OBSAH. Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie a úpravu zaslaných príspevkov

OBSAH Editoriál ....................................................................................2 Udialo sa ..................................................................................3 - 5 Rozhovor s ...............................................................................6 - 7 Čo ste o farnosti (ne)vedeli? ....................................................8 Téma - Sv. rodina......................................................................9 - 10 Zamyslenie...............................................................................11 - 12 Z dejín .....................................................................................13 -14 Farské spoločenstvá ...............................................................15 Anketa .................................................................................... 16 Tip do knižnice ....................................................................... 17 Oznamy .................................................................................. 18 -19 Detský kútik ............................................................................ 20 K Vianociam ........................................................................... 21 -22

Vychádza 4x ročne; Vydavateľ: Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Turzovka; Cenzor: Mons. Jozef Hrtús; Šéfredaktor: Drahomír Velička; Redakcia: Miroslava Siváková, Ján Papík, Monika Halagačková, sr. Benedikta Dadová; Grafická úprava: Monika Halagačková; Jazyková redakcia: Mgr. Eva Dušalová; Tlač: Kysucká tlačiareň, Milan Vakula, Čadca; Fotografie: Monika Halagačková; Imprimatur: Mons. doc. ThDr. Tomáč Galis, PhD., žilinský biskup, Žilina 7. novembra 2014, prot. č. 974/2014-2; e-mailový kontakt redakcie: [email protected]; Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie a úpravu zaslaných príspevkov.

EDITORIÁL

V rukách máte prvé číslo (dúfam, že nie posledné) farského časopisu „Assumptio“. Prečo tento časopis? Bola to aktivita šéfredaktora a redakčnej rady. Trochu naivná odpoveď, však?!; hoci pravdivá. Prečo farský časopis vo všeobecnosti? Veď časopisov a novín máme dosť! Je potrebný? Je! Odpovedám jednoznačne, ako mi káže skúsenosť z farnosti, kde mali farský časopis. Farský časopis totiž pomáha zjednocovaniu farnosti, vytvára povedomie – sme farnosť. Viete, aké to je, ak ľudia medzi sebou nekomunikujú v rodine. Nemusia sa hnevať, ale nemajú si ani čo povedať. Nevedia, čo kto prežil, neprežívajú to spolu. Prenesme to na farnosť. Poznáme svoju farnosť? Prežívame spoločenstvo vo farnosti? Poznáme jej minulosť, súčasnosť, čo sa v nej robí? Boli ste už v kostole na filiálke v Turkove, alebo Olešnej, Dlhej či Podvysokej? A toto by mal náš časopis vyplniť. Veľa informácií denne získavame o tom, čo sa robí na druhej strane sveta. Aj keď sú to tragické a bolestné udalosti, prejdeme ich bez väčšieho citového pohnutia. Aké je to odlišné, ak sa to deje v našom prostredí, rodine. Nech nás Assumptio informuje a tým aj spája, aby sme spolu prežívali udalosti radostné i tie bolestné. Veď tak to prežívala i naša patrónka Nanebovzatá Panna Mária. A tu sme už pri názve nášho časopisu. Prečo názov Assumptio (vyslov asumpcio)? Sme farnosť Nanebovzatej. A latinské slovo Assumptio znamená „nanebovzatie“. Takže Márii zverujeme náš časopis i naše nanebovzatie. Váš farár Jozef Hrtús

2

UDIALO SA

KURZ PRE RODIČOV A DETI V období od 26. januára do 9. marca prebiehal v našej farnosti formačný kurz pre rodičov detí do 10 rokov. Kurz sa konal formou stretnutí v skupinkách,na ktorých boli jednotlivé témy prezentované videoprednáškami a následnou diskusiou. Kurz organizovali rodiny farnosti pod záštitou Farského úradu. Zúčastnilo sa ho celkovo 28 rodičov. PERSONÁLNE ZMENY S účinnosťou od 24. februára bol z farnosti preložený kaplán Gabriel Burdej. Dôvodom bola jeho túžba vrátiť sa do pastorácie do Českej republiky. Vo farnosti Turzovka pôsobil 8 mesiacov, za jeho službu mu patrí naše Pán Boh zaplať. úpravy.

ODVODNENIE KOSTOLA V týždni od 19. mája sa začali práce na odvodnení kostola a nasledovné terénne

ĽUDOVÉ MISIE Od 7. do 15. júna sa vo farnosti konali ľudové misie pod názvom „Putovanie od Ducha k Trojici“, ktoré vysluhovali pátri redemptoristi z Kostolnej pri Trenčíne. Misie sa knali pod vedením pátra Iva Flimela. Celý týždeň boli vo farskom i filiálnych kostoloch misijné sv. omše s možnosťou pristúpiť k sviatosti zmierenia. Okrem toho sa v nedeľu 8. júna o 15.00 a 16. 30 konali stavovské prednášky pre mužov a ženy. V pondelok 9. júna od 8.50 do 12.30 mali pátri misijnú katechézu v ZŠ na Bukovine pre jednotlivé ročníky našich žiakov. P. Miloslav predniesol v piatok 13. júna po večernej sv. omši prednášku o okultných praktikách. Misie boli ukončené v nedeľu 15. júna sv. omšami vo farskom i filiálnych kostoloch, po ktorých nasledovalo požehnanie Misijného kríža a rôznych devocionálií.

Práce na odvodnení kostola 3

UDIALO SA

HODOVÁ SLÁVNOSŤ 15. augusta sme oslávili titul nášho farského kostola slávnostnými sv. omšami. V popoludňajších hodinách sa na Mestskom úrade v Turzovke konala slávnostná prezentácia historického zvona, ktorý pre najstarší turzovský kostol nechal uliať zakladateľ mesta Juraj Turzo v roku 1614. Zvon v rokoch 1873-2014 slúžil vo zvonici v Prednej Olešnej, odkiaľ bol kvôli nebezpečenstvu jeho prasknutia demontovaný, zakonzervovaný a v budúcnosti bude tvoriť jeden z exponátov pripravovaného mestského múzea. Naďalej však ostáva v majetku farnosti.

