október november december 2015

Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Ročník IX / október – november – december 2015

vojenské lesy

ISSN 1338-3221

SLOVO NA ÚVOD

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 4/2015 Ročník 9 október – november – december 2015 Vydavateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122 Redakčná rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora) Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) Ing. Marián Hojdan (redaktor) Ing. Jozef Joppa (redaktor) Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu) Registrácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221 LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. NEPREDAJNÉ!

Milí kolegovia, priatelia, pripadla mi milá povinnosť osloviť vás v úvode nášho časopisu Vojenské lesy. Je veľmi ťažké napísať niečo, čo dokáže zaujať celý okruh ľudí. Každý z nás je iný, odlišný, jedinečný. Každý má rád niečo iné, každému sa niečo iné páči. Napríklad ja som v živote optimista. Vždy sa snažím nájsť na veci to dobré. Prišla jeseň. Ročné obdobie, na prežitie ktorého mnohí ľudia potrebujú istú dávku optimizmu. Pritom je to okúzľujúce obdobie, ktorého čaro sa odzrkadľuje predovšetkým v našich lesoch. Pestrú paletu farieb, ktorá nás sprevádza počas našich prechádzok scenériou prekrásnych slovenských lesov, nám môžu závidieť všetci, ktorí nemali to šťastie, žiť v takom nádhernom prostredí. Rôznorodosť sfarbujúcich sa listnáčov prenikajú skupinky oddaných „zelenáčov“, ktorým pojem jeseň nehovorí nič. Tvrdohlavo bránia zelenú farbu a nechcú sa jej vzdať ani na sklonku roka. Aj lesná zver, ktorá v úmorných letných mesiacoch baží po sviežosti jesenných rán, sa teší príchodu jesene. Na volanie prírody odpovedá túžbou dať nový život, zanechať posolstvo pre ďalšie generácie. Po namáhavom a vyčerpávajúcom období, počnúc jarou, keď nám príroda ponúka možnosť zobrať si z jej darov, si zaslúži oddych pod bielou perinou, aby načerpala nové inšpirácie do nasledujúceho obdobia. Priatelia, vážme si to, čo nám život dáva, snažme sa rozvíjať to dobré, ovplyvňovať to zlé. Snáď nie sú moje priania trúfalé… Želám vám všetko dobré a Lesu zdar!

Milé kolegyne a kolegovia, prajem vám pekné leto.

Ing. K. Belanová ❧

Neprešlo jazykovou úpravou.

fotografia na titulnej strane © Zuzana Peková

2

vojenské le sy 4/2015

OBSAH SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . . 2 Lesníctvo

od spoločných koreňov

kynológia

Októbrové súťaže farbiarov o titul CACT. . . 22 Harvestorové technológie na LS Podolínec. . . 4 Oprava lesných ciest V OZ Kežmarok . . . . . . . 6 Rekonštrukcia prístupových ciest. . . . . . . . . . . 7 Keď počasie prekvapí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Vojenské lesy a statky - historie . . . . . . . . . . . . 16 Strelecký pretek O pohár predsedu OPK Malacky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

spoločenská rubrika

HISTÓRIA

Škody spôsobované zverou. . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Preberanie stavieb. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

poľovníctvo a rybárstvo

Dni sv. Huberta v Pliešovciach. . . . . . . . . . . . . 23 Vydarený 25. ročník Dní sv. Huberta vo Svätom Antone. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Unikátne maľované terče Banskoštiavnického streleckého spolku. . . . . 18 Spomienky na taxáciu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

strelectvo

Dvojnásobný jubilant . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Ján Suchár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Jeden z nás. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Ľubomír Gancarčík. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 To sme my, skauti z Dolného Kubína. . . . . . . 27 Jubileum Zdenka Blaha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Jelenia ruja vo Vihorlate. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Ako som strelil môjho prvého jeleňa. . . . . . . . 11

Lesná pedagogika

Môj prvý jeleň. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 V Kežmarku opäť ožívali poľovnícke tradície. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Preteky s medveďom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

Mannlicher Luxus s vymeniteľnou hlavňou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Rekultivácia a revitalizácia jazier a vodných plôch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 10. Európsky kongres lesnej pedagogiky. . . . 29

aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15


Les ako „živá učebňa“ a miesto oddychu, zdravia, pohybu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3

LesnÍctvo

Harvestorové technológie na LS Podolínec

5

Timberjack 1270B je harvestor pracujúci na lesnej správe Podolínec. Podľa prevádzkovej hmotnosti (15,9 t) ho zaraďujeme medzi stredné, ale podľa výkonu motora (152 kW) medzi veľké harvestory. Tento stroj je vybavený troma nápravami, z ktorých prvé dve tvoria boogie nápravu a tretia je samostatná. Harvestor je vybavený antivibračnou a odhlučnenou kabínou. Dosah ramena je 8,6 metra maximálna prsná hrúbka spiľovaných stromov je 55 cm.

medzi veľké. Vybavená je štyrmi klanicami, na ktoré môže naložiť max.12 ton nákladu. Dĺžka nákladu môže byť maximálne 5,5 metra. Maximálna dĺžka výsuvného teleskopického ramena s drapákom je 7,2 metra.

Spolu s týmto harvestorom u nás pracuje aj forwarder (vyvážačka) takisto značky Timberjack 1110 D. Je to štvornápravová vyvážačka s boogie nápravami a podľa hmotnosti (15 t) a výkonu motora (120 kW) patrí Ing. Michal Lihoň, LS Podolínec, OZ Kežmarok

3

4

2


LesnÍctvo 1)

Harvestor v kalamite na LS Ľubica v roku 2010 – ilustračné foto. Harvestor Timbejack fy NAVIS s.r.o. v lokalite 2) Štopark 1. krát na VLM OZKK v roku 2012 3) Jeho prácu kontroluje vedúci LS Podolínec Ing. Juraško – rok 2012 4,5) Presun harvestora Timberjack v lokalite Poľana v roku 2015 – ilustračné foto 6) Staršia vyvážacia súprava Timberjack v lokalite Poľanová rok 2013

1

Komplexná výroba dreva I.-IX. mesiac I.-XII. mesiac IX.-XII. mesiac

2011

2012

2013

2014

8737 m3

7413 m3

9005 m3

2654 m3

2015 6229 m3

Od 1. októbra začal na našej lesnej správe pracovať aj druhý menší harvestor značky Rottne H8. Je to harvestor, ktorý podľa hmotnosti (8,5 t) zaradzujeme medzi malé, ale podľa výkonu motora (116 kW) medzi stredné harvestory. Rottne H8 je harvestor s pohonom všetkých štyroch kolies. Je vybavený antivibračnou ochrannou kabínou. Dosah ramena pri plnom vysunutí je 7 metrov a maximálna hrúbka spiľovaných stromov v prsnej výške je 33 cm. Tento harvestor je vhodný do prebierkových porastov vďaka svojej veľkosti a manipulácii je obratný aj v malých priestoroch, preto je vhodný do porastov s prvým resp. druhým zásahom. Vďaka svojej veľkosti málo poškodzuje zostávajúci porast. Odvetvovacia hlavica je vybavená jedným pevným a dvoma pármi pohyblivých odvetvovacích nožov s nízkou hmotnosťou. Túto technológiu využívame v prebierkových porastoch do 50 rokov a na spracovávanie kalamity. Nateraz máme vyťažených cca 500 m3 a pokračujeme ďalej. V tomto roku sa plánuje touto technológiou vyťažiť cca 1000 – 1500 m3 drevnej hmoty. Podľa našich poznatkov a skúseností sú výkonné a spoľahlivé, pracujú celoročne, zdolávajú aj porasty v terénoch s neúnosným podložím (flyšové podložie na Štoparku), bez týchto moderných technológií si už život a prácu na našej LS nevieme ani predstaviť. Ich nevýhoda je skutočná svahová dostupnosť v našich náročných podhorských a horských oblastiach. ❧

Harvestorové technológie začali na LS Podolínec fungovať od septembra 2011 a pracujú na správe dodnes. Ich hlavná činnosť počas celého obdobia bola a je spracovávanie kalamity. Na posúdenie uvádzam výkony, ktoré dosahovali v jednotlivých rokoch. Ťažba a vývoz dendromasy I.-IX. mesiac IX.-XII. mesiac

2014

2015 2344,25 m3

131,61 m3

Okrem toho sa podieľali a podieľajú na výrube a na vývoze dendromasy - či už z rúbanísk, zo zarastených ciest a zvážnic alebo z nelesných plôch. Pracujú na lesníckych obvodoch plošne, samozrejme tam, kde to dostupnosť terénu dovoľuje, niekedy idú do extrémov. Stále hovoríme o súkromnej firme NAVIS s. r. o., v minulosti M+M K. Je to v podstate dvojčlenná osádka Michala Palindera a spol. pod vedením ich vedúcej, pani Kubinčákovej. S ich prácou do dnešných dní sme absolútne spokojní. V súčasnosti do svojho portfólia zaraďujú zánovnú vyvážaciu súpravu značky PONSSE Gazelle. Bude zaradená do komplexnej výroby dreva (ťažba, približovanie a manipulácia dreva) a staršia vývozka bude voziť dendromasu. vojenské le sy 4/2015

6

5

LesnÍctvo

oprava lesných ciest V OZ Kežmarok Lesné cesty majú v lesnom hospodárstve osobitný význam. Dopravné sprístupnenie lesných komplexov primeranou a vyhovujúcou sieťou ciest umožňuje hospodárne, bezpečné a plynulé prepravovanie dreva, osôb, materiálu a mechanizmov potrebných na zodpovedné hospodárenie v lese. Dôležitú úlohu zohráva cestná sieť aj pri obnove lesa, pestovateľskej činnosti a kontrolnej službe lesných zamestnancov, ale aj pri plnení iných ako produkčných funkcií lesa – napríklad pri rekreácii obyvateľstva. Odštepný závod Kežmarok mal v minulosti samostatnú stavebnú správu aj projekčné oddelenie, ktoré sa venovalo výstavbe lesných ciest. Postupne sa dopravne sprístupnili všetky hlavné doliny a trasy. Po reorganizácii zá-

6

vodu po roku 2000 bola stavebná správa zrušená a predmet činnosti spolu s mechanizmami boli presunuté na lesnú správu Ľubica. V posledných rokoch sa stavebná činnosť zameriava na výstavbu nových lesných ciest a tiež na

bežné údržby a rekonštrukcie ciest a cestných telies na nich, čistenie priekop a priepustov. Významnou časťou sa podieľame na protipovodňových aktivitách a odstraňovaní povodňových škôd. V súčasnosti je strojový park zložený z dvoch nákladných vozidiel Tatra, jedného nákladného vozidla Kamaz, jedného

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica


LesnÍctvo univerzálneho dokončovacieho stroja (UDS), valca, grédra a cestnej frézy. Kameň potrebný na cesty dobývame v kameňolome v Toporci. Z významnejších akcií v roku 2015 treba spomenúť rekonštrukciu cestného krytu v Kolačkovskej doline v dĺžke 7,5 km. Technológia rekonštrukcie pozostávala z rozrušenia pôvodného povrchu frézou, dovezení a splanírovaní

asfaltovej drvy (recyklát z rekonštrukcie štátnej cesty I. triedy), v prefrézovaní drvy s pôvodným materiálom, urovnaní grédrom a zavalcovaní. Pri teplom letnom počasí tak vzniká nový povrch lesnej cesty porovnateľný s penetračným materiálom. Pri väčších akciách aj na iných závodoch sa mechanizmy sústredia z celého štátneho podniku na jedno miesto, naprí-

klad Dačovolomská dolina, Braličky, Medvedí vrch. Lesná správa zamestnáva sedem stálych skúsených a zodpovedných strojníkov, ktorí vedia v špecifických situáciách svojou radou prispieť k zdarnému výsledku. Výsledkom stavebných aktivít sú opravené a zrekonštruované lesné cesty. ❧

Rekonštrukcia prístupových ciest Vďaka podpore z Ministerstva obrany SR na výstavbu a rekonštrukciu prístupových komunikácií sa v roku 2015 rekonštruujú v odštepnom závode Kežmarok dve prístupové cesty Kolačkov a Pavlišov a na Správe lesov Pliešovce prístupové komunikácie Javorie a Medveďov vrch. Ing. Miroslav Halaj, oddelenie lesnej výroby GR Pliešovce

Rekonštrukcia krytov prístupových komunikácií sa zameriava výlučne na zlepšenie environmentálnej hodnoty lesov. Investície do prístupových komunikácií, ktoré sú verejnosti prístupné bezplatne, prispievajú k multifunkčnosti lesov. Ide o rekonštrukciu infraštruktúry, ktorá súvisí s rekonštrukciou prístupových komunikácií k lesnej pôde. Skvalitnenie sprístupnenia lesov prispeje aj k zlepšeniu obhospodarovania lesov, čo bude mať dosah na lepšie viazanie CO2. Okrem toho sa znižuje spotreba pohonných látok lesnej mechanizácie, znižujú sa prejazdy po lesnej pôde, čo priaznivo vplýva na ochranu životného prostredia. Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, majú v predmete podnikania aj stavby a ich zmeny, preto rekonštrukcie krytov vozoviek prístupových komunikácií robia vlastné stavebné mechanizmy a pracovníci, takisto

svahy lesných porastov v lokalite Pavlišov. Celá rekonštrukcia trasy využíva starú cestu s dĺžkou 4 670 m. V súčasnosti sa pracuje na rekonštrukcii krytu vozovky a na sfunkčnení odvodnenia. Účelová prístupová komunikácia Javorie sa nachádza vo Vojenskom obvode Lešť v katastrálnom území Podjavorie I. Je pripojená na miestnu spevnenú komunikáciu Podkova, ktorá spája osadu Podjavorie s lokalitou Pereš vo Vojenskom obvode Lešť. Lesná cesta prechádza lesnými porastmi a napája sa na miestnu spevnenú komunikáciu Javorie. Rekonštrukcia krytu vozovky využíva starú cestu s dĺžkou 1 980 m. Pôvodný povrch komunikácie bol nespevnený, preto bola v nepriaznivom počasí zjazdná len ťažkou technikou. Práce sa robili v máji a auguste a ukončenie je naplánované na november. Účelová prístupová komunikácia Medveďov vrch sa nachádza vo vojenskom obvode Lešť v katastrálnom území Lažteky. Prechádza lesnými porastmi a vychádza v lokalite Lažteky, kde sa napája na spevnenú komunikáciu. Re-

konštrukcia krytu vozovky využíva starú cestu s dĺžkou 5 720 m. Pôvodný povrch komunikácie bol len čiastočne spevnený štrkodrvinou, preto v nepriaznivom počasí bola zjazdná len ťažkou technikou. Práce sa robili v mesiacoch máj a august a ich ukončenie je naplánované na november. Po ukončení všetkých prác na rekonštrukcii krytov vozoviek úžitkových lesných ciest sa zhodnotí majetok VLM SR. Je na nás všetkých, aby sme sa k nemu správali dôstojne a neznehodnocovali ho svojim nezodpovedným konaním. Majme na mysli, že za tým všetkým je práca našich kolegov, ktorá si zaslúži úctu a ochranu vytvoreného diela. ❧

