NÁVRH KONCEPCIE ROZVOJA MIESTNEJ A REGIONÁLNEJ KULTÚRY
Obsah 1.
Úvod
2.
Ciele koncepcie
3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. 3.5.
Východiská Základné kompetenčné väzby a úlohy v oblasti miestnej a regionálnej kultúry Kompetencie miestnej územnej samosprávy v oblasti kultúry Kompetencie regionálnej územnej samosprávy v oblasti kultúry Kompetencie štátnej správy a ústredných orgánov štátnej správy v oblasti kultúry Ďalšie subjekty vstupujúce do zabezpečovania kultúry na miestnej a regionálnej úrovni
4.
Stručná východisková analýza súčasného stavu
5. 5.1. 5.2. 5.3. 5.4. 5.5. 5.6. 5.7. 5.8. 5.9. 5.10.
Nástroje rozvoja miestnej a regionálnej kultúry Finančné nástroje Inštitucionálna kapacita a štruktúry Podpora kultúrnej produkcie, tvorby, aktivít a služieb Monitorovacie, hodnotiace a vývojové nástroje Koordinačné a riadiace nástroje Zázemie pre tvorbu, šírenie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt – kultúrna infraštruktúra Výchovno-vzdelávacie a spoločenské nástroje Legislatívne nástroje Sprístupňovanie kultúry cez médiá, v elektronickej forme a výmena informácií o kultúre Sprístupňovanie, prezentácia a manažment lokalít a súčastí kultúrneho dedičstva a kultúrnej infraštruktúry územia 5.11. Procesy strategického plánovania rozvoja sídla 6. 6.1. 6.2.
Rámce rozvoja miestnej a regionálnej kultúry Princípy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry Strategické rámce
7. 7.1. 7.2. 7.3.
Koncepčné úlohy Miestnej územnej samosprávy Regionálnej územnej samosprávy Štátnej správy a ústredných orgánov štátnej správy
8.
Monitoring a hodnotenie
1. Úvod Po roku 1989 prebehlo množstvo spoločenských a ekonomických reforiem. V celom tomto období bolo prijatých viacero koncepčných a legislatívnych materiálov k jednotlivým oblastiam kultúry. Oblasť systematickej podpory rozvoja miestnej a regionálnej kultúry však aj napriek dvom hlavným vlnám decentralizácie (v rokoch 1990 a 2002) zaostáva, potrebná je najmä lepšia úprava právnej formy kultúrnych inštitúcií, lepší systém podpory kultúry z verejných zdrojov, spoločná vízia rozvoja kultúry a lepšie postavenie kultúry v spoločenskej hierarchii a hospodárskej praxi. Problematika štátnej kultúrnej politiky má, najmä od roku 2004, už pomenované svoje rámce, ale oblasť regionálnej, najmä miestnej kultúrnej politiky nie. Celý komplex zložitých problémov nie je len otázkou teoretickou a administratívnou, ale dotýka sa širokého spektra obyvateľstva. Veď podľa nedávneho sociologického prieskumu sa približne 17 % populácie SR staršej ako 14 rokov vyznačuje aktívnym pôsobením v amatérskej umeleckej tvorbe vrátane tradičnej ľudovej kultúry, nehovoriac o pasívnych prijímateľoch produktov rôznych voľnočasových aktivít pôsobiacich v miestnej a regionálnej kultúre. Z uvedených dôvodov vznikla potreba pripraviť analýzu stavu miestnej kultúry a preskúmať zabezpečovanie kultúry regionálnou územnou samosprávou. K zostaveniu analýzy, ako aj k tvorbe koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry sa pristupuje prvýkrát v novodobej histórii samostatného Slovenska a v období po realizácii mnohých spoločenských a ekonomických reforiem. Koncepcia vychádza z vymedzenia jednotlivých úrovní rozvoja kultúry od celoštátnej cez regionálnu až po miestnu. Opisuje základnú sieť kultúrnych inštitúcií a kultúrnej infraštruktúry na území, pomenúva kompetencie a úlohy verejnej správy, ako aj ďalších aktérov miestnej a regionálnej kultúry. Definuje ich vzájomné väzby a prepojenia. Navrhuje optimálny model motivácie a koordinácie týchto subjektov s cieľom zefektívniť finančné väzby, ktoré prinesú aj finančnú optimalizáciu objemov vkladaných do rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Aktérmi miestnej a regionálnej kultúry sú všetky subjekty participujúce na rozvoji kultúry v danom území. Inštitucionálnu bázu verejného sektora reprezentujú knižnice, osvetové strediská a osvetové zariadenia vrátane hvezdární a planetárií, múzeá a galérie, divadlá a inštitucionálnu bázu súkromného sektora rôzne ziskové a neziskové organizácie vrátane cirkví a náboženských spoločností. Inštitucionálnu bázu dopĺňajú rôzne neformálne subjekty a entity vrátane aktívnych jednotlivcov podieľajúcich sa na rozvoji kultúry. Proces prípravy návrhu koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry bol z metodologického hľadiska navrhnutý ako široký participačný proces s výskumnými a analytickými prvkami. V procese zostavovania návrhu koncepcie sa realizoval celý rad konzultácií a stretnutí so zástupcami územnej samosprávy, kultúrnymi inštitúciami v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, zástupcami ZMOS, Únie miest Slovenska a odbornej verejnosti. Súčasťou procesu bolo aj rozbehnutie realizácie dotazníkových prieskumov stavu, nástrojov a trendov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Oslovené pri ňom boli všetky mestá a obce, vyššie územné celky a výberovo aj niekoľko národných kultúrnych inštitúcií na zmapovanie najzásadnejších územných a inštitucionálnych vzťahov a väzieb pri zabezpečovaní kultúry v jednotlivých sídlach a regiónoch. Koncepcia, ako aj výsledky východiskovej analýzy budú slúžiť na zostavenie návrhu Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.
2. Ciele koncepcie Cieľom tejto koncepcie je: – opísať kompetenčné, inštitucionálne a finančné väzby v miestnej a regionálnej kultúre, – opísať stručne aktuálny stav a súčasné podmienky na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry, – opísať aktérov miestnej a regionálnej kultúry (inštitucionálnych aj neinštitucionálnych), – poskytnúť prehľad základných nástrojov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, 2
– – – –
opísať vhodné koordinačné a systémové mechanizmy v miestnej a regionálnej kultúre, definovať všeobecne platné princípy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, pomenovať optimálne modely a systémy na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry, definovať východiská na tvorbu: 1. Stratégie rozvoja osvetovej činnosti, 2. Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.
3. Východiská 3.1. Základné kompetenčné a inštitucionálne väzby v oblasti miestnej a regionálnej kultúry Výkladový slovník základných pojmov, ktoré súvisia s problematikou miestnej a regionálnej kultúry, je uvedený v prílohe číslo 1 návrhu koncepcie. K základným právnym normám upravujúcim kompetencie jednotlivých úrovní verejnej správy v oblasti kultúry patria (v znení ich neskorších predpisov): – zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., – zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky č. 416/2001 Z. z. – zákon o samospráve vyšších územných celkov č. 302/2001 Z. z., – zákon o majetku vyšších územných celkov č. 446/2001 Z. z. – zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy č. 575/2001 Z. z. (kompetenčný zákon), – zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z. z.. Kompetencie samotné ešte dostatočne presne nevystihujú spektrum a množstvo úloh, ktoré verejná správa a jej inštitúcie zabezpečujú pri podpore a rozvoji kultúry. Úlohy, najmä územnej samosprávy, ktoré sa z pohľadu kultúry vynárajú, sú užitočné a potrebné na podporu komplexnejšieho miestneho a regionálneho rozvoja. Tieto nové úlohy zároveň posilňujú konkurencieschopnosť sídiel a regiónov pri zabezpečovaní udržateľného a vyváženého územného rozvoja sídiel a regiónov. Koncepcie či stratégie pre oblasť rozvoja miestnej a regionálnej kultúry majú uľahčiť obnovu kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity procesov na miestnej a regionálnej úrovni, podporiť zachovávanie a zveľaďovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, identity a tradície. K základným právnym normám upravujúcim rozvoj kultúry a ochranu jednotlivých súčastí kultúrneho dedičstva v SR patria (v znení ich neskorších predpisov): – zákon č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách, – Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva – UNESCO, Paríž, 1972, – Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy, Štrasburg, Rada Európy, február 1990, – zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, – Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva, Rada Európy, Valletta 16. 1. 1992, – zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, – zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., – zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej – zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, – zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., 3
– – – – – – – – –
–
zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, Deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva, uznesenie NR SR č. 1292/2001, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch, zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), zákon č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (1), Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (2).
Koncepcia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry sa prierezovo dotýka všetkých oblastí kultúry (Tab. 1). Verejná správa vytvára rámce a predpoklady na rozvoj kultúry, zabezpečuje základnú sieť kultúrnych inštitúcií a kultúrnej infraštruktúry v území. Podporuje tiež ďalšie subjekty participujúce na kultúrnom živote spoločnosti, regiónov a sídiel. Úlohy územnej samosprávy v oblasti rozvoja kultúry a podmienok sú nezastupiteľné a dominantne stanovujú charakter i obsahové zameranie realizovaných aktivít, ako aj inštitucionálnu bázu tohto segmentu kultúry. Podrobnejší opis úloh jednotlivých stupňov verejnej správy v oblasti kultúry a tiež účasti ďalších aktérov na rozvoji miestnej a regionálnej úrovni je súčasťou prílohy číslo 2.
Ostatné činnosti v oblasti kultúry
Knižničná činnosť
Ochrana pamiatkového fondu
Činnosť v oblasti audiovízie
Divadelná činnosť
Múzejná a galerijná činnosť
Úroveň verejnej správy \ oblasť kultúry
Osvetová činnosť
Tab. 1: Prierezový charakter úloh a kompetencií miestnej a regionálnej kultúry
Národná úroveň Regionálna úroveň Miestna úroveň
3.2. Kompetencie miestnej územnej samosprávy v oblasti kultúry Upravuje ich zákon č. 369/1990 Zb. Kompetenciami obcí sú: – zriaďovanie obecných a školských knižníc, osvetových stredísk a osvetových zariadení, múzeí, galérií a divadiel, – obec utvára podmienky na kultúru a osvetovú činnosť (v rámci osvetovej činnosti záujmovú umeleckú, kultúrno-výchovnú a kultúrno-spoločenskú činnosť, vzdelávanie a voľnočasové aktivity), – obec obstaráva a schvaľuje: územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón; koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí rozvoja života obce, najmä vo forme programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, – zabezpečuje výstavbu, údržbu a správu verejných priestranstiev, kultúrnych zariadení a kultúrnych pamiatok vo vlastníctve obce, – vytvára podmienky na ochranu pamiatkového fondu a pamiatkových území na území obce, – zabezpečuje vedenie obecnej kroniky, 4
–
zostavovanie zoznamov pamätihodností obce.
