Štvrtok • 24. 6. 2010 • Číslo 2 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK Príloha Slovenského paralympijského výboru
NA ZELENEJ VODE SME SA júna 5. a t o b PARÁDNE ZABÁVALI So
OBSAH/EDITORIAL VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE: Toľko zlatej radosti ako v marci vo Whistleri ešte slovenský paralympijský šport nezažil! Postarala sa o ňu generácia, ktorá vzhľadom na svoj vek môže ešte pomýšľať na niekoľko ZPH. Slovensko dokázalo predstihnúť aj lyžiarske veľmoci, ktoré nám mohli iba potichu závidieť. Dovidenia v Soči 2014, zaznelo ako posledné na západnom brehu Kanady.
STRANY 4 – 5 Kto raz videl zápas v tenise na vozíku, musel ho tento šport uchvátiť. Súboje, ktoré vozičkári zvádzajú na dvorci a do ktorých dávajú všetko, sú jednoducho zážitkom. Zo Slovákov je vo svetovom rebríčku najvyššie Bratislavčan Jozef Felix, ktorý už štartoval na dvoch paralympiádach.
STRANY 8 – 9 Piešťany privítali už trinástykrát stolnotenisovú elitu telesne postihnutých športovcov. Plány organizátorov čiastočne nabúral islandský vulkán, ktorý spôsobil výluku leteckej dopravy. Napriek tomu sa na turnaji SLOVAKIA OPEN 2010 zišla kvalitná konkurencia, ktorá „prevetrala“ formu hráčov pred októbrovým MS v Kórei.
STRANY 14 – 15 Bývalý vynikajúci športovec Peter Kurhajec sa roky intenzívne venuje charitatívnej činnosti. Na konte má aj viacero zlepšovákov a vynálezov, mnohé z oblasti pomôcok pre zdravotne znevýhodnených. „Človek, ktorý niečo dáva, je obohatený, lebo inou cestou sa mu to vracia“, tvrdí.
STRANA 16 Kampaň „Na kolesách proti rakovine“ rozkrútila svoju ôsmu edíciu. Jej hlavným posolstvom je odkaz zosnulého paralympijského šampióna Radovana Kaufmana o aktívnom boji proti rakovine, ktoré šíri Slovenský paralympijský výbor. Aj v tomto roku je súčasťou kampane niekoľko veľkých charitatívnych koncertov.
Vážení športoví priatelia, ešte niekoľko dní po mimoriadne úspešnom vystúpení našich paralympionikov na X. ZPH vo Vancouvri sme boli naplnení eufóriou z výsledkov, ktoré sa im podarilo dosiahnuť. Ale vytriezvenie z tohto opojenia je oveľa horšie ako som očakával. Dokonca aj v menej civilizovaných končinách našej zemegule je zvykom prijať športovcov na najvyššej úrovni a odmeniť ich za výnimočný výkon, ktorým zviditeľnili krajinu. Zdá sa, že iba Slovensko je v tomto smere výnimkou. Do dnešného dňa neprijal slovenských medailistov zo ZPH 2010 nikto z najvyšších ústavných činiteľov, ministerstvo školstva SR nezadefinovalo výšku odmien a tak, ako za posledné tri roky, nepodporilo finančne žiaden z predložených projektov SPV. Čo k tomu dodať? Keďže šport u nás patrí pod rezort školstva, každý výkon by sa mal ohodnotiť školskou stupnicou. Takže za SPV máte pán minister čistú päťku a pevne verím, že rezort školstva už nikdy riadiť nebudete! Na druhej strane o to väčšie poďakovanie patrí všetkým našim partnerom a podporovateľom, vďaka ktorým sa nám podarilo prežiť toto náročné štvorročné obdobie. Pevne verím, že po zmene príde od roku 1993 konečne čas aj na reformu športu v našej krajine. PhDr. JÁN RIAPOŠ, PhD. predseda SPV
STRANA 20
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY! Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite najneskôr do 15. júla 2010 na adresu: Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt. Výhercovia získajú ceny od Slovenského paralympijského výboru.
Otázka: Na koľkých paralympiádách sa doteraz zúčastnil tenista na vozíku Jozef Felix? A: ani na jednej B: na jednej C: na dvoch
SÚŤAŽ Z MARCOVÉHO VYDANIA PRÍLOHY PARALYMPIONIK Správna odpoveď na otázku, koľko medailí vybojovali pred Vancouvrom na ZPH naši sportovci, je B, 26. Zo správnych odpovedí sme tentokrát vyžrebovali piatich výhercov, ktorí dostanú čerstvú knižnú pamätnicu ZPH 2010 VANCOUVER: MILOŠ ULIČNÝ, Pod lesom 3, 060 01 KEŽMAROK, NORA CANDRÁKOVÁ, J. Wolkra 1840/4, 955 01 TOPOĽČANY, LADISLAV DUNAJ, Družicová 1, 040 12 KOŠICE, DALIBOR ŠOLTÉS, Ovocná 5, 917 01 TRNAVA, ĽUBOŠ SLÁVIK, Beniakova 3, 841 05 BRATISLAVA. Víťazom srdečne gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA. Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: Ing. ROMAN VÉGH. Editor: ĽUDOVÍT LUČANIČ. Grafická úprava: IVAN ANTAL. Jazykový redaktor: JURAJ KRÁL. Tlač: Merkantil, s. r. o., Trenčín. Uzávierka: 21. júna 2010. Samostatne nepredajné.
3
ZPH 2010
Do Vancouvru sme išli po historické Od Lillehammeru 1994 sa silné generácie našich lyžiarov na čele s Jozefom Mištinom, Štefanom Kopčíkom či Ivetou Chlebákovou pokúšali v dejiskách zimných hier dosiahnuť na najcennejší kov. Až musela nastúpiť mladá dravá generácia, ktorá na západnom brehu Kanady niekoľkonásobne prekročila aj najsmelšie plány. Radosť však
počas hier nepanovala iba na druhom konci sveta. Úspech našich paralympionikov mal nebývalú odozvu aj na Slovensku. Keď Krako s Mederom vyhrali otváraciu disciplínu, ocitli sa na titulných stránkach takmer všetkých slovenských denníkov! A situácia sa zopakovala aj po triumfe dvojice Farkašová-Šubrtová. Takéto úspechy nie sú pre slovenský šport vôbec
samozrejmosťou, preto si ho konečne vychutnala aj široká verejnosť. Vráťme sa teda na svahy vo Whistleri, ktoré nám v marci priniesli 11 medailí, z toho 6 zlatých a 4. priečku v celkovom hodnotení krajín.
... prvý krok dvojici Farkašová - Šubrtová nevyšiel, ďalšie už nad očakávanie ...
... Krako (vpravo) s Mederom prelomili slovenské zlaté prekliatie už v prvej disciplíne ...
... veľkolepý otvárací ceremoniál pod nafukovacou strechou vo Vancouvri ....
... medailová nádielka Jakuba a Henriety po troch zlatých a jednej striebornej ...
4
... dva bronzové dôvody na oslavu mali aj Haraus (vpravo) s Makovníkom ...
ZPH 2010
zlato. Dali sme si šesťkrát repete! SLOVENSKÁ MEDAILOVÁ BILANCIA ZO ZPH 2010 ZRAKOVO POSTIHNUTÍ JAKUB KRAKO, JURAJ MEDERA (navádzač) 3 x ZLATO: slalom, obrovský slalom, superkombinácia 1 x STRIEBRO: super - G HENRIETA FARKAŠOVÁ, NATÁLIA ŠUBRTOVÁ (navádzačka) 3 x ZLATO: superkombinácia, super – G, obrovský slalom
1 x STRIEBRO: zjazd MIROSLAV HARAUS, MARTIN MAKOVNÍK (navádzač) 2 x BRONZ: superkombinácia, super - G TELESNE POSTIHNUTÍ PETRA SMARŽOVÁ 1 x BRONZ: obrovský slalom
... o jedinú medailu telesne postihnutých sa zaslúžila Petra Smaržová ...
... takto vyzerala slovenská medailová hromada vo Whistleri ...
... Jakub Krako si takto zalietal nad hlavami tímových kolegov ....
... pohľad nad mieru príjemný, pre Slovensko nie veľmi často vídaný ...
... vancouverské paralympijské družstvo bolo najúspešnejšie v histórii ...
FOTO ROMAN BENICKÝ
5
ZPH 2010
Slovenskú výpravu sme po návrate vítali v SPP Úspešná výprava našich športovcov z X. ZPH 2010 sa po nočnom prílete z druhého konca sveta predstavila prvýkrát na území Slovenska na pôde generálneho partnera SPV. O stretnutie so slovenskými paralympionikmi bol veľký záujem aj zo strany médií. Na podujatí, ktoré moderovala Alena Heribanová, sa
1
okrem iných zúčastnili aj štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR Bibiána Obrimčáková, predsedníčka Čestného predsedníctva SPV Mária Machová, vedenie SPP a zástupcovia našich ďalších partnerov. Prítomní boli aj bývalí úspešní reprezentanti v zjazdovom lyžovaní Štefan Kopčík a Peter Matiaško.
2
Defilé medailistov a ostatných členov výpravy sledovalo zaplnené Kongresové centrum SPP (foto 1). Za vzornú reprezentáciu poďakoval členom SPD 2010 predseda predstavenstva SPP Jean- Jacques Ciazynski (foto 2).
3
4
Všetci členovia výpravy si prevzali ďakovné listy. Na snímke Norbert Holík s navádzačom Ľubošom Bošelom (foto 3). Na záver sa predstavili naši medailisti, ktorí zožali najväčší aplauz (foto 4).
Beseda aj s krstom pamätného poštového lístka Všetci siedmi držitelia medailí spolu s reprezentačným trénerom Dušanom Šimom sa vrátili do SPP 19. apríla, aby tu besedovali s vedením a zamestnancami tejto spoločnosti. Besedu, počas ktorej sa viacerí aktívne zaujímali najmä o vzťah a spôsob komunikácie športovca a navádzača, moderoval Stano Ščepán. Súčasťou tejto akcie
6
bol aj krst pamätného poštového lístka, ktorý bol spolu so sériou personalizovaných poštových známok vydaný po skončení X. ZPH. Úlohy krstných otcov sa zhostili predseda predstavenstva SPP JeanJacques Ciazynski, vedúci výpravy ZPH 2010 Samuel Roško a predseda SPV Ján Riapoš.
