Mesto Dudince. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2016 až 2020 s výhľadom do roku 2025

Mesto Dudince

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2016 až 2020 s výhľadom do roku 2025

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2016-2020 s výhľadom do roku 2025

Obsah Úvodná časť ................................................................................................................................................................................ 3 Vyhodnotenie realizácie aktivít v programovom období 2007-2013 .................................................................................... 8 Analýza rozvojovej stratégie do roku 2013............................................................................................................................ 9 Zrealizované aktivity PHSR 2004 - 2013................................................................................................................................. 9 1.

Analytická časť ................................................................................................................................................................ 13 1.1.

Základné vymedzenie a poloha mesta Dudince .................................................................................................... 13

1.2.

Prírodné podmienky ............................................................................................................................................. 14

1.3.

Demografická charakteristika ............................................................................................................................... 19

1.3.1.

Veková štruktúra ......................................................................................................................................... 19

1.3.2.

Vzdelanostná štruktúra ............................................................................................................................... 21

1.4. 1.4.1. 1.5.

Podnikateľské prostredie ............................................................................................................................ 22 Infraštruktúrna vybavenosť územia ...................................................................................................................... 24

1.5.1.

Dopravná a technická infraštruktúra ........................................................................................................... 24

1.5.2.

Zdravotnícka a sociálna infraštruktúra ........................................................................................................ 26

1.5.3.

Školstvo a šport ........................................................................................................................................... 27

1.5.4.

Kultúra a cestovný ruch ............................................................................................................................... 28

1.6. 2.

Hospodárstvo ........................................................................................................................................................ 22

SWOT analýza ....................................................................................................................................................... 33

Strategická časť ............................................................................................................................................................... 35 2.1.

Strategický rámec.................................................................................................................................................. 35

2.2.

Stratégia rozvoja mesta Dudince: ......................................................................................................................... 36

2.2.1.

HOSPODÁRSKA OBLASŤ ............................................................................................................................... 36

2.2.2.

SOCIÁLNA OBLASŤ ....................................................................................................................................... 37

2.2.3.

ENVIRONMENTÁLNA OBLASŤ ...................................................................................................................... 38

3.

Programová časť ............................................................................................................................................................. 39

4.

REALIZAČNÁ ČASŤ ........................................................................................................................................................... 48

5.

4.1.

Akčný plán na rok 2015 s výhľadom do roku 2017 ............................................................................................... 48

4.2.

Východiská a popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii PHSR ..................................................................... 53

4.3.

Popis postupov organizačného a inštitucionálneho zabezpečenia realizácie ....................................................... 53

4.4.

Systém monitorovania a hodnotenia PHSR .......................................................................................................... 55

4.5.

Stručný popis komunikačnej stratégie .................................................................................................................. 56

Finančná časť .................................................................................................................................................................. 56 5.1.

Indikatívny finančný rámec ................................................................................................................................... 56

5.2.

Financovanie kapitálových investícií za pomoci EŠIF ............................................................................................ 57

5.3.

Alternatívne financovanie kapitálových investícií ................................................................................................. 58

5.2.2

Zhodnotenie súčasnej finančnej situácie mesta Dudince ........................................................................... 59

5.2.3

Typy dlhodobého financovania ................................................................................................................... 62

Záverečná časť .......................................................................................................................................................................... 66

2


Úvodná časť Formulár Ú7- Titulná strana dokumentu PHSR mesta Dudince Názov: Územné vymedzenie : Územný plán obce/VÚC schválený: Dátum schválenia PHSR: Dátum platnosti: Verzia Publikovaný verejne:

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2016-2020 s výhľadom do roku 2025 Mesto Dudince áno 10.12.2015 do 31.12.2025 1.11 20.11.2015

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (ďalej PHSR) je jedným zo základných a kľúčových dokumentov pre riadenie samosprávy a vychádza zo Zákona č.539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. PHSR je strednodobým rozvojovým dokumentom spracovaným na obdobie 7 rokov s výhľadom do roku 2025, pričom reflektuje programové obdobie 2014-2020. Predstavuje naplnenie princípu programovania definovaného pre regionálnu politiku Európskej únie, ktorého zmyslom je podpora integrovaného, viacročného plánovania rozvoja regiónov, miest a obcí formou koncepčných strategických dokumentov. PHSR poskytuje komplexnú analýzu aktuálneho stavu územia v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti a definuje strategické ciele a opatrenia v súlade s cieľmi Národnej stratégie regionálneho rozvoja a cieľmi definovanými v PHSR Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom zohľadňuje špecifické vlastnosti mesta Dudince a potreby identifikované občanmi mesta. Účelom PHSR mesta Dudince je zabezpečenie kontinuálneho rozvoja, ktorého napĺňanie bude monitorované, hodnotené a v prípade potreby aktualizované na každoročnej báze. Zapojenie verejnosti do procesu prípravy a následne aj hodnotenia a aktualizácie zabezpečí, že PHSR bude živým dokumentom, s predpokladom širokej miestnej podpory pri napĺňaní spoločne definovaných cieľov na zabezpečenie vyváženého trvalo udržateľného rozvoja mesta. Formulár Ú1 predstavuje „Zámer spracovania PHSR“, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom pred samotnou realizáciou tvorby dokumentu PHSR.

1

Prvé prijaté znenie sa označuje číslom 1.0. V prípade zásadnej zmeny sa ďalšie aktualizované verzie označujú 2.0, 3.0 atď. V prípade malých zmien sa označuje 1.1. 3


Formulár Ú1 – Zámer spracovania PHSR Názov dokumentu Forma spracovania

Zámer spracovania PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 20152020 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 20152020 (ďalej len „PHSR 2015-2020“) bude spracovaný v súlade s Metodikou na vypracovanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce/obcí/VÚC, ktorá bola vydaná Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 31/7/2014 a to v nadväznosti na novelu Zákona o podpore regionálneho rozvoja schválenej vládou SR dňa 18/6/2014. PHSR 2015-2020 bude rešpektovať povinné prílohy, plánovacie a podporné dokumenty k metodike a postup tvorby navrhovaný metodikou. Spracovanie dokumentu bude rešpektovať princíp partnerstva a bude vykonané participatívnym spôsobom so zapojením zamestnancov mestského úradu, externých odborníkov a širokej verejnosti.

Dodávateľ sa na procese tvorby PHSR bude podieľať formou metodického vedenia, konzultácií a stretnutí riadiaceho tímu s pracovnými skupinami socio-ekonomických partnerov mesta. Riadenie procesu Za riadenie procesu spracovania bude zodpovedať riadiaci tím zložený zo spracovania zástupcov mestského úradu. Členmi riadiaceho tímu budú: Za mesto: Koordinátor riadiaceho tímu: -

PaedDr. Dušan Strieborný – primátor mesta Dudince

Členovia riadiaceho tímu za mesto Dudince: -

Ing. Danica Rajčanová, projektová manažérka Bc. Jarmila Fidlušová, ekonómka Ľubomír Pavlovic, odbor stavebného konania, plánovania a životného prostredia

územného

Riadiaci tím zodpovedá za: -

Celkovú koordináciu spracovania PHSR 2016-2020 s výhľadom do 2025; Zostavenie Zámeru spracovania PHSR; Spracovanie analýzy vnútorného a vonkajšieho prostredia s metodickým usmernením dodávateľa; Určenie tém na spracovanie charakteristiky územia; Spracovanie východísk pre strategickú časť (vyhodnotenie predchádzajúceho PHSR, vyhodnotenie väzieb na ďalšie koncepčné dokumenty, súhrnné zhodnotenie situácie cieľového územia, 4


-

-

-

-

-

pomenovanie problémov a hľadanie príčin zistených problémov); Vypracovanie strategickej vízie na základe podkladov zo strategického workshopu s pracovnými skupinami facilitovaným dodávateľom; Vypracovanie sumárneho návrhu aktivít a projektov ako východisko pre Akčný plán; Stanovenie termínov realizácie aktivít, projektov (roky) a odhad ich financovania (výška a zdroje financovania) v spolupráci s pracovnými skupinami za facilitácie dodávateľom Vypracovanie formulárov pre prípravu navrhnutých projektov v spolupráci s pracovnými skupinami a metodickým usmernením dodávateľom; Spracovanie akčného plánu na daný rozpočtový rok s výhľadom na 2 roky v spolupráci s pracovnými skupinami a metodickým usmernením dodávateľom; Vytvorenie systému monitorovania, hodnotenia a aktualizácie PHSR; Fungovanie partnerstva, informovanie verejnosti o realizácii PHSR a v prípade potreby verejné prerokovanie aktualizácie PHSR; Spracovanie finančnej časti vo forme Finančného rámca pre realizáciu PHSR s metodickým usmernením dodávateľom; Rozpracovanie Indikatívneho finančného plánu do akčných plánov s metodickým usmernením dodávateľom; Finalizáciu dokumentu a jeho predloženie zastupiteľstvu na schválenie;

Za tvorbu obsahu budú zodpovedať pracovné skupiny zriadené zo zástupcov mesta a partnerských organizácii. Pre účely spracovania dokumentu budú zriadené 3 pracovné skupiny pre oblasť hospodárstva, sociálnych vecí a životného prostredia. Členovia pracovných skupín za mesto budú nominovaní štatutárnym zástupcom mesta. Členstvo v pracovných skupinách pre partnerské organizácie bude ponúknuté na báze dobrovoľnosti a so subjektmi, ktoré prejavia záujem o spoluprácu bude uzatvorená partnerská dohoda, ktorej vzor je daný Metodikou. Predbežný zoznam partnerov je uvedený v prílohe č.1 tohto zámeru. Pracovné skupiny budú zodpovedať za: - Prerokovanie východísk pre strategickú časť; - Prípravu podkladov pre formuláciu strategickej vízie mesta; - Návrh strategických cieľov a opatrení v súlade s vybraným typom stratégie; - Špecifikáciu opatrení, návrh aktivít a stanovenie poradia dôležitosti opatrení a aktivít, projektov vrátane merateľných ukazovateľov výsledku a dopadu; - Vypracovanie návrhu hodnotiacich tabuliek podľa oblastí – politík k navrhnutým opatreniam pre výber projektov v súlade s finančnoekonomickými možnosťami - Prerokovanie návrhu finančnej časti; Proces spracovania PHSR 2016-2020 s výhľadom do 2025 bude prebiehať 5


v úzkej komunikácii s verejnosťou. Verejnosť bude pravidelne oboznamovaná s priebežnými výstupmi prostredníctvom webovej stránky mesta a ich názory budú zozbierané formou elektronického a analógového dotazníkového prieskumu. Obdobie spracovania

Obdobie spracovania -

Od 1.3.2015 do 31.10.2015

Harmonogram spracovania

Financovanie spracovania

- Viď časť Formulár č. Ú 3 - Harmonogram spracovania PHSR Spracovanie bude financované z rozpočtu mesta vo výške -

2400,- EUR bez DPH 600,- EUR DPH 3000,- EUR spolu

Formulár Ú2 predstavuje grafické znázornenie časového rámca, v ktorom boli jednotlivé kroky tvorby dokumentu PHSR spracované. Dĺžka tvorby dokumentu PHSR bola nadštandardná, avšak vplyv na jej trvanie mal termín publikácie Metodiky na vypracovanie PHSR, ako aj skutočnosť organizovania volieb do orgánov samosprávy Slovenskej republiky dňa 15. novembra 2014. Formulár Ú2 – Harmonogram spracovania PHSR

Termín

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

Úvod* Analytická časť Strategická časť Programová časť Realizačná časť Finančná časť Záver Formulár Ú8 poskytuje stručný obsah jednotlivých kapitol dokumentu PHSR a popis kontextu a chronológie ich prípravy.

6


Formulár Ú8 – Štruktúra dokumentu Osnova PHSR Úvod -

Základné informácie o dokumente PHSR a jeho obsahu Členovia riadiaceho tímu a kompetencie zapojených strán pri tvorbe dokumentu Chronológia tvorby dokumentu Ex-post hodnotenie (realizácia existujúceho PHSR vrátane vyhodnotenia rozpracovaných investičných a neinvestičných projektov)

1 Analytická časť - Komplexná analýza vnútorného prostredia na základe overeného súboru kvantitatívnych a kvalitatívnych dát podľa jednotlivých oblastí a na základe informácií vyplývajúcich z hĺbkových rozhovorov s vybranými aktérmi pôsobiacimi v meste Dudince - Grafické a mapové výstupy dopĺňajúce jednotlivé kapitoly - SWOT analýza identifikujúca silné a slabé stránky, vychádzajúce z vnútorných špecifík mesta a príležitosti a ohrozenia rozvoja mesta, predstavujúce externé faktory mimo územia mesta - SWOT analýza bola vytváraná v spolupráci so širokou verejnosťou, formou prieskumu verejnej mienky, ako aj so socio-ekonomickými partnermi mesta, ktorí na základe vlastného uváženia identifikovali disparity a faktory rozvoja 2 Strategická časť - Vízia územia - Formulácia stratégie rozvoja formou definovania strategických cieľov v jednotlivých politikách (hospodárska, sociálna, environmentálna) - Opatrenia, ktorých realizácia prispeje k napĺňaniu definovaných cieľov - Strategická časť PHSR bola vytváraná v súčinnosti so socioekonomickými partnermi mesta využitím metódy TOWS matice - Strategická časť bola prerokovaná mestským zastupiteľstvom 3 Programová časť - Súbor konkrétnych projektových zámerov priradených k opatreniam podľa jednotlivých politík rozvoja - Súbor ukazovateľov výsledkov a dopadov vrátane východiskových a cieľových hodnôt definovaných za účelom vyhodnocovania realizácie PHSR - Formuláre na prípravu veľkých, finančne najnáročnejších projektov - Zber projektových zámerov sa realizoval pomocou internetového dotazníka, pričom do zberu zámerov sa mohli zapojiť zamestnanci MsÚ, socio-ekonomickí partneri a široká verejnosť - Následne socio-ekonomickí partneri prioritizovali jednotlivé projektové zámery za účelom vytvorenia akčného plánu

7


4 Realizačná časť - Popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie PHSR a spôsob komunikácie - Systém monitorovania a hodnotenia - Akčný plán na daný rozpočtový rok s výhľadom na nasledujúce 2 roky (n+2), zahŕňajúci večný a časový harmonogram realizácie konkrétnych projektov 5 Finančná časť - Indikatívny finančný plán v štruktúre podľa jednotlivých politík na celé obdobie platnosti PHSR - Finančný rámec pre realizáciu PHSR mesta na úrovni konkrétnych projektových zámerov - Model viaczdrojového financovania – tzv. intervenčná matica Záver - Informácia o schválení a zverejnení dokumentu PHSR Prílohy Príloha 1 - P3 Súhrnný prehľad projektových zámerov Príloha 2 - F2 Finančný rámec pre realizáciu PHSR Príloha 3 – Prehľad podnikateľských subjektov v meste Dudince Príloha 4 – Dohoda o partnerstve

Vyhodnotenie realizácie aktivít v programovom období 2007-2013 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2004 – 2013 bol schválený Mestským zastupiteľstvom dňa 15.08.2004, uznesením č. 60/2004. Dokument PHSR mesta Dudince, bol nástrojom plánovania, riadenia a monitorovania realizácie strategických zámerov mesta, pričom v zmysle pokynov spoločnosti EFO Consulting, spol. s r. o. Banská Bystrica, ktorá PHSR pre mesto Dudince spracovala, bolo potrebné v ročnej periodicite dokument vyhodnocovať, aktualizovať a upravovať. Vyhodnocovanie strategických cieľov nebolo periodicky uskutočňované, platnosť dokumentu uplynula rokom 2013, pričom vedenie mesta nezrealizovalo prípravu a spracovanie nového Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2014-2020. Mesto Dudince má záujem v roku 2015 čerpať finančné prostriedky z operačných programov Európskej únie, predpokladom tejto skutočnosti je platný PHSR Mesta Dudince. Z tohto dôvodu je nevyhnutné predĺžiť platnosť súčasného PHSR do konca roku 2015 a súčasne začať koncepčne pripravovať nový PHSR na roky 2015-2020 s výhľadom do roku 2025 na princípe partnerstva a v súlade s Metodikou na vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce /obcí/ VÚC publikovaného dňa 04.08.2014 a jeho príloh publikovaných dňa 18.08.2014 Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

8


Analýza rozvojovej stratégie do roku 2013 Strategickým cieľom PHSR mesta Dudince vyplývajúcej zo SWOT analýzy pre roky 2004-2013 bolo: „Vytvorenie podmienok pre ekonomický rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a všestranného zlepšovania kvality jeho život.“ Mesto Dudince zadefinovalo tri špecifické ciele a sedem aktivít na dosiahnutie špecifických cieľov: 1 . Špecifický cieľ – Dobudovanie lokálnej infraštruktúry Aktivity 1.1 – výstavba športovej haly, - rekonštrukcia materskej školy a základnej umeleckej školy, - výstavba nových miestnych komunikácií, - výstavba zastávkových prístreškov, - rekonštrukcia kúpeľného parku, 2. Špecifický cieľ – Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry Aktivity 2.1 - využitie v súčasnosti nepoužívaných areálov pre vybudovanie skladových priestorov na podporu podnikateľských aktivít. 3. Špecifický cieľ – Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu, Aktivity 3.1 – rekonštrukcia rozostavanej budovy kultúrneho multifunkčný objekt vodných a kultúrnych aktivít, relaxačné centrum, –

domu

na

výstavba cyklotrás.

Zrealizované aktivity PHSR 2004 - 2013 Počas uplynulých 10 rokov mesto Dudince realizovalo investičné aktivity z vlastných zdrojov a úverov, štátneho rozpočtu (štátny fond rozvoja bývania, enviromentálny fond), Občianskeho združenia – Zlatá cesta a fondov Európskej únie. Zadefinované špecifické ciele a z nich vyplývajúce aktivity uvedené v dokumente PHSR dostatočne nevyužili finančné možnosti mesta, čo vytvorilo priestor pre realizáciu iných investičných akcii ktoré sú uvedené v nasledovnom prehľade: Rozpočtový ROK 2007

náklad v €

Názov akcie 774 919,63

Výstavba Spojenej školy Dudince

Z toho v € Fondy EU

ŠR 379 710,63

Vlastné zdroje/úver 395 209

27 904,69

27 904,69

Výstavba chodníka pri MŠ

1 894,85

1 894,85

Rekonštrukcia Kult. domu v Merovciach

4 483,21

4 483,21

Výstavba miniihriska pri škole

809 202,38

Spolu: 9

379 710,63

429 491,75


ROK 2008 Názov akcie

Rozpočtový náklad v €

Betónová plocha pri SŠ Kanalizácia Dudince – Staré Dudince Kanalizácia Merovce – Vinice Spolu: ROK 2009 Názov akcie

Fondy EU

ŠR

4 836,65

258 897,31

258 897,31

33 186,22

33 186,22

296 920,18

296 920,18

165 191,63


ŠR

142 733,85

176 806,63

Spolu: ROK 2010 Názov akcie


11 615,00 142 733,85

34 072,78


ŠR

439 225,47

Telocvičňa – SŠ Dudince

Vlastné zdroje/úver 22 457,78

11 615,00

Detské ihriská

Vlastné zdroje/úver

4 836,65


Kanalizácia Dudince – K. Braxatorisa

Z toho v €

Vlastné zdroje/úver VZ:107225,47 Ú: 332 000

Nadstavba hasičskej zbrojnice

276 476,37

235 004,91

27 647,64

13 823,82

Prestavba a nadstavba MŠ a ZUŠ

534 574,47

454 388,30

53 457,45

26 728,72

1 250276,31

689 393,21

81 105,09

479 778,01

Spolu: ROK 2011

Rozpočtový

Názov akcie

náklad v €


ŠR


Regenerácia kúpeľného mesta Dudince

624 449,38

530 781,97

62 444,94

31 222,47

Prístavba Spojenej školy Dudince

561 285,15

477 092,38

56 128,52

28 064,25

Kanalizácia - ul. Malý rad

5 735,22

5 735,22

Oprava strechy Dom služieb - č. 121

6 336,00

6 336,00

Chodník - amfiteáter

1 920,00

1 920,00

10


18 000

18 000

18 960, 28

18 960, 28

Úprava parku pri byt. domoch 125,126

9 719, 27

9 719, 27

Osvetlenie parku pri byt. domoch 125,126

2 464,88

2 464,88

Rekonštrukcia WC - amfiteáter Rekonštrukcia osvetlenia od TK ku Jantáru

1 248 870,18

Spolu: ROK 2012

1 007 874,35

Rozpočtový

Názov akcie

náklad v €

118 573,46

122 422,37


ŠR


153 103,84

153 103,84

30 907,20

30 907,20

Prepojenie komunikácie k hotelu Minerál

2929,43

2929,43

Verejné osvetlenie ku katolíckemu kostolu

1673,30

1673,30

Výstavba chodníka pred KD Achát

2733,94

2733,94

3 600

3 600

7 198,57

7 198,57

Výstavba oplotenia a chodníkov na cintoríne v Dudinciach

18 607,63

18 607,63

Výstavba viacúčelového ihriska

26 470,70

Oprava Domu služieb - č. 121

3 027,89

Rekonštrukcia verejných komunikácií Kanalizácia - ul. Poľná a Agátová

Výstavba autobusovej zastávky Rekonštrukcia domu smútku v Merovciach

Spolu:

250 252,50

ROK 2013

19 225,58

2 883,83

4 361,29 3 027,89

19 225,58

Rozpočtový

2 883,83

228 143,09

Z toho v €

Názov akcie

náklad v €

Obnova verejnohmotnej infraštruktúry CR – kúpeľná promenáda

101 094,76

101 094,76

52 009,08

52 009,08

Komunikácia ku katolíckemu kostolu

314 991,00

Nadstavba byt. jednotiek nad zdravot. strediskom

11

Fondy EU

ŠR


99 220

215 771

ŠFRB

ŠFRB


Výstavba parkoviska pri zdravot. stredisku

3 618,22

3 618,22

Výstavba parkoviska pri ev. kostole

5 987,74

5 987,74

46 922,03

Výstavba chodníka na cintoríne Dudince

33 570

13 352,03

Kamerový systém – 4 kamery

6 549,00

4 000

2 549

Osvetlenie popri kúpeľnej promenáde

4 329,96

4 329,96

Verejné osvetlenie pri LÚ Diamant

1 683,46

1 683,46

Chodník pri KD Smaragd

9 844,04

9 844,04

Prístupová cesta ku katolíckemu kostolu

2 301,49

2 301,49

12 080,35

12 080,35

a Smaragad

Výstavba chodníka k LÚ Diamant

561 411,13

Spolu: ROK 2014 Názov akcie


33 570

103 220

424 621,13


ŠR


Výstavba chodníkov, parkovacích plôch a dažďovej kanalizácie v kúpeľoch .

