ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
V tomto čísle: Eurozóna s 10,1 % nezamestnanosťou, celá EÚ je na úrovni 8,6 % a miera inflácie dosahuje predbežne 0,2 % Pšenica na svetových trhoch dosahuje najnižšie ceny za ostatných 10 rokov v dôsledku vyššej produkcie ako je jej spotreba Krajiny OPEC dosiahli za minulý rok výrazne nižšie príjmy z exportu ropy
MMF V rámci procesu globalizácie svetovej ekonomiky bolo vytvorených niekoľko organizácií, ktoré mali tomuto procesu dopomáhať a prispievať ku znižovania rozdielov medzi krajinami sveta. Jednou z takýchto organizácií je Medzinárodný menový fond, ktorý plní úlohy veriteľa a poradcu v mnohých problematických situáciách. V tomto článku sa pozrieme na históriu Medzinárodného menového fondu, jeho úlohy a fungovanie. Koncept Medzinárodného menového fondu (MMF) sa prvý krát objavil v roku 1944 počas konferencií v Breton Woods, na ktorej sa tvoril nový poriadok a prepojenie menových systémov v rámci vyspelých krajín sveta. Jedným z tvorcov konceptu MMF bol aj známy anglický ekonóm John Maynard Keynes. Hlavnou úlohou MMF mal byť poskytovanie finančných prostriedkov krajinám v núdzi a zamedzovanie vzniku hospodárskych kríz (založenie MMF bolo reakciou na Veľkú hospodársku krízu z rokov 1929-1933). V roku 1945 došlo ku vzniku MMF (zakladateľských krajín a prvých členov bolo 45, medzi nimi aj Československo) a prvé finančné operácie spustil v roku 1947 pôžičkou vo výške 25 miliónov USD Francúzsku, na účely povojnovej rekonštrukcie. Počas prvých 30 rokoch existencie
MMF išla väčšina jeho finančnej pomoci rozvinutým krajinám. Po uplynutí ropných šokov koncom 70. rokov 20. storočia sa však ekonomická situácia týchto krajín podstatne zlepšila a financovanie od MMF už viac nepotrebovali. Peňažné prostriedky si dokázali zaobstarať sami na kapitálových trhoch. V tomto období sa väčšina finančnej pomoci zo strany MMF začala sústreďovať na rozvojové krajiny, ktoré sa stávali členmi MMF (najmä africké krajiny). V 90. rokoch 20. storočia došlo ku prudkému rastu dopytu po financiách od MMF, a to najmä zo strany bývalých členov Sovietskeho zväzu (medzi nimi aj Slovensko) a rozvíjajúcich sa krajín (najmä z juhovýchodnej Ázie, kde vypukla finančná kríza). Na začiatku 21. storočia sa globálne ekonomické podmienky výrazne zlepšili. Krajiny splácali svoje dlhy voči MMF
Podnikateľská klíma na Slovensku hodnotí čoraz viac negatívne štátne zásahy do podnikania Európska komisia nesúhlasí s daňovou politikou Írska a spoločnosti Apple nariadila dodatočne mu zaplatiť na dani 13 miliárd eur
a nové financovanie sa drasticky znížilo. Ďalšia vlna financovania však prišla už v roku 2008 po vypuknutí Veľkej hospodárskej krízy. Momentálne dochádza ku znižovaniu potreby financovania MMF, aj keď v niektorých krajinách táto potreba prudko vzrástla. Na finančnú pomoc MMF a krajiny ktoré ju momentálne využívajú sa pozrieme neskôr, najprv si však predstavíme úlohy MMF a jeho organizačnú štruktúru. Úlohy MMF by sme mohli rozdeliť do troch hlavných skupín. Prvá skupina sa týka monitorovania medzinárodného menového systému a vývoja ekonomík svojich členských krajín. MMF sa vyjadruje ku rôznym záležitostiam a udalostiam týkajúcich sa jeho členov, ktoré sú pre stabilitu globálnej ekonomiky a jej pozitívneho vývoja dôležité.
