Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline 2006 – 2010
Mladá samica sokola rároha (foto: Bagyura János)
Mladý jedinec sokola rároha (foto: Jozef Chavko)
Úvod
Sokol rároh (Falco cherrug Gray 1834) je typickým dravcom otvorenej krajiny stepí a polopúští. Západnú hranicu jeho areálu rozšírenia tvorí Karpatská kotlina. Celosvetová populácia tohto vznešeného dravca, ktorý zohráva vel'mi významnú úlohu v mad'arských legendách ako takzvaný „turul“, je odhadovaná na 6 – 8 000 párov. Jeho poçty však klesajú v celom areáli rozšírenia, s výnimkou Karpatskej kotliny. Z tohto pohl'adu je preto nesmierne dôležité chránit' mad'arsko-slovenskú populáciu.
S týmto zámerom sa v rokoch 2006 až 2010 podarilo realizovat' rozsiahly mad'arsko-slovenský ochranársky program, prostredníctvom projektu pod vedením Správy Národného Parku Bükk v spolupráci so 16 partnermi, s finançnou podporou Európskej Únie z programu LIFE-Príroda. Ciel'om projektu bolo posilnenie mad'arsko-slovenskej populácie sokola rároha, ako globálne ohrozeného druhu, zaradeného v Prílohe I Smernice o ochrane vol'ne žijúcich vtákov, vyskytujúceho sa v Karpatskej kotline. Európska populácia je odhadovaná na 450 párov. Na území Mad'arska a Slovenska sa vyskytuje 40% európskej populácie, preto je ochrana populácie v Karpatskej kotline nesmierne dôležitá z hl'adiska prežitia tohto druhu v Európe. Aj ked' populácia sokola rároha v oboch krajinách v rokoch 1990 až 2000 vzrástla, jeho celosvetová populácia v posledných desiatich rokoch klesla o 20%. Je preto potrebné zdôraznit', že úspešnost' ochranárskych opatrení závisí na jednej strane od rozsahu strát a identifikácie faktorov ohrozenia poças migrácie a na strane druhej od možnosti kompenzovat' tieto straty posilnˇovaním populácie v Karpatskej kotline.
INFORMÁCIE O PROJEKTE
Referençné çíslo projektu:
LIFE06 NAT/H/000096 Názov projektu:
Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline Trvanie projektu:
01. 10. 2006. – 30. 09. 2010. Celkový rozpoçet projektu: 2 152 042 EUR, z toho 74,66% poskytnutých Európskou Komisiou z programu LIFE-Príroda.
Hlavný riešitel'
PARTNERI
PODPORILI
Ço je LIFE? Pod skratkou LIFE sa ukrýva finançný nástroj pre environmentálnu politiku EÚ. Tento program bol vytvorený v roku 1992 s ciel'om podporovat' aktivity, ktoré majú priaznivý vplyv na životné prostredie a prispievajú tak k implementácii environmentálnej politiky a legislatívy Spoloçenstva. Projekty realizované v rámci podprogramu LIFE – Príroda sú zamerané na efektívnu ochranu chránených území v rámci sústavy NATURA 2000, vytvorenej na základe Smerníc o ochrane vol'ne žijúcich vtákov a ochrane biotopov.
Ço je Natura 2000? Natura 2000 je sústava chránených území çlenských krajín EÚ, ktorej ciel'om je ochrana biodiverzity v Európe, prostredníctvom vyhlasovania chránených území európskeho významu. Z legislatívneho hl'adiska sa budovanie sústavy chránených území Natura 2000 opiera o dve základné smernice EÚ a to o Smernicu o ochrane vol'ne žijúcich vtákov (79/409/EEC) a Smernicu a ochrane biotopov vol'ne žijúcich živoçíchov a vol'ne rastúcich rastlín (92/4/EEC) spolu s jednotnými kritériami aplikovanými vo všetkých çlenských štátoch Európskej únie. Manažment a využívanie týchto území je regulovaný çlenskými štátmi na národnej úrovni.