PROFIL
ROMAN VÉGH
V absolútnej špičke sú iba profesionáli Stretli sme sa krátko po tohtoročnej Slovakii Open, kde skončil na rozdiel od vlaňajška už vo štvrťfinále. Sklamaný nebol, akurát ho štval žreb, ktorý ho postavil tak skoro zoči – voči turnajovému suverénovi Peiferovi. „Proti Britovi Philipsonovi alebo Rakúšanovi Legnerovi by som mal oveľa väčšiu šancu“, tvrdí. S druhým menovaným prehral vlani vo finále, ale spoločne zvíťazili vo štvorhre. Jozefovi sa v tomto
Kto raz videl zápas v tenise na vozíku, musel ho tento šport uchvátiť. Súboje, ktoré vozíčkári zvádzajú na dvorci a do ktorých dávajú všetko, sú jednoducho zážitkom. A ich výkon rozhodne neznižuje ani skutočnosť, že na rozdiel od tenisu zdravých majú povolené dva odskoky loptičky. Zo Slovákov je vo svetovom rebríčku najvyššie Bratislavčan JOZEF FELIX. roku podarilo vyhrať prestížny turnaj v Ríme, kde boli pozvaní iba ôsmi hráči. Správne ho to nabudilo a každý očakával, že v tureckej Antalyi bude ťahúňom slovenského tímu vo Svetovom pohári družstiev. Predpoklady sa však nenaplnili. Slováci prešli cez Chile do štvrťfinále, ale po
prehrách s Veľkou Britániou, Poľskom a Rakúskom skončili na ôsmej priečke. „Rozhodne sme mali na viac. Sám neviem, čo sa presne stalo. Nejak mi nesadol povrch, aklimatizácia a nenašiel som ani hernú pohodu, hoci organizácia turnaja bola výborná“. Nebol však jediný, koho postihol v Tu-
recku útlm. Aj excelentní hráči z TOP 10, napríklad Holanďania Scheffers a Vink sa tam podľa jeho slov podobne trápili. V roku 2004 prispel na Novom Zélande najväčšou mierou k nášmu postupu do elitnej skupiny, v ktorej sa odvtedy držíme.
NEŠŤASTNÝ PÁD ZO STROMU Rodičia ho odmalička viedli k športu a do svojich pätn á stich rokov robil až tri druhy naraz – futbal, lyžovanie, moderný šerm. Po úraze - páde zo stromu - nasledovalo niekoľko operácií nešťastného bedrového kĺbu. Keď už uvažoval o definitívnom konci svojej športovej kariéry, mama - zdravotná sestra ho presvedčila, aby skúsil tenis na vozíku, ktorý sa v tom období začínal dostávať do povedomia. „Nevedel som si to predstaviť“, spomína. A tak sa radšej vybral na tréning, požičal si vozík a hneď to aj vyskúšal. „Zapáčilo sa mi to a odvtedy sa stal pre mňa tento šport, ak nie zmyslom, tak určite náplňou môjho života“, zdôrazňuje. Už o dva mesiace vhupol rovnými nohami do turnaja Slovakia Open a v súťaži začiatočníkov porazil v prvom kole svojho
českého súpera. V druhom síce prehral, ale nikdy nezabudne na chuť prvého víťazstva a na to, aký bol vtedy na seba hrdý. Medzitým už pochodil s tenisom kus sveta, pričom za veľký zážitok považuje najmä Južnú Ameriku, kde si už niekoľkokrát zahral. Ale páči sa mu aj v susednej Budapešti na turnaji, ktorý organizuje tenista László Farkas. „Vie, čo ako hráči potrebujeme a vo všetkom sa nám snaží vyjsť v ústrety. Budapest Open je podľa mňa absolútnou jednotkou v organizácii medzi turnajmi“, zdôrazňuje, pričom nezabudne pochváliť v tomto smere aj bratislavskú Slovakiu Open.
V PEKINGU PRVÝ TRIUMF Svoju paralympijskú premiéru zažil pred šiestimi rokmi pod Akropolou. „Bol som nadšený už z toho, že tam môžem byť. Aténske hry boli celkovo veľmi príjemné. Peking o štyri roky neskôr bol po všetkých stránkach veľkolepý“, spomína. Pre slovenský tenis na vozíku aj herne. Zatiaľčo v Aténach sa lúčil podobne ako spoluhráč Dávid Chabreček už po prvom kole, v čínskej metropole dosiahol historický triumf. Na jeho rakete zostal Kanaďan Carter. A nebyť nefalšovanej pekinskej búrky, ktorá prerušila zápas druhého kola s Američanom Rydbergom, mohol ísť ešte ďalej. Prvé kolo sa mu podarilo prekonať aj vo štvorhre, kde s Marekom Gergelym zdolali britský pár Philipson – Reid. Súpera, ktorého vyslovene „nemusí“, na kurtoch nemá. Ale spomínanému Peiferovi by sa aj v budúcnosti radšej vyhol. „Pôsobí ležérnym dojmom, ale keď začne hrať, je to dravec. Radšej mám súperov, ktorí pôsobia dynamicky od prvého momentu“, zdôrazňuje. Na svoj najväčší úspech zatiaľ iba čaká. Rád by raz triumfoval v domácom prostredí a najbližšie mal k tomu vlani. Nad Legnerom vyhral prvý set 6:2,
JOZEF FELIX Narodený: 14. februára 1978 Športové odvetvie: tenis na vozíku, telesne postihnutý Najväčšie doterajšie úspechy: dvojnásobný účastník PH (2004, 2008), niekoľkonásobný majster Slovenska, víťaz štvorhry a finalista dvojhry na SLOVAKIA OPEN (2005, 2009), 8. miesto Svetový pohár družstiev (2009 a 2010), víťaz turnaja Internazionale de Italia 2010 Postavenie v rebríčku: 21. v dvojhre, 23. vo štvorhre (k 15. júnu 2010)
8
PROFIL
Počas sledovania spoluhráčovho zápasu na PH v Pekingu s Dávidom Chabrečkom (vpravo) a reprezentačným trénerom Petrom Rusňákom (dolu). v druhom viedol 2:0, ale ostrieľaný najov ročne absolvuje vďaka finanInnsbručan zápas zvrátil. ciám zo Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, ďalšie si ZÁKLAD JE V POHYBE už musí hradiť z vlastného. Pri vozíčkarskych zápoleniach ĎALEKO ZA VEĽMOCAMI v tenise vidíme hrať amputárov, neNapriek tomu je tento šport u nás chodiacich, ale aj chodiacich tenistov, kam patrí aj Jozef. Má niektorá stále dosť ďaleko za veľmocami ako z týchto skupín nejakú výhodu? sú Japonsko, Francúzsko, Holandsko „V mojom prípade je výhodou, že si či Švédsko. V čom je teda rozdiel? cítim nohy, svalstvo a môžem sa do „Oni sú úplní profesionáli. Majú protoho viac zaprieť. Na druhej strane gramy finančnej podpory, sponzozasa nepoužívam vozík v bežnom rov a ročne odohrajú na rozdiel od živote a nie som s ním zžitý. To je nás aj 18 - 20 turnajov v zahraničí. zasa výhoda vozíčkarov, nakoľko Niektorí často cestujú na turnaje aj pohyb na vozíku je pri tomto športe s trénermi, čo zdvojnásobuje výdavzákladom. Amputári sú úplne ľahkí, ky a my si to nemôžeme dovoliť. Za takže u nich je ten pohyb na vozíku 15 rokov, čo hrám tenis na tejto úrovni, bol so mnou tréner možno ešte lepší“, približuje rozdiely. V súčasnosti pracuje externe pre päťkrát na zahraničnom turnaji a sajednu poisťovňu, ale v najbližších mozrejme som to musel platiť dňoch by už mal rád trvalé za- z vlastných peňazí“. Apropos, trénemestnanie. „Potrebujem sa usadiť ri. On sám ich počas kariéry vymenil a mať stabilný príjem“, hovorí trid- piatich, v súčasnosti je bez trénera. saťdvaročný, zatiaľ slobodný tenis- Hlavného sparingpartnera mu robí ta a dodáva, že je náročné spolie- Branislav Belaj, ktorý ho svojho času hať sa na to, či prejde v turnaji cez aj trénoval. Najbližším veľkým cieľom je aj jedno alebo tri kolá. Na podmienky v príprave sa nesťažuje, skôr chváli. pre Jozefa londýnska paralympiáAko člen ŠK TTP Bratislava môže da v roku 2012. Ako už pred čavďaka ústretovosti jedného z maji- som avizoval, rád by sa dovtedy teľov pána Schwarza využívať bez- dostal do prvej šestnástky sveta, platne kurty a trénovať, pokiaľ sú čo by mu dávalo šance na lepšie voľné. Príprave sa venuje tri – šty- nasadenie. „Uvidíme, ešte je to rikrát týždenne po dve hodiny, ďal- ďaleko. Stále na to mám, ale ší čas pohltí naberanie kondície musím sa obracať najmä a regenerácia. Šesť až sedem tur- v súkromnom živote.
profesionál, mohol by som sa venovať len športu a byť ešte vyššie. Ale, samozrejme, Londýn ma láka a chcel by som tam byť “, dodal náš najlepší hráč, ktorý sa práve balil na Czech Open do Prostějova.
Keby som bol
Jozef Felix s priateľkou Miriam. FOTO ROMAN BENICKÝ A ARCHÍV JOZEFA FELIXA
9
BOLI SME PRI TOM
ROMAN VÉGH
Paráda sa parádne vydarila ského šampióna v dráhovej cyklistike Radovana Kaufmana o aktívnom boji proti tejto zákernej civilizačnej chorobe. Pre deti bol v areáli pripravený náučno-výchovný chodník s množstvom zaujímavostí, kde si mohli rozšíriť svoje znalosti z rôznych oblastí, či vyskúšať svoje umelecké nadanie. Malých aj veľkých návštevníkov PARÁDY zaujali aj expozície lesníctva a včelárstva, kone a hipoterapia, lovecké trofeje, sokoliari, skauting, loďky, vodné bicykle, najmenší dostali príležitosť vyšantiť sa v nafukovacom hrade a na trampolínach. O zábavu sa na pódiu i pred ním starali spolu s moderátormi Zdenka Predná, Robo Opatovský, Katka Koščová, Kristína Jánošíková, Dominika Mirgová, Lazzaro a ďalší. „Slovenský paralympijský výbor organizoval aj v minulosti letné paralympijské dni v Piešťanoch a zimné na Remate pri Handlovej pre partnerov a podporovateľov paralympijského hnutia. V tomto roku sme sa rozhodli nielen pre zmenu lokality, ale aj celkovej filozofie a pripravili sme nultý ročník PARÁDY pre širokú verejnosť. Ďakujem všetkým, ktorí prišli a prežili príjemný deň v spoločnosti slovenských paralympionikov. Verím, že z PARÁDY sa stane podujatie, na ktoré sa budú každý rok všetci tešiť “, uviedol predseda SPV Ján Riapoš.