štrkodrvina sa používa z kameňolomov prevádzkovaných VLM SR. Rekonštrukcie pozostávajú z vytvorenia novej vozovky zo štrkodrviny s hrúbkou 300 mm a zo sfunkčnenia pozdĺžneho a priečneho odvodnenia. Účelová prístupová komunikácia Kolačkov sa nachádza v severnej časti Levočských vrchov v katastrálnom území Kolačkov. Celá rekonštrukcia využíva starú cestu s dĺžkou 5 650 m. V súčasnosti sú práce ukončené, realizovali sa v júni a júli. Účelová prístupová komunikácia Pavlišov sa nachádza západne od obce Tichý Potok v katastrálnom území Blažov. Sprístupňuje vojenské le sy 4/2015

7

LesnÍctvo

Keď počasie prekvapí Po vyše týždenných horúčavách a extrémnom suchu prišiel dlho očakávaný dážď v podobe búrky, ktorej sme sa mnohí potešili. Na krátky čas pominulo nebezpečenstvo požiaru a teploty boli znesiteľnejšie. To sme však ešte nevedeli, čo nás čaká v lese. Vladimír Šajánek, lesník LS Riadok, OZ Malacky

Veterná smršť, ktorú búrka priniesla, spôsobila kalamitu na LS Riadok, LO Režnisko v lokalite Kaltenbruk a na LS Mikulášov, LO Olšáky, lokalita Kobyliarky. Obidve postihnuté oblasti delí úzky pás jelšového porastu v povodí potoka Rudávka. Po uvoľnení lesných ciest a zistení skutočného stavu sme začali so spracovaním kalamity. Najviac boli postihnuté porasty vo veku 80-110 rokov. Na sprístupnenie porastov bol nasadený harvester a tiež UKT a pracovníci s JMP. Len vďaka výkonnej technike a úsilí všetkých zúčastnených sme už na druhý deň mohli na LS Riadok začať so spracovaním kalamity. Na LS Riadok to bolo cca 3000 m 3 borovice a 300

m3 dubu na LS Mikulášov cca 2500 m3 borovice. Drevnú hmotu sme spracovali harvesterom (presilené a značne zavetvené duby JMP) podľa požiadaviek odberateľov a sústredili na OM forwarderom. Treba podotknúť, že odbyt zareagoval veľmi rýchlo a pružne. V dôsledku zlomov bola časť možných guľatinových sortimentov znehodnotená a zatriedili sme ich do vlákniny. V málo postihnutých mladých prerezávkových porastoch sme kalamitnú drevnú hmotu spracovali na energetickú štiepku. Súčasne so sústreďovaním sme drevenú hmotu aj odvážali, aby sa neznehodnotila, predovšetkým zmodraním a trhlinami z vysušenia, keďže teploty na slnku dosahovali až hodnotu +40°C. Jeden z rozhodujúcich faktorov rýchleho spracovania kalamity bol, aby sme nedali priestor podkôrnemu hmyzu, s ktorým už niekoľko rokov zápasíme. Myslím si, že napriek ťažkým podmienkam s extrémnou prašnosťou a horúčavami, v ktorých dostali „zabrať“ aj ľudia aj stroje, sme kalami❧ tu úspešne zvládli.

striedanie generácií

postihnuté porasty

8


LesnÍctvo

Preberanie stavieb

V polovici mesiaca september 2015 sa uskutočnilo preberacie konanie stavieb realizovaných podľa „Projektu výstavby protipovodňových poldrov, technických a biotechnických opatrení“. Výstavba bola rozdelená do dvoch etáp. Preberacie konanie na stavby prvej etapy bolo 11. 9. 2015 a stavieb druhej etapy 14. 9. 2015. Stavby boli prebraté bez závažných nedostatkov. M. Cvek

Škody spôsobované zverou

„V posledných rokoch fenomén, o ktorom sa začína intenzívne hovoriť. Do nedávna bola táto „záležitosť“ riešená užívateľom poľovného revíru takpovediac lokálne. V súčasnosti však početné stavy raticovej zveri a z toho vyplývajúce škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach prerástli do celoslovenského problému.“

plánov chovu a lovu, ako účinného nástroja, resp. riešenia tohto problému. ❧

Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby GR

Po prvýkrát bola táto problematika predložená ako problém verejne na valnom zhromaždení Slovenskej lesníckej komory dňa 22. 4. 2015 vo Zvolene. Následne bola na mimoriadnom zhromaždení predstavenstva Slovenskej lesníckej komory dňa 25. 5. 2015 vytvorená pracovná skupina zaoberajúca sa touto problematikou. V dohľadnom čase by mali prebehnúť rokovania so Slovenskou poľovníckou komorou, so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a ďalšími zainteresovanými. Problémom sa intenzívne zaoberá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Predbežne bolo vydané usmernenie k plánovaniu chovu a lovu raticovej zveri a ku kontrole plnenia vojenské le sy 4/2015

odhryznutý terminál smreka aj po ošetrení repelentom

9

Poľovníctvo a rybárstvo

Jelenia ruja vo Vihorlate

le, keď na posliedke vábením či iným spôsobom privediem poľovníckeho hosťa k jeleňovi a spolu ho ulovíme. Rozdiel medzi nami je len v tom, že on stlačí spúšť. Sú to neopísateľné zážitky pre oboch. Poľovní hostia, ktorí boli prevažne z Čiech, doposiaľ ulovili trinásť jeleňov II. – IV. vekovej triedy, z toho jedného strieborného - 193,54 b. CIC a päť bronzových. Odstrel jelenej zveri aj naďalej pokračuje a ja verím, že stanovený plán lovu sa nám podarí naplniť. Na okraj spoIng. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)

Na sklonku leta a začiatkom jesene sa začína jelenia ruja. Ide o párenie jelenej zveri, ktoré sa deje raz v roku, práve v tomto období. V našich podmienkach je to zvyčajne od 15. septembra do 15. Októbra - v nížinách skôr, vo vyšších polohách neskôr. Závisí to prevažne od počasia. Ak je teplejšie, je jelene menej počuť, sporadickejšie sa ozývajú, preto sa o nich toľko nevie a lov je oveľa zložitejší. Aká bola jelenia ruja vo Vihorlate? Tento rok sa začala v porovnaní s minulými pomerne neskoro. Keďže predchádzajúce štyri mesiace nepršalo a bolo veľmi horúco, jelene sa neozývali, dokonca sa zdalo, akoby ich vôbec nebolo. Jelenice boli poväčšine bez jeleňov. Spolu s kolegami, s ktorými sme mali v najbližších dňoch sprevádzať poľovných hostí, sa nás zmocňovalo zúfalstvo. 20. septembra však prišla náhla zme10

na počasia. Trošku spŕchlo, ochladilo sa a jelene konečne začali ručať tak nádherne, akoby spievali nejakú jeleniu pieseň. Kamkoľvek sme sa vybrali poľovať, všade sa ozývalo to krásne ručanie. Vydržalo im celé dva týždne, kým sa nevystriedali všetci poľovnícki hostia. Môžem povedať za seba, ale aj za kolegov, že tohtoročná jelenia ruja vo Vihorlate bola najkrajšia za posledné roky. Veď nie je nič krajšie, ako chví-

meniem, že v septembri sa skončilo aj obdobie lovu srncov a z plánovaného počtu 27 srncov sa ulovilo 24. Na záver chcem zaželať všetkým, ktorým sa nepodarilo uloviť jeleňa túto sezónu, aby sa na nich Diana usmiala a dala im druhú šancu uloviť ešte väčšieho krásavca počas tej budúcej. ❧ vojenské le sy 4/2015


Ako som strelil môjho prvého jeleňa …samozrejme, pomocou pušky. Samotná poľovačka nebola ničím výnimočná, ale skúsim to trošku rozpísať. Deň sa začal, skoro ako vždy, vyzváňaním budíka. Čakalo ma „mierne“ teplé augustové ráno. Vyrazili sme spolu s kolegom Filipom do poľovného revíru Javorie. Zapísali sme sa do knihy návštev po pomerne rýchlom roz-

na každej strane a nie jeden či dva kusy, ale pätnásť, dvadsaťčlenné čriedy. Nádherný pohľad, samozrejme, kým človek nevidí buky rastúce vo forme bonsajov. Tento deň bol na tom podobne. Veď aj samotný príchod na miesto ma potešil pekným prekvapením. Jelenica, jelenča, jeleň pasúci sa na lúke práve na lokalite Brezové vršky. Našťastie, kolega Filip cez ďalekohľad okamžite zhodnotil situ-

Jeleň zaznačil komorovú ranu, ale zo dvadsať metrov odbehol. Vypálil som druhú ranu a vtom jeleň padol ako podťatý. V mysli mi prebehlo - konečne sa to podarilo. Bol to môj prvý jeleň. Nakoniec dostal len jednu ranu na komoru - a kde skončila ta druhá? To nikto nevie. Musela ju zastaviť pomerne vysoká tráva. Jeleň bol jednoročný špicer, ktorý veľmi potešil. Povzbudilo ma to k ďalším poľovzdroj: internet, portál Lovu zdar, © Sokoliarik1

Peter Sýkora, oddelenie ekonomiky, GR Pliešovce

hodnutí, na akú lokalitu vlastne ideme. Mne pripadli Brezove vršky. Miesto veľmi zaujímavé, s krásnymi lúkami na pozorovanie a lov zveri. Obloha jasná, s vychádzajúcim slnkom, lokalita vybratá, nič už tomu nechýbalo, len mať aj úspešný lov. Každý, kto poľuje na Lešti, veľmi dobré vie, aké množstvo zveri sa dá vidieť za jeden deň. Keď som sem prvýkrát prišiel, mal som pocit, ako keby som zablúdil do zoologickej záhrady. Vysoká zver

áciu a už na mňa zvolal - strieľaj. Mne ako začiatočníkovi to trošku trvalo, ale vypálil som.

Môj prvý jeleň

Na môj prvý úlovok jelenej zveri na Vojenských lesoch a majetkoch SR, š. p. si budem pamätať navždy. Je to určite aj preto, lebo to bol môj úplne prvý úlovok v živote a hneď to bol jeleň prvej vekovej triedy, tzv. špicák. Ako poľovník začiatočník (začal som poľovať až po príchode do Vojenských lesov) chodím do poľovného revíru Javorie vždy s nejakým starším kolegom. Je to preto, že ešte veľmi nepoznám tento revír a vždy mi skúsenejší kolega poukazuje a povysvetľuje určité veci, týkajúce sa poľovačiek. Pri mojom prvom strelenom jeleňovi mi robil „sprievod“ Peter Fulajtár. Spolu sme šli na miesto, kde som mal poľovať. Po ceste mi ukazoval a vysvetľoval pravidlá poľovníctva, vojenské le sy 4/2015

no zrazu zbystril pozornosť. Zbadali sme pred sebou zver. Chvíľu sme ju pozorovali ďalekohľadom, aby sme určili, o akú zver ide. Špicák. Povedal mi, aby som si nachystal pušku a zamieril. Ešte sme počkali, kým sa nám jeleň lepšie postaví, aby som mohol bez problémov trafiť. Keď bol na správnom mieste, skúsený kolega mi povedal: „Strieľaj!“ Lenže prvýkrát strieľať na zver nie je to isté, ako strieľať na terč. Stúpla hladina adrenalínu a ruka stratila pevnosť a istotu. Musel som použiť pali-

ným úspechom. Dodám už len jedno - lovu zdar. ❧

cu, ktorú mi podal. Vystrelil som a jeleň padol. „Dobrá rana,“ pochválil ma Peťo a šli sme za jeleňom. Nasledovala gratulácia a ďalšia výučba - vyvrhovanie zveri. Samozrejme, nemohlo chýbať pasovanie za lovca jelenej zveri. Keďže sme boli vonku viacerí kolegovia, bolo pasovanie pre mňa veľmi zaujímavé, ešteže ma trošku šetrili. Palicu, ktorou ma pasovali, som si – pochopiteľne - doma odložil ako pamiatku na svoj prvý úlovok v živote. Za svoj prvý lovecký úspech sa chcem poďakovať mojím „sprievodom“ (starším a skúsenejším kolegom), ktorí sa mi venujú, pomáhajú a pri poľovačkách mi vždy ochotne poradia. ❧ Ing. Dávid Greňa, referent oddelenia výroby GR Pliešovce (text) foto Ing. Filip Kuffa

11


V Kežmarku opäť ožívali poľovnícke tradície Už piaty rok patrila druhá septembrová nedeľa v Kežmarku poľovníckemu dňu. Obvodná poľovnícka komora ho tento rok zorganizovala na počesť 95. výročia založenia jednotnej poľovníckej organizácie – Loveckého ochranného spolku (LOS) na Slovensku a 5. výročia vzniku Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu a Obvodnej poľovníckej komory v Kežmarku, ktoré je práve 13. septembra. Prvé zo sprievodných podujatí 5. jubilejného poľovníckeho dňa, výstava najhodnotnejších poľovníckych trofejí zveri ulovenej v revíroch poľovníckych organizácií príslušných k OPK Kežmarok počas jej existencie, bolo v budove VLM SR v Kežmarku. Predseda OPK Mgr.

