NAŠA UNIVERZITA V e č e r o s o b n o s tí O rin P a n a c e a 2 0 0 4 Pod záštitou M inisterstva zdravotníctva SR sa 24. januára 2004 konal v Koncertnej sále Slovenského rozhlasu Večer osobností Orin Panacea 2004, na ktorom o d borná kom isia vyh lá s ila najvýzn a m n e jš ie osobnosti v ob lasti lieč e b n o -p rev e n tívn ej, v ed eckovýsku m n ej a výchovnovzde lá v ac e j činn osti a o cen ila c e lo živ o tn é dielo v ob lasti zdra vo tn íc tv a . K om isii pred se d al prof. M UDr. P. Traubner, PhD deka n LF UK, členrr, boli prof. MUDr. I. Ďuriš, DrSc., prof, MUDr. J. Pechan, CSc., prof. MUDr. L. M irossay, DrSc , MUDr. E, Siracká, DrSc., prof. MUDr. J. D luholucký, CSc a prof. MUDr. D. M eško, CSc. Cenu Orin Panacea za rok 2003 získali: - za význam ný prínos v oblasti liečebno-preventívnej činnosti prof. MUDr. P. KOTHAJ, PhD., (Chirurgická klinika NsP F. D. Roosevelta, Ban ská Bystrica), - za vedeckovýskumnú činnosť doc. MUDr. Č. ALTANER, DrSc., (Onko logický ústav SAV, Bratislava). za výchovno-vzdelávaciu činnost prof. M UDr. I. H ULÍN, DrSc., (Ústav p atologickej fyziológie LF UK). za celoživotné dielo - prínos pre liečbu onkologických ochorení doc. MUDr. I. PLEŠKO, DrSc., (NOÚ Bratislava) Panacea - A sklepiova dcéra (a sestra Hygieny) - je sym bolom liečby a to to posolstvo sa p rem ietlo aj d o výtvarného stvárnenia ceny. Vrcholom večera bolo odovzdanie vodného harm onického skalpela „H elix“ Chirurgic kej klinike N árodného o n k o lo g ické h o ústavu na Klenovej ulici v Bratislave P rostriedky na jeho zakúpenie získala svojou aktivitou p. Ivana Christová, ktorej m eno sa už o pakovane spája s p o d o b ným i aktivitam i na prospech zdravotníctva. V yzn a m e n a né o s o b n o s ti, ale aj p red se d a ko m isie prof Traubner, vyslovili vo svo jich vystú p e n ia ch veľm i vážne a d ôležité p oso l stvá pre ď alší vývo j m e d icín y a zd ra vo tn íctva na S love n sku a o so b itn e ocenili prácu p. I. C hristovej a jej konkrétnu snahu pom ôcť riešiť zložitú e konom ickú situáciu zdravotníctva. Večer, ktorý uvádzala Z. Studánková, bol spojený s bohatým kultúrnym prog ra m o m , v ktorom vystúpili Bartošo vá, Blahová, C hudík, Krížiková, Led e cký, Lužinská, Ráž, S tanová a ďalší. Program snímala aj Televízia JOJ a 14. 2. 2004 ho zaradila d o vysielania. Popri významnom celospoločenskom posolstve tejto akcie je pre nás dôle žité aj to, že prvýkrát bol takto o cen e n ý vyso koško lský učiteľ za dlhoročnú vynikajúcu pedagogickú prácu, za tvorbu učebných textov, za pristúp k vý-
chovno-vzdelávacej činnosti. Veríme, že takéto a p od o b né aktivity dostanú do popredia záujm u celej spoločnosti problem atiku vysokoškolského vzde lávania ako rozhodujúcej aktivity, ktorá m ôže akcelerovat celú spoločnosť a ktorá je najdôležitejšia pre sm erovanie a začlenenie našej sp oločnosti do EÚ. M. B em adič
Z obsahu • Európske dim enzie Jazykového centra UK • Ako sa využíva CDROM server • Vzácna tradícia Bratislavských dní fyziológie a patológie dýchania • Kam na jarné prázdniny a kedy na tenis • Vedeckovýskumné problémy v m edicíne • História galérie rektorov UK • Viete sa orientovat v nových systémoch sociálneho poistenia? • Um elecké skvosty v Badŕne • Co píSe zahraničná tlač o úniku mozgov • Akademický klub UK pozýva a informu e o poplatkoch Začal nový som oster.
JA ZYK O VÉ
C E N T R U M
UK
IN F O R M U J E
D ve e u ró p s k e s tre tn u tia n a U n iv e rzite K o m e n s k é h o Jazykové centrum Univerzity Kom enského bolo v dňoch 9. a 10. januára 2004 hostiteľom dvoch medzinárodných zasadnutí, a to výkonného výboru CercieS (Európska konfederácia jazykových centier vyššieho vzdelávania) a disem inačného sem inára projektu Leonardo da Vinci LATE (Language Audits - Tools for Europe). Zasadnutie CercieS, ktorého sa zúčastnil prezident CercieS prof. Maurizio Gotti z Univerzity Bergamo, Dr. Mary Ruane z University C ollege Dublin, Dr. Ray Satchel z Univerzity v Bristole, Dr. Thom as Vogel z European Uni versity Viadrina vo Frankfurte-Oder a Dr. Alžbeta Moravčíková z Univerzity K om enského, bolo rozšírené o čle n o v prípravného výboru 8. m edzinárod nej konferencie CercieS, ktorá sa bude konať na našej univerzite v dňoch 9. - 1 1 . septem bra 2004. So stavom príprav konferencie, na ktorej sa sponzorsky bude tiež podieľať Britská rada a G oetheho inštitút v Bratislave, členovia výkonného výboru CercieS vyjadrili spokojnosť. Na sp olo čn om o be d e na Britskej rade ich o svojej pod p o re o sobne ubezpečil jej n ový riaditeľ pán Huw Jones, ktorý
takto mal možnosť sa stretnúť a zoznám iť aj so zástupcam i Univerzity Ko menského. Diseminačného seminára projektu LATE sa okrem členov výkonného výboru CercieS zúčastnili tiež zástupcovia Univerzity Karlovej v Prahe, Tech nickej univerzity vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. E konom ickej univerzity v Bratislave, ako a| našej Univerzity Kom enského Všetci pozitívne hodnotili prínos seminára pre svoju dalšiu prácu, nakolko v m nohých aspektoch si potvrdili svoje vlastné em pirické poznatky O be tieto m edzinárodné podujatia Jazykové centrum UK sp ojilo s pripo m enutím si 85. výročia založenia našej alm a mater PhDr. A lžbeta M oravčíková, CSc., rladltelka Jazykového centra UK
D is e m in a č n ý s e m in á r p ro je k tu LATE Jazykové centrum UK usporiadalo dňa 9. januára 2004 disem inačný sem inár európskeho projektu LATE, kto rý sa za o b e rá p ro b le m a tik o u cudzích jazykov. V súčasných podm ienkach európskeho trhu práce a sp>olupráce jednotlivcov a inštitúcií s EÚ je nevyhnutná cudzojazyčná k o m u n i kácia, a p reto ce ntru m uvítalo, ke d k o o rd in á to r p ro je ktu prejavil záujem prezentovať d o s ia h n u té výs le d k y a d isku to va ť o nich s ko le g a m i z iných univerzít v Slovenskej a Č eskej republike. Projekt LATE, ktorý sa neši v rámci program u Leonardo d a Vinci, je koordi novaný Dr. Corom Kosterom z Jazykového centra Free University v Am ster dame a spolupracuje v ňom 16 partnerských inštitúcií zo 7 krajín. Okrem univerzít sú tu zastúpené aj m iestne samosprávy a malé a stredné podniky Výstup projektu prišiel predstaviť Dr. Valere Meus, riaditeľ Jazykového centra na Ghent University v Belgicku, ktorý je externým spolupracovníkom projek tu a jeho hodnotiteľom za Asociáciu európskych jazykových centier na uni verzitách CERCLES Ťažiskom prezentácie bolo predstavenie vysokoškolskej učebnice pxe štu dentov anglického jazyka, zostavenej z autentických textov euroúradníkov
Or. Valere MEUS riad ite ľ JC na G hent University v B elgicku
ktoré boli vybrané z oficiálnych webových stránok Európskej ume Texly boli didakticky spracované, doložené faktickými a jazykovými vysvetlivkami roz širujúcim učivom gram atiky použitej v texte a dom ácim i úloham i Učebnicu otestovali medzi vysokoškolským i študentm i viacerých európ skych univerzít prostredníctvom učitelbv - riešiteľov proieklu V rám a pro jektu prebehla aj m etodická príprava učiteľov pre prácu s učebnicou, ktorá ako výstup projektu bude po dopracovaní posledných pnpom ienok dostup ná od apnla 2004 na CD nosiči a objednať si ju môžete na makovej adrese koordinátora projektu cor.coater@ rrbv nl. V rámci program u Leonardo da Vinci vznikla na rovnakom pracovisku i druh á časť projektu, venovaná jazykovém u auditu Výsledky prišla pred niesť m adarská peda g og ička žijúca v H olandsku Dr Z soka Radnai .Jazy kový audit“ je v ostatnom čase veľmi frekventovaný pojem definovaný ako zisťovanie jazykových potneb určitei firmy, a jeho výsledkom je suOor nevr hovartých krokov, ako si má daná inštitúcia sform ulovať vlastnú jazykovú politiku. Celé to to snaženie m á opo ru v schválených doku m e n to ch EU a preto sa stále častejšie vyskytuje potreba spolupráce vysokych t> * so zam estnávateľskou sférou s cieľom doladiť form uláciu po r » , a pripraviť kurzy presne d opĺňajúce zistené m edzery v jazykových zručnostiach. V súlade s E urópskym referenčným rám com ovládania jazyka riešitelia stanovili 5 úrovní testov, kde druh á najvyššia úroveň ovládania cudzieho jazyka sa dosiahne po ovládaní 16 tisíc slov. Zároveň sledovali úroveň seba hodnotenia a prostredníctvom testu i objektívnu úroveň. Medzi respondent mi jednotlivých krajín zistili značné rozdiely, pri ktorých zrejm e určitú rolu zohráva kultúrny a osob n o stn ý aspekt v prospech pod h o dn o te n ia alebo nadhodnotenia skutočne ovládanej úrovne. Vo všeobecnosti m ožno pove dať, že pracovná sféra vyžaduje druhú alebo tretiu úroveň ovládania jazyka, teda od 8 tisíc do 16 tisíc slov a m o rfo lo g ických spojení, a svoju úroveň nedokážu správne a adekvátne stanoviť ani sam otní zam estnanci. Jazykový audit m ôže slúžiť ako m echanizm us spätnej vázby pre o bsa hovú a form álnu jazykovú prípravu vysokoško lských študentov. V tejto súvislosti projekt naznačil potrebu vzájom ného d ialógu m edzi vysokoškol skými pracoviskami a budúcim i zamestnávateľmi, ktorý by mal dalej prerásf do s tra te g ic k é h o partnerstva. O to to sa snaží p ro je k t SOKRATES TNP3 ktorého partnerskou inštitúciou je aj Univerzita Kom enského, zastúpená JC UK v o b d o b í rokov 2003 - 2006. PhDr. Silvia Blašková, PhD., Jazykové centrum UK
Medical natural sciences V Am sterdam e sa v dňoch 13. - 16. decem bra 2003 konala I. konferencia Inštitúcií zúčastňujúcich sa na riešení projektu Európskej unie Socrates Erasm us III (M edical natural sciences, M edN atN et). Jedinou inštitúciou, ktorá bola zo S lovenska prizvaná na túto konferenciu, bol Ustav norm álnej a pato lo g icke j fyzio ló g ie SAV. Zo štatistických ukazovateľov EÚ vyplýva, a p o tv rd z u je to i n aša skú se n o sť, že k le s á p o č e t záuje m co v o d o k to ra n d s k é štú d iu m . Z hľadiska o č a k á v a n é h o vývoja je to vo vzťahu k rozvoju zá kla d n éh o i a p liko va n é h o výsku m u v obla sti lekárskych vied veľmi nepriaznivý trend. Jedným z odporúčaných riešení je špecializovaná - inter d isciplinárna - príprava štu d e ntov vysokých škôl (napr. biológia, chémia, matematika, fyzika a iné). Túto m yšlie n ku presa d zo val aj tím p ro fe so ro v S lobodnej univerzity v A m sterdam e. Táto sku pi na pripravila projekt s názvom M edical Natural
2
Sciences (MedNatNet), ktorý je v zm ysle Bolonskej deklarácie obsiahnutý v m agisterskom type štúdia na vysokých školách. Prvé ročníky takéhoto štúdia sú už otvorené na uvedenej univerzite v A m sterdame. Je potešiteľné, že v tejto súvislosti M UDr F. Jagla, CSc., (SAV) zdôraznil, že na Slovensku je p od o b ný typ štúdia integrálnou súčasťou výučby na Lekárskej fakulte UK a na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. V rámci biom edicínskeho štúdia už prví absolventi opustili brány našej alma mater, niektorí z nich pokračujú v doktorandskom
štúdiu a všetci sa zaradili do praxe Očakávam e, že koordinácia MedNatNet na Slovensku povedie k tom u. že nielen naši absolventi, ale ai ich u či telia sa dostanú na zahraničné študijné pobyty že získame granty na rozvoj tohto typu štúdia, ako aj na ro zvoj v e d e c k o v ý s k u m n e j č in n o s ti v tých to interdisciplinárnych sm eroch Národným koor dinátorom projektu na Slovensku sa stal Ustav norm álnej a pato lo g icke j fyziológie SAV (mb)
Päť rokov služieb CDROM servera CDROM server Univerzity K om enského je určený na sprístupnenie tých inform ačných zdrojov, ktoré pracujú on-line s CD/DVD nosičm i dát. Je d noduchšie povedané, CDROM server u m ožňuje všetkým zam estnancom a študentom Univerzity K o m enského používať také databázy, ktoré počas práce s nimi vyžadujú vložiť do CD/DVD m echaniky počítača disk s dátami. Technické riešenie CDROM servera je založené na systém e U ltra*N et ťirmy R + R M esstechnik A ustria (dodávateľ AiB Bratislava) a je skutočne elegantné. Užívateľ si p o m o co u pokle p an ia m yšou vyberie niektorú z p o núkaných databáz a o všetko ostatné sa postará systém U ltra*N et a jeho správca: do užívateľovho PC sa presunie predinštalovaný program pre prístup k údajom databázy, v užívateľovom PC sa vytvorí p otrebný počet virtuálnych CD/DVD m echaník s vloženým i d iskm i a databáza sa m ôže používať... V súčasnosti hlavným i inform ačným i zdrojm i vystaveným i na CDROM serveri sú S love n ská n á ro d n á b ib lio g ra fia , Č eská n á ro d n á b ib lio g ra fia a M icrosoft Technet, ale nájdete tam aj CD s inform áciam i Veľvyslanectva USA, Latinský slovník a iné.
používanie týchto produktov. Aj keď sa dá očakávať, že M icrosoft Technet budú využívať hlavne správcovia p očítačov a skúsenejší používatelia PC, o pravidelnú aktualizáciu operačného systém u a kancelárskeho balíka by sa mali zaujímať všetci. Jedine pravidelná aktualizácia u m ožn í zvýšiť s p o ľahlivosť operačného systém u a tiež pracovať s novším i typm i dát (najm a v oblasti m ultim édií je vývin veľmi rýchly). Záujem o služby poskytované CDROM serverom stále rastie. V roku 2003 bol CDROM server celkovo používaný 1 593 hodín počas vyše 5 500 prihlásení, takže p rie m e rná d e n n á d ob a využívania servera b ola ta km e r 6 hodín. V yužívanie C D R O M servera
1600 .
1400
S >
1200
a Č
1000
'i
800
■ >
V yužitie inform a čný c h zdro jo v serv era (dob a prístupu)
r
Slovenská národná bibliografia 80%
«
600
á
«0
---
1— 200
česká národná bibliografia 17%
ŕ i
Ostatné databázy 1%
Mcrosoft Technet 2%
Obe kom pletné b ibliografie obsa h u jú úplné b ibliografické údaje o k n i hách a člá n ko ch vyd an ých na S love n sku a v Č ech á ch a sú p ravidelne v m e sačných interva lo ch a ktualizované. Aj ke ď tie to databázy využívajú najm á pracovníci knižníc, sú ideálnym zdrojom rýchlych inform ácií aj pre študentov hľadajúcich vhodnú študijnú literatúru v slovena ne alebo češtine. Chcete vedieť, aké knihy alebo sknptá o zatepľovaní budov vyšli v ostatných rokoch na Slovensku? Stačí spustiť Slovenskú národnú bibliografiu, vybrať databázu .K n ih y - vydané od r,1976“ . zadať vyhľadávanie hesla „zatepľo vanie“ a ich zoznam sa objaví na vašej obrazovke. Microsoft Technet je rozsiahly súbor CD/DVD obsahujúci napríklad aktua lizácie operačných systém ov M icrosoft Windows, aktualizácie kancelárskeho balíka Microsoft Office, ale aj množstvo rôznych program ov skvalitňujúcich
0 1999
2000
2001
2002
20C3
CDROM server najviac využívajú Pedagogická fakulta UK, Filozofická fa kulta UK, Farmaceutická fakulta UK, Právnická fakulta U K Jessemova lekár ska fakulta UK v Martine a Fakulta m atem atiky, fyziky a inform atiky U K U ostatných súčastí U niverzity K om enského zatiaľ nepresiahla d oba použí vania ročne 30 hodín, čo by m alo byť pre ich pracovníkov výzvou. Čo čaká CDROM server v najbližšej budúcnosti? V nasledujúcich týždňoch sa dokončí upgrade celého systému. Ten sa týka samotného servera. ktorý bude vym enený za výkonnejší a bude mať tiež vyššiu kapacitu ale aj sys tému U ltra'N e t ktorého nová verzia ešte viac ulahčí prístup k informáciám Čo treba urobiť, aby ste mohli využívat informácie uložené v CDROM serveri? Stačí vo vašom W EB -prehliadači nájsť stránku http://edrom .uniba.sk a p o klep at m yšou na o b rázok „ U ltr a 'N e f Poznám ka: Z bezpečnostných a licenčných d ôvo d o v je m ožné CDROM server využívať iba zo siete U niverzity Kom enského, nie napríklad z dom u prostredníctvom Internetových providerov alebo zo siete iných vysokých škôl. František Kundracik, správca C D R O M servera
Ponuka jarných pobytov v UVZ UK Z a m e s t n a n c o m U n iv e r z it y K o m e n s k é h o a ic h r o d i n n ý m p r í s lu š n í k o m ponúkam e p o b y t y v U č e b n o - v ý c v ik o v ý c h z a r ia d e n ia c h U K p o č a s ja r n ý c h p r á z d n in a V e lk o n o č n ý c h s v i a t k o v v r o k u 2 0 0 4 J a r n é p r á z d n in y : P ie s o k začínajú v sobotu 6. 3. 2004 obedom a končia v sobotu 13. 3. 2004 raňajkam i • v U V Z U K R ic h ň a v a začínajú v sobotu 6. 3. 2004 večerou a končia v sobotu 13. 3. 2004 obedom • v U V Z U K P o p r a d - V e lk á je m ožnosť len individuálneho stravovania, pobyt začína v sobotu 6. 3. 2004 a ko n čí v sobotu 13. 3. 2004
• v U V Z U K M o d ra -
V e lk o n o č n é p o b y t y : • v U V Z U K M o d r a - P ie s o k a v U V Z U K R ic h ň a v a pobyty začínajú 8 4. 2004
večerou a končia 13. 4. 2004 obedom • v U V Z U K P o p r a d - V e lk á p o b yt začína 8 4. 2004 a končí 13. 4 2004 I n f o r m á c ie o p o b y t o c h je m o ž n é z í s k a t v C e n t r e h o s p o d á r s k c h č i n n o s t i R U K n a t e le f ó n n e j lin k e č . 5 9 2 4 4 1 8 8 a le b o m a ilo m n a a d r e s e c h c @ r e c . u n ib a . s k P o p la t k y za ubytovanie v jednotlivých UVZ UK sú stanovené v zm ysle Cenníka č. 805/C HČ/2003 A . C s in o v a
Spomienkový večer Na Lekárskej fakulte UK v Bratislave sa 19. januára 2004 uskutočnil Spom ienkový večer pri príležitosti nedožitých 89. narode nín akadem ika Teofila Rudolfa Niederlanda. Slávnosť sa konala v rámci d lhoročnej tradí cie S polkov slovenských lekárov pn Sloven skej lekárskej spoločnosti, ktorej bol akademik Niederland d lhoročným prezidentom Spoíuorganizátorm i večera boli Lekárska fakulta UK v Bratislave. S lovenská akadém ia vied a S lo venská zdravotnícka univerzita. Hodnotem e. vklad a význam životné h o d ie la o sob n o st, akad e m ika T. R N iederlanda pre slovenskú m e dicín u ako vedca, v y s o k o š k o ls k é h o u o teľa, lekára a člove ka -h um a n istu prib lížili prof, MUDr. R. Dzúrik. DrSc., prof MUDr. P Traubner. PhD . prof. M U Dr J Slezak DrSc prof. MUDr. J. Š tend. CSc.. doc. PhDr. J Szelepcsényi. CSc., a prof MUDr. V Bada. CSc S pom ienkový večer viedol prof. MUDr. I Riečanský, CSc , prezident S polku slovenských lekárov v Bratislave. V u m eleckom program e vystúpil prof, Peter M ichalica Spomienkový večer bol d ôstojnou p np om ienkou osobnosti akadem ika Niederlanda ktorá sa navždy bude spájaf so slovenským zdravotníctvom , vedou a vysokým školstvom . (mb)
3
XV. Bratislavské dni fyziologie a patologie dýchania V posluchárni Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na Limbovej ulici v Bratislave sa v dňoch 1 1 . - 1 2 . decem bra 2003 uskutočnilo odborné vzdelávacie podujatie - XV. Bratislavské dni fyziológie a patológie dýchania (FaPD). H la vn ým o rg a n iz á to ro m p o d u ja tia b o la K linika p n e u m o ftiz e o ló g ie L e k á rs k e j fa k u lty U K v s p o lu p rá c i s N á ro d n ý m ú s ta v o m tu b e rk u ló z y a re s p ira č n ý c h c h o r ô b (N Ú T a R C H ), D F N sP , S p o lo č n o s fo u fy z io ló g ie a p a to ló g ie d ý c h a n ia S L S a s P n e u m o lo g ic k o u a ftiz e o lo g ic k o u s p o lo č n o s ť o u SLS .