www.sakerlife.mme.hu (foto: Lucia Deutschova)
sokol
sokolovité
sokolotvaré
vtáky
Dospelý samec sokola rároha (foto: Jozef Chavko) Mladý jedinec sokola rároha (foto: Balázs István) Mladý jedinec sokola rároha si precviçuje krídla (foto: Balázs István)
Sokol rároh (Falco cherrug Gray, 1834) Sokol rároh je hnedý dravec, vel'ký približne ako myšiak lesný, ale štíhlejší.
Samice sú väçšie ako samce, avšak tento rozdiel nie je až tak zretel'ný ako v prípade sokola st'ahovavého. Chrbtová çast' dospelých vtákov je žltohnedá, hlava zväçša svetlá, niekedy až skoro biela. „Fúzy“ sú úzke, nevýrazné. Charakteristická je na dospelých vtákoch svetlá, çasto biela hrud', a „perlované” bruško. Nohy a zobák sú žlté. Dospelé vtáky sú vo všeobecnosti svetlejšie ako mladé. Çerstvo vyletené mladé vtáky sú tiež hnedé, ale „perlovanie” na hrudi a bruchu je hustejšie a vytvára tak pozdížne pásy. Fúzy sú výraznejšie a aj hlava je tmavšia. Zobák a nohy sú modrasté, zaçínajú žltnút' až v druhom roku života. Mladé vtáky sú v porovnaní s dospelými jedincami tmavšie.
Rozšírenie a biotop Sokol rároh obl'ubuje predovšetkým otvorenú krajinu s lesíkmi a pastvinami s výskytom sysl'a pasienkového.
Tento sokol je typickým druhom stepí od strednej Európy až po Çínu. Jeho preferovaným biotopom v Európe sú lesostepy v nížinách a podhoriach a pol'nohospodárska krajina. V Ázii sa sokol rároh vyskytuje v stepiach, polopúšt'ach a náhorných plošinách až do nadmorskej výšky 4000 m. Jeho rozšírenie sa viac-menej prekrýva s rozšírením sysl'a pasienkového – jeho obl'úbenej koristi.
Migrácia Çast mladých vtákov v Európe na jesenˇ stiahne na juh, dospelé vtáky zostávajú na hniezdiskách poças celého roka. Migraçné trasy a zimoviská rárohov v strednej Európe boli pred zahájením projektu LIFE na ochranu druhu známe len vel'mi málo. Vd'aka aktivitám projektu dnes vieme, že najdôležitejšie zimoviská sokola rároha sú Taliansko a oblast' Sahelu v Afrike. Podstatná çast' ázijskej populácie je st'ahovavá. Hlavným smerom migrácie je juh-juhozápad. Známe migraçné trasy a zimoviská zahr´nˇajú severovýchodnú Afriku, Arabský polostrov, Blízky východ, Pakistan, Kazachstan, Uzbekistan, južnú çast' Turkménska, niektoré çasti Çíny a Tibetskú náhornú plošinu.
Hniezdenie Sokol rároh si hniezdo nestavia
Sokol rároh uprednostnˇuje hniezdiská s bezpeçným príletom a dobrým výhl'adom na okolie. V nížinách preferuje opustené hniezda orlov král'ovských a orliakov morských, ale nezriedka obsadí aj hniezda myšiakov lesných, havranov a jastrabov. Rastúca populácia krkavcov çiernych v nížinách sa adaptovala na hniezdenie na stožiaroch vysokého napätia. Sokoly sa prispôsobili tomuto trendu a çoraz viac využívajú aj tieto hniezda. Vd'aka tejto novej hniezdnej stratégií sokoly obsadili aj lokality, kde nebolo dostatok hniezdnych príležitostí. Svadobné lety sa zaçínajú v závislosti od poveternostných podmienok koncom januára, až zaçiatkom februára. Samica od polovice do konca marca znesie 3 – 5 vajec. Od znesenia druhého vajca zaçne sediet' a inkubácia trvá približne 32 dní. Samica krr´mi mlád'atá potravou, ktorú prináša samec. Po 42 – 47 dnˇoch mlád'atá opustia hniezdo, ale rodiçia ich d'alšie 2 - 3 týždne uçia lovit'. Samice dospievajú vo veku jedného roka, samce sú schopné zapojit' sa do reprodukçného procesu až ako dvojroçné. Páry ostávajú spolu po celý život.