Expozíciu vkusne oživili dermoplastické preparáty p. Krempaského z Ľubice, ktoré zaujali najmä najmenších návštevníkov. Po slávnostnom otvorení výstavy, ktorá bola širokej verejnosti prístupná do 18. septembra, sa svätohubertskou sv.omšou v Bazilike sv. Krí-

ža začal vlastný program poľovníckeho dňa. Po požehnaní jeleňa sa početný sprievod vydal na kežmarské námestie. Na čele nechýbali zástavy SPK, SPZ, OPK a poľovníckych subjektov, okresný poľovnícky hospodár, členovia predstavenstiev okresných poľovníckych organizácií, konský povoz s jeleňom, psovodi, sokoliari, poľovníci a množstvo priateľov a sympatizantov z radov laickej verejnosti. Program na Hlavnom námestí sa začal za asistencie trubačov slávnostným výradom, ukážkou odovzdávania streleckého zálomku a pasovania za lovca jeleňa, ktorého spoločne s uloveným diviakom vydražili návštevníci podujatia. Príhovormi usporiadateľov a spoluorganizátorov a privítaním hostí, primátora mesta Kežmarok, generálneho riaditeľa VLM SR, riaditeľa ŠL TANAP-u a delegácií z družobných miest z českého Lanškrouna a z poľských Gliwíc sa začala oficiálna časť programu sviatku poľovníkov kežmarského reg iónu. Jeho súčasťou bolo okrem iného aj odovzdávanie poľovníckych vyznamenaní „Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku“ (III.st. a bronzová medaila – J. Blaško, M. Fudaly, V. Heldák, J. Lizák, Ľ. Ofčák, Ľ. Tomaľa a Ing. P. Tomala, II.st. a strieborná medaila – M. Gáborčík, M. Pľuta, I.st. a zlatá medaila – A. Dragošek, Ing. V. Klein, Zlatý kamzík – Ing. A. Trebuňa, pamätných medailí vydaných pri príležitosti 5. výročia založenia OPK Kežmarok, ktoré si prevzali zakladajúci členovia, pozvaní hostia, všetky základné organizácie v pôsobnosti OPK a členovia predstavenstva OPK. Medailu sv. Huberta odovzdali vo Sv. Antone Milanovi Ilášovi. Prvýkrát bolo súčasťou programu poľovníckeho dňa aj uvedenie knihy do života. V tomto prípade išlo o knihu „Poľovnícke zvyky a tradí-

Mgr. Milan Nevický, predseda OPK Kežmarok

Nevický spoločne s primátorom mesta PhDr. Mgr. Ferenčákom otvorili expozíciu, na ktorej návštevníci mohli vidieť trofeje pätnástich zlatých a strieborných jeleňov, desiatich srncov, jedenástich diviakov, osem vlčích a sedem líščích lebiek, štyri lebky jazveca, lebku a kožu psíka medvedíkovitého, kože vlka i jazveca. 12



cie a poľovnícka zábava pod Tatrami“ od autora Ing. Vladimíra II. Kleina, ktorú ako pomôcku venoval najmä poľovníckym hospodárom, osvetovým referentom, ale aj radovým poľovníkom. „Krstnými otcami“ boli generálny riaditeľ VLM SR Ing. Ján Jurica a riaditeľ TANAP-u Ing. Peter Líška.

Program pokračoval vystúpením sokoliarov, lesničiarov-hornistov z Lanškrouna a ukážkami vábenia rôznych druhov zveri v pásme „Poľovnícky rok pod Tatrami a bežne používané vábničky“. Moderoval Ing. Klein a ukážky predvádzali predseda MPS Poľana p. Ofčák a študent 4.ročníka prešovskej lesníc-

kej školy Viliam Vaššák, juniorský vicemajster Slovenska vo vábení zveri. Vystúpil aj detský folklórny súbor Maguráčik z Kežmarku, ľudová hudba Zamiškovci z Kolačkova a divadlo Ramagu zo Spišskej Starej Vsi. O záverečné vystúpenie sa postaral ľudový rozprávač Jožko Jožka s kapelou Radical. Počas celého podujatia bola pre návštevníkov pripravená pestrá zmes sprievodných akcií, hry a súťaže pre najmenších, rôzne kulinárske poľovnícke špeciality vrátane štrnástich kotlov pravého poľovníckeho gulášu, výborného halászlé a údené pstruhy „z dielne“ kežmarských rybárov. Režisérom celého podujatia bol predseda osvetovej komisie OPK Ing. František Pisarčík. Program bezchybne moderovala Beátka Oravcová a nad všetkým bdela pracovníčka kancelárie OPK Magdaléna Reščáková. ❧

preteky s medveďom

Bol krásny slnečný deň. Príroda stále preukazovala posledné známky leta, hoci v kalendári už jasne kraľoval september. Pracovná povinnosť ma zaviedla do LO Čierna hora a LO Toporec, kde som sa vybral vyznačovať hranice dielcov. V lokalite Zátky – Banisko sa mi podarilo zahliadnuť stopu medveďa. Priznám sa, mal som trochu aj strach ale predsa len zvíťazila vo mne zvedavosť. Mgr. Štefan Lopatovský,

V sobotu 5. septembra som sa vybral na kontrolu novej zvážnice v lokalite Nové zátky, kde som pred dvoma dňami objavil ďalšiu stopu medveďa. Nechcel som šliapať po hrebeni Baniska, tak som si skrátil cestu potokom smerom na Tereckú. Znova som bol prekvapený, keď som našiel stopu medveďa veľkosti ľudskej dlane. Zakalená voda dosvedčovala, že tam bol pred krátkym časom. Vtedy sme sa ešte nestretli, no moja zvedavosť stále rástla. Túžba vidieť medveďa ma stále hnala niekam dopredu. V pondelok som odišiel vyznačovať hranice dielcov v LO Toporec. Hneď zrána som začal vyznačovať hranice dielcov 743,744 a 755 smerom na prednú Poľanu. Na hrebeňovej ceste som začul veselú vravu a smiech. Po chvíľke som stretol skupinku turistov z Brna, ktorá si vychutnávala posledné dni dovolenky. Po krátkom zvítaní ma upozornili, že v noci okolo ich stanového tábora niečo šramotilo, lomozilo a lámalo konáre. Vybrali sme sa spoločne nočného návštevníka hľadať. Vyvrátené pne a poprevracané kamene nasvedčovali, kto ním bol. Maškrtný medveď, ktorý asi 50 metrov od tábora vyberal osie hniezdo pod včelami, usídlenými v starom suchom buku. Priateľom z Brna sa vytratila veselosť, keď videli na vlastné oči medvediu stopu a pýtali sa, ako sa čo najskôr dostanú do najbližšej dediny. Opäť som bol sklamaný, že som našiel len stopy a prevrátené pne. Na druhý deň som sa vybral dokončiť prácu v dielci 755 smerom na Schwarzovú. Bolo hmlisté ráno a nakoľko sa mi podarilo dostať autom na posledné odvozné miesto pod Schwarzovou, začal som si pripravovať mapu, farbu a ostatné pomôcky. Pretože som pohodlnejší, uvažoval som, ako sa čo najskôr dovojenské le sy 4/2015

stať k neukončenej hranici dielca 745. Znova som sadol do auta a pokračoval som po zvážnici, ktorá bola v strede vymytá a koryto pripomínalo malý potôčik hlboký miestami až pol metra. Celý čas som sa venoval tejto kaskadérskej jazde, zaradil som redukovanú jednotku a v duchu som ľutoval, kam ma moja pohodlnosť doviedla, lebo cúvnuť sa už nedalo. Auto po zvážnici poskakovalo ako pingpongová loptička, keď som predo mnou zbadal čiernu hromadu v strede zvážnice. Spočiatku som si myslel, že sú to nejakí turisti, ktorí si na tomto „lukratívnom“ mieste postavili stan. Pomaly sa hmla začala rozplývať a ja som stál zoči-voči tvorovi, ktorého som tak chcel stretnúť. Bol som veľmi prekvapený, keď sa maco začal stavať na zadné a vetriť. Urobil otočku a za-

čal utekať. Mne, keďže som nechcel skončiť vo výmoli, neostávalo nič iné, len zaradiť dvojku a pokračovať v jeho prenasledovaní. Preteky sa začali. Ručička na tachometri ukazovala 30-35km/h, zvážnica sa zatáčala doľava a môj priateľ nemohol preteky ukončiť, pretože hore nad zvážnicou bol prudký svah a dolu hlboký potok pripomínajúci kaňon. Vzdialenosť medzi nami bola 20 až 30 metrov. Asi po 250- až 300-metrovej trase sa preteky ukončili. Musím priznať, že maco v behu zvíťazil. Odskočil doľava, na chvíľu sa zastavil. Neviem, možno mi chcel niečo povedať, alebo ma pozvať na ďalšie preteky. Zvážnica už bola bez väčších prekážok, tak som sa odhodlal zastaviť auto a šiel som zmerať jeho stopu. Zadná stopa merala 25 cm. O dva dni sa maco asi 300 metrov od miesta nášho „rande“ stretol v rúbanisku s ťažbovou skupinou. Netuším, či ma tam čakal, alebo si chcel zopakovať pretek. Moja odvaha však ostala už niekde v aute, keďže som bol bez neho. ❧

13

LesnÍctvo

Rekultivácia a revitalizácia jazier a vodných plôch Ľudskou činnosťou vznikli otvorené (prietočné) a uzatvorené (neprietočné) vodné plochy určené na priemyselné, športové a rekreačné účely. Vodné stavby vznikajú na otvorených vodných tokoch za účelom akumulácie povrchovej vody pre priemyselné účely. Popri iných aspektoch ochrany a tvorby životného prostredia však tieto stavby postupne zanášajú dnové sedimenty. Sedimenty tvoria organické (napr. lístie, kôra, drevná hmota) a anorganické nerozpustné látky (napr. spraše, íly, piesky). Pri znížení rýchlosti prúdenia vody vo vodnej stavbe sa tieto látky usádzajú na dno vodnej stavby.

Zhromažďovaním dnových sedimentov sa znižuje akumulačná kapacita stavby. Revitalizáciu zanesených vodných plôch je možné urobiť dvomi základnými postupmi. Tzv. „suchý proces“ je vypustenie vody z priehrady, prirodzené „odvodnenie“ dnových sedimentov a následné odstránenie dnových sedimentov z vodnej stavby s využitím stavebnej mechanizácie. Tento postup je však časovo 14

náročný a nedá sa aplikovať na prírodné vodné plochy - štrkoviská, ktoré sú zaplnené podzemnou vodou a ich vypustenie nie je možné. Tento proces odstránenia sedimentov sa nedá použiť ani na vodných stavbách, ktoré sa z pre-

Ing. Lukáš Šrámek, technik LS Jablonove, OZ Malacky

vádzkovo-technologických dôvodov nemôžu vypustiť. V týchto prípadoch zabezpečuje riešenie odbahnenia vodných stavieb, štrkovísk, vodných tokov a nádrží tzv. „mokrý proces“, t. j. ťažba dnových sedimentov pomocou plávajúceho sacieho bagra. Plávajúci sací bager sediment „vysaje“ z dna nádrže a potrubím dopraví na miesto strojného spracovania. Spracovanie vodnatých sedimentov je technologicky náročný proces, ktorý zahŕňa súbor strojných zariadení. Výsledný produkt – odvodnené dnové sedimenty - sa využíva podľa fyzikálno-chemických vlastností napr. ako stavebný materiál, opätovne sa zapracúva do ornej pôdy resp. je vhodný ako minerálna tesniaca vrstva pri výstavbe a rekultivácii skládok odpadov. Nevyhnutnou podmienkou úspešnej realizácie rekultivácie a revitalizácie je dobrý projekt, ktorý vychádza z odborného a dôkladného zmapovania skutočného stavu nádrže. Ide v ňom o to, aby sa skutočne odstránili iba sedimenty, zrekultivovali sa brehy a znížila sa eutrofia vôd. Vodný biotop je totiž veľmi vnímavý a zraniteľný ekosystém, ktorý ľudia dokážu necitlivým zásahom rapídne zmeniť, ba i zlikvidovať. ❧ vojenské le sy 4/2015

aktuality Hlas lesa Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene predstavilo širokú tému lesa a lesníctva na Slovensku prostredníctvom výstavy pod názvom Hlas lesa. Výstava je rozdelená na dve oblasti: - Les ako prírodné spoločenstvo. Zástupcov rastlinnej a živočíšnej ríše, ktorí sa vyskytujú v lesnom prostredí, prezentuje výstavnícky atraktívnou formou diorámy, ktorá je akoby výsekom reálnej lesnej scenérie s naznačením vzťahov medzi jej „obyvateľmi“. Časť exponátov je popri tom vystavená formou systematického usporiadania základných druhov živočíchov, rastlín, húb a hornín tvoriacich lesný ekosystém. Na návštevníkov čaká kolekcia preparátov vyšších živočíchov. Rastlinnú ríšu reprezentujú v prvom rade lesné dreviny jedľa, smrek, borovica, dub, buk, hrab, ale aj celý rad menej známych stromov a bylín. Huby zastúpené najmä jedlými a drevokaznými druhmi spolu s lišajníkmi, machmi a ukážkami hornín rámcujú mozaiku lesnej prírody. - Lesníctvo - súžitie lesa a ľudského činiteľa. Podáva obraz vývoja lesného hospodárstva na Slovensku od prvých cieľavedomých snáh o usmernenie fungovania lesných porastov až po súčasnosť. Jednotlivé časti lesníckej práce interpretuje s dôrazom na progresívne trendy a usporadúva ich v časovom slede, ako rad-radom vystupovali na scénu dobového pokroku. Vecnými argumentmi v tejto výpovedi sú predovšetkým historické ale i súčasné formy nára-

dia a pomôcok používaného v lesníckej práci - od rôznych druhov sekier, píl, klinov, hákov cez rýle, motyky a sejacie zariadenia až po jemné meracie zariadenia a lesnícke mapy. Výstava potrvá do 31. decembra, preto nepremeškajte príležitosť navštíviť ju.

