Miestna a regionálna kultúra a kultúrno-osvetová činnosť Tézy prednášky pre Združenie obcí – Regionálne vzdelávacie centrum Martin 11. novembra 2008 Doc. PhDr. Rozália Čornaničová, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Základné tematické okruhy: 1. Východiskový kontext chápania miestnej a regionálnej kultúry 2. Kultúrno-osvetová činnosť ako cieľavedomá aktivita 3. Tri piliere revitalizácie miestnej a regionálnej kultúry 4. Priority miestnej a regionálnej kultúry 5. Základné oblasti a obsah miestnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti 6. Inštitucionálny pohľad na miestnu a regionálnu kultúru 7. Súčasné trendy v miestnej a regionálnej kultúre 8. Miestna kultúra a rozvoj občianskych obradov a slávností 1) Východiskový kontext chápania miestnej a regionálnej kultúry Slova „kultúra“ – jeden z najširších pojmov v našom slovníku s rôznou šírkou chápania. Najširšie chápanie: - Kultúra predstavuje univerzálny ľudský fenomén, najvýznamnejší znak, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov. Takáto všeľudská kultúra sa manifestuje v obrovskom množstve lokálnych kultúr. - Kultúra ako spôsob života rôznych skupín ľudí typický pre určitú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Kultúra predstavuje súhrn zreteľných materiálnych, duchovných, intelektuálnych a efektívnych čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo spoločenskú skupinu, kde patrí aj spôsob života, tradície, viera. Kultúra vo sfére hmotnej je markantnejšia, ľahšie sa vymedzujú jej kritériá, evidentnejšie dokumentujú jej produkty, i keď ich vlastníctvo nereprezentuje len kultúrnosť. V duchovnej sfére sa najčastejšie sleduje kultúra v umení, v literatúre, v pestovanej ľudovej kultúre, a to tiež skôr v produktoch ako v tvorbe. Na druhej strane spektra pohľadov na kultúru sú výrazne zúžené pohľady: - Kultúra sa redukuje na umenie, napr. rubriky „Kam za kultúrou?“ - Kultúra sa redukuje na oblasti činnosti riadené ministerstvami kultúry. Kdesi medzi týmito dvomi mantinelmi si musí hľadať svoje rozpätie pojem „miestna a regionálna kultúra“ vo vzťahu ku kultúrno-osvetovej činnosti, kam možno občianske obrady a slávnosti zaraďujeme. Rozsah takéhoto chápania bude limitovaný hodnotovou stránkou činností, spĺňaním kritéria kultivácie (zušľachťovania) života lokality a regiónu. Kultivácia sa môže týkať materiálnej kultúry, spoločenskej kultúry, duchovnej kultúry (umenie, veda, morálka). Z požiadavku kultivácie života lokality, regiónu vyplynie potreba hodnotenie zmyslu, poslania, účelu našich aktivít v miestnej kultúre – nezastupiteľnosť axiologického kritéria kultúrnoosvetovej práce. Všeobecne sa prijíma, že kultúrna úroveň národa, jeho autentická identita, špecifický generačný prenos kultúrnych hodnôt a duchovných potrieb sú v rozhodujúcej miere determinované miestnou kultúrou.