V sobotu 5. júna usporiadal Slovenský paralympijský výbor (SPV) v spolupráci so spoločnosťou Bolton a ďalšími partnermi v rekreačnej oblasti Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom prvý ročník podujatia pod názvom „PARÁDA – Paralympijský deň pre malých aj veľkých“. Súčasťou akcie bolo aj predstavenie úspešných športovcov zo zimnej paralympiády vo Vancouvri, prezentácia medailí, krst knižnej publikácie „VANCOUVER 2010“ a autogramiáda. Každý návštevník podujatia mal zároveň možnosť vyskúšať si niekoľko druhov paralympijských športov - bocciu, stolný tenis, basketbal, streľbu, cyklistiku (handbike), k dispozícii boli aj veslovací a cyklistický trenažér. Nechýbala ani symbolická jazda v rámci VIII. ročníka kampane „Na kolesách proti rakovine“, ktorou SPV každoročne šíri odkaz už zosnulého paralympij-
1
2
Program otvorila skupina Funny Fellows (foto 1), následne všetkých privítali predseda SPV Ján Riapoš a moderátorka Alena Heribanová a zaželali im krásny deň (foto 2).
3
4
Krstnými rodičmi publikácie sa stali Miško Bobocký a Miss Slovensko 2010 Marína Georgievová (foto 3). Za prítomnosti vancouverských medailistov sa krstilo javorovým sirupom (foto 4).
11
BOLI SME PRI TOM
... ako sme sa zabávali v sobotu
1
2
Zo športových disciplín bol veľký záujem najmä o streľbu, pri ktorej asistovala paralympijská víťazka z Pekingu Veronika Vadovičová (foto 1). Ďalší dali prednosť streľbe florbalovými hokejkami (foto 2).
3
4
Najmä tých najmenších potešili koníky a ukážky hipoterapie (foto 3). Aktívnejší si zasa mohli vyskúšať svoje vedomosti i zručnosť pri maľovaní a iných tvorivých činnostiach (foto 9).
5
6
O zábavu sa staral nitriansky bubnový orchester v brazílskych farbách Campana Batucada (foto 5). Svoje umenie predviedli na improvizovanom parkete tanečníci na vozíkoch z košického TK Elegenace (foto 6).
12
BOLI SME PRI TOM
5. júna na Zelenej vode
7
8
Popoludní prebrala do rúk moderátorskú taktovku dvojica Patrícia Jariabková a Štefan Skrúcaný (foto 7), ktorá po celý čas udržiavala v dobrej nálade zaplnený priestor pred hlavným pódiom (foto 8).
9
10
Všetci prítomní nadšene aplaudovali malým víťazom tomboly (foto 9) i pánovi Tiborovi Zelenayovi (vľavo), ktorý podujatie zorganizoval spolu so Slovenským paralympijským výborom (foto 10).
11
12
Záver vydareného dňa okorenili latino rytmy v podaní Lazzara (foto 11) a vystúpenie Roba Opatovského, ktorí roztancovali obecenstvo (foto 12). FOTO ROMAN BENICKÝ a ARCHÍV SPV
13
STOLNÝ TENIS
ROMAN VÉGH
Piešťanský míľnik pred Kúpeľné Piešťany privítali už po trinástykrát stolnotenisovú elitu telesne postihnutých športovcov. Plány organizátorov čiastočne nabúral islandský vulkán, ktorý spôsobil výluku leteckej dopravy a v dôsledku skorého termínu sužoval hráčov chlad na „zimáku“. Napriek tomu sa na turnaji SLOVAKIA OPEN 2010 zišla kvalitná konkurencia, ktorá „prevetrala“ formu hráčov pred októbrovým vrcholom, majstrovstvami sveta v Kórei. Súťaž sa zrodila ešte za čias ČSFR a jej prvý ročník sa konal v novembri 1992, pod názvom Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v stolnom tenise telesne postihnutých a vozíčkárov a jeho dejiskom bola piešťanská športová hala. Štartovalo na ňom 40 stojacich hráčov a 37 vozičkárov zo siedmych krajín, prevažne zo stredoeurópskeho regiónu. Odvtedy získala súťaž vysoké renomé, má ako jedna z mála ratingový koeficient 40 (vyšší majú už len ME, MS a PH) a patrí medzi turnaje, ktoré majú vo svojom kalendári všetci hráči zo svetovej špičky. V najlepších rokoch namierilo svoje kroky do Piešťan až 300 hráčov z 29 krajín sveta.
Alena Kánová získala cenu Mariky Pillárovej, ktorú dostáva najlepšia hráčka celého turnaja. nom štadióne. Úplnou novinkou bola kyvadlová doprava medzi hotelmi a štadiónom, ktorá zabezpečovala stály presun športovcov. „Hoci je to asi iba 400 metrov, vyšli sme vozičkárom v ústrety, keďže to požadovali“, dodal M. Čapla.
POZDRAV DO NEBA PRE MARIKU
ZLEPŠILI POHODLIE HRÁČOV „V tomto roku to bola jedna z najnižších účastí, ale spôsobili ju spomínané problémy v leteckej doprave. Z prihlásených krajín boli napokon prinútené zrušiť účasť Írsko a Malajzia, iné výpravy pricestovali v oklieštenej zostave“, skonštatoval člen organizačného výboru turnaja Martin Čapla. Napokon štartovalo 164 hráčov z 20 krajín, ktorí sa do dejiska dopravili prevažne autobusmi a autami. Chýbali najmä hráči z ázijských stolnotenisových veľmocí, ktorí sa z geografického hľadiska rozhodli radšej nazbierať body na ďalšom turnaji s koeficientom 40, ktorý bude na Tchajwane, ale niektorí štartovali aj na rovnako bodovanom májovom turnaji v slovinskom Lašku. Domáci organizátori spravili pre pohodlie účastníkov maximum. Pribudli nové nájazdy do haly, ktoré dodala firma Medicco. Konečne vyhovovali potrebám hráčov aj toalety na zrenovova-
Výborne sa darilo aj Oľge Barbušovej medzi stojacimi ženami (vľavo).
Turnaj spoluzakladala bývalá paralympionička Marika Pillárová, ktorá opustila naše rady v roku 2006. Od minulej sezóny dostáva cenu, ktorá nesie jej meno, najlepšia hráčka turnaja. Je príznačné, že v tomto roku ňou organizátori ocenili jej spoluhráčku z tímovej súťaže Alenu Kánovú, ktorá odvtedy márne hľadá rovnocennú partnerku. Svojimi výkonmi však akoby chcela dokázať, že bojuje aj za Mariku, veď vyhrala Open aj súťaž družstiev (s Chorvátkou Helenou Dretar-Karić). Iba medzi jednotlivkyňami ťahala vo finále za kratší koniec so svojou slovinskou kamarátkou Matejou Pintar, ktorú predtým zdolala v Opene... Do Piešťan sa vždy teší: „V roku 1996 to bol môj prvý medzinárodný turnaj, odvtedy tu hrávam každý rok. Úroveň je vždy veľmi vysoká a vyhovuje mi najmä to, že sa tu hrá v takej priateľskej, rodinnej atmosfére na rozdiel od iných turnajov“, povedala paralympijská šampiónka zo Sydney 2000. S výnimkou Číňanky, s ktorou prehrala finále PH 2008, sa tu zišli takmer všetky jej hlavné konkurentky. Víťazstvá ju preto potešili, aj keď ich
Reprezentačný tréner stojacich Jaroslav Uherčík (vľavo) s Ladislavom Gáspárom. Martin Ludrovský si trúfa na prienik medzi absolútnu elitu.
14
STOLNÝ TENIS
šampionátom v Kórei nepreceňuje. Ani triumf v súťaži Open, ktorú má špeciálne rada. „Je zaujímavejšia a vždy ma poteší, keď zdolám hráčku s menším zdravotným postihnutím“. Nepozdáva sa jej však zmena pravidiel, ktorú zaviedli od začiatku roku. Po novom sa hrá až po osemfinále iba na dva víťazné sety namiesto troch. „Je to veľmi náročné na psychiku a nie veľmi šťastné riešenie. Ledva začnete hrať, už končíte“, zdôraznila. K jej názoru sa pripojil aj nový reprezentačný tréner stojacich Jaroslav Uherčík: „Hráči k tomu musia pristupovať inak, lebo stačí spraviť jednu – dve chyby a tie môžu rozhodnúť o celom zápase“.
POD DOMÁCIM DOHĽADOM Alene výborne sekundovala ďalšia žena v našom tíme. Oľga Barbušová mala na tomto turnaji rovnakú bilanciu v kategórii stojacich žien, ako jej kolegyňa medzi vozíčkárkami. Vyhrala Open, skončila druhá v súťaži jednotlivkýň a so Švédkou Josefin Abrahamsson vyhrala súťaž družstiev. „Keď som si pozrela hráčsku listinu v Opene, povedala som si, že táto súťaž sa dá vyhrať“. A tak sa aj stalo. Oľga má v porovnaní s ostatnými kolegami ešte jednu výhodu. Manžel, Argentínčan Paulo Guassardo, je stolnotenisový tréner, takže jej výkonnosť je pod neustálym drobnohľadom. Sama je však k sebe dostatočne kritická. Po turnaji priznala, že s výsledkami bola spokojná, ale s hrou už menej. Dokáže hrať aj oveľa lepšie. Z pätice hráčok, tvoriacich špičku v jej kategórii, si do kúpeľného mesta na západnom Slovensku našli cestu štyri, takže turnaj preveril ich schopnosti pred MS. „Medailové predsavzatia si nedávam, chcem hlavne dobre zahrať“, uviedla na margo kórejského šampionátu. Podobne ako ďalší stojaci hráči však kritizovala povrch v hale, ktorý spôsobuje „nohárom“ problémy pri pohybe. To však bola jej jediná negatívna skúsenosť s piešťanským turnajom.
