Sme na spoloènej lodi

Rektorát

„Sme na spoloènej lodi.“

halo

3

pracovaś v nich a pripravovaś pre prax a okolie služby a produkty, do ktorých budú iní ochotní investovaś. Podporu dostanú silné laboratória, silné vedecko-výskumné tímy, schopné spolupracovaś s priemyslom a so zahraniènými univerzitami. Tí, ktorí sú dobrí a úspešní budú podporovaní ešte viac. Šedivý priemer mi nevonia. Èo bude znamenaś Váš príchod pre študentov? Záleží len a len na samotných študentoch. Ja im ponukám spoluprácu pre väèšiu angažovanosś v každodennom chode univerzity. Sme na jednej spoloènej lodi. Chcem, aby univerzitu vnímali skutoène ako svoje vlastné hniezdo, v ktorom sa cítia príjemne a bezpeène. A odo mòa dostanú dostatoèný priestor na to, aby si to svoje hniezdo vytvárali aj pod¾a svojich predstáv. Tie predstavy musia byś samozrejme v korelácii s tým, ako má vyzeraś moderná univerzita pod¾a európskeho a svetového štandardu. Od zaèiatku akademického roka vstupuje do platnosti novela vysokoškolského zákona. Študentov zaujíma hlavne èasś týkajúca sa spoplatnenia štúdia. Ako bude riešiś túto otázku TUKE? Po porade s dekanmi fakúlt a v zmysle nového vysokoškolského zákona pripravíme návrh na schválenie akademickým senátom. Zatia¾ to neviem viac konkretizovaś. Ako ovplyvnilo zvolenie do funkcie Váš súkromný život? Na našej univerzite pracujem už 26 rokov a v rôznych akademických funkciách som strávil14 rokov. Takže moja rodina je už na moje pôsobenie vo funkciách a s nimi spojenými povinnosśami zvyknutá. Funkcia rektora zatia¾ dramaticky nezmenila ani mòa, ani moje súkromie. Predsa len sa èosi zmenilo. Manželka mi èastejšie dáva otázku, nad èím stále premýš¾am...

Od 16. augusta sa kancelária rektora stala na nasledujúce štyri roky druhým domovom nového rektora, Dr.h.c. prof. Ing. A. Èižmára, CSc. Hneï v prvých dòoch nástupu sme mu položili zopár zvedavých otázok. Aká bola hlavná motivácia Vašej kandidatúry? Hlavná motivácia? Ťažko hovoriś o hlavnej motivácii. Je to súhra mnohých vecí a okolností, ale najmä chuś urobiś nieèo dobré, èo by zanechalo moje otlaèky, tu na tejto zemi, aj keï ja tu už nebudem. Moje zásadné životné rozhodnutia, a kandidatúra na funkciu rektora je takýmto rozhodnutím, sú ovplyvòované dvoma faktormi. V prvom rade je to vnútorná odvaha povedaś áno, chcem to urobiś a potom ve¾mi pozorne poèúvaś okolie, ktorým môže byś vlastná rodina alebo akademická obec a vycítiś jeho názory na moje rozhodnutie. V prvom prípade je to o prevzatí osobnej zodpovednosti za svoje rozhodnutie a v druhom o podpore komunity, v ktorej pôsobím, a pre ktorú chcem žiś a pracovaś. Keïže v obidvoch prípadoch som dospel ku kladnému výsledku, tak som sa rozhodol kandidovaś. Vo Vašom volebnom programe ste naèrtli strategické ciele pre ïalší rozvoj univerzity. Ktoré kroky uskutoèníte ako prvé na ceste k ich plneniu? Prvý krok sa už urobil, pretože ve¾mi intenzívne pracujem so svojimi kolegami na príprave strategického plánu dlhodobého zámeru rozvoja univerzity. Chcem, aby bol èo najskôr pripravený na schválenie v orgánoch akademickej samosprávy univerzity a v správnej rade. Je štruktúrovaný do desiatich oblastí a pokrýva celé spektrum chodu univerzity. To¾ko v struènosti, viac sa dozviete už priamo z pripravovaného materiálu.

Máte nejaké životné krédo, ktorého sa držíte? Od svojej mamy si pamätám túto starú ¾udovú múdrosś: “Pracuj tak, ako keby si mal na tejto zemi žiś veène a ži tak, ako keby si ju mal zajtra opustiś“. Mne sa táto múdrosś páèi.

Máte v úmysle posilniś regionálne a globálne postavenie univerzity. Akým spôsobom to chcete dosiahnuś? Možno to vyznie ako klišé, ale jednoznaène ve¾mi konkrétnymi výsledkami našej vzdelávacej a vedecko-výskumnej práce a zo strany vedenia univerzity najmä prípravou motivaèného prostredia pre ich dosahovanie. ¼udský potenciál na univerzite bezpochyby existuje. Chce to ešte zvýšiś dôveru priemyselnej praxe a verejnosti tak, aby sa táto dôvera prejavila v ich väèšej finanènej podpore. Nuž a väèšia finanèná podpora to sú aj modernejšie laboratória a väèšia motivácia študentov a zamestnancov

Pred Vami je štvorroèné funkèné obdobie. Èo by ste zaželali svojim kolegom a študentom i celej TUKE na jej zaèiatku? Buïme hrdí na to, že pracujeme a študujeme na Technickej univerzite v Košiciach. Buïme zodpovední vo svojom konaní, pretože svet sa na nás pozerá inou optikou. Buïme k sebe oh¾aduplní, lebo takto bude život krajší. A našej Alma mater želám ve¾a usmievavých, radostných a štúdia chtivých študentov. rozhovor viedla PhDr. Beáta Jureèková

4

halo Z rektorovho diára

7. máj – prevzatie ceny primátora 14. máj – úèasś na Vedeckej rade STU v Bratislave 15. máj – zasadnutie Kolégia rektora TU 18. máj – zasadnutie Vedeckej rady TU 22. máj – pracovné stretnutie zo zástupcami VSE a.s. 24. máj – úèasś na výroènej konferencii APVV v Bratislave 25. máj - úèasś na Vedeckej rade na VŠB v Ostrave 28. máj – zasadnutie vedenia TU 31. máj – Zasadnutie Správnej rady TU v rámci osláv 55. výroèia založenia TU v Košiciach 31. máj – Koncert „VIVAT ACADEMIA“, venovaný 55. výroèiu založenia univerzity 1. jún – stretnutie ALUMNI KLUBU pri príležitosti osláv 55. výroèia založenia TU v Košiciach 1. jún – Slávnostné zhromaždenie akademickej obce pri príležitosti osláv 55. výroèia založenia TU v Košiciach za úèasti eurokomisára J. Fige¾a 11. jún - zasadnutie Kolégia rektora TU 18. jún – zasadnutie Akademického senátu TU 21.-22. jún – zasadnutie SRK v Bratislave

kancelár informuje

Inaugurácia nového rektora Po úspešnej vo¾be, vymenovaní a prevzatí postu rektora Technickej univerzity v Košiciach sa blíži aj ïalší z oficiálnych krokov, ktoré sú súèasśou našich zvyklostí pri zmene rektora – slávnostná inaugurácia Dr.h.c. prof. Ing. Antona Èižmára, CSc. Tá je pripravovaná na piatok 5. októbra 2007 za úèasti predstavite¾ov partnerských vysokých škôl zo Slovenska i zahranièia, reprezentantov štátnej správy a samosprávy i predstavite¾ov rozsiahleho podnikate¾ského zázemia a konaś sa bude v aule Maxima našej univerzity. dem

Galéria obohatená

Nie je každodennou údalosśou zúèastniś sa „vešania“ rektora. Ale stalo sa .. Presnejšie v stredu dopoludnia vtedajší rektor Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc., pozval okruh blízkych spolupracovníkov, dekanov a priate¾ov na vlastné „vešanie“ do zasadacej miestnosti rektorátu TU v Košiciach. A tak za štrngotu perlivého moku do galérie rektorov našej alma mater pribudol portrét profesora Sinaya, ktorému práve v ten deò konèil jeho sedemroèný rektorský mandát. Profesor Sinay bol 10-tym rektorom Technickej univerzity v Košiciach a univerzite chce slúžiś aj naïalej na poste prorektora.

OKTÓBER FEST 2007 Oslavy 55. výroèia založenia TU v Košiciach pokraèujú 3. októbra v areáli internátov na Jedlíkovej ulici akciou pre študentov pod názvom OKTÓBER FEST 2007. Organizátori vstupujú do príprav s odvážnymi ambíciami usporiadaś najväèšiu kultúrno-spoloèenskú akciu jesene 2007 v metropole Východu a netaja sa ani tým, že by chceli odštartovaś tradíciu každoroèných jesenných festivalov, “ktoré by pripomenuli leto a veselo odštartovali jeseò i študijné povinnosti“. Presný program bude zverejnený aj na našej webovej stránke. Srdeène Vás pozývame.

25. jún - zasadnutie vedenia TU 9. júl - úèasś na Vedeckej rade STU v Bratislave

Technici spolupracujú s Qalt-om

V závere mája podpísal rektor univerzity, profesor Juraj Sinay, zmluvu o spolupráci s jedným 11. júl – úèasś na tlaèovej besede k projektu z najväèších predajcov automobilov ŠKODA v Košiciach, firmou Qalt, s.r.o. Spolupráca je zameraná „Sme TU pre deti“ na rozvoj aktivít v piatich základných oblastiach, ktorými je vzdelávanie, poradensko-konzultaèná, 19. júl – podpis zmluvy o spolupráci TU a kultúrno-spoloèenská, športová a propagaènoVSE a.s. 23. júl – pracovné stretnutie s primátorom -prezentaèná èinnosś. „Dobré, takmer praKošíc covné, vzśahy s ¾uïmi z Qalt-u nie sú pre nás novinkou. Poznáme sa už dlhšiu dobu, no nazdávam sa, že podpisom tejto zmluvy sme ich posunuli vyššie, dostali vážnejší charakter. Som tomu rád a som presvedèený, že táto naša spolupráca bude prospešná pre obe strany,“ uviedol v krátkom príhovore okrem iného profesor Sinay, po podpise dokumentu. „Potešenie je aj na našej strane. V TU vidíme silného odborne fundovaného partnera, s ktorým sa nám bude urèite dobre pracovaś. My urobíme všetko pre to, aby sa nám spoloèné projekty vydarili“, konštatoval majite¾ firmy Qalt Miroslav Grumich.

Za Ing. Kolomanom Urbanom Hovorí sa, že dobrí zomierajú mladí… Ing. Koloman Urban patril medzi vynikajúcich ¾udí našej Alma mater, ktorý nás náhle a neèakane opustil 26. augusta 2007 vo veku 61 rokov, keï mu zlyhalo srdce. Po nástupe do služieb TU v Košiciach v roku 1992 si dokázal vybudovaś prirodzenú autoritu nielen medzi vedením univerzity ale aj medzi svojimi spolupracovníkmi na rektoráte. Bol vždy pripravený poradiś a pomôcś pri riešení ekonomických a finanèných úloh nielen v okruhu svojej pôsobnosti ako kvestor a neskôr ako vedúci Ekonomického odboru na Rektoráte TU, ale aj pracovníkom na dekanátoch jednotlivých fakúlt. Ochota Ing. Kolomana Urbana vždy pracovaś na prospech rozvoja našej univerzity sa odrážala v mnohých oblastiach, mimo iného aj v jeho pôsobení vo vedení SAPTU, od poèiatku vzniku tejto našej neziskovej nadácie. Náhla a neèakaná smrś Ing. Kolomana Urbana vytrhla z našich radov na TU v Košiciach èloveka, ktorého sme potrebovali a mali sme ho radi. Èesś jeho pamiatke !

halo

Rektorát

5

Máme nových profesorov Dòa 26.6.2007 si od prezidenta SR Ivana Gašparovièa prevzali profesorské dekréty: prof. Ing. Adriana

Csikósová, PhD., z FBERG

menovaná za profesorku v odbore „získavanie a spracovanie zemských zdrojov“ prof. Ing. Margita

Longauerová, CSc., z HF

menovaná za profesorku v odbore „materiály“ prof. Ing. Vladimír

Modrák, CSc., z FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

menovaný za profesora v odbore „výrobné technológie“ prof. Ing. Ladislav

Pešek, CSc., z HF

menovaný za profesora v odbore „materiály“ prof. Ing. Alena

Pietriková, PhD., z FEI

menovaná za profesorku v odbore „elektrotechnológie a materiály“ prof. Ing. Tomáš

Sabol, CSc., z FEI

menovaný za profesora v odbore „umelá inteligencia“ prof. Ing. Michal

Zacharov, CSc. z FBERG

menovaný za profesora v odbore „banská geológia a geologický prieskum“ prof. Ing. Slavko

Pavlenko, CSc., z FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

menovaný za profesora v odbore „výrobná technika“

Noví docenti menovaní v prvom polroku 2007 doc. Ing. Dušan

Vitko, PhD., FBERG

menovaný v odbore „získavanie a spracovanie zemských zdrojov“ doc. Ing. Stanislav

Jacko, PhD., FBERG

menovaný v odbore „banská geológia a geologický prieskum“ doc. Ing. Michal

Kelemen, PhD. - SjF

menovaný v odbore „mechatronika“ doc. Ing. Oskar

Ostertag, PhD., - SjF

menovaný v odbore „aplikovaná mechanika“

Promócie našich doktorandov Dòa 4. júna 2007 sa v aule Maxima uskutoènila slávnostná promócia absolventov doktorandského štúdia na TU v Košiciach. Slávnostnej promócie sa zúèastnilo 28, z celkových 33 absolventov, ktorí si z rúk rektora TU Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraja Sinaya, DrSc. prevzali diplomy PhD. Slávnostného aktu sa okrem èelných predstavite¾ov TU a jej fakúlt zúèastnili aj predsedovia príslušných spoloèných odborových komisií z TU, školitelia promovaných a príslušní vedúci katedier. Slávnostnú atmosféru spríjemnili svojou úèasśou aj rodinní príslušníci promovaných, ich kolegovia a známi. Všetkým absolventom aj touto cestou želáme ve¾a pracovných i osobných úspechov! stranu pripravila MVDr. Valéria Geffertová referát vedy a výskumu RTU

6

halo

Strojnícka fakulta informuje

Študentská tvorivá vedecká odborná èinnosś 2007 Študentská tvorivá vedecká odborná èinnosś vedie študentov k prezentácii a obhajobe výsledkov ich vlastného vedeckého bádania. Táto èinnosś má význam rovnako pri získavaní vedomostí vo zvolenom odbore i pri spracovaní závereèných bakalárskych alebo diplomových prác. Študenti získajú možnosś vyskúšaś si obhajobu svojej práce pred kritickým publikom, pouèiś sa z prípadných chýb, ktoré by inak ovplyvnili výsledok závereèných skúšok. Rovnako dôležitá je i pre študentov, ktorí uvažujú v budúcnosti o doktorandskom štúdiu. Pravidlá ŠTVOÈ sú zhodné so štandardnou vedeckou èinnosśou, dávajú možnosś zapojiś sa do výskumu ešte poèas štúdia a posúvajú dopredu tých, ktorí to využijú. Študenti s pomocou svojich vedúcich prác tiež získavajú prvé cenné skúsenosti z publikaènej èinnosti. ŠTVOÈ je vlastne prvou „konferenciou“, na ktorej sa študenti majú možnosś zúèastniś ako aktívni prednášatelia. Napokon, nemožno nespomenúś ani súśažný charakter. Z uvedených dôvodov vyplýva, že rozvoj a zintenzívnenie práce v oblasti ŠTVOÈ sú opodstatnené a sú výrazným prínosom ako pre študentov, tak aj pre ich vedúcich. Dòa 24. mája 2007 sa na SjF TU v Košiciach už tradiène konala fakultná prehliadka prác ŠTVOÈ. Úroveò prác prezentovaných na tohtoroènej ŠTVOÈ bola vysoká a rovnako aj poèet úèastníkov. Prebehli katedrové kolá, z ktorých do fakultného kola postúpilo 48 súśažných prác v štyroch sekciách. Tento fakt je potešite¾ný, pretože odráža záujem o študovanú a skúmanú problematiku a poskytuje priestor pre výmenu skúseností získaných prakticky pri tvorbe prvej vedeckej odbornej práce. Na obhajobách ŠTVOÈ sa zúèastnili aj študenti iných slovenských univerzít. Sekcia 1: teoretický základ vedy a techniky (garant: Dr.h.c. mult. prof. Ing. František Trebuòa, CSc.), zúèastnených 8 súśažných prác. Por. èís.