Miestna kultúra je geograficko-teritoriálne najmenšia zložka kultúry. Predstavuje neoddeliteľný aspekt, podstatnú črtu kultúry, čistý a pravý fenomén sebavyjadrenia miestneho obyvateľstva, jeho príspevok do regionálnej a národnej kultúry. Miestna kultúra zahŕňa: - kultúrne prejavy a činnosti (kultúrne produkty, kultúrne procesy a ich kultivovanie), - kultúrnu osobitosť a svojráznosť, jej mieru a úroveň, akou sa miestna komunita zúčastňuje na kultúrnom živote a tvorbe vo svojom prostredí, - systém všetkých kultúrnych a kultúrno-spoločenských fenoménov vyskytujúcich sa v jednej obci, lokalite. Regionálna kultúra je geograficko-teritoriálne vymedzenie kultúry v chápaní regiónu. Predstavuje kultúru istého územného celku nadlokálneho charakteru, širšieho ako miestneho. V konkrétnom vymedzení regiónu sa často vychádza z terminológie administratívno-správneho členenia v niektorom historickom období alebo z dominantnej geografickej charakteristiky daného územia. Takto možno hovoriť o regióne trnavskom, prešovskom, spišskom, šarišskom, oravskom, západoslovenskom a pod. 2) Kultúrno-osvetová činnosť ako cieľavedomá aktivita Výchovné pôsobenie kultúry ako celku pozostáva tak z intenciálneho (cieleného, zámerného) ako aj z funkcionálneho (funkčného, podmieneného funkčnosťou, nemusí byť v súlade s cieleným, resp. osobnostne rozvojovým výchovným zámerom) pôsobenia. Kultúrno-osvetová činnosť predstavuje zámernú, cieľavedomú, plánovanú a organizovanú kultiváciu miestneho a regionálneho života. Široké pole kultúrno-osvetových aktivít predstavuje pestrú paletu, ktoré možno členiť napr. podľa šírky zacielenia na jednotlivca, vybranú cieľovú skupinu, na celok miestnej kultúry ako previazanie sociálno-ekonomických charakteristík, obyvateľstva, tradícií, kultúrneho dedičstva, Najčastejší termín, ktorý v súvislosti s kultiváciou jednotlivca používame je výchova. Chápeme ju ako proces produkcie a rozvoja hodnôt vzdelanosti, vychovanosti a kultúrnosti počas celého života človeka. Tento proces výchovy sa realizuje zámernou podporou rozvoja potenciálov osobnosti človeka, jeho socializácie, enkulturácie a kultivácie: - v priebehu celého života: od dieťaťa po seniorský vek, - v rozličných inštitúciách: rodina, škola, cirkev, mimoškolských kultúrno-osvetových zariadeniach, v celej spoločnosti, - rozličným obsahom, - rozličnými formami a metódami. 3) Tri piliere revitalizácie miestnej kultúry • •
Historické aspekty formovania sa základných pilierov kultúrno-osvetovej práce na Slovensku Súčasné úsilie o revitalizáciu kultúry a kultúrno-osvetovej práce na 3 rovinách: - štátna kultúrna politika - regionálne koncepcie kultúrneho rozvoja - vízia rozvoja miestnej kultúry a cesty jej realizácie.
Štátnu kultúrnu politiku chápeme ako štátom utvárané prostredie, v ktorom sa uskutočňujú procesy tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych hodnôt. Základné nástroje štátnej kultúrnej politiky možno rozčleniť na: - koncepčné, ideovo-obsahové, - legislatívne, - ekonomické, - inštitucionálne, - riadiaco-evalvačné, - vzdelávacie a informačno-komunikačné (vrátane metodiky a výskumu), - spoločensko-psychologické. Koncepcie či stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry majú uľahčiť obnovu kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity procesov na miestnej a regionálnej úrovni, podporiť zachovávanie a zveľaďovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, identity a tradície. Majú: - ukázať a rozvíjať kultúrne a duchovné špecifiká regiónu, ktorými prispieva do klenotnice národnej kultúry, - predstaviť dlhodobú stratégiu rozvoja kultúrneho života rozvoja regiónu, - definovať jednotlivé priority, - hľadať a rozvíjať regionálne formy riadenia kultúry, spolupráce kultúrnych zložiek regiónu. Miestna a regionálna kultúra by aj v budúcnosti mala predstavovať inšpirujúcu a dynamizujúcu súčasť národnej kultúry, rozmanitosť, pluralizmus, polyfonickosť, nie však polymorfnosť a eklektickosť či mixáž. 4) Priority miestnej a regionálnej kultúry V 90. rokoch sa nosnou ideou orientácie miestnej kultúry po vzniku Slovenskej republiky sa stáva: o obnova a podpora žriediel slovenskej kultúry, o prehlbovanie národnej a kultúrnej identity na troch úrovniach – národnej, regionálnej a miestnej. Pozornosť sa sústredila do niekoľkých obsahových okruhov: • podpora pôvodných slovenských kultúrnych a umeleckých aktivít; • kultivácia slovenského vidieka v celom komplexe: - krajinno-estetické zveľaďovanie, - urbanisticko-architektonické zveľaďovanie, - kultivácia životného prostredia obcí a miest; • oživovanie ľudových tradícií, zvykosloví a tradičných ľudových remesiel; • rozvoj kultúrnej vidieckej turistiky a agroturistiky; • skvalitnenie informovanosti o krásach miest a obcí Slovenska s dôrazom na: - tvorbu ich symboliky, - tvorbu dokumentácie, - tvorbu miestnej histórie; • starostlivosť o kultúrno-historické pamiatky; • starostlivosť o súbory a umelecké telesá;
• •
starostlivosť o knižničné siete; starostlivosť o kultúrne domy.