Areál rozšírenia sokola rároha (zelená = po celý rok, modrá = v zimnom období) Mlád'atá sokola rároha v umelom hniezde (foto: Bagyura János) Mladý samec sokola rároha (foto: Bagyura János)
Potrava Najobl'úbenejšou potravou sokola rároha je sysel' pasienkový (Spermophilus citellus), ale v potrave je tiež znaçne zastúpený holub (Columba livia f. domestica). Ked'že sa sysle ukladajú na zimný spánok, z celoroçného hl'adiska sú najdôležitejšou korist'ou práve holuby. Zaçiatkom jari je v potrave sokola rároha vo vel'kej miere zastúpené tiahnuce vtáctvo, najmä škorce (Sturnus vulgaris). V zime dospelé vtáky çasto lovia hraboše pol'né. Páry sú aj mimo hniezdneho obdobia spolu a niekedy spolu aj lovia. Çasto sa stáva, že ukradnú korist' iným druhom dravcov, napr. kani (Circus spp.), çi sokolovi myšiarovi (Falco tinnunculus). holub skalný (foto: Gallai Zsófia)
Ochranársky status Sokol rároh je prísne chráneným druhom v oboch krajinách, jeho spoloçenská hodnota predstavuje v Mad'arsku 1 000 000 forintov a približne 3 320 EUR na Slovensku. Druh je zaradený v Prílohe I Smernice o ochrane vol'ne žijúcich vtákov, Prílohe II Bernského dohovoru, Prílohe II dohovoru CITES a v kategórii “ohrozený” Çerveného zoznamu IUCN.
škorec lesklý (foto: Gallai Zsófia)
sysel' pasienkový (foto: Ervin Hapl)
FAKTORY OHROZENIA SOKOLA RÁROHA Strata prirodzených hniezdnych biotopov Vd'aka úçinným opatreniam na ochranu druhu, populácia sokola rároha má v Karpatskej kotline rastúci trend. V krajine však nie je dostatok hniezdnych príležitostí, nakol'ko po zmene režimu v roku 1990 stromy a lesy z mnohých pol'nohospodárky využívaných oblastí vymizli. Z toho dôvodu bolo menej hniezdnych príležitostí pre krkavcovité druhy vtákov a myšiaky lesné (Buteo buteo), ktorých hniezda využívajú sokoly rárohy. Starnúce hniezda sú nebezpeçné a çasto sa poças hniezdenia rozpadnú. Medzi çasom sokol rároh objavil v nížine stožiare vysokého elektrického napätia a zaçal hniezdit' v hniezdach krkavcovitých vtákov a drevených búdkach, umiestnených na týchto stožiaroch.
Zmenšovanie alebo strata lovných teritórií a zdrojov potravy Po zmene režimu sa v celej krajine výrazne znížil poçet pasúceho sa dobytka. Dôsledkom zmeny tradiçného využívania sa zmenšila rozloha lúk a pastvín, ktoré zaçali zarastat', ço malo za následok úbytok sysl'a pasienkového – obl'úbenej koristi sokola rároha a znižovanie poçetnosti ostatných druhov koristi.