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35 Napr. pri nedávnom britskom referende vydal MMF správu, na základe ktorej zhodnotil prípadný dopad na ekonomiku Veľkej Británie v prípade opustenia EÚ. Druhá skupina sa týka technickej pomoci, ktorú MMF poskytuje svojim členským krajinám. To zahŕňa napr. pomoc pri tvorbe monetárnej a fiškálnej politiky, koordinácie a regulácie bankového sektora a celého finančného systému, nastavovaní daňovej a výdavkovej politiky a získavaní štatistických údajov. Táto úloha MMF sa týka najmä menej rozvinutých členov s obmedzenými skúsenosťami v týchto oblastiach. Tretia a najdôležitejšia úloha MMF sa týka finančnej pomoci členským krajinám. Táto úloha v podstate bola aj hlavnou zakladateľskou myšlienkou MMF, ktorý mal svet ochrániť pred zlyhaním menového systému ako k tomu došlo počas Veľkej hospodárskej krízy, kde nedokonalosti menového systému zlatého štandardu zapríčinili extrémnu defláciu a prepad zahraničného obchodu. MMF tak prispieva ku vyrovnávaniu platobnej bilancie jej členských krajín prostredníctvom zvláštnych práv čerpania (Special Drawing Rights – SDR). Okrem toho zároveň poskytuje aj finančnú pomoc vo forme úverov členským krajinám v núdzi, aby zabránil vzniku hospodárskych kríz a dopomohol týmto ekonomikám ku ich zotaveniu. Hlavným cieľom MMF teda je prispievanie ku stabilnému a konzistentnému vývoju globálnej ekonomiky a takisto aj ku čo najlepšiemu fungovaniu menového systému a medzinárodného obchodu. Čo sa organizačnej štruktúry MMF týka, medzi najvyššie orgány patria Rada guvernérov, Správna rada a Manažment MMF. Radu guvernérov tvorí jeden guvernér a jeden viceguvernér za každú členskú krajinu (v súčasnosti je členských krajín 189). Týchto si určuje daná krajina sama, pričom sa väčšinou jedná o guvernéra národnej banky alebo ministra financií (guvernérov za SR je guvernér NBS Jozef Makúch
a viceguvernér je štátny tajomník MF SR Ivan Lesay). Rada guvernérov rozhoduje o najzásadnejších otázkach týkajúcich sa politiky MMF (ako napr. kvóty, alokácia SDR, prijímanie nových členov...), svoju moc však z veľkej časti deleguje na Správnu radu, ktorá v procese formovania politiky MMF vystupuje aktívnejšie (Rada guvernérov sa obvykle stretáva len raz ročne). Ako poradenské orgány pre Radu guvernérov (a aj Správnu radu) slúžia Medzinárodný menový a finančný výbor (IMFC – zaoberá sa najmä menovým systémom) a Výbor pre rozvoj (zaoberá sa najmä rozvojovými krajinami. Správna rada má 24 členov, ktorí sú volení Radou guvernérov. Títo zastupujú buď jednu krajinu (napr. USA, Japonsko, Čínu, Nemecko) alebo zoskupenie krajín (napr. SR je v zoskupení s ČR, Rakúskom, Maďarskom Tureckom, Slovinskom, Kosovom a Bieloruskom). Každý člen Správnej rady má v hlasovacom procese ohľadom politiky MMF istú váhu, ktorá je založená na váhe hlasu krajiny/ krajín ktoré zastupuje. Úlohou Správnej rady je teda vykonávanie úlohy zverených Radou guvernérov. Čo sa Manažmentu MMF týka, tu sa v podstate jedna o riadiaci orgán činnosti MMF. Je volený Správnou radou a medzi jeho členov patrí generálny riaditeľ MMF a jeho štyria zástupcovia. Generálny riaditeľ MMF je volený na obdobie 5 rokov. V súčasnosti tuto úlohu zastáva Christine Lagardeová. Sídlo MMF je vo Washington D.C. a počet jeho zamestnancov je zhruba 2700. Financie na prevádzkové
náklady získava MMF z príjmov z poskytnutých úverov. Tie sú úročené individuálnou úrokovou sadzbou, závisiac od typu úveru a krajiny, ktorej MMF požičiava peňažné prostriedky. Všetky sa však odvíjajú od Základnej úrokovej sadzby, ktorá sa skladá z Úrokovej sadzby pre SDR a Základnej marže. Pred tým, než si zbližša pozrieme na túto úrokovú sadzbu a na úvery, ktoré poskytuje MMF si vysvetlíme, čo je SDR a na čo sa používa. SDR boli zavedené v roku 1969 ako dodatočné rezervné aktívum ku zlatu a americkému doláru. Okrem úlohy vymeniteľného rezervného aktíva slúži SDR aj ako zúčtovacia jednotka operácií MMF (aktuálny kurz SDR ku menám členov MMF sa prepočítava každý deň). Držať SDR môžu len centrálne banky členských krajín MMF a samotné MMF (a ešte aj niekoľko špeciálnych organizácií). Pri vzniku SDR sa ich hodnota udávala v zlate, po páde Breton Woodskeho menového systému sa však začala určovať na základe menového koša globálne najpoužívanejších a najvymeniteľnejších mien. V súčasnosti túto úlohu plnia americký dolár, euro, čínsky juan, japonský jen a britská libra. Revízie menového koša sa konajú každých 5 rokov, pričom pri poslednej revízií v roku 2015 pribudol čínsky juan. Na základe vývoja hodnôt týchto mien sa následne kalkuluje hodnota SDR a jej kurz ku menám všetkých členov MMF. Týchto 5 mien sa zároveň nazýva aj Voľne vymeniteľné meny (VVM), keďže sa dajú hocikedy vymeniť za SDR.