PERSONÁLNE ZMENY S účinnosťou od 1. októbra 2014 došlo v našej farnosti k personálnym zmenám. Z farnosti odišiel farár Mgr. Karol Dobiáš a na jeho miesto bol dekrétom otca biskupa menovaný nový farár Mons. Jozef Hrtús. Bývalý pán farár odišiel do farnosti Lutiše a za jeho päťročné pôsobenie v našej farnosti mu vyslovujeme Pán Boh zaplať. Mons. Jozef Hrtús je rodákom z Klokočova, vysvätený bol 10. 6. 1973, pôsobil v Banskobystrickej diecézy ako kaplán v Novej Bani, Detve, ako farár v Podkoniciach a Brezne. V rokoch 1992-2003 bol riaditeľom Biskupského úradu v Banskej Bystrici, v roku 2011 bol inkardinovaný do Žilinskej diecézy a pôsobil ako farár v Lutišiach. Spolu s novým farárom bol do našej farnosti ustanovený aj druhý kaplán Mgr. Peter Mlyniský, rodák z Považskej Bystrice. Vysvätený bol 13. 6. 2009, ako kaplán pôsobil vo farnostiach Žilina-Solinky a Kysucké Nové Mesto – farnosť sv. Jakuba, odkiaľ prišiel do Turzovky. SPUSTENIE WEBSTRÁNKY FARNOSTI V prvej polovici októbra bola spustená nová webová stránka farnosti. Na www.faraturzovka.sk môžu veriaci nájsť základné informácie o farnosti, kontakty na farský úrad, aktuálne oznamy, rôzne zamyslenia, homílie či katechézy (aktuálne pre birmovancov). Stránka sa postupne napĺňa tak, aby bola dôstojnou prezentáciou farnosti i informačnou základňou pre všetkých záujemcov.

Zvon Juraja Turza

Noví duchovní : zľava kaplán P. Mlyniský, farár J. Hrtús, kaplán J. Dekan

4

UDIALO SA

NOVÁ FARSKÁ PASTORAČNÁ A EKONOMICKÁ RADA 26. októbra sa konali voľby do farskej ekonomickej a farskej pastoračnej rady. Z platných odovzdaných hlasovacích lístkov vzišlo nasledovné zloženie. Farská ekonomická rada : Mgr. Kamil Kobolka, Ing. Miroslav Suhrada, Ing. Pavol Sabela, Martina Chrenšťová, Monika Siváková, MUDr. Viera Belková, Jozef Polka. Podvysoká: Ing. Ján Bebej, Olešná: Gabriela Romaníková, ktorá však členstvo neprijala. Farská pastoračná rada bude pracovať v zložení: Mgr. Helena Fulierová, Andrea Šulavová, Drahomír Velička, Vlasta Perďochová, Marián Šulava, Viera Pavlišinová, Agnesa Staníková, Mária Veličková. Podvysoká: Anna Gajdičiarová, Olešná: Mária Ferenčáková. Z úradu budú v pastoračnej rade kapláni Mgr. Jaroslav Dekan a Mgr. Peter Mlyniský a predstavená sestier CM sestra Benedikta. Predsedom farskej rady je farár Jozef Hrtús. Ustanovujúce stretnutie sa konalo v nedeľu 2. 11. 2014, ďalšie 23. 11. 2014. Na zasadnutiach sa prerokúvali dôležité otázky súvisiace s ďalším fungovaním farnosti, o ktorých budeme postupne informovať aj v našom farskom časopise. STRETNUTIE LEKTOROV A AKOLYTOV 9. novembra o 17.00 sa uskutočnilo na fare stretnutie s kandidátmi na službu akolytu, ako aj tými, ktorí sú v tejto službe už zapojení. Pán farár, ktorý stretnutie viedol, prítomných privítal a oboznámil ich so svojou predstavou vykonávania tejto služby. Tá by podľa neho mala zahŕňať nielen rozdávanie sv. prijímania, ale akolyta by mal byť akýmsi asistentom kňaza počas celého slávenia sv. omše. Pokiaľ si to bude situácia vyžadovať, akolyta by mal byť aj miništrantom či lektorom.

KOMUNÁLNE VOĽBY 2014 15. novembra si obyvatelia Turzovky i ostatných obcí patriacich do farnosti zvolili svojich zástupcov do samosprávnych orgánov na nasledujúce štvorročné obdobie. V Turzovke sa primátorom mesta stal JUDr. Ľubomír Golis, v Podvysokej bude starostom Milan Matlák a v Olešnej Štefan Cudrák. Prajeme im, aby im zverené úrady viedli múdro a k všeobecnej spokojnosti všetkých obyvateľov spomínaných obcí. STRETNUTIE MINIŠTRANTOV Na pastoračnej rade sa hovorilo o potrebe venovať sa miništrantom. Na základe toho pán kaplán Peter Mlyniský inicioval miništrantské stretnutie, na ktorú prišli kňazi farnosti a pár miništrantov. a stretnutí sa rozoberala služba miništrantov od príchodu do sakristie, službu pri sv. omši až po odchod z kostola. Pani kapláni potom s miništrantmi hovorili o možnostiach ďalšieho stretávaní sa pri športe a duchovných akciách.

REKONŠTRUKCIA FARSKEJ BUDOVY A DVORA Pán farár na zasadaní farskej ekonomickej rady dňa 23.11.2014 informoval o potrebe rekonštrukcie farskej budovy a dvora. Posledná renovácia farskej budovy sa totiž uskutočnila pred 28 rokmi. O rekonštrukciu sa uchádzalo 5 firiem. Vo výberovom konaní bola členmi farskej rady vybraná firma KROSS spol. s. r .o. V prvej etape firma zateplí stropy miestnosti a zrekonštruuje kúpeľne. Práce začali v byte farára, kde bola vytrhaná stará dlážka, vybraté staré trámy pod ňou a vyvezený sutinový násyp, ktorý pri chôdzi víril prach v celom byte a páchol. O ďalšom postupe prác budeme informovať. 5

ROZHOVOR S...