Úmrtnost' v dôsledku zásahu elektrickým prúdom Stípy nízkeho a stredného elektrického napätia, ktoré pretínajú biotopy sokola rároha, predstavujú smrtel'né nebezpeçenstvo nielen pre tento druh, ale aj pre ostatné vtáky. Na rovinách s nedostatkom lesov a stromov vtáky s obl'ubou odpoçívajú na stípoch, ktoré ponúkajú dobrý výhl'ad na okolie. Pristávajúce alebo odlietajúce vtáky môžu prepojit' elektrický okruh bud' dotykom dvoch káblov, alebo, sediac na kovovej rozpere, dotykom s káblom alebo inou çast'ou pod napätím, çím dostanú zásah elektrickým prúdom. Tento faktor ohrozuje mladé vtáky rovnako ako dospelé.
Mladé jedince sokola rároha tesne pred vyletením (foto: Balázs István) Sokol rároh usmrtený v dôsledku zásahu elektrickým prúdom (foto: Bagyura János) Pasenie pomáha udržiavat' krátky trávny porast, vhodný pre sysl'a pasienkového, obl'úbenú korist' sokola rároha
Vtáçia kriminalita V súçasnosti predstavujú zástrely problém predovšetkým na Slovensku, kde pytliaci – nepoznajúci biológiu druhu, považujú sokoly za nepriatel'ov a vystrel'ujú hniezda alebo striel'ajú priamo na jedince. Nelegálne trávenie má bohužial' rastúcu tendenciu v oboch krajinách – pytliaci protiprávne umiestnˇujú jedom napustené kadávery najçastejšie proti líškam, kunám a túlavým psom. Sokol rároh môže byt' usmrtený prostredníctvom priamej otravy, konzumáciou otrávenej návnady alebo nepriamo, ked' vezme úlovok – otrávenú návnadu - myšiakovi lesnému alebo sokolovi myšiarovi. Vykrádanie hniezd predstavuje pre sokola rároha d'alší závažný faktor ohrozenia na území Slovenska.
Vyrušovanie a rastúca mortalita na migraçných trasách a zimoviskách Neúmyselné vyrušovanie çlovekom, prameniace z nedostatku vedomostí, nie je ojedinelé. V takýchto prípadoch dochádza k zmareniu hniezdenia z dôvodu hospodárskych prác realizovaných v blízkosti hniezda. Na zaçiatku projektu sme nemali presné informácie o migraçných trasách, zimoviskách a úmrtnosti v týchto oblastiach, ale na základe výsledkov porovnania poçtu vyletených jedincov a hniezdiacich párov sme sa domnievali, že mortalita poças migrácie je vysoká.
Obet'ou otravy sa môže stat' okrem iných druhov (myšiak lesný v hornej çasti fotografie) aj sokol rároh (na fotografii vpravo dole) (foto: Jozef Chavko) Sokol rároh, ktorý zahynul v Sahare (v Mauritánii) (Foto: Med Saleh Menna/Parc National du Banc d’Arguin)
Ciele a aktivity projektu LIFE na ochranu sokola rároha Pre dosiahnutie týchto ciel'ov boli realizované tieto aktivity: • Analýza vplyvu pol'nohospodárskych podporných programov a z nich vyplývajúcich manažmentových opatrení v biotopoch sokola rároha • Príprava plánov na obnovu a manažment pôvodných pasienkov na pilotných územiach a príprava návrhu agro-enviromentálnej schémy pre priaznivé obhospodarovanie biotopov sysl'a pasienkového • Modelovanie populaçnej dynamiky • Školenia riešitel'ov projektu • Nákup techniky a vybavenia (s využitím platných legislatívnych postupov) • Výroba, inštalácia, monitoring a údržba umelých hniezdnych podložiek a búdok • Reštitúcia sysl'a pasienkového v biotopoch NATURA 2000 a monitoring reštituovanej populácie • Monitoring a ekologizácia nebezpeçných elektrických stípov v blízkosti hniezdisk a potravných biotopov • Osadenie satelitných vysielaçiek a krúžkovanie jedincov s ciel'om získat' poznatky o migrácii a rozptyle mladých sokov; získavanie vzoriek pier pre d'alšie genetické analýzy • Stráženie hniezd • Monitoring poças hniezdenia a rehabilitácia poranených