5) Základné oblasti a obsah miestnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnost Vzhľadom k šírke záberu účastníkov kultúrno-osvetových aktivít možno o kultúrno-osvetovej činnosti uvažovať v niekoľkých základných rovinách, a to vo vzťahu: - k dospelému ako jednotlivcovi, kde je kultúrno-osvetová činnosť zameraná na osobnostný rozvoj a sebarealizáciu účastníka vo voľnočasových aktivitách; spolupôsobí ako činiteľ integrity a naplnenia života človeka, výchovu jednotlivca pre pracovný, osobný i verejný život ako občana, tvorcu ekonomických hodnôt (pracovnej sily), racionálneho užívateľa voľného času, manžela, rodiča, tvorcu domova, ochrancu a tvorcu prosociálnych vzťahov a hodnôt, účastníka ostatného spoločenského života, - k špecifickým cieľovým skupinám, pre ktoré sú kultúrno-osvetové aktivity zamerané svojim obsahom a formami (napr. rómske etnikum, nezamestnaní, imigranti, seniori, ženy), - k miestnej komunite a miestnej kultúre, pre ktorú je kultúrno-osvetová činnosť určená, vo vzťahu k špecifikám miesta a regiónu, v ktorom sa uskutočňuje a vo vzťahu k miestnym osobitostiam, - k širokým kultúrno-osvetovým aspektom života národa a štátu, kde možno zahrnúť otázky štátnej kultúrnej politiky (a v jej rámci najmä osvetovej politiky), programy rozvoja národnej kultúry a osvety, kultúrno-osvetové aspekty práce masovokomunikačných prostriedkov a i., - k interkultúrnym aspektom medzinárodnej spolupráce v oblasti globálnych problémov ľudstva najmä v oblasti ekológie, populačného rastu, demokracie, občianstva, ľudských práv, európskeho spolužitia, mierovej spolupráce a pod., ako sú programy iniciované a podporované UNESCO-m, Radou Európy, Európskou úniou, medzinárodnými mimovládnymi organizáciami atď. (napr. Európsky rok interkultúrneho dialógu 2008, Európsky rok ľudských práv 2009). Inšpiratívny môže byť Návrh stratégie štátnej kultúrnej politiky (2004) rozčleňuje štruktúra pôsobnosti Ministerstva kultúry SR do štyroch oblastí. Živá kultúra - hudba - divadlo a tanec - film a audiovizuálna tvorba - literatúra a knižná kultúra - výtvarné umenie - architektúra - intermediálne aktivity Kultúrne dedičstvo - pamiatkový fond a historické prostredie - nehmotné kultúrne dedičstvo - múzeá - galérie - knižnice
Mediálne prostredie - rozhlasové a televízne vysielanie - tlačené médiá a agentúry (TASR) - nové médiá Transverzálne aspekty štátnej kultúrnej politiky - podpora kultúry národnostných menšín - prezentácia kultúry v zahraničí - podpora kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí - podpora kultúry pre deti a mládež - osveta, sociálna prevencia, voľnočasové aktivity - výchova, vzdelávanie, ľudské zdroje - ochrana a rozvoj štátneho jazyka - územná správa a samospráva. 6) Inštitucionálny pohľad na miestnu a regionálnu kultúru Inštituciálny pohľad načrtneme v 2 rovinách: • podľa sektorového hľadiska, • podľa obsahovej šírky ich činnosti, hlavného poslania. Pri istom zjednodušení, kultúrne inštitúcie členiť na: - štátne (riadené MK SR, krajskými a obvodnými úradmi) – prvý sektor, - obecné a regionálne (riadené samosprávnymi orgánmi obcí a miest ako aj vyšších územných celkov – samosprávnymi krajmi), - inštitúcie tretieho sektoru, - komerčné (podnikateľské). Pojmy prvý, druhý a tretí sektor nie sú