3.3. Kompetencie regionálnej územnej samosprávy v oblasti kultúry Upravuje ich zákon č. 302/2001 Z. z. a zákon č. 416/2001 Z. z. Kompetenciami vyšších územných celkov sú: – zriaďovanie regionálnych knižníc, regionálnych osvetových stredísk vrátane zriaďovania hvezdární a planetárií, múzeí, galérií a divadiel, – vyšší územný celok vytvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít na území kraja, – podporuje ochranu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva na území kraja. 3.4. Kompetencie štátnej správy a ústredných orgánov štátnej správy v oblasti kultúry Upravuje ich zákon č. 575/2001 Z. z. Kompetenciami ústredných orgánov štátnej správy v oblasti kultúry sú predovšetkým oblasť súčasného umenia, kultúrneho dedičstva, kultúra národnostných menšín, cirkvi a náboženské spoločnosti, audiovizuálna tvorba, osvetová činnosť, ktorá zahŕňa záujmovo-umeleckú a kultúrno-výchovnú činnosť, vzdelávanie v oblasti kultúry a voľnočasové aktivity, tradičnú kultúru a prezentáciu našej kultúry v zahraničí. 3.5. Ďalšie subjekty vstupujúce do zabezpečovania kultúry na miestnej a regionálnej úrovni Popri zabezpečovaní rozvoja kultúry na území obce a kraja obecným úradom alebo úradom VÚC a ich kultúrnymi inštitúciami majú nenahraditeľnú úlohu konkrétne osobnosti, jednotlivci a skupiny obyvateľov obce a kraja, ktoré sa najviac spájajú s rozvojom kultúry na ich území. Sú to najmä starostovia a primátori, pracovníci obecných úradov a úradu VÚC, obecných, regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce a kraja, obecní kronikári, miestni učitelia, farári, duchovní a misijní pracovníci, rôzni dobrovoľníci a občania ochotní pomôcť bezplatne, a osobitne miestne osobnosti a lídri v oblasti kultúry. Patria k nim aj pracovníci rôznych neziskových organizácií a občianskych združení na území obce a kraja a experti na niektorú z oblasti kultúry.
4. Stručná východisková analýza súčasného stavu Kultúra je fenomén, ktorý zahŕňa aspekty udržateľného a územného rozvoja, kvality života, kultúrnej identity, historickej a spoločenskej kontinuity. Kultúra a kultúrne dedičstvo každej obce alebo mesta má spoluvytvárať pocit domova, bezpečia, ale i zvyšovať atraktivitu ich územia, tak pre jeho obyvateľov, miestne firmy, ako aj pre návštevníkov územia či prípadných investorov. Podpora miestnych kultúrnych aktivít a kultúrneho života a dôkladné poznanie kultúrnych zdrojov územia sa tak stáva konkurenčnou výhodou, silnou stránkou a znakom rozvoja obcí. Kultúra dnes stojí pred množstvom najkomplexnejších úloh. Jednotlivé jej časti nie je možné vnímať ako izolované subsystémy. Úroveň zabezpečenia kultúry a prístupu k nej je značne variabilná od finančných podmienok, ľudských zdrojov po inštitucionálne podmienky jednotlivých sídiel a regiónov. Doteraz využívané nástroje už dosiahli limity svojho napredovania, a preto je potrebný ďalší komplexnejší rozvoj týchto nástrojov, čo bude možné dosiahnuť ich postupnou inováciou. Impulzy a inšpiráciu na rozvoj kultúry na miestnej a regionálnej úrovni možno nachádzať v oblasti informatizácie (procesy digitalizácie kultúrneho dedičstva, časového a priestorového spracovania poznatkov o území), v urbánnej dimenzii kultúry, pri zlepšovaní manažmentu lokalít kultúrneho dedičstva a kultúrnych centier, pri zlepšovaní obnovy kultúrnej infraštruktúry, pri jej spoločnom a komplexnejšom využití v rámci medziobecnej a územnej spolupráce. Významným impulzom môže byť nové smerovanie vývoja
5
miestnych kultúrnych inštitúcií smerom od tradičných inštitúcií ku komplexným kultúrnym a komunitným verejnoprospešným inštitúciám. V rokoch 2002 až 2006 vznikali postupne nové finančné rámce na rozvoj kultúry. Z hľadiska územnej samosprávy bola najzásadnejším novým finančným rámcom na tvorbu rozpočtov miest, obcí a VÚC fiškálna decentralizácia, ktorá sa zaviedla od 1. januára 2005 ako súčasť reformy verejnej správy. Od roku 2004 začal fungovať nový jednotný grantový systém MK SR, poskytujúci dotácie pre neštátne subjekty, ktorý výrazne zvýšil objem poskytovaných finančných prostriedkov. Objem financií, ktoré grantový systém poskytol v roku 2006 (cca 700 mil. Sk), bol trojnásobný oproti roku 2002. Pre oblasť kultúry a kultúrneho dedičstva boli tiež sprístupnené štrukturálne fondy v rámci skráteného programovacieho obdobia rokov 2004 a 2006, kde celkovo kultúra a kultúrne dedičstvo získalo viac ako 850 mil. Sk. Oblasť kultúry tak v týchto rokoch (2004 – 2006) prvýkrát participovala na čerpaní štrukturálnych fondov EÚ. Pre oblasť kultúrneho dedičstva boli sprístupnené aj finančné mechanizmy Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho kráľovstva v objeme zhruba 450 mil. Sk, určené na roky 2004 až 2009. Nové programovacie obdobie štrukturálnych fondov na roky 2007 až 2013 ráta s tým, že na projekty v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva pôjde okolo 12 mld. Sk. Vytvorili sa tiež podmienky na uplatnenie tzv. inovačných finančných mechanizmov a rozvoj PPP partnerstiev. Súčasťou týchto procesov je aj postupné zavádzanie programového rozpočtovania vo verejnej správe, ktorého cieľom bolo zlepšiť efektivitu vynakladaných verejných prostriedkov a zamerať sa na dosahovanie konkrétnych cieľov. Možno konštatovať, že vznikli kvalitatívne a kvantitatívne nové a lepšie finančné rámce na rozvoj kultúry. Územná samospráva sa dnes podieľa na podpore a na zabezpečovaní kultúry finančne rovnakým objemom ako ministerstvo kultúry a centrálne inštitúcie v oblasti kultúry. Táto rovnováha je len medzistupňom trendu posilňovania podielu územnej samosprávy na financovaní kultúry (Tab. 2). Tento trend však nemôže znamenať, že centrálna úroveň rezignuje na svoje úlohy pri finančnej podpore rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Grantový systém MK SR by mal cielene podporovať tie segmenty rozvoja kultúry v jednotlivých sídlach a regiónoch, ktoré tvoria prioritný verejný záujem, na systémovej báze. Preto by bolo vhodné definovať oblasti verejného záujmu pre doplnkovú finančnú podporu miestnej a regionálnej kultúry, ktoré by sa mali poskytovať prostredníctvom viacerých finančných mechanizmov. Tab. 2: Objem finančných zdrojov vyčleňovaných na kultúru z rozpočtov verejnej správy Finančné zdroje za rok 2006 V mld. Sk V% Štátny rozpočet 3 729,8 48,5 Výdavky VÚC 1 387,5 18,0 Výdavky obcí 2,572,9 33,5 Výdavky VÚC a obcí spolu 3 960,4 51,5 Spolu za SR 7 690,2 100,0 Predpokladaný vyšší ekonomický rast Slovenska v nasledujúcich rokoch by mal umožniť vyššie investície aj do rozvoja kultúry, pričom by sa mal postupne zvyšovať záujem o všeobecne lepšie trávenie voľného času a služby v tejto oblasti. Na miestnej úrovni bude vystupovať do popredia (so zlepšovaním podmienok na vzdelávanie, využívanie informačno-komunikačných technológií a zbližovaním miestnych kultúrnych a komunitných inštitúcií) význam kultúry, komunitný a duchovný život a tvorba nových kultúrnych hodnôt. Bude možné hovoriť tiež o novej vlne rozvoja spolkovej činnosti, komunitných a voľnočasových aktivít.