jedincov • Chemická analýza sterilných vajec a publikovanie výsledkov analýz • Monitoring populácie a úçinnosti jednotlivých aktivít projektu • Zbieranie a analýza dát zo satelitných vysielaçiek a poznatkov z krúžkovania • Koordinácia európskej pracovnej skupiny BirdLife pre sokola rároha prostredníctvom emailovej konferencie s ciel'om zosúladit' ochranárske snahy a zhromažd'ovanie dát o zimoviskách, migraçných trasách, rozptyle mladých jedincov • Zvyšovanie povedomia a zlepšovanie spolupráce s pol'ovníckou verejnost'ou • Analýza efektívnosti agro-environmentálneho poradenstva na základe výsledkov projektu v pilotných územiach • Inštalácia informaçných tabúl' o projekte • Vytvorenie a aktualizácia webovej stránky s informáciami o projekte • Získavanie podpory verejnosti pre ochranu sokola rároha • Informovanie médií o ciel'och, aktivitách a výsledkoch projektu • Výmena informácií, dosiahnutých výsledkov a skúseností v rámci medzinárodnej konferencie • Príprava plánu pre pokraçovanie aktivít po skonçení projektu LIFE
Opät' vol'ný – zotavený sokol rároh po vypustení do vol'nej prírody (foto: Horváth Márton )
Ciel'om projektu je z krátkodobého hl'adiska stabilizácia populácie. Dlhodobým ciel'om projektu je vytvorenie podmienok pre trvalý rast európskej populácie, prostredníctvom získania poznatkov o negatívnych faktoroch a ich potenciálnej eliminácie.
Mladý sokol rároh so satelitnou vysielaçkou (foto: Jozef Chavko) Sokol rároh so satelitnou vysielaçkou (foto: Prommer Mátyás) Syslia rodina (foto: Ervin Hapl)
Mladý sokol rároh v hliníkovej búdke (foto: Bagyura János) Mladý sokol rároh na izolovanom stípe stredného elektrického napätia (foto: Bagyura János)
Oçakávaný hlavný výsledok projektu 180 párov v Mad'arsku a 35 párov na Slovensku do roku 2010.
keri_allomany_osszevont_sk.pdf
1
2010.09.06.
15:30
1980 1983
1986 1989
1992 1995
západné Slovensko
1998
2001
Mad’arsko
2004
2007
2010
Dospelý samec sokola rároha (foto: Jozef Chavko) Nárast poçtu párov sokola rároha na západnom Slovensku a v Mad'arsku v rokoch 1980 až 2010 (graf: Gallai Gergely)
VÝSLEDKY PROJEKTU
Vytvorenie hniezdnych podmienok • Na stromy a stožiare vysokého elektrického napätia bolo na Slovensku umiestnených 20 prútených hniezdnych podložiek a v Mad'arsku 239 drevených hniezdnych podložiek. • Na stožiare vysokého elektrického napätia bolo umiestnených 85 hliníkových búdok na Slovensku a 301 v Mad'arsku. • Približne 600 stromov bolo v Mad'arsku vysadených na nížinách s nedostatkom stromov. • Poças realizácie projektu vyletelo z hniezd v rámci projektového územia viac ako 1200 mlád'at. területen.
Zabezpeçenie potravných zdrojov • S využitím leteckých snímok a priestorových záberov, ako aj údajov získaných prostredníctvom satelitnej telemetrie a terénnych prieskumov, bol pripravený návrh na zlepšenie schémy agroenvironmentálnej podpory v prospech sokola rároha a sysl'a pasienkového. • 4866 sysl'ov (1266 na Slovensku a 3600 v Mad'arsku) bolo odchytených na letiskových plochách, kde predstavovali riziko a vypustených na pastviny, kde je zabezpeçené dlhodobé pasenie. • Kompetentným orgánom boli predložené menežmentové plány, týkajúce sa trvalých trávnych porastov, poskytujúcich vhodné podmienky pre sokola rároha a sysl'a pasienkového. • Viac ako 300 farmárov roçne bolo pouçených o potenciálnych možnostiach finançnej podpory v prípade využívania takých metód hospodárenia, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre sokola rároha.