m m
1974. P o s tu p n e sa v y tv o rilo z B ra tis la v s k ý c h d n í o d b o rn é fó ru m , n a k to ro m sa p re ro k o vá vali m e to d ic k é i k o n c e p č n é o tá z k y , p o d lá k to rý c h sa p o to m ria d ili o d b o rn íc i n a c e lo m S lo v e n s k u . N a tý c h to p o d u ja tia c h s a p re z e n to v a l n a p r. aj n á v rh n o rie m a s p ô s o b h o d n o te n ia a in te rp re tá c ie fu n k č n é h o v y še tre n ia pľúc v k lin ic k e j praxi. V z h ľa d o m n a z á u je m č le n o v S p o lo č n o s ti
DETSKA FAKULTNA n e m o c n ic a
" 11 s POLIKLINIKOU • BRATISLAVA
K o n g re s sa k o n a l p o d z á š tito u d e k a n a LF U K p rof. M U D r. Pavla T ra u b n e ra , P hD . N a slá v n o s tn o m o tv o re n í p o z d ra v il ú č a s tn ík o v d o c . M U D r. M a riá n B e rn a d ič , C S c .. p rvý p ro d e k a n LF UK, k to rý v y z d v ih o l v ý z n a m B ra tis la v s k ý c h d n í a k o fó ra . k d e s a p re z e n tu jú n a jn o v š ie vý s le d ky ú sta vn ých , š tá tn y c h a g ra n to v ý c h úloh, a le aj víťazné p rá c e z o Š tu d e n ts k e j v e d e c k e j a tv o riv e j č in n o s ti (Š V O Č ). M U D r. R ic h a rd Dem o v ič, P hD ., s a k p ríto m n ý m p rih o v o ril a k o riad ite ľ N á ro d n é h o ú sta vu tu b e rk u ló z y a re s p i ra č n ý c h c h o rô b , v z a ria d e n í k to ré h o v s ú č a s n o s ti K lin ika p n e u m o ló g ie a ftiz e o ló g ie LF U K p ô s o b í. H o s tí o s lo v il i M U D r. R ó b e rt V e trá k, M PH , ria d ite ľ D F N sP . n a p ô d e k to re j sa k o n g re s už tra d ič n e u s k u to č ň u je . Z a S lo v e n s k ú le k á rs k u s p o lo č n o s ť v y s tú p il je j p re z id e n t prof. M U Dr. P eter K rištú fe k, C S c., k to rý vyz d v i h ol d lh o ro č n ú n e p re trž itú tra d íc iu to h to p o d u ja tia , k to ré sa k o n á už o d ro k u 1 97 4 .
aj s e m in á r n a té m u : Návrh národných sm er
níc pre optim álne intervencie a liečbu niko tínovej závislosti v SR s p o je n ý s d is k u s io u s c ie ľo m vy tv o riť m e to d ic k ý list.
Varia z a h rn o v a li té m y z o b la s ti e x p e rim e n tá l nej re sp iro ló g ie , kašľa, fu n k č n é h o vyše tro va nia p ľúc. o b š tru k č n ý c h c h o rô b pľúc. p rie d u š k o v e j a stm y, a le rg ic k ý c h o c h o re n í d ý c h a c íc h o r g á n o v a d a lš íc h a k tu á ln y c h o tá z o k fy z io ló g ie a p a to ló g ie d ý c h a n ia , o b la s ť le g is la tív y i p r a k tic k é o tá z k y h ru d m V o v e i c h iru rg ie Z v o le n é té m y b o li a k tu a ln e , tý k a li sa š iro k é h o o k ru h u o c h o re n í a z d ra v o tn ý c h p ro b lé m o v o b y v a te ľs tv a , k to ré m a ju d ä le k o s ia h ly d o p a d n a c h o ro b n o s ť a k a ž d o d e n n e s a objavujú v a m b u la n c iá c h p n e u m o ló g o v a in te rn is to v . Z a lo že n ie B ra tisla vských d n í fy z io ló g ie a p a to ló g ie d ý c h a n ia s ia h a d o s e d e m d e s ia ty c h ro k o v . Prvý B ra tis la v s k ý d e ň m al té m u „S ta r n ú c e p ľú c a “ a u s k u to č n il s a 13. d e c e m b ra
fy z io ló g ie a p a to ló g ie d ý c h a n ia , a k o aj č le n o v P n e u m o lo g ic k e j a ftiz e o lo g ic k e j s p o lo č n o s ti S LS , sa z a č a li B ra tis la v s k é d m Fa P D o rg a m z o v a f k a ž d ý d ru h ý ro k B ra tis la v s k é d n i FaP D d á v a jú s k v e lé m o ž n o s ti n a šíre n ie n a jn o v š íc h o d b o rn ý c h a v e d e c k ý c h p o z n a tk o v . vzá)om né in fo rm o v a n ie sa. v ý m e n u s k ú s e n o s ti a č u lý k o n ta k t m e d z i o d b o rn ík m i N a z á v e r c e ly p rie b e h XV B ra tis la v s k ý c h d n í z h o d n o til p ro f M U D r. Z o ltá n T o m o ri, O S c b ý v a lý d lh o ro č n ý p re d s e d a S lo v e n s k e j s p o lo č n o s ti fy z io ló g ie a p a to ló g ie d ý c h a n ia V y z d v ih o l s k u to č n o s f. že sa p o d u ja tie o d s v o jh o z a lo ž e n ia v r 1 97 4 u s k u to č ň u je n e p re trž ite k a ž d ý d ru h ý ro k č ím sa u ž v y tv o rila v z á c n a tra d íc ia P o d č ia rk o l, že to to fó ru m p re z e n tu je n a jn o v š ie in fo rm á c ie ta k z o b la s ti te o re tic k e i re s p iro ló g ie . a k o i p re d k k m c k e i i k lin ic k e j p n e u m o ló g ie a ftiz e o ló g ie a že d á v a p rd e žrto st p ta v id e ln e sa s tre tá v a l s lo v e n s k ý m re s p u o ió g o m a p n e u m o to g o m P o ď ako va l sa o rg a n iz á to ro m za d o b ru p ríp ravu ko n g re s u , naú ite tstvu DFNsP za u s tre to v o s f p ri p o s k y to v a n í v y h o v u jú c ic h k o n g re s o v ý c h p rie s to ro v na odborne ve d e o e ro kova n ie, v še tkým , k to rí sa pod ie ľali n a p ríp ra ve p o d u ja tia a ú č a s tn ík o m za a k tív n y p rís tu p k ro k o v a n iu .
Prof. MUDr. Rafael Redham m er, DrSc., koordinátor XV. Bratislavských dní FaPD
V o d b o rn o m p ro g ra m e b o lo p re z e n to v a n ý c h 4 3 p rísp e vko v (p re d n á šky, p o ste ry). H la vn ým i
tém am i XV. Bratislavských d n í FaPD boli: „Spánkové p o ru ch y d ý c h a n ia “, „Fajčen ie a zdravie“ a „Varia“. Spánkové poruchy dýchania s a v p o s le d n ých d v o c h d e s a ťro č ia c h d o s tá v a jú stá le v ia c d o p o p re d ia p o z o rn o s ti o d b o rn ík o v . S ú to rôzne n e p ra vid e ln o sti d ý c h a n ia p o č a s sp á n k u , k to ré v e d ú o d c h rá p a n ia a ž k rô z n e d lh ý m p restá vkam v d ý c h a c e j a ktivite, p o č a s k to rý c h sa n e u s k u to č ň u je v ý m e n a d ý c h a c íc h p ly n o v v p ľú c a c h . Z n iž o v a n ie h o d n ô t k y s lík a v k rv i a n e d o s ta to č n é o k y s lič e n ie te le s n ý c h tk a n ív najcitlivejšie z n á š a m o z g o v é tk a n iv o a s rd c o v ý sval. K z á v a ž n ý m d ô s le d k o m tý c h to p ríh o d p a tria je d n a k a k ú tn e p o ru c h y , a k o sú n a p r. náhle m o zg o vé p ríh o dy, s rd c o v ý infarkt, a le b o p o s tu p n ý v ývo j te p n o v e j h y p e rte n z ie . N e d o sta to čn é o ky s lič e n ie m o z g o v é h o tk a n iv a m ô že v ie s ť k n e g a tív n e m u o v p ly v n e n iu in te le k tu , k p o ru c h á m p am ä ti, k z m e n e o s o b n o s ti, k p o klesu p s y c h o m o to ric k ý c h d a n o s tí s d ô s le d k o m d o p ra v n e j n e h o d o v o s ti u p o s tih n u tý c h , k zlej p ro s p e rite v z a m e s tn a n í a p o d . V č a s ti F a jč e n ie a z d ra v ie s a ro k o v a lo o p ro b le m a tik e š k o d liv o s ti ta b a k o v é h o d y m u na ľu dský o rg a n izm u s, m e n o v ite o vzťahu m e dzí fa jč e n ím a s rd c o v o c ie v n y m i o c h o re n ia m i, n a d m e rn o u c itliv o s ťo u d ý c h a c íc h c ie s t, te h o te n stvo m , o vzťahu m e d zi fa jče n ím a n á d o rm i, c h ro n ic k o u o b š tru k č n o u c h o ro b o u p ľúc, o fa j č e n í u š tu d e n to v a p o d . O k re m p re d n á š o k via c e rý ch v ý z n a m n ý c h o d b o rn ík o v sa u s k u to č n il
4
T e n is o v é d v o r c e v ro k u 2 0 0 4 V o b d o b í od m ája do s ep tem bra 2 0 0 4 b ud ú o p á t v prevá d zke te n is o v é d v o rc e v a reáli strediska Ubytovňa Švédske dom ky UK v Bratislave na Botanickej ul 7. P onúkam e m ožnost využívania dvoch antukových a jedného betónového dvorca pre našich pracovníkov a ich rodin ných príslušníkov, a to po celý týždeň, vždy v čase od 7.00 h do 20.00 h. Základné poplatky (v Sk) za použitie dvorca na 1 hodinu sú:
Dvorec
Deň
doba
Zam estnanci UK, rodinní príslušníci, študenti UK
M im ounlverzitní záujem covia
antukový
PO-PIA
0 7 :0 0 - 1 2 :0 0
50,- Sk
80.- Sk
antukový
PO-PIA
13:00 - 20:00
80,- Sk
1 5 0 ,-Sk
antukový
SO-NE
07:00 - 09:00
60.- Sk
1 5 0 .-Sk
antukový
SO-NE
09:00 - 20:00
80.- Sk
1 5 0 ,-Sk
b etónový
PO-PIA
0 7 :0 0 - 1 2 :0 0
35.- Sk
50,- Sk
b etónový
PO-PIA
13:00 - 20:00
40.- Sk
75.- Sk
b etónový
SO-NE
07:00 - 09:00
35,- Sk
75,- Sk
betónový
SO-NE
09:00 - 20:00
40,- Sk
75.- Sk
Požiadavky na prenajatie tenisového dvorca alebo dvorcov na celú sezónu 2004 je potrebné písom ne predložiť Centru hospodárskych činností Rektorátu UK, alebo elektronickou poštou na adresu chc@ rec.uniba.sk. Tenisové dvorce je m ožné využívať aj jednorázovo počas voľných, neobsadených hodín. Podrobnejšie informácie obdržíte v Centre hospodárskych činností Rekto rátu UK (č. tel. 592 44 195) alebo v stredisku Areálu UK v Karlovej Vsi (č. tel. 654 21 222). Ing. H. N em čeková
AKTUÁLNE
OTÁZKY
VEDY
Identifikácia vedeckovýskumných problémov v medicíne J á n Š t e f a n o v ič P ri vývoji m e d icín skych o d b o ro v m á d ô le žitú ú lo h u id e n tifiká cia vede cko výsku m ných p ro b lé m o v v m edicíne. Id e n tifikácia výsku m ných p ro b lé m o v p a trí m e d z i d ô le ž ité a m u ltifa k to riá ln e p ro c e s y o b s a h u jú c e p rísu n p o tre b n é h o m n ožstva in fo rm á c ií, s k ú s e n o s ti rie š ite ľa a a k tu á ln e p o ž ia d a v k y p o trie b m e d ic ín s k e j praxe v d a n e j obla sti. P ri ch ara kterizo van í ve de cko výsku m ne j č in n o s ti v o b la sti m e d ic ín y sa treba o b rá tit i d o m in u lo s ti a z h o d n o tiť vývojové tre n d y a situácie, k to ré m e d ic ín u p r i je j ro z v o ji o vp ly v ň o v a li M edicína od svojho počiatku predstavuje význam nú oblasť ľudskej čin nosti, ktorá sa spája so zachovaním zdravia, diagnostikou, liečbou a preven ciou ochorení ľudského pokolenia. Zo všetkých vedných aspektov medicína m á zvláštne p osla n ie a posta ven ie, p reto že sa za o b e rá n ajzávažnejším i stránkami ľudskej existencie, ako sú zdravie, choroba a nakoniec život. Preto je len sam ozrejm é, že o dianie v m edicíne je velký záujem v celej sp o lo č nosti, tlači a m nohé otázky sú námetom na diskusiu, umelecké spracovanie, vzbudzujú obdiv, nádej a m n oh o krá t i kritické poznám ky. M edicína v súčasnosti predstavuje rozsiahly kom plex špecializovaných odborov, ktoré m usia byť vzájom ne p repojené a v d ôsledku rozvoja vedy a te c h n iky stá le n a p re d ujú . V p lyv ve d e cké h o p ozn a n ia a te ch n ický c h m ožností v súčasnosti prinášajú pre m edicínu nevídaný zdroj návodov na činnosť, o vp lyvň u jú d ia g n o s tik u , p o m á h a jú pri o b ja sň o va n í pato ge n é zy, z čoho rezultuje adekvátna liečba, diagnostika a prevencia, na ktorú sa, žiaľ, m nohokrát zabúda. V e deckovýskum né tendencie prinášajú nielen pokrok, ale zároveň i nové prob lé m y a požiadavky pre spoločnosť a jednotlivé ria diace štruktúry. S účasná m edicína využíva predovšetkým inform ačný fond b iologických, ch em ických a fyzikálnych vied a čerpá z te chnických vym o žeností danej historickej etapy. Treba mať tiež na zreteli, že m edicína m usí mať vzťah i k m nohým sp olo če nským situáciám , pretože skúm a podstatu zdravia a choroby človeka, ako spolo če nske j bytosti, človeka, ktorý cíti, myslí, m á svoje radosti i starosti. M edicína sa takto opiera v svojej každo dennej činnosti o informačný fond m nohých vied a tiež o množstvo návodov na praktickú aktivitu, kde v pozadí sa skrývajú d lh o ro čné em pirické skúse nosti. a to dáva medicíne určité špecifiká, ktoré ju odlišujú od iných vedných o d b o ro v. M e dicín a každý n ový p o zn a to k m u sí o verovať v praxi a vše tko m usí sm erovať k tom u, aby sa identifikovali príčiny porušeného zdravia, objasnila sa patogenéza. spresnila a zrýchlila diagnostika a hlavným cieľom je odstránenie choroby a návrat k vytúženému zdraviu (Málek, 1979) Jedno značne m ožno prehlásiť, že m edicínu musia zaujímať všetky výdobytky rôz nych vedných oblastí, ktoré sa priam o alebo nepriam o dotýkajú zdravia človeka. Úroveň m edicíny je však závislá i od sociálnych a ekonom ických p odm ienok danej spoločnosti, pretože spoločnosť vytvára a zabezpečuje zásady zdravotnej starostlivosti, potrebné organizačné vazby, prepojenia a zabezpečuje m edicínu i e kon o m icky. S p o lo čn osť determ inuje aj určitú morálnu atmosféru (Štefanovič a Buc, 2000), ktorá je pre činnosť a poslanie medicíny veľmi potrebná. Vedú sa m nohé diskusie o kategorizovaní zdravia, čo to zdravie je a kam patrí, či je to služba človeku alebo eticko-hum anitná a d oko n ca e kon o m ická kategória. V ostatných rokoch sa intenzívne tiež diskutuje o napredovaní m edicíny ako celku, jej jednotlivých úsekov a akú úlohu tu zohrávajú m nohé základné vedné o d b o ry a sp olo če nské pohyby, ako globalizácia, urbanizácia, m igrácia, rôzne katastrofy a pod. Súčasné technické možnosti a kom erčne dostupné ingrediencie a súpravy silne me nia i ch a ra kte r d n e šn e j m e dicín y, p resú va jú ju z m u skulá rn e-m a n uá ln ej atmosféry do rozumovej a intelektuálnej roviny. Dnes lekár na ktoromkoľvek úseku nemusí prácne pripravovať zlúčeniny, zavádzať náročné metodické postupy, pretože m á k d ispozícii celý rad súprav a prístrojov, automatizo vaných metodík na rýchle získanie informácii pre dôležitý rozhodovací pro ces. Medicína v odbornej i výskum nej časti je značne dynam ická a v každej o b la sti cítiť význ am n ý p o kro k. V ystu p u je tu otázka, ako sa p o stu p u je pri id e n tifiká cii a realizácii cieľov a zám erov, ktoré m u sí m e dicín a riešiť. Pri určovaní zásadných zám erov (Štefanovič, 1993) treba rešpektovať veľa roz manitých o ko ln o stí a časových m ožností. Vzdialenosti m edzi diagnostikou, poznaním patogenézy, liečbou a ich teoretickou interpretáciou sa skracujú, čo svedčí o význame pokroku a výskum nej činnosti v medicíne. Výskumné ciele m ožno z hľadiska význam u a časového ohraničenia rozdeliť na dva závažné úseky. Na jednej strane sú to hlavné základné a dlh o d ob é zá mery, pri ktorých sa riešia zväčša otázky bez úzkej väzby na prax, kým na druhej strane sú to užšie krá tko d ob é sledovania s bezprostrednou väzbou na prax. M edicína m á za se bo u dlhú vývojovú cestu e m pirického prístupu k riešeniu prob lé m ov a m usela konať i vtedy, keď nem ala dostatok podkla dov k racionálnem u uvažovaniu i zasahovaniu. Stále sa tu vynárajú dve te n d en cie výskum nej aktivity, kde v prvom prípade ide o tzv. základný (dlhodobý) výskum , kým v druhom prípade ide o tzv. aplikovaný (časovo kratší) výskum . M ožno to veľmi dobre ilustrovať na transplantačnej medicíne. Základným d lh o d o b ým cieľom je objasnenie etiopatogenézy ochorení, ktoré majú za následok irreverzibilné zlyhanie životne dôležitých o rgá n o v (obličky, pečeň, srdce, pankreas a iné) v d ô sledku závažných o cho re n í (glom erulonefritída, cirhóza, kardiom yopatia. diabetes a i ). Je tu však krá tko d ob ý nenahraditeľný cieľ zachrániť život pacienta predurčeného k istej smrti vh od n o u transplantáciou. O ba uve dené smery sú rovnako náročné na kreativitu, interdisciplinárnu kooperáciu a v obo ch prípadoch treba objasniť m n oh o základných otázok. O ba sp o m enuté sm ery výskum u sa uplatňujú pri sledovaní všetkých otázok v m e dicíne, ako napr. pri ateroskleróze, nádoroch, ischem ickej ch oro b e srdca, pohlavných chorobách, infertilite, alergiách a pod. Dlhodobé ciele nepriná šajú okam žitý výsledok, ale sú prep o tre b né pre poznanie príčin ch o ro b ného diania v organizm e, rizík, g enetickej determ inácie a pod. O ba sm ery