NOVÁČIK SI TRÚFA Medzi mužmi – vozíčkarmi boli spokojní najmä Peter Mihálik a Martin Ludrovský. Prvý z nich má už za sebou aj prvú paralympiádu. V Piešťanoch sa v jeho skupine zišla silná konkurencia. Napriek tomu vybojoval tretie miesto. Ľutoval iba stratu piateho setu v semifinálovom súboji s Francúzom Maximom Thomasom. „Turnaj mal v mojej skupine veľmi dobrú úroveň. Prišli najlepší, najmä Európania. Mám tam ešte Kórejčanov a Číňanov, ale verím si aj proti nim“, zdôraznil. Napokon najlepšieho kórejského hráča zdolal aj na PH 2008. Hoci medaila z MS by ho určite potešila, za prvoradú považuje londýnsku paralympiádu v roku 2012. Na tú si začína brúsiť zuby aj nováčik Martin Ludrovský, ktorého posmelil piešťanský úspech. Tridsaťsedemročný Košičan, ktorý skončil na vozíku po páde pri motokrose, hrá stolný tenis tretí rok. Ale už má na konte zlato z ME v Janove po boku Jána Riapoša a Rastislava Revúckeho, ktorí skončili v Piešťanoch na bronzovej priečke. Ich spoluhráč bol tretí v jednotlivcoch a druhý v tímoch, kde mal tentokrát ruského spoluhráča. „Mám do-
Pri veľkom nasadení nie je núdza ani o takéto karamboly. brý pocit a tieto úspechy si veľmi cením. Zároveň mi turnaj ukázal, kde robím chyby a čo ešte treba zlepšiť. Hra ma však napĺňa a dáva mi zmysel života“. Teší sa na svoj prvý svetový šampionát, kde by sa rád prepracoval na stupeň víťazov. „Urobím preto všetko, nemám čo stratiť“, dodal. Reprezentačný tréner vozíčkarov Ján Lackovič ocenil Ludrovského bojovného ducha. „Bojuje, hrá a vidieť, že aj kvalitne trénuje. Zároveň si nekladie malé ciele“. Na margo samotnej účasti hráčov na turnaji poznamenal, že chýbali najmä Kórejci a polovica Francúzov, ktorá sa do Piešťan nedostala, čo trochu oklieštilo kvalitu v niektorých vozíčkárskych kategóriách.
LACI S RÝCHLEJŠÍM DREVOM Medzi stojacimi je už pomaly inventárom turnaja. Paralympijský víťaz Ladislav Gáspár však nebol spokojný so svojimi výkonmi. „Asi som mal skončiť už po Aténach. Človek sa už ťažko motivuje“. Tréner Jaroslav Uherčík však má v pláne ešte využiť bohaté skúsenosti dlháňa zo Šiah. „Dali sme mu rýchlejšie drevo a skúšame niektoré nové veci, takže uvidíme“. Zo štvorice stojacich hráčov, ktorí sa kvalifikovali na MS, dáva najväčšie šance Oľge Barbušovej a Richardovi Csejteyovi. Ten sa môže presadiť aj v družstvách so spoluhráčom Miroslavom Jamborom. „Stolný tenis je však veľmi vrtkavá hra. Okrem skúseností záleží najmä na momentálnej forme a v nemalej miere aj na šťastí“, podotkol. Organizácia piešťanského turnaja bola podľa jeho slov tradične dobrá, podobne ako Oľga Barbušová by však ocenil iný povrch. Okrem ostrieľaných borcov pracuje aj s ďalšími hráčmi. Dobre si počínala Michaela Maurerová, hoci napokon na medailu nedosiahla, pozorne sledoval aj výkony nádejného Jozefa Kršiaka. „Niektorí hráči sú za zenitom, iní budú čoskoro, takže treba vychovať ďalších. Preto sa budeme snažiť pracovať aj s novými talentmi. Ale v stolnom tenise stojacich je konkurencia veľká a cesta na výslnie dosť dlhá“, doplnil.
Slovenská bilancia na SLOVAKIA OPEN 2010 OPEN
1. miesto
Alena Kánová, Oľga Barbušová
JEDNOTLIVCI
2. miesto 3. miesto
Alena Kánová, Oľga Barbušová Martin Ludrovský, Peter Mihálik
DRUŽSTVÁ
1. miesto 2. miesto 3. miesto
Alena Kánová*, Oľga Barbušová*, Richard Csejtey/Miroslav Jambor Martin Ludrovský* Ján Riapoš/Rastislav Revúcky
* so spoluhráčmi z iných krajín
Slovenský úspech aj v slovinskom Lašku
Naši hráči si po Piešťanoch stihli iba na chvíľu vydýchnuť a už smerovali do Slovinska, kde ich čakal začiatkom mája ďalší turnaj so 40 rankingom - VII. ročník Slovenian Open v meste Laško. Paralympijský víťaz z Pekingu Rastislav Revúcky (na snímke) zvíťazil vo vozíčkárskej kategórii TT2, naša výprava okrem toho vybojovala v ťažkej konkurencii aj ázijských súperov ešte tri strieborné a štyri bronzové medaily. Rovnako ako v Piešťanoch bola najúspešnejšou členkou tímu Alena Kánová, ktorá obsadila druhé miesto v súťaži Open, tretie v jednotlivcoch a striebro si pripísala aj v súťaži družstiev. Získala ho tentokrát s talianskou spoluhráčkou Valeriou Zorzetto, takže slovenskej výprave bola do celkovej bilancie započítaná 0,5 medaile. Ďalšie striebro pridala Oľga Barbušová v súťaži jednotlivkýň medzi stojacimi ženami a tri bronzové medaily vybojovali v tímových súťažiach dvojice Riapoš Revúcky, Mészáros - Mihálik a Csejtey - Jambor. Na podujatí, ktoré sa konalo v dňoch 5.- 8. mája sa zúčastnilo 280 hráčov z 37 krajín.
15
ROZHOVOR
ROMAN VÉGH
Zdravotne postihnutí sú pre mňa vzorom Bývalý vynikajúci športovec s nemeckými koreňmi. Rodený Prešporák, ktorý vyrastal v lekárskej rodine. V polovici 70. rokov sa vysťahoval do Nemecka, na konte má veľa vynálezov a zlepšovákov. Intenzívne sa venuje charitatívnej činnosti, jeho neter Ľubomíra Kurhajcová bola ešte nedávno jednou z najlepších slovenských tenistiek. Začiatkom marca oslávil sedemdesiatku. PETER KURHAJEC. Ako ste sa dostali k športu? Mali ste na to rodinné predispozície? My sme boli odjakživa športová rodina. Starý otec z maminej strany bol vynikajúci plavec, boxer, šermiar. Stará mama bola pred vyše 100 rokmi majsterkou župy v sánkovaní a v tenise, čo na tú dobu bolo nezvyklé. Otec bol lyžiar a tenista, zakladal tenisový klub Slovan Bratislava. Mama bola plavkyňa, dokonca sa kvalifikovala na OH 1936 v Berlíne, kde však napokon neštartovala. Môj brat Pavol bol dlhoročný československý reprezentant a majster krajiny v plávaní. Nedávno ste oslávili významné životné jubileum. Spomeniete si, čo vám z detstva najviac utkvelo v pamäti? Utkvelo mi najmä to, že sme boli ucelená rodina a mali sme sa všetci veľmi radi. Ďalej rozprávanie môjho starého otca - lekára o Bratislave a jej vzácnych ľuďoch, vďaka čomu som získal k rodnému mestu veľmi srdečný vzťah. Starý otec sa volal Ľudovít Kováts a bol veľmi bohatý. Venoval však všetky svoje peniaze na podporu bezdomovcov a vedľa Blumentálu (pozn. kostol v Bratislave) nechal postaviť ubytovňu pre slobodné matky s deťmi. Zomrel úplne nemajetný, ale bohatý duchom, nakoľko pomohol ľuďom odkázaným na pomoc. Začínali ste s plávaním, baletom, potom ste presedlali na šerm, stali ste sa niekoľkonásobným majstrom Československa v modernom päťboji. Prečo ste si vybrali práve tento šport? Pretože som odmalička plával a šermoval a to už boli dve disciplíny z piatich (pozn. – zvyšnými sú beh, streľba z pištole a jazda na koni). Čím boli preteky ťažšie, tým som sa viac dokázal prekonať a mať lepšie výsledky. Napríklad v období 1965-1973 som držal svetový rekord v streľbe - 199 bodov z 200 možných. Beh v teréne ma zasa naučil mať rád prírodu. Doteraz vo mne rezonuje heslo môjho trénera Prof. Pavla Gleska, ktoré som mal nad posteľou: „Teš sa nepohode a prekážkam, lebo ich prekonávaním najviac rastieš“. Čo vám šport v živote dal? Dal mi predovšetkým možnosť zoz-
16