Autor práce, Katedra

Téma súśažnej práce

Vedúci témy

1. miesto

Lipták Pavol, KPaBI

Návrh snímacieho systému pre meranie objemu moèového mechúra

prof. Ing. Jozef Živèák,PhD.

2. miesto

Filèík Peter, KAMaM

Ciachovanie skúšobného stroja FPZ 100/1

prof. Ing. František Šimèák,CSc.

3. miesto

Peśovský Daniel, KAMaM

Frekvenèná analýza akustického signálu pri vàtaní hornín

doc. Ing. Zuzana Chlebová,CSc.

Sekcia 2: výrobné technológie a materiály, ekonomika a marketing (garant: prof. Ing. Milan Kováè, DrSc.), 14 súśažných prác. Por. èís.

Autor práce, Katedra

Téma súśažnej práce

Vedúci témy

1. miesto

Kender Marcel,Bc.,KTaM

Projekt experimentálneho automobilu - dizajn karosérie

prof. Ing. Milan Kováè, DrSc.

2. miesto

Kožièka Ján, KTaM

Hodnotenie kvality zvarových spojov a optimalizácia procesu laserového zvárania súèastí vstrekovacích systémov

Ing. Ján Viòáš, PhD.

3. miesto

Prišèák Marcel,Bc., KTaM

Úprava automobilu ŠKODA OCTAVIA pre študijné úèely

Ing. Vladimír Švaè, PhD.

Sekcia 3: strojné zariadenia, konštrukcia strojov, automatizácia strojov (garant: prof. Ing. Peter Bigoš, CSc.), 13 súśažných prác. Por. èís.

Autor práce, Katedra

Téma súśažnej práce

Vedúci témy

1. miesto

Lörinc Milan, KKDaL

Návrh pohonu štiepkovaèa drevného odpadu umiestneného na automobilovom podvozku

Ing. Róbert Grega, PhD.

2. miesto

Gurba¾ Ladislav, KBaKP Beliško Jozef, KBaKP

Výskum a realizácia vozidla na alternatívny pohon s využitím vodíkových technológií

prof. Ing. Aurel Sloboda, PhD. doc. Ing. Tibor Bugár, CSc.

3. miesto

Ka¾avský Michal, KKDaL

Celoodpružený kompozitový rám

Ing. Jarmila Vojtková, PhD.

Sekcia 4: bezpeènosś, kvalita produkcie, environmentalistika a energetika (garant: Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.), 13 súśažných prác. Por. èís.

Autor práce, Katedra

Téma súśažnej práce

Vedúci témy

1. miesto

Švídová Dana, KEaRP

Hodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracovného prostredia

doc. Ing. Ružena Králiková, PhD.

2. miesto

Szabóová Katarína, KET

Možnosś uskladòovania nadbytoènej solárnej energie pre jej následné využitie v tepelnom èerpadle

doc. Ing. Peter Horbaj, PhD.

3. miesto

Breicha Ladislav, KBaKP

Evakuaèný plán v cestných tuneloch

doc. Ing. Milan Oravec, PhD.

Diplom odprezentovaných prác obdržali všetci úèastníci konferencie. Príspevky boli ocenené aj finanène. životné jubileum – 70 rokov - oslávili v mesiaci K významnému životnému jubileu... máj Významné 2007 dlhoroèní pracovníci TU SjF Katedry technológií a materiálov prof. Ing. Ladislav Pollák, CSc. a prof. Ing. Andrej Hrivòák, CSc. Zaèiatkom augusta oslávil významné životné jubileum - 60 rokov - mult. Dr.h.c. prof. Ing. František Trebuòa, CSc., prodekan pre rozvoj, vonkajšie a vnútorné vzśahy a riadite¾ Ústavu špeciálnych technických vied na SjF TU v Košiciach. Jubilantom pri príležitosti životného jubilea prajeme v mene celej SjF TU v Košiciach pevné zdravie, pohodu a ve¾a tvorivých síl do ïalších rokov.

SjF TU v Košiciach pri príležitosti 55. výroèia založenia Technickej univerzity v Košiciach a 55. výroèia založenia jej Strojníckej fakulty udelila èestný titul Doctor honoris causa (Dr.h.c.) Technickej univerzity prof. Dr. Ing. Petru BERCE, dekanovi Fakulty konštrukcie strojov TU Cluj-Napoca, Rumunsko a prof. dr. Jankovi HODOLIÈOVI, prodekanovi pre vedu a medzinárodnú spoluprácu Fakulty technických vied, Univerzita v Novom Sade, Srbsko. Udelenie titulov bolo schválené na rokovaní Vedeckej rady TU dòa 18. mája 2007 a slávnostne odovzdané 7. júna 2007. stranu pripravila Ing. Jana Tkáèová, PhD.

Udelenie èestného doktorátu Dr. h. c.

Strojnícka fakulta informuje

Strojári a Shell Eco – marathon 2007 Spoloènosś Shell je jednou z popredných firiem, ktorá sa zapojila do celosvetového úsilia ochrany životného prostredia a h¾adania alternatívnych zdrojov energie. Jednou z jej aktivít je aj organizácia pretekov vozidiel s minimálnou spotrebou paliva. Hlavným cie¾om je podporiś vynaliezavosś, konštrukènú zruènosś, použitie nových materiálov a technológií, zvýšiś komunikatívnosś a pod. v oblastiach automobilovej výroby. Za týmto úèelom firma organizuje každoroène preteky Shell Eco Marathon vo Francúzsku. Na týchto pretekoch sa každoroène zúèastòuje aj kolektív zo Strojníckej fakulty TU v Košiciach. Naši poslucháèi pod vedením pedagógov konštrukène riešia vozidlá pre minimálnu spotrebu paliva. V tomto roku sme zaèali riešiś vozidlo urèené do kategórie Urbanconcept v spolupráci s Katedrou meracej a regulaènej techniky z FEI VŠB Ostrava. Študenti obidvoch fakúlt so svojím projektom vystúpili na fakultnom kole ŠTVOÈ v Košiciach a na medzinárodnej konferencii ŠVOÈ v Nitre. Na obidvoch konferenciách obsadili 2. miesto. Našu fakultu reprezentovali dnes už inžinieri, L. Gurba¾ a J. Beliško. Rám vozidla, podvozková èasś a karoséria bude vyrobená v podmienkach SjF TU v Košiciach. Vodíkový pohon bude realizovaś ostravská univerzita. Takýmto spôsobom boli vyrobené aj tri vozidlá pod oznaèením BaS 1, 2, 3. Posledné z nich reprezentovalo TU a Slovensko na medzinárodných pretekoch Shell Eco Marathon vo Francúzsku v máji 2007. Kolektív v zložení doc. Ing. T. Bugár, CSc; prof. Ing. A. Sloboda, PhD., J. Juríková, Z. Peśová – vodièky a V. Kuhejdová sa zúèastnil uvedených pretekov na upravenom vozidle BaS 3. Úprava spoèívala v namontovaní nového zapa¾ovania a riadenia vstrekovania, ktoré navrhli a vyhotovili poslucháèi VŠB v Ostrave K. Musil a D. Janckulík pod vedením Ing. B. Horáka, PhD. Aj týmto spôsobom je možné spolupracovaś ak máme jasný cie¾. Na tohtoroènom preteku Shell Eco-marathone sa zúèastnilo 258 vozidiel z viac ako 20 krajin sveta.

halo

7

farebnou nálepkou, ktorá je každý rok iná. Organizátori súèasne namontujú èasovú bóju. Takto skontrolované vozidlo môže isś na súśažný okruh. V tomto roku nás Francúzi prekvapili tým, že v priebehu jedného roka postavili novú budovu s riadiacou vežou a kompletným príslušenstvom, s boxmi, miestami pre novinárov, jedálòou a pod. Do tohto miesta úèastníkov odvážal vláèik so štyrmi vozíkmi. Vlastné preteky sa konali 11. a 12. mája 2007. V našej skupine – prototypy – spa¾ovacie motory s vnútorným spa¾ovaním bolo prihlásených 198 vozidiel, z ktorých podmienky súśaže splnilo 122 vozidiel. Naše vozidlo sa umiestnilo s jazdným výkonom 545 km na liter paliva na 58. mieste.

Príchod vozidla BaS 3 do cie¾a

Podmienky súśaže hovoria, že každé vozidlo (okrem urbanconceptu má vlastné propozície a približujú sa jazde v meste) musí prejsś sedem okruhov na súśažnom ovále Paul Armagnac, èo je spolu 25,27 km v èasovom limite 50 minút 34 sekúnd. Tomu odpovedá priemerná rýchlosś 30 km za hodinu. Po prejdení do cie¾a sa doplní palivo do kalibrovanej nádrže a vypoèíta sa jazdný výkon. Každý súśažný deò sa absolvujú dve jazdy, spolu štyri a najlepší výkon sa zapoèíta do celkového hodnotenia. Poèas preteku sa motory môžu vypínaś. Na dopredný pohon sa môže použiś len motor, ktorý je vo vozidle. Minimálna hmotnosś vodièa je 50 kg, nižšie hmotnosti sa dovažujú závažím. Výsledky súśaže sa vyhlasujú v kategórii celkového víśaza a pre jednotlivé triedy pod¾a použitého paliva. Súèasne sa ude¾ujú ocenenia za design, technické inovácie, bezpeènosś, komunikáciu a pod. Shell Eco Marathon to nie sú len preteky. Je to aj vzájomná komunikácia, výmena skúseností, odborné podujatia, návšteva stánkov firiem Bosch, Michelin, Shell, SKF, Autosur a iných, prezentácia Formule 1, imitácie prevrátenia vozidla a pod. Okrem toho sú to aj kultúrne a gastronomické podujatia, koncert dychovej kapely z miestneho Nogara, diskotéky, ochutnávka rôznych kuchýò a nápojov, závereèný ohòostroj a pod.

Kolektív zo SjF z¾ava Ing. Kuhejdová, Ing. Peśová, prof. Sloboda, Ing. Juríková, doc. Bugár

Súśažilo sa v kategóriách – prototypy – spa¾ovacie motory s vnútorným spa¾ovaním, • urbanconcept – spa¾ovacie motory s vnútorným spa¾ovaním, • urbanconcept s vodíkovým pohonom, • prototypy s vodíkovým pohonom, • prototypy na solárnu energiu. Ako palivo sa používa benzín 95 oktánový, nafta, LPG, GPL, etanol, biodiesel, vodík, všetko od firmy Shell a solárna energia. Všetci úèastníci pretekov bývajú v stanovom „mesteèku“ neïaleko okruhu. Po vstupnej prezentácii sa ide na technickú kontrolu. Tu kontrolujú prakticky všetko – brzdy na naklonenej rovine, hasiaci prístroj, výh¾ad, štvorbodové bezpeènostné pásy – pomocou nich zodvihnú vozidlo s jazdcom, samotný motor a palivovú sústavu, bezpeènostný oblúk nad vodièom, prilbu, výstroj vodièa, váhu vodièa a pod. Absolvovanie technickej kontroly a prednášky o bezpeènosti sa vyznaèí na vozidlo

Tlaèová beseda v Bratislave, z¾ava P. Šindler, Ing. I. Škorpil, prof. A. Sloboda, doc. T. Bugár, J. Juríková, Z. Peśová

Po úspešnom zvládnutí nároèných pretekov sa lúèime s Nogarom, jeho stanovým mesteèkom a tradièným trúbením sa vydávame na cestu dlhú 2 520 km na Slovensko. prof. Ing. Aurel Sloboda, PhD.

8

halo

Fakulta elektrotechniky a informatiky informuje

Medzinárodná študentská súśaž - Cisco OLYMP 2007 Na Technickej univerzite v Košiciach sa v dòoch 29. a 30. júna uskutoènilo medzinárodné finále študentskej súśaže Cisco Olymp 2007. Celkovo 47 študentov stredných a vysokých škôl zo 7 európskych krajín (SR, ÈR, Nemecka, Ukrajiny, Bulharska, Rumunska a Maïarska), ktoré sú zapojené do globálneho programu Sieśových akadémií Cisco (ïalej NetAcad), prezentovalo po prvýkrát v histórii programu na medzinárodnej úrovni svoje vedomosti a schopnosti v oblasti poèítaèových sietí. Súśaž umožnila oceniś najlepších študentov (skupiny aj jednotlivcov). Snahou bolo ešte viac podnietiś záujem o štúdium sieśových technológií medzi študentmi.