výskum u sú rovnocenné a ich významnosť sa môže v jednotlivých etapách meniť. Na túto časť výskumu m ožno aplikovať výroky m nohých odborníkov, že liek vynájdený jx) smrti pacienta mu už nepom ôže Pri riziku vzniku infek cie nepom ôže ohrozeném u jed in covi štúdium m etabolizm u etiolo g ické h o agensu, ale okam žité zastavenie infekčného procesu dostupným i prostried kami. Oba prístupy riešenia problém ov vyžadujú rovnaký stupeň tvorivosti cieľavedom osti, ľudskej angažovanosti i m ateriálových a te ch n ických p od mienok. Pri každom z uvedených výskum ných sm erov treba vyriešiť m noho základných otázok. Pri transplantáciách išlo o objasnenie m nohých kľúčo vých problém ov patriacich do im unológie, genetiky, biochémie, farm akoló gie, viacerých klinických odborov a tiež m nohých etických náležitosti'. Uka zuje sa, že medzi odborm i existuje určitá nadväznosť a podm ienenosf, kde jeden predm et vytvára p redpoklady pre rozvoj iných odborov. Zvačša sa to ľahko ilustruje pom ocou matematiky, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj fyzi ky, biom etriky a iných vedných oblastí. V medicíne sú to tiež viaceré odbory ktoré študujú základné m echanizm y súvisiace s reguláciou životných dejov homeostázou, integritou, individualitou a polym orfizm om a pod. Inform ácie zo základných vedných odborov sa aplikujú na m ediánu pom ocou novších bipolám ych špecializácií nazývaných ako klinické (klinická biochém ia, im u nológia, fyziológia, parazitológia a pod ). Tieto klinické odbory smerujú jed ným pólom k základným (všeobecným) odborom a druhým pólom sa viažu na klinické úseky. Aplikované bipolám e odbory by mali slúžiť všetkým klinic kým odvetviam a nem ali by byť podriadené iba jedném u úseku Medicína patri medzí dynam ické a napredujúce oblasti a staršie diagnos tické a liečebné m etódy sa stále nahrádzajú novšími s vyššou citlivosťou špecifickosťou, spoľahlivosťou a prediktívnym významom. V dôsledku zmeny diagnostických, liečebných postupov a jxjznatkov o jjatogenéze badať urči tú snahu dezm tegrovaf tradičné m edicínske o d b o ry na sam ostatné p od o d b o ry , č o sa m o o sebe vyža du je značnú zo d p o v e d n o s ť pri ko difiká cii nových odborov, kde by m ala d om inovat predovšetkým exjaertná č n n o s t a potreby praxe, aby sa vylúčili tendencie vychádzajúce z m ódnosti alebo z osobných ambícií nespokojných jedincov (Štefanove, 1997). Otázky integ rácie. dezintegrácie, špec.alizácie sa tiež dostali na povrch a treba im aj v rámci výskum nej činnosti určiť správne miesto. V klinickej práci musí lekár vždy rešpektovať princíp celistvosti ľudského organizm u a psychosom atiky, kým vo výskum e sa definujú užšie ciele zahrňujúce iba nepatrnú časť z kom plexu zložitých m echanizm ov. P okrok v diagnostike a liečbe m ožno ilustrovať na m nohých ochoreniach v každom medicínskom odbore. Napriklad na tuberkulóze pľúc m ožno vidieť závažný p okro k na každom úseku Dlhé roky bola to liečba pokojom na posteli, výživou a neskôr immobilizáctou orgánu napr. pneum otoraxom . Celý problém ovplyvnili viaceré pokroky m e diá n y, ako napr. zavedenie chemoterapie, rozvoj hrudnej chirurgie, k čom u prispelo i zavedenie im unoprevencie pom ocou vakcinácie s BCG. Závažnosť situácie si vždy vynúti potrebu štúdia a hľadanie diagnostických, liečebných a preventívnych m etodických postupov, ako napr. pri AIDS, SARS, bernoblastózach. infertilite a pod. (Lederberg, 1996) M nohokrát z individuálne ho štúdia sa prechádza na epidem iologické situáae, kedy sa nám m ôžu odkryť rizikové faktory a nové súvislosti. Tak ako nem ožno oddělovat základ ný a aplikovaný výskum , takisto by súbežne mali pokračovať sledovania in d iv id u á ln y c h o c h o re n í s e p id e m io lo g ic k ý m v ýsku m om Mali by sa rešp e to vaf systé m o vé p rístu p y a určiť vzťahy m e dzi čias tk o v ý m i otázkam i a celkovým význam om . Pri sledovaní krátkodobých a dlhodobých ciefov in dividuálne nálezy (klinické a laboratórne) môžu prejsť do epidem iologických rovín a m ôžu sa stať závažným verejno-zdravotným až politickým prob lémom, ako je to v súčasnosti pri m nohých ochoreniach, ako napr. onkolo gických, infekčných, alergických, kardiovaskulárnych a iných ochoreniach M edicína si obyčajne vyberá sama. čo potrebuje, čo treba brať d o úvahy i pri id e n tifik á c ii cieľov v ýsku m u a n em o žn o sa sp olie ha ť na o d b o rn ík o v z iných úsekov, aby do nej inkorporovali svoje m nohokrát cudzie predstavy s vysokým vedeckým leskom, ale so vzdialenými potrebami medicíny a hlav ne človeka. Kľúčovou jednotkou každej vedeckovýskum nej činnosti je nešenie vedec kého problém u, ktorý je charaktenstický pre každý druh výskum nej činn o st Jednotlivé problém y v rám ci vedných o d b o ro v m ajú svoje o d liš n o s t, svoj ráznosť a požiadavky na m etodické pristupy k ich nešeniu. Robia sa pokusy kategorizovať vedecké problém y podľa rôznych kriténi na jednoduché komplexné, situačné, na ekonom ické požiadavky náročne od času zav-síe a problém y s význam om pre prax a pod. V rám ci nesenia (m anažm entu1 problém u sa hľadá odp o ve d na určité otázky súvisiace s niektorým vedným o d b o ro m . V prvých štá d iá ch vý s k u m n e j čin n o s ti tre b a p rob le m objav t fo rm u lo va ť a identifikovať. Ide o zložitý a n áro čn ý p ro c e s o b s a h u iu a viacero závažných k o m p o n e n to v a m n o h o k rá t ide o ča so vo p od m eneny proces a treba m u venovať adekvátnu pozornosť (Štefanové. 1993) V tejto súvislosti sa často uvádza výrok A. Eistem a .A k by som ma k dispozic h odinu na zvládnutie problém u, o d ktorého by závisel m ôi i n o : strávil b, som 40 minut jeh o štúdiom, t S m inút/ehe analýzou a 5 m n u t /ehe nešenm- ' P okračovanie na sir i 4
5
K 8 5 . V Ý R O Č IU V Z N IK U U N IV E R Z IT Y K O M E N S K É H O V B R A T IS L A V E
Z histórie Galérie obrazov rektorov UK Ako vznikla galéria a portréty rektorov do roku 1938 S m y š lie n k o u zria d iť n a U n iv e rz ite K o m e n s k é h o galé riu o b ra z o v re k to ro v v yšla filo z o fic k á fa ku lta . P ro de ka n fa k u lty p rof. PhDr. D o b ro s la v O re l p re d lo ž il d ň a 9. 1 0. 1 9 2 2 n a z a s a d n u tí p ro fe s o rs k é h o z b o ru n á v rh , v k to ro m ta k to o d ô v o d n il je j z ria d e n ie : „ ž á d á to h o h is to rie u nive rsity, a b y u m ě le c k ý m š tě tc e m z a c h y c e n y b y li je jí re p re s e n ta n ti h n e d o d p o č á tk u je jíh o bytí. S n a d n y n í b y s e z d á lo z b y te č n ý m , vydávati na g a le rii tě c h to o b ra zů r o č n í u rč itý o b n o s, a le věky b u d o u c í b y nám m o h li je d n o u vytknouti, ž e js m e o p o m e n u li p ř íle ž ito s t i m o ž n o s t a s po ň in e ffig ie z a ch o va ti rá zovité p o s ta v y svých r e k to rů ." P ro je k t g a lé rie re k to ro v s c h v á lil A k a d e m ic k ý s e n á t U K už 29. 10. 1 9 2 2 a n á s le d n e s a o b rátil n a M iniste rstvo šk o ls tv a a n á ro d n e j o sve ty (M ŠO ) so žia d o sťo u o p o s k y tn u tie m im o ria d n e j d o tá c ie n a o d k ú p e n ie v ro k u 1 9 2 2 d o k o n č e n é h o o b ra z u re k to ra A u g u s tín a R átha , k to ré h o a u to ro m je a k a d . m a lia r Ivan Ž a b o ta . a n a n am a ľo va nie o b ra z o v re k to ro v K ristiá n a H yn e ka a Jo se fa H anuša. V m a rc i n a s le d u jú c e h o ro k u M Š O so za lo ž e n ím g a lé rie s ú h la s ilo a u n iv e r z ite s c h v á lilo ž ia d a n ú fin a n č n ú p o d p o r u v o v ýške 5 0 00 K č n a k a ž d ý o b ra z. N a k o n c i ro k a 1923 si u n iv e rz ita o b je d n a la u a k a d . m a lia ra V ilé m a K re ib ich a p o rtré t prof. S ta n isla va Kostlivého a z a p la tila m u z a h o to v ý o b ra z p rv é h o re kto ra u nive rzity K ristian a H yn e ka . P re lik n a v o s t m in is te rs tv a , k to ré o tá ľa lo s p re p la te n ím s ľú b e n ý c h fin a n c ií, s a U K a ž v m a rc i 1 9 2 4 p o d a rilo u h ra d it a ka d . m a lia ro vi Iva n o vi Ž a b o to v i o d m e n u za o b ra z p ro f. J o s e fa H a n u š a . O ve ľa pružn e jšie re a g o va lo M Š O pri v y p la te n í d o tá c ie n a p o r tr é t ú r a d u jú c e h o re k to r a p ro f. K a rla L a š to vku , k e ď u ž v m á ji 1 9 2 5 k v e s tú ra v y p la tila a k a d . m a lia ra A n to n ín a M a je ra . V o fe b ru á ri 1 92 6 p o ž ia d a la u n iv e rz ita M Š O o s u b v e n c iu n a o b ra z p ro f. M ilo š a W e in g a rta a v m á ji v y p ísa la k o n k u rz n a je h o n a m a ľo v a n ie . D o súťa že sa prih lásili a k a d e m ic k í m a lia ri Ivan Ž a b o ta , E m il S c h o v á n e k , A n to n ín P in k a v a , F ra n tiš e k H la vica , V ik to r S tre tti a O ld řic h H o m o lá č . Z a n a jp rija te ľn e jš ie p o v a ž o v a l s e n á t p o n u k y E. S c h o v á n k a (5 0 0 0 Kč) a A. P in ka vu (3 5 0 0 Kč). U n iv e rz ita sa ro z h o d la p re A. P in k a v u , p ro fe s o ra štá tn e h o re á ln e h o g y m n á z ia v B ratislave. P o rtré t d o k o n č il v n o v e m b ri 1 9 2 6 a z a č ia tk o m fe b ru á ra 1 92 7 m u u n iv e rz ita v y p la tila h o n o rá r 3 4 0 0 Kč. A k a d e m ic k ý s e n á t U K u ž v o k tó b r i 1 9 2 6 schválil nam a ľo va nie p o rtré tu ú ra d u jú c e h o re k to ra p ro f. O ta k a ra S o m m e ra . O d m in is te rs tv a d o s ta l s ú h la s n a m im o ria d n u fin a n č n ú p o d p o ru a n a d v ia z a l k o n ta k t s a k a d . m a lia ro m A. P in k a v o m . O b ra z v š a k n e b o l v ô b e c n a m a ľovaný, p ra v d e p o d o b n e z fin a n č n ý c h d ô v o d o v . T e n to p re d p o k la d p o tv rd z u jú n a s le d u jú c e s k u to č n o s ti: 1. zá z n a m v p o d a c o m d e n n ík u R UK, p o d č.j. 2 0 5 0 /2 7 -2 8 zo d ň a 21. 2. 1 92 8 v y p o v e d á o v y p la te n í s u m y 100 K č z a rá m a o b ra z re k to ra S o m m e ra firm e B o č e k & V a lentín-. č o n ie je c e n a z a o le jo m a lb u . 2. p ríp is R UK č.j. 6 0 5 /3 6 -3 7 z o d ň a 11. 11. 1936, k to rý m m iniste rstvu o zn a m u je , že u nive rzite n e p o s k y t lo d o tá c iu n a p o rtré ty re k to ro v , m e d z i k to rý m i
6
je s p o m e n u tý aj O . S o m m e r, 3. u z n e s e n ie a k a d e m ic k é h o s e n á tu č. j. 3 1 0 /3 9 -4 0 z o d ň a 13. 11. 1 939, k to rý m p o v o ľu je o d o v z d a ť le p t re k to ra O . S o m m e ra p ro f. V á c la v o v i B u d ilo v i a s ú h la s i s je h o u m ie s tn e n ím v s e m in á ri rím s k e h o p rá v a P ra F S U . O b ra z p re v z a l d ň a 3 0. 11. 1 9 3 9 J U D r. K. R e b ro . B e z v ä č š íc h p r o b lé m o v b o l n a m a ľo v a n ý o b ra z re k to r a J iř íh o B rd lík a - v jú li 1 92 8 u n iv e rz ita v y p la tila a k a d . m a lia ro v i J o s e fo v i A n to n ín o v i K rá lo v i z á lo h u a u ž v o k tó b ri b o l p o rtré t d o k o n č e n ý Z a č ia tk o m 30. ro k o v si u n i
V roku 1939 išli obrazy rektorov na dražbu Z m e n a re ž im u v ro k u 1 93 9 p o s tih la aj g a lé riu re k to ro v . N ie k to ré p o rtré ty v n e j e š te z o s ta li, p o s tu p n e v š a k b o li p re d a n é a le b o ro z d a n é . R o z h o d o l o to m a k a d e m ic k ý s e n á t n a z a s a d n u tí d ň a 13. 11. 1 93 9 S v o je k o n a n ie o d ô v o d ň o v a l tý m . že g a ló n a re k to ro v , k to rá b o la d o v te d y u m ie s tn e n á v z a s a d a č k e s e n á tu n a 2. p o s c h o d í b u d o v y re k to rá tu n a u l Pau lín y -T ó th a č. 1 (d n e š n á P a u lin y h o ), u ž n e z o d p o v e d á z m e n e n ý m š tá to p rá v n y m p o m e ro m
ve rzita o b je d n a la u a k a d . m a lia ra J o s e fa K o u sa la - je d n é h o z p rv ý c h a b s o lv e n to v š p eciá lky M a xa Š v a b in s k é h o - o b ra z y re k to ro v A lb e rta
a tr e b a ju z r u š il A b y s a p o r tr é ty v s k la d iš ti r e k to rá tu ú p ln e n e z n e h o d n o tili, .re k to rá t, p o d o h o d e s M Š aN O , h ľa d á a s p o ň ic h p rim e ra n é
P ra žáka a A lb e rta M ilotu. V ro k u 1 930 d o k o n č il o b ra z A. P ra ž á k a a v jú n i 1 933 A. M ilo tu .
s p e ň a ž e n ie " A k o p rvý p rišiel n a d ra ž b u o b ra z p ro f. J iříh o B rd lík a , k to rý 13 11 1 93 9 p re d a l re k to rá t p ríle ž ito s tn é m u k u p c o v i z a 5 0 0 Ks. asi za d e s a tin u p ô v o d n e j c e n y T ra n s a k c iu
V p rie b e h u r o k o v 1 9 3 2 a ž 1 9 3 7 u n iv e rz ita p ra vid e ln e zasie la la m iniste rstvu p rípisy, v k to rých o z n a m u je , že v g a lé rii re k to ro v c h ý b a jú p o rtré ty re k to r o v O . S o m m e ra , D o b ro s la v a O rla , V ik to ra R e in s b e rg a a B o h u s la v a P o lá k a a o p ä to v n e žia d a o fin a n č n ú č ia s tk u 22 0 0 0 Kč (5 0 0 0 Kč n a k a ž d ý o b ra z a 5 0 0 K č n a rá m ) n a je j d o p ln e n ie . M Š O o d p o v e d á , že p re d k la d a n ý m ž ia d o s tia m n e m ô ž e v yh ovie ť, .p o n ě va dž n e m á v p řís lu š n é m ro z p o č tu n á k u p n ím ú h ra d y p ro o b je d n á v k y u m ě le c k ý c h d íl v ta ko vé m ro z s a h u .' Vo fe b ru á ri 1937 d áva ú ra d u jú c i re k to r n a v e d o m ie b ý v a lý m re k to ro m D O rlovi, V. R e in s b e rg o v i a B. P o lá k o v i, a b y o z n á m ili, k to rý m m a lia ro m sa n e c h a jú z v e č n iť a p o ž a d o v a n ú č ia s tk u n a p o rtré ty u ž re k to rá t z a b e z pečí. T a k b o li v ro k u 1 93 7 a k a d . m a lia ro m J o s e fo m A n to n ín o m K rá lo m p o s tu p n e n a m a ľo van é o b ra z y D. O rla, V. R e in s b e rg a a B. P o lá ka . U n iv e rz ita m u d o k o n c a ro k u v y p la tila za p rá c u a n a k ry tie v ý d a v k o v 15 0 0 0 Kč. V a u g u s te 1 93 4 o s lo v ila u n iv e rz ita a k a d . m a lia ra J a n k a A le x y h o , a b y n a m a ľo v a l p o r tr é t re k to ra B o h u š a T o m s u . T e n v š a k p o n u k u p re s iln ý o č n ý n y s ta g m u s o d m ie to l a u n iv e rz ite d o p o ru č il o b rá tiť s a n a m a js tra M ila n a M itro vs k é h o z M a rtin a , k to rý v B ra tis la v e p rá v e d o k o n č il p o rtré t k ra jin s k é h o p re z id e n ta O rszá g h a. V m á ji 1935 vyzval re k to r B. T o m s u , a b y v z h ľa d o m n a p o k r o č ilú d o b u a p o tr e b y ro z v rh u fin a n č n ý c h m o ž n o s tí re k to rá tu u rý c h lil „ r o z h o d n u tie o z a s la n ie s v o jh o p o r tr é tu p r e g a lé riu rektorov. “ P o rtré t n a k o n ie c nam a ľo va l v to m is to m ro k u a k a d . m a lia r Š te fa n Ž a m b o r. V p o lo v ic i a p ríla 1 93 5 o s lo v il re k to r A n to n ín K o lá ř a k a d . m a lia ra M ila n a M itro v s k é h o a z a č ia tk o m m á ja a k a d . m a lia ra Iv a n a Ž a b o tu s p o ž ia d a v k o u n a m a ľo v a ť je h o o b ra z . P o n u k u p rija l I, Ž a b o ta , k to ré m u U K v y p la tila k o n c o m ro k a za p o rtré t z á lo h u 3 0 0 0 Kč. D ňa 29. 4. 1938 ro z h o d o l a k a d e m ic k ý senát, a b y v ý d a v k y n a d o p ln e n ie g a lé rie re k to ro v boli h ra d e n é z p ríjm o v za vyd áva n ie le g itim á c ií p o v o ľu jú c ic h v s tu p d o M e d ic k e j z á h ra d y . N e v ie m e , či b o l u ž z to h to z d ro ja fin a n c o v a n ý p o rtré t V ra tis la v a B u š e k a . O b ra z n a m a ľo v a l ro k u 1 93 8 ro d á k z o Š tv rk a n a O s tro v e , a k a d . m a lia r M a x im iliá n S c h u rm a n n , k to ré m u UK v p o lo v ic i s e p te m b ra 1 938 v y p la tila h o n o rá r 4 8 5 0 Kč. B ú rliv á je s e ň ro k u 1 93 8 a p o ň o m n a s le d u jú c i o d c h o d č e s k ý c h p ro fe s o ro v už n e u m o žn ili n am aľovať o b ra z y re k to ro v V áclava C h a lo u p e c k é h o a J a n a Luke ša .
s p ro s tre d k o v a l p ro f J á n C h u ra O s ta tn é o b ra zy v š a k b o li n a d ä le j z a v e s e n é v z a s a d a c e í s ie n i s e n á tu N a k o n ie c d ň a 4 3 1941 ro z h o d o l r e k to r S U p r o f V o jte c h T u k a p ríp is o m č. 203 9 /4 0 -41 o z ru šen í galé rie , p re to ž e .p o t tré ty u lo ž e n ím v s k la d iš ti b y sa ú p ln e z n e h o d n o tili, n a v rh u je m a b y je d n o tliv á o b ra z y b o li p o n ú k n u té p re d n o s to m ú s ta v o v a ria d ite ľo m s e m in á ro v , v k to rý c h je d n o tliv í re k to ri a k o p ro fe so ri p ô s o b ili, p rip a d n e pán o m , k to rý c h obrazy z o b ra z u jú , k u k u p e O b ra z y n e c h s u s p e ň a ž e n é za n ajvyššiu d osa žite ľnu c e n u Peniaze za o b ra z y n e c h su u lo ž e n é n a d is p o z ič n ý to n d re k to rá tu S lo v e n s k o / u n iv e rz ity ' Z á u je m c o m vy d a li len o b ra zy, rá m y b oli d e p o n o v a n é v re k to rá tn o m s k la d iš ti. V o k tó b ri 1941 p o ž ia d a li p ro f. V. B u š e k a p ro f. A. P ra ž á k a k a d e m ic k ý s e n á t o z a s la n ie a le b o d a ro v a n ie s v o jic h o b ra z o v . A. P ra ž á k p o ž ia d a l aj o o b ra z p rof. M. W e in g a rta . n a p re v z a tie k to ré h o h o s p ln o m o c n ila v d o v a p ro f. W e in g a rta , J ú lia W eing a rto v á . O o b ra z M. W e in g a rta preja vil zá uje m aj d e k a n FiF S U p ro f. J á n S ta n is la v . Ku k ú p e o b ra z u M. W e in g a rta p ra v d e p o d o b n e n e d o š lo , le b o o s ta l v g a lé rii. Z a č ia tk o m ro k u 1 94 2 p re v z a l P ra ž á k o v p o rtré t p ro f V. B u d il, k to rý o k re m to h to kú p il aj o b ra z y J. H anuša, K. L aš to v k u , A. M ilotu, D. Orla, V. R ein sb erg a . B T o m s u a B. P o lá k a Z a k a ž d ý o b ra z p o n ú k o l s u m u 5 0 0 Ks. V to m čase prevzal p ro f L. K n a p e k o b ra z p ro f. V, B u š e k a P o rtré t p ro f. S K o s tliv é h o o d k ú p il je h o zať. p ro f K. Č ársky P ro d e k a n LF S U , p ro f. E. F ilo p re ja v il z á u|em k ú p iť o b ra z K. H y n k a . O to m , č i b o li p re d a n é aj o b ra z y A. R átha a A K o lá řa , sa v o fo n d e a rc h ív u n e n a c h á d z a jú ž ia d n e z á z n a m y
Šesť portrétov chýba N a z á v e r m ô ž e m e zh rn ú ť, že z 18 re k to ro v , k to rí v ro k o c h 1 919 - 1 938 zastávali tú to fu n k ciu, b o lo n a m a ľo v a n ý c h 15 p o rtré to v Z n ic h b o lo u n iv e rz ite v 6 0 ro k o c h v rá te n ý c h fo rm o u d a ro v 12 o b ra z o v . O b ra z y J. H anuša, J B rdlíka a A P ra ž á k a sa už n a u n iv e rz itu n e v rá tili, na c h á d z a jú sa n a n e z n á m o m m ie s te O b ra z y O. S o m m e ra , V. C h a lo u p e c k é h o a J. L u k e š a n e b o li n ik d y n a m a ľo v a n é D n e s je g a lé ria rek to ro v u m ie s tn e n á v R e k to rs k e j s ie n i U K na Š a fá rik o v o m n á m . v B ra tis la v e P h D r. V. C s á d e r
NOVÉ SYSTÉMY SOCIÁLNEHO POISTENIA Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravuje poistné vzťahy. Pretože sa nový zákon úzko dotýka každého jedného z nás, požiadali sme experta na túto oblasť doc. JU D r. Jána M atláka, C S c., z P rá v n ic k e j fa k u lty UK, aby nám nové systém y sociálneho poistenia bližšie ozrejmil.