Súčasná váha jednotlivých mien v cenovom koši SDR
Váha
Mena USD EUR CNY JPY GBP
2000 45 29
2005 44 34
2010 41,9 37,4
15 11
11 11
9,4 11,3
2015 41,73 30,93 10,92 8,33 8,09
Strana 2
Kurz (hodnota 1 SDR v danej mene) 30.8.2016 1,3958 1,2498 9,3232 142,29 1,0668
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35 Množstvo SDR, ktoré MMF jednotlivým členským krajinám alokuje závisí od výšky kvót, ktoré je každá členská krajina povinná splatiť MMF. Výška týchto kvót je pridelená každej krajine podľa viacerých faktorov s rôznou váhou. Sú to: HDP danej krajiny (50%-ná váha), jej otvorenosť (30%), variabilita hospodárstva (15%) a objem medzinárodných rezerv (5%). Na základe týchto faktorov pridelí MMF jednotlivým krajinám objem kvót (udávaných v jednotke SDR), ktoré musia poskytnúť fondu (z 25% musia byť splatené vo forme SDR alebo jednej z mien menového koša SDR a 75% z domácej meny). Z poskytnutých prostriedkov následne MMF požičiava prostriedky krajinám v núdzi, ktoré požiadajú o úver od MMF. Na základe výšky povinných kvót sa následne alokujú SDR. Okrem toho udáva podiel danej krajiny na celkovom objeme kvót aj jej pozíciu v MMF (váhu hlasu danej krajiny) a objem peňažných prostriedkov, o ktoré je členská krajina v prípade potreby oprávnená žiadať. Celkový objem SDR v obehu určuje MMF. V minulosti bol tento objem niekoľko krát navýšený, závisiac od potreby a využívania SDR. Posledné a ďaleko najväčšie navýšenie bolo v roku 2009 z 21,4 mld. na 204,1 mld. a podnietila ho hospodárska kríza, keď prudko vzrástol dopyt po finančnej pomoci od MMF. Objem SDR v súčasnosti teda je 204,1 mld.
pričom je táto suma proporcionálne alokovaná medzi všetkých členov MMF, podľa výšky im prideleným kvót (tzn. USA má alokovaný najväčší objem SDR). Každá krajina má teda istý alokovaný objem SDR. Jej držba SDR sa však môže líšiť. Krajiny totiž medzi sebou s SDR obchodujú. Ak by nejaká krajina mala problémy s platobnou bilanciou, tak môže od inej krajiny kedykoľvek kúpiť jednu z piatich VVM vo výmene za SDR. V takomto prípade klesne držba SDR krajiny nakupujúcej VVM a zas stúpne držba SDR krajiny predávajúcej túto menu. Nevýhoda menšej držby SDR ako jej alokácie je v tom, že krajiny za SDR musia platiť úrok. Úroková sadba pre SDR sa odvíja od trhových úrokových sadzieb na 3-mesačných obchodoch s piatim VVM (napr. pre euro to je 3-mesačný EURIBOR). Momentálne je vo výške 0,05%. Každá krajina teda musí MMF platiť úrok vo výške alokovanej čiastky SDR. Zároveň však taký istý úrok od MMF dostáva za držbu SDR. To znamená, že ak sa držba SDR danej krajiny rovná jej alokácie tak tá daná krajina MMF platí toľko na úrokoch ako od MMF dostáva. Ak je však jej držba SDR menšia ako alokácia tak od MMF dostáva menej na úrokoch ako platí na alokácií. Krajiny, ktoré svoje SDR predali vo výmene za VVM tak dostávajú od MMF na úrokoch menej ako platia. Príkladom takejto krajiny je Grécko. Grécka centrálna banka počas krízy likvidity v máji 2015 predala takmer
všetky svoje SDR (podiel držby SDR ku alokácií behom mesiaca klesol zhruba 75% na 5%) aby za ne nakúpila eurá. Naopak USA SDR skôr nakupuje a v držbe má viac ako je jej alokácia. USA teda od MMF na úrokoch dostáva viac ako platí. SDR je teda vysoko likvidná jednotka, pretože ju je možné predať inej krajine vo výmene za VVM. Čo by sa však stalo v prípade, že by po SDR nebol dostatočný dopyt a krajiny by SDR nechceli kúpiť vo výmene za VVM? V takomto prípade môže MMF aktivovať mechanizmus, v rámci ktorého sú členské krajiny so silnými devízovými rezervami povinné od slabších krajín kúpiť SDR za VVM. SDR teda primárne slúžia ako rezervné aktívum, za pomoci ktorého krajiny dokážu vyrovnávať svoju platobnú bilanciu. SDR teda v rámci devízových rezerv centrálnych bank vystupuje ako súčasť týchto rezerv. Súčasťou devízových rezerv centrálnej banky je aj položka s názvom „rezervná pozícia v MMF“. Táto položka predstavuje časť kvót danej krajiny, ktorú splatila buď v SDR alebo vo VVM (vypočítava sa teda ako výška pridelenej kvóty–časť kvóty splatenej v domácej mene). Daná krajina má právo, aby jej ju (alebo jej časť) v prípade potreby MMF poskytol, a preto sa takisto započítava do devízových rezerv danej krajiny.
Po objasnení fungovania MMF a systému a využitia SDR Členovia MMF s najväčším podielom kvót a podiel SR sa teraz pozrieme na úlohu Členská krajina Výška kvót denominovaná v mil. SDR Podiel na celkových kvótach najviditeľnejšiu MMF – poskytovanie USA 82 994,2 17,51% finančnej pomoci vo Japonsko 30 820,5 6,50% forme úverov. Čína 30 482,9 6,43% O finančnú pomoc od Nemecko 26 634,4 5,62% MMF môže krajina poVeľká Británia 20 155,1 4,25% žiadať v prípade vážnej Francúzsko 20 155,1 4,25% potreby. V súvislosti so Taliansko 15 070,0 3,18% žiadosťou musí vypracoIndia 13 114,4 2,77% vať program nápravy Rusko 12 903,7 2,72% a takisto aj predpoklaBrazília 11 042,0 2,33% dané príjmy, z ktorých Slovensko 1 001,0 0,21% bude úver MMF splácať.