Peter Kurhajec na audiencii u pápeža Jána Pavla II. námiť sa s fantastickými ľuďmi, nadobudnúť vzťah k prírode, ale naučil ma aj byť odolným a prekonávať prekážky. Schopnosť nedať sa odradiť potrebuje človek nielen v športe, ale aj v bežnom živote. A pri mojich aktivitách sa pravidelne stretávam s rôznymi prekážkami. Zažili ste však aj odvrátenú stranu športu, keď ste z „vyššej moci“ nemohli štartovať na vrcholných zahraničných podujatiach. Ako ste to vtedy prežívali? Mojou túžbou bolo zúčastniť sa na OH a MS. Táto túžba mi pomáhala tvrdo trénovať a hnala ma vpred. Aj v zlom počasí, v únave. Ale ak má človek pevnú vôľu, dokáže oveľa viac, než si pôvodne myslel. Neprajníci mi na záver mojej kariéry dokonca chceli znemožniť štart na republikových majstrovstvách. Tie som napokon vyhral, hoci na nich štartovali aj medailisti z olympiády. Po nich som v 36 rokoch ukončil aktívnu činnosť. A ako som to prežíval? Jednoducho som bol ,opuncovaný‘ morálno-politickým profilom, proti čomu sa nedalo bojovať. Po vysťahovaní do Nemecka ste sa začali venovať výrobe pomôcok pre zdravotne postihnutých. Čo vás k tomu viedlo? V Nemecku som začínal ako robotník, postupom času som navrhol niekoľko zlepšení pri plnení limonád v jednej mníchovskej firme, čo značne zrýchlilo výrobný proces. Šéf ma ocenil štvormesačným plateným voľnom. Začal som chodiť na zlepšovateľské a vynálezcovské výstavy. Hoci som nedokončil dve vysoké školy – techniku a medicínu – symbióza techniky a humánnych vied mi pomáhala pozerať sa na veci komplexne. Počas výstavy zdravotných pomôcok v Düsseldorfe, ktorá je najväčšia na svete, som stretol veľa ťažko zdravotne postihnutých ľudí, rozprával som sa s nimi, zisťoval aké majú problémy a aké technické riešenia by im mohli pomôcť. Tak sme s ďalšími zlepšovateľmi vytvorili päťčlennú skupinu a začali sme sa venovať týmto pomôckam. Okrem iného som napríklad spoluautorom nafukovacej sprchovacej vane s antidekubitálnym dnom. Kedy ste sa prvýkrát osobne stretli s paralympijským športom? Práve na spomínanej výstave, kde som videl vozíky upravené na tancova-
nie a na maratón, ale aj loptu so zvončekom vo vnútri. Keď som sledoval zápas nevidiacich, ich nadšenie, úplne ma to fascinovalo a hovoril som si, že od nich by si mali brať príklad aj zdraví. Celé to vo mne rokmi zrelo, až som prišiel za Petrom Bódym a MUDr. Danicou Studenou, ktorí v petržalskom Sade Janka Kráľa organizovali športové hry pre postihnutých. Navrhol som im založenie tenisového turnaja, ktorého prvý ročník sa konal v roku 1993. V tomto roku sa odohral už jeho sedemnásty ročník, pravidelne na ňom hrávajú aj hráči z prvej desiatky svetového rebríčka. Aké však boli začiatky? Prvé dva ročníky, ktoré som sponzoroval, sa hrali na Slovane. Keďže tam nie sú bezbariérové kurty, vo vojenských stanoch sme umiestnili chemické záchody. Boli to nadšené amatérske roky. Napríklad prvý deň sa hráči iba učili odpaľovať loptičky a druhý deň sa už začínal turnaj. Som rád, že sa turnaj uchytil a dostal sa až na súčasnú úroveň. Patríte medzi podporovateľov paralympijského športu. Aký máte názor na podmienky, ktoré majú súčasní slovenskí paralympionici? Hlavne treba úprimne poďakovať všetkým, ktorí ich podporujú. Človek, ktorý niečo dáva, je obohatený. Inou cestou sa mu to vracia. Najväčším vkladom paralympijského športu je chuť a vôľa jeho aktérov ísť cez všetky prekážky. A čo sa týka samotných podmienok, športové náradie je veľmi drahé, mnohí nemajú prostriedky na najmodernejšie, takže na tomto poli je veľa čo zlepšovať. A práve úspechy, ako napríklad vo Vancouvri, majú v tomto
smere obrovskú hodnotu, nakoľko otvárajú športovcom ďalšie možnosti získania podpory a zlepšenia celého športového zázemia. Ak by ste mali moc niečo zmeniť a pomôcť im, čo by ste urobili ako prvé? Apeloval by som na architektov, primátorov a starostov, aby bezbariérovosť bola samozrejmosťou. Ale bezbariérovosť skutočná, nie iba formálna, ktorou sa niekto potrebuje pochváliť. Aby naši skvelí paralympionici nielen pri športovaní, ale v bežnom živote mohli prísť všade, kde chodia zdraví. Po tejto stránke tu existuje veľký dlh voči nim. Ja aj športovca beriem v prvom rade ako občana, ktorý má svoje potreby a záujmy a ktoré chce napĺňať. Dlhoročne sa spoločensky angažujete v rôznej charitatívnej činnosti, ste predsedom Spoločnosti Ferdinanda Martinenga. Ktorý z podporených projektov vám najviac utkvel v pamäti? Pomoc Edmundovi Hirschnerovi z Rokytova pri Humennom. Chlapec, ktorého zrazilo auto, keď mal sedem rokov, zostal osem mesiacov v kóme. A keď sa prebral, bol ochrnutý od brady dolu a odkázaný na umelú ventiláciu pľúc. Jeho mama bojovala ako levica a práve ona sa dočítala, že v Amerike robia vozík s pľúcami, ktorý by mu umožnil dostať sa aj do prírody. Stál však 2, 5 milióna korún. Rozbehli sme 20 korunovú zbierku, do ktorej prispievali väčšinou chudobnejší ľudia z pohraničia. Napokon nám pomohli hokejisti, ktorí sa práve vrátili s titulom majstrov sveta z Göteborgu. Zaujal ich príbeh o chlapcovi, ktorý chcel byť hokejovým brankárom. Janko Lašák dal ako prvý 100 tisíc korún, neskôr sa pripojili aj ďalší. Po štyroch mesiacoch od začiatku zbierky sme mu odovzdali vozík počas Davis cupového zápasu Slovensko – Rumunsko v Prešove ... Dostali ste viaceré, aj zahraničné ocenenia. Ktoré z nich si najviac vážite a prečo? Najviac asi medailu od Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR. Veľmi im totiž fandím a rád pomáham. Slová, že zdravotne postihnutí sú pre mňa vzorom, nehovorím ako frázu. Je to skutočne tak, najmä keď si uvedomujem, aký majú ťažký život. S postihnutými žijem, bijem sa za nich a paradoxne mám kvôli tomu aj mnohých nepriateľov.
PETER KURHAJEC Dátum narodenia: 9. marec 1940 Najväčšie športové úspechy: viacnásobný majster ČSSR v modernom päťboji Najväčšie osobné úspechy: vyznamenanie Poľskej republiky Zlatý kríž za zásluhy v duchu humanity (2010), zlatá medaila MPSVR SR za celoživotnú prácu v duchu humanity, solidarity a poskytovania podpory zdravotne postihnutým, chorým a občanom v núdzi (2010), medaila za celoživotnú prácu od dobrovoľných hasičov (2008), medaila AOZPO SR (2007), návrh na udelenie hlavnej ceny Fair Play komisiou Fair Play pri SOV za celoživotnú prácu v športe (2005), ďakovný list od prezidenta MOV J. A. Samarancha FOTO ARCHÍV PETRA KURHAJCA
ROZHOVOR
ROMAN VÉGH
Nech olympionici napodobnia paralympionikov Na MDD sa dožil sedemdesiatky aj rodák z Dubriniči na Podkarpatskej Rusi, jeden z najznámejších slovenských gymnastických odborníkov. Sám bol v minulosti majstrom Slovenska v tomto športe, neskôr pôsobil ako pedagóg na viacerých školách. Bol aj riaditeľom Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov UK v Bratislave, pôsobil na zahraničných univerzitách v irackom Bagdade, Slippery Rock v USA a fínskej Jyväskylä. Nedávno obohatil slovenskú športovú literatúru o vzácnu publikáciu. ANTON GAJDOŠ. ▲ Kto vás priviedol k športu a v koľkých rokoch? K športu ma priviedol v šiestich rokoch môj otec, ktorý bol učiteľom na ľudovej škole v Nižnej Jablonke na východnom Slovensku. Bol zanieteným propagátorom športu a kultúry, sám zhotovoval i gymnastické náradie ako napríklad hrazdu, bradlá a iné. Na školskom dvore potom na tomto náradí cvičili všetky deti, nevynímajúc mňa a môjho brata Pavla, ktorý sa neskôr stal aj úspešným olympionikom v športovej gymnastike. ▲ Ak by ste mali porovnať šport z vašej mladosti a v súčasnosti, v čom vidíte najväčšie rozdiely?
