefó n ako poč ítač . Preto sú veľ mi aktuá lne snahy dostať do mobilov aj internet. Vý sledkom tohto úsilia je š tandard WAP (Wireless Applications Protocol). Ide vlastne o spôsob komuniká cie medzi dvoma prostrediami, ktoré pre seba pôvodne neboli urč ené – medzi mobilom s miniatúrnym a nekvalitný m displejom a internetom s bohatou a ná roč nou grafikou. WAP je preto schopný sprostredkovať len niektoré zá kladné
(č asto
komerč ne najzaujímavejš ie) služby webu. Napríklad jednoduché spravodajstvo, elektronický obchod, bankovníctvo, atď. aby ste mohli využiť služby WAP, potrebujete telefó n vybavený touto funkciou a mobilného operá tora, ktorý š tandard WAP podporuje. Treťou podmienkou je, aby boli navš tevované strá nky pre túto možnosť upravené. Zdroj wapový ch strá nok pre mobil: www.wapko.sk. Musíme tiež priznať, že rozsah š tudijného textu ide č asto nad rá mec nevyhnutný pre bežného používateľ a. Preto najmä č asti opisujúce princípy prá ce alebo dopĺňajúce prehľ ad o opisovanej problematike, a nie praktické postupy, jednoducho môžete pri š túdiu vynechať. Sú urč ené pre tý ch, ktorý ch zaujíma, č o sa deje „v pozadí“, aké sú ďalš ie možnosti, parametre atď.
1
Prevzaté z nepredajnej publiká cie Internet ľavou zadnou spoloč nosti ATLAS.SK, a.s.; text: Miloš Č ermá k
32
Edícia JoPo
Miesto na pozná mky: Navš tívte: www.atlas.sk www.google.com www.zoznamst.sk (telefó nny zoznam) mapy.atlas.sk www.zsr.sk www.vlak-bus.cz www.profesia.sk www.jobs.sk www.formula1.com www.zbierka.sk (Zbierka zá konov) www.orsr.sk (Obchodný register SR) pocasie.atlas.sk www.zive.sk www.minv.sk (Ministerstvo vnútra SR) www.inzine.sk www.skrz.sk www.radynacesty.sk www.film.sk www.zoznam.sk www.szm.sk www.humor.sk www.stv.sk www.markiza.sk www.vtipy.sk www.funserver.sk www.funradio.sk www.radia.sk music.5d.sk www.lady.sk www.allmovie.com www.first9months.com www.galeriegaultier.com