Všetci členovia IMF spolu
473 944,9
100,00%
Strana 3
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35 Objem finančnej pomoci, o ktorú môže krajina žiadať sa odvíja od veľkosti jej kvót. Maximálny ročne poskytnutý úver je 145% kvót danej krajiny a kumulatívne sa tento úver môže zvýšiť až na 435% (vo výnimočných prípadoch sa môže tento objem aj presiahnuť). Financie na poskytovanie úverov členským krajinám pochádzajú najmä z kvót, ktoré členské krajiny splatili fondu. V prípade vyčerpania týchto zásob môžu byť aktivované programy dodatočného financovania – General Agreement to Borrow (GAB) a New Agreement to Borrow (NAB). Program GAB vznikol v roku 1962 a pri jeho aktivovaní sa 11 rozvinutých krajín MMF zaviazalo poskytnúť dodatočne financovanie vo výške 7 mld. SDR (v roku 1983 zvýšené na 17 mld.). Bol aktivovaný 10 krát a naposledy v roku 1998. Program NAB vznikol v roku 1998 a v podstate funguje tak ako GAB, len vo väčšom rozmere. Tu sa zaviazalo poskytnúť núdzové prostriedky 38 krajín a v celkovom objeme 182 mld. SDR. Program NAB bol prvý krát aktivovaný v roku 1998
a následne v pokrízových rokoch, naposledy v októbri 2015. Po jeho aktivovaní je program NAB aktívny nasledujúcich 6 mesiacov. Úroková sadzba za ktorú si požičiavajú členské krajiny od MMF sa odvíja od tzv. Základnej úrokovej sadzby. Tá sa vypočíta ako Úroková sadzba pre SDR + Základná marža (stanovená v bázických bodoch), ktorú určuje Správna rada MMF. V súčasnosti je Základná marža 100 bázických bodov a pri Úrokovej sadzbe pre SDR vo výške 0,05% tak Základná úroková sadzba je 1,05%. Konkrétna úroková sadzba pre danú krajinu sa teda odvíja od Základnej úrokovej sadzby, závisí však od danej situácie krajiny a programu, cez ktorý jej budú poskytnuté prostriedky. Poskytovanie úverov členským krajinám sa realizuje v rámci 8 programov. 3 patria medzi takzvané zvýhodnené požičiavanie (Powerty Reduction and Growth Trust PRGT) a 5 medzi štandardné (General resources account –
GRA). Programy v rámci PRGT sú určené len pre krajiny s nízkymi príjmami a ich výhodou je isté počiatočné obdobie, keď nemusia dlh splácať a nízka úroková sadzba (v súčasnosti je dokonca nulová). Programy GRA predstavujú hlavné programy, cez ktoré ide väčšina financovania MMF. Tu sú najvýznamnejšie EFF (Extended Fund Facility), SBA (Stand-By Arrangements) a FLL (Flexible Credit Line). Z hľadiska poskytnutých finančných prostriedkov je momentálne najvýznamnejší program EEF. Tento program sa využíva na financovanie fundamentálnych ekonomických reforiem. Je využívaný najmä v krízových dobách a jeho úlohou je dopomôcť ku prinavrátenie ekonomickej stability. Dopyt po úveroch cez tento program prudko vzrástol po hospodárskej kríze v roku 2008, a preto je momentálne objemovo najväčší. Čerpanie z takéhoto úveru je väčšinou možné počas 3-4 rokov a splatnosť býva okolo 4-10 rokov od momentu čerpania.
Hlavné úrokové sadzby MMF
Strana 4
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35 Program SBA zas predstavoval z historického hľadiska najvýznamnejší program, kým ho po vypuknutí globálnej krízy nepredbehol EFF. Je určený na riešenie krátkodobých problémov, najmä na vyrovnávanie platobnej bilancie. Podmienkou pre uvoľnenie ďalšieho čerpania z tohto úveru je vždy splnenie nejakej istej podmienky, ktorá bola stanovená MMF za účelom zlepšenia situácie danej krajiny. Bežne sa čerpanie poskytuje na obdobie 12-24 mesiacov a splatnosť býva okolo 3-5 rokov od momentu čerpania. Program FCL je určený pre stabilné krajiny bez ekonomických problémov. Čo sa týka schváleného objemu úverov, tento program ďaleko presahuje ostatné programy. Čerpanie z neho je však momentálne nulové. Jedná sa totiž o program, ktorý slúži len ako bezpečnostná poistka pred nedostatkom likvidity. Objem schválených úverov tu v súčasnosti je až 83,6 mld. SDR, čo predstavuje až 72% všetkých momentálne aktívnych úverov. Jedná sa pritom o úver len 3 krajinám – Mexiku (63 mld.), Poľsku (13 mld.) a Kolumbii (8 mld.). S veľkou pravdepodobnosťou tieto krajiny na daný úver však nesiahnu a slúži len ako bezpečnostná poistka. Doba čerpania z FCL je zvyčajne 24 mesiacov. Po predstavení si hlavných programov poskytovania financovania sa teraz pozrieme na reálne objemy