138 699,38

138 699,38

Spolu:

138 699,38

138 699,38

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že mesto Dudince čerpalo finančné zdroje zo štrukturálnych fondov Európskej únie pri realizácii štyroch investičných akcií:

   

Nadstavba hasičskej zbrojnice – 2010 Prestavba a nadstavba MŠ a ZUŠ – 2010 Regenerácia kúpeľného mesta Dudince – 2011 Prístavba Spojenej školy Dudince – 2011

Tieto zdroje predstavovali 38 % podiel z celkových preinvestovaných prostriedkov v rokoch 2004-2014, ktoré predstavovali sumu 4 692 379,73 €. Mesto Dudince zrealizovalo päť zo siedmich aktivít zadefinovaných v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mesta Dudince na roky 20042013.

12


1. Analytická časť 1.1. Základné vymedzenie a poloha mesta Dudince Mesto Dudince sa nachádza na rozhraní Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny a Podunajskej pahorkatiny v údolí potoka Štiavnica na severovýchodnom okraji Ipeľskej pahorkatiny v nadmorskej výške 140 m n. m. Mesto Dudince v zmysle administratívneho členenia leží v južnej časti okresu Krupina, patrí do regiónu Hont, ktorý je začlenený do Banskobystrického kraja. Mesto svojou rozlohou 6,85 km2 pozostáva z katastrálnych území Dudince a Merovce, s funkciou kúpeľného mesta má nadregionálny až medzinárodný význam. Dopravná dostupnosť mesta Dudince do okresného mesta Krupina vzdialeného 27,3 km je 25 minút, do krajského mesta Banskej Bystrice vzdialeného 78,1 km predstavuje časovú dostupnosť 1 hod. 8 minút, čo je spôsobené výrazne excentrickou polohou mesta Dudince v rámci okresu Krupina. Časová dostupnosť do hlavného mesta Bratislavy vzdialeného 173 km sú približne 2 hodiny. Cez územie mesta Dudince v západnej časti intravilánu prechádza cesta I. triedy I/66, ktorá má medzinárodný význam a v úseku od hraničného mesta Šahy spája mesto Dudince s okresným a krajským mestom. Je súčasťou medzinárodnej turisticko – hospodárskej trasy Budapešť – Varšava v rámci európskej cestnej siete označenej E-77. Vo Zvolene sa cesta I/66, ktorá je súčasne rýchlostnou cestou R3 napája na rýchlostnú cestu R1, ktorá prechádza mestami Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok.2 Prepojenie mesta Dudince na mestá Nitra a Bratislava je zabezpečená cestnou komunikáciou Dudince – Žemberovce, ktorej kvalitatívna úroveň je v súčasnosti nevyhovujúca. Východnou časťou mesta prechádza železničná trať Zvolen – Šahy, ktorá v minulosti zabezpečovala osobnú dopravu. V súčasnosti je trať využívaná výlučne pre nákladnú železničnú dopravu.

Mapa 1 Dopravná poloha mesta Dudince v okrese Krupina

2

http://www.cdb.sk/sk/Cestna-siet-SR/Charakteristika-a-rozdelenie.alej 13


1.2. Prírodné podmienky Územie mesta Dudince sa z fyzicko-geografického hľadiska rozprestiera na rozhraní Podunajskej nížiny a Slovenského stredohoria s reliéfom nížinných pahorkatín, nerozčlenených rovín, stredne členitých, čo vytvára vhodné predpoklady na intenzívne hospodárske využitie územia. Pôdotvorný substrát územia mesta je tvorený vo väčšej časti hlinitými až ílovito-hlinitými fluvizemami, v severnej časti územia sa vyskytujú hnedozeme, ktoré sú vhodné na poľnohospodárske využitie. Dominantné postavenie v štruktúre pôdneho fondu má poľnohospodárska pôda, ktorej podiel predstavuje 70 % z rozlohy katastra mesta. Po poľnohospodárskej pôde nasleduje lesná pôda, ktorej plocha predstavuje 24 % a zvyšných 6 % je rozdelených medzi zastavané plochy, stavebné pozemky a ostatné plochy. Pre územie je charakteristická stredne silná vodná erózia pôdy. Z fytogeografického a vegetačného členenia je skladba rastlinných druhov prevažne dubová, nížinná a pahorkatinná. Z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie prevládajú jaseňovo – brestovo – dubové lesy, čo dáva dobrý predpoklad na ťažbu drevnej hmoty a rozvoj poľovníctva.3

Mapa 2 K.ú. mesta Dudince

Podľa klimatickej klasifikácie patria Dudince do teplej klimatickej oblasti, do klimatického okrsku mierne suchého s miernou zimou s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9 až 10 °C. Priemerná teplota vzduchu v januári dosahuje hodnoty -2 až -3 °C, v mesiaci júl 18 - 19 °C.4 Dudince patria na Slovensku do oblasti s najdlhším počtom letných dní (15 °C a viac) - 128, ktoré trvajú od 15. mája do

3 4

http://globus.sazp.sk/atlassr/ http://globus.sazp.sk/atlassr/ 14


15. septembra. Priemerné ročné úhrny zrážok sú 550 – 600 mm, pričom najvýdatnejšie zrážky sú v mesiaci máj a najmenej zrážok je v marci. Na území Dudiniec až 50 % dní v roku je bezvetrie, pričom v letnom období z dlhodobého pozorovania prevláda západný vietor, v zimnom období vietor východný. Podľa švajčiarskej klasifikácie sa Dudince začleňujú do klimatickoterapeutickej oblasti so stupňom stimulácie „0“, majú teda sedatívnu, utišujúcu klímu.5 Katastrálnym územím mesta Dudince preteká potok Štiavnica, ktorý spadá do povodia dolného Hrona. Potok Štiavnica je charakteristický dažďovo – snehovým typom režimu odtoku, ktorý je typický najvyšším kulminačným prietokom v mesiaci marec, čo je dôsledok akumulácie vody na území a vo vyšších polohách vo forme snehovej prikrývky v zimných mesiacoch a jej následného topenia. Najnižší kulminačný prietok potoka Štiavnica je v mesiaci september. Územie mesta Dudince sa z hydrogeologických pomerov vyznačuje vysokou kvantitatívnou charakteristikou prietočnosti a hydrologickou produktivitou, pričom využiteľné množstvo podzemných vôd v hydrogeologickom rajóne je 0,20 – 0,49 l/s/km2. Najvýznamnejším potenciálom územia mesta Dudince je výskyt minerálnej a termálnej vody, ktorá vystupuje v tzv. “levickej žriedlovej línii“, na ktorej sa nachádzajú tiež lokality Kalinčiakovo, Santovka a Slatina. Zlomový systém smeru SZ-JV vymedzuje najvýraznejšiu a najdôležitejšiu elevačnú štruktúru predmetného územia túrovsko-levickú hrásť. Za infiltračnú oblasť minerálnych vôd sú považované južné svahy stredoslovenských neovulkanitov a ich podhorie, kde komplex vulkanických a sedimentačných hornín, najmä štrky bazálneho bádenského súvrstvia vytvárajú priaznivé podmienky pre infiltráciu a prestup minerálnych vôd. Výrazný je podiel karbonátov na tvorbe chemického zloženia vôd „dudinského“ typu. K sýteniu vôd oxidom uhličitým dochádza až vo výverovej oblasti, ktorá je tektonicky intenzívne porušená a segmentovaná. Jedinečnosť dudinskej minerálnej vody spočíva v jej zmiešanom chemickom type, súčasne v preplynení oxidom uhličitým a sulfánom a vo zvýšenom obsahu viacerých stopových prvkov.6 Do roku 1953, keď začali rozsiahle vrtné práce, sa minerálna voda odoberala len z dvoch prírodných výverov (Veľký a Malý kúpeľný prameň) a z jedného vrtu HŠ – 1. V nasledujúcich rokoch boli vybudované nové zdroje, vrty S-3, S-4 a S-5 s vodou „dudinského“ typu a vrty V-1 a S-6 s vodou odlišného typu. Z nich má stabilné zloženie len voda z vrtu S-3, ktorý sa využíva na liečebné účely. Vrt je hlboký 57,2 m, prítok minerálnej vody je z kremencových štrkov v hĺbkovom intervale 53,5 – 57,2 m. V roku 1995 bol vrt zrekonštruovaný a na základe dlhodobej hydrodynamickej skúšky bola určená optimálna výdatnosť vrtu 6,9 l/s t.j. 596 m3/deň.

5 6

Hensel, J., Petrovič, Š.: Klimatografia kúpeľných a vybraných miest Slovenska, Osveta, Martin 1976 Melioris,L. , Vass, D.: Hydrogeologické a geologické pomery levickej žriedelnej línie. GÚDŠ Bratislava 1982 15


Tabuľka 1 Fyzikálno-chemické zloženie minerálnej vody "dudinského" typu

Katióny

mg/l

Li

3,40

% Anióny 0,6 F

mg/l

%

0,83

0,0

Na

810,00

47,0 Cl

567,20

21,3

K

121,30

4,1 Br

1,00

0,0

0,1 J

<0,10

0,0

NH4

2,15

Ca

497,79

33,1 SO4

509,79

14,1

Mg

132,78

14,5 NO2

<0,01

0,0

Fe

0.09

0,0 NO3

<0,50

0,0

Mn

0,16

0,0 PO4

<0,01

0,0

Sr

9,66

0,2 HCO3

2953,27

64,4

Ba

0,03

0,00

0,0

4032,09

99,8

Súčet

1577,33

CO3 99,6 Súčet

H2SiO4

21,8

CO2 voľný

Fe celkove

0,13

H2S

HBO2

1421,23 5,44

35,72

Zdroj: INGEO a.s. Žilina, 18.01.1995

Voda z vrtu S-3, s názvom „Kúpeľný“ je charakterizovaná ako prírodná liečivá voda, stredne mineralizovaná, hydrogenuhličitanovo–chloridová, sodno-vápenatá, uhličitá, sírna, vlažná, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 5 757 mg/l, s teplotou vody 26,5 °C a s obsahom plynu CO2 1 546 mg/l a H2S 5 mg/l.7 V liečebnej praxi sa prírodná liečivá voda využíva na liečenie ochorení pohybového ústrojenstva, srdcovo-cievnych chorôb, chorôb neurologického systému a chorôb z povolania. Najstaršia zmienka o dudinských prameňoch je z roku 1549 v diele Juraja Wernhera: „Správa o podivuhodných vodách Uhorska“ a Mateja Bela v diele „Historické a zemepisné poznatky o severnom Uhorsku“ z roku 1742. O tom, že liečivé účinky dudinskej vody boli známe aj v minulosti svedčia zachovalé travertínové kopy, ako pozostatok prirodzených výverov minerálnej vody. Prírodná pamiatka Dudinské travertíny sa nachádza v intraviláne kúpeľov Dudince na chránenom území o výmere 13 280 m2 . Pozostáva z viacerých objektov, ktoré ležia v kúpeľnom parku, pričom objekt Travertínová terasa, ktorý je „živý“, leží na ľavom brehu toku Štiavnica. Dudinské travertíny tvoria sústavu mohutných travertínových pokryvov pramenitov až penovcov, rôzneho veku a stupňa travertinizácie. Travertíny vznikli na výveroch minerálnych vôd, ktoré sa viažu na vyzdvihnutú

7

Príloha č. 1 k Vyhláške MZ SR č. 89/2000Z.z. o vyhlásení prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd 16


hrásťovú kryhu druhohorných vápencov a dolomitov v podloží kvartérno-neogénnej výplne rozhrania Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Prirodzenou migráciou miest výverov minerálnych prameňov po tektonickej línii vznikali vedľa seba kupolovité travertínové vyvýšeniny. V historickej dobe začal pramene jednoduchým spôsobom využívať človek, najprv ako prosté jednoduché kúpele bez deštrukčných zásahov. Archeologické nálezy svedčia o osídlení z obdobia neolitu (pohrebisko), artefakty sa zachovali z halstadtskej doby a obdobia Veľkej Moravy, čo svedčí o trvalom záujme človeka o využívanie minerálnych vôd. Písomné správy o Dudinciach pochádzajú zo začiatku 13. storočia a zmienky o minerálnych vodách zo 16. storočia. Nie je známe, kedy boli vykopané tzv. „Rímske kúpele“. Prvý bazén postavil gróf Oberndorf pri kope za amfiteátrom v roku 1908 o rozmeroch 5 x 8 m, neskôr v rokoch 1924 - 1925 dal postaviť obchodník Untenberg veľký bazén. Od tejto udalosti je datovaný vznik kúpeľov. Po druhej svetovej vojne začínajú snahy o intenzívne využívanie prameňov na liečebné účely. Hydrogeologické vrty síce overili charakter štruktúry, ale zachytenie podzemnej vody a koncentráciou jej odtoku pre kúpeľné využitie postupne zanikli všetky povrchové vývery na pramenitových kopách. Aktívna tvorba travertínu dnes prebieha na fontáne pred kúpaliskom a na odtokoch z kúpeľov na úzkej nive východnej strany toku Štiavnice, kde usádzaním vznikajú trojuholníkové kaskády penovcového travertínu. Dudinské travertíny predstavujú najzachovalejšie tvary posledného obdobia tvorby travertínov, preto boli v roku 1964 vyhlásené za prírodnú pamiatku.  Travertínová terasa (1 433 m2) predstavuje rozsiahle územie na brehu Štiavnice s niekoľkými miestami aktívnej tvorby travertínov v relatívne prírodných podmienkach. Intenzívne sa tu vytvára porézny krehký pramenit čisto bielej farby, ktorý pokrývajú zelené riasy.  Kúpeľný prameň (1 975 m2) oválno – eliptická pramenitová kopa vysoká 6 m.  Tatársky prameň (860 m2) veľká, 6 – 8 m vysoká homolovitá pramenitová kopa. Povrch zvetráva a zarastá bylinnou vegetáciou. Na vrchole kopy je pôvodný kráterový otvor výtoku minerálnej vody.  Hostečný prameň (496 m2) veľká pramenitová kopa vedľa Tatárskeho prameňa, vysoká 6 – 7 m, ukrytá v krovitej vegetácii, má na povrchu kráterový otvor pôvodného výveru minerálnej vody.  Šípková ružička (72 m2) malá pramenitová kopa leží JV od Hostečného prameňa. Situovaná v úbočí skolenom na sever je kopa asymetrická, zo severnej strany vysoká 2 m z južnej strany 0,5 až 1 m. Na vrchole je otvor výtokového krátera, pramenitá kopa je dobre zachovalá.  Očný prameň (52 m2) veľká, 2,5 m vysoká okrajová pramenitová kopa vo východnej časti lesoparku kúpeľov na severnom úpätí masívu Gestenec, má na vrchole kopy dva kráterové otvory „oči“ priemeru 40 – 50 cm, ktoré boli pôvodnými vývermi minerálnej vody.

17


 Rímske kúpele (8 392 m2) = Močidlá – rozsiahla pramenitová kopa s plochým povrchom v ktorom je vytesaných 32 jám štvorcového a obdĺžnikového pôdorysu. Na najvyššej plochej pramenitovej kope je zachovaný kráter pôvodného výveru minerálnej vody. 8

Mapa 3Prírodná pamiatka Dudinské travertíny Zdroj: http://uzemia.enviroportal.sk/

Okolie Dudiniec sa vyznačuje množstvom zaujímavých prírodných pamiatok, prírodných rezervácií, ktoré majú náučný, ale aj vedecko-výskumný význam. Medzi najznámejšie patria:  Tesárska roklina – prírodná pamiatka o rozlohe 7 759 m2 v k. ú. Hontianske Tesáre predstavuje krátke, jedinečné kaňonovité údolie, budované epiklastickými sedimentami vulkanického pôvodu zo štiavnického stratovulkánu. Unikátne je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku, čo je doklad o tom, že v tejto oblasti bolo more.  Krupinské bralce – prírodná pamiatka o rozlohe 6 900 m2 v k.ú. Krupina boli za chránené územie vyhlásené v roku 1975. Predstavujú príklad päťbokej prismatickej odlučnosti andezitov na Slovensku. Predmetom ochrany je vlastný vrchol – rad stĺpov s bezprostredným priľahlým sutinovým lemom, ktorý zároveň udržuje stabilitu celého stĺporadia.  Andezitové kamenné more – národná prírodná pamiatka o rozlohe 14 300 m2 je tvorená masívnymi tmavými andezitmi. More vzniklo rozpadom andezitového lávového prúdu na mieste, najzachovalejšia je jeho čelná časť. Nachádza sa v k. ú. Malá Lehota a hlavný význam spočíva v jeho vedeckej hodnote. 8

http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/245# 18


 Šinkov salaš – prírodná rezervácia sa nachádza v k.ú. Dvorníky o rozlohe 23 150 m2. Za chránenú rezerváciu je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany lokality s koncentrovaným výskytom chráneného a ohrozeného druhy flóry na Slovensku – hlaváčika jarného (adonis vernalis).  Čabraď – prírodná rezervácia o rozlohe 1 412 400 m2 v k. ú. Čabradský Vrbovok, predstavuje mimoriadne druhové bohatstvo väčšiny našich plazov, vrátane vzácnych chránených druhov. Ochranu si zasluhujú aj ostatné zložky rastlinných a živočíšnych druhov. Areál hradnej zrúcaniny má kultúrny význam.  Sitno – národná prírodná rezervácia (936 800 m2) v k. ú. Ilija, je vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov – Sitna (1009 m) na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Na území sa prelínajú teplomilné a horské prvky flóry s výskytom vzácnych a chránených druhov.

1.3. Demografická charakteristika 1.3.1.

Veková štruktúra

Mesto Dudince s počtom obyvateľov 1444 (k 31.12.2014) patrí medzi najmenšie mestá na Slovensku. Populácia mesta pozostáva zo 779 žien a 665 mužov. Veľkosť populácie mesta s výnimkou rokov 2008 a 2013 dlhodobo klesá, v roku 2007 dosahovala hodnotu 1 520 obyvateľov, zatiaľ čo v roku 2014 bol tento stav o 76 obyvateľov menší (graf 1). Celkový úbytok obyvateľstva je zapríčinený prirodzeným úbytkom, ako aj negatívnym migračným saldom. V rokoch 2008 a 2013 mesto zaznamenalo prírastok v počte prisťahovaných obyvateľov, na druhej strane od roku 2013 do 2014 sa zvýšil počet vysťahovaných obyvateľov o 38. Najkritickejší rozdiel v počte narodených (5) a zomrelých (23) bol v Dudinciach v roku 2012 (graf 2).

Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 2007-2014 1540

1520 1500 1480 počet obyvateľov k 31.12

1460 1440 1420 1400 2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v meste Dudince v rokoch 2007-2014 Zdroj: Štatistický úrad SR

19

2014


60 50 40

živonarodení

30

zomrelí prisťahovaní

20

vysťahovaní

10 0 2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Graf 2 Prirodzený a migračný pohyb obyvateľov mesta Dudince v rokoch 2007-2014 Zdroj: Štatistický úrad SR

Veková pyramída obyvateľov mesta Dudince má regresívny charakter s úzkou základňou a širokou hornou časťou, ktorá indikuje starnutie populácie. Najpočetnejšie kategórie obyvateľov sú vo vekovom intervale 35-39 rokov a 55-59 rokov (graf 3). Nepriaznivú štruktúru obyvateľstva mesta Dudince dokazuje vysoký index starnutia obyvateľov, ktorý vyjadruje počet obyvateľov v poproduktívnej kategórii (65 a viac rokov) k obyvateľom v predproduktívnej kategórii (0-14 rokov). Mesto Dudince dosahuje extrémne vysoký index starnutia (161,69) v porovnaní s priemernou hodnotou za celé územie Slovenska (88,34).