Otvorenie súśaže

2. miesto: Peter HABÈÁK, SPŠ, Kysucké Nové Mesto 3. miesto: Tomáš KUNDIS, SOU Poprad V kategórii HS3 (trojèlenné družstvá študentov stredných škôl medzinárodné kolo) 1. miesto: družstvo zo strednej školy Mechwart Andras Highschool, Debrecen, v zložení: Csilla BESSENYEI, Dániel RADÓCZ, Máté FARKAS, Maïarsko 2. miesto: družstvo zo strednej školy Gymnázium P. Horova, Michalovce, v zložení: Tomáš BENEDIKTI, Marcel ÏURIŠ, Jakub TOMAGA, Slovensko 3. miesto: družstvo zo strednej školy SPŠ, Kysucké Nové Mesto, v zložení: Peter HABÈÁK, Michal BEHÚÒ, Michal BREZANI, Slovensko V kategórii UNI (spoloèná kategória študentov stredných a vysokých škôl - medzinárodné kolo): 1. Andrej KRIVULÈÍK, Žilinská univerzita, FRaI, Katedra informaèných sietí, Slovensko 2. Maroš HROBÁK, Žilinská univerzita, FRaI, Katedra informaèných sietí, Slovensko 3. Pavel STEFANOV, Sofia Mathematics secondary school, Bulharsko V kategórii PT (riešenie úloh s využitím simulaèného nástroja Packet Tracer, študenti stredných a vysokých škôl - medzinárodné kolo): 1. Marcel ÏURIŠ, Gymnázium P. Horova, Michalovce, SR.

Súśaž bola organizovaná spoloènosśou Cisco Slovakia v spolupráci s TUKE (Regionálnou sieśovou akadémiou pri KPI FEI, ktorá bola založená na TUKE už v roku 1999, ako prvá v SR a ÈR). Spoluorganizátormi súśaže boli aj ïalšie regionálne akadémie (STU Bratislava, Žilinská univerzita a Akadémia obrany štátu v L. Mikuláši) pôsobiace na Slovensku. Súśaž je organizovaná v každej krajine spravidla v troch kolách – školské, regionálne a národné. Najlepšie tímy a jednotlivci postúpujú do medzinárodného finále. Študenti súśažili v štyroch kategóriách, ktorých nároènosś bola odstupòovaná pod¾a úrovne kurzov programu NetAcad. Súśaž pozostávala v každej kategórií z dvoch èastí: teoretickej a praktickej. V teoretickej èasti, ktorú tvoril vedomostný on-line test, sa preverovali znalosti základných koncepcií sieśových technológií. Test riešil každý súśažiaci individuálne, prièom v prípade tímov sa výsledok hodnotil ako priemer výsledkov všetkých èlenov trojèlenného tímu. V praktickej èasti museli študenti preukázaś svoje schopnosti pri konfigurácii zadaných sieśových riešení a odstraòovaní chýb. Výsledky súśažiacich hodnotila medzinárodná porota, zložená zo zástupcov škôl jednotlivých krajín. Súśaž bola organizovaná aj vïaka významnej podpore zo strany partnerov programu NetAcad - predovšetkým významných IT spoloèností: SLSP, a.s., ktorá je Generálnym partnerom programu NetAcad v SR; významných dodávate¾ov IT technológií a služieb - Avnet, alef0, T-Systems, Soitron, DITEC, Panduit, Slovanet, Corinex, BGS Distribution, Tempest; mediálnych partnerov PC REVUE, Computer Press a združenia Košice IT Valley a Pearson Education (UK). Partneri podporili súśaž hodnotnými cenami pre víśazov súśaže (napr.: prenosné PC pre víśazov v kategóriách jednotlivcov - sponzorský dar SLSP, a.s. a spoloènosti T-systems, produktmi Linksys a pod.). Spoloènosś Alef Nula ponúkla okrem hodnotných cien aj prvým trom víśazom medzinárodného kola v kategórii UNI a PT prácu na pozícii System Engineer v regióne Èechy, Slovensko a Maïarsko pod¾a vlastného výberu. Víśazi súśaže v jednotlivých kategóriách: V kategórii HS1 (súśaž študentov, jednotlivcov zo stredných škôl - len národné kolo): 1. miesto: Lukáš KRUPA, SOU energetické, Trnava

2. Gergely KISS, Mechwart Andras Highschool, Maïarsko. 3. Baltaru-Agud ALIN NICOLAE, Politehnica of Timisoara – Dep. de Educatie Permanenta, Rumunsko. V rámci slávnostného závereèného ceremoniálu súśaže odovzdali ceny víśazom: rektor TU – prof. A. Èižmár, CSc. zástupca Slovenskej sporite¾ne – p. Biarè, zástupca Cisco Slovakia – F. Baranec, predseda medzinárodnej poroty – J. Genèi a predseda org. výboru – F. Jakab (koordinátor programu NetAcad v SR). Súśaž Cisco OLYMP 2007 sa tešila aj ve¾kému záujmu médií – reportáž zo súśaže odvysielala dòa 29.6. aj Slovenská televízia v rámci denného spravodajstva.

Riešenie praktických úloh

„Program NetAcad podstatnou mierou prispieva k príprave nedostatkových odborníkov v oblasti sieśových technológií. Slovensko patrí v príprave sieśových špecialistov na báze programu NetAcad medzi európsku špièku. Pred zavedením programu prakticky neexistovala obdobná, cielená a systematická príprava sieśových odborníkov v Slovenskej republike. Pod¾a dostupných informácií 100% doterajších absolventov programu našlo bez problémov pracovné uplatnenie v študovanom odbore“, povedal Anton Èižmár,

halo

Fakulta elektrotechniky a informatiky informuje rektor TU v Košiciach. „Rád by som sa v mene organizaèného výboru súśaže poïakoval vedeniu Technickej univerzity v Košiciach za to, že podporilo organizáciu 1. roèníka medzinárodnej súśaže na pôde univerzity, Regionálnej akadémii Cisco pri KPI FEI TU, že poskytla priestory laboratórií pre organizáciu súśaže a na dva dni sa stala domovom pre študentov a ich inštruktorov zo 7 krajín. Samozrejme vïaka patrí aj všetkým èlenom medzinárodného organizaèného výboru a poroty, ktorí zabezpeèovali priebeh súśaže“, povedal koordinátor programu NetAcad v SR - F. Jakab. Na základe pozitívnych reakcií IT komunity, záujmu médií, ale aj po-

9

zitívnych reakcií samotných úèastníkov medzinárodného kola v Košiciach je možné konštatovaś, že 1. roèník súśaže Cisco Olymp 2007 mal ve¾mi úspešný priebeh. Študenti majú o súśaž ve¾ký záujem, o èom svedèí aj poèet krajín, z ktorých sa študenti súśaže zúèastnili. Podobné aktivity, akou je súśaž Cisco Olymp, prispievajú významnou mierou k budovaniu povedomia o význame informaèných a komunikaèných technológií a vedú k zvýšeniu záujmu verejnosti o vzdelávanie v oblasti IT. Viac informácií je možné nájsś na www.netacad.sk. Ing. František Jakab PhD. KPI FEI TU

35 rokov od promócie prvých absolventov FEI

Pred 35 rokmi

Významné jubileum si v tomto roku pripomína Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Na fakulte, ktorá vznikla vládnym nariadením è. 79/1969 Zb. zo dòa 21. júla 1969 ako fakulta s pôvodným názvom Elektrotechnická fakulta Vysokej školy technickej v Košiciach uplynie 15. novembra 35 rokov od chvíle, keï si inžinierske diplomy prevzali prví absolventi fakulty - 20 poslucháèov v odbore Technická kybernetika a 29 v odbore Silnoprúdová elektrotechnika. Za tých tridsaś päś rokov absolvovalo inžinierske štúdium na fakulte viac ako 9000 poslucháèov! S myšlienkou stretnutia prvých absolventov v rámci osláv 55. výroèia založenia Technickej univerzity prišiel súèasný dekan fakulty prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD. Hádam ani netreba poznamenávaś, že to nebola ¾ahká úloha. Po rozposlaní pozvánok sme sa však okamžite stretli so živým záujmom a na realizácii a príprave slávnostného stretnutia sa mnohí podie¾ali aj osobne. V piatok 8. júna 2007 sa v zasadacej miestnosti Rektorátu Technickej univerzity zaèali postupne schádzaś tí, ktorí si chceli pripomenúś svoje študentské roky. Z celkového poètu 49 poslucháèov sa zišli skoro všetci, ktorí sú medzi nami a ktorým to pracovné povinnosti umožnili. Nikto však nezostal zabudnutý. Už pri vstupe do miestnosti bolo možné vnímaś výnimoènú atmosféru spoloèného stretnutia. Každý vyzeral svojich spolužiakov a spolužiaèky z roèníka, spomínal a pripomínal si spoloène strávené štúdium. Všetci vyzerali známe tváre, objímali sa a stískali si ruky. Èas nikomu neublížil – spolužiaèky sú stále mladé a pôvabné, spolužiaci vyzreli. A duchom ostali všetci mladí. Prítomných privítal doc. Ing. Roman Cimbala, PhD., prodekan fakulty pre rozvoj, spoluprácu s priemyslom a propagáciu. Význam a vážnosś stretnutia podèiarkli svojou úèasśou rektor univerzity Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc; dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD. prorektor pre informatiku a bývalý dekan fakulty Dr.h.c. prof. Ing. Anton Èižmár, CSc., predchádzajúci dekan fakulty prof. Ing. Dušan Kocur, CSc. spolu so súèasným vedením fakulty. Obzvlášś príjemnou skutoènosśou bola úèasś jedného z prvých uèite¾ov, prof. Ing. Viktora Špányho, DrSc. Medzi tými, ktorí prijali pozvanie boli aj vtedajšie pracovníèky študijného oddelenia panie Danuše Kocichová a Katarína Kornucíková.

Slávnostný príhovor predniesol dekan fakulty. Vyjadril svoju hrdosś na prvých absolventov, ktorí zaèali a dodnes šíria dobré meno fakulty nielen doma aj v zahranièí. Niektorí z nich aj pôsobili èi v súèasnosti pôsobia ako pedagógovia na fakulte. Prof. Vokorokos struène uviedol hlavné smery, v ktorých sa fakulta bude v budúcnosti rozvíjaś a vyjadril presvedèenie, že ïalší absolventi budú kráèaś v ich stopách. Potom sa ujal slova pán rektor. Pripomenul, že Elektrotechnická fakulta vzišla zo Strojníckej fakulty práve v rokoch, keï aj on na nej študoval. V neformálnom príhovore si zaspomínal na spoloène prežité študentské roky elektrikárov a strojárov a vyjadril potešenie nad tým, že vtedy vzniknuté priate¾stvá èas len upevnil. Pri jeho slovách v každom ožili spomienky a z tvárí bolo možné vyèítaś radosśou so spoloèného stretnutia. Neraz boli jeho slová živo doplnené. V závere svojho vystúpenia odovzdal pán rektor Zlatú medailu TU pri príležitosti krásneho životného jubilea 80. rokov prof. Ing. Viktorovi Špánymu, DrSc. Milým oživením bolo vystúpenie zástupcu absolventov Ing. Mariána Sušilu, ktorého láskavý humor neraz prítomní ocenili spontánnym smiechom a potleskom. Následne doc. Cimbala v krátkosti zoznámil prítomných s históriou fakulty od jej vzniku po súèasnosś. Týmto sa oficiálna èasś stretnutia skonèila.

Súèasnosś

Nastal èas oprášiś „staré zlaté èasy mladosti“. Pri spomínaní sa doplnili adresy, vymieòali telefónne èísla. S ve¾kým záujmom sa stretla návšteva katedier, na ktorých absolventi konèili. Zmeny na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie èi Katedre elektrotechniky, mechatroniky a priemyselného inžinierstva sú od ich založenia ve¾ké no ako všetci konštatovali, duch študentského života sa nezmenil. Pohostenie na dekanáte fakulty len podèiarklo uvo¾nenú atmosféru stretnutia. Túžba stretnúś sa opäś na seba nedala dlho èakaś. Veï 15. november je tu èo nevidieś.

doc. Ing. Roman Cimbala PhD. prodekan fakulty pre rozvoj, spoluprácu s priemyslom a propagáciu

10

halo

Majáles FEI 2007 Jednou z úloh Vedenia FEI TU v Košiciach je funkèný komunikaèný tok medzi vedením a zamestnancami fakulty. Skvelou výzvou na jeho zlepšenie sú neformálne stretnutia zamestnancov, cie¾om ktorých je okrem iného aj budovanie lojality zamestnancov a stotožnenie sa s filozofiou smerovania fakulty.