Mladý sokol rároh v umelom hniezde (foto: Balázs István) Pasca používaná na odchyt sysl'a pasienkového (foto: Marek Brinzík) Sysel' pasienkový(foto: Balázs István)
Prevencia pred zásahom elektrickým prúdom • Bolo ekologizovaných 7466 stípov (866 na Slovensku a 6600 v Mad'arsku) nízkeho a stredného elektrického napätia v rámci projektového územia. • Bola testovaná efektivita použitých izolátorov.
Prevencia pred nelegálnou çinnost'ou • Každý rok boli na Slovensku strážené 2 až 3 hniezda s ciel'om prevencie pred vystrelením a vykradnutím. • Do stráženia hniezd boli zapojení aj çlenovia pol'ovníckych združení. • Poças projektu bol udržiavaný pravidelný kontakt s pol'ovníkmi prostredníctvom stretnutí, školení, çlánkov a organizovaním spoloçných aktivít. • Prípady nelegálnej çinnosti, ktorej obet'ou boli vtáky, boli zaznamenané do databázy a riešené v spolupráci s políciou a d'alšími kompetentnými orgánmi. • V náklade 500 ks bola vydaná farebná, 16-stranová brožúra, ktorej distribúcia medzi pol'ovníkov bola zabezpeçená v spolupráci so Slovenským pol'ovníckym zväzom.
čítanie nielen pre poľovníkov
Minimalizácia vyrušovania çlovekom v hniezdnom období • Každý rok boli strážené 2 až 3 hniezda. • Každý rok absolvovalo školenie viac ako 300 farmárov.
NAŠE DRAVCE POZNÁVANIE DRAVCOV V PRÍRODE VÝZNAM DRAVCOV V PRÍRODE NEGATÍVNE VPLYVY ČINNOSŤ ČLOVEKA
DRAVCE AKO OBETE NEZÁKONNEJ ČINNOSTI
• Bola prehíbená spolupráca s energetickými spoloçnost'ami, za úçelom prevencie vyrušovania párov hniezdiacich na stožiaroch vysokého elektrického napätia poças prác.
Izolovaný stíp stredného elektrického napätia (foto: Bagyura János) RPS pripravila brožúru pre pol'ovníkov
Získanie vedomostí o pohybe jedincov, využívaní biotopov, rozptyle mlád'at, migrácií a úmrtnosti • 47 jedincov (43 mlád'at and 4 dospelé jedince) bolo oznaçených satelitnou vysielaçkou. • 1300 mlád'at bolo oznaçených ornitologickým krúžkom, z nich 600 bolo oznaçených tiež špeciálnym PIT krúžkom. • Vd'aka satelitnej telemetrii sa podarilo získat' viac informácií o využívaní biotopov, rozptyle jedincov, migraçných návykoch a trasách, zimoviskách i faktoroch ohrozenia poças migrácie a zimovania.
Starostlivost', odchov a rehabilitácia zranených vtákov • V rôznych çastiach Mad'arska bolo postavených 8 špeciálnych voliér na odchov a starostlivost' o zranené jedince. • 5 mlád'at odchovaných v zajatí bolo pred osamostatnením priložených k mlád'atám v hniezdach vo vol'nej prírode. • 4 jedince boli po úspešnej lieçbe vypustené spät' do vol'nej prírody.