6
Rozvoj miestnej a regionálnej kultúry, vzhľadom na svoj prierezový charakter, je prínosom pre viaceré oblasti (Tab. 3): – predstavuje jednu z priamych foriem programov a aktivít sociálnej prevencie, prevencie kriminality a prevencie pred inými negatívnymi spoločenskými javmi; – má významnú iniciačnú a integrujúcu úlohu v procese komunitného a miestneho rozvoja; – významne prispieva k skvalitneniu procesov strategického plánovania sídla a regiónov; – prispieva k rýchlejšiemu znižovaniu regionálnych disparít, spoločenskému a hospodárskemu pozdvihnutiu zaostávajúcich sídiel a regiónov; – podporuje rozvoj inovácie, prispieva k vytváraniu tovarov a služieb s vyššou pridanou hodnotou; – podporuje rozvoj ľudských zdrojov a skvalitňuje výchovno-vzdelávací proces; – podporuje rozvoj podnikania a rozvoj služieb na území; – zlepšuje prípravu na projekty regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka; – podporuje zlepšovanie starostlivosti o krajinu a kultúru prostredia. Tab. 3: Vzťah nákladov a úžitkov z podpory rozvoja kultúry Zdroje a nástroje rezortov, vlády a zákonov
Ekonomické úžitky a funkcie, finančné príjmy
Zdroje a nástroje regionálnej samosprávy (VÚC)
Sociálne, spoločenské a kultúrne úžitky a funkcie
Zdroje a nástroje miestnej samosprávy
Environmentálne úžitky a funkcie
Kultúrna spotreba občanov
Rozvojové úžitky – vyhľadávanie, ochrana a využívanie prirodzených potenciálov územia
Súkromné investície a zdroje
SWOT analýza východiskovej situácie Silné stránky - bohaté kultúrne dedičstvo (hmotné a nehmotné) Slovenska, jeho regiónov a sídiel; - kreatívni ľudia a skúsenosti s realizáciou rôznorodých kultúrnych projektov; - etablovaný inštitucionálny systém – kultúrne inštitúcie, kultúrna infraštruktúra a odborné zázemie; - dobrá finančná perspektíva pre oblasť kultúry najmä z hľadiska možnosti využitia štrukturálnych fondov; - tradične silný vzťah miest, obcí a regiónov k oblasti kultúry a kultúrnej identity Slabé stránky – nedostatočné finančné zabezpečenie kultúry v najmenších sídlach a zaostávajúcich regiónoch; – nedostatočná realizácia niektorých procesov na miestnej úrovni, hlavne v oblasti mapovania kultúrnych, historických a spoločenských procesov, zdrojov a javov územia; – nízka ponuka a účasť umeleckých súborov a umelcov jednotlivcov z národných a regionálnych kultúrnych inštitúcií na podujatiach v zaostávajúcich a odľahlých častiach Slovenska; – administratívne náročný a nedostatočne účinný systém doplnkovej finančnej podpory miestnej a regionálnej kultúry zo strany grantových systémov verejnej správy; 7
–
– – – – – – – –
nedostatočne kvalitné spravovanie lokalít kultúrneho dedičstva: problémy so základnou údržbou, bezpečnosťou a chýbajúca infraštruktúra; nedostatočná interpretácia týchto lokalít (z hľadiska príbehu historickej budovy a lokality, opísania a priblíženia identity, autenticity a génia loci lokality) a nedostatočné doplnkové služby pre návštevníkov; nedostatočné a nejednotné značenie prístupu ku kultúrnym, komunálnym a turistickým cieľom v systéme dopravného a informačného značenia; rezervy v možnostiach rozvoja kultúrnych inštitúcií limitujú získavanie financií na činnosť a riadenie komplexnejších rozvojových projektov; nedostatky pri prevádzkovaní budov a zariadení kultúrnej infraštruktúry (vysoká energetická náročnosť, zastaranosť priestorov, nedostatočné vybavenie); význam architektúry a kultúry prostredia kultúrnej infraštruktúry (exteriér a interiér) je podceňovaný; slabé spoločenské povedomie o význame kultúry pre miestny a regionálny rozvoj a zlepšovanie kvality života; nedostatočné celospoločenské oceňovanie kultúrnych počinov jednotlivcov, kolektívov, inštitúcií a obcí v oblasti miestnej a regionálnej kultúry; nedostatočné využívanie sociálneho kapitálu sídiel a regiónov pri zapájaní občanov do plánovania a riadenia kultúrnych procesov, ale aj tvorby kultúrnych hodnôt; nedostatočné vzdelávanie v oblasti manažmentu a marketingu kultúry
Ohrozenia – jednostranné zásahy štátu, ktoré by smerovali k regulácii a stanoveniu paušálnych výdavkov na kultúru v rozpočtoch územnej samosprávy; – pretrvávanie nedostatočne účinného systému podpory miestnej a regionálnej kultúry zo strany grantových a dotačných systémov verejnej správy; – chýbajúce naplnenie jednotlivca a nuda plynúca z priemyslu zábavy, nedostatočná motivácia na vlastné aktivity a sebarealizáciu; nedostatok športových aktivít; – duchovná prázdnota, sociálne vylúčenie a riziko izolovanosti jednotlivca od života komunity; – nedostatočná podpora rozvoja osobností a rozvoja talentu detí a mládeže; – kumulácia negatívnych následkov úpadku kultúry v sídle a regióne na rodinu a rodinný život, prostredie na život rodiny a spoločenské uplatnenie rodiny a možnosti jej komunitnej angažovanosti; – rozpad sociálnej záchrannej siete pre časť populácie v ohrození, ktorá je vytváraná voľnočasovými a komunitnými aktivitami osvetových zariadení pri nejasnej politike a nejasnej podpore rozvoja regionálnej a miestnej kultúry; – zanedbávanie ochrany miestnej identity a autentickosti, vedúce k strate génia loci, kultúrnej diverzity a multikultúrnosti – prirodzených atraktivít sídla, regiónu, vedúce k uniformite a priemernosti, ale aj strate pocitu domova; – hospodárska zaostalosť a nízka ekonomická výkonnosť územia – psychická depresia z nedostatku práce Príležitosti – uplatnenie kultúry ako rozvojového impulzu pre Slovensko, regióny, mestá a obce; – využitie štrukturálnych fondov pre kultúru ako významného finančného nástroja podporujúceho komplexný rozvoj regiónov, sídiel a konkurencieschopnosť Slovenska; – nevyužívané plochy a priestory prenajímať (tvorba príjmu); skĺbiť podľa možnosti vhodných nájomcov s kultúrnym obsahom a zameraním inštitúcie; – prehlbovanie programovej a vecnej spolupráce inštitúcií zriaďovaných miestnou územnou samosprávou pre oblasť aktívneho využívania voľného času a miestny rozvoj – smerovanie k integrovaným kultúrnym, komunitným a informačným centrám (multifunkčným centrám);
8
– – – – – – –
v prípade príliš rozsiahlej infraštruktúry zvážiť zverenie správy vybraných budov profesionálnym správcovským spoločnostiam alebo samostatnej správcovskej inštitúcii zriaďovateľa; spoločné využívanie kvalitných priestorov na kultúru (napríklad kvalitné divadelné pódiá a štúdiá, javiská alebo konferenčné miestnosti a pod.) pre čo najvyšší počet profesionálnych, ako aj záujmových subjektov a združení v okolitom území; význam architektúry a kultúry prostredia kultúrnej infraštruktúry zohľadniť pri obnove a využívaní objektu; znižovanie energetickej náročnosti riešiť súbežne s plánom obnovy a využitia objektu; budovanie vzťahu komunity s lokalitou – reetablovanie pretrhnutých liniek; rozvoj zmysluplného a hodnotného trávenia voľného času a rozvoj vzťahov v komunite; tvorba spoločných hodnôt, budovanie bezpečných a zdravých komunít; obnova kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity
Zatiaľ čo slabé stránky a ohrozenia predstavujú disparity miestneho a regionálneho rozvoja kultúry, silné stránky a príležitosti predstavujú faktory rozvoja. Disparity a faktory rozvoja tvoria základ syntézy východiskovej analýzy, pomenúvajú hlavné okruhy problémov, načrtávajú spoločné potreby a možnosti riešení na zabezpečenie optimálneho rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.
5. Nástroje rozvoja miestnej a regionálnej kultúry V európskom priestore sa kultúrna politika chápe ako štátom utvárané prostredie, v ktorom sa uskutočňujú procesy tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych hodnôt. Za hlavné nástroje, ktoré štát používa, sa považujú: – legislatívne opatrenia smerujúce k rozvoju kultúry, – financovanie kultúry z verejných zdrojov a opatrenia umožňujúce viaczdrojové financovanie kultúry, – zabezpečenie dostupnosti informácií o kultúre, spôsoby ich šírenia, ako aj prístup občanov ku kultúre. Túto definíciu kultúrnej politiky môžeme uplatniť na všetky zložky verejnej správy – národnú, regionálnu aj miestnu. Zabezpečenie kultúry na území obce (kultúrne zdroje, aktivity a inštitúcie) predstavuje súhrn (priemet) všetkých aktivít miestnych, regionálnych, národných kultúrnych inštitúcií vrátane medzinárodných (ak existujú), kultúrnych programov a projektov realizovaných na území obce vrátane občianskej participácie (napríklad spolkovej činnosti) a participácie podnikateľského sektora v oblasti kultúry. 5.1. Finančné nástroje Zabezpečovanie kultúry sa najčastejšie spája s financovaním alebo spolufinancovaním kultúry z verejných zdrojov. Verejná správa finančne zabezpečuje kultúru prostredníctvom rozpočtov. Tieto výdavky majú tri spoločné oblasti, ktorými spoluvytvárajú podmienky na rozvoj kultúry na nižších stupňoch verejnej správy a priamo na miestach realizácie kultúrnych projektov: – finančné prostriedky na aktivity zabezpečované vo vlastnej réžii, – transfery na vlastné kultúrne inštitúcie a – príspevky na aktivity fyzických a právnických osôb vrátane občianskych iniciatív, poskytované formou dotácií. Tieto tri základné oblasti, prostredníctvom ktorých verejná správa finančne zabezpečuje kultúru, spolupôsobia navzájom (Tab. 4) na všetkých troch úrovniach verejnej správy. Za ideálnych podmienok by mali pôsobiť harmonicky na čo najlepšie využitie rozvojového a mobilizačného potenciálu kultúry. Úlohou národnej úrovne je vytvoriť rámcové, najmä legislatívne a finančné podmienky na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Celý systém financovania kultúry dotvárajú doplnkové a rozvojové prostriedky, ktoré sú k dispozícii z rôznych fondov Európskej únie 9
(najmä štrukturálne fondy), ako aj finančné zdroje poskytované súkromným či nadačným sektorom. Tab. 4: Spolupôsobenie finančných nástrojov verejného sektora na rozvoj kultúry Verejný sektor Národná úroveň Regionálna úroveň Lokálna úroveň národné kultúrne regionálne kultúrne miestne kultúrne Kultúrne inštitúcie inštitúcie inštitúcie inštitúcie rezortu alebo iného Vlastné kultúrne ústredného orgánu vyššieho územného obce aktivity štátnej správy a pod. celku a projekty rezortný grantový regionálny grantový obecný grantový Grantové a podporný systém systém VÚC pre systém pre oblasť a podporné pre neštátne subjekty oblasť kultúry kultúry motivačné (ak existuje) mechanizmy 5.2. Inštitucionálna kapacita a štruktúry Financovanie kultúry z verejných zdrojov spoluvytvára potrebnú inštitucionálnu kapacitu a štruktúry na území na zabezpečovanie kultúry. V závislosti od veľkosti obce a miestnych špecifík medzi základné inštitucionálne predpoklady na poskytovanie služieb v oblasti kultúry patrí najmä existencia vlastnej kultúrnej inštitúcie, resp. oddelenia kultúry na obecnom alebo mestskom úrade, a komisia kultúry, ktoré koordinujú a zabezpečujú kultúrne aktivity. Inštitucionálne prostredie (Tab. 5) dotvára i prítomnosť regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce, ako aj rôznych formálnych a neformálnych neziskových alebo komerčných organizácií či subjektov v oblasti kultúry. Na národnej úrovni pôsobí zhruba 40 štátnych národných kultúrnych inštitúcií a na úrovni regionálnej územnej samosprávy zhruba 150 kultúrnych inštitúcií. Na úrovni miestnej územnej samosprávy pôsobí niekoľko stovák samostatných právnych subjektov a niekoľko tisíc subjektov poskytujúcich kultúrne služby zabezpečované prostredníctvom oddelení obecných, miestnych, príp. mestských úradov. Presnejšia štatistika jednotlivých subjektov je predmetom prebiehajúcej analýzy miestnej a regionálnej kultúry. 5.3. Podpora kultúrnej produkcie, tvorby, aktivít a služieb Aktivity verejnej správy v oblasti kultúry alebo aktivity kultúrnych inštitúcií verejnej správy a zdroje verejnej správy poskytované formou dotácií pre oblasť kultúry na realizáciu rôznych projektov fyzických a právnických osôb priamo vytvárajú celú škálu kultúrnych služieb a programov v regiónoch a sídlach či na celom území Slovenska a podporujú prípravu a sprístupňovanie novej kultúrnej produkcie a tvorby. 5.4. Monitorovacie, hodnotiace a vývojové nástroje Financovanie vlastných, ako aj finančná podpora nezávislých inštitúcií umožňuje zabezpečovať monitorovacie a hodnotiace procesy v oblasti kultúrnej politiky (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni). Tie cyklicky vyúsťujú do aktualizácie a tvorby novej kultúrnej politiky, čím by malo dochádzať k vytváraniu čoraz priaznivejších podmienok na rozvoj kultúry (Tab. 6). Súčasťou tohto procesu je aj príprava a pravidelná aktualizácia koncepčných a strategických dokumentov, kontrola a monitoring odborných procesov (vrátane hodnotenia kvality), riadenia a financovania.