S priateľom, predsedom SPV Jánom Riapošom. Nastal rapídny skok vpred, vo všetkých odvetviach športu. Čo sa týka napríklad športovej gymnastiky, obsah a obťažnosť cvičenia sa neustále zvyšuje, oveľa vyššie nároky sa kladú aj na vycibrenosť techniky. Šport sa všeobecne sprofesionalizoval, čo prinieslo výhody i nevýhody. Tréningové zaťaženie športovcov sa neustále zvyšuje, čo je základom dosahovania stále lepších výsledkov. ▲ Ktorý bol najkrajší zážitok z vašej aktívnej kariéry? V období 1961-1963 som pôsobil ako pretekár v Dukle Praha. V roku 1962 sa konali práve v Prahe MS v športovej gymnastike a tu môj brat Pavel prispel výraznou mierou k zisku bronzovej medaily pre československé družstvo. Bolo to jedno z najväčších zadosťučinení úsilia jeho i celej našej rodiny. Mojim najväčším úspechom bol zasa zisk titulu absolútneho majstra Slovenska v kategórii mužov v roku 1960. ▲ Za športom i prácou ste precestovali veľký kus sveta. Vo vašom prípade je skôr namieste otázka – kde ste ešte neboli a raz by ste tam chceli zavítať? Navštívil som vyše 50 krajín sveta ako medzinárodný rozhodca, ale najmä ako riaditeľ ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov. Z titulu tejto funkcie som cestoval do jednotlivých štátov za účelom nadviazania stykov s ministerstvami škol-
Doc. PhDr. ANTON GAJDOŠ, DrSc. Dátum narodenia: 1. júna 1940 Najväčšie športové úspechy: titul absolútneho majstra Slovenska v športovej gymnastike (1960) Najväčšie osobné úspechy: zisk titulu doktor pedagogických vied na Petrohradskej štátnej akadémii telesnej kultúry P. F. Lesgafta (1996) a udelenie čestného doktorátu Kyjevskou slovanskou univerzitou (1999) FOTO ARCHÍV ANTONA GAJDOŠA
stva o možnostiach štúdia zahraničných študentov na našich univerzitách. V rokoch 1997 - 2000 sa mi podarilo získať študentov zo 60 krajín. Nejaký vysnívaný kút sveta nemám, z kontinentov som nebol iba v Austrálii. ▲ Prednášali ste na viacerých zahraničných univerzitách. Na ktoré pôsobenie spomínate v najlepšom? Každé z nich bolo špecifické. Napríklad v Bagdade som v rokoch 1971-72 mohol učiť len chlapcov, vzhľadom na zvyky v tejto krajine. Striedali sa tam vysoké letné horúčavy až do 45 stupňov s chladom v zimných mesiacoch, kedy sa však v telocvičniach nekúrilo. Americké Slippery Rock mi utkvelo v pamäti najmä tým, že na spomínanú univerzitu telesnej výchovy a športu boli prijímaní študenti bez prijímacích pohovorov, čo spôsobovalo často bizarné situácie najmä pri plnení gymnastických kritérií. Úplný opak som zažil vo Fínsku, kde boli prijímaní iba najlepší študenti podľa prísnych kritérií na prijímacích pohovoroch. Prišli vynikajúco pripravení už zo stredných škôl aj v športovej gymnastike a mali aktívny prístup k plneniu študijných povinností. Navyše univerzita v Jyväskylä bola dielom slávneho svetového architekta Aalta a nachádzala sa v krásnom prostredí. ▲ Intenzívne ste sa roky venovali problematike prípravy gymnastov. V čom sú príčiny, že Slovensko v tomto športe stále nevie výraznejšie preraziť? Je to veľmi náročný šport so zložitým obsahom a iba skutočne najzanietenejší jedinci sú ochotní a schopní podstúpiť túto tréningovú záťaž. Ďalšou príčinou je chýbajúca široká základňa, z ktorej by bolo možné vyberať vhodných adeptov. ▲ Dnešná mládež však radšej sedí za internetom a chatuje. Kde sa stala chyba a ako by sa dala opäť pritiahnuť k športu? Podľa mňa je to pre nich taký útek od reality, ktorý navyše spôsobuje nenapraviteľné chyby na psychike, aj na celkovom zdravotnom stave. Zdá sa,
že chyba je predovšetkým v rodinnej výchove, ktorá by mala byť základom zdravého spôsobu života. Už od predškolského veku je potrebné viesť deti k rozličným pohybovým aktivitám, systematickosti, a postupne by si ony samé vybrali druh športu, ktorý im najlepšie vyhovuje. Samozrejme, treba skvalitniť aj školskú telesnú výchovu a vytvoriť adekvátne podmienky pre činnosť pedagógov vo voľnom čase. ▲ Často vás vidieť medzi slovenskými paralympionikmi. Čo na nich najviac obdivujete? Som veľmi rád, že v poslednom čase som sa zapojil do činnosti SPV a propagácie paralympionikov. Podarilo sa mi spracovať najvýznamnejšie výsledky slovenských olympionikov a paralympionikov, čo vyústilo do vydania publikácie Osobnosti slovenského športu 1896-2010, kde našlo svoje miesto aj 20 najúspešnejších paralympionikov. Obdivujem ich úsilie a nepoddajnosť, vďaka ktorým sa úspešne vysporiadali so svojimi zdravotnými znevýhodneniami a systematickým tréningom dosahujú svetové výkony. ▲ Odborná verejnosť ani novinári však stále paralympijský šport nedocenili. V anketách sa už síce paralympionici začali objavovať, ale spravidla na priečkach ďaleko za prvou desiatkou. Čo treba zmeniť? Treba zmeniť myslenie ľudí vo všetkých sférach spoločenského života. Ale teší ma, že v poslednom období si už mnohí funkcionári a verejní činitelia začali uvedomovať prínos paralympijského športu pre celú spoločnosť. Prispievajú k tomu aj skvelé výsledky, ako napríklad jedenásť medailí z nedávnych ZPH vo Vancouvri. ▲ Ktorých športovcov považujete za najväčšie osobnosti paralympijského športu na Slovensku a prečo? Určite Jána Riapoša, ktorý je vzácnou osobnosťou a príkladom s jeho prístupom k životu. Ale podobne ako on, dokázali dosiahnuť úspechy nielen na poli športovom, ale aj študijnom a pracovnom napríklad Alena Kánová, Margita Prokeinová či Veronika Vadovičová, ktoré si tiež vysoko vážim. Rovnako ako Štefana Kopčíka, vynikajúceho športovca i príkladného funkcionára. Do tejto kategórie však spadajú aj tréneri, bez ktorých by nebolo úspechov – Daniela Šipošová, Jozef Široký, Dušan Šimo a ďalší. ▲ Vo Vancouvri vybojovali olympionici prvé zlato, paralympionici dokonca šesť zlatých. Vidíte budúcnosť slovenského športu optimisticky? Moja filozofia je, že sa nikdy nesmieme poddať. Je potrebné hľadať reálne cesty zvyšovania výkonnosti našich športovcov a spojiť sily vo všetkých sférach, ktoré pomáhajú pri tomto procese. A vtedy budeme úspešní. ▲ Akého športového úspechu by ste sa chceli dožiť? Aby boli olympionici konečne raz takí úspešní ako naši paralympionici a priviezli z olympiády minimálne toľko medailí, koľko vozia naši zdravotne postihnutí športovci z paralympiád.
17
TENIS NA VOZÍKU
FRANTIŠEK PISARČÍK
Naši tenisti obhájili ôsme miesto V dňoch 3. - 9. mája sa náš reprezentačný tím tenistov na vozíku zúčastnil v Turecku, neďaleko Antalye, na Svetovom pohári družstiev. Podobne ako v vlani v anglickom Nottinghame obsadili celkove ôsmu priečku, čo je zároveň doteraz aj najvyšším umiestnením Slovákov v tejto súťaži. Kľúčovým bolo v tomto smere víťazstvo nad Chile. Slovenský tím v zložení Jozef Felix, Dávid Chabreček, Marek Gergely a Tomáš Masaryk pod vedením reprezentačného trénera Petra Rusňáka mal pred podujatím trochu obavy z antukového povrchu, nakoľko príprava našich hráčov sa uskutočnila na inom povrchu v hale. Avšak optimizmus slovenského tímu podčiarkoval triumf J. Felixa na turnaji v Ríme krátko pred konaním SP.
S CHILE SME SA NADRELI Pri žrebovaní sme boli piatym nasadeným tímom a naši reprezentanti si želali v prvom kole za súpera Chile, čo sa aj stalo. Juhoamerický tím nás však napokon v prvom zápase poriadne potrápil. Naša dvojka D. Chabreček zvíťazil v prvej dvojhre, keď v treťom sete proti C. Arandovi za stavu 2:5 odvrátil šesť mečbalov a zápas vyhral v tajbrejku. Bol to nesmierne dôležitý bod, lebo v druhom zápase J. Felix nedokázal prekonať R. Mendeza a o všetkom rozhodovala štvorhra. V nej už dvojica J. Felix-D. Chabreček dominovala, vďaka čomu sme sa dostali do elitnej osmičky šampionátu. Cieľ našich tenistov, vytýčený pred SP sa naplnil, a nás čakal v druhom kole najprijateľnejší tím z nasadených družstiev - Veľká Británia. Prípadný úspech zaručoval cestu do semifinále. Naši reprezentanti mali psychickú výhodu aj v tom, že cez Britov prešli na PH 2008 v Pekingu cez prvé kolo vo štvorhre. Napokon sa však prekvapenie nekonalo, keďže obaja súperovi hráči sú momentálne v dvadsiatke najlepších hráčov sveta a naši jedno-
Svetový pohár sa odohral v prekrásnom prostredí tenisového centra neďaleko od Antalye so 62 antukovými dvorcami. ducho na ich presnú a takmer bezchybnú hru nestačili. Po dvojhrách, keď D. Chabreček aj J. Felix svoje zápasy prehrali, sme ťahali za kratší koniec aj vo štvorhre.
PO PAUZE AKO VYMENENÍ Týmto výsledkom sme sa dostali do skupiny o 5. - 8. miesto a našim súperom bol tím Poľska, ktorý reprezentovali aj u nás známi hráči P. Jaroszewski, A. Batycki a J. Kulik. V tomto zápase naši reprezentanti mohli vylepšiť svoje celkové umiestnenie. V prípade víťazstva by mali zaručené minimálne šieste miesto. Nepresvedčivé výkony J. Felixa, ktorý mal ešte v čerstvej pamäti finálové víťazstvo nad P. Jaroszewskim na turnaji v Ríme, však viedli reprezentačného trénera k tomu, že do prvej dvojhry nasadil M. Gergelyho a ten získal pre nás prvý bod po výhre nad A. Batyckim. V druhej dvojhre nastúpil z postu jednotky tímu D. Chabreček, ale
Slovenský tím na SP družstiev 2010. Dolu zľava T. Masaryk, M. Gergely, J. Felix, hore P. Rusňák, F. Pisarčík a D. Chabreček. FOTO ARCHÍV SPV
18
jeho výkon nestačil na P. Jaroszewského a opäť rozhodovala štvorhra. J. Felix a D. Chabreček začali výborne a v prvom sete excelovali 6:1. Poliaci si vybrali taktický „toilet break“ a vrátili sa na kurt ako vymenení. Naši už nenašli hernú pohodu z prvého setu a prehrali sme v troch setoch. Slovenský sen o najlepšom umiestnení sa rozplynul a čakal nás zápas o 7. miesto s Rakúskom na čele so svetovou deviatkou M. Legnerom. Aj tento zápas sme prehrali po dvojhrách, keď M. Gergely nestačil na T. Mossiera a D. Chabreček na M. Legnera. Vo štvorhre naši v zložení M. Gergely a T. Masaryk víťazstvom už iba skorigovali stav na 1:2.