Zvyšovanie povedomia verejnosti o druhu a aktivitách zameraných na jeho ochranu, s ciel'om zabezpeçit' dlhodobú ochranu
• Bolo umiestnených 27 trojjazyçných informaçných tabúl'. • Bola vytvorená trojjazyçná projektová web stránka, ktorá sa pravidelne aktualizuje. • V náklade 2500 kusov bol pripravený trojjazyçný plagát formátu A2, umiestnený na verejné miesta a distribuovaný medzi verejnost'. • V Mad'arsku boli pripravené a odvysielané 3 dokumenty o projekte. • V náklade 500 kusov bolo pripravené a distribuované trojjazyçné DVD. • Prostredníctvom tlaçových konferencií a tlaçových správ boli pravidelne poskytované informácie médiám.
Mladý sokol rároh so satelitnou vysielaçkou (foto: Jozef Chavko) Zranený sokol rároh v rehabilitaçnej stanici (foto: Lucia Deutschová) Inštalácia informaçnej tabule (foto: Lucia Deutschová)
Sokol rároh so satelitnou vysielaçkou (foto: Prommer Mátyás) Trasy mlád'at sokola rároha oznaçených satelitnou vysielaçkou
pokraçovanie aktivít po ukonçení projektu LIFE Projekt podporený Európskou Úniou z programu LIFE a mad'arským Ministerstvom životného prostredia a vodného hospodárstva bol ukonçený 30. septembra 2010. Výsledky tohto projektu hovoria sami za seba, avšak aktívna ochrana sa ukonçením samotného projektu nekonçí. Niektoré z aktivít sa budú realizovat' v rámci nového projektu LIFE (LIFE09 NAT/HU/000384) ako napríklad: • Reštitúcia sysl'a pasienkového • Ekologizácia elektrických vedení • Zvyšovanie povedomia verejnosti • Odovzdávanie získaných poznatkov partnerom z Bulharska a Rumunska Partneri projektu budú pokraçovat' s využitím vlastných prostriedkov v týchto aktivitách: • Monitoring uplatnˇovania agro-environmentálnych schém • Monitoring a udržiavanie umelých hniezd • Manažment biotopov sysl'a pasienkového • Zbavovanie sokolov nefunkçných satelitných vysielaçiek • Odçítavanie údajov z PIT krúžkov • Monitoring populácií sokola rároha a sysl'a pasienkového.
Dospelá samica sokola rároha (foto: Bagyura János)
Hlavný riešitel' projektu LIFE06 NAT/H/000096 „Ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline“: Správa Národného Parku Bükk Sánc u. 6, 3304 Eger, Mad'arsko Vydavatel': Halmos Gergő MME/BirdLife Hungary 1121 Budapešt' Költő u. 21., Mad'arsko Text Bagyura János, Fidlóczky József a Prommer Mátyás Preklad do angliçtiny: Prommer Mátyás Preklad do slovençiny: Lucia Deutschova, Slávka Siryová Dizajn Gallai Gergely Vytlaçené v: Flekkprint Nyomda Kft. Náklad: 2000 kusov v mad'arskej verzii 1000-1000 kusov v anglickej a slovenskej verzii Za pomoc pri úspešnej realizácii projektu a pri práci v teréne vyslovujeme vd'aku nasledovným kolegom: Agócs Péter, Baranyai Zsolt ,Bartha Csaba, Bártol István, Bene Viktória, Bereczky Attila, Bérces Sándor, Béres István, Biró Csaba, Bíró István, Bodnár Mihály, Botos István Csaba, Boldog Gusztáv, Boldogh Sándor, Borbáth Péter, Boruzs András, Czuczor István, Császár Zsuzsanna, Csonka Péter, Czifrák