úverov, ktoré MMF poskytuje členským krajinám. V Súčasnosti objem schválených úverov s aktívnym čerpaním (t.j. čerpanie stále prebieha) dosahuje 116,3 mld. SDR. Z tejto sumy však vyčerpaných bolo zatiaľ len 12 mld. SDR, z čoho väčšina v rámci programu EFF. Najväčšie aktívne úvery momentálne MMF poskytuje Ukrajine a Pakistanu (v rámci EFF). Schválený objem úveru Ukrajine je 12,35 mld. SDR (17,5 mld. USD) a aktuálne čerpanie je 4,728 mld. SDR (6,6 mld. USD). Schválený objem úveru Pakistanu je 4,393 mld. SDR a čerpanie je 4,320 mld. SDR. Väčšina celkového schváleného objemu úverov čerpaná pravdepodobne ani nebude, keďže 72% predstavuje program FCL. Objem úverov s aktuálnym čerpaním teda je 116,3 mld. SDR. Okrem toho by MMF v prípade potreby dokázal poskytnúť ešte dodatočných 220,9 mld. SDR z kvót a po aktivovaný GAB a NAB ďalších 199 mld. SDR (spolu teda 419,9 mld. SDR). Okrem úverov s aktuálnym čerpaním však dlh členských krajín voči MMF zahŕňa aj nesplatené čiastky z úverov, ktorých čerpanie už aktuálne nie je. Ich objem je v súčasnosti 42,676 mld. SDR. Celkový objem dlhu členských krajín voči MMF tak je 54,791 mld. SDR. Medzinárodný menový fond teda v súčasnosti vystupuje najmä ako medzinárodný veriteľ, ktorý poskytuje prostriedky na vývoj krajinám
Objem úverov s aktívnym čerpaním a objem aktuálneho čerpania z nich (v mil. SDR)
Program SBA EFF GRA FCL PLL RFI ECF PRGT SCF RCF Spolu
Objem úveru 6 143 20 862 83 569 2 504 0 2 476 755 0 116 309
s nízkym príjmom ale aj núdzové prostriedky pre rozvinuté krajiny v prípade hospodárskej krízy. Jeho funkcia sa do popredia dostala najmä počas globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2007-2009 a v pokrízových rokoch, kde poskytol značné peňažné prostriedky aj európskym krajinám. Významnú úlohu zohráva napríklad aj pri kríze v Ukrajine, kde vystupuje ako najväčší veriteľ (17,5 mld. USD). Slovensko žiadalo prostriedky z MMF len raz v roku 1994, a to vo výške 115,8 mil. SDR (vtedy zhruba 5,4 mld. SK), z čoho Slovensko vyčerpalo však len 32,15 mil. SDR (1,5 mld. SK). Okrem financovania je MMF však aj dôležitým poradenským a monitorovacím orgánom, ktorý poukazuje na rôzne problémy vo vývoji globálnej ekonomiky. Pre štáty tak v prípade núdze predstavuje jednu z možnosti lacnejšieho financovania keď si nevie požičať na trhu (resp. nie tak výhodne). V prípade poskytnutia však na rozdiel od bežného veriteľa na trhu aj kontroluje plnenie stanovených podmienok poskytnutia pomoci. (rb)
Čerpanie 649 10 193 0 0 0 1 116 157 0 12 115
Krajiny s najväčším dlhom voči MMF (v mil. SDR)
Člen MMF Portugalsko Grécko Ukrajina Pakistan Írsko Irak Jordánsko Tunisko Cyprus Pobrežie Slonoviny Spolu všetci členovia
GRA 14 779,8 10 705,1 7 700,8 4 320,0 3 772,8 1 346,3 1 236,1 1 230,0 792,0 0 48 298,0
Strana 5
PRGT 0 0 0 0 0 0 0 0 0 750,9 6 493,0
Spolu 14 779,8 10 705,1 7 700,8 4 320,0 3 772,8 1 346,3 1 236,1 1 230,0 792,0 750,9 54 791,0
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
Nezamestnanosť a inflácia v eurozóne Podľa najnovších údajov eurostatu dosiahla v júli sezónne očistená miera nezamestnanosti v rámci zoskupenia eurozóny úroveň 10,1%. V zásade sa pritom jedná o najnižšiu mieru nezamestnanosti od druhého polroka 2011, no zároveň o rovnakú úroveň ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Podobný prípad zaznamenali údaje za celú EÚ s 8,6% mierou nezamestnanosti (rovnaká ako v predchádzajúcich 2 mesiacoch). Napriek zdanlivo stagnujúcim hodnotám sa miera nezamestnanosti znížila v rámci väčšiny krajín a momentálne najnižšie úrovne
takto dosahuje Malta (3,9%) a Nemecko narovnako s Českou republikou (4,2%) . Naopak najväčšiu mieru okrem nedostupného Grécka si udržiava Španielsko aj keď s klesajúcou tendenciou (19,6%) a Cyprus (11,6%). Medzi najproblematickejšie oblasti sa v súčasnosti zaradzuje nezamestnanosť mladých (najmä Grécko a Španielsko) s takmer 50% nezamestnanosťou v kategórii do 25 rokov. Totiž napriek skutočnosti, že celková miera nezamestnanosti klesala v posledných rokoch v takmer všetkých krajinách Európy, miera nezamestnanosti mladých si pohoršila
medziročne v Dánsku, v Taliansku, Lotyšsku, Rakúsku a dokonca mierne aj v Nemecku (zo 7,1% na 7,2%). Očakávaná inflácia (tzv. flash estimate) za august sa bude pravdepodobne pohybovať na júlovej úrovni 0,2% medziročne, aj keď s mierne odlišnými faktormi, kde ceny energií klesnú len o 5,7% (priemerný prepad v predchádzajúcich mesiacoch bol cez 7% medziročne), no ceny zvyšných segmentov spomalia svoje pravidelné prírastky. (mn)