POISTNÉ VZŤAHY Dňa 1. ja n u á ra 2004 n a d o b u d o l ú čin n o sť zákon č. 4 61/2003 Z.z. o s o ciálnom p oistení, kto rým p ô vo d n ý systé m n e m o ce n ské h o poistenia, d ô chodkového zabezpečenia, poistenia zodpovednosti za škodu a poistenia v n eza m e stn a no sti boi n a h ra d en ý p ia tim i sa m osta tn ým i p o istn ým i systé mami: • nem ocenským poistením • d ôch o d kovým poistením , ktoré tvorí: - starobné poistenie - invalidné poistenie úrazovým poistením • garančným poistením • poistením v nezam estnanosti. Okrem o dvodových povin n ostí v rám ci tých to poistných vzťahov zákon o d 1. ja n u á ra 2004 zavádza aj p o vin n o sť taxatívne vym e d ze n ých s u b je k to v platiť p o istn é d o re zervn é h o fo n d u S o ciá ln e j poisťovne.
V zn ik a z á n ik s o c iá ln e h o p o is te n ia P očnúc 1. januárom 2004 vznik a zánik povinných poistných vzťahov je viazaný na vzn ik a zánik s k u to č n o s tí p o d m ie ň u jú c ic h účasť na tých to vzťahoch. Povinné nem ocenské poistenie, povinné dôch o d kové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zam estnanca vzniká odo dňa vzniku pracovného pom eru a zaniká d ňom sko nče n ia pracovného pom eru. Za zam estnanca sa na účely nem ocenského poistenia, starobného p o is tenia, in v a lid n é h o p oiste n ia, ú razo vé h o poiste n ia, g ara n čn éh o poiste n ia a p oiste n ia v n e za m e stn a no sti od 1 .1 . 2004 považuje: - fyzická osob a v pracovnom pom ere - fyzická osob a v štátnozam estnaneckom pom ere fyzická osob a v služo b n om pom ere - člen družstva v pracovnom vzťahu k družstvu - ústavný činiteľ, verejný ochra n ca práv predseda VUC, starosta obce, prim átor m esta poslanec VÚC a obe cn é ho zastupiteľstva d lh o d o b o uvoľnený na výkon funkcie - d oktorand v dennej fo rm e d okto ran d skéh o štúdia - pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti - osoba vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do prá ce, nie výkon iných ve rejnoprospešných prác. O soba vykonávajúca práce na základe d oh ô d o prácach vykonávaných m im o pracovného pom eru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnic kej práci študentov) sa za zam estnanca považuje ib a na ú č e ly ú ra zo vé h o p o is te n ia !
P re ru š e n ie p o is te n ia Na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu, od 1. januára 2004 v rámci poistných vzťahov m ôže dôjsť aj k prerušeniu povinného nem o cenského poistenia, p ovinného d ôch o d ko vé h o poistenia a povinného p o istenia v nezam estnanosti. Počas prerušenie poistného vzťahu sa neplatí poistné. Povinný p o istn ý vzťah sa p re ru ší v taxatívne vym e dze n ých prípadoch, U zam estnanca ide o o bd o b ie čerpania pracovného voľna bez náhrady m zdy, napr. pri prekážkach v práci na strane zam estnanca alebo s lu ž o b ného voľna. P o istn é vzťahy za m e stn a n ca sa p re ru šia aj v prípade jeho dlh o d ob é h o uvoľnenia z pracovného pom eru alebo zo služobného p o meru na výkon verejnej fu n kcie alebo o d b o ro vej funkcie, ako aj v prípade jeho neospravedlnenej neprítom nosti v práci. U zam estnanca, ako aj u sa m ostatne zárobkovo činnej osoby, sa prerušia p oistné vzťahy aj v prípade, ak je vo výkone väzby a výkone trestu o dňatia slobody, ako aj o d 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o fyzickú osobu. Vznik prerušenia poistných vzťahov sa posudzuje ako zánik poistných vzťahov a zánik prerušenia tých to vzťahov sa p osudzuje ako vznik p o is t ných vzťahov. Pri p reru še n í p o istn ých vzťahov sa však nevyža d u je p ovin n osť zam est návateľa odhlásiť a prihlásiť zam estnanca na povinné nem ocenské poiste nie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tých to prípadoch stačí iba túto sku to čn osť oznám iť pob o čke Sociálnej poisťovne, a to do ôsm ich dní od to h to prerušenia.
v práci. Za prvých desať kalendárnych d n i od vzniku potreby ošetrovať choré dieťa, t.j. od 9. februára 2004 do 18 februára 2004 vrátane patrí zamestnankyni ošetřovně a za toto obdobie je vylúčená povinnosť platiť poistné tak ako zo strany zamestnankyne, tak aj zo strany zamestnávateľa. Počas obdobia od 19. februára 2004 do 28. februára 2004 sa zamestnankyni prerušilo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a za toto obdobie sa tiež neplnia odvodové povinnosti
D ob ro vo ľn e p o isten á o s o b a Účasť na n e m o c e n s k o m p oistení, d ô c h o d k o v o m p o is te n í a froistení v n ezam estnanosti vzniká u d ob ro vo ľne p oiste n e j o s o b y o d o d ň a p rih lá senia sa na poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom o dhlásenia sa z poistenia, najskôr odo dňa p odania odhlášky. D obrovoľne poistenou o sobou na tieto účely m ôže byť osoba ktorá m á na územ í Slo venskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný jx jb y t alebo povole nie na trvalý pobyt a dosiahla vek 16 rokov. Z uvedeného vyplýva, že aj študent vysokej školy si m ôže platiť poistne na dôchodkové poistenie, aby sa m u táto doba započítala do doby platenia p oistného na účely d ôch o d kové h o poistenia. Súčasne s piatením poistné ho na d ôch o d kové poistenie je študent povinný platiť aj poistné do rezerv ného fondu Sociálnej poisťovne.
P oistné Po 1. januári 2004 poistné na nem ocenské, starobné, invalidné, úra zové, garančné poistenie, poistenie v nezam estnanosti ako aj poistné do rezervného fondu je určené percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Percentuálnu sadzbu zákon taxatívne určuje, a to rozdielne pre jednotlivé subjekty v rám a jednot livých poistných vzťahov. Ide o percentuálnu sadzbu od 0.3 % do 20 % Sadzba poistného na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu: - zamestnanec 1 ,4 % - zamestnávateľ 14 % - sam ostatne zárobkovo činná osoba p ovinne n em ocensky poistená 4.4 % - dobrovoľne nem ocensky ooistená osob a 4 4 % Sadzba poistného na starobne poistenie z vym eriavacieho zakladu: - zam estnanec -z a m e s tn á v a te ľ - sam ostatne zárobkovo činná osoba (povinne d ôc h o d k o v o poistená) - dobrovoľne d ô c h o d k o v o poistená osob a - štát - Sociálna poisťovňa
4,0 % - 0,5 % na ND 1 6,0 % 20,0 20,0 20,0 20,0
% % % %
Sadzba poistného na invalidné poistenie z vym eriavacieho zakladu: - zam estnanec (s výnim kou zam estnanca, ktorý m á pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo ktorý je d ôch o d kovo poistený po splnení p odm ienok nároku na starobný dôch o d ok, alebo ktorém u bol priznaný predčasný starobný dôch o d ok)
3,0 %
- zam estnávateľ (s výnim kou za zam estnanca, ktorý m á pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo ktorý je d ôch o d kovo poistený po splnení p odm ienok nároku na starobný dôch o d ok, alebo ktorém u bol priznaný predčasný starobný d ô ch o d ok)
3,0 %
- samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená (s výnimkou, ak je dôch o d kovo poistená po splnení pod m ie no k nároku na starobný dôch o d ok, alebo ktorej bol priznaný predčasný starobný d ôch o d ok) . dobrovoľne dôch o d kovo poistená osob a (s výnim kou, ak je d ôch o d kovo poistená (X3 splnení jaodm ienok nároku na starobný d ôch o d ok, alebo ktorej bol priznaný predčasný starobný dôch o d ok)
6,0 %
- štát
6.0 %
6,0 %
S adzba po istného na úrazové po isten ie z v ym eriavacieho zakladu - zam estnávateľ (okrem zamestnávateľa sudcu a zam estnávateľa prokurátora)
0.3 % - 2.1 % do 31 decembra 2006 - 0,8 %
Príklad: Zamestnanec na zariadenie dôležitých osobných vecí požiadal zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy. Zam estnávateľ požiadav ke zamestnanca vyhovel a poskytol mu pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1. februára 2004 do 29. februára 2004 Počas tohto obdobia sa zamestnancovi prerušilo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a p o vinné poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný do ôsmich d n i od prerušenia nahlásiť túto skutočnosť pobočke Sociálnej poisťovne
- zamestnávateľ (okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáoou alebo príspevkovou organizáciou)
Príklad: Zamestnankyni vznikla potreba ošetrovať choré dieťa od 9. februára 2004 do 28. februára 2004. Podľa § 141 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný po celu dobu ošetrovania chorého dieťaťa ospravedlnit neprítomnosť zamestnankyne
- zam estnanec (s výnim kou zam estnanca, ktorém u sa vypláca starobný d ôch o d ok) - zam estnávateľ (s výnim kou za zam estnanca ktorém u sa vypláca starobný d ôch o d ok) - dob ro vo lh e poistená osob a v nezam estnanosti
Sadzba poistného na garančné poistenie z vym eriavacieho zakladu: 0.25 %
Sadzba poistného na poistenie v nezam estnanosti z vym eriavacieho základu: 1.0 % 1.0 % 2.0 %
7
S a d zba p o is tn é h o d o re z e rv n é h o fo n d u s o c iá ln e h o p o is te n ia z vym e ria v a c ie h o zá kla d u : - zam estnávateľ 2,75 % - sam ostatne zárobkovo činná o sob a povinne dôch o d kovo poistená 2,75 % - dobrovoľne dôch o d kovo poistená osob a 2,75 % Subjekt
Zamestnanec
NP
1 ,4 %
Zamestnávateľ
1 ,4 %
Povinne NP-SZČ0
4 ,4 %
SP
PvN
3%
1%
16%
3%
1%
20%
6%
20%
6%
4 % /0,5 % ND/
Povinne DP-SZČO Dobrovoľne N P
IP
ÚP/GF
RF
0,8/0,25%
2 ,7 5 %
2,75 %
4 ,4 %
Dobrovoľne DP Dobrovoľne PvN
2 ,7 5 %
M in im á ln y v y m e ria v a c í zá k la d Od 1. januára 2004 vym eriavací základ na sociálne poistenie je m esačne najm enej vo výške m inim álnej m zdy určenej zákonom NR SR č. 90/1996 Z.z, o m inim álnej m zde v znení neskorších predpisov. V súčasnom obd o b í výška m inim álnej m zdy u m esačne odm eňovaných je 6 080 Sk. Vym eriavací základ zam estnanca v taxatívne vym edzených prípadoch je m esačne najm enej 75 % (4 560 Sk) alebo 50 % (3 040 Sk) vym eriavacieho základu určeného m inim om , t.j zo 6 080 Sk. Ide o prípady zam estnancov, ktorí sú poberateľmi invalidného dôchodku alebo mladistvých zamestnancov. Vymeriavacím základom zamestnanca v pracovnom pom ere na kratší pra covný čas, alebo v pracovnom pom ere na kratší pracovný čas menei ako 20 hodín týždenne, je sum a príjm u zo dp ovedajúca kratšiem u pracovném u času zam estnanca. V prípade, ak sa zam estnancovi poskytuje náhrada m zdy z d ôvodu pre kážok v práci na strane zamestnávateľa, vym eriavacím základom zam est nanca je sum a tejto náhrady m zdy
2%
Štát
20%
6%
Sociálna poisťovňa
20%
NP DP SP IP PvN -
ÚP GF RF
- úrazové poistenie - garanôný fond - rezervný fond
ND
- nezaopatrené dieťa (sadzba poistného na starobne poistenie na každé nezaopatrené dieťa sa u zamestnanca znižuje o 0.5 %)
nemocenské poistenie dôchodkové poistenie starobné poistenie invalidné poistenie poistenie v nezamestnanosti
NEZAOPATŘENOST d ie T a Ta Ako vyplýva aj z tabulky, sadzba p oistného na starobné poistenie u za m estnanca sa znižuje o 0,5% na každé nezaopatrené dieta. Túto výnim ku si však m ôže uplatniť iba je d e n zo su b je kto v, napr. m atka alebo otec V te jto súvislosti treba zdôrazniť, že nezaopatřenost dieťaťa na tieto účely sa podstatne odlišuje o d n ezaopatřenosti dieťaťa na účely prídavku na dieťa (zákon č.600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zm ene a d oplnení zá kona č. 461/2003 Z.z. o so ciá ln om poistem ý
N e z a o p a tře n o s t dieťaťa Zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
- do skončenia povinnej školskej dochádzky
- do skončenia povinnej školskej dochádzky
- najdlhšie do 25 rokov
- najdlhšie do 26 rokov
- sústavná príprava na povolanie
- sústavná príprava na povolanie
- pre chorobu alebo úraz nepripravuje sa na povolanie a nevykonáva zárob. činnosť
- pre chorobu alebo úraz nepripravuje sa na povolanie a nevykonáva zárob. činnosť, z ktorej je povinne DP - pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nepripravuje sa na povolanie a nevykonáva zárob. činnosť, z ktorej je povinne DP
- do dovŕšenia plnoletosti - pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nepripravuje sa na povolanie a nevykonáva zárob. činnosť,
Zákon č. 600/2003 Z.z.
M a xim áln y v y m e ria v a c í zá k la d Od 1. januára 2004 dochádza k p>odstatne| zm ene v m axim e vym eriava cieho základu Zm ena sa však d otýka nielen sum y maxima, ale ai spôsobu určenia m axim a t j. maxim um sa viaže nie na jednotlivé vymenavacie zákla dy poistenca, ale na ich úhrn. V tejto súvislosti treba zdôrazniť skutočnosť že okrem toho inak je určené m axim um napr pre d ôch o d kové poistenie poistenie v nezamestnanosti, platenie poistného do rezervného londu a mak pre nem ocenské poistenie a garančné poistenie. Určenie maxima je odlišne aj pre jednotlivé polroky kalendárneho roka Vzhľadom na to, že m axim um vym eriavacieho základu sa viaže na vše obecný vym enavací základ, pre o b d o b ie o d 1 januára d o 30 júna kalen dárneho roka je ro zhodujúcim všeobecný vym eriavací základ ktorý piati v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnem u roku. v kto rom sa plní o dvodová povinnosť Pre o bd o b ie o d 1 júla do 31 d ecem bra kalendárneho roka je rozhodu júcim všeobecný vym enavaa základ ktorý platil v kalendárnom rok u ktorý predchádza kalendárnem u roku. v ktorom sa pim o dvodová povinnost Všeobecný vymeriavací zaklad je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za p r s lu in y kaiencar ny rok. Vzhľadom na to. že priemerná mesaôna mzda v hoapodárstve za ro« 2002 je 13 511 Sk všeobecný vymeriavací zaklad za rok 2002 Je 162 132 Maximum vym eriavacieho základu na dôchodkové poistenie pole tenie v nezam estnanosti a do rezervneho fondu e v m ' • jednei dvanástiny vše obecného vym eriavacieho zakladu, t . pre období e od 1, januara 2004 do 30. Juna 2004 Je m aximum vym eriavacieho to k lad u v ú h rn e 40 533. M axim um vym e ria va cie h o zá kla d u na n e m o ce n ské p oiste n ie a gara n č né p o is te n ie je v úhrne 1,5-násobok jednej dvanástiny vše obecného vy m eriavacieho základu, t.j. p re o b d o b ie o d 1. ja n u á ra 2004 d o 30. jún a 2004 je m a xim u m v y m e ria v a c ie h o z á k la d u v ú h rn e 20 267. Pri vymeriavacom základe na účely platenia poistného na úrazové poiste nie neexistuje m axim um vym eriavacieho základu. To znam ena. že do v y m eriavacieho základu zam estnávateľa sa zahŕňajú vym eriavacie základy jeho zam estnancov bez obm edzenia, pričom sa sem zahŕňa aj odm ena jeho zam estnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe d o h ô d o prácach vykonávaných m im o pracovného pom eru O d 1. januára 2004 Zákonník práce pozná iba d o h o d u o vykonaní práce a doh o d u o brigádnickej práci študentov. D ohoda o pracovnej činnosti už neexistuje.
P rehľad m axim áln ych v y m e ria v a c íc h z á k la d o v Osoba platiaca poistné
N e z a o p a tre n é nie je dieťa Zákon č. 461/2003 Z.z.
- sústavná príprava na povolanie po získaní vysokoškolského vzdelania 2.stupňa
- sústavná príprava na povolanie po získaní vysokoškolského vzdelania 2.stupňa a priznaní akademického titulu
- vznik nároku na invalid.dôch. poberanie sociálneho dôch.
- poberateľ invalidného dôchodku (pokles o viac ako 70%)
- študijný program presahuje jeho štandardnú dĺžku Príklad: Manželia, ktorí sú v pracovnom pomere, majú dve deti. Sedemnásťročný syn študuje na strednej škole s dennou dochádzkou a dvadsaťdvaročná dcéra študuje na vysokej škole externou formou štúdia. Na účely prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje iba syn. Na účety zákona o sociálnom poistení sa za nezaopatrené deti považuje syn ako aj dcéra. Po dohode manželov si manžel, t.j. otec nezaopatrených detí, uplatnil zníženie sadzby poistného na starobné poistenie. V tomto prípade u zamestnanca (otca) je sadzba poistného na starobné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu. U zamestnankyne (matky) je sadzba poistného na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu
V y m e ria v a c í z á k la d Zákon osob itn e vym edzuje vym eriavací základ zam estnanca a vym eria vací základ sam ostatne zárobkovo činnej osoby.
8
Pokiaľ ide o vym eriavací základ zam estnanca ako aj sam ostatne zárob kovo činnej osoby, v tom to sm ere nedochádza k podstatnejším zm enám oproti právnem u stavu platném u do 31. dece m b ra 2003.