10
Tab. 6: Vývoj, tvorba a monitoring kultúrnej politiky SWOT analýza aktuálneho stavu kultúrnej politiky
Vízia rozvoja kultúry
Vyhodnocovanie indikátorov kultúrnej politiky a zozbieraných dát
Zber štatistických a iných údajov na vyhodnocovanie kultúrnej politiky
Strategické ciele kultúrnej politiky a ich implementácia
Indikátory umožňujúce vyhodnotiť dosahovanie
stanovených cieľov kultúrnej politiky
5.5. Koordinačné a riadiace nástroje Financovanie vlastných inštitúcií alebo aktivít v oblasti kultúry vo vlastnej réžii umožňuje zavádzať dôležité koordinačné mechanizmy a riadiace nástroje do rozvoja kultúry a jej jednotlivých oblastí. Ide najmä o možnosti využitia integrovaných informačných systémov, definovanie štandardov minimálnej vybavenosti sídiel v oblasti kultúry či štandardov na riadenie odborných inštitúcií, ako sú napríklad knižnice, osvetové strediská a osvetové zariadenia vrátane hvezdární a planetárií, múzeá, galérie či ďalšie umelecké inštitúcie. Uplatnenie komunikačných systémov umožní urýchlený prenos a výmenu informácií a skúseností medzi inštitúciami a jednotlivými aktérmi v oblasti kultúry. Tvorba metodík, odporúčaných postupov a spoluúčasť kultúrnych inštitúcií, aktívnych občanov a ostatných aktérov v oblasti kultúry na procesoch strategického plánovania a prípravy rozpočtov verejnej správy umožní pozdvihnúť a dlhodobo udržať kultúru medzi prierezovými politikami a prioritami územnej samosprávy.
5.6. Zázemie pre tvorbu, šírenie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt – kultúrna infraštruktúra Financovanie kultúry z verejných zdrojov umožňuje výstavbu, obnovu a prevádzkovanie potrebnej kultúrnej infraštruktúry na území, ktorá poskytuje priestory, plochy a zázemie pre kultúrne aktivity, kultúrnu produkciu a sprístupňovanie kultúry. Existencia kultúrnej infraštruktúry primeranej k veľkosti sídla či komunity je teda technickým predpokladom poskytovania služieb v oblasti kultúry. Kultúrna infraštruktúra (napríklad kultúrne domy, kiná, knižnice, priestory pre komunitné a informačné centrá, osvetové strediská a osvetové zariadenia, ktoré majú zvyčajne polyfunkčné využitie) musí spĺňať určité kvalitatívne, priestorové a technologické parametre. Kultúrna infraštruktúra zahŕňa aj verejné priestranstvá a otvorené priestory na zhromažďovanie, rekreáciu a trávenie voľného času, pešie zóny, námestia, parky a verejnú zeleň. 5.7. Výchovno-vzdelávacie a spoločenské nástroje Financovanie kultúry z verejných zdrojov umožňuje prostredníctvom kultúrnych inštitúcií a spolupráce so súkromným sektorom pripravovať a zabezpečovať množstvo podujatí, ktoré majú výchovno-vzdelávací charakter, podporujú rozvoj zručností, kompetencií a talentu detí 11
a mládeže, ale sú užitočné aj pre dospelých a seniorov z hľadiska celoživotného vzdelávania. Ide o rôzne postupové súťaže a prehliadky, bádateľské projekty, odbornú spoluprácu pri príprave učebných osnov a programov celoživotného vzdelávania v oblasti kultúry. Dôležité je rovnako vzdelávanie a poradenstvo pre aktérov pôsobiacich v kultúre (vrátane dobrovoľných pracovníkov) najmä v oblasti manažmentu kultúrnych inštitúcií a marketingu kultúry. Medzi spoločenské nástroje podpory miestnej a regionálnej kultúry patria aj rôzne formy oceňovania kultúrnych počinov a osobností v oblasti miestnej a regionálnej kultúry vrátane súťaží o získanie titulu mesto/obec kultúry roka. 5.8. Legislatívne nástroje Legislatívny proces v oblasti kultúry predstavuje rozhodujúci proces, ktorý vytvára právny rámec a finančné podmienky na rozvoj kultúry na všetkých úrovniach verejnej správy. Zahŕňa tak novelizáciu, ako aj prípravu nových zákonov, ale i prípravu koncepčných a strategických dokumentov, ktoré vytvárajú politiky pre jednotlivé oblasti kultúry. Oblasť kultúry je tak formovaná jednotlivými úrovňami verejnej správy vrátane medzinárodných noriem. K právnym normám patria najmä: – právne normy na medzinárodnej úrovni (Európska únia, UNESCO a pod.); – právne normy na národnej úrovni, upravujúce postavenie kultúrnych inštitúcií (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni) a podmienky poskytovania finančných prostriedkov pre oblasť kultúry z verejných zdrojov; – právne normy na regionálnej úrovni (najmä všeobecne záväzné nariadenia); – právne normy na miestnej úrovni (najmä všeobecne záväzné nariadenia). 5.9. Sprístupňovanie kultúry cez médiá, v elektronickej forme a výmena informácií o kultúre K najvýznamnejším masovým nástrojom sprístupňovania kultúry a informácií o kultúre dnes patrí sprístupňovanie kultúry v podobe digitálneho obsahu, médií, sprístupňovanie informácií o kultúre a sprostredkovanie kultúrnych služieb v elektronickej forme. Aktívnou formou sprístupňovania a poznávania kultúry je účasť na procese odhaľovania kultúrneho potenciálu a zdrojov územia, na systematickej dokumentácii prejavov kultúry a na spracovaní týchto poznatkov. Digitalizácia kultúrneho dedičstva, elektronizácia poskytovania služieb kultúry a nástup komplexných informačných, komunikačných a koordinačných systémov vytvára kvalitatívne nový základ sprístupňovania kultúry.
5.10. Sprístupňovanie, prezentácia a manažment lokalít a súčastí kultúrneho dedičstva a kultúrnej infraštruktúry územia Pre fyzické sprístupňovanie kultúry platí niekoľko špecifík. Pri sprístupňovaní kultúry prostredníctvom kultúrnej infraštruktúry je potrebné dbať na dobrý stav a vybavenie zariadení a priestorov. Pri sprístupňovaní kultúry vo forme sprístupňovania lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva však už nejde len o poskytovanie priestoru na činnosť a prezentáciu jednotlivých artefaktov alebo súčastí kultúrneho dedičstva či umeleckých predmetov. Objekty a lokality kultúrneho dedičstva vyžadujú, popri odbornom spracovaní a ochrane zbierkových predmetov a fondov, citlivý manažment z hľadiska zachovávania historických hodnôt a autenticity prostredia. Umožňujú tiež využiť rôzne formy prezentácie a interpretácie histórie lokality na báze informácií o stavebno-technickom či technologickom riešení budovy, miestnosti či objektu alebo ich okolia, informácií o tvorcoch a užívateľoch týchto diel a informácií o dôležitých 12
míľnikoch vývoja týchto diel a lokalít z pohľadu architektúry, sociálnych a spoločenských aspektov. 5.11. Procesy strategického plánovania rozvoja sídla Dôležitým nástrojom sprístupňovania kultúry, kultúrnych hodnôt a ich ochrany aktérov v oblasti kultúry na procese prípravy strategickej dokumentácie strategickom rozhodovaní (Tab. 7). Nezabúdalo by sa tak na kultúru, kultúrne a uplatnenie kultúrneho potenciálu územia, ale boli by súčasťou strategických procesov o rozvoji sídla.