Choďte cestou radosti! Od 1. októbra má farnosť Turzovka nového duchovného otca, Mons. Jozefa Hrtúsa. Preto sme sa rozhodli za ním zájsť a opýtať sa ho na jeho duchovnú cestu a prípadné vízie do budúcnosti. „Pán farár, povedzme si na začiatku niečo o vás. Narodili ste sa v Klokočove, vyrastali ste tam, v podstate ste rodákom.“ Narodil som sa v dome mojej starej mamy v Klokočove. Bývali sme v Tretej Korni, pretože môj otec odtiaľ pochádzal, až do roku 1956, kým som bol v prvej triede. Neskôr sme sa presťahovali do Klokočova, a tam som aj začal chodiť do kostola. Možno to bola aj tak trochu Božia prozreteľnosť, pretože v Korni som mal veľmi ďalekú cestu do kostola, no v Klokočove bol kostol pár minút od domu. „Ako sa to potom vyvíjalo? Kedy ste si tak prvýkrát uvedomili kontakt s Bohom?“ Rodičia, najmä mama, ma učili modlitby. V jednej modlitbe boli slová „premáham diabla“, a keď sa ju moja mama a staršia sestra modlili, ja som hovoril „preháňam diabla“, tak sa mama so sestrou smiali, či ho preháňam okolo chalupy. Pamätám si, ako ma otec niesol na pleciach prvýkrát do kostola a aby som videl kňaza išli sme do prvej lavice. No bol som malý a cez staršie dievčatá stojace vpredu som nič nevidel a hneval som sa na to. No po chvíli som uvidel pána farára a vtedy som si povedal, že budem kňazom. „Ako si spomínate na svoju mladosť? Mali ste aj lásky?“ Vždy som žil s vedomím, že idem do seminára. Priznávam, že lásku som nemal. Možno len tie detské, platonické. Mal som kamarátky aj na gymnáziu, ale vždy to zostalo len v miere priateľstva (mám tu spolužiačky môžu posúdiť ). Mama ma usmerňovala, miništroval som a pritom som sa modlil „Pane Bože daj, aby som dobre zmaturoval a aby som sa dostal do seminára...“. Nuž a podarilo sa. Mama tušila, že budem kňazom... „Čiže rodičov to vlastne vôbec neprekvapilo?“ Nie. Mamu určite nie. Boli radi, skôr mali obavy, či to zvládnem. Do doby, kým som nezmaturoval, som nevidel bohoslovca. Až v maturitnom ročníku priviedol spolužiak svojho kamaráta Jozefa Čičmanca, ktorý mi vysvetlil, že seminár je v Bratislave, lebo môj triedny učiteľ mi dovtedy tvrdil, že je v Nitre. Aj to svedčí o zvláštnom povolaní. „Keď ste sa dostali do seminára, aké to bolo?“ Pôvodne som sa hlásil do seminára za Nitrianske biskupstvo. Tam mali dosť bohoslovcov nezabúdajme, že mohli prijať iba obmedzený počet! Dostal som sa teda do Banskobystrickej diecézy, ktorá mala málo uchádzačov o štúdium. Vôbec mi to však nevadilo, bol som šťastný, že ma do seminára prijali, a stal som sa teda kňazom Banskobystrickej diecézy. Na seminár mám pekné spomienky, boli to milé roky. Štúdium, dobrí priatelia, prednášky, duchovné cvičenia, cítil som sa tam výborne. 6

ROZHOVOR S...

„Bolo to po odchode zo seminára náročné?“ Po primíciách som dostal dispozíciu do pastorácie až po dvoch mesiacoch, v tom období bolo treba štátny súhlas. Pridelili ma do Novej Bane. Následne som bol preložený do Detvy, Podkoníc (za farára), Brezna, Banskej Bystrice, kde som bol riaditeľom biskupského úradu a potom do Lutíš. „Viem, že ste športovcom, dá sa organizačne zvládať farnosť a športovanie?“ Keby som nebol kňazom, rád by som sa dal na športovú dráhu. V Novej Bani som tajne hrával futbal, lebo pán kanonik sa bál, že by som mohol stratiť súhlas a tiež sa mu to ako starému konzervatívnemu kňazovi nepozdavalo. Potom sa však stal pápežom Ján Pavol II., a po svete začali kolovať fotografie, na ktorých je v bazéne alebo lyžuje, takže sa to zmiernilo. V Detve sme dennodenne hrávali futbal, volejbal, bicyklovali sme s mladými. Pripravoval som sa tam dokonca aj na maratón, zvládol som Podpoliansku dvadsaťpäťku. V Podkoniciach som hrával futbal za dedinu, dokonca som trénoval aj žiakov, čo bola vtedy rarita. Teraz už to nie je žiadna zvláštnosť. „Stretli ste vo svojom živote nejakého človeka, ktorý vám bol inšpiráciou?“ V seminári ma veľmi oslovil Don Bosco. Počas revolúcie, keď som sledoval prenosy z Letnej sa mi veľmi páčil moderátor Václav Malý. Imponoval mi napriek tomu, že som spočiatku vôbec nevedel, že je kňazom. Vždy som mal kladný vzťah k médiám, za totality som čítal knihu o rozhlasových pracovníkoch keď som ani netušil, že budem mať svoju vlastnú reláciu. „Vlastnú reláciu? Akú?“ Duchovný obzor, v rádiu Lumen. Každý utorok hodinku a pol. Mal som ju od roku 1995 do roku 2008. Bol som v podstate moderátorom aj teológom, pozýval som si do štúdia mladých ľudí a neformálne sme debatovali. Bola tam veľmi pekná atmosféra. Táto relácia sa tešila vynikajúcej sledovanosti, dokonca sa v istom období stala podľa prieskumov najsledovanejšou. „Máte nejaké miesto, ktoré by ste chceli navštíviť?“ Chcel by som si zdolať Chopok, Ďumbier, či Dereše. Venoval som sa totiž skialpinizmu, dokonca som sa pred šiestimi rokmi zúčastnil skialpinistickej súťaže. Šport ma vždy veľmi fascinoval. S kaplánom sme tiež vytvorili skialpinistický klub v Brezne. „A čo nejaké životné krédo?“ Keď som pôsobil v Novej Bani a šiel som do kostola, napadla mi myšlienka: Pane, veď ma cestou radosti. Mňa to určite inšpiruje. Prijímajte dobro od Boha a dávajte dobro. „Aké máte plány s farnosťou?“ Na prvom mieste to, čo má kňaz robiť. Vysluhovať sviatosti, spovedať... Vždy som aspoň pol hodiny pred svätou omšou v kostole, aj napriek tomu, že niekedy možno nikto nepríde. Rád by som tiež nechal priestor laikom. Preto som volil farskú radu. Je dôležité dať priestor všetkým ľuďom, ktorí farnosť milujú a chcú pre ňu niečo urobiť. „A čo nejaký odkaz na záver pre Turzovčanov?“ Žiť vieru a mať z toho radosť. 7

Miroslava Siváková

ČO STE O FARNOSTI (NE)VEDELI?

Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Turzovka, tak znie oficiálny názov, bola zriadená ešte v 17. storočí. Už onedlho si bude pripomínať významné jubileum. Práve v máji 2015 uplynie 400 rokov od čias, kedy vtedajší zemepán Juraj Turzo ustanovil do Turzovky prvého kňaza, čím bola zriadená farnosť. Na túto, pôvodne evanjelickú faru potom plynulo nadviazala katolícka. Tá oddávna patrila do štruktúr Nitrianskej diecézy. Spočiatku patrila do jej trenčianskeho archidiakonátu, po roku 1821 do archidiakonátu žilinského. Keď sa na menšie správne jednotky začal deliť aj archidiakonát, od roku 1790 do roku 1871 bola farnosť súčasťou čadčianskeho dekanátu, od roku 1871 do roku 1952 sa Turzovka stala sídlom jedného z dekanátov Nitrianskej diecézy. V roku 1952 bol turzovský dekanát zrušený a farnosť opäť patrí k dekanátu Čadca, hoci v ostatnom čase sa opäť diskutuje o možnosti jeho vytvorenia. Od 14. februára 2008, keď vtedajší pápež Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu, je farnosť začlenená do jej organizačných štruktúr. Krátko po jej vzniku prislúchali k farnosti dve filiálky Vysoká a Olešná. V roku 1772 však vznikla nová farnosť vo Vysokej a Turzovke ostala na nejaký čas len jedna filiálka. Ešte v roku 1798 bola k Turzovke pričlenená ako filiálka Podvysoká a začiatkom 18. storočia aj osady Divínska, Dlhopoľká a Neslušská Dlhá. Nezmenená ostala farnosť až do roku 1933, kedy bola v Klokočove zriadená expozitúra Turzovka-Klin a o desať rokov neskôr aj nová farnosť pôvodne TurzovkaKlin, neskôr Klokočov. K posledným zmenám došlo až v novom miléniu, v roku 2000 bola zriadená farnosť v Korni s filiálkami na hore Živčákova a v Turkove. V roku 2002 bol Turkov opäť začlenený do farnosti Turzovka. Jedinečné 400-ročné jubileum je vhodnou príležitosťou na postupné predstavenie našej farnosti. V ďalších číslach budeme prezentovať jednotlivé jej časti v osobitných medailónoch.

8

TÉMA - SV. RODINA

Keď začneme pozerať na život svätej rodiny, musíme urobiť jednu vec. Zamyslime sa nad našim konaním. Často pri čítaní evanjelií sa nám stáva, že si udalosti z nich predstavujeme. Okrem predstavovania si rôznych udalostí sa stretávame i s predstavovaním osôb, avšak problémom je, keď situácie a osoby z evanjelia začneme vnímať ako rozprávkové bytosti. Od takejto predstavy sa musíme oslobodiť. Preto začnime vnímať udalosti a osoby z evanjelií ako realitu. Poďme sa teda pozrieť na členov svätej rodiny ako na osoby, ktoré skutočne existovali a naďalej vo večnosti existujú. Sú také reálne ako skutočnosť, že dýchame.

Začíname teda od základu. Základom každej rodiny je manželstvo inak tomu nebolo ani v prípade sv. rodiny. O tom, že Sv. Jozef a Panna Mária boli manželmi nám hovorí sv. písmo: ,, ... Mária bola zasnúbená s Jozefom.´´ (Mt 1,18) Zasnúbenie v tej dobe u židov bolo už pravým manželstvom. Po určitej dobe (zhruba po 1 roku) snúbenec prijal manželku do svojho domu. Nasledujúci verš spomína Jozefa ako manžela Márie. Nečakaná situácia nastáva, keď Panna Mária, počne dieťa z Ducha Svätého. Mária je teda tehotná a ťažko opísať, čo prežíva sv. Jozef, lebo vie, že on nie je otcom dieťaťa, ktoré Mária nosí pod srdcom. Evanjelium nám opisuje sv. Jozefa ako muža spravodlivého. Spravodlivé by bolo podľa židovských predpisov takúto ženu prepustiť, lebo sa zjavne dopustila cudzoložstva. Avšak takto ju sv. Jozef nechce prepustiť, chce ju prepustiť potajomky. Položme si teda otázku, čo k tomu Jozefa vedie? Spravodlivosť? Spravodlivosť sama o sebe by na takéto konanie nestačila. V jeho konaní bola prítomná láska. Láskak Panne Márii. Sv. Jozef koná inak, ako bolo zvykom. Neskôr, keď pán Ježiš verejne účinkuje, vyčíta poslucháčom, že Mojžiš im pre zatvrdilosť ich srdca, dovolil prepúšťať manželky (Porov. Mk 10, 3-5). Teda konanie sv. Jozefa je konaním srdca, ktoré nie je zatvrdené, ale je naplnené láskou. Je to láska, ktorá miluje i keď si to ten druhý ,,zdanlivo nezaslúži´´. A tak sa zdanlivo nevyriešiteľná udalosť mení Božím zásahom. Anjel vo sne prichádza a po vysvetlení pôvodu Máriinho dieťaťa a po výzve nebáť sa prijať Máriu za svoju manželku dostáva Jozefova láska slobodu (Porov.Mt 1,20). Jozef nielenže prijme Máriu, ale prijíma i dieťa a stáva sa jeho otcom pred verejnosťou.