NP
SP
IP
Zamestnanec
1,5 x
3,0 x
3.0 x
Zamestnávateľ
1.5 x
3,0 x
3.0 x
ÚP
GP
PvN
RF
3.0 x X, x
1,5 x
3,0 x
3.0 x
X, x - bez obmedzenia vymeriavacieho základu Príklad: Zamestnanec je v pracovnom pomere a jeho príjem za vykonanú prácu je 55 000 Sk mesačne Vymeriavacím základom zamestnanca od 1 januára 2004 do 30 júna 2004 na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnaností je suma 40 533 Sk, na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je suma 20 267 Sk. ZamestnávateIza tohto zamestnanca platí poistné na dôchodkové poistenie zo sumy 40 533 Sk, poistné na poistenie v nezamest nanosti zo sumy 40 533 Sk, poistné do rezervného fondu zo sumy 40 533 Sk poistné na nemocenské poistenie zo sumy 20 267 Sk. poistné na garančné pors tenie zo sumy 20 267 Sk a poistné na úrazové poistenie zo sumy 55 000 Sk Príklad: Zamestnanec je v pracovnom pom ere a jeho príjem za vykonanú prácu ;e 23 000 Sk mesačne Vymeriavacím základom zamestnanca od t ;anuára 2004 do 30. júna 2004 na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie a poiste nie v nezamestnaností je suma 23 000 Sk. na účely platenia poistného na nemocen ská poistenie je suma 20 267 Sk Zamestnávateť za tohto zamestnanca piati poistné na dôchodkové poistenie zo sumy 23 000 Sk, poistné na poistenie v ne zamestnanosti zo sumy 23 000 Sk, poistné do rezervného fondu zo sumy 23 000 Sk poistné na nemocenské poistenie zo sumy 20 267 Sk. poistné na garančné p o istenie zo sumy 20 267 Sk a poistné na úrazové poistenie zo sumy 23 000 Sk
P o ra d ie o d vo d o v é] p o vin n o s ti Vzhľadom na to, že m axim um sa viaže nie na jednotlivé vym eriavacie zá klady poistenca ale na ich úhrn. počnúc 1 januárom 2004 sa zaviedli pravidlá
na určovanie poradia platenia p oistného v prípadoch, ak ide o poistenca, ktorý vykonáva viacero činností. Poradie platenia poistného na nem ocenské poistenie, dôchodkové poiste nie a poistenie v nezam estnanosti u poistenca, ktorý vykonáva viacero čin ností zamestnanca, je určené výškou jeho vym eriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavacíemu zá kladu najnižšiem u. Príklad: Poistenec vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere u zamestnávateľa ..A" na všeobecne ustanovený týždenný pracovný čas s vymeriavacim základom 23 000 Sk. Okrem toho je v pracovnom pomere na kratší pracovný čas u za mestnávateľa ..B" s vymeriavacim základom 11 000 Sk. Poradie platenia poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti u tohto poistenca je: 1. u zamestnávateľa ..A" vymeríavacízákla - 23 000 Sk 2. u zamestnávateľa „B " vymeriavacízáklad - 1 1 000 Sk Poradie platenia poistného na nemocenské poistenie u tohto poistenca je 1. u zamestnávateľa „A " vymeriavací základ - 20 267 Sk 2. u zamestnávateľa „B “ vymeriavací základ 0 Sk Ak výška vymeriavacieho základu poistenca je u viacerých zamestnávate ľov zhodná, poradie platenia poistného sa viaže na vznik poistného vzťahu, pričom prednostná povinnosť platiť poistné je u toho zamestnávateľa, u kto rého poistenie zam estnanca vzniklo skôr. Príklad: Poistenec je od 1. júla 2001 v pracovnom pomere u zamestnávateľa „A “ na kratší pracovný čas s vymeriavacim základom 18 000 Sk Okrem toho je od 1. januára 2003 v pracovnom pomere na kratší pracovný čas u zamestnávateľa „B " s vyme riavacim základom tiež 18 000 Sk. Poradie platenia poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti u tohto poistenca je: 1. u zamestnávateľa „A" vymeriavací základ - 18 000 Sk 2 u zamestnávateľa ..B" vymeriavací základ - 1 8 000 Sk Poradie platenia poistného na nemocenské poistenie u tohto poistenca ye 1 u zamestnávateľa .A " vymeriavací základ - 18 000 Sk 2. u zamestnávateľa. B ' vymeriavací základ - 2 267 Sk V prípade, ak zam estn an e c je sú ča sn e aj sa m osta tn e zá ro b ko vo č in nou o s o b o u a z to h to titu lu je p o vin n e n e m o ce n sky p o iste n ý a povin n e d ô c h o d ko vo poiste n ý, p o ra d ie plate n ia p o istn é h o na n e m o ce n ské p o is te n ie a d ô c h o d k o v é p o iste n ie |e určen é tak, že p re d n o stn e sa p la tí z v y m eria va cie h o zá kla d u zam estnanca. R ovnako ako v p re d ch á d za jú co m p rípade, aj v prípade, ak poiste n e c je sú časn e d o b ro vo ľn e n e m o ce n sky poiste n ý, d o b ro v o lh e d ô c h o d k o v o p o is te n ý a d o b ro vo lh e p o is te n ý v neza m e stn a no sti, p o ra d ie pla te n ia p o istn éh o na n e m o c e n s k é p o is te n ie , d ô c h o d k o v é p o is te n ie a p o is te n ie v n eza m e stn a no sti je u rčen é tak, že p re d n o stn e sa p la tí z vym e ria va c ie ho zá kladu zam estnanca. Vyššie uvedené m inim á a m axim á platia pre prípady, ak účast na poistných vzťahoch trvala po celý kalendárny mesiac. Ak nem ocenské poistenie, dô chodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť mesiaca, m inim u m a m a xim u m sa p o m e rn e kráti. V to m to prípade sa m inim u m a m axim um upraví tak, že vym eriavací základ pripadajúci na jeden deň sa vynásobí počtom d ní n em o ce n skéh o poistenia, dôch o d kové h o poistenia a poistenia v nezam estnanosti v to m to kalendárnom m esiaci. Vym eriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na dve desatinné m iesta nahor.
V y lú č e n ie p o vin n o s ti platiť p o istn é K aždý p o iste n e c ako aj za m e stn á va te ľ je p o vin n ý p la tit poistn é . Zákon však taxatívne vym edzuje o bdobia, počas ktorých si neplnia odvodové povinnosti. Zam estnanec nie je p ovinný pla tit p oistné na n em ocenského poistenie, d ôch odkové poistenie a poistenie v nezam estnanosti v období, počas ktorého sa m u poskytuje m aterské alebo rodičovský príspevok. Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, o d vo d o vá povinnosť nie je iba za obdobie, počas ktorého nevykonáva zárobkovú činnosť. V prípade, ak poberateľ rodičov ského príspevku (1 200 Sk m esačne) vykonáva aj zárobkovú činnost, je povinný si pln it aj odvo d o vé p ovinnosti. Zam estnanec neplatí poistné ani v prípade potreby ošetrovania alebo starostlivosti o fyzickú osobu, a to po čas prvých desiatich d ní potreby. Povinnosť platit poistné tiež nie je počas výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby, alebo civilnej služby. P ovinnost platiť p oistné je vylúče n á aj v období, počas ktorého je osoba uznaná za dočasne práceneschopnú, alebo má nariadené karanténne opat renie, a to bez ohľadu na to, či poberá alebo nepoberá nem ocenské, resp. u zam estnanca náhradu príjm u pri d očasnej pracovnej neschopnosti. Pokiaľ ide o vylúčenie povinnosti zam estnávateľa platiť poistné na nem o censké poistenie, d ôch o d kové poistenie, poistenie v nezam estnanosti, garančné poistenie a p oistné do rezervného fondu platí, že tú to povinnosť nemá počas obdobia, kedy zam estnanec nie je povinný platiť poistné na ne m ocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Poistné na invalidné poistenie sa neplatí, ak zamestnanec - m á pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnost o viac ako 70%, - splnil podm ienky nároku na starobný dôchodok, - m á priznaný predčasný starobný dôchodok, - mal priznaný invalidný d ôch o d ok podľa predpisov účinných pred 1. ja n uárom 2004 a nárok na jeh o výp la tu trvá aj po 31. d e ce m b ri 2003 poistné na invalidné poistenie sa neplatí do preskúm ania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona.
POSTAVENIE ZAMESTNANCA V DÁVKOVÝCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa zo systému nem o cenského poistenia od 1. januára 2004 poskytuje nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.
N áh rad a príjm u Novým prvkom u zam estnanca je poskytovanie náhrady príjmu pri dočas nej pracovnej neschopnosti zam estnanca od prvého dňa dočasnej pracov nej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu prijm ú posky tuje vždy zamestnávateľ, a to za kalendárne dni. Náhrada prijm ú pri d oča s nej pracovnej neschopností zam estnanca poskytovaná zam estnávatelbm nie je dávkou nem ocenského poistenia, je vyplácaná z prostriedkov zam est návateľa, t.j. je jeho nákladom. Poskytovanie náhrady pnjm u upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade pnjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za mestnanca. N akolko náhrada príjmu m á charakter dávky sociálneho zabezpečenia je o s lo b o d e n á o d d ane z príjm u a zam estn áva te ľ m á m o ž n o s t o d p is u finančných prostriedkov vyplatených na tento účel zo základu dane. O slo b od e n ie je upravované usta n ove n ia m i zá ko n a č. 5 95/2003 Z. z. o dani z príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje iba fyzickým osobám , ktoré sa podľa záko na o sociálnom poistení považujú za zam estnancov, a teda nie samostatne zárobkovo činným osobám a osobám dobrovoľne nem ocensky poisteným Zam estnávateľ poskytuje náhradu prijm ú iba vtedy, ak zam estnancovi trvá vzťah, z ktorého je nem ocensky poistený. Ak nem ocenské poistenie sko n čilo v období, k e d zam estnancovi patri náhrada prijm ú pri dočasnej pra covnej neschopnosti, poskytovanie náhrady prijm ú sa zastaví dňom skon čenia pracovného pom eru. Od nasledujúceho dňa patrí zam estnancovi nem ocenské, aj keď ešte prvých 10 d ní dočasnej pracovnej neschopnosti neuplynulo. Rovnako nem ocenské patri od prvého dňa dočasnej pracov nej neschopnosti, ktorá vznikla v ochrannej lehote Povinnosti zam estnávateľa b ude pínií zamestnávateľ, ktorý ich pre za m estnanca plní na účely zákona o sociálnom poistení Náhrada pnjmu sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne prácene schopný na výkon zam estnania, a z to h o d ôvodu m u nepatri mzda, plat, odm ena za prácu alebo služobný prijem , ani nem ocenské podľa zákona o sociálnom poistení, na ktoré vznikol zam estnancovi nárok napr. pc skon čení zamestnania v tzv ochrannej lehote a pn dočasnej pracovnej neschop nosti, ktorá vznikla počas alebo po skončení výkonu vojenskej základne; náhradnej alebo zdokonaľovacej služby, prípadne počas alebo po skon čení výkonu civilnej služby
V ýšk a n á h ra d y Náhrada príjm u sa poskytuje; - za prvé 3 kalendárne dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % denného vym eriavacieho základu na platenie poistného na nem ocenské poistenie a - od 4. kalendárneho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 55 % denného vym eriavacieho základu na platenie poistného na nem ocenské poistenie. V kolektívnej zm luve m ožno doh o d nú ť dennú výšku náhrady prijm ú vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vym e riavacieho základu.
D en n ý v y m e ria v a c í zá k la d a ro zh o d u jú c e o b d o b ie D enný vym eriavací základ na určenie výšky náhrady prijm ú pri dočasnej pracovnej neschopnosti ako aj dávok nem ocenského poistenia je podie súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nem ocenské poiste nie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodu júceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Výsledná sum a dávky vyplatená v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny sm erom nahor. R ozhodujúce o b d o b ie na zistenie denného vym eriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnem u roku, v ktorom vzn.iria d o časná pracovná neschopnost. Ak poistencovi vzniklo nem ocenské poistenie. - v k a le n d árn o m roku, k to rý p red ch á dza ka le n d árn e m u roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnost, rozhodujúce o bd o b ie na ziste nie denného vym eriavacieho základu je o bd o b ie od vzniku nem ocen ského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. - v kalendárnom roku. v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnost rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavaciebo zakladu je o b dobie od vzniku nem ocenského poistenia do konca kaíendámebc mesraca predchádzajúceho kalendárnem u m esiacu, v ktorom vznikla dočasna pracovná neschopnost, - v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vym enavaoehc zakladu je o b dobie od vzniku nem ocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dň^. v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosí. Pravdepodobný denný vym eriavací základ sa určuje vtedy, ak - zam estnanec nem al v rozhodujúcom období' vym enavaa základ na p,atenie poistného na nem ocenské poistenie, alebo - zam estnancovi vznikol nárok na dávku v deň vzniku nem ocenského po istenia.
9
P ravdepodobný denný vym eriavací základ zam estnanca je jedna tridsa tina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nem ocenské poiste n ie za kale n d árn y m esiac, v kto ro m vzn iko l n árok na n e m o ce n skú dávku. P ravdepodobný denný vym eriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné m iesta nahor. Z rozhodujúceho o bd o b ia na zistenie d en ného vym eriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na ne m ocenské poistenie. Z a m e stn a ne c nem á n áro k na náhradu príjm u, ak sa stal d o ča sn e prá ceneschopný v d ôsledku úm yselného trestného činu, za ktorý m u bol u lo žený trest odňatia slob o d y ako aj odo dňa poru še n ia liečebného režimu. Ak sa stal zam estnanec dočasne p ráce neschopný v d ôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsle d ku zneužitia iných návyko vých látok, m á nárok na náhradu príjm u vo výške p olovice náhrady príjmu, ktorá by mu inak patrila, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej n e s c h o p n osti, p oča s ce lé h o o b d o b ia p o skyto va n ia náh ra d y príjm u, n a jd lhšie do 10. d ňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zam estnanec m á nárok na ošetrovné, ak - splnil podm ienky ustanovené na vznik nároku na o šetrovné počas trva nia nem ocenského poistenia alebo síce po jeh o zániku, ale ešte počas trvania nároku na výplatu nem ocenskej dávky, alebo splnil podm ienky ustanovené na vznik nároku na o šetrovné v ochrannej lehote a - nemá príjem, ktorý sa piovažuje za vymeriavací základ na platenie poist ného na nem ocenské jxiistenie za obdobie, v ktorom nevykonáva činnost z a m estn an ca z d ô v o d u p otre by o še tro va n ia ch o ré h o dieťaťa, m anžela, manželky, rodiča alebo rodiča manžela (manželky), ak ich zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo z dôvodu starostlivosti o zdravé dieta do 10 rokov jeho veku v zákonom ustanovených prípadoch. O šetrovné sa poskytuje za kalendárne dni bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času zam estnanca a spôsob, príp. druh jeho odm eňovania Výška ošetrovného je 55 % d en ného vym eriavacieho základu od prvého dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o diefa do desiatich rokov jeho veku.
N em ocenské Nárok na nemocenské vzniká zam estnancovi od 11. dňa dočasnej pracov nej neschopnosti, t.j. po uplynutí poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká o d o dňa nasledujúceho po skončení d o časnej pracovnej neschopnosti, alebo o d o dňa uznania invalidity, najne skôr uplynutím 52. týždňa o d vzniku d očasnej pracovnej neschopnosti.
V y ro v n á v a c ia dávka
Príklad: Zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného od 26. 1. 2004. Za obdobie od 26. 1. 2004 do 4. 2. 2004 má nárok na náhradu príjmu p ri dočasnei pracovnej neschopnost zamestnanca a od S. 2. 2004 má nárok na nemocenske
Zam estnankyňa m á nárok na vyrovnávaciu dávku, ak |e počas teh o te n stva alebo počas m aterstva do konca deviateho m esiaca po pôrode prera dená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám a matkám d o konca deviateho m esiaca po pôrode, alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zdravie alebo mater stvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svo|ho zavinenia m žil prijem alebo náhradu pnjmu podľa osobitného predpisu, ako pn práci ktorú vykonávala pred preradením.
Zam estnancovi vzniká nárok na n em ocenské o d prvého d ňa dočasnej pracovnej neschopnosti v pripade, ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy ak zam estnankyňa bola preradená na inú prácu, alebo sa preradenie s k o n čilo počas kalendárneho mesiaca.
Príklad: Zamestnancovi, ktorému pracovný pom er skončil 31. 1 2004. plynie 42-dňova ochranná lehota. Dňa 23. 2. 2004 tento bývalý zamestnanec b o l uznaný za do časne práceneschopného. Pri tejto dočasnej pracovne/ neschopnosti, ktorá vznikla v ochrannej lehote, má zamestnanec od prvého dňa dočasnej pracovne/ neschopností nárok na nemocenské.
Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na m aterskú d ovolenku a p>o skončení m aterskej d ovo le nky najdlhšie do konca deviateho m esiaca po pôrode
Zamestnanec, ktorém u zaniklo nem ocenské poistenie v období trvania d o časnej pracovnej neschopnosti, počas ktorého m á nárok na náhradu pojmu pri dočasnej pracovnej n eschopnosti, m á o d o dňa nasledujúceho po dm zániku nem ocenského poistenia nárok na nem ocenské. Príklad: Zamestnanec vykonával činnosť v pracovnom pom ere na dobu určitú do 31. 1. 2004 Dňa 26. 1 2004 bol uznaný za dočasne práceneschopného Zamest nancovi od 26. 1 2004 do 31. 1 2004 vznikol nárok na náhradu pnjmu pri dočas nej pracovnej neschopnosti zamestnanca, t,j, za 6 kalendárnych dní. Od 1.2. 2004 má zamestnanec už nárok na nemocenské, pretože 31. januára 2004 mu zaniklo nemocenské poistenie. Výška n em ocenského zam estnanca je 55 % den n é ho vym eriavacieho základu, ak n árok v zn iká od 11. d ň a trva n ia p raco vn e j n esch o p n o s ti. Ak d o ča sn á p ra co vn á n e s c h o p n o s t vzn ikla v o c h ra n n e j lehote, alebo ide o zamestnanca, ktorému zaniklo nem ocenské poistenie v obd o b í dočasnej pracovnej neschopnosti, výška nem o ce n skéh o je v o b d o b í - od prvého dňa dočasnej pracovnej nesch o p no sti d o tretieho dňa d oča s nej pracovnej neschopnosti 25 % d en ného vym eriavacieho základu a - od štvrtého dňa dočasnej pracovnej nesch o p no sti 55 % denného vym e riavacieho základu. Ak nárok na nem ocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce o bd obie na zistenie d en ného vym eriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nem ocenského poistenia. Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím a lkoholu alebo v dôsle d ku zneužitia iných návyko vých látok, poskytuje sa nem ocenské iba vo výške polovice sum y nem ocen ského, ktoré by m u inak patrilo. Zam estnanec nem á nárok na výplatu n em o ce n skéh o odo dňa poruše nia liečebného režim u určeného lekárom d o sko nče n ia dočasnej pracov nej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 d n í o d o dňa porušenia liečebného režim u určeného lekárom. N árok na nem ocenské zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa ktorého bol zam estnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v d ôsledku ktorého sa stal d oča sn e práceneschopný.
O še třo vn ě Zamestnanec m á nárok na ošetrovné bez ohľadu na to, či ide o spoločnú d om ácnost, ak: • ošetruje choré diefa, ch oré h o manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča m anžela (m anželky), ktorého zdravotný stav podľa p otvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo • sa stará o diefa do desiatich rokov veku, ak: - dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, - predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa jx iskytu je diefafu starostlivosť, alebo škola, ktorú diefa navštevuje boli rozhodnutím poslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo naria dené karanténne opatrenie alebo - fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne o pa tre n ie ale b o v sú vislo sti s p ô ro d o m b ola prija tá do ústavnej sta ro stlivo sti zd ra vo tn ícke h o zariadenia, a preto sa nem ôže o dieta starat.
10
Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu m edzi m esačným vym e riavacím základom na určenie výšky vyrovnávacej dávky a vym enavacim základom , z ktorého zam estnankyňa platí poistné na nem ocenské poiste nie v jednotlivých kalendárnych m esiacoch po preradení na mu prácu M esačný vym eriavací základ na u rč e n ie výšky vyro vná va ce j dávky je 30,4167-násobok denného vym enavacieho základu na určenie vy ik y nem ocenskej dávky Mesačný vymeriavací základ sa zaokrubájje na cele sto venské koruny nahor
M a te rs k é Pokiaľ ide o podm ienky pre poskytovanie m alerskarki n e su zá s a c k v y t* zm eny oproti podm ienkam pre poskytovanie (peňažnej pom o ci v m ater stve. M aterské sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času zamestnankyne, príp. zamestnanca, a sjxiso b , príp. druh jej (jeho) odm eňovania. Výška m aterského je 55 % d en ného vym eriavacieho základu. Vychádzajúc z prechodných ustanovení zákona č. 461 /2003 Z.z. o sociál nom poistení, ak nárok na niektorú z dávok nem ocenského poistenia vznik ne v o b d o b í o d 1. ja n u á ra 2004 d o 30. jú n a 2004, d e n n ý vym eriavací základ na určenie ich výšky sa určí najviac zo sum y všeobecného vym e riavacieho základu platného v roku 2002, t.j. zo sum y 162 132 Sk Dávky n e m o ce n ské h o p oiste n ia sa v to m to o b d o b í p oskytn ú z m a xim álneho denného vym eriavacieho základu 444.1973 Sk (162 132 Sk 365 dní 444.1973 Sk na jeden deň) Táto výn im ka sa nevzťahuje na náhradu p n jm u pri d oča sn e j p racovnej neschopnosti zam estnanca. Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok n em ocenského poistenia od zam estná vateľa najneskôr d o 31. d ecem bra 2004. Do prevzatia rozhodovania a v y plá cania d ávo k n e m o c e n s k é h o p o is te n ia o d zam estnávateľa S ociá ln ou poisťovňou, o nem ocenských dávkach podľa zákona o sociálnom poistení rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decem bra 2003. Zamestnávateľ, ktorý do 31 d ecem bra 2003 rozhodoval o dávkach ne m ocenského poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej p ob o čke Sociálnej poisťovne poistné na nem ocenské poistenie za príslušný kalendárny m esiac spolu s vyplateným i nem ocenským i dáv kami (bez náhrady pnjm u pri dočasnej pracovnej neschopnosti zam est nanca, ktorá nie je financovaná z prostriedkov nem ocenského poistenia) vrátane počtu zam estnancov a počtu dní. za ktoré vyplatil nem ocenské d ávky na p red p ísa n om tlačive, d o d ň a prevzatia v ý k o n u n e m o ce n ské h o poistenia od zam estnávateľov Pre tzv. m alé závody, pre ktoré nem ocenské poistenie vykonáva už v sú časnom o bd o b í m iestne príslušná p ob o čka Sociálnei poisťovne, sa na rozhodovaní a vyplácaní dávok n em ocenského poistenia nič nem ení, pri budia im však v súvislosti s novým zákonom č. 462/2003 Z z o náhrade príjm u pri dočasnej pracovnej neschopnosti zam estnanca nová povinnosť, a to vyplácať za prvých 10 kalendárnych d ní d očasnej pracovnej n e s c h o p nosti svo jim za m estn an co m náhradu p ríjm u pri d o č a s n e j praco vn e j ne sc h o p n o s ti zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca vznikla najskôr od 1 januára 2004 Dávky nem ocenského poistenia, ktoré sa vyplácali k 31. d ecem bru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po to m to dní, sa vyplácajú sp ôsobom usta noveným predpism i účinným i d o 31. d ecem bra 2003
Už na p rv ý p o h ľa d z a u jm ú o b je k ty K ň a z s k é h o se m in á ra sv. F ra n tiš k a X a v e rs k é h o v B adíne n á v š te v n ík o v s v o jím m o d e rn ý m a p ríje m n ý m v z h ľa d o m . N ie ka žd ý v š a k vie, že u k rý v a jú v ia c e ro u m e le c k ý c h s k v o s to v , kto ré p rilie h a v o d o tv á ra jú d u c h o v n ú a tm o s fé ru to h to m ie s ta .