Cena pšenice je najnižšia za dekádu Od konca júna cena pšenice na komoditnom trhu klesá z hodnoty 4 doláre za bušel, a blíži sa k hodnote 3 doláre za bušel, čo je najnižšia cena od roku 2004. Bušel je angloamerická objemová a hmotnostná miera, ktorá predstavuje 35,24 litrov, v prípade pšenice to znamená 27,216 kilogramov. Cenová hladina pšenice sa dostala na najnižšiu úroveň v dôsledku veľkého nárastu produkcie veľkých pestovateľov z Ruska a USA. Tento vývoj bude viesť k poklesu cien základných surovín v celom svete. International grains council, vďaka rozsiahlej výsadbe a miernemu počasiu, predpokladá tohtoročnú celosvetovú produkciu vo výške 743 miliónov ton, oproti minulému roku ide o nárast vo výške 7,5 miliónov ton. Produkcia americkej skorej pšenice bola 45 miliónov ton,
išlo o 21 percentný medziročný nárast. Spomedzi veľkých producentov, zaznamenajú deficit iba vo Francúzsku, kde bola časť produkcie zničená silnými dažďami, preto môžeme očakávať vyššiu podporu francúzskych producentov zo strany vlády. Podľa štúdie organizácie FAO, na jedného človeka pripadá 67 kg pšenice ročne. Pšenica je taktiež používaná ako krmivo pre zvieratá a surovina na výrobu alkoholu. Avšak produkcia pšenice, podľa
IGC, pravdepodobne prevýši spotrebu o 8,7 miliónov ton, čo sa premietne v náraste globálnych zásob pšenice. Cenový vývoj pšenice, je odrazom aj jej kvality, ktorá je tento rok nižšia. Množstvo dažďov spôsobilo vyššie znehodnotenie v dôsledku vyššieho výskytu škodcov a chorôb. Preto bude krmivo pre chov oveľa lacnejšie, čo sa môže odzrkadliť aj na cenách živočíšnych výrobkov. (an)
Strana 6
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
Podnikateľská klíma v Eurozóne Indikátor podnikateľskej klímy v auguste dosiahol v Eurozóne medziročnú zmenu o +0,02%. Daný indikátor je ovplyvnený najmä priemyselnou výrobou, zohľadňuje jej trendy za posledné mesiace, objednávky, zásoby na skladoch a výrobné očakávania. Popri tomto indikátore sa sledujú aj samostatné odvetvia, najmä priemysel a služby. Ich indikátor je vyjadrený ako aritmetický priemer bilancií (v percentuálnych bodoch) otázok, ku ktorým sa dá vyjadriť ako zlepšenie situácie, zhoršenie alebo bez zmeny. Bilancia sa vypočíta ako rozdiel negatívnych a pozitívnych postojov. Otázky sa týkajú produkcie za posledné 3 mesiace, stavu zásob, vývoja dopytu a očakávanej situácie na nasledujúce obdobie. V priemysle dosiahla táto bilancia -
4,4%. Prevyšujú teda názory so zhoršujúcou sa situáciou. Medziročne to predstavuje pokles o 0,7 p.b. Naopak v službách bilancia dosiahla 10% avšak je to o 0,4 p.b. menej v porovnaní s predchádzajúcim ro-
kom. Z grafu vidieť, že celkové prostredie v priemysle od roku 2014 nezaznamenáva výraznejšie zmeny. Naopak rozvoju služieb sa darí. (sd)
Nižšie príjmy z ropy pre členov OPEC Členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zaznamenali výrazný pokles z príjmov ropy. V roku 2015 dosiahli ich príjmy 404 mld. dolárov v čistom exporte ropy. Za rok 2014 to bolo až 753 mld. dolárov. Hlavným dôvodom 46% medziročného poklesu bola nízka cena ropy. Ak porovnávame tieto dva roky ropa Brent mala najvyššiu cenu v lete roku 2014, júnová priemerná hodnota dosiahla 112 dolárov za barel. Ku koncu roka 2015 sa znížila na 38 dolárov za barel (decembrová priemerná hodnota). Nižšie exportné ceny boli zapríčinené aj neplánovanými výpadkami produkcie, ktorých dôvody mali rozličný charakter. V Iráne to boli politické dôvody, keď v roku 2011 USA a EU zaviedli sankcie na export ropy. Vo Venezuele ropné pobočky pozastavili svoju prácu v dôsledku nízky platov od štátom vlastnenej ropnej spoločnosti Petroleum of Venezuela. V Líbyi a Nigérii to bolo vojen-
ské konflikty, ktoré zapríčinili nižšiu produkciu. Pre každú krajinu OPECu budú mať nižšie príjmy iný dopad. Závisí to od závislosti krajiny na rope a od množstva finančných aktív. Krajiny s väčšími finančnými aktívami ako sú Saudská Arábia, Kuwait, Qatar a Spojené arabské emiráty nebudú mať také ťažkosti ako krajiny, ktoré nedisponujú toľkými finančnými rezervami a sú do veľkej