9

TÉMA - SV. RODINA

Ako čas plynie, Mária rastie v kráse ženy, ktorá je v požehnanom stave. Po nariadení cisára sčítať ľud sa Jozef s Máriou odoberá do Betlehema. Na tejto spoločnej ceste zisťujú,že nadišiel čas, aby sa naplnila ich túžba z narodenia očakávaného dieťaťa. Obaja vedeli, že musia nájsť miesto, kde sa bábätko narodí. Ich situácia sa zhoršuje ,,... lebo pre nich nebolo miesto v hostinci´´(Lk 2,7). Hostinec bol zárukou, že budú mať všetko potrebné k pôrodu. Po odmietnutí ich naliehani nakoniec Mária porodí dieťa na mieste, kde jediným vhodným miestom pre spočinutie dieťa boli len jasle. Po narodení prichádzajú pastieri a mudrci od východu. Vidia lásku a radosť, ktoré premohli všetko ostatné. Neskôr rodičia prinášajú svoje dieťa do chrámu a obetujú predpísanú obetu. Pri tejto udalosti sa matka dozvedá proroctvo o budúcom utrpení (Porov. Lk 2, 34-35). Ďalšia situácia, ktorá znepokojila manželov, bolo zistenie, že dieťa, ktoré milujú chce niekto zabiť. Čo sa asi odohráva v srdciach a mysliach týchto manželov? Úzkosť, strach? Posilnení Božím zásahom sa odoberajú na miesto , kde sú v bezpečí. Vnímaním a uskutočnením toho, čo chce Boh, je rodina zachránená. Posledná udalosť, ktorá opisuje život Jozefa, Mária a Ježiša je ich púť do Jeruzalema. Náboženský život rodiny bol príkladný. Evanjelium nás informuje o situácii, ktorá by mohla skončiť tragicky. Pri návrate domov Jozef s Máriou zisťujú, že ich dieťa nie je pri nich a vedia, že sa stratilo. ,,Po troch dňoch ho našli v chráme. ´´(Lk 2,46) Slová jeho matky nám pomáhajú pozerať sa na rodičov, ako na skutočných ľudí: ,, ... Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!´´ (Lk 2, 48) ,,Napokon aj po tejto udalosti prichádza k zmene a Ježiš vyjadruje svoju lásku poslušnosťou a v očiach rodičov možno vidieť radosť z toho, ako sa vzmáha v múdrosti, veku a v obľube u Boha a ľudí.´´ (Porov. Lk 2, 51-52)

Život sv. rodiny nebol idylický striedali sa bolesti - starosti s radosťou a nádejou. Práve to nám poukazuje na reálny život, ktorý žili. Sv. rodina dáva príklad na život predovšetkým preto, ako prežila svoj život. Zoberme si teda tento vzor viery, nádeje i lásky. Sv. rodina, oroduj za nás! Ján Papík 10

ZAMYSLENIE

„Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2, 14) Takto reagovali nebeské zástupy na skutočnosť, že si sa Ty, Boh, stal človekom. Dieťaťom takým chudobným, že ležíš v jasliach, určených na kŕmenie zvierat. Hlbšie poníženie si ani nemožno predstaviť. „Ty, hoci máš božskú prirodzenosť, nepridŕžal si sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol si sa seba samého, vzal si si prirodzenosť sluhu...“ (porov.: Flp 2, 6 - 7) A predsa dvere ľudských príbytkov zostali pre Teba zatvorené. Ale zato nebešťania rozhlasujú, aká je tvoja sláva. Tvoja Božská sláva je totožná s tvojou láskou. Tato láska nemá hranice. Pre nás ľudí je to nepochopiteľné. My si totiž vyberáme: koho milovať, koho nenávidieť a zvyšok nám je ľahostajný... Ale tebe Pane, nik nie je ľahostajný, nikým nepohŕdaš. Každej ľudskej bytosti daroval si veľkú dôstojnosť. Zreteľnejšie si to ani nemohol dokumentovať ako tým, že si sa narodením zaradil medzi najposlednejších. Tvoja sláva je absolútna, a preto sa nezmenší ani v takomto úbohom prostredí, akým je Betlehemská maštaľ. Ľudia ti odmietli poskytnúť prístrešie, i keď si priniesol to najvzácnejšie - pokoj. Máš ho dosť pre každého. Ale prijať ho môžu iba ľudia dobrej vôle. Pane, žijeme v čoraz nepokojnejšom svete. Konflikty sa vyostrujú a zbrane rozsievajú smrť, vyháňajú ľudí z domovov, nivočia nenahraditeľné hodnoty a vyvolávajú ďalšiu nenávisť. Neutícha to ani v posvätnom vianočnom čase. A každý predsa túži po pokoji. Prečo ho teda niet? Chýba naň základný predpoklad - dobrá vôľa. Pri rokovaniach chce síce každá z bojujúcich strán ukončenie bojov, ale iba pod podmienkou, že dosiahne svoje požiadavky a ustúpi ten druhý. A presne tak isto je to v sporoch na pracoviskách, medzi susedmi a v rodinách. Tiež sa ničia hodnoty, trpia nevinní. Bojuje sa slovami a nezriedka i päsťami. Všetci túžia po pokoji, len ustúpiť nemá kto. Niet dobrej vôle. Vôle odstúpiť. Ochoty milovať aj tých, čo nám ublížili. A nadovšetko ochoty uznať, že sme ublížili aj my. Každý si kladie podmienky, za ktorých by bol ochotný pristúpiť na prímerie. Ale tvoje podmienky, Pane, sa ignorujú. A preto sa ďalej strieľa a manželské konflikty sa končia pred rozvodovým súdom. Bez Teba riešia problémy, žiaľ, aj tí, čo sa považujú za kresťanov. Sláva Bohu na výsostiach je nerozlučne spätá s pokojom na zemi. Cesta k pokoju vedie cez odstránenie hriechu. Nebude pokoj v rodinách, spoločnosti, ani v medzinárodných vzťahoch, kým nebude pokoj v srdciach jednotlivcov. Pane Ježišu, svojim narodením si začal naše vyslobodenie z hriechu. 11

ZAMYSLENIE

Vianočné posolstvo je posolstvom veľkej lásky a milosrdenstva k nám. Súčasne s požiadavkou a podmienkou, že si navzájom aj my odpustíme. V tomto je počiatok pokoja. Iba touto cestou dospejeme k nemu či už jednotlivo, alebo ako spoločnosť. Vo vianočnom čase sa zo všetkých končín a vo všetkých rečiach rozlieha spev o sláve Boha a o ľudskom pokoji. A koľko kresťanských sŕdc ostane zamknutých ako betlehemské domy? Zamknutých sebectvom pred Tebou, ktorý prichádzaš možno ako utečenec, bezdomovec, hladný, uzimený alebo ako nechcené dieťa? Zamknutých pýchou pred tebou, ktorý prinášaš odpustenie a pokoj?