100+ 90-94 80-84 70-74 60-64 50-54

ženy

40-44

muži

30-34 20-24 10-14 0-4 80

60

40

20

0

20

40

60

80

Graf 3 Veková pyramída obyvateľstva mesta Dudince k 31.12.2013 Zdroj: Štatistický úrad SR

Poproduktívnu zložku obyvateľstva mesta Dudince tvorí 17,08 % populácie, čo je o 3,5 % viac v porovnaní s podielom poproduktívnej zložky populácie Slovenska. V dôsledku nízkeho podielu 20


predproduktívnej zložky obyvateľstva (o 4,8 % menej ako celoslovenský priemer) a vysokého podielu produktívneho obyvateľstva sa bude v strednodobom výhľade index starnutia zvyšovať. 180 160 140 120 100 80 60 40 20 0

mesto Dudince okres Krupina BBSK SR

index starnutia Graf 4 Index starnutia obyvateľov mesta Dudince v porovnaní s okresom KA, BBSK a SR Zdroj: Štatistický úrad SR

1.3.2. Vzdelanostná štruktúra Štruktúra obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania je dôležitým faktorom rozvoja územia. Kvalita a štruktúra ľudského kapitálu sa odzrkadľuje v hospodárskej základni mesta a v následnej atraktivite pre potenciálnych investorov. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva mesta Dudince bola sledovaná v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (SODB), ku ktorému sa vzťahuje nasledovná analýza (graf 5).9 V roku 2011 v meste Dudince bola najpočetnejšia zložka obyvateľov so stredoškolským vzdelaním s maturitou (34 % obyvateľov), za ňou nasledovali obyvatelia s dosiahnutým stredoškolským a učňovským vzdelaním bez maturity (25 %) a s vysokoškolským vzdelaním (15 %).

11%

základné

4% 11%

15%

stredoškolské bez maturity stredoškolské s maturitou

25%

vysokoškolské

bez vzdelania a deti do 16 rokov

34%

nezistené

Graf 5 Štruktúra obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v roku 2011 Zdroj: SODB 2011

Pri porovnaní vzdelanostnej štruktúry obyvateľov mesta Dudince a Slovenskej republiky môžeme sledovať vyšší podiel stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva bez maturity, vyšší podiel 9

http://census2011.statistics.sk/tabulky.html 21


stredoškolákov s maturitou, ale aj vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v meste Dudince. Najvyšší podiel tvoria obyvatelia so stredoškolským vzdelaním, čo je dobrým predpokladom ich uplatnenia na trhu práce. 40 35 30 25 20

SR

15

Dudince

10 5 0 1

2

3

4

5

6

Graf 6 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva mesta Dudince v porovnaní so SR (1-základné, 2-stredoškolské bez maturity, 3- stredoškolské s maturitou, 4-vysokoškolské, 5- bez vzdelania a deti do 6 rokov, 6- nezistené)

1.4. Hospodárstvo 1.4.1. Podnikateľské prostredie V meste Dudince bolo k 01.04.2015 aktívnych 237 podnikateľských subjektov. Najmenší podiel subjektov 9, patrí do primárneho sektoru (3,7 %), ktorý zahŕňa poľnohospodárstvo, lesníctvo a ťažbu, najväčší podiel subjektov 179 podniká v terciérnom sektore (72,8 %), ktorý zahŕňa služby a obchodnú činnosť (graf 7).

8,1

3,7 15,4 PRIMÁRNY SEKTOR SEKUNDÁRNY SEKTOR TERCIÉRNY SEKTOR KVARTÉRNY SEKTOR

72,8

Graf 7 Podiel podnikateľských subjektov podľa hospodárskych sektorov Zdroj: Štatistický úrad SR

22


Primárny sektor Z celkového počtu 9 podnikateľských subjektov zameraných na prvovýrobu sú 3 zapísané v obchodnom registri a zvyšných 7 tvoria fyzické osoby zapísané v živnostenskom registri SR. Približne rovnaký počet podnikateľských subjektov sa zameriava na chov dojníc a iných drobných hospodárskych zvierat a na pestovanie zeleniny a ostatných netrvácnych plodín. Najväčším podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve podľa počtu zamestnancov a výšky tržieb v roku 2013 bola spoločnosť AGROHONT Dudince a.s., zaoberajúca sa pestovaním obilnín, strukovín a olejnatých semien (okrem ryže). V meste Dudince je iba jeden subjekt, ktorý poskytuje služby v lesníctve. Sekundárny sektor V sekundárnom sektore podniká celkovo 38 subjektov, pričom 11 subjektov je zapísaných v obchodnom registri a 27 subjektov predstavujú fyzické osoby zapísané v živnostenskom registri. Najväčší počet živnostníkov vykonáva zemné práce, ďalej prevláda podnikanie vo výstavbe obytných a neobytných budov, elektroinštalácie, pokrývačské práce, ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce, čo znamená, že najviac živnostníkov podniká v odvetví stavebníctva. Podobne je to aj pri firmách, ktoré podnikajú v stavebníctve, ale aj vo výrobe vrchného ošatenia a ostatných pletených a háčkovaných odevov. Terciérny sektor V meste Dudince je zaregistrovaných 179 podnikateľských subjektov zaoberajúcich za obchodom a poskytovaním služieb, pričom fyzických osôb zapísaných v živnostenskom registri je 107 a v obchodnom registri 72. Veľká časť živnostníkov podniká v maloobchodnej činnosti a v sprostredkovaní obchodu s rozličným tovarom, poskytovaní účtovníckych a audítorských činností a v činnosti poisťovacích agentov a maklérov. Vo veľkej miere je to aj poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, kaderníckych a kozmetických služieb, či služieb týkajúcich sa telesnej pohody, ktoré súvisia s dopytom zo strany návštevníkov predovšetkým počas letnej kúpeľnej sezóny. K najväčším spoločnostiam podnikajúcich v odvetví cestovného ruchu patrí Hotel Hviezda Dudince, s.r.o., Hotel Jantár Dudince, s.r.o. a Hotel Flóra Dudince, ktoré poskytujú ubytovacie a stravovacie služby s relaxačnými a wellness službami. Terciérny sektor zastrešuje činnosť záujmových organizácií v počte 5 a tiež správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv v počte 13 subjektov. Kvartérny sektor Kvartérny sektor predstavuje oblasť vedy, techniky, školstva, zdravotníctva, informačných a komunikačných technológií. V meste Dudince tvorí kvartérny sektor 20 podnikateľských subjektov, ktoré predstavujú len 8,1 % z celkového objemu hospodárstva, ale z hľadiska významu a zamestnanosti majú pre Dudince strategický význam. Do tohto sektoru patria štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia, ambulancie všeobecných a špecializovaných lekárov, zubná lekárska prax i veterinárne činnosti, ktoré sú zastúpené piatimi subjektmi – najviac živnostníkov. Do štvrtého sektora patrí Spojená škola Dudince, ktorá má významné postavenie aj z hľadiska počtu zamestnanosti pedagogických a nepedagogických zamestnancov (25-49). Na kvartérny sektor úzko nadväzuje terciérny sektor službami zameranými na stravovanie a ubytovanie s doplnkovými službami v cestovnom ruchu.

23


Najväčším zamestnávateľom v sektore služieb v meste Dudince sú spoločnosti Kúpele Dudince a.s. a SLOVTHERMAE Kúpele Diamant Dudince š.p., ktoré poskytujú služby v segmente ostatnej zdravotnej starostlivosti poskytovaním liečebných, relaxačných a víkendových pobytov pre tuzemských a zahraničných klientov. Podnikateľské prostredie je limitované prírodnými podmienkami kúpeľného mesta Dudince, ktoré získalo Štatút kúpeľného miesta uznesením vlády SR č. 623/1998 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999. Tabuľka 2 Najväčší zamestnávatelia v meste Dudince v roku 2013

Názov spoločnosti

Odvetvie ekonomickej činnosti SK NACE

Počet zamestnancov

Kúpele Dudince a.s.

ostatná zdravotná starostlivosť

200-249

Tržby za rok 2013 v€ 9 035 723

SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant š.p.

ostatná zdravotná starostlivosť

100-149

2 900 842

Hotel Hviezda Dudince, spol. s.r.o.

hotelové a podobné ubytovanie

25-49

836 026

Hotel Jantár Dudince, s.r.o.


25-49

598 411

Hotel Flóra Dudince, s.r.o.


25-49

683 896

AGROHONT, a.s.

pestovanie obilnín (okrem ryže), strukovín a olejnatých semien

25-49

1 604 354

Zdroj: Štatistický úrad SR

Dozor nad ochranou vnútorného kúpeľného územia a prírodnými liečivými zdrojmi vykonáva Inšpektorát kúpeľov a žriediel, ktorý v zmysle zákona č. 538/2005 Z. z o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách v zn. n. p., presne vymedzuje, ktoré činnosti a v akom rozsahu je možné na tomto území vykonávať. Zamestnanosť Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Krupina bola k 31.12.2014 na úrovni 16,95 %. V poradí okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti bol okres Krupina k 31.12.2014 na 20 mieste zo 79 okresov v SR.10 V meste Dudince bola miera evidovanej nezamestnanosti k uvedenému dátumu 7,89 %, čo predstavovalo 59 obyvateľov, z toho 21 žien.

1.5. Infraštruktúrna vybavenosť územia 1.5.1.

Dopravná a technická infraštruktúra

Dopravný systém Dopravný systém mesta Dudince sa skladá z pešej, cyklistickej, automobilovej a autobusovej dopravy. Dĺžka miestnych komunikácií je 16 km a dĺžka vybudovaných chodníkov je 6,5 km. V meste nie je prevádzkovaná miestna hromadná doprava, individuálnu prepravu osôb zabezpečujú dve súkromné taxi služby. Mesto je napojené na miestne, diaľkové a medzištátne linky osobnej autobusovej dopravy. Mestom prechádza vybudovaná železničná trať Šahy – Zvolen, ktorá 10

http://www.nup.sk/zakladne-ukazovatele-nezamestnanosti 24


v minulosti zabezpečovala osobnú dopravu, v súčasnosti na trati nie sú prevádzkované žiadne linky osobnej dopravy. Vo vnútornom kúpeľnom území sa nachádza centrálne strážené parkovisko, ktoré celoročne slúži prevažne klientom kúpeľných zariadení Rubín a Smaragd, v letnej sezóne je parkovacou zónou pre Termálne kúpalisko Dudinka. Menšie verejné záchytné parkoviská sa nachádzajú pri bočnej strane Hotela Minerál, vstupnej časti liečebného ústavu Diamant a v priestore železničnej stanice. Parkovanie obyvateľov Dudiniec je zabezpečované odstavovaním vozidiel na odstavné plochy pri objektoch hromadnej bytovej výstavby v pešej dostupnosti do 100 m. Mesto Dudince nemá v intraviláne územia vybudovanú klasickú cyklotrasu, ale realizáciou projektu Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach boli vyznačené cyklistické trasy v širších vzťahoch k priľahlému územiu s východiskovým bodom vlakovou stanicou v Dudinciach. Jedná sa o trasu Tesársku (18 km), Lišovskú (24 km), Súdovskú (33 km), Šahanskú (45 km), Hrušovskú (73 km) a Cyklomagistrálu Dr. Téryho (82 km). Odpadové hospodárstvo

Mesto Dudince zabezpečuje nakladanie s odpadmi v súlade s platným Programom odpadového hospodárstva mesta Dudince na roky 2011 – 2015 a taktiež so Všeobecno-záväzným nariadením mesta Dudince č. 1/2011 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Tieto dva základné dokumenty upravujú podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vznikajúcimi na celom katastrálnom území mesta, ale aj práva a povinnosti orgánov obcí, právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a nakladaní s odpadmi. Dokumenty sú v súlade so záväznou časťou Programu odpadového hospodárstva Banskobystrického kraja na roky 2011 – 2015, ktorá bola vyhlásená Vyhláškou Okresného úradu Banská Bystrica č. 1/2014 z 10.01.2014. V meste Dudince zabezpečuje odvoz komunálneho odpadu pre obyvateľov, bytové organizácie a podnikateľské subjekty Združenie Hont Dudince, s.r.o., ktoré prevádzkuje riadenú skládku v Hontianskych Tesároch. Jedná sa o zmesový komunálny odpad, objemný odpad a drobný stavebný odpad. Prostredníctvom Mestského podniku Dudince, s.r.o. (ktorého vlastníkom so 100 % účasťou je mesto Dudince) je zabezpečený separovaný zber skla, papiera, plastov, textilu, elektro odpad a biologicky rozložiteľný odpad. Jednotlivé druhy odpadov (sklo, textil) sa separujú do farebne rozlíšených maloobjemových kontajnerov, ktoré sú rozmiestnené na území mesta, plasty a papier pôvodcovia odpadu odovzdávajú jedenkrát mesačne v deň mobilného zberu, ktorý vopred určí mesto. Mobilný zber elektro odpadu je realizovaný dvakrát ročne11. Mesto Dudince nemá vybudovanú kompostáreň, čo je vzhľadom na rozsiahlu plochu trávnatých plôch kúpeľného územia produkujúcich zelenú biomasu, výrazne chýbajúcou prevádzkou. Vodovodná a kanalizačná sieť Vlastné zásobovanie vodou mesta Dudince a priľahlého územia sa uskutočňuje gravitačne z jestvujúcich vodojemov nad mestom, ktorých kapacita pre pokrytie spotreby je aj pre výhľadové 11

Spoločný program odpadového hospodárstva na roky 2011-2015. 25


obdobie dostatočná. Akumulácia vody v jestvujúcom vodojeme Krížne s objemom 1 000 m3 predstavuje 113,7 % z maximálnej dennej potreby. Jestvujúca rozvodná sieť pitnej vody v meste je vybudovaná liatinovým potrubím s profilom DN 100 až 250 a je vo vyhovujúcom stave. Zásobovanie pitnou vodou zabezpečuje verejný mestský vodovod, rozvodnou sieťou PVC DN 110. Mesto Dudince má k odvádzaniu odpadových splaškových a dažďových vôd vybudovanú jednotnú kanalizáciu v celkovej dĺžke 10 487 m na väčšine územia, pričom v úseku od nového mosta po bývalý autokemping je kanalizácia v dĺžke 866 m vlastníctvom Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Banská Bystrica. Kanalizácia ústi do čističky odpadových vôd, ktorú prevádzkuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Banská Bystrica. Zásobovanie energiami Mesto Dudince je zásobované teplom decentralizovaným, individuálnym spôsobom, pričom jednotlivé objekty a zariadenia majú vybudované vlastné kotolne. Väčšina objektov využíva v lete na čiastočný ohrev TÚV solárne panely. Prevažujúcim palivom v celom sídelnom útvare Dudince je plyn, pre komplexné využitie v rodinných a bytových domoch a rekreačných zariadeniach pre všetky technologické a tepelné procesy. Zásobovanie zemným plynom je z vysokotlakového plynovodu DN 700 PN 64 samostatnou prípojkou DN 200 PN 64, ktorá končí v regulačnej stanici RS 5800. Regulačná stanica je dvojstupňová s dvoma výstupmi s rôznymi tlakmi. Stredotlakový výstup s pretlakom 25 kPa zabezpečoval v minulosti plynofikáciu centrálnej výhrevne, ktorá je v súčasnosti mimo prevádzky. Distribučný stredotlakový rozvod plynu v meste s doregulovaním tlaku plynu u odberateľa má jeden plynovodný okruh DN 63, z ktorého vybiehajú rozvodné potrubia DN 50 do vonkajšieho územia. Je položený v zemi pod chodníkmi, alebo pásmi zelene v uliciach mesta. Zemný plyn je využívaný na vykurovanie, varenie a prípravu TÚV12. Zásobovanie odberateľov zemným plynom zabezpečuje Slovenský plynárenský priemysel a.s. Bratislava. Elektrická energia je pre mesto zabezpečovaná vzdušnými vedeniami a transformačnými stanicami, ktorých je na území mesta 16 s rôznym výkonom. 1.5.2. Zdravotnícka a sociálna infraštruktúra Zdravotnícka infraštruktúra V meste Dudince je poskytovaná základná zdravotná služba v objekte zdravotného strediska s ambulanciami praktického, gynekologického, detského a zubného lekára. Privátna ambulancia stomatologického lekára je tiež v liečebnom ústave Rubín, prevádzkovanom spoločnosťou Kúpele Dudince a.s. V meste sídli rýchla zdravotná pomoc (RZP) s 24 hodinovou stálou službou, ktorú prevádzkuje Záchranná zdravotná služba Bratislava. Liečebné účinky prírodných liečivých zdrojov a iné liečebné procedúry môžu obyvatelia mesta Dudince využívať vo forme ambulantnej liečby v neštátnom zdravotníckom zariadení Kúpele Dudince a.s. a v štátnom podniku SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant Dudince. Liečebné procedúry poskytujú aj zariadenia hotelového typu – Hviezda, Prameň, Flóra a Jantár, ktoré majú vybudované vlastné balneoterapie. V centre mesta Dudince sú zriadené dve lekárne.

12

Územný plán obce Dudince, október 2003, Doplnok a zmena č. 1, apríl 2005 26


Sociálna infraštruktúra Mesto Dudince je správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu a poskytuje sociálne služby na základe zápisu žiadateľa do Registra poskytovateľov sociálnych služieb. Priamo v meste Dudince je zriadený súkromný Dom dôchodcov Oáza staroby, n. o. s kapacitou 32 miest, v blízkej obci Terany je Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb s kapacitou 116 osôb v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Mesto v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Krupine poskytuje cestou menších obecných služieb zdravotne odkázaným obyvateľom donášku obedov a opatrovateľskú službu z radov nezamestnaných občanov. Mesto podporuje obyvateľov v dôchodkovom veku paušálnym príspevkom na stravovanie. Rezervy mesta Dudince v sociálnej oblasti sú v chýbajúcom dennom stacionári pre seniorov, nedostatok ošetrovateľských služieb a úplná absencia terénnej sociálnej práce. 1.5.3.

Školstvo a šport

Školstvo Systém predprimárneho, primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania je pre deti a mládež zabezpečovaný Spojenou školou Dudince, ktorej súčasťou je materská škola a základná umelecká škola. Materská škola má zriadenú dolnú a hornú triedu, pričom poskytuje výchovno-vzdelávaciu činnosť pre deti od 3 rokov štyrmi pedagogickými zamestnancami a jedným nepedagogickým zamestnancom. Základná škola v školskom roku 2013/2014 mala 184 žiakov a 9 tried, v každom ročníku jednu, pričom v nej pracovalo 17 učiteľov, 3 vychovávatelia a 11 nepedagogických zamestnancov. V škole fungovali 3 oddelenia ŠKD, v ktorých bolo zapísaných 72 detí. Spojená škola má personálne obsadenie vo veľkej miere kvalifikované a stabilné, pričom kmeňoví zamestnanci majú trvalý pracovný pomer. Areál školy je primeraný a nachádzajú sa v ňom dve budovy s učebňami pre I. a II. stupeň a ŠKD, jej súčasťou je aj knižnica, jedáleň a školská kuchyňa. V areáli sa nachádza samostatná telocvičňa, budova materskej školy s nadstavbou základnej umeleckej školy, dve ihriská a altánky na vyučovanie v prírode. Budovy sú nové a energeticky ošetrené. Žiaci sa učia vo vyhovujúcich učebniach, učitelia používajú najmodernejšiu didaktickú techniku. Do viacerých kabinetov boli doplnené zbierky učebných pomôcok. Vo voľnom čase môžu žiaci pracovať v rôznorodých záujmových krúžkoch, majú zabezpečené kvalitné služby školskej jedálne a školského klubu detí. Rozvrh hodín rešpektuje psychohygienické potreby žiakov a je prispôsobený cestovnému poriadku školských autobusov. Základná umelecká škola má zriadený výtvarný a hudobný odbor, ktorý zabezpečuje s počtom pedagogických zamestnancov 5 výučbu na hudobné nástroje akordeón, klavír, keyboard, gitaru, husle a flautu. V roku 2014 čerpala Spojená škola Dudince v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Dudince v rámci oddielu 09 Vzdelávanie a výdavky z rozpočtu zriaďovateľa, z kapitoly MŠ SR a vlastných príjmov v celkovej výške 524 264,26 €, z toho na prenesené kompetencie 321 971 €, na originálne kompetencie 202 293,26 €.13

13

Spojená škola Dudince – Záverečná správa šk.r.2013/2014. 27


Šport a telovýchova V meste pôsobí Športový klub mesta (ŠKM), ktorý je príspevkovou organizáciou zriadenou mestom Dudince s právnou subjektivitou, ktorého hlavnou činnosťou je organizovanie športových a turistických podujatí, organizovanie telesnej výchovy a športu pre obyvateľov a návštevníkov mesta, spravovanie telovýchovných objektov a zariadení, šírenie reklamy a zabezpečovanie technických, právnych a hospodárskych predpokladov pre činnosť ŠKM. Vo svojej pôsobnosti má oddiely: - Futbalový oddiel TJ Slovan Dudince, - Atletický oddiel, - Stolnotenisový oddiel, - Motokrosový oddiel. V meste Dudince sa nachádza futbalový štadión, v areáli školy ihrisko s umelým trávnikom, betónové ihrisko a športová hala – telocvičňa s možnosťou jej celoročného využitia. Verejnosti sú k dispozícii tenisové kurty, ktorých stav je v súčasnosti pomerne zanedbaný. Od roku 2007 je v Dudinciach v prevádzke Termálne kúpalisko Dudinka, ktoré ponúka návštevníkom štyri bazény s dvomi tobogánmi. Jednotlivé kúpeľné zariadenia ponúkajú široké možnosti služieb ako sú bazény plavecké, kľudový bazén s minerálnou liečivou vodou, fitness, bowling, squash, minigolf, či wellnes služby s rôznymi druhmi masáží a saunovým svetom. 1.5.4.