Práve takýmto nástrojom bolo stretnutie zamestnancov fakulty v Her¾anoch 21. mája 2007, nazvané „Majáles FEI 2007“, ktorého sa zúèastnilo 250 zamestnancov. Príjemné prostredie nám na tento úèel

Fakulta elektrotechniky a informatiky informuje poskytlo ÚVZ TU Her¾any, ktorého dušou je pani Sabatková a kulisou nám bolo krásne slneèné poèasie a tóny ¾udovej hudby znejúce z altánku. Po krátkej prezentácii smerovania a zámerov fakulty na najbližšie obdobie, ktoré predniesol prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD., bol program orientovaný na oddych, šport, vzájomné stretnutia a rozhovory zamestnancov. Príjemné napätie medzi zamestnancami vyvolalo žrebovanie 20 poukazov na dovolenku v hodnote 10 tis. Sk. Úprimná radosś „šśastlivcov“ a potlesk kolegov boli potvrdením toho, že starostlivosś o zamestnancov nad rámec stanovený zákonom má svoj význam a je prostriedkom ako prejaviś to, že si zamestnávate¾ váži prácu svojich zamestnancov. Aby tí ostatní, ktorí neboli vyžrebovaní, neboli smutní, dostali prís¾ub, že v tejto aktivite bude vedenie fakulty v súèinnosti s odborovou organizáciou pokraèovaś aj v budúcnosti. Kompenzovaś smútok, že naše meno nebolo z osudia vyžrebované, pomohli „dobroty“, ktoré boli pre nás pripravené aj v podobe „maxi“ torty. Èo dodaś na záver? Snáï to, že sa tešíme o rok, a nielen na túto aktivitu, ale aj na ïalšie avízované, èi už divadelné predstavenie, mikulášsky veèierok alebo ples. „Apropo“, nech sa na nás Vedenie Strojníckej fakulty nehnevá, že sme od nich prevzali námet na organizáciu majálesu, budeme sa môcś aspoò navzájom inšpirovaś pri príprave ïalších roèníkov. JUDr. Mária Homzová tajomníèka FEI TU v Košiciach

Fakulta výrobných technológií informuje

O vyuèovaní cudzích jazykov na FVT v Prešove Spoloèenské zmeny na Slovensku po roku 1989 priniesli do výuèby cudzích jazykov na technických vysokých školách mnoho problémov, ktoré bolo treba riešiś v pomerne krátkom èase. Nastalo obdobie urèitého experimentovania v h¾adaní obsahovej orientácie výuèby cudzích jazykov, súèasne s tým spojenej primeranej študijnej literatúry v stanovení adekvátneho rozsahu výuèby a jej zaradeniu do celkovej štruktúry uèebných predmetov. S cie¾om pomôcś študentom a pedagógom pri získavaní komunikaènej kompetencie v podmienkach zjednocovania Európy boli vydané 3 konverzaèné príruèky (slovensko-anglická, slovensko-nemecká a slovensko-ruská), konverzaèný materiál, ktorý súvisí s prostredím vysokých škôl ako aj turistickým a obchodným stykom. V rámci riešenia grantovej úlohy KEGA sa podie¾ame na príprave viac - jazyèného Technologického ilustrovaného slovníka, ktorý bude obsahovaś celú oblasś výrobných technológií. Slovník bude urèený študentom všetkých stupòov vysokoškolského štúdia. Jedným z prejavov rozsiahlych reforiem systémov vysokoškolského vzdelávania bolo zavedenie bakalárskeho štúdia vo väèšine európskych krajín. V podmienkach Fakulty výrobných technológií bola táto transformácia uskutoènená v akademickom roku 2005-2006. Táto skutoènosś sa prejavila v novej štruktúre výuèby cudzích jazykov a inovovanom obsahovom zameraní ich výuèby. Predmetom výuèby už nie je cudzí jazyk osvojovaný prostredníctvom tém všeobecného zamerania, ale orientácia na témy spojené s vedou a technikou z oblasti výrobných technológií. Pri zostavovaní nových uèebných textov sme mali na zreteli ciele daného predmetu, ktoré môžu byś charakterizované v našich podmienkach ako rozvíjanie základných jazykových zruèností na uèebných materiáloch technickej angliètiny, nemèiny a ruštiny. Z h¾adiska potrieb študentov FVT je uèebný materiál obsahovo orientovaný na oblasś výrobných technológií. Metodika našej práce je založená na tzv. content-based teaching (výuèba so zameraním na obsah) a na komunikatívnom princípe. V praxi to znamená, že obsahovo známu odbornú tému si študenti osvojujú prostredníctvom štyroch jazykových zruèností, a tým rozvíjajú komuni-

katívne schopnosti v danom jazyku. Kvôli tomu potrebujú získaś kompetencie presahujúce rámec svojho povolania, ktoré sú predpokladom pre flexibilitu, pre prispôsobenie sa na rýchlo meniace požiadavky nových technológií a moderných podnikových organizácií. K takýmto k¾úèovým kompetenciám, ktoré sa oèakávajú od pracovníka patria: -

schopnosś pracovaś v tíme a vlastná iniciatíva,

-

organizaèné schopnosti a tolerancia,

výkonná spôsobilosś a kreativita. Vyuèovanie cudzích jazykov na FVT je zamerané na obsah a komunikáciu so zrete¾om na rozvíjanie k¾úèových kompetencií nevyhnutných pre budúce povolanie absolventov fakulty. Kvalita uèebného procesu vyuèovania cudzích jazykov sa prejavuje vo výbere obsahov a tém, metodických postupov, ktoré sú orientované na získavanie sociálnych, odborných kompetencií, a kompetencií pre používanie metód. Jazykové kompetencie umožòujú získavanie nových poznatkov z oblasti výrobných postupov. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva internet. Využívanie internetu vo výuèbe cudzieho jazyka je výraznou zmenou klasického chápania vyuèovacieho procesu, v ktorom sa výrazne mení charakter práce uèite¾a a študenta. Cie¾om nie je vytlaèiś uèite¾a z vyuèovacieho procesu, ale využiś internet ako zdroj materiálov a nástroj skutoènej komunikácie na báze autentických materiálov. Budeme sa usilovaś o h¾adanie zahranièných kontaktov pre študentov a tak vytváraś priestor, aby pochopili výhody štúdia, ale aj nadobúdania praxe, napr. prostredníctvom programu Leonardo da Vinci v podnikoch a zahranièných inštitúciách. Cie¾om zapojenia do spomínaného projektu je skvalitnenie profesionálnych zruèností a zdokonalenie odborných jazykových znalostí študentov FVT, medzinárodný prenos skúseností a získanie know-how v danej oblasti. PhDr. Rimma Bielousová Mgr. Marta Gluchmanová PhDr. Tatiana Roha¾ová FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

Ekonomická fakulta informuje

halo

11

„BOLI SME ÚSPEŠNÍ!“ Aj takto by sa dal charakterizovaś výsledok, ktorý sme dosiahli. Opäś raz slávila úspech poctivá práca. Pred pár dòami sa totiž skonèil projekt, ktorého výsledkom sú odhodlaní a vo svojich zaèiatkoch aj úspešní podnikatelia východného Slovenska. Zatia¾ ich je desaś, ale to ešte ani zïaleka nie je koneèné èíslo. Oblasti, v ktorých pôsobia, sú rovnako rozmanité ako oni sami: finanèná poradkyòa, majite¾ka módneho salónu, úètovníèka, majite¾ka solária a nechtového štúdia v jednom, majite¾ turistického strediska, ....

Tak, ako je to pri každom projekte, ani ten náš, sa nezaobišiel bez problémov. Tie, na poèudovanie, vytvárali ¾udia, ktorých úlohou bolo skôr problémy riešiś.

Nieko¾komesaèné oneskorenie finanèných prostriedkov bez opodstatneného dôvodu, alebo každý polrok meniace sa pravidlá vykazovania, èi predåženie trvania projektu o rok. Aj s takýmito neoèakávanými a náhodnými problémami sa musel manažérsky tím nášho projektu vyrovnaś. Všetci majú spoloèné to, že sú úspešnými absolventmi kurzu, ktorý zorganizovala Katedra ekonomických teórií, v spolupráci s Európskym sociálnym fondom a pod záštitou Technickej univerzity v Košiciach, Ekonomickej fakulty. Na èele celého projektu stála vedúca Katedry ekonomických teórií, pani doc. Ing. Edita Farkašová, CSc. Pod jej vedením pracoval tím 9 ¾udí, z toho 5 lektorov, úètovníèka, pracovníèka pre IT podporu, administratívna pracovníèka a sociologièka. Projekt bol rozdelený na dve hlavné èasti. V prvej èasti úèastníci absolvovali psychologickú prípravu pre podnikanie, kde si mohli otestovaś svoju sebaistotu, sebadôveru a schopnosti riešiś konflikty. Prakticky si mohli overiś svoje nadobudnuté vedomosti o komunikácií a zvládaní stresových situácií, ktoré budú ich každodennou realitou. Druhá èasś projektu bola venovaná ekonomickej podstate podnikania. Okrem základnej legislatívy a jednoduchej finanènej analýzy sa úèastníci mali možnosś dozvedieś, aké sú nevyhnutné kroky pre zaèatie podnikania v podmienkach Slovenskej republiky. Ako sme už spomenuli predtým, mnohí z úèastníkov to neskôr aj patriène využili.

Je dávno známe, že veci si zapamätáme ¾ahšie, ak ich máme možnosś aspoò vidieś, ak už nie vyskúšaś. Realizaèný tím umožnil adeptom na podnikanie aj to. Poèas motivaènej návštevy u súkromného podnikate¾a pána Jozefa Planèára mali možnosś spoznaś podnikanie v praxi a získaś odpovede na všetky svoje otázky. Urèite aj tie, im budú pri ich vlastnom podnikaní prospešné a nápomocné.

Nakoniec sa však všetky problémy podarilo zvládnuś a na závereènom stretnutí, kde prišlo 25 absolventov kurzu, boli odovzdané certifikáty o jeho absolvovaní. Niektorí boli už vtedy podnikatelia, iní boli na prahu svojho podnikania. Všetci sa však zhodli v tom, že tento kurz im ve¾mi pomohol a postrèil ich ku koneènej realizácii ich predstáv. Nielen nám lektorom, ale aj celému tímu, ostáva zaželaś absolventom ve¾a šśastia, aby sa ich oèakávania naplnili, ako aj ve¾a odvahy a síl, aby dokázali prekonaś všetky prekážky. Držíme palce!

Internetová stránka projektu: www3.ekf.tuke.sk/projekty/ket_zp/ Za celý tím Ing. Manuela Raisová a Ing. Daniela Bartková, PhD.

12

halo

Študentské informaèné a poradenské centrum informuje

Mapa areálu

Vitajte ! Po pozitívnej skúsenosti z minulého roka sme sa rozhodli aj v tomto septembrovom èísle venovaś dvojstranu špeciálne našim prvákom (a nielen im...). Urèite pre Vás nie sú prvé dotyky s novým vysokoškolským prostredím jednoduché. Žiadne hodiny v jednej triede, ale rozhádzané prednášky a cvièenia. A ešte k tomu nejaké kredity... To¾ko nových pojmov naraz! Ocitli ste sa v labyrinte posluchární, laboratórií, ateliérov a kancelárií... No kto sa v tom všetkom má vyznaś! Prinášame Vám preh¾ad základných informácií, bez ktorých sa žiadny študent Technickej univerzity v Košiciach nezaobíde. Veríme, že Vám pomôžu zorientovaś sa v prvých dòoch na, už aj Vašej, Alma mater :) L9A L9B PK2 PK3 PK4 PK5 PK6 PK7 PK8 PK9 PK10 PK11 PK12 PK13 PK14 PK15 PK17 PK19 PK BN1 BN3 BN5

Hlavná budova A Hlavná budova B Katedra fyziky FEI Ústav metalurgie a mat. Aula fyziky Katedra EaRP SjF Staré ÚVT - PC FEI Starý liehovar Laboratórium AT SjF Katedra inovácií a rein. Hutnícke dielne Katedra náuky o mat. Hutnícke dielne Katedra EaMT FEI Vývojové dielne SjF Katedra GaM FBERG Výstavný pavilón KGaM Banícky pavilón MTZ - sklady Študentský domov BN32 Ekonomická fakulta Ústav výpoèt. techniky V4 Stavebná fakulta Združené posluchárne W4 Ateliéry FU a SvF

FU2 W

Študentský domov Štadión TJ Akademik

Cestovný poriadok TU(Letná 9) - Železnièná stanica

TU(Letná 9) - Jedlíková (5,9,13)

Žel. st.- LF

èas 29

32

6*

9*

R3*

06:00

14,44

26,56

8,23, 38 ,53

22,37,32

12,24,36,48

13,25,37, 49

5,18,30, 42,55

3,18,30, 42,54

16

07:00

14,44

26,41,56

8,23, 38 ,53

7,22,37,53

13,25,37,49

13,25,37, 49

7,19,27,31,43,55

7,19,31,43, 55

17

08:00

14,44

26,56

8,38

23,53

16,23,36,56

1,14,34,54

7,26,46

7,24,44

09:00

14,44

26,56

8,38

23,53

16,36,56

14,34,54

6,26,31,46

10:00

14,44

26,56

8,38

23,53

16,36,56

14,34,54

11:00

14,44

26,56

8,38

23,53

16,36,56

12:00

14,44

26,56

8,38

23,53

13:00

14,44

26,56

08,30,50

14:00

14,44

26,56

15:00

14,44

16:00

22

9

46

15

21,51

15,21,30, 49

00,3,6 10

22

21

58

37,42

24

21

4,24,44

24

21

6,26,46

4,24,44

24

21

14,34,54

6,26,46

4,24,44

24

41

16,36,56

14,34,54

6,26,46

4,24,44

52

30,59

44

41

16,36,56

16,36,56

14,34,51

6,26,46

3,24,44,58

07

30

44

41

08,30,50

16,36,56

14,29,44,59

6,21,36,51

6,21,36,51

14,29,44,59

33 51

44

21

26,56

08,30,50

16,36,56

14,29,44,59

6,21,36,51

6,21,36, 44,51

14,29,44,59

14

24

21,51

14,44

26,56

08,30,50

16,36,56

14,29,44,59

6,21,36,51

6,21,36,51

14,29,44,59

09

24

21,51

17:00

14,44

26,56

08,30,50

16,36,56

14,29,44,59

6,21,36,54

6,21,36,51 56

13,29,44

49

24

21

18:00

14,44

26,56

10,38

23,53

16,36,55

14,34,54

6,26,35,46

4,24,44

24

21

19:00

14,44

26,56

08,38

23,53

15,35,55

14,34,54

5,19, 25,45

03,23,43

24

21

02

20 40,59

R4

28,45,58 10,18

10

halo

Študentské informaèné a poradenské centrum informuje

Prvé kroky na univerzite

13

Èasový harmonogram štúdia v akad. roku 2007 / 2008

Škola Štúdium na VŠ prebieha po semestroch, ktoré sú ukonèené skúškovým obdobím. Dôležitým obdobím v semestri je posledný týždeò, v ktorom sa ude¾ujú zápoèty – zápoètový týždeò.

Skôr ako zaène výuèba ... Výkaz o štúdiu na VŠ (“index”) – je jedným z najdôležitejších dokumentov a dokladov vysokoškolského štúdia. Do neho sa na zaèiatku akademického roka zapisujú všetky predmety, ktoré absolvujete v nasledujúcich dvoch semestroch. Veríme, že úspešne. Výsledky štúdia má každý študent aj v elektronickej podobe v IS Student. ISIC karta – èiže medzinárodný identifikaèný preukaz študenta. Táto karta platí po celom svete a po zaplatení poplatku získavate množstvo zliav. Preh¾ad o z¾avách môžete získaś v katalógu, alebo na internetovej adrese www.ckm.sk. ISIC zároveò slúži aj ako preukaz do univerzitnej knižnice, poèítaèových uèební a ako stravovacia karta. Taktiež poskytuje z¾avu na cestovnom v meste Košice a do miesta trvalého bydliska. Zápis – tento proces je nutné absolvovaś na zaèiatku každého akademického roka. Zápis do ïalšieho roèníka je podmienený získaním dostatoèného poètu kreditov. Imatrikulácia – slávnostný akt, pri ktorom je študent prvého roèníka oficiálne uznaný za právoplatného èlena akademickej obce príslušnej univerzity a fakulty. Kreditný systém a Európsky systém prevodu kreditov (ECTS) – tento systém pride¾uje každému predmetu èíselnú hodnotu na základe jeho obtiažnosti. Výhodou je medzinárodný status, ktorý umožní napr. študovaś èasś štúdia v zahranièí s tým, že po návrate Vám materská univerzita uzná kredity získané poèas tohto štúdia. Dôležité je pri zaèiatku štúdia zistiś, ko¾ko kreditov je potrebné získaś k ukonèeniu štúdia a aká je optimálna kreditová záśaž pre jednotlivé semestre. Väèšinou to býva 60 kreditov za roèník.