je participácia sídla/kraja či zdroje územia rozhodovacích
Priority jednotlivých miest, obcí a vyšších územných celkov sú vyjadrené v ich plánovacích a strategických dokumentoch. Ich investičné a výdavkové priority sú vyjadrené v ich rozpočtoch. Inštitúcie, ktoré boli zriadené mestami a obcami, nadväzne na svoj systém financovania a riadenia si zostavujú vlastné plány činnosti, ako aj plány svojho rozvoja v rôznom rozsahu a forme. Tab. 7: Matica vzájomných vzťahov a prepojení strategických, plánovacích a hodnotiacich procesov vo verejnej správe a kultúre Nástroj
Národná úroveň
Regionálna úroveň
1
Mapovanie, analýza a hodnotenie zdrojov územia
2
Tvorba vízie rozvoja územia Definovanie princípov TUR Dlhodobé plánovanie (10 až 30 rokov) Strednodobé plánovanie (4 až 10 rokov)
Integrácia rozhodujúcich poznatkov z regionálnych úrovní so zohľadnením lokálnych charakteristík Vízia rozvoja Slovenska
Integrácia poznatkov z miestnej a národnej úrovne, priemet poznatkov do regionálnych poznatkových báz Vízia rozvoja regiónu/VÚC
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
Regionálna Agenda 21
Lokálna Agenda 21
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (2001)
Územnoplánovacia dokumentácia VÚC
Územnoplánovacia dokumentácia obce
Stratégia štátnej kultúrnej politiky (2004)
Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni VÚC* / priemet kultúry v rámci PHSR VÚC
Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni obce** / priemet kultúry v rámci PHSR obce
Štátny rozpočet
Rozpočet VÚC
Rozpočet obce
Národná správa o kultúrnej politike SR (2002)
Správa o stave kultúry na úrovni VÚC
Správa o stave kultúry na úrovni obce
3
4
5
6
7
Krátkodobé plánovanie (trojročný výhľad) Monitoring kultúry
Lokálna úroveň (vrátane mikroregiónov) Kultúrna, historická a spoločenská topografia a analýza zdrojov na území obce a mikroregiónu Vízia rozvoja obce, mikroregiónu
* regionálna kultúrna politika ** miestna kultúrna politika
6. Rámce rozvoja miestnej a regionálnej kultúry 13
Miestna a regionálna kultúra predstavuje zložitý viacvrstvový segment a dimenziu celospoločenského rozvoja. Ďalšie smerovanie jej rozvoja bude ovplyvňované vývojom celej spoločnosti, prioritami a kultúrnou politikou verejnej správy a rôznymi globálnymi vplyvmi. Najdynamickejší rozvoj kultúry v európskom ponímaní v súčasnosti prebieha v oblasti tzv. kreatívneho priemyslu (dizajn, architektúra, hudba, video, počítačové hry, multimediálny obsah, médiá a pod.). Súbežne s týmito trendmi rozvoja má svoju nezastupiteľnú úlohu miestna a regionálna kultúra ako súčasť miestneho a regionálneho rozvoja. Najmä vo forme zabezpečenia ochrany a rozvoja miestnej identity a kultúry, mapovania kultúrnych zdrojov územia, strategického plánovania pri využití kultúrnych, historických a spoločenských poznatkov a silných stránok územia. Stav ekonomiky a nastavenie hospodárskej politiky dokumentuje dnes vysoký hospodársky rast, postupný nárast zamestnanosti či veľký príliv zahraničných investícií. Kvalita dosiahnutého ekonomického rastu však na druhej strane dokumentuje, že v oblasti štrukturálnych reforiem zameraných na zvyšovanie významu a výkonnosti vedomostne orientovaných odvetví Slovensko výrazne zaostáva za všetkými krajinami EÚ. Pre nasledujúce strednodobé obdobie to znamená, že udržanie vysokého ekonomického rastu a jeho premietnutie do vyššej kvality života je podmienené rozvojom kvalitatívne iného potenciálu ekonomického rastu. Potenciálu postaveného na vedomostiach a znalostiach. Informatizácia spoločnosti je prostriedkom na rozvoj tohto potenciálu, postaveného na slobodných, vzdelaných a kreatívnych ľuďoch. Popri rozvoji služieb e-Governmentu a rozširovaní širokopásmového internetu najvýznamnejším akcelerátorom budovania znalostnej spoločnosti bude dostupný a kvalitný digitálny obsah ako východisko na jeho využívanie a vytváranie novej pridanej hodnoty a inovácií. Keďže kultúra je fenomén založený predovšetkým na poznaní, znalostiach a zručnostiach, môžeme konštatovať, že znalostná spoločnosť a kultúra majú priamy súvis a prepojenia. Kultúrne inštitúcie sú nenahraditeľné v procese budovania znalostnej spoločnosti, lebo spravujú a sprístupňujú informácie, užitočný spoločenský, vedecký a intelektuálny obsah. Spracovanou a chránenou základnou a východiskovou bázou „obsahu“ disponujú najmä inštitúcie, ako sú múzeá, galérie, archívy, knižnice, regionálne a viaceré miestne osvetové strediská a pracoviská na ochranu pamiatkového fondu i ďalšie špecializované inštitúcie. Tento obsah sa líši od klasického administratívneho obsahu, ktorý prevažne spracúvajú informačné systémy verejnej správy, tým, že uchováva znalosti, spoločenské poznanie, informácie o zdrojoch územia, teda nielen rodné čísla, mená a priezviská, informácie o dôchodkovom poistení a pod. Takýto kvalitný digitálny obsah je preto základom na ďalšie spracovanie a využitie v oblasti budovania znalostnej spoločnosti vrátane rozvoja kreatívneho priemyslu. Všeobecné označenie pre kultúrne a špecializované inštitúcie uchovávajúce tento obsah, ktoré sa ujalo v praxi, je pamäťové a fondové inštitúcie. Zrozumiteľnejším pomenovaním tohto obsahu však je kultúrne, vedecké a intelektuálne dedičstvo spoločnosti. Toto dedičstvo je základnou východiskovou bázou na spoločenský a hospodársky rozvoj krajiny. Akokoľvek túto bázu dát – poznanie, obsah či dedičstvo – budeme pomenúvať, bez nej by naša krajina nielenže stratila vlastnú identitu, ale i základný prvok konkurencieschopnosti, pretože by nastalo úplné prerušenie kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity, čo by malo katastrofálne dôsledky. Presadenie podpory pamäťových a fondových inštitúcií zo štrukturálnych fondov v novom programovacom období ako rozhodujúcich partnerov na budovanie znalostnej spoločnosti na Slovensku má mimoriadny význam pre celkový rozvoj kultúry. 6.1. Princípy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry 14
Vychádzajúc z doterajšej analýzy stavu, nástrojov a trendov rozvoja miestnej a regionálnej analýzy a pri rešpektovaní etablovaného systému verejnej správy je pri zabezpečovaní kultúry z verejných zdrojov potrebné rešpektovať niekoľko nasledovných princípov: − princíp partnerstva – národné, regionálne a miestne kultúrne inštitúcie sú si z hľadiska významu pri zabezpečovaní kultúry rovnocenné. Nie je medzi nimi vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Každá úroveň týchto inštitúcií má svoje špecifické poslanie a úlohy. Ich naplnenie je však možné iba pri zachovaní dobrej územnej a odbornej spolupráce. Partnerstvá je možné a potrebné rozvíjať medzi jednotlivými sektormi, odbornými a výskumnými pracoviskami, ale hlavne inštitúciami, organizáciami a jednotlivcami, ktoré priamo vytvárajú podmienky na rozvoj kultúry a priamo vytvárajú kultúrne hodnoty; – princíp územnej spolupráce – územná spolupráca obecných, regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií a územnej samosprávy prebieha najmä vo väzbe na územie sídla a regiónu. V tomto kontexte osobitnú úlohu má regionálna samospráva pri dokumentácii a ochrane kultúrneho dedičstva a pri rozvoji kultúry v rámci jednotlivých historických regiónov, ako aj pri podpore rozvoja kreatívneho priemyslu a spoluvytváraní inovačnej politiky kraja, pri rozvoji medziregionálnej spolupráce, pri monitoringu procesov v oblasti kultúry na úrovni kraja. Dôležitá je tiež úloha partnerskej medziobecnej spolupráce pri rozvoji kultúry a sprístupňovaní kultúry najmä v menších sídlach a zaostávajúcich regiónoch; – princíp odbornej a metodickej spolupráce – zahŕňa vzájomnú výmenu riadiacich skúseností a zručností kultúrnych inštitúcií na území, odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov a dobrovoľných pracovníkov v oblasti kultúry; podporu odovzdávania zručností vo vzťahu nositeľ – pokračovateľ (učiteľ – žiak) a podpora lepšej odbornej prípravy (v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu); – princíp solidarity – o čo nižšia úroveň verejnej správy, o to diverzifikovanejšie formy práce a činnosti v oblasti kultúry; osobitným cieľom dotačných systémov a schém by mala byť podpora ekonomicky zaostávajúcich regiónov a sídiel najmä pri systémovej podpore aktivít, ktoré tvoria prioritný verejný záujem v oblasti kultúry pri rozvoji sídiel a regiónov; – princíp kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity – ide o poškodenie a obnovu tejto kontinuity, pričom tu ide o oveľa komplexnejší pojem a proces, ako je kultúra v tradičnom ponímaní. Táto kontinuita zahŕňa okrem iného spoločenské vedomie, niektoré ustálené vzorce správania, sociálne štruktúry a vzťahy v komunite a regióne, vývoj a zmeny kultúrnej krajiny, odhaľovanie a uplatňovanie prirodzeného rozvojového potenciálu územia, ktorý zahŕňa tak prírodné, kultúrne, ako aj ľudské zdroje; – princíp podpory verejného záujmu v oblasti kultúry – pri podpore kultúry z verejných zdrojov je potrebné vychádzať z predpokladu, že z verejných zdrojov sa podporujú len aktivity, ktoré sú predmetom verejného záujmu v oblasti kultúry. Definícia verejného záujmu v oblasti kultúry Verejným záujmom v oblasti kultúry je zabezpečenie prístupu občanov ku kultúre, a to prostredníctvom: – podpory kultúrnych aktivít a kultúrnych projektov organizácií a jednotlivcov, – podpory iniciatív a angažovanosti občanov v oblasti kultúry, – účinnej ochrany hmotného a nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva, jeho sprístupňovania a využívania, – využitia kultúrnej infraštruktúry územia a zabezpečenia jej dostupnosti na území, – efektívnej a tvorivej činnosti kultúrnych inštitúcií a podpory slobodnej umeleckej tvorby tak, aby sa:
15
– – –
–
–
podporovala sebarealizácia jednotlivca, rozvoj tvorivosti a umelecká tvorba; spoločenským uplatnením kultúry podporovalo dosahovanie plnohodnotného života každého jedinca a komunity – obyvateľov miest a obcí; prehlboval pozitívny vzťah spoločnosti ku hmotnému a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu s cieľom upevňovať jej historické vedomie a hrdosť na náš vklad do vývoja európskej a svetovej kultúry; prehlboval vzťah jednotlivca ku kultúre a kultúrnym hodnotám; podporovalo aktívnejšie využívanie voľného času obyvateľstva v oblasti kultúry (ako faktor sociálnej prevencie, prevencie kriminality a iných negatívnych spoločenských javov a ako faktor vzdelávania, zvyšovania kvality života, oddychu a relaxácie, rozvoja komunikačných, kreatívnych a umeleckých zručností jednotlivca); podporovala udržateľná ochrana a ďalší rozvoj kultúrnych zdrojov územia a využitie prirodzeného rozvojového potenciálu územia, čím by sa skvalitňovali predpoklady na celkový sociálno-ekonomický rozvoj regiónu a tak by sa prispievalo k zvyšovaniu celkovej konkurencieschopnosti Slovenska ako celku i jednotlivých regiónov, miest a obcí; podporovali podmienky na rozvoj prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, rozvoj medzinárodnej kultúrnej spolupráce a výmeny skúseností.