Novela zákona o DPH Ing. Ondrej Hodovanec, vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected] Národná rada Slovenskej republiky 1. októbra schválila novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zákon s účinnosťou od 1. januára 2016 prinesie celý rad opatrení, ktoré pocítia najmä občania, malí a strední podnikatelia. Očakáva sa, že prijaté opatrenia odstránia niektoré administratívne prekážky, znížia administratívnu záťaž a upevnia právnu istotu platiteľov dane z pridanej hodnoty. Medzi zmeny, ktoré táto novela zákona o DPH vnesie do praxe, patrí napr. zavedenie režimu uplatňovania DPH až po prijatí platby. Ak sa podnikatelia pre tento mechanizmus uplatňovania dane rozhodnú, budú DPH platiť až na základe zrealizovaných platieb (nie na základe faktúr). Súčasne však bude platiť, že odberateľ si bude môcť uplatniť právo na odpočítanie DPH z kúpených tovarov a služieb až momentom zaplavojenské le sy 4/2015

tenia. Toto opatrenie bude dobrovoľné a budú ho môcť využiť firmy s ročným obratom do 100 tisíc eur. Od nového roka budú tak títo podnikatelia platiť štátu DPH až po tom, keď dostanú od odberateľov úhradu za dodané tovary a služby. Zmena v systéme DPH v stavebníctve - daňová povinnosť - sa prenesie na príjemcu plnenia, DPH odvedie posledný článok v reťazci. Nové je tiež zníženie sadzby DPH na vybrané základné potraviny na 10 %, zmeny v kontrolnom výkaze DPH a ďalšie úpravy. Zdroj: http://www.uad.sk

Náučný chodník Pramenisko opäť prístupný

mladého vína a vinohradníctva. Každoročne umožňuje nahliadnuť priamo do pivníc výrobcov vína. Tento rok sa v rámci Župnej jesene otvoria vinárstva Malokarpatskej vínnej cesty v dňoch 20. - 21. novembra 2015. Deň otvorených pivníc umožňuje záujemcom degustovať vína z celého malokarpatského regiónu priamo v prevádzkach, kde sa vyrába, rozprávať sa o víne s producentmi a spoznávať jeho tajomstvá. Podujatie sa významnou mierou podieľa na zvyšovaní kultúry podávania a pitia vína v malokarpatskom regióne. Tradícia Dňa otvorených pivníc sa začala písať v roku 1999. V prvom ročníku sa do projektu zapojilo necelých 20 subjektov z Pezinka a okolia a postupne sa rozšíril po celej trase Malokarpatskej vínnej cesty. Vstupenka stojí 50 €, v cene sú bonusy na nákup vína v celkovej hodnote 25 €. Zdroj: http://slovakia.travel/den-otvorenych-pivnic

Lesní kaple Lesní kaple sv. Eustacha v Ralsku, jejíž rekonstrukci dokončily Vojenské lesy a statky, bude znovu vysvěcena v úterý 3. listopadu 2015 biskupem litoměřickým Janem Baxou. Barokní památka na Borečku nedaleko Mimoně, která desítky let jen chátrala, a zdobily ji ještě před několika měsíci nápisy v azbuce po sovětských vojácích, kteří bývalý vojenský prostor opustili před 25 lety, dnes září novotou a má zpět svou podobu z počátku 19. století. Slavnostní ceremoniál proběhne v úterý od 10.00 hodin. Návštěvníci se během krátkého obřadu dozvědí informace o historii kaple, o legendě o sv. Eustachovi, který je považován za jednoho z partonů myslivců a lovců, prezentován zde bude také postup restaurátorských prací. Hudební doprovod zajistí myslivečtí trubači VLS z Karlových Varů. V rámci dvouleté obnovy byla opravena střecha, omítky i štukatérské prvky, kaple byla Medzi najzaujímavejšie zákutia Tatranského národného parku nesporne patrí Národná prírodná rezervácia Pramenisko. Pred piatimi rokmi vybudovali Štátne lesy TANAPu v tejto lokalite rovnomenný náučný chodník. Vlhké prírodné prostredie sa podpísalo pod zlý technický stav drevenej konštrukcie chodníkov, preto náučný chodník pred takmer dvoma rokmi uzavreli. Po rozsiahlej rekonštrukcii ho v stredu 14. októbra opäť sprístupnili verejnosti. Náučný chodník Pramenisko je súčasťou prechádzkového okruhu, ktorý sa začína pri Expozícii tatranskej prírody – botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici. Jadro chodníka je dlhé približne 800 metrov. Pokojnou chôdzou sa dá tento nenáročný okruh prejsť za dve hodiny. Päť zastavení v jeho jadre rozpráva o jedinečnom území, v ktorom významnú úlohu zohráva voda. Návštevník náučného chodníka sa tak počas prechádzky dozvie, prečo je tunajšie okolie zamokrené, a že vodou ovplyvnené prostredie nie je bez života.

Deň otvorených pivníc 2015 Ing. Ondrej Hodovanec, vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected] Podujatie podporuje tradíciu konzumácie

osazena dřevěnými žebrovanými vraty, jež chrání vnitřní malby. Do okenních otvorů byla opět vsazena dřevěná okna a především byla odborně zrestaurována nástěnná malba iluzivního oltáře, kterou provedla restaurátorka Monika Bělohlávková. Náklady na rekonstrukci si vyžádaly 233 tisíc korun. Dnešní kaple je zbytkem menšího kostela, který ve své oboře východně od obce Brenná k meditativním účelům nechala v roce 1712 postavit Anna Marie Františka velkovévodkyně Toskánská budující kolem své zákupské residence komponovanou barokní krajinu s množstvím architektonicky velmi kvalitních staveb. Zbytky původní stavby byly kolem roku 1904 upraveny na menší kapli. 15


Vojenské lesy a statky - historie Vážení čtenáři, jsem potěšen požadavkem vedení VLM SR a redakcí časopisu zaměstnanců VLM SR, abych přispěl svým dílem k historii vzájemné spolupráce mezi jednotlivými organizačními jednotkami tehdejších Vojenských lesů a statků Československé republiky. V rámci tohoto úkolu, který jsem převzal rád a s potěšením, chci dokázat, jaké byly vazby nejen mezi organizačními jednotkami firmy, ale rád bych dokladoval, jaké byly vztahy mezi námi, jednotlivými pracovníky. Chci vzpomenout a pomyslně se poklonit spolupráci, ale i osobním vazbám a hlubokému přátelství mezi námi. Chci se poklonit těm, kteří mezi námi už nejsou i těm žijícím a chci dát najevo i novým pracovníkům, jak moc pro nás starší znamenalo a znamená zaměstnání u firmy VLS, respektive VLM. Sám jsem měl tu možnost v několika případech i po letech být potěšen přátelstvím nás, bývalých spoluzaměstnanců. Dokonce na jednom z vojenských veletrhů Idet v Brně, kde jsem byl jedním z personálu, se ke mně hlásili bývalí kolegové, dokonce i vysocí funkcionáři MO SR, se kterými jsem spolupracoval. Můj příspěvek do časopisu není přesným historickým výčtem úkolů a vzájemné spolupráce, je to spíše pocta a poklona jednotlivým lidem, kteří tuto spolupráci organizovali, případně realizovali. A pokud v následujícím uvádím jména spolupracovníků, prosím berte to jako ilustrační fakta, která si ještě po té době pamatuji, nikoliv jako vyzdvihování vybraných lidí. Prostě je to svým způsobem oslava toho, co v předchozích letech pro nás zaměstnance firma znamenala a v malém inspirace, co vše se dělo na mém pracovním úseku po rozdělění republiky a firmy. V úvodu jsem se vyslovil, že tento příspěvek nemá být v žádném případě kronikou, zachycující rozsáhlé množství podrobností. Tomuto pojetí je vzdálen, neboť přemíra dat, míst a jmen osobností by neodpovídala záměru, pro který byl materiál tvořen. Je zcela jasné, že nejenom významné osobnosti ve vedení podniku i jednotlivých organizačních jednotek, ale i ti „bezejmenní“ tvořili historii firmy a svým dílem na svém místě a svým úsilím se zasloužili, bez rozdílu funkcí či pracovních zařazení, o úrovně a postavení firmy až do současné doby. První významná a trvalejší cvičiště, ještě za Rakousko – Uherska, vznikla v Čechách u Milovic (1905) a na Slovensku v roce 1916 byla vybudována pila ve Velkých Levárech, v obou případech i s odkupem části okolních pozemků. Československá republika při svém vzniku v roce 1918 převzala již tehdy existující objekty. V prvních poválečných letech se stal vojenským cvičištěm a především zkušební střelnicí prostor Záhorie–Malacky a to podstatným rozšířením ploch původního území z období před rokem 1918. V Čechách bylo vybráno území v prostoru Brd (Jince) a postupně realizováno jako vojenské cvičiště. Zvýšené ohrožení státu a náročnější příprava vojsk ve třicátých letech vedly k založení dalších výcvikových prostorů. V letech 1933 – 1935 byl založen „Výcvikový prostor Valáškovce“, zajímající podstatnou část pohoří Vihorlat. Druhý výcvikový prostor byl vytvořen na části území Drahanské vrchoviny v okresech Vyškov a Prostějov jako „Výcvikový prostor Dědice“. V druhé polovině třicátých let byly tedy na území Československé republiky využívány vojenské výcvikové prostory Milovice, Záhorie, Valáškovce, Brdy a Dědice. Nepovažuji za nutné v tomto materiálu uvádět názvy organizačních jednotek ani související legislativní podmínky související s existencí a provozováním těchto výcvikových území. Po válce, v období 1946 – 1952, zejména v důsledku geopolitické situace ve světě, vyvstala nutnost zintenzivnění výcviku armádních složek a území, kde bude výcvik prováděn. V důsledku toho byly v letech 1946–1953 zřízeny Vojenské výcvikové pros16

Vojenské výcvikové prostory zřízeny v letech 1946–1953 • Vojenský újezd Březina, VVP Dědice, VLS Plumlov, rok 1946 (v podstatě v dřívější podobě). • Vojenský újezd Záhorie, VVP Záhorie, VLM Malacky, rok 1946, (v podstatě v dřívější podobě). • Vojenský újezd Valáškovce, VVP Valáškovce, VLM Kamenica nad Cirochou, rok 1946 (v podstatě v dřívější podobě). • Vojenský újezd Libavá, VVP Libavá, VLS Lipník nad Bečvou, rok 1947. • Vojenský újezd Boletice, VVP Boletice, VLS Horní Planá, rok 1947 – 1950. • Vojenský újezd Mladá, VVP Mladá, VLS Lipník, pošta Vlkava, v roce 1950 ustanoven a noě založen. • Vojenský újezd Brdy, VVP Jince, VLS Hořovice, ustanoven v roce 1951. • Vojenský újezd Lešť, VVP Lešť, VLM Pliešovce, ustanoven v roce 1951. • Vojenský újezd Kežmarok, VVP Javorina, ustanoven v roce 1951. • Vojenský újezd Dobrá Voda, VVP Dobrá Voda, VLS Hartmanice, pak Sušice, ustanoven v roce 1952. • Vojenský újezd Ralsko, VVP Mimoň, VLS Stráž pod Dalekem, pak Mimoň, ustanoven 1953. • Vojenský újezd Hradiště, VVP Hradiště, VLS Velichov, ustanoven v roce 1953.

tory (VVP) s hospodářskou činností Vojenských lesů a statků. V období šedesátých až osmdesátých let bylo pro vojenské lesy složité období především v tom, že jednotlivé organizační jednotky převzaly rozptýlená území důležitá pro obranu státu a dále některé organizační útvary převzaly rozsáhlá území mimo VVP, s převážně zemědělskou činností (VLS Lipník nad Bečvou území bývalého Semenářského statku a VLM Pliešovce území Staré Huty a obou Tisícníků).