Výuèba Na univerzite sa stretnete s tromi typmi predmetov: Povinný predmet – t.j. predmet, ktorého absolvovanie a predpísaný spôsob ukonèenia je pre štúdium záväzné. Povinne volite¾ný predmet – je to predmet, ktorý je súèasśou povinného bloku štúdia. Výberové predmety – sú vypisované na fakultách a katedrách nad rámec študijného programu. Každý predmet musí byś ukonèený predpísaným spôsobom, aby kredity boli zapoèítané. Predmet môže byś ukonèený zápoètom, klasifikovaným zápoètom alebo skúškou. Úèasś na prednáškach je dobrovo¾ná, ale odporúèa sa na ne chodiś. Povinné sú cvièenia, kde sa toleruje urèitá miera absencie. Obyèajne sú to 3 absencie za semester. V prípade nepochopenia uèiva sú možné konzultácie. Termín stanovuje vyuèujúci, väèšinou je to raz týždenne.

Univerzitné inštitúcie Študijné oddelenie – nachádza sa na každej fakulte. Bude prvým èlánkom pri riešení Vašich študijných záležitostí. Ïalším èlánkom je prodekan pre pedagogickú èinnosś a dekan fakulty. Univerzitná knižnica – je centrálnym knižnièno-informaèným strediskom. Jej poslaním je informaèné zabezpeèenie vedeckého výskumu a pedagogického procesu. Služby poskytuje nielen študentom, ale aj výskumníkom a iným zamestnancom univerzity, pod¾a pravidiel, ktoré stanovuje knižnièný poriadok. Viac na www.lib.tuke.sk. Štúdium na vysokej škole nie je len o sedení nad knihami. Všetci vysokoškoláci majú možnosś sa športovo, èi kultúrne vyžiś. K dispozícii sú telocviène, kluby a rôzne spoloèenské a kultúrne akcie. Veríme, že sa naplnia Vaše oèakávania a odštartujete spolu s nami nový a úspešný akademický rok. Vykroème teda spoloène tou správnou nohou.

Študentské informaèné a poradenské centrum Máš štúdijné problémy? H¾adáš prácu? Èo je nové na TUKE? Aké sú možnosti štúdia na TU? Potrebuješ radu psychológa? ŠIPC Ako získaś študentskú pôžièku? vestibul TU, Letná 9 H¾adáš pomoc v duchovnej oblasti? 042 00 Košice Kde nájsś dobrú brigádu? [email protected] www.tuke.sk/sipc H¾adáš právne poradenstvo? Èo zaujímavé sa deje v Košiciach? Poskytujeme informácie a poradenské služby uchádzaèom o štúdium na TU, študentom, absolventom a zahranièným študetom TU.

Slávnostné otvorenie akademického roku 2007/2008 sa uskutoèní 24.9.2007 o 11,00 hod. v aule Maxima Výuèba v ZS: Zimné prázdniny: Skúš. odbodie ZS: Výuèba v LS: Skúš. obdobie LS:

24.9.2007 - 21.12.2007 22.12.2007 - 6.1.2008 7.1.2008 - 15.2.2008 18.2.2008 - 16.5.2008 19.5.2008 - 30.6.2008

Hlavné prázdniny: 1.7.2008 - 31.8.2008

Študijné oddelenia fakúlt Fakulta elektrotechniky a informatiky Hlavná budova TU - II.poschodie, è.d. 234 pon - pia: 9:00 - 12:00 str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:00 štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ Hutnícka fakulta Hlavná budova TU - IV.poschodie, è.d. 438 pon: 11:00 - 15:00 uto: NESTRÁNKOVÝ DEÒ str - štv - pia: 10:00 - 12:00 Strojnícka fakulta Hlavná budova TU - I.poschodie, è.d. 117 pon - utr: 9:00 - 12:00 str: 9:00 - 12:00 13:30 - 15:00 štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ pia: 9:00 - 12:00 Ekonomická fakulta Òemcovej 32 - II.poschodie, è.d. 203 pon - pia: 10:00 - 12:00 str: 13:00 - 14:30 Fakulta umení Hlavná budova TU - I.poschodie è.d. 150 pon - uto -str: 9:30 - 11:30 Fakulta BERG Hlavná budova TU - II.poschodie è.d. 208 pon - uto - pia: 10:00 - 12:00 str: 10:00 - 12:00 14:00 - 15:00 štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ Letecká fakulta Rampová 7 - I. poschodie è.d. 11 pon - uto - pia: 10:00 - 12:00 str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:00 štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ Stavebná fakulta Vysokoškolská 4 - II.poschodie è.d. 233 pon - uto - štv: 8:30 - 12:00 str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:30 pia: NESTRÁNKOVÝ DEÒ Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove Bayerova 1, è.d. 102 pon - uto - štv - pia: 9:30-11:30 str: 13:30 - 15:00

Študentské informaèné a poradenské centrum Pondelok 9.00 – 15.00 Utorok 9.00 – 15.00 Streda 9.00 – 15.00 Štvrtok 9 .00 – 15.00 Piatok 9.00 – 15.00

14

halo

inzercia

ponúka šancu mladým staś sa IT odborníkmi Prechod zo študentského života, h¾adanie si vhodného zamestnania a vstup do profesionálnej praxe nebýva jednoduchý a prináša mnohé úskalia. Rozhodovanie, kde zaèaś svoju profesionálnu kariéru a štart, nemusí vždy dopadnúś úspešne. Spoloènosś T-Systems Slovakia so sídlom v Košiciach ponúka šancu schopným, mladým ambicióznym ¾uïom, ktorí majú záujem pôsobiś v IT oblasti, zaèaś pracovaś, ïalej sa vzdelávaś a profesionálne rásś. O tom, že ide o mimoriadne perspektívnu a odborne zaujímavú oblasś sa presviedèaś nemusíme. „Je ve¾ký rozdiel pracovaś v malej firme a vo ve¾kej medzinárodnej IT spoloènosti so silným zázemím a komplexným systémom starostlivosti o svojich zamestnancov,“ hovorí Marek Beèaver, ktorý dnes pracuje ako systémový administrátor v spoloènosti T-Systems v jej personálne najpoèetnejšej divízii Open Systems. „Po skonèení školy som zaèínal v malej firme ako administrátor siete. Po roku som zistil, že to nemá perspektívu, lebo nemám šancu odborne rásś. Firma sa nerozvíjala a tým pádom nepodporovala ani rozvoj IT systémov a nemala záujem na mojom ïalšom vzdelávaní a odbornom raste. To bol hlavný dôvod môjho odchodu z tejto firmy,“ hovorí administrátor Marek Beèaver. Ako povedal, spomedzi viacerých IT firiem si nakoniec vybral spoloènosś T-Systems Slovakia. „Ide o mladú, dynamicky sa rozvíjajúcu IT spoloènosś s medzinárodným pôsobením, pracujúcu pre významných ve¾kých zahranièných klientov, ktorá sa stará o ïalšie vzdelávanie a odborný rast svojich pracovníkov a má v tejto oblasti prepracovaný komplexný vzdelávací systém nielen po odbornej stránke, ale aj pre tzv. soft skills a cudzie jazyky. To boli hlavné dôvody, pre ktoré som tu zaèal pracovaś. Po èase pôsobenia v tejto firme vidím, že moje rozhodnutie bolo správne,“ povedal Beèaver.

V súèasnosti sa divízia Open Systems spoloènosti T-Systems Slovakia stále rozvíja, preberá ïalších ve¾kých zahranièných zákazníkov. Dnes tu pracuje vyše 130 ¾udí a radi vo svojom kolektíve privítajú desiatky ïalších. Okrem manažmentu Open Systems poskytuje T-Systems Slovakia služby manažmentu middlewearových aplikácií (ako napr. IBM Tivoli, HP Open View, IBM WebSphere, Tibco, Netcool, Service Center, atï.), ve¾kých zákazníckych aplikácií, manažmentu databáz, sietí, business procesov zákazníkov, vývoja špeciálnych aplikácií pre systémový manažment, a pod. „Divízia Open Systems sa rozvíja, rozširuje svoje pôsobenie a potrebujeme mladých, ambicióznych ¾udí, ktorí chcú pracovaś v IT sfére, prièom nemusí ísś vyložene o vysokoškolských absolventov IT odborov, ale o miesto sa môžu uchádzaś aj absolventi iných odborov, ktorých si my vyškolíme. Máme v podstate dve zásadné požiadavky na uchádzaèov – zodpovedný prístup a chuś ïalej sa odborne

vzdelávaś, prièom by mali ovládaś angliètinu na komunikatívnej úrovni. Znalosś ïalšieho cudzieho jazyka – najmä nemèiny, je výhodou,“ hovorí tím líder Marián Ballók. „Prednosśou práce v divízii Open Systems je, že sa pracuje v tímoch, takže èlovek nie je ponechaný sám na seba pri riešení úloh. Ak si neviem s nieèím rady, je tu samozrejmosśou požiadaś o radu a pomoc skúsenejšieho kolegu. Starší kolegovia si svoje poznatky, vedomosti, praktické skúsenosti, takpovediac svoje nadobudnuté know - how, nenechávajú pre seba, ale radi sa podelia s mladšími kolegami. Viem, že je to nezvyklé a v iných branžiach sa to èasto nerobí. Tu je to naopak. Tým, že ma starší, skúsenejší kolega nauèí postupne zvládnuś riešenie úloh, ktorými sa napríklad zaoberá aj on, uvo¾ní si èasový priestor a potom sa môže venovaś riešeniu iných, závažnejších a nároènejších úloh a ïalej odborne rásś. Takže vlastne postupom èasu pracovník prechádza od riešenia jednoduchých vecí k èoraz nároènejším a zložitejším, takže postupne odborne rastie každý èlen tímu,“ hovorí systémový administrátor Roman Ostrožoviè.

Divízia Open Systems, ktorá je najväèšia v rámci spoloènosti T-Systems Slovakia zabezpeèuje prevádzku IT infaštruktúry pre také významné nadnárodné spoloènosti a firmy ako Deutsche Post World Net, BMW, T-Com, T-Mobile, T-Online, T-Systems, Amway, O2, Toll Collect, British American Tobacco, prièom postupne pribúdajú ïalšie. „Našou úlohou je poskytovanie služieb našim zákazníkom na požadovaných operaèných systémoch so zameraním na ich ïalší rozvoj inovaènými technológiami T-Systems. Open Systems sa zameriava na platformy, operaèné systémy a infraštruktúry Sun Solaris, Linux, IBM AIX, HP–UX, Microsoft Windows, Storage Management, Backup and Restore a Systems Management. K takýmto platformám a štruktúram nie je u nás na Slovensku bežný prístup, pretože ich používajú najväèšie firmy, takže administrátor malých sietí sa nemá šancu dostaś k takým vedomostiam a technológiám, ako naši pracovníci,“ hovorí Ballók. Doložil, že spoloènosś preto venuje mimoriadnu pozornosś a vynakladá ve¾ké investície na vzdelávanie svojich pracovníkov, aby mohli poskytovaś služby na vysokej kvalitatívnej úrovni. „V tomto smere sa kvalitou a úrovòou poskytovaných služieb vyrovnáme našim zahranièným kolegom, v nieèom ich dokonca predèíme,“ povedal Ballók. „Je ohromný rozdiel byś administrátorom malej siete s jedným, s dvoma servermi a pracovaś tu v divízii Open Systems, ktorá poskytuje služby mnohým zahranièným zákazníkom a stará sa dnes o vyše 10000 serverov rôznej úrovne bežiacich pod rôznymi operaènými systémami a ïalšiu IT infraštruktúru. Je to ve¾ká príležitosś uèiś sa novým veciam, spoznávaś moderné systémy a technológie, na strane druhej je to aj ve¾ká zodpovednosś. Našou úlohou je zabezpeèovaś

halo

inzercia

optimálnu dostupnosś a spo¾ahlivosś fungovania systémov, bez ktorých naši klienti nemôžu normálne fungovaś,“ hovorí Beèaver. Doložil, že mnohému ich uèia nemeckí a iní zahranièní IT špecialisti. Celý systém vzdelávania zaèína v IT-Academy, ktorej súèasśou je aj dnes už dobre známa IT Farma. Dáva šancu aj mladým ¾uïom, ktorí síce neštudovali IT, no majú pozitívny vzśah k práci s poèítaèom, chuś uèiś sa nové veci a trochu talentu. Po úspešnom vstupnom pohovore sa uchádzaèi stávajú zamestnancami spoloènosti. V tomto trojmesaènom intenzívnom vzdelávacom programe získajú základný preh¾ad a vedomosti z k¾úèových oblastí IT, potrebných pre prácu v T-Systems. Oboznámia sa aj s jednotlivými oddeleniami firmy, so systémom a významom práce v týchto oddeleniach a s prihliadnutím na vlastné preferencie sa postupne špecializujú do jednotlivých oblastí. Po IT Farme sa stávajú súèasśou produktívnych tímov a pod¾a potreby prechádzajú ïalšími špecializovanými technickými školeniami a školeniami o IT infraštruktúre, zameranými na rozvoj znalostí o IT technológiách a procesoch prebiehajúcich v spravovaných systémoch našich zákazníkov. Technické tréningy zvyèajne vrcholia absolvovaním certifikaèného procesu a získaním priemysel-

15

ného certifikátu, napr. LINUX RHCT, Sun Certified System Administrator, AIX Certified Expert, HP Unix Certified Administrator, atï., ktoré majú medzinárodnú platnosś. „Je to ve¾ká výhoda, že T-Systems Slovakia nielen organizuje, ale aj hradí takéto ïalšie vzdelávanie. Jednotlivec sa na takéto školenia nemá šancu dostaś a zrejme by ani nebol v stave si ich sám zaplatiś. Navyše spoloènosś hradí aj intenzívne jazykové kurzy angliètiny a nemèiny, èo je tiež výrazný prínos pre zamestnanca,“ hovorí Ostrožoviè. Marek Beèaver ocenil, že spoloènosś poskytuje svojim zamestnancom aj rôzne ïalšie benefity, ktoré zamestnanec môže využívaś pod¾a vlastného uváženia. Marek Beèaver sa s Romanom Ostrožovièom svorne zhodli, že spoloènosś T-Systems poskytuje pre mladého èloveka ideálnu príležitosś na úspešný štart do sveta IT a ïalší profesionálny rast. Nakoniec, je to jedna z mála príležitostí v Košiciach alebo na východnom Slovensku pre špièkovú profesionálnu prácu a profesionálnu kariéru v globálnej IT spoloènosti.