Umelecké skvosty v Kňazskom seminári v Badíne V m inulom roku o zdo b ila presbytérium kaplnky sem inára n ová , v e lk o ro z m ě rn á m o z a ik a , ktorú v septembri, pri svojej návšteve Badína, požehnal sám Svätý Otec, pápež Ján Pavol II. Autorom m o zaiky je páter Marek R upnik so svojim i spolupra covníkmi, ktorý je vo Vatikáne riaditeľom Ateliéru duch o vn éh o um enia C entra Aletti a konzultorom P ápežskej rady pre kultúru. Je to už sedem násta mozaika, ktorá vyšla z jeh o dielne. A ko autor sám vysvetľuje, d om in a ntou m ozaiky je Ježiš Kristus, ukrižovaný na strom e, čím vyjad ruje s to to žn e n ie stro m u rajske j zá hra d y so stro m om kríža. Kristus zostupuje a necháva sa p ribif na ten istý strom tak, aby človek vidiel jeho tvár a dokázal ho opäť nájsť. Pri kríži stojí nová Eva, Mária, Matka a Panna, ktorá sym bolizuje pravý ži vot, čiže ovocie strom u, ktorý dáva život. Pozerá sa na hladký biely hárok pergam enu, na ktorý sa m usí napísať najvyššia m ú d ro sf, kto rú Kristus z kríža odhaľuje svojej matke. Na druhej strane krí ža je skupina troch mužov - uprostred je sv. Fran tišek Xaverský, po jeho pravici Ján Krstiteľ a po jeho ľavici Ján Evanjelista. Sv. František Xaverský s to jí tu p rip ra ve ný vykro čiť a ísť ďalej, pričom autor necháva otvorené, či ku krížu prichádza, ale bo o dch á d za plniť svoje sp asite ľské poslanie. Rovnakú pozornosť ako postavám venoval autor celém u priestoru, ktorý ich obklo p uje . O vláda ho prúd matérie, znázorňujúci život, resp. prúd živo ta, ktorý vychádza zhora z neba a prepadá sa až do hlbín ľudskej smrti. Osobitný význam m á tenký prúžok vytvorený z riečnych alebo m orských ka m eňov, ktorý sa vime zhora ku krížu, prechádza cez Krista a dosahuje d oln ý okraj m ozaiky. Ka m ienky pripom ínajú vodu, rieku, more. K ed ich vo vyschnutých korytách riek nenájdem e, voda sa tu už nikdy neobjaví. Ak tam sú, znam ená to, že životodarná vo da sa sem vráti. Teda kam enný chodníček m á svoju vlastnú sym b oliku a okrem toho naznačuje aj jednotu medzi nebom a zemou.
D ekorácie po o b o ch stranách m ozaiky pripom í najú starobylú kultúru tak pradávnych Slovanov, ako i ázijských národov. V bielych poliach vidím e biely, červený a tm avom odrý kruh - najstarší ná boženský sym bol ľudstva R ovnako sa tam obja vujú u p o m ie n k y starého čín ske h o písm a, ktoré evokujú sen sv. Františka Xaverského o Číne V m ozaike sú zastúpené rôzne druhy kameňa, mramoru, žuly a sm altov - zmesi um elo vyrobenej výlučne pre m ozaiku Kam ene pochádzajú z ro z ličn ých kú to v sveta, ale vä čšin o u z Talianska A zda najzriedkavejším a najvzácnejším kameňom je onyx z Afganistanu, červený travertín z Turecka a biele kam ene z Grécka. Farby na m ozaike ko pírujú štýl prvého tisícročia - červená farba, ktorá
Ceny Slovenskej sporiteľne po tretí raz Ako po minulé roky, tak aj v roku 2003 poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., finančné prostriedky na u d e le n ie cien pre n a jle p š ie d ip lo m o v é práce a b so lve n to v š tu d ijn é h o zam erania „E k o n o m ická a fin a n č n á m a te m a tik a “ na FMFI UK. Porotou ako vždy bola o bh a job n á kom isia a opát mala príjemné starosti vyberať z väčšieho počtu prác, ktoré by si boli odm enu zaslúžili. Napokon boli ceny udelené takto:
značí božstvo, na mozaike zostupuje, m odrá farba predstavujúca ľudstvo vystupuje nahor, čiže ľud stvo stúpa k nebu. Použitá kom binácia zlatej farby s m odrou, zelenou a červenou je najstaršou fa rebnou kom bináciou vzťahujúcou sa k svetu a ná boženstvu. Celú m ozaiku charakterizuje pohyb, prúdenie, kamene. Scéna je plna svetla nenajdeme tam rúč tm avého, tem ného a utláčajúceho. Pn pohľade na m ozaiku sa ľudské oko neunaví, vždy bude niečo nové priťahovať jeho pozornosť. Mali by sme však mať dostatok času a nechal ju samu sa nam p ihovárať, lebo práve vtedy budem e vedieť ju aj správne prečítať. Interiér sem inárnej kaplnky veľmi p ôsobivo d o pĺňa um elecké stvárnenie k ríž o v e j c e s ty J e ž iš a K rista V 14 tabuliach s k la rôzne vyleptaných, sa z d ia lky m ihajú ko n tú ry je d n o d u c h ý c h postáv vsa de n ých d o s c e né rie pašio vých u dalostí. Už sam otná tvorba to h to m ajstrovského originálu si vyžadovala obrovskú nám ahu a opatrnosť Sklo m uselo stratiť svoju čírosf, hladkosť a jemnosť, aby navodilo pokojnú atmosféru prenikania svetla a dalo vyniknúť tichej drám e posledných dní Je žišovho života.
1. cena: A le xa n d e r E rd é lyi za prácu „A delay differential equation m odel o f oscillation o f exchange ra te s“ (vedúci práce P. Brunovský) 2. cena: Já n P a ta ky za prácu „H lasovacie h ry“ (vedúci J. Pekár) 3. cena: L ub o m ír K o ršň á k za prácu „ M etódy vnútorného b odu v lineárnych úlohách optm aiizacie dlhopisového p o rtfo lia " (vedúca M. Halická) 4. cena: M ilan V ýškra bka za prácu „M etódy vnútorného bodu v kvadratických úlohách optimalizá cie p o rtfo lia " (vedúca M. Halická). Je veľa te ó rií o tom , ako sa m akroe ko n om ické ukazovatele prem ietajú do vým enných kurzov. Prečo však kurzy vykazujú fluktácie s oveľa m enšou frekvenciou, než m akroekonóm ia? Jedným z vysve tlen í je, že sa d o tý c h to p o h yb o v p rem ie ta jú očaká va n ia in ve sto ro v o p o h y b e kurzu v budúcnosti. Práca A. Erdélyiho predstavuje základnú analýzu originá ln eh o m atem atického m odelu spom ínaného javu. V ýsledok hovorí, že keď je param eter .n e rvo zity” investorov malý, prirodzený m akroe ko n om icky o dô vo d n e n ý kurz je stabilný, a ke d param eter prekročí určitú pra hovú hodnotu, prichádza k jeho fluktuáciám . V práci J. Patakyho porota o cen ila najm ä aktualitu aplikácií tém y. Hlasovacím hrám (teórii systém ov hlasovania), ktorá je jej obsahom , sa totiž dosiaľ na Slovensku nik nevenoval. Aktuali ta práce je v tom , že a utor aplikuje teóriu na vyh odnotenie sily jednotlivých členských krajín EU (v súčasnosti i po rozšírení) v rôznych hlasovacích systém och, navrhovaných v prebiehajúcej reform e orgá n o v únie z pohľadu Slovenska. D ochádza k záveru, že pre S lovensko (podobne, ako pre všetky m alé krajiny) sú výh od n e jšie hlasovacie systém y s vyšším kvó rom potrebným na schválenie návrhov. O ptim álne investovanie d o d lh o p iso v rozličných splatností vedie na rozsiahle optim alizačné úlohy. Práce L. Koršňáka a M. Výškrabku sú si veľmi podobné, venujú sa dvom rozličným va riantom tejto úlohy, vyžadujúcim použitie rozličných výpočtov. Spoločným rysom prác je. že v nich vyvinutý sp ôso b výp očtu o riginálne využíva nedávno objavené efektívne, num erické algoritm y, ktoré nie sú zatiaľ obsahom štandardných p rog ra m o v balíkov. S úpln ým te xto m o d m e n e n ý c h i dalších d ip lo m o v ý c h p rác sa m o žno zoznám iť na stránke http://pc2.iam .fm p h.u nib a.sk/stu d ium /efm /d ip lo m o vky/ P avel B ru n o v s k ý (Redakcia spravodaja Naša univerzita sa ospravedlňuje pánovi profesorovi Brunovském u za oneskorené uverejnenie je h o príspevku.)
A u to ro m krížovej ce sty je L adislav Záb o rsky ktorý žije a pracuje v Martine Na oddeľeni kresle nia a maľovania SVŠT v Bratislave bol žiakom prof M u dro ch a . M allého a Benku. Po štú d iá ch pôso bil ako profesor kreslenia a desknptivnei geometne na G ym náziu v Martine. V ro koch 1953 - 1957 bol odsúdený a uväznený za nabcženske aktivity I k e d vystavuje o d r. 1943, musel sa dlhé desaťro čia zaobísť bez svetiel re fle kto ro v a oficiá ln eh o uznania. Jeho velkem u umeniu to však neubkžito Pódia publikácie Krasa a lanenie v Kňazskom semman sv Fmntška Kaversxenc vydanej v r 2003 s p raco va la J. H in n e ro v a
11
Z A H R A N IČ N Á T L A Č O Ú N IK U M O Z G O V
Európa stratila svoje vedecké hviezdy Š ty ris to tis íc n a jle p š íc h v e d e c k ý c h m o z g o v E Ú sa p re s ť a h o v a lo d o U S A . Č o b u d e E u r ó p u s tá t z a s ta v e n ie to h to p r o c e s u ? A ko z a s ta v iť ú n ik m o z g o v z E u ró p y V Európe žije m noho z najnadanejších vedcov planéty, ale stotisíce z nich spolu so svojím talentom o dišli do USA hľadať lepšiu finančnú podporu, zariadenia i príležitosť pre kariéru. Ich m yšlienky a vynaliezavosť sú však kľúčové na vytváranie pracovných príležitostí, urýchlenie ekonom ického rastu a zvýšenie konkurencie sch op n o sti Európy. Takže sa politici a zá konodarcovia usilujú, aby sa vrátili. Ako EÚ priláka svojich najlepších a najbystrejších domov? Ked sa Valerio Dorello obzerá po svojom laboratóriu, vidí miniatúru Európ skej únie. P opoludňajšie slnko prúdi dnu a taliansky p ostd oktora n d ský šti pendista stojí pri výlevke, m eniac roztoky pre jed e n zo svojich pokusov. Š panielska kolegyňa, Virginia Arm adorová, leje gél m edzi sklenené tabule, zatiaľ čo nem ecký vedec m enom Tarig Bashir pracuje vedľa na počítači. Ich vedúci M ichele Pagano je Talian. Dvaja d alší p ostdoktorandi sú tiež Taliani, zatiaľ čo další dvaja sú Francúzi. V skupine, ktorá sa zaoberá vý skum om rakoviny, je taká zm es jazykov, že jej členovia zam ýšľajú u m iest niť vedľa telefónu zoznam kľúčových slov so základným i frázam i vo svojich jazykoch. Toto laboratórium nie je v Bruseli, ani v Paríži, ani v nejakom inom európ skom hlavnom m este. Je na Lekárskej fakulte New York University (NYU). Všade v USA sa takéto výskum né zariadenia hem žia bystrým i m ladým i Európanm i, ktorých prilákalo štedré am erické financovanie, lepšie zariade nia a m eriokratická kultúra. „V Taliansku.“ hovorí D orello, .b y som zarábaI m ožno 900 EUR m e sačn e .“ Na NYU dostáva ta km e r trikrát toiko. .USA sú miesto, kde môžete ro b it veľmi dob rú vedu. a ak ste vedec, snažíte sa nájsť najlepšie m ie sto ,“ hovorí Pagano, ktorý prirovnáva vedeckú m igráciu k futbalcvým prestupom . „Vo futbale, ak ste dobrý, iný tím si vás m ôže k ú p it“ Veda je taká istá a USA sú ve lkým n á ku p co m : v roku 2000 USA m inuli 287 m iliárd EUR na výskum a vývoj, čo je o 121 m iliárd EUR viac ako EU N iet sa čo čudovať, že USA m ajú o 78 % vysoko te ch n olo gických patentov na hlavu viac ako Európa, ktorá je zvlášť slabá v oblasti inform ačných tech n oló gií a biote ch n oló g ie Pred trom i rokm i vodco via EÚ slávnostne sľúbili, že do roku 2010 z EU urobia „najviac súfaže schopné a na vedom ostiach založené hospodárstvo sveta'. Ale jeden z n ajznepokojujúcejších znakov toho. že sa im to nedarí je stály o dliv najlepších a najbystrejších e uró p skych m ozgov, ktoré končia svoje štúdiá a venujú sa svojej kariére v USA. Asi 400 000 európskych v e d co v žije teraz v USA a ka žd o ro čn e tam o d ch á d za jú tis íc k y dalších. Prieskum, ktorý v novem bri zverejnila E u róp ska kom isia, zistil, že len 13 % e uró p skych ve d e ckých p ro fe sio n á lo v p ra c u jú c ic h v za h ra n ičí m á teraz v úm ysle vrátiť sa dom ov. Únik európskych vedcov do USA sam ozrejm e nie je ničím novým. Politické a náboženské prenasledovanie viedlo velikánov ako boli Albert Einstein a Enrico Fermi cez Atlantik. Exodus pokračoval v 50. a 60. rokoch minulého storočia, ke d USA investovali m iliardy d o výskum u súvisiaceho s obranou a vytvorili m agnetické zoskupenia vedeckej excelencie, v ktorých pracovali najlepšie mozgy sveta, čím podnietili Britskú kráľovskú spoločnosť vymyslieť slovné spojenie „únik m ozgov“ („brain drain"). Am erické investície položili základ technického rozm achu, ktorý v 80. a 90. rokoch m inulého storočia prilákal dalších Európanov. Ľudí núti odísť preč európska byrokracia, skost natená hierarchia a frustrujúca vedecká rozdrobenosť. „V Európe je neporia d o k,“ kričí Christopher Evans, profesor biotechnológie na štyroch britských univerzitách a vedúci p od n ikateľsko -ka p itálo vej firm y M erlinské biovedy, „m račno príliš riadenej a ko m plikova n e j byrokracie, ktorá d u sí zriedkavé plam ene skutočnej podnikateľskej geniality. “ Je to skutočne také zlé? Európa predsa m á vedeckovýskum né centrá sve tovej úrovne, ako sú Európska organizácia pre jadrový výskum - CERN (European O rganization fo r N uclear Research) v Ženeve, kde vynašli web, a Európske laboratórium m olekulárnej b io ló gie - EMBL (European M o lecular B iology Laboratory), kde v roku 1995 laureáti N obelovej ceny Eric W ieschaus a C hristiane N usleinová-V olhardová skúm ali genóm y. Časté sú však sťažnosti, ktoré vyslovil aj bývalý francúzsky m inister školstva Claude Allegre, vedúci g eo ch e m ické h o laboratória v Paríži VII, O pisuje francúzsky a nachronistický „sovietsky“ systém s centralizovaným riadením, v ktorom vedci musia prekonávať byrokratické prekážky či už pri kúpe drahého zaria denie alebo základných kancelárskych potrieb. „C hystám sa presťahovať do USA na neurčitú dobu, pretože ch ce m p okra čo va ť vo svojom výskum e," h ovorí Allěgre. „V terajších p o d m ie nka ch sa to nedá. “ Únik m ozgov nie je čisto akadem ický problém . V stávke sú m iliardy EUR a desiatky tisícok pracovných m iest, pretože veda poháňa odvetvia infor mačných technológií, biotechnológie a farmácie. Európa si nemôže dovoliť dalšie zaostávanie. „B u d ú c i rast vzíde z priem yselných odvetví založených na vede, “ hovorí analytik A ndrew W yckoff z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - OECD. Že túto správu už poch o p ili tak európski politici, ako aj zákonodarcovia na národnej úrovni i úrovni EÚ, dokazuje skutočnosť, že sa uprostred ch ron ických sťažností na byrokraciu a nedo statok zdrojov už objavujú signály pokroku. V niektorých inštitúciách, ve rejných aj súkromných, Európania už ponúkajú vedcom lepšie financovanie, lepšie zariadenia, lep šiu p o d p o ru p o d n ik a n ia a súfaže a c e lko vo lepšie p o d m ie n ky pre ve du sve to ve j trie dy. Ž ia d n a z e u ró p skych krajín nem á m ozgový potenciál ani finančnú silu na to, aby m ohla čeliť am erickém u
12
vedeckém u predstihu, preto sa EÚ usiluje budovaním sieti, spájaním síl a pozdvihováním štandardov regiónu vytvoriť E urópsky vedeckovýskum ný priestor - „s p olo čn ý trh" pre vedu Na realizáciu tejto vízie v celom regióne bude Európa m usieť d o roku 2010 zvýšiť počet svojich vedcov o 700 000 a prilákať späť vedeckých em igrantov. P ro b lé m y a p o te n c iá ln e rie š e n ia Na jar roku 2002, po troch produktívnych rokoch výskum u vo fa rm a ceu tickom g igante Eli Lilly v am erickom štáte Indiana, sa M athias Tschop vrátil dom ov. O pustiť krajinu, ktorú nazýva „ra jo m “ pre vedcov, bolo ťažké hovorí Tschop, ktorý študuje h orm óny súvisiace s hladom Zakotvil na Ne m eckom ústave výživy ľudu (DlfE D eutsche Institut tur Essen) v Potsda m e a zažil šok. P odobne ako na m nohých nem eckých inštitúciách boli jeho kolegovia vysoko erudovaní, ale peňazí b olo m álo a dostu pn o st zd ro jov pevne zvierala byrokracia. H oci v spolupráci s viac ako d vom a tuctam i iných inštitúcií rýchlo pom o h o l získať grant EU na výskum obezity vo výške 11,7 m iliónov EUR, nestačilo to na prekonanie dezilúzie .M useli ste vyplniť štvorstranovú prihlášku, aby ste dostali už používaný počíta č a vašu žiadost odm ietli p re chybu v odstavci 3 4 2 .' hovorí .N e m o h o l som sa s tym z m ie riť" Ponechal si m iesto hosťujúceho profesora na DifE a ulohu v pro jekte pre výskum obezity, a nam ieril spať do Am eriky, kde je teraz doceň tom na Katedre psychiatrie na U niversity o f Cincm ati Stále sa sm eje ked si p o m y s lí na 750 000 d olá ro v, kto ré d osta l na C in cina ti na svo je nove laboratórium , personál a cesty. Európsky komisár pre vedecky výskum Philippe Busqum upozorňuje na Šiesty rámcový program financovaný EU ktorý podporu|C Tschopovu prácu v oblasti výskumu obezity, ako na dôkaz, že na dobry vytv jm pe maze sú. Ale pripúšťa, že iná vec sú priority politikov .J e ľahšie počas volebného roka postavit další kilometer dialhice ako vybudoval nove ImZxxe tónum. “ hovon .Američania robia lepšie dlhodobé strategické rozhodnutia ’ .P eniaze sú skutočne hlavné v e c .“ súhlasí riaditeľ CERNu Luciano Ma nam .E urópa zaostava. pretože sm e dostatočne neinvestoval ' Len Fm-,. a Švédsko dosiahli cieľ EÚ investovať 3 % HOP do výskum u A by cela E u dosiahla d o roku 2010 tento cieľ m usia rásť investície do vys* .m u a vy voja o 8 % ročne - takm er dvojn á sob o k ročného vzrastu 4 5 x z a zním e naného od roku 1997 Nedeje s a to V Taliansku štátne rozpočtové tw e « ! * : • do výskum u v poslednom desatroci klesli. N edostatok príležitosti - a mizerný plat 6 EUR na hodinu - vyprovokovali vedco v v Ríme k novem brovej m a nifestácii, na ktorej mávali pasm i, čím sym bolizovali svoju pripravenosť odísť so svojím talentom do zahraničia. Francúzsky rozpočet na rok 2004 zdvihol financovanie výskum u o 0,9 %, čo je m enej ako polovica sum y potrebnej na pokrytie inflácie, a čo nestačí na zm enu skutočnosti, že „upra tovačke platím viac ako dostáva vedec.“ hovorí Pascal D egiovanni, te o re tický fyzik v N árodnom centre pre vedecký výskum vo Francúzsku. Čo ke d sa vedec pokúsi pokryť deficit tak, že si zadováži finančné prostriedky sám? Na niektorých m iestach si to zrejm e zasluhuje trest Michael Krausz, p rofesor na H am burskej univerzitnej klinike pre psychiatriu a psychoterapiu, prijal finančné prostriedky na výskum od nem enovaného výrobcu drog: nem eckí prokurátori skúm ajú, či to urobil vým enou za p o d poru jeho výrobkov. R iaditeľ kliniky D ieter Naber, ktorý poukazuje na to, že univerzitné vyšetrovanie v roku 2001 očistilo Krausza od previnenia, sa zamýšľa nad tým . ako majú takéto ústavy platiť svoje účty Priem ysel je podstatným zdrojom financovania - hoci v roku 2000 firm y EÚ investovali do výskum u a vývoja o 79 m iliárd EUR m enej ako am encke sp oločnosti ale N em ecko nem á jasný legálny rám ec pre vzfah sponzora a príjem cu “Takmer každý kontakt s priem yslom sa kriminalizu/e.“ hovori Naber „Pretože m iestne vlády sú insolventné, žiada sa o d nás. aby sm e získavali finančne prostriedky o d tretej strany, vrátane finančných prostriedkov o d priem yslu Ale k e ď to urobíme, často zavolajú na nás prokurátorov. “ V Británii, ktorá m á m nohých vedcov svetovej triedy, akí sú na Edinburgh s Roslin Institute, University of N ottingham a K ing 's C ollege London, podpo rujú výskum naprildad bohaté charity ako je W elcom e Trust, ako i piomerne flexibilný systém financovania. Ale „je d n o d u c h o sa nem ôžem e porovnával s USA, “ hovorí Colin Blakemore, vedúci britskej Rady pre vedecký výskum MRC (M edical Research C ouncil). Ročný rozpočet jeho am erického parí nera, N árodných ústavov zdravia - NIH (National Institutes of Health) vo výške 27 miliárd dolárov je štyridsafkrát vyšší ako rozpočet MRC Dokonca aj p ri prepočte na p o č e t obyvateľov je dvanástkrát vyšší." hovorí Blakemore Európska kom isia sa snaží zvyšovať úroveň financovania Jej Generálne riaditeľstvo pre vedecký výskum je teraz v polovici svojho pafročného 6 rám cového program u, ktorý bude trvať d o roku 2006 a m á hodnotu 17,5 m iliárd EUR - čo je 17 % skok v jsorovnaní s o bdobím rokov 1997 2001. Ale kritici tvrdia, že fo n d y EÚ často rozdeľujú byrokrati, ktorí dávajú prednosť sociálnym a geografickým faktorom pred vedou EU tvrdí, že zreform ovala svoje postupy, ale počítačový vedec Peter Sloot z U niversity of Am sterdam bedáka. „Vo vyšších kruhoch EU prevláda silnú a dm in isťa tívna a manažérska, nie vedecká k u ltúra ." Dobrá správa je, že v niektorých e uró p skych hlavných m estách napo kon začínajú situáciu chápať Írska vláda kladie velVy dôraz na vedu. zvlašf na takú. z ktorej m ôže mať zvyšok h ospodárstva úžitok Vládny ro zjjo čet na rok 2004 zahťňa novú daňovú úľavu pre spoločnosti, ktoré investujú do