Další vývoj VLS, event. VLM v souvislosti významných a charakteristických událostí

Historickou událostí, která zasáhla významně do existence a hospodaření VLS, byl vstup vojsk Varšavské smlouvy na území republiky. Armáda SSSR si pro svůj pobyt vybrala VVP Milovice, VVP Ralsko, VVP Libavá a VVP Lešť. V těchto VVP vybudovala rozsáhlá ubytovací zařízení vojsk, včetně mnoha bytových jednotek pro důstojníky a jejich rodiny, nová, nebo rekonstruovaná výcviková zařízení a výcviková území, a to podle norem a zvyklostí, které neodpovídaly místní legislativě. Nejzávažnější změno v následném období bylo rozdělení republiky na Českou republiku a Slovenskou republiku od 1. ledna 1993. Podnik se rozštěpil na část připadající Slovenské republice VVP Záhorie, VVP Lešť, VVP Javorina a VVP Valáškovce a na část, připadající České republice (VVP Jince, VVP Mladá, VVP Boletice, VVP Dobrá Voda, VVP VVP Hradiště, VVP Mimoň, VVP Dědice, a VVP Libavá. Stojí za zmínka, že toto rozdělení neprovázely žádné vážnější spory a že proběhlo v tradičním duch přátelství a jednoty názorů. A tento duch trvá i nadále a jeho dokladem jsou vzájemná setkání vedení obou firem. A velmi rád bych i svým článkem přispěl k trvalému přátelství a udržení vazeb mezi firmami v obou republikách. Ing. Ladislav Tomeš V ďaľšom čísle nášho časopisu sa dočítate o histórii Ústavu pre hospodářskou úpravu Vojenských lesů a statků

❧



Cezhraničný strelecký pretek na Malackej strelnici Milan Merc, OPK Malacky

Pretekalo sa 3. októbra za účasti 35 prihlásených strelcov, z toho desiatich finalistov Československej prihraničnej ligy 2015. Súbežne sa strieľal americký trap a lovecké kolo – hodnotilo sa 100 terčov. Súťažilo sa za priaznivé-

ho jesenného počasia na krásnej strelnici VLM Malacky pri slušnej účasti strelcov. Pre organizátorov bolo nepríjemné, že podcenili organizačnú prípravu i časovú náročnosť pretekov. Pre zápasenie s technickými problémami vrhačiek, početnosťou položiek a nejasnosti v hodnotení sa preteky časovo pretiahli a viacerí pretekári odstúpili alebo nenastúpili na posledné kolo. Aj tu by sa uplatnilo príslovie, že menej je niekedy viac. ❧

Finalisti prihraničnej ligy – výsledková listina Štart. č. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

meno pretekára Fríb Vlastimil Otáhal Milan Skácel Ivo Palínek Milan Pospíšil Stanislav Filípek Pavel Rybnikár Ján Frais Miroslav Tomeček Karel Nemeček Jozef


trap 50 32 33 42 35 38 45 39 42 34 40

poľ. kolo 35 40 43 41 39 46 43 44 39 42

body spolu 67 73 85 76 77 91 82 86 73 82

umiestnenie 10. miesto 8. miesto 3. miesto 7. miesto 6. miesto 1. miesto 4.miesto 2. miesto 9. miesto 5. miesto

17

história

Unikátne maľované terče Banskoštiavnického streleckého spolku

Maľované strelecké terče neposudzujeme ako veľké umelecké diela, ktoré by po stáročia vlastnili významné svetové galérie. Je to insitné umenie, ktoré má i dnes čo povedať o dobe, v ktorej vzniklo. Terče z Banskoštiavnického streleckého spolku sú typické prejavy výtvarnej kultúry mesta Banská Štiavnica, ktorého história, baníctvo, kultúra a unikátny vodohospodársky systém prispeli k zápisu na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Strelecké spolky v Banskej Štiavnici majú bohatú tradíciu. Prvý bol založený v roku 1547 a patril medzi najstaršie na území Slovenska. Jeho vznik súvisel s protitureckými bojmi. Koncom 18. storočia vznikol Meštiansky strelecký spolok a viacerí jeho členovia Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)

18

boli už zároveň členmi Poľovníckeho spolku v Banskej Štiavnici. Ďalším streleckým spolkom v Banskej Štiavnici sa stal Akedemický strelecký spolok, ktorý súvisel so zavedením študijného odboru poľovníctva na banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémii. Jeho stanovy pochádzajú z roku 1874. Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici vlastní zbierku 218 kusov historických streleckých terčov. 173 z nich je maľovaných temperou alebo olejom a 45 s na-

lepenými litografiami alebo kresbami, kolorovanými akvarelom. Z toho tri sú maľované na plátne, ostatné na dreve. Dvadsať terčov zo zbierky je inštalovaných v objekte Nového zámku - od roku 1971 tvoria súčasť expozície protitureckých bojov. 85 streleckých terčov je od roku 1999 súčasťou historickej expozície na Starom zámku. Ostatné terče sú uloževojenské le sy 4/2015

história ním svätoantonského kaštieľa so slavobránou s kočom a konským záprahom z roku 1844. I v poľovníckej expozícii Múzea vo Sv. Antone sú vystavené tri originálne terče z rokov 1859 a 1860. Na jednom strieľa poľovník na letiace vrany, na ďalšom stojí poľovník pod stromom s uloveným zajacom a na treťom sú dvaja nešikovní poľovníci a utekajúca srna. Vďaka láskavému zapožičaniu SBM mohli slovenskí poľovníci obdivovať vzácne terče s poľovníckymi motívmi aj na celoštátnej poľovníckej výstave s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda v Nitre už v roku 1990. Terče sme vystavili (vtedy Múzeum Antol) v rámci expozície o histórii poľovníctva na výstavisku Agrokomplex. Pohľad na pomaľované drevené strelecné v depozite Galérie Jozefa Kollára. Autorom najvzácnejšieho a najstaršieho terča je Anton Schmidt (1706 – 1773). V tomto prípade má terč i vysokú umeleckú hodnotu. Stvárňuje streleckú slávnosť na mestskej strelnici a je venovaný hlavnému komorskému grófovi Františkovi von Sternbach. Anton Schmidt je autorom i nádhernej freskomaľby barokovej kaplnky Nanebovzatia Panny Márie svätoantonského kaštieľa a časti freskomaľby na reprezentačnom schodisku kaštieľa. Slovenské Banské múzeum vydalo v roku 2008 reprezentačnú publikáciu „Nech žijú strelci! Strelecké spolky a strelecké terče z Banskej Štiavnice (1547 – 1896)“, ktorú Múzeum vo Sv. Antone podporilo a autorsky do publikácie prispel aj odborný pracovník nášho múzea Ing. Erik Petrikovič. Pre čitateľov Vojenských lesov budú iste patriť medzi najzaujímavejšie terče s motívmi poľovníctva. Nachádzame na nich uloveného zajaca so slukou, poľovníkov v rôznych, i zábavných situáciách, z našej zveri okrem zajacov aj jeleňa, kamzíka, vevericu, jastraba, bociana, sovu, no často i exotické druhy (napr. slona, leva, či tigra). Pre nás je zaujímavý terč s vyobraze-

ké terče vyvoláva aj dnes pocity radosti, zvedavosti, spomienky na minulosť, podporuje našu fantáziu a vzbudzuje úsmev nad snaženiami predchádzajúcich generácií. Maľované terče sú zaujímavou výpoveďou o dobe minulej a tak čitateľov časopisu Vojenské lesy tentoraz pozývam nielen do Múzea vo Sv. Antone, ale aj do krásnych a atraktívnych expozícií Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. ❧

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis (Časy sa menia a my sa meníme s nimi)

Spomienky na taxáciu 2. časť Ešte predtým som však bol z ekonomických dôvodov nútený na jeden rok prerušiť vysokoškolské štúdium. Spomínam si, ako som kedysi v máji 1966 posmutnelý sedel v zábavnom podniku hrdo dodnes nazývanom „Lev“ v meste Levice, kde žili moji rodičia i súrodenci a rozmýšľal som, kde sa zamestnať a ako ďalej. Vtom do podniku vošli dvaja spolužiaci zo strednej školy v Banskej Štiavnici, kde chodili najprv o dva, potom o jeden ročník vyššie, vďaka tomu, že ich riaditeľ školy, kvôli nejakej mladíckej hlúposti poslal na jeden rok do výroby - vtedy sa tomu tak hovorilo a tak sa to robilo, keď bolo potrebné niekoho potrestať alebo zdeptať. Takže títo dvaja, najprv hriešnici a potom polepšenci, Peter Antoš a Vojtech Turský, priateľmi volaní Peco a Alfi - dodnes moji veľmi dobrí priatelia - sa vtedy opýtali na moje starosti, ktoré na mne ako všímaví pozorovatelia videli. Keď som sa im zdôveril s tým, čo ma trápi, povedali: veď poď s nami a k nám. Obidvaja pracovali na Lesoprojekte v Piešťanoch a do Levíc akurát prišli dorobiť nejaké drobnosti na Lesný hospodársky celok Želiezovce, kde sa v predošlom roku robil nový LHP. Bola to len náhoda, že sme sa v tej chvíli a na tom mieste stretli. Ako mi poradili a prisľúbili, tak sa aj stalo. 16. mája 1966 som prišiel do piešťanského Lesoprojektu, hneď mi dali pečiatku do občianky, ruksak, výškomer a iné taxátorské propriety, riaditeľ Vincent Hažík mi určil plat 1120 Kčs hrubého, čo predstavovalo po zdanení 961 Kčs čistého, dali mi tiež zálohu na cesťák vo výške 500 Kčs a posadili ma na Jawu 250 do tandemu za kolegu, ktorý sa volal Paľo Vaško a ktorý ma podvečer toho istého dňa bezpečne doviezol na miesto výkonu práce v Lesnom závode Stupava, polesie Borinka, asi 30 km od Bratislavy. Zdalo sa mi, že som boháč. Celú vonkajšiu sezónu som býval spolu s ďalšími rovnako mladými ľuďmi, z ktorých väčšina boli moji spolužiaci zo strednej školy, v maringotke v malej dolinke potoka, ktorý sa volal Červený. V Červenom potoku sme sa umývali, pili z neho, chytali do rúk pstruhy, z jeho vody sme varili prvé aj posledné polievky a guláše – väčšinou hríbové alebo konzervové - okrem seba sme v ňom umývali aj riad. Spracúvali sme vtedajšie polesie Borinka. Jeho polesný mal horáreň blízko našej maringotky. Z jeho úst som prvýkrát počul v hanlivom prevedení výraz vzťahujúci sa na nás, pracovníkov HÚL – „platení turisti“. Ladislav Kaffka pokračovanie v budúcom čísle


19

strelectvo

Mannlicher Luxus

s vymeniteľnou hlavňou 1

Súčasným celosvetovým trendom a to nielen najvýznamnejších zbrojárskych firiem, je modulárna koncepcia poľovníckych zbraní. Toto ponímanie si osvojili aj konštruktéri rakúskej firmy Steyr a tak uzrel svetlo sveta Mannlicher Luxus, opakovacia guľovnica s možnosťou poskladania pušky podľa požiadaviek zákazníka. Táto individualizácia je významnou zmenou v myslení vedenia firmy. V porovnaní so zbraňou Mannlicher Classic má spoločný len dokonalý spúšťový mechanizmus a záverový systém s trojpolohovou poistkou. Ide predovšetkým o jednoduchú výmenu hlavne za iný kaliber, integrovanú lištu na upevnenie montáže, vymeniteľné bočné dosky predpažbia, plazmovú nitridáciu kovových častí a najmä zamykanie do hlavne. To sú hlavné atribúty tejto modernej guľovnice, ktorej vizáž však zostala skôr v tradičnom, až konzervatívnom šate. Pri príležitosti 150. výročia založenie firmy Steyr Mannlicher v uplynulom roku, jej predstavitelia zdôraznili, že to nie je len obzrieť sa za tradíciou, ale tiež výzva zajtrajška. A tak okrem špeciálne limitovanej edície SM12 s historickým logom a poradovým číslom gravírovaným v zlate, sa pochválili dvoma sériovými guľovnicami Lead Free pre náboje bez olovnatých striel i vyšperkovaným Luxusom. Posledne menovaná zbraň zaujala mimoriadnu pozornosť širokej poľovníckej pospolitosti.

nými plochami predpažbia je zdrsnená hlbokou, čisto vypracovanou rybinou, ktorá umožňuje pevné držanie v akomkoľvek prostredí i v rukaviciach. Povrchová úprava dreva olejovou politúrou s hodvábnym leskom zaručuje odolnosť v každom počasí. Hlavisko je ukončené účinnou, vymeniteľnou gumovou botkou. Výroba štíhlej pažby, delenej, jednotnej i celopažby, ktorá spĺňa najvyššie nároky na životnosť a presnosť streľby, zostáva tajomstvom zbrojovky.

2

Na prvý pohľad Mannlicher Luxus trochu pripomína Sauery, čo evokujú vymeniteľné bočné dosky predpažbia. V štandardnej verzii sú vyrobené z kvalitného orechového dreva ako pažba. V príplatkovej výbave sú dosky kovové s rôznymi rytinami, poľovníckymi motívmi až po rozviliny. Pažbenie zbrane je klasické, s pištoľovou rukoväťou, bavorskou lícnicou a oblým „kaprím chrbtom“. Štíhle predpažbie je ukončené malým previsom, tzv. tulipánom. Jeho uchytenie pod hlavňou, na tele záveru, by umožnilo pripevnenie dvojnožky, o čom asi v Mannlicheri neuvažovali. Pištoľová rukoväť je kolmejšia a spolu s boč20

Ale k tým najdôležitejším novinkám patrí vymeniteľná hlaveň, ktorá je k dispozícii v troch dĺžkach 650, 600 a 508 mm a štan-

3

Technické parametre: Výrobca:

Steyr Mannlicher, Rakúsko Model: Mannlicher Luxus Kaliber: .300 Win. Mag. Celková dĺžka: 1150 mm Dĺžka hlavne: 650 mm Dĺžka pažby: 360 mm Hmotnosť: 3600 g Kapacita zásobníka: 2+1 náboje Cena: 2 650,-Eur Predajca: Obchod so zbraňami Soldat Šala dardne vybavená otvorenými mieridlami. Cieľnik v tvare širokého písmena V je stranovo nastaviteľný, muška celokovová s bielou bodkou, výškovo nastaviteľná. Ideálne pre rýchle zrovnanie zbrane do zámernej pri intuitívnej streľbe na pohybujúci sa cieľ. Pri guľovniciach Mannlicher Luxus sú hlavne na povrchu kované do špirály. Torzný tvar im dodáva vyššiu pevnosť i životnosť, vynikajúcu presnosť a v neposlednom rade eleganciu. Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky kované za studena na tŕni. Komora je vyrobená veľmi presným trieskovým obrábaním. Voľne uložená hlaveň v kalibri. 300 Win. Mag. má 650 mm, zapadá do ozubu tela záveru a zafixovaná je dvoma skrutkami. To sa prejavilo aj na celkovej hmotnosti guľovnice 3 600 g, čo ju predurčuje na postriežku. Hlaveň má stúpanie 240 mm, ktoré dáva strele vysokú rotáciu a stabilitu letu. Na konci tela hlavne, nad nábojovou komorou je nápaditá integrovaná lišta na upevnenie montáže Picatinny alebo Swing Mount pre optiku, ktorá zapadne do drážky na hornej časti tela záveru. Takže stačí jeden zameriavací ďalekohľad, ktorý sa dá ľahko „prehodiť“ s montážou na hlaveň iného kalibru pri fixácii nastrelených hodnôt. Je tu aj druhá možnosť, opatriť každú hlaveň iným „puškohľadom“ a ešte rýchlej-