Kariéra v SAP administrácii! Si informatik a uvažuješ o budúcej špecializácii? Prihlás sa do praktického a bezplatného kurzu mySAP, spoznaj atraktívnu oblasť SAP administrácie a získaj skúsenosti, ktoré ti pomôžu v kariérnom raste... možno aj v našej spoločnosti. Uzávierka prihášok je do konca septembra 2007. Viac informácií a registračný formulár nájdeš na www.t-systems.sk

T-Systems Slovakia, s.r.o. Košťova 1, 040 01 Košice [email protected]

partnerská univerzita

UNIVERZITA V MISKOLCI Univerzita v Miskolci je najväèšou vysokoškolskou vzdelávacou inštitúciou severného Maïarska. Jej právnym predchodcom je prvá vysokoškolská ustanovizeò technického zamerania vo svete Banská Akadémia v Banskej Štiavnici, ktorú založil Habsburský rod vládnuci vo vtedajšom Uhorsku. Univerzita, obklopená mohutným parkom je jedným z najkrajších univerzitných areálov Maïarska aj Európy. Univerzitné mesto, ktoré sa rozprestiera na ploche 85 hektárov disponuje vïaka blízkosti pohoria Bükk a kúpe¾ov Miskolc-Tapolca jedineènými dannosśami a vytvára osobitnú atmosféru na strávenie vysokoškolských rokov. Banskoštiavnické tradície, väzby medzi študentmi pretrvávajúce mnohé roky, zanietenosś uèite¾ov a duševné dedièstvo vytvárajú na Univerzite v Miskolci rozhodujúcu atmosféru. Univerzita v Miskolci sa stala na zaèiatku XXI. storoèia ozajstnou „Universitas“. Za posledných skoro jeden a pol desaśroèia sa inovovala výuèba v technických smeroch, prispôsobila sa požiadavkám doby. Poslucháèov – budúcich inžinierov - èakajú vyuèujúci a vedeckí pracovníci v dobre vybavených laboratóriách s modernými výuèbovými materiálmi na Fakulte technických geologických vied, Fakulte technických materiálových vied a na Fakulte Strojníctva a Informatiky. Na spoloèenskovedných fakultách sa poskytuje poslucháèom vzdelanie v oblasti práva, ekonómie a filozofie. Silnou stránkou vysokoškolskej fakulty J.A.Komenského v Sárospataku je výchova pedagógov. V roku 2006 vznikla vysokoškolská Zdravotnícka fakulta, zameraná na prípravu v odboroch zdravotná poradenská služba, rehabilitácia a diagnostické zobrazovanie. Poslucháèi Ústavu Múzických Umení Béla Bartóka sa aktívne zúèastòujú aj na hudobnom živote mesta. Výskumné centrá Univerzity - Ústav Aplikovanej chémie Maïarskej Akadémie Vied, Regionálne Univerzitné Vedomostné Centrum mechatronických a logistických systémov, Mechatronické a Materiálové Kooperaèné Výskumné Centrum a Kooperaèné Výskumné Centrum Inovaèného Manažmentu sa ako organická èasś univerzity podie¾ajú na výuèbových a výskumno-vývojových prácach, v úzkej spolupráci s predstavite¾mi hospodárskej sféry v regióne. Na požiadavky trhu pracovnej sily pružne reagujú posilòujúce sa bakalárske a magisterské študijné programy, ale sa realizujú aj požiadavky celoživotného vzdelávania – v záujme prilákania a udržania nadaných študentov a mladej inteligencie. Dôležitým prostriedkom pre prácu s talentovanými študentmi, ako aj pre výchovu vedeckého dorastu je na univerzite Študentský vedecký krúžok, ktorý láka ve¾ký poèet poslucháèov a pripravuje ich pre vykonávanie vedecko-výskumných úloh. Úèasś v èinnosti študentských vedeckých krúžkov hrá dôležitú úlohu aj vo vzdelávacej èinnosti, lebo môže napomáhaś poslucháèom v ich osobnom rozvoji, pri úèasti na konferenciách v zahranièí a doma, pri úèasti v èiastkovej zahraniènej výuèbe, pripraviś ich na doktorandské štúdium, formovanie ich vedeckej životnej dráhy. Akreditované PhD. programy umožòujú ïalšie vzdelávanie odborníkov, vrátane získania vedeckej hodnosti. Na Univerzite v Miskolci sa zaèala výchova doktorandov (PhD.) na základe akreditovaných doktorandských programov 1. októbra 1993. V súèasnosti prebieha doktorandské štúdium s možnosśou získaś hodnosś PhD. na šiestich fakultách univerzity v ôsmich vedných odboroch (Strojnícke a Informatické vedy, Technické geologické vedy, Technické materiálove vedy, Právne vedy, Ekonomické vedy, Literárne vedy, ako aj v oblasti Filozofických vied.) Univerzita v Miskolci sa vïaka výsledkom viac, ako 270 roèného vývojového procesu dnes zaraïuje medzi dôležité a akceptované univerzity tak v Maïarsku ako aj v Európskom Vzdelávacom Priestore. Jej imidž sa poèas uplynulých desaśroèí v mnohom zmenil; popri zachovávaní, rozvoji a odovzdávaní vedomostí, preberá významnú úlohu aj v hospodárskom vývoji, je mostom medzi výuèbou a praxou. Jej jedineènosś je v rôznorodej palete študijných programov, v silnej funkcii „výskumnej univerzity“, v priaznivom pomere poètu poslucháèov a uèite¾ov, odborné zabezpeèenie elitnej výuèby a zvláštnosś prirodzeného prostredia v ktorej sa nachádza. Areál Univerzity v Miskolci dáva domov výuèbovým priestorom, ale aj študentským domovom, ústrednej univerzitnej knižnici, športovým objektom, a pohostinským a obslužným útvarom. V dnešnej dobe okolo 800 vyuèujúcich a viac ako 1000 spolupracovníkov sa usiluje to, aby boli nápomocní skoro 15 tisíc poslucháèom pri ich napredovaní v štúdiu a pri zabezpeèení rozvoja Univerzity v Miskolci.

halo

17

MISKOLCI EGYETEM A Miskolci Egyetem Észak-Magyarország legnagyobb felsõoktatási intézménye. Jogelõdje a világ elsõ mûszaki felsõoktatási intézménye, a Habsburg udvar által alapított Selmecbányai Bányászati-Kohászati Akadémia. A hatalmas park övezte egyetem Magyarország és Európa egyik legszebb campusa. A 85 hektáron elterülõ Egyetemváros a Bükk-hegység és Miskolc-Tapolca közelségével páratlan adottságokkal rendelkezik és sajátos atmoszférát teremt az egyetemi évek eltöltéséhez. A selmeci hagyományok, a hallgatók közötti, hosszú évekre meghatározó kötõdés, az oktatók elkötelezettsége és a szellemi örökség valóban meghatározó hangulatot teremt a Miskolci Egyetemen. A XXI. század kezdetére az Egyetem igazi Universitassá vált. A mûszaki területeken a képzés az elmúlt közel másfél évtizedben megújult, és a kor elvárásainak megfelelõen alakult át. Mérnök-hallgatóinkat a Mûszaki Földtudományi Kar, a Mûszaki Anyagtudományi Kar, a Gépészmérnöki és Informatikai Kar oktatói és kutatói jól felszerelt laboratóriumokban, korszerû tananyagokkal várják. Társadalomtudományi karainkon jogász-, közgazdász- és bölcsészképzésben részesülnek növendékeink, a sárospataki Comenius Fõiskolai Kar erõssége a pedagógusképzés. 2006-ban jött létre az Egészségügyi Fõiskolai Kar, ahol védõnõ, gyógytornász és diagnosztikai képalkotó szakokon tanulnak növendékeink. Bartók Béla Zenemûvészeti Intézetünk hallgatói a város zenei életében is aktívan tevékenykednek. A Miskolci Egyetem kutató központjai, – az MTA Alkalmazott Kémiai Kutatóintézet, a Mechatronikai és Logisztikai Rendszerek Regionális Egyetemi Tudásközpont, a Mechatronikai és Anyagtudományi Kooperációs Kutató Központ, az Innovációmenedzsment Kooperációs Kutatási Központ - az egyetem szerves részeként vesznek részt az oktatási-kutatási-fejlesztési munkában, szoros együttmûködésben a régió gazdasági szereplõivel. A munkaerõ-piaci igényekhez való rugalmas alkalmazkodást szolgálják a megszilárdulóban lévõ BSc és MSc képzések, de teljesülnek az élethosszig tartó tanulás feltételei is - a régió tehetséges diákjainak és fiatal értelmiségének vonzása és megtartása érdekében. A kiemelkedõen tehetségek hallgatókkal való foglalkozásnak és a tudományos utánpótlás nevelésének az egyetemen fontos színtere a Tudományos Diákkör, mely jelentõs számú hallgatót vonz és készít fel tudományos kutatási feladatok végzésére. A tudományos diákköri munkában való részvétel szerepet játszik az egyetemi képzésben is, mert elõsegítheti a hallgatók egyéni fejlõdését – külföldi és hazai konferenciákon, külföldi részképzésekben való részvételüket, doktorandusz-képzésre való felkészítésüket, tudományos pályafutásuk alakítását. A szakemberek továbbképzését, tudományos fokozat szerzésének lehetõségét teremtik meg az akkreditált PhD programok. A Miskolci Egyetemen akkreditált doktori programok alapján 1993. október 1-jén kezdõdött a doktori (PhD) képzés. Jelenleg az Egyetem hat karán nyolc tudományágban (Gépészeti és Informatikai tudományok, a Mûszaki Földtudomány, a Mûszaki Anyagtudomány, a Jogtudomány, a Gazdaságtudomány, az Irodalomtudomány és a Filozófia területén) folyik doktori képzés és szerezhetõ PhD fokozat. A több mint 270 éves fejlõdési folyamat eredményeképpen a Miskolci Egyetem Magyarország és az Európai Felsõoktatási Térség fontos és számon tartott egyetemei közé tartozik. Imázsa sokat változott az elmúlt évtizedek alatt, a tudás õrzése, gyarapítása és átadása mellett kiemelkedõ szerepet vállal a gazdaságfejlesztésben, híd az oktatás és a gyakorlat között. Egyedivé teszi sokszínû képzési palettája, erõs „kutató egyetem” funkciója, a kedvezõ hallgatói–oktatói létszámarány, az elitképzés szakmai megalapozottsága és különleges természeti környezete, melyben elhelyezkedik. A Miskolci Egyetem campusa otthont ad nemcsak az intézmény tanulmányi épületeinek, hanem a kollégiumoknak, az egyetemi központi könyvtárnak, sportlétesítményeknek, vendéglátó- és szolgáltató egységeknek is. Jelenleg közel 800 oktató és több mint 1000 munkatárs fáradozik azon, hogy a mintegy 15 ezer hallgató tanulmányi elõrejutását segítse és szolgálja a Miskolci Egyetem fejlõdését.

18

halo

Inštitút celoživotného vzdelávania

Aktívne predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti uchádzaèov o zamestnanie po výkone trestu Aj keï nezamestnanosś postihuje mužov aj ženy, ¾udí v rôznom veku, s rôznym vzdelaním, v rôznom sociálnom postavení predsa trh práce vykazuje množstvo štrukturálnych charakteristík, medzi ktoré patrí aj vysoká nezamestnanosś osôb po výkone trestu, ktorých situácia nie je doteraz komplexne riešená. Vytvorenie podmienok pre zamestnate¾nosś a zamestnanosś tejto znevýhodnenej skupiny obyvate¾ov a ich integrovanie na trh práce je výzvou pre prijímanie konkrétnych systémových opatrení a nových prístupov v práci.

Špecifické ciele: • identifikácia cie¾ovej skupiny odsúdených v nápravno-výchovných ústavoch s nedostatoènou úrovòou remeselných zruèností, sociálnych kompetencií, komunikatívnosti, komunikácie, ekonomicko-právneho a obèianskeho spolužitia, • zvýšenie úrovne remeselných zruèností a znalostí dlhodobo nezamestnaných osôb vo výkone trestu v oblastiach murár-obkladaè, maliar-natieraè, vodár-kúrenár, zváraè, šitie obuvi, • rozvoj komunikaèných schopností, • rozvoj osobnostných a sociálno-psychologických atribútov súvisiacich s integráciou a reintegráciou na trhu práce, • rozvoj ekonomicko-právneho a obèianskeho vedomia, • overenie si nadobudnutých znalostí a zruèností, upevnenie pracovných návykov v inkubátore, • uplatnenie nadobudnutých znalostí a zruèností a pracovných návykov v miestach trvalého bydliska osôb prepustených z výkonu trestu v spolupráci s Úradmi práce, rodiny a sociálnych vecí a orgánmi miestnej samosprávy.

Viaceré analýzy, ako aj naše poznatky, ktoré sme získali pri riešení projektov potvrdzujú skutoènosś, že v štruktúre nezamestnanosti predstavujú významnú skupinu dlhodobo nezamestnané osoby po výkone trestu. Dôvody projektu Nerozvinuté kvalifikaèné zruènosti ako aj dlhodobá nezamestnanosś a nútená sociálna izolácia poèas výkonu trestu vytvárajú „novú spoloèenskú skupinu deklasovaných (new-underclass)“, ktorá žije v systéme podpôr sociálneho zabezpeèenia a v kultúre trvalej závislosti od štátu. Uvedené postavenie ¾udí nezriedka vyúsśuje do apatie, pasivity a niekedy aj do opätovného asociálneho alebo deviantného správania. Namiesto konštruktívnej adaptácie na život po výkone trestu nastupuje rezignujúca adaptácia (pasívny životný štýl, redukcia ašpiraènej úrovne, akceptácia situácie nezamestnanosti). Hlavným cie¾om projektu je zvýšiś zamestnate¾nosś uchádzaèov o zamestnanie po výkone trestu prostredníctvom realizácie komplexného programu prípravy pre trh práce v súlade so súèasnými požiadavkami zamestnávate¾ov, ktorý zabezpeèí vyššiu mieru rovnosti postavenia týchto ¾udí na trhu práce a u¾ahèí ich integráciu a reintegráciu na trhu práce.