Kultúra a cestovný ruch

Kultúra a podujatia v meste V zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Dudince bola dňa 15.02.2012 založená Oblastná organizácia cestovného ruchu, ktorej členmi sú mesto Dudince, kúpeľné a hotelové zariadenia podnikajúce v oblasti kúpeľníctva a v cestovnom ruchu. Hlavnou úlohou organizácie je zvýšiť atraktivitu destinácie a prehlbovať spoluprácu zainteresovaných subjektov na území kúpeľného mesta Dudince. Dôležitou úlohou organizácie je spoločný marketing a propagácia Dudiniec účasťou na veľtrhoch a výstavách doma, ale aj v zahraničí. Ďalšou aktivitou je tvorba propagačných a informačných tlačovín v rôznych jazykoch, ktoré slúžia nielen na výstavách, ale aj pre potreby Turisticko-informačnej kancelárie. Všetky aktivity sú financované z príspevkov členských subjektov, z dotácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a z vlastnej činnosti organizácie. V rámci svojej činnosti organizácia realizuje a spolupracuje pri organizovaní rôznych kultúrnospoločenských a športových podujatiach pre návštevníkov a obyvateľov mesta, ku ktorým už tradične patria: Otvorenie kúpeľnej sezóny (máj), podujatia Dudinského kultúrneho leta (júl-august), Cesta rozprávkovým kráľovstvom (júl), Dudinské vinobranie (september) a mnoho ďalších. Mesto Dudince má v k. ú. Merovce vybudovaný kultúrny dom, ktorý z hľadiska kapacitného a stavebno-technického nie je postačujúci na organizovanie podujatí s vyššou návštevnosťou. Z tohto dôvodu väčšinu celoročných podujatí organizujú jednotlivé zariadenia vo vlastných spoločenských priestoroch. V letnej sezóne je na podujatia Dudinského kultúrneho leta využívaný priestor 28


Amfiteátra, resp. kúpeľná promenáda a parky vnútorného kúpeľného územia. V liečebnom ústave Diamant je kinosála, ktorá slúži nielen na premietanie filmov, ale aj na prednášky, besedy, autogramiády, koncerty a divadelné predstavenia. V meste sa pravidelne uskutočňujú kultúrnošportové podujatia: Nočný beh v Dudinciach – NIGHT RUN (január), Chodecké preteky – Dudinská „50“ (marec), cyklistické preteky (apríl, máj), Hontiansky súdok (máj), Country stopa (júl), Mikuláš v Dudinciach (december) a ďalšie. V budove mestského úradu sú umiestnené dve zasadacie miestnosti, ktoré slúžia potrebám verejnosti. V meste Dudince sú zriadené organizácie Dobrovoľný hasičský zbor, Zväz protifašistických bojovníkov a poľovnícke združenie LS Bába. Veľmi aktívnou organizáciou v spoločenskom živote Dudiniec je Jednota dôchodcov, ktorá so silnou členskou základňou a aktívnym výkonným výborom svojimi podujatiami významne prispieva k udržiavaniu tradícií a historického dedičstva v meste. Organizovaním podujatí sa Dudince reprezentujú nielen na miestnej úrovni, ale aj na úrovni okresu a regiónu Hont a taktiež účasťou na športových a kultúrnych podujatiach. Kúpeľníctvo Dudince patria medzi slovenské kúpele s najteplejšou klímou, s najmenším počtom veterných a najväčším počtom slnečných dní v roku. Malá nadmorská výška a poloha na rovine s pahorkatým okolím spôsobujú, že klíma je typicky nížinná, teda veľmi teplá. Priemerná oblačnosť v priebehu roka je pomerne malá a okolie Dudiniec má dlhý slnečný svit, priemerne 1 987 hodín v roku. Dudince patria k najtichším a najpokojnejším kúpeľným mestám s ekologicky najčistejším prostredím a s množstvom zelene. Prírodné liečivé zdroje majú najunikátnejšie zloženie, ktoré pozitívne pôsobia na choroby pohybového aparátu, srdcovo-cievneho aparátu a na neurologický systém. Ich preukázateľný účinok je aj v detoxikačnej medicíne, ako doplnkový prostriedok na očistu tráviaceho traktu a lymfatického systému. Obsah síry vo vode blahodárne pôsobí na pokožku, napomáha pri redukcii vrások, celulitídy, pri liečbe niektorých kožných a gynekologických ochorení. Pitná liečba má svoje indikačné pole pri chronických bronchitídach, pri chorobách pečene a žlčových ciest, pankreasu a obličiek.14 Priaznivé klimatické pomery a vybavenosť kúpeľov umožňujú v Dudinciach nepretržitú liečbu v priebehu celého roka. Popri liečebnom význame nadobúdajú kúpele Dudince čoraz väčší význam aj ako obľúbené rekreačné stredisko širokého okolia. Termálne kúpalisko vyhľadávajú v letnom období návštevníci a rekreanti, pre ktorých sú k dispozícii ubytovacie a stravovacie zariadenia rôzneho štandardu v súkromných rodinných domoch, chatách, penziónoch, rekreačných zariadeniach, hoteloch alebo v kúpeľných domoch. Ubytovanie s najvyšším štandardom poskytujú v meste trojhviezdičkové kúpeľné zariadenia Rubín, Smaragd, Diamant, Hotel Hviezda, Hotel Prameň, Hotel Flóra, Penzión u Mlynárky a Hotel Jantár. Náročnejším klientom poskytuje služby vo svojej štvorhviezdičkovej kategórii Hotel Minerál. Napriek tomu, že Dudince patria medzi najmladšie a najmenšie kúpele na Slovensku a ich rozvoj nastal až po 2. svetovej vojne, majú dobre vybudovanú sieť služieb pre domácich obyvateľov a návštevníkov. V Dudinciach sa nachádza niekoľko kozmetických a kaderníckych salónov, masérske služby, lekárne, poštový úrad, obvodné oddelenie policajného zboru, pobočky niekoľkých bankových

14

Matej, M. a kol. : Slovenské liečebné kúpele Dudince. Agentúra Astra, Levice, 1998 29


inštitúcií, bankomaty, obchod s potravinami, cukrárne, pizzérie, vinotéka, kaviarne a reštauračné zariadenia. Ochrana minerálnych vôd Výverová oblasť minerálnej vody „dudinského typu“ leží na okraji holocénnej nivy potoka Štiavnica, medzi potokom a severným svahom kóty Gestenec. Vyznačená je okrem iného rozsiahlou súvislou polohou travertínov. Voda „dudinského“ typu je zachytená vrtmi v akumulácii bazálnych tortónskych štrkov. Aureola minerálnej vody zistená v širšom okolí v náplavoch Štiavnice znamenala v minulosti určitý ochranný prvok, pretože pretlak minerálnej vody zamedzoval prípadný prítok znečisťujúcich látok do žriedelnej štruktúry. Pokles tlaku naznačuje určité nebezpečie, ktoré by mohlo plynúť z nadmerného exploatovania minerálnej vody a tým aj ďalšieho znižovania tlaku v širšom okolí exploatačných vrtov. Vlastná, tzv. vnútorná ochrana minerálnej vody je realizovaná priamo na odberných objektoch. Vyhláškou MZ SR boli v Dudinciach vyhlásené za prírodné liečivé zdroje:  Kúpeľný (vrt S-3) – registračné číslo ZV-070 s povoleným odberom v odbernom množstve 4,603 l/s pri tlaku 0,065 MPa, ktorý je v súčasnosti využívaný na vaňové a bazénové kúpele.  HVD – 1 – registračné číslo ZV – 085 s povoleným odberom v odbernom množstve 1,2 l pri tlaku 0,085 MPa, ktorý je zdrojom rezervným. Vo Vnútornom kúpeľnom území sa nachádzajú aj ďalšie vrty S-5/A a HVD-2, ktoré sú zdrojmi pozorovacími. Všetky vody „dudinského“ typu sa vyznačujú mineralizáciou 5 000 až 6 000 mg/l, súčasnom preplynení oxidom uhličitým a sulfánom s teplotou 27 až 28 °C. Okrem toho sa tu vyskytujú niektoré zdroje s vodou odlišného chemického zloženia, podobné vodám „slatinského“ typu, konkrétne zdroj V-1 a S-6/A, ktoré majú nižšiu mineralizáciu s teplotou 11 až 12 °C. Dohľad nad využívaním a dodržiavaním odberných množstiev z prírodných liečivých zdrojov a monitoringom pozorovacích zdrojov, vykonáva Štátna kúpeľná komisia MZ SR podľa ustanovení zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vonkajšia ochrana prírodných liečivých zdrojov je zabezpečená ochrannými pásmami ustanovenými vo vyhláške MZ SR č. 19/2000, ktorou boli vyhlásené ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine.  Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť,  ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť,  ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť. Dodržiavanie legislatívy v kúpeľnom území a Štatútu kúpeľného miesta Dudince (schválený uznesením vlády SR z 29. septembra 1998 číslo 623) vykonáva Ministerstvo zdravotníctva SR prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel. Kúpele Dudince, a.s. predstavujú veľmi podstatný zdroj príjmov pre samosprávu mesta. V nasledujúcich tabuľkách je vyčíslený príjem mesta z dane z ubytovania od všetkých zariadení vo vzťahu k výdavkom na infraštruktúru podporujúcu cestovný ruch.

30




VÝDAVKY Regenerácia kúpeľného mesta Dudince – parkovisko pred Kazačkom Chodník - amfiteáter Rekonštrukcia WC - amfiteáter Rekonštrukcia osvetlenia od kúpaliska k Jantáru SPOLU PRÍJMY Daň z ubytovania: ROK 2012 Názov akcie

624 449,38 1 920,00 18 000 18 960, 28 663 329,66 € 281 130, 86 € Rozpočtový náklad v €

VÝDAVKY Rekonštrukcia verejných komunikácií Prepojenie komunikácie k hotelu Minerál Verejné osvetlenie ku katolíckemu kostolu Výstavba chodníka pred KD Achát Výstavba autobusovej zastávky SPOLU PRÍJMY Daň z ubytovania:

153 103,84 2 929,43 1 673,30 2 733,94 3 600 164 040,51 € 276 721 €



VÝDAVKY Obnova verejnohmotnej infraštruktúry CR – kúpeľná promenáda Komunikácia ku katolíckemu kostolu Výstavba parkoviska pri ev. kostole Kamerový systém – 4 kamery Osvetlenie popri kúpeľnej promenáde Verejné osvetlenie pri LÚ Diamant a Smaragad Chodník pri KD Smaragd Prístupová cesta ku katolíckemu kostolu Výstavba chodníka k LÚ Diamant SPOLU PRÍJMY Daň z ubytovania:

31

101 094,76 52 009,08 5 987,74 6 549,00 4 329,96 1 683,46 9 844,04 2 301,49 12 080,35 104 889,88 € 299 048 €




VÝDAVKY Výstavba chodníka – pešia zóna – kat. kostol Výstavba chodníka – pešia zóna Výstavba chodníka časť hl. cesta odbočka k Diamantu Rekonštrukcia parkovacích plôch v kúpeľoch Výstavba parkovísk, chodníka-kúpele Výstavba dažďovej kanalizácie v kúpeľoch Výstavba chodníka v kúpeľoch Výstavba chodníka-kostol-nový most Výstavba spoj. chodníka pri evanj. kostole Výstavba chodníka-Mineral-križovatka-nový most Výstavba prístupovej cesty pre chodcov Kamerový systém – 4 ks SPOLU PRÍJMY Daň z ubytovania:

32

21 932,82 20 084,35 4 668,76 12 000 24 346,66 13 179,38 42 487,41 2 125,94 699,24 17 699,40 971,04 7 231,20 147 626,20 € 302 349 €


1.6. SWOT analýza Silné stránky (S)

Slabé stránky (W)

S1 Prírodné predpoklady S1.1 jedinečné prírodné liečivé pramene S1.2 teplé a slnečné klimatické pomery S1.3 lesopark Búroš S1.4 PP Dudinské travertíny S1.5 úrodné pôdy, vinársky región S1.6 čisté ekologické prostredie

W1 Dostupnosť, doprava v meste W1.1 excentrická poloha vzhľadom na BBSK W1.2 chýbajúce napojenie na cesty vyššieho hierarchického rádu (diaľnica, rýchlostná cesta) W1.3 nevyužitá železničná infraštruktúra pre osobnú dopravu W1.4 nedostačujúce autobusové spojenia W1.4 chýbajúca cyklotrasa v intraviláne mesta

S2 Zdravotnícky cestovný ruch S2.1 poskytované služby v zdravotníckom cestovnom ruchu S2.2 tradícia kúpeľníctva S2.3 prítomnosť zdravotného strediska a odborných lekárov

W2 Vývoj populácie W2.1 prirodzený úbytok obyvateľstva W2.2 migračný úbytok obyvateľstva W3.3 starnutie obyvateľstva W3 Sociálna infraštruktúra W3.1 chýbajúci denný stacionár pre seniorov W3.2 nedostatok ošetrovateľských služieb W3.3 absencia terénnej sociálnej práce

S3 Občianska vybavenosť S3.1 moderne vybavená základná škola S3.2 existencia základnej umeleckej školy S3.3 existencia amfiteátra S3.4 existencia športovej haly, futbalového ihriska S3.5 kúpalisko s minerálnou vodou S3.6.dostupnosť služieb pre obyvateľov

W4 Hospodárska základňa 4.1 úzko špecializovaná ponuka pracovných príležitostí 4.2 chýbajúca ponuka nadväzných aktivít a služieb pre návštevníkov mesta 4.3 absencia centrálnej a obchodnej zóny 4.4 chýbajúce historické objekty v meste

S4 Územná spolupráca S4.1 členstvo v MAS Zlatá cesta S4.2 existencia Oblastnej organizácie cestovného ruchu S4.3 spolupráca mesta a kúpeľov

W5 Život v meste W5.1 slabý záujem obyvateľstva podieľať sa na živote v meste W5.2 chýbajúca identita mesta W5.3 nevysporiadané majetkovo-právne vzťahy W5.4 absencia reprezentatívneho kultúrneho domu W5.5 nedostatok možností trávenia voľného času mladých

S5 Obyvateľstvo S5.1 vysoká miera bezpečnosti v meste S5.2 aktívne poproduktívne obyvateľstvo S5.3 nízka miera nezamestnanosti v meste S5.4.kvalifikačná úroveň obyvateľstva

W6 Odpadové hospodárstvo W6.1 chýba kompostáreň, zberný dvor W6.2 nedostatočné separovanie odpadu W6.3 nie je odkanalizované celé územie mesta W6.4 slabé enviromentálne povedomie obyvateľov

33


Príležitosti (O)

Ohrozenia (T)

O1 Rozvoj dopravy O1.1 plánovaná križovatka rýchlostných ciest R3 a R7 južne od k.ú. Dudiniec O1.3 rozvoj medzimestskej dopravy O1.4 vytvorenie cyklotrasy v intraviláne mesta O2 Podpora územnej spolupráce O2.1 rozvoj regionálnej spolupráce s okolitými sídlami v rámci MAS a OOCR O2.2 rozvoj cezhraničnej spolupráce s Maďarskom O3 Podpora súkromného sektora O3.1 podpora miestnych producentov (zvýhodnené nájomné, poskytnutie priestorov) O3.2 miestne značenie výrobkov O3.3 organizácia kultúrno-spoločenských podujatí O3.4 rozvoj aktivít cestovného ruchu mimo kúpeľníctva O3.5 podpora kultúrneho a kreatívneho priemyslu – tradičné remeslá a dizajn

T1 Problémy pri výstavbe dopravnej infraštruktúry T1.1 vzdialený termín výstavby R3 a R7 T1.2 nedostatok finančných zdrojov na rekonštrukciu ciest T1.3 obmedzenie osobnej vlakovej dopravy T2 Manažment územnej spolupráce T4.1 náročnosť na manažérske zručnosti T4.2 neochota sídiel a regionálnych aktérov podieľať sa na spoločných projektoch T4.3 prevaha konkurencie nad kooperáciou chýbajúca dôvera medzi regionálnymi aktérmi T3 Populačný vývoj SR T7.1 znižovanie počtu obyvateľov SR T7.2 starnutie obyvateľstva SR T4 Globálne klimatické zmeny T9.1 zmena rozloženia zrážok v roku T9.2 zvýšenie priemernej teploty vzduchu T9.3 zníženie výdatnosti a kvality minerálneho prameňa

O4 Podpora nízkouhlíkového hospodárstva O5.1 zatepľovanie budov O5.2 rekonštrukcia verejného osvetlenia O5.3 využívanie vozidiel s alternatívnym pohonom

T5 Neohľaduplnosť k životnému prostrediu T5.1 zníženie ekologickej hodnoty prírodného okolia T5.2 likvidácia zelene za účelom získania biomasy T5.3 nedôsledná separácia odpadu a vytváranie čiernych skládok

O5 Rozvoj sociálnych služieb O5.1 zastrešenie a podpora dobrovoľníckej práce O5.2 vybudovanie domu dôchodcov O5.3 podpora prechodu inštitucionálnej sociálnej starostlivosti na komunitnú

34


2. Strategická časť Strategické plánovanie je súborom postupov, ktoré obyvateľom umožňujú ovplyvňovať a formovať budúcnosť mesta Dudince. Predstavujú spôsob spoločného myslenia, vytváranie zdieľanej predstavy spoločného cieľa a zodpovednosti za jeho realizáciu.

2.1. Strategický rámec Vízia

Globálne ciele

Špecifické ciele

Opatrenia 1.1.1 Zvýšenie propagácie mesta ako destinácie

Hospodárska oblasť:

1.1 Rozvoj cestovného ruchu

1.1.2 Rozvoj spolupráce mesta a subjektov aktívnych v CR 1.2.1 Rozvoj infraštruktúry verejnej dopravy

1. Rozvoj hospodárskej základne s dôrazom na služby a cestovný ruch

„Mesto Dudince sa bude rozvíjať s ohľadom na svoj charakter pokojného kúpeľného sídla s dôrazom na dobudovanie služieb a infraštruktúry pre obyvateľov a návštevníkov mesta.“

Sociálna oblasť:

2. Udržanie zdravej a stabilnej populácie

1.2 Rozvoj územnej spolupráce

1.2.2 Podpora lokálnych producentov 1.2.3 Rozvoj partnerstva a regionálnej spolupráce

1.3 Rozvoj priestorovej štruktúry

1.3.1 Rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov a verejných priestranstiev

2.1. Rozvoj sociálnych služieb

2.1.1 Rozvoj komunitnej sociálnej starostlivosti a sociálnej infraštruktúry 2.2.1 Revitalizácia školskej infraštruktúry

2.2 Rast populácie

2.2.2 Motivačný mechanizmus pre mladé rodiny 2.2.3 Rozvoj športovísk a zariadení pre mládež

2.3 Rozvoj miestnej identity

3.1.1 Dobudovanie kanalizácie na území mesta

Environmentálna oblasť: 3. Ochrana prírodných zdrojov a rozvoj zelenej infraštruktúry

2.3.1 Podpora kultúrnych a spoločenských podujatí

3.1 Rozvoj technickej infraštruktúry

3.1.2 Rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva 3.1.3 Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov a služieb

35


Strategický rámec rozvoja mesta Dudince zohľadňuje vnútorné špecifiká mesta, je tvorený víziou, strategickými cieľmi a opatreniami reflektujúcimi potreby a priority mesta s cieľom dosiahnutia vyváženého udržateľného rozvoja územia.

2.2. Stratégia rozvoja mesta Dudince: Mesto Dudince má zadefinovanú víziu „Malé mesto s veľkou budúcnosťou pre život“ , ktorá vyplýva zo skutočnosti, že napriek kontinuálnemu úbytku obyvateľov, ktorý je charakteristický pre mnohé regióny Slovenska, pri zachovaní prírodného potenciálu územia a jeho využití v kúpeľníctve a v cestovnom ruchu, bude mesto Dudince v kontexte najbližších rokov dostatočne atraktívne pre udržanie a mierny nárast stabilnej populácie obyvateľov, ale aj zvýšenie počtu návštevníkov mesta, ktoré je unikátne svojimi prírodnými liečivými zdrojmi. Reálnosť vízie je podmienená:     

zlepšením identity mesta ako destinácie kúpeľníctva, kooperáciou domácich a regionálnych subjektov, rozvojom rôznorodejších pracovných príležitostí formou stimulov pre podnikateľské subjekty, dostupnosťou bývania a sociálnymi stimulmi pre mladé rodiny, zachovaním a vytvorením nových služieb pre obyvateľov a návštevníkov mesta, vybudovaním chýbajúcej technickej infraštruktúry mesta.