MÁME AJ NA VYŠŠIE MÉTY Je pravda, že naši siahali v Turecku po semifinále, ale v podmienkach, ktoré hráči majú, to zatiaľ bolo privysoko. Napriek všetkému je to obrovský úspech slovenskej tenisovej reprezentácie na vozíku a zároveň výzva na prácu s mládežou, kde máme ešte rezervy. Do popredia sa v súčasnosti dostávajú okrem tradičných bášt tohto športu aj nové krajiny ako Kolumbia, Srí Lanka či Irán, takže súťaž je mimoriadne vyrovnaná. Svetový pohár 2010 vyhralo napokon Švédsko, ktoré porazilo vo finále Holandsko a v boji o 3. miesto zvíťazilo Francúzsko nad Veľkou Britániou. Za zmienku stojí skutočnosť, že Japonsko, niekoľkonásobný víťaz SP, vypadlo z prvej svetovej skupiny! Prekvapením je aj to, že tímy USA a Kanady sa nedostali do elitnej šestnástky sveta... Naši tenisti potvrdili svoje rebríčkové pozície a do budúcnosti majú potenciál aj na vyššie méty. Predvedenou hrou a vystupovaním reprezentácie ako celku si Slovensko postupne vytvára prirodzený rešpekt a zo strany špičkových hráčov je záujem hrať turnaje v tenise na vozíku aj u nás na Slovensku. Je to dobré konštatovanie pred budúcoročným Svetovým pohárom, ktorý sa odohrá v Juhoafrickej republike na prelome apríla a mája 2011 a bude to posledný turnaj v jeho súčasnom formáte. ITF počas podujatia predstavila nový model súťaže, čím sa ešte zvýši celosvetová konkurencia v tenise na vozíku. AUTOR BOL VEDÚCIM SLOVENSKEJ VÝPRAVY NA SP
TENIS NA VOZÍKU
ROMAN VÉGH
S tromi hráčmi svetovej desiatky Bratislavský turnaj Slovakia Open v tenise na vozíku napísal v dňoch 9. – 13. júna svoju sedemnástu kapitolu. Niektorí pamätníci si určite zaspomínali na pionierske roky na bariérovom Slovane, ďalší na obdobie pri petržalskom Draždiaku. V súčasnosti je arénou tenisových gladiátorov na špeciálnych vozíkoch krásny areál Slávie Agrofert STU. Úspech turnaja predurčilo slnečné počasie, ktoré organizátori „objednali“ na tento termín. Rovnako ako hráčska kvalita, ktorá sa tu zišla. Najvyššie nasadený Holanďan Maikel Scheffers, inak svetová trojka, do popredia sa derúci Francúz Nicolas Peifer (v čase turnaja 7. miesto vo svetovom rankingu) a „deviatka“ Martin Legner, ktorý je takmer inventárom Slovakie Open a obhajoval vlaňajšie prvenstvo. K nim treba pripočítať aj vynikajúceho Švéda Petra Wikströma, ktorý po študijných povinnostiach opäť začal naberať kurz k horným poschodiam rebríčka, čo dokázal aj v Bratislave. Celkove sa na Slovakii Open 2010 predstavilo 40 hráčov z 12 krajín, z toho až 12 z prvej svetovej päťdesiatky.
PEIFER ZOBRAL VŠETKO
Víťazom dvojhry i štvorhry sa stal Francúz Nicolas Peifer. štvorhre, keď si vo finále poradili s britsko-holandským párom D. Philipson, M. Scheffers 7:6, 6:2. Naši hráči sa prebojovali do semifinále, ale Felix s Wikströmom ani Gergely s Maďarom Farkašom už
na umenie neskorších finalistov nestačili. Súťaž žien vyhrala Nemka Katharina Krüger.
val, že organizačne patrí bratislavský turnaj už roky k najlepším na svete, v tomto roku sa pridala aj výnimočná hráčska kvalita. „Vo dvojhre sa viac urobiť nedalo. Peifer má veľmi dobrú formu, svedčí o tom aj spôsob, akým zmietol z kurtu vo finále Legnera. Vyššie ambície sme mali vo štvorhre, ale aj tam sa nám postavil do cesty spomínaný hráč“, skomentoval svoje vystúpenie na turnaji. „S výsledkami som spokojný, herne na tú špičku zatiaľ nemám“, doplnil ho M. Gergely, ktorý pochválil usilovnosť organizátorov aj výborne pripravené kurty. Štvrtýkrát sa na turnaji zúčastnil T. Masaryk, ktorý sa po dlhom tréningu v hale musel preorientovať na antuku. „Výsledky našich chlapcov sú reálnym zrkadlom toho, kde sa momentálne slovenský tenis na vozíku nachádza“, začal svoje hodnotenie reprezentačný tréner Peter Rusňák. „Vyhrali povinné jazdy, ale na najlepších hráčov sveta to nestačí. Tí sú úplní profesionáli a tenis je ich zamestnaním. Keby bol šampionát poloprofesionálov, určite by sme mútili vodu v popredí a hrali o medaily. Pokiaľ sa toto nezmení, nemáme šancu porážať hráčov z najlepšej pätnástky“, zdôraznil. Podmienky našich hráčov nie sú podľa jeho slov zlé, napokon máme troch hráčov v prvej štyridsiatke, čo je pomaly zázrak, ktorý nám niektoré štáty môžu iba závidieť. „Pred ďalšou paralympiádou v Londýne by sme si radi súčasné postavenie udržali, prípadne ho o pár priečok vylepšili. To je naše maximum, keďže ohľadom profesionalizmu sa to u nás v dohľadnom čase určite nezmení“, dodal.
V hlavnej súťaži mužov napokon NA ŠPIČKU ZATIAĽ NESTAČIA triumfoval ešte iba 19-ročný amputár N. Peifer, ktorý napreduje Naša jednotka J. Felix konštatomíľovými skokmi. Dokázal to vo štvrťfinálovom súboji s naším Jozefom Felixom, ktorého porazil 6:1, 6:0. V semifinále ostal na jeho rakete aj P. Wikström, ktorý ako jediný ukoristil set tomuto mladému dravcovi. Francúz vo finále zmietol z kurtu obhajcu Legnera (6:0, 6:2), ktorý v semifinále vyradil turnajovú jednotku M. Scheffersa. Víťaz získal okrem pohára aj finančnú odmenu 1920 eur, porazený finalista 1071 eur. Ďalší z našich hráčov Marek Gergely skončil podobne ako J. Felix vo švrťfinále, kde nestačil na M. Scheffersa (0:6, 1:6), Dávid Chabreček ťahal v druhom kole za kratší koniec s P. Wikströmom (1:6, 0:6) a Tomáš Masaryk neprešiel nástrahami prvého kola, keď zostal na rakete Gréka Lazaridisa (2:6, 2:6). V druhej súťaži mužov si Rastislav Soviš najskôr poradil s Grékom Stamatisom (6:7, 7:5, 7:5), ale v druhom kole už prehral s Čechom Jochymekom 2:6, 3:6. Finalisti singlu N. Peifer a M. Legner spoločne triumfovali vo Najlepších hráčov turnaja dekoroval prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou Silviou.
FOTO DUŠAN BARBUŠ
19
CHARITATÍVNY PROJEKT
Zapojte sa do kampane „Na kolesách proti rakovine“! Slovenský paralympijský výbor v spolupráci so svojimi partnermi, Nadáciou Výskum rakoviny, Nadáciou SPP a Úniou miest a obcí Slovenska organizuje v tomto roku už VIII. ročník charitatívnej kampane „Na kolesách proti rakovine“. Počas siedmych rokov sa nám doteraz podarilo zakúpiť niekoľko prístrojov v hodnote viac ako 200 tisíc eur, ktoré pomáhajú diagnostikovať nádorové ochorenia. Aj v tomto roku sme si dali za cieľ zapojiť ľudí do pohybovej aktivity, informovať o prevencii nádorových ochorení a taktiež v rámci verejnej zbierky získať finančné prostriedky na ďalší dôležitý prístroj Pyrosekvenátor, ktorý zabezpečí modernú, presnú a rýchlu metódu pre sledovanie zmien v bunke u onkologických pacientov, čo zlepší včasnú diagnostiku a sledovanie účinnosti liečby. Do minuloročnej kampane vstúpilo 47 miest, obcí a škôl. Do pohybovej aktivity „Mobilné Fitness“, ktoré bolo súčasťou projektu, sa zapojilo 1432 cyklistov, ktorí na stacionárnych bicykloch v 20 mestách a obciach spolu našliapali 8381 km. Počas šiestich mesiacov trvania projektu sa vyzbierala suma 15 847 eur, ktorá sa rozdelila na tri časti a použila sa ako príspevok na zakúpenie prístroja Real-Time PCR, prístroja Gammacell a na zakúpenie invalidného vozíka pre nádejného paralympijského športovca. Kampaň bude i v tomto roku určená deťom, mládeži i dospelým s cieľom zapojiť sa do športovej aktivity,
Ľubotín (31. júla) a Veľké Kapušany (14. augusta). Od septembra sa „kolesá“ opäť rozkrútia vo viacerých slovenských mestách a obciach.
VYUŽITIE VYZBIERANÝCH PROSTRIEDKOV Výskum – časť vyzbieraných finančných prostriedkov bude v spolupráci s Nadáciou Výskum rakoviny použitá na nákup prístroja Pyrosekvenátor. Tento prístroj bude pracovať v Ústave experimentálnej onkológie SAV a zabezpečí modernú, presnú a rýchlu metódu pre sledovanie metylácie DNA, chemického procesu zodpovedného za prepisovanie potrebných génov. Hodnotenie zmeneného spektra aktívnych génov v nádore zlepší včasnú diagnostiku a sledovanie účinnosti liečby onkologických pacientov. Túto unikátnu technológiu nevyužíva v súčasnosti žiadne odborné pracovisko na Slovensku. V prvej etape sa využije na identifikáciu agresívnych foriem nádorov prsníka. Liečba – v spolupráci s občianskym združením Rad Onko sa časť vyzbieraných finančných prostriedkov použije na nákup prístroja Gammacell, slúžiaceho k liečbe rakoviny. Kompenzácia – posledná časť finančných prostriedkov bude použitá na nákup kompenzačných pomôcok pre ľudí postihnutých nádorovým ochorením a pre paralympijských športovcov.