4


strelectvo šie zameniť napríklad ľahký kaliber za ťažký, v oboch prípadoch bez nevyhnutného nastrelenia pušky. Myslím si, že veľmi praktické aj v našich podmienka a nie len pre lovcov v Afrike. Takýto systém som na loveckých zbraniach u iných výrobcov nepostrehol. Hlavne sú rozdelené do troch kalibrových skupín, do prvej označenej písmenom A patrí .243 Win., 6,5×55 SE, .270 Win., 7X64, 7 mm-08 Rem., .308 Win., .30–06 Spr., 8×57JS, 9,3×62. Do druhej (B) .300 Win. Mag., 7 mm Rem Mag., .270 WSM, .300 WSM, .375 HH Magnum a do tretej (C) 8×68S. Pokiaľ si zakúpite ďalšiu hlaveň v rámci rovnakej kalibrovej skupiny, stačí zmeniť už len príslušný zásobník. V rámci inej kalibrovej skupiny okrem zásobníka treba dokúpiť aj kompletný záver. Steyr Mannli-

nej časti záveru na zber nečistôt. Aby sa ich tam čo najmenej dostalo, telo záveru je zhora uzatvorené, má iba vyhadzovacie okienko. Nevýhodou je, že náboj do komory dostanete v podstate len zo zásobníka. Ten je vyberateľný, s kapacitou tri alebo dva náboje, podľa kalibru. Zospodu po oboch stranách sú úchytky zásobníka, ktoré treba súčasne zatlačiť a zásobník vám vypadne do dlane. Vylučuje to možnosť jeho straty náhodným stlačením jedného úchytu. V ponuke sú aj zásobníky HC pre 6 nábojov štandardného kalibru a 5 pre magnum. Spúšťový mechanizmu opakovacích guľovníc Mannlicher Luxus patrí medzi najlepšie v európskom i svetovom meradle. Odpor jazýčka spúšte je fabricky nastavený na hod-

lohy môžeme ho vybrať. Pri zasunutí záveru do zbrane a jeho zamknutí sa záver zablokuje. Guľovnica sa dá zaistiť len pri napnutom bicom mechanizme. Pohyb kolieska je presný a tichý, bezhlučný. Vďaka predajcovi zbraní Soldat zo Šale sme mohli túto guľovnicu aj trochu vyskúšať na neďalekej strelnici. Na otestovanie sme mali nemecké strelivo RWS Evolution .300 Win. Mag. s 11,9 g (184 gr) strelou na veľké vzdialenosti. Slušná počiatočná energia predstavuje E0 5 146 J a úsťová rýchlosť v 0 930 m/s, čo bolo trochu aj cítiť pri spätnom náraze. Ideálna vzdialenosť na streľbu pri riadenom procese deformácie strely je 192 metrov. Prevýšenie na 100 m je nulové. Zbraň sme odskúšali iba na vzdialenosť 50 m s otvorenými mieridlami.

5

6

7

8

9

10

cher používa na všetky druhy zbraní hlavňovú, chróm-molibdénovú oceľ podľa vlastného metalurgického zloženia, z produkcie nemeckých oceliarní. Zárukou vysokej kvality je kusová kontrolu každej hlavne. Štandardom pre povrchovú úpravu hlavní a ostatných kovových súčiastok zbraní Steyr Mannlicher je vlastná patentovaná plazmová nitridácia pod názvom Mannox®. Výsledkom je sivočierny matný povrch s vysokou odolnosťou voči korózii i kyselinám. Vzhľadom na tvrdosť 65 HRC, odoláva Mannox bez viditeľného poškodenia aj škrabancom kovovým predmetom. Z technického aspektu je najvýznamnejšia zmena zamykanie záveru do hlavne, ktoré je najdokonalejšie a najpresnejšie. Záver guľovnice Luxus je klasický posuvný Mauser so šiestimi zubmi v dvoch radoch, s vylepšeným systémom SBS (Safe Bolt Systém). Každý vie, že nejde o bezpečnostnú službu, ale bezpečný záverový systém Steyra, ktorý chráni strelca pred únikom spálených plynov alebo roztrhnutím záveru. V priečnych uzamykacích drážkach je kalený oceľový krúžok, ktorý sa otáča spolu so záverom a po zamknutí zaplní pozdĺžne posúvacie drážky. Záver sa pohybuje hladko a zamyká už pod uhlom 65 stupňov, takže nekoliduje s montážou zameriavača. Ovládacia kľuka je ergonomická, v tvare hadieho jazyka, klasika od Mannlichera. Matica záveru je z odolného plastu, vzadu z nej pri napnutej zbrani vystupuje temeno úderníka a plní tak funkciu výstražníka. K bezpečnostným prvkom patrí aj plytká drážka zo spodvojenské le sy 4/2015

11

notu 18 – 20 N, jeho chod je hladký a krátky, bez prepadu. Vďaka tomu nehrozí možné strhávanie pri výstrele. Jazýček spúšte je hladký, široký a dobre prístupný. Na želanie sa dá dorobiť tlačný, francúzsky napínačik. Zbraň má manuálnu poistku systému Mannlicher 2+1, trojpolohové koliesko na krku pažby. V polohe označenej červenou bodkou je guľovnica odistená a záver sa voľne pohybuje. Pri bielej bodke je zablokovaný záchyt úderníka, zbraň je zaistená, ale záver je voľný. To znamená, že zbraň môžeme bezpečne nabíjať. V polohe, keď z kolieska vystúpi šedý hranolček, záver je zablokovaný a zbraň zaistená. Keď pri otvorenom závere posunieme poistku do tejto po-

Na medzinárodný pištoľový terč sme dosiahli pri piatich ranách sústrel dva centimetre pod stredom s priemerným rozptylom 29 mm. Aj táto chvíľa stačila, aby sme zostali v úžase z luxusnej krásky Mannlicheru. Na zhodnotenie všetkých plusových vlastnosti tejto zbrane, by sme potrebovali viac času a vystrelených rán. Guľovnica Mannlicher Luxus je vlajkovou loďou v loveckých zbraniach firmy a je určená pre náročnejšiu klientelu. Elegancia spojená s maximálnou presnosťou a bezpečnosťou. Okrem výnimočnej kvality ponúka maximálnu flexibilitu, takže majiteľ má neustále možnosť individuálnej úpravy zbrane. Z hľadiska spracovania a konštrukčného vyhotovenia patrí Mannlicher Luxus do najvyššej kategórie a ruku na srdce, tento luxus aj niečo stojí. Na strane druhej, určite prežije niekoľko generácií poľovníkov. Autor: Ing. Ľuboš Ivanovčan ❧ 1)

Vlajková loď Mannlicheru, opakovacia guľovnica Luxus v kalibri .300 Win. Mag. 2) Odistená napnutá zbraň, hadia kľuka záveru. 3) Ergonomicky zásobníka na dva náboje. 4) Záver má krátky chod a zamyká pod uhlom 65 stupňov. 5) Hlava záveru so 6-timi uzamykacími zubmi. Manuálna poistka systému Mannlicher 2+1. 6) 7) Hlavisko s bavorskou lícnicou a botkou. Integrovaná Steyr Schwenk Mount lišta. 8) 9) Torzná hlaveň s masívnym stranovo nastaviteľným cieľnikom. 10) Kovová muška, výškovo nastaviteľná. 11) Drážky hlavne kované za studena.

21

kynológia

foto internet

Októbrové súťaže farbiarov o titul CACT Najskôr Klub chovateľov farbiarov zorganizoval v dňoch 15.-18. októbra v oblasti Vihorlatských vrchov 32. ročník Skúšok farbiarov o Pohár SPZ. O týždeň neskôr členovia klubu chovateľov farbiarov zo spádovej oblasti Spiš pripravili 7. ročník skúšok farbiarov s medzinárodnou účasťou v Novoveskej Hute. Medzi hlavných organizátorov aj sponzorov oboch podujatí patrili Vojenské lesy a majetky SR š.p. Pliešovce. Naša firma mala zastúpenie aj medzi priamymi účastníkmi. Ako vodič farbiara sa predstavil lesník z o. z. Kamenica nad Ciro-

22

chou Slavo Kocík so svojimi bavorskými farbiarkami Fatra z Púčikovho dvora a Cindy Uhliská. V úlohe rozhodcu sa predstavil Jaro Jurský z LS Tichý Potok. Obidve podujatia slávnostne otvorili v piatok o 8. hodine. Následne sa účastníci rozišli do revírov, kde rozhodcovia hodnotili disciplíIng. Jaroslav Jurský, LS Tichý Potok, OZ Kežmarok

ny: posliedka s odložením, nájdenie nástrelu, práca na umelo založenej pofarbenej stope viac ako 18 hodín starej, nájdenie znakov na stope, hodnotenie oznamovača, hlásiča a hlasitého oznamovača, práca na prirodzenej pofarbenej stope, durenie, hlasité stavanie a chuť do práce. Poradie skúšania disciplín bolo prispôsobené podľa možností pracovať na prirodzenej stope (dohľadávka). V sobotu 24. októbra bol zároveň chovný zvod psov v Novoveskej Hute. ❧



Dni sv. Huberta v Pliešovciach Keď už to vonku medzi jeleňmi začínalo vrieť, slávili 19. septembra v obci Pliešovce dni Sv. Huberta. Usporadúvajú ich už od roku 2003 – ako prejav úcty k prírode, zveri a lovu. Na organizovaní podujatia sa každý rok podieľajú aj VLM SR, š.p. Oficiálny začiatok bol o jednej popoludní, takže ten, komu sa nelenilo privstať si, mohol si ráno dať prechádzku, kochať sa jeleňmi a poobedie stráviť v dedine pri bohatom programe na dňoch Sv. Huberta. ni. Hneď potom sa začala krátka ekumenická pobožnosť s príhovormi pána farára aj pani farárky, ktoré sa niesli v „prírodnom“ a poľovníckom duchu. Veď Sv. Hubert je patrónom poľovníkov a tieto dni boli aj osvetou poľovníctva a vecí, ktoré s ním súvisia. Po pobožnosti sme mali možnosť pokochať sa vystúpením skupiny šermiarov a našim ušiam na hodinku lahodil východniarsky spev hudobnej skupiny Kandráčovcov, ktorí nás pomedzi pesničky zabávali aj vtipmi. Okrem toho bola súťaž vo varení guľášu medzi poľovníckymi združeniami z okolia. Mimochodom, naši chlapi zo Správy lesov Pliešovce obsadili druhu priečku. Vďaka nim sme tak mali zabezpečené perfektné občerstvenie. Návštevníci hubertovských dní si pozreli ukážky sokoliarstva a lukostreľby a tí odvážnejší si mohli aj zastrieľať. Ing. Stanov-

ský nám urobil kynologickú prednášku spolu s ukážkami rôznych plemien psov. V spoločenskom dome boli za jednotlivé poľovné revíry mikroregiónu Pliešovskej kotliny vystavené poľovné trofeje. V druhej miestnosti zase boli preparáty našej pernatej aj srstnatej zveri. Pre deti boli pripravené kolotoče, sladkosti, detský domček a naši kolegovia a kolegyne, ktorí mali pripravené množstvo aktivít a pre šikovných všakovaké darčeky. V predajných stánkoch ponúkali obchodníci a remeselníci tovar a výrobky s poľovníckou tematikou. V rohu námestia pod stromami sme mohli sledovať prácu talentovaného mladého študenta strednej školy, ktorý za pomoci motorovej píly, kladiva a rôznych dlát pomaly premieňal osikový výrez na monument pernatého dravca. Na svoje si prišli veľkí aj malí. Počasie celkom vyšlo, aj keď miestami na chvíľku popršalo, ale nakoniec sa umúdrilo. Keďže občerstvenia a guľášu bolo naozaj dosť, zábava za sprievodu hudby pokračovala až do neskorého večera. ❧

Ing. Filip Kuffa, referent oddelenia výroby GR Pliešovce

Nechýbali viacerí hostia, starosta obce, poslanci, riaditeľ múzea vo Sv. Antone, riaditelia obecných lesov z okolitých dedín, pedagógovia zo strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici, ale aj z univerzity vo Zvolene. Za VLM SR, š.p. sa zúčastnili zamestnanci generálneho riaditeľstva, Správy lesov Pliešovce, a z každého odštepného závodu boli prítomní riaditelia alebo zamestnanci. Hlavná časť programu bol Svätohubertský hold ulovenej zveri. O spomínanej trinástej hodine sa námestím začínal blížiť sprievod, v ktorom boli šermiari a študenti strednej lesníckej školy, ktorí niesli dary prírody. Na podnosoch precízne zdobených čačinou, gaštanmi, jarabinou, žaluďmi a šiškami niesli divé kačice, bažanty, kapry, ale najväčšiu pozornosť medzi obecenstvom, najmä tým mladším, vzbudzoval aj tak jeleň. Počas sprievodu sa vzduchom niesli slávnostné fanfáry trubačov. Jeleňa priniesli pred pódium, na ktorom už bol pripravený spevácky zbor a pani farárka evanjelickej cirkvi augsburského vyznania spolu s rímskokatolíckym pánom farárom z Pliešoviec, aby spoločne odslúžili ekumenickú slávnosť. Naša moderátorka Marianna privítala hostí a každému nechala priestor na krátky príhovor. Riaditeľ múzea vo Sv. Antone pri tejto príležitosti odovzdal VLM SR, š.p., zastúpenému Ing. Krpeľanom, medailu za dlhoročnú dobrú spoluprácu. Ďalšiu medailu odovzdal šéfredaktorke nášho časopisu (a zároveň moderátorke hubertovských dní) Mgr. Huljakovej za to, že máme skvelý časopis na vysokej úrovvojenské le sy 4/2015

23


Vydarený 25. ročník Dní sv. Huberta vo Svätom Antone Celé tohtoročné leto sme veľmi chceli, aby už konečne zapršalo – pravdaže, okrem Dní sv. Huberta. Ako naschvál, práve na tieto dni všetky meteorologické stanice predpovedali dážď. V sobotu 5. septembra po mnohých slnečných dňoch ozaj začalo pršať a my, všetci organizátori, sme sa s očami upretými k nebu pýtali - Pane Bože, prečo? Všemohúci je však spravodlivý. Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)