Iba slávnostným spevom, čo ako mohutným, nezískame pokoj a nemôžeme ťa oslavovať. Ani rozsvietené stromčeky nezaženú tmu hriechu a z hriechu plynúcu hrozbu smrti. Otvorme teda srdcia dokorán! Potom „nás Ty, ktorý si Vychádzajúci z výsosti navštíviš a zažiariš tým, čo sedia v temrave a tôni smrti a naše kroky upriamiš na cestu pokoja.“ (Lk 1, 78 – 79) Mgr. Peter Mlyniský, kaplán 12

Z DEJÍN FARNOSTI

Náboženský život na území neskoršej Turzovky mohol prebiehať v spojitosti s materskou obcou Dlhým Poľom, z chotára ktorého nová obec koncom 16. storočia vznikla. Dlhé Pole patrilo v čase vzniku Turzovky k evanjelickej fare v Hričove. Evanjelici na Bytčianskom panstve mali podporu svojho zemepána Františka a neskôr i Juraja a Imricha Turzovcov. Keď v roku 1611 navštívil hričovskú farnosť superintendent (obdoba katolíckeho biskupa) Eliáš Láni, do vizitačného protokolu pri opise Turzovky ako jednej z filiálok farnosti napísal tieto slová : „Turzowa, nedavno vystavena, dokud sveho miti budau kazatele, s fararem hričovskym podlužni budu se zmluviti.“ Vidíme, že tunajšie obyvateľstvo malo patriť pod jurisdikciu hričovského farára do tých čias, kým nedostanú vlastného kňaza. Zároveň v tomto vyjadrení možno vidieť náznak toho, že už vtedy, nedlho po založení obce, sa s Turzovkou počítalo ako so sídlom budúcej farnosti. Dokazuje to aj lokačná listina Juraja Turza, ktorou prikázal svojim poddaným, aby čo najskôr postavili na tomto mieste kostol a faru, k čomu im, okrem 40 sedliackych usadlostí, dal pozemok vo veľkosti dvoch sedliackych gruntov. V roku 1614 muselo byť toto Turzovo výslovné želanie splnené, pretože palatín nechal pre nový drevený turzovský kostol uliať zvon (dnes sa nachádza na Mestskom úrade v Turzovke). V nasledujúcom roku, začiatkom mája 1615 bol na pozvanie zemepána do Turzovky uvedený evanjelický kňaz, čím bola de facto, ale i de jure zriadená samostatná farnosť. Prvý farár Michal Orlandi Carbonarius (Uhliar) pochádzal z Banskej Bystrice a do Turzovky prišiel z Čičmian. V liste adresovanom Jurajovi Turzovi vzletným dobovým štýlom píše : „preto ja nehodný služobník Cirkvi, skrze Boha k tomu ustanovený, nielen na jedno miesto, pravda kdekoľvek skrz isté verejné blaho povolaný k pomoci Duchu Svätému pre mieru môjho ľudu, božskú reč ľuďom vykladať a učiť. Preto mňa, ktorého Vaša najosvietenejšia urodzenosť ordinovala a disponovala Bohu k riadeniu cirkvi tak zvanej Turzovky, tento učiteľský úrad v spomínaných obciach láskavo prijímam.“ Z listu možno badať Orlandiho nadšenie nad novým poverením, no to netrvalo dlho. 13

Z DEJÍN FARNOSTI

Konfrontovaný s miestnou realitou veľmi rýchlo vybadal, že pastorácia jemu zvereného ľudu bude mimoriadne náročnou úlohou. Už v máji 1619 adresoval Alžbete Coborovej, manželke Juraja Turza list, v ktorom si doslova vylial srdce nad neposlušnosťou turzovských farníkov: „Nemohau než s upustenim slzi mych oči s plačem Vaši osvícene a velikomožne milosti se v tiechto dvau viecech, ne na všeckych, ale na nekterych sausedkov mych stiežovať. .. Prednie, co maji od slávne pamieti neboštíka osvíceného pána v liste robotnem zapsane k farní roličke, brzy zrizené a ustanovené poradky, totižto zorati, zožeti a skliditi, tak všeci vespolek jednomyslnie sausecky chovati a snášeti nechci, než který se Pána Boha bojí a k slovu Božimu rádi chodí, tiť jsau mi maličko zorali a ostatní, viedší strana zhola nic, a to již čtyri léta, jak ani orati, ani zaslúželu mzdu a živnostku mi dáti nechci... Podruhe, žiadneho pobožného, krestianskeho miezi nimi není poradku. Než ustavičné zvady, ruznice a strašlive lani, mrzké prisahaní, Pána Boha se mnozí málo bojí. Nediele, svátkov apoštolských i evanjelických málo svieti, k slovu Božímu neradi chodí, fojta nejsau poslušní, mej osoby kniezke nešanují, svatého kniezstva nepovažují, v kostole take mi odpovídají, zlorečí.“ V ďalšom texte prosí A. Coborovú, aby mu v jeho súžení pomohla a urobila v dedine poriadok. Či sa tak stalo, nevieme. Nepoznáme ani ďalšie osudy farára Orlandiho. Isté je, že na jeho miesto prišiel v roku 1629 Ján Rajtíni, s najväčšou pravdepodobnosťou syn kysuckonovomestského farára Mateja Rajtíniho. To sa však v Turzovke schyľovalo k prvému katolícko-evanjelickému stretu. Po vymretí Turzovcov sa v roku 1626 stáva majiteľom Bytčianskeho panstva Mikuláš Esterházi. Sám vychovaný jezuitskou rehoľou v potridentskom duchu, si do sídla panstva pozval členov tejto rehole. Tí nepôsobili len v samotnej Bytči, ale misijne spravovali širšie okolie, kde patrila aj príslušná oblasť Kysúc. Vďaka týmto misiám, konverzii zemepánov a celkovo nastolenému kurzu rekatolizácie sa 17. storočie stáva veľmi turbulentným obdobím. Všetky zmienené negatíva mali svoj neblahý dopad aj na obyvateľstvo. Napr. existujúce kostoly viackrát počas tohto storočia menili svojho majiteľa. Obdobne tomu bolo aj v Turzovke. Okolo roku 1632 odňal zemepán miestnym evanjelikom kostol a tak ho až do roku 1647 užívali tunajší katolíci. Drahomír Velička

14

FARSKÉ SPOLOČENSTVÁ

V tejto rubrike sa dozviete viac o rôznych spoločenstvách, pôsobiacich v našej farnosti. 30. novembra 2014 na prvú adventnú nedeľu bolo oficiálne otvorenie Roku zasväteného života. našej farnosti tiež žijú rehoľné sestry.

Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda Sme rehoľné spoločenstvo, založené v r. 1928. Svoje korene máme na Velehrade na Morave. Zakladateľka Kongregácie, sestra Marie Růžena Nesvadbová (*3.3. 1878, + 12.3. 1963) bola ženou hlbokej viery a dôvery v Božiu pomoc. S veľkým záujmom sledovala vtedajšie unionistické prúdy a uskutočnila zámer olomouckého arcibiskupa Antonína Cyrila Stojana - založiť rehoľnú kongregáciu, ktorá by sa naplno zapojila charitatívnou a pastoračnou činnosťou do zjednocovacieho úsilia Cirkvi.

Naša charizma: V duchu apoštolskej činnosti sv. Cyrila a Metoda sa svojimi modlitbami, obetami a apoštolátom zapájame do ekumenických snáh Cirkvi o duchovné zblíženie a zjednotenie najmä slovanských kresťanov. Takto chceme pokračovať v Kristovej prosbe k Otcovi pred umučením: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Naše poslanie: ekumenická, misijná, výchovná, pastoračná, sociálna a charitatívna činnosť podľa potrieb miesta a doby. Naše pôsobenie v turzovskej farnosti: Prvé sestry prišli do Turzovky v roku 1938, keď prebrali vedenie sociálneho domu - Útulne sv. Jozefa. Zriadili tu materskú školu, starali sa o postihnuté deti a o siroty až do roku 1950, keď boli sestry násilne presťahované do Beckova. Po roku 1989 sa sestry mohli vrátiť do Turzovky. Naša činnosť v súčasnosti: a) vzdelávacia - sme zriaďovateľom Spojenej školy sv. Jozefa internátnej (špeciálna škola pre žiakov mentálnym postihnutím) a vyučovanie náboženskej výchovy v základných školách v regióne. b) sociálna - sme zriaďovateľom Detského domova sv. Jozefa a sme zriaďovateľom Sociálneho centra sv. Jozefa(denný stacionár, zariadenie opatrovateľskej služby). Kontakt: Jašíkova 219, Turzovka email:[email protected], web: www.scm.rehola.sk

15

ANKETA

Viete o tom, že vyjde prvé číslo farského časopisu? Aké sú vaše očakávania?

Samuel (14): Viem, že časopis vyjde, lebo mi o tom povedala sestra a celkom sa naň aj teším. Podľa mňa je málo, že bude vychádzať len 4x do roka, mohol by aj častejšie. Dúfam, že bude obsahovať nejaké zaujímavé rubriky alebo tajničku, či sudoku. Myslím si, že by bolo fajn, keby sa tam ľudia dočítali, aké podujatia sa vo farnosti chystajú v budúcnosti.

Marek (21): Niečo som už započul, ale nevedel som, kedy má vyjsť. Uvítal by som prehľad omší v jednotlivých filiálkach, zaujímavé rozhovory, kalendár sviatkov. Podľa mňa by bolo veľkým prínosom, ale počas sviatkov prinesie aj nejaké to duchovné zamyslenie, aby sme sa mohli trošku obohatiť. Anna (54): O časopise som nevedela, ale určite si ho kúpim. Myslím si, že je výborné, ak konečne niečo takéto vznikne aj v Turzovke, budeme informovanejší. Jozef (41): Je len dobre, že časopis vyjde, farnosť potrebovala už trošičku obohatiť. Po misiách je to ďalší nový nádych pre farníkov. Verím, že to bude zaujímavé čítanie ak sa k nejakým výtlačkom dostanem.

Monika (45): Vedela som o tom, že časopis vyjde v miernom predstihu a teším sa na to. Očakávam, že sa dozviem veľa informácií o dianí vo farnosti, ale aj to, že časopis prispeje k zdokonaleniu a prehĺbeniu nášho duchovného života. Oceňujem, že sa do tvorby časopisu zapojili mladí ľudia z našej farnosti.

Emília (65): Ani som len netušila, že časopis vyjde. Veľmi by ma potešilo, keby som tam našla aj nejakú rubriku, ktorá sa bude venovať histórii farnosti. Myslím si, že by to mohlo byť veľmi pekné a zaujímavé čítanie. Daniela (37): O vydaní časopisu som nevedela, takže ste ma touto otázkou zaskočili. Bude to určite prínos. Možno práve vďaka tomuto časopisu si nájdu cestu k Pánovi aj ľudia, ktorí majú zábrany žiť vo viere.

16

TIP DO KNIžNICE

Pohľady do stredovekých dejín Slovenska SLIVKA, Michal. Pohľady do stredovekých dejín Slovenska (Res intrinsecus lectae). Martin: Matica Slovenská, 2013, 223 s. ISBN978-80-8128-093-1 Nie je to tak dávno, čo sa na pultoch našich kníhkupectiev objavila očakávaná publikácia renomovaného slovenského archeológa a medievalistu doc. Michala Slivku (jeho strýko Ján pôsobil ako kaplán v Turzovke v rokoch 1958-1960). Autor, profesionálne sa zaoberajúci najmä stredovekými cirkevnými dejinami a monasteriológiou, sa na vyše 200 stranách podujal zmapovať niektoré, doteraz nespracované či opomínané problémy našich národných a cirkevných dejín. V publikácii je možné nájsť príspevky o dobovej mentalite človeka, o stredovekom systéme hodnôt, o rehoľných spoločenstvách (eremitizmus či rehoľné komunity v mestskom prostredí), ktoré ako centrá vzdelanosti zohrávali mimoriadne dôležitú úlohu v kristianizačnom procese krajiny. Autor tiež približuje umelecké pamiatky, ktoré podrobil analýze ich symbolického významu a výrazu formy viery. V dvoch kapitolách sa zameriava aj na riešenie problému zasvätení sakrálnych stavieb – patrocínii kostolov, ktoré dopĺňajú názorné mapky a dobové ilustrácie. Súbor „pohľadov“ doc. Slivku je určitým vnútorným (intrinsecus) objasnením kresťanskej kultúry na území Slovenska. Uvedomme si, že kultúrna identita Európy, tzn. aj tá naša, má svoje počiatky práve kresťanstve a je v ňom hlboko zakorenená. Publikácia ako celok je jedinečným spracovaním rôznorodých otázok z dejín kresťanstva v období slovenského stredoveku a hoci je primárne určená odbornej verejnosti, poučenie v nej bezpochyby nájdu aj záujemcovia z radov laikov.