legálnymi pojmami, to znamená, že nie sú zadefinované v ústave, zákonoch či iných právnych predpisoch, čo však neznamená, že by boli pojmami nelegitímnymi. Používanie pojmov prvý, druhý a tretí sektor je teda legitímne a môže sa nimi označovať určitý inštitucionálny rámec života spoločnosti. Podľa obsahovej šírky ich činnosti, hlavného poslania, môžeme hovoriť o dvoch veľkých skupinách týchto inštitúcií: • špecializované kultúrne inštitúcie, • viacúčelové kultúrne inštitúcie. Špecializované kultúre inštitúcie sú reprezentované širokou škálou zariadení, v ktorých je ich kultúrne poslanie špecializované podľa základného obsahového zamerania inštitúcie. Patria sem verejné knižnice, kiná, divadlá, galérie, múzeá, hvezdárne, kluby, samostatné sídla hudobných, speváckych a tanečných súborov a ďalšie zariadenia patriace najmä pod správu MK SR, ale i regionálnej a miestnej samosprávy, kultúrne inštitúcie tretieho sektora, komerčné kultúrne inštitúcie a ďalšie), Viacúčelové kultúrne inštitúcie predstavujú ťažisko obsahovo široko otvorených kultúrnoosvetových aktivít, tvoria ich predovšetkým tradičné miestne osvetové domy, domy kultúry, osvetové besedy, kultúrne strediská, Národné osvetové centrum, regionálne osvetové strediská. Inštitucionálne prostredie miestnej a regionálnej kultúry dotvárajú inštitúcie, organizácie a spoločnosti, ktorých základné zameranie nemusí byť vždy špecificky kultúrno-výchovné, ale
môžu mať svoje ťažisko vo sfére vzdelávania, v sfére profesionálnej tvorby a ochrany kultúrnoumeleckých hodnôt, v oblasti práce, zábavy, rekreácie. V týchto inštitúciách kultúrno-osvetová činnosť sprievodnou, doplnkovou zložkou ich činnosti. 7) Súčasné trendy v miestnej a regionálnej kultúre Vývojové trendy špecifické pre slovenskú kultúru prichádzajú v širokom európskom kontexte, kde je povzbudzujúce upozorniť najmä na dva trendy (i keď ich presadzovanie u nás sa oneskoruje už vzhľadom na zložitú spoločenskú prestavbu, ktorou Slovensko prechádzalo a prechádza): • Posun vnímania kultúry od „nadstavbovej“ ekonomicky neefektívnej súčasti života spoločnosti k chápaniu kultúry ako podmienky kultivácie potenciálu človeka, spoločnosti, lokality, štátu. Akceptovanie skutočnosti, že úroveň kultúrneho vývoja má celospoločenský dosah. • Prezentovanie práva na prístup ku kultúrnym hodnotám ako súčasti ľudských práv, dôležitého práva pre všetkých občanov, pre každého človeka. Pre slovenskú kultúrnu scénu je ďalej charakteristické: • Deetatizácia štátneho sektoru • Oslabovanie dominantného postavenia verejného sektora v kultúre • Diverzifikácia kultúrnych inštitúcií • Od riadenia pod tlakom spoločensko-politických zmien k snahám o koncepčné rozpracovanie smerovania kultúry v SR • Od deklamovanej medzinárodnej spolupráce v jednotlivých oblastiach kultúry k reálnej medzinárodnej, európskej i širšej kultúrnej spolupráci • Od jednolíniového prístupu k pluralitnému prístupu ku kultúrnym javom a inštitúciám • Od rozkolísanosti inštitucionálneho a ekonomického rámca kultúry k jeho stabilizácii V oblasti kultúrnych zariadení badať: • Rozširovanie záberu poskytovaných kultúrnych služieb v rámci tradičných typologických druhov kultúrnych stavieb • Rozširovanie záberu kultúrnych stavieb do iných typologických druhov – komercializácia