Gábor, Czikora János, Darányi László, Demeter Iván, Demeter László, Dudás Miklós, Egri Kiss Tibor, Farkas Roland, Fatér Imre, Fehér Gyula,Fehérvári Péter, Feldhoffer Attila, Felber Péter, Firmánszky Gábor, Fitala Csaba, Forgách Balázs, Fülöp Gyula, Gallai Gergely, Gáborik Ákos, Gilly Zsolt, Gilányi Gábor,Gombkötő Péter, Habarics Béla, Halmos Gergő, Harmos Krisztián, Dr. Hegyi Zoltán, Horváth Márton, Hunyadvári Péter,Juhász Róbert, Kapocsi István, Kálmánczi Anna, Kepes Zsolt, Kleszó András, Kotymán László, Kovács András, Kovács Sándor, Kováts László, Kozma László, Dr. Kovács Éva, Kovács Sándor, Köszegi László, Kökény Ildikó, Kővári Anita, Lantos István, Lengyel Tibor, Lóránt Miklós, Medgyesi Gergely, Mészáros András, Mezei János, Mikle Baráth Miklós, Mogyorósi Sándor, Molnár István Lotár, Mórocz Attila, Nagy Károly, Dr. Nagy Lajos, Nagy Tamás, Német Ákos, Őze Péter, Palatitz Péter, Parrag Tibor, Petróczi Imre, Petrovics Zoltán, Pongrácz Ádám, Primusz József, Puskás László, Sallai Zoltán, Sándor István, Seres Nándor, Simon Pál, Solt Szabolcs, Dr. Solti Béla, Somogyi István, Spakovszky Péter, Szabó Attila, Szelényi Balázs, Szilágyi Attila, Szinai Péter. Szirtl Attila, Tajti László, Tamás Enikő, Tar János, Tarján Barna, Tóth László, Tóth Tamás, Tőgye János, Újváry Balázs, Urbán László, Vajda Zoltán, Vasas András, Vers József, Vidra Tamás, Vókó László, Zábrák Károly, Zákány Albert, Zölei Anikó, Zsíros Sándor. Ošetrenie zranených jedincov vtákov vykonávali Dr. Molnár Viktor a Dr. Sós Endre (Zoologická a botanická záhrada v Budapešti). Spracovanie a vyhodnocovanie dát bolo realizované v spolupráci s Centrom pre monitoring MME (Nagy Károly, Görögh Zoltán a Nagy Zsolt). Pod'akovanie patrí aj riešitel'om projektu na Slovensku: Peter Adamec, Michal Adamec, Michal Ambros, Juraj Andre, Ivan Baláž, Pavol Balko, Juraj Balogh, Michal Behúl, Marek Brinzík, Peter Bryndza, Jozef Chavko, Gašpar Çamlík, Lucia Deutschová, Alexander Fekete, Martin Giç, Dalibor Greguš, Erik Gulák, Ervín Hapl, Stanislav Harvançík, Peter Hohti, Miroslav Holeša, Jozef Izakoviç, Ján Kal'avský, Martin Kal'avský, František Karika, Mário Kern, Metod Macek, Viliam Klescht, Sivlia Klešíková, Eva Komanická, Silvia Kónyová, Ondrej Koporec, Milan Královiç, Dušan Krivošík, Elena Kyselová, Jozef Lengyel, Ján Lipták, Denisa Löbellová, Štefan Lovas, Boris Maderiç, Lucia Matejoviçová, Miroslav Maukš, Vladimír Nemçek, Michal Noga, Ivanka Nováková, Mária Nováková, Ján Obuch, Ján Orlovský, Peter Rác, Ján Salay, Jaroslav Saxa, Ján Sekereš, Ladislav Serbák, Slávka Siryová, Daniela Stanislavová, Pavol Stranovský, František Szitási, František Szkuby, Vojtech Szucs, Michal Šara, Ján Šmídt, Tibor Šnajdár, Jozef Tóth, Fridrich Tóth, Michal Uçník, Marcel Uhrin, Andrej Vd'açný, Ignác Vincze, Slovenská elektrizaçná prenosová sústava, a.s., Západoslovenská energetika, a.s., Východoslovenská energetika, a.s., Štátna ochrana prírody SR.