Dobre vedel, že dážď už veľmi potrebujeme, no rovnako zohľadnil aj fakt, že na Dni sv. Huberta sa vybrali tisíce dobrých ľudí zo Slovenska i zahraničia. Tesne pred začiatkom hlavného programu prestalo pršať, nebo sa vyjasnilo a objavilo sa aj slniečko. „Ďakujeme Ti Bože!“ Hlavní organizátori - Múzeum vo Svätom Antone, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, firma Šomek i ďalší významní spoluorganizátori - Lesy SR, š. p. a Vojenské lesy a majetky SR, š. p. môžu byť spokojní. V areáli svätoantonského kaštieľa sa zišlo takmer sedem tisíc priateľov prírody, ktorí si so záujmom prezreli pripravené výstavy, súťaže i sprievodné podujatia. Medzi tými, ktorí prijali pozvanie, nechýbali vzácni hostia doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc, exprezident SR – výborný poľovník, pravidelný hosť našich osláv (tento rok prišiel desiatykrát), prof. Ing. 24

Ľubomír Jahnátek, CSc., minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, J. E. Margarita Ganeva, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Bulharska v SR, Ing. Tibor Lebocký, PhD., poslanec NR SR a prezident Slovenskej poľovníckej komory i Slovenského poľovníckeho zväzu, ďalší poslanci NR SR - PhDr. Mária Janíková, Ing. Magda Košútová, Ing. Marian Záhumenský, Ing. Róbert Puci, Ing. František Petro, Ing. Ľudovít Kaník, ďalej Ing. Jozef Spevár - štátny tajomník MPRVSR, Ing. Slávka Jánošíková, PhD.- generálna riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu MPRV SR, Ing. Ctibor Határ, GR sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, Ing. Ján Jurica, generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov SR, Ing. Ľuboš Németh generálny riaditeľ národného lesníckeho centra NLC, doc. Ing. Soňa Chovanová Supeková, PhD. prezidentka. Klubu slovenských poľovníčok pri SPK i Artemis Club C.I.C., PaedDr. Imrich Šuba, PhD., viceprezident C.I.C., Dr. Rudolf Boroš, prezident Slovenského rybárskeho zväzu, Jaana Elina Puhakka, predsedníčka Klubu Poľovnívojenské le sy 4/2015


čok severnej Karélie (Fínsko), Sanja Momčilovič Bognič, predsedníčka dámskeho poľovníckeho klubu Bečej (Srbsko), Ing. Martin Žiška, PhD. za Ministerstvo zemědělství ČR, delegácia Českomoravskej mysliveckej jednoty na čele s JUDr. Jiřím Kšicom, Dr. Krzystof Kornacki z Múzea Zamoyskich Kozlowka (Poľsko), Tomáš Konarski, predseda Klubu sv. Huberta Varšava, Simona Guláková, starostka obce Svätý Anton a mnoho ďalších. Hymnu Slovenskej poľovníckej komory už po šiesty raz zaspieval sólista Komornej opery i opery SND maestro Otokar Klein, ktorý je zároveň primátorom Nových Zámkov. Slávnosti mali záštitu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, preto na úvod osláv odovzdal minister Jahnátek najvyššie rezortné vyznamenania tým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj nášho poľovníctva. Prezident SPZ odovzdal zas medaily sv. Huberta. Nádvorie kaštieľa vytvorilo pre tento slávnostný akt dôstojný rámec. Do siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku boli uvedení prof. Ing. Josef Hromas, CSc. – dlhoročný predseda Českomoravskej mysliveckej jednoty, výborný priateľ slovenských poľovníkov, ktorý neustále pomáhal aj slovenskej poľovníckej organizácii pri prezentácii vo svete a Ing. Milan Ďurica – mnohoročný funkcionár Slovenského poľovníckeho zväzu, autor poľovníckej literatúry a spoluzakladateľ významných poľovníckych podujatí (stál aj pri zrode Dní sv. Huberta). Návštevníci uvideli program Lovec, prvý umelec – to najlepšie z doterajších ročníkov. Nechýbali trubači, vábiči jeleňov vrátane troch Majstrov Európy, Pieseň o sv. Hubertovi, Svätohubertovská fanfára, defilé a vystúpenie sokoliarov. Na nádvorí uviedli aj Lovecký ochranný spolok svetobežníkov a zaujímavý akt pasovania autorov uviedol dve publikácie - Nožiarstvo na Slovensku od Ing. Alojza Drábeka a Poľovníkove spomienky od Ing. Jotefa Herza, CSc. Medzi osvedčenými bodmi programu osláv nechýbali ukážky sokoliarstva, poľovníckej kynológie, atraktívny rybolov, módna prehliadka vojenské le sy 4/2015

poľovníckeho oblečenia, poľovnícky chodník a súťaž „Stopami zveri“, ktoré pre deti pripravila SOŠL v Banskej Štiavnici, ukážky streľby z lukov, kuší a historických zbraní, divadelné predstavenie Paradajz Píkčr, špeciálna klubová výstava alpských jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice, dychová hudba Sitňanka, súťaže „Hájnikova žena“ o najsympatickejšiu poľovníčku, Poľovníctvo vo fotografii, Poľovnícky nôž 2015, Poľovnícky šperk 2015, Poľovnícky klobúk, „Naj brada“ o najdlhšiu a najkrajšiu bradu, vtipné súťaže „5F poľovníka“ a v hádzaní flinty do žita, Antonský diviak 2015 v streľbe lukom na terč. Tradične medzi najzaujímavejšie patrili Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov Halali a šampionát vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri. V sýpke si mohli návštevníci prezrieť aj výstavu „Unikátne trofeje Tekova a Štiavnických vrchov“, výstavu fotografií členov Klubu liptovských fotografov divej prírody i víťazných fotografií česko-slovenskej súťaže fotografov prírody Zlatý jeleň Slávy Štochla. Veľký úspech mala Sieň poľovníckych zástav a výstava Zvieratá všetkých kontinentov pri príležitosti 60 rokov ZOO Bojnice. Zlatým klincom programu osláv bola už tradične svätohubertovská omša so sprievodom s uloveným jeleňom a obetnými darmi. Bohoslužba bola dôstojným vzdaním vďaky Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred omšou zaznel koncert, na ktorom vystúpili už tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto lesných rohov Laugarício a domáci chrámový spevokol zo Svätého Antona. Veľmi si vážime, že aj počas tohto ročníka sa zapojili návštevníci do „Hubertovskej kvapky krvi“. Najvzácnejšiu tekutinu darovalo 40 dobrých ľudí. Počas šiestich ročníkov sa na odbere zúčastnilo spolu už 216 darcov. Patrí im naše poďakovanie. Úprimná vďaka aj všetkým pracovníkom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, ktorí spolupracujú s našim múzeom na viacerých podujatiach. Počas Dňa sv. Huberta v Pliešovciach 19. septembra som mal tú česť odovzdať pamätné medaily, vytvorené pri príležitosti

jubilejného – 25. ročníka Dní sv. Huberta pre VLM SR, š. p. pre pána generálneho riaditeľa a pre časopis Vojenské lesy, ktorý veľmi pomáha pri prezentácii zbierok a aktivít Múzea vo Svätom Antone. ❧

Životné a pracovné jubileá Životné jubileá Október 2015 Zdeněk Blaho, lesník LS Riadok, OZ Malacky, 60 rokov

December 2015 Viera Kacianová, referent EO Pliešovce, 60 rokov V nadchádzajúcom čísle si môžete prečítať, na čo rada spomína zo svojej mladosti p. Vierka Kacianová.

Pracovné jubileá Október 2015 Štefan Raniak, lesník SL Pliešovce, 20. výročie Ľubomír Gancarčík, vodič LS Ľubica, OZ Kežmarok 35. výročie Dušan Halas, robotník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou, 20. výročie

November 2015 Ján Andrejco, robotník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou, 35. výročie 25


Dvojnásobný jubilant

Ján Suchár

Tohtoročný september bol pre jedného nášho zamestnanca výnimočný. V tomto mesiaci oslávil krásnych 65 rokov a k tomu i jubileum 50 rokov práce vo Vojenských lesoch náš kolega, zdanlivo vážny, ale s figliarskym úsmevom - Ján Suchár.

Ján Suchár sa narodil 4. septembra 1950 v obci Zaježová, ležiacej pod pohorím Javorie, ktorá tvorí súčasť obce Pliešovce, kde súčasnosti býva v rodinnom dome. Nádherná prí-

roda a rodičovské zázemie mu umožnili prežiť krásne detstvo v lone prírody. Po skončení základnej školy v Pliešovciach začal v roku 1965 študovať na učňovskej odbornej škole ČSAD

Ing. Ján Chlpáň, technik SL Pliešovce

n.p., Dopravný podnik Zvolen. Štúdium ukončil v roku 1968. Tam sa vyučil za automechanika a súčasne ako učeň začal pracovať pre Vojenské lesy. Po ukončení školy sa zamestnal v blízkosti svojho rodiska, kde prešiel rôznymi zaradeniami - od DMS vo Vojenských lesoch cez Poľnohospodársku správu Lešť - opravárenské stredisko, poľnohospodársku výrobu na o. z. Vidov vrch, a tak ďalej… až po Správu lesov Pliešovce, kde od roku 2010 pracuje ako strážnik. Prešlo veľa času, odkedy je v našej firme. Neviem, či nájdem medzi súčasnými zamestnancami niekoho, kto počas pracovného pôsobenia zažil osem riaditeľov, sedem správcov, a ešte stále sa nevie s prácou rozlúčiť. Ani si to neuvedomil a od jeho pracovných začiatkov vo Vojenských lesoch, keď nastúpil ako učeň, prebehlo už 50 rokov. Napriek tomu, že v roku 1998 prekonal ťažkú operáciu srdca, je stále aktívny. Práca medzi ľuďmi mu dodáva potrebnú energiu. Pomocníka pri výkone služby mu robí služobný pes, sučka čierneho nemeckého ovčiaka s menom Ursia. Venuje sa jej ako vlastnému psovi, čo v jej očiach ihneď vidieť. Keď má Ján Suchár nočnú službu, Ursia si môže byť istá varenou večerou. V súkromí sa s manželkou a dvoma synmi venuje zveľaďovaniu rodičovského domu v Zaježovej a samozrejme svojim trom vnúčatám. Súčasťou domu je i veľká záhrada s množstvom ovocných stromov, viniča, kvetov a o to všetko sa treba postarať. Jeho záľuba je aj pestovanie hlivy ustricovej na slame a podpníkoch. Aby bolo úspešné a úroda vysoká, spolupracuje a vymieňa si skúsenosti s Ing. Martinom Pavlíkom PhD., mykológom z Technickej univerzity Zvolen, ktorý je v Zaježovej jeho susedom. Za kolektív Správy lesov Pliešovce mu želáme všetko najlepšie a zároveň ďakujeme za doteraz odvedenú prácu. ❧

Jeden z nás

Ľubomír Gancarčík Ing. Eduard Plučinský, technik správy, OZ Kežmarok

3. októbra uplynulo dlhých 35 rokov, keď nastúpil k Vojenským lesom a majetkom Kežmarok Ľubomír Gancarčík. Po ukončení vojenčiny prišiel ako opravár-mechanik na bývalú dopravno – mechanizačnú správu Kežmarok. Po pol roku prešiel z opravárenskej dielne na LKT 80 HR ako traktorista k lanovej súprave STEYR KSK–16, kde pracoval až do konca roku 1992. Potom ho preradili na novovzniknuté škôlkarské stredisko v Záľubici. 26

Až do roku 2007 sa staral o sadenice, o zabezpečovanie závodnej kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé správy. Po reorganizácii štruktúry podniku prešlo v tom roku škôlkarské stredisko pod LS Ľubica. V súčasnosti Ľubo pracuje na LS Ľubica ako šofér nákladnej dopravy a traktorista. V roku 2012 dostal dôveru kežmarských odborárov a zvolili ho za predsedu odborového hnutia o.z. Kežmarok. Ľubo je človek, ktorý je vždy ochotný podeliť sa o svoje skúsenosti z dlhoročnej práce vo VLM s mladšími kolegami a poradiť im. Chceme mu k jeho pracovnému jubileu zaželať v mene nás všetkých pevné zdravie a veľa síl pri plnení ďalších pracovných úloh. ❧ vojenské le sy 4/2015


To sme my, skauti z Dolného Kubína Pojem „skauti“ vyvoláva rôzne asociácie. Pre niekoho sú to potomkovia pionierov, pre iných neoblomní zálesáci a pre ktorýchsi nejaká čudná polovojenská organizácia. Keďže ani jedno z toho nie je pravda, dovoľte mi predstaviť nás, skautov z Dolného Kubína, ktorí sme tento rok mali náš letný skautský tábor za dedinou Toporec, pod Kameniarkou pri Pustovci. (Na) čo je vlastne skauting? Najvýstižnejšia odpoveď je trocha dlhšia: Psychológovia tvrdia, že človek rastie v šiestich oblastiach: fyzickej, intelektuálnej, citovej, duchovnej, sociálnej a charakterovej. Väčšina krúžkov a organizácii sa špecializuje na jednu či dve, my sa ich snažíme rozvíjať všetky. Naším cieľom je všestranný rozvoj jednotlivca. Inými slovami - ak chceš zlepšiť kondičku, začni behať. Ak chceš popracovať na intelekte, tak študuj a lúšti hlavolamy. Ak sa chceš naučiť organizovať, choď na manažérsky kurz. Ak chceš rozvíjať charakter,

im dodávať sebadôveru a vštepovať vzťah k prírode. Pomocou dobrodružstva a priateľstva ich motivovať aby z nich vyrástli dobrí ľudia s láskou k životu a chuťou napredovať nielen v prospech seba, ale i celej ľudskej spoločnosti.