výskum u a vývoja. Zvýšil aj finančnú p o d p o ru pre štátnu Vedeckú nadáciu Írsko - SFI (Science Foundation Ireland). Zám erom tohto opatrenia je urých liť vytvorenie pevnej ve de cko -ve do m o stn e j základne a zatraktívniť Írsko pre firm y v dôležitých odvetviach, ako je napríklad b io technológia. V na sledujúcich troch rokoch b ude SFI investovať d o výskum u 400 m iliónov EUR, vrátane m iliónov pre oblasti ako je m atem atika a vedy o zem i, ktoré sú často zanedbávané v prospech evidentne kom erčnejších odvetví. „C hce me, aby sa Írsko stalo m iestom , ktoré Je nielen priateľské k vedcom , ale aj priateľské k vede,“ hovorí William Harris, generálny riaditeľ SFI. Pozornosť a tondy - sa vyplácajú. M inulý m esiac SFI prilákala d om o v uznávaného írskeho genetika Jo hn a Atkinsa. Svoj balík 3,2 m ilióna EUR použije na rozbehnutie laboratória v C orku, pričom bude pokračovať vo svojej práci na University of Utah. „Som nadšený, k e ď vidím vzrast finančných prostried kov na vedu," hovorí Atkins. „Je to obrovské zlepšenie v porovnaní s tým, ako to v írsku bývalo. “ K o n flik t k u ltú r Vždy, keď astronóm ka Sandra S avagliová uvažuje o návrate do Talian ska, spom ienka na o któ b e r 2002 jej pripom ína, prečo je ešte stále v USA. Výskum níci si často udržujú spojenie so svojim i d om o vským i inštitúciam i v Európe, takže k e d Savagliová v roku 2001 odišla na Jo hn s H opkins University, pokračovala v spolupráci s kolegam i z Rím skeho observatória. Jej práca je zam eraná na výb uch y g am a lúčov, m asívne energetické vý buchy, ktoré vraj nastávajú, ke d um iera o bro vská hviezda. V jeseni roku 2002 „som veľmi intenzívne pracovala a ve ci vyzerali veľmi zaujím avo,“ hovorí Savagliová, Vlastne až tak zaujím avo, že údaje upútali pozornosť jej vedúceho v Ríme. Povedal: „Je to zaujímavé, ale vyjasnime si to: ak niečo objavíš a budem e to publikovať, ja budem uvedený ako prvý autor, “ spo mína si Savagliová. „Ešte sme ani nevedeli, aké budú konečné výsledky, a on už m yslel na to, kto bude prvým autorom. “ Autorstvo form uje kariéru vedca a pre Savagliovú sú takéto hierarchické postoje tak vo výskum nom kredite, ako aj v každodennej politike inštitú cie, kľúčovým dôvo d o m jej ro zho d n utia ostať zatiaľ v USA. Ale voči svojm u k o le g o vi v Ríme n e p re ch o vá va n epriateľstvo: „J e to len systém . Ak ste v systéme, robíte to, čo musíte, aby ste prežili. Niekto m u asi urob il to isté. Kultúra je hlavný problém . Vždy to tak b o lo . " Nijaká sum a finančných prostriedkov nem ôže zaplatiť kultúru ko nku rencie schopnosti. Ak nie je práca vedca ocenená, odnesie svoj talent do USA, kde inováciu a pracovitosť odm eňujú štedrými grantmi, plnou dôverou a finančnou investíciou. „USA m ajú podnikateľskú kultúru," hovorí fínsky m olekulárny biológ Erkki R uoslahti, ktorý sa v roku 1970 presťahoval do USA a pom áhal prebudovať Burnham ov ústav v San D iegu na popredné zariadenie m edicínskeho výskum u. „ Ľudia m ajú tendenciu byt viac p o d n i kateľskí - lebo musia. Ináč sa o citnú m im o b izn isu ." Vedci hovoria, že súťaživý duch, aký sa vyskytuje v Ruoslahtiho labora tóriu s prevažne európskym personálom, na väčšine európskeho kontinentu chýba. V USA „m la d i ľudia, kto rí dokážu, že sú dobrí, dostáva/ú oveľa viac príležitostí, vrátane slob o d y viest svoje vlastné laboratóriá, hovorí fyzik G uido Langouche, p rore kto r C atholic U niversity of Leuven (KUL), ktorý robil svoju postdoktora n d skú prácu v S tanforde a do B elgicka sa vrátil z rodinných dôvodov. „V Európe obvykle m usíte desa ť rokov p raco va ť pre staršieho profesora, kým dostanete takú šancu. “ D okonca aj tí šťastlivci, ktorí dostali svoje vlastné laboratóriá, sa cítia o b medzovaní. „V N em ecku neexistuje p rin cíp odm eny za výkon,“ hovorí trid saťdvaročný fyzik M ichael A lexander R úbhausen, ktorý vedie výskum nú skupinu v oblasti biofyziky na H am burg U niversity. C ituje zákon, ktorý vyžaduje, aby absolvent d o kto ran d skéh o štú d ia opustil inštitúciu, na ktorej získal titul PhD. Účelom to h to zákona je zabrániť zaujatosti pri prijím aní n o vých profesorov d o zam estnania, ale praktickým výsledkom je odrezanie logickej cesty rastu m ladým vedcom na kariémych križovatkách. Rúbhausen má šťastie - dostal grant zaručujúci jeho plat a financovanie jeho skupiny počas jari 2004. Ale čo potom ? „Neviem, č i budem m ô cť zostaf v Nemecku,“ uvažuje, pretože nebude smieť pokračovať v Ham burgu, a pracovných miest pre jeho špecializáciu je málo. Preto sa obzerá do USA, kde robil svoju postdoktorandskú prácu. N ašťastie m e rio kra tický é tos, kto ré h o sa R úbhausen d ožaduje, nie je v E urópe celkom neznám y. N ájdete ho na inštitúciách ako je belgická KUL, ktorú časopis Science v čísle 5 zaradil m edzi najlepšie neam erické inštitúcie pre postd oktora n d ský vedecký výskum . „A by sm e pokročili, m u síme p reb e ra ť m yšlienky o d A m e riča n o v,“ hovorí Langouche. Takže už v roku 1973, dávno predtým ako väčšina európskych univerzít prepojila a kadem ický svet s o b ch o d o m , KUL založil Leuvenský výskum a vývoj, oddelenie, ktoré prem ieňa najlepšie projekty na aplikácie prinášajúce peniaze - a zakladá až desať sp o lo čn ostí ročne. Jeho hviezdou je srdcové liečivo tPA, ktoré vyvinul profesor b io ló g ie Désiré Collen, M ilióny EUR v licenčných pop la tko ch za to to liečivo financujú laboratórium so 160 za m estnancam i. Ďalším úžitkom je, že v regióne o kolo KUL sa nahrom adili firm y s vysoko rozvinutou te ch n o ló g io u , čo vytvára pracovné m iesta a prí jem z daní. Z a rú b a n á ce sta d o m o v? „USA sú špongia, ktorá s radosťou nasáva talenty z ce le j zemegule. Cenia si ve dco v,“ hovorí Paul Tangney, írsky fyzik na University of C alifor nia v Berkeley. „Kto b y n e ch ce l praco va ť v takom p rostred í? “ Teraz viaceré organizácie pracujú na vytváraní to h to prostredia aj v Európe. Ľudia zo švédskej Nadácie Knuta a Alice W a h lenbergovcov si uvedom ujú, že sa nem ôže a nesm ie brániť m ladým vedcom ísť do zahraničia, pretože skúse nosť je neoceniteľná. Ale môžu sa im ponúknuť lepšie dôvody na návrat do mov. Nadácia financuje stáže švédskych ve dco v na prestížnych a m e rických univerzitách, ako je M assachusets Institute o f T e chnology (MIT), Financuje aj výstavbu laboratórií a investuje m ilióny korún d o vybavenia švédskych inštitúcií, takže m ladí vedci m ajú infraštruktúru svetovej triedy,
Matthias Tschop, docent psychiatrie na Univerzite v Cincinnati akú p otre bu jú. „Ž ijem e v g lo b á ln o m s v e te ,“ h o v o rí ria d ite ľ nadácie E m a M óller. „N eu d ržím e ve dco v dom a, ak im nedokážem e p o s k y tn ú ť rovnaké prostredie na p rá c u ." M nohí bývali štipendisti Nadácie W ahlenbergovcov teraz pracujú na S tockholm Karolinska Institute, ktorý uskutočnil radikálne reform y v roku 1990, keď sa priam a štátna dotácia znížila z dvoch tretín na tretinu jeho rozpočtu. Vicekancelár Hans W igzell opisuje zm eny ako .a m e ric k é “ : boi založené rady, takže m im oriadne zdroje sa m ôžu posielať d o sľubného výskum u; profesori s trvalým m iestom majú teraz zaručený trojm esačný plat a zvyšok im hradia vonkajšie granty; priebojné sa vyhľadáva fin an covanie zo súkrom ného sektoru, pričom nadácia prispieva 22 % rozpočtu a priem ysel prispieva 11 %; na kom erčné využitie objavov boli založené dva investičné fo n d y a hold ing o vá spoločnosť. Skupina rovnako zm ýšľajúcich inštitúcií, do ktorej patria Karolinska. KUL C am bridge a University of Leiden, založila aj U gu európskych ve de cko výskum ných univerzít - LERU (League o f European Research Universities) v nádeji, že takéto reform y budú nákazlivé. Spájajú svoje zdroje a tobovanie, aby zlepšili vyhliadky pre vedecký výskum . Chcú vyššie financova nie, viac spoločenskej pod p o ry pre vedu a lepšie stim uly na investície biznisu do vedeckého výskum u. Leidenský rektor Douwe Breimer, ktorý vymyslel LERU. hovorí že vlády musia konať ak chcú. aby sa Európa staia význam nejšou vedeckou silou: „Stále zaostávame (za USA) v zariadeniach a príležitostiach na kariéru." Iným krokom správnym sm erom je vytvorenie E urópskej výskum nej ra dy - ERC (European Research C ouncil). Expertná s k u p in a ktorú zvolá,a K om isia dospela minutý mesiac k rozhodnutiu že „sum e sú potrebné nové európske prístupy k posilneniu vedeckeho výskumu vrátane sútažrveho finančného podporného programu, nezávislého o d štátnych záujm ov.' hovori dánska vedkyňa M ogens Fienstedová-Jensenová. ktorá bola vicepredsedníčkou skupiny. „A by ste m ohli definovat excelentnost, p otrebujete sutaž na európskej úrovni, ktorá p o d p o ruje základný výskum ." S kupina vyzvala členské štáty, aby sa zaviazali vytvoriť d o konca roka 2 004 ERC, kto rá m á ve lkú p o d p o ru v ce lo m ve d e c k o m spektre. „EÚ p o tre b u je s p o lo č n ú vedecko výsku m nú politiku , ak m á h ra ť d ôležitú úlohu v budúcom globálnom rozvoji,“ hovori Bengt Samuelsson, predseda výboru N obelovej nadácie, ktorá ponúkla svoju pod p o ru nedávno pri udeľovaní N obelových cien. Keď sa vytvorí ERC a p oskytne sa jej príspevok 2 m i liardy EUR ročne, budú členské štáty EÚ lepšie pripravené vyrovnať sa USA, ktoré využívajú silu dob re financovaných orgánov, ako je N árodná vedecká nadácia. V Lisabone v roku 2000 EÚ vyzvala na súťaž. To znam ená, ako hovorí B reim er z LERU, ktorá pod p o ruje ERC, že „ú n ik m ozgov b y m al fungovať obidvom a sm erm i - a j my by sm e sa m ali stať atraktívnymi pre U S A * Ak E urópa bude nasledovať vzor svojich najinovatívnejších inštitúcií bude pri pravená prijať E urópanov, ktorí sa vysťahovali, ale radi by sa vrátili dom ov. „R adšej b y som žil v Európe.“ hovori Tangney. „Často uvažujem o navrate “ hovori astronóm ka Savagliová „M ám rád svoju vlasť,“ hovori Dorelto z NYU “M ojím snom je m at laboratórium z N ew Yorku - s am erickou organizáciou a technológiou - v Neapole. “ Ak to Európa m yslí so s v o p u vedou vážne m ožno sa tento sen splní. Tam a sp ä ť O kolo 400 000 absolventov prirodovedných disciplín z EÚ žije v USA Ďalšie tisíce tam idú každý rok študovať a pracovať. Ale EÚ potrebuje do roku 2010 ďalších 700 000 vedcov. Dokáže však E urópa priviesť svojich najlepších a najbystrejších späť dom ov?" P rečo odchádzajú z Európy: N edostatočné zdroje, vrátane zlých zariadení a nízkych platov ta žrva byrokracia, zvlášť vo Francúzsku a Nem ecku, brzdi efektivnost prace Lep šie príležitosti pre kariéru v zahraničí. E u róp a n ia o bs a d z u jú akad e m ické p ostdoktorandské zam estnania, pred ktorým i A m enčania uprednostňujú priem ysel. Č o ich m ôže prilákať naspäť: Vyššia finančná podpora. Európska kom isia od roku 2002 d o roku 2006 investuje d o výskum u a vývoja 17,5 m iliárd EUR. Viac m entokracie - \a d > najschopnejších, nahrádzajúcej tradičný hierarchický model S iln e jš * parv EU siete, špeciálne prostredníctvom E urópskej vedeckej rady' R eportéri Em ily Brady a Grant R osenberg (Partž), John M iller (Brusel), Joanna B. Notary (New York City). Regine W osnitza (Berlin) a Steve Zw ick (Kolín) Tim e 19.1 2004 str 32-39 Preložila a p re potreby NU skratila RNDr. Z Ladzianska. CSc
13
Na počesť pána profesora Gustáva Čierneho V Ladzianskeho posluchárni na Lekárskej fakulte UK sa 22. januára 2 004 konal slávnostný sem inár venovaný 80. narodeninám prof. M UDr. Gustáva Č ierneho, DrSc. V preplnenej posluchárni sa zišli predstavitelia Slovenskej lekárskej spoločnosti. Českej lekárskej sp olo čn osti J. E. Purkyne, Lekárskej fakulty UK v Bratislave, JLF UK v M artine, LF UPJŠ v K o ši ciach, predstavitelia 1. a 2. lekárskej fakulty Kar lovej univerzity v Prahe. LF J. Palackého v O lom ou ci, aj LF M asarykovej univerzity v Brne a m nohí cfalší súčasní a bývalí vysokoškolskí učitelia, pria telia žiaci a študenti pána profesora. Ladzianskeho p oslu ch áre ň ro zkvitla m n ožstvo m ruží a ú p rim n ých vinšov. Zdravicu jubilantovi p redniesol prof. MUDr. J. Maršala, DrSc. Dekan LF UK prof. MUDr. P. Traubner, PhD., vysoko ocenil dlhoročnú aktív nu prácu prof. Č ierneho a udelil m u najvyššie ocenenie LF UK - Flynkovu m edailu. Doc. MUDr. K Belej. CSc., priblížil Turiec ako kraj slovenských anatóm ov - od J. Jessenia z Jaseňovej až po prof. Maršalu a prof. Č ierneho z Bodorovej, Zá sluhy prof. Č ierneho o b udovanie o dkazu a d e m okratizá cie S love n ske j le ká rske j s p o lo č n o s ti vyzdvihli súčasný prezident SLS prof. MUDr. P. Krištúfek, PhD., a bývalý prezident prof. MUDr. B. Lichardus, DrSc., rektor City U niversity. Prezí dium SLS udelilo prof. Č iernem u ako dôkaz n a j vyššieh o o ce n e n ia jeh o p ráce N ie d e rla n d o vu cenu SLS. Odkaz celoživotného vedeckého diela prof. Č ie rn eh o fo rm u lo va l prof. MUDr. J. Zlatoš, DrSc. Prácu profesora Čierneho ako učiteľa a pred nostu Anatom ického ústavu LF UK predstavil prof. MUDr. P. Mráz, DrSc. Aj m n oh é dalšie príhovory hostí a priateľov pána profesora p odčiarkli výz nam né m om enty z jeho života a práce, p rip o m enuli m nohé aktivity na prosp e ch slovenskej anatóm ie a medicíny. Je ho zá slu h y v y ja d ru jú aj d a lšie význ am n é o cenenia, kto ré m u p re d sta vite lia m n o h ý c h in štitúcií odovzdali: Čestná medaila 1. LF UK v Pra he. Č estné č le n stvo Č eske j a n a to m icke j s p o ločn o sti J. E. Purkyne. Pamätná medaila JLF UK
v M artine a via ce ro pam ä tných a pozd ra vn ých listov. P ro fe so r G u stá v Č ie rn y sa n a ro d il 19. 1. 1924 v Bodorovej, m edicínu študoval na Karlovej uni verzite v Prahe a v Bratislave, kde aj prom oval (1951). Jeho profesionálny vývoj význam ným spô sobom ovplyvnil dlhodobý študijný pobyt (vedec ká príprava) u profesora B orovanského (1953 1956). O rie nto val sa na n e u ro a na tó m iu , kto re j ostal verný viac ako 30 rokov. Ako prednosta Ana tom ického ústavu LF UK (1962 - 1986) vybudoval silnú anatom ickú školu. Skúm al lokalizáciu motoneurónov v m ieche a zostavil ich m ikrotopografickú m apu podľa inervačných vzťahov ku svalom . Svoje výsledky publikoval v m n oh ých vedeckých prácach d o m a i v zahraničí. Podpísal sa na m no hých knižných dielach - napr. Malá encyklopédia zdravia (1971), Sústavná anatóm ia človeka (1972 1990), Klinická u roló g ia (1990), Pitevné cvičenia (1995) P rof Č ie rn y je d lh o ro č n ý m a stále aktívnym fu n kcio n á rom Slovenskej lekárskej spoločnosti Zastával funkciu jej prezidenta, alternujúceho pre zidenta, vedeckého sekretára a stále je platným členom Prezídia SLS. Bol predsedom S lovenskej anatom ickej sp olo čn osti SLS, aj Čs. anatom ickej sp olo čn osti J. E Purkyňu a je čestným členom via ce rých za hra n ičných a n a to m ických s p o lo č ností. N em ožno zabudnúť ani na jeh o prácu šéf redaktora odborného časopisu Revue ošetrovateľ stva a laboratórnych m etodik, pri ktorého zrode stál a ktorý je význam ným prostriedkom ďalšieho vzd elá va nia v zdravo tníctve C h a ra kte ris tik y p ro fe s o ra Č ie rn eh o by n eb o li úplné, ak by sm e nespom enuli jeh o vzťah, o bdiv a úctu k prírode. Krásnym vyznaním boli slová p rof MUDr. K. Holom árta. C S c . o prof Č iernom ako poľovníkovi a d o c M UDr J Mentela. CSc . o p ro fe so ro v i ako rybárovi Pri tý c h to slovách
všetci prítom ní m ohli obd ivo vat nádherne zábery z profesorovej záhrady, revíru a krásnei prírody M alých Karpát, kde rád o ddychoval a stale rád trávi voľné chvíle Na to m to m ieste treba s p o m enúť aj p rednostu A natom ického ústavu LF UK prof M UDr J Bertušku, C Sc . ktorý slávnosť p ri pravil. z o rg a n iz o v a l a jem u vlastným n e n a p o d o b ite ľn ý m s p ô s o b o m uvádzal A ko žiak p rof Č ierneho si m o ho l d o vo lif bližšie vysvětlit m nohé z povedaného a priblížiť najma osobnostné a lúd ské črty jubilanta Prof Beňuška spolu s d o c H olo m áň o vo u a d o c M entelom e d č n e r o s ia . a pripravili a| zborník 77 prác venovaných prof Č iernem u M nohé z nich dokresTuiu život a dielo jubilanta a ostanú navždy cenným doku m e n to m Váženy pan profesor, zbo rn ík, ktorý vam venovali Vaši priatelia, žiaci, spolupracovníci a k olego via, je vari tou na jk ra jš o u kyticou k životnému jubileu K aid y príspevok sa spaja s Inou a ďalšou Vašou aktivitou, pracou, zrea lizovanou myšlienkou, i f poďakovaním za pra cú, ktorá jediná by pre m nohých znam enala celoživotné poslanie. Chceli by ame vyslovit k Vášm u jubileu 80 úprim ných vinšov a želaní ostanem e pri Jednom želám e sl ďalšie desatro iie spoločnej prace s Vami. pan profesor' M arian Bernadíc