Na úrovni globálnych cieľov mesta, boli tieto ciele zadefinované pre hospodársku, sociálnu a environmentálnu oblasť. Strategický rámec bol definovaný so špecifickým zreteľom podpory funkcie mesta Dudince ako kúpeľného mesta, pričom jednotlivé aktivity budú mať pozitívny dopad aj na miestnu populáciu a zvýšenie kvality života. Keďže nie je ekonomicky efektívne budovať všetky mestské funkcie na území Dudiniec z dôvodu nízkeho počtu obyvateľov, odporúčame podporovať polycentrický model sídelného rozvoja a posilnenie dopravného spojenia s okolitými mestskými sídlami. 2.2.1. HOSPODÁRSKA OBLASŤ V rámci hospodárskej oblasti bol globálny cieľ, pre naplnenie vízie mesta Dudiniec ako centra kúpeľníctva medzinárodného významu, definovaný ako: „1. Rozvoj hospodárskej základne s dôrazom na služby a cestovný ruch“. Ponuka pracovných miest je v Dudinciach úzko špecializovaná na kúpeľníctvo. Rozvoj priemyselnej produkcie nie je reálny z dôvodu ochrany prírodných zdrojov meste Dudince, preto potenciál nesie najmä rozvoj sektoru služieb. Nedostatok širokej ponuky pracovného uplatnenia sa prejavuje v odchode produktívnej zložky obyvateľstva do iných miest, čím sa prehlbuje negatívna špirála úpadku mesta. Samotný rozvoj hospodárskej základne, či podnikateľského prostredia v meste Dudince, môžeme dosiahnuť pomocou rozvoja v 3 špecifických cieľoch: 1.1 Rozvoj cestovného ruchu, 1.2 Rozvoj územnej spolupráce a 1.3 Rozvoj priestorovej štruktúry mesta.

36


Špecifický cieľ 1.1 Rozvoj cestovné ruchu stavia na najsilnejšej stránke mesta, ktorou je skutočnosť že Dudince sú kúpeľným mestom národného až medzinárodného významu. Do mesta prichádzajú celoročne návštevníci, ktorí predstavujú najvýznamnejší rozvojový potenciál. Atrakcie a aktivity sú návštevníkom ponúkané najmä v rámci jednotlivých kúpeľných a ubytovacích zariadení, pričom chýba aktívna propagácia mesta Dudince ako destinácie. V rámci špecifického cieľa 1.1 je priestor na tvorbu opatrení zameraných na podporu propagácie mesta; tvorbu spoločných projektov s kúpeľmi a ďalšími podnikateľskými subjektmi aktívnymi v cestovnom ruchu; podpore vytvárania ďalších atrakcií pre návštevníkov mesta. Špecifický cieľ 1.2 Rozvoj územnej spolupráce je zadefinovaný za účelom podpory cestovného ruchu. Ako bolo spomenuté, samotné mesto Dudince, okrem kúpeľov, nemá veľkú atraktivitu pre turistov, avšak táto slabá stránka môže byť prekonaná pomocou rozvoja územnej spolupráce. Územná spolupráca môže byť realizovaná formou klastrovania okolitých obcí, súkromných subjektov a subjektov občianskej sféry, pričom tvorba regionálneho značenia produktov a služieb môže priniesť rozvojový impulz všetkým zapojeným aktérom v regióne. Ďalší benefit vychádzajúci z rozvoja územnej spolupráce je zapojenie mesta Dudince do polycentrickej siete osídlenia. Dudince sú najmenšie mesto na Slovensku a z toho dôvodu nepredstavuje veľkú kúpnu silu, aká je typická pre mestské sídla s vyššou koncentráciou obyvateľstva. Nie je efektívne a ekonomicky ani zrealizovateľné, aby mesto Dudince poskytovalo všetky mestotvorné funkcie. Dudince sa však nachádzajú v pomernej blízkosti miest Šahy, Krupina, Levice a Želiezovce pričom pri zabezpečení dobrej dostupnosti verejnou dopravou by bolo možné zdieľať jednotlivé funkcie týchto miest. Mesto Dudince by sa malo v takomto polycentrickom sídelnom modeli formovať ako sídlo poskytujúce funkcie spojené s rekreáciou, kultúrou a službami, ktoré sa v ostatných mestách nenachádzajú. Špecifický cieľ 1.3 Rozvoj priestorovej štruktúry je zadefinovaný z dôvodu prekonania jednej z najslabších stránok mesta Dudince, ktorou je chýbajúce centrum mesta. Mesto Dudince má charakter vidieckeho sídla, pričom v strede sídla sa nachádzajú bytové domy na ktoré v južnej časti nadväzuje kúpeľná areál. Mestu chýba prirodzená centrálna zóna, v ktorej by sa mohli koncentrovať súkromné subjekty poskytujúce služby a tovary a kde by sa odohrávali kultúrno-spoločenské podujatia. Vytvorenie takejto zóny by zatraktívnilo mesto Dudince ako celok a zároveň by zlepšilo podmienky pre podnikanie v meste, ako aj podmienky pre budovanie lokálnej identity obyvateľov. V rámci tohto špecifického cieľa je možné zaoberať sa aj aktivitami zameranými na rekonštrukciu miestnych komunikácií a ulíc, s dôrazom na bezbariérovosť mesta, keďže sa kúpele špecializujú na liečenie pohybovej sústavy. Pri rekonštrukcii miestnych komunikácií a verejných priestranstiev je potrebné vziať do úvahy, že kúpeľné mesto by malo pôsobiť ako estetický celok. 2.2.2. SOCIÁLNA OBLASŤ Globálny cieľ v rámci sociálnej oblasti znie: „2. Udržanie zdravej a stabilnej populácie“, pričom reaguje na negatívny trend znižovania počtu obyvateľov ako aj starnutie populácie mesta Dudince. Realizácia aktivít na rozvoj hospodárskej základne mesta do značnej miery môže motivovať nových obyvateľov, aby sa sťahovali do Dudiniec, v prípade, že si budú vedieť nájsť pracovné uplatnenie. Na

37


prekonanie krátkodobých až strednodobých negatívnych dopadov demografickej situácie v meste však bude potrebné pristúpiť k aktivitám skvalitňujúcim sociálnu starostlivosť. Špecifický cieľ 2.1 Rozvoj sociálnych služieb vychádza z predpokladu rozvoja sociálnych inovácií a využitia podpory prechodu z inštitucionálnej na komunitnú sociálnu starostlivosť. Z dôvodu odchodu prevažne mladých obyvateľov sa v meste Dudince môže koncentrovať staršia populácia, ktorá časom vytvorí tlak na sociálne služby v meste. Špecifický cieľ 2.2 Rast populácie je zameraný na podporu zvýšenia populácie pomocou budovania nájomných bytov a infraštruktúry pre trávenie voľného času detí a dorastu. Za predpokladu rozvoja hospodárskej základne mesta a zvýšenia ponuky pracovných miest sa zvýši dopyt po možnostiach bývania v Dudinciach. Dôležité bude zabezpečiť, aby boli možnosti bývania v meste finančne dostupné, pretože v opačnom prípade sa obyvateľstvo koncentruje v okolitých obciach. Naplnenie špecifického cieľa 2.3 Rozvoj miestnej identity bude mať pozitívny vplyv na rozvoj hospodárskej základne mesta ako aj občianskej spoločnosti. Budovanie a obnova kultúrnej infraštruktúry a organizácia kultúrno-spoločenských podujatí prispejú k zvýšeniu atraktivity mesta Dudince pre návštevníkov a zároveň posilnia postavenie mesta Dudince v polycentrickom sídelnom systéme ako centrum kultúry. 2.2.3. ENVIRONMENTÁLNA OBLASŤ Globálny cieľ pre environmentálnu oblasť znie: „3. Ochrana prírodných zdrojov a rozvoj zelenej infraštruktúry“, pričom ochrana environmentálne nezaťaženého životného prostredia by mala byť výrazná priorita mesta Dudince. Špecifický cieľ 3.1 Rozvoj technickej infraštruktúry predstavuje snahu o zachovanie vysokej kvality životného prostredia. Odkanalizovanie celého mesta a bezpečná likvidácia odpadových vôd minimalizuje riziko kontaminácie zdrojov podzemnej minerálnej vody. V rámci opatrenia zameraného na budovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva sa javí ako potrebné vybudovanie kompostárne na biologicky rozložiteľný odpad. V kúpeľnom meste ako sú Dudince sú parky a zeleň podstatným mestským prvkom, pričom odpad vzniknutý pri ich údržbe môže byť ďalej zhodnotený ako prírodné hnojivo. Pri budovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva je dôležité nezabúdať aj na tzv. „mäkkú“ infraštruktúru, ktorú predstavujú prednášky, materiály či podujatia zamerané na podporu a osvetu o recyklácii a zodpovednom prístupe k životnému prostrediu.

38


3. Programová časť Programová časť PHSR mesta Dudince logicky nadväzuje strategickú časť. Programová časť poskytuje podrobnejšie rozpracovanie strategických cieľov a opatrení na úroveň konkrétnych projektov a aktivít združených do tematicky príbuzných opatrení, ktorých realizácia napomôže k dosiahnutiu definovaných strategických cieľov. Projektové zámery boli, v súlade s participatívnym prístupom v zmysle platnej metodiky pre tvorbu PHSR, zbierané formou internetového dotazníka, do ktorého sa mohli zapojiť zamestnanci MsÚ Dudince v jednotlivých odboroch, socio-ekonomickí partneri mesta ako aj široká verejnosť. Zber projektových zámerov sa začal dňa 13. augusta 2015 a občania sa do neho mohli zapojiť po dobu vyše jedného mesiaca, zber projektov bol ukončený dňa 22. septembra 2015. V sumáre bolo zozbieraných 37 projektových zámerov. Formulár č. P1 – Prehľad špecifických cieľov, opatrení a projektových zámerov podľa oblastí Globálny cieľ

Špecifický cieľ

Opatrenie 1.1.A Zvýšenie propagácie mesta ako destinácie

Projektový zámer Modernizácia webovej stránky mesta Dudince Inštalácia informačnej tabule (LED) Dostavba kúpeľnej promenády

1.1 Rozvoj cestovného 1.1.B Rozvoj spolupráce ruchu mesta a kúpeľov

Rekonštrukcia zavlažovacieho systému v kúpeľnom území Vybudovanie náhradného zdroja minerálnej vody za vrt S-6 Rekonštrukcia Termálneho kúpaliska Dudinka

Hospodárska oblasť: 1.Rozvoj hospodárskej 1.2 základne s dôrazom Rozvoj na služby a územnej cestovný ruch spolupráce

1.3 Rozvoj priestorovej štruktúry

1.2.A Rozvoj infraštruktúry verejnej dopravy 1.2.B Podpora lokálnych poľnohospodárskych producentov

Vybudovanie cyklotrás a cyklochodníkov Modernizácia dopravného značenia Hubertov dvor Podpora producentov vína Revitalizácia kúpeľného lesoparku Búroš

1.2.C Rozvoj partnerstva a regionálnej spolupráce

Rekonštrukcia nového mosta nad potokom Štiavnica Rekonštrukcia starého mosta nad potokom Štiavnica Výstavba záchytného parkoviska a rozšírenie odstavných plôch

1.3.A Rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov a verejných priestranstiev

Regenerácia vnútroblokov sídlisk

39

Dobudovanie kamerového systému Výstavba miestnej komunikácie a chodníka pre IBV (za Hotelom Hviezda)


Globálny cieľ

Špecifický cieľ

Opatrenie

Projektový zámer Komunitný plán sociálnych služieb

2.1. Rozvoj sociálnych služieb

Zriadenie denného stacionára

2.1.A Rozvoj komunitnej sociálnej starostlivosti a sociálnej infraštruktúry

Výstavba Kolumbária - cintorín Dudince Výstavba Domu smútku - cintorín Dudince Zriadenie polytechnickej a prírodovednej učebne

2.2.A Revitalizácia školskej infraštruktúry

Sociálna oblasť: 2.Udržanie zdravej a stabilnej populácie

Modernizácia jazykovej učebne a učebne IKT Výstavba nájomných domov

2.2 Rast populácie

2.2.B Motivačný mechanizmus pre mladé rodiny

Modernizácia káblovej TV Rekonštrukcia areálu základnej a materskej školy

2.2.C Rozvoj športovísk a zariadení pre mládež 2.3 Rozvoj miestnej identity

Globálny cieľ

Špecifický cieľ

Výstavba multifunkčného športového areálu Rekonštrukcia amfiteátra

2.3.A Podpora kultúrnych a spoločenských podujatí

Opatrenie

Dotácia pre tradičné kultúrne a športové podujatia

Projektový zámer Výstavba kanalizácie a vodovodu pre IBV (za Hotelom Hviezda)

3.1.A Dobudovanie kanalizácie na celom území mesta Environmentálna oblasť: 3.Ochrana prírodných zdrojov a rozvoj zelenej infraštruktúry

3.1 3.1.B Rozvoj infraštruktúry Rozvoj odpadového hospodárstva technickej infraštruktú ry

Rekonštrukcia kanalizačnej siete (vetva"A" ul. Nový rad - nový most) Ochrana pred povodňami (ul. Merovská a ul. B. Tablica) Výstavba kompostárne a zberného dvora Rekonštrukcia budovy Mestského úradu Modernizácia budovy Domu služieb (nového)

3.1.C Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov a osvetlenia

Vybudovanie solárneho ohrevu TUV na budove SŠ s MŠ Dudince 2020 Modernizácia verejného osvetlenia v meste Dudince

40


Uvedený zoznam projektových zámerov sa vzťahuje ku dňu 22. septembra 2015. Zoznam projektových zámerov nie je kompletný a bude možné ho dopĺňať podľa potrieb, v termíne každoročnej aktualizácie a hodnotenia PHSR, ktoré sú uvedené v realizačnej časti PHSR. Riadiaci tím v spolupráci so socio-ekonomickými partnermi následne priradili jednotlivým projektovým zámerom ukazovatele výstupu, výsledku a dopadu spolu s ich východiskovými a cieľovými hodnotami. Na základe týchto ukazovateľov bude možné priebežne sledovať napĺňanie cieľov definovaných v strategickej časti PHSR. Zoznam projektových zámerov v príslušnosti k jednotlivým opatreniam je uvedený vo formulári P1. Ukazovatele výstupu projektu predstavujú práce, služby a tovary, ktoré boli financované počas realizácie projektu. Označujú hmatateľné produkty bezprostredne dosiahnuté realizáciou aktivít, vyjadrené v merateľných peňažných jednotkách. Ukazovatele výsledku predstavujú okamžitý efekt realizácie projektu na cieľovú skupinu bezprostredne po ukončení realizácie projektu a merajú bezprostredný následok, ktorý bol vyvolaný výstupom. Medzi ukazovateľom výstupu a výsledku je logická väzba. Ukazovateľ dopadu vyjadruje dlhodobý efekt projektu na prioritnú oblasť, územie alebo cieľovú skupinu. Dosiahnutie strategického cieľa nemusí byť vyjadrené ukazovateľmi dopadu, ale môžu byť vyjadrené aj vhodnými ukazovateľmi výsledku. Formulár č. P2 Zoznam ukazovateľov podľa prioritných oblastí PHSR Typ ukazovateľa

Ukazovateľ

Informačný zdroj

Merná jednotka

Východisková hodnota

Cieľová hodnota

2015

2017

2020

Prioritná oblasť - HOSPODÁRSKA Opatrenie 1.1.1. Zvýšenie propagácie mesta ako destinácie Názov projektu: Modernizácia webovej stránky mesta Dudince Výstup

Náklady na realizáciu

MsÚ

EUR

1 000

1 120

1 480

Výsledok

Počet návštevníkov stránky

MsÚ

počet

N/A

2 000

10 000

Dopad

Zvýšenie počtu návštevníkov v meste

MsÚ

osoby/ rok

302 349

304 000

307 000

20 200

20 500

1

1

5

7

Názov projektu: Inštalácia informačnej tabule (LED) Výstup Výsledok Dopad


MsÚ

EUR

20 000

Počet inštalovaných MsÚ ks 1 zariadení Zlepšenie informovanosti % 0 návštevníkov a občanov v MsÚ meste Opatrenie 1.1.2. Rozvoj spolupráce mesta a kúpeľov Názov projektu: Dostavba kúpeľnej promenády

Výstup

Náklady na dostavbu

Kúpele Dudince a.s.,

EUR

0

0

100 000

Výsledok

Rozloha plochy


m2

4 00m2

4 00m2

4 00m2

Dopad

Počet podujatí organizovaných na promenáde


počet

1

4

6

41


Výstup Výsledok

Názov projektu: Rekonštrukcia zavlažovacieho systému v kúpeľnom území Kúpele Dudince Náklady na výstavbu EUR 0 a.s., Slovthermae š.p. Dĺžka zavlažovacieho Kúpele Dudince m/ks 0 potrubia a počet a.s., Slovthermae

0

100 000

0

3 000m/ 20 ks

Dopad

komponentov Rozloha zavlažovaného územia

Výstup

Náklady na rekonštrukciu

OOCR/MsÚ/Kúpele EUR Dudince a.s.

4 000

8 000

12 000

Výsledok

Počet vybudovaných objektov

OOCR/MsÚ/Kúpele počet Dudince a.s.

1

1

1

5 000

10 000

Dopad

š.p. Kúpele Dudince m2 0 0 a.s., Slovthermae š.p. Názov projektu: Vybudovanie náhradného zdroja minerálnej vody za vrt S-6

Počet návštevníkov OOCR/MsÚ/Kúpele osoby/ rok N/A minerálneho zdroja Dudince a.s. Názov projektu: Rekonštrukcia Termálneho kúpaliska Dudinka

7 000

Výstup



EUR

0

N/A

N/A

Výsledok

Počet mesiacov prevádzky


počet

4

N/A

N/A

Dopad

Kúpele Dudince Počet návštevníkov za rok a.s. osoby/rok Opatrenie 1.2.1. Rozvoj infraštruktúry verejnej dopravy

60 000

N/A

N/A

Názov projektu: Vybudovanie cyklotrás a cyklochodníkov Výstup


MsÚ/OOCR

EUR

0

30 000

90 000

Výsledok

Dĺžka vybudovaných cyklotrás

MsÚ/OOCR

km

0

10

30

Dopad

Nárast počtu cyklistov

MsÚ/OOCR

osoby/ rok

N/A

N/A

N/A

Názov projektu: Modernizácia dopravného značenia Výstup

Náklady na modernizáciu

MsÚ

EUR

17 077

18 000

18 000

Výsledok

Počet vymenených DZ

MsÚ

ks

168

168

168

Dopad

Bezpečnosť cestnej premávky

MsÚ

nehody/ rok

N/A

N/A

N/A

0patrenie 1.2.2. Podpora lokálnych producentov Názov projektu: Hubertov dvor Výstup

Náklady na výstavbu

Súkromný investor

EUR

0

1 000 000

1 200 000

Výsledok

Počet návštevníkov

Súkromný investor

osoby/ rok

0

2 000

5 000

Dopad

Počet novovytvorených pracovných miest

Súkromný investor

ÚPSV a R

N/A

10

20

Opatrenie 1.2.3 Rozvoj partnerstva a regionálnej spolupráce Názov projektu: Revitalizácia kúpeľného lesoparku Búroš Výstup

Náklady na revitalizáciu

OOCR/Lesy SR

EUR

13 000

199 520

343 520

Výsledok

Počet etáp revitalizácie územia

OOCR/Lesy SR

počet

1

2

4

Dopad

Rozloha revitalizovaného územia

OOCR/Lesy SR

m2

35 000

100 000

42

135 000


Názov projektu: Rekonštrukcia nového mosta nad potokom Štiavnica Výstup


MsÚ/BBSK

EUR

0

0

100 000

Výsledok

Počet rekonštruovaných objektov

MsÚ/BBSK

počet

0

0

1

Dopad

Rozloha rekonštruovaného územia

MsÚ/BBSK

m2

N/A

N/A

1 500

Názov projektu: Rekonštrukcia starého mosta nad potokom Štiavnica MsÚ/MAS/OOCR/ Kúpele Dudince a.s. MsÚ/MAS/OOCR/

EUR

0

N/A

N/A

Kúpele Dudince a.s. MsÚ/MAS/OOCR/

počet

0

0

1

Rozloha rekonštruovaného Kúpele Dudince územia m2 0 N/A a.s. Opatrenie 1.3.1 Rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov a verejných priestranstiev

N/A

Výstup


Výsledok

Počet rekonštruovaných objektov

Dopad

Názov projektu: Výstavba záchytného parkoviska a rozšírenie odstavných plôch Výstup


MsÚ

EUR

0

9 500

20 000

Výsledok

Rozloha plochy

MsÚ

m2

0

250

382

Dopad

Vytvorenie nových parkovacích miest

MsÚ

počet

N/A

20

30

30 000

90 000

3

3

15

45

Názov projektu: Regenerácia vnútroblokov sídlisk Výstup Výsledok Dopad


MsÚ

EUR

0

Počet zrekonštruovaných MsÚ počet 0 blokov Výsadba zelene a počet v ks N/A rekonštrukcia komponentov MsÚ detských ihrísk Názov projektu: Dobudovanie kamerového systému

Výstup

Náklady na zakúpenie a inštaláciu kamier

MsÚ

EUR

0

7 000

14 000

Výsledok

Počet inštalovaných kamier

MsÚ

počet v ks

8

12

16

Dopad

Zníženie počtu priestupkov

MsÚ

%

N/A

5

7

Názov projektu: Výstavba miestnej komunikácie a chodníka pre IBV (za Hotelom Hviezda) Výstup


MsÚ/súkr.i.