Hlavným presadzovateľmi tohto verejného záujmu sú ústredné orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ich inštitúcie, odborné zázemia a kapacity. 6.2. Strategické rámce Pri prudkom ekonomickom rozvoji Slovenska v týchto rokoch bude mimoriadne zaujímavé sledovať vývoj kultúrnej spotreby obyvateľstva, vzorce správania obyvateľstva a zmeny kultúrnych vzorcov a návykov, ekonomiku kultúry, zlepšovanie alebo zhoršovanie dostupnosti kultúrnych služieb, stavu kultúrnej infraštruktúry či kultúrneho povedomia. Najvýznamnejším faktorom rozvoja alebo úpadku kultúry sú ľudia, nositelia a šíritelia poznania. Preto je potrebné pri rozvoji kultúry dať dôraz na ľudské zdroje – jednotlivca, nositeľov kultúrneho povedomia, miestnych lídrov v oblasti kultúry a ich oceňovanie (finančné a nefinančné). Osobitnú úlohu zohráva miestna kultúra pri podpore komunitného rozvoja, zmysluplného využívania voľného času a v sociálnej prevencii. Významnú a nezameniteľnú úlohu má regionálna územná samospráva, ktorá prostredníctvom svojej politiky a siete regionálnych kultúrnych inštitúcií podporuje budovanie regionálnej identity a rozvoj inovačných procesov vo svojom regióne, zároveň plní viacero odbornoporadenských, metodických, koordinačných činností a monitorovacích procesov na území svojho kraja. V nasledujúcich rokoch sa bude kultúra dominantne rozvíjať v nasledujúcich oblastiach, ktoré možno tiež označiť za obdobia novej éry vo viacerých oblastiach: − digitálna éra, − éra zmysluplného trávenia voľného času a komunitného rozvoja, − éra integrovaného územného a regionálneho rozvoja – éra znalostnej samosprávy, − éra ochrany kultúrnej rozmanitosti (diverzity) a rozvoja multikultúrnej výchovy. Prakticky vo všetkých týchto oblastiach bude dominantnú úlohu zohrávať územná samospráva. Oblasť kultúry sa rovnako týka aj súkromného sektora (z pohľadu investícií, ako aj účasti na jej tvorbe a šírení). Možno predpokladať, že kultúra zaznamená v nasledujúcich 10 rokoch obrovský rozvoj. Hlavným impulzom rozvoja kultúry bude informatizácia kultúry, digitalizácia kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dedičstva Slovenska a systematické mapovanie kultúrneho, historického a spoločenského poznania na úrovni sídiel a regiónov Slovenska. Dôjde k užšiemu 16
prepojeniu fyzicky spravovaných dokumentov a objektov kultúrneho dedičstva a ich digitálnych kópií a informácií o nehmotnom kultúrnom dedičstve, pričom hodnotu dát umocní časopriestorové zaradenie a spracovanie územných dát o kultúrnych, prírodných, ľudských zdrojoch a ekonomickej výkonnosti územia (miest a obcí). Informačné systémy v oblasti kultúry budú slúžiť nielen na uchovávanie a sprístupňovanie dát, ale aj na podporu riadiacich procesov a skvalitňovanie strategického plánovania samosprávy a štátnej správy. Rozvoj kreatívneho priemyslu zaznamená rast aj na Slovensku. Ďalšie skvalitňovanie zaznamená tiež kultúra prostredia (kvalita architektúry a inteligencia budov, starostlivosť o kultúrnu krajinu, urbanistický rozvoj miest a obcí, kultúra bývania, dizajn úžitkových predmetov, kultúra verejných priestranstiev). Na základe výskumov a medzinárodných skúseností možno predpokladať, že výraznejší rozvoj kultúry bude mať vplyv na pokles niektorých negatívnych spoločenských javov. Uplatnia sa postupne rôzne nové formy prezentácie a interpretácie umenia a kultúrneho dedičstva. Zlepší sa tiež prezentácia a interpretácia hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, kvalita a rozsah poskytovaných služieb v rôznych lokalitách, v rôznych kultúrnych a komunitných centrách, centrách súčasného umenia, ako aj ponuka tour operátorov v oblasti cestovného ruchu, osobitne kultúrneho turizmu. Obchod so súčasným umením zaznamená renesanciu a legalizuje sa veľká časť čierneho obchodu s niektorými súčasťami hmotného kultúrneho dedičstva a súčasného umenia (vďaka širokému nasadeniu informačno-komunikačných technológií a rozvoju digitalizácie). Kultúra by sa mala postupne viac a viac vnímať v širších spoločenských súvislostiach a hlavne v spojitosti s budovaním znalostnej spoločnosti a so zvyšovaním kvality života spoločnosti. Jej financovanie by malo byť postupne transparentnejšie a systémovejšie, ale i motivujúcejšie a jednoduchšie pre všetkých aktérov vstupujúcich do procesu ochrany, tvorby a šírenia kultúrnych hodnôt. Ak hovoríme o financovaní kultúry alebo jej rozvoji, nemôžeme určitý segment kultúry, službu, aktivitu, dielo, činnosť, počin alebo projekt vnímať izolovane od kultúry ako celku. Kultúra je dynamická vo svojich formách a prejavoch. Investície do rozvoja kultúry tak budú prinášať množstvo komplexnejších úžitkov pre regióny, mestá a obce v ktorejkoľvek časti krajiny, čo povznesie spoločenské a individuálne hodnoty, správanie a uvažovanie popri neustále silnejúcom ekonomickom raste. Oblasť financovania Popri financovaní kultúry z rozpočtov verejnej správy a štrukturálnych fondov existuje ešte ďalší priestor na finančnú podporu projektov a procesov v oblasti kultúry. Potrebné je však prekročiť úzke vnímanie pojmu kultúra. Kultúru treba vnímať v širších súvislostiach, tzn. v kontexte spoločenského, hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia. Význam kultúry pre rozvoj zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti či už územia, alebo jednotlivých priemyselných odvetví je nespochybniteľný. Kultúra tak nachádza uplatnenie takmer vo všetkých spoločenských odvetviach: – sektor služieb – cestovný ruch, rozvoj vidieka, kultúrny a kreatívny priemysel, interpretácia, prezentácia a propagácia lokalít kultúrneho dedičstva a pod.; – výchovno-vzdelávací systém – učebné osnovy, celoživotné vzdelávanie a pod.; – udržateľný a územný rozvoj – mapovanie kultúrno-historických zdrojov územia (kultúrna, historická a spoločenská topografia územia), projekty regenerácie sídiel, projekty obnovy a revitalizácia historických štruktúr krajiny, ochrana tradičných zručností, povoľovanie stavieb; – oblasť výskumu, vývoja a inovácií – integrovaný územný rozvoj a strategické plánovanie rozvoja územia, vývoj technológií a pod.
17
Strednodobým zámerom v oblasti rozvoja podpory miestnej a regionálnej kultúry by malo byť vytvorenie komplexného viacúrovňového systému podpory miestnej a regionálnej kultúry. Takýto systém by zahŕňal viacero komponentov a viacero foriem poskytovania podpory (finančných aj nefinančných). Jedným z týchto komponentov by mohol byť paušálny systém doplnkovej podpory miestnej a regionálnej kultúry na podporu zabezpečovania prioritného záujmu štátu pri rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Iným komponentom by bolo poskytovanie dotácií na báze splnenia osobitných podmienok (napríklad v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu, zákona o osvetovej činnosti, zákona o múzeách a galériách, podpora kultúr národnostných menších a pod.) alebo na báze voľnej súťaže (realizácia projektov v oblasti menšinových kultúr, projektov v oblasti audiovizuálnej tvorby atď.), tak ako je to v súčasnosti. Ďalší komponent by predstavoval nepriamu finančnú podporu kultúry. Mohla by sa realizovať napríklad niektorým z nasledujúcich spôsobov: – poskytovaním metodickej podpory a vybraných služieb zo strany národných kultúrnych inštitúcií, ústredných orgánov štátnej správy nielen v odborno-metodickej oblasti, ale aj priamym zabezpečovaním niektorých vybraných projektov, produktov a aktivít – napríklad príprava celoslovenských súťaží, prehliadok a festivalov a podujatí s medzinárodným prvkom, udeľovanie ocenení, sprostredkovaním komunikačných médií, vydavateľskou, národnou dokumentačnou a výskumnou činnosťou v jednotlivých oblastiach kultúry; – vytvorením komplexného systému v reťazci autor – vydavateľ – distribútor – knižnica, ktorý by mohlo podporovať Ministerstvo kultúry SR. Podobný systém funguje úspešne už 40 rokov v Nórsku. Umožňuje prostredníctvom centrálnych finančných prostriedkov odkúpiť časť z nákladu vydavateľstiev v objeme asi 1 000 kusov z jedného diela pri zhruba 250 rôznych autorských dielach z nórskej a zahraničnej produkcie ročne, ktoré vyberie zmiešaná komisia zložená zo zástupcov verejnej správy, odborníkov a zástupcov dotknutého reťazca. Tieto diela sa následne bezplatne každoročne zasielajú do siete asi jednej tisícky verejných knižníc v Nórsku; podobné reťazce je možné uplatniť aj v iných oblastiach kultúry, resp. ich vzájomnou kombináciou; – do úvahy pripadá aj komplexnejšie využitie partnerstiev verejného a súkromného sektora (tzv. PPP – pozri zákon o verejnom obstarávaní, časť udeľovanie koncesií) pre projekty obnovy a prevádzky rozsiahlejších zariadení kultúrnej infraštruktúry, ale aj objemovo a finančne väčších projektov obnovy rozsiahlejších pamiatkových objektov na území, ako sú napríklad nevyužité kaštiele, kúrie, objekty priemyselného dedičstva a pod.; – dôležitým prvkom zvyšovania efektívnosti vynakladania verejných financií by bola aj lepšia harmonizácia dotačných politík ako bližšie programové prepojenie poskytovania podpory z programu Obnovme si svoj dom a nadväzné financovanie komplexnejších projektov obnovy nevyužívaných významnejších pamiatkových objektov vo verejnom vlastníctve na kultúrno-spoločenské a osvetové účely. Obdobne by mohla nastať vyššia harmonizácia financovania projektov pamäťových a fondových inštitúcií zo strany Ministerstva kultúry SR a nadväzného prepojenia na financovanie komplexnejších projektov v rámci štrukturálnych fondov. Kreatívne a komplexné možnosti využitia štrukturálnych fondov EÚ na rozvoj kultúry sú samy osebe výzvou tak pre štátnu správu, ako aj územnú samosprávu; – vhodné je tiež uplatniť uzatváranie dlhodobejších kontraktov na podporu pravidelne sa opakujúcich aktivít, projektov či činnosť vybraných subjektov, ktoré by dlhodobejšie zabezpečovali služby vo verejnom záujme v oblasti kultúry. Dlhodobým cieľom by mala byť príprava a vývoj aj ďalších nových finančných nástrojov, ktoré by pôsobili motivačné a podporovali by rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Oblasť legislatívy