miery odkázané na exporte ropy (tvorí viac ako 95% celkového exportu) ako sú Irak (99 %), Nigéria či Venezuela. Pre tento rok sa prognóza znižuje na 341 mld. dolárov čo je ďalšie zníženie príjmov. Štáty profitujúce len na rope teraz doplácajú na to, že počas vysokej ceny ropy a vysokých ziskov nerobili reformy a nerozvíjali hospodárstvo aj iným smerom. (sd)
Strana 7
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
Čínsky jüan pokračuje v prenikaní na Juhoafrický trh Podľa údajov bankového platobného systému SWIFT sa čínsky jüan stále častejšie používa v platobnom styku v Južnej Afrike. Nárast počtu platieb v tejto mene predstavoval za posledných 12 mesiacov 65 %, a za posledné 2 roky až 112 %. Ak nepočítame domáce platby, objem platieb v čínskom jüane vzrástol o 70 % za posledných 12 mesiacov, a takmer 40 % juhoafrických zahraničných platieb, v danej mene, bolo realizovaných s ostatnými krajinami, okrem Číny a Hongkongu, pre porovnanie v júli 2015 išlo len o 16 %. Tento výrazný vývoj má za následok neustále silnejší obchodný vzťah Južnej Afriky s Čínou a Hongkongom. Katalyzátorom pre rast používania čínskeho jüanu bolo hlavne vytvorenie zúčtovacieho
strediska v Južnej Afrike v júli 2015, ako aj nárast celkový nárast platieb medzi Singapurom a Južnou Afrikou. Aj vďaka uzatvorenému Memorandum of Understanding medzi Čínou a 50 africkými krajinami, ktoré bolo podpísané na podporu čínsko-africkej spolupráce v oblasti budovania africkej infraštruktúry,
sa predpokladá, že pozícia čínskeho jüanu v obchodovaní medzi Čínou a africkým kontinentom sa bude neustále zlepšovať. Rovnako môžeme očakávať stále väčší podiel čínskych investorov na africkom trhu, čo znamená, že budú podporovať predovšetkým platby vo vlastnej mene. (an)
Nedôvera podnikov v štát napreduje Index podnikateľského prostredia SR vykazovaný Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) sa v druhom kvartáli 2016 prepadol o takmer 2% medzikvartálne na súčasnú hodnotu 54,2 bodov (100 = júl 2001), pričom zaznamenáva sústavný pokles (okrem jediného kvartálu v roku 2010) už od roku 2006. Index je zložený z troch hlavných skupín vplyv právneho a regulačného rámca na podnik, vplyv iných vonkajších faktorov na podnik (tieto oblasti kontinuálne klesajú) a vplyv samotných podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia (táto oblasť má väčšinou rastové pohyby), ktoré sa ďalej členia na celkovo 33 položiek. Najväčší prepad v rámci regulačného rámca (celkovo pokles o 3,4%) zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom (takmer 7%) primár-
ne v súvislosti s politickým klientelizmom v posledných kauzách a podobný pokles evidovala funkčnosť súdnictva, ktorá je podľa podnikateľov na tom dlhodobo najhoršia spomedzi všetkých položiek (taktiež možno spomenúť ďalšie faktory ako funkčnosť politického systému alebo legislatívu upravujúcu dane, poplatky a investície). Externé vplyvy na podnik aj tento kvartál vplývali negatívne na celkový index s 1,4% prepadom. Na rozdiel od predchádzajúcej oblasti má evidujú externé vplyvy dva proti-
chodné pohyby. Na jednej strane sa zlepšuje prístup k finančným zdrojom vplyv uvoľnenej menovej politiky v EÚ, cenová stabilita a úroveň infraštruktúry (častokrát v spojení s eurofondmi), no na druhej strane sa zhoršuje kriminalita, byrokracia, korupcia a efektivita hospodárstva. V rámci poslednej oblasti vplyvu samotného podniku evidoval PAS zhruba 0,8% medzikvartálny rast. Zaujímavo takmer jedinou položkou s momentálnym poklesom bola výkonnosť, produktivita a ziskovosť firiem. (mn)
Strana 8
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
Apple dostalo od EK dodatočné dane Európska komisia rozhodla, že americká spoločnosť Apple musí dodatočne zaplatiť Írsku 13 miliárd eur, plus úroky, za nelegálne daňové úľavy za posledných 10 rokov. Napriek tomu, že daňové systémy majú v kompetencií jednotlivé štáty, Európska komisia verí, že má právo do nich zasahovať, lebo daňová úprava predstavuje štátnu pomoc, a preto môže byť táto oblasť regulovaná. Cieľom Európskej komisie je dosiahnuť transparentnosť v daňovom systéme členských krajín a preto prebieha vyšetrovanie už od roku 2013, ktoré je zamerané
hlavne na individuálne daňové výhody pre veľké medzinárodné spoločnosti. Jadrom problému je, že dve dcérske spoločnosti patriace skupine Apple, a sídliace v Írsku, vlastnili iba duševné práva a prebiehali cez ne platby americkej spoločnosti Apple Inc. Pričom európsky zisk týchto dcérskych spoločností bol od roku 2003 zdanení sadzbou 1 %, a od roku 2014 už len sadzbou 0,005 %, čo spadá pod individuálnu dohodu medzi írskou vládou a spoločnosťou, nie je to súčasťou zákonov krajiny. Vyšetrovanie komisie odhalilo aj fakt, že