pričom projekt je postavený na čo naj- dého účastníka bez rozdielu veku a to absolvovaním vytýčenej trate na ľuväčšej účasti verejnosti. nemotorovom kolieskoCHARAKTERISTIKA KAMPANE bovoľnom vom prostriedku. Ďalšou možnosťou Kampaň „Na kolesách proti rakovi- je zapojenie sa do sprievodných pone“ je športovo-kultúrno-vzdelávací hybových aktivít, ktoré sa predstavia projekt, ktorý na Slovensku prebieha v približne šesťdesiatich mestách už od roku 2003. Jej zakladateľom je a obciach Slovenska (termíny a miesta bývalý paralympionik, víťaz PH 2000 konania podujatia nájdete na Sydney v dráhovej cyklistike Radovan www.spv.sk). Kaufman. Pri zrode kampane v roku Benefičné koncerty - v rámci tohto2003 ešte intenzívne pomáhal, avšak ročného projektu je naplánovaných v tom istom roku prehral svoj boj s ra- päť veľkých benefičných koncertov, na kovinou vo veku 25 rokov. Kampaň ktorých vystúpia populárne osobnossa stala významným projektom SPV, ti, speváci, tanečníci a to bez nároku ktorý ako hlavný organizátor prijal na honorár, čím podporia boj proti ramyšlienku zbierky finančných prostri- kovine na Slovensku. AKO PROJEKT FINANČNE edkov na prístroje v boji proti rakovi- Púchov, 23. máj 2010 PODPORIŤ ne. Okrem zbierania finančných pro- Nové Mesto nad Váhom - Zelená Vostriedkov je cieľom kampane robiť ši- da, 5. jún 2010 ✓ ľubovoľným príspevkom do oznarokú osvetu a vyzdvihnúť športovú Turčianske Teplice, 13. jún 2010 čených pokladničiek v mieste konastránku celého projektu. Jej podstatou Dunajská Lužná, 20. jún 2010 nia podujatia je prejsť stanovenú symbolickú trasu Smolenice, 22. august 2010 ✓ ľubovoľným vkladom alebo bankona nemotorovom kolieskovom provým prevodom na účet verejnej KALENDÁR KAMPANE striedku alebo zapojenie sa do spriezbierky číslo 4001198272/7500, vodných športových aktivít, čím účastOkrem „koncertných miest“ zavívedenom v ČSOB, a.s. níci prispievajú aktívnou formou k bo- tala kampaň 29. mája na Heľpu, ✓ zaslaním prázdnej SMS v hodnote ju proti rakovine. Projekt je dlhodobo a o deň neskôr do Liptovského Miku1 EURO na číslo 876 v sieti Orange podporovaný Nadáciou SPP. láša. V júni do Detvy, Nového Mesta Slovensko. Suma 1 EURO je konečnad Váhom, Kováčovej, Zvolena, Žiliná, Orange Slovensko odvedie na AKO SA DO PROJEKTU ny, Banskej Bystrice a Partizánskeho. zbierku 100% tejto sumy a samotZAPOJIŤ Gelnica organizuje podujatie 30. júna. né zaslanie SMS správy zákazníkovi Symbolická jazda je určená pre kaž- V priebehu prázdnin sa ešte pripoja nespoplatňuje.
Turčianske Teplice
Púchov
FOTO ARCHÍV SPV
Verejná zbierka je riadne evidovaná a schválená Ministerstvom vnútra SR pod číslom SVS-233004-2010/09767
20
NA NÁVŠTEVE V KOVÁČOVEJ
Šport pomáha pacientom späť do života Národné rehabilitačné centrum (NRC ) Kováčová bolo v dňoch 10. – 11. júna dejiskom v poradí už XXII. športových hier pacientov tohto zariadenia. Zmyslom týchto hier je vrátiť pacientov späť do života pomocou športu, prípadne im v tomto smere aspoň pomôcť.
Okrem športových aktivít sa počas dvoch dní pravidelne konajú aj sprievodné kultúrne podujatia. Opäť nechýbali na oblohe albatrosy a parašutisti, štandardné i latinskoamerické tance v podaní tanečníkov na vozíku a najmä symbolická jazda okolo areálu ústavu v rámci
1
kampane „Na kolesách proti rakovine“. Už tradične prichádzajú športujúcich pacientov podporiť slovenskí paralympionici. Tohto roku do Kováčovej opäť zavítali Ján Riapoš, Alena Kánová, Veronika Vadovičová, Peter Mihálik, Andrej Mészáros a ďalší.
2
Pacienti berú svoje športové zápolenie vážne, slalom na vozíku nie je výnimkou (foto 1). O kultúrnu vložku sa postarali tanečníci z košického TK Elegance pod vedením Petra Vidašiča (foto 2).
3
4
Tohtoročnú symbolickú jazdu otvoril predseda SPV Ján Riapoš, ktorý ju aj sám absolvoval (foto 3). Pacientov, zamestnancov a hostí podporilo na bicykloch aj 70 detí zo Sliača (foto 4).
Paralympionici deťom na MDD v Maríne
Slovenskí paralympionici zavítali aj v tomto roku počas dňa detí do špecializovaného liečebného ústavu Marína v Kováčovej. Alena Kánová, Tomáš Masaryk a Ladislav Bočkor ocenili víťazov jednotlivých súťaží, následne absolvovali s nimi besedu. Malí športovci si potom pozreli s komentárom A. Kánovej zostrih z X. ZPH vo Vancouvri, kde SR vybojovala 11 medailí. V dôsledku daždivého počasia sa všetky súťaže museli uskutočniť vo vnútorných priestoroch. Deti súťažili v zábavných (bleskový puk, orlie oko, rýchle ruky) i športových disciplínach (stolný tenis, boccia, plávanie). Tradične ich potešili aj zástupkyne Združenia Korytnačky, ktoré im priniesli časopis Fifik.
21
INFOSERVIS
Úspechy našich strelcov na súťažiach Svetového pohára
ského hnutia na Slovensku z hľadiska prepojenia na medzinárodné a domáce štruktúry športu.
Nominácia Aleny Kánovej na SLOVENKU ROKA 2010
Slovenskí reprezentanti v športovej streľbe sa zúčastnili na podujatiach Svetového pohára. V dňoch 19. – 23. mája štartovali v nemeckom Bad Orbe, od 24. do 28. mája vo francúzskom Volmrange Les Mines. Paralympijská šampiónka z Pekingu 2008 Veronika Vadovičová zvíťazila v troch disciplínach, jeden triumf si pripísal aj Radoslav Malenovský. Slovensko uspelo aj v súťaži družstiev, kde bolo dvakrát prvé a raz tretie. R. Malenovský dokázal zvíťaziť v disciplíne R3-vzduchovka ležmo aj na Turkish Cupe v Antalyi, ktorý sa uskutočnil v závere apríla.
Paralympijská víťazka v stolnom tenise zo Sydney 2000 Alena Kánová bola jednou z troch nominovaných na ocenenie SLOVENKA ROKA 2010 v kategórii ŠPORT. Ďalšími dvomi osobnosťami z oblasti športu boli basketbalová trénerka Natália Hejková a olympijská víťazka z Vancouvru Anastázia Kuzminová, ktorá napokon toto ocenenie získala.
Zlato a bronz guliarov na ME v holandskom Stadskanaale
Janovjak s Mitošinkom víťazne vo Francúzsku
Slovenský reprezentant Adrián Vaško (na snímke) vybojoval zlatú medailu vo vrhu guľou výkonom 9,84m. Náročnú súťaž, ktorá trvala 3:20 h. dokázal zvrátiť vo svoj prospech v druhej sérií pokusov, kedy sa zlepšil o 30 cm a vyhral. V kategórií F54 získal Andrej Germič cenný bronz s výkonom 8,82m. Vo veľmi ťažkej konkurencii, v ktorej mimochodom nechýbal majster sveta a svetový rekordér Georg Tischler z Rakúska či vicemajster sveta Srb Draženko Mitrovič, obhájil Germič svoju pozíciu a so zdravotnými problémami a uplatnenými zmenami pravidiel, podal solídny výkon.
Zrakovo postihnutý Vladislav Janovjak s pilotom Róbertom Mitošinkom, ktorí skončili štvrtí na PH 2008 v Pekingu, zvíťazili v prestížnych štvoretapových pretekoch Pyrénées Atlantiques vo Francúzsku. Dokázali vyhrať hneď prvú, náročnú kopcovitú 96 km dlhú etapu a pred záverečnou boli na druhom mieste s 18 sekundovou stratou. Po výbornom výkone v poslednej etape prišli do cieľa na 4. mieste s vyše minútovým náskokom pred vedúcimi Američanmi a stali sa celkovými víťazmi.
V Nitre ďalší ročník turnaja o pohár predsedu SPV Na Základnej škole Topoľová v Nitre sa 11. mája uskutočnil ôsmy ročník turnaja v stolnom tenise o pohár predsedu SPV Jána Riapoša pre telesne postihnutých žiakov a otvorené majstrovstvá školy bez rozdielu postihnutia. Športové súťaženie zdravotne znevýhodnených detí so zdravými rovesníkmi má na tejto škole dlhoročnú tradíciu a opäť sa tešilo veľkému záujmu. Pohár predsedu SPV získal Michal Hatiar. Ján Riapoš ocenil čestným uznaním SPV primátora Nitry Jozefa Dvonča, riaditeľku školy Helenu Babušíkovú, ako aj ďalších za podporu športových aktivít zdravotne znevýhodnenej mládeže.
„Lavičky ľuďom“ aj s našimi športovcami Paralympijská víťazka v športovej streľbe z PH 2008 Veronika Vadovičová sa zúčastnila na predstavení projektu ,,Lavička ľuďom“, ktorý pripravila AV Mobilita - chránená dielňa, partner Slovenského paralympijského výboru. Podstatou projektu je pomoc znevýhodneným skupinám obyvateľstva získať nové pracovné príležitosti. Krst prvých šiestich lavičiek sa uskutočnil v bratislavskej mestskej časti Lamač a okrem V. Vadovičovej sa ich krstnými otcami stali lyžiari Martin France a Michal Beladič.
Slovensko na ME IBSA v kolkoch skončilo piate
Ping pong bez bariér už po druhýkrát Vo foyeri Strojníckej fakulty STU v Bratislave sa 12. mája uskutočnil 2. ročník podujatia ,,Ping pong bez bariér“, ktorého organizátormi boli Strojnícka fakulta STU v Bratislave, Študentský cech strojárov, British Embassy Bratislava a SPV. Z radov našich športovcov sa na tomto podujatí predstavili okrem iných aj paralympijskí víťazi Ján Riapoš, Alena Kánová a Rastislav Revúcky.
Výkonný výbor SPV zhodnotil Vancouver Tretie tohtoročné zasadnutie VV SPV sa uskutočnilo 14. mája a zhodnotilo účasť slovenskej výpravy na X. ZPH vo Vancouvri. Súčasťou správy bol aj návrh odmien, ktorý bol predložený na MŠ SR. VV SPV sa ďalej zaoberal otázkou rozpočtu na rok 2010, kde bude všetka plánovaná činnosť prefinancovaná rovnako ako za posledné dva roky len z vlastných zdrojov SPV. Samostatnou časťou rokovania VV SPV bola stratégia vývoja paralympij-
22
Na európskom šampionáte nevidiacich a slabozrakých skončilo družstvo našich mužov na štvrtom mieste, ženy obsadili šiestu priečku. V celkovom hodnotení krajín bolo najúspešnejšie Rumunsko, naši reprezentanti skončili na piatom mieste. V individuálnych súťažiach si počínali z našich najlepšie Anton Strakoš a Terézia Sabovíková. ME IBSA sa konali v dňoch 17. – 22. mája v šesťdráhovej kolkárni TJ Slavoj Veľký Šariš.