18
Dôležitou podmienkou rozvoja kultúry na území je vytvorenie lepšieho postavenia samostatných kultúrnych inštitúcií. V tomto kontexte sa javí dôležité preskúmanie možností a podmienok na prípravu a prijatie zákona o verejnoprospešných inštitúciách, ktorý by mohol nadviazať na návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce. Takýto zákon by uľahčil proces komunálnej reformy pri spoločnom zabezpečovaní služieb a tovarov vrátane správy majetku a zabezpečovania hospodárskych činností na území. Oblasti, ktoré by mohli spadať pod tento zákon, by boli širšie definované a svojím univerzálnym charakterom by mohol zahŕňať napríklad činnosti v oblasti cestovného ruchu, komunitného rozvoja, kultúry, v sociálnej oblasti, oblasti sociálnej prevencie a prevencie kriminality, vzdelávacie aktivity a voľnočasové aktivity, obnovu a údržbu kultúrnej infraštruktúry. Na túto právnu normu nadväzuje ďalšia, príprava návrhu zákona o financovaní kultúry, ktorá je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a mala by nadviazať na zodpovedanie systémových otázok rozvoja miestnej a regionálnej kultúry prostredníctvom stratégie, nadväzujúc na túto koncepciu. Spektrum legislatívnej práce by malo zahŕňať aj analýzu a prípadnú novelizáciu zákonov, ktoré upravujú činnosť národných kultúrnych inštitúcií na účely vytvorenia lepších systémových, odborných a kapacitných väzieb pre komplexnejší rozvoj miestnej a regionálnej kultúry a medzisektorovú spoluprácu kultúrnych inštitúcií. Tento proces by tak zahŕňal reprofiláciu niektorých činností vybraných národných kultúrnych inštitúcií vo vzťahu k miestnej a regionálnej kultúre. Ďalším možným riešením, ktoré nadväzuje na vytvorenie lepších legislatívnych podmienok, je možnosť kombinovanej správy niektorých regionálnych kultúrnych inštitúcií VÚC spolu s mestom na báze vzájomnej dohody v oblasti odbornej spolupráce a finančného zabezpečenia. Oblasť sprístupňovania kultúry Ako potrebný krok na zodpovedné plnenie úloh sprístupňovania kultúry a systematickú analýzu kultúrnych zdrojov územia sa javí potreba vytvorenia integrovaného informačného systému miestnej a regionálnej kultúry s decentralizovaným zberom dát na realizáciu kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie sídiel, ako aj štatistiku a monitoring kultúrnych procesov na území v prostredí územnej samosprávy. Nemalo by tu ísť len o mapovanie viditeľných zdrojov a vecí, ale i mapovanie udalostí a javov na území. Takýto informačný systém by umožňoval pravidelné získavanie a aktualizáciu dôležitých kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych ukazovateľov a dát. Mal by tak vzniknúť efektívny a otvorený informačný systém pre samosprávu a miestne iniciatívy. Prepojením lokálnych poznatkov s poznatkami, ktoré sú spravované pamäťovými a fondovými inštitúciami, by mohla vzniknúť unikátna poznatková báza na tvorbu digitálneho obsahu a budovanie znalostnej spoločnosti. Lepšie vedomie o procesoch v oblasti kultúry by mohla priniesť príprava a pravidelné vyhotovovanie výročnej správy o stave kultúry, ktorá bude zahŕňať komplexné informácie o stave kultúry na jednotlivých úrovniach verejnej správy a bude predkladaná na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v prvej polovici roka. Výročná správa bude výstupom pravidelných procesov monitoringu stavu a výskumu kultúry a komplexného štatistického zisťovania. Na túto správu by v druhej polovici roka mohla nadväzovať príprava a realizácia pravidelnej celoslovenskej konferencie o otázkach miestnej a regionálnej kultúry, prípadne jej regionálne ekvivalenty vo vybraných regiónoch. Cyklus hodnotenia dosahovaného pokroku miestnej a regionálnej kultúry by sa každoročne mohol uzatvárať udeľovaním výročných cien za rozvoj miestnej a regionálnej kultúry spolu s finančnou cenou, plaketou a diplomom za kultúrny počin roka pre osobnosť miestnej a regionálnej kultúry roka a mesto či obec kultúry roka. V oblasti sprístupňovania kultúry sa javí ako dôležitá aj medzinárodná výmena a spolupráca, osobitne pri podpore miestnych lídrov a rozvoji talentov. Podpora domácej a medzinárodnej 19
výmeny skúseností (expertov, mladých lídrov, odborných pracovníkov, tvorivých a umeleckých súborov a pod.) môže byť obohatená o výmenu skúseností pracovníkov a aktivistov v oblasti kultúry aj medzi mestskými a regionálnymi centrami (vrátane národných kultúrnych inštitúcií) a malými vidieckymi sídlami v regiónoch. Tento systém sprístupňovania poznatkov o organizačných, riadiacich a odborných aspektoch kultúry môže vhodne dopĺňať skvalitňovanie rôznych didaktických pomôcok a výchovno-vzdelávacích programov (v rámci školských a mimoškolských aktivít) a rozvoj programov a projektov celoživotného vzdelávania profesionálnych i dobrovoľných pracovníkov v oblasti kultúry vrátane umeleckých pracovníkov. Záverečné odporúčania Zámerom návrhu koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry je zmapovanie hlavných okruhov problémov a možností ďalšej podpory rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Koncepcia poukazuje na potrebu širšieho vnímania a chápania miestnej a regionálnej kultúry nielen ako izolovanej a samostatnej časti verejnej politiky, ale ako prierezového nástroja miestneho a regionálneho rozvoja a ako katalyzátora dôležitých spoločenských, ekonomických, sociálnych a environmentálnych procesov. Paralelne so spracovaním návrhu tejto koncepcie prebieha proces detailného zmapovania stavu, nástrojov a trendov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, ktorý ako analýzu gestoruje Národné osvetové centrum v spolupráci s územnou samosprávou, národnými kultúrnymi inštitúciami a Ministerstvom kultúry SR. Predmetná analýza prinesie bližšiu kvantifikáciu a kvalitatívnu analýzu týchto procesov. Spracovanie tejto analýzy je naplánované na roky 2007 a 2008. Územná samospráva sa objemom vyčleňovaných prostriedkov už dnes podieľa päťdesiatimi percentami na podpore kultúry z verejných zdrojov. Počet kultúrnych inštitúcií, ktoré zastrešuje, dosahuje takmer 1 000 samostatných právnych subjektov, pričom vo svojom teritóriu podporuje takmer 10 000 rôznych kultúrnych entít. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby na návrh koncepcie nadväzoval návrh stratégie, ktorá by navrhla konkrétne a komplexné systémy podpory rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry bude obsahovať definície strategických cieľov, priorít, navrhovaných opatrení a aktivít vrátane definície relevantných merateľných ukazovateľov na monitorovanie procesov miestnej a regionálnej kultúry a bude rešpektovať existujúce národné stratégie pre jednotlivé oblasti kultúry (Stratégia rozvoja múzeí a galérií v SR do roku 2011, Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, pripravovaná Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 a pod.), predpokladá tiež vypracovanie Stratégie rozvoja osvetovej činnosti, ktorá doteraz absentuje. Súbežne s prípravou stratégie by sa mal pripravovať zákon o financovaní kultúry, čím by sa mohol dosiahnuť vysoký stupeň harmonizácie národnej politiky pre doplnkovú podporu miestnej a regionálnej kultúry, financovanie národných kultúrnych inštitúcií MK SR. V nadväznosti na tento zákon je potrebné novelizovať aj zákon o osvetovej činnosti. To, či miestna a regionálna kultúra na Slovensku bude reálne schopná využiť nové finančné rámce a inováciu nástrojov kultúrnej politiky na svoj ďalší rozvoj, závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým od vhodnej legislatívy, optimálne nastavených grantových systémov verejnej správy, optimalizácie riadiacich procesov v oblasti kultúry a dôkladnej prípravy MK SR na čo najlepšie a najefektívnejšie využitie štrukturálnych fondov pre oblasť kultúry. Dobré nastavenie nástrojov kultúrnej politiky tak umožní úspešne realizovať a dosahovať ciele a zámery rozvoja kultúry na území, v sídlach, ale aj celej spoločnosti.