Èastým problémom nie je len nedostatoèná ochota ísś pracovaś, ale aj nedostatoèná úroveò manuálnych zruèností pre výkon urèitej profesie a neschopnosś nájsś si prácu, nízka miera vedomostí o tom ako sa samostatne môže h¾adaś práca. Nezanedbate¾ným faktorom je aj neochota akceptovaś ¾udí prepustených z výkonu trestu ako rovnocenných uchádzaèov o pracovné miesto na trhu práce. Všetky tieto skutoènosti spätne pôsobia na znižovanie motivácie h¾adaś si prácu. Takto sa uzatvára bludný kruh èloveka prepusteného z výkonu trestu, ktorý aj keby chcel pracovaś, ale pre nerovnosś šancí nenachádza prácu a nevie využívaś prostriedky pre h¾adanie zamestnania. Predložený projekt je akousi prvotinou v tejto sociálne ve¾mi krehkej a háklivej oblasti. Získané výsledky budú ve¾mi prospešné pre naštartovanie systémového riešenia problémov väzeòstva na Slovensku.

doc. Ing. Dušan Vitko, PhD. Ing. Vladimír Èižmár Ing. Erika Glovová

akademické potulky svetom

halo

19

Na dobré veci si ¾udia zvyknú rýchlo. Tak to bolo aj v prípade našej èasti Akademické potulky svetom. Získala si priazeò èitate¾ov a teší nás aj stále rastúci poèet prispievate¾ov. Uverejnili sme postrehy našich študentov zo študijných a pracovných pobytov, stáží vo Francúzsku, Švajèiarsku, Fínsku, Nemecku a v tomto èísle pokraèujeme zážitkami dvoch študentov z Fakulty umení, ktorí absolvovali svoju zahraniènú stáž v Rakúsku a Španielsku. Ak máte chuś podeliś sa o svoje skúsenosti s èitate¾mi Haló TU aj Vy, neváhajte a zašlite text na adresu redakcie [email protected].

Èaro Popelky ...

každý z nich nesie zodpovednosś za svoju èasś projektu. Každý detail je konzultovaný so šéfmi.

Cie¾om mojej zahraniènej stáže bolo dosiahnúś praktickú skúsenosś v architektonickom atelieri. Kedže práca v òom je ve¾mi komplexná, moja èinnosś bola nasmerovaná do rozlièných oblastí. Od výroby modelov, vizualizácií, rysovania technických výkresov a navrhovania až po administratívnu èinnosś a stretnutia s „profesistami“. Bola to výborná skúsenosś pre môj rast na každom fronte. Videl som ve¾mi dobre fungujúci ateliér na vysokej odbornej úrovni v každodennej èinnosti a mohol som v òom aplikovaś svoje dosia¾ nadobudnuté skúsenosti a získavaś nové.

Architektonický atelier PPAG (Popelka Poduschka Architects) vo Viedni sú mladým, už celosvetovo známym ateliérom. Myšlienkové jadro tvorí pár Anna a Georg. Dávajú ve¾ký dôraz na každý detail. Ich stavby sú odrazom premyslenosti, konceptu a vtipu. V ateliéri pracuje okrem nich ešte desaś da¾ších architektov. Práca je organizovaná pod¾a projektov. Na jednom projekte pod¾a obtiažnosti pracujú 1 až 4 architekti, prièom

Drina a relax po španielsky Volám sa Mona. Som absolventkou fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach. Vïaka programu Leonardo da Vinci som absolvovala päśmesaènú pracovnú stáž v Španielsku, konkrétne na ostrove Mallorca. Bývala som v centre hlavného mesta - Palmy, v podnájme s dvoma brazílskymi spolubývajúcimi. Napriek kultúrnym rozdielom si èlovek zvykne na ich spontánnosś a neustále vyspevovanie a hranie na gitare až do neskorých noèných hodín... Potom ranné vstávanie do práce je skutoène zážitkom! Pracovala som v architektonickom štúdiu, kde okrem šéfa nikto Španielom nebol. A tak sme komunikovali väèšinou v angliètine, poprípade slovenèine, keïže sa nás tam stretlo nieko¾ko Slovákov. Práca bola zaujímavá, mòa osobne ve¾mi bavila. A ak aj boli v práci stresy, vždy nám s kolegami dobre padlo ísś si po práci vyvetraś hlavu i telo na pláž. Tomu

Pracoval som na piatich rôznych projektoch, od suśaže na kúpele v Alpách cez rodinný dom až po obytné stavby. Vždy som dostal nejakú èasś projektu, za ktorú som bol zodpovedný a na nej som samostatne pracoval. V ateliéri sa zvyklo pracovaś 10 až 11 hodín denne, v záśažových obdobiach až 14 hodín, to dávalo malú šancu kultúrnemu vyžitiu poèas týždòa, ale cez víkendy som to doháòal stretnutiami s novými priate¾mi v krèmách, kinách a divadlách. Napriek tomu, že toto obdobie pokladám za nároèné, som neskonale rád, že som ho mohol prežiś. Otvorilo mi to nové obzory. Odporúèam každému, kto má chuś na sebe tvrdo pracovaś. Pavol Wohlfahrt

hovorím relax! Španieli to majú ove¾a ¾ahšie, pri mori sa ¾ahko zabúda na akéko¾vek problémy. Poèas týždòa ve¾a vo¾ného èasu nebolo, ale o to intenzívnejšie sme trávili víkendy. Niekedy výletmi prenajatým autom po ostrove (sever Mallorcy odporúèam:) alebo noèným životom... Ten sa vyznaèuje tým, že skôr ako o dvanástej èi jednej po polnoci, sa do mesta nevyráža. Typický je tzv. botelion, teda stretnutie mladých ¾udí napr. v prístave, kde si každý prinesie v igelitke to, èo má rád. Španielov charakterizuje hlavne rum, kola, kocky ¾adu a plastové poháre.Takto v hlúèikoch popíja spolu ve¾ké množstvo ¾udí a je to nezabudnute¾ný zážitok! Tých zážitkov mám ešte ve¾a, napr. narodeninová párty, kde z desiatich mužov boli len dvaja heterosexuáli... No, viete èo? Skúste si nazbieraś nejaké vlastné:) Mona Karková

20

halo

šport

Kurzy sa tešia ob¾ube Tak ako Katedra telesnej výchovy pre študentov a zamestnancov organizuje zimné telovýchovné kurzy na Martinských holiach, kde sa uèia lyžovaś, èi snowboardovaś, zlepšujú si techniku jázd, rovnako tak organizuje katedra tri letné telovýchovné kurzy pri mori v zahranièí. Pohyb, radosś, spoznávanie krajín, to všetko je neodmyslite¾nou súèasśou telovýchovných sústredení, ktoré naša katedra organizuje. Pre ve¾ký záujem sa zameranie jednotlivých sústredení stále rozširuje.

Prvé letné sústredenie katedra organizovala v strede mesiaca jún v Talianskej republike. Malo naozaj široký záber a pestrú ponuku rôznych športových aktivít. Jeho cie¾om bolo technické zdokonalenie pohybovej kultúry úèastníkov. Sústredenia sa zúèastnilo 38 študentov a 7 zamestnancov TUKE. Ubytovanie, stravovanie i doprava boli zabezpeèené cestovnou kanceláriou BB TURIST, ktorej touto cestou vyslovuje katedra poïakovanie v mene všetkých úèastníkov. Chatky s klimatizáciou, vlastnou sprchou, toaletou, èi kuchynskou linkou s chladnièkou, drezom i sporákom splnili nároky aj tých najnároènejších.

Každé ráno pred raòajkami si úèastníci kurzu rozohriali telo behom po vlhkom piesku pri mori pod odbornou asistenciou Mgr. Bohumila Budzáka v troch stupòoch nároènosti. Skupina bežcov pomaly naštartovala posilòovanie srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému a kondície vôbec. Ranný beh, hneï po prebudení bol ve¾mi úèinný, pretože pri tomto behu za neustáleho zaruèeného dostatoèného prísunu kyslíka sa pri spa¾ovaní tukov jednalo o pozitívnu aeróbnu tvorbu energie. Po tomto rozohriatí nasledovalo posilòovacie cvièenie pri bazéne pod vedením Ing. Barbary Chamillovej. Pri posilòovaní bol dôsledne dodržiavaný postup prvotného rozohriatia, streèingu posturálnych svalov a posilòovanie fázických svalov. Ve¾mi podnetné a zaujímavé bolo rôznorodé posi¾òovanie s flexabandmi a overbalmi. Azda by bolo hriechom nepokraèovaś v nasadenom tempe. Cvièenci mali možnosś si technicky upraviś a zdokonaliś plavecký štýl pod odborným vedením Mgr. Janky Kováèovej. Plavecký tréning bol realizovaný dvakrát denne v plaveckom bazéne domáceho kempingu Mediterraneo (www.campingmediterraneo.it) Deò, èo deò pri bazéne po popoludòajšej sieste o 17.30 hod. s úsmevom na tvári oèakávala svojich cvièencov Mgr. Mirka Barcalová. Zo dòa na deò pre nich pripravovala nároènejšie zostavy aerobiku plné dynamiky a taneèných prvkov, ktoré sa tešili ob¾ube nielen u študentov TU, ale aj zamestnancov. Cvièiaci zvládli pekné bloky zložené do zostáv. V závereènej fáze sa už ve¾mi dobre orientovali v priestore. Pohybový prejav zložený z jednotlivých prvkov aerobiku bol plynulý. Jeho jednotlivé bloky testovali schopnosś koncentrácie a pamäte cvièiacich.

Športovou náplòou tohto letného sústredenia bolo cvièenie aerobiku, posilòovanie váhou vlastného tela, ranné behanie po pláži, plávanie, bedminton, tenis, volejbal, futbal a inline korèu¾ovanie.

Športovo nároèný deò mohli úèastníci kurzu ukonèiś hrou bedmintonu, èi inline korèu¾ovaním v spoloènosti zamestnancov katedry. Futbalové i tenisové turnaje boli na dennom programe. Rovnakej ob¾ube sa tešil aj volejbal. Okrem tejto základnej ponuky pripravenej zamestnancami katedry mali študenti i zamestnanci možnosś zacvièiś si step aerobik, aqua aerobik a spinning pod vedením inštruktora aerobiku Ivana z Chorvátska. Spestrením kurzu boli dva výlety. Prvým bola návšteva vodného par-

halo

šport ku „Aqualandia“ (www.aqualandia.it), ktorý otvoril svoju náruè nadšencom vodných šmýkaèiek a bungee jumpingu. Aj naši študenti si zvýšili hladinu adrenalínu skokom zo 60 m veže na gume. Tí menej odvážni si ju zvýšili na vodných šmýkaèkách s názvami „Scary Falls“, „Kamikaze“, „Stargate“ a „Spacemaker“. Posledná z menovaných je najvyššou na svete. Z výšky 42 metrov sa odvážlivci spúšśali na gumenom èlne rýchlosśou 100km/h.

Aqualandia ponúkala sprievodné programy a akcie, ktorými boli latino aerobik pri bazéne, basketbalová show, Peter Pan Show, akrobatická show na pirátskej lodi, cirkusová show pre deti, potápaèská škola, èi kurz fitness. Druhým výletom bol výlet do Benátok. Po krátkej ceste autobusom do prístavu Punta Sabioni sme nastúpili na loï „Romina“ spoloènosti Marco Polo, ktorá nás doviezla do benátskeho prístavu. Plavba loïou bola spestrená návštevou benátskych ostrovov Murano a Burano. Burano nás prekvapilo pestrofarebne vyma¾ovanými fasádami domov, ale aj šikovnosśou jeho obyvate¾ov, ktorí sa preslávili vo svete èipkárstvom. Na

21

ostrove Murano sme navštívili sklársku dielòu, v ktorej sme boli oèitými svedkami výroby známeho benátskeho skla. Samotná návšteva Benátok už bola èerešnièkou na torte. Navštívili sme známe benátske miesta, akými je Námestie Sv. Marca, známy Most vzdychov, Dóžov palác, Benátska záhrada plná kvetov, èi najväèší a najznámejší benátsky most Rialto postavený koncom 16. storoèia na 12000 drevených koloch, ktorý je dlhý 48 metrov a široký 22 metrov. Príjemne unavení sme sa vo veèerných hodinách vrátili do nášho prechodného domova.

Ak vás vystrašilo množstvo športových aktivít, nebojte sa. Športové akcie v našej ponuke nie sú povinné, každý úèastník kurzu si zvoli také množstvo i druh pohybu, ktorý mu vyhovuje. No tento náš kurz skutoène športom žil. Zaujala vás naša ponuka? Viac informácií o èinnosti našej katedry nájdete na www.tuke.sk/tu/ktv. Dovidenia o rok :) Mgr. Miroslava Barcalová, Ing. Barbara Chamillová

Pohár dekana SjF v malom futbale KTV TU sa snaží vytváraś stále lepšie možnosti a podmienky pre výsledku 0:0 zvíśazilo na pokutové kopy nad družstvom RTU. Na treśom športovú realizáciu študentov aj zamestnancov Technickej univerzity mieste skonèilo družstvo SjF. Všetky zúèastnené družstvá preukázali v Košiciach, nielen v rámci pravidelnej telesnej výchovy, ale aj organizo- v nároèných zápasoch vysoké športové majstrovstvo a taktiež zmysel pre vaním rôznych športových podujatí, kde sú ve¾ké možnosti na vzájomné fair play hru, keï všetci pochopili na tomto podujatí, že nie je zmyslom vyhraś za každú cenu, ale zahraś si a vytvoriś nové vzśahy medzi študentmi spoznávanie sa a komunikáciu študentov. Jednou z nových akcií na tomto poli je aj turnaj, kde boli zlúèení do a uèite¾mi pri vytváraní úspešných kolektívov. Po poslednom zápase prodekan SjF doc. Knežo odovzdal ceny jedného družstva študenti a uèitelia jednotlivých fakúlt Technickej unipre najúspešnejšie družstvá, poïakoval za športový verzity v Košiciach. Tento priestor poskytol I. roèník prístup k zápasom a zaželal všetkým úèastníkom ve¾a turnaja v malom futbale „O pohár dekana SjF TUKE“, úspechov v školskej práci. Potom nasledovalo obèerktorý sa konal v roku osláv 55. výroèia vzniku fakúlt SjF, stvenie poèas, ktorého už jednotlivé družstvá zaèali vyBERG, HF – ktoré tvorili Vysokú školu technickú, sútváraś plány a prípravu na nasledujúci roèník. èasnú Technickú univerzitu v Košiciach. Turnaj otvoril V závere chcem poïakovaś dekanovi SjF Dr.h.c. prodekan SjF TUKE doc. RNDr. D. Knežo, CSc., ktoprof. Ing. M. Badidovi, PhD., ktorý ve¾mi ochotne prisrý v krátkom príhovore pozdravil všetkých úèastníkov túpil na túto myšlienku organizovaś takýto turnaj a poa zaželal im ve¾a úspechov a vyslovil nádej, že všetci skytol putovný pohár, finanèné prostriedky na ceny a zúèastnení si odnesú z turnaja príjemné zážitky. obèerstvenie pre úèastníkov turnaja. Som ve¾mi rád, Na turnaji sa zúèastnilo osem družstiev, zložených že sa táto akcia stretla so všeobecným pochopením zo študentov a zamestnancov, reprezentujúcich 7 a uznaním a verím, že bude úspešne pokraèovaś aj fakúlt – SjF, F BERG, HF, SvF, EkF, FEI, LF a družstvo v ïalších rokoch a bude podporovaś úzku spoluprácu RTU, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín po 4 družštudentov a uèite¾ov. stvá, kde hrali systémom každý s každým a následne hrali o koneèné umiestnenie družstvá na rovnakých Putovný pohár dekana Strojníckej miestach v skupinách. fakulty TU v Košiciach PaedDr. Vladimír Harèarik Po ve¾mi vyrovnaných zápasoch sa nakoniec víśazom stalo a putovný pohár získalo družstvo FEI, ktoré vo finále po základnom