prevádzok • Vznik nových typologických druhov stavieb pre kultúru • Trendy k polyfunkčnosti, viacúčelovosti a flexibilite prevádzok • Prispôsobovanie sa konkrétnym lokálnym potrebám • Využívanie exteriérových priestorov na kultúrne aktivity 8) Miestna kultúra a rozvoj občianskych obradov a slávností Za členiace hľadisko v tomto prístupe zvolíme primárnu orientáciu na niektorú z osobnostných alebo sociálnych stránok človeka, cieľových skupín, miestnej komunity: - záujmové vzdelávanie ako aktivita primárne zameraná na získavanie poznatkov, informácií a zručností, - záujmová umelecká činnosť ako aktivita primárne zameraná na permanentné rozvíjanie osobnosti človeka prostriedkami umenia,
-
-
záujmová mimoumelecká činnosť ako aktivita primárne zameraná na rozvíjanie osobnosti človeka mimoumeleckými prostriedkami kultúry v oblasti záujmových voľnočasových aktivít, občianske obrady a slávnosti – spomienkové oslavy, výročia a i., aktivizačná a akčná osveta predstavuje pestrú paletu aktivít, ktoré kombinujú vzdelávaciu, klubovú a verejno-prospešnú činnosť; obsahovo vychádza z aktuálnych spoločenských potrieb a záujmov a je orientovaná napríklad na oblasť environmentálnej výchovy, občianskej výchovy, mierových aktivít, výchovy k ľudským právam a i., kultúrno-umelecké vyžitie – návštevy divadelných, hudobných, výtvarných, filmových a iných umeleckých podujatí, kultúrno-zábavná činnosť – tanečné zábavy, diskotéky, show a i., kultúrno-rekreačná a rekreačno-športová činnosť – telesná výchova a šport, turistika, vidiecka turistika, agroturistika, kultúrny oddych a rekreácia, spoločenská zábava, spoločenské hry atď., kultúrno-sociálna a charitatívna činnosť – kluby rodiny, práce, dôchodcov, rôzne postihnutých ľudí, prosociálne zamerané podujatia, charitatívne aktivity atď., ekumenické kultúrno-osvetové podujatia.
Ako vidno, široké spektrum aktivít v miestnej a regionálnej kultúre sa týka rozličných oblastí mimopracovného osobného i verejného života jednotlivca (a širších cieľových skupín). Občianske obrady a slávnosti Občianske obrady a slávnosti v rámci miestnej a regionálnej kultúru predstavujú jej: • tradičnú, historicky sa vyvíjajúcu časť, • týkajú sa celého spektra cieľových skupín v miestnej kultúre: jednotlivca, rodiny, komunity, obce, regiónu, • spektrum ich rozsahu sa rozširuje, • môžu mať pravidelnú cyklickú periodicitu alebo sa realizujú podľa potrieb života obce, • vyvíjali sa buď ako samostatný druh aktivít miestnej kultúry alebo ako doplnok kultovonáboženských obradov alebo ako ich protiváha či náhrada, Oprávnene možno predpokladať, že občianske obrady a slávnosti budú mať nielen naďalej stále a pevné miesto v aktivitách miestnej a regionálnej kultúry, pretože kultivujú človeka a miestnu komunitu, výrazne prispievajú k budovaniu ich identity, vlastnej hodnoty na viacerých úrovniach: - ako človeka realizujúceho svoju vlastnú životnú cestu stoja pri jeho základných životných krokoch, - ako obyvateľa obce podporujú zaradenie do role občana, spolutvorcu občianskej spoločnosti a lokálpatriota, - ako príslušníka národa, štátu, Európy podporujú národné, štátne a európske vedomie svojej príslušnosti, - ako človeka príslušníka ľudského rodu podporujú vyjadrenie toho spoločného, ľudského v osude človeka.