My z Dolného Kubína

Skauting v Dolnom Kubíne je v porovnaní s jeho storočnou históriou na Slovensku relatívne mladá dvadsaťročná záležitosť. V októbri 1994 ho založil vyše päťdesiatročný Ján Suroviak, ktorý sa o ňom dozvedel z knižiek

Samuel Štefan Mahút Fotografie: archív 53. zboru Gentiana Dolný Kubína

ešte počas totality. Vďaka nemu sa z malej skupinky chlapcov stal skautský zbor, ktorý má na konte štrnásť letných táborov, desiatky úspešne zorganizovaných akcií a najmä stovky mladých, ktorí skúsenosti zo skautingu dodnes využívajú pri svojej práci, štúdiu, rodine, záujmoch. Dnes nás je 104 aktívnych členov. Drvivú väčšinu tvoria deti, žiaci základných škôl. Združujú sa v skupinkách (tzv. družinách) po päť až osem členov a spolu so svojim vedúcim mávajú stretnutia minimálne raz za týždeň.

predkladaj si výzvy a ciele. Ak chceš ale rozvíjať všetko dokopy, začni skautovať! Je jedno, či ťa baví hudba alebo počítače, či máš dvanásť alebo dvadsaťjeden. V skautingu sa dá rozvíjať každý talent v každom veku. Cieľom je účastníkov nielen zabaviť a vyplniť im voľný čas atrakciami, ako to je v iných mládežníckych organizáciách, ale dieťa či mladého človeka aj vychovávať. Formou získavania praktických zručností, cez všestranný rozvoj schopností, nech už má talent na čokoľvek, vojenské le sy 4/2015

27

spoločenská rubrika Skautská družina, to je priateľstvo na celý život. Je to miesto skutočných zážitkov a napredovania. Okrem pravidelných stretnutí patria medzi naše aktivity letný skautský tábor, množstvo víkendových akcií a kurzov. Doma nás poznajú aj vďaka roznášaniu betlehemského svetla cez Vianoce, pomáhaní pri organizovaní horského festivalu Vidmo, či iných dobrovoľníckych akcií. Tradičnou udalosťou je skautský ples vo februári či otvorenie skautského roka v septembri. Pre skautov z celého Slovenska sme známi úspešnou akciou „skautský boyard“ (obmena úspešnej televíznej šou „pevnosť boyard“) z roku 2006. Chlapčenská družina Bobrov v roku 2011 vyhrala prvé miesto spomedzi zhruba 600 družín na Slovensku. Za odmenu boli chalani zaniesť betlehemské svetlo priamo do prezidentského paláca.

Skautské tábory sú najlepšie

S príchodom jari začíname čoraz viac chodiť do prírody, ktorú sa zároveň snažíme chrániť. Cez leto organizujeme skautský tábor, ktorý je vyvrcholením celého skautského roka. Naše tábory trvajú vyše dvoch týždňov a celé sú situované v prírode. Spíme v tradičných stanoch – podsadách – s drevenými posteľami a navrchu s celtou, ktoré pripomínajú domčeky (mimochodom tento typ stanov je známy len na Slovensku a v Čechách). Varíme si v poľnej kuchyni, nepoužívame elektrické zariadenia, telefón len v minimálnej miere. Napriek tomu je tábor najočakávanejšou akciou roka a účastníci naň nedajú dopustiť. „Syn už bol na viacerých táboroch, ale najspokojnejší som bol vždy so skautským,“ počul som pred časom od jedného z rodičov. Táborové prostredie skutočne učí deti samostatnosti a zodpovednosti. Ak si skaut

radiť v prírode, no zďaleka to nie je len o tom. Každý skaut má svoju vlastnú prezývku, ktorá ho vystihuje. Podľa nej ho volajú všetci skauti a niekedy aj kamaráti. Preto napríklad poznám Ceruzku z Prešova, hoci jej skutočné meno a priezvisko neovládam. Moje skautské meno je Korbáčik. Skauting nie je len voľnočasová aktivita, ale forma prístupu k životu. Inak sa to asi ani nedá - napríklad po zážitkoch ako bivak v zime v záhrabe, zlaňovanie v jaskyni, vlastnoručne postavenej saune či veži, po nočnom splave rieky, poslednom krajci chleba pre štyroch na

viacdňovej túre počas lejaku, oponovaní svojhlavej partičke pubertiakov vo veci kadiaľ ďalej v hmle, vám už defekt na aute, vybavovanie povolenia na úrade, ufrflaní susedia či trochu mrholenia počas dovolenky určite príde ako hračka. Na záver, ale určite nie v poslednom rade, by sme chceli srdečne poďakovať zamestnancom Vojenských lesov a majetkov SR z odštepného závodu Kežmarok za ich prívetivý a akčný prístup a že touto formou priložili ruku k dielu. ❧

Jubileum Zdenka Blaha Pán kolega, je čas. Čas uvelebiť sa do obľúbeného kresla, posadiť vnuka Patrika na kolená. Na stole musí rozvoniavať dobrá káva a v rukách budeš držať album s čiernobielymi fotografiami. V tom tichu, ktoré nastane, začne sa pre Patrika niečo, o čom ešte nepočul. Dedo mu začne rozprávať svoj lesnícky príbeh. Peter Suchovský, lesník LS Riadok, OZ Malacky

Naučil ho, že les je to, čo všetci potrebujeme k životu. Náš kolega Zdeněk sa už môže pred svojim vnukom pochváliť porastmi, ktoré rastú do krásy pod jeho dohľadom. Poznám ho ako dobrého hubára, istotne už v ním založených lesoch majú s Patrikom miesta, kde si radi zahubárčia. Keď už mi dali pero do ruky, chcem to trochu využiť a spomenúť na skvelého lesníka, ktorý nastúpil spoločne so Zdenkom 1. októbra 1977 na LS Mikulášov Mariána Harnúška, ktorý sa, bohužiaľ, Zdenkovej oslavy nedožil. Je čas sadnúť si s najbližšími, zaspomínať si a rozdávať dobrú náladu a skúsenosti. Stotožňujem sa s názorom, že chlap v Tvojom

veku a s Tvojimi skúsenosťami by už nemal veľa pracovať, ale učiť svojich vnukov vážiť si to, čo nám príroda dáva. Zdeněk nie je iba lesník, ale aj dobrý poľovník. Myslím si, že nejeden hosť, ktorého Zdeněk sprevádzal na poľovačke, sa doma ešte niekoľko dní vychvaľoval s tým, aké neskutočné zážitky pri poľovaní s ním zažil. Preto Ti ako kolega ďakujem za prácu, ktorú si odviedol v poľovníctve, a želám, keď Ti bude Sv. Diana a náš pán riaditeľ naklonený, aby si si k životnému jubileu ulovil kráľa lesa. Lovu zdar. Na záver použijem slová tvojho obľúbeného speváka Joža Ráža: „Žime, chlapci, žime!“

Pozn. autora: 1. 10. 1977 nastúpili súčasne do zamestnania J. Kráľovič, M. Kovár, M. Harnúšek a autor.

❧

neupratuje v stane, onedlho stratí vo svojich veciach prehľad a nájdu mu tam mravce. Ak chce chodiť v čistom, musí si vedieť veci ručne oprať – práčku by sme na táborisku hľadali márne. Hudbu zo slúchadiel deťom vystrieda nádherná filharmónia prírody a teplo radiátorov každý rád vymení za večerné posedenie pri táboráku. Veď už podľa zakladateľa skautingu Roberta Baden-Powella: „život na čerstvom vzduchu je pravým cieľom skautingu a kľúčom k jeho úspechu.“

Zaujímavosti

Ešte stále sa nám nepodarilo u ľudí zmazať asociácie s komunistickými pioniermi. Tí v päťdesiatych rokoch skauting zakázali a odkopírovali našu symboliku vrátane košieľ a šatiek. Zo skautského hesla „Buď pripravený“ spravili „Vždy pripravený“ a tvárili sa, že ich hodnoty sú tie isté. Neboli. Pre niektorých sme banda behajúca po lese, čo zapaľuje ohníky. Nepochybný vplyv na tom majú aj americké filmy. Áno, väčšina skautov si vie hravo po28

aktívne sa zúčastňuje streleckých pretekov (prvý zľava)


lesná pedagogika

10. Európsky kongres lesnej pedagogiky

Les ako „živá učebňa“ a miesto oddychu, zdravia, pohybu

O význame lesov pre zdravý životný štýl mladej generácie a pre výchovu k zodpovednému a aktívnemu prístupu k lesom a životnému prostrediu diskutovalo 140 expertov z 15 krajín Európy v dňoch 29. septembra - 1. októbra v hoteli Kaskády pri Zvolene. Jubilejný 10. Európsky kongres lesnej pedagogiky predstavoval jedinečnú platformu na výmenu skúseností v oblasti zvyšovania informovanosti verejnosti o trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve s dôrazom na uvedomenie si dôležitosti lesov pre hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj celej spoločnosti.

Ing. Ľudmila Marušáková, PhD., Národné lesnícke centrum

Lesné prostredie totiž zohráva dôležitú úlohu nielen pri výchove k trvalo udržateľnému rozvoju, ale podľa výskumov má blahodarný vplyv na zdravie človeka. Pobyt v prírode odbúrava stres, upokojuje, významne pôsobí proti obezite a posilňuje srdcovo-cievny systém a pohybový aparát. Výučba v prírodnom prostredí pôsobí motivujúco, podporuje lepšiu predstavivosť a prepájanie teoretických poznatkov s praxou. Existujú vedecké dôkazy o tom, že ak majú deti pravidelný kontakt s prírodou už od útleho detstva, v dospelosti majú prirodzený rešpekt a úctu k lesom a prírode. Ak teda chceme v tomto svete plnom technologických výdobytkov obnoviť vzťah mladej generácie k prírode, vezmime ich do lesa a podporme začlenenie lesnej pedagogiky do vyučovacieho procesu. Učenie o lese v lese je hlavný princíp lesnej pedagogiky, ktorá v súčasnosti patrí v Európe vojenské le sy 4/2015

k najmodernejším trendom vzdelávania k trvalo udržateľnému spôsobu života. Kongres organizuje Národné lesnícke centrum v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pod hlavičkou EHK OSN/FAO – pracovnej skupi-

ny pre lesnú pedagogiku. Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Jozef Spevár vo svojom príhovore zdôraznil: „Lesná pedagogika nie je len o odovzdávaní a transfere informácií. Lesná pedagogika je poslaním ľudí, ktorí majú lesy hlboko zakorenené vo svojich srdciach. Lesní pedagógovia sa teda usilujú „zapáliť“ srdcia iných a motivovať ich k zodpovednému správaniu voči nášmu zelenému bohatstvu. Lesy a ich trvalo udržateľné hospodárenie slúžia ako vynikajúci a názorný model pre výchovu k trvalo udržateľnému rozvoju. Tieto myšlienky šíria lesní pedagógovia aj na Slovensku, kde je v súčasnosti už vybudovaná pevná štruktúra podujatí a projektov s lesnou pedagogikou v hlavnej úlohe. Za všetky spome-

niem vybudovanie Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline s nosným „Dňom stromu“, projekt Lesnícke dni, Detská lesnícka univerzita, Putovná sova, vybudovanie interaktívnych náučných chodníkov, aktivity Lesníckeho a drevárskeho múzea, ale i mnohé ďalšie akcie konajúce sa najmä v lesnom prostredí“. Organizačná garantka podujatia Ľudmila Marušáková dodala: „Sme hrdí, že Slovensko - malá krajina v srdci Európy - je dejiskom konania 10. medzinárodného kongresu o lesnej pedagogike. Kongres je pre nás jedinečnou príležitosťou prezentovať naše lesy, ktoré sú úžasným fenoménom našej krajiny, symbolom života, súčasťou nášho životného prostredia, ekonomiky, kultúry a tradícií. Program lesnej pedagogiky formou zážitkového učenia sprostredkúva tieto hodnoty najmä mladej generácii, ktorá v súčasnosti žije v akejsi „technologickej bubline“ a preto si tieto hodnoty často neuvedomuje.“

poznámka šéfredaktorky: Budúci ročník kongresu sa uskutoční v Nórsku, kde si pedagógovia opäť vymenia svoje postrehy z napredovania LP za uplynulý rok. ❧

29

lesná pedagogika

Správne pomenuj lesné plody V zime nastáva v lese zdanlivý pokoj. Listnaté stromy majú holé konáre. Mnohé rastliny už na jeseň uvädnú a zahynú. Iné zasa môžu prezimovať semenami, cibuľkami, hľuzami či podzemkami v pôde. Niektoré zvieratá sa uložili na zimný spánok, ďalšie sa odsťahovali do teplejších oblastí, no viaceré aktívne žijú počas celej zimy. Tie si však neraz veľmi ťažko hľadajú potravu, trpia jej nedostatkom. Mnohé z nich bojujú o prežitie. Maliny, jahody, huby, čučoriedky a brusnice sú obľúbené lesné plody. Sú chutné, obsahujú veľa cukru a vitamínov. Pre ľudí sú to lahôdky, ktoré spestrujú jedálny lístok, avšak pre tunajšie živočíchy znamenajú nenahraditeľný zdroj potravy. Mnohé živočíchy aj vďaka lesným plodom dokážu prežiť nástrahy, ktoré im pripraví miestna zima. Ktorým živočíchom zberom lesných plodov odnášame z lesa potravu? Od začiatku leta do neskorej jesene sú lesné plody neodmysliteľným zdrojom potravy väčšiny zvierat. Lesné plody konzumujú rôzne hlodavce, holniak, hlucháň, jariabok, medveď, kamzík, svišť a mnohé ďalšie

Preto nezabudni! Ak budeš zbierať lesné plody, mysli aj na zvieratká, na ich potravu v zime a podeľ sa s nimi.

30


lesná pedagogika

Aj veverica potrebuje nájsť svoju potravu… Pomôžeš jej nájsť správnu cestu?

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky / text / foto zdroj internet

Jeseň je ideálne obdobie pre rast hríbov… Koľko rozdielov medzi týmito dvoma hríbikmi vidíš?


31

október november december 2015

Recommend Documents