EUR

0

50 000

100 000

Výsledok

Počet novovzniknutých ulíc

MsÚ/súkr.i.

počet

0

1

1

Dopad

Veľkosť plochy komunikácie a chodníka

MsÚ/súkr.i.

m2

0

800 m2

1600 m2

43


Typ ukazovateľa

Ukazovateľ

Informačný zdroj

Merná jednotka


Cieľová hodnota

2015

2017

2020

Prioritná oblasť - SOCIÁLNA Opatrenie 2.1.1. Rozvoj komunitnej sociálnej starostlivosti a sociálnej infraštruktúry Názov projektu: Komunitný plán sociálnych služieb Výstup

Náklady na tvorbu dokumentu

MsÚ

EUR

0

0

0

Výsledok

Počet vytvorených dokumentov

MsÚ

počet

0

1

1

Dopad

Počet novo realizovaných sociálnych služieb

MsÚ

počet

0

2

2

Názov projektu: Zriadenie denného stacionára Výstup

Náklady na zriadenie

MsÚ/EŠIF

EUR

0

130 000

300 000

Výsledok


MsÚ/EŠIF

počet

0

1

1

0

N/A

N/A

Dopad

Počet návštevníkov MsÚ/EŠIF počet/rok Názov projektu: Výstavba Kolumbária - cintorín Dudince

Výstup


MsÚ/MAS

EUR

0

20 000

40 000

Výsledok


MsÚ/MAS

počet

0

1

1

Dopad

Počet novovybudovaných urnových miest

MsÚ/MAS

počet

N/A

20

40

Názov projektu: Výstavba Domu smútku - cintorín Dudince Výstup


MsÚ

EUR

0

0

150 000

Výsledok


MsÚ

počet

0

0

1

Dopad

Počet pietnych obradov

MsÚ

počet

N/A

N/A

N/A

Opatrenie 2.2.1 Revitalizácia školskej infraštruktúry Názov projektu: Zriadenie polytechnickej a prírodovednej učebne Výstup


MsÚ

EUR

0

0

50 000

Výsledok

Počet vybavených učební

MsÚ

počet

0

0

1

Dopad

Počet žiakov

MsÚ

osoby/ rok

N/A

N/A

100

Názov projektu: Modernizácia jazykovej učebne a učebne IKT Výstup


MsÚ

EUR

0

0

40 000

Výsledok


MsÚ

počet

2

2

2

Dopad

Počet žiakov

MsÚ

osoby/ rok

N/A

N/A

300

44


Opatrenie 2.2.2. Motivačný mechanizmus pre mladé rodiny Názov projektu: Výstavba nájomných domov Výstup


MsÚ/ŠFRB

EUR

0

342 000

684 000

Výsledok

Počet postavených domov

MsÚ/ŠFRB

počet

0

6

12

Dopad

Počet obyvateľov žijúcich v domoch

MsÚ/ŠFRB

počet

0

18

36

Názov projektu: Modernizácia káblovej TV Výstup


MsÚ

EUR

0

25 000

25 000

Výsledok

Počet zmodernizovaných prípojok

MsÚ

počet

0

597

597

Dopad

Počet užívateľov

MsÚ

%

0

50

50

45 000

Opatrenie 2.2.3.Rozvoj športovísk a zariadení pre mládež Názov projektu: Rekonštrukcia areálu základnej a materskej školy Výstup


MsÚ

EUR

0

0

Výsledok

Zrekonštruovaná plocha a počet komponentov

MsÚ

m2/ks

0

0

Dopad

Počet detí a mládeže využívajúcich areál

MsÚ

počet

250

250

200 m2/22 ks 250

Názov projektu: Výstavba multifunkčného športového areálu Výstup


MsÚ

EUR

0

0

300 000

Výsledok

Počet športových disciplín realizovaných v areáli

MsÚ

počet

0

0

10

Dopad

Počet návštevníkov využívajúcich areál

MsÚ

osoby/ rok

N/A

N/A

N/A

Opatrenie 2.3.1 Podpora kultúrnych a športových podujatí Názov projektu: Rekonštrukcia amfiteátra Výstup


MsÚ

EUR

0

0

70 000

Výsledok


MsÚ

osoby/rok

1 000

1 000

5 000

Dopad

Počet podujatí

MsÚ

EUR/rok

4

4

8

Názov projektu: Dotácia pre tradičné kultúrne a športové podujatia Výstup

Výška dotácie

Výsledok Dopad

MsÚ/OOCR

EUR

20 000

60 000

120 000

Počet podporených podujatí MsÚ/OOCR

počet

4

12

24

Tržby z podujatí

EUR/rok

N/A

N/A

N/A

MsÚ/OOCR

45


Typ ukazovateľa

Ukazovateľ

Merná jednotka

Informačný zdroj


Cieľová hodnota

2015

2017

2020

Prioritná oblasť -ENVIRONMENTÁLNA Opatrenie 3.1.1. Dobudovanie kanalizácie na území mesta Názov projektu: Výstavba kanalizácie a vodovodu pre IBV (za Hotelom Hviezda) Výstup


MsÚ

EUR

0

0

100 000

Výsledok

Počet vybudovaných vetiev

MsÚ

počet

0

0

2

Dopad

Dĺžka vybudovanej kanalizácie a vodovodu

MsÚ

b.m.

0

0

2x200 b.m.

Názov projektu: Rekonštrukcia kanalizačnej siete (vetva"A" ul. Nový rad - nový most) Výstup


MsÚ

EUR

0

0

110 000

Výsledok


MsÚ

počet

0

0

1

Dopad

Dĺžka vybudovanej kanalizačnej siete

MsÚ

b.m.

0

0

430 b.m.

Názov projektu: Ochrana pred povodňami (ul. Merovská a ul. B. Tablica) Výstup


MsÚ

EUR

0

50 000

50 000

Výsledok

Počet sanovaných ulíc

MsÚ

počet

0

2

2

Dopad

Dĺžka vybudovanej odtokovej siete

MsÚ

b.m.

0

300 b.m.

300 b.m.

Opatrenie 3.1.2. Rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva Názov projektu: Výstavba kompostárne a zberného dvora Výstup


MsÚ

EUR

0

900 000

950 000

Výsledok

Zvýšenie množstva separovaného odpadu

MsÚ

% z ton

241 ton

o5%

o 15 %

Dopad

Zníženie množstva komunálneho odpadu

MsÚ

% z ton

933 ton

o 5%

o 15 %

3.1.3 Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov a osvetlenia Názov projektu: Rekonštrukcia budovy Mestského úradu Výstup


MsÚ

EUR

0

0

300 000

Výsledok

Úspora energie vzniknutá realizáciou projektu

MsÚ

%

0

0

50

Dopad

Úspora verejných výdavkov

MsÚ

EUR

N/A

N/A

N/A

Názov projektu: Modernizácia budovy Domu služieb (nového) Výstup


MsÚ

EUR

0

0

400 000

Výsledok


MsÚ

kWh/r

1 976

0

988

Dopad


MsÚ

EUR

930

N/A

465

46


Názov projektu: Vybudovanie solárneho ohrevu TUV na budove SŠ s MŠ Dudince Výstup


MsÚ

EUR

0

0

100 000

Výsledok


MsÚ

%

0

0

30

Dopad


MsÚ

EUR

N/A

N/A

N/A

Názov projektu: Modernizácia verejného osvetlenia v meste Dudince Výstup


MsÚ

EUR

0

4 702

11 755

Výsledok

Spotreba energie na osvetlenie

MsÚ

MWh/r

101

34

34

Dopad


MsÚ

%

0

65

65

47


4. REALIZAČNÁ ČASŤ Realizačná časť PHSR je zameraná na vytýčenie Akčného plánu na rok 2015 s výhľadom do roku 2017, popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie PHSR mesta Dudince, systému monitorovania a hodnotenia plnenia programu na základe stanovených merateľných ukazovateľov a popis vecného a časového harmonogramu realizácie PHSR.

4.1. Akčný plán na rok 2015 s výhľadom do roku 2017 Akčný plán predstavuje zoznam tých projektových zámerov, ktoré boli socio-ekonomickými partnermi identifikované ako prioritné, a pri ktorých mesto Dudince plánuje začiatok realizácie v intervale najbližších 3 rokoch. Akčný plán vyjadruje snahu naplniť strategické ciele konkrétnymi aktivitami v konkrétnom časovom intervale. Formulár č. R1 – Akčný plán Akčný plán pre roky 2016-2018 Projektové zámery

Termín

Zodpovedný

Financovanie

Ukazovateľ výsledku

1.1 Rozvoj cestovného ruchu Inštalácia informačnej tabule (LED)

2016

EŠIF, mestský rozpočet

mesto Dudince

Počet inštalovaných zariadení

1.2 Rozvoj územnej spolupráce Vybudovanie cyklotrás a cyklochodníkov

2016 2018

mesto Dudince, OOCR


Modernizácia dopravného značenia

2015 2016

mesto Dudince


Hubertov dvor

2016 2020

Súkromný investor

Súkromné investície


Revitalizácia kúpeľného lesoparku Búroš

2015 2020

EŠIF, súkromná investícia

Počet etáp revitalizácie územia

OOCR/Lesy SR

Dĺžka vybudovaných cyklotrás Počet vymenených dopravných značiek

1.3 Rozvoj priestorovej štruktúry Výstavba záchytného parkoviska a rozšírenie odstavných plôch Dobudovanie kamerového systému Výstavba miestnej komunikácie a chodníka pre IBV (za Hotelom Hviezda)

20162017

mesto Dudince

2016

mesto Dudince

20172018

mesto Dudince/ súkromný investor

48


Rozloha plochy

Mestský rozpočet EŠIF, mestský rozpočet, súkromné investície

Počet inštalovaných kamier

Počet novovzniknutých ulíc


2.1.Rozvoj sociálnych služieb Komunitný plán sociálnych služieb

2016

mesto Dudince

Mestský rozpočet

Počet vytvorených dokumentov

Výstavba Kolumbária cintorín Dudince

mesto Dudince/MAS

Mestský rozpočet


2017

Domu smútku - cintorín Dudince

mesto Dudince

Mestský rozpočet


2018

2.2 Rast populácie Zriadenie polytechnickej a prírodovednej učebne 2018-2020 Modernizácia jazykovej učebne a učebne IKT Výstavba nájomných domov 2016 - 2017

20182020 20182020 2016 2017

mesto Dudince mesto Dudince mesto Dudince/ŠFRB



EŠIF, mestský rozpočet Mestský rozpočet, ŠFRB

Počet vybavených učební Počet postavených domov

Modernizácia káblovej TV 2016

mesto Dudince

Mestský rozpočet

Počet zmodernizovaných prípojok

Rekonštrukcia areálu základnej a materskej školy

20182020

mesto Dudince


Zrekonštruovaná plocha a počet komponentov

Výstavba multifunkčného športového areálu

20162020

mesto Dudince


Počet športových disciplín realizovaných v areáli

2.3 Rozvoj miestnej identity Dotácia pre tradičné kultúrne a športové podujatia

20152020

Mestský rozpočet, investícia OOCR

mesto Dudince/OOCR

Počet podporených podujatí

3.1 Rozvoj technickej infraštruktúry Výstavba kanalizácie a vodovodu pre IBV (za Hotelom Hviezda) Ochrana pred povodňami (ul. Merovská a ul. B. Tablica)

EŠIF, mestský rozpočet, grant MŽP SR EŠIF, mestský rozpočet, grant MŽP SR EŠIF, mestský rozpočet, grant MŽP SR

2016 2017

mesto Dudince

2016

mesto Dudince

Výstavba kompostárne a zberného dvora

20162017

mesto Dudince

Rekonštrukcia budovy Mestského úradu

20172018

mesto Dudince



Modernizácia budovy Domu služieb (nového)

20162017

mesto Dudince



Modernizácia verejného osvetlenia v meste Dudince

20152016

mesto Dudince


Spotreba energie na svetlenie

49


Počet sanovaných ulíc Zvýšenie množstva separovaného odpadu


Mesto Dudince má záujem v roku 2015 zabezpečiť rozvoj mesta v 5 rozvojových oblastiach z vlastných zdrojov, prostriedkov štátneho rozpočtu a zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), predovšetkým z operačného programu - Kvalita životného prostredia (OP KŽP) a Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Operačné programy predstavujú spôsob zavedenia a využívania fondov v SR v súlade s partnerskou dohodou v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. V súčasnosti riadiaci orgán pripravuje iba základnú metodiku pre poskytovanie zdrojov z jednotlivých operačných programov, pričom prvé výzvy budú uskutočnené pravdepodobne v septembri roku 2015 v Operačnom programe - Kvalita životného prostredia, z ktorého má Mesto Dudince záujem získať finančné prostriedky pre investičný projekt výstavba kompostárne a zberného dvora. Mesto Dudince možno považovať z finančného hľadiska za bonitné, pretože úverové zaťaženie mesta k 31.12.2014 predstavovalo čiastku 42 000 €, s mesačnou splátkou 3 960 € s úrokom 1,7 %, pričom úver za telocvičňu bude splatený k 31.12 2015. Ďalší úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania na realizáciu výstavby nájomných bytov ( I. etapa splátka-3901,58 €, II. etapa splátka2230,60 €, byty nad ZS – splátka 694 € mesačne,) rozpočet mesta nezaťažuje, pretože úver je financovaný zo samotného nájmu. Rozvojová oblasť č. 1: Tvorba a ochrana životného prostredia Špecifický cieľ č. 1. A : Udržať kvalitné životné prostredie pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Aktivity: 1.A.a) Výstavba kompostárne a zberného dvora (vlastné zdroje, EŠIF - OP KŽP). 1.A.b) Pasportizácia a následná rekonštrukcia kanalizácie od ul. Nový rad po TK Dudinka (vlastné zdroje, enviromentálny fond, SVS BB). 1.A.c) Vytvorenie podmienok zabezpečujúcich hygienu verejných priestranstiev rozmiestením nádob na psie exkrementy (vlastné zdroje). 1.A.d) Stanoviť po dohode s majiteľom definitívne riešenie pre objekt - Kultúrny dom - jeho sanácia resp. asanácia (zdroje majteľa). Rozvojová oblasť č. 2 : Technická infraštruktúra a bývanie Špecifický cieľ č. 2. A : Budovanie novej technickej infraštruktúry a rekonštrukcia existujúcej. Aktivity: 2.A.a) Realizácia dopravného značenia mesta vytvorením jednosmerných ulíc s cieľom odľahčiť dopravnú situáciu v centre mesta pred Jednotou COOP SD (vlastné zdroje). 2.A.b) Uskutočniť pasportizáciu parkovacích miest v meste a uskutočniť územno-technickú prípravu na výstavbu nových záchytných parkovísk (vlastné zdroje). 2.A.c) Pokračovať v rekonštrukcii chodníkov na bezbariérové v koncepcii projektu Obnova VHICR (vlastné zdroje) . 2.A.d) Vypracovať projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu nového domu služieb s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť objektu (vlastné zdroje, EŠIF – OP-KŽP). 2.A.e) Vypracovať štúdiu na revitalizáciiu centra mesta s návrhom koncepčného riešenia v súlade s územno - plánovacou dokumentáciu mesta (vlastné zdroje).

50


Špecifický cieľ č. 2.B : Podpora bývania výstavbou bytov a individuálnou bytovou výstavbou. Aktivity: 2.B.a) Majetkovo – právne vysporiadanie pozemkov na ul. Poľná a Okružná - časť pred Mestským úradom (vlastné zdroje). 2.B.b) Príprava projektovej dokumentácie na výstavbu miestnej komunikácie na ul. Poľná (vlastné zdroje). 2.B.c) Príprava projektovej dokumentácie na výstavbu nájomných bytov na ul. Okružná ( pri garážach), vlastné zdroje. 2.B.d) Vypracovanie štúdie nadstavby nájomných bytov - budova MÚ (vlastné zdroje) . Rozvojová oblasť č. 3: Cestovný ruch a kúpeľníctvo Špecifický cieľ č. 3.A : Zlepšiť spoluprácu so zariadeniami cestovného ruchu a kúpeľov na úrovni partnerstva. Aktivity: 3.A.a) Aktívne spolupracovať so strategickými partnermi na príprave Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mesta Dudince na obdobie 2014 - 2020 s výhľadom do roku 2025 (vlastné zdroje). 3.A.b) Prostredníctvom OOCR Dudince uskutočňovať tradičné kultúrne a športové podujatia (Otvorenie kúpeľnej sezóny, Country stopa, Dudinská – 50 ), vlastné zdroje, štátny rozpočet. 3.A.c) Zabezpečiť prípravu projektu revitalizácie vnútorného kúpeľného územia a mestskej zelene (OOCR, EŠIF – IROP). 3.A.d) Vybudovať a spropagovať cyklotrasy s požičovňou bicyklov (MAS, OOCR). 3.A.e) Zlepšiť bezpečnosť občanov a kúpeľných hostí posilnením hliadok inšpektorov verejného poriadku (vlastné zdroje, ÚPSVaR), 3.A.f) Sprevádzkovať vybudované doplnkové služby (verejné toalety, infokiosky). Rozvojová oblasť č. 4 . Miestna samospráva, sociálne služby Špecifický cieľ č. 4.A: Zlepšiť informovanosť obyvateľov a návštevníkov mesta. Aktivity: 4.A.a) 4.A.b) 4.A.c) 4.A.d) 4.A.e)

Modernizácia webovej stránky mesta Dudince (dvojjazyčná mutácia), a jej pravidelná aktualizácia (vlastné zdroje). Príprava nových programových balíkov káblovej TV (vlastné zdroje). Zmena programovej štruktúry a designu KTV ( nový dizajn, živé vstupy, videofilmy z kultúrnych a športových podujatí, prenos zo zastupiteľstva), vlastné zdroje. Inštalácia informačnej LED tabule pri vstupe na kúpeľnú kolonádu (vlastné zdroje, OOCR, MK SR). Realizácia prípravy uvítacej tabule na centrálnom vstupe do mesta (vlastné zdroje, OOCR).

51


Špecifický cieľ č. 4.B: Vytvoriť lepšie podmienky pre život sociálne odkázaným občanom a seniorom. Aktivity: 4.B.a) 4.B.b) 4.B.c) 4.B.d)

Zrealizovať prieskum chýbajúcich služieb pre seniorov (donáška obedov, záujem o denný stacionár, ošetrovateľské služby), vlastné zdroje. Prostredníctvom VZN zadefinovať cieľovú skupinu a určiť kritériá pre žiadateľov o sociálne služby hradené z rozpočtu mesta (vlastné zdroje). Vytvárať podmienky na integráciu dlhodobo nezamestnaných do pracovnej činnosti v spolupráci s ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina (vlastné zdroje). Podporovať športové a kultúrne aktivity Jednoty dôchodcov (vlastné zdroje).

Rozvojová oblasť č. 5. Školstvo a šport Špecifický cieľ č. 5.A.: Skvalitniť podmienky na vzdelávanie v predškolských a školských zariadeniach. Aktivity: 5.A.a) Spracovať audit chýbajúceho materiálno-technického vybavenia školských a predškolských zariadení (vlastné zdroje, EŠIF, štátny rozpočet, granty). 5.A.b) Vyhotoviť plán vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov v zmysle zákona o celoživotnom vzdelávaní (EŠIF - OP Ľudské zdroje, vlastné zdroje). Špecifická cieľ č. 5.B.: Zabezpečiť športové aktivity všetkým vekovým kategóriám. Aktivity: 5.B.a) Podporovať činnosť športových klubov a prezentovať ich výsledky na webových stránkach mesta. (vlastné zdroje, MŠ SR). 5.B.b) Podporovať rozvoj športových aktivít školákov v spolupráci s CVČ – Domček Krupina (vlastné zdroje). Jednotlivé aktivity sú základným východiskom k dosiahnutiu zadefinovaných špecifických cieľov. Ich realizácia bude zabezpečovaná Mestom Dudince priebežne počas roka 2015. Niektoré aktivity budú kontinuálne pokračovať aj v roku 2016, predovšetkým investičného charakteru, ktorých rozpočet je podmienený zdrojmi Európskych štrukturálnych investičných fondov. Prioritou Mesta Dudince v roku 2015 bude: 1. Aktualizovať projekt výstavby kompostárne a zberného dvora. 2. Využiť pilotné výzvy Operačného programu - Kvalita životného prostredia v septembri 2015. 3. Priebežne pripravovať projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu domu služieb a výstavbu nájomných bytov. 4. Pokračovať v rekonštrukcii chodníkov a miestnych komunikácií. 5. Vypracovať novú dokumentáciu PHSR pre obdobie 2014-2020 s výhľadom do roku 2025 v spolupráci so strategickými partnermi.