Identifikácia vedeckovýskumných problémov v medicíne D okončenie zo str. 5 Vo viace rých p o je d n a n ia ch o v e d e c k e j práci sa p raco vn íci d elia na o b javiteľov prob lé m ov a riešiteľov p rob lé m ov. Vo vedeckých kolektívoch pra cujú o s o b y s rô znym i p re d p o k la d m i pre v e d e ckú prácu. N ie k to rí vedia dokonale realizovať vyprojektovanú úlohu, ale nekoncentrujú sa dostatočne na objavenie a identifikovanie nových prvkov v kom plexe aktuálnych vedec kých možností. Uvažuje sa o spôsoboch myslenia, odvahe, pochybovačnosti, prirodzenej zvedavosti a žiadny vede cký pracovník by nem al podliehať m ódnym hypotézam a teóriám , nem al b y byť o tro ko m akéhokoľvek d o g matického m yslenia a m yšlienok niektorých tzv. autorít (Ďurič a spol, 1990; Kim, 1990; K ukurová a spol., 2000; Tum a, 1991). Pri objavovaní a identifi kácii vedeckých p rob lé m ov človek alebo sku pin a ľudí jasne vním a a regis truje iba to, čo zapadá d o ich skúsenosti, ve do m o sti a predstáv a celý rad dôležitých inform ácií si takto upria m e ná o so b a alebo skupina nevšíma, nevidí ich a n epripisuje im vážnosť. U vedené vlastnosti sa nevyskytujú iba u m ladých začínajúcich pracovníkov, ale niekedy i u starších pracovníkov, ktorí d lh o d o b o riešia iba jed e n úzky prob lé m a strácajú schopnosť objek tívne posúdiť a identifikovať problém y z iných úsekov a dokonca i z vlastné ho odboru. S chopnosť všim núť si javy a prob lé m ové situácie, ktoré bežne sú v epicentre ľudských sch o p n o stí a orientácie, je niečo viac ako len určitá pozorovacia schopnosť. V ystupuje tu na povrch zvláštna schopnosť uvažovania, úroveň vedom ostí a skúseností a celková hodnotová orientácia. Objavuje sa tu veľa otázok i vo vzťahu k minulosti, prečo napríklad G, Galilei nabúral zákon akceptovaný viac ako dvetisíc rokov, prečo sa L. Pasteur pustil d o zápasu s príčinam i infekčných o ch o re n í a !. M ečnikov do odhaľo vania m echanizm ov zo d p o ve dn ých za obra n ysch op n o sť organizm u voči patogénnym m ikroo rg an izm o m . U platňujú sa tu vlastnosti ako kreativita, odvaha, sp ôso b m yslenia, pam äťová aktivita a schopnosť prijím ať a svoj ským sp ôsobom spracovávať inform ácie (Ď urič a spol., 1990; Kim, 1990; Tuma. 1991). Ide tu o jedincov, o ktorých by mal byť záujem na celom svete a ktorí tvoria skryté bohatstvo každého národa. Ide tu o talenty, ktoré by sa maJi odhaľovať už v ško lsko m systém e a zapájať ich do ve deckový skum nej práce. Talentovaný jedinec, ak m á potre bn é aj vôľové vlastnosti a chce niečo dokázať, by sa mal dostať d o d ob re j vedeckej školy, kde by sa naučil vedeckej práci M etódam aj m ysleniu a mal by mať pre prácu aj adekvátne p odm ienky, aby m o ho l priniesť veľa pre rozvoj poznania aj pre prax. Profil vedeckého pracovníka súvisí s vrodeným i p redpokladm i a fo r
14
m uje sa v určitom prostredí a čase. R ozvoj schopnosti pre uvažovanie a m yslenie je oveľa d ôležitejší ako nado b úd a n ie h otových vedom osti bez prídavných súvislostí. S chopnosť uvažovania a m yslenia ostáva človeku aj vtedy, k e d všetko naučené už zabúda Na vedecko výsku m ný a odb o rn ý profil je d in c a v p lý v a aj škola, v k to re j sa p raco vn ík vyvíjal a učil o d b o ru a základom vedeckej práce. Do riešenia problém ov sa premieta m noho tak torov jednak zo strany riešiaceho subjektu prípadne tím u a jednak m noho faktorov z prostredia Riešenie náročných vedeckovýskum ných problém ov vyžaduje v svojej ideovej podstate použitie kom bin á ciu viacerých m etodíc kých postupov, m nohokrát vychádzajúcich z m e dzio d bo ro vých úsekov Práve v m e dzio d bo ro vých oblastiach sa dosa h u jú najprenikavejšie a| na|prekvapujúcejšie výsledky (napr. im unogenetika, biofyzika, klinické sm ery a teoretické predm ety a pod.) Z hľadiska lekárskeho výskum u treba rešpektovať i únosné potrebné proporcie, aby sa prekryla šírka m edicínskych potrie b Tam kde sa práca úspešne rozvíja, treba ju p odporovať a iniciovať výskum na úsekoch, kde to regionálne potreby prípadne svetové trendy vyžadujú. Pri projektovaní p rogram ov treba rešpektovať všetky potrebné záležitosti, kloré podm ie ňujú konečný efekt výskum nej práce M edzi takéto faktory treba zařadit predovšetkým správnu identifikáciu vedeckovýskum ného problém u, perso nálne možnosti (počet a úroveň pracovmVov), materiálové, časové m ožnosti a celkovú organizáciu práce Na základe lepšei inform ovanosti a kom pote rízácie, kontaktov s inými pracoviskam i vo svete m ožno počítať so zlepšením volby výskum nej problem atiky. Najväčšie rezervy sú však v organizovaní práce, v efektívnejšom využívaní času, pretože veda sa zoslabuje tam, kde pracovníci často opúšťajú pracovisko a venujú sa často nevedeckej činnosti Treba využiť v še tky m o žno sti, ktoré stim u lu jú v e de cký a o d b o rn ý rast v m edicíne a zúčastniť sa i na príprave scenárov pre realizáciu zdravotnej p olitiky v sp oločenskej atm osfére Radi využívame túto m ožnost a pri príležitosti význam ného životného jubilea chcem e pánu profesorovi M U Dr. Jánovi Štetanovičovi, DrSc . a) na tomto mieste zaželať veľa zdravia, veľa tvorivých s/f, pevné rodinné a priateľské zázem ie. Pôvodnú p rá c u p ro t MUDr. Jána Š telanovita, DrSc . publikovánu v Prakt. G y n e k , 10, 2003, i . 3 p re Našu univerzitu so súhlasom autora upravil M Bernadlč
Lúčime sa s RNDr. Jurajom Antalom, CSc.
Náhle a nečakane, v plnej pracovnej aktivite, ukončil dňa 17. decem bra 2003 svoju životnú púť RNDr. Juraj Antal, CSc. Dr. J. Antal sa narodil 15. apríla 1946 v Bratisla ve. Štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v štu dijnom o d b o re e x p e rim e n tá ln a fyzika, u ko n čil v roku 1970. Odvtedy pracoval na MFF UK v Bra tislave ako vedecký pracovník. Vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálnych a m atem atických vied obhá jil teoreticko-experim entálnou dizertačnou prácou z vákuovej alkaloforézy cez sklennú m em bránu v ra k u 1980. Získané poznatky z fyziky, anorganic kej chém ie a e lektrochém ie využil vo vynálezoch, ako napr. vákuové m iliváhy (1985), alkalické vá kuové zrkadlá (1986), vákuová ch em iso rp čná vý veva (1986). O krem dalšieho štúdia m atem atiky a biofyziky mu lekárske rodinné prostredie um ož nilo súčasne študovať m edicínske odb o ry, najm ä anatómiu, norm álnu a aktivitnú fyziológiu. Výsled kom bol vynález súdržnej protézy kolenného kĺbu (1988). Štúdium m olekulárnej a subm olekulárnei genetiky a kybernetiky poznam enalo jeho další odborný rast a vyústilo do vypracovania sady viac-
úrovňových kódovacích a dekódovacích počíta čových programov, aplikujúcich funkčné vlastnosti intrónových exónových reťazcov m akrom olekuly DNA (1 9 8 9 -1 9 9 2 ). Už ako p lo d n ý autor postupne vydal viacero pôvodných prác, z ktorých treba spom enúť najmä The B io lo g ica l C on tro l C ode S ystem (1995), M o d e lo va n ie riad iacich p ro c e s o v b io lo g ic k é h o systému (1996), Teória riadiaceho procesu integ rovaného b io lo gické ho systém u (1998). N eskôr svoje vedecké úsilie sústredil na štúdium m e cha n izm o v vzn iku a v ývo ja rakovin o vých ochorení, kde postupne rozpracoval a vydal knižne: Biokybernetika nevírusovej kancerogenézy I. a II. (2001, 2002), Nevírusová rakovina (2003), ktorá vyšla len n iekolko dní pred jeho skonom . Okrem pôvodných m onografických prác bol au to ro m 7 vynálezov, 3 pate ntov a viace rých o d b orn ých časopiseckých publikácií. Popri vedeckej činnosti sa aktívne zapájal aj do p ed a g og ické ho procesu výučbou predm etov le kárska fyzika, biofyzika a inform atika pre sloven ských a a nglicky hovoriacich študentov, ako i do vedenia d ip lo m o vých prác. Pre svoj široký roz hľad v oblasti biofyzikálnych vied bol u študentov obľúbeným učiteľom a vedel si získavať ich p ozo r nosť a obdiv. Žiaľ, svoje rozpracované vedecké dielo už ne m o ho l dokončiť. Naša fakulta, ako aj slovenská medicína v ňom stratila nielen význam ného a p lo d ného vedca, ale aj vzácneho človeka, priprave ného vždy sa o chotne podeliť o svoje skúsenosti a poznatky. Vedeckým i výsledkam i a svojím prinosom k vý ch ove odb o rn e vyspelej m ladej lekárskej g ene rácie sa RNDr. Juraj Antal. CSc.. natrvalo zapísal do histórie našej Alm a m ater
Posledná rozlúčka s profesorom L. Cigánekom Vo veku nedožitých 79 rokov zomrel dňa 16. januára 2004 profesor MUDr. Leodegar Cigánek, DrSc., vynikajúci slovenský neu rológ, dlhoročný prednosta II. Neurologic kej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave a FNsP akadem ika L. Dérera v Bratislave. Znám e sú jeho priekopnícke práce o evo kovaných m o z g o v ý c h p o te n c iá lo c h , ktoré patria k najcito va ne jším ve d e c k ý m prácam z oblasti lekárskych neurovied. Za dlhoročnú úspešnú prácu pre rozvoj neurológie a m edi cíny, pre pacientov, ale aj ako v y s o k o š k o l ský u čiteľ na p rosp e ch svo jich štu d e ntov a kolegov dostal m nohé vysoké vyznamena nia - Zlatú medailu LF UK, Pamätnú medailu k 80. výročiu vzniku LF U K Hynkovu medailu LF UK a ďalšie. Bol p red se d om , člen o m , resp čestným členom m nohých dom ácich a zahraničných o d b o rn ý c h s p o lo č n o s tí - Č s s p o lo č n o s ti pre e le k tro e n cefalo g rafíu a klinickú n eu ro lóg iu , S love n ske j spioločnosti pre klin ickú neurofyziológiu, Royal Society of Medicine Die d eu tsche EEG G eselischaft, S ocietas EEG H ungarica. Čs. n e u ro lo g ic k e j spoloč nosti J. E. Purkyne Najoosledy sm e sa s pánom profesorom C igánekom rozlúčili 24. 1. 2004 v Bratislave
Česť Tvojej pam iatke, Juraj! Tvoji spolupracovníci a priatelia z Ústavu lekárskej fyziky a biofyziky LF UK v Bratislave
Čest jeho pamiatke! (mb)
P re d s ta v u je m e n ové k n ih y
Tibor Urbánek: KÚPEĽNÍ LEKÁRI V PIEŠŤANOCH - POHĽAD 0 0 HISTÓRIE Edícia Bibliotheca Pescana z v. II. Piešťany, Balneologické m úzeum 20 03, 120 s.
E urópa sa zm ieta vo víre obáv o svoju identitu, aj m y si kladiem e otáz ky o vlastnom sm erovaní a často nenachádzam e adekvátne odpovede. Už klasici hovorili, že pri strate životnej orientácie, životných hodnôt sa človek m usí vrátiť k ich základným pram eňom , aby sa opäť nasm eroval a našiel tie pravé životné istoty. V to m to čase sm e rova n ia a hľadania aj v oblasti zdravotníctva som veľmi rád načrel d o pram eňa čistej vody v podobe publikácie docenta MUDr. Tibora Urbánka, CSc., Kúpeľní lekári v Piešťanoch - pohľad d o histórie. Doc. U rbánek v to m to diele zúročil svoje viac ako 50-ročné skúsenosti a poznatky lekára, b a ln e oló ga a reum atológa a zhodnotil zozbieraný d okum entačný m ateriál. Na živote a diele najvýznam nejších lekárov, kto rí sa zapísali do histórie kúpeľníctva a zdravotníctva v Piešťanoch, nám ukazuje skutočné h od n o ty a sm er ďalšej cesty. A utor vybral 15 osob ností - lekárov, ktorých charakterizuje predovšetkým príkladná zdravotníc ka starostlivosť o svojich pacientov a ktorí najm ä pre zdravie pacientov prinášali nové d ia g n ostické a liečebné m etódy, budovali nové liečebné a kúpeľné zariadenia. Medzi najvýznamnejších patria Dr. L. Schmidt, s p o luzakladateľ a čestný člen M edzinárodnej ligy proti reum atizm u (vznikla v r. 1926 v Piešťanoch), Dr. F. E. Scherer - zakladateľ Vojenského kúpeľné ho ústavu (1863), Dr, E. Weisz - pôsobil v Robotníckom jjenzionáte (1983) a zostal znám y svojou p o m o co u ch ud o b ným pacientom , prof. Dr. V. Ku čera - prvý český lekár. Do histórie piešťanských kúpeľov sa však navždy zapísali aj m nohí ďalší lekári, ktorí tu pôso b ili (napr. prof. Dr. E. Cm unt, spisovateľ, Dr. G. Vám oš, Dr. Š. Kollár, Dr. J. Brežný). Doc. MUDr. T. U rbánek, CSc., ktorý sa v to m to o b d o b í dožíva význam ného jubilea, využíva v prezentovanom diele aj svoje lekárske a klinické skúsenosti, keď predstavuje práce a die la význam ných lekárov z histórie Piešťan. Sám patrí k zakladateľom N árodného ústavu reum atických c h o rôb v Piešťanoch (kde pracoval od r. 1953 až do roku 1990), je čestným členom Čs. R eum atologickej spoločnosti, členom C entre O nco lo g iqu e et B iologique de R echerche A p p liq ué e (Francúzsko), spoluzakladateľom Ligy proti re um a tizm u na S love n sku , šé fre d aktoro m R he u m a to lo g ie .
Za u jím a sa aj o b a ln e o h is tó riu (člen re da kčn e j rady B alneolog ic k é h o spravodajca, člen Slo venskej spoločnosti pre dejin y vied o um ení pri SAV). V prezentovanom diele zverej nil tiež množstvo cenného obra zového materiálu, ktorý sústredil z m n o h ých zd ro jo v (B a ln e o lo g ic k é m úzeum , archív piešťan ských kúpeľov, súkrom né zbier ky). Máme možnosť zoznámiť sa s prvým i p íso m n ým i i o b ra z o vým i dokum entm i o kúpeľníctve v Piešťanoch, s postupnou zme nou tváre Piešťan a ich kúpeľov d o k u m e n to v a n ý c h dobovým i kre sba m i a fo to g ra fiam i. Toto p ozo ruhodné dielo doc. Urbánka je m odelom , ako na nadväzujú com živote a práci zanietených lekárov m ožno dokum entovať nielen vyve zdravotníctva, ale aj mesta Piešťany a celej spoločnosti. Autor zvolil jemu vlastný vynikajúci spiôsob kom unikácie s čitateľom, ked dokáže pnam o a vecne hovoriť o podstatných faktoch, o vnútorných súvislostiach dejov pričom nezabúda ani na relatívne d rob n é zaujím avosti, ktoré oživujú his torické konštatovania a verne dotvárajú našu predstavu o veciach m inu lých. Tento spôsob prezentácie rabi' históriu zaujímavou a zrozumiteľnou, čitateľ prečíta knihu doslova jedným dychom D oc. Urbánek prenaša atm osféru nadšenia a entuziazm u priekopníkov kúpeľníctva lekárov, do našich dní a ukazuje „piešťanskú cestu", ktorá už dávno vedie nielen do sp olo čn ej E urópy - ale aj do velkého sveta M arian B em adič
15
Akademický klub UK p o n u k a svo je p rie s to ry a k a d e m ic k e j o b c i i v e re jn o s ti A kadem ický klub UK na Štúrovej ulici číslo 9 v Bratislave ponuka: - prijemné, kulturně, ničím a nikým nerušené posedenie, - široký sortim ent nealko a alko nápojov, -p rie s to ry pre organizovanie pracovných sem inárov, zasadnutí, školení a iných firem ných podujatí s m ožnostou podania jedného teplého jedla alebo občerstvenia form ou švédskeho stola, -p rie s to ry pre konanie w orkshopov, internet-podujatí. -p re z e n tá c ie rôznych publikácií, knih, skript alebo výtvarných či iných um eleckých diel spojených s ich predajom , - poriadanie búrz rôzneho charakteru, - prezentácie záujm ovej činnosti pracovníkov UK, napr. výstavy vlastných diel, knižných zbierok, vinotéka a pod -m o ž n o s ť u s p o ria d a n ia p ra co vn ých ale b o životných jubileí, prom ócií, svadieb, stretnutí rôzn e h o charakteru alebo myi h podujatí pre max. 50 - 55 o sô b (vzhľadom na kapacitu priestorov), - iné spoločenské podujatia. A-klub je otvorený v pracovných d ň o ch denne od 11.00 do 21.00 hod . pri organizovaných podujatiach však tento c as neplatí. Na vstup do klubu nie sú potrebné identifikačné kartičky. K dispozícii je denný bar s počtom 40 miest ve ka znsadačk i s kapacitou 27 m iest a m alá zasadačka s kapacitou 11 miest. Akadem ický klub je nefajčiarske pracovisko Aktivity, kto ré si vyža d u jú uzatvorenú spoločnosť, je p o trebné d o h o d n u t aspoň 7 10 dní vopred Na tele fón n o m ú s ie 5296 3082 ale b o na e -m a ilo ve j adrese D aniela.H lavacova@ rec.uniba.sk je Vam d e nne k d isp o zic i vedúca A k lu b u ; a ", Hlaváčová, ktorá s Vami d o h o d n e všetky organizačné a finančné záležitosti Svadby prom ocie semináre p re /e n ta • i iné spoločenské podujatia sa m ôžu konať aj v sobotu alebo v nedeľu. Každá akcia si vyžadu e piscm r u < b je u n a .* , Všetky p o trebné inform ácie nájdete aj na novej webovej stránke A-klubu. D a n ie la H la v á č o v á , ve d ú c a A -k lu b u UK P o m ôcky:
S a d z b y za p re n á jo m , p o m ô c k y a slu žb y v A k a d e m ic k o m k lu b e U K na rok 2 0 0 4 1. F a ku lty UK:
1 500 ,-Sk/deň (nezaleží na počte m iestnosti)
2. Fyzické osoby:
3 000 ,-Sk/deň d o 21.00 hod.
1 MG + C D |
2 Video 4.
Flipchart
1 000,-Sk za každii započatu bc 3. Právnické osoby: Bar: Velká zasadačka: Malá zasadačka:
d o 21.00 hod.
po 21.00 hod.
3 000,-Sk/deň 4 000 ,-Sk/deň 2 500,-S k/deň
700,-Sk/hod. 500,-Sk/hod. 400 ,-Sk/hod.
Poznámka V prípade využitia ce lé h o klubu sa sum y za p renájom sčítavajú.
7. Použitie telefónu: - m esto: - m edzim esto: - m edzištátne: 8. Vyhotovenie fotokópií: Form át A 4:
2,50 Sk/m in 5,- Sk/m in podľa pásm a (cenník ST) 1-
10 strán
11 -1 0 0 strán
2.00 Sk/strana 1,70 S k/strana
Pre zam estnancov UK sú sadzby o 50 % nižšie
NAŠA UNIVERZITA spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa Šafárikovo nám t 6, 816 06 Bratislava • O V S V @ re c u n b as k • http://www urubask. položka Rektorát UK • Predseda redakčnej rady doc RNDr Pavel Súra. P hD . protektor UK Členovia RNDr doc MUDr Manén Bernadič, CSc.. LF UK, prof. ThDr. Juraj Bándy, EBF UK, ThLic Jozef Kováčik, RKCMBF UK, PhDr Anna Bujnová, CSc FM UK. doc F FTVŠ U K doc. PhDr. Ing Peter Dórr, CSc., PDF UK. prof JUDr. Peter Škultéty, DrSc., PRAF UK. prof MUDr Štefan Straka. DrSc., JLF U K doc RNDr Lubomír doc. RNDr Marián Bukovsky, CSc., FAF UK, prof PhDr. Pavol Žigo, CSc., FIF UK, Mgr Jana Mielcarková, FSEV UK • Zodpovedná redaktorka Mgr Jifina Hm Darina Fôldešová • Tlač: Polygrafické stredisko UK • Uzávierka 1 každého mesiaca
