Špecifiká komunikácie s geriatrickým pacientom
KOMUNIKÁCIA: 1) technická
2) sociálna (terapeutická) – vzťah a dorozumenie partnerov komunikácie (sestra - pacient) Komunikátor – sestra Komunikant (recipient) – pacient Komuniké – obsah správy Komunikačný kanál – a)priamy, b)sprostredkovaný Komunikačné prostredie – izba, vyšetrovňa
A) Verbálna komunikácia – hovorená, napísaná B) Neverbálna komunikácia – mimika, pohľad, proxemika, haptika, posturika, kinezika, paralingvistika, gestika,
Ideálna komunikácia: - súlad verbálnej a neverbálnej komunikácie - pozitívne ovplyvňuje liečebný proces pacienta Komunikácia činmi: - jej hodnotová zložka pozostáva z využívania prvkov evalvácie (prejav úcty, vážnosti) a devalvácie (neúcta, nevážnosť, znižovanie, ponižovanie)
Základné a nevyhnutné zručnosti dobrej sestry sú asertivita a empatia aj voči geriatrickému pacientovi!!!
STAROBA – je konečná etapa starnutia STARNUTIE – je proces, u človeka prebiehajúci v oblasti biologickej, psychickej a sociálnej 1)Biologické starnutie – prebieha asynchrónne, dotýka sa zmien štruktúr a funkcií všetkých orgánov ľudského tela (zmyslové orgány)
2)Psychické starnutie - je individuálne, závisí od osobnosti a psychických zmien človeka: spomalenie psychomotorického tempa, psychická únava, rutinérstvo, znížená zmyslová výkonnosť, pohodlnosť, konzervatizmus, sklon k spomienkam, ochudobnenie fantázie, nedostatok vôle sa rozvíjať, znížená schopnosť učiť sa nové, ustrnutie záujmov, odkladanie riešenia situácií, rozvláčnosť v reči, strata pružnosti, zabiehavé myslenie.
3)Sociálne starnutie - sťažená adaptácia na zmeny: odchod na dôchodok, spoločenské postavenie, životný program...
Zvláštnosti komunikácie sestry a geriatrického pacienta 1) Zmeny zmyslového vnímania pacienta - sluchové postihnutie - zrakové postihnutie - rečové postihnutie 2) Telesné postihnutie pacienta 3) Psychické postihnutie pacienta
1) Zmeny zmyslového vnímania pacienta Sluchové postihnutie: úplná hluchota, zvyšky sluchu Pravidlá komunikácie: zistiť vážnosť postihnutia, použiteľnosť sluchového aparátu, rešpekt a úcta, nahlas hovoriť, zrakový kontakt, užšia osobná vzdialenosť, čas, tiché a svetlé prostredie,
jasne artikulovať, gestá, mimika, dôraz na neverbálnu komunikáciu, využívať pauzy, trpezlivosť, pomocné prostriedky, zopakovať povedané, nezakrývať a nedávať si nič do úst, vyzvať pacienta k zopakovaniu informácie, opýtať sa, či pacient pochopil, pochváliť za úspech
Zrakové postihnutie: vrodené, získané, úplné, čiastočné
Pravidlá komunikácie: pri vstupe do miestnosti upozorniť pacienta úctivým oslovením, dotknutím sa jeho ruky, predlaktia, pleca, dostatočné osvetlenie a zariadenie priestoru, opísať prostredie, nepohybovať sa ticho,
každú našu činnosť vysvetliť, vysvetliť neznáme zvuky, využívať hmat a sluch pacienta, prirodzene rozprávať, nešepkať, neotáčať sa chrbtom, zbytočne nemanipulovať s pacientom, pomocné prostriedky, vložiť predmet do ruky, zistiť, či pacient pochopil informáciu, aktivizovať a povzbudzovať pacienta, vyzdvihovať jeho schopnosti, rešpektovať handicap.
Rečové postihnutie: 1) Poruchy výslovnosti: zajakavosť, brblavosť, hatlavosť 2) Fatická neschopnosť: mutizmus; afázia: - percepčná - zachovaná reč pri neschopnosti rozumieť hovorenému - expresívna – pacient rozumie reči, no takmer nerozpráva
Pravidlá komunikácie: rešpekt, primerané prostredie, vysvetliť pacientovi príčinu handicapu, úcta, aktívne počúvanie, nenapodobňovať chybnú reč, komunikovať tvárou v tvár, sledovať prvky neverbálnej komunikácie a podporovať ju u pacienta,
ubezpečiť pacienta o dostatočnom čase pre komunikáciu, neprerušovať pacienta v reči, trpezlivosť a empatia, vyzvať pacienta k pokojnému a pomalému rozprávaniu, pomôcť pacientovi dopovedať myšlienku, overiť, či sme (pacient) správne pochopili povedané, klásť jednoduché otázky, využívať obrázky, uznanie za vynaloženú námahu
2) Telesné postihnutie pacienta - závisí od času, kvality a kvantity postihnutia pacienta - úplné, čiastočné, vrodené, získané, trvalé, dočasné
Pravidlá komunikácie: úcta, opýtať sa, ako môžme pomôcť pacientovi, rešpekt, rovnocennosť,
rovnaká výška očí, zistiť stupeň samostatnosti, nešetriť pochvalou a povzbudením, nevyhýbať sa rozhovoru, primeraný rečový prejav, nevyčítať pacientovi nešikovnosť, nevykonávať činnosti za pacienta, ktoré si môže urobiť sám, z prostredia odstrániť prekážky.
3) Psychické postihnutie pacienta - vrodené, získané, ťažké, mierne, náhle, postupné - poruchy vnímania, emotivity, pamäti, intelektu, myslenia, vedomia, pudov, osobnosti, vôľového konania, - prejavuje sa zníženou inteligenciou
Pravidlá komunikácie s depresívnym, úzkostným a introvertným pacientom: takt, tolerantnosť, trpezlivosť, opakované poskytovanie informácií, neodporovať, nekritizovať a nezosmiešňovať pacienta, dať čas na vyjadrenie sa, nepoužívať odborné výrazy, hovoriť jasne, pomaly, jednoducho,
akceptovať náladu, mlčanie, podporovať u pacienta samostatnosť zodpovednosť, sebestačnosť, prekonávať sociálnu izoláciu, prejaviť záujem o komunikáciu, aktivizovať pacienta, nepreháňať s využívaním neverbálnej komunikácie a pohľadu, eliminovať prudké pohyby, akceptovať emócie.
Za pozornosť ďakujú: sestry: Frolová Zuzana Veselovská Lucia Ertelová Šarka