52


4.2. Východiská a popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii PHSR Realizácia PHSR predpokladá zabezpečenie činností na úrovni programu a na úrovni projektu. Realizácia sa začína po vypracovaní a schválení PHSR mestským zastupiteľstvom a zabezpečuje ju, počas platnosti dokumentu v zmysle platnej legislatívy o podpore regionálneho rozvoja, samospráva. „Obec vo svojej pôsobnosti na účely podpory regionálneho rozvoja : ... b) zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, pravidelne ho monitoruje a každoročne vyhodnocuje jeho plnenie, zabezpečuje súlad programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce s územnoplánovacou dokumentáciou, ak jej spracovanie vyžaduje osobitný predpis“ (§12 Zákona NR SR č 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja). Mesto Dudince má v oblasti prípravy a realizácie rozvojových projektov dostatočné skúsenosti na základe riešených aktivít v programovom období 2007 – 2013. PHSR mesta Dudince na roky 2016 – 2020 bol tvorený participatívnym prístupom aj za účelom podnietenia partnerov mesta k realizovaniu spoločných projektov. Účelom strategického partnerstva miestnych aktérov a mesta Dudince je podpora realizácie priorít PHSR, ktoré nesú potenciál synergického efektu rozvoja územia, podpora vykonania technických a organizačných opatrení, ktoré budú smerovať k efektívnemu využitiu kapacít a zdrojov jednotlivých partnerov, spoločná komunikácia o krokoch, procesoch a vzťahoch, ktoré by mohli významne ovplyvniť splnenie spoločných rozvojových zámerov. Spolupráca strategických partnerov a mesta je riešená na báze dobrovoľnosti.

4.3. Popis postupov organizačného a inštitucionálneho zabezpečenia realizácie V rámci organizačného zabezpečenia realizácia PHSR spadá do činnosti samosprávy mesta a je vykonávaná prostredníctvom orgánov mesta. Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta Dudince, zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta Dudince na štyri roky. Mestské zastupiteľstvo mesta Dudince má 7 poslancov. Vo vzťahu k realizácii PHSR mestské zastupiteľstvo berie na vedomie návrh strategickej časti dokumentu a schvaľuje kompletný dokument PHSR. Mestské zastupiteľstvo ďalej schvaľuje spolufinancovanie jednotlivých projektov financovaných z európskych štrukturálnych fondov a iných dotačných schém. V rámci hodnotenia realizácie PHSR, mestské zastupiteľstvo schvaľuje každoročne hodnotiace a monitorovacie správy a rozhoduje o zmenách a aktualizácii dokumentu. Mestské zastupiteľstvo vo svojich uzneseniach rozdeľuje jednotlivé priority programu a akčného plánu medzi existujúce komisie podľa ich tematického zamerania, ktoré sa zaoberajú monitorovaním ich realizácie. V meste Dudince sú vytvorené 4 tematické komisie, konkrétne: Komisia na ochranu verejného záujmu, Komisia ekonomická, Komisia stavebná a Komisia kultúrna. Najvyšším výkonným orgánom mesta Dudince a zároveň jeho predstaviteľ je primátor mesta. Primátor na základe svojej funkcie rozhoduje vo všetkých veciach správy mesta, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom vyhradené mestskému zastupiteľstvu. Vo vzťahu k realizácii PHSR primátor riadi samotný proces realizácie, na programovej úrovni podpisuje uznesenie mestského zastupiteľstva o akceptovaní strategickej časti dokumentu a uznesenie o schválení kompletného dokumentu. Primátor ďalej vykonáva uznesenia a zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, ako napríklad k riadiacim a sprostredkovateľským orgánom operačných programov, dodávateľom a iné. 53


Inštitucionálne a administratívne zabezpečenie agendy mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom, je v kompetencii mestského úradu. Mestský úrad v plnom rozsahu zabezpečuje administráciu a procesy komunikácie, hodnotenia a monitorovania, okrem prípadov, kedy žiadateľmi a prijímateľmi nenávratných finančných príspevkov budú iné subjekty (partneri mesta). Kontrolu nakladania s majetkom mesta a s majetkom vo vlastníctve štátu, príp. vo vlastníctve iných právnických alebo fyzickým osôb, ktorý bol mestu zverený, účtovníctva, hospodárenia s finančnými zdrojmi mesta, čerpania rozpočtu, jeho zmien a záverečného účtu, správnosti a opodstatnenosti čerpania finančných prostriedkov mesta i účelovo poskytnutých fondov a dotácií vykonáva kontrolór mesta. Tabuľka 6 Zabezpečenie činností realizácie PHSR na úrovni programu

Činnosť

Primátor

Mestské zastupiteľstvo

Komisia MsZ

Mestský úrad

Financovanie

riadi

schvaľuje

hodnotí

vykonáva

Implementácia

riadi

schvaľuje

hodnotí

vykonáva

Hodnotenie

riadi

schvaľuje

Monitoring

riadi

schvaľuje

hodnotí

Kontrola

riadi

schvaľuje

hodnotí

Hlavný kontrolór

vykonáva vykonáva vykonáva

Tabuľka 7 Zabezpečenie činností realizácie PHSR na úrovni projektu

Činnosť

Primátor

Identifikácia

Mestské zastupiteľstvo schvaľuje

Komisia MsZ navrhuje

Príprava Financovanie

Mestský úrad – oddelenia

Partneri mesta/ verejnosť

spolupracuje

spolupracuje

vykonáva

spolupracuje

vykonáva

spolupracuje

schvaľuje

hodnotí

vykonáva

spolupracuje

Monitorovanie

schvaľuje

hodnotí

vykonáva

spolupracuje

Korekcie

schvaľuje

navrhuje

vykonáva

navrhuje

Kontraktácia

vykonáva

Implementácia

Súčinnosť orgánov mesta Dudince, organizačnými útvarmi mestského úradu a mestských organizácií, je zabezpečená koordinovane a funkčne v rámci platného organizačného poriadku. Tak je zabezpečený plynulý tok informácií a riadenie činností potrebných pre realizáciu PHSR, ako aj činností v rámci projektového cyklu jednotlivých zámerov, vrátane spolupráce s externými subjektmi (príprava projektovej dokumentácie, vybavenie príslušných povolení, proces verejného obstarávania a pod.). Pre zabezpečenie a koordináciu činností projektového cyklu pre projekty financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných dotačných schém, má mesto Dudince pozíciu projektového manažéra.

54


4.4. Systém monitorovania a hodnotenia PHSR Proces monitorovania realizácie PHSR sa vykonáva systematicky a priebežne počas celého obdobia platnosti PHSR. Monitorovanie realizácie prebieha na úrovni jednotlivých projektov, pričom na úrovni programu sa pripravuje súhrnná monitorovacia správa za každý príslušný rok. Vstupnými údajmi pre monitorovanie realizácie sú hodnoty plánovaných a dosiahnutých ukazovateľov výstupu, výsledku a dopadu jednotlivých projektov (uvedené vo formulári č. P2). Za prípravu monitorovacej správy za projekt je zodpovedný projektový manažér mesta Dudince. Monitorovacia správa za príslušný rok je predkladaná mestskému zastupiteľstvu, ktoré ju schvaľuje. V prípade realizácie projektov financovaných zo zdrojov európskych a štrukturálnych fondov sa mestskému zastupiteľstvu predkladá aj monitorovacia správa schválená riadiacim orgánom. Cieľom monitorovania je získavanie informácií o skutočnom plnení opatrení na zmenu negatívneho vývoja. Okrem monitorovania realizácie PHSR v kompetencii mestského úradu, samospráva jedenkrát ročne získa a spracuje pripomienky socio-ekonomických partnerov mesta, ako aj širokej verejnosti a to do termínu začiatku prípravy rozpočtu na ďalší rok. Výsledky monitorovania budú podkladom pre hodnotenie realizácie PHSR, pričom hodnotenie je stálym procesom sledovania zmien v prioritných oblastiach prostredníctvom navrhnutých ukazovateľov. Hodnotenie PHSR poukazuje na dosiahnutú pozitívnu zmenu vo vzťahu k akčnému plánu a finančnému plánu. V nadväznosti na proces monitorovania sa aj hodnotenie vykonáva systematicky a priebežne počas celého trvania platnosti dokumentu PHSR. Proces hodnotenia sa vykonáva na dvoch úrovniach, strategické hodnotenie sa vykonáva na základe vzniknutej spoločenskej potreby a nutnosti aktualizácie strategického rámca PHSR. Operatívne hodnotenie sa vykonáva v ročnom intervale s cieľom sledovania zmien v jednotlivých prioritných oblastiach. Výstupom procesu hodnotenia je hodnotiaca správa za príslušný rok, ktorá je predkladaná mestskému zastupiteľstvu na schválenie. Hodnotiace a monitorovacie správy PHSR sú podkladom pre rozhodnutie orgánov samosprávy o riadení realizácie programu, prípadne pristúpenie ku korekciám stratégie alebo projektových zámerov, s účelom dosiahnutia cieľov jednotlivých prioritných oblastí. V prípade potreby korekcií mimo rámec pravidelného hodnotenia PHSR budú na základe podnetu a materiálu predloženého mestskému zastupiteľstvu navrhovať komisie mestského zastupiteľstva opatrenia pre odstránenie nedostatkov a nezrovnalostí. Plán hodnotenia a monitorovania PHSR je spracovaný vo formulári č. R5 Tabuľka 8 Formulár č. R5 – Plán hodnotenia a monitorovania

Typ hodnotenia Strategické hodnotenie

Vykonať prvýkrát najskôr v roku 2016

Dôvod vykonania/periodicita podľa vzniknutej spoločenskej potreby a nutnosti aktualizácie strategického rámca

Operatívne hodnotenie Tematické hodnotenie časti PHSR Ad hoc mimoriadne hodnotenie Ad hoc hodnotenie celého PHSR alebo jeho časti

v roku 2016

podľa potreby podľa potreby

hodnotenie oblasti/opatrenia, ktoré bolo identifikované ako rizikové v monitorovacej správe za predchádzajúci kalendárny rok, hodnotenie plnenia Akčného plánu / ročná periodicita pri značnom odklone od stanovených cieľov a pri následnom návrhu na revíziu PHSR na základe rozhodnutia primátora, kontrolného orgánu mesta, podnetu poslancov, NKÚ, správy auditu a pod. 55


4.5. Stručný popis komunikačnej stratégie Zabezpečenie realizácie PHSR je dosahované koordinovaným prístupom a v spolupráci so socioekonomickými partnermi mesta Dudince. Rôzne formy komunikácie budú súčasťou jednotlivých pripravovaných a realizovaných projektov v rámci informovanosti a publicity (v prípade projektov financovaných zo zdrojov EŠIF) alebo v rámci komunikácie zainteresovaných cieľových skupín. Komunikačná stratégia mesta Dudince vo vzťahu k PHSR sa bude uskutočňovať vo vzťahu k obyvateľom mesta, pričom cieľom je aby boli obyvatelia mesta včas, v dostatočnom rozsahu a primeranou formou informovaní o súvislostiach, ktoré pre nich vyplynú z realizácie PHSR. Hlavný nástroj komunikácie mesta predstavuje internetová stránka, mestský rozhlas a vývesná tabuľa. Základným obsahom komunikácie mesta voči obyvateľom je monitorovacia a hodnotiaca správa realizácie PHSR, ktoré sú predkladané mestskému zastupiteľstvu. Do procesu hodnotenia PHSR bude verejnosť zapojená raz ročne formou zberu pripomienok a doplňujúcich návrhov. O realizácii tejto fázy hodnotenia budú obyvatelia včas informovaní.

5. Finančná časť 5.1. Indikatívny finančný rámec Základnou podmienkou realizácie finančného riadenia v samospráve je existencia programových dokumentov, akým je aj PHSR mesta Dudince. Proces programovania zahŕňa vo svojej podstate vymedzenie finančného rámca potrebného pre realizáciu opatrení definovaných v strategickej štruktúre PHSR 2014-2020. Tento účel spĺňa formulár F5 Indikatívny rozpočet, ktorý na základe údajov o plánovaných projektových zámeroch poskytuje prehľad o výške finančných nákladov potrebných na realizáciu PHSR v jednotlivých oblastiach a v jednotlivých rokoch obdobia platnosti dokumentu. Indikatívny rozpočet by mal mať priamy vzťah k rozpočtu mesta Dudince. Dokument PHSR, konkrétne jeho realizačná a finančná časť, by mali byť jedným zo vstupných materiálov do procesu tvorby rozpočtu mesta, pretože určuje potreby samosprávy a obyvateľov mesta a určuje plánovaný termín realizácie, ktorý je možné naplniť iba za predpokladu vyčlenenia zdrojov. Tabuľka 9 Formulár F5 Indikatívny rozpočet - sumarizácia

Prioritná oblasť

2015

2016

2017

2018

2019

33 500

152 100

138 100

118 600

128 600

28 600

599 500

II. Sociálna

0

418 000

493 000

241 000

276 000

6 000

1 434 000

III. Environmentálna

0

1 700 000

103 000

3 000

113 000

53 000

1 972 000

I. Hospodárska

2020 SPOLU

Rozdelenie finančných nákladov v jednotlivých oblastiach a rokoch vychádza z databázy zozbieraných projektových zámerov, odhadu termínu a nákladov ich realizácie. Po agregovaní predpokladaných nákladov môžeme zhodnotiť pomerne veľký rozdiel medzi predpokladanými nákladmi na realizáciu projektov v prvej a druhej polovici programového obdobia. 56


V hospodárskej oblasti môžeme vidieť pomerne rovnomerne rozdelené výdavky na celé programové obdobie. Do indikatívneho rozpočtu realizácie PHSR nie je zarátaný projekt rekonštrukcie Hubertovho dvora. Projekt rekonštrukcie Hubertovho dvora bude financovaný zo súkromných zdrojov investora, pričom predpokladané náklady na realizáciu projektu (1 200 000,- €) predstavujú viac ako dvojnásobok nákladov na realizáciu všetkých zvyšných projektov v hospodárskej oblasti. V hospodárskej oblasti sú zadefinované 2 projekty, pri ktorých je ako garant realizácie uvedený súkromný subjekt Kúpele Dudince a.s. „Výstavba zavlažovacieho systému“ bude spolufinancovaná združenými prostriedkami (Mesto Dudince vlastní časť pozemkov, Kúpele Dudince a.s. majú záujem vybudovať zavlažovací systém – dodávka technológie, Diamant š.p. – má poskytnúť čerpaciu stanicu). „Vybudovanie náhradného zdroja minerálnej vody za vrt S-6“ – projekt financovaný združenými prostriedkami - Mesto Dudince – 5 000 €, Kúpele Dudince a.s. – 5 000 €, OOCR – zvyšok. Tieto projekty bude možné spolufinancovať zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov, avšak v najvyššej miere 40 % celkových oprávnených nákladov. Projekt dokúpenia a osadenia bezpečnostných kamier na verejných priestranstvách nebude oprávnený v žiadnom operačnom programe, realizácia projektu bude zabezpečená zo zdrojov Ministerstva vnútra SR. V sociálnej oblasti môžeme sledovať pomerne výrazný rozdiel medzi predpokladanými výdavkami v období do roku 2017 a období rokov 2018-2020. V rokoch 2016 a 2017 sú predpokladané náklady na realizáciu PHSR mesta dvojnásobné. Tento stav je zapríčinený plánovanou realizáciou výstavby nájomných domov. Pri projekte „Výstavba nájomných domov“ bude žiadateľom dotácie zo ŠFRB mesto Dudince, výstavba by mala prebiehať zmluvne v spolupráci so súkromným investorom, ktorý projekt zrealizuje, rozpočet mesta projekt nezaťaží – úver by mal byť splácaný nájomným za domy. V environmentálnej oblasti môžeme sledovať najväčší rozdiel v nárokoch na finančné krytie jednotlivých projektových zámerov. Najvyššie náklady budú spojené s projektom budovania kompostárne a zberného dvora v meste Dudince, ktorý je plánovaný na rok 2016. Projekt „Modernizácia verejného osvetlenia v meste Dudince“ – je v štádiu realizácie v spolupráci so Slovenskými elektrárňami, bude financovaný z úspory na odbere el. energie po rekonštrukcii klasických svietidiel za svietidlá LED s doplnením chýbajúcich svetelných bodov. Realizácia definovaných projektových zámerov bude do značnej miery závisieť od výziev a možností čerpania externej finančnej pomoci prevažne zo zdrojov Európskej únie. Z tohto dôvodu sa skutočná hodnota preinvestovaných finančných prostriedkov, termíny realizácie projektov v jednotlivých rokoch a prioritných oblastiach, môže odlišovať od indikatívneho rozpočtu, ktorý predstavuje najmä referenčný rámec pre vyhodnotenie skutočnej realizácie PHSR.

5.2. Financovanie kapitálových investícií za pomoci EŠIF Okrem výšky celkovej finančnej alokácie pre realizáciu aktivít napĺňajúcich cieľ PHSR mesta Dudince je podstatný aj zdroj týchto financií. V programovom období 2007-2013 bolo na území Slovenskej republiky spolufinancovaných 86 % všetkých verejných projektov zo štrukturálnych 57


a investičných fondov EÚ. Doba platnosti dokumentu PHSR mesta Dudince kopíruje programové obdobie platné pre čerpanie EŠIF na roky 2014-2020. V rámci tohto programového obdobia bolo schválených 6 operačných programov: OP Efektívna verejná správa, OP Integrovaná infraštruktúra, OP Integrovaný regionálny operačný program, OP Kvalita životného prostredia, OP Ľudské zdroje, OP Výskum a inovácie, ktoré zohľadňujú 11 tematických cieľov.           

Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií Zlepšenie prístupu k informáciám a komunikačným technológiám a zlepšenie ich využívania a kvality Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch Podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzanie a riadenie rizika Ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach Podpora zamestnanosti a mobility pracovnej sily Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii Investovanie do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania Posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy

V čase tvorby PHSR mesta Dudince nebola zverejnená programová dokumentácia operačných programov na roky 2014-2020, ani ich indikatívny harmonogram výziev. Napriek tomu boli, na základe predbežných informácií, priradené k jednotlivým projektovým zámerom možnosti financovania z európskych štrukturálnych fondov. Formulár F5 Intervenčná matica, ktorý je súčasťou príloh PHSR mesta Dudince, poskytuje informácie o štruktúre zdrojov na úrovni jednotlivých opatrení, z ktorých budú projekty financované. Sumár predpokladaných nákladov na realizáciu projektových zámerov priradených k opatreniam predstavuje hodnotu 5 615 250,- €, z toho však 1 200 000,- € plánuje investovať súkromný investor do projektu s názvom „Hubertov dvor“. Z celkového počtu 37 zozbieraných projektových zámerov, 27 projektov bude oprávnených pre podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov. To predstavuje čiastku 3 549 225,- €, 63 % celkových nákladov na realizáciu PHSR, ktoré by mohli byť financované z EŠIF. Podiel kofinancovania projektov zo štátneho rozpočtu predstavuje 8 % (429 850,- €) z celkových nákladov. Mestský rozpočet by sa mal podieľať na realizácii projektových zámerov vo výške 7 % (378 175,- €). Do nárokov na mestský rozpočet nie sú zarátané náklady na výstavbu nájomných domov, ktoré môžu byť financované zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a ktoré predstavujú návratný finančný príspevok.