7. Koncepčné úlohy
20
Problematika miestnej a regionálnej kultúry a najmä jej rozvojové tendencie majú široké prepojenia na ďalšie sektory a oblasti rozvoja spoločnosti. Ďalej uvedené koncepčné úlohy naznačujú perspektívne nové úlohy a trendy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, majú zároveň motivačný charakter. Úlohou verejnej správy by malo byť vytvorenie postupne optimálnych podmienok na ich uplatnenie a realizáciu v praxi. Celá škála navrhovaných koncepčných úloh sa podrobnejšie rozpracuje a ich realizovateľnosť preskúma v procese prípravy návrhu Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. V súbore koncepčných úloh sa nachádzajú aj tri konkrétne krátkodobé úlohy, ktoré budú mať v gescii Ministerstvo kultúry SR a Národné osvetové centrum, ktoré doteraz neboli riešené a ktorých záväzná príprava vytvorí lepšie podmienky na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry (pripraviť projekt Monitorovacie centrum miestnej a regionálnej kultúry, návrh Stratégie rozvoja osvetovej činnosti a návrh Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry). 7.1. Návrh koncepčných úloh pre miestnu územnú samosprávu – tvorba miestnej kultúrnej politiky (vo forme vypracovania stratégie alebo priorít rozvoja kultúry na území sídla); – do popredia sa bude postupne dostávať vznik a budovanie poznatkovej bázy sídla prostredníctvom realizácie kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie sídla (3). Táto topografia sídla, zóny sídla alebo vybraného objektu v sídle sa realizuje a zabezpečuje za účasti dotknutých vlastníkov a užívateľov územia a objektov, obyvateľov obce, miestnych kultúrnych inštitúcií, miestnej územnej samosprávy, miestnych expertov a inštitúcií (napríklad základných škôl). Vytvorená poznatková báza bude stále k dispozícii a bude umožnené neprestajne participovať na ďalšom zbere dát, ich aktualizácii a dopĺňaní, spracovaní, rešeršovaní, ako aj výskume týchto dát a tvorbe nových kultúrnych hodnôt na báze týchto znalostí. Dáta (vecí, javov a udalostí v území) budú geopriestorovo a časovo usporiadané, bude možná ich identifikácia v časových radoch a prístup k nim prostredníctvom geografického informačného systému a internetu. Poznatková báza sídiel a regiónov umožní široké využitie kultúrnych, historických a spoločenských dát pri tvorbe lokálnych a regionálnych učebných osnov, príprave výchovno-vzdelávacích programov, prezentačných a metodických materiálov a tiež pri príprave strategickej dokumentácie obce; – výrazný rast postupne zaznamená systematická bádateľská činnosť u detí, mládeže a dospelých (vo väzbe na KHST). Bádateľské aktivity, mapovanie kultúrneho a prírodného dedičstva a zdrojov vrátane ľudských zdrojov a sociálneho kapitálu územia bude zamerané na odhaľovanie a dôkladné zmapovanie rozvojového potenciálu obce. Prirodzená a úzka bude pritom spolupráca so školami pri príprave a zabezpečovaní vyučovania a učebných osnov pre oblasť kultúry, kultúrneho dedičstva a rozvoja umeleckej tvorby; – spolupráca pri dohľade nad kvalitou obecnej architektúry a kvalitou verejných priestranstiev; možno predpokladať, že inštitúcie, ktoré financuje miestna územná samospráva, v oblasti kultúry a miestneho rozvoja prejdú postupnou transformáciou či už v súvislosti s komunálnou reformou, alebo potrebou vytvorenia lepších podmienok na ich činnosť. Vzniknú z nich postupne komplexnejšie, univerzálnejšie kultúrne a komunitné inštitúcie, zariadenia či strediská, ktoré sa časom môžu stať hlavným partnerom miestnej územnej samosprávy v ére znalostnej samosprávy (v Čechách sa tento trend úspešne rozvíja napríklad vo forme komunitných knižníc) pri prezentácii rozvojových zámerov obce a dokumentácii života v obci. V najmenších obciach bude tento proces zahŕňať prípadne aj spájanie s cieľom zabezpečovať niektoré základné služby pre obyvateľov obce. Vhodné je aj prepojenie na možnosť prevádzkovania kaviarne, reštaurácie či poskytovania ubytovania. Tieto komplexnejšie inštitúcie umožnia integrovane plniť funkcie informačných centier pre oblasť cestovného ruchu, spoločného využívania najmä kultúrnej infraštruktúry a služieb viacerých obcí. Tak bude možné skvalitniť fyzický stav budov a najmä ich prevádzku a programovú ponuku. Tieto kultúrne a komunitné centrá ako osvetové zariadenia budú rôznej 21
veľkosti a formy, ale v zásade primerane rozložené na území, aby umožňovali napĺňať kultúrne a komunitné potreby obyvateľov jednotlivých sídiel. Pri väčších komunitách budú mať charakter multifunkčných centier, ktoré budú zahŕňať funkcie knižnice, voľnočasového a zábavného centra, kultúrneho, prezentačného a informačného centra a digitálneho kina, ale aj priestory a zariadenia na šport či prístup na internet a k PC. Pri menších sídlach a komunitách pôjde najmä o komunitné centrá, ktoré budú mať integrovaný charakter. Väčšie multifunkčné či menšie integrované a komunitné centrá môžu byť spolu s obecnými úradmi vstupnými bránami k internetu a digitálnemu obsahu, lebo môžu vlastniť a prevádzkovať bezdrôtovú infraštruktúru (napríklad obecnú wifi sieť) na široký a dostatočný prístup obyvateľstva k internetu a digitálnym službám. Populárne bude prepájanie týchto centier s aktivitami v oblasti miestnych tradičných remesiel a zručností, ale aj klubové priestory na najrôznejšiu spolkovú činnosť; – koordinácia a zabezpečenie dopravného a priestorového značenia kultúrnych, turistických a komunálnych cieľov na miestnych komunikáciách a mimo dopravných komunikácií a na objektoch a lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva na území obce v partnerstve so správcami a vlastníkmi týchto objektov (potrebná je jednotná metodika priestorového a dopravného značenia týchto cieľov a grafický dizajn tohto systému). 7.2. Návrh koncepčných úloh pre regionálnu územnú samosprávu – tvorba regionálnej kultúrnej politiky a jej uplatňovanie v praxi; – komplexnejšie metodické úlohy v oblasti regionálneho rozvoja a plánovania (napríklad príprava plánu komplexnejšej ochrany kultúrneho dedičstva na území kraja, ktorý by zahŕňal akčné plány pre oblasť architektonického, archeologického, prírodného a kultúrneho dedičstva; vedenie databáz, vydávanie informačných bulletinov a pod.); – odborná podpora rôznych bádateľských aktivít a mapovania kultúrneho dedičstva historických regiónov vrátane vlastného výskumu na území VÚC; – podpora a participácia na tvorbe regionálnej inovačnej politiky (spolupráca najmä s pamäťovými a fondovými inštitúciami na vývoji a rozvoji produktov a služieb zameraných na vyššiu pridanú hodnotu), politiky rozvoja kultúrneho priemyslu (napríklad rôzne filmové a hudobné festivaly a projekty) a kreatívneho priemyslu (dizajn, architektúra, médiá, počítačové hry, balenie a pod.) na území kraja; – spolupráca so školami pri zabezpečovaní a príprave vyučovania a učebných osnov v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva a rozvoja umeleckej tvorby; – spolupráca pri dohľade nad skvalitňovaním manažmentu lokalít kultúrneho dedičstva (rôzne hrady, kaštiele, objekty ľudovej architektúry, historické parky a pod.) a vybranej kultúrnej infraštruktúry (budovy múzeí, galérií osvetových stredísk, osvetových zariadení a pod.) z hľadiska sprístupňovania týchto lokalít a objektov verejnosti vrátane prezentácie, interpretácie a propagácie kultúrneho dedičstva v týchto lokalitách a zariadeniach; – spolupráca pri dohľade nad kvalitou architektúry a kvalitou verejných priestranstiev v regiónoch spadajúcich pod VÚC; – aktivity, ktoré spadajú alebo by mohli spadať pod priority VÚC v rámci grantovej politiky VÚC pre oblasť kultúry (sčasti alebo úplne): o podpora identifikácie, vyhľadávania a mapovania miestnych kultúrnych zdrojov napríklad formou podpory vydávania monografií obcí a miest a realizácie kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie sídiel a regiónov, o podpora projektov na rozvoj kreatívneho a kultúrneho priemyslu a inovačnej politiky na území VÚC, o podpora ochrany miestneho a regionálneho kultúrneho dedičstva formou podpory rôznych projektov na území VÚC, o podpora lepšieho využívania voľného času a rozvoja komunitných aktivít v jednotlivých regiónoch a sídlach spadajúcich pod VÚC; 22
–
koordinácia kultúrnych trás a zabezpečenia dopravného a priestorového značenia kultúrnych, turistických a komunálnych cieľov na cestách II. a III. triedy a na objektoch a v areáloch spravovaných inštitúcií a lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva.
7.3. Návrh koncepčných úloh pre Ministerstvo kultúry SR a organizácie v jeho pôsobnosti Ministerstva kultúry SR: – pripraviť návrh Stratégie rozvoja osvetovej činnosti; – pripraviť návrh Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry; – zabezpečiť dôkladnú prípravu na využitie štrukturálnych fondov, ako aj iných podporných mechanizmov pre oblasť kultúry zo strany EÚ; – spracovať kvalifikačné a hodnotiace štandardy pre výkon povolaní v oblasti kultúry (opis odbornej spôsobilosti na výkon povolania či určitej pracovnej činnosti) ako východisko na ďalšie vzdelávanie v oblasti kultúry tak, aby bola zabezpečená kompatibilita kvalifikácií s príslušnou úrovňou EQR; – postupne pripravovať a realizovať komplexnú informatizáciu kultúry a digitalizáciu kultúrneho dedičstva; – postupne inovovať súčasné a pripravovať nové finančné nástroje na rozvoj kultúry; – pripraviť a vyhlásiť výročnú súťaž o cenu a diplom za rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Národného osvetového centra: – vytvoriť projekt Monitorovacie centrum miestnej a regionálnej kultúry s využitím existujúcej sociologickej siete, medzinárodného tímu výskumu ekonomiky kultúry a Registra kultúrnych aktivít v Národnom osvetovom centre; – pripraviť projekt Koncepcia vzdelávania zamestnancov a dobrovoľných pracovníkov pôsobiacich v miestnej a regionálnej kultúre, obsahujúci systém ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy v súlade so zákonom o celoživotnom vzdelávaní; – pripraviť projekt Jednotný systém rozvoja záujmovej umeleckej činnosti, zahŕňajúci celoštátnu, regionálnu a miestnu úroveň; – pripraviť projekt Sprístupňovanie a využívanie informácií o miestnej a regionálnej kultúre a kultúrnych zdrojoch územia s využitím GIS; – zabezpečovať priebežne metodické pôsobenie v oblasti miestnej a regionálnej kultúry ako jeden z prostriedkov starostlivosti o tento segment kultúry s osobitným zreteľom na jeho uplatňovanie v školskej a mimoškolskej výchove, vytvorenie a využívanie jednotnej terminológie, tvorbu, vydávanie a distribúciu metodických materiálov na rôznych nosičoch, zabezpečovanie motivačného pôsobenia na posilňovanie zdravého lokálpatriotizmu a tolerancie najmä k národnostným menšinám a iným minoritám.
8. Monitoring a hodnotenie Podmienky na realizáciu navrhnutých koncepčných úloh a pravidelné monitorovanie ich plnenia zabezpečí Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s dotknutými národnými kultúrnymi inštitúciami v rámci ich pôsobnosti. Priebežnú hodnotiacu správu o realizácii koncepcie vypracuje Ministerstvo kultúry SR, ktoré pritom využije kapacity a odborné zázemie národných kultúrnych inštitúcií vo svojej pôsobnosti a využije spoluprácu so zástupcami územnej samosprávy, regionálnych a miestnych kultúrnych inštitúcií.
Prílohy:
23
1. Výkladový slovník základných pojmov pre účely koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. 2. Základné úlohy jednoltivých stupňov verejnej správy v oblasti kultúry a účasť ďalších aktérov na rozvoji kultúry. 3. Prehľad záväzných úloh vyplývajúcich z prijatia koncepcie.
(1) Dohovor bol prijatý 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži. Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenská republika ratifikovala 24. apríla 2006 s nadobudnutím platnosti pre Slovenskú republiku 24. júna 2006. (2) Dohovor bol prijatý 20. októbra 2005 na zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži. Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov Slovenská republika ratifikovala 18. decembra 2006 s nadobudnutím platnosti pre Slovenskú republiku 18. marca 2007. (3) Základné autorské zázemie metodológie kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie tvorí: autor M. Minarovič a kolektív spoluautorov a odborných konzultantov v zložení V. Kokolevský, Š. Kundrát, J. Žudel, T. Štefanovičová a L. Sokolovský. Metodológia v tomto autorskom okruhu vznikla začiatkom 90. rokov 20. storočia a postupne sa ďalej vyvíja a rovnako sa naďalej rozširuje okruh jej odborných spolupracovníkov.
24