Myšlienky bl. Jána Pavla II. KUBICA, Peter (zost.). Myšlienky bl. Jána Pavla II. Žilina: Krajská knižnica v Žiline, 2013, 120 s. ISBN 978-80-85148-79-4. V rámci projektu Duchaplný cestopis po stopách Jána Pavla II. v našich regiónoch vydali Krajská knižnica v Žiline v spolupráci s Książnicou Beskidzkou v Bielsko-Białej útlu knižôčku myšlienok bl. Jána Pavla II. Dielko, vydané v slovensko-poľskej jazykovej mutácii, je rozdelené tematicky na myšlienky vzťahujúce sa k sv. Cyrilovi a Metodovi, kultúre a umeniu, komunikácii a médiám, dejinám, národu, láske, viere a napokon i k ekonomike, hospodárskym a sociálnym otázkam. Všetky publikované citáty významného slovanského pápeža boli prevzaté z ním napísaných encyklík, apoštolských exhortácií a tiež z príhovorov počas jeho návštev na Slovensku. Ako v úvodnom príhovore napísal jej zostavovateľ, kniha má pomôcť pri hľadaní umenia života, zloženého z okamihov šťastia, z priehrštia myšlienok a z láskavých pohladení duše. Skutočne, stačí sa len začítať a každý vnímavý tvor pocíti ozajstnú hĺbku a pravdivosť slov, ktoré tento výnimočný človek vyslovil alebo napísal. Na záver si dovolím dva citáty na ukážku: „Civilizácia a pevnosť národov sú určované predovšetkým ľudskou kvalitou ich rodín.“ Druhý : „Ak má Európa stáť na pevných základoch, je nevyhnutné oprieť ju o pravé hodnoty, ktoré majú svoj základ vo všeobecnom mravnom zákone, vpísanom do srdca každého človeka.“ Každé ďalšie slovo by bolo zbytočné, kto má uši, nech počúva. 17

OZNAMY

sobota, 20. 12. 2014 Turzovka 09. 00 hod. – 11. 30 hod. 14. 00 hod. – 16. 30 hod.

VIANOĆNÁ SVäTÁ SPOVEĎ

Podvysoká 14. 00 hod. – 16. 00 hod. Olešná-Potôčky 14. 00 hod. – 16. 00 hod. Turkov 14. 00 hod. – 16. 00 hod.

SVäTÉ OMŠE POČAS VIANOČNÝCH SVIATKOV

ŠTEDRÝ DEŇ (24. 12.) - Farský kostol 7:00 hod., 15:00 hod - vigílna sv. omša pre deti a starších, 24:00 hod - polnočná sv. omša. Olešná – Potôčky a Podvysoká 22.00 hod. - polnočná sv. omša.

NARODENIE PÁNA (25.12.) a SV. ŠTEFANA (26.12.): Sv. omše ako v nedeľu.

JASLIČKOVÉ SLÁVNOSTI Jasličková pobožnosť bude vo farskom kostole na Božie narodenie, 25. decembra o 15.00 hod. V Olešnej po svätej omši 25. decembra.

18

OZNAMY

SVIATOSŤ ZMIERENIA K PRVÉMU PIATKU Nakoľko bola v našej farnosti predvianočná sv. spoveď, v týždni predprvým piatkom (2. 1. 2015) sa bude vo farskom kostole spovedať len ráno a večer pol hodinu pred svätou omšou tých, ktorí už nemôžu pristupovať k Eucharistii (tí, ktorí boli na predvianočnej sv. spovedi a nemajú ťažký hriech, môžu aj naďalej pristupovať k sv. prijímaniu). Na filiálkach spovedáme pol hodinu pred sv. omšami. Chorých, ktorí pravidelne pristupujú k sviatosti zmierenia k prvému piatku v mesiaci, navštívia kňazi na filiálkach v pondelok a utorok. V Turzovke v piatok 2. januára od 9:00.

ĎAKOVNÁ POBOžNOSŤ NA KONCI ROKA V posledný deň občianskeho roka v stredu (31.12. 2014), bude ďakovná svätá omša s pobožnosťou na konci roka vo farskom kostole 16:00. V ten istý deň o 23:30 bude vo farskom kostole adorácia Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Do Nového roka 2015 tak môžeme vstúpiť s Eucharistickým požehnaním.

NOVÝ ROK 2015 – SLÁVNOSŤ BOHORODIČKY PANNY MÁRIE Vo štvrtok 1. januára na Nový rok je cirkevne prikázaný sviatok, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Sväté omše sú tak, ako v nedeľu. Pri svätých omšiach budeme hymnom k Duchu Svätému prosiť o jeho pomoc v Novom roku. Po svätých omšiach bude tradičná novoročná ofera. SV. OMŠE NA PRVÝ PIATOK Sv. omše budú 2. januára (piatok) ako na prvý piatok.

ZBIERKY FARSKEJ CHARITY Farská charita oznamuje, že organizuje zbierku starých známok a starých, nefunkčných náramkových hodiniek. Výťažky oboch zbierok poputujú pre potreby misií prostredníctvom nemeckých benediktínov, ktorým budú známky i hodinky odoslané. Staré známky prosíme neodliepať, ale vystrihnúť tak, aby na každej strane ostal približne centimeter od okraja známky. Pokiaľ je na známke pečiatka, treba ju vystrihnúť tak, aby zostala aj celá, neporušená pečiatka. Známky je možné odovzdávať do škatule v predsieni kostola, hodinky je potrebné odovzdať členkám farskej charity. Pán Boh zaplať.

FARSKÝ PLES Farský úrad v Turzovke a rodiny farnosti pozývajú všetkých záujemcov na XI. farský ples, ktorý sa bude konať v sobotu 7. februára o 19.00 hod. v reštaurácii Urbár. O zábavu sa postará kapela System two. Cena vstupenky bude upresnená.

19

DETSKÝ KÚTIK

20