22

halo

študentské fórum

Installfest – vzrušujúci svet Linuxu Ak ste obyvate¾om niektorého z internátov Technickej univerzity v Košiciach, urèite dobre poznáte pojem PC Klub. Áno, je to tá skupinka ¾udí, na ktorých nadávate, keï vám uprostred hokejového zápasu vypadnú multicasty, známejšie pod názvom VLC.

dému. Obsah „uèiva“ bude podaný tak, aby ho pochopil aj zaèiatoèník, všetky èasti budú ilustrované na príkladoch. No a keïže projekt je otvorený študentom a aj prednášajúci budú z radov študentov, urèite nebude núdza ani o diskusiu, v ktorej sa každý dozvie to, èo ho zaujíma.

Avšak málokto sa zamyslí, èo všetko musí byś splnené, aby ste ten zápas mohli dopozeraś do konca. Pakety k vám musia prejsś cez nespoèetné množstvo kabeláže, prepínaèov – switchov a v neposlednom rade aj cez smerovaèe – routre, ktoré na svoju prácu používajú operaèný systém Linux alebo jeho modifikácie. Vtedy, keï vy len sedíte a hromžíte, mnoho èlenov PC Klubu už o probléme vie a snaží sa ho vyriešiś. Niekto si povie, že mohli by to robiś aj rýchlejšie, a niekto zase, že by to tiež chcel vedieś ...

V prípade záujmu o tento projekt oèakávate urèite aj organizaèné pokyny. Pre úèasś na projekte je potrebná hlavne chuś do uèenia. Po hardvérovej stránke je potrebný vlastný poèítaè, nejaké vo¾né miesto na disku a hlavne èas. Prednášky sú plánované v rozsahu 30 – 240 minút v závislosti od formy prednášky (teoretická, praktická) a samozrejme od obtiažnosti. V pláne je, aby projekt absolvovalo cca 100 ¾udí za mesiac (prednášky sa budú uskutoèòovaś s týždennou periódou), základné prednášky (základy Linuxu a jeho inštalácia) sa budú opakovaś 2-krát mesaène, kompletný súbor prednášok sa otoèí za jeden semester.

A práve pre tú druhú skupinu, pre tých, èo majú chuś sa nieèo nauèiś PC Klub v spolupráci s firmou T-Systems Slovakia pripravili iniciatívu pod súhrnným názvom InstallFest. Ide o projekt, v ktorom sa èlenovia a externí konzultanti PCKlubu budú snažiś vám, úèastníkom tohto jedineèného projektu, sprostredkovaś nadobudnuté vedomosti a skúsenosti z oblasti inštalácie, administrácie a ovládania operaèného systému Linux . Obsahom prednášok, ktoré budú rozdelené do 10 modulov budú veci jednoduchšie, ako napríklad samotná inštalácia OS Linux, práca s multimédiami a napa¾ovanie, ale aj nároènejšie – kompilácia jadra, inštalácia a konfigurácia databázového a web serveru a BASH skripting a toto všetko na aplikáciách, ktoré sú vo¾ne dostupné na stiahnutie kaž-

Podrobnejšie informácie o jednotlivých moduloch, návody, pokyny a termíny sa dozviete na webe http://installfest.pcklub.sk. Predtým, ako vám zaželám ve¾a zdaru do uèenia, rád by som predstavil tých, ktorí sa na realizácii projektu podie¾ali. Naše ïakujem patrí hlavne firme T-Systems Slovakia a osobnej iniciatíve jej výkonného riadite¾a Jozefa Ondáša. Na strane Technickej univerzity stál pri zrode iniciatívy prof. Anton Èižmár a riešite¾ský tím pozostáva z predsedu Študentskej komory Akademického senátu Ondreja Látku a èlenov PC Klubu. Marek Soha

Poď, budeme Ťa držať za ruku... !

u

Študentská kvapka krvi

Slovenský Èervený kríž Územný spolok Košice – mesto pripravuje v termíne od 8. októbra do 16. novembra 2007 13. roèník „Študentskej kvapky“

a k

08.10.–16.11.2007

Každý darca bude zaradený do žrebovania. Ceny venujú: predseda Košického samosprávneho kraja, Technická univezita v Košiciach, TESCO Stores SR Košice, Eurotrade Plus, s.r.o., Letisko – Airport Košice, a.s., ÈSOB Finanèná skupina, Všeobecná zdravotná poisśovòa, Nemocnica Košice – Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, Soroptimist Club. Krv možno darovaś: Národná transfúzna služba SR, pracovisko Košice, Tr. SNP 1 pondelok až piatok od 6:30 do 12:00 hod utorok do 17:00 hod. Nemocnica Košice - Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, Poliklinika Vstupný areál USS v pondelok až piatok od 6: 30 do 12: 00 hod. K odberu je potrebný obèiansky preukaz, preukaz poistenca Podmienky pre darovanie na www.cervenykriz-ke.sk

Haló TU vydáva Rektorát Technickej univerzity v Košiciach, Letná 9, 042 00 Košice. Vychádza štyrikrát za kalendárny rok. Termíny uzavierok sú : 20. november 2007, 20. február 2008, 1. máj 2008. Redakèná a grafická úprava : PhDr. Beáta Jureèková, Ing. Róbert Klik, Tomáš Pénzeš Kontakt: [email protected], [email protected] Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov. Nepredajné

Junior

Senior Nevšedná univerzita... ...z poh¾adu organizátora Aj pod takýmto titulkom v denníku SME sa mohla verejnosś doèítaś o našom, na Slovensku jedinom celouniverzitnom projekte detskej univerzity „Sme TU pre deti“. Keï sme pred rokom po prvýkrát otvorili dvere našej Alma mater šesśdesiatim chlapcom a dievèatám základných škôl, mala som trocha obavy z priebehu celej akcie. Dnes, po ukonèení druhého roèníka, sa rozplynuli. Dobrý chýr a skvelé referencie z úst našich malých absolventov sú pre nás tou najlepšou kritikou a formou reklamy. Šíri sa rýchlo, nedá sa zmanipulovaś a je naozaj úèinná. Na ilustráciu, kapacita 120 miest bola obsadená v priebehu troch dní. Úprimné poïakovanie patrí všetkým, ktorí sa na realizácii tohto milého projektu podie¾ali, rektorovi, prof. Ing. Jurajovi Sinayovi, DrSc., realizátorom prednášok na jednotlivých fakultách, ktorými boli:

Ing. Daniela Bartková, PhD. (EkF) prof. Ing. Karol Marton, DrSc. (FEI) Ing. Daniel Hlubeò (FEI) doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. (FU) prof. Ing. Augustín Varga, CSc. (HF) Mgr. Mário Molokáè (FBERG) Ing. Ladislav Hvizdák (FBERG) Ing. Jana Zacharová (FBERG) prof. Ing. Karol Vasilko, DrSc. (FVT) Ing. Jozef Mišík (FVT) Jozef Mizla (FVT) Ing. Eva Panulinová, PhD. (SvF) h... dnášajúcic tskej e re prof. Ing. Stanislav Kmeś, CSc. (SvF) D p u d itu ¾a tiv h Z po notím ak doc. RNDr. Magdaléna Bálintová, CSc. (SvF) zitívne hod o p ko o ys V erzite. v iv o n ík u j sn e Ing. Eva Katunská, PhD. (SvF) ve as ro n a kolektíve univerzity n vysoprázdnin v ò Ing. Ján Semjon (SjF) ry e o st žd e tý ri iś p Stráv ieś si ožnosś prezr tórií, je Ing. Marek Sukop (SjF) m ra o aś b m la ò h ve yc a záro vne rôzn la že h , y, ým b Ing. Marek Vagaš (SjF) T è u . vý štúdium koškolskej ou, Ing. Peter Tuleja (SjF) pre ïalšie u rm io fo ác u tiv vo o ra dobrou m alizovaná h t- Ing. Tibor Stanèík (SjF) niverzita re tácie jedno je detská u sti a prezen - Ing. Marián Sciranka (SjF) vo b ri o o tv m k śo e ti d e d omáhajú ap podnecuje n lt kú sa fa y Ing. Peter Friga (SjF) rodých ktorej b livých rôzno rá ich viac zaujíma, a Ing. Peter Kandráè (LF) o kt , sś la ś. javiś ob ohli venova vá, PhD. prof. Ing. Jozef Považan, CSc. (LF) m ko i rt st a o B n c la ú d ie v bu Ing. Dan doc. Ing. Ján Bálint, CSc. (LF) Ing. Juraj Vagner (LF) Ing. Ján Vajda, PhD. (LF) PROJEKT PODPORILA

HLAVNÝ REKLAMNÝ PARTNER

Z poh¾adu rodièa... Ako rodiè a j ako peda syn mohol góg som ve zúèastniś d ¾mi rád, že etskej unive sa môj Získal širš rzity „Sme T í preh¾ad U pre deti“. o možnostiac štúdia na vš h etkých faku ltách Techn vysokoškolského gram bol ve ickej unive ¾mi zaujíma rzity. Prový a pouèn prístupnou ý, nako¾ko formou pre bol vedený roèníka. V šk o lá ko v tretieho eï málokto až piateho ré sedelo v p ilotnej kabín z detí sa môže poc hváliś, že e, projekto ládalo robo valo cestu, t. alebo ovIng. Ladisla v Lukáè, P hD. HF TU v Ko šiciach

Poèas celého pobytu na TUKE na malých šarvancov dohliadali a odpovedali na zvedavé otázky aj naši skutoèní študenti (Peter Bratrù (FEI), Lenka Varšová (EkF), Martina Pribièková (SjF), Peter Horos (FEI), Zuzana Muchová (LF), Ján Benka (FEI), ktorým patrí tiež úprimné „ïakujeme“. Silné objatia a úsmevy na záver promócií prezrádzali, že spomienky, zážitky a dojmy z týždòa nabitého programom na Technickej univerzite budú doznievaś v rodinách mladých absolventov ešte dlho. Pre tých, ktorí nestihli v tomto roku prihlásiś svoju ratolesś do nášho projektu jedna dôležitá informácia. Prihlasovanie bude spustené 2. mája 2008 elektronickou formou na www.tuke.sk/sipc/du. PhDr. Beáta Jureèková

ho študenta... Z poh¾adu mladé na ázdnin za zaèali Moje zážitky z pr . Bol ti“ de e pr TU me „S detskej univerzite a krásvých prednášok ma ují za ò de týž to ogram pr l uja za jviac ma nych zážitkov. Na také èo nie dia ve o , ak robotický futbal (to tes(o h oc ergia v oblak skonštruovaś) a en raFa d vo oz kový blesk toval som si kliet mo sa m so že d, m rá a dayovu klietku). So a dò týž ého krásneho hol zúèastniś tak dobre že sa o nás tak m, ký ïakujem všet Peter Èurila starali.

Detská univerzita - ako som to prežila ja Urèite si aj vy myslíte, že škola cez prázdniny je pekná hlúposś. No ja som za všetko nové - tak preèo nie? S obavami som sa ráno viezla elektrièkou k univerzite a celú cestu som sa nevedela zbaviś nepríjemnej myšlienky: „Ach, veï ja tam nikoho nebudem poznaś!“ Radšej som sa však nezverila ani mojej mame, lebo z jej otázok, èi mám mobil a nariadení, že sa jej mám ohlásiś aj cez deò, som tušila, že aj ona má obavy, èi sa mi to bude páèiś... Hneï po príchode na univerzitu, ma však všetky obavy prešli. Dostali sme tašku s logom TU a v nej sme mali trièko, ktoré sme si hneï mohli aj obliecś. Okrem toho farbièky, perá, poznámkový blok, index, skriptá... To¾ko vecí naraz si nenájdem ani v darèekovej taške na narodeniny! Ale èo je najdôležitejšie - všetci boli ve¾mi milí, a tak som na trému z nových ¾udí a nového prostredia razom zabudla. Vedúci skupiny, do ktorej som patrila (oranžoví), sa volal Peter a bol skutoène super! Každý deò sme sa dozvedali nieèo nové vïaka profesorom, ktorí sa nám venovali. Ja som si na svoje prišla, keïže rada kreslím, najmä druhý deò, keï sme doobedie trávili na Fakulte umení a vyjadrovali predstavy o vysnívanom mobilnom telefóne alebo aute. O niè menej zaujímavý však nebol ani deò na Fakulte BERG, kde sme ryžovali zlato alebo na Strojníckej fakulte. Každý deò som mala o èom rozprávaś mame a otcovi. Ïakujem všetkým, a tak isto aj moji rodièia, - profesorom i študentom, ba aj tetám v jedálni, ktorí nám pripravili nezabudnute¾ný prázdninový týždeò. Barbora Šullová

Si dobrý v IT? Chcel by si job už popri škole? Tak neváhaj a pošli svoje CV-čko! Ak si piatak a študuješ informatiku, môžeš mať zabezpečenú budúcnosť v T-Systems Slovakia. Prihlás sa k nám už teraz ako praktikant a po ukončení VŠ máš u nás isté miesto. Tak neváhaj a pošli svoj životopis v AJ na adresu [email protected]

www.t-systems.sk