iba malá časť zisku bola zdaňovaná. Napríklad v roku 2011, dcérska spoločnosť Apple sales international, sídliaca v Írsku, dosiahla zisk 16 mld. eur, ale na základe daňovej dohody zdanila iba 50 miliónov eur, z čoho odviedla vláde 10 miliónov eur, a 15,95 miliardy eur nebolo zdanených. Európska komisia odhalila podobné nelegálne daňové dohody medzi viacerými členskými štátmi a medzinárodnými spoločnosťami. Jej rozhodnutie zasiahnuť do rozhodnutia štátu môže mať negatívny vplyv pre ďalšie investície. (an)
Produkcia áut na Slovensku rastie Počet vyrobených automobilov za prvý polrok tohto roka je medziročne vyšší vo všetkých troch automobilkách na Slovensku. Najvyšší nárast vykazuje Peugeot, ktorý vyrobil za prvý polrok 178 748 áut čo je takmer 60% minuloročnej celkovej produkcie. Kia vyrobila 177 900 áut, medziročne si tak polepšila o 4,7%. Najvyšší počet vyrobených áut vy-
kazuje VW 204 344. Avšak je to iba 51% z minuloročnej produkcie. Ak bude trend pokračovať, automobilky dosiahnu nový výrobný rekord, ktorý vlani prekročil hranicu milióna. Vyššia produkcia je zapríčinená výrobou nových modelov. Svetový trh automobiliek vykazuje za prvý polrok nárast o 1,8% v predaných ľahkých úžitkových vozidiel na hod-
notu 22,7 mil. kusov. Menia sa aj preferencie, zákazníci preferujú väčšie a drahšie modely. Automobilky teda očakávajú priaznivú ekonomickú situáciu, ktorá podporí predaj. Dôsledkom expanzie automobiliek bude vyššia priemyselná produkcia na Slovensku čo následne ovplyvní hospodársky rast. (sd)
Indikátor ekonomického sentimentu v SR Indikátor ekonomického sentimentu (IES) je zložený ukazovateľ, ktorý zobrazuje aktuálny stav očakávaní v jednotlivých sektoroch trhu s určitou váhou. Priemysel 40%, služby 30%, názory spotrebiteľov na celkovú ekonomickú situáciu 20%, stavebníctvo a obchod zhodne po 5%. Augustová hodnota indexu dosiahla 100,9 (100=2010). Medzimesačne vzrástol o 0,9 bodu a medziročne o 1,8 bodu. Rast bol ťahaný pozitívnymi očakávaniami v stavebníctve (+1 bod) najmä čo sa týka nových objednávok a v službách(+1,4bodu), kde respondenti hodnotili kladne celkovú podnikateľskú situáciu. Naopak výraznejší pokles o – 3,7 bodu bol zaznamenaný v priemysle v dôsledku poklesu očakávanej produkcie na nasledujúce 3 mesiace.
Najmä vo výrobe počítačov, elektronických a optických výrobkov. Väčšina respondentov (viac ako 90%) však považuje súčasný počet objednávok za dostatočný rovnako aj súčasný stav zásob. V maloobchode sa index znížil medziročne o 2 body v dôsledku nega-
tívneho hodnotenia podnikateľských aktivít v tomto sektore. Spotrebiteľská dôvera vzrástla o 6,3 bodu nakoľko prevažovali optimistické názory na očakávaný vývoj hospodárskej situácie a odhadovaný vývoj poklesu nezamestnanosti. (sd)
Strana 9
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD
EUR/CZK
ZLATO
ROPA
S&P
DJIA
DAX
NIKKEI 225
Strana 10
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 35
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV
Austrálska investičná skupina Macquarie doťahuje kúpu developerskej skupiny P3, ktorá má v portfóliu 3,3 milióna m2 plôch v 9 európskych štátoch (vrátane SR - park pri Lozorne a Žiline), celkovo 163 logistických centier a ďalších 1,5 milióna m2 má vo fáze prípravy. Aktuálny majiteľ P3 je americká TPG Real Estate a cena akvizície sa šplhá cez miliardy eur. Macquarie aktuálne dokončuje kúpu tretinového podielu v EP Infrastructure patriaceho do portfólia EPH (Křetinský a Tkáč).
Začiatkom augusta skupina MOL ukončila prevzatie spoločnosti ENI Hungaria. Získala tak 173 čerpacích staníc v Maďarsku čím si celkový počet zvýšila na viac ako 2000 čerpacích staníc. V roku 2015 Skupina MOL ukončila akvizíciu aktivít spoločnosti ENI v oblasti downstreamu v Českej republike, na Slovensku a v Rumunsku. V tomto roku ukončila ešte akvizíciu ENI v Slovinsku. Skupina MOL vlastní aj slovenský Slovnaft.
Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.
Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Csatári Erik Demová Simona Novosadová Andrea Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk
Strana 11