5.3. Alternatívne financovanie kapitálových investícií Kapitálové investície sú infraštruktúra, na ktorej samosprávy fungujú a sú zároveň jedným z hlavných dôvodov existencie samospráv. Zahŕňajú cesty, chodníky, mosty, zavlažovacie kanály, svetelnú signalizáciu, prečerpávacie stanice vody, čistiarne odpadových vôd, lekárske zariadenia, 58


školy, verejnú dopravu a takmer všetky ďalšie základné prvky moderného života. Pokiaľ chcú mať obyvatelia mesta zabezpečené tieto typy služieb a zariadení, musí byť za ne zaplatené. Financovanie kapitálových investícií PHSR si vyžaduje hľadanie aj iných zdrojov ako sú európske štrukturálne a investičné fondy. Slovenská republika je typický príklad rozvíjajúcej sa krajiny, ktorá prechádza decentralizáciou na úrovni samospráv, pričom však dominantný podiel príjmov samospráv prichádza od štátu. Kapitálové investície sa teda realizujú za pomoci príspevkov, resp. úverov od centrálnej vlády na základe jej priorít a nie priorít samosprávy. Decentralizácia trvá istý čas, napriek tomu je žiaduce, aby sa samosprávy posunuli ďalej smerom k samostatnému riadeniu, určovaniu a realizácii vlastných priorít. Bežnými možnosťami kapitálového financovania sú napríklad: príjmy z vlastných zdrojov, rezervy, dlh, príspevky, predaj aktív, nájom, verejné súkromné partnerstvá a dary, pričom často sa používajú kombinácie jednotlivých možností. Samosprávy musia zabezpečiť vlastné zdroje príjmov alebo tok príjmov, ktorý je dostatočný a trvalý na plánovanie a vykonávanie výstavby či nákupu kapitálových investícií. Samosprávy si môžu požičiavať peniaze na krátke obdobia, keď nemajú dostatok hotovosti na splnenie výdavkov bežného rozpočtu na poskytovanie služieb samosprávy. Druhá možnosť je pôžička na dlhšie obdobie, väčšinou za účelom financovania kapitálových investícií, akými sú kúpa pozemkov, inžinierske práce, premiestnenie sietí, výstavba alebo vybavenie s dlhou životnosťou. Dlhodobé financovanie, resp. dlhodobý dlhopis má splatnosť vyššiu než 1 rok po dni vydania a predstavuje jeden z najlepších spôsobov financovania kapitálových investícií z nasledovných dôvodov: 1) Urýchľuje výstavbu zariadení – prostriedky sú okamžite k dispozícii, kapitálové investície sa môžu ukončiť rýchlejšie, ako keby záviseli od prebytkov bežného účtu 2) Vytvára možnosť na sebestačný podnik - zrealizovaný projekt financovaný z dlhodobého dlhu môže prenájmom svojich služieb generovať dostatočné príjmy na úhradu výdavkov, prevádzku a údržbu, dlhovú službu a potenciálne aj na ďalšie kapitálové výdavky 3) Náklady na kapitálové investície nesú súčasní aj budúci používatelia splácaním dlhu alebo úveru počas životnosti zariadenia alebo vybavenia, pričom náklady nesú všetci používatelia a žiadna generácia nebude nespravodlivo zaťažená. 5.2.2 Zhodnotenie súčasnej finančnej situácie mesta Dudince Cieľom tejto kapitoly je zanalyzovať stav majetku a záväzkov mesta Dudince a zároveň zhodnotiť doterajšie finančné hospodárenie mesta. Pre identifikáciu možných zdrojov financovania je potrebné najprv posúdiť finančnú dôveryhodnosť a finančnú stabilitu mesta. Výsledky analýzy preukážu, či je mesto v dobrej finančnej kondícii a či bude schopné realizovať svoje pripravené zámery. Základným zdrojom informácií boli záverečné účty mesta Dudince za roky 2011, 2012, 2013 a 2014.

59


Tabuľka 10 Základná bilancia mesta za roky 2011-2014

Skutočnosť v roku 2011




Bežné príjmy

1 545 716

1 539 586

1 782 556

1 578 740

Bežné výdavky

1 373 507

1 238 046

1 340 964

1 247 724

172 208

301 539

441 591

331 016

1 051 054

148 757

104 125

39 046

Kapitálové výdavky

883 810

193 791

489 807

188 703

Bilancia kapitálového rozpočtu

167 244

-45 034

-385 682

-149 657

Bežné príjmy + kapitálové príjmy

2 596 770

1 688 342

1 886 681

1 617 786

Bežné výdavky + kapitálové výdavky

2 257 318

1 431 837

1 830 771

1 436 427

Príjmové finančné operácie

318 026

96 586

423 045

155 250

Výdavkové finančné operácie

523 430

190 120

165 275

218 874

Príjmy celkom

2 914 795

1 784 928

2 309 725

1 773 036

Výdavky celkom

2 780 748

1 621 958

1 996 046

1 655 301

Výsledok fin. hospodárenia

134 048

162 970

313 679

117 734

Ukazovateľ bilancie

13,07%

15,19%

2,96%

11,21%

Bilancia bežného rozpočtu Kapitálové príjmy

V sledovanom období mesto Dudince uzavrelo rozpočtové roky vždy s prebytkom. Bežný rozpočet dosahuje vo všetkých rokoch prebytok a naopak kapitálový rozpočet v rokoch 2012 až 2014 vykazuje schodok. V tabuľke je vypočítaný ukazovateľ bilancie za jednotlivé roky. Tento ukazovateľ vypovedá o tom, ako dokáže mesto pokrývať svoje bežné výdavky a kapitálové výdavky zo svojich bežných a kapitálových príjmov. Ukazovateľ bol vypočítaný nasledovne:

𝑏𝑒ž𝑛é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦 + 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙𝑜𝑣é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦 − 𝑏𝑒ž𝑛é 𝑣ý𝑑𝑎𝑣𝑘𝑦 − 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙𝑜𝑣é 𝑣ý𝑑𝑎𝑣𝑘𝑦 𝑏𝑒ž𝑛é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦 + 𝑘𝑎𝑝𝑖𝑡á𝑙𝑜𝑣é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦

60


Ukazovateľ bilancie v roku vo všetkých sledovaných rokoch dosiahol kladné hodnoty. Znamená to, že mesto z pohľadu bežného a kapitálového účtu ako celku vo všetkých rokoch hospodárila prebytkovo. Podľa štúdií INEKO o hospodárení miest, obcí a VÚC priemerný ukazovateľ bilancie v roku 2011 bol 0,4%, v roku 2012 2,26%, v roku 2013 2,96% a v roku 2014 0,14%. Z toho vyplýva, že mesto Dudince počas celého sledovaného obdobia dosiahlo lepšiu bilanciu ako bol priemer všetkých obcí na Slovensku. Ďalšími ukazovateľmi, ktoré vypovedajú o finančnom zdraví obce sú dlhová služba a celkový dlh. Dlhová služba vypovedá o tom, aké vysoké výdavky má obec v súvislosti s obsluhou dlhu a celkový dlh je pomer záväzkov obce k bežným príjmom za predchádzajúci rok. Limity pre hodnoty oboch ukazovateľov sú stanovené zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Tento zákon definuje 2 podmienky, ktoré obec musí súčasne splniť, aby mala možnosť prijať návratné zdroje financovania: 1. celková suma dlhu obce neprekročí 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka 2. suma ročných splátok návratných zdrojov financovania (splátky úrokov a istiny, t.j. dlhová služba) neprekročí 25% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Do celkovej sumy dlhu obce sa pritom, podľa definície v zákone, nezapočítavajú napr. úvery od ŠFRB či záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov. Do výdavkov na splácanie istiny a úrokových splátok sa zas nezapočítava ich jednorazové predčasné splatenie.

Ukazovatele boli vypočítané nasledovne:

𝑐𝑒𝑙𝑘𝑜𝑣ý 𝑑𝑙ℎ =

𝑏𝑎𝑛𝑘𝑜𝑣é ú𝑣𝑒𝑟𝑦 𝑎 𝑣ý𝑝𝑜𝑚𝑜𝑐𝑖 + 𝑑𝑙ℎ𝑜𝑑𝑜𝑏é 𝑧á𝑣ä𝑧𝑘𝑦 − ú𝑣𝑒𝑟𝑦 𝑜𝑑 Š𝐹𝑅𝐵 𝑏𝑒ž𝑛é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦 𝑧𝑎 𝑝𝑟𝑒𝑑𝑐ℎá𝑑𝑧𝑎𝑗ú𝑐𝑖 𝑟𝑜𝑘

𝑑𝑙ℎ𝑜𝑣á 𝑠𝑙𝑢ž𝑏𝑎 =

𝑣ý𝑑𝑎𝑣𝑘𝑦 𝑛𝑎 𝑠𝑝𝑙á𝑐𝑎𝑛𝑖𝑒 𝑖𝑠𝑡𝑖𝑛𝑦 + ú𝑟𝑜𝑘𝑜𝑣é 𝑠𝑝𝑙á𝑡𝑘𝑦 𝑏𝑒ž𝑛é 𝑝𝑟í𝑗𝑚𝑦 𝑧𝑎 𝑝𝑟𝑒𝑑𝑐ℎá𝑑𝑧𝑎𝑗ú𝑐𝑖 𝑟𝑜𝑘

61


Tabuľka 11 Hodnoty vypočítaných ukazovateľov za roky 2011-2014

Skutočnosť v roku 2011 Bežné príjmy


1 545 716



1 539 586

1 782 556

1 578 740

Dlhodobé záväzky

764 525

906 317

825 244

Úvery od ŠFRB

763 171

902 580

820 166

Bankové úvery a výpomoci

136 960

89 440

41 920

Výdavky na splácanie istiny

148 703

123 882

218 874

5 612

2 637

1 533

9%

6%

3%

Dlhová služba

9,98%

8,22%

12,36%

Počet obyvateľov

1 453

1 458

1 444

Dlh na obyvateľa

95

64

33

Úrokové splátky

Celkový dlh

V tabuľke možno vidieť, že celkový dlh obce medziročne klesá. Dlhová služba sa pohybuje v rozpätí 8 – 12%. V roku 2015 mesto Dudince splatí svoj jediný dlhodobý bankový úver, takže možno očakávať zníženie hodnôt celkového dlhu a dlhovej služby. Hodnoty celkového dlhu sa za sledované obdobie nachádzajú pod priemerom obcí a hodnoty dlhovej služby sú nad úrovňou priemeru obcí na Slovensku. V štúdiách INEKO o hospodárení miest, obcí a VÚC sa mesto Dudince v súčasnosti nachádza na 18. mieste v rebríčku najlepšie hospodáriacich miest na Slovensku.15 Z uvedených prepočtov možno skonštatovať, že finančné zdravie mesta Dudince je veľmi dobré. Mesto je schopné vytvárať svojou činnosťou dostatočný prebytok príjmov nad výdavkami. Zároveň mesto Dudince splnilo podmienky zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý definuje pravidlá obozretnosti úverového financovania miest v oblasti návratných zdrojov financovania a má priestor na využívanie nových návratných zdrojov financovania pre svoj rozvoj. 5.2.3 Typy dlhodobého financovania Úvery komerčných bánk a sporiteľní sú bežným zdrojom financovania kapitálových investícií, pričom tieto inštitúcie slúžia ako ihneď dostupný zdroj financií. Splatnosť takýchto úverov sa pohybuje zvyčajne v lehote 2-5 rokov, pričom túto dobu určuje banka na základe účelu a bankovej politiky. Spravidla by úvery na financovanie kapitálových zariadení či vybavenia nemali prekročiť dobu životnosti financovaného aktíva. Banky určujú aj úrokovú sadzbu na základe trhových sadzieb, 15

Zdroj: http://www.obce.ineko.sk/rebricky/ 62


dĺžky, zábezpeky a úverovej schopnosti žiadateľa, pričom tieto sadzby môžu byť fixné alebo pohyblivé. Pri výbere medzi týmito dvomi typmi úrokovej sadzby je potrebné posúdiť budúce smerovanie úrokových sadzieb. Fixná sa považuje za výhodnú vtedy, keď úrokové sadzby rastú, pretože ju fixuje na konkrétnu hodnotu a chráni ju pred rastúcimi nákladmi na dlh, pohyblivá je výhodnejšia v prostredí klesajúcej úrokovej sadzby. Banka stanovuje štruktúru úveru a určuje ako rýchlo sa splatí istina. Vo všeobecnosti sa požadujú mesačné alebo štvrťročné splátky istiny a úroku v rovnakých splátkach po dobu trvania úveru. Bankové úvery sú väčšinou zaistené majetkom samosprávy alebo prísľubom budúcich príjmov. Existujú 4 typy štandardných záruk:  záruka celého majetku samosprávy, napr. nehnuteľnosť  prísľub pomerných daní alebo dotácie zo štátneho rozpočtu, pričom v tomto prípade samospráva zriadi amortizačný fond iba na účel získavania príjmov a splácania istiny a úroku z úveru  záruka budúcich príjmov samosprávy, pričom táto metóda umožňuje banke alebo veriteľovi dať si pripísať miestne dane či iné príjmy na účet v čase ich výberu  hotovostný vklad alebo cenné papiere Štátne úvery a úvery z medzinárodných rozvojových programov sú ďalším z príkladov dlhodobého financovania, pričom zdroje financovania sú viazané na podporu špecifických programov, akými sú ochrana životného prostredia alebo rozvoj bývania. V dôsledku toho sú tieto zdroje obmedzené na tie samosprávy, ktoré majú danú špecifickú potrebu a dokážu splniť požiadavky úveru. Neexistuje záruka, že žiadosť o úver bude schválená, pričom proces poskytnutia úveru je často veľmi konkurenčný. Podmienky štátnych úverov a úverov z medzinárodných rozvojových programov zvyknú byť menej prísne ako v komerčných bankách, ich cieľom je dlhodobý rozvoj samosprávy a nie zisk. Mnohokrát tieto úvery a ich podmienky určujú politické aspekty a nie financovanie podľa pravidiel. Štátne a medzinárodné programy ponúkajú úvery na dlhšie obdobie ako komerčné banky. Úrokové sadzby sú zvyčajne založené na schopnosti štátu požičať si peniaze, čo znamená že sadzby sú nižšie ako v komerčných bankách. Fixné úrokové sadzby sú bežné a určujú sa na základe vzťahu k štátnym úrokovým sadzbám.

63


Tabuľka 12 Výhody a nevýhody úverov komerčných bánk a štátnych úverov

Úvery od komerčných bánk Výhody - poskytujú ihneď dostupný zdroj financovania - žiadosť o úver je relatívne jednoduchý proces - úverovú analýzu vykonáva banka - nepožaduje sa samostatné úverové hodnotenie od ratingovej agentúry - podmienky úveru sa dajú dojednať Nevýhody - úroky zvyknú byť vyššie než pri iných typoch dlhu - požiadavky na záruku môžu byť príliš vysoké - podmienky úveru sú všeobecne štruktúrované v prospech veriteľa

Štátne úvery a úvery medzinárodných organizácií Výhody - poskytujú priaznivé a potenciálne flexibilnejšie podmienky financovania (úrokové sadzby, podmienky a štruktúry splácania, záruky a iné ustanovenia o úvere) na pomoc samospráve

Nevýhody - financovanie je obmedzené na špecifický účel definovaný štátom alebo inou inštitúciou - administratívna záťaž písania žiadosti o úver, neisté kladné vyhodnotenie - požiadavky na podávanie správ o projekte a účtovné výkazníctvo - úvery od medzinárodných organizácií môžu obsahovať riziko spojené s výmenou meny

Obligácie samosprávy (komunálne obligácie) je spôsob financovania kapitálových investícií s trvaním 2-5 rokov. V rozvíjajúcich krajinách sú banky primárnym nákupcom obligácií samospráv a nepredávajú ich ďalej, keďže nie je vytvorený sekundárny trh pre takýto segment. Príležitostne banky nakupujú obligácie spolu so súkromným investorom. Úrokové sadzby obligácií odrážajú aktuálnu situáciu na finančnom trhu, lehotu a štruktúru vydávanej obligácie a úverovú schopnosť samosprávy. Z týchto dôvodov zvyknú byť úrokové sadzby pre obligácie samospráv nižšie než pre úvery súkromných bánk. Samosprávy si môžu takisto vybrať, či budú vydávať obligácie s fixnou alebo pohyblivou sadzbou. Zamestnanci samosprávy a finančný manažér samosprávy by mali v spolupráci s finančným poradcom či bankou zvážiť pri tvorbe štruktúry obligácie spôsobilosť samosprávy prevziať nový dlh, súčasné zákony a dlhové politiky, životnosť financovaných zariadení a dopyt po obligáciách samosprávy. Obligácie sa môžu vydávať ako generálne obligácie, ktoré si vyžadujú daňové ručenie alebo ako dôchodkové obligácie, ktoré si vyžadujú ručenie určeného príjmu na splatenie obligácií. Vydávanie obligácií podlieha procesu schválenia centrálnou bankou, resp. ministerstvom financií. Tieto orgány skúmajú a potvrdzujú finančné informácie, ktoré samosprávy poskytujú. Verejno-súkromné partnerstvo alebo tiež PPP projekty (public private partnership) je spôsob financovania a realizácie projektov v spolupráci samosprávy a subjektu či subjektov súkromného sektora za cieľom efektívneho zabezpečenia kvalitnej verejnej infraštruktúry alebo služieb. V praxi realizácia PPP projektu znamená, že určitú verejnú investíciu či službu nebuduje a neprevádzkuje samospráva, ale súkromný sektor. Súkromný partner zabezpečuje výstavbu, resp. realizáciu kapitálovej investície a následnú prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s dielom za platby od používateľov či samosprávy. Verejný sektor tak vystupuje v PPP projektoch ako manažér a kontrolór súkromných dodávateľov. Verejný a súkromný partneri si rozdelia riziká podľa toho, kto z nich vie ktoré riziko lepšie znášať (stavebné riziko, riziko dopytu a pod.) Spolupráca verejného a súkromného sektora formou PPP projektu sa realizuje dlhodobým vzťahom, typicky aj 20 rokov, pričom slovenská legislatíva obmedzuje dĺžku tzv. koncesie na maximálne 30 rokov. Výrazný rozdiel metódy PPP voči klasickej zákazke je, že súkromný partner je následne zodpovedný za 64


dlhodobú prevádzku a údržbu, čo vytvára motiváciu na kvalitnú realizáciu projektu už v počiatočnej fáze. PPP projekty je na území Slovenskej republiky možné realizovať od 1.1.2010 prostredníctvom tzv. koncesnej zmluvy. Zákon o verejnom obstarávaní špeciálne upravuje koncesiu na stavebné práce a koncesiu na služby. Pri veľkých projektoch sa využíva vytvorenie tzv. spoločnosti pre zvláštne účely, kde sa v konzorciu stretne viacero firiem zapojených do projektu. PPP projekty sú štandardným spôsobom zabezpečenia verejnej infraštruktúry a služieb pre občanov, avšak na Slovensku nie je veľa príkladov takto realizovanej spolupráce. Európska komisia podporuje realizáciu verejno-súkromných projektov a za týmto účelom spracovala viacero dokumentov popisujúcich skúsenosti a princípy fungovania spolupráce. PPP projekty podporujú aj inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), OECD a Svetová banka. Príklady oblastí vhodných pre uplatnenie PPP projektov:       

Administratíva – výstavba, rekonštrukcia a prevádzka budov verejnej správy Developerské projekty – mestská výstavba, revitalizácia brownfieldov Doprava – cestná, železničná, mestské značenie, parkovací systém, verejná doprava IKT technológie Školstvo – školy, jedálne, internáty Športové a kultúrne zariadenia – cyklotrasy, detské ihriská, kultúrne zariadenia, múzeá Technické služby – verejné osvetlenie, údržba komunikácií, odvoz a likvidácia odpadu, údržba zelene, čistiarne odpadových vôd  Sociálne projekty – domovy pre seniorov, detské domovy  Zdravotníctvo – zdravotnícke zariadenia Tabuľka 13 Výhody a nevýhody PPP projektov oproti tradičným verejným zákazkám

PPP projekty Výhody - rozloženie investičných nákladov v čase, nie je potrebné disponovať rozpočtovými prostriedkami na pokrytie investičných nákladov v úvode projektu - výrazné výkonnostné pohnútky motivujúce dodržať dohodnutú kvalitu služieb - hlavné riziká spojené s výstavbou a prevádzkou projektu sú prevedené na súkromného partnera - orientácia na hodnotu za peniaze v priebehu celého životného cyklu projektu - vyššia predvídateľnosť nákladov a časovej realizácie Nevýhody - nižšia miera flexibility v priebehu projektu a riadenia dlhodobého kontraktu - vyššie náklady spojené s prípravou projektu a procesom výberu súkromného partnera - projekt je drahší o náklady financovania súkromného partnera - dĺžka prípravy a výberu partnera

Tradičná verejná zákazka Výhody - nižšia administratívna náročnosť prípravy projektu - nižšia časová náročnosť prípravy a realizácie projektu

Nevýhody - často prichádza k predĺženiu doby výstavby a prekročeniu nákladov na výstavbu a prevádzku - nutnosť organizácie výberového konania na dodávateľa v prípade nutnosti obnovy/rekonštrukcie v priebehu doby životnosti investície - všetky riziká spojené s prevádzkou sú na strane verejného sektora - potreba disponovať rozpočtovými prostriedkami pre pokrytie investičných nákladov v úvode projektu 65


Záverečná časť Schválenie PHSR v súlade s legislatívou je posledným krokom prípravy dokumentu a zároveň prvým krokom jeho realizácie v nasledujúcom období. Formulár Z1

Dokument

Spracovanie

Schválenie PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2014 – 2020 1. Analytická časť – zhodnotenie aktuálneho stavu v meste Dudince 2. Strategická časť – definícia strategickej vízie a strategického rámca 3. Programová časť – zoznam konkrétnych projektových zámerov a ukazovateľov 4. Realizačná časť – akčný plán, organizačné a inštitucionálne zabezpečenie realizácie PHSR 5. Finančná časť – finančný rámec pre realizáciu PHSR, intervenčná matica Spracovanie dokumentu v súlade s Metodikou na vypracovanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce/obcí/VÚC, vydanej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 18/8/2014 Spracovanie dokumentu rešpektovalo princíp partnerstva a bolo vykonané participatívnym spôsobom so zapojením zamestnancov mestského úradu, externých odborníkov a širokej verejnosti.

Prerokovanie Schválenie Príloha 4 – Dohoda o partnerstve :

Dodávateľ bol zodpovedný za metodické vedenie a zostavenie finálneho dokumentu, na základe vstupov pracovných skupín zriadených mestom za účelom spracovania dokumentu. Doba spracovania dokumentu: 21.5.201531.10.2015 Prerokovanie finálneho dokumentu v mestskom zastupiteľstve dňa: 10.12.2015 Na základe návrhu na uznesenie zastupiteľstva 66


67


68

Mesto Dudince. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dudince na roky 2016 až 2020 s výhľadom do roku 2025

Recommend Documents