Zahrali sme si spoločenské hry. Dňa 9.2. sme si spoločne zahrali hru Človeče, nezlob se. Hra sa skladá z veľkej drevenej dosky a veľkých farebných figúrok, preto túto hru môžu ľahko hrať všetci obyvatelia.
Najmä obyvatelia, ktorí majú problém so zrakom alebo s jemnou motorikou oceňujú dané prevedenie hry. Páči sa nám aj to, že je hra prehľadná.
Ďalšiu hru, ktorú sme si zahrali bola hra Slovensko – Otázky a odpovede. Ide o hru, kde jeden hráč číta z kartičky otázky a ostatní hráči odpovedajú. Otázky sú rozdelené do ôsmych kategórií a vyhrá ten hráč, ktorý správne odpovie ako prvý na aspoň 1 otázku zo všetkých kategórií.
Naliali sme si do šálok chutnú kávu alebo kapučíno a pustili sme sa do odpovedania na otázky. Nakoniec sa podarilo zvíťaziť pánovi Rupčíkovi, ktorý ako prvý uspel vo všetkých kategóriách.
Niektorí z nás si zahrali šach a premýšľali o rozostavení figúrok. Hra im trvala veľmi dlho, súperi boli vyrovnaní a nakoniec sa museli dohodnúť na remíze.
Ďalší lúštili hlavolamy, hrali biliard alebo stavali vežu z drevených kociek. Všetci sme sa dobre zabavili a tešíme sa na ďalšie posedenie pri spoločenských hrách.
Šéfkuchár nám pripravil obed. Dňa 10.2. k nám prišiel šéfkuchár z firmy Dr. Oetkera. V kuchyni od rána pripravoval tajomstvo šéfkuchára. Boli sme všetci zvedaví, aký obed nám prichystá.
Svoje kuchárske umenie predvádzal a prezentoval pred našimi kuchármi. Vysvetlil im postup pri varení a pečení obeda.
Na obed sme sa konečne dozvedeli, aké je šéfkuchárove tajomstvo. Naservíroval nám vyprážanú plnenú rybu s kukuričnou kašou – polentou.
Ďalším chodom boli vanilkové muffiny s kúskami čokolády. Na záver nám urobili radosť plyšoví medvedíci.
Na Valentína sme sa pripravili háčkovaním srdiečok.
Na Valentína sme sa obdarovali bonboniérou v tvare Valentínskeho srdiečka. Na Valentína každý z nás dostal sladký darček – čokoládové bonbóny v tvare srdiečok.
Potešilo nás to a pochutili sme si na chutných bonbónoch.
Môžeme si prečítať zopár zaujímavosti o sviatku sv. Valentína:
Vo Fínsku sa Valentín nazýva Ystävänpäivä, čo v podstate znamená „Deň priateľstva“. V tento deň si pripomínajú svojich priateľov, než len jednu lásku, ku ktorej niečo cítia. Prečo vlastne používame srdiečka, aby sme niekomu prejavili svoje city? Dôvod možno nájsť v ďalekej minulosti. Ľudia verili, že lásku pociťujeme práve v našich srdciach naplnených krvou. Prvá „valentínka“ bola poslaná v roku 1415. Francúzsky vojvodca Karol Orleánsky sa v tom roku dostal po prehratej bitke pri Azincourte do britského zajatia. Z londýnskeho Toweru poslal svojej žene do Francúzska prvú „valentínku“. V roku 1537 anglický kráľ Henrich VII oficiálne oznámil, že 14. február je sviatok Valentína. Lekári v roku 1800 bežne odporúčali svojim pacientom, aby jedli čokoládu na upokojenie svojich túžob po stratenej láske. Richard Cadbury produkoval prvú bonboniéru na Valentína okolo roku 1800. Viac ako 35 miliónov bonboniér s čokoládkami v tvare srdca sa predávajú na Valentína.
Červená ruža je považovaná za kvet lásky, pretože červená farba predstavuje silné romantické pocity. Až 189-miliónov stoniek ruží sa predajú v USA na Valentína. Najviac valentínskych pohľadníc dostanú učitelia, nasledujú deti, matky, manželky, muži a domáce zvieratá. Približne 220-tisíc je počet svadobných návrhov na Valentína každý rok. Každý rok na sv. Valentína prijme talianske mesto Verona, kde žili milenci Rómeo a Júlia, okolo tisíc listov adresovaných Júlii. Ako sa uvádza na womansday.com, podľa asociácie Greeting Card Association si páry medzi sebou vymenia približne 190-miliónov „valentíniek“ každý rok. Valentín je tak druhým najpopulárnejším sviatkom, kedy si množstvo ľudí medzi sebou posiela pohľadnice a kartičky. Prvé miesto si držia Vianoce. Sviatok sv. Valentína sa neoslavuje len 14. februára. Pravoslávna cirkev má Valentína dvakrát – 6. júla a 30. júla. Brazílčania oslavujú deň lásky 12. júna, vo Walese si ju vyznávajú 25. januára a v Grécku pripadá deň zamilovaných na 3. júla.
Skupinová a individuálna rehabilitácia. Pri skupinovej rehabilitácii sa používajú rôzne pomôcky pri cvičení. Pani Koštialová vraví, že najradšej cvičí s naťahovacím pásikom, aby sa jej zlepšila motorika rúk.
Pán Rupčík uvádza, že má najradšej individuálnu rehabilitáciu, lebo vtedy je cvičenie zamerané na presne na danú časť tela, ktorá si vyžaduje rehabilitáciu.
Pani Kosárová vraví, že najradšej má, keď si spoločne hádžu loptu, pretože si pritom dobre precvičí motoriku a cíti, že sa jej zlepšujú reflexy.
Pre pani Sokolovú je dôležité, že sa môže zlepšovať v chôdzi, pretože mala úraz. Chce opäť chodiť a cvičí chôdzu s pomocou chodítka a rehabilitačnej